{"guid": "3e6dcb86-c453-49d6-b060-b6ad55540b84:2e808cf6-d2cc-4df6-95f5-f490c5e0bd0f", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2020:9511100095.23", "spisova_znacka": "4T/27/2011", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/27/2011 z 12. 3. 2020", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 12. marca 2020, sp. zn. 4T/27/2011, ECLI:SK:SSPK:2020:9511100095.23", "identifikacne_cislo": "9511100095", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Ján Hrubala", "sudca_id": 275, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jan-hrubala-275", "datum_vydania": "2020-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 58 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-40.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 4 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-40.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-5", "nazov": "§ 250 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-59", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-58", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-40", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-8", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-9", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e808cf6-d2cc-4df6-95f5-f490c5e0bd0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2020:9511100095.23", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2020:9511100095.23", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2020:9511100095.23/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/27/2011\n9511100095\n12. 03. 2020\nJUDr. Ján Hrubala\nECLI:SK:SSPK:2020:9511100095.23\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJána Hrubalu a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 12. marca 2020 v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej H. L. a spol. pre\ntrestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., vedenej pod sp. zn.\nBB-4T/27/2011 takto\nrozhodol:\nA.. C. H., nar. XX.XX.XXXX v L., v C., trvale bytom L., E. XXX/XX, podnikateľ,\nje vinný, že\nPo vzájomnej dohode E. P. a G. P., ktorí v predchádzajúcom konaní učinili vyhlásenie o vine a toto\nbolo súdom prijaté, G. P. ako konateľka spoločnosti FASION MODE s.r.o. Topoľčany, Krušovská 2093,\nTopoľčany, IČO: XXXXXXXX a spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o., M. Benku 2430/12, Topoľčany,\nIČO: XXXXXXXX, ako mesačný platca DPH na základe účtovných dokladov, ktoré dal vypracovať a\npredložil jej k podpisu E. P., požiadala za spoločnosť FASION MODE s.r.o. Topoľčany vecne a miestne\npríslušný Daňový úrad Topoľčany o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH:\n- za mesiac máj 2003 vo výške 29.064.651,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového\núradu Topoľčany dňa 15.07.2003 vyplatený v sume 29.064.651,- Sk v prospech účtu FASION MODE\ns.r.o. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB a.s. Topoľčany,\n- za mesiac jún 2003 vo výške 89.897.002,- Sk, ktorý po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového\núradu Nitra a Topoľčany vyplatený nebol,\n- za mesiac august 2003 vo výške 31.608.315,- Sk, ktorý po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového\núradu Nitra a Topoľčany vyplatený nebol,\npričom nadmerný odpočet bol uplatnený aj napriek tomu, že pre uplatnenie nadmerného odpočtu nebola\nsplnená zákonná podmienka vyplývajúca z v tom čase platného znenia § 23 ods. 2 písm. a) zák.\nč . 289/1995 Z. z. účinného od 1.1.2003, podľa ktorého nadmerný odpočet uplatnený v príslušnom\nzdaňovacom období daňový úrad vráti do 30. dní od podania daňového priznania za toto zdaňovacie\nobdobie, ak platiteľ v príslušnom zdaňovacom období uskutočnil vývoz tovaru, nakoľko vývoz tovaru\n- sád kuchynských hrncov zn. BergHOFF uskutočnený, napriek deklarovanému vývozu na Ukrajinu,\nnebol a A.. C. H., ako konateľ spoločnosti VERUS s.r.o. so sídlom v Snine, ul. Komenského 2816/94,\nIČO: XXXXXXXX, po dohode s E. P., zabezpečil minimálne v ôsmich prípadoch v období od 26.05.2003\ndo 7.08.2003 prostredníctvom nákladného motorového vozidla spoločnosti VERUS s.r.o., ktorého\nvodičmi boli O. G. a H. J., ako aj prostredníctvom doposiaľ bližšie nestotožnených osôb ukrajinskej\nnárodnosti v bližšie nezistenom počte prepráv, prevzatie tovaru - sád kuchynských hrncov zn. BergHOFF\ndodávaného firmou FASION MODE s.r.o., so sídlom Krušovská 2093, Topoľčany, IČO: XXXXXXXX,\nktorej konateľkou bola G. P., z colného skladu Szatmáry - Szatmáry autodoprava s.r.o., so sídlom Zelená\n273/36, Veľké Kapušany, do ktorého colného skladu bol tovar - hrnce dopravený zo sídla obchodnej\nspoločnosti FASION MODE s.r.o. v Topoľčanoch, cez colný sklad v Komoro v Maďarskej republike, a\ntakto tento tovar bol na základe jeho pokynu vozený späť do sídla firmy FASION MODE s.r.o. Topoľčany,\npričom pri daňových kontrolách boli predkladané doklady, okrem iného aj JCD a TSK, vyhotovené A.\n\nV. - colnou deklarantkou colného skladu Szatmáry - Szatmáry autodoprava s.r.o., Veľké Kapušany,\nktorá v predchádzajúcom konaní učinila vyhlásenie o vine a toto bolo súdom prijaté, ktorými potvrdila\nvstup tovaru do colného skladu a následný výstup z colného skladu na Ukrajinu pre rôznych drobných\nodberateľov - nakládku na vozidlá s ukrajinskými evidenčnými číslami a vývoz tohto tovaru na Ukrajinu\ntýmito vozidlami, pričom uvedené vozidlá, podľa vyjadrenia majiteľov vozidiel a príslušných evidencií nie\nsú nákladnými vozidlami a nikdy zo Slovenska na Ukrajinu takýto tovar nevozili,\nčomu predchádzalo to, že spoločnosť FASION MODE s.r.o. Topoľčany IČO XXXXXXXX ako odberateľ\núčtovne dokladovala, že od svojho dodávateľa spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o. v mesiaci máj 2003\nzakúpila na faktúry č. 030021 až 030028 celkovo 2768 kusov kuchynských sád hrncov BergHOFF v\nhodnote 145.320.000,- Sk s daňou z pridanej hodnoty 29.064.000,- Sk,\nv mesiaci jún 2003 na faktúry č. 030031, 030032, 030033,030034, 030035, 030038 až 030051 celkovo\n8432 kusov kuchynských sád hrncov BergHOFF v hodnote 449.469.222,30 Sk s daňou z pridanej\nhodnoty 89.893.844,30 Sk,\nv mesiaci august 2003 na faktúry č. 030076, 030077, 030078, 030079 a 030081 celkovo 2940\nkusov kuchynských sád hrncov BergHOFF v hodnote 158.018.130,- Sk s daňou z pridanej hodnoty\n31.603.626,- Sk,\npričom spoločnosť MEDIUM Topoľčany s.r.o. nikdy odpredávané kuchynské sady hrncov BergHOFF v\ntakom množstve nevlastnila, nenadobudla a teda nemohla ani odpredať a ani neodpredala spoločnosti\nFASION MODE s.r.o., a bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia nemohla ani vystaviť daňové doklady,\nktoré by oprávňovali spoločnosť FASION MODE s.r.o. odpočítať daň v zmysle § 20 odsek 1 zákona č.\n289/1995 o dani z pridanej hodnoty a v ďalšom\nH. L. pracujúca pre firmy z portfólia E. P. na základe jeho pokynu vyhotovila faktúry, ktorými firma\nFASION MODE s.r.o. účtovne dokladovala, že zahraničnému odberateľovi J. O. L. faktúrami č. 01/2003\naž 27/2003 a spoločnosti DEREVLJANKO s.r.o. faktúrami č. 28/2003 až 32/2003 odpredala celkovo\n12669 kuchynských sád hrncov BergHOFF, spolu vo fakturovanej cene 679.467.000,- Sk v dôsledku\nčoho v prípade uskutočnenia takéhoto zdaniteľného plnenia by bol tento predaj podľa § 37 odsek 3\nZákona o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z. oslobodený od dane z pridanej hodnoty, pričom E.\nP., G. P. a C. H. zámerne predstierali takto dokladovaný tovarový tok, ktorý sa v skutočnosti neudial,\nčím spôsobili E. P., G. P., A.. C. H. a A. V. spoločným konaním Slovenskej republike v zastúpení Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky škodu vo výške 29.064.000,- Sk,\nteda\nspoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu\na spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom v časti sa takého konania dopustil\nkonaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a\nktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatiť tým, že uviedol niekoho\ndo omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu\nnedošlo,\nčím spáchal\npokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného\ndo 31.12.2005 v znení zák. č. 171/2003 Z.z. (ďalej „Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku“)\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, v časti v\nštádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,\nza to sa odsudzuje:\nPodľa § 250 ods. 5 s použitím § 40 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.\nPodľa § 58 ods. 1. písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa mu výkon trestu\nodňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.\nPodľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaní:\n\nH. L. rod. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom L. XXX,\nV. D. X.v V., trvale bytom V., ul. E. C. XXXX/X,\nA.. E. P. nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom V., M. XXXX/X,\nA.. J. F. nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., J. XXXX/X,\nA.. B.C. rod. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., J. XXXX/X,\nspod obžaloby prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1 Gv 238/09 z 15.07.2011 pre trestný čin podvodu\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č.\n140/1961 Zb. a iné, ktorý mali spáchať tak, že\nobž. E. P., obž. G. P. spoločne s obž. H. L., od januára 2002 až do decembra 2002 využijúc faktický\nvplyv a možnosť konať za firmy\nMEDIUM Topoľčany s.r.o., Topoľčany, Martina Benku 2430/12, IČO: XXXXXXX,\nTEXTIL MARKET s.r.o. Topoľčany, Krušovská 2093, IČO: XXXXXXXX,\nTEXTIL-CENTRUM s.r.o. Topoľčany, Krušovská 2093, IČO: XXXXXXXX,\nTEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o. Topoľčany, Martina Benku 2430/12, IČO: XXXXXXXX,\nregistrované ako platcovia dane z pridanej hodnoty na Daňovom úrade v Topoľčanoch, a v spoločnosti\nEUROTEX SR Topoľčany s.r.o. Bratislava, ulica Stará Vajnorská č. 17 registrovanom na Daňovom úrade\nBratislava 3 organizovali práce vo firmách takým spôsobom, že obž. E. P., G. P. priamo vyhotovili alebo už\npodpísali na ich pokyn vyhotovené faktúry, pokladničné doklady a ďalšie s tým súvisiace daňové doklady,\nktorým predstierali nákup a predaj najmä textilného tovaru, ktorý množstvom ani hodnotou nezodpovedal\nfakturovaným sumám a na základe takto vykonávaného účtovníctva, ktoré viedla obž. H. L., ktorá aj\ndisponovala s finančnými prostriedkami firiem, tak v hotovosti ako aj na účtoch, predstierali obchodnú\nčinnosť predajom a nákupom textilného tovaru, hoci s týmto disponovali len v minimálnom množstve\ndovezeného z Turecka alebo Maďarska. Po vyhotovení kúpnopredajných dokladov, kde dodávateľom\naj odberateľom boli firmy z „portfólia“ obž. E. P., za ktoré konal priamo (EUROTEX SR Topoľčany\ns.r.o.) alebo prostredníctvom svojho otca H. P. (TEXTIL MARKET s.r.o., TEXTIL-CENTRUM s.r.o.)\nalebo manželky G. P. (MEDIUM Topoľčany s.r.o., TEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o.) tieto zahrnuli do\núčtovníctva jednotlivých firiem, hoci takéto obchody sa nikdy neuskutočnili ináč než „papierovo“, a ktoré\nna základe takýchto „fiktívnych“ dokladov podávali daňové priznania, v ktorých si uplatňovali nasledovne\nnadmerné odpočty:\n1. Firma MEDIUM Topoľčany s.r.o. zastúpená konateľkou G. P. v daňovom priznaní k dani z pridanej\nhodnoty\n- za mesiac november 2002, podané dňa 30.12.2002 na Daňovom úrade Topoľčany, nadmerný odpočet\nvo výške 42.667.106,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany\nv zložení obž. E. P. a obž. A.. B.C. vyplatený 5.2.2003 v prospech účtu MEDIUM Topoľčany s.r.o.,\nč.ú.: 1417336751/0200 aj napriek tomu, že firmou predložené doklady nespĺňali podmienky daňových\ndokladov tak, aby z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný odpočet minimálne vo\nvýške 15.962.499,40 Sk, ktorá nemala byť uznaná,\n- za mesiac december 2002, podané dňa 28.1.2003 na Daňovom úrade Topoľčany, nadmerný odpočet\nvo výške 68.828.331,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany v\nzložení obž. A.. E. P. a obž. A.. B.C. vyplatený 28.2.2003 na č.ú.: 1417336751/0200 aj napriek tomu,\nže firmou predložené doklady nespĺňali podmienky daňových dokladov tak, aby z nich bolo možné\nodrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný odpočet minimálne vo výške 213.170,70 Sk, ktorá nemala\nbyť uznaná.\n2. Firma TEXTIL MARKET s.r.o. zastúpená konateľom H. P. v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty\n- za mesiac január 2002, podané dňa 25.2.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet vo\nvýške 42.634,- Sk, ktorý bol vyplatený dňa 13.3.2002,\n- za mesiac február 2002, podané dňa 25.3.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 14.936.053,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany\nv zložení obž. V. D. a A.. J. F. vyplatený dňa 18.6.2002 na účet firmy TEXTIL MARKET s.r.o. č.ú:\nXXXXXXXXXX/XXXX aj napriek tomu, že firmou predložené doklady k daňovej kontrole nespĺňali\npodmienky daňových dokladov tak, aby z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný\nodpočet minimálne vo výške 7.536.090,- Sk, ktorá nemala byť uznaná,\n\n- za mesiac máj 2002, podané 26.6.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet vo výške\n4.892.214,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany v zložení obž.\nV. D. a obž. A.. J. F. vyplatený dňa 7.10.2002 aj napriek tomu, že firmou predložené doklady k daňovej\nkontrole nespĺňali podmienky daňových dokladov tak, aby z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a\npotvrdiť nadmerný odpočet minimálne vo výške 2.699.242,90 Sk, ktorá nemala byť uznaná,\n- za mesiac október 2002 podané dňa 26.11.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet vo\nvýške 25.425.089,- Sk, ktorý bol vyplatený dňa 9.1.2003,\n- za mesiac november 2002 podané dňa 30.12.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 37.293.219,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený dňa 27.1.2003,\n- za mesiac december 2002 podané dňa 28.1.2003 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 57.397.776,- Sk, ktorý bol vyplatený dňa 28.2.2003, pričom nadmerné odpočty boli postupne\nvyplatené na účet firmy TEXTIL MARKET s.r.o. vedený v TATRA banke a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.\n3. Firma TEXTIL-CENTRUM s.r.o. ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty v zastúpení H. P.\nv daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2002 podané 28.1.2003 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný\nodpočet vo výške 78.224.478,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu\nTopoľčany v zložení obž. A.. E. P. a obž. A.. B.C. vyplatený 28.2.2003 na účet firmy TEXTIL-CENTRUM\ns.r.o., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX aj napriek tomu, že firmou predložené doklady nespĺňali podmienky\ndaňových dokladov tak, aby z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný odpočet\nminimálne vo výške 10.545.674,90 Sk, ktorá nemala byť uznaná.\n4. Firma TEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o. v zastúpení G. P. v daňovom priznaní\n- za mesiac marec 2002, podané dňa 26.4.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 4.346.987,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 16.5.2002 na účet firmy TEXTIL EXPORTIMPORT s.r.o., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX,\n- za mesiac máj 2002 podané dňa 26.6.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet vo výške\n5.171.488,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 16.7.2002 na účet firmy TEXTIL EXPORT-IMPORT\ns.r.o., č.ú. XXXXXXXX/XXXX,\n- za mesiac september 2002 podané dňa 28.10.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 18.963.906,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany v\nzložení obž. V. D. a A.. J. F. vyplatený dňa 20.12.2002 na účet firmy TEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o.,\nč.ú.: XXXXXXXX/XXXX aj napriek tomu, že firmou predložené doklady k daňovej kontrole nespĺňali\npodmienky daňových dokladov tak, aby z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný\nodpočet minimálne vo výške 2.627.138,- Sk, ktorá nemala byť uznaná,\n- za mesiac november 2002 podané dňa 30.12.2002 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 50.280.900,- Sk, ktorý bol po kontrole vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany v\nzložení obž. V. D. a A.. J. F. vyplatený dňa 19.2.2003 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX aj napriek tomu,\nže firmou predložené doklady k daňovej kontrole nespĺňali podmienky daňových dokladov tak, aby z\nnich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť daň na vstupe minimálne vo výške 120.697.406,- Sk,\nktorá nemala byť uznaná,\n- za mesiac december 2002 podané dňa 28.1.2003 na Daňovom úrade Topoľčany nadmerný odpočet\nvo výške 69.760.207,- Sk, ktorý bol po kontrole pracovníkmi Daňového úradu Topoľčany v zložení obž.\nV. D. a obž. A.. J. F. vyplatený dňa 7.3.2003 na účet firmy č. XXXXXXXXXX/XXXX aj napriek tomu, že\nfirmou predložené doklady k daňovej kontrole nespĺňali podmienky daňových dokladov tak, aby z nich\nbolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný odpočet minimálne vo výške 234.547.034,- Sk,\nktorá nemala byť uznaná.\n5. Firma EUROTEX SR Topoľčany s.r.o. v zastúpení obž. E. P. v daňovom priznaní\n- za mesiac február 2002 podané dňa 27.3.2002 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet vo\nvýške 3.149.232,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 24.4.2002,\n- za mesiac apríl 2002 podané dňa 24.5.2002 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet vo\nvýške 6.402.645,- Sk, ktorý bol vyplatený dňa 30.9.2002,\n- za mesiac august 2002 podané dňa 25.9.2002 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet vo\nvýške 5.543.387,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 25.10.2002,\n- za mesiac september 2002 podané dňa 25.10.2002 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet\nvo výške 2.678.020,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 25.11.2002,\n- za mesiac október 2002 podané dňa 25.11.2002 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet\nvo výške 14.403.665,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 27.12.2002,\n- za mesiac november 2002 podané dňa 23.12.2002 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet\nvo výške 39.036.572,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený 22.1.2003,\n\n- za mesiac december 2002 podané dňa 27.1.2003 na Daňovom úrade Bratislava 3 nadmerný odpočet\nvo výške 56.819.666,- Sk, ktorý bol bez kontroly vyplatený dňa 26.2.2003,\nvšetky nadmerné odpočty boli postupne vyplatené na účet firmy EUROTEX SR Topoľčany s.r.o., vedený\nvo VÚB a.s. firmy č. XXXXXXXXXX/XXXX.\nObžalovaní E. P., G. P., H. L. takýmto svojim konaním si neoprávnene uplatnili z „fiktívnych“ dokladov\nsumu na vstupe 721.422.120,- Sk z nikdy nevykonaných obchodov, ktoré neboli kryté tovarom, pretože\nani jedna z firiem objem takéhoto množstva tovaru nenakúpila, nemala ho nikdy k dispozícii, nemala ho\nani kde uskladniť a nemala ani vstupný kapitál na nákup takéhoto objemu textilného tovaru. Z tejto sumy\nim daňoví kontrolóri V. D. a A.. J. F. pri kontrole vo firmách TEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o. a TEXTIL\nMARKET s.r.o. neoprávnene uznali sumu 368.106.910,90 Sk a A.. E. P. a A.. B.C. za firmy MEDIUM\nTopoľčany s.r.o. a TEXTIL-CENTRUM s.r.o. sumu 26.691.345,- Sk ako daň na vstupe napriek tomu, že o\núhrade takýchto platieb firmy nepredložili zodpovedajúce doklady, ktoré by tieto sumy umožnili odpočítať.\nZ takto „vyfabrikovanej“ dane na vstupe dosiahli vyplatenie nadmerných odpočtov v sume 606.449.641,Sk, ktorá im bola postupne na základe daňových priznaní za rok 2002 vyplatená na účty jednotlivých\nfiriem a následne takto „skompromitované“ firmy s údajnými miliónovými tovarovými zásobami, na ktoré\nboli vylákané nadmerné odpočty po zmene zákona o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z. účinnej\nod 1.1.2003 (zákon č. 511/2002 Z.z.) práve v podmienkach výplaty nadmerného odpočtu, ktorý sa mal\nodrátať v ďalšom zdaňovacom období od daňovej povinnosti firmy previedli na „biele kone“, ktorých\núdaje im sprostredkoval V. F., a to nasledovne:\n- firmu MEDIUM Topoľčany s.r.o. zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 1.8.2003 na konateľa\nA.C.,\n- firmu TEXTIL MARKET s.r.o. a TEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o. zmluvou o prevode obchodných\npodielov zo dňa 20.3.2003 na Y. Z.,\n- firmu TEXTIL-CENTRUM s.r.o. zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 27.3.2003 na Y. K.,\n- firmu EUROTEX SR Topoľčany s.r.o. zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 27.3.2003 na\nE. J.,\noslobodzujú,\npretože nebolo dokázané, že v časti týkajúcej sa obžalovaných sa stal skutok, pre ktorý sú títo stíhaní.\nPodľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaná:\nH. L. rod. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom L. XXX,\nspod obžaloby prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1 Gv 5/08 z 21.06.2010 pre trestný čin podvodu podľa\n§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. a), odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z.\nz. v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003\nZ. z., ktorý mala spáchať tak, že\nv presne nezistenom čase, od februára 2003 obžalovaná G. P. ako konateľka spoločnosti FASION\nMODE s.r.o. Topoľčany, Krušovská 2093, IČO: XXXXXXXX a spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o.,\nTopoľčany, M. Benku 2430/12, IČO: XXXXXXXX, za ktoré na základe plnej moci konal obž. E.\nP., pričom administratívne a účtovnícke práce v týchto spoločnostiach riadila obž. H. L. spoločne s\nobž. A.. C. H., konateľom spoločnosti VERUS s.r.o., ako členovia organizovanej skupiny za účelom\nvlastného obohatenia sa nezákonne získanými finančnými prostriedkami vyplatenými ako nadmerný\nodpočet a snahou zmariť odhalenie takejto trestnej činnosti, skoordinovali svoje konanie, rozdelili si\núlohy a spoločne s obž. C. R. ako konateľom spoločnosti Szatmáry - Szatmáry autodoprava s.r.o.\nVeľké Kapušany, prevádzkujúcej colný sklad vo Veľkých Kapušanoch, spoločne s obž. A. V., colnou\ndeklarantkou v tomto sklade, za organizačného riadenia obž. E. P. a A.. C. H., pričom obž. E. P. mal\nzabezpečiť prostredníctvom firiem MEDIUM Topoľčany s.r.o. a FASION MODE s.r.o. zdanlivo bezchybný\nnárok na vrátenie nadmerného odpočtu podporený príslušnými dokladmi a faktúrami a obž. A.. C. H.\nzabezpečiť osoby, ktoré budú vystupovať ako zahraniční odberatelia tovaru, na ktorý bol uplatnený\nnadmerný odpočet dane z DPH a potvrdiť jeho vývoz tak, aby neprišlo k spochybneniu vyplatenia\nfinančných prostriedkov z nadmerného odpočtu a následne zabezpečiť návrat hrncov zn. BergHOFF\nspäť do Topoľčian.\n\nTakto spoločnosť FASION MODE s.r.o. Topoľčany, IČO: XXXXXXX ako odberateľ predstierala, že od\nsvojho dodávateľa spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o.:\n- v mesiaci máj 2003 zakúpila na faktúry č. 030021 až 030028 celkovo 2768 kusov kuchynských sád\nhrncov BergHOFF v hodnote 145.323.253,- Sk s daňou z pridanej hodnoty 29.064.651,- Sk,\n- v mesiaci jún 2003 na faktúry č. 030031, 030033, 030034, 030035, 030038 až 030051 celkovo 8432\nkusov kuchynských sád hrncov BergHOFF v hodnote 449.485.007,- Sk s daňou z pridanej hodnoty\n89.897.002,- Sk,\n- v mesiaci august 2003 na faktúry č. 030076, 030077, 030078, 030079 a 030081 celkovo 2940\nkusov kuchynských sád hrncov BergHOFF v hodnote 158.041.572,- Sk s daňou z pridanej hodnoty\n31.608.315,- Sk,\na to aj napriek tomu, že spoločnosť MEDIUM Topoľčany s.r.o. nikdy odpredávané kuchynské sady\nhrncov BergHOFF v takom množstve nevlastnila, nenadobudla, nebola ani ich výrobcom, a teda nemohla\nani odpredať spoločnosti FASION MODE s.r.o. a bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia nemohla ani\nvystaviť daňové doklady, ktoré by oprávňovali spoločnosť FASION MODE s.r.o. odpočítať daň v zmysle\n§ 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\nObž. H. L. z pokynu obž. E. P. vyhotovila faktúry, ktorými firma FASION MODE s.r.o. predstierala, že\nzahraničnému odberateľovi J. O. L. faktúrami č. 01/2003 až 27/2003 a spoločnosti DEREVLJANKO s.r.o.\nfaktúrami č. 28/2003 až 32/2003 odpredala celkovo 12669 kuchynských sád hrncov BergHOFF, spolu\nvo fakturovanej cene 679.467.000,- Sk, ktoré boli ukrajinským odberateľom vyvezené do colného skladu\nv Maďarskej republike v Komore, v dôsledku čoho bol tento predaj podľa § 37 ods. 3 Zákona o dani z\npridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z. oslobodený od dane z pridanej hodnoty.\nAj zahrnutím týchto faktúr na neuskutočnený obchod do daňových priznaní spoločnosti FASION MODE\ns.r.o. podávaných obž. G. P. cez splnomocneného obžalovaného E. P. dosiahla spoločnosť FASION\nMODE s.r.o. za mesiac máj 2003 nadmerný odpočet 29.064.651,- Sk, ktorý bol vyplatený dňa 15.07.2003\na v mesiaci jún 2003 celkový nadmerný odpočet 89.897.002,- Sk, z toho neoprávnený na základe\nfaktúr za nákup kuchynských sád hrncov BergHOFF 89.893.844,- Sk, za mesiac august 2003 celkový\nnadmerný odpočet 31.608.315,- Sk, z toho neoprávnený 31.603.626,- Sk, ktorých vyplatenie bolo\nspoločnosti FASION MODE s.r.o. v dôsledku opakovaných daňových kontrol zadržané.\nNásledne boli jednotlivé zásielky kuchynských sád hrncov BergHOFF vyvezené cez profesionálnych\ndopravcov, prevažne svedka E. L., do colného skladu VBMP 26 KFT, ul. Tancsics M150 KOMORO v\nMaďarskej republike, kde však už boli prijaté s faktúrou toho istého poradového čísla a identifikačnými\nznakmi avšak s podstatne nižšou cenou v porovnaní s faktúrou, akou opúšťali územie Slovenskej\nrepubliky. Po odpredaji v colnom sklade v Komoro, v priebehu mesiacov máj až október 2003 boli\nhrnce zn. BergHOFF postupne privezené do colného skladu prevádzkovaného obž. C. R. a jeho firmou\nSzatmáry - Szatmáry autodoprava, s.r.o. Veľké Kapušany. Obž. A. V. ako colná deklarantka vyhotovila\ncolné doklady ktorými potvrdila ich vstup do colného skladu, ale aj následný výstup z colného skladu\nna Ukrajinu, deklarácie, ktorými deklarant SZATMÁRY - SZATMÁRY AUTODOPRAVA s.r.o. Veľké\nKapušany vyviezol pre rôznych príjemcov kuchynské výrobky z nehrdzavejúcej ocele s miestom určenia\nUkrajina, hoci v skutočnosti boli jednotlivé kuchynské sady hrncov vozené späť do Topoľčian vodičmi\nzamestnanými u obž. A.. C. H., svedkov G. a J., kde po prípadnom prebaľovaní do nových papierových\nkartónov tvorili ďalšie opakujúce sa dodávky kuchynských sád hrncov značky BergHOFF.\nObžalovaní E. P., G. P., A.. C. H. a A. V. takým svojim vyššie uvedeným konaním spôsobili škodu\nSlovenskej republike v zastúpení Daňového riaditeľstva SR v celkovej hodnote 150.569.968,- Sk,\noslobodzuje,\npretože nebolo dokázané, že v časti týkajúcej sa obžalovanej sa stal skutok, pre ktorý je stíhaná.\nodôvodnenie:\nV rámci úvodného stručného opisu genézy veci, ktorej výsledkom je aj tento rozsudok, je potrebné\nuviesť, že prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej\nlen „prokurátorka“) podala dňa 23. júna 2010 obžalobu pod č.k. VII/1 Gv 5/08-80 pôvodne na Okresný\nsúd Nitra, na obvinených E. P., G. P., H. L., A.. C. H., C. R. a A. V. pre trestný čin podvodu podľa § 250\nods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z. z. v\nčasti v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe,\nako je uvedené v podanej obžalobe, ktorej skutková veta z dôvodu potreby opisu skutku je citovaná aj\n\nvo výroku tohto rozsudku. Sudkyňa Okresného súdu v Nitre postúpila spis sp. zn. 4T/109/2010 z dôvodu\nvecnej príslušnosti na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, kde bola dňa\n14.03.2012 zaevidovaná pod sp. zn. BB-4T/12/2012.\nDruhá obžaloba bola podaná prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky pod č.k. VII/1 Gv 238/09-1739 Špecializovanému trestnému súdu dňa 18. júla\n2011 na obvinených E. P., G. P., H. L., V. D., A.. E. P., A.. J. F. a A.. B.C. pre trestný čin podvodu\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej len\n„Trestný zákon), pre trestný čin pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného\nzákona k § 250 ods. 1, odsek 5 Trestného zákona a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 158 odsek 1 písm. a), odsek 2 písm. c) Trestného zákona a bola zaevidovaná pod sp. zn.\nBB-4T/27/2011 - tiež na tom skutkovom základe, ako je uvedené aj vo výroku tohto uznesenia.\nUznesením zo dňa 15. mája 2012 senát Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,\nspojil trestnú vec obvineného E. P. a spol., ktorá je vedená pod sp. zn. BB-4T 27/2011 s trestnou vecou,\nktorá je vedená pod sp. zn. BB-4T/12/2012 na spoločné konanie s tým, že v ďalšom konaní bude vec\nvedená pod jednou spisovou značkou BB-4T/27/2011 (pod touto spisovou značkou sa vec ako vec\nvrátená odvolacím súdom vedie aj v súčasnej dobe, s tým, že na základe nižšie opísaného a citovaného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR - ďalej aj „najvyšší súd“ - vo veci v dobe vynesenia tohto rozhodnutia\nkoná senát v zložení JUDr. Ján Hrubala ako predseda senátu a sudcovia JUDr. Jozef Šutka a JUDr. Ján\nGiertli, čo je zloženie senátu 3T k rozhodnému dňu 14.03.2012).\nSúd, ktorý veci spojil, vo veci konal a v priebehu zhruba troch rokov vykonal naozaj rozsiahle\ndokazovanie. Jeho výsledkom bol rozsudok zo dňa 3. februára 2015, ktorým za relatívne výraznej\nmodifikácie skutkovej vety (za zachovania podstaty protiprávnosti skutku bol čiastočne zmenený modus\noperandi konania časti obžalovaných) súd uznal vinu a odsúdil v jeho veci obžalovaných P., P., H.\na V.. Uložil im nepodmienečné tresty odňatia slobody v polovici resp. v dolnej polovici zákonom\nstanovenej sadzby päť až dvanásť rokov, s výnimkou A. V. aj tresty peňažné a tresty prepadnutia\nveci - špecifikovaných peňažných súm uložených na účtoch v peňažných ústavoch. Zároveň uložil aj\nochranné opatrenie - zhabanie vo výroku špecifikovaných vecí (peňažných súm a podielov vedených v\npodielových fondoch). Ostatných obžalovaných v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil a\npoškodenú stranu - Slovenskú republiku zastúpenú Finančným riaditeľstvom SR odkázal na občianske\nsúdne konanie.\nNa základe odvolania vyššie uvedeným rozsudkom odsúdených obžalovaných a odvolania prokurátorky\nvo veci konal najvyšší súd v senáte, ktorému spočiatku predsedal v priebehu konania zomrelý predseda\nsenátu JUDr. Daniel Hudák a neskôr predseda senátu JUDr. Štefan Michálik. Tento senát vo veci\nrozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 24. októbra 2018 a podľa § 316 ods. 3 písm. a) Trestného\nporiadku napadnutý rozsudok zrušil okrem oslobodzujúcej časti týkajúcej sa C. R. a vec vrátil súdu\nprvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nV odôvodnení najvyšší súd v súlade s realitou chronologizuje vývoj veci, pričom vzhľadom k výsledku\njeho konania pre účely tohto rozsudku postačí konštatovať z uznesenia odvolacieho súdu plynúci\nnajdôležitejší fakt - s výnimkou právoplatne oslobodeného obžalovaného R. sa spojená vec v podstate\ndostala do jej súdneho „prvopočiatku“ s tým, že odvolacím súdom bol odmietnutý nielen výsledok\nkonania, ale predovšetkým jeho celý priebeh. Podľa jeho názoru totiž konal vo veci nezákonný senát a\nvec má rozhodnúť senát v zložení v akom je uvedený v tomto rozsudku.\nNa základe vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu sa teda vec vo svojej podstate s výnimkou\nobžalovaného R. dostala do štádia konania, kedy bolo vec potrebné preskúmať predsedom senátu v\nzmysle § 243 Trestného poriadku. Vo veci konajúci predseda senátu tak učinil a po oboznámení sa\ns podstatou veci v jej komplexnosti posúdil, že vec je potrebné predbežne prerokovať na neverejnom\nzasadnutí senátu, ktoré nariadil na deň 29. januára 2019. Na tomto zasadnutí senát rozhodol tak, že\npodľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 215 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie obvinených zastavil,\nnakoľko tak stanovuje medzinárodná zmluva. Učinil tak výlučne z dôvodu trvania veci, ktorá v podstate\nbez zavinenia obvinených prebiehala v tom čase zhruba 16 rokov, pričom sa opätovne dostala do\nštádia „po podaní obžaloby“, kde jej ukončenie pre prípad vykonania komplexného dokazovania možno\npredpokladať „rádovo v rokoch“. V odôvodnení rozhodnutia podrobne rozoberá domácu i medzinárodnú\njudikatúru, ktorá takýto postup nielen umožňuje, ale v „extrémnych prípadoch“ aj predpokladá.\nS takýmto riešením veci sa sťažnostný najvyšší súd nestotožnil a dňa 24.07.2019 uznesenie\nprvostupňového súdu zrušil a vec vrátil s tým, aby ju prvostupňový súd prejednal a opätovne rozhodol.\nAko vyplynie z ďalšieho, úvahy o neprimeranej dĺžke konania s následkami v prospech obvinených\n\nnespochybnil, dospel však k záveru, že okolnosti prípadu nemôžu zakladať zastavenie konania ako\nkonštatáciu ukončenia veci bez akéhokoľvek následku do budúcnosti pre potenciálnych páchateľov.\nNa základe tohto rozhodnutia predseda senátu nariadil hlavné pojednávanie vo veci na dni 7. - 8.\n11. 2019, pričom na základe ospravedlnenia obhajcov obžalovaných P. konal len dňa 8.11.2019. Na\ntomto hlavnom pojednávaní konal za účasti všetkých obžalovaných a ich obhajcov a so súhlasom\nobžalovanej V. v jej neprítomnosti. Ohľadne tejto obžalovanej je však potrebné uviesť, že jej obhajca\navizoval záujem obžalovanej aj o absolvovanie úvodných fáz konania vrátane umožnenia tzv. odklonov,\npričom na základe tohto stanoviska senát jej vec vylúčil na samostatné konanie a vec sa medzitým\nohľadne tejto obžalovanej stala právoplatnou (učinila vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a odsúdil ju na\npodmienečný štrnásťmesačný trest odňatia slobody).\nZ ostatných obžalovaných možnosť odklonu využili aj obžalovaní P. a P. s tým, že učinili vyhlásenie podľa\n§ 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o tom, že nepopierajú spáchanie skutkov uvedených v obžalobe\n(ostatní obžalovaní uviedli, že sú nevinní). V takýchto prípadoch je ďalší postup súdu upravený ďalšími\nodsekmi práve vyššie uvedeného ustanovenia § 257 Trestného poriadku, pričom podstata konania súdu\nspočíva v overení si uzrozumenia obžalovaných s následkami takéhoto svojho konania, v rámci ktorého\nsa v prípade uznania viny alebo nepopretia skutkov a následného prijatia takéhoto vyhlásenia zo strany\nsúdu nevykonáva dokazovanie o vine a súd zjednodušene povedané „preberá skutok i jeho kvalifikáciu\nz obžaloby“. Obžalovaný sa tak ohľadne viny dobrovoľne vzdáva práva na dokazovanie ohľadne viny a\ndokazujú sa len skutočnosti súvisiace s uložením trestov alebo ochranných opatrení.\nAk vznikne takáto situácia, súd, samozrejme, nie je povinný automaticky akceptovať takéto priznanie sa\ns vyššie popísanými následkami, o čom svedčí to, že o prijatí či neprijatí vyhlásenia po zistení stanovísk\nstrán a položení predpísaných otázok rozhoduje v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením,\nproti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. V zásade však platí, že prejav vôle obžalovaných\nnepopierajúcich žalovaný skutok alebo skutky v kontradiktórnom konaní neskúma „materiálne z hľadiska\nmerita veci“, ale svoju pozornosť zameria výhradne na skúmanie kvality prejavu vôle z hľadiska jej\nslobody, vážnosti a jednoznačnosti - nemusí tak napr. prijať vyhlásenie, ktoré bolo učinené zjavne v\ntiesni, pod tlakom okolností a pod. Najmä z dôvodu preskúmania takýchto okolností prípadu a vývoja\nveci súvisiacej s A. V. súd možnosti prijatia takýchto vyhlásení „formálne“ ukladaním predpísaných\notázok neskúmal v časovom strese v rámci konania na v konečnom dôsledku jednodňovom hlavnom\npojednávaní, ale vec aj u obžalovaných P. vylúčil na samostatné konanie. Tu termín hlavného\npojednávania určil tak, aby mal dostatok času v tzv. základnom spise preskúmať na základe vyššie\nopísaných kritérií okolnosti predbežne dôvodiace či nedôvodiace takéto vyhlásenia prijať. Zistil, že nič\nnenaznačuje neslobodu vôle obžalovaných E. a G. P. a tejto skutočnosti prispôsobil aj naozaj výraznú\nredukciu vytvorenia nového spisu vo vylúčenej veci.\nSúd potom konal na hlavnom pojednávaní dňa 6.12.2019 a za súhlasného stanoviska všetkých strán\nkonania po absolvovaní zákonom predpísaného postupu vyhlásenia obžalovaných prijal. Ohľadne\npoškodenej strany - Finančné riaditeľstvo SR je potrebné uviesť, že túto ešte v pôvodnom konaní dňa\n6.11.2019 podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku v zmysle právne záväzného názoru odvolacieho súdu\nna hlavné pojednávanie ako poškodeného nepripustil. Pokiaľ ide o skutkovú vetu rozsudku a právnu\nkvalifikáciu konania, ako už bolo uvedené, súd v zásade nemá možnosť s výnimkou nevyhnutných\nformálnych úprav učiniť žiadne „zmeny priznaného skutku“. Z tohto dôvodu teda po formálnej úprave\nrozdelením konaní na skutky označené bodmi A a B skutky i právnu kvalifikáciu z obžaloby prevzal\ns učinením úpravy, ktorá zjavne v obžalobe bola pisárskou chybou a v bode A pôvodne v obžalobe\nuvedenú škodu 150.561.47.-Skso súhlasom prokurátorky nahradil sumou 29.064.651 Sk.\nDokazovanie tak bolo vykonané len v súvislosti s ukladaním trestov a ochranných opatrení, pričom súd\nsa zameral predovšetkým na všetky dostupné lustrácie dotknutých osôb. Obžalovaní využili svoje právo\na k veci nevypovedali, obidvaja sa však vyjadrovali k vykonaným dôkazom a v podstate tak opísali\nsituáciu, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádzajú.\nPo vykonaní dokazovania ohľadne trestu súd po uznaní viny obidvoch obžalovaných ich odsúdil na\ndiferencované podmienečné tresty odňatia slobody s tým, že zohľadnil tak už viackrát spomínanú naozaj\nenormne dlhú dobu trestného konania ako aj mieru zainteresovanosti obidvoch obžalovaných do skutku\n(„hlavou“ a v podstate i autorom celej štruktúry fingovaných obchodno-právnych vzťahov bol E. P.). Uložil\ntiež tresty prepadnutia veci - vysokých finančných čiastok, ktoré mali pochádzať z trestnej činnosti a\nochranné opatrenie zhabanie veci. Rozsudok v čase rozhodovania o veci, ktorej sa týka tento rozsudok,\nešte nebol právoplatný, prokurátorka voči nemu podala odvolanie.\n------------------------------------------------------------------------------------------------------V súvislosti s ostatnými obžalovanými súd pokračoval vo vykonávaní dokazovania v rámci veci pod jej\npôvodným označením. S výnimkou niektorých dôkazov navrhnutých obhajobou obžalovaného H. (ich\n\nodmietnutie bude vysvetlené v ďalšom) vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, pričom v ďalších\nčastiach odôvodnenia oddelí dôkazy produkované ku komodite „textil“ a ku komodite „hrnce“.\nAko vyplýva z textu obžaloby, modus operandi podvodu na dani z pridanej hodnoty bol u oboch komodít\nmal byť odlišný, pričom už na tomto mieste odôvodnenia rozsudku je možné uviesť, že (a v podstate to\nvyplýva aj zo spôsobu tohto rozhodnutia) v zásade bol preukázaný tak, ako to tvrdila prokuratúra - a to\nnielen v konaniach, kde sa konalo oddelene o osobách, ktoré učinili vyhlásenie o vine, pričom výsledky\ntýchto konaní sa nijak nepreniesli do konania v rámci ktorého bolo rozhodnuté týmto rozsudkom, ale aj\nv konaní, ktoré sa týkalo tohto rozhodnutia .\nObidve komodity však spájalo to, že, zjednodušene povedané, chýbali vstupné faktúry (alebo ich\npodstatná časť) preukazujúce vstup tovaru do portfólia firiem E. P. a jeho manželky. Toto, mimochodom\nnikto a nikdy nespochybňoval, pričom už samotný tento fakt zakladá výraznú pochybnosť či už o\nexistencii takéhoto tovaru alebo o reálnosti tovarových tokov s takouto komoditou - najmä ak „daňovým\nvýsledkom“ obchodu je uplatnenie odpočtu alebo nadmerného odpočtu DPH. U textilu si vlastnícky\npreviazené podnikateľské subjekty fiktívne a len účtovne „posúvali“ tovar medzi sebou, s tým, že vždy\njeden z nich deklaroval len tuzemský nákup a vyplatenie DPH dodávateľovi z portfólia, pričom výstupné\nfaktúry (ani maloobchodný predaj s povinnosťou účtovať a potom prípade vzniku daňovej povinnosti\nodviesť DPH) nedokladoval, čím mu „účtovne“ vznikal nárok na nadmerný odpočet zo zdaniteľného\nplnenia, ktoré neprebehlo a nárok tak reálne nevznikol. U hrncov (vec dôkazne jednoduchšia, nakoľko\nbolo v zásade potrebné posúdiť len existenciu dvoch deklarovaných tovarových tokov) komodita,\nktorej pôvod zostal nejasný, ktorá preukázateľne len účtovne a s výrazne nadsadenou hodnotou bola\nnakúpená od spoločnosti Medium Topoľčany s.r.o a ktorej množstvo bolo možné odhadnúť na naloženie\njedného kamiónu s návesom, bola spoločnosťou Fasion Mode s.r.o. účtovne vyvezená do zahraničia\nv doslova neexistujúcich množstvách a deklarované obchody sa týkali stále tej istej medzi tuzemskom\na zahraničím sa točiacej nakládky hrncov, čo v konečnom dôsledku z neprebehnuvšieho plnenia\nneumožňovalo spoločnosti Fasion Mode uplatniť si nárok na nadmerný odpočet DPH.\nV rámci všeobecného úvodu odôvodnenia rozsudku súd považuje za vhodné uviesť ešte niekoľko\nvšeobecných úvah, ako odrazových mostíkov k ďalším častiam odôvodnenia, ktoré môžu vyznieť ako\natypicky stručné - v tejto veci totiž do úvah o „vylúčení trestnosti“ modusu operandi dokladovaných\nobchodov „nepustia“ najmä listinné dôkazy a posúdenie všetkých súvislostí „obchodov“. Tak ako nebola\nspochybňovaná existencia týchto listín, žiadnou zo strán konania neboli spochybňované ani uplatnenia\nsi nadmerných odpočtov ako sú deklarované v jednotlivých daňových priznaniach. Treba ešte dodať, že\nu osôb, ktorých sa týka tento rozsudok, potom predmetom dokazovania bola predovšetkým ich miera\nzainteresovanosti do podvodnej schémy najmä z hľadiska úmyslu a zavinenia, teda subjektívnej stránky\ntrestného činu.\nDPH patrí do systému tzv. neutrálnych univerzálnych nepriamych daní. Premieta sa do cien všetkých\ntovarov a služieb a preto ju nepriamo platia všetci. Dopadá síce na konečného spotrebiteľa (platí ju v\ncene tovaru), ale vyberá a platí ju do štátneho rozpočtu iný subjekt - predajca tovaru alebo služby.\nPredmetom zdanenia je tzv. pridaná hodnota, ktorá sa dá ekonomicky vyjadriť ako mzdy, zisk, renty či\núroky. Každý platca dane, resp. spracovateľ pridá určitú časť pridanej hodnoty k výrobe zdaňovaného\ntovaru, prípadne poskytovanej služby. Predmetom zdanenia je len pridaná časť hodnoty, nie hodnota\ncelá. Takto je odstránená duplicita dane, keď dani podlieha len nová výroba a výrobné vstupy sa už\ndruhýkrát nezdaňujú. Toto je zaistené možnosťou odčítať si tzv. inputy (vstupy) od outputov (výstupov)\nčo je vlastne možnosť odpočítať si daň na vstupe od dane na výstupe. Určeniu presnej výšky dane z\npridanej hodnoty sa tak používa tzv. nepriama rozdielová metóda, keď sa daň určí odpočítaním dane\nvypočítanej z celkových vstupov od dane vypočítanej z celkových výstupov. Takýmto mechanizmom je\nzaistený jeden z hlavných definičných znakov dane z pridanej hodnoty, ktorým je neutralita.\nToto všetko platí, a je legálne za situácie, kedy ide o reálne obchody s reálnymi dodávateľskoodberateľskými vzťahmi, s reálnou komoditou, ktorej existenciu vyžaduje reálny trh riadiaci sa reálnym\ndopytom, ktorý uspokojuje reálna ponuka (toto sú základné faktory, ktoré pri každej posudzovanej veci\nje potrebné skúmať). Len takéto obchody totiž majú „hospodársku podstatu“ a napĺňajú aj ekonomický\nzmysel podnikania, ako ho charakterizuje napr. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako náhle čo\nlen jeden z týchto predpokladov nie je splnený, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o trestnoprávne\npostihnuteľné konanie. V týchto prípadoch o takéto konanie išlo, hoci trestnoprávne postihnuteľnú\nzainteresovanosť doňho súd z osôb, ktorých sa týka tento rozsudok, konštatoval len u C. H..\nKomodita „Textil“\nAko vyplýva z vyššie uvedeného, súd vykonal všetky listinné dôkazy dokumentujúce „formálnu stránku\nveci“ a nikým nebolo spochybnené, teda bolo preukázané, že k uplatneniu nadmerných odpočtov došlo v\n\nsumách ako je uvedené v obžalobe a tými subjektmi, ktoré sú v nej uvedené. Ako vyplynie z ďalšieho, súd\nsa síce nestotožnil s názorom, že „predložené doklady (samy o sebe - pozn. súdu) nespĺňali podmienky\ndaňových dokladov tak, že z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť nadmerný odpočet“ a\npodstata trestnosti spočívala v inom, ale v konečnom dôsledku toto pri posudzovaní trestnosti „daňových\nkontrolórov“, o ktorých v tomto konaní išlo a pri posudzovaní trestnosti „pravej ruky P.“ H. L. nezohralo\npodstatnú úlohu a zisťovanie eventuálnych možností aspoň časť vstupných faktúr (takáto „časť“ totiž\nexistovala, čo si mimochodom všimol aj súd, ktorého konanie v zmysle vyššie uvedeného nemožno\nzohľadniť a vo veci rozhodujúci súd to ani nerobí - uvedené len podotýka) započítať do „zníženia\nnásledku“ v konečnom dôsledku u týchto obžalovaných z dôvodu spôsobu rozhodnutia nebolo potrebné.\nObžalovaná L. na hlavnom pojednávaní svoju obhajobu postavila na tvrdení, že bola „úplne obyčajným\nzamestnancom, ako všetci ostatní“. Pracovnú zmluvu mala s firmou EUROTEX, pracovala však aj\npre iné podnikateľské subjekty obžalovaného P., avšak vždy len na základe jeho pokynov. Mala na\nstarosti vedenie pokladne, evidenciu nájomníkov, nehnuteľností, spolu s ostatnými zamestnancami sa\nzúčastňovala inventúr a tiež spravovala účty firiem pána P. i jeho osobné účty, u ktorých s pracovníkmi\nbanky, kde mal E. P. uložené peniaze, dohadovala tzv. úložky (krátkodobé úročenie vkladov). Nebola\nvšak účtovníkom firiem E. P., nevypracovávala žiadne daňové priznania, toto ani nevedela robiť, pričom\nvedenie účtovníctva si E. P. zabezpečoval externe. Jednoducho bola zamestnaná, dostávala mzdu a\nnijak sa nezúčastňovala na riadení firmy, ani sa z jej činnosti nijak neobohatila.\nObžalovaná teda tvrdila, že nielenže nemala vedomosť o nezákonnom uplatňovaní si nadmerných\nodpočtov, ale na konaní, ktoré k tomuto smerovalo sa ani nijak nezúčastňovala. Jednoducho len plnila\npokyny svojho zamestnávateľa, pričom v hierarchii zamestnancov ani nepatrila k tým najlepšie plateným.\nOna vedela, že E. P. obchoduje najmä s textilom, vedela tiež o obchodoch s hrncami, nič však v súvislosti\ns týmito obchodmi aktívne neiniciovala a o peniazoch, ktoré E. P. mal, si myslela, že sú zárobkom z\nobchodu z textilom. Považovala ho za dobrého obchodníka.\nV tejto súvislosti je však už na tomto mieste potrebné poukázať na viaceré pasáže telefonických hovorov,\nktoré boli odpočúvané na základe príkazu zákonného sudcu a z ktorých vyplýva, že obžalovaná L.,\njednoducho povedané, tušila, že nie všetko, čo E. P. vykonáva, je v súlade so zákonom. Dokonca\nhovorí aj o svojich obavách, aby neskončila vo väzení, z čoho možno vyvodiť záver, že minimálne mala\npodozrenie, že nie všetky finančné prostriedky E. P., o ktoré sa sčasti starala, sú získané v súlade so\nzákonom. Nič však neindikuje, že by aj ona aktívne participovala na vytváraní scenárov, ktoré takéto\nnezákonné finančné zisky umožňujú. Nielen naznačujú, ale priamo to potvrdzujú aj výpovede všetkých\njej vtedajších kolegýň, resp. kolegov, ktorí atmosféru v rámci fungovania firiem obžalovaného E. P.\npopisujú v zásade rovnako - jednoducho sa plnili jeho príkazy, pričom nadmerné odpočty účtovali a\nvypočítavali daňové priznania, pripravovali externí spolupracovníci E. P..\nĎalšie zistené skutočnosti, ktoré naznačujú eventuálnu aktívnejšiu účasť obžalovanej L. na\nprotiprávnych nadmerných odpočtoch uplatňovaných podnikateľskými subjektmi E. P. naznačuje obsah\nzaistených elektronických zariadení v rámci vyšetrovania tejto veci. Jednak na počítači označenom č.\n19 znalcom A.. J. (išlo o tzv. centrálny počítač firiem) a jednak na počítači označenom č. 34 (počítač\nobvinenej L.) boli zaistené súbory, ktoré najmä v súvislosti s komoditou HRNCE môžu naznačovať\naktívnejšiu účasť obžalovanej L. na páchaní skutku. K tomuto súd zaujme podrobnejšie stanovisko v\nrámci vysvetlenia súvislostí týkajúcich sa komodity HRNCE, už teraz je však potrebné uviesť, že tak v\nzmysle výpovede svedka D., ktorý mal na starosti počítače vo firmách E. P., ako aj z výpovede znalca\nA.. J. vyplýva, že počítače boli „zosieťované“ (resp. zosieťované mohli byť a znalec túto skutočnosť\nneskúmal), čo znamenalo jednoducho to, že v rámci v sieti zdieľaných súborov mohol dopisovať a tvoriť\nsúbory ktokoľvek. Naviac obžalovaná L. uviedla a nikto to nespochybnil, že aj jej počítač mohol použiť\nktokoľvek, nakoľko mal k nemu prístup každý zamestnanec.\nTreba ešte dodať, že obžalovaná L. pri svojej výpovedi používala poznámky, resp. ju celú prečítala tak,\nako ju mala pripravenú. V závere jej vyhlásenia tiež uvádza, že ani jej majetkové pomery nenaznačujú,\nže by sa na celej veci mohla obohatiť a na rozdiel od rodiny E. P. vlastní majetok, ktorý je primeraný jej\nvtedajšiemu pracovnému zaradeniu. Iné finančné prostriedky nemá.\nPodobne ako obžalovaná L. mali svoje prehlásenia pred súdom, či už vo forme záverečných rečí,\nstanovísk alebo výpovedí) pripravené aj obžalovaní D., P., F. a Y. - daňoví kontrolóri, ktorým sa kládla za\nvinu pomoc pri spáchaní trestnej činnosti nedostatočným a protizákonným výkonom daňovej kontroly.\nPodstata obhajoby všetkých zamestnancov Daňového úradu Topoľčany, ktorí viackrát v dvojiciach\nvykonali kontrolu DPH vo firmách v portfóliu E. P., spočívala v tom, že oni svoju kontrolu vykonali\nv súlade so zákonom a jednoducho nemali možnosť eventuálne protizákonne uplatnený nadmerný\nodpočet odhaliť. Nimi kontrolované daňové a účtovné doklady a i následné fyzické kontroly skladových\nzásob ich bez ďalšieho neoprávňovali konštatovať neoprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu,\n\nnakoľko im boli predložené účtovné doklady, ktoré potvrdzovali tok zdaniteľného plnenia umožňujúci\nnadmerné odpočty a v rámci fyzických kontrol dokladovaný tovar aj našli.\nVšetci štyria zhodne uvádzali, že pri kontrolách DPH kontrolovali najmä splnenie štyroch podmienok pre\nnárok na odpočet DPH a to - uskutočnenie zdaniteľného plnenia, zaúčtovanie, úhradu DPH a existenciu\ndaňového dokladu. Všetky tieto podmienky v rámci kontrol považovali za splnené.\nObžalovaní sa vyjadrovali predovšetkým k úhrade DPH z jednotlivých účtovných dokladov a v tomto\nsmere výrazne polemizovali so závermi znalkyne R. (znalecký posudok ÚSI Žilina), ktorej znalecký\nposudok bol na hlavnom pojednávaní prečítaný a ktorá považovala za nezákonné to, že jednotlivé\npokladničné doklady dokumentovali hotovostné úhrady DPH nad 200.000 Sk, čo v tom čase nebolo\nmožné.\nObžalovaný P. napríklad uvádzal, že túto hranicu pri kontrolách dôsledne kontrolovali na daňovom\ndoklade, za ktorý považujú účtovný doklad, teda faktúru, a nie výdavkový, či príjmový pokladničný\ndoklad. Podľa názoru tohto obžalovaného i ďalších troch daňových kontrolórov sa jednoducho povedané\nna pokladničnom doklade mohli sčítavať sumy z jednotlivých účtovných dokladov, ktorými sú len faktúry,\npričom nimi kontrolované faktúry „na DPH“ ani v jednom prípade nepresiahli 200.000 SK. Pravdou\nvšak je, že kompletné účtovníctvo v čase vyšetrovania už nebolo k dispozícii, nakoľko osoby, na ktoré\njednotlivé firmy z portfólia E. P. boli prevedené, ho nemali, prípadne tvrdili, že ho stratili.\nObžalovaný P. teda tvrdil, že žalujúca strana (a znalkyňa) hranicu 200.000 Sk kontrolovala na\nvýdavkovom pokladničnom doklade, oni však túto hranicu kontrolovali na daňovom doklade. Poukázal\npri tom i na to, že metodik Daňového riaditeľstva aj Ministerstvo financií (ich stanovisko bolo na hlavnom\npojednávaní prečítané) vo svojom vyjadrení účtovanie výberu hotovosti z pokladne pre viac daňových\ndokladov na jednom výdavkom pokladničnom doklade pripúšťajú. Teda v účtovníctve kontrolovaných\nfiriem sa účtovali na jednom výdavkovom pokladničnom doklade výdavky hotovosti pre úhrady viacerých\ndaňových dokladov, čo je a bolo podľa ich názoru i podľa názoru Ministerstva financií SR prípustné.\nV takomto duchu vypovedala aj svedkyňa K., pracovníčka Finančného riaditeľstva majúca na starosti\nmetodiku, ktorá bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní.\nV tejto súvislosti sa žiada dodať, že posúdenie predmetnej problematiky je problematikou právnou (iura\nnovit curia), ku ktorej posúdeniu vyjadrenia svedkov (napr. i svedka S. R., ktorý v tom čase pracoval tak\nisto v kontrolnej funkcii, v rámci vtedajšieho Daňového riaditeľstva) môžu mať len podporný charakter.\nTak isto podporný charakter má i názor znalkyne a súd už na tomto mieste odôvodnenia rozsudku\nuvádza, že v súvislosti s riešením tejto problematiky zaujal podobné stanovisko ako jednotliví obžalovaní\nv čase skutku daňoví kontrolóri, svedkyňa K. i Ministerstvo financií SR. Pravdou však je, že v čase\nkonania súdu jednotlivé daňové doklady z dôvodu, ktorý už bol opísaný, neboli k dispozícii, vyjadrenia\nobžalovaných, že jednotlivé účtovné doklady dokladovali sumu na DPH nepresahujúcu 200.000 Sk však\nsúd vyhodnotil ako vyjadrenia dôveryhodné.\nObžalovaná Y. svoju obhajobu postavila na tom, že podľa jej názoru celá obžaloba bola postavená na\nfakte, že došlo k porušeniu ust. § 20 Zákona o DPH účinného od 1.1.2002. Podľa jej názoru k takémuto\nporušeniu zákona nedošlo, pričom výpovede svojich spoluobžalovaných dopĺňa o konkretizáciu, že v\nčase výkonu kontrol kontrolovaný subjekt mal nárok na plný odpočet dane po splnení nasledovných\npodmienok - ak sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, ak daň na vstupe zaúčtoval, ak daň zaplatil platiteľovi,\nktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie a ak má daňový doklad, alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý\nvyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na\nvstupe je 200.000 Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky,\nalebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.\nPodľa názoru tejto obžalovanej, to, čo kontrolovala neumožňovalo odhaliť prípadné neoprávnené\nuplatnenie nadmerného odpočtu - videla daňové doklady, bola v sklade, overila priznanie uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia aj u dodávateľa a všetko bolo v poriadku.\nVšetci obžalovaní však pripúšťajú, že v tom období neexistovala právna úprava ani metodický pokyn,\nktorý by v tom čase určoval presný popis postupu pri výkone kontroly a toto všetko bolo na individuálnej\núvahe konkrétnych kontrolórov. Je pravdou, že títo v tzv. krížových kontrolách mohli pokračovať aj u\nsubdodávateľov dodávateľa (tak sa dá nájsť tzv. zmiznutý obchodník), v tom čase to však ešte nerobili.\nNimi zistený účtovný i skutkový stav nevzbudzoval pochybnosti o oprávnenosti uplatnenia nadmerného\nodpočtu.\nVšetci títo štyria obžalovaní tiež zdôrazňovali, že obžalovaného P. spoznali až pri kontrolách, tento ich\nnijak neovplyvňoval, pričom dvojice boli vytvárané náhodne a na pokyn ich nadriadeného svedka Y. (ten\nto potvrdil) - oni sa na tieto kontroly nehlásili a nikto ich výsledok dopredu neovplyvňoval.\nŽiaden z obžalovaných teda nespochybňoval, že na viacerých výdavkových pokladničných dokladoch\nbola suma presahujúca už zmienených 200.000 Sk, avšak išlo o súhrnný doklad, ktorý sčítaval viaceré\n\núčtovné doklady - platenie za jednotlivé nákupy, kde DPH ani z jedného tohto nákupu nepresiahla sumu\n200.000 Sk a teda mohla byť uhradená hotovostne. Obžalovaným samozrejme „udreli do očí vysoké\nnadmerné odpočty“ (mohlo im udrieť do očí i to, že „just“ išlo o sumy, kde DPH sa vždy blížila, no nikdy\nnepresiahla sumu 200.000 Sk - pozn. súdu) a aj preto pristúpili k fyzickej obhliadke tovaru. Tovar vždy\nnašli a nevedeli sa vyjadriť k tomu, či išlo o tovar tej firmy, ktorú kontrolovali, teda nebolo možné vylúčiť,\nže v rámci týchto fyzických kontrol obžalovaný P., ktorý zo strany kontrolovaného logisticky zabezpečoval\npriebeh kontroly, nepredkladal ten istý tovar v rámci viacerých kontrol.\nObžalovaní tiež uviedli, že školenia týkajúce sa karuselových podvodov absolvovali až v neskoršom\nobdobí. Faktom však ostáva, že podstata výčitiek zo strany prokuratúry, pokiaľ ide o nezákonnosť\npostupu kontrolórov, spočívala v tom, že na jeden výdavkový pokladničný blok často pripadala suma\nvyššia ako 200.000 Sk, čo podľa názoru znalkyne i prokuratúry je v rozpore so zákonom. Súd sa však\ns takouto právnou interpretáciou tejto skutočnosti nestotožnil a súhlasil s tvrdeniami už vymenovaných\nsubjektov, že naozaj nikto neurčoval počet dokladov z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mohli\nbyť ich súčtom zahrnuté do jedného výdavkového pokladničného dokladu. Takýto počet nebol v zákone\nlimitovaný a tak sa kľudne mohlo stať, že k jednému pokladničnému dokladu, ktorý dokumentoval sumu\nvyššiu ako 200.000 SK bolo pripnutých viacero dokladov z elektronickej registračnej pokladnice, pričom\nak tieto jednotlivé doklady neobsahovali sumu presahujúcu 200.000 Sk, bolo všetko v poriadku.\nAko už bolo uvedené, vo veci bolo vypočutých viacero vtedajších spolupracovníkov obžalovanej L.,\nokrem iného svedkyňa F., rod. R., svedkovia L., F., P., svedkyňa Y., N., G., boli tiež čítané viaceré\nvýpovede za súhlasu strán v konaní, pričom možno konštatovať, že ani jedna z týchto výpovedí čo i\nlen nenaznačuje to, že by sa obžalovaná L.á aktívne zúčastňovala na vytváraní štruktúry podvodov\nsúvisiacich s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH. Všetci títo svedkovia hovorili o tom, že išlo o ich\nkolegyňu, ktorá pracovala pre obžalovaného P., hoci pravdou je i to, že niektorí ju označovali za jeho\npravú ruku. V zásade však aj ona len plnila pokyny E. P., prípadne jeho manželky a ona sama v súvislosti\ns činnosťami firiem nevydávala žiadne pokyny.\nV predmetnej veci bol v rámci prípravného konania viac ako desaťkrát vypočutý svedok S. R., ktorý v tom\nčase bol súčasťou kontrolných štruktúr vtedajšieho Daňového riaditeľstva SR. Išlo o svedka, ktorý sa\nvyjadroval len k okolnostiam súvisiacich s jeho „právnym“ názorom na priebeh kontrol i na to, či nadmerné\nodpočty boli uplatňované zákonne alebo nezákonne, pričom súdu nie je zrejmé z akého dôvodu orgány\nčinné v trestnom konaní tohto svedka považovali za osobu, ktorá je svedkom v pravom slova zmysle,\nteda svedčí o priebehu toho, čo sa v rámci trestného konania má skúmať, čiže priebehu skutku. V\ntakomto duchu súd výpoveď tohto svedka i vyhodnotil a dospel, zjednodušene povedané, k záveru, že k\npriebehu skutku, teda k tomu, kto a ako sa zúčastňoval vytvárania štruktúry umožňujúcej neoprávnené\nodpočty DPH, sa tento svedok v podstate nevyjadril a ani vyjadriť nemohol. Len na margo je možné\ndodať, že pokiaľ ide o skúmanú problematiku, či na jednom výdavkovom pokladničnom doklade možno\nspočítať viac účtovných dokladov, svedok sa k tomuto vyjadril neurčito.\nOstatné vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní jednoducho preukazovali to, čo je uvedené vyššie,\nteda „účtovný tok“ tovarových tokov tak, ako boli účtované, v spise sa tiež nachádzajú jednotlivé daňové\npriznania, pričom k tomu, prečo nemohlo ísť o reálny tovarový tok a išlo len o druh „optimalizácie daňovej\npovinnosti“, ktorá nemá oporu v zákone sa vyjadrila i znalkyňa R.. Nemohlo byť sporu o tom, že tovarový\ntok, tak ako bol dokladovaný, sa nemohol udiať už len z dôvodov, že množstvá účtovne dodávaného\ntovaru v ich súhrne nemohli byť uskladnené v priestoroch, ktoré mali firmy E. P. k dispozícii, pričom je\nzrejmé i to, že vykonávané kontroly toto nemohli odhaliť, pretože kontrolovali len čiastkové dodávky a\nje tiež zrejmé, že viacerým kontrolám mohli byť predkladané vždy tie isté druhy tovaru.\nTeraz už v inej veci obžalovaní manželia P. v predmetnej veci boli vypočutí ako svedkovia s tým, že\nobidvaja využili svoje právo odmietnuť vo veci vypovedať a nevypovedali. Ich výpovede, ako výpovede\nobvinených, berúc do úvahy notoricky známu judikatúru Najvyššieho súdu SR, v predmetnej veci použité\nbyť nemohli. Súd tak isto nijakým spôsobom využitie práva nevypovedať vo veci nemohol žiadnym\nspôsobom - vyhodnotiť či už v prospech, alebo v neprospech osôb, ktorých vinou sa zaoberal v tomto\nprípade.\nZhrnúc najpodstatnejšie fakty, obžalovanej H. L. bolo obžalobou kladené za vinu, že v spolupáchateľstve\ns obž. E. P. a obž. G. P. od januára 2002 až od decembra 2002 využijúc faktický vplyv a možnosť konať\nza firmy v obžalobe uvedené organizovala práce vo firmách tak, že viedla účtovníctvo aj disponovala\nfinančnými prostriedkami firiem tak v hotovosti ako aj na účtoch, predstierala obchodnú činnosť predajom\na nákupom textilného tovaru hoci s týmto disponovali len v minimálnom množstve tovaru dovezeného\nz Turecka alebo z Maďarska. Priamo sa tak podieľala na uplatňovaní neoprávnených nadmerných\nodpočtov DPH, ktoré aj boli uvedeným spoločnostiam vyplatené v rozsahu popísanom v obžalobe,\n\npričom všetci traja obžalovaní takýmto spôsobom z takto „vyfabrikovanej“ dane na vstupe dosiahli\nvyplatenie nadmerných odpočtov v sume 606.449.641,- Sk (citácie z obžaloby).\nMožno v podstate jednoznačne konštatovať, že nič z vyššie uvedeného (teda konanie zakladajúce\nmožnosť trestnoprávneho postihnutia) preukázané nebolo - ani „faktický vplyv“, ani „vedenie\núčtovníctva“, ani „predstieranie obchodnej činnosti“, ani „priame podieľanie sa na neoprávnených\nnadmerných odpočtoch“.\nObžalovaná H. L. na svoju obhajobu uviedla, že bola radovou zamestnankyňou vo firmách obž. E. P.\na G. P., kde plnila ich pokyny, nikdy nemala faktický vplyv a možnosť konať za firmy. Mala oprávnenie\nfinančné prostriedky na účty iba „úložkovať“, čo v podstate znamená oznámiť, že niekoľko dní pán\nP. nebude peniaze potrebovať. Rovnako pokiaľ jej to bolo nariadené obž. E. P., nahlasovala dopredu\nvýbery. Nikdy peniaze nemohla a ani nebola vyberať. Nikdy nemohla sama rozhodovať o záležitostiach\nspoločnosti ani o tom, čo sa bude nakupovať a predávať. Pokiaľ ide o tvrdenie, že mala vystavovať\nfaktúry, tak na hlavnom pojednávaní uviedla, že okrem faktúr za spoločnosť FASION MODE s.r.o., pokiaľ\nide o hrnce, žiadnu faktúru za inú spoločnosť nevystavila. Faktúry za spoločnosť FASION MODE s.r.o.\nvystavila len preto, lebo kolegyňa, ktorá vystavovala faktúry nebola v robote, a keď sa vyvážali hrnce\ntak ráno na lístočku ohľadom vývozu obž. E. P. jej dal na papieriku napísané aký počet hrncov bude\nvyvezený, ona faktúru vystavila a dala ju kolegyni N., ktorá išla skontrolovať nakládku a autom na colnicu.\nFaktúra sa k nej už nikdy nevrátila.\nVykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obž. H. L. bola radovou zamestnankyňou vo\nfirmách obž. E. P. a obž. G. P., pričom obžaloba, ako to už bolo zhrnuté, nepredložila žiadne dôkazy\no svojich záveroch uvedených v skutkovej vete obžaloby, že obž. H. L. mala faktický vplyv a možnosť\nkonať za firmy MEDIUM Topoľčany s.r.o., TEXTIL MARKET s.r.o., TEXTIL-CENTRUM s.r.o., TEXTIL\nEXPORT-IMPORT s.r.o., že by disponovala s finančnými prostriedkami firiem v hotovosti aj na účtoch\nalebo predstierala obchodnú činnosť predajom a nákupom textilného tovaru. Samotné konštatovanie\nuvedené v obžalobe, že takýmto konaním mala mať obžalovaná účasť na páchaní vyššie uvedenej\nmajetkovej trestnej činnosti, oporu vo vykonanom dokazovaní nemá, nakoľko obžaloba nepreukázala, že\nby obž. H. L. konala inak ako nad rámec pokynov obž. E. P. alebo G. P. v rámci riadneho výkonu svojich\npracovných povinností, ako administratívna pracovníčka, ktorá plnila ich pokyny, ako jej nadriadených.\nPokiaľ ide o listinný dôkaz, ktorý mal byť nájdený v zaistenom počítači č. 34 obžalovanej H. L. (príloha\nznaleckého posudku, vypracovaného znalcom A.. J., označenú ako CD 14, a to CD14/PC34/EXCEL/\nkopia asot.xls - hárok 2, nachádzajúci sa na čísle listu 6083 vyšetrovacieho spisu a ďalšie podobné\nsúbory a listiny, ktorých obsah bol na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámený), a obsahom ktorého\nje okrem iného zoznam faktúr od č. FA 1/03 po FA 32/03 s uvedením dátumu vývozu, počtu kusov\nkuchynských sád a s uvedením zisku 29 064 651,- Sk, čo predstavuje sumu nadmerného odpočtu,\nktorý mal podľa obžaloby svedčiť o účasti obž. H. L. na páchaní vyššie uvedenej trestnej činnosti, tak\nobžalovaná H. L. po predložení tohto listinného dôkazu k nahliadnutiu zo strany obžaloby uviedla, že\nk tomuto súboru sa vyjadriť nevie, tento ona nevyhotovila. To isté uviedla aj k predloženému dôkazu z\nč.l. 6085 vyšetrovacieho spisu „JOSKOVE HRNCE INVENTURA ORIGINAL“. Na hlavnom pojednávaní\nvšak predložila tieto listiny s presným časom poslednej úpravy, ktorý čas ďaleko presahoval trvanie jej\nobvyklej pracovnej doby a uvádzala, že nevie, kto tieto súbory vytvoril a ako vznikli.\nZ výsluchu znalca A.. Y. J., znalca z odboru „Elektrotechnika“ súd zistil, že obžalovaná H. L. používala\nfiremný počítač, označený v znaleckom posudku pod č. 34 na strane 29 posudku. Znalec sa nevedel\nvyjadriť, či bol napojený na firemnú sieť. Uviedol, že pri počítači 34 je uvedené, že obsahuje dva hard\ndisky HDD 1 a HDD 2, pričom popisy súborov, nachádzajúcich sa v zaistenom počítači z uvedených hard\ndiskov je na CD 14. Tento počítač nemal server, na ktorom sa zbierali údaje. Súbory, ktoré boli zaistené\nz tohto počítača podľa znalca A.. Y. J. nemuseli byť vytvorené na tomto počítači, ale mohli byť do neho\naj prenesené na pamäťovom médiu, či už diskete, alebo CD nosiči a tak sa dostali do pamäte. Údaje,\nktoré sa tam našli a ktoré súvisia s nákupom a predajom tovaru zn. BergHOFF boli nájdené na počítači\nč. 34 a aj na CD 22. CD 14 vytvoril znalec, CD 22 tam bolo. CD 22 bolo nájdené pri domovej prehliadke\nu H. L.. (Predmetné tvrdenia majú priamy význam, pokiaľ ide o komoditu hrnce, ale nepriamo dokladujú\ncelkové postavenie obžalovanej aj vo vzťahu ku konaniam súvisiacim s komoditou textil - dôležité je i to,\nže ani jeden z „podozrivých“ súborov nebol vytvorený na počítači s názvom „marika“, ako bol nazvaný\npočítač, ktorý používala obžalovaná L..)\nNa základe uvedených skutočností súd nemal nad rámec rozumných pochybností za preukázané, že\nuvedené písomnosti založené ako listinné dôkazy v spise boli vyhotovené na počítači obž. H. L. a ani\nnemal za preukázané, že ich ona vyhotovila. Z vyššie uvedeného, ako aj z výsluchu svedka G. D.,\nktorý spravoval počítačové siete vo firme obž. E. P., je skôr zrejmé, že počítačová sieť vo firme bola\nzosieťovaná, v dobe spáchania skutku sa počítače vo vnútri siete nezabezpečovali heslom, bolo možné\n\nsa dostať v rámci siete na každý z nich. Z uvedeného bol vyvodený súdom záver, že vyššie spomenuté\nsúbory, ktoré boli zaistené, mohol vyhotoviť na tom istom počítači, ale aj na inom počítači ktokoľvek, kto\nmal prístup k počítačovej sieti firmy.\nVykonaným dokazovaním obžaloba teda neuniesla dôkazné bremeno k preukázaniu viny obž. H. L.\nza vedomé a cielené konanie v úmysle spôsobiť následok uvedený v obžalobách, ktoré malo napĺňať\nzákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Na preukázanie viny ani prípadné\npreukázanie toho, že je niekto „pravou rukou hlavného páchateľa“, pokiaľ sa mu nepreukáže, že koná\nprinajmenšom v nepriamom úmysle v rámci objektívnej stránky (konania) takého trestného činu, u\nktorého sa vyžaduje preukázanie úmyslu, jednoducho nestačí. Rovnako tak nestačí ani preukázanie\ntoho, že časť úkonov vyžadovaných na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu,\nvykonali iné osoby, než tie, ktoré preukázateľne koristili z nezákonného konania - to by mohla byť uznaná\nvina u všetkých, ktorí vyhotovovali faktúry kryjúce fiktívny tok tovaru, vypracovávali daňové priznania\nalebo inak zabezpečovali logistiku priebehu udalostí, ktoré v konečnom dôsledku zakladajú trestnosť.\nInak povedané - na to, aby bolo možné konštatovať trestnoprávnu postihnuteľnosť rôznych čiastkových\nkonaní v konečnom dôsledku trestnoprávne postihnuteľného konania ako celku, je potrebné preukázať\nskutočnosť, že jednotlivé úkony a konania sú vedomou súčasťou celkovej architektúry protizákonného\nkonania. To sa v tomto prípade nestalo.\nUznanie viny obžalovanej je teda viazané na preukázanie toho, že bez akýchkoľvek pochybností sa\nstal skutok, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná, tento skutok je trestným činom a spáchala ho\nobžalovaná. Preto súd pri postupe v zmysle uvádzaných skutočností, majúc tiež na zreteli zásadu „v\npochybnostiach v prospech obžalovaného“, dospel k záveru, že nebolo preukázané, že takýto skutok skutok popísaný v obžalobe vo vzťahu k H. L. - sa stal, a preto ju v súlade s ust. § 285 písm. a) Trestného\nporiadku spod obžaloby týkajúcej sa komodity textil oslobodil.\nObžalovaným V. D., A.. E. P., A.. J. F. a A.. B.C. bolo obžalobou kladené za vinu, že po nimi\nvykonaných daňových kontrolách v spoločnostiach MEDIUM Topoľčany s.r.o., TEXTIL MARKET s.r.o.,\nTEXTIL-CENTRUM s.r.o., TEXTIL EXPORT-IMPORT s.r.o. a EUROTEX SR Topoľčany s.r.o., boli týmto\nspoločnostiam vyplatené neoprávnené nadmerné odpočty, ktoré si uplatnili, pričom na vyplatenie týchto\nnadmerných odpočtov neboli splnené podmienky daňových dokladov a existencie zdaniteľného plnenia\nv zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty tak, aby z nich bolo možné odrátať daň na vstupe a potvrdiť\nnadmerný odpočet.\nPodstatou porušenia povinnosti daňových kontrolórov podľa obžaloby mal byť postup v rozpore s ust. §\n20 ods. 2 písm. d) zák. č. 289/1995 Z. z. o DPH, platného v tom čase, podľa ktorého mal platiteľ nárok na\nodpočet dane okrem iného vtedy, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad o zaplatení\ndane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je dvestotisíc Sk a viac, je len\ndoklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky, alebo doklad o platbe na pošte\npoštovou poukážkou. Podľa obžaloby platby nákupov a aj daň boli realizované ako platby v hotovosti,\npreto nespĺňali podmienky podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a platby nemali byť uznané,\nlebo suma DPH prevyšovala z jednotlivých platieb v hotovosti 200.000,- Sk a mala byť uhradená iným\núčtovným dokladom - bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou.\nObžalovaní v rámci svojich obhajobných tvrdení uvedenú skutočnosť a závery obžaloby namietali s\ntým, že ich postup bol správny, pretože počas kontrol zistili, že pod jedným výdavkovým pokladničným\ndokladom (VPD) bolo zúčtovaných viac výpisov z elektronickej registračnej pokladne (ERP), ako\nzjednodušených daňových dokladov, pričom ani na jednom ERP ako daňovom doklade nebola suma\nDPH vyššia ako 200.000,- Sk, a teda nedošlo k porušeniu ust. § 20 ods. 2 písm. d) cit. zákona.\nPokiaľ ide o postup účtovníka, ktorý jednotlivé ERP zúčtoval na jednom VPD, tak v tom čase platný\nzákon o účtovníctve toto dovoľoval, čo je však podstatné pre uznanie uplatneného nároku na výplatu\nnadmerného odpočtu DPH, je splnenie podmienok vo vzťahu k predloženým daňovým dokladom. VPD je\ndoklad účtovný a nie daňový a preto na záver o splnení podmienok na výplatu nadmerného odpočtu DPH\nje irelevantné aká celková suma zrealizovaných obchodov a z nich plynúca DPH je na VPD uvedená,\npodstatný je daňový doklad - zjednodušený daňový doklad ERP, kde uvedená suma DPH presiahnutá\nnebola.\nObhajobné tvrdenia obžalovaných v rámci vykonaného dokazovania potvrdila vypočutá svedkyňa A..\nK., ktorá okrem iného poukázala aj na v tom čase platnú metodiku a v podstate označila postup\ndaňových kontrolórov za správny. Rovnako takýto postup (umožnenie sčítania súm z daňových dokladov\n- výpisov z ERP na pokladničných dokladoch) nijak nespochybňovali ani listinné dôkazy - už spomenuté\nstanoviská orgánov štátnej správy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní tiež prečítané.\n\nPokiaľ ide o vykonané dokazovanie, týmto nebolo možné overiť pravdivosť tvrdenia obžalovaných,\nako daňových kontrolórov, že suma DPH nepresiahla na jednotlivých ERP 200.000,- Sk, pretože toto\nnebolo zrejmé z časti účtovníctva, ktoré k dispozícii bolo a ostatná časť účtovníctva predložená orgánom\nčinným v trestnom konaní ani súdu nebola. Vykonaným dokazovaním však neboli produkované také\ndôkazy, ktoré by preukazovali nepravdivosť tvrdenia obžalovaných ako daňových kontrolórov a nič\nnenasvedčovalo tomu, že v čase kontrol jednotlivé daňové doklady (faktúry, výpisy z ERP...) k dispozícii\nmali. „Časť príbehu“, spočívajúca v prevode podnikateľských subjektov na „biele kone“, ktoré účtovníctvo\nstratia alebo z iných dôvodov ho nemajú k dispozícii, je totiž obvyklým vyvrcholením takéhoto druhu\ntrestnej činnosti a aj tento fakt skôr spravdepodobňuje, než spochybňuje tvrdenia obžalovaných, že E.\nP. pri kontrolách predkladal všetky účtovné doklady a tieto „formálne“ umožňovali „schváliť“ nadmerný\nodpočet.\nNa základe uvedených dôkazov súd preto prijal skutkový záver, že vykonaným dokazovaním nebolo\npreukázané, že by tvrdenia obžalovaných, ako daňových kontrolórov, boli nepravdivé a že by vykonaným\ndokazovaním boli potvrdené skutočnosti uvedené v obžalobe, teda že došlo k porušeniu vyššie\ncitovaného zákonného ustanovenia. Postupom daňových kontrolórov tak nedošlo k porušeniu ust. § 20\nods. 2 písm. d) cit. zák., čo je podľa obžaloby podstata pomoci obžalovaných daňových kontrolórov na\npáchaní trestnej činnosti obž. E. P. a spol..\nPokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uvádzané obžalobou, teda, že postup obžalovaných daňových\nkontrolórov je v rozpore so zdravým rozumom, toto vyjadrenie nemožno považovať za vyjadrenie právne\nrelevantné. V súvislosti s vykonanými daňovými kontrolami nebol zo strany obžaloby predložený žiadny\ndôkaz o tom, že obžalovaní ako daňoví kontrolóri mali mať vedomosť o tom, že k zdaniteľnému plneniu\nnedošlo. Obžalovaní v tomto smere zhodne uvádzali, že robili námatkové kontroly tovaru, pričom „počty\ntovaru mali sedieť“.\nFaktom však ostáva, že firmy z portfólia E. P. nikdy nevygenerovali dostatočný objem finančných\nprostriedkov na nákup takého množstva tovaru a žiadnymi dôkazmi nákup takéhoto množstva tovaru\nnikdy nepreukázali. Pre tento záver svedčí aj záver vykonaných námatkových kontrol, kde vzhľadom\nna veľké tovarové zásoby, ktoré skutočne realizovali z reálne existujúceho nákupu tovaru v zahraničí najmä z Turecka, mohli byť konajúci daňoví kontrolóri uvádzaní do omylu, že ide o tovar, ktorý bol pri\npríslušnej kontrole deklarovaný ako tovar na sklade kontrolovaného subjektu, hoci v skutočnosti mohlo\nísť o tovar patriaci inej spoločnosti. Toto dôslednejšou kontrolou zistiteľné byť mohlo a vskutku, ako to\nbolo uvedené už vyššie, pokračovaním v krížovej kontrole a dosledovaním splnenia daňových povinností\na vstupných faktúr nielen dodávateľov, ale aj „dodávateľov dodávateľa“, sa kontrolóri mohli dopátrať\nk zisteniam umožňujúcim napríklad identfikáciu tzv. strateného obchodníka, ktorý nazačiatku reťazca\nnedokladuje ani nákup ani splnenie daňovej povinnosti, prípadne jedno z toho. Takéto pochybenie však\nsamo o sebe (najmä v tom čase, kedy modus operandi karuselových podvodov štát ešte len „začal\nobjavovať“) bez ďalšieho trestnoprávnu zodpovednosť zakladať nemohlo a najmä - prokuratúra kládla\nza vinu niečo iné (čo sa nepreukázalo) a v tomto smere eventuálne uznanie viny by mohlo narážať na\nzachovanie zásady dodržania totožnosti skutku.\nV tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že obsahom vykonávaných kontrol bolo predovšetkým preveriť,\nči boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie nadmerných odpočtov v zmysle Zákona č. 289/1995\nZ. z. o DPH. Rozsah kontroly určovali kontrolóri v podstate sami podľa priebehu samotnej kontroly,\npričom kontrola prebieha kontrolou jednotlivých daňových dokladov, a nad rámec svojich povinností\naj kontrolou skladových priestorov a preverením existencie dodávateľa. Povinnosťou kontrolóra je\npredovšetkým preveriť doklady, fyzickú inventúru nie je povinný robiť a je len na úvahe kontrolóra, či\nju vykoná. Predmetom kontroly prvotne nebolo preukazovanie existencie či pôvodu tovaru a žiadny\npredpis ani nestanovoval presne striktne rozsah a obsah realizovaných úkonov v tom ktorom konkrétnom\nprípade.\nRozsah daňovej kontroly bol definovaný v ustanovení § 15 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v čase skutku tak, že daňovou kontrolou\nzamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,\nkde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný\nna dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného zákona) Za daňovú kontrolu sa považuje\naj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu 6eb) a\nkontrola osobitného spôsobu zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti (ďalej\nlen \"paušálna daň\").\nObžalovaní, ako daňoví kontrolóri, aj napriek tomu, že nemali obligatórne uloženú povinnosť skúmať\npôvod tovaru, takúto možnosť mali, a z hľadiska vykonaných kontrol má súd za to, že išlo o pochybenie\n\nz ich strany, ak pôvod tovaru neskúmali, pričom v niektorých prípadoch tak učinili). Takýto postup\n(nevykonanie fyzickej kontroly) však vzhľadom na to, že im to zákon neukladá, nebol v rozpore\nso zákonom a nešlo teda o porušenie právnej povinnosti. Teda ani z toho dôvodu nebolo možné\nprijať záver o zavinenom konaní v rozpore s príslušnými zákonnými ustanovenia o výkone daňových\nkontrol daňových kontrolórov a následne potom ani záver o trestnoprávnej zodpovednosti za vzniknutý\nnásledok.\nZ uvedených dôvodov vzniknuté pochybnosti o obžalobou tvrdenom zavinenom konaní obžalovaných\nV. D., A.. J. F., A.. E. P. a A.. B.C., zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods.\n1 písm. c) Tr. zák., § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ako aj zo spáchania trestného činu\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. v znení\nzák. č. 140/1961 Zb., ako daňových kontrolórov, súd vyhodnotil v ich prospech a preto ich v súlade s ust.\n§ 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že taký skutok\nz ich strany, ako opisuje obžaloba, sa vôbec stal.\nKomodita Hrnce\nV časti hrnce obžalovanej L. bolo kladené za vinu, že spoločne s obžalovanými G. P. a E. P.\nprostredníctvom obchodných spoločností FASION MODE s.r.o. a MEDIUM Topoľčany s.r.o., kde\nobž. H. L. riadila administratívne a účtovnícke práce v týchto spoločnostiach došlo k uplatneniu\nnadmerného odpočtu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia tak, ako je to uvedené v obžalobe.\nZ pokynu obžalovaného E. P. vyhotovila faktúry, ktorými firma FASION MODE s.r.o. predstierala\npredaj kuchynských sád hrncov v počte 12669 kusov zahraničným odberateľom spolu vo fakturovanej\ncene 679.467.000,- Sk, ktoré boli ukrajinským odberateľom vyvezené do colného skladu v Maďarskej\nrepublike v Komore, v dôsledku čoho bol tento predaj oslobodený od DPH. Zahrnutím týchto faktúr\nza neuskutočnený obchod zaúčtovaných obž. H. L. do daňových priznaní spoločnosti FASION MODE\ns.r.o., podávaných obžalovanou G. P. prostredníctvom splnomocneného obžalovaného E. P. dosiahla\nspoločnosť FASION MODE neoprávnené nadmerné odpočty, ktoré boli sčasti aj vyplatené.\nAni v tomto prípade súd, ako to už bolo uvedené, nemal pochybnosti o tom, že zvolený modus operandi\nkonania tých osôb, ktorí konali vo veci úmyselne, zakladá trestnoprávny rozmer ich konania v podstate\nv zmysle, ako to uvádza obžaloba - i keď v súvislosti s obžalovaným H., u ktorého v konečnom dôsledku\nako u jedinej osoby popri manželoch P. bola konštatovaná vina, súd skutkovú vetu upravil tak, aby\nvýstižnejšie vystihovala podstatu trestnoprávneho konania. Toto modus operandi výstižne opísal vo\nsvojom znaleckom posudku znalec H., ktorého posudok bol na návrh strán prečítaný,\nZo záverov znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť FASION MODE s.r.o. Topoľčany si uplatnila\nnadmerný odpočet DPH v zdaňovacom období za mesiac máj 2003 vo výške 29.064 651,- Sk, v\nzdaňovacom období za mesiac jún 2003 vo výške 89 897 002,- Sk, v zdaňovacom období za mesiac\naugust 2003 vo výške 31 608 315,- Sk.\nZnalec vo vypracovanom znaleckom posudku na položené otázky uviedol, že:\nSpoločnosť FASION MODE s.r.o. Topoľčany v období máj, jún a august 2003, z ktorého si uplatňovala\nodpočty DPH na vstupe nakupovala tovar od spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o., pričom sa jednalo\no kuchynskú sadu - hrnce zn. BergHOFF.\nK úhrade faktúr, z ktorých si spoločnosť FASION MODE s.r.o. uplatňovala odpočty DPH v jednotlivých\nzdaňovacích obdobiach, došlo hotovostnými platbami.\nPodľa pokladničných dokladov a vytlačených výstupných zostáv z pokladničnej knihy uhrádzala\nspoločnosť FASION MODE s.r.o. predmetné faktúry z finančných prostriedkov, ktoré inkasovala od\nsvojich zahraničných odberateľov - L. J. O., spol. Derevljanko s.r.o. Ukrajina na základe vystavených\nfaktúr.\nV evidencii dodávateľských faktúr spoločnosti FASION MODE s.r.o. sa nenachádza žiadna faktúra\nza dovoz tovaru do spoločnosti FASION MODE s.r.o. Medzi dodávateľskými faktúrami sú faktúry od\ndaňového subjektu Bilický Jozef, ktorý fakturoval prepravné služby z Topoľčian do Komoro v Maďarsku,\nišlo o prepravu tovaru s označením Kuchynská sada BergHOFF - hrnce, kde konečným príjemcom bola\nspoločnosť VBMP 26 KFT. V jednom prípade bola prepravcom spoločnosť VERUS s.r.o. Snina, rovnako\nišlo o prepravu kuchynských sád hrncov BergHOFF do Maďarska. Prepravné služby sú zaúčtované do\nnákladov spoločnosti FASION MODE s.r.o..\nPodľa evidencie odberateľských faktúr a podľa daňových dokladov spoločnosť FASION MODE s.r.o.\npredával tovar, z ktorého si uplatnila odpočet DPH na vstupe, do zahraničia, pričom jej zákazníkmi\nboli dva subjekty: L. J. O., Ukrajina a DEREVLJANKO s.r.o., Ukrajina. Na odberateľských faktúrach je\n\nuvedený príjemca spoločnosť FBMP 26 KFT, Maďarsko, a ako odberatelia sú uvedení L. J. O., Ukrajina a\nDEREVLJANKO, s.r.o. Ukrajina. Jednotková cena za kuchynskú sadu bola 1.290,- Eur, FASION MODE\ns.r.o. uviedla na faktúrach hotovostný spôsob úhrad. Doprava tovaru do Maďarska bola v cene tovaru.\nFaktúry, deklarujúce dovoz hrncov do Maďarska sa odlišujú od faktúr, ktoré sú v evidencii spoločnosti\nFASION MODE s.r.o. Rozdiel je v jednotkovej cene predmetu fakturácie. Na faktúrach z evidencie colnej\nsprávy v Maďarsku sa jednotková cena za sadu hrncov pohybuje od 20,- Eur po 100,- Eur za sadu.\nZ odpovedí na položené otázky v znaleckom posudku ďalej vyplýva, že odberateľské faktúry FASION\nMODE s.r.o. boli uhradené v hotovosti v priebehu mesiacov máj až august. Finančné prostriedky boli\nprijaté od L. J. O., Ukrajina a od spoločnosti DEREVLJANKO s.r.o., Ukrajina. Dňa 30.7.2003 bol do\npoklade spoločnosti FASION MODE s.r.o. zaúčtovaný príjem zálohy na tovar od L. J. O. v sume\n72.500.000,- Sk. Táto záloha bola interným dokladom č. 2 zaúčtovaná ako úhrada faktúr č. 24/2003,\n25/2003, 26/2003 a časť faktúry 27/2003. Dňa 1.8.2003 bol do pokladne zaúčtovaný príjem zálohy na\ntovar od spoločnosti DEREVLJANKO s.r.o. v sume 189.000.000,- Sk. Interným dokladom č. 4 zo dňa\n26.9.2003 bola z tejto zálohy odúčtovaná suma 71.834.436,90 Sk ako úhrada odberateľských faktúr č.\n28/2003, 29/2003, 30/2003, 31/2003 a 32/2003 vystavených na spoločnosť DEREVLJANKO s.r.o.\nNa odberateľských faktúrach spoločnosť FASION MODE s.r.o. fakturovala svojim odberateľom predaný\ntovar - kuchynské sady - hrnce BergHOFF bez DPH, pretože podľa zák. o dani z pridanej hodnoty č.\n289/1995 Z. z. bol vývoz tovaru do zahraničia oslobodený od DPH. K faktúram prikladala medzinárodné\nnákladné listy a jednotné colné doklady.\nZo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že ak spoločnosť FASION MODE s.r.o. neuskutočnila žiadny\nvývoz tovaru do zahraničia, nemohla ani vystaviť faktúry za predaný tovar zahraničnému partnerovi. Ak\nsúčasne neeviduje žiadne zásoby a žiadny tovar nebol predaný, neohol byť tento tovar ani obstaraný a\nteda nenastalo žiadne zdaniteľné plnenie, nemala spoločnosť FASION MODE s.r.o. nárok na odpočítanie\nDPH, nakoľko žiadnemu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. V prípade, že spoločnosť FASION\nMODE s.r.o. neobstarala od dodávateľa MEDIUM Topoľčany s.r.o. hrnce, ovplyvnilo by to jej výsledný\nvzťah k štátnemu rozpočtu v oblasti DPH. Po vyňatí faktúr za nákup hrncov BergHOFF by bol rozdiel\noproti podaním priznaniam k DPH 150.561.470,- Sk.\nPodľa evidencie odberateľských faktúr spoločnosti FASION MODE s.r.o. táto spoločnosť v období od\nmája do augusta 2003 realizovala iba predaj kuchynských sád - hrncov zn. BergHOFF do zahraničia.\nZákon o dani z príjmov č. 366/1999 Zb. v § 23 ods. 6-9 v roku 2003 definoval personálne prepojené\nosoby a úpravu daňového základu závislých osôb tak, že podľa tohto zákona musia závislé daňové\nsubjekty, ktoré použili vo svojich obchodných vzťahoch iné ceny ako s nezávislými osobami, upraviť o\ntento rozdiel svoje základy dane.\nSpoločnosť FASION MODE s.r.o. dosahovala v zdaňovacích obdobiach máj, jún, júl, august a september\n2003 vysoké obraty pri vývoze tovaru. V tuzemsku nebol realizovaný žiadny predaj tovaru a služby.\nZnalec v záveroch znaleckého posudku ďalej konštatuje, že výsledkom daňovej kontroly bolo zníženie\nnadmerného odpočtu vykázaného v zdaňovacom období máj 2003 o 29.064.000,- Sk, a zníženie\nnadmerného odpočtu vykázaného v zdaňovacom období august 2003 o 31.603.626,- Sk. Kontrolná\nskupina v rámci vykonaných kontrol DPH v spoločnosti FASION MODE s.r.o. posúdila, že spoločnosť\nMEDIUM Topoľčany s.r.o. ako dodávateľ spoločnosti FASION MODE s.r.o. vystavila daňové doklady\nbez uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nakoľko nepreukázala nadobudnutie kuchynských sád zn.\nBergHOFF a teda ich nemohla následne predať spoločnosti FASION MODE s.r.o., čím nebola splnená\npodmienka na odpočítanie dane podľa § 20a ods. 1 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z. z. v platnom znení.\nV zdaňovacích obdobiach apríl a júl 2003 neboli daňovou kontrolou zistené porušenia Zákona o dani\nz pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z.\nV súvislosti s nákupom hrncov znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že predložená fyzická\ndokumentácia neobsahuje skladovú evidenciu spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o. Podľa operatívnej\nevidencie tovaru - hrnce, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2005, vypracovaného znalcom A..\nJ. bol nákup hrncov v období od 25.2. do 23.5. v objeme 1493 ks. Nákupná cena hrncov bola 4.500,- a\n3.400,- Sk. Mená dodávateľov, od ktorých boli hrnce kúpené sa v operatívnej evidencii nenachádzajú.\nPredajná cena sa pohybovala od 5.000,- Sk do 12.000,- Sk. V operatívnej evidencii je uvedený vývoz\nhrncov v počte 1200 kusov a 270 kusov. K 23.5.2003 vykazuje operatívna evidencia nulový zostatok\nhrncov. Súčasťou uvedenej evidencie sú aj prehľady vývozných faktúr v počte 32 kusov s označením\nod FA 1/2003 do FA 32/03. Čísla týchto faktúr, dátumy vývozu a počty kusov súhlasia s odberateľskými\nfaktúrami spoločnosti FASION MODE s.r.o..\nKontrolou účtov, ktoré účtovná jednotka Szatmáry - Szatmáry autodoprava s.r.o. používala na účtovanie\ndane z pridanej hodnoty znalec zistil, že tieto sa nezhodujú s údajmi uvedenými v jednotlivých daňových\npriznaniach k DPH. Subjekt Szatmáry - Szatmáry autodoprava s.r.o. mal k 31.12.2003 záväzok voči\n\ndaňovému úradu na DPH v sume 379.981,54 Sk, čo je v rozpore s podanými daňovými priznaniami\nk DPH za rok 2003, na ktorých boli uvedené výlučne nadmerné odpočty, a to za uvedený rok 2003 v\ncelkovej výške 2.297.586,- Sk.\nSúčasťou znaleckého posudku boli aj prílohy (oboznámené aj na hlavnom pojednávaní), o.i.:\n- Daňové priznanie k DPH spoločnosti FASION MODE, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2003, účtovné\npohyby na účtoch DPH a odôvodnenie vzniku nadmerného odpočtu,\n- Daňové priznanie k DPH spoločnosti FASION MODE, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2003, evidencia\nDPH, účtovné pohyby na účtoch DPH a odôvodnenie vzniku nadmerného odpočtu,\n- Daňové priznanie k DPH spoločnosti FASION MODE, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2003,\núčtovné pohyby na účtoch DPH a odôvodnenie vzniku nadmerného odpočtu,\n- Dodávateľské faktúry spoločnosti FASION MODE s.r.o. za obstarané kuchynské sady - hrnce\nBergHOFF od spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o. v období roku 2003,\n- Výdavkové pokladničné doklady spoločnosti FASION MODE s.r.o. dokumentujúce úhrady faktúr\nspoločnosti MEDIUM Topoľčany, s.r.o. a príjmové pokladničné doklady spoločnosti MEDIUM Topoľčany\ns.r.o.,\n- Pokladničná kniha spoločnosti FASION MODE s.r.o. za obdobie máj - december 2003,\n- Príjmový pokladničný doklad číslo 69 spoločnosti FASION MODE s.r.o. v sume 72.500.000,- Sk a\nvýdavkový pokladničný doklad L. J. O. v sume 72.500.000,- Sk,\n- Interný doklad číslo 2 spoločnosti FASION MODE, s.r.o. a účtovné pohyby na účte 311 11 v období\n01.08.2003 - 31.08.2003,\n- Príjmový pokladničný doklad číslo 73 spoločnosti FASION MODE, s.r.o. v sume 84.380.000,- Sk a\nvýdavkový pokladničný doklad L. J. O. v sume 84.380.000,- Sk,\n- Príjmový pokladničný doklad číslo 77 spoločnosti FASION MODE, s.r.o. v sume 189.800.000,- Sk a\nvýdavkový pokladničný doklad spoločnosti DEREVLJANKO s.r.o. v sume 189.800.000,- Sk,\n- Interný doklad číslo 4 spoločnosti FASION MODE s.r.o. a denník účtovných zápisov v období 9/2003\n- 2. Strana,\n- Odberateľská faktúra číslo 01/2003 spoločnosti FASION MODE s.r.o., medzinárodný nákladný list č.\nSK1151610, colná deklarácia, faktúra číslo 0300171 od spoločnosti Bilický Jozef Doprava - preprava a\nmedzinárodný nákladný list 115610,\n- Faktúra číslo 03-05/27 od spoločnosti VERUS s.r.o.,\n- Odberateľské faktúry spoločnosti FASION MODE s.r.o. číslo 01/2003 až 32/2003,\n- Odberateľské faktúry spoločnosti FASION MODE s.r.o. číslo 01/2003 až 32/2003 (okrem 18/2003,\n19/2003 a 26/2003) dodané colnou správou v Maďarsku,\n- Úradný záznam o lustrácii v evidencii telefónnych čísel,\n- Príjmové pokladničné doklady spoločnosti FASION MODE s.r.o. dokumentujúce úhrady\nodberateľských faktúr na spoločnosti DEREVLJANKO s.r.o. a L. J. O. a výdavkové pokladničné doklady\nspoločnosti Derevljanko s.r.o. a L. J. O.,\n- Daňové priznania k dani z pridanej hodnoty spoločnosti FASION MODE s.r.o. za zdaňovacie obdobia\napríl 2003 - december 2003,\n- Protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie máj 2003 v spoločnosti FASION MODE s.r.o.,\n- Protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl, máj, a júl 2003a kontrole dane z príjmov\nprávnických osôb za rok 2002 v spoločnosti FASION MODE s.r.o.,\n- Protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie august 2003 v spoločnosti FASION MODE s.r.o.,\n- Zoznam položiek pohybov na sklade za obdobie 1.1.2003-31.12.2003,\n- Operatívna evidencia nákupu a predaja hrncov,\n- Výpoveď svedka E. Y. zo dňa 15.5.2006 a svedka G. D. zo dňa 15.5.2006,\n- Výpoveď svedka A.. G. G. zo dňa 15.5.2006,\n- Operatívna evidencia odberateľských faktúr spoločnosti FASION MODE s.r.o.,\n- Evidencia podaných daňových priznaní k DPH spoločnosti MEDIUM Topoľčany s.r.o. za zdaňovacie\nobdobia roku 2002 a 2003,\n- Protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie november 2002 v spoločnosti MEDIUM Topoľčany\ns.r.o.,\n- Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2002 v spoločnosti MEDIUM Topoľčany\ns.r.o.,\n- Protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie december 2002 v spoločnosti MEDIUM Topoľčany\ns.r.o.,\n- Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobia 1., 2. A 3. štvrťrok 2003 spoločnosti MEDIUM\nTopoľčany s.r.o.,\n\n- Obraty účtu 343 020 DPH 20%-uplatnená za obdobie za obdobie 4/03 - 8/2003 v spoločnosti MEDIUM\nTopoľčany s.r.o.,\n- Vybraní obchodní partneri spoločnosti Szatmáry - Szatmáry autodoprava, s.r.o. - obrat účtu 311,\n- Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobia roku 2003 v spoločnosti Szatnáry - Szatmáry\nautodoprava, s.r.o.,\n- Prehľad pohybov účtov DPH za zdaňovacie obdobia roku 2003 spoločnosti Szatmáry - Szatmáry\nautodoprava, s.r.o.,\n- Hlavná kniha analytickej evidencie za obdobie or 1.1.2003 do 31.12.2003 spoločnosti Szatmáry Szatmáry autodoprava, s.r.o.,\n- Súvaha k 31.12.2003 spoločnosti Szatmáry - Szatmáry autodoprava, s.r.o.,\n- Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 spoločnosti\nSzatmáry - Szatmáry autodoprava, s.r.o.,\n- Faktúra s číselným označením 298/758 zo dňa 22.7.2003 spoločnosti Szatmáry - Szatmáry\nautodoprava, s.r.o..\nPokiaľ išlo o skúmanie zavinenia obž. H. L., súd k posúdeniu toho, či sa táto osoba aktívne zapájala\ndo vyššie popísaného manažovania modus operandi skutku alebo nie, mal k dispozícii v podstate\njedine výpoveď tejto obžalovanej (všetci ostatní vypočutí jej participáciu opisovali len všeobecne ako\nparticipáciu osoby, ktorá bola zamestnaná). Táto zhodne s tým, čo uvádzala ku komodite TEXTIL aj v\nsúvislosti s komoditou HRNCE zdôrazňovala, že ona len plnila pokyny obž. P.. V tomto prípade v rámci\ntýchto pokynov vystavovala aj faktúry na hrnce, pričom uvádzala tiež, že „nebolo možné si nevšimnúť,\nže hrnce sa zo skladových priestorov firmy nakladali na nákladné vozidlá“.\nKu komodite HRNCE v súvislosti s činnosťou H. L. boli síce vypočutí viacerí svedkovia, napr. svedok\nD., svedkyňa N., avšak títo nijak nepodporili tvrdenia obžaloby, v ktorej bolo uvedené, že obž. L. v\nsúvislosti s touto komoditou aktívne konala a bola súčasťou organizovania trestnej činnosti. Vo veci\nvypočutí svedkovia potvrdili, že hrnce sa nakladali na motorové vozidlá viackrát, nikto z nich však nevedel\nuviesť, odkiaľ a kým boli hrnce dovezené, pričom už bolo uvedené, že žiadne vstupné faktúry k tejto\nkomodite spoločnosť MEDIUM TOPOĽČANY, s.r.o. nemala. Svedkyňa N. v súvislosti s touto komoditou\nvybavovala všetky potrebné colné záležitosti.\nV súvislosti so skúmaním zavinenia H. L.ej, ako to bolo už naznačené vyššie, bolo potrebné posúdiť\nrelevantnosť znaleckého skúmania znalca A.. J. v súvislosti so zaistenými stopami v elektronických\nmédiách. Vo zväzku č. 31 H sú totiž vytlačené súbory, ktoré nielen evokujú angažovanosť obž. H.\ndo organizovania skutku (výpočty týkajúce sa „Asota“), ale sčasti vrhajú podozrenie aj na obž. L.,\nnakoľko okrem iného tieto súbory boli nájdené nielen v tzv. centrálnom počítači, ale aj v počítači, ktorý\nna pracovisku používala ona a aj v počítači, ktorý bol zaistený pri domovej prehliadke ňou užívanej\nnehnuteľnosti. Na objasnenie, prečo ide o pre vec relevantné dokumenty a dôkazy, bude vhodné aspoň\nstručne popísať ich obsah (predmetné dokumenty boli na hlavnom pojednávaní oboznámené aj ich\nprehratím z elektronických nosičov, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku A.. J., ktorý bol na hlavnom\npojednávaní aj vypočutý).\nPre vec, a to nielen z hľadiska posúdenia eventuálnej trestnoprávnej zodpovednosti H. L., ale aj z\nhľadiska posúdenia trestnosti ďalších osôb, sú teda dôležité súbory uvedené v už spomenutom zväzku\nč. 31, z nich najmä súbory s názvom Kontrakt Ukrajina 2, Joskove hrnce a predovšetkým súbor, v ktorom\nje spomenutá osoba resp. subjekt s menom „ASOT“. Ide o súbory, ktoré majú dokumentovať obchodnoprávne vzťahy medzi firmami z portfólia E. P. (FASION MODE a MEDIUM s.r.o.) a osobami ukrajinskej\nnárodnosti, resp. s pobytom v Ukrajinskej republike s menami G. a L. J. O.. Tiež ide o súbory, ktoré\nzrejme dokumentujú predaj hrncov (ich existenciu ako je uvedené vyššie nikto nespochybňuje) rôznym\nsúkromným osobám, pričom zrejme najdôležitejší súbor je súbor, ktorého obsah je vytlačený na str.\n20314 a kde v kolonke „vyplatené ASOT“ sú rôzne sumy s konečným súčtom „44.369.340“. V tomto\nsúbore sú uvedené aj dátumy vývozu od 6.5.2003 až do 26.9.2003 a tiež čísla jednotlivých faktúr (zrejme\nide o dokumentovanie vývozu na Ukrajinu, ktorý ako už bolo uvedené, bol evidentne fingovaný).\nV tejto súvislosti súd iniciatívne vykonal prehratie týchto súborov zo znalcom dodaných elektronických\nmédií a zistil to, čo už bolo z časti konštatované. Teda, že súbory boli vytvorené na počítačoch nazvaných\n„PC1, Cicka“ alebo „D“, pričom tie „najpodozrivejšie“ boli všetky vytvorené, prípadne upravované v\nčasoch presahujúcich bežnú pracovnú dobu. Tiež už bolo uvedené, že obž. L. pracovala na počítači\ns názvom „Marika“, pričom je zrejmé, že i na svojom súkromnom počítači mala množstvo súborov\npracovného charakteru, ktoré, samozrejme, jej mohli byť zaslané e-mailom alebo si ich preniesla na\nelektronickom nosiči, napr. USB kľúči.\nPokiaľ ide o schopnosť počítača zapamätať si názov toho zariadenia, na ktorom je ten-ktorý súbor\nvytvorený, ide o schopnosť nespochybniteľnú, ktorú potvrdil aj na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok\n\nA..J.. Inak povedané, každý súbor „si pamätá“, kto ho vytvoril a pamätá si i časy, v rámci ktorých bol\nvytvorený, čo je zistiteľné jednoduchým preklikaním sa do „vlastností súboru“. Súd takto učinil a zistil\nvyššie popísané skutočnosti. Z nich je zrejmé, že ani jeden z „podozrivých“ súborov nebol vytvorený na\npočítači s názvom Marika, isté je len to, že obž. L. na svojich dvoch počítačoch tieto súbory evidovala,\nresp. mala ich uložené. To znamená, že ich mala k dispozícii, nebola však ich autorkou v zmysle\nvytvorenia na jej počítači s názvom „marika“ a teda ani z vyššie popísaných faktov nemožno dovodiť\nzáver, že obžalovaná sa aktívne podieľala na „architektúre skutku“. Evidovanie vyššie uvedených\nsúborov v jej počítačoch totiž nemožno považovať za fakt, ktorý dovoľuje vysloviť záver o tom, že by\nsa táto osoba v zmysle prokurátorkou opísaného scenára mala zúčastňovať aktívnym spôsobom na\ncelkovom manažovaní skutku.\nObž. L. nevedela vysvetliť, prečo tieto súbory mala vo svojich počítačoch, zrejme jej boli zaslané,\nprípadne ich evidovala v dôsledku „zosieťovania počítačov“, ktorú skutočnosť, mimochodom, znalec\nvôbec v rámci znaleckého skúmania neskúmal, hoci situácia si to vyžadovala a podľa názoru súdu\nk tomuto sa viažúca otázka mu mala byť položená. To je v skutku málo k tomu, aby súd mohol\nkonštatovať zavinenie tejto obžalovanej a tak nielen ohľadne komodity TEXTIL, ale aj komodity HRNCE\nsúd obžalovanú H. L. z rovnakého dôvodu - teda, že nebolo preukázané, že sa stal skutok spôsobom\nako to opisuje prokurátor, oslobodil.\nPokiaľ ide o obžalovaného C. H., tu súd ohľadne uznania viny dospel k inému záveru a tohto\nobžalovaného, podobne ako obžalovaných P., zo spáchania žalovaného skutku uznal vinným. U\nneho súd mal za preukázané, že tento obžalovaný bol súčasťou už viackrát spomenutej „architektúry\nskutku“ (tento výraz súd považuje za najvýstižnejší v súvislosti s popisom pre vec relevantných častí\nskutku) a svojím konaním ako konaním spolupáchateľa naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty\npokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného v čase\nspáchania skutku. Uvedeného trestného činu sa podobne ako obžalovaní P. dopustil sčasti v štádiu\npokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.\nK takémuto konštatovaniu súd viedli nielen doteraz opísané skutočnosti, ale aj obsah a vyhodnotenie\nďalších vo veci vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o to, čo bolo doteraz uvedené, je zrejmé, že osoba\nresp. subjekt označený ako „ASOT“ je obžalovaný C. H., pričom kolonka s takýmto označením vo\nvyššie popísanom dokumente je nazvaná ako „vyplatené“. Ako vyplynie z ďalšieho, obž. H. priznáva len\njednu dodávku hrncov za sumu zhruba 16.000,- Sk, pričom ak by toto malo byť pravdivým opisom jeho\núčasti na skutku, niet dôvodu mu vyplácať sumy, ktoré sú vyššie spomenuté a ktorých súčet činí vyše\n44 miliónov zrejme Sk. Existencia súboru s takýmto obsahom je nespochybniteľná a bola preukázaná\nvykonaným dokazovaním, pričom obžalovaný sa k tejto skutočnosti v rámci dokazovania nijak nevyjadril.\nPokiaľ ide o uznanie viny tejto osoby do pozornosti možno dať aj na hlavnom pojednávaní prečítaný\nobsah jeho telefonickej komunikácie s E. P., z ktorého vyplýva komunikácia vskutku intenzívna - i keď\nnaozaj len o tom, kde, kedy a ako sa majú stretnúť. Ani tento dôkaz však nenaznačuje, resp. priamo\nvyvracia, že by obž. C. H. bol v styku s obž. P. len kvôli jednej preprave hrncov.\nV súvislosti s týmto obžalovaným je potrebné uviesť, že tento súhlasil s tým, aby v konečnom dôsledku\ncelé pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti. V rámci jedného dňa, ktorého sa zúčastnil však vo\nveci vypovedal. Zdôraznil, že o trestnej činnosti nevie nič, vie len, že mali jednu dopravu tých hrncov\nz Topoľčian do Maďarska, na ktorú bola vystavená faktúra 16.600,- Sk, ktorá bola aj vyplatená. Jemu\nvšak „Ukrajinci“ hovorili, že vozili hrnce, tým chcel zrejme dokladovať, že išlo o reálne obchodno-právne\nvzťahy. Jeho obhajoba teda spočívala na tom, že hrnce opísané v skutku Ukrajinci dovážali na Ukrajinu\na žiadal ich vypočuť. On totiž nevie čo „Ukrajinci vystrájali spolu so zamestnancami“, pričom pokiaľ\nide o jeho šoférov G. a J., títo si prácu zvykli na rôznych špedíciách vybavovať aj sami. Pokiaľ ide o\n„doklady o cestách“ do Topoľčian (budú ešte spomenuté), jemu jeho zamestnankyňa svedkyňa Y., ktorej\nvýpoveď na hlavnom pojednávaní z dôvodu jej zlého zdravotného stavu bola prečítaná, to dala dvakrát\ndo mesiaca podpísať a on ani nevie, čo podpisoval.\nObžalovaný sa vyjadril i k záznamom o cestách svedkov G. a J., nakoľko k týmto cestám neboli nájdené\nfaktúry, ktoré by dokladovali nielen ich vykonanie, ale aj ekonomický zmysel, obžalovaný uviedol len\ntoľko, že tieto faktúry budú „zrejme v účtovníctve“. Neskôr sa však opravil a uviedol, že tieto faktúry sa\nnevystavovali, pretože on o tých cestách nevedel a zrejme išli o cesty v réžii jeho šoférov. Pokiaľ ide\no „Ukrajincov“, on ich poznal, obchodoval s nimi, kupoval im nejaké pneumatiky, pričom oni sami mu\nhovorili, že nakupovali nejaké hrnce.\nNa tomto mieste je vhodné vysvetliť, prečo súd nepovažoval za potrebné osoby s menami L. a G.\nvypočuť na hlavnom pojednávaní. Je potrebné dodať, že podľa zistení ukrajinských colných i iných\norgánov ide o reálne existujúce osoby, ktoré v rámci podaní vysvetlení ukrajinským orgánom uviedli, že\noni s obchodmi s hrncami nemali nič spoločné, pečiatky a podpisy na jednotlivých zaistených dokladoch\n\nsa síce podobajú, nejde však o ich pečiatky a podpisy. Je síce pravdou, že tento typ dôkazov nemá\nváhu svedeckých výpovedí, ich „preklopenie“ do tohto typu dôkazov však nielenže je technicky veľmi\nproblematické (súd nemá páky na to, aby osobu ako svedka „dotiahol“ na hlavné pojednávanie do\nSlovenskej republiky), ale v konečnom dôsledku by išlo aj o dôkazy vskutku pre vec nepotrebné. V prvom\nrade je potrebné uviesť, že z hľadiska krytia svojej eventuálnej trestno-právnej zodpovednosti, ktorú\nskutočnosť možno bez pochyby očakávať, by tieto osoby naďalej popierali akúkoľvek zaangažovanosť\nna páchaní trestnej činnosti, avšak v konečnom dôsledku je to doslova jedno. Niet totiž sporu o tom, že\nnielen k deklarovanému množstvu hrncov, ale doslova k žiadnemu množstvu hrncov neexistujú žiadne\nvstupné faktúry dokladujúce vstup do portfólia firiam E. P. a už len toto je dôvodom konštatovania, že\ncelý obchod nemohol mať reálne kontúry a ako taký teda nemohol mať ani priaznivé daňové následky\npre firmu FASION MODE s.r.o.\nPre posúdenie trestno-právnej zodpovednosti obžalovaného H. boli dôležité predovšetkým výpovede\nsvedkov G. a J. a tiež obsah prílohy č. 43 k znaleckému posudku A.. H., čo sú „knihy príchodov a\nodchodov“ firmy VERUS, s.r.o., resp. cestovné príkazy ako sú žurnalizované v prílohe pod bodom č. 3.\nTieto cestovné príkazy sú podpísané obž. H. a dokumentujú viacero vykonaných ciest do Topoľčian v\nsúvislosti s komoditou, ktorej sa týka toto konanie. Tieto knihy príchodov a odchodov, ako aj cestovné\npríkazy a vyplatenie „diét“ z nich plynúcich nikto v konečnom dôsledku nespochybnil a i keď obidvaja\nšoféri spočiatku priznávali len jednu cestu s hrncami, v konečnom dôsledku potvrdili, že tých ciest bolo\nviac a ich vykonanie v súlade s realitou dokumentujú cestovné príkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní\nboli oboznámené. Ide o listiny, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú manipuláciu s komoditou\nHRNCE odlišným spôsobom než ju opisuje obžalovaný H. a nespochybniteľne preukazujú „kolobeh\nhrncov“ spôsobom, ako je to vyššie opísané a tiež ako je to opísané v rámci skutkovej vety tohto rozsudku\nv súvislosti s obžalovaným C. H.. Za minimálny počet bez pochybností zdokladovaných ciest súd stanovil\npočet osem, ako je to aj uvedené v skutkovej vete rozsudku, pričom však je zrejmé, že s najväčšou\npravdepodobnosťou ciest bolo viac.\nPrečítaná výpoveď svedkyne Y. a ani výpoveď svedka G., ktorí pracovali pre obžalovaného H. nijakým\nspôsobom vyššie opísané nespochybňujú a súd teda jednoznačne dospel k záveru, že ku skutku\ndošlo ako je vyššie opísané, pričom obž. H. sa na jeho organizácii, v podstate prokurátorom opísaným\nspôsobom, zúčastňoval. K úvahám, ktoré viedli súd k uznaniu viny tohto obžalovaného možno dodať\nešte nasledovné:\nV súvislosti s hodnotením trestnoprávnej zodpovednosti obž. A.. C. H. za konanie, ktoré mu je obžalobou\nkladené za vinu, okrem vyššie uvedených záverov, súd poukazuje na dôkazy zabezpečené Štátnou\ndaňovou správou Ukrajiny. Z odpovede na dožiadanie z 22.10.2007 vyplýva, že súkromný podnikateľ\nJ. O. L. uviedol, že v roku 2003 neuzatváral zmluvy s podnikmi na Slovensku a v Maďarsku, štátnych\npríslušníkov Ukrajiny I. I. M. a J. P. G. nepozná, na faktúrach, ktoré mu boli ukázané, nie je jeho podpis,\nodtlačok pečiatky sa podobá na jeho pečiatku, avšak nikdy nedával pečiatku na uvedené faktúry. Nikdy\nnekupoval hrnce BergHOFF. Súkromný podnikateľ J. P. G. uviedol, že v roku 2003 neuzatváral zmluvy\ns podnikmi v Maďarsku a na Slovensku, štátnych príslušníkov Ukrajiny I. I. M. a P. F. L. nepozná, na\nfaktúrach, ktoré mu boli ukázané nie je jeho podpis, odtlačok pečiatky sa podobá na jeho pečiatku,\nale nikdy nedával pečiatku na uvedené faktúry. Nikdy nenakupoval hrnce BergHOFF. To isté uviedol aj\nobčan I. I. M.. Uvedené osoby od 01.04.2003 do 01.09.2007 v colnom pásme colnice neuskutočňovali\nexportno-importné operácie.\nSvedkovia - majitelia ukrajinských vozidiel uviedli, že vozidlami vo svojom vlastníctve, na ktorých sa\npodľa colných a špedičných dokladov mali hrnce vyvážať na Ukrajinu, takýto tovar nikdy nevyvážali, ani\nna Slovensku neboli a ani svoje motorové vozidlá nikomu nezapožičali. Z týchto vyplýva pre súd záver,\nže nedošlo k deklarovanému vývozu hrncov na Ukrajinu, nedošlo tak k realizácii zdaniteľného plnenia\na neboli tak splnené podmienky pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Ohľadom vzájomnej dohody\nobž. H. a obž. E. P. súd poukazuje na závery uvedené vyššie.\nNa základe uvedeného mal súd za preukázané, že obžalovaný Ing. C. H. spoločným konaním na\nškodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na\ncudzom majetku škodu veľkého rozsahu, v časti sa takého konania dopustil konaním nebezpečným pre\nspoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého R. dopustil v úmysle\nna škodu cudzieho majetku seba a iného obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak\nna cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal\npokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 ) Trestného zákona č. 140/1961Zb. účinného\ndo 31.12.2005, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do\n31.12.2005, v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do\n31.12.2005.\n\nNa rozdiel od obžalovanej L., C. H. súčasťou „architektúry skutku“ bol, i keď nebolo možné zistiť, ako\nintenzívne sa na jej vytvorení podieľal. „ASOT“ spomenutý v dokumentoch totiž nemôže byť nik iný ako\nC. H. a „vyplatené“ nemožno vztiahnuť k inej skutočnosti, ako k tej, že ide o vyplatenie financií. Sumy v\nrelevantných kolónkach vyššie uvedených dokumentov sú evidentne a nespochybniteľne iné, než suma\n„16.600 SK“, ktorú tento obžalovaný pripúšťa ako jedinú sumu vzťahujúcu sa ku komodite HRNCE. Jeho\nobhajobu tak súd považoval ze obhajobu nespochybniteľne účelovú a vyššie uvedené dôkazy ako aj\nvyhodnotenie kontextu situácie rovnako nespochybniteľne vinu tohto obžalovaného preukázali.\nTrest\nV súvislosti so všeobecnými zásadami ukladania trestov účinnými v čase spáchania skutkov je potrebné\ncitovať nasledovné ustanovenia zákona:\nPodľa § 23 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku účelom trestu je chrániť spoločnosť\npred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní v trestnej činnosti a vychovať\nho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.\nPodľa § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku pri určení druhu trestu a jeho\nvýmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a\npomery páchateľa. Podľa § 31 ods. 2 tohto zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne:\na) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,\nb) u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,\nc) pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to do akej miery sa konanie páchateľa\npriblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonania nedošlo.\nPodľa § 31 ods. 3 tohto zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno\nprihliadnuť, ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby.\nPri výmere trestu súd prihliadne aj na to, či existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, ktoré sú\npríkladmo vymenované v ustanoveniach §§ 33 a 34 Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku. Ak existujú, tieto vyhodnotí a stanoví akou mierou prispeli k úvahám o výmere trestu.\nPodľa § 40 ods. 1, 4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu\nalebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej\ntýmto zákonom (tá je v tomto prípade päť až dvanásť rokov) bolo pre páchateľa neprimerane prísne a\nže možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú\nhranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. V tomto prípade je limitom, pod ktorý nie je možné\nuložiť trest odňatia slobody jeden rok.\nPodľa § 58 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku súd môže podmienečne odložiť\nvýkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,\na) ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom\nžije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu,\nalebo\nb) ak prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol\nmá dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.\nPodľa § 59 ods. toho istého zákona súd v takomto prípade určí skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.\nZa vyššie uvedenú trestnú činnosť zákon umožňuje uložiť aj peňažný trest a to v rozmedzí od 5.000\ndo 5.000.000 Sk, ak sa páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou snažil získať majetkový prospech. Pri\nukladaní peňažného trestu sa prihliada na osobné a majetkové pomery obžalovaného, peňažný trest sa\nneuloží, ak by bol zrejme nevymožiteľný. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu\nsúd musí uložiť aj náhradný trest odňatia slobody.\nPodľa § 55 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku súd uloží trest prepadnutia veci,\na) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,\n\nb) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,\nc) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo\nd) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písm. c).\nV zmysle vyššie uvedeného základnou otázkou, ktorú súd v tomto prípade musel riešiť aj u obžalovaného\nH. (podobne ako u obžalovaných manželov P.) a A. V.) bolo posúdenie toho, či nespochybniteľne\nneprimeraná dĺžka konania v tomto prípade má mať vplyv na úvahy o treste a ak áno, aký. Odpoveď\nna prvú otázku musí byť kladná, pričom súhra okolností v tomto prípade dôvodí postup umožňujúci\nmimoriadne zníženie trestu, hoci ani v tomto prípade nie na maximálne možnú hranicu akú umožňuje\nzákon.\nUž v uznesení, ktorým prvostupňový súd trestné stíhanie zastavil je uvedené :\n....zo sumáru veci vyplýva, že prieťahy v konaní aj pri najreštriktívnejšom výklade voči obvineným, neboli\nspôsobené nimi. Počas celej doby teda obžalovaní (piati z nich boli nie zanedbateľnú dobu vo väzbe)\nboli k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a tieto orgány mohli uplatňovať všetky zákonné\nkompetencie súvisiace s efektívnym vyšetrením a skončením trestnej veci, pričom zabezpečovanie\ndôkazov nevyžadujúcich prítomnosť obvinených takisto nebolo obmedzené počas celej doby trestného\nstíhania. Napriek tejto, naozaj extrémne dlhej dobe, vec doteraz nie je skončená, pričom zvolené,\ninak zákonné spôsoby vybavenia veci (odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi, postúpenie\nveci na iný súd) a ďalšie komplikácie (iste nie vhodné konanie orgánov činných v trestnom konaní vo\nviacerých konaniach a nespojenie vecí v skorších štádiách konania, kompetenčné spory medzi súdmi\na senátmi, komplikácie súvisiace s úmrtím jedného z vec vybavujúcich sudcov...) nemôžu byť pričítané\nna vrub obvinených a nemôžu byť vyhodnotené v ich neprospech. Na tomto konštatovaní nič nemení\nani to, že v zásade „dĺžke“ jednotlivých fází konania nemožno nič vyčítať a záver o extrémne dlhom\nkonaní možno učiniť najmä na základe kumulácie množstva objektívnych faktorov (bez úmyselného\nči nedbanlivostného zavinenia konajúcich orgánov), ktoré vec predĺžili - ako už bolo uvedené, bez\nzavinenia obvinených.\nKonštatovaniu porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru musí predchádzať test proporcionality. Pre vykonanie\ntohto testu je najskôr potrebné skúmať:\na) Faktory, ktoré sú významné pre posúdenie dĺžky konania z hľadiska prieťahov spôsobených orgánmi\nštátu vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, závažnosti trestného obvinenia, rozsahu a obtiažnosti\npredmetu trestného konania, a v neposlednom rade aj rozsah osobitnej záťaže, ktorej je vystavený\nobvinený v súvislosti s dĺžkou trestného konania. K prieťahom v konaní, ktoré boli spôsobené obvineným,\nvšak nie je možné prihliadať.\nb) Faktory dôležité pre posúdenie účelu trestu, ako napríklad nevyhnutnosť ochrany spoločnosti pred\nkonkrétnym páchateľom trestného činu, ktorá musí byť vždy posúdená vo svetle života, ktorý páchateľ\nviedol od spáchania stíhaného skutku do vynesenia rozhodnutia; zistenie či obvinený skutočne potrebuje\nvýchovu k riadnemu životu prostredníctvom uloženia akéhokoľvek trestu; reálnu účinnosť prípadného\ntrestu s ohľadom na výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti v súvislosti s odstupom od\ndoby kedy prišlo k spáchaniu trestného činu.\nAž po analýze vyššie uvedených faktorov je možné učiniť záver o tom, či prípadné obmedzenie osobnej\nslobody páchateľa, v dôsledku uloženého trestu, resp. obmedzenie jeho základných práv vyplývajúce\nzo samotného trestného konania, sú ešte v primeranom (proporcionálnom) pomere k ochrane verejného\nzáujmu.\nJe nepochybné, že s predlžujúcou sa dĺžkou trestného konania sa vytráca základný vzťah medzi\ntrestným činom a ukladaným trestom. Doba medzi trestným konaním páchateľa a vynesením konečného\nrozhodnutia má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením konkrétneho trestu\ndosiahnutý. So zväčšujúcim sa časovým odstupom od spáchania trestných činov sa oslabuje tak prvok\nindividuálnej ako i generálnej prevencie. Rovnako spôsobilosť trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť\nje po tak dlhej dobe výrazne znížená.\n... v zásade možno konštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konanie\nuž konanie, ktoré presahuje dobu šiestich rokov. Z judikatúry zmluvných strán Dohovoru môžeme zistiť,\nže dotknuté osoby napr. v prípadoch Beck (Nórsko), Helmut Jansen (Spolková republika Nemecko) sa\n\npred vnútroštátnymi súdmi domáhali zastavenia trestného stíhania práve s poukazom na to, že v ich\nprípadoch bol porušený článok 6 Dohovoru. Tieto požiadavky dotknutých osôb neboli vnútroštátnymi\nsúdmi akceptované, a preto sa obe tieto osoby obrátili na Európsky súd pre ľudské práva.\nEurópsky súd pre ľudské práva v rozhodnutiach Beckversus Nórsko z 26. septembra 2001 a Helmut\nJansen versus Spolková republika Nemecko z 12. októbra 2000 konštatoval, že vnútroštátne súdy\nposkytli náhradu za namietané porušenie práva zakotveného v článku 6 Dohovoru tým, že v dôsledku\nzistenia neprimeranej dĺžky trestného konania uložili páchateľom minimálne tresty, aké povoľujú\npríslušné ustanovenia trestného vnútroštátneho práva, a preto ďalšie zadosťučinenia im nepatria.\n... veľa zmluvných štátov Dohovoru uplatňuje vo vnútroštátnom práve bezprostrednú kompenzáciu\npráva na primeranú dĺžku trestného konania (napr. Belgicko, Holandsko, Nemecko, Nórsko, Švajčiarsko,\nČesko - porovnaj nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 380/09, uverejnený v Sbírce nálezů a\nusnesení vo zv. 55/č.-213, a pod.). Na základe judikatúry najvyšších článkov súdnej sústavy (najvyšších\nsúdov či ústavných súdov) sa\nv týchto štátoch vyvodzujú z prekročenia primeranej lehoty konania dôsledky pre stanovenie miernejšej\ntrestnej sankcie a vo výnimočných prípadoch aj pre možnosť zastavenia trestného stíhania (porov.\nB. Repík: K otázke právneho prostriedku nápravy pri prekročení primeranej lehoty konania. Bulletin\nadvokacie, 2001, č. 6 - 7, s. 12, alebo B. Repík: Europskáúmluva\no lidskýchprávech a trestní právo. Praha, Orac, 2002, s. 143). V Nemecku Spolkový ústavný súd\nvyvodzuje nutnosť takej kompenzácie v podobe zmiernenia trestu priamo z princípov právneho štátu,\nkonkrétne z princípu primeranosti či proporcionality (porov. napr. rozhodnutie sp. zn. 2 BvR 327/02, sp.\nzn. 2 BvR 1471/03 alebo sp. zn. BvR 153/03). Nemecké súdy pripúšťajú, aby extrémne prieťahy viedli\naj k zastaveniu trestného stíhania, alebo aby boli dôvodom pre upustenie od potrestania.\n... v predmetnej trestnej veci ide o ekonomickú trestnú činnosť, v rámci ktorej mala vzniknúť naozaj\nsignifikantná škoda, zákonodarca však v relevantnej dobe stanovoval za spáchanie takejto činnosti nie\nobzvlášť drakonickú sadzbu trestu odňatia slobody v rozmedzí päť až dvanásť rokov. Modus operandi\nspáchania čiastkových skutkov mal byť relatívne jednoduchý a v zásade aj relatívne priehľadný, čo\nmožno konštatovať už po zbežnej kontrole účtovných dokladov, ktoré sú k dispozícii.\nV tejto súvislosti treba uviesť, že ich vyhodnotenie vrátane vyhodnotenia reálnosti tovarových tokov,\nktoré dokladujú, je esenciou každého „daňového podvodu“, pričom mnohé fakty možno s vysokou\nmierou pravdepodobnosti dedukovať už po štúdiu spisu - najmä ak existenciu či neexistenciu v spise sa\nnachádzajúcich účtovných dokladov predbežne nikto nespochybňuje, čo je aj tento prípad. Vo vzťahu\nk jeho špecifikám je možné uviesť i to, že v tomto prípade vec nekomplikuje charakter komodity - aj u\ntextilného a galantérneho tovaru aj u „hrncov“ nebolo potrebné skúmať uplatniteľnosť takejto komodity\nna trhu, teda ani podľa prokuratúry nešlo o vec predstieraného umiestnenia inak nepotrebnej veci (i keď\nu „hrncov“ prichádza do úvahy posúdenie výrazného nadhodnotenia ceny komodity z dôvodu umožnenia\n„umelého“ vyplatenia nadmerných odpočtov DPH - tzv. vratiek dane) u konečného spotrebiteľa ani o\ndnes existujúci intrakomunitárny vývoz do zahraničia oslobodený od DPH a uplatňovanie „vratiek“ z\ntohto dôvodu, išlo o z pohľadu posúdenia jednoduchší „kolotoč“ v prvom prípade účtovných dokladov\na v druhom prípade tovaru - viď napr. Ján Hrubala, Daňové podvody - veľké peniaze, dôležitá priorita\n- In : Justičná revue - Roč. 65, č. 12, 2014.\nV prvom prípade tu išlo o účtovné doklady dokladujúce nákup a predaj textilného tovaru veľmi všeobecne\nšpecifikovaného (obuv, galantéria, tašky, šaty, pyžamo…) výhradne medzi podnikateľskými subjektami z\nportfólia E. P., čo spisový materiál zatiaľ nijak nespochybňuje, pričom neboli predložené žiadne tuzemské\núčtovné doklady, ktoré by dokladovali “vstup” do tohto kruhu kolobehu tovaru, ktorý inak z hľadiska\nekonomickej podstaty podnikania nemá zmysel. Naviac, to všetko doslova v obrovských množstvách,\npričom orgány daňovej kontroly to nijak nezarazilo a tiež doslova obrovské tzv. vratky DPH z dôvodu\ninak formálnej správnosti ich uplatnenia porovnaním faktúr na vstupe a výstupe uznali.\nV druhom prípade išlo o “kolobeh tovaru”, v rámci ktorého z trhového hľadiska spočiatku vskutku závratnú\ncenu sád hrncov Berghoff nedokladuje žiadny účtovný doklad, resp. aj v tomto prípade chýbajú “vstupné”\núčtovné doklady dokladujúce pôvod hrncov.\n\n... (nemožno nebrať do úvahy aj) ... prebehnuvšie väzby u viacerých obvinených. E. P. ako podľa\nprokuratúry “hlavný projektant” daňových únikov bol vo väzbe od 18.7.2005 do 15.3.2007, H. L. od.\n1.7.2007 do 22.12.2004, V. D. od 1.7.2004 do 5.1.2005, E. P. od 1.7.2004 do 8.11.2004 a A.. J. F.\nod 19.7.2004 do 5.1.2005. Ak by v novom súdnom konaní aj došlo k odsúdeniu pred súd postavených\nosôb, možno oprávnene očakávať ukladanie trestov dokonca výnimočne znížených pod dolnú hranicu\nzákonom stanovenej sadzby v zmysle v čase spáchania skutku účinného § 40 „starého“ Trestného\nzákona, kde by výkon trestu snáď len mierne presahoval dobu už vykonanej väzby, resp. by vznikli\npodmienky na konanie o podmienečnom prepustení pred alebo tesne po nástupe do výkonu trestu. Za\ntakejto situácie je teda minimálne otázne, či najmä časová investícia štátu pri akceptovaní ústavných a\nzákonných priorít činnosti orgánov štátu vrátane súdov súvisiacich s vybavovaním „urgentnej“ kriminality\nby bola riešením súladným napr. s ustanovením § 1 Trestného poriadku, ktorý definujúc predmet\nzákona hovorí nielen o náležitom zistení trestných činov, ale aj o spravodlivom potrestaní páchateľov za\nnáležitého rešpektovania základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.\nPrvostupňový súd aj v tomto rozhodnutí poukázal i na participáciu štátu na umožnení páchania\nprotiprávnych konaní minimálne kontrolou, ktorá mohla pokračovať dosledovaním ďalších tovarových a\núčtovných tokov, pričom súhrn týchto faktov ho viedol k záveru, že ide o „extrémny prípad“ umožňujúci\nzastavenie konania. S týmto názorom sa odvolací súd síce nestotožnil, vyššie uvedené úvahy súdu o\nneprimeranosti dĺžky trestného stíhania však nijak nespochybnil a doslova uviedol :\n... Sťažnostný súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že daná vec nebola prejednaná v primeranej lehote\nsúladnej so súdnou praxou. Nejde však o extrémny prípad, ako sa súd I. stupňa a obhajoba domnieva.\nUstálená súdna prax prieťahy v konaní neaplikuje na výrok o vine (oslobodenie spod žalovaného skutku\n- skutkov alebo zastavenie trestného stíhania), ale premieta tieto okolnosti do druhu a výmery sankcie,\nprípadne do upustenia od potrestania. Judikatúra tohto druhu je súladná nielen so zákonom, ale aj\nso záujmami verejnosti (generálna prevencia), a tiež s potrebami výchovného pôsobenia na páchateľa\n(individuálna prevencia). ... Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylučuje, že v úplne výnimočných\nprípadoch, ak páchateľ zaujíma sebakritický postoj k žalovanej trestnej činnosti, prejavuje úprimnú ľútosť\nnad jej spáchaním, prípadne znížil, alebo uhradil spôsobený následok, je možné pre extrémne prieťahy\nv konaní trestné stíhanie zastaviť. O takýto prípad však v danej veci nejde.\nZa takéhoto stavu (prihliadnuc najmä k následku trestného činu, rešpektujúc názor odvolacieho súdu a\ndoslova akútnej potrebe vyslovenia minimálne trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania\nveci) ani u C. H. nemožno upustiť od potrestania. Aj keď následky vo forme prebiehajúceho trestného\nstíhania trvajú neprimerane dlho, trestnú vec spôsobom ukončujúcim všetky následky zasahujúce do\nzákladných práv a slobôd, podobne ako u obžalovaných P. a A. V. nie je možné skončiť.\nPreto súd aj obžalovanému H. uložil trest odňatia slobody mimoriadne znížený (ako už bolo uvedené,\nnevyužijúc hranicu maximálneho zníženia trestu na jeden rok), ktorého výkon odložil na relatívne dlhú\nskúšobnú dobu. Mal za to, že takýto trest učiní zadosť všetkým vyššie opísaným princípom, ktoré je súd\npri ukladaní trestu povinný rešpektovať. Vzhliadol pritom jedinú poľahčujúcu okolnosť a to bezúhonnosť\nobžalovaného pred spáchaním skutku, pričom trest v poradí druhý najprísnejší v skupine veci sa\ntýkajúcich trestov u C. H. je odôvodnený jeho bezpochyby dôležitým postavením v štruktúre celú trestnú\nčinnosť riadiacich osôb ako i tým, že ako jediný sa k spáchaniu trestnej činnosti z osôb, u ktorých bola\nuznaná vina, nepriznal (priznanie sa a oľutovanie spáchania trestnej činnosti má pri úvahách o treste\nvždy pozitívny efekt pre páchateľa).\nPoškodený bol v zmysle názoru odvolacieho súdu z veci vylúčený a preto o jeho návrhoch na náhradu\nškody ani v tomto rozhodnutí rozhodované nebolo.\nZ týchto dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nspoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu\na spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom v časti sa takého konania dopustil\nkonaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a\nktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatiť tým, že uviedol niekoho\ndo omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu\nnedošlo,\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje\nv lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,\nkomu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,\nobžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. Poškodený môže podať odvolanie len\npre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku\nrozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}