{"guid": "14a3fa5e-7052-40e6-9b8f-9745ab0e4df4:6697cfdf-6b87-49be-adfc-ca83c57fe8fb", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2", "spisova_znacka": "2T/31/2019", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/31/2019 z 16. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 16. decembra 2019, sp. zn. 2T/31/2019, ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2", "identifikacne_cislo": "9519100246", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2019-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Trestné činy proti mieru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 423 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-423"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423.odsek-1", "nazov": "§ 423 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-423"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-57.odsek-3", "nazov": "§ 57 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-57.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-422.odsek-1", "nazov": "§ 422 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-422.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-422.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 422 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-422.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424.odsek-1", "nazov": "§ 424 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-241.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 241 ods. 1 písm. f) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-241.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "nazov": "§ 2 ods. 11 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-268.odsek-2", "nazov": "§ 268 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-268.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-268"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-273.odsek-3", "nazov": "§ 273 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-273.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-273"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-6", "nazov": "§ 2 ods. 6 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-143.odsek-2", "nazov": "§ 143 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-143.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-2", "nazov": "§ 272 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-278.odsek-1", "nazov": "§ 278 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-278.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-278"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423", "nazov": "§ 423 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-423"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-130.odsek-7", "nazov": "§ 130 ods. 7 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-130.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-130.odsek-7.pismeno-c", "nazov": "§ 130 ods. 7 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-130.odsek-7.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "nazov": "§ 38 ods. 8 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-423", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-56", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-422", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-424", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-199", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-142", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-241", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-268", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-273", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-143", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-11", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-278", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-47", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-130", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-122", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6697cfdf-6b87-49be-adfc-ca83c57fe8fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n2T/31/2019\n9519100246\n16. 12. 2019\nJUDr. Rastislav Stieranka\nECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSamosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 16.12.2019 v Pezinku o podanej obžalobe takto\nrozhodol:\nObžalovaný\nE. N. P., nar. XX.XX.XXXX v E., trvalý pobyt: E. Č.. XX, okres W.\nje vinný, že\nv nezistenom čase ako autor napísal a následne v máji 2017 ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti\nA., A..P..U.., ktorá je vydavateľom časopisu „J. &. Z.“, zverejnil v tomto časopise poradové č. 5/2017\nčlánok s názvom „C. Ž. M. A.“, v ktorom doslovne uviedol:\n„To, čo nájdeme v historických spisoch od najväčších slovenských dejateľov, by si dnes bez sociálnej a\nmediálnej smrti nemohol dovoliť napísať nikto. Ba dokonca zákony, ktorým sme dovolili, aby nad nami\nvládli, by nás priviedli až k samotnému vylúčeniu zo spoločnosti. Bolo by to trestom za to, čomu verili\nštúrovci a stále tomu veria aj celé generácie po nich - sile slovanského ducha zbaveného všetkých\npríživníkov a utláčateľov, kvôli ktorým musí živoriť. Ak precitneme a pochopíme, že iní profitujú na úkor\nnašich schopností, môže nás čakať sláva budúcnosti. Zatiaľ si to, žiaľ, ani nie sme schopní pripustiť.\nUž generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké\nmimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich\nmorálne aj materiálne položili na kolená. Na to, aby ste dominovali nad tými, nad ktorými inak nemôžete\nzvíťaziť, potrebujete totálne rozvrátiť všetko, čo perfektne funguje. Subverzia. Všetko a každého obrátite\nproti sebe navzájom. Tradície, kultúra, ideály, pôvodné hodnoty, vzťahy založené na vzájomnej úcte a\nrešpekte k prirodzeným autoritám - to všetko je tmelom, ktorý spoločnosť spája. Ak takúto prosperujúcu\nspoločnosť chcete zničiť, musíte ju zbaviť práve tohto tmelu. Iným slovami - vrazte medzi všetko klin.\nPotom máte dezorientovanú, zmätenú, nenávidiacu sa spoločnosť v hlbokej kríze a na kolenách. V tomto\nmomente je pripravená prijať vaše pravidlá. Najhorlivejšími stúpencami takýchto plánov sú vždy tí, ktorí\nich pokladajú za svoje.\nJe dôležité, aby ste mali pod kontrolou všetky znepriatelené tábory. Hoci o tom ani nebudú tušiť,\nnevedomky vytvoria armádu sveta, ktorú bude spájať idea vzájomnej averzie - tá sa stane modom\noperandi v projekte totálnej deštrukcie spoločnosti zmietanej v kultúrnej vojne. Takto dokáže malá\nskupina vždy profitovať zo vzájomnej neznášanlivosti.\nToto je dávny spôsob, ako si podmaniť akúkoľvek kultúru a zmocniť sa toho najlepšieho, čo má. Aj\nštúrovci popisujú, že odvekými majstrami tohto umenia boli židia - hoci dnes už vieme, že tu je skôr\nnutné hovoriť o nájazdových hordách Pečenehov, Avarov, no najmä Chazarov. S nimi Slovania zvádzali\nodveký zápas a za židov sa iba vydávajú. Práve turkické kmene Chazarov, ktorí od 8. storočia hromadne\nkonvertovali na judaizmus, sa živili vydieraním obchodníkov na ceste medzi Európou a Orientom. V r.\n945 ich definitívne porazil kyjevský knieža Sviatoslav Igorevič. Potomkovia ríše prosperujúcej takmer\nvýhradne z násilného vymáhania časti prepravovaného tovaru na dneperskej ceste sa v 10. storočí\nvydali smerom z dnešných území Ukrajiny do Európy, Slovensko nevynímajúc. Všade im neskôr vraveli\nžidia - a dnes ako aškenázyovskí židia tvoria viac ako 90-percentnú časť svetovej židovskej populácie. A\n\npráve o nich prinášajú svedectvá generácie štúrovcov, ale aj mnohých iných významných slovenských\nspisovateľov a dejateľov. Zdá sa vám to nemožné? Nie. Aj vtedy, podobne ako dnes, učenci svojej doby\njasne pomenúvali súženie svojho ľudu. Aby sme lepšie pochopili našu prítomnosť, priblížme si teda opäť\nto, čo o rovnakých problémoch, ako máme dnes, písali v minulosti. Azda možno ešte lepšie pochopíme\nsúčasný zápas o slovenskú zem:\n„V minulých storočiach boli v meste aj Židia, mali dokonca takú veľkú moc, že málo chýbalo, aby neovládli\nmesto, ktoré celkom vyžmýkali mimoriadne ťažkými úžerami. Zmocnili sa domovov, vinohradov, polí a\niných pozemkov, ktoré majitelia zadlžili židovskými peniazmi.“\nMatej Bel, 1735\n„Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v palácoch,\nv kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných a žid je pánom v\nchalúpke roľníkovej, v rodine, v škole, ba v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách\na pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.“\nAndrej Kmeť, 1899\n„Žid nazýva iné národy gójmi, to znamená: pohani, nečistí, otroci, nepriatelia; nenávidel každého, kto\nnebol Židom.“\nJán Kollár, 1831\n„Židovský element vnáša do žurnalistiky drzú opovážlivosť, arogantnú duchaplnosť, rozvrat, literárnu\nľahkovážnosť… Divadlá sa celkom požidovčili: autor je Žid, herci sú Židia, obecenstvo je väčšinou\ntiež židovské. Také víťazstvo židovstva v relatívne neveľmi početnej maďarskej spoločnosti sa nemôže\nneodraziť zhubne na duši národa. Toto židovské jadro má na vine aj terajší divoký šovinizmus a\nnárodnostné spory. Súčasná spoločnosť sa zameriava skoro výlučne na žurnalistiku a žurnalistika je\nskoro celá v rukách Židov.“\nSvetozár Hurban Vajanský, 1908\n„Heslom všetkých panovateľov nad ľudstvom býva to, najprv ľudí rozdeľ, a potom nad nimi panuj. My\nkresťania konali by sme židom veľmi vzácne služby, keby sme na takéto delenie pristali. Vtedy vodí sa\nžidom najlepšie, keď katolíci vadia sa s evanjelikmi a evanjelici s katolíkmi.“\nMilan Hodža, 1904\n„Zdierači, úžerníci a páleničiari židovskí za peniaze prepité na pálenke a strašné narátané úroky\nsedliakovi všetko, čo mu Boh požehnal, ovocia, sena, zbožia atď. pred nosom berú, konfiškujú a chvátia\ntak, že hoci ako štedro ho všemohúca pravica Božia darmi nadelila a požehnala, predsa ani toľko mu\nnezostane, aby čo ako biedne prežiť mohol, nezostane mu ani na biednu kabanicu, ktorú by na seba\nzavesil, ani na mizerné krpce, ktoré by si na nohy ušiť mohol, a všetka táto bieda leží na ňom medzi\ntým, čo krviciciač žid bez námahy a práce po pansky si žije a v hodvábnych šatách sa prechádza.“\nJozef Miloslav Hurban, 1847\n„Zároveň s týmto škandálom vypukol i druhý a peštianskeho majiteľa domov Neumanna postavili pred\nsúd. Toto indivíduum celých 10 rokov predávalo do zahraničia mladé maďarské dievčatá (od 12 do 18\nrokov) a vydržiavalo v Sarajeve dva veľké verejné domy. Vyšetrovaním sa zistilo, že židovskí obchodníci\nso živým mäsom vyvážajú z Maďarska ročne 2800 mladých dievčat do verejných domov Blízkeho\nvýchodu, do Severnej a Južnej Ameriky (Buenos Aires), do Turecka, a dokonca až do Austrálie. Za\nposledné roky židovskí agenti poslali za hranice 160900 dievčat. Tovar prvej akosti posielali do Ameriky,\ndruhej na Východ až do Indie, tretej zostal pre uhorské brlohy, ktorých je tu veľké množstvo. V každom\nmestečku majú verejný dom, ktorého majiteľ je Žid, a všetci títo Židia majú styky s ústrednou agentúrou v\nPešti, takže Uhorsko je najväčším trhom živého mäsa na svete. Neumanna, ktorý má významnú pozíciu\nv syndikáte týchto obchodníkov, odsúdil súd na 2-mesačné väzenie a 600 korún pokuty! Človek, ktorý\nzahubil tisícky nevinných mladých bytostí, je odsúdený na dva mesiace väzenia, ale slovenský autor\nnovinového príspevku, ktorý zákonne bránil materinskú reč, je odsúdený od 8 mesiacov do 2 rokov\nväzenia!“\nSvetozár Hurban Vajanský, 1908\n„Počas vojny ich nepriateľská činnosť voči slovenskému ľudu stala sa horúčkovitejšou. Na udanie židov\nboli ľudia väznení a popravovaní. Za to všetko boli potom vládou odmeňovaní rôznymi koncesiami a\nvýsadami na úkor slovenského ľudu. Keď však nastal prevrat a národ česko-slovenský zhodil zo seba\njarmo tyranov, boli to židia, ktorí podrývali na Slovensku mladému štátu pôdu a pracovali ako maďarskí\nagitátori proti našej republike. Pri boľševickom vpáde v júni 1919 boli to zase židia na Slovensku, ktorí\nsa ukázali ako živel ľudu i republike nepriateľský, viedli boľševické vojská, ukazovali im cestu a udávali\nroduverných Slovákov, ktorých potom boľševici postrieľali alebo mučili.“\n\nVavro Šrobár, 1919\n„Aby mohli zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej\nkože, využilo v tomto úpadku Židov, ktorým prenajímali jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo\nkonca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady\nzavrhoval kresťanstvo, a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi\nkmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho\nmnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval\no majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu.“\nĽudovít Štúr, 1851\nPeter Beinart v knihe The Icarus Syndrome spomína slová Henryho Kissingera, ktorý k otázke vplyvu\nžidov vraví: „Ľudia prenasledovaní dvetisíc rokov zrejme musia robiť niečo nesprávne.“ Hoci to Kissinger\nmyslel skôr žartovne, jeho úvaha sa javí ako mimoriadne trefná.\nAk ešte stále dokážeme vzdávať hold tým, o ktorých nás a naše deti učíme ako o buditeľoch národa,\nnemali by sme nechať usnúť myšlienky, ktorými nás burcovali proti porobe. To, čo sa dnes deje na\nSlovensku a vo svete je triumfálnym vyvrcholením toho, o čom píšu štúrovci - o skazonosnom zle\nrozsievajúcom nenávisť syna k otcovi. O kline, ktorý treba vraziť medzi svorne nažívajúcich ľudí. Aj\ndnes vidíme, ako sa v mohutnej vlne darí stavať proti sebe kresťanov s moslimami, heterosexuálov s\nhomosexuálmi, starých s mladými, ženy proti mužom, bielych proti čiernym, chudobných proti bohatším,\nvlastencov proti „liberálom“, imigrantov proti domorodým, demokratov proti republikánom, sionistické\nneziskové organizácie proti legitímnym vládam. Napokon, Amerika 2017 je takmer to isté ako Rusko\n1917 - sionizmom kontrolovaná totálna demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti. Svedkami\ntýchto procesov sme aj u nás doma. Záchranou môže byť len slovanská vzájomnosť a vízia spoločnej\nsily a prosperity. Tá bola vždy v histórii ideou, ktorej sa iní mimoriadne obávali, no samotní Slovania sa\nňou, žiaľ, neriadili. Príliš slobodná, no príliš hrdá duša slovanská nestrpela takmer nikdy vládcu. Ukázalo\nsa to ako obrovská chyba, ktorá spôsobila, že sme dopustili, aby nám celé veky vládol ktosi cudzí.“\npričom predmetný časopis bol distribuovaný a voľne predávaný na území Slovenskej republiky,\nteda\n- verejne hanobil niektorý národ,\nčím spáchal\n- prečin „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia“ podľa § 423 ods. 1 písm. a) zák. č. 300/2005 Z.z. v\nznení platnom do 20.08.2019 (ďalej len „Tr. zák.“)\na za to mu súd ukladá\npodľa § 423 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr.\nzák., peňažný trest vo výške 4.000,- €.\nSúd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu\nmohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči\nobžalovanému dňa 17.10.2019 obžalobu (č.l. 476) pre skutok, v zmysle ktorého:\n„... v doposiaľ nezistenom čase napísal a následne v mesiaci máj 2017 zverejnil v časopise J. &. Z.,\nčíslo X/XXXX, článok s názvom „C. Ž. M. A.“, v ktorom okrem iného uviedol, že „už generácia štúrovcov\na slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké rozkladné sily na Slovensku....na\nSlovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená“, následne autor článku citoval\núdajné myšlienky rôznych osobností slovenskej histórie, národných buditeľov a dejateľov, v ktorých títo\nvyjadrovali v minulosti negatívne postoje k židovskej komunite, a to Matej Bel („Židia...mesto...vyžmýkali\nmimoriadne ťažkými úžerami“), Andrej Kmeť (Žid...je pánom...v súdnej stolici...v škole...ba v kostoloch“),\nJán Kollár („Žid nazýva iné národy pohani, nečistí, otroci...“), Svetozár Hurban Vajanský („Divadlá sa\ncelkom požidovčili, autor je Žid, herci sú Židia, obecenstvo je väčšinou tiež židovské...“; „...židovskí\nobchodníci so živým mäsom vyvážajú z Maďarska ročne 2800 mladých dievčat...“), Milan Hodža\n(„...Vtedy vodí sa Židom najlepšie, keď evanjelici vadia sa s katolíkmi...“), Jozef Miloslav Hurban\n(„...zdierači, úžerníci a páleničiari židovskí...žid bez námahy a práce po pansky si žije...“), Vavro\nŠrobár („...na udanie židov boli ľudia väznení a popravovaní...“), Ľudovít Štúr („...tento cudzí národ,\nnespojený nijakým putom s našim národom...bezohľadne vyciciaval úbohý ľud...“) a uvedené historické\ncitáty využil tak, že čitateľovi časopisu v danom článku predložil tvrdenia, že aj v súčasnej dobe sú\n\npôvodom zlej spoločenskej situácie zásahy židovskej komunity, ktorá rozvracia súčasnú spoločnosť\na uvedenými tvrdeniami vyvoláva nenávisť a potrebu zásahu voči židovskej komunite v Slovenskej\nrepublike, čo autor článku vyjadril napr. textom: „Nemali by sme nechať usnúť myšlienky, ktorými nás\nburcovali proti porobe....to čo sa dnes deje na Slovensku a vo svete, je triumfálnym vyvrcholením\ntoho, o čom píšu štúrovci - o skazonosnom zle, rozsievajúcom nenávisť syna k otcovi... o kline, ktorý\ntreba vraziť medzi svorne nažívajúcich ľudí... Amerika 2017 je to isté ako Rusko 1917 - sionizmom\nkontrolovaná totálna demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti.. Svedkami týchto procesov sme\naj u nás doma....záchranou môže byť len slovanská vzájomnosť a vízia spoločnej sily a prosperity...\npríliš slobodná no príliš hrdá duša slovanská nestrpela takmer nikdy vládcu...„ pričom citovaný článok v\nčasopise Zem & Vek je distribuovaný a predávaný na území SR a voľne zakúpiteľný v bežnom náklade\nľubovoľnými osobami“.\nTakéto konanie navrhol prokurátor v ním podanej obžalobe právne kvalifikovať ako tri dokonané trestné\nčiny spáchané v jednočinnom súbehu, a to:\n- zločin „Rozširovanie extrémistických materiálov“ podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.\n- prečin „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia“ podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.\n- prečin „Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti“ podľa § 424 ods. 1 Tr. zák.\nV priebehu hlavného pojednávania (v rámci záverečnej reči) však prokurátor navrhol takéto konanie\nprávne kvalifikovať už len ako zločin „Rozširovanie extrémistických materiálov“ podľa § 422b ods. 1,\nods. 2 písm. b) Tr. zák. (č.l. 561).\nA. Námietka ohľadom závažných procesných chýb\nSúd po predložení trestnej veci preskúmal obžalobu, ako aj predložený vyšetrovací spis, z hľadiska\nsprávnosti procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní, vrátane rešpektovania práva\nobžalovaného na jeho obhajobu, pričom súd prihliadal na námietky, ktoré obžalovaný prostredníctvom\nsvojho obhajcu vzniesol už počas prípravného konania.\nObžalovaný v tomto smere (ohľadom procesných pochybení) namietal, že:\n- mu bolo oneskorene vznesené obvinenie, hoci jeho identita bola vyšetrovateľovi známa\n- vzhľadom na oneskorene priznaný štatút obvineného nemohol včas namietať pribratie znalcov do\nkonania\n- nebol v prípravnom konaní ako obvinený ani raz riadne vypočutý.\nSúd pri preskúmavaní obžaloby samozrejme nebol viazaný len okruhom námietok obžalovaného,\navšak nezistil také pochybenia, ktoré by bolo možné označiť ako závažné procesné chyby. Pri\nhodnotení závažnosti procesných chýb súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej nie každé\nporušenie procesných práv je dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci do prípravného konania\n(Rt-3/1995, Rt-17/1997, Rt-20/2004).\nOhľadom namietaného oneskoreného vznesenia obvinenia možno na jednej strane poukazovať na tzv.\njudikované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.03.2015\n(Rt-19/2016), v zmysle\nktorého je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“ so zjavným, jednoznačne špecifikovaným a\nnezameniteľne známym páchateľom bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe.\nNa druhej strane však existuje neskôr prijaté rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.\nzn. 2Tost/13/2017 zo dňa 13.06.2017), v zmysle ktorého pre vznesenie obvinenia nestačí iba to, že\nje známa totožnosť osoby, ktorá sa mala dopustiť konania, ktoré je predmetom trestného stíhania „vo\nveci“. Súčasne musí byť dostatočne odôvodnený záver, že ide o nejaký trestný čin. Na rozdiel od\nzačatia trestného stíhania sa totiž pre vznesenie obvinenia vyžaduje už vyššia miera podozrenia, že\nkonanie, ktorého sa dopustila určitá osoba, vykazuje znaky trestného činu. Okrem toho pri spätnom\nposudzovaní postupu orgánov činných v trestnom konaní z pohľadu včasnosti vznesenia obvinenia\nnemožno ponechať bez povšimnutia ani ustálenú judikatúru týkajúcu sa zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorej má zastavenie trestného stíhania (z dôvodu, že sa\nnenaplnil predpoklad o spáchaní tr. činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o\nvznesení obvinenia pre nezákonnosť.\nV danom prípade bolo začaté trestné stíhanie „vo veci“ v zmysle § 199 ods. 1 Tr. por. uznesením zo dňa\n05.06.2017 (č.l. 6). Obžalovanému bolo vznesené obvinenie až uznesením zo dňa 26.02.2018 (č.l. 8).\nOrgány činné v trestnom konaní nevzniesli obvinenie súbežne so začatím trestného stíhania zrejme\npreto, že z opatrnosti zisťovali, kto bol skutočným autorom článku, keďže obžalovaný odmietol\nvypovedať, a tiež existenciu znakov skutkovej podstaty jednotlivých\n\ntrestných činov, ktoré mohli byť takým konaním naplnené. Na tento účel bolo v tomto medzi- období\nrealizované napr. aj znalecké dokazovanie, ktorým sa o.i. potvrdila autenticita citátov uvádzaných v\npredmetnom článku, čo následne mohlo mať a malo významný vplyv na riadne právne posúdenie\nvyšetrovaného skutku\nOkrem toho však súd poukazuje aj na skutočnosť, že nie každé zdržanie pri vznášaní obvinenia možno\nautomaticky (paušálne) vyhodnotiť ako závažnú procesnú chybu. Vždy je potrebné skúmať jej závažnosť\nnajmä z pohľadu jej vplyvu na faktickú realizáciu práva obvinenej osoby na obhajobu (Rt-118/2014-III.).\nV danom prípade bol v období medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia vypočutý jeden\nsvedok (oznamovateľ M.. A.) a do konania boli pribratí dvaja znalci.\nVýsluch tohto svedka teda nebol realizovaný kontradiktórne, avšak bol vykonaný zákonným spôsobom.\nTo samo osebe nie je problém, keďže v zásade stačí, ak má obžalovaný právo vypočuť svedka (klásť\nmu otázky) v konaní pred súdom. Súd však na výpoveď svedka Mgr. Sibylu napokon neprihliadal, takže\ntieto úvahy sú bezpredmetné. Neúčasť obžalovaného pri výsluchu tohto svedka teda nebola porušením\njeho práva na obhajobu.\nĎalej obžalovaný nemal možnosť podať námietky voči osobám znalcov pribratých do konania (M.. A.;\nO.. O.), keďže v tom čase ešte nemal procesné postavenie obvineného a uznesenie o pribratí znalca mu\nteda nebolo doručované (§ 142 ods. 3 Tr. por.). Ani v tomto smere však nešlo o závažnú procesnú chybu.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n637/2015, v zmysle ktorého samotné nedoručenie procesného rozhodnutia súvisiaceho s dokazovaním\n(napr. pribratie znalca na podanie posudku), ku ktorému sa však má možnosť obvinený následne v\npriebehu konania vyjadriť a vzniesť voči nemu výhrady, nemožno považovať za právne významnú\nudalosť z pohľadu ústavnej ochrany základného práva na obhajobu. Pre úspešné namietanie porušenia\npráva na obhajobu by bolo potrebné preukázať reálne negatívne dôsledky a dopady takého postupu.\nObdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Tdo/16/2014 zo dňa 23.07.2014\nuviedol, že nedoručenie uznesenia o pribratí znalca (vzhľadom na neskoršie vznesenie obvinenia) nie\nje porušením práva na obhajobu. Tomu právu môže byť učinené zadosť následným umožnením výkonu\npráva preštudovať spis, ako aj v konaní pred súdom, kde bude znalecký posudok čítaný alebo znalec\nvypočúvaný za prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu. Zo žiadneho z ustanovení Trestného poriadku\nnemožno vyvodiť, že dôkazy vykonávané síce po začatí trestného stíhania „vo veci“, avšak pred vznesením obvinenia, t.j. v dobe, keď obvinený ešte nemohol realizovať svoje právo na obhajobu, majú len\nz tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu.\nV kontexte vyššie uvedených rozhodnutí súd uvádza, že v danom prípade obžalovaný mohol voči skôr\nvypracovaným znaleckým posudkom dodatočne (ešte počas prípravného konania alebo pred súdom)\noznámiť svoje výhrady, príp. mohol dať vypracovať „vlastný“ znalecký posudok u iného znalca. Okrem\ntoho obžalovaný mal možnosť vypočuť znalca M.. A. v konaní pred súdom, čo obžalovaný aj využil.\nZnalecký posudok O.. O. síce na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol, ale súd na tento dôkaz ani\nneprihliadal.\nNapokon súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku obžalovaného týkajúcu sa údajného obmedzenia\njeho práva sa k veci vyjadriť a vypovedať počas prípravného konania.\nObžalovaný mal možnosť sa k veci vyjadriť a to hneď v ten deň, keď mu bolo doručené uznesenie o\nvznesení obvinenia (26.02.2018). Dopoludnia bola vykonaná domová prehliadka v jeho rodinnom dome\na v sídle jeho firmy A., A..P..U.., t.j. vo vydavateľstve. Už vtedy bol obžalovaný upovedomený, že v ten\ndeň popoludní (o 16:00 hod.) sa bude konať jeho výsluch. Súbežne s tým bol hneď ráno o naplánovaných\núkonoch informovaný obhajca obžalovaného. Obhajca prijal jeho obhajobu, hoci vedel, že sa týchto\núkonov (najmä výsluchu svojho klienta) nebude môcť zúčastniť. Rovnako obžalovaný si nezvolil iného\nobhajcu, hoci B.. I. mu avizoval, že sa výsluchu nezúčastní. Následne podvečer obžalovaný odmietol\nvypovedať kvôli neprítomnosti svojho obhajcu.\nV ďalšej fáze prípravného konania už obžalovaný nikdy nepožiadal o svoj opätovný výsluch, t.j.\nnedomáhal sa realizácie tohto práva ani len raz počas celého prípravného konania. Obžalovaný pritom\nprostredníctvom svojho obhajcu adresoval orgánom činným v trestnom konaní počas prípravného\nkonania rôzne podania (sťažnosť voči vzn. obvinenia, sťažnosti voči uzn. o pribratí znalcov, návrhy pri\npreštudovaní spisu), ale ani raz nenavrhol realizovať (zopakovať) svoj vlastný výsluch. Dokonca na\nzáver vyšetrovania (pri preštudovaní spisu) obžalovaný výslovne uviedol, že nežiada zopakovať žiadny\nz doteraz vykonaných úkonov (č.l. 463). Navrhol akurát vypočuť znalcov - O.. O. a M.. A..\nSúd teda nezistil existenciu závažných procesných chýb, ktoré by v prípravnom konaní spôsobil\nvyšetrovateľ alebo prokurátor vykonávajúci tzv. dozor a ktoré by mohli byť dôvodom na odmietnutie\nobžaloby a vrátenie veci prokurátorovi späť do prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. f) Tr. por.).\n\nB. Vykonané dôkazy\nVzhľadom na odmietavý postoj obžalovaného prezentovaný v prípravnom konaní súd vo veci nevydal\ntrestný rozkaz, ale určil termín hlavného pojednávania. Následne na hlavnom pojednávaní konanom\ndňa 11.12.2019 súd vykonal výsluch obžalovaného, vypočul znalca M.. A. a prečítal niektoré listinné\ndôkazy (č.l. 555).\nSúd prečítal aj nikým nenavrhované listinné dôkazy, ktoré súviseli s výrokom o treste, keďže v tomto\nsmere sa obmedzenie dôkaznej aktivity súdu neuplatňuje (§ 2 ods. 11 Tr. por.). Kontradiktórnosť\ntrestného konania (spor medzi obžalovaným a prokurátorom - Rt-44/2017) sa totiž týka len rozhodovania\no vine, nie rozhodovania o treste.\nPo takto vykonanom dokazovaní súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2019 (č.l. 564)\nvyhlásil odsudzujúci rozsudok voči obžalovanému, pričom vychádzal z nasledovných dôkazov:\nObžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 556) vyhlásil, že je nevinný. Tvrdil, že až v konaní pred\nsúdom má prvý krát možnosť sa k veci vyjadriť. Deklaroval, že považuje za česť byť súdený za to,\nže citoval výroky slávnych historických osobností, na ktoré je slovenský národ hrdý a po ktorých sú\npomenúvané ulice a mestá. Uviedol, že pri písaní článku vychádzal z verejne dostupnej knihy autora\nMiroslava Štítovského „Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre“. Je mu síce známe,\nže aj medzi Židmi sú osoby, ktoré majú pozitívny vplyv\na správanie, avšak nepovažoval za potrebné v článku poukázať aj na túto skutočnosť, keďže vychádzal\npráve z vyššie uvedenej publikácie a v tomto kritickom duchu bol článok písaný. Pozitívny vplyv Židov v\nspoločnosti si však obžalovaný všímal a dokonca sám navrhol udeliť ocenenie O. (cena časopisu „J. &.\nZ.“) nitrianskemu rabínovi za jeho zásluhy proti deportáciám Židov. Obžalovaný pred súdom opakovane\nuviedol, že jeho úmyslom nebolo navádzať na páchanie násilia, rozoštvávať spoločnosť alebo vyvolávať\naverziu a nenávisť, pretože je to v rozpore s jeho presvedčením. Tvrdil, že svojím článkom vyzýval k\nsolidarite, vzájomnosti a prosperite. Napokon obžalovaný poukázal na údajné rozdielne posudzovanie\nobdobných skutkov, keď on je za publikovanie predmetného článku trestne stíhaný, zatiaľ čo trestné\noznámenie podané v súvislosti s upravenou podobizňou Ľudovíta Štúra sťaby člena Hlinkovej gardy,\nktorá bola zverejnená v časopise „..E.“, bolo vyšetrovateľom odložené.\nZnalec M.. M. A. sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 558) v celom rozsahu odvolal na závery svojho\nznaleckého posudku č. 1/2017 (č.l. 79-90), preto ho súd na hlavnom pojednávaní prečítal (§ 268 ods.\n2 druhá veta in fine Tr. por.).\nV predmetnom znaleckom posudku znalec okrem iného uviedol, že citované výroky uvedené v\npredmetnom článku sú autentické a ich autormi sú tam uvedené osoby. Znalec však poukazoval na to,\nže obžalovaný súbežne s publikovaním týchto výrokov v svojom článku neuviedol súvisiaci historický\nkontext. Neopísal teda, aké bolo spoločenské prostredie v tej dobe a aký bol vo všeobecnosti postoj\nbežného obyvateľstva a tzv. slovenskej inteligencie k pôsobeniu Židov na našom území.\nV zostávajúcej časti už súd na tento znalecký posudok neprihliadal, keďže znalec sa v ňom vyjadroval\nk tzv. právnym otázkam, ktoré je oprávnený riešiť len súd (bližšie v časti C. odôvodnenia).\nNa hlavnom pojednávaní znalec M.. A. doplnil, že autor publikácie „Židia a ich kritické zobrazenie v\nstaršej slovenskej literatúre“, z ktorej mal čerpať obžalovaný pri písaní svojho článku, vydal túto knihu\npod pseudonymom, čím je výrazne devalvovaná jej hodnota ako odbornej historickej publikácie.\nĎalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:\nZ prečítaného článku s názvom „C. Ž. M. A.“ (č.l. 347-348), mal súd preukázané, že tento článok bol\nnaozaj publikovaný v časopise „J. &. Z.“, vo vydaní s poradovým číslom X/XXXX.\nZ výpisu z obchodného registra na meno spoločnosti A., A..P..U.., IČO: 44 564 058 (č.l. 553), v spojení\ns ďalšími lustračnými výpismi (č.l. 537-538, 551-552) mal súd preukázané, že táto spoločnosť, v ktorej\nje obžalovaný jediným spoločníkom a konateľom, je vydavateľom mesačníka „J. &. Z.“, ktorý je určený\npre širokú verejnosť (č.l. 537). Obžalovaný je okrem toho aj zamestnancom spoločnosti A., A..P..U.. (č.l.\n551).\nZ tzv. správ o povesti obžalovaného (č.l. 539-550) vyplýva, že tento nebol doteraz právoplatne odsúdený\nza spáchanie trestného činu a okrem tohto trestného konania nie je voči žiadnemu z nich vedené iné\ntrestné konanie. Evidované sú voči nemu akurát viaceré (zväčša dopravné) priestupky.\nC. Odmietnuté dôkazy\nV danom prípade súd odmietol vykonať viacero dôkazov navrhnutých prokurátorom ako aj obhajcom\nobžalovaného. Navrhované dôkazy sa totiž buď týkali okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu alebo\nsa týkali okolnosti, ktorú možno zistiť inými (už vykonanými) dôkazmi (§ 273 ods. 3 Tr. por.).\nSúd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka (oznamovateľa) M.. O. A., ktorý podal trestné oznámenie\nv tejto veci ako jeden z čitateľov predmetného článku. Súd totiž nepovažoval za potrebné (ani objektívne\n\nmožné) vykonávať dokazovanie výsluchmi jednotlivých čitateľov, či jednotlivých obyvateľov Slovenskej\nrepubliky a tým zisťovať, aký vplyv mal (mohol mať) na nich obsah článku, príp. aký je ich názor na\nvinu obžalovaného.\nZ rovnakých dôvodov súd neakceptoval ani navrhované čítanie podporných stanovísk a vyjadrení od\ndeviatich fyzických osôb, ktoré predložil súdu obžalovaný prostredníctvom obhajcu (č.l. 515-516). Tieto\nosoby, ktoré obhajca označil ako „všeobecne uznávané intelektuálne autority Slovenska“ (Z. E., O.. M.\nV., R.., M.. B. L., R.., V.. B. V., V.., M.. W. A., O.., O.. T.. B. I., V.., Q.. M.. Z. I., M. J., M. K.) sú však len\nnepatrnou časťou dotknutej verejnosti.\nOkrem toho nemožno ani prehliadať, že obhajca pri navrhovaní tohto dôkazu uviedol, že tieto ich\nvyjadrenia a stanoviská predkladá ako dôkaz o tom, že zverejnením tohto článku nemohla byť naplnená\nskutková podstata žalovaných trestných činov. Právne otázky si však súd rieši sám, nehľadiac na\nvýsledky prieskumu verejnej mienky či počet podporných stanovísk (§ 2 ods. 6 tretia veta Tr. por.).\nZ obdobného dôvodu súd nevykonal a neprihliadal ani na znalecký posudok O.. O., ktorá sa v svojom\nposudku vyjadrovala k právnym otázkam, ktorých riešenie je vyhradené súdu, resp. riešila otázky, ktoré\nje možné zodpovedať aj bez osobitných odborných vedomostí. Tu pritom nejde o výčitku smerom k tejto\nznalkyni, ale skôr smerom k orgánom činným v trestnom konaní, ktoré znalkyňu zbytočne pribrali do\nkonania, resp. položili jej nesprávne formulované otázky.\nZnalecký posudok nebol potrebný na zistenie povahy vyjadrení obžalovaného v jeho článku s cieľom\nodhaliť ich hanlivý či extrémistický obsah. Išlo by totiž o vyslovenie záverov o tom, či takými vyjadreniami\n(článkom) boli naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov a na to predsa neboli\npotrebné odborné znalosti znalca, keďže išlo o riešenie právnych otázok (iura novit curia).\nOkrem toho súd poukazuje aj na skutočnosť, že táto znalkyňa bola pribratá do konania ako tzv.\nnezapísaný znalec (ad hoc), hoci zo spisu nevyplýva, či na to boli splnené podmienky. Vyšetrovateľ\nokrem strohej citácie ust. § 143 ods. 2 Tr. por. už neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré nebolo možné\npribrať do konania niektorého zo znalcov zapísaných v oficiálnom zozname znalcov (www.justice.gov.sk\n<http://www.justice.gov.sk>). Súd pritom poznamenáva, že v tomto zozname znalcov sú zapísaní mnohí\nznalci - psychológovia, dokonca aj dva znalecké ústavy v tomto odbore.\nRovnako bol ako nezapísaný znalec pribratý do konania aj M.. A. z I. Ú. Slovenskej akadémie vied. Tu\nje však potrebné poznamenať, že v tom čase ešte nebol v zozname znalcov MS SR zapísaný žiaden\nznalec v odbore „Spoločenské a humanitné vedy“, odvetvie „Politický extrémizmus“.\nZo znaleckého posudku M.. A. súd prihliadal najmä na záver, v zmysle ktorého sú citáty osôb uvedené\nv článku autentické, čo napokon zohľadnil aj prokurátor v ním podanej obžalobe, keď na hlavnom\npojednávaní navrhol zo skutkovej vety vypustiť slovo „údajné“ (č.l. 561). V tej časti, kde sa znalec\nvyjadroval k právnym otázkam alebo k otázkam, ktoré mu neprináležia, súd na znalecký posudok\nneprihliadal (Rt-61/2003; Rt-82/2001; Rt-56/1965-III.).\nSúd nepovažoval za potrebné prečítať na hlavnom pojednávaní ako dôkaz ani časopis „..E. z júna 2017,\nv ktorom bola o.i. zobrazená ilustrácia Ľudovíta Štúra v tzv. gardistickej uniforme (č.l. 420-449). Súd totiž\nv tomto konaní neposudzoval trestnoprávnu zodpovednosť iných osôb za iné články v iných časopisoch a\npri svojom rozhodovaní nebol nijako viazaný ani právnym posúdením konania iných osôb, inými orgánmi\nv iných prípadoch.\nObžalovaný tiež poukazoval na vyjadrenia znalca M.. A. publikované v tomto časopise tvrdiac, že v\ndôsledku toho by mal byť vylúčený z vykonávania znaleckej činnosti (§ 11 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z.)\nv tejto trestnej veci. Súd však túto výhradu neuznal.\nV tejto súvislosti súd pripomína, že znalec má odlišnú procesnú pozíciu než svedok. Znalec sa ako\nodborník v svojej oblasti môže vyjadrovať k problematike, na ktorú sa špecializuje. Pokiaľ sa teda M.. A. v\nminulosti (pred vypracovaním posudku) vyjadril verejne k otázke postavenia Židov a vnímania ich národa\nv spoločnosti, je to akceptovateľné a logické práve v súvislosti s jeho odbornosťou a nijako ho to pro\nfuturo nediskvalifikuje v pozícii znalca pri posudzovaní obsahu konkrétneho prejavu (článku) tretej osoby.\nNa hlavnom pojednávaní pritom M.. A. uviedol, že v čase jeho všeobecného vyjadrenia publikovaného v\nčasopise „..E. mu nebol známy obsah článku obžalovaného uverejneného v časopise „J. &. Z.“ (č.l. 558).\nObdobný záver o neexistencii dôvodov na vylúčenie znalca by platil napr. aj v prípade znalca z odvetvia\ndopravných nehôd. Ak by sa takýto znalec v médiách vyjadroval k príčinám dopravných nehôd, príp. k\nnajčastejším chybám vodičov či chodcov, nijako by ho to predsa nevylučovalo z ďalšej znaleckej činnosti\nohľadom posúdenia konkrétnej dopravnej nehody.\nPri skúmaní existencie dôvodov na vylúčenie znalca M.. A. súd mohol vychádzať i z obsahu článku v\nčasopise „..E., na ktorý poukazoval obhajca, hoci tento článok (časopis) nebol na hlavnom pojednávaní\nprečítaný ako listinný dôkaz. Na preverenie možnej zaujatosti totiž nie je potrebné, aby namietané\n\ntvrdenia, postoje, či iné skutočnosti vyplývali z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní,\nkeďže nejde o dôkaz o vine či treste.\nSúd nevykonával dokazovanie a neprihliadal ani na zápisnice o vykonaných domových prehliadkach (č.l.\n266, 314), vrátane dôkazov z nich plynúcich, či už to boli znalecké posudky ohľadom obsahu počítača\nobžalovaného (znalec T.. Y. - č.l. 107) alebo analýza obsahu knihy nájdenej pri domovej prehliadke\n(znalec B.. A. - č.l. 163).\nV tejto súvislosti súd opäť pripomína tzv. obžalovaciu zásadu, v zmysle ktorej môže súd konať len\no skutku opísanom v podanej obžalobe (§ 2 ods. 15 Tr. por.). Na riadne posúdenie trestnoprávnej\nzodpovednosti obžalovaného za napísaný článok nie sú tieto dôkazy potrebné. Stanovisko súdu k\ntýmto dôkazom by snáď bolo odlišné, ak by obžalovaný popieral písanie či publikovanie tohto článku a\nprokurátor by na preukázanie toho navrhol vykonať dôkazy. Taká situácia však nenastala.\nSúd napokon na hlavnom pojednávaní neprečítal ani prokurátorom navrhované tzv. úradné záznamy,\nktoré v zásade nikdy nemajú povahu procesne použiteľného dôkazu v konaní pred súdom (Rt-17/1997II.).\nSúd považuje za potrebné uviesť, že procesné strany tento postup súdu akceptovali, keďže na záver\ndokazovania na hlavnom pojednávaní v zmysle § 272 ods. 2 Tr. por. uviedli (č.l. 561), že pred súdom\nuž nenavrhujú vykonať žiadne ďalšie dôkazy (Rt-116/2014).\nVykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je\ntrestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie aj trestne zodpovedný.\nSúd pri rozhodovaní o podanej obžalobe prihliadal predovšetkým na samotný obsah článku\npublikovaného v časopise „J. &. Z.“, na výpoveď obžalovaného učinenú na hlavnom pojednávaní, na\nznalecký posudok M.. A., ako aj na listinné dôkazy prečítané skôr v súvislosti s výrokom o treste.\nSúd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu tohto skutku uvedený v podanej obžalobe tak,\naby tento lepšie zodpovedal preukázanému konaniu obžalovaného. Súd teda v skutkovej vete výroku\nrozsudku uviedol znenie celého článku (nielen niektoré pasáže), aby už priamo z výroku rozsudku bolo\nzrejmé, aký bol obsah prejavu obžalovaného, za ktorý bol súdený. Totožnosť skutku aj po tejto úprave\nzostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.).\nD. Hmotnoprávne posúdenie\nHmotnoprávna obrana obžalovaného spočívala predovšetkým v tvrdení, že zverejnením článku len\nrealizoval svoje základné právo na slobodný prejav vlastného názoru. Sloboda prejavu však nie je\nprávom absolútnym a niekedy musí ustúpiť.\n„Sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého.“ (John Stuart Mill: „O slobode“; 1859)\n„Sloboda je ako rieka. Ak má prinášať úžitok, musí mať brehy. Inak sa rozleje naširoko a škodí.“ (Max\nKašparů: „Šum z pien“; 2004)\nHľadanie hranice medzi výkonom práva na slobodu prejavu a právom tretích osôb na ochranu ich mena,\ncti a dôstojnosti bolo v podstate najdôležitejšou právnou úlohou, ktorú súd v tejto veci riešil.\nV celosvetovom meradle možno pri ochrane slobody prejavu v rámci demokratických režimov rozlišovať\nna jednej strane voľnejší tzv. americký prístup oproti pro-aktívnemu prístupu európskych súdov na strane\ndruhej.\nNajvyšší súd USA presadzuje princíp nedotknuteľnosti slobody prejavu garantovaného prvým dodatkom\nÚstavy USA. Zjednodušene to možno uviesť tým, že je potrebné ponechať tzv. voľný trh (súťaž)\nmyšlienok, pretože tie správne sa nakoniec presadia aj bez aktívneho zásahu zo strany štátu. Ľudia\nsú totiž rozumní (väčšina) a vedia si sami správne vybrať, preto nie je potrebné robiť výber za nich.\nPostihovať je teda potrebné len také prejavy, z ktorých už bezprostredne hrozí závažná ujma (imminent\nserious harm).\nOproti tomu v Európe sa aj v dôsledku rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v\nŠtrasburgu (ďalej len „ESĽP“) presadzuje skôr princíp brániacej sa demokracie (militant democracy)\nvo forme aktívneho preventívneho zásahu proti tzv. nenávistným prejavom. To sa vo všeobecnosti\nvysvetľuje najmä zlou historickou skúsenosťou z vývoja nenávistných nacistických myšlienok, ktoré\nvyústili do cieleného holokaustu, príp. sa spomína aj prípad z Rwandy, kde sa tiež postupne roztáčala\ntzv. špirála nenávisti, až kým neprerástla v priame fyzické násilie a genocídu voči členom kmeňa Tutsi.\nSlobodu prejavu na našom území z právneho hľadiska chráni najmä Ústava Slovenskej republiky a\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“):\n„Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako\naj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“\n(čl.\n26 ods. 2 Ústavy SR)\n\n„Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať\ninformácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.“ (čl. 10 ods.\n1 Dohovoru)\nTie isté právne predpisy však zároveň chránia tretie osoby pred zneužívaním práva na slobodu prejavu\nprostredníctvom tzv. limitačných klauzúl:\n„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR)\n„Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým\nformalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.“ (čl. 10 ods. 2\nDohovoru)\n„Nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi\nakékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu\npriznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to\nDohovor ustanovuje.“ (čl. 17 Dohovoru)\nV danom prípade teda súd skúmal, či obžalovaný svojimi vyjadreniami, ktoré boli publikované vo verejne\ndostupnom mesačníku „J. &. Z.“, už prekročil dovolenú hranicu a zasiahol nedovoleným spôsobom do\npráv iných osôb.\nSúd pritom bral do úvahy, že sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sú\nvo všeobecnosti prijímané priaznivo alebo ktoré sú považované za neškodné či bezvýznamné, ale aj na\ntie, ktoré pohoršujú, šokujú či znepokojujú štát alebo skupinu ľudí. Tak si to vyžaduje pluralita, tolerancia\na duch otvorenosti, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti (Handyside vs. Spojené kráľovstvo z\n07.12.1976, ods. 49).\nV tom istom rozhodnutí však ESĽP zároveň uviedol, že naďalej zostáva v právomoci vnútroštátnych\nsúdov vykonať tzv. test nevyhnutnosti, t.j. posúdiť, či skúmané vyjadrenia nedosiahli ten stupeň zásahu\ndo práv iných osôb, kedy tu už existuje „naliehavá spoločenská potreba“ pre obmedzenie slobody\nprejavu, napr. aj formou trestnoprávneho postihu.\nVoľným šírením hanobiacich a nenávistných prejavov by došlo k legitimizácii takýchto postojov sťaby\nniečoho normálneho, čo je štandardnou súčasťou spoločnosti a jej myslenia, napriek tomu, že takéto\nkonanie je pre spoločnosť škodlivé až nebezpečné a protiprávne. Osoby, ktoré takéto postoje šíria, bez\ntoho, aby niekto voči nim namietal, získavajú pocit, že ich názory a postoje sú nielen akceptované, ale\naj správne a dôvodné, všeobecne prijímané a šírené a niektorí sú na ich základe ochotní aj konať (rozh.\nNS SR sp. zn. 2To/10/2018).\nOspravedlňovanie alebo tolerovanie takýchto vyjadrení by teda mohlo následne viesť k ich pretrvávaniu,\nno najmä k posilňovaniu takých vyjadrení. Následne môžu takéto prejavy prevziať a šíriť už aj iné (ďalšie)\nosoby, čím môže dôjsť k roztáčaniu tzv. špirály nenávisti. Práve takéto výroky boli postupne spúšťačom\nnásilia pred a počas II. svetovej vojny, ktoré vyvrcholilo cieleným holokaustom.\nHoci v súčasnosti stav protižidovských nálad nedosahuje úroveň z konca 19. storočia, či spred II.\nsvetovej vojny, nemožno tým odôvodniť prípadnú nečinnosť či liknavosť štátu pri preventívnej ochrane\npráv členov národa, ktorí sú (ako občania) riadnou súčasťou štátu (čl. 12 ods. 2, čl. 33 Ústavy SR).\nNa rastúcu hrozbu antisemitizmu v poslednej dobe upozornili o.i. tieto organizácie:\n- Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) prijatím Všeobecného odporúčania č. 15 o boji\nproti nenávistným prejavom zo dňa 08.12.2015\n- Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA) prijatím pracovnej definície antisemitizmu\ndňa 26.05.2016, za ktoré hlasovalo 31 štátov (vrátane Slovenska)\n- Európsky parlament uznesením zo dňa 01.06.2017 o boji proti antisemitizmu (2017/2692)\n- Rada OSN pre ľudské práva prijatím spoločného stanoviska, za ktoré na 38. zasadnutí dňa 02.07.2018\nhlasovalo 26 štátov, vrátane Slovenska\n- Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia č. 1490/2018 zo dňa 28.11.2018.\nV súvislosti so skúmaním obsahu prejavu obžalovaného prezentovaného vo forme publikovaného článku\nje potrebné hneď na úvod jasne uviesť, že obžalovaný nie je a nikdy nebol trestne stíhaný (súdený) za\ncitáciu výrokov iných osôb.\nKonanie obžalovaného, t.j. obsah ním napísaného a zverejneného článku, je potrebné posudzovať\nkomplexne, v kontexte a s porozumením. Článok možno rozdeliť na štyri časti: nadpis, úvod, citáty, záver.\n\nS výnimkou citácií možno autorstvo zvyšku článku (nadpis, úvod, záver) pričítať na vrub obžalovanému,\nktorý sa k napísaniu článku, vrátane zakomponovania cudzích citátov, priznal.\nCelý článok je ladený v tzv. protižidovskom tóne. Obžalovaný priznal, že zámerne v ňom neuviedol\nžiadne pozitívne informácie o pôsobení Židov, či už na našom území alebo vo svete (č.l. 557). Z kontextu\nčlánku (vrátane nadpisu) je jasné, koho má obžalovaný na mysli pod všeobecným označovaním „oni“ a\nkto je tým opakovane „zamlčiavaným podmetom“ v jednotlivých vetách ním vytvoreného článku.\nUž v nadpise článku sú Židia označovaní za klin medzi Slovanmi, keď slovo „klin“ je (vzhľadom na\nnasledujúci obsah článku) použité v negatívnom zmysle ako nástroj spôsobujúci rozdelenie. V tomto\nsmere je v časopise aj publikovaná sprievodná fotografia k článku, na ktorej je zobrazený klin ako\ndrevorubačský nástroj zaťatý do dreva, ktoré sa začína štiepiť (č.l. 347). Pri následnom čítaní článku\na analýze jeho obsahu je preto potrebné mať na pamäti úvodný nadpis, t.j. kedykoľvek v texte autor\nspomína klin alebo píše o tzv. „rozdeľovačovi“, má na mysli Židov.\nObžalovaný síce poukazuje na dávne výroky iných (nežijúcich) osôb, ktoré označuje ako „štúrovci“ či\n„národní buditelia“, avšak nejde len o strohú citáciu ich výrokov. Obžalovaný totiž tieto citáty najprv\nuvádza vlastným hodnotiacim komentárom, kde o.i. tvrdí, že:\n- slovanský duch musí živoriť kvôli príživníkom a utláčateľom\n- iní profitujú na úkor našich schopností\n- na Slovákov pôsobia mimoriadne nebezpečné rozkladné sily s cieľom materiálne aj morálne ich položiť\nna kolená\n- ten, kto chce dominovať nad inými, potrebuje totálne rozvrátiť všetko, čo perfektne funguje\n- ten, kto chce zničiť prosperujúcu spoločnosť, musí ju zbaviť tzv. stmeľujúcich prvkov (tradície, kultúra,\nideály, hodnoty, vzťahy) a to tak, že vrazí medzi ne klin\n- Židia sú odvekí majstri vyššie popísaného „umenia“ ako si podmaniť akúkoľvek kultúru a zmocniť sa\ntoho najlepšieho, čo má\n- štúrovci vtedy písali o rovnakých problémoch ako máme aj dnes a jasne pomenovali súženie svojho\nľudu\na následne (po uvedení citátov) už obžalovaný opäť uvádza vlastný hodnotiaci komentár, keď v závere\nčlánku o.i. tvrdí, že:\n- štúrovci písali o skazonosnom zle rozsievajúcom nenávisť\n- štúrovci písali o kline vrazenom medzi svorne nažívajúcich ľudí\n- dnes dochádza na Slovensku i vo svete k triumfálnemu vyvrcholeniu tohto zla\n- na Slovensku i vo svete sme svedkami demontáže existujúceho usporiadania spoločnosti, pričom túto\ndemontáž kontroluje sionizmus.\nAby sme učinili záver, či takýto prejav je hanlivý, stačí, aby si v článku každý z nás namiesto židovského\nnároda dosadil vlastný národ alebo (ešte výstižnejšie) vlastné meno. Ak by sa takéto slová (článok) týkali\npriamo a konkrétne našej osoby, vari by sa takto opísaný jednotlivec necítil právom dotknutý na svojich\nprávach?! Ak by niekto o nás napísal:\n- že sme príčinou dnešných problémov na Slovensku\n- že profitujeme na úkor schopností iných\n- že sme príživníkom a utláčateľom, kvôli ktorému musí iný živoriť\n- že chceme dominovať nad inými\n- že chceme totálne rozvrátiť všetko, čo perfektne funguje\n- že sme mimoriadne nebezpečná rozkladná sila, ktorej cieľom je materiálne aj morálne iných položiť\nna kolená\n- že chceme zničiť prosperujúcu spoločnosť a zbaviť ju stmeľujúcich prvkov\n- že sme odvekí majstri vyššie popísaného „umenia“ ako si podmaniť akúkoľvek kultúru a zmocniť sa\ntoho najlepšieho, čo má\n- že kontrolujeme demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti na celom svete sme súženie iných\nľudí\n- že sme skazonosné zlo rozsievajúce nenávisť\n- že sme klin vrazený medzi svorne nažívajúcich ľudí,\nvari by sme aj vtedy mohli rozumne uvažovať nad tým, že ide len o hodnotiaci úsudok autora článku o\ninej osobe s tým, že ide len o výkon práva na slobodu prejavu a názoru?!\nVyššie uvedené vyjadrenia v jednotlivých odrážkach pritom nie sú citátmi iných osôb z minulosti. Ide o\nautorské, osobné vyjadrenia obžalovaného, ktoré boli v článku uvedené pred a za citovanými výrokmi\niných.\n\nNepochybne ide o hanlivé slovné spojenia, ktoré sú paušálne použité na stereotypné opísanie vlastností\nvšetkých členov židovského národa. Obžalovaný sám priznal, že zámerne neuviedol v svojom článku\nžiadne pozitívne príklady z pôsobenia Židov na našom území alebo vo svete, lebo to nepovažoval za\npotrebné (č.l. 557).\nAutor žiadneho hanobiaceho článku sa nemôže skrývať za to, že je novinár a jeho články teda\nmôžu byť nevyvážené a tendenčné. Rovnako sa nemôže úspešne brániť ani tým, že je spisovateľ a\nnevypracoval historickú analýzu, ale esej, t.j. umelecký materiál, čo bol aj prípad obhajoby obžalovaného.\nUraziť, hanobiť a inak škodiť druhým osobám nepochybne možno rôznym spôsobom, umeleckú tvorbu\nnevynímajúc.\nV článku je prezentovaný subjektívny názor autora na židovský národ, ktorý si pri opise generalizovaných\nvlastností Židov pomáha citáciou tretích osôb, pričom k týmto hodnotiacim výrokom z dávnej minulosti\nsa on bez výhrad hlási a opakovane konštatuje, že ich považuje za správne. Obžalovaný teda vo svojom\nčlánku nezačína žiadnu diskusiu, nepripúšťa možnú mylnosť citovaných výrokov alebo svojich úvah.\nNepredkladá ich ako príspevok do diskusie, ale vyslovuje jasný záver o ich správnosti.\nObžalovaný v svojej záverečnej reči vcelku správne opísal (odvolávajúc sa pritom na Masaryka, Platóna\na Aristotela), ako by mal vyzerať článok v rámci tzv. odbornej či aspoň vecnej diskusie (č.l. 562). Problém\nje však v tom, že jeho článok parametre takého diskusného príspevku vonkoncom nespĺňa. Toto nie je\ndiskusný príspevok a nie je to ani spôsob, akým sa diskusia začína.\nPri hodnotení obsahu článku je potrebné brať do úvahy i citáty v ňom obsiahnuté, hoci obžalovaný nie\nje ich autorom. Súd teraz nehodnotí trestnoprávnu zodpovednosť osôb, ktoré tieto výroky v minulosti\nvyslovili. Obžalovaný sa však k týmto výrokom hlási a považuje ich za obsahovo správne. Tým preberá\nna seba zodpovednosť, akoby tieto výroky aj sám vyslovil, keďže ich ďalej šíri a podporuje.\nAk niekto len zverejní hanlivé citáty iných, to ešte samo osebe nemusí byť vždy trestné. Ale ak ten,\nkto takéto výroky šíri, súbežne s tým aj vyhlasuje, že súhlasí s obsahom citovaných výrokov, hľadí sa\nna neho, akoby ich teraz on sám vyslovil. Napríklad páchateľ, ktorý by „len“ verejne citoval rasistické\nmyšlienky Adolfa Hitlera s dôvetkom, že sa k jeho výrokom plne hlási a považuje ich za správne, bol by\nsám priamo trestne zodpovedný za takéto vyjadrenie.\nSúd teda konštatuje, že obžalovaný svojím verejne prezentovaným názorom, ktorý bol cielene rozšírený\nmedzi ľudí prostredníctvom tlačeného média, prekročil mieru práva na slobodu prejavu a zasiahol do\npráv iných ľudí (členov iného národa) takým spôsobom, ktorý už vyžaduje trestnoprávny postih. Tento\nzásah štátu do slobody prejavu obžalovaného je realizovaný v súlade so zákonom (legalita), za účelom\nochrany práv iných osôb (legitimita) a je nevyhnutný na zachovanie princípov demokratickej spoločnosti\n(proporcionalita).\nTakýto záver súdu pritom nemá nič spoločné s tzv. politickou korektnosťou. Štát predsa nikomu nebráni,\naby prezentoval svoje subjektívne výhrady voči inej osobe, ba aj voči národu. Musí však ísť o spôsob\na formu, ktorá nemá za cieľ lacno a paušálne hanobiť tretie osoby len na základe príslušnosti k\nnárodu, náboženstvu, rase a pod. Štát netrestá kritické vyjadrovanie o inej osobe alebo o skupine osôb.\nPostihovaná je len forma prejavu, pokiaľ je kritický obsah podávaný formou hanobiacich urážlivých\nformulácií, ktoré sú neúčinné z hľadiska polemiky, ktorú má riadna kritika obvykle vyvolať.\nE. Právna kvalifikácia\nDruhou otázkou, ktorú súd riešil, bola skutočnosť, či išlo „len“ o hanobiaci článok alebo o článok, ktorý\npodnecuje iných k nenávisti (hate speech), t.j. či išlo o tzv. extrémistický materiál (§ 130 ods. 7 písm.\nc) Tr. zák.), ktorým obžalovaný členov židovského národa nielen hanobil, ale ním zároveň aj obhajoval,\npodporoval či podnecoval nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči tomuto\nnárodu.\nO tom, že takéto rozlišovanie stupňa závažnosti prejavu nie je samoúčelné a alibistické, svedčí\nuž samotné rozčlenenie (vyčlenenie) osobitných skutkových podstát postihujúcich na jednej strane\nhanobiace prejavy (prečin „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia“ - § 423 Tr. zák.), a na druhej strane\nprejavy podnecujúce k nenávisti (prečin „Podnecovanie k národnostnej rasovej a etnickej nenávisti“ § 424 Tr. zák.).\nS účinnosťou od 01.02.2014 dokonca právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje ešte miernejšiu\nprávnu kvalifikáciu, keďže do Zákona o priestupkoch bolo doplnené osobitné ustanovenie o tzv.\npriestupkoch proti extrémizmu (§ 47a zák. č. 372/1990 Zb.).\nSúd nebol viazaný právnou kvalifikáciou, akú navrhol prokurátor v podanej obžalobe. Na rozhodovanie\nsúdu preto nemala zásadný vplyv ani zmena právnej kvalifikácie navrhnutá prokurátorom v rámci\njeho záverečnej reči (č.l. 561), kedy navrhol uznať obžalovaného vinným už len zo spáchania zločinu\n„Rozširovanie extrémistických materiálov“ podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. za to, že verejne\nšíril svoje názory publikované v časopise.\n\nKonanie obžalovaného súd napokon právne kvalifikoval miernejšie, než to požadoval prokurátor, keďže\nsúd zverejnený článok nepovažoval za tzv. extrémistický materiál v zmysle § 130 ods. 7 Tr. zák., ale\nvyhodnotil ho „len“ ako hanobiaci protinárodný prejav, ktorým bol spáchaný prečin „Hanobenie národa,\nrasy a presvedčenia“ podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.).\nIsteže, riešenie otázky, či daný prejav podnecuje k nenávisti, je už z povahy veci značne subjektívnym\nhodnotením. Reakcie verejnosti (adresátov prejavu) môžu byť totiž rôzne, keďže každý z nás je iný a\ntak aj účinky môžu byť rôzne. Niekto je ľahšie popudlivý a nájde zámienku na vzbĺknutie jeho hnevu aj\ntam, kde iný márne pátra, čo mohlo toho druhého tak rozohniť.\nUž to, že orgány činné v trestnom konaní považovali v prípravnom konaní za potrebné vyžiadať si\nznalecký posudok na posúdenie účinkov článku na verejnosť naznačuje, že nešlo o jednoznačný,\nočividný záver o jeho nenávistnom obsahu.\nV zmysle § 130 ods. 7 písm. c) Tr. zák. sa „extrémistickým materiálom“ na účely tohto zákona\nrozumie o.i. písomné vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo\nneodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb pre ich príslušnosť\nk niektorej rase, národu,\nnárodnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu.\n„Nenávisť možno charakterizovať ako najvyššiu formu negativistického postoja jednej osoby\nk\ndruhej osobe (osobám). Nižšou formou je napríklad nepriateľstvo, ktoré nemusí zahŕňať znaky\nnenávisti.“ (Toman, P.; Samaš, O.; Stiffel, H.: „Komentár k Trestnému zákonu“; ASPI 2005; §140).\nObdobne nenávisť opisuje aj prof. Šámal ako „zvláště silní negativní emocionální vztah“ (Šámal, P. a\nkol.: „Trestní zákoník“, C.H. Beck 2012; str. 3306). Pri nenávisti v zmysle § 130 ods. 7 musí byť „intenzita\nnegatívneho postoja taká silná až sa začne prejavovať nebezpečnými opatreniami“ (Burda E. a kol.:\n„Trestný zákon - všeobecná časť“, C.H. Beck 2010, k § 130).\nVzhľadom na už spomenuté možnosti právnej kvalifikácie je nepochybné, že existujú a je potrebné\nrozlišovať akési stupne negativisticky ladených prejavov. Iste si vieme predstaviť (najmä v kontexte\nrozmáhajúcich sa anonymných diskusií na tzv. sociálnych sieťach) oveľa hanlivejší prejav, u ktorého by\npanovala všeobecná zhoda na tom, že už ide o nenávistný prejav vyzývajúci k agresívnemu násilnému\nkonaniu. Ako by sme potom právne kvalifikovali také konanie, ak by sme už článok obžalovaného chceli\npovažovať za nenávistný?!\nV krátkosti tu možno spomenúť dve rozhodnutia, v ktorých ESĽP riešil okrem iného aj otázku, či skúmaný\nprejav podnecoval iné osoby (adresátov prejavu) k násiliu či nenávisti:\nRozhodnutím tzv. veľkého senátu ESĽP vo veci O. vs. Š. (č. 27510/2008) zo dňa 15.10.2015 súd\nrozhodoval o sťažnosti tureckého politika, ktorý na území Švajčiarska verejne popieral existenciu tzv.\narménskej genocídy tvrdiac, že je to „medzinárodná lož“ a tento „arménsky problém vôbec neexistoval“.\nESĽP rozhodol, že tu trestnoprávna sankcia na ochranu Arménov nebola potrebná, keďže išlo len o\nprejavený názor bez výzvy k násiliu či nenávisti. Okrem toho ESĽP pripomenul, že v dobe vyslovených\nvýrokov nepanovala na danom území nijako zvlášť napätá atmosféra, v ktorej by len na základe takého\npodnetu ľahko mohlo dôjsť k vzplanutiu násilností.\nV prípade O. T. vs. P. (č. 35222/2004) dňa 20.02.2007 ESĽP naopak konštatoval že sťažovateľ\npodnecoval iných k nenávisti a netolerancii voči Židom. V svojom článku totiž nielenže vykreslil Židov\nako pôvodcov všetkého zla, ale navyše priamo vyzýval čitateľov, aby vylúčili Židov spomedzi seba a zo\nspoločenského života. Nešlo pritom len o jeden článok (ojedinelý prejav), ale o sériu obdobných článkov.\nV danom prípade obžalovaný svojím článkom neburcoval k nenávistnému konaniu či postoju voči\nŽidom, a rovnako tak nečinili ani citované historické osobnosti našich dejín v svojich výrokoch, ku ktorým\nsa obžalovaný hlási. Jeho záver, ktorý nasleduje po citáciách obsahujúcich viaceré expresívnejšie slovné\nspojenia, toto vyjadrovanie nestupňuje ani nezavršuje osobitnou agitačnou výzvou smerom k čitateľom,\nktorá by ich priamo podnecovala ku konaniu, ktoré by bolo možné označiť za extrémistické v zmysle\n§ 130 ods. 7 Tr. zák.\nSúd teda uzatvára, že obžalovaný svojím konaním (prejavom) nepodnecoval nenávisť alebo násilie voči\nŽidom, príp. odlišné zaobchádzanie s nimi. Negatívne a hanlivé vykreslenie členov židovského národa\nv predmetnom článku ešte automaticky neznamená, že išlo o prejav podnecujúci k nenávisti.\nSúd zdôrazňuje, že obžalovanému sa kladie za vinu páchanie úmyselnej trestnej činnosti. Novela\nTrestného zákona s účinnosťou od 01.01.2017 (zák. č. 316/2016 Z.z.) síce modifikovala aplikačnú\ndefiníciu extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 8 Tr. zák., keď ustúpila od pôvodnej dikcie, ktorá od\norgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie pohnútky podnecovať\nk nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom, ale napriek tomu je dôležité, či úmysel obžalovaného\nskutočne smeroval k snahe vzbudiť u iných ľudí nenávisť voči Židom.\nObžalovaný sa sám priamo na verejnom hlavnom pojednávaní opakovane (v rámci výsluchu ako aj v\nzáverečnej reči) dištancoval od takej interpretácie jeho článku, že malo ísť o text podnecujúci nenávisť\n\nalebo násilie. Odmietol takúto interpretáciu svojich slov. Ani z prečítaných správ o povesti obžalovaného\nnie sú preukázané iné jeho prejavy či konanie, ktorým by podnecoval iných k nenávisti proti Židom.\nNa druhej strane ak aj bolo motívom obžalovaného utužiť súdržnosť a jednotu členov slovenského\nnároda so zámerom zachovať kultúru a tradície, nebolo na naplnenie tohto inak ušľachtilého cieľa\npotrebné slovne osočovať a hanobiť členov iného národa.\n„Hanobenie“ je subjektívny, hrubo urážlivý prejav smerujúci k zneváženiu, potupeniu alebo zosmiešneniu\nniektorého národa či etnika pre ich príslušnosť k tejto cieľovej skupine osôb (Herczeg Jiří: „Svoboda\nprojevu a ochrana náboženské morálky“; Trestněprávní revue č. 12/2010, str. 394).\nVzhľadom na doteraz uvedené argumenty a úvahy súd takéto konanie obžalovaného napokon právne\nkvalifikoval „len“ ako prečin „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia“ podľa § 423 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona. Súd pritom aplikoval znenie Trestného zákona platné do 20.08.2019, keďže týmto\ndňom stratilo platnosť ustanovenie § 423 ods. 1 písm. b) v časti „politické presvedčenie“ vzhľadom na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z.z. (čl. 125 ods. 3 tretia veta Ústavy SR).\nObžalovaný sa hanobenia dopúšťal verejne, t.j. hromadne účinným spôsobom (§ 122 ods. 2 písm. a)\n<aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='31.%207.2019'>r. zák.).\nObžalovanému možno pričítať zavinenie aj za zverejnenie, keďže vedel, že článok píše pre verejne\ndostupný časopis a odovzdal ho na publikovanie. Odhliadnuc od toho bolo preukázané, že vydavateľom\nčasopisu „J. &. Z.“ je spoločnosť A., A..P..U.. (č.l. 537-538), ktorej jediným spoločníkom a konateľom v\nčase publikovania článku bol (a stále je) obžalovaný (č.l. 553). Obžalovaný sa napokon aj sám počas\nsvojho výsluchu v prípravnom konaní označil za konateľa a vydavateľa, čo aj podpísal na dolnom okraji\nzápisnice (č.l. 45).\nNapokon súd podrobil predmetné konanie obžalovaného skúmaniu aj z toho hľadiska, či nie je potrebné\nzohľadniť tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže súd jeho konanie oproti obžalobe\nkvalifikoval už „len“ ako prečin (Rt-96/2014).\nV rámci tohto skúmania teda súd zisťoval, či konanie obžalovaného vôbec možno (vzhľadom na spôsob\nvykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku\npáchateľa je jeho závažnosť nepatrná) právne kvalifikovať ako trestný čin, príp. či svojím konaním\nnespáchal len niektorý z priestupkov proti extrémizmu podľa § 47a zákona č. 372/1990 Zb. v znení\nplatnom po 01.02.2014. Súd po tomto skúmaní konštatuje záver, že konanie obžalovaného presiahlo\nstupeň nepatrnej závažnosti.\nOkrem už skôr uvedených skutočností je v tomto smere dôležitým faktorom i to, že tu nešlo o spontánne\nverejné vyjadrenie obžalovaného pod vplyvom náhleho emocionálneho vzplanutia, ale o nevyhnutne\nuvážené konanie. Od napísania článku až po jeho zverejnenie v tlačenom periodiku objektívne musel\nuplynúť istý čas, počas ktorého obžalovaný mohol svoje konanie prehodnotiť.\nPri hodnotení závažnosti konania obžalovaného súd zohľadnil aj to, že takýto text má (vzhľadom na\nformu a spôsob zverejnenia) väčší potenciál osloviť širší okruh osôb, než by tomu bolo v prípade\nprvoplánového vulgárneho antisemitského prejavu, akých môžeme byť neraz svedkami pri „anonymnej“\nkomunikácii na tzv. sociálnych sieťach, ktorý okrem už „presvedčených“ nemá veľkú nádej na pritiahnutie\npozornosti a zmenu presvedčenia ďalších (nových) osôb.\nF. K druhu a výmere trestu\nPri rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák. ako\naj na skutočnosť, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.).\nOkrem toho súd vychádzal aj z praxe ESĽP, ktorý preferuje ukladanie alternatívnych druhov trestov za\ntzv. verbálne trestné činy (Kmec, J. a kol.: „Evropská úmluva o lidských právech - komentář“; C.H. Beck;\n2012; str. 1095).\nKeďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie\núčelu trestu uloženie peňažného trestu v zmysle § 56 ods. 2 Tr. zák.\nPri rozhodovaní o výmere tohto peňažného trestu súd prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti\npoľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné aplikovať\nnielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza\ndo úvahy určenie ich výmery v istom rozpätí.\nNa strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaný\ndoteraz viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Oproti tomu však nebola zistená existencia žiadnej\npriťažujúcej okolnosti. Obžalovaný síce spáchal tento prečin verejne (§ 37 písm. f) Tr. zák.), ale táto\nokolnosť už tvorí zákonný znak základnej skutkovej podstaty prečinu v zmysle § 423 ods. 1 Tr. zák.\nDuplicitné zohľadnenie tejto skutočnosti na ťarchu obžalovaného by bolo neprípustným pričítaním (§ 38\nods. 1 Tr. zák.).\n\nVzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností teda súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil\ntrestnú sadzbu uvedenú v Trestnom zákone (§ 56 ods. 1 Tr. zák.) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu\npostupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. Následne ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto\nupraveného rozpätia trestnej výmery (160,- € až 221.340,- €).\nSúd opätovne pripomína, že tento peňažný trest je trestom za jeden spáchaný prečin, keďže súd zmiernil\nprávnu kvalifikáciu konania obžalovaného oproti návrhu prokurátora v ním podanej obžalobe. Ak by totiž\nsúd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu „Rozširovanie extrémistického materiálu“ podľa\n§ 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., vtedy by už bol hroziaci trest oveľa vyšší (3 až 8 rokov).\nSúd tiež prihliadol na skutočnosť, že tento prejav obžalovaného bol šírený (pôvodne) len písomne formou\ntlačoviny (§ 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) a nie aj cez audiovizuálne médiá, ktorých účinok sa v zmysle\njudikatúry ESĽP v zásade považuje za bezprostrednejší a silnejší, než u tlačených médií (O. &. K. vs.\nV. zo dňa 17.12.2004, ods. 79), a tak vzniká aj väčšie riziko spôsobenia závažnej ujmy (M. vs. Í. zo dňa\n10.07.2003, ods. 74).\nPri ukladaní peňažného trestu súd zároveň prihliadal na osobné a majetkové pomery obžalovaného,\nkeďže peňažný trest by neuložil, ak by bolo zrejmé, že ho obžalovaný nebude schopný zaplatiť (§ 57\nods. 1 Tr. zák.). Pomery obžalovaného podľa názoru súdu umožňujú riadnu vykonateľnosť tohto trestu.\nIsté ťažkosti a obmedzenia obžalovaného, ktoré budú s tým spojené, sú pochopiteľným a potrebným\ndôsledkom uloženého trestu.\nZ podpísanej zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní vyplýva, že vlastní rodinný dom,\ndve motorové vozidlá a jeho čistý mesačný príjem je 500,- € (č.l. 45-46). Z výpisu z obchodného registra\n(č.l. 553) vyplýva, že obžalovaný je jediným spoločníkom v spoločnosti A., A..P..U.., pričom nominálna\nhodnota jeho splateného vkladu je 6.640,- €. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je\ndlhodobo riadne zamestnaný (č.l. 551).\nPri obligatórnom ukladaní tzv. náhradného trestu odňatia slobody (§ 57 ods. 3 Tr. zák.) súd dbal o to, aby\ntento náhradný trest bol spravodlivo a objektívne proporcionálny k výmere uloženého peňažného trestu,\nt.j. aby pomer závažnosti a dôsledkov týchto trestov bol vyvážený. Hlavným zmyslom náhradného trestu\nodňatia slobody totiž nie je generálna či individuálna prevencia trestu a dokonca ani morálne odsúdenie\nspoločnosťou. Náhradný trest plní prioritne funkciu hrozby a zároveň motivácie zaplatiť peňažný trest\n(rozh. NS SR sp. zn. 3To/8/2017; rozh. NS SR sp. zn. 6To/7/2016).\nVychádzajúc z týchto úvah sa uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace javí byť\nadekvátnou hrozbou i motiváciou pre obžalovaného k tomu, aby riadne a včas zaplatil uložený peňažný\ntrest.\n- verejne hanobil niektorý národ,\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote\n15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.\nOdvolanie môžu podať:\n- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech\nobžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.\n- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech\n- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre\nnesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech\n- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka\nobžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak\nje jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli.\nOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že\ntaký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak\ntoto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}