{"guid": "7c364754-9638-4549-a6be-2dc571e1c1b8:8350d9bb-ab47-4db3-8946-25f73ea73703", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3", "spisova_znacka": "4T/25/2016", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/25/2016 z 13. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 13. januára 2017, sp. zn. 4T/25/2016, ECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3", "identifikacne_cislo": "9507100114", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Truban", "sudca_id": 760, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-truban-760", "datum_vydania": "2017-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-160a.odsek-2", "nazov": "§ 160a ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-160a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-160a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-54.odsek-3", "nazov": "§ 54 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-54.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-160a", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-58", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-59", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-53", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-54", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8350d9bb-ab47-4db3-8946-25f73ea73703", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/25/2016\n9507100114\n13. 01. 2017\nJUDr. Michal Truban\nECLI:SK:SSPK:2017:9507100114.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.\njanuára 2017 pred samosudcom JUDr. Michalom Trubanom, v trestnej veci proti obžalovanému X.J.,\npre zločin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb., takto\nrozhodol:\nObžalovaný X.J., nar. XX.XX.XXXX v D. R. D., trvale\nbytom D., ul. N.. X,\nuznáva\n\nsa\n\nza vinného,\n\nže\n\ndňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu Bratislava V. na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave ako\nsudca Okresného súdu Bratislava V. požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. XX.XX.XXXX, o sumu 100.000,Sk (3.319,39 €) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní\nvedenom proti nemu na tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do\n27.08.2002. Keď mu uvedenú sumu Doc. JUDr. S., CSc. do uvedeného termínu nedoručil, telefonicky\nho vyzval, aby sa za ním dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj urobil a tam sa ho opýtal,\nči má peniaze, a keď mu povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze doniesol najneskôr do\n28.08.2002, kedy je posledný termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 vec oznámil\norgánom činným v trestnom konaní,\nteda\nv súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a čin spáchal ako\nverejný činiteľ,\nčím\n\nspáchal\n\ntrestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.\n140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005\nZ.z. v znení neskorších predpisov.\nZa\n\nto\n\nsa\n\nodsudzuje:\n\nPodľa § 160a ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.\nPodľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa výkon trestu odňatia slobody\npodmienečne odkladá.\n\nPodľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa ukladá peňažný trest vo výmere 70.000,- Sk /\nslovom: Sedemdesiattisíc Sk/ (2.323,60 EUR /slovom: Dvetisíctristodvadsaťtri EUR, šesťdesiat centov/).\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu\númyselne zmarený ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgáne verejnej moci na\ndobu 4 (štyri) roky.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len\nprokurátor) podal dňa 19.11.2007 pod sp. zn. VII/1 Gv 65/06-129 obžalobu na obvineného X.J. pre\ntrestný čin prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.\n140/1961 Zb. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona š. 300/2005\nZb. z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 21. 08. 2002 v budove Okresného\nsúdu Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave sudca Okresného súdu Bratislava V X.J.\npožiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. XX.XX.XXXX, o sumu 100.000,- Sk (3319,39 €) v súvislosti so\nzlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na\ntomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď dňa\n27.08.2002 Doc. JUDr. S. J., CSc. oznámil obvinenému X.J. pri osobnom rokovaní v budove Okresného\nsúdu Bratislava V, že má k dispozícii len čiastku vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €) a je schopný si\nzapožičať ešte sumu 30.000,- Sk (995,82 €) do termínu 30.08.2002, obvinený požadoval doručenie\nsumy 70.000,- Sk (2.323,57 €) do dňa 28.08.2002 do 14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc.\nJUDr. S. J., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal mu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2.323,57\n€) v kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava V.\nKonanie pred rozhodnutím dovolacieho súdu\nNa základe vykonaného dokazovania bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko\nBanská Bystrica, sp. zn. BB-4T/35/2007, obžalovaný X.J. dňa XX.XX.XXXX uznaný vinným z trestného\nčinu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.\n140/1961 Zb. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005\nZb. z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 21.08.2002 v budove Okresného\nsúdu Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave sudca Okresného súdu Bratislava V X.J.\npožiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. XX.XX.XXXX, o sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) v súvislosti so\nzlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na\ntomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď dňa\n27.08.2002 Doc. JUDr. S. J., CSc. oznámil obvinenému X.J. pri osobnom rokovaní v budove Okresného\nsúdu Bratislava V, že má k dispozícii len čiastku vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €) a je schopný si\nzapožičať ešte sumu 30.000,- Sk (995,82 €) do termínu 30.08.2002, obvinený požadoval doručenie sumy\n70.000,- Sk (2.323,57 €) do dňa 28.08.2002 do 14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr.\nS. J., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal mu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2.323,57 €) v\nkancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava V, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo\nvýmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere\n5 rokov, peňažný trest vo výmere 5.000,- €, pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu mu bol\nuložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a zároveň bol obžalovanému uložený\ntrest zákazu činnosti - výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v\norgáne verejnej moci na dobu 10 rokov.\nNa základe podaných odvolaní obžalovaného X.J. a prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením zo dňa 16. mája 2011, sp. zn. 1 To 6/2010, podľa § 321 ods. 1 psím. a), písm. b), písm. c)\nTrestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo\n\ndňa 25.11.2009, sp. zn. BB-4T/35/2007, a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec na nové\nprejednanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal najmä\nna nezákonnosť dôkazov a dôkazov na ktoré bola táto nezákonnosť prenesená, a to najmä na použitie\ninformačno-technických prostriedkov, prehliadku iných priestorov a pozemkov, prijatých peňažných\nprostriedkov, ktoré mali preukazovať časť skutku vo fáze prijímania úplatku, pričom v podrobnostiach\nprvostupňový súd odkazuje na odôvodnenie citovaného uznesenia.\nDňa 09.09.2011 bol obžalovaný X.J. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská\nBystrica, sp. zn. BB-4T 35/2007, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora za\ntrestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,\nktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu Bratislava V na Prokofievovej\nulici č. 10-12 v Bratislave sudca Okresného súdu Bratislava V X.J. požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar.\n27.11.1953, o sumu 100.000,- Sk (3319,39 €) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar.\nXX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že\npožadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď dňa 27.08.2002 Doc. JUDr. S. J., CSc. oznámil\nobvinenému X.J. pri osobnom rokovaní v budove Okresného súdu Bratislava V, že má k dispozícii len\nčiastku vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €) a je schopný si zapožičať ešte sumu 30.000,- Sk (995,82 €) do\ntermínu 30.08.2002, obvinený požadoval doručenie sumy 70.000,- Sk (2.323,57 €) do dňa 28.08.2002 do\n14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr. S. J., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal\nmu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2.323,57 €) v kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava\nV, oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania prokurátora uznesením sp. zn. 5 To 14/2011\nzo dňa 8. marca 2012 zrušil vyššie uvedený rozsudok prvostupňového súdu a okrem iných skutočností\npoukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí (predchádzajúcom rozsudku o oslobodení obžalovaného\nspod obžaloby) „...sa prvostupňový súd podrobne zaoberal otázkou zákonnosti uznesenia o začatí\ntrestného stíhania a odvodene od toho aj vznesenia obvinenia v predmetnej veci, a uviedol, že\nsa nemôže zaoberať zákonnosťou úkonov, postupov a rozhodnutí tvoriacich podklad procesných\nrozhodnutí a uznesenie o začatí trestného stíhania je uznesením procesnej povahy. Podstata problému\nspočíva nie v tom, že by mal prvostupňový súd z formálneho hľadiska preskúmať uznesenie o začatí\ntrestného stíhania alebo vznesení obvinenia a podľa výsledku o nich rozhodovať a už vonkoncom nie\ntak, ako sa domáhal obžalovaný, že by pre zistené chyby v trestnom konaní malo byť trestné stíhanie\nzastavené... Súd sa mal zaoberať otázkou, ktoré úkony a v rámci nich zadokumentované dôkazy boli\nvykonané ešte pred začatím trestného stíhania, boli v neskoršie začatom trestnom stíhaní použité ako\nnezákonný dôkaz. V rámci hlavného pojednávania tieto hodnotiace úsudky sa musia prejaviť v tom,\nprečo je niektorý dôkaz nepoužiteľný, resp. aj skupina dôkazov, pretože dôkaz získaný v rozpore so\nzákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z\nobsahu nezákonne získaného dôkazu. Táto otázka použiteľnosti dôkazov vo vzťahu k tej časti obvinenia\na obžaloby, podľa ktorej mal obžalovaný prijať úplatok dňa 28. augusta 2002 už bola vyriešená a\nuvedená čiastočne v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí, pokiaľ išlo o otázku zvukového\nzáznamu a podrobnejšie v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu SR aj k ďalším dôkazom na to\nnadväzujúcim... ...Bolo povinnosťou prvostupňového súdu, v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho\nuznesenia najvyššieho súdu, zaoberať sa práve tou časťou skutku obžaloby, podľa ktorej mal obžalovaný\nJUDr. X.J.iadať Doc. JUDr. S. J., CSc. o poskytnutie úplatku v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho\nsyna O. J. v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom bol predsedom senátu\nJUDr. X.J.“.\nĎalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „...prvostupňový súd sa náležite nevyrovnal so\nvšetkými relevantnými dôkazmi, ani ich nevyhodnotil tak, ako predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12\nTrestného poriadku a z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by ho urobil po starostlivom uvážení všetkých\nokolností prípadu. ...Prvostupňový súd neprebral a neurobil súhrn, ktoré dôkazy vykonateľné vo veci sú\npoužiteľné v časti skutku o žiadaní úplatku obžalovaným... ...Neuviedol, či ten, ktorý dôkaz považuje za\ntaký, ktorý podporuje priamy usvedčujúci dôkaz, výpoveď svedka Doc. JUDr. S. J., CSc. alebo za dôkaz\npodporujúci obhajobu obžalovaného ak ho možno považovať za vierohodný... K obsahu obhajobných\ntvrdení a námietok obžalovaného prvostupňový súd nezaujal stanovisko, či ich považuje za vierohodné\na presvedčivé a nevyhodnotil, či z nich skutočne vyplýva taký záver, aký im prisudzuje obžalovaný...\nNezodpovedá vykonanému dokazovaniu tvrdenie prvostupňového súdu, že proti sebe stoja len dva\npriame dôkazy a to tvrdenie svedka J., proti tvrdeniu obžalovaného C. a že žiadne, ani nepriame dôkazy\n\no tom, že by obžalovaný od menovaného svedka žiadal úplatok produkované neboli... V uvedenom\nsmere zostala absolútne nevyhodnotená výpoveď svedkyne JUDr. U. J.... aj výpoveď svedka A. S.... zo\n6. októbra 2008. Podobne i výpoveď svedkyne JUDr. J. W. a v nadväznosti na ňu výpoveď svedkyne\nJUDr. S. T.. Náležite nebol vyhodnotený ani obsah listinného dôkazu na č.l. 153a trestného spisu, ktorý v\nsúlade so znaleckými posudkami považuje súd za doklad vyhotovený obžalovaným, predovšetkým, čo\nz tohto možno vyvodiť v nadväznosti na zistený kontakt obžalovaného so svedkom J. a vyhodnotením,\nkto bol iniciátorom tohto stretnutia, čo nebolo prvostupňovým súdom náležite urobené... Obžalovaný\nsa na túto výpoveď menovanej svedkyne urobenej pod prísahou na hlavnom pojednávaní vyjadril\ntak, že jej výpoveď už zo 4. septembra 2002 bola zmanipulovaná policajnými orgánmi, a preto aj\nvšetky jej ďalšie výpovede sú rovnaké. Prvostupňový súd sa nezaoberal vyjadreniami obžalovaného,\nk obsahu tejto výpovede... prvostupňový súd sa mal vyrovnať s týmto tvrdením, či je vierohodné...,\nkeď oproti výpovedi zo 4. septembra 2002 ju vypočúval 11. júla 2007 iný vyšetrovateľ a na hlavnom\npojednávaní 3. septembra 2008 bola vypočutá pod prísahou a jej výsluch vykonával, okrem prokurátora,\nsamosudcu aj obžalovaný a jeho obhajca... Samosudca prvostupňového súdu nedostatočne vyhodnotil\naj tú časť výpovede svedkyne JUDr. W., že určite nepriviedla svedka Králika za obžalovaným C. dňa\n26. augusta 2002. Jej výpoveď v tomto smere je rozhodná a k stretnutiu malo dôjsť skôr. Súd sa mal\nzaoberať tým, či výpoveď JUDr. T. to vylučuje. Keďže samosudca neuveril tvrdeniu obžalovaného, že sa\nstretol so svedkom J. dňa 26. augusta 2002... potom mal súd zaujať aj postoj k obhajobnému tvrdeniu\nobžalovaného, že z toho dňa má nahratý rozhovor s menovaným svedkom. Mal sa tak vyrovnať s\notázkou vierohodnosti obhajobných tvrdení obžalovaného, najmä pokiaľ podľa obžalovaného to bolo\njediné stretnutie so svedkom pred 28. augusta 2002... Bude preto úlohou prvostupňového súdu v novom\nkonaní vyrovnať sa so všetkými použiteľnými dôkazmi, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.\n12 Trestného poriadku a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými, po\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu ustáliť, či sa skutok v rozsahu, ako na obžalobnom\nnávrhu zotrval prokurátor, stal alebo nie, či je trestným činom a podľa toho vo veci rozhodnúť“.\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „že trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej\nvýhody podľa § 160a ods.1 Trestného zákona, účinného v čase, keď sa mal žalovaný skutok stať v jeho\nzákladnom znaku žiadania úplatku je naplnený už tým, ak bol daný podnet na poskytnutie úplatku a\nnemusí ísť o výslovnú žiadosť, no postačuje aj len prejav, z ktorého už bolo nepochybné, že taká osoba\nna strane žiadateľa navádza situáciu, aby bol úplatok poskytnutý“.\n--------------------------------------------------------------------------Zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/35/2007 zo dňa\n4. októbra 2012\nPo vykonaní úkonov a dôkazov, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, za súčasného rešpektovania\nvyjadreného právneho názoru bol obžalovaný X.J. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica (ďalej ako „špecializovaný súd“) zo dňa 4. októbra 2012, sp. zn.\nBB-4T/35/2007, uznaný za vinného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa\n§ 160a ods. 1, 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 2 ods. 1 Tr.\nzák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že\ndňa 21. augusta 2002 v budove Okresného súdu Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave,\nako sudca Okresného súdu Bratislava V, požiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. 27.11.1953, o sumu\n100.000,- Sk (3.319,39 Eur) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v\ntrestnom konaní vedenom proti nemu na tomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú\nsumu doručiť do 27. augusta 2002. Keď mu uvedenú sumu Doc. JUDr. S. J., CSc. do uvedeného termínu\nnedoručil, telefonicky ho vyzval, aby sa za ním dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj\nurobil a tam sa ho opýtal, či má peniaze, a keď mu povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze\ndoniesol najneskôr do 28. augusta 2002, kedy je posledný termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc.\ndňa 28. augusta 2002 vec oznámil orgánom činným v trestnom konaní.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový súd uviedol:\n\nPodľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie\nje viazaný právnym názorovom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať\núkony a dôkazy, ktoré vykonať odvolací súd nariadil.\nV súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 To 14/2012 zo dňa 8. marca 2012, v ktorom jednoznačne uviedol, čo\nbude povinnosťou prvostupňového súdu, pričom vykonanie žiadnych úkonov nenariadil bolo potrebné\nsa zaoberať a ustáliť:\n1. či vo vzťahu k časti skutku žiadania úplatku, ktorý bol predmetom obžaloby, boli pred začatím trestného\nstíhania vykonané také úkony a dôkazy, ktoré by sa mali neskôr použiť v začatom trestnom stíhaní\na v konaní pred súdom, ale použiteľné pre ich nezákonnosť neboli, čo má za následok ich procesnú\nnepoužiteľnosť v trestnom konaní, a ktoré úkony a z nich vyplývajúce dôkazy sa vzťahujú na časť skutku\no žiadaní úplatku,\n2. urobiť súhrn, ktoré dôkazy vykonané vo veci sú použiteľné k časti skutku o žiadaní úplatku\nobžalovaným,\n3. uviesť, či ten ktorý dôkaz (ktorý bol získaný zákonným spôsobom a je procesne použiteľný) považuje\nza taký, ktorý podporuje priamy usvedčujúci dôkaz, výpoveď svedka Doc. JUDr. S. J., CSc. alebo\nnaopak, podporuje obhajobu obžalovaného,\n4. ktoré z týchto dôkazov možno považovať za vierohodné,\n5. prihliadnuť pri hodnotení dôkazov na tie dôkazy, na ktoré poukázal vo vyššie uvedenom rozhodnutí\nNajvyšší súd,\n6. v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo i\nv súhrne s ostatnými dôkazmi, po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu ustáliť, či sa skutok,\nv rozsahu, ako na obžalobnom návrhu zotrval prokurátor stal alebo nie, či je trestným činom a podľa\ntoho vo veci rozhodnúť.\nK bodu 1., 2.: Zákonnosť dôkazov a dôkazy majúce vzťah k časti skutku žiadania úplatku, ktorý bol\npredmetom obžaloby, získané pred a po začatí trestného stíhania vo veci\nRozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zákonnosti vykonaného dôkazu v tejto súvislosti je časový\nmoment vykonania úkonu, resp. dôkazu v závislosti od vydania procesného uznesenia o začatí\ntrestného stíhania vo veci, pričom v tejto otázke v podrobnostiach súd odkazuje na skutočnosti, ktorými\nsa podrobne zaoberal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 9. septembra 2011 sp zn.\nBB-4T/35/2007 (č.l. 4669-4675) a na tam ustálený a prijatý záver, že toto uznesenie o začatí trestného\nstíhania bolo vyhotovené na podklade úkonu vykonaného v súlade so zákonom, ktorý svojim obsahom\na formou spĺňal všetky formálno-procesné náležitosti. Konkrétne súd zaujal k tomuto nasledovné\nstanovisko:\nK uzneseniu o začatí trestného stíhania:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16. mája 2011, ktorým\nbolo pôvodné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené okrem iných skutočností uviedol: „Zároveň sú\nvážne indície, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané na podklade nezákonných úkonov\n(č.l. 26)... Z ustanovenia vtedajšieho znenia § 158 Trestného poriadku nevyplýva, že by nebolo možné\nzačať trestné stíhanie len na základe trestného oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol\nspáchaný trestný čin. To znamená na základe zápisnice spísanej s oznamovateľom S. J. kritického dňa\n28. augusta 2002 predtým, než sa zúčastnil akcie riadenou kriminálnou políciou na Okresnom súde\nBratislava V. (č.l. 30)... V danej veci treba prisvedčiť obžalovanému, že pokiaľ sa v uznesení o začatí\ntrestného stíhania uvádzajú údaje, že dňa 28. augusta 2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr. X. J., CSc. podľa\npožiadavky odovzdal sumu 70.000,- Sk sudcovi Mgr. X.J., že taký údaj nemohol byť získaný len na\npodklade zápisnice o podaní vysvetlenia ukončenej toho dňa o 12.15 hod. ... Ďalej treba poznamenať,\nže trestný čin prijímania úplatku možno dokonať nielen iba samotným prevzatím peňazí alebo inej formy\núplatku, ale že je dokonaný už tým, ak páchateľ žiada úplatok (alebo si ho dá sľúbiť). Porovnaj skutkovú\npodstatu žalovaného trestného činu a aj právnu vetu obžaloby i napadnutého rozsudku. Teda pokiaľ by\nv tejto polohe bolo skutkovo vymedzené uznesenie o začatí trestného stíhania iba na základe úkonu\nurobeného do začatia policajnej akcie (zápisnica spísaná s oznamovateľom do 12.15 hod. kritického\n\ndňa, bolo by také uznesenie o začatí trestného stíhania vydané v súlade so zákonom. Skutočnosť, že\nsa v tomto uznesení uvádza, že o 13.30 hod. Doc. JUDr. X. J., CSc. inkriminovaného dňa odovzdal Mgr.\nX.J. sumu 70.000,- Sk evokuje na základe postupnosti krokov zúčastnených na vykonávanom úkone,\nkeď boli dokumentované dôkazy, že po odchode z budovy Okresného súdu Bratislava V s jedným z\npríslušníkov polície svedok S. J. išiel na políciu a boli s ním robené úkony. Je dosť pravdepodobné, že\nišlo už o zápisnicu o jeho výsluchu ako svedka - poškodeného (č.l. 224-225 trestného spisu), v ktorej sa\nale uvádza, že je vypočúvaný v trestnej veci podľa § 160a TZ. Nie sú dôkazy, že by boli robené nejaké iné\núkony s ním. Treba zdôrazniť, že nielen čas vzniku uznesenia o začatí trestného stíhania je v danej veci\ndôležitý, ale že aj úkony, na základe ktorých sa vydáva uznesenie o začatí trestného stíhania musia byť\nvykonané v súlade so zákonom. Pokiaľ tieto úkony boli nezákonné a už teraz je zrejmé, napokon ustálil\nto prvostupňový súd, že rozhodnutie o súhlase na použitie ITP na vyhotovenie zvukového záznamu z\n28. augusta 2002 bolo vydané v rozpore so zákonom, potom ak na základe nich bolo vydané uznesenie\no začatí trestného stíhania i toto je nezákonné. Zdôrazniť treba, že ak bol súhlas na použitie ITP na\nvyhotovenie zvukového záznamu nezákonný, nie je možné prihliadnuť na nič, čo na základe takého\nnezákonného úkonu vzniklo (č.l. 31-32)...“\nV intenciách vyššie uvedeného bolo preto potrebné vysporiadať sa so základnou skutočnosťou\npodstatnou pre zákonné vedenie trestného stíhania a to:\n1. či úkon, ktorý bol podkladom pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania bol vykonaný v súlade\nso zákonom,\n2. či v predmetnej veci bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania v súlade s ustanoveniami\nplatného Trestného poriadku a či toto uznesenie tvorilo zákonný legitímny podklad pre ďalšie trestné\nstíhanie.\n1. Podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, v tom čase platného, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,\nže bol spáchaný trestný čin, a ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 2, ods. 3, vyšetrovateľ alebo\npolicajný orgán začne bez meškania trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia.\nAk hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie\nvykonaním zaisťovacích úkonov podľa ustanovení druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy v rozsahu,\nako ich na to oprávňuje tento zákon. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného\nstíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Odpis uznesenia sa\ndoručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.\nPodľa § 160 ods. 2 Trestného poriadku, v tom čase platného, uznesenie o začatí trestného stíhania musí\nobsahovať opis skutku, s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo,\naby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným\npomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre ktoré bolo začaté\ntrestné stíhanie.\nPodľa citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 Trestného poriadku v tom čase platného, je teda začatie\ntrestného stíhania podmienené „zistením skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.\nPodľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku, v tom čase platného, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný\norgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný\nčin a čo najrýchlejšie ich vybavovať; pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti vedome\nnepravdivé údaje, a ak o to oznamovateľ požiada, do jedného mesiaca od jeho oznámenia upovedomiť\nho o urobených opatreniach.\nPodľa § 158 ods. 4 Trestného poriadku, v tom čase platného, na preverenie oznámení o skutočnostiach\nnasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatných podnetov na trestné stíhanie obstarávajú\nprokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia, zisťujú a\nzabezpečujú stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnený pred začatím trestného stíhania robiť\núkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou neodkladných alebo neopakovateľných\núkonov a úkonov podľa § 113, 113a a 114. Vyšetrovateľ vykonáva úkony podľa tohto ustanovenia pri\ntrestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje tri\nroky. Právne posúdenie skutku vyšetrovateľom je pre policajný orgán záväzné.\n\nPodľa § 158 ods. 7 Trestného poriadku v tom čase platného, policajné orgány sú povinné urobiť všetky\npotrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a na zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj\nnevyhnutné opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v tom čase platného, policajt je oprávnený\npožadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitých pre\nodhalenie trestného činu alebo priestupku a na zistenie ich páchateľa ako aj na vypátranie hľadaných\nalebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď\nalebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.\nVyšetrovateľka uznesením zo dňa 28.08.2002 pod sp. zn. ČVS: KÚV-141/OVEK-2002 začala trestné\nstíhanie vo veci trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona, kde v odôvodnení uviedla: „Uvedený skutkový stav bol zistený na základe zápisnice o\npodaní vysvetlenia Doc. JUDr. S. J., CSc. podľa § 17 ods. 1-9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že dňa 21. augusta 2002 v budove Okresného súdu\nBratislava V. na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave ho požiadal sudca Okresného súdu Bratislava\nV. Mgr. X.J. o sumu 100.000,- Sk v súvislosti so zlepšením výhliadok jeho syna O. J., bytom D., Q. X\nv trestnom konaní vedenom na tomto súde s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do termínu 27.\naugusta 2002. Dňa 27. augusta 2002 doc. JUDr. X. J., CSc. pri osobnom rokovaní so sudcom Mgr. X.J.\nna Okresnom súde Bratislava V. mu oznámil, že má k dispozícii len čiastku vo výške 40.000,- Sk a je\nschopný si zapožičať ešte sumu 30.000,- Sk do termínu 30. augusta 2002, pričom Mgr. X.J. požadoval\ndoručenie sumy 70.000,- Sk do dňa 28. augusta 2002 do 14.00 hod.\nZápisnica o podanom vysvetlení (je súčasťou spisového materiálu na č.l. 1807-1808 spisu) bola spísaná\ndňa 28.08.2002 o 11.40 hod. do 12.15 hod. na Prezídiu Policajného zboru, Správa kriminálnej a finančnej\npolície, Úrad organizovanej trestnej činnosti Bratislava pod č. p.:PPZ-1059/KFP-ÚOTČ-2002, ktorá\nobsahuje poučenie podľa § 17 ods.1-9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a vyjadrenie Doc.\nJUDr. S. J., CSc.\nPodľa údajov uvedených v odôvodnení uznesenia vyšetrovateľky bola táto zápisnica o podaní\nvysvetlenia spísaná s Doc. JUDr. S. J., CSc. podkladom pre začatie trestného stíhania vo veci.\nZ vyššie uvedených skutočností je preto odôvodnený záver, že vyšetrovateľkou bola uvedená zápisnica\no podaní vysvetlenia považovaná za „skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin“ a\nkeďže nepostupovala podľa § 159 ods. 2 alebo ods. 3, „bez meškania začala trestné stíhanie“.\nZ dikcie vyššie uvedených ustanovení - § 158 ods. 4 Trestného poriadku (na preverenie oznámení\no skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatných podnetov na trestné\nstíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán potrebné podklady a „nevyhnutné\nvysvetlenia...“) a § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore (policajt je oprávnený požadovať potrebné\nvysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného\nčinu alebo priestupku a na zistenie ich páchateľa, ...), možno prijať záver, že požadovať vysvetlenie\nmôže policajný orgán (policajt) aj podľa § 158 ods. 4 Trestného poriadku aj podľa § 17 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore.\nPreto postup policajta J., ktorý spísal zápisnicu o podaní vysvetlenia s Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa\n28.08.2002 od 11.40 hod. do 12.15 hod. bol v súlade s citovaným ustanovením § 17 ods. 1 zákona o\nPolicajnom zbore.\n2. Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bez\nmeškania trestné stíhanie ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a nie\nje dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 alebo 3. Toto ustanovenie nešpecifikuje akou formou a aké\nkonkrétne zistené skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin musia byť zistené a v zmysle platnej právnej\npraxe je všeobecne akceptovaný názor, že môžu byť podkladom pre začatie trestného stíhania aj\nskutočnosti zistené podaním vysvetlenia konkrétnej osoby policajnému orgánu v súlade so zákonom\no Policajnom zbore, pričom Trestný poriadok nielen v ustanovení § 160 ods. 1 ale ani v inom svojom\nustanovení nevylučuje možnosť začať trestné stíhanie aj na podklade vysvetlenia získaného postupom\npodľa zákona o Policajnom zbore.\n\nZ uvedených dôvodov bol preto prijatý záver, že ak vyšetrovateľka považovala skutočnosti vyplývajúce\nzo zápisnice o podaní vysvetlenia Doc. JUDr. S. J., CSc., spísanej podľa zákona o Policajnom zbore\nza skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a dospela k záveru, že nebol dôvod\nna postup podľa § 159 ods. 2 alebo 3 bola povinná bez meškania začať trestné stíhanie a aj takto\npostupovala.\nPokiaľ ide o zákonnosť v postupe vyšetrovateľky už pri vydaní samotného uznesenia o začatí trestného\nstíhania, bol prijatý záver, že v štádiu trestného konania po podaní obžaloby súdu prináleží hodnotiť\nlen to, či boli alebo neboli splnené formálno-procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 160 ods. 2\nTrestného poriadku v tom čase plateného pre vydanie takéhoto uznesenia o začatí trestného stíhania,\nale neprináleží mu hodnotiť, či je správny postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu z pohľadu,\nči zistené skutočnosti nasvedčujú alebo nenasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo, či bol\nalebo nebol dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 alebo 3.\nPosúdenie, či „zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a nie je dôvod na postup\npodľa § 159 ods. 2 alebo 3“ je v kompetencii vyšetrovateľa, policajného orgánu a prokurátora, ktorý\npreskúmava v rámci prokurátorského dozoru zákonnosť vydaného uznesenia a prípadne aj sudcu pre\nprípravné konanie po predložení veci na rozhodnutie podľa Trestného poriadku alebo iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (napr. zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním).\nPodľa § 160 ods. 2 Trestného poriadku v tom čase platného, okrem iného bolo obligatórnou povinnosťou\nuviesť, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného\nustanovenia Trestného zákona. V uvedenom uznesení bolo uvedené: „Začínam trestné stíhanie vo veci\ntrestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa\n§ 160a ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona...“. Rovnako tak bolo obligatórnou povinnosťou uviesť dôvody, ktoré viedli k vydaniu tohoto\nrozhodnutia. Dôvody vyplývajúce zo zápisnice o podanom vysvetlení v tomto uznesení uvedené boli\na preto bol prijatý záver, že nielen uvedené dve, ale aj ostatné formálno-procesné podmienky pri\nvyhotovení uznesenia o začatí trestného stíhania splnené boli.\nUznesenie o začatí trestného stíhania teda bolo vyhotovené na podklade úkonu vykonaného v súlade\nso zákonom a svojim obsahom a formou spĺňalo všetky formálno-procesné náležitosti.\nPokiaľ však ide o úplnosť a kvalitu odôvodnenia uznesenia o začatí trestného stíhania po podaní\nobžaloby prokurátorom súd nemá oprávnenie skúmať, či sú dôvody dostatočné alebo nedostatočné,\nresp. či sú úplné alebo neúplné a na základe vlastných úvah potom skúmať, či takéto rozhodnutie je z\ndôvodu dostatočnej „kvality odôvodnenia“, vydané v súlade alebo v rozpore so zákonom. Podstatnou\nje skutočnosť vyplývajúca z Trestného poriadku (aj podľa Trestného poriadku v tom čase platnom), že\ntakéto rozhodnutie obligatórne vydané musí byť. Ak súd po podaní obžaloby zistí, že takéto rozhodnutie\nsa v spise nenachádza, je to dôvod na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Súd nemá zo\nzákona povinnosť preskúmavať zákonnosť, dôvodnosť a opodstatnenosť uznesenia o začatí trestného\nstíhania a to na rozdiel od prokurátora, ktorý v prípravnom konaní má povinnosť v rámci prokurátorského\ndozoru túto otázku skúmať, z toho pohľadu, či uznesenie má formálno-procesné náležitosti uvedené\nv príslušnom zákonnom ustanovení, a či v tom čase vyžadované odôvodnenie takéhoto rozhodnutia\nje dostačujúce pre prijatie záveru, že rozhodnutie je preskúmateľné a ďalej, či netrpí takými vadami,\nktoré možno označiť za podstatné vady konania, ktoré predchádzali podaniu obžaloby. Ak prokurátor v\nprípravnom konaní k takémuto záveru dospeje, má právo v rámci dozoru prokurátora podľa tretej hlavy,\nprvého oddielu podľa § 230 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného poriadku takéto rozhodnutie zrušiť (takéto\nprávo mal prokurátor aj podľa Trestného poriadku účinného v auguste 2002).\nTento záver bol súdom prijatý z toho dôvodu, že je potrebné rozlišovať, či ide o rozhodnutie sudcu pre\nprípravné konanie v prípravnom konaní alebo orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní\n(prokurátora alebo policajta), na základe ktorých budú vykonané úkony trestného konania za účelom\nzískania dôkazov dôležitých pre trestné konanie, alebo či ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré\nnesmerujú, resp. nie sú zamerané na získanie dôkazov.\nToto je podstatná skutočnosť pre postup súdu po podaní obžaloby z pohľadu toho, kedy je potrebné\na súd má obligatórnu povinnosť skúmať, či úkony a rozhodnutia orgánov prípravného konania vrátane\n\nrozhodnutí sudcu pre prípravné konanie boli vykonané v súlade so zákonom a kedy súd túto povinnosť\n(a ani oprávnenie vyplývajúce z Trestného poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho\npredpisu) nemá.\nAk Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňovému súdu ukladá povinnosť zaoberať sa zákonnosťou\nuznesenia o začatí trestného stíhania z pohľadu toho, či úkony, ktoré boli podkladom pre toto uznesenie\no začatí trestného stíhania boli vykonané v súlade so zákonom, bol súdom prijatý záver, že z dôvodov\nvyššie uvedených, je uznesenie vyšetrovateľky zo dňa 28. augusta 2002 o začatí trestného stíhania\nz pohľadu ustanovenia § 160 ods. 2 Trestného poriadku uznesením zákonným, pretože po formálnoprocesnej stránke obsahuje obligatórne náležitosti, ktoré obsahovať má. Rovnako tak že úkon, ktorý\ntvoril podklad uznesenia o začatí trestného stíhania - zápisnica o podanom vysvetlení S. J. bol vykonaný\nv súlade so zákonom. Na závere o zákonnosti uznesenia o začatí trestného stíhania nič nemení ani\nskutočnosť, že bol vo výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania uvedený časový údaj „o\n13.30 hod“, ktorý nebol získaný zo zápisnice o podanom vysvetlení J. od 11.40 hod. do 12.15 hod.,\nale mohol byť získaný len po 13.30 hod. na základe úkonov realizovaných dňa 28. februára 2002. To,\nže neskôr v konaní po podaní obžaloby boli úkony a na základe nich získané dôkazy vyhodnotené\nako dôkazy získané v rozpore so zákonom, nerobí uznesenie o začatí trestného stíhania nezákonným,\nale má podstatný význam pre hodnotenie, či sa dôkaz vykoná alebo nevykoná a teda či sa naň pri\nrozhodovaní v merite veci bude prihliadať.\nSúd zastáva názor, že po podaní obžaloby má súd obligatórnu povinnosť skúmať zákonnosť\núkonov, postupov, prípadne rozhodnutí, na základe ktorých boli získané dôkazy a nemá povinnosť\n(ani oprávnenie vyplývajúce z Trestného poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho\npredpisu procesnej povahy) skúmať zákonnosť úkonov, postupov alebo rozhodnutí, ktoré sú podkladom\nprocesných rozhodnutí, vrátane uznesenia o začatí trestného stíhania, lebo nejde o také úkony, postupy\nalebo rozhodnutia, ktorých zmyslom a účelom je zabezpečenie alebo získanie dôkazov dôležitých pre\ntrestné konanie.\nSkutočnosť, že je potrebné skúmať len zákonnosť úkonov, postupov a rozhodnutí, na základe ktorých\nboli získané alebo zabezpečené dôkazy dôležité pre trestné konanie vyplýva pre súd z ustanovenia §\n2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy\nzískané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom\nuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány\nčinné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, ako aj z ustanovenia § 278 ods. 2 Trestného poriadku,\npodľa ktorého ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa §\n232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na\nhlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z uvedeného\nzákonného ustanovenia vyplýva povinnosť súdu vykonať na hlavnom pojednávaní len dôkazy, ktoré boli\nzabezpečené alebo získané v súlade so zákonom.\nTo je rozdiel oproti úkonom, postupom a rozhodnutiam procesnej povahy, u ktorých Trestný poriadok a\nani iný všeobecne záväzný právny predpis procesnej povahy v trestnom konaní súdnom, teda po podaní\nobžaloby, neukladá súdu povinnosť preskúmavať zákonnosť úkonov, postupov a rozhodnutí tvoriacich\npodklad procesných rozhodnutí.\nZ povahy uznesenia o začatí trestného stíhania je nespornou skutočnosťou, že toto uznesenie je\nuznesením procesnej povahy.\nŽiada sa v tejto súvislosti dodať, že pre tento záver svedčí aj zmena ustanovenia § 199 ods. 3\nTrestného poriadku po jeho novelizácii, kde je uvedené aké náležitosti musí mať uznesenie o začatí\ntrestného stíhania, ale toto uznesenie už nemusí obsahovať odôvodnenie. Zároveň došlo k výraznej\nlegislatívnej zmene, kedy podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku sa dokonca nevyžaduje\nani splnenie formálno-procesnej podmienky, že „zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný\ntrestný čin“ (pôvodné ustanovenie § 160 ods. 1 Trestného poriadku). Zo strany zákonodarcu tak\ndošlo k vytvoreniu takého právneho stavu, kedy policajt je oprávnený začať trestné stíhanie s jediným\nobmedzením - „ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku“ (ustanovenie\nobsahuje postup v prípade prijatia záveru, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania). Je tak v\nkompetencii a výsostne vlastnej úvahe policajta a prokurátora v rámci jeho dozorových oprávnení podľa\n\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, či trestné stíhanie na základe ním získaných poznatkov\nzačne alebo bude postupovať podľa § 197 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.\nZ pohľadu zákonnosti ďalej vedeného trestného konania za stavu, ktorý existoval v uvedenej veci\na uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané v časovom období najneskôr v popoludňajších\nhodinách do 19.00 hod. dňa 28.08.2002, čo vyplýva z toho, že spolu s návrhom na udelenie súhlasu\nna trestné stíhanie sudcu bolo toto uznesenie o začatí trestného stíhania doručené Ústavnému súdu\nSR uvedeného dňa 28.08.2002 a toto uznesenie bolo zákonné, bol zákonný aj postup a rozhodnutie\nÚstavného súdu SR, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn. PL ÚS 19/02 zo dňa 29.08.2002 dal súhlas na\ntrestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava V. X.J..\nTak ako už bolo vyššie uvedené, zodpovedá skutočnosti, že zápisnica o podanom vysvetlení zo dňa\n28.08.2002 neobsahuje údaj, ktorý bol uvedený vo výrokovej časti tohoto uznesenia, „že dňa 28.08.2002\no 13.30 hod. Doc. JUDr. J., CSc. podľa požiadavky odovzdal sumu 70.000,- Sk sudcovi Mgr. X.J.“.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia vyšetrovateľky o začatí trestného stíhania nevyplýva, odkiaľ\nbola táto skutočnosť zistená. Po vykonanom dokazovaní sa javí byť dostatočne odôvodnený záver, že\nvzhľadom na časový údaj - 28. augusta 2002 o 13.30 hod. bolo uznesenie o začatí trestného stíhania\nvyhotovené až po zadržaní obvineného a teda reálne v čase zadržania obvineného uznesenie o začatí\ntrestného stíhania vypracované nebolo. Tak ako to už aj ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky, toto\nmá procesný význam pre vyhodnotenie zákonnosti a použiteľnosti vykonaných dôkazov, u ktorých sa\nvyžaduje, aby boli vykonané časovo až po začatí trestného stíhania vo veci.\nVykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť, kedy presne dňa 28. augusta 2002 bolo uznesenie\no začatí trestného stíhania vyhotovené. Z vykonaného dokazovania bol prijatý záver, že to bolo 28.\naugusta 2002 v čase po 13.30 hod., kedy malo dôjsť podľa výrokovej časti uznesenia k odovzdaniu\npeňazí a najneskôr do 19.00 hod. dňa 28. augusta 2002, kedy už uznesenie o začatí trestného stíhania\nvypracované bolo, čo vyplýva z toho, že v uvedenom čase bolo spolu s prílohami predložené Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky na udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu. Vzhľadom na túto skutočnosť\nmožno za procesné a zákonné považovať všetky procesné postupy a dôkazy vykonané po 19.00 hod.\ndňa 28. augusta 2002, pokiaľ boli postupy realizované a dôkazy získané zákonným spôsobom.\nK uzneseniu o vznesení obvinenia:\nRovnako tak uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením procesnej povahy. V predmetnej veci bolo\nuznesenie o vznesení obvinenia vyhotovené dňa 29. augusta 2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva,\nže „uvedený skutkový stav bol zistený na základe výsluchu svedka - poškodeného Doc. JUDr. S. J.,\nCSc., zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov podľa § 83a Trestného poriadku vykonanej v\nkancelárii č. 313 v budove Okresného súdu Bratislava V, ako aj z prepisu zvukového záznamu rozhovoru\nmedzi Doc. JUDr. S. J., CSc. a X.J. zo dňa 28. augusta 2002 od 13.00 hod. do 14.00 hod.“.\nPodľa § 163 ods. 2 Trestného poriadku, v tom čase platného, uznesenie o vznesení obvinenia musí\nobsahovať opis vyšetrovaného skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k\nnemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho\nzákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a dôvody, pre aké je\nobvinený stíhaný.\nOhľadom zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia bol prijatý záver, že toto uznesenie, ako uznesenie\nprocesné, rovnako tak spĺňa všetky formálno-procesné náležitosti, vrátane odôvodnenia a preto z\ndôvodov uvedených vyššie vo vzťahu k uzneseniu o začatí trestného stíhania, bol prijatý záver o\ntom, že toto uznesenie bolo vydané v súlade so zákonom. Rovnako tak, ako v prípade uznesenia o\nzačatí trestného stíhania, na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že dôkazy, na základe ktorých\nbolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia boli neskôr v konaní pred súdom vyhodnotené ako\ndôkazy nezákonné, resp. získané v rozpore so zákonom. Táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie\nzákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, ale má procesný význam pre samotné rozhodnutie, či sa\ndôkaz vykoná alebo nevykoná a či je naň možné prihliadať pri rozhodovaní v merite veci.\nS týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom druhom rozhodnutí z 8.3.2012, keď konštatoval,\nže „...je evidentné, že v zmysle § 158 ods. 1 a § 160 ods. 1 Trestného poriadku... mohol vyšetrovateľ\n\nuznesenie o začatí trestného stíhania o skutku, o ktorom urobil oznámenie Doc. JUDr. S. J., CSc.,\ndňa 28.08.2002, v časti týkajúcej sa žiadania úplatku sudcom Okresného súdu Bratislava V. v\ndňoch predchádzajúcich 28.08.2002, urobiť aj len na základe trestného oznámenia a zápisnice o\npodanom vysvetlení, ktoré podal Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 v čase od 11.40 hod. do\n12.15 hod.“. Rovnako tak v tejto súvislosti poukazuje súd na už ustálený záver vo svojom vyššie\nuvedenom rozhodnutí, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť, kedy presne dňa 28.08.2002\nbolo uznesenie o začatí trestného stíhania vyhotovené. Bol prijatý záver, že to bolo 28.08.2002 v čase\npo 13.30 hod., kedy malo dôjsť podľa výrokovej časti uznesenia k odovzdaniu peňazí a najneskôr do\n19.00 hod. dňa 28.08.2002, kedy uznesenie o začatí trestného stíhania vypracované bolo, čo vyplýva z\ntoho, že v uvedenom čase bolo spolu s prílohami predložené Ústavnému súdu Slovenskej republiky na\nudelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu. Vzhľadom na túto skutočnosť možno za procesné a zákonné\npovažovať všetky procesné postupy a dôkazy vykonané po 19.00 hod. dňa 28.08.2002, pokiaľ boli\npostupy realizované a dôkazy získané zákonným spôsobom. Údaj uvedený vo výrokovej časti - „...28.\naugusta 2002 o 13.30 hod.“, svedčí pre záver, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vyhotovené\naž po zadržaní obvineného a teda reálne v čase zadržania obvineného uznesenie o začatí trestného\nstíhania vypracované nebolo. Toto má procesný význam pre vyhodnotenie zákonnosti a použiteľnosti\nvykonaných dôkazov, u ktorých sa vyžaduje, aby boli vykonané časovo až po začatí trestného stíhania\nvo veci.\nV kontexte s vyššie uvádzaným rozhodnutím odvolacieho súdu, že je potrebné sa zaoberať zákonnosťou\nvykonaných dôkazov a ich použiteľnosťou v trestnom konaní, a vzhľadom na vyššie uvádzané závery z\ndôvodov, ktoré už predtým prvostupňový súd uvádzal, teda z dôvodov neprítomnosti na výsluchu svedka\nKrálika jeho obhajcu dňa 28.08.2002 a tak ako ustálil odvolací súd a následne aj prvostupňový súd z\ndôvodu, že časový údaj „o 13.30 hod.“ bol prevzatý do uznesenia z výpovede svedka J., nemožno na\ntúto výpoveď prihliadnuť ako na výpoveď svedka vykonanú po začatí trestného stíhania a tiež ani ako\nna výpoveď vykonanú v súlade so zákonom.\nTeda v tejto súvislosti pokiaľ ide o dôkazy majúce vzťah k prvej časti žalovaného skutku a to k\nžiadaniu úplatku a v súvislosti s tým rovnako tak k obhajobným tvrdeniam obžalovaného a výpovedi\nsvedka Králika ku okolnostiam žiadania úplatku, za účelom posúdenia vierohodnosti ich výpovedí a\nvierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov, tak k tomuto sa v priebehu konania vyjadrovali obžalovaný,\nsvedkovia S. J., U. J., J. W., S. T., A. S., S. S., U. J. (k spísaniu zápisnice o podaní vysvetlenia), K. K.,\nK. K., S. K., N. T., U. H., O. U., S. J., N.J., C. H., K. I., K. N. a J.J..\nObžalovaný X.J. sa vyjadroval vo výpovedi zo dňa 28.08.2002 ako zadržaná, podozrivá osoba; dňa\n29.08.2002 ako obvinený, kedy odmietol vypovedať; dňa 30.08.2002 ako obvinený vypočutý sudcom pre\nprípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe; dňa 05.09.2002 ako obvinený pred senátom Krajského súdu\nv Bratislave pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí do väzby; dňa 23.12.2002\nako obvinený, kedy sa ku skutku nevyjadroval; 28.02.2003 ako obvinený, kedy odmietol vypovedať; dňa\n14.05.2003 ako obvinený, kedy sa ku skutku nevyjadril, lebo nebol zbavený mlčanlivosti; dňa 16.02.2004\nako obžalovaný na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách, kedy odmietol vypovedať (v\nzávere hlavného pojednávania chcel vypovedať, ale mu to nebolo súdom umožnené); dňa 27.02.2007,\ndňa 28.02.2007 v prípravnom konaní ako obvinený, kedy ku skutku vypovedal a na dňa 02.09.2008 ako\nobžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu.\nSvedok S. J. vypovedal v prípravnom konaní dňa 28.08.2002; dňa 16.02.2004 na Okresnom súde\nv Malackách; dňa 08.02.2007 v prípravnom konaní po vrátení veci na došetrenie Krajským súdom v\nBratislave; v dňoch 02.09.2008, 20.01.2009, 17.02.2009, 21.05.2009.\nSvedkyňa U. J. vypovedala v prípravnom konaní dňa 04.09.2002; dňa 17.02.2004 na Okresnom súde\nv Malackách; dňa 11.07.2007 v prípravnom konaní po vrátení veci na došetrenie Krajským súdom v\nBratislave; dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.\nSvedkyňa J. W. vypovedala v prípravnom konaní dňa 26.03.2003; na hlavnom pojednávaní na\nOkresnom súde v Malackách dňa 17.02.2004; v dňoch 06.10.2008 a 17.02.2009 na hlavnom\npojednávaní súdu.\nSvedkyňa S. T. vypovedala v prípravnom konaní dňa 15.03.2007; dňa 06.10.2008 na hlavnom\npojednávaní súdu.\nSvedok A. S. sa vyjadroval v prípravnom konaní dňa 26.03.2003; v dňoch 06.10.2008 a 21.05.2009 na\nhlavnom pojednávaní súdu.\nSvedok S. S. sa vyjadroval v prípravnom konaní dňa 08.04.2003; dňa 18.02.2004 na Okresnom súde v\nMalackách a dňa 03.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.\n\nSvedok U. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Malackách dňa 18.02.2004 a dňa\n03.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.\nSvedok K. K. vypovedal dňa 03.05.2004 na Okresnom súde v Malackách, dňa 01.03.2007 v prípravnom\nkonaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.\nSvedok K. K. vypovedal dňa 01.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní\nsúdu.\nSvedok S. K. vypovedal dňa 28.05.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní\nsúdu.\nSvedok N. T. vypovedal dňa 01.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní\nsúdu.\nSvedok U. H. vypovedal dňa 01.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní\nsúdu.\nSvedok O. U. vypovedal dňa 21.10.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.\nSvedok N.J. vypovedal dňa 15.03.2007 v prípravnom konaní a dňa 02.12.2008 na hlavnom pojednávaní\nsúdu.\nSvedok C. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní súdu dňa 02.12.2008.\nSvedok K. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní súdu dňa 02.12.2008.\nSvedok K. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní súdu dňa 02.12.2008.\nOkrem výpovedí obžalovaného a svedkov z listinných dôkazov, súd prihliadol na listinné dôkazy, s\nktorými sa v priebehu dokazovania v konaní oboznámil, najmä s tými, ktoré tak isto majú vzťah k časti\nžalovaného skutku žiadania úplatku, a to so zápisnicou o podanom vysvetlení S. J. zo dňa 28.08.2002\nod 11.40 hod. do 12.15 hod. (č.l. 3331, 1807-1808 spisu), ustálením príslušníkov justičnej stráže (č.l.\n3291, 1811 spisu) a lístkom na č.l. 153a spisu, ako aj s listinnými dôkazmi zabezpečenými po vrátení veci\nprvostupňovému súdu odvolacím súdom na nové prejednanie a rozhodnutie, najmä správou Okresného\nsúdu Bratislava V a Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ako aj úradnými záznamami a písomnými\nsprávami mobilných operátorov, týkajúcich sa telefonických hovorov. Rovnako tak na znalecké posudky,\ns ktorými sa doposiaľ v priebehu konania už oboznámil.\nDôkazy, na ktoré možno prihliadať a hodnotiť ich ako dôkazy získané zákonným spôsobom\nZ hľadiska procesnej použiteľnosti bol prijatý záver, že je možné prihliadať na výpovede obžalovaného\nX.J. v procesnom postavení obvineného a obžalovaného z celého konania vedeného proti nemu.\nU svedka S. J. nebolo možné prihliadnuť na výpoveď ako svedka zo dňa 28.08.2002 z dôvodu\nneprítomnosti obhajcu pri výsluchu a tiež z dôvodov ustálených odvolacím súdom a následne\nprvostupňovým súdom vo vzťahu k vyhotoveniu uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré bolo\nvyhotovené po výsluchu svedka J. dňa 28.08.2002, čo je v rozpore s procesným predpisom, pretože\nvýsluch svedka je možný len po začatí trestného stíhania vo veci a tiež vzhľadom na ustálený záver, že\nza procesné možno považovať úkony a dôkazy vykonané dňa 28.08.2002 po 19.00 hod. za predpokladu,\nže sú splnené na to iné zákonné podmienky. Výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní Okresného\nsúdu v Malackách zo dňa 16.02.2004 súd vyhodnotil ako výpoveď svedka použiteľnú v trestnom konaní.\nPokiaľ ide o námietky obhajoby, že na túto výpoveď nie je možné prihliadať preto, lebo v rozpore so\nzákonom bolo so svedkom J. jednané ako s poškodeným a tomuto bola v rozpore so zákonom doručená\nobžaloba a tiež mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, tak bol prijatý záver, že táto skutočnosť, že sa\ns ním jednalo ako s poškodeným, ktorému bola v rozpore s Trestným poriadkom doručená obžaloba\na aj mu bolo umožnené nahliadnutie do spisu (č.l. 481 spisu - pokyn sudkyne OS Malacky „... volaj\nako svedka a upovedom ako poškodeného S. J. + obžaloba“ - 10.11.2003, č.l. 546 - úradný záznam\nz 12.01.2004 o umožnení nahliadnutia do spisu poškodeného Králika), výpoveď svedka J. zo dňa\n16.02.2004 nespôsobilou a neprocesnou nerobí. Ide o procesný postup súdu, ktorý je v rozpore s\nTrestným poriadkom, pretože objektom trestného činu - korupčného deliktu je verejný záujem a nie\nfyzická osoba, od ktorej sa úplatok žiada a preto svedkovi J. nemalo byť priznané procesné postavenie\npoškodeného. Ďalej pokiaľ ide o výpoveď tohto svedka zo dňa 08.02.2007 v prípravnom konaní po\nvrátení veci odvolacím súdom na došetrenie, tak ako už bolo uvedené, v podrobnostiach bude v písomne\nvypracovanom rozsudku uvedené, ktoré konkrétne vyjadrenia z tejto výpovede je možné považovať za\npoužiteľné v trestnom konaní a teda podklad ktorých vyjadrení netvorí odvolávka vyslúchajúceho na\nvyjadrenia sa svedka z predchádzajúcej výpovede, resp. výpovedí, ktoré boli označené za neprocesné.\n\nVýpovede z hlavného pojednávania súdu sú považované za procesné a použiteľné v trestnom konaní\na to aj napriek námietkam obhajoby, že nie je možné ich označiť za procesné jednak z dôvodu, to\nčo už bolo vyššie uvedené, že sa na Okresnom súde v Malackách so svedkom Králikom konalo\nako s poškodeným, ktorý nahliadal do spisu a bola mu doručená aj obžaloba a jednak z dôvodu, že\npodľa vyjadrenia obžalovaného mal byť svedok J. prítomný v pojednávacej miestnosti počas výsluchu\nsvedkyne J.. O konaní s poškodeným na Okresnom súde v Malackách súd urobil záver vyššie a pokiaľ\nide o údajnú prítomnosť svedka J. počas výsluchu svedkyne Králikovej na pojednávaní súdu, tak toto\ntvrdenie obžalovaného z obsahu spisu nevyplýva. Konkrétne, zo zápisnice z hlavného pojednávania\nzo dňa 02.09.2008 je zistiteľné (č.l. 62 zápisnice), že: „Samosudca zistil prítomnosť svedkov pána J.\na pani J.. ...Samosudca: Pán svedok J. počká vonku, poprosím ho, zavoláme ho do pojednávacej\nmiestnosti“. Preto pokiaľ obžalovaný tvrdí, že sedel svedok J. v auditóriu počas výsluchu svedkyne J.,\ntoto v zápisnici oporu nemá, a ak takúto skutočnosť zistil, bolo jeho právom namietať postup súdu v\nrozpore s ustanovením § 261 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého predseda senátu dbá na to,\naby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Súd si nie\nje vedomý, že by tomu tak bolo a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ani táto skutočnosť, teda že by\nobžalovaný alebo obhajca toto namietali, nevyplýva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že po skončení\nvýsluchu svedkyne Králikovej o 14.37 hod. (č.l. 75 zápisnice zo dňa 02.09.2008) bol vypočutý svedok\nKrálik a po skončení jeho výsluchu obhajca navrhol vykonať konfrontáciu medzi svedkami J. a J., ktorý\nnávrh bol zamietnutý z dôvodu, že už vypočutá svedkyňa J. po skončení výsluchu zostala v pojednávacej\nmiestnosti prítomná počas výsluchu svedka J. a takýmto spôsobom z hľadiska procesného došlo k\nzmareniu navrhovanej konfrontácie (č.l. 106 zápisnice zo dňa 02.09.2008). Bolo procesnou chybou v\npostupe obhajoby, ak po skončení výsluchu svedkyne J. títo nežiadali, aby nezostala v pojednávacej\nmiestnosti počas výsluchu svedka J. preto, lebo chcú vykonať konfrontáciu. Keďže tomu tak nebolo,\ntakýto návrh na vykonanie úkonu predložený nebol, súd nemal dôvod vyzývať svedkyňu J., aby nebola\nprítomná po skončení jej výsluchu a počas výsluchu svedka J. v pojednávacej miestnosti, a aby počkala\nvonku do vykonania konfrontácie.\nVo vzťahu k výpovediam svedkyni U. J. súd neprihliadol na výpoveď svedkyne zo dňa 04.09.2002 z\ndôvodu, že svedkyňa bola vypočutá bez prítomnosti obhajcu. Za použiteľné a procesné v trestnom\nkonaní považoval súd výpovede zo dňa 17.02.2004 na Okresnom súde v Malackách, dňa 11.07.2007 v\nprípravnom konaní a dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní súdu.\nVýpovede svedkyne J. W. zo dňa 26.03.2003, 17.02.2004, 06.10.2008 a 17.02.2009, svedkyne S. T. zo\ndňa 15.03.2007 a 06.10.2008, svedka A. S. zo dňa 26.03.2003, 06.10.2008 a 21.05.2009, svedka S. S.\nzo dňa 08.04.2003, 18.02.2004 a 03.09.2002, svedka U. J. zo dňa 18.02.2004 a 03.09.2008, svedka K.\nK. zo dňa 03.05.2004, 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka K. K. zo dňa 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka\nS. K. zo dňa 28.05.2007 a 06.10.2008, svedka N. T. zo dňa 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka U. H. zo\ndňa 01.03.2007 a 06.10.2008, svedka O. U. zo dňa 21.10.2008, svedka S. J. zo dňa 21.10.2008, svedka\nN.J. zo dňa 15.03.2007 a 02.12.2008, svedka C. H. zo dňa 02.12.2008, svedka K. I. zo dňa 02.12.2008\na svedka K. N. zo dňa 20.01.2009 súd vyhodnotil ako výpovede súladné so zákonom.\nPokiaľ ide o výpoveď svedkyne J.J., táto bola vypočutá dňa 28.08.2002 v prípravnom konaní a následne\nna hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Malackách dňa 03.05.2004 (č.l. 711 spisu). S výpoveďou\nzo dňa 28.08.2002 sa súd oboznámil, ale na ňu neprihliadol, pretože svedkyňa bola vypočutá bez\nprítomnosti obhajcu. Výpoveď zo dňa 03.05.2004 súd vyhodnotil ako procesnú a na túto prihliadal.\nZa dôkazy získané zákonným spôsobom ďalej súd považoval znalecké posudky, ktoré boli v predmetnej\ntrestnej veci vypracované, ako aj vyjadrenia znalcov vypočutých na hlavnom pojednávaní, a to konkrétne\nznalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, z odboru psychológie, odvetvie klinická\npsychológia detí a dospelých, z odboru foréznej informatiky a techniky, z odboru písmoznalectva, z\nodboru kriminalistiky, odvetvie grafická diagnostika.\nV tejto súvislosti pokiaľ ide o argumentáciu obvineného, že znalecký posudok z odboru zdravotníctva psychiatrie a psychológie nie je možné považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom z dôvodov,\nktoré uvádzal, tak v tomto smere súd dospel k záveru, že znalecké posudky obsahujú náležitosti,\nktoré obsahovať majú a boli vypracované osobami, ktoré tieto posudky vypracovať mohli. Pokiaľ ide\no obžalovaným namietanú skutočnosť, že nebol dôvod na priberanie znalcov a z toho dôvodu sú\nnezákonné, tak súd sa pri posudzovaní tejto námietky obžalovaného dôsledne riadil ustanovením § 7\n\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne\npredbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu,\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného štátneho\norgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny\nobvineného. V kontexte na ustanovenie § 119 Trestného poriadku platí, že v trestnom konaní nemožno\ndokazovať skutočnosti, o ktorých sa rozhodlo spôsobom záväzným pre trestné konanie.\nZ týchto dôvodov súd neprihliadol na námietky obžalovaného ohľadom ním vyslovenej nedôvodnosti\nznaleckého dokazovania a nezákonných postupov vyšetrovateľov, prípadne iných osôb v rámci\nrozhodovacích procesov v prípravnom konaní pri priberaní znalcov a zamietol návrh na skúmanie\ndôvodnosti pribratia znalcov a vypracovania znaleckých posudkov.\nPokiaľ obžalovaný namietol nezákonné postupy znalcov pri vyšetrení a vypracovaní znaleckých\nposudkov, vzhľadom na vyjadrenia znalcov, ktorí obžalovaným namietané skutočnosti popreli, súd týmto\nvyjadreniam obžalovaného neuveril.\nPokiaľ ide o listinné dôkazy získané zákonným spôsobom, tak v priebehu konania súd prihliadol na\nlistinné dôkazy na č.l. 1-4 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky - súhlas na trestné stíhanie,\nč.l. 10 Záznam o obmedzení osobnej slobody, č.l. 11 Uznesenie Ústavného súdu o daní súhlasu\nna zadržanie, č.l. 12 Zápisnica o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, č.l. 13 Zápisnica o\nobmedzení osobnej slobody, č.l. 14-15 Príkaz na odovzdanie mimo celu, č.l. 38-44 Písomné podanie\nobvineného (prípis obvineného adresovaný krajskému súdu), č.l. 81-95 Obžaloba Okresnej prokuratúry\nBratislava V, č.l. 106-108 Zápisnica o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave zo dňa\n05.09.2002, č.l. 112-115 Zápisnica o vydaní veci, č.l. 116-127 Fotodokumentácia, č.l. 130-131 Zápisnica\no vykonaní prehliadky iných priestorov, č.l. 132-146 Fotodokumentácia, č.l. 153 Zápisnica o vydaní\na odňatí veci, č.l. 153a Rukou písaný lístok, č. l. 156 Uznesenie KÚJ PPZ BA zo dňa 25.11.2002,\nč.l. 158-159 List obvineného vyšetrovateľke Urbanovej, č.l. 162 Potvrdenie o vrátení veci, č.l. 163-164\nUznesenie o vrátení vkladnej knižky, č.l. 166 Uznesenie vyšetrovateľa KÚJ PZ z 04.03.2002, č.l. 174\nPísomné podanie obvineného (sťažnosť), č.l. 175-176 Sťažnosť proti uzneseniu, č.l. 177 Písomné\npodanie, č.l. 226 Zoznam bankoviek, č.l. 249-253 Odborné vyjadrenie, č.l. 280-281 List obvineného\nvyšetrovateľke, č.l. 284-293 Vyjadrenie Prvej stavebnej sporiteľne, č.l. 294 Záznam, č.l. 295-296 Úradný\nzáznam, č.l. 364 Osvedčenie o zvolení za sudcu, č.l. 365 Pridelenie sudcu, č.l. 366 Oznámenie o\nvymenovaní, č.l. 367 Sľub sudcu, č.l. 368 Prípis ministra, č.l. 395-397 Písomný návrh obžalovaného,\nč.l. 464 Časť poznámok týkajúcich sa obžalovaného v tom čase J., č.l. 488-499 Rozsudok sp. zn. 3T\n73/02, č.l. 511-512 Uznesenie VOP Bratislava zo dňa 16.10.2003, sp. zn. OPN-7301/03, č.l. 585-586\nOdborné vyjadrenia, č.l. 1636-1637 Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného Zboru Bratislava\nV, ORP-442/2003 z 13.06.2005, č.l. 1638-1640 Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III, č.l.\n1807-1808 Zápisnica o podaní vysvetlenia z 28.08.2002, č.l. 1811 Ustálenie príslušníkov justičnej\nstráže, č.l. 2011 Oznámenie mobilného operátora T-Mobile, č.l. 2013 Písomná správa spoločnosti\nOrange Slovensko, č.l. 2014 Úradný záznam, č.l. 2015 Žiadosť vyšetrovateľa npor. JUDr. U. adresovaná\nKrajskému riaditeľstvu policajného Zboru v Bratislave, č.l. 2016 Písomnosť Krajského riaditeľstva\npolicajného Zboru v Bratislave adresovaná Úradu boja proti korupcii v Bratislave, č.l. 2017 Informácia\nEurotelu, č.l. 2018 Výpis telefónnych hovorov, č.l. 2594 Správa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nSekcia ekonomiky, č.l. 2596 Správa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Ekonomický odbor, č.l.\n2602 Správa Krajskej prokuratúry v Bratislave, č.l. 2605 Oznámenie Generálnej prokuratúry slovenskej\nrepubliky, č.l. 2627 Správa ÚVV Bratislava, č.l. 2629 Úradný záznam Prezídia Policajného zboru\nBratislava I., č.l. 2634-2635 Návrh Prezídia policajného Zboru na začatie trestného stíhania, č.l. 2663\nVýpis z registra priestupkov, č.l. 2664 Odpis z registra trestov, č.l. 3118-3129 Zoznam skartovaných\npísomností. Zároveň sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 3T 73/02 (3T 207/02).\nPo vrátení veci rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To 6/2010 zo dňa 16. mája\n2010 na nové prejednanie a rozhodnutie sa súd oboznámil so správou Okresného súdu Bratislava V,\nč. l. 4546, správou prokuratúry zo 17. augusta 2011 a prílohou - úradnými záznamami z 21.11.2002\nvyhotovenými policajtom Kpt. U. vo vzťahu k osobe Q.W. z č. l. 4547.\nPo vrátení veci rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 14/2011 zo dňa 08.\nmarca 2012 na nové prejednanie a rozhodnutie sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi - úradnými\nzáznamami z 26.7.2012 č.l. 5019, z 27.7.2012, č.l. 5020, vyjadrením mobilného operátora z 8.8.2012,\n\nč.l. 5104, úradnými záznamami - zo dňa 14.8. 2012 č.l. 5108, z 16.8.2012 č.l. 5118, z 23.8.2012 č.l.\n5119, z 30.8.2012 č.l. 5120, správou mobilného operátora z 30.8.2012 s prílohami č.l. 5121-5131,\nsprávou mobilného operátora zo 7.9.2012 s prílohami č.l. 5140-5147, oznámenie mobilného operátora\nzo 17.9.2012 č.l. 5147, písomné oznámenie mobilného operátora z 18.9.2012 č.l. 5160, úradné záznamy\nzo dňa 26.9.2012 č.l. 5186 a zo dňa 27.9.2012 č.l. 5190 - 5191, správou mobilného operátora z 28.9.2012\nč.l. 5192, úradný záznamom z 28.9.2012 č.l. 5197, správou mobilného operátora z 28.9.2012 č.l. 5198,\na zápisnicou o výsluchu svedkyne I. zo dňa 8.7.2002 z č.l. 405-407 z pripojeného spisu sp. zn. 3T 73/02\n(3T 207/02). Taktiež sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. Ntt-3-10/2008 o udelení súhlasu na výpis zistených účastníckych čísel hovorov na telefón 0903 237\n197 z obdobia od 14.07.2007 do 14.01.2008.\nPodstatný obsah dôkazov majúci vzťah k žiadaniu úplatku podľa obžaloby zo dňa 21.08.2002 a\n27.08.2002:\nObžalovaný X.J. - výpoveď zo dňa 28.08.2002: Pri výsluchu na polícii dňa 28.08.2002 za prítomnosti\nobhajcu uviedol, že dôkazná situácia pre O. J. nebola priaznivá. Jednoznačne ho usvedčoval obžalovaný\nH., ktorého tvrdenia sú podporené znaleckým posudkom preukazujúcim jeho vierohodnosť. Na základe\ndokazovania prišli páchatelia k objektu trafiky autom obžalovaného J. zn. Audi 80, pričom po\npredchádzajúcej dohode dal A. J. H. penový prístroj za účelom vykonania lúpeže. Po vykonaní lúpeže\nsa spolu podelili o peniaze a nejaké drobné veci. Poškodená I., korunná svedkyňa v trestnom čine\nlúpeže týkajúcej sa A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do jej bytu boli vhodené kamene, pričom\nchýbalo málo, aby sa ublížilo na zdraví jej maloletej dcérke. Útočníka nevidela, ale videla dve osoby, ako\nnastupujú do Audi 80 a z miesta činu odchádzajú. Preto pri O. J. prichádzal do úvahy len nepodmienečný\ntrest. Asi pred mesiacom (28.07.2002) sa po pojednávaní v súdnej budove rozprával na chodbe s\nmatkou A. J., ktorá sondovala, čo zamýšľa s vecou jej syna. Tejto dal najavo, že prichádza do úvahy\nlen nepodmienečný trest. Považoval za vhodné na jej žiadosť pristaviť sa pri nej aj preto, aby naňho\nnepodala sťažnosť. Posledné pojednávanie vo veci J. malo byť 02.09.2002. Rodičia si na poslednú\nchvíľu uvedomili, že obhajca S. je v podstate vo veci nečinný. Keď sa chýlilo k ukončeniu veci v trestnej\nveci A. J., pán Doc. J. sa skontaktoval s jednou jeho kolegyňou, ktorá ho pozná a tyká si s ním. Zrejme\ndňa 26.08.2002 mu táto zaťukala na jeho dvere č. 313 a zoznámila ho s Doc. J.. Ten za ním prišiel pod\nzámienkou prinesenia potvrdenia o predaji auta. J. stručne oznámil, nech potvrdenie o predaji vozidla,\nktorým chcel dokumentovať, že trestný čin nemohol spáchať jeho syn, lebo vozidlo bolo predané v čase\nútoku, dá do podateľne. J. povedal, že ho dá synovi, aby to dal na pojednávaní 02.09.2002. Pri stretnutí\nsa dozvedel, že J. je bratov spolužiak, (nemal dôvod mu neveriť, keď poznal bratovu prezývku Fúzo)\npreto mu vyhovel, keď sa J. domáhal 28.08.2002 stretnutia. J. prišiel do jeho kancelárie 28.08.2002\nvystrašený a nervózny. Sťažoval sa mu, aké má problémy so synom, pričom sa aj rozplakal. Prišlo mu\nho ľúto, no jasne mu naznačil, že to, čoho sa domáha a to oslobodiť syna, nemôže. Keď videl, že s J.\nnie je reč, prvý sa postavil zo stoličky a otvoril mu dvere, že ho ide vyprevadiť, pretože mu niekoľkokrát\nzdôraznil, že iný ako nepodmienečný trest synovi dať nemôže. J. sa postavil, až keď otváral dvere\nkancelárie. Potom mu otvoril druhé dvere, kde už registroval cudzie osoby a vyprevadil ho na schody.\nObžalovaný X.J. vo výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 30.08.2002 spáchanie trestného\nčinu priznal a úprimne ho oľutoval. Uviedol, že jeho úprimná ľútosť je nefalšovaná a ľahko preukázateľná.\nPlne si uvedomuje, že rodinu vystavil hanbe a poníženiu a rapídnemu poklesu životnej úrovne. Veľmi\ntým trpí za jeho chamtivosť, nezodpovednosť a za jeho morálnu biedu. Jeho vyjadrenia v ITP sú odporné.\nOspravedlňuje sa všetkým, ktorým tým ublížil - prokurátorom, sudcom. Je mu úplne jasné, že je vydaný\nna milosť a nemilosť rozhodnutia súdu o treste na hlavnom pojednávaní. Vie, že trest ho očakáva. Prosí,\naby ho netrestali väzbou, lebo potrestaný je horšie, bude mať problémy s hľadaním práce, bude môcť\nrobiť len nekvalifikovanú prácu. Uvedomuje si, že musí znášať následky svojho konania. Dôvod väzby\npodľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je podľa neho nereálny, pretože nemá koho ovplyvňovať.\nAk by manželia J. zmenili svoje výpovede, sami by sa obvinili a navyše je tu ITP a to nepustí. V trestnej\nčinnosti už nemôže pokračovať, lebo sudcovskú činnosť vykonávať nebude.\nPred senátom Krajského súdu v Bratislave obžalovaný X.J. uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obhajcu,\nktorý žiadal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby zamietnuť, pretože\nobžalovaný sa priznal.\n\nPri výsluchu z 27.02.2007, za prítomnosti obhajcu uviedol, že J. bol iniciátorom ich stretnutia, najprv\nprostredníctvom manželky, potom JUDr. W., neúspešná bola aj jeho návšteva spolužiaka N.J.. Králik\nbol za ním 26.08.2002. Z tohto rozhovoru vedel, že 28.08.2002 je posledný pracovný deň pred\npojednávaním vo veci A. J. (02.09.2002).\nSo U. J. sa stretol dvakrát. Prvýkrát na hlavnom pojednávaní 29.05.2002, pričom ona ho pristavila\npo hlavnom pojednávaní, keď šiel do svojej kancelárie. Potom ho vyhľadala JUDr. W., ktorá sa na\nhlavnom pojednávaní netajila, že sa s J. pozná. Druhýkrát sa s J. stretol 08.07.2002, na druhom hlavnom\npojednávaní po neúspešnom ovplyvňovaní aj zo strany JUDr. W.. Po hlavnom pojednávaní ho J.akala\nna chodbe, kde ho žiadala, aby nepokazil synovi život. J. na treťom poschodí a v jeho kancelárii nebola.\nS JUDr. W. sa stretol dvakrát, pričom nevedel, že J. pozná. Iniciatíva o kontakt prostredníctvom JUDr.\nW. vzišla od J.. Tá vo výpovediach nepopiera, že ho oslovila prvá. Prvýkrát sa stretli medzi prvým a\ndruhým pojednávaním, najskôr koncom júna 2002 po rozhovore s J.. Na pojednávaní 08.07.2002 chcel\nvec A. J. ukončiť. JUDr. W. sa ho spýtala, či sa s tým dá niečo urobiť, keď sa jej spýtal, čo má na mysli,\npovedala oslobodiť. Povedal jej, že do úvahy prichádza uloženie trestu od päť rokov a odmietol sa s\nňou o veci ďalej baviť. Druhýkrát ho vyhľadala asi 20.08.2002 poobede, pričom mu dohovárala, aby sa\nnebál a oslobodil A. J., že má dôvod niečo vykompenzovať, potom dodala, že J. by sa uňho mal zastaviť.\nInštitút agenta bol podľa neho použitý. Zvukový záznam bol získaný v rozpore s Trestným poriadkom.\nV dni 21.08.2002 a 27.08.2002 sa s Králikom nestretol.\nPri výsluchu 28.02.2007 za prítomnosti obhajcu uviedol, že po neúspešných pokusoch o kontakt zo\nstrany J. mu ho priviedla 26.08.2002 JUDr. W. pod zámienkou prinesenia dokladu o aute, pričom s J.\nsa stretol dvakrát. Prvýkrát 26.08.2002 asi o 12.15 hod. v sprievode JUDr. W.. Túto návštevu výslovne\nodmietol, JUDr. W. J. vtisla do kancelárie a odišla. J. od neho pýtal vizitku a keď mu povedal, že nemá,\ndal mu svoju s telefónnym číslom. J. mu navrhol 100.000,- Sk.\nS. 21.08.2002 v zmysle pokynu C. J. tlmočil, že ho neprijíma, no keď trval na tom, že sú dohodnutí,\nzavolal mu, načo mu oznámil svoj rozhodný postoj, že sa s ním stretnúť nemieni. Následne S. na žiadosť\nJ. telefonoval aj JUDr. W., tá nedvíhala, tak opustil budovu súdu, viac sa do budovy súdu v ten deň\nnevrátil. S. nemohol opustiť služobnú vrátnicu.\nPri výsluchu dňa 10.05.2007 za prítomnosti obhajcu vypovedal zhodne a vyjadril sa, že o tom, že príde\nJ., vedel od JUDr. W..\nPri konfrontácii s J. dňa 09.10.2007 sa vyjadril, že prvá ho oslovila J.tudentka JUDr. W., ktorá ho žiadala\no kompenzáciu a to oslobodenie J.. Dňa 21.08.2002 sa nestretli. Dňa 26.08.2002 sa J. nečakane objavil\nv jeho kancelárii v doprovode JUDr. W., ktorá ho predstavila a odišla. J. prišiel pod zámienkou prinesenia\ndokladu. Ako spolužiaka brata ho neodmietol a usadil ho do kancelárie oproti. Dňa 27.08.2002 sa\nnestretli. Poprel, že by J. volal na jeho mobil, aby ho vyzval na druhé stretnutie. Vizitku mu dal iniciatívne\nJ..\nObžalovaný X.J. dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní na Špeciálnom súde vypovedal, že ako prvá\nho oslovila U. J. v deň prvého hlavného pojednávania 29.05.2002 v trestnej veci jej obžalovaného syna.\nPo skončení pojednávania idúc do kancelárie ho pristavila jedna žena. Nevedel o koho ide. Predstavila\nsa mu ako matka syna, ktorého pojednával. Požiadala ho ako rodič rodiča s tým, aby sa vžil do situácie\nrodiča, ktorého dieťa je narkoman. Poprosila ho, aby jej synovi pomohol. Prejavil ľútosť a dal jej na\nvedomie, že si takéto stretnutia neželá. Na to zmenila tón a oznámila, že cestu si nájde. Po tomto\nrozhovore ho vyhľadala W.. Druhýkrát ho oslovila J. v deň druhého pojednávania 08.07.2002, potom\nčo sa uňho ohlásila W.. Po skončení pojednávania ho čakala na chodbe. Nepristavil sa pri nej. Idúc ďalej\nho požiadala, aby nepokazil jej synovi život. Povedala, že podľa obhajcu ich syna ho možno oslobodiť.\nPovedal jej, že dôkazná situácia a právna kvalifikácia takýto postup nedovoľuje. Považujúc rozhovor za\nbezpredmetný, odišiel od nej.\nS J. sa stretol 26.08.2002. V dni 21. a 27.08.2002 sa s ním nestretol. Dôkazom toho, že nie on, ale\nJ. inicioval kontakt s ním v snahe zbaviť syna trestnej zodpovednosti je priznanie svedkyne W.. Táto vo\nsvojich výpovediach uvádzala, že to bola ona, ktorá ho na požiadanie J. kontaktovala.\n\nPrvé stretnutie s J. bolo dňa 26.08.2002 asi o 12.15 hod., kedy za ním prišiel J. v sprievode W., pričom\ntúto návštevu si neželal a výslovne ju odmietol. JUDr. W. J. hneď po zaklopaní vtisla do kancelárie\na predstavila s tým, že prišiel odovzdať doklad, aby mu pomohol, že má dôvod mu pomôcť. Potom\nbez toho, aby jej stihol niečo povedať, odišla. J. sa tváril, že prišiel len preto, aby osobne odovzdal\npotvrdenie o predaji ich auta zn. Audi. Strkajúc mu papier pred tvár vysvetľoval, že auto predali predtým,\nako poškodenú niekto vydieral a jeho syn preto na vydieraní s týmto autom nemohol participovať. Na\nto J. povedal, že hlavne že vedeli za kým majú ísť a kde hádzať kamene. Povedal mu, že doklad od\nneho neprevezme, lebo ho nevolal a nič od neho nežiadal. Poučil ho, aby potvrdenie o predaji auta\npodal do podateľne súdu. Vzhľadom na jeho úlisné správanie, mu ukázal náčrt trestov rozsudku na\nhlavné pojednávanie naplánované na pondelok 2.9.2002 a vyzval ho, aby kanceláriu opustil. J. vidiac,\nže rozhovor mieni ukončiť, na chodbe pred dverami povedal, že bol u F.. Nato sa vrátili do kancelárie\nkde sa J. opýtal, odkiaľ pozná jeho brata. Povedal, že sú spolužiaci zo školy a navrhol mu tykanie,\npričom istý čas mu aj tykal, ale on jeho návrhy odmietol a poznamenal, že tu môžu ostať, ale nie v\ntejto kancelárii a umiestnil ho do kancelárie oproti č. 348. V tejto kancelárii nebolo nič k písaniu, boli\ntam len dve kreslá a skriňa. Sadli si oproti sebe, pričom Králika umiestnil čo najbližšie k služobnému\ndiktafónu, ktorý tam umiestnil pred rozhovorom bez vedomia J., ten si ho všimol až pri odchode. Z J.\nrečí vyrozumel, že najskôr sa pokúšal o kontakt cez S., J., manželku a napokon W.. Keď J. povedal, že\ns obhajcom jeho syna má svoje skúsenosti, chcel ho vymeniť. Na vzťah s JUDr. W. poznamenal, že jej\npomohol dokončiť právo. Na záver rozhovoru od neho J. pýtal vizitku a keď mu povedal, že žiadne nemá,\nponúkol mu svoju s tým, že mu na ňu napíše číslo mobilu (0903 237 197). V kancelárii č. 313 si J. neuložil\nžiadne veci, nemal čo, lebo bolo horúce leto. Koženú taštičku, v ktorej mal doklady a peňaženku, mal\npri sebe. Rozhovor s J. z 26.08.2002 si nahral. Mikrokazeta mu bola odcudzená buď 28.08.2002, kedy\nmu prešacovali skrine a ošatenie, alebo 30.08.2002 pri prehliadke kancelárie. Časť z tohto rozhovoru\nako prepis je založený v spise na č.l. 574-576.\nVo svojej výpovedi ďalej uvádza, že 21.08.2002 sa konalo len údajne stretnutie. Po tom čo sa J. po\ndohode s JUDr. W. 21.08.2002 dostavil do budovy súdu na služobnú vrátnicu, svedok S. J. v zmysle jeho\npokynu oznámil, že sa s ním C. nechce stretnúť. Keď J. trval na tom, že sú dohodnutí, S. mu zavolal.\nS. opäť oznámil svoj rozhodný postoj a to, že s J. sa stretnúť nemieni. S. toto stanovisko tlmočil J..\nPotom ako sa S. na žiadosť J. telefonicky neskontaktoval s JUDr. W., J. opustil budovu súdu a viac sa\nuž v ten deň do budovy nevrátil.\nSvedok Prof. JUDr. S. J., CSc. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 16.02.2004\nsvedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že s obžalovaným C. sa dostal do kontaktu na základe informácie\nod manželky, ktorá mu oznámila po pojednávaní, z ktorého odišiel skôr, že obžalovaný C. ju oslovil na\npojednávaní, aby mu jej manžel doniesol doklad o predaji auta, čo súviselo s trestnou vecou ich syna.\nManželka mu konkrétny termín, kedy má za ním prísť, neoznámila.\nJUDr. W. náhodne stretol v meste pred stretnutiami s obžalovaným C.. Pýtal sa jej na dovolenky. O\nproblémoch jeho syna ju pred stretnutím s obžalovaným neinformoval. Je možné, že predtým aj na súde\nzisťoval, či má obžalovaný dovolenku.\nS dokladom išiel na služobnú vrátnicu Okresného súdu Bratislava V., kde oznámil členovi justičnej stráže,\nže ide za C.. Justičná stráž sa C. nedovolala, tak zavolal JUDr. W., nech zistí, či Škultéty nie je na\ndovolenke. Tá prišla poňho na vrátnicu a s členom justičnej stráže vyšli na 3. poschodie do kancelárie\nC.. Potom vypovedal, že si nie je istý, či JUDr. W. prišla poňho dole, má pocit, že k nej ho vyviedol člen\njustičnej stráže. Justičnou strážou nebol nikdy odmietnutý, keď šiel za obžalovaným.\nObžalovaný C. ho vyzval, nech si zloží veci a zaviedol ho do kancelárie šikmo oproti. Tu začali rozoberať\nsituáciu jeho syna a obžalovaný mu začal vravieť, že za oslobodenie sa platí 500.000,- Sk, potom\nhovoril o sume 200.000,- Sk. On mu oznámil, že má 40.000,- Sk, načo mu obžalovaný povedal, že\nto je „ťaví flus“. Vyjadroval sa, že 30.000,- Sk bude pre prísediacich a prokurátora. Obžalovaný si\nvypýtal navštívenku s telefónnym číslom a potom ho telefonicky kontaktoval, pričom sa dohodli na druhej\nnávšteve. Spomína si, že ho vtedy obžalovaný telefonicky zastihol na chate pri moržovaní kukurice pre\nkozu.\nNa druhé stretnutie išiel cez riadny vchod, hore s ním išiel člen justičnej stráže. Obžalovaný sa ho v\nkancelárii spýtal, či má peniaze, on odvetil, že nie. Nato mu obžalovaný oznámil, že peniaze má priniesť\n\ndo nasledujúceho dňa. Cítil sa pod tlakom, preto povedal, že sa pokúsi peniaze zohnať. Mal strach,\nlebo obžalovaný povedal, že inak syn dostane hornú hranicu 8 rokov bez ohľadu na vinu, ale ak dá\n100.000,-Sk, dostane podmienku.\nPri výsluchu dňa 08.02.2007 svedok vypovedal jednak spontánne sám a potom boli vyšetrovateľom\nkladené otázky, aby sa vyjadril k tomu, čo vypovedal v predchádzajúcich výpovediach a to jednak, čo\nuviedol v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 28.08.2002 o 11.40 hod., ďalej čo uviedol pri výsluchu zo\ndňa 28.08.2002 a ďalej boli položené otázky všeobecného charakteru, čo uviedol v predchádzajúcich\nvýpovediach bez špecifikácie vyšetrovateľa, prípadne obhajcu, ktorí mu otázky kládli, ktorá výpoveď sa\nmá na mysli. Rovnako tak mu boli položené otázky, ktoré mu predtým položené neboli a kde sa ten,\nčo kládol otázku pýtal na rôzne skutočnosti, pričom z otázky nie je zrejmé, či sa už k tomu v niektorej\nvýpovedi predtým svedok vyjadroval. To má význam z hľadiska posudzovania, čo z tejto výpovede je\nmožné považovať za vyjadrenie svedka použiteľné v trestnom konaní, nakoľko pokiaľ ide o vyjadrenie\nsvedka, kde tomuto je kladená otázka, aby sa vyjadril k tomu, čo uvádzal v skoršej výpovedi, ktorá\nbola vyhodnotená ako výpoveď procesne nepoužiteľná (z akýchkoľvek dôvodov), tak toto vyjadrenie\nsvedka nie je použiteľné v ďalšom konaní (nezákonný dôkaz prenáša svoju nezákonnosť a procesnú\nnespôsobilosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré z takéhoto dôkazu vzišli).\nZ tejto výpovede, vzhľadom na vyššie uvedené, súd prihliadol na vyjadrenie svedka kde sa neodvoláva\nna predchádzajúce výpovede a sám sa vyjadril konkrétne a to v časti všeobecného vyjadrenia ako aj v\nčasti kladenia otázok. Procesne použiteľným je teda vyjadrenie svedka, kde tento uvádzal, že vzhľadom\nna skutočnosť, že táto udalosť sa odohrala takmer pred štyri a pol rokom a že k tejto veci vypovedal\nvšetko čo o veci vedel, prakticky ihneď po podozrení zo spáchania trestného činu toto oznámil v súlade\nso zákonom orgánom činným v trestnom konaní. Nepamätá sa už ani na to, že to bolo 21.08.2002 a\nto, že to bolo v tento deň vie iba z toho, že mu to bolo pred výsluchom prečítané a spomína si ešte, že\nto bolo pred štátnym sviatkom SNP. Na otázku, že komu podal trestné oznámenie, kedy a kde uviedol,\nže vzhľadom na odstup času sa nepamätá. Bola mu predložená zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa\n28.08.2002 o 11.40 h, a či sú to jeho podpisy, uviedol, že pripúšťa že áno, a toto hovorí po skúsenostiach\ns orgánmi, ktoré má, ide najmä o vznesenie obvinenia voči nemu policajným orgánom v Petržalke na\nzáklade krivého obvinenia, ktoré vzniesol voči nemu brat JUDr. C. s jeho dcérou, aj keď prokurátor zrušil\ntoto uznesenie o vznesení obvinenia, naštrbilo to jeho dôveru. Iniciátorom prvého stretnutia s X.J. nebol\non. Pokiaľ ide o okolnosti prvého stretnutia s obžalovaným pamätá sa, že mal priniesť nejaké potvrdenie\nohľadne vozidla o jeho predaji. Kedy to bolo si nepamätá, bolo to v budove Okresného súdu Bratislava\nV, niekde na nejakom vyššom poschodí, bližšie si nespomína. Pokiaľ vie, nebol tam nikto prítomný. Na\notázku, aby sa vyjadril k svojmu predchádzajúcemu vyjadreniu, že si obžalovaný od neho vypýtal úplatok,\nuviedol, že si spomína, že to považoval za žart, že sudca si môže pýtať peniaze. Vôbec si nemyslel,\nže toto myslí vážne, ale situácia sa mu ujasnila po nasledujúcom stretnutí, že vec bola myslená od\npočiatku vážne a preto podal oznámenie. Dátumy si však nepamätá. Pred udalosťou sa s obžalovaným\nnestretol, aspoň si na to nespomína. Na otázku, aby sa vyjadril k svojmu tvrdeniu zo dňa 16.02.2004,\nkde uvádzal ako sa skontaktoval s JUDr. W. uviedol, že môže odpovedať len v tom duchu ako to už\nodpovedal. Na otázku kto vydal doklad o vozidle a či ho svedok odovzdal obžalovanému uviedol, že si\nspomína, že to mal byť doklad o predaji vozidla AUDI 80, ŠPZ: D., ale nie si je istý. Vydal ho dopravný\ninšpektorát, ale či ho odovzdal, si už nepamätá, spomína si, že ho obžalovanému ukazoval. Na ďalšie\notázky uviedol, že s bratom obžalovaného JUDr. N.J. sa nikdy nekontaktoval, k tomu koľko krát bol na\nOkresnom súde Bratislava V uviedol, že pokiaľ vie, tak tri krát. Prvý krát to bolo s tým dokladom, druhý\nkrát to bolo, keď ho telefonicky kontaktoval obžalovaný a tretí krát, keď mu doniesol peniaze. Na mobil\nobžalovaného nevolal, lebo ho nemal. K otázke, či požiadal S. alebo J., aby mu pomohli skontaktovať sa\ns obžalovaným uviedol, že si nespomína, že by s Jurkovičom vôbec hovoril o potrebe svojho kontaktu,\npretože bol advokátom jeho syna, nevidí dôvod prečo by sa mal s ním kontaktovať v tejto veci. S J. sa\nstretli náhodou na PFUK a spomínali na spolužiakov. Nepamätá sa, že by niečo také žiadal. A od J. už\nvôbec nie. Vec sa netýkala jeho, ale jeho syna. Syn bol nakoniec oslobodený v plnom rozsahu. K otázke,\nči pri ktoromkoľvek rozhovore s obžalovaným mal vedomosť, že si obžalovaný rozhovor nahráva a to od\nzačiatku, alebo či si takého nahrávanie vôbec všimol, uviedol, že sa o žiadne nahrávanie nezaujímal,\ntoto vôbec nesledoval, je mu to jedno.\nPokiaľ ide o výpovede z prípravného konania, tak pri konfrontácii s obžalovaným C. dňa 09.10.2007\nsvedok Prof. JUDr. J. uviedol, že iniciátorom stretnutia bol obžalovaný C. prostredníctvom jeho manželky,\n\nktorú si po jednom hlavnom pojednávaní pozval do miestnosti a žiadal ju odovzdať doklad, pričom\nstretnutie s obžalovaným sa odohralo 21.08.2002 na Okresnom súde Bratislava V.\nPrvé stretnutie bolo 21.08.2002, kedy obžalovanému C. priniesol doklad, tento mu však neodovzdal,\nale odovzdal mu na jeho žiadosť navštívenku s telefónnym číslom. Posledné dve stretnutia boli 26.-27.\nalebo 27.-28.08.2002.\nDruhé stretnutie sa realizovalo podľa pokynu obžalovaného C.. Toto bolo krátke, obžalovaný C. sa ho\nlen pýtal, či má peniaze a tieto mu prikázal priniesť na druhý deň, kedy sa uskutočnilo tretie stretnutie.\nNa druhom stretnutí mu neodovzdal nič.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 svedok J. vypovedal, že na druhom pojednávaní s jeho synom\nA. J. cez prestávku odišiel, pričom po tomto pojednávaní mu manželka povedala, že sa má kontaktovať\ns obžalovaným C., ktorý od neho požaduje nejaký doklad o predaji osobného motorového vozidla zn.\nAudi 80, ktorého bol pred nejakým časom vlastníkom. Doklad mu mal priniesť preto, že sa mal spáchať\nešte nejaký trestný čin proti poškodenej - majiteľke alebo predavačke stánku, ktorej vraj rozbili okno na\nbyte a táto videla unikajúcu Audi, pričom podozrivý mal byť aj jeho syn. To bol podnet na stretnutie.\nOni s manželkou žiadnu iniciatívu neprejavovali, nakoľko syn bol nevinný, tak nepovažoval za potrebné,\naby ho vyhľadal.\nNa prvé stretnutie s obžalovaným C. dňa 21.08.2002 vošiel cez služobný vchod. Justičnej stráži povedal,\nže hľadá obžalovaného C., že ho volal, aby priniesol doklad. Ten sa obžalovanému C. nedovolal, tak\nsa obrátil na JUDr. W., s ktorou sa stýkal ako s bývalou študentkou, ako rodina, ktorej sa pýtal, či je\nobžalovaný C. v práci, pretože mu má zaniesť doklad a či už skončil dovolenku. JUDr. W. mu povedala,\nže obžalovaný C. je už z dovolenky doma, že ho videla, tak ho zobrala hore, pravdepodobne ona alebo\nten člen justičnej stráže. JUDr. W. ho priviedla k dverám obžalovaného C. a odišla preč. Obžalovaný C.\notvoril dvere a bavili sa na pokraji kancelárie. Obžalovaný C. sa pýtal, načo prišiel. Keď povedal, že\nnesie ten doklad, obžalovaný C. ho poslal dať do podateľne. Pejoratívne povedal, že sa teda nie moc\nstarajú o syna. Povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť, nato ho odviedol\nkrížom napravo do nejakej inej miestnosti, tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ\nby priniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,-Sk. Obžalovaný\nC. mu povedal, že keď mu dá peniaze, tak syn dostane podmienku, lebo na oslobodenie by to bolo\npodozrivé. Na otázku, či mu obžalovaný C. ukázal náčrt trestov, ktorý mal v čase návštevy na stole, kde\nbolo uvedené osem rokov, odpovedal, že si už nespomína, či mu to aj ukazoval, vie, že sa bavili, že mu\ndá osem rokov alebo mu dá tú podmienku, keď mu dá peniaze.\nPovedal tiež, že nemajú dobrého advokáta, že on vie zabezpečiť iného aj s konkrétnym menom, no nato\nsi už nepamätá. Svedok sa vyjadril, že mal za to, že to obžalovaný C. nemyslí vážne, že ho skúša.\nObžalovaný C. ale ďalej povedal, že túto sumu potrebuje nie len pre seba, že je to veľmi málo, že je to\n„ťaví flus“ dokonca, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom - prísediacim, a aj prokurátorovi.\nObžalovaný C. napokon súhlasil so sumou 100.000,- Sk, že by sa všetko urobilo. Stále to bral za vtip,\nnebral to vôbec do úvahy, odišiel na chalupu v ten večer a viac sa o to nestaral.\nOhľadom druhého stretnutia svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že asi na obed alebo popoludní 27.\nmu obžalovaný zavolal, že má prísť do Bratislavy. C. mu povedal, aby do dvoch hodín prišiel, okolo\n13.00-14.00 hod. Tak sa osprchoval, oholil, obliekol, pretože bol v prírode na chalupe a okolo jednej na\nobed sa na základe pokynu obžalovaného vybral s veľkou nechuťou z Hruboňova autom do Bratislavy,\nčo aj manželke povedal, že nevie, čo od neho obžalovaný vlastne chce. Nepamätá sa, či bola manželka\nprítomná aj pri telefonáte. Ohľadom času, kedy to bolo, uviedol, že sa mu vybavilo, že posledné stretnutia\nboli 27., 28. 08., keďže bol štátny sviatok SNP v ten deň a v televízii sa to objavilo až po tomto sviatku.\nNa druhé stretnutie vošiel cez riadny vchod. Odprevadila ho justičná stáž. Vrátnici ho normálne pustili, že\nmá ísť hore, že pán doktor ho čaká, takže určite sa nezapisoval do knihy návštev. Doviedli ho k výťahu,\nto si pamätá, lebo vedel, že už ide o vážnu vec a nie o žart. Potom vyšiel von z výťahu a obžalovaný ho\nčakal pri výťahu. Tam prebehlo veľmi krátke stretnutie. Obžalovaný C. sa ho opýtal, či má peniaze, načo\nmu odpovedal, že nie, pričom zostal prekvapený, že naozaj to obžalovaný myslel vážne. Obžalovaný\nC. mu nato povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem rokov a nebude sa o\nčom baviť. Keďže bolo neskoré popoludnie, J. odišiel domov a na druhý deň 28.08.2002 ráno sa vybral\n\nriešiť túto vec a obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní s tým, že vopred ich informoval o tom, že\nobžalovaný C. požaduje od neho úplatok v sume 100.000,- Sk. Šiel na prokuratúru alebo na Krajské\nriaditeľstvo PZ, nepamätá si už, na ktoré šiel najprv. Na polícii sa ho pýtali, či pôjde do tej Petržalky, on\npovedal, že mu nič iné nezostáva. Policajti mu povedali, že si z rozhovoru zabezpečia nahrávku. Orgány\nčinné v trestnom konaní s ním spísali asi aj záznam, že má odniesť peňažné prostriedky v sume asi\n70.000,- Sk obžalovanému do budovy Obvodného súdu Bratislava V. Polícia mu zobrala sako a dali mu\ntam asi záznamové zariadenie, pričom nikto ho ohľadom neho nijako neinštruoval. Na otázky uviedol, že\nsi nespomína na to, že by vystupoval ako agent. Nespomína si, či mal peniaze pri podaní vysvetlenia na\npolícii, ani to, či polícii odovzdal písomnú informáciu o návšteve banky. Nevie si už spomenúť, či spísal\nzoznam bankoviek. V rozhodnom čase disponoval hotovosťou 40.000,- Sk až 60.000,- Sk.\nĎalej svedok vypovedal, že dňa 26.08.2002 obžalovaného C. nenavštívil, nebol ani v Bratislave. Po\nprečítaní prepisu zvukového záznamu pravdepodobne zo dňa 26.08.2002 od 12.00 hod do 13.00 hod.\nmedzi ním a obžalovaným C. z č.l. 1039-1041 vyhlásil, že je to hanebné, čo sa tam hovorí, že je to\nlož za lžou. S JUDr. W. sa stretol len raz 21.08.2002, keď ho pravdepodobne ona doviedla k dverám\nobžalovaného C.. Ako šiel z prízemia hore, si nevie spomenúť, či ho ona doviedla s členom justičnej\nstráže, alebo len člen justičnej stráže. Obžalovaný C. si od neho pýtal vizitku, tak mu ju dal.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2009 svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že dôvod, prečo vyhľadal\nobžalovaného C., tak ako mu to tlmočila manželka, bol ten, že obžalovaný C. ho žiadal, aby doniesol\ndoklad o predaji osobného motorového vozidla zn. Audi 80 s ŠPZ asi BAY 8260. Tento doklad vyžiadal\nod dopravného inšpektorátu asi mesiac predtým, alebo jeden a pol mesiaca, niekedy po prvom hlavnom\npojednávaní niekedy v júni, keď manželku obžalovaný C. požiadal, aby po manželovi poslala doklad,\npretože so synom je zle. Bol to malý doklad, potvrdenie z dopravného inšpektorátu vydané v BA Petržalke. Obžalovaný C. sa vraj vyjadril, že syn má ďalšie problémy, kvôli tomu Audi. Rozbili sa nejaké\nokná poškodenej trafikantke. Doklad mu chcel dať do rúk 21.08.2002, no ten ho poslal do podateľne. Mal\nby tam byť aj záznam na podateľni, že tam dokument dal. Do podateľne ho poslal dolu, takže bola asi na\n1-2 poschodí. Keď bol vyzvaný, aby opísal okolnosti, za akých odniesol doklad, povedal, že pri tom ako\nsa s obžalovaným C. na chodbe pred jeho miestnosťou bavili a ten ho poslal do podateľne, stretli jednu\nkolegyňu - podpredsedníčku súdu, ktorú pozdravil obžalovaný aj on a dali sa do reči. Táto ho chvíľu\npočkala a potom asi s ňou išiel dolu buď po schodoch, alebo výťahom. Zišiel na niektoré poschodie, tam\ndal doklad do podateľne, ktorej opis si už nepamätá. Následne šiel do kancelárie, kde sa chvíľu bavili.\nPotom šiel domov. Potom, ako ho obžalovaný C. upozornil na to, že v spise sa tento doklad nenachádza,\nreagoval, že tam musí byť. Povedal, že ten záznam obžalovanému C. určite priniesol, inak by nemal\ndôvod za ním chodiť. Obžalovaný C. mu povedal, že ak nedá peniaze, dostane jeho syn osem rokov, ak\ndá, dostane podmienku, lebo oslobodenie by bolo podozrivé. Peniaze (70.000,- Sk) mal od policajtov,\nno keďže bol viazaný mlčanlivosťou, bol po čase zavolaný políciou podpísať vrátenie týchto peňazí. V\ndeň zadržania mal oblek. Vyjadril sa, že 70.000,- Sk si požičal od bezpečnostných zložiek, ktoré mal aj\nvrátiť. Vlastnoručne podpísal doklad o pôžičke tejto sumy a tieto použil podľa pokynu obžalovaného C.\ntak, že mu ich v jeho pracovni odovzdal. Peniaze mu po čase policajti vrátili a obratom platil voči nim\naj svoj písomne potvrdený peňažný záväzok.\nSvedok na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedal, že sa mu zdá, že nejakú mlčanlivosť pri\npolicajtoch podpisoval, no nevie, či dostal o tom nejaký doklad. Neskôr vypovedal, že si to už nepamätá.\nDo spisu nenahliadal a za N.J. nebol. S. mu telefonoval po zadržaní obžalovaného C. asi 30.08.2002,\nže čo sa vlastne udialo. Obrátil sa naňho N.J., aby zastupoval jeho brata X.J..\nSvedok Prof. JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že zmluvu o pôžičke\nnepodpísal. Peniaze dostal ako občianskoprávny vzťah a podpisoval len doklad o prevzatí peňazí. V\nBánovciach nad Bebravou za N.J. nebol, bol len v obci Nedašovce. V Bánovciach nebol ani v nijakom\ntrojtýždňovom období predtým. Na lístok na č.l. 153a si nespomína, na č.l. 153 je zápisnica o vydaní\ntohto lístku svedkom, pričom podpis je jeho, ale na zápisnicu si už nepamätá.\nSvedkyňa U. J. na Okresnom súde v Malackách dňa 17.02.2004, kedy vypovedala, že po skončení\njedného z pojednávaní, na ktorých sa zúčastňovala ako verejnosť v trestnej veci A. J., ju obžalovaný\nC. za prítomnosti prísediacich, obhajcov a všetkých čo boli v pojednávacej miestnosti prítomní, vyzval,\naby naňho počkala. Čakala naňho v pojednávacej miestnosti a neskôr na chodbe. Naznačil jej, aby\nšla za ním s odstupom, aby nevznikol dojem, že idú spolu až do jeho kancelárie. Tu mu musela\n\nukázať roztvorením kabelky, že nemá žiadne odpočúvacie zariadenie. Nevie, odkiaľ vedel, že je matkou\nobžalovaného. Išla za ním, pretože čo ak by takým spôsobom mohla pomôcť synovi, respektíve\nmu nechcela uškodiť. Obžalovaný začal rozoberať dôkaznú situáciu vo veci jej syna, s tým že bol\npresvedčený o jeho vine, čo ona protiargumentovala. Rozhovor jej bol nepríjemný. Na poličke jej\nukazoval náčrt so spôsobmi rozhodovania sudcu, pričom na vrchole bolo oslobodenie. K tomu uvádzal\nsumy, ktoré sudcovia za daný výsledok trestného stíhania chcú. Vravel, že za oslobodenie je obvyklá\nsuma 200.000,-Sk, hovoril vo všeobecnosti, ale ona to pochopila tak, že za peniaze je ochotný vybaviť s\nprísediacimi a prokurátorom miernejší postih. Vyzýval ju, aby manžel doniesol doklad, ktorý bol listinným\ndôkazom vo veci jej syna. Vyvíjal na ňu nátlak, že si neuvedomujú, že ich rodina je centrom záujmu mafie,\npretože svedkyňa vo veci ich syna je s mafiou príbuzná. Keď opakovane uviedol vo všeobecnosti sumu\n200.000,- Sk, povedala mu, že to nie je ich prípad, pretože oni peniaze nemajú. Mala pocit, že hovorí vo\nvšeobecnosti, pre prípad, že by to niekto nahrával. Keď to oznámila manželovi, ten sa čo najrýchlejšie\nsnažil spojiť so sudcom. Vyviedol ju tiež s patričným odstupom, aby nikto nemal dojem, že sa poznajú.\nDoklad videla, ale bližšie opísať ho nevie. Nemá vedomosť o tom, že JUDr. W. viedla J. manžela za ním.\nV prípravnom konaní bola svedkyňa vypočutá dňa 11.07.2007. Vypovedala spontánne a tiež uviedla, že\nsa pridŕža skorších výpovedí a zároveň odpovedala na položené otázky. S obžalovaným sa nepoznali,\non ju vyzval, aby ho počkala, a išla za ním do miestnosti. Povedal jej, aby šla niekoľko metrov za ním,\naby ich nikto spolu nevidel. On kázal, aby manžel priniesol potvrdenie o predaji auta, lebo bol spáchaný\nním nejaký trestný čin. Po prvom stretnutí jej manžela so Škultétym mal manžel problém, čo urobiť na\nzáklade toho, že C. od neho žiada úplatok. Viackrát manželovi volal. Ona je svedkom jedného telefonátu,\nv ktorom išlo o stretnutie.\nSvedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 vypovedala, že keď ju prvý raz obžalovaný\nC. vyzval, nevedela, odkiaľ vie, že je matka O. J.. Na obžalovaného čakala na chodbe vo vestibule\npred pojednávacou sieňou. Trvalo to dlhšie, keďže obžalovaný ešte v miestnosti dával nejaké pokyny a\ninštrukcie obhajcom, tak sa šla po chvíli pozrieť, či je to ešte aktuálne, pričom obžalovaný jej opätovne\npovedal, že ho má počkať. Nato mu obhajca povedal, že to je matka O. J.. Pri tom, ako ju viedol do\nnejakej hornej kancelárie, tak, aby ju nikto nevidel, mala tiesnivý pocit. Slová „tuto choďte, tamto\nchoďte, choďte ďalej“, jej pripadali ako manipulovanie s človekom. Domnievala sa, že je to v záujme\nobžalovaného a asi vie v tom chodiť, aby ho nikto so stránkami nevidel. Šli nepriamo popri stene. To,\nže kancelária nebola jeho, sa dozvedela neskôr, pri poslednom výsluchu, keď jej advokát povedal, že\nsa mýli, že to nebola C. kancelária.\nV kancelárii jej začal obžalovaný rozprávať, ako vážne je to s jej synom, pričom ona ten pocit nemala.\nEšte na pojednávaní niekto spomínal, že aj ďalší trestný čin bol spáchaný s Audi, ktoré mali, pričom\nčin mal byť spáchaný proti svedkovi a tak to vyzeralo, akoby to bolo smerované zo strany jej syna.\nNa to povedala obžalovanému, že to auto už nemajú nejaký rok, tak ju obžalovaný usmernil, aby to\nokamžite potvrdili od polície a poslali jemu do spisu. Rozprávali sa aj o spôsobe, ako uľaviť jej synovi,\nčo vyústilo v nezáväznú debatu fungovania rozhodovania súdov, že bez úplatku sa to nedá. Povedala\nmu, že to nie je ich prípad, lebo oni peniaze v tom čase vôbec nemali a nepokladali za dôležité uplácať\nvo veci ich syna. Dal jej pokyn - ústnu inštrukciu, aby nie ona, ale jej manžel prišiel za ním čo najskôr\ns potvrdením o predaji motorového vozidla. Obžalovaný jej spomínal, že by vedel zohnať lepšieho\nobhajcu ako majú. Chápala to tak, že nemajú kvalifikovaného, a že by bolo treba dať lepšie peniaze\nza advokáta - možno úplatok. Určite jej naznačil, že by bolo vhodné niečo dať prostredníctvom neho\nviacerým zúčastneným na konaní. Nepriamo jej povedal, že keď dajú peniaze, lepšie sa rozhodne v\nprospech syna, vravel vo všeobecnosti, že tak to chodí. Povedal aj sumy, ale na tie si už nepamätá. Táto\nsa rozdelí medzi prokurátora, ešte sa zabezpečí ten lepší obhajca a rozhodne sa lepšie v prospech syna.\nMajú doniesť okamžite potvrdenie, aby náhodou syn nebol spájaný s ďalším trestným činom. To bolo\npre ňu zaväzujúce a na to tam aj manžela poslala. Pri rozhovore s obžalovaným sedeli, a keď vošli do\nkancelárie, tak ju prehľadal, aby otvorila kabelku, či nemá nahrávacie zariadenie. Dvere boli zatvorené,\nale či aj zamknuté, na to si už nespomína. Posledné vety pri vyprevádzaní ku dverám boli práve o vine\na nevine jej syna. On hovoril, že podľa neho je vinný a ona, že nevinný, pričom jej opäť pripomenul\nhierarchiu, ako sa dá z vinného urobiť nevinný. Ona mu opäť zdôraznila, že to nie je ich prípad, lebo\noni na to nemajú. Potom, ako sa s obžalovaným jej manžel už stretol ohľadom potvrdenia a ten ho\nvyzval na úplatok, bola svedkom toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli na víkendovom\ndome. Dohadovali sa o výške úplatku. O úplatku jej povedal manžel v čase, keď bola práceneschopná\na zdržiavala sa vo víkendovom dome. Asi jej to povedal osobne, ale nevie presne kedy. Na sumu si\n\nnespomenie. Malo to byť na vylepšenie rozhodnutia v prospech syna. Nevie, koľko prešlo, kým manžel\nšiel za obžalovaným C., možno týždeň. Peniaze nikde nezháňali, od začiatku to brali tak, že ich sa to\nnetýka, oni to nedajú. Keď sa na túto tému s manželom bavili, tému neuzavreli len o tom polemizovali.\nV rozhodnom čase disponovali peniazmi takými, aby prežili. Na úplatky nemali, aj keď nejaké úspory\nmali. Manžel jej povedal, aby sa o to nestarala. V živote nebola v Bánovciach nad Bebravou. Nemá\nvedomosť o tom, že jej manžel by tam bol v súvislosti s prejednávanou vecou. Potom, ako samosudca\ncitoval výpoveď obžalovaného, že prvá ho oslovila ona, a pri jeho odmietavom postoji ukončila rozhovor\nslovami, že cestu si nájde, svedkyňa uviedla, že to nie je pravda.\nSvedkyňa JUDr. J. W. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedla,\nže J. ju učil na vysokej škole ako vedúci odbornej praxe. Nie sú priatelia, len známi, neudržiava s ním\nkontakty, občas sa náhodne stretnú. Niekedy sa stretnú dva razy za týždeň, niekedy raz za niekoľko\nrokov. Nepamätá sa, či si s J. volali, pevné číslo ani nepozná. Od J. vedela, že má problémy so synom.\nNevie od koho a kedy sa dozvedela, že vec syna J. má napadnutú C.. J. sa na ňu nesnažil vplývať\nv prospech syna. So C. je kolegyňa z práce, kontaktujú sa iba pracovne. Pár dní predtým stretla J. v\nmeste, tento jej uviedol, že chce dať C. nejaký papier a nevie sa mu dovolať, chcel, aby zistila, či nemá\ndovolenku a či sa ho môže opýtať, kedy mu ho má doniesť. C. to oznámila vo výťahu, že stretla J., ktorý\nmu chce dať nejaký doklad a spýtala sa ho, kedy za ním môže prísť. Povedal jej, že nevie kedy. Asi na\ndruhý deň, keď bola v nemocnici, jej C. volal, pričom ona mu svoj mobil nedala a povedal jej, že Králik\nmôže prísť dnes alebo zajtra. Dala vedieť J. a ten asi na druhý deň prišiel. Asi týždeň pred vypuknutím\naféry C. jej J. volal z vrátnice súdu a povedal jej, že ide zaniesť doklad C., ktorý držal v ruke s kolkami, či\nho za ním neodvedie. Už si nepamätá, či bola ona po J. na služobnom vchode. Keď je stránka neznáma,\nčlen justičnej stráže oznámi sudcovi, kto prišiel a sudca si ju ide vyzdvihnúť dole, alebo po telefóne sudca\npovie, že ho pozná, nech ho pustia. Dá sa zaklopať na dvere a pustiť ho do traktu k sudcovi, alebo sa\nvpustí prostredníctvom magnetickej karty. O záznamoch návštev nevie. J. si ani nesadol, hneď medzi\ndverami jej povedal, aby ho odviedla za C.. Ponáhľala sa aj ona, aj on. Zaklopala na dvere, potom\nako Škultéty otvoril dvere kancelárie odišla, ani nevošla do kancelárie. Nepamätá sa, či ich predstavila.\nOdvtedy J. nevidela, nekontaktoval ju. Potom sa od niekoho dozvedela, že C. zobral úplatok.\nNa hlavnom pojednávaní na Okresom súde v Malackách dňa 17.02.2004 vypovedala, že J. je učiteľom\nna právnickej fakulte, náhodne sa stretli v meste, kde sa jej pýtal na dovolenku C., lebo mu chcel dať\ndoklad a nemôže sa mu dovolať alebo zohnať ho. Keď C. stretla cestou do práce, pýtala sa ho, kedy\nmôže Králik dôjsť, načo jej neodpovedal. Druhý deň C. volal, že J. môže prísť zajtra. Telefón na ňu\nmal obžalovaný od T., alebo sa ho mohol dozvedieť z telefónneho zoznamu v robote. J. za ňou prišiel\ndo kancelárie, pričom doklad, na ktorom boli kolky, držal v ruke a žiadal, aby ho zaviedla za C., ani si\nnesadol. Dole preňho nebola pri justičnej stráži, ale uviedla, že to nevylučuje. Na súde sú dva vchody,\noba strážené justičnou strážou. Jeden z nich je služobný. Pokiaľ sa chce niekto známy dostať za sudcom,\njustičná stráž telefonicky oznámi túto vec sudcovi, aby mu otvoril dvere. V súčasnosti sudca musí ísť\ndole na vrátnicu osobu vyzdvihnúť, no nevie, či to tak bolo aj v lete 2002. Zaviedla ho k dverám C.. Ten\ndvere otvoril, nevie, či sa poznali, alebo ich predstavila, hneď nato odišla, pretože sa ponáhľala. Bolo\nto na sviatok Jany, tak sa ponáhľala na oslavu menín a tiež kolegyňa S. T. v práci oslavovala meniny.\nMyslí, že v tom čase nemala vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava V. je vedené trestné\nkonanie syna J..\nNa hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že J. je jej bývalý učiteľ. C. J. predvolal a tento sa s\nním nemohol skontaktovať. J. náhodne stretla v meste. Zastavil sa u nej, že nesie sudcovi nejaký doklad\nv súvislosti s trestnou činnosťou jeho syna. Nato vypovedala, že J. ju nikdy nepožiadal, aby mu pomohla\nv nakontaktovaní. Nepamätá si už, či kolegyňa T. dala jej telefónne číslo C.. Nepamätá si už pred tým ako\nJ. priniesla do kancelárie, či bol u nej, pili kávu a o čom sa bavili. Nepamätá si, či videla doklad, s ktorým\nprišiel J.. J. priviedla ku C. 21.08.2002, pretože išla určite gratulovať kolegyni T., ktorá je Jana a s ktorou\nsi gratulujú, ale či jej išla gratulovať pred tým ako prišiel J., alebo potom, si už nepamätá (21. augusta\nmá meniny Jana). Priviedla J. do kancelárie za C., no nepamätá si, či mala vedomosť o tom, že jeho\nsyn je stíhaný. Dňa 26.08.2002 ho určite nepriviedla. Ku skutku sa nevie vyjadriť, nebola pri žiadnom\nrozhovore medzi obžalovaným a J., keď sa peniaze dávali, respektíve pýtali. Keď sa stal skutok, takisto\ntam vôbec nebola, niekto jej to povedal. V súčasnosti sa s J. nenavštevujú, no následne vypovedala, že\nsi nepamätá, či si volali a kedy a či sa stretli v priebehu posledného mesiaca. Nikdy s ním o výpovedi\nnehovorila. O tom, že syn Králika má problémy, lebo berie drogy, sa hovorilo všeobecne. J. ju nijakým\nspôsobom neovplyvňoval. Neintervenovala v prospech jeho syna. To, ako jeho syn dopadol, nevedela\n\naž doteraz, keď jej to povedal S.. Stránka sa do budovy súdu k sudcovi dostane buď tak, že sudcovi\nzavolá služba, že ide hore, alebo si ho príde sudca zobrať. Možno sa vie dostať aj sám, keď ho poznajú.\nSvedkyňa JUDr. J. W. na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedala, že si nepamätá koho kedy\nstretne, pretože denne stretne X ľudí. Na vysvetlenie rozporu uviedla, že vedela o problémoch mladého\nJ. a to všelijakých, pretože to bol problémový chlapec. Vypovedala, že vedela o stíhaní, a že vec má\nobžalovaný, len už si nepamätá, od koho to vedela a kedy sa to dozvedela. J. doviedla k dverám C.,\nno pri rozhovore o úplatku prítomná nebola. O tom, že C. zobral úplatok, vedeli všetci, keď to prepuklo.\nVie to aj z predvolaní.\nSvedkyňa JUDr. S. T. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 15.03.2007 uviedla, že J. osobne nepozná,\nno vie, že učil na PF UK v Bratislave. W. je jej kolegyňa, ktorá jej nič o Králikovcoch pred zadržaním\nC. nehovorila. To čo vie, vie z médií. Nevedela ani, že sa s Králikom poznajú. So C. je kolegyňa, nie\nkamarátka. Tento sa jej nezveroval o návštevách J.. Nepamätá si, či 21.08.2002 mala oslavu menín,\nalebo mala dovolenku, no veľké oslavy v robote nerobia, maximálne si sadnú na kávu.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že so svedkyňou W. a s obžalovaným C.\nprichádza dennodenne do styku, pretože sú to jej kolegovia. S W. sú kolegyne 20 rokov. O korupčnom\nkonaní C. nedebatovali. O tomto skutku vie z médií. Nepamätá si a nemyslí si, že jej W., pred zadržaním\nC., uviedla nejaké skutočnosti, týkajúce sa O. J. respektíve jeho otca. Nepamätá si ani to, či si C. pýtal,\nalebo mu dala niekedy nejaké telefónne číslo. Dňa 21.08.2002 dovolenku nemala.\nSvedok JUDr. A. S. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedol,\nže vzťah ku Králikovi má priateľský, pozná ho už z výšky. C. pozná dlhšie, pretože obaja pochádzajú\nz Bánoviec. Majú vzťah dobrých známych, tykajú si. Chodili do jedného zápasníckeho oddielu. Jeho\nvýpoveď je v podstate zhodná s jeho výpoveďami na hlavnom pojednávaní.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že so C. aj jeho bratom chodil do zápasníckeho\noddielu, no v pätnástich rokoch odišiel študovať z Bánoviec nad Bebravou na strednú, neskôr vysokú\nškolu, takže sa stretli, až keď začal pôsobiť v Bratislave. V nepriateľstve nie sú. S J. sa zoznámil na\nvysokej škole. Keďže bol s J. v kontakte od začiatku obhajoby jeho syna, povedal mu, že on a C. sa dobre\npoznajú. J. sa ho pýtal, či by sa mohol so C. rozprávať, načo mu povedal, že by to nebolo vhodné. Bolo\nto možno ešte pred prvým hlavným pojednávaním alebo medzi prvým a druhým pojednávaním. C. sa ho\nv priebehu pojednávania - cez prestávku pýtal, či tam hore sedí J. a on odpovedal, že áno a vedľa neho\nje jeho manželka. J. odišiel z pojednávačky, takže ich nemal ako kontaktovať dokopy. Spomenul si ešte,\nže obžalovaný J. upozornil, že čo si to tam píše. Z pojednávania sa ponáhľal na druhé pojednávanie, ale\nzaregistroval, že tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Videl, že idú oproti sebe, má dojem, že stáli\nvedľa seba, keď odchádzal, to už bolo pojednávanie odročené. Od toho pojednávania J. nevidel, veci\njednal výlučne s J., možno bola prítomná pri rozhovore, no nehovoril s ňou. J. sa mu nezverila o žiadnych\nvýhradách voči jeho osobe. Dňa 28.08.2002 odišiel z Bratislavy. Králik sa ho pokúšal kontaktovať, keď\nbol na predĺženom víkende na Hrochoti, kde nemal signál. Nevedel tak o žiadnom stretnutí, ani nebol\nprítomný žiadneho stretnutia J. so C.. J. mu povedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo veci postupovať.\nKeďže bol nedostupný, obrátil sa na prokuratúru. Jeden až dva týždne po skutku mu Králik povedal, že\nbol C. kontaktovaný vo veci vybavenia záležitostí súdenia jeho syna a že sa mali stretnúť. C. J. povedal,\nže syn môže dostať päť rokov, keďže bola obžaloba pre lúpež so zbraňou. Vravel, že syn môže byť aj\noslobodený, záleží vraj od neho, či chce, aby syn bol ohrozovaný nejakými staršími odsúdenými v base,\nspomínal aj nejakú nechutnosť, že mu malo byť povedané, že bude musieť jesť nejaké horalky natreté\nfekáliami. Nevedel, čo má robiť. Bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí. Potom, že to môže dobre\nskončiť. Ešte hovoril o aute, že bol prekvapený, že C. vie, že má nejaké 15-17 ročné zahraničné auto\nasi Audi. Pre kolíziu obhajobu syna J. ukončil. J. nevidel už dva až tri roky.\nSvedok JUDr. A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že je pravda, že po\nmedializovaní prípadu, o ktorom sa dozvedel z teletextu po návrate do Bratislavy, mal asi dva telefonáty\nz Bánoviec. V jednom sa predstavil niekto ako príbuzný C. a následne sa ozval N.J., s tým či ho môže\nnavštíviť. S tým súhlasil. Na ďalší deň alebo obdeň ho v Bratislave navštívil N.J.. Väčšinu času sa\nho pokúšal presvedčiť, aby prevzal obhajobu jeho brata. Svedok mu na to povedal, že vzhľadom na\nkolíziu záujmov obhajoby syna S. J., v ktorej kauze bol sudcom X.J., jeho obhajobu jednoducho prevziať\n\nnemôže. Jeho presviedčanie trvalo dosť dlho. Skončilo to tým, že N.J. povedal, že nemá možnosť mu\npomôcť.\nSvedok S. S. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 08.04.2003 za prítomnosti obhajcu uviedol, že dňa\n21.08.2002 medzi 09.00 hod. až 12.00 hod. prišiel Králik na služobný vchod Okresného súdu Bratislava\nV. Dovtedy ho nepoznal. C. pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V. C. v stredu 21.08.2002\nprišiel do práce cez služobný vchod, kde mal službu. Podráždený ho upozornil, že za ním príde J..\nNajskôr si myslel, že O. J., ktorého pojednáva. C. mu povedal, že ho nechce prijať, pričom vravel aj o\nnejakej kompenzácii. Povedal tiež, že ho dostane a že ho otravovala aj nejaká J.. Asi po 09.00 hod.\nprišiel J.. Chcel, aby ho ohlásil C.. Svedok sa ho spýtal, či je dohodnutý. Nato mu odpovedal, že je to\nvybavené. Svedok mu oznámil, že bol C. upozornený na to, že ho nechce prijať. On trval na tom, že sú\ndohodnutí, tak obžalovanému volal. Ten mu rázne povedal, že mu hovoril, že ho neprijíma. Oznámil to\nJ.. Ten povedal, že je to dohodnuté aj cez W., tak volal aj jej, no ona nedvíhala. Povedal J., že asi sú zle\ndohodnutí, lebo ho nikto neprijíma. Keď videl, že nič, tak odišiel von a tam telefonoval. Dňa 24.08.2002\nišiel na dovolenku na 23 dní. O úplatku vedel z TV, po príchode do práce mu to povedal aj K.. C. si\nveľmi nebral ľudí do kancelárie, väčšinou sa s nimi stretával na parkovisku medzi služobným vchodom\na vchodom pre verejnosť.\nSvedok ďalej na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 18.02.2004 vypovedal,\nže v lete 2002 bol zaradený ako veliteľ hliadky justičnej stráže na Okresnom súde Bratislava V. Dňa\n21.08.2002 ráno bol na služobnej vrátnici sám, tak ako bežne, pokiaľ nemajú zvýšené stavy ostrahy.\nPamätá sa, že to bola streda, nakoľko nasledujúcu sobotu 24.8.2002 išiel na dovolenku. Potom, ako C.\nprišiel ráno do práce, pri prechode vrátnicou podráždene povedal, že za ním príde J., ktorého nechce\nprijať. Padlo slovo kompenzácia a ešte povedal, že ho dostane. Zároveň uviedol, že ho otravuje J..\nMedzi 09.00 hod. až 12.00 hod toho dňa prišiel do budovy cez služobnú vrátnicu J., ktorý uviedol, že\nide za C., s ktorým sú dohodnutí. On mu povedal, že sudca ho neprijíma, no keď J. trval na tom, že sú\ndohodnutí, tak C. zatelefonoval. Tento mu podráždene odpovedal, že mu ráno povedal, že J. nechce\nprijať. J. povedal, že je to dohodnuté aj cez W., ktorej tiež telefonoval, ale nedvíhala. Nato J. vyšiel von z\nbudovy a telefonoval. Viac sa do budovy nevrátil. Pozeral sa za ním, pretože sa mu to zdalo podozrivé.\nSvedok zostal na služobnej vrátnici celý deň. Zo služobnej vrátnice na vchod pre verejnosť nevidí. Zo\nstanoviska justičnej stráže nie je vidieť ani na chodbu pred pojednávacími miestnosťami. Túto je vidieť\nz podateľne. Od kolegov počul, že Králik chodil za W., ale on toho nebol svedkom.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2008 vypovedal, že dňa 21.08.2002 ráno slúžil na vchode pre\nzamestnancov. Keď prišiel do práce sudca C., mu podráždene povedal, že má za ním prísť pán J.,\nktorého on nechce prijať. Spomínal aj nejaké kompenzácie, a to, že ho otravuje nejaká J.. Svedok v\ntom čase vedel, že sa pojednáva pre lúpež so zbraňou vec J.. Medzi deviatou až obedom došiel J., ktorý\nchcel ísť za C., tak mu skontroloval doklad totožnosti. J. mu povedal, že je to vybavené, že sú dohodnutí.\nNato mu povedal, že ráno mu bolo sudcom C. povedané, že tento ho neprijíma. Na jeho naliehanie ho\nvšak C. ohlásil. C. mu povedal dosť nepríjemne to, čo ráno, a asi buchol telefónom. J. opäť povedal,\nže ho neprijme. J. nato povedal, že je to dohodnuté s JUDr. W., tak zavolal aj jej, no ona nedvíhala.\nJ. povedal, že asi sú zle dohodnutí. Keďže mu to bolo divné, sledoval J. ako vyšiel na parkovisko a\ntelefonoval. Keď bol na niečo upozornený od prokurátora alebo sudcu, tak sa tomu venoval tak, aby sa\ntieto osoby do budovy nedostali a neohrozovali niečo. Všetci sudcovia robili niekedy oznamy ohľadom\nosôb, ktoré nemajú vpúšťať.\nSvedok Ing. U. J. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 18.02.2004 vypovedal,\nže obžalovaného pozná z videnia. Prišiel s ním do styku pri výkone služby za takých okolností, že\n28.08.2002 asi o 11.45 hod. prišiel na ich útvar J., ktorý uviedol, že obžalovaný od neho žiada úplatok za\núčelom zmiernenia trestného postihu jeho syna. Uviedol, že k odovzdaniu peňazí by malo dôjsť okolo\n13.00 hod. Spísal s ním zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa zákona o Policajnom zbore. Nevie, či bol\nJ. inštruovaný. Potom išiel pred budovu Okresného súdu Bratislava V. a čakal na ďalšie pokyny. O chvíľu\nzavolal na jeho mobil U., že obmedzili osobnú slobodu obžalovaného a že má prísť do kancelárie. Keď\ntam prišiel, bol tam obžalovaný a oproti nemu sedeli U. a U.. Obžalovaný sa snažil nadviazať rozhovor, že\nz akého sú útvaru, no oni sa snažili rozhovor obmedziť na minimum a čakali na príchod výjazdovky. Videl\nobálku na stole, ktorý bol asi pol metra až meter pred obžalovaným a jeho kolegami, no peniaze nevidel.\nVýjazdovka prišla asi o hodinu a urobila ohliadku. Počas práce technika bol na chodbe, takže nevidel, čo\nrobí. Potom sa presunuli na KÚJP na Račiansku. Nevie, kto vykonal prepis zvukového záznamu. Prepis\n\nzvukového záznamu vyhotovuje pracovník úradu operatívnej techniky na základe nariadenia ministra\nvnútra. Zodpovedá zaň riaditeľ úradu operatívnej techniky.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2008 vypovedal, že dňa 28.08.2002 sa J. dostavil na Odbor boja\nproti korupcii, s tým, že chce podať trestné oznámenie, načo si ho zavolal jeho nadriadený, nech s ním\nspíše zápisnicu. Túto zápisnicu o podaní vysvetlenia následne so svedkom J. spísal, pričom svedok J.\nbol poučený podľa § 17 zákona o Policajnom zbore. J.iadal aj o použitie ustanovenia o účinnej ľútosti.\nJ.iel po spísaní zápisnice autom do budovy súdu, do Petržalky, ale či sa niekde zastavil, to on nevie. Jemu\npeniaze neukazoval, takže nevie, či ich už mal, alebo si ich odniekiaľ zobral potom. Po spísaní zápisnice\nsa presunul s kolegami U. a U. takisto k budove súdu. Boli tam autom cca o 15 až 20 minút. Nevie,\nči tam už J. bol. On sa šiel postaviť pod okno, pretože sa bežne stávalo, že peniaze vyhadzovali cez\nokno. Bolo to odzadu budovy, takže nevidel, kedy J. prišiel a nemá vedomosť ani o ostatných osobách.\nKolegovia šli do budovy súdu. Títo boli v budove na poschodí, pred dverami, lebo tam boli ešte nejaké\nmedzidvere. Potom, ako mu zavolali na mobil, že už môže ísť hore, že už sedia so C. v kancelárii, išiel\nza nimi. Keď vošiel do kancelárie, C. sedel na stoličke, alebo lavičke na jednej strane a kolegovia oproti\nnemu. Pri tom, ako ho zavolali, bol zavolaný aj vyšetrovateľ a technik na miesto, aby vykonal ohliadku.\nPritom, ako čakali na technika, šiel C. za ten čas možno tri až štyrikrát na záchod, asi toľko isto krát\nvypil pollitrový pohár. Za jeho prítomnosti sa nesnažili nadviazať žiaden rozhovor, len čakali na mieste.\nZáznam o obmedzení osobnej slobody bol vyhotovený o pol piatej buď ním alebo kolegom, pričom bol\nodovzdaný H. do vyšetrovacieho spisu.\nSvedok K. K. dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní na položené otázky uviedol, že uvedeného\ndňa bol v práci a pamätá sa, že ho oslovil s policajnou akciou ich riaditeľ s tým, že tam boli prítomní\ndvaja policajti a obžalovaný si zobral so sebou toho pána J.. S policajtmi sa zdržiaval na treťom\nposchodí, ale čo sa dialo vo vnútri kancelárie, k tomu sa bližšie vyjadriť nevedel. Nejednoznačné boli jeho\nvýpovede, pokiaľ bol dotazovaný na priestory súdu, nakoľko povedal, že tam už šesť rokov nepracuje.\nNa ďalšie otázky odpovedal, že policajti magnetickú kartu k dispozícii nemali a nevie sa vyjadriť, kde bol\nobžalovaný oslovený po rozlúčení sa s J..\nVo svojej výpovedi dňa 01.03.2007 uviedol, že s obžalovaným nie je v žiadnom pomere, pozná ho\nako sudcu Okresného súdu Bratislava V. Na položené otázky uviedol, že J. nepozná, na okolnosti dňa\n21.08.2002, keď vykonával službu ako člen justičnej stráže, sa nepamätá. Rovnako tak sa nepamätá ani\nna udalosti zo dňa 26.08. a 27.08.2002. Nepamätá sa, že by sa J. domáhal vstupu do budovy. Evidencia\nnávštev sa vykonáva na každom súde inak, on vtedy slúžil na viacerých súdoch v Bratislave. Nevie sa\nvyjadriť, že by osoba menom J. v auguste 2002 žiadala kontakt na JUDr. W., alebo či táto prišla dole\npre takúto osobu.\nVo svojej výpovedi dňa 03.05.2004 na Okresnom súde v Malackách na položené otázky uviedol, že\nobžalovaného na chodbe s Králikom videl, magnetickú kartu mal, policajti kartu nemali, magnetické dvere\nneotvoril on, ale obžalovaný a oni - policajti išli za ním. V budove sú tri stanoviská justičnej stráže - hlavný\nvchod, vchod pre zamestnancov a prvé poschodie, kde sa tiež nachádzajú pojednávacie miestnosti. Na\nstanoviskách sa menia podľa príkazu veliteľa, obmeny sú v priebehu dňa. J. osobne nepozná.\nSvedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky vypovedal, že v roku 2002,\nv čase skutku, tam robil druhý mesiac a na tom súde bol druhý deň, čiže kolegov nepoznal, iba sa\nzaúčal do práce. Druhý deň, keď tam robil, tak vtedy sa to stalo, nejako zomlelo, a nič viac o tom\nnevie. Až na druhý deň sa dozvedel, čo sa stalo. V tom čase tam nebol rámový detektor, a keď tam\nľudia prišli a povedali, že idú na podateľňu, tak sa nekontrolovali, iba keď išli na pojednávanie. Sudcovi\nsa to ohlasovalo telefonicky, keď niekto za ním išiel. J. nepozná, v uvedené dni ho v budove súdu\nnedoprevádzal.\nDňa 01.03.2007 pri výsluchu na položené otázky uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného\nsúdu Bratislava V, osobu menom J. nepozná, nie si je vedomý, že by v dňoch 26.08. a 27.08., keď\nvykonával službu v budove súdu, že by tam nejaký človek s takým menom prišiel. Bol tam nový, prvýkrát\nnastúpil na súd 26.08.2002. Nevie presne povedať, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v\nauguste 2002, lebo vtedy sa len zaúčal, tak to nevie presne povedať. Keď si sudca návštevu vyzdvihol\nna vrátnici, túto prevzal a spolu odišli. Členovia justičnej stráže doprovod nerobili.\n\nSvedok S. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že pokiaľ by sa mal vyjadriť, čo mu\nje známe v súvislosti s predmetom konania, uviedol, že prišiel z dovolenky a dozvedel sa, čo sa stalo\nna súde, uvedeného dňa v práci nebol. Osobu menom J. nepozná. Nevie, či ho do objektu súdu púšťal.\nKu dňu 21.08.2002 sa vyjadriť nevie. Nevie sa vyjadriť ku položeným otázkam čo sa dialo v dňoch\n21.,26.,27.,28.08.2002. Dňa 28.08.2002, keď došlo k zadržaniu obžalovaného, v práci určite nebol.\nPri výsluchu dňa 28.05.2007 uviedol tento svedok, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu\nBratislava V, k samotnej udalosti sa vyjadriť nevie, nakoľko sa o tom dozvedel len z počutia od kolegov,\nkeď sa vrátil z dovolenky. Osobu menom Králik nepozná, na okolnosti služby zo dňa 21.08.2002 si\nnespomína, pretože je to značný časový odstup. Nevie sa vyjadriť k tomu, či osobu menom J. za niekým\ndoprevádzal. Na otázku, či sa zapisovali osoby do knihy príchodov a odchodov, ktoré prišli na súd,\nuviedol, že osoby sa na uvedenom súde do uvedenej knihy sporadicky zapisovali, ale určite nie osoby,\nktoré išli za sudcami.\nSvedok N. T. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky uviedol, že iba počul, že\nobžalovaný údajne zobral úplatok od nejakého pána J., ktorého on vôbec ani nepozná a ani ho nevidel.\nNa dátumy 26., 27.08.2002 si už nepamätá. Nevie sa k týmto dňom vyjadriť. V súčasnom období už na\nsúde nepracuje. Dňa 28.08.2002 prišiel na pracovisko riaditeľ, pýtal sa ho čo sa stalo a riaditeľ povedal,\nže potom sa dozvie. Dozvedel sa to na druhý deň z rádia, a to bolo celé.\nPri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V.,\nosobu menom J. nepozná, na okolnosti zo dňa 21.08.2002, keď mal službu v budove súdu, sa nepamätá,\na nevie nič uviesť. Na otázku, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v tom čase, uviedol,\nže vtedy bolo možné sa do budovy súdu dostať aj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v\nprípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto to oznámil, že prišla za ním návšteva, a keď ju sudca\nchcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca pre návštevu prišiel, odišli\nsami. Nevie sa vyjadriť, či v tom čase osoba menom Králik žiadala kontakt na JUDr. W., prípadne, či\ntáto si pre neho prišla.\nSvedok U. H. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným\nnejaký pán J., ktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný, ako sudca mal pojednávať tú vec a mal dostať\núplatok za to, že neposúdi hasiaci prístroj ako zbraň. Toto sa mal dozvedieť už dávnejšie, ale nevie\nod koho. Inak o veci nevie nič. Nepamätá sa, či v inkriminovanom čase chodil svedok Králik na súd.\nNepamätá sa, či v dňoch 21.,26.,27.08.2002 slúžil. V deň, keď došlo k zadržaniu, bol v službe. Bol na\nvchode pre zamestnancov, keď vošiel ich riaditeľ, niečo sa dialo a potom sa dozvedel od K., čo sa stalo.\nJ. do budovy v ten deň ísť nevidel, bol na vchode pre zamestnancov. Osobne J. nepozná. Nepamätá\nsa, či v dňoch 21.,26., alebo 27.08.2002 doprevádzal osobu menom J. za obžalovaným.\nPri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V.\nK samotnej udalosti, ktorá je vyšetrovaná, sa vyjadriť nevie, dozvedel sa o tom len z počutia kolegov.\nOsobu menom J. pozná, nakoľko v čase, keď sa udalosť stala, uvedený pán chodieval do budovy súdu.\nTo mohlo byť asi dva, alebo trikrát, presne nevie. Pokiaľ ide o deň 21.08.2002, alebo 26.08.2002, tak\nna tieto dni si vôbec nespomína, že kde slúžil, ani na to, či v tieto dni púšťal Králika do budovy súdu.\nRovnako si nepamätá ani na to, že čo robil dňa 27.08.2002.\nSvedok O. U. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2008 na položené otázky ako vyšetrovateľ, ktorý\nrealizoval trestnú vec obžalovaného C. po jej vrátení krajským súdom na došetrenie, vypovedal, že\n17.01.2007 požiadal ÚJKP KR PZ v Bratislave o zaslanie konceptu vyšetrovacieho spisu KÚV-141OVEK-2002. Súčasne s konceptom spisu mu bol zaslaný aj ďalší spisový materiál pod číslom KÚV-141/\nOVEK-2002 označený „Naviac“, v ktorom sa nachádzali výpisy z uskutočnenej telekomunikačnej\nprevádzky z telefónnych čísiel, evidovaných na JUDr. X.J., resp. čísla, ktorého bol užívateľom a do\nspisu ich dal z toho dôvodu, lebo to považoval za potrebné. Zároveň vyhotovil obžalovanému fotokópie\nprepisov rozpisu hovorov.\nĎalej tento svedok vypovedal ohľadom skartovania listiny č. PPZ-1059/KFP-ÚOTČ-02 zo dňa\n02.09.2002. Podľa úradného záznamu svedka tento vykonal osobné šetrenie dňa 05.09.2007 ohľadom\ntejto listiny. Listina bola podľa jeho zistenia skartovaná 08.03.2007 pod č. PPZ-214-BKP-2007. Na\notázky, prečo svedok pátral a čo bolo obsahom tejto listiny uviedol, že podnet na pátranie po tejto\n\nlistine mu dal obžalovaný, ktorý vyslovil domnienku, že nakoľko sa objavili výpisy hovorov jeho\nako obžalovaného a chýbali výpisy hovorov svedka J., tak je logické, že keď sa pýtali výpisy na\nobžalovaného, tak si asi pýtali výpisy na telefónne číslo J.. To bol dôvod, prečo svedok takto postupoval.\nČo však v skutočnosti bolo skartované, to nevie, možno sa len domnievať, že to mohla byť nejaká\nžiadosť mobilnému operátorovi na výpis hovorov. Ale to bola len domnienka. Na ďalšie otázky ohľadom\nfinančných prostriedkov, ktoré sa našli v kancelárii obžalovaného po jeho zadržaní a ich pôvodu, svedok\nuviedol, že sa môže len domnievať, že by malo ísť o prostriedky policajného zboru. Vykonal preto\npísomné dožiadanie na Oddelenie financií na kraji, aj na MV SR, či v tom čase nebol vykonaný nejaký\nvýber financií v hotovosti, ale prišla negatívna odpoveď a následne sa potom aj svedka Králika spýtal\nna pôvod tých peňazí, on vyhýbavo odpovedal. Na otázku, či svedok vie, prečo vyhýbavo odpovedal,\nuviedol, že sa môže len domnievať, že si myslel, že je viazaný nejakou mlčanlivosťou, alebo nejakým\ntakým spôsobom. Nevie, to je domnienka tiež.\nSvedok JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 vypovedal, že vie, čo je\npredmetom konania, nakoľko bol vypočutý na súde v Malackách a k veci môže uviesť, že s J. je spolužiak.\nPôsobí na Akadémii Policajného zboru, preto sa pohybuje vo vysokoškolskom prostredí a často chodí\nna právnickú fakultu. Za oného času sa stretol s Králikom na právnickej fakulte, bavili sa o bežných\nveciach a pri odchode už vo dverách sa ho Králik pýtal, či pozná C., na čo mu povedal, že pozná C. X.,\nale aj N. - brata, s ktorým päť rokov býval na izbe. To bolo všetko. Na položené otázky uviedol, že J. ho\nnežiadal, aby intervenoval. Nežiadal o nič a ani nevedel, že má problém.\nSvedok JUDr. N.J. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 02.12.2008 vypovedal, že o zadržaní brata\n- obžalovaného sa dozvedel neskôr, keď mu volala jeho dcéra, čo sa stalo. Pýtala sa ho, či sa stretol\naj pred zadržaním s S. J., na čo jej on povedal „áno, stretli sme sa“. K tomu stretnutiu došlo asi tak, že\npár dní pred zadržaním ho telefonicky kontaktoval rozrušeným hlasom J. a pýtal sa, či sa môžu stretnúť,\nže do telefónu nechce hovoriť, s čím súhlasil. Poznali sa zo štúdia, boli kamaráti. Keď prišiel, vypadal\nnesvoj, bolo to v lete, bol prepotený, zničený, frustrovaný, prišiel za ním na firmu, bolo to po pracovnej\ndobe a boli tam len sami. Potom začal rozprávať, že kvôli čomu prišiel a povedal, že má problémy so\nsynom, ktorý drogoval, fetoval, no a teraz že vykonal nejakú lúpež a údajne, že je to na súde a pojednávať\nto má brat. Hovoril mu, že viackrát sa s ním kontaktoval, nahováral ho, aby ho oslobodil, že keď sa to\noslobodí, že to bude vybavené tak, že kraj to len potvrdí. Na to J. povedal, aby sa nehneval, že on sa\nna takú vec nedá nahovoriť. S bratom sa v tej dobe nestýkal, no a tým ako J. povedal, že by to bolo\nnahováranie na trestný čin a že toto nevykoná, tak rozhovor skončil a J. odišiel. Na položené otázky\nuviedol, že s J. od tej doby, čo spôsobil túto udalosť, sa s ním nebavil. Na otázku, či pozná vyjadrenie J.\nohľadom stretnutia s ním, uviedol, že áno, vie, že J. sa vyjadril, že nie je pravdou, že bol za ním, ale on\ntrvá na svojej výpovedi. Pokiaľ by mal bližšie upresniť, kedy bol J. za ním, tak to bolo päť až desať dní\npred zadržaním. Skutočnosti, o ktorých vypovedá, nemôže nikto potvrdiť, boli sami.\nPri výsluchu zo dňa 15.03.2007 tento svedok vypovedal, že o udalostiach sa dozvedel od netere J.J.,\nktorá sa telefonicky pýtala, či vie, čo sa stalo otcovi. On sa to dozvedel až z jej telefonátu a následne to\nbolo medializované. Potom sa ho pýtala na J., či bol s ním a či sa o jej otcovi rozprávali, uviedol, že áno,\nže sa s ním stretol. Osobu S. J. pozná, je to spolužiak z vysokej školy, a pár dní pred zadržaním brata\nmu zavolal, že sa chce s ním stretnúť, či môže prísť za ním do Bánoviec, pričom povedal, že do telefónu\nnechce hovoriť. Prišiel za ním na firmu, sťažoval sa, že má so synom problémy, že syn spáchal lúpež a\nže to robí jeho brat. Uviedol, že brata viackrát nahováral, aby ho oslobodil, že na kraji je to vybavené, že\noslobodzujúci rozsudok sa potvrdí. Povedal mu, že sa na takú vec nedá nahovoriť, nech s ním neráta\na tiež J. povedal, že sa s bratom už niekoľko rokov nerozpráva a tým sa stretnutie skončilo. Potom ho\nuž J., ani nikto iný neoslovil.\nSvedok C. H. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 02.12.2008 vypovedal, že v tom čase prevádzkoval\nzáložňu v Bratislave. Robil vtedy u neho S.. V roku 2000 sa prevalilo, že S., S. prezývaný D., H. a ešte\njeden urobili nejaký tabak. V roku 2002, niekedy v máji, S. už u neho nepracoval, prišiel za ním, pretože\nvedel, že sa s obžalovaným pozná, nakoľko obžalovaný ku nemu pravidelne chodil a či by mu nevedel\npomôcť dostať sa z prúseru. Obžalovaný ich má súdiť a či by mu nevedel dať nejakú záruku. Hovoril, že\nten mladý, čo tam s nimi bol, mal vysoko postaveného tatka na polícii a ten povedal, že ten mu vybaví,\nže nedostane žiadny trest. On obžalovaného oslovil niekedy v priebehu júna, že nech si dáva pozor, lebo\nsú to takí hajzlíkovia petržalskí. Potom v auguste 2002 bolo to 27., deň predtým než bolo medializované,\nže obžalovaného zatkli, vybral si obžalovaný u neho v záložni telefón, už presne nevie aký, s tým, že\n\nnemá u seba peniaze a príde na druhý deň, aby mu ho odložil a na druhý deň už neprišiel. Vie, že to\nbolo 27., ale nevie o koľkej hodine, stretli sa medzi 14.00 hod. - 15.00 hod., mohlo to byť u neho, ale sa\nmu zdá, spomína si, že sa s ním asi na súde stretol, lebo im tam niesol, robil vtedy terajší Orange, vtedy\nGlobtel a zabezpečoval pre Okresný súd Bratislava V, pre všetkých pracovníkov služby. Na otázku, či\npotom ešte boli v kontakte uviedol, že už nevie povedať, ale si myslí, že ešte večer prišiel obžalovaný\nza ním, on musel byť u neho, lebo si pozeral telefóny, to bolo okolo nejakej 16.00 hod. až 17.00 hod. Na\nďalšiu otázku uviedol, že s obžalovaným sa stretol asi mesiac, dva pred týmto výsluchom na hlavnom\npojednávaní. Bol na súde, niečo tam vybavoval aj s kamarátom a prišiel za obžalovaným na kamarátsku\nnávštevu, lebo dlho spolu neboli. A išiel za ním aj preto, lebo si u neho zabudol rukavice v zime asi\npred dvoma rokmi a obžalovaný mu predtým volal a povedal, že si tam zabudol rukavice, že či nepríde\nniekedy na návštevu. Predtým bol naposledy s obžalovaným asi pred dvomi rokmi.\nSvedok JUDr. K. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2008 uviedol, že nebol zbavený\npovinnosti mlčanlivosti Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a preto nie sú splnené\npodmienky na jeho výsluch. Bol poučený, že bol predvolaný a vypočúvaný bude ku skutočnostiam, ktoré\nnetvoria predmet služobného tajomstva a na ktoré sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti a následne po\npoučení, okrem iného aj o tom, že nemusí vypovedať, ak by svojou výpoveďou privodil nebezpečenstvo\ntrestného stíhania sebe alebo osobe sebe blízkej uviedol, že využíva toto oprávnenie a vypovedať\nnebude.\nSvedok Bc. K. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.01.2009 vypovedal, že ako policajt v\nrámci skráteného vyšetrovania vypočúval JUDr. J. v procesnom postavení svedka, išlo o skrátené\nvyšetrovanie vo veci prečinu zasahovania do nezávislosti súdu. J. sa mal vyjadriť k trom veciam.\nPrvá vec, či sa stretol s JUDr. W. a rozprával sa o tom, že nejakým spôsobom sa potrebuje dostať\nk obžalovanému. Druhá vec bola, či v nejakom období predtým, ako celá kauza vznikla, navštívil\nobžalovaného u neho na súde, práve cez tú JUDr. W. a tretia vec sa mala týkať skutočnosti, či navštívil\nosobne svojho bývalého spolužiaka z vysokej školy - brata obžalovaného, ku ktorému mal nejakým\nspôsobom intervenovať v prospech svojho syna. Vtedy pri výsluchu sa dostali k tým prvým dvom veciam\na to, či sa stretol s JUDr. W. a či ju žiadal o stretnutie s obžalovaným aj k tomu, či ho naozaj v tej\nbudove súdu navštívil. K tretej veci, čo sa týkalo návštevy brata, sa už nedostali, lebo J. vtedy požiadal o\nprerušenie výsluchu s tým, že teraz k tomu vypovedať nebude a že aby to dokončili inokedy. Na otázku\nobhajcu, že napriek tomu, že nebol vypočutý, či uviedol skutočnosti ohľadne návštevy u brata, svedok\nuviedol, že áno, v dialógu čo medzi sebou viedli, tak sa J. pýtal, či tieto veci sa zakladajú na pravde,\npričom J. povedal že áno, že on to nepopiera, že sa stretol s bratom pána doktora. Myslí si, že to bolo v\nBánovciach nad Bebravou, bol v práci za ním a bolo to vtedy, keď sa vracal s kolegyňou zo služobnej\ncesty vo Vysokých Tatrách. Pýtal sa J., čo bolo predmetom tej návštevy a J. vlastne povedal, že on na\ntom nevidí nič zlé, aby nenavštívil svojho bývalého spolužiaka a že majú dobré rodinné vzťahy a že\nsa navštevujú aj ako rodiny. Myslí si, že sa ho pýtal aj na to, či sa rozprávali o jeho synovi, ale jeho\nvýpoveď bola vyhýbavá. Na položené otázky ohľadom výsluchu J. svedok uviedol, že tohto vypočúval\nna základe vlastného uváženia. Na otázku, či neuvažoval v tej chvíli o tom, že to, čo bolo podľa neho\nneformálne povedané J., zaprotokoluje, svedok uviedol, že o tom uvažoval, ale potom zvolil iný postup\nv skrátenom vyšetrovaní. Na otázku, či bol v styku s prokurátorkou a či vedela o neformálnom vyjadrení\nJ. vo vzťahu k návšteve u C. v Bánovciach nad Bebravou, svedok uviedol, že na to si nespomína, ale\nboli v písomnom kontakte, takže si myslí, že nie. Záverom na otázku samosudcu uviedol, že o tom, čo\nhovoril J. pri neformálnom rozhovore, úradný záznam neurobil.\nSvedkyňa J.J. dňa 03.05.2004 na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách vypovedala,\nže dňa 28.08.2002 bola k veci vypočutá bez prítomnosti obhajcu. V tento deň bol jej otec zadržaný. Deň\npredtým mu dala jej vkladnú knižku, pretože jej mal kúpiť mobilný telefón od pána H. a nasledujúci deň\nráno jej otec telefonoval, či si spomenula na heslo ku vkladnej knižke, pretože to presne nevedeli. Na\ndruhý deň telefonovala jeho bratovi N., keď sa dozvedela na teletexte informácie o zadržaní, lebo boli\nindície, že ho jeho brat udal. Tento o tom nič nevedel, len povedal, že nedávno s tým J. bol a že sa na\ntatina pýtal. Z tejto zápisnice vyplýva, že obžalovaný v rámci tohto jej výsluchu žiadal zaprotokolovať,\nže svedkyňa povedala, že 27.08.2002 prišiel o 15.00 hod. z práce, čo vie podľa toho, že išla do nočnej,\nona čakala na ten mobil.\nSúd sa v priebehu dokazovania oboznámil so znaleckými posudkami, ktoré boli v predmetnej veci\nvypracované a tiež vypočul v priebehu konania znalcov, ktorí znalecké posudky vypracúvali.\n\nZnalkyne MUDr. A. K. a MUDr. A. R. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria v závere svojho\nznaleckého posudku č. 3/2003 na položené otázky odpovedali nasledovne :\nObvinený v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou. Bola však u neho\nzistená porucha osobnosti s prevahou narcistických rysov, s túžbou po moci, nízkou empatiou s prejavmi\nagresivity, zvýšeným zameraním na seba, zlyhávajúcu v sociálnych kontaktoch.\nObvinený v čase páchania trestnej činnosti bol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre\nspoločnosť a bol schopný ovládať svoje konanie.\nV súčasnosti jeho duševný stav tiež nevykazuje známky duševnej choroby. Vykazuje príznaky miernej\ndekompenzácie osobnosti, ktorá je vyvolaná situačne, ako reakcia na nepriaznivú životnú situáciu, v\nktorej sa ocitol v súvislosti s trestným stíhaním. Máva stavy úzkosti, ťažšie ovláda svoju emotivitu a\nafektivitu, má sklon k impulzívnemu a k chybnému správaniu, s prejavmi agresivity. Je však schopný\nchápať zmysel trestného konania, vystupovať pred súdom a obhajovať sa.\nPobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre chorobu alebo poruchu nebezpečný\npre spoločnosť. Znalci nenavrhujú ochranné liečenie, ani iné ochranné opatrenie.\nObvinený nie je závislý na alkohole, ani iných návykových látkach. Predpoklad, že v čase páchania\nskutkov konal pod vplyvom nejakých látok, je nepravdepodobný.\nZnalci nemajú iné zistenia, rozhodujúce pre posúdenie duševného stavu a protispoločenského konania.\nMUDr. R. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 03.05.2004 zotrvala na\nzáveroch z posudku.\nMUDr. K. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2009, pričom rovnako tak na záveroch\nposudku zotrvala. Vypovedala tiež, že spolupráca s obvineným bola pri vyšetrení duševného stavu\nobtiažna. Ďalej vypovedala, že si myslí, že od primárky MUDr. R. padla na obžalovaného poznámka,\naby sa priznal, že sa mu uľaví.\nZnalec PhDr. T. S. z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých dospel v závere\nsvojho znaleckého posudku č. 23/2002 k nasledujúcemu záveru :\nÚroveň intelektových schopností obvineného je v pásme vysokého nadpriemeru. Jeho osobnosť\nvykazuje vysoko nadpriemerné intelektové schopnosti. Je diferencovaná, s introvertovanou orientáciou\na narcistickými štruktúrami: s dominujúcou náklonnosťou k sebe v protiklade k náklonnosti ku druhým, s\ntendenciou ku tvrdohlavosti a opozícii, zamestnávaná osobnou hodnotou, pozíciou /mocou/ a úspechom.\nJe dráždivá, vyžadujúca pozornosť a obdiv, so zníženým záujmom o druhých ľudí a schopnosťou vcítenia\nsa do ich prežívania a potrieb. Aktuálne je inhibovaná anxiózne-depresívnou symptomatikou, pričom\ndepresívne prežívanie viac odráža zakrývajúcu zlosť a konfliktom zaťaženú agresivitu. U obvineného\nsa prejavili charakteristiky v rámci jeho narcistickej zameranosti osobnosti - túžby po moci a úspechu,\nvonkajšom bohatstve, tendencii zmocňovať sa a kompenzovať. Obvinený je schopný správne vnímať a\nreprodukovať udalosti a okolnosti, pre ktoré je trestne stíhaný. Prognóza vývoja jeho osobnosti vo vzťahu\nk protispoločenskému konaniu je nádejná pri spravodlivom potrestaní, ktoré ak dokáže akceptovať, môže\nbyť postačujúce z hľadiska resocializácie. Osobnosť obvineného nevykazuje také kvality antisociálnych\nčŕt vrátane agresivity, ktoré by bránili držaniu zbrane a streliva.\nNa hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách dňa 03.05.2004 sa priklonil k svojmu\nznaleckému posudku, respektíve k jeho záverom.\nNa hlavnom pojednávaní súdu, konanom dňa 03.12.2008 uviedol, že vyjadrenie obžalovaného, že ho\nzamkol v izbe s tým, že tam za ním príde, nie je pravdivé.\nZnalci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Mgr. A. I. a Ing. K. Q. v\nzávere svojho znaleckého posudku č. PPZ-1333-3/KEU-BA-EXP-2004, ktorý sa nachádza na č.l. 849\n\nskonštatovali, že predložený prepis zvukového záznamu (označený ako neutajovaná príloha č.1. k\nč.p. PPZ-T-1164-ITP-9/2002-KFP-ÚOT-BA) obsahuje vybrané pasáže rozhovoru zaznamenaného na\naudiokazete označenej ako neutajovaná príloha č. 2 k č.p. PPZ-T-1164-ITP-9/2002-KFP-ÚOT-BA.\nPrepis korešponduje s obsahom vybraných pasáží, ale vyskytujú sa v ňom drobné nepresnosti.\nKontrolný prepis vybraných pasáží doplnený o časovú pozíciu vynechaných úsekov v nahrávke a\nich heslovitý obsah tvorí prílohu ich znaleckého posudku. Kópia nimi upravovanej audionahrávky č.\nPPZ-1333/KEÚ-BA-EXP-2004 bola vyhotovená na audiokazetu s označením „PPZ-1333-3/KEÚ-BAEXP-2004“. Fonoskopickou expertízou neboli zistené iné závažné skutočnosti.\nZnalkyne z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej Univerzity v Žiline z odboru písmoznalectvo Mgr. K. U.\na Mgr. T. D. v závere svojho znaleckého posudku č. 217/2007 skonštatovali, že pisateľom textových,\nčíselných zápisov na origináli spornej písomnosti o rozmeroch 10x10 cm, ktorej kópiu ceruzkou označili\nSM 1/46-2007 a ktorej text začína číslicou a slovami :“1/ diplom + vysvedčenie...“, je tá istá osoba, ktorá\nje pisateľom porovnávacích materiálov, nimi ceruzkou označených PM 1/46-2007, PM 2/46-2007, PM\n3/46-2007, ako aj zápisov nachádzajúcich sa v spise 3T 208/02 na č.l. 54, 55, nimi ceruzkou označených\nPM 54, PM 55, a to Igor C..\nMgr. U. na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2009 vypovedala, že autor môže byť iný ako je pisateľ\ntextu, avšak ide o dve roviny skúmania a oni neboli pribratí k vyjadreniu sa autorstva, takže sa nemôže\nk autorovi na základe písmoznaleckého skúmania vyjadriť. Jednoznačne však tvrdí, že ten kto napísal\nspornú písomnosť je pisateľom aj porovnávacích písomností. Ďalej na otázky obžalovaného uviedla, že\nani ten najgeniálnejší pisateľ nedokáže napodobniť variabilitu písma totožného pisateľa.\nZnalkyňa z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor kriminalistika, odvetvie\ngrafická diagnostika mjr. Ing. E. D. v závere svojho znaleckého posudku č.p. PPZ-5572/KEU-BAEXP-2007 skonštatovala, že sporná kópia, označená ako č.l. 153a, nachádzajúca sa v koncepte\nvyšetrovacieho spisu ČVS: KUJP-141/OVEK-2002 He, bola vyhotovená z predlohy ručne vyhotovených\ntextových zápisov, nachádzajúcich sa na segmente papiera s rozmermi 10x10 cm, predloženého\nako porovnávací materiál. Predmetná kópia vykazuje charakteristické znaky svedčiace o použití\nreprodukčného kopírovacieho zariadenia pracujúceho na princípe elektrostatického nánosu práškového\ntonera na papier.Textové zápisy na predloženom spornom a porovnávacom materiáli vykazujú zhodné\ncharakteristické znaky, vyznačujú sa však charakteristickými znakmi svedčiacimi o obťahovaní, resp.\no dopisovaní častí niektorých znakov (pravdepodobne z dôvodu lepšej čitateľnosti textových zápisov,\nnakoľko obsah týchto textových zápisov pozmenený nebol). Niektoré znaky v ručne vyhotovenom texte\nboli najprv obtiahnuté, resp. boli niektoré časti týchto znakov dopísané a až potom bol tento text\nprekopírovaný a niektoré znaky boli obtiahnuté, resp. boli dopísané ich časti až po prekopírovaní ručne\nvyhotoveného textu.\nMjr. Ing. D. na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2009 vo svojej výpovedi zotrvala na záveroch svojho\nznaleckého posudku.\nĎalej sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisového materiálu sp. zn. 3T 73/02 (3T 207/02). Z\nobsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v trestnej veci obžalovaného J. H. a spol., kde bol\nobžalovaný aj Andrej Králik, bolo zistené, že O. J. bol podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku spod\nobžaloby prokurátora za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona oslobodený. Z konkrétnej časti rozsudku,\ntýkajúcej sa dôvodov oslobodenia obžalovaného O. J., súd zistil, že „obžalovaný O. J. spáchanie\nžalovaného skutku v plnom rozsahu poprel a jeho výpoveď potvrdzuje aj spoluobžalovaný S.. Vina\nobžalovaného J. je v tomto bode preukazovaná tak, ako v prípade obžalovaného S. len nehodnovernou\na rozporuplnou výpoveďou obžalovaného H.. Obžalovaný J. zhodne s výpoveďou obžalovaného S.\nuviedol, že hasiaci prístroj dal obžalovanému H. na to, aby ho tento predal. Nemal vedomosť o tom, na\nčo chce obžalovaný H. skutočne hasiaci prístroj použiť. Obžalovaný J. vysvetlil, odkiaľ sa k nemu dostali\nzaistené telefónne karty a toto jeho tvrdenie nebolo v jeho konaní vyvrátené. Sám vo svojej výpovedi\nuviedol policajtom, kde sa nachádza hasiaci prístroj, kde ho vyhodil a policajti na základe výpovede ho\ntu aj našli. Nemal teda dôvod zatajovať uvedenú skutočnosť, čo by bolo zrejmé, ak by skutok spáchal.\nV aute obžalovaného J. nebol zaistený rezač, ktorý uvádzal obžalovaný H., takže ani toto tvrdenie\nobžalovaného H. nie je objektívne potvrdené. Vzhľadom na už vyššie citované rozpory vo výpovedi\nobžalovaného H., ktorý aj vzhľadom na závery znaleckého posudku mal dôvod neprávom obviňovať\n\nobžalovaného J., musí súd konštatovať, že vina obžalovaného J. je v tomto bode obžaloby postavená\nlen na jedinom spochybnenom usvedčujúcom dôkaze, ktorým je výpoveď obžalovaného H.. V celom\nkonaní sa nepodarilo zabezpečiť iný priamy dôkaz, alebo rad súvisiacich nepriamych usvedčujúcich\ndôkazov, ktoré by vinu obžalovaného J. za spáchania uvedeného skutku potvrdzovali. Súd tu poukazuje\nna platné zásady trestného konania, z ktorých je zrejmé, že vina obžalovaného musí byť preukázaná\nmimo akúkoľvek pochybnosť. Pokiaľ vina preukázaná nie je, má sa za to, že skutok nemohol obžalovaný\nspáchať. V osobe obžalovaného O. J. existuje minimálne dubiózny dôvod na jeho oslobodenie spod\nobžaloby a preto súd po vykonanom dokazovaní musel obžalovaného J. spod obžaloby oslobodiť“ (č.l.\n19-20 rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 73/2002 zo dňa 28.01.2003; sp. zn. 1T\n199/2003 zo dňa 28.01.2003). Rovnako tak bolo z obsahu tohto spisu zistené, že sa tam nenachádza\ndoklad o predaji vozidla, nachádza sa iba v zápisnici citácia o tom, že takýto doklad bol predložený a\nbol na pojednávaní súdu oboznámený.\nPokiaľ ide o listinné dôkazy, majúce vzťah k vyžiadaniu úplatku, osobitne súd prihliadol najmä na\nzápisnicu o podanom vysvetlení S. J. z 28.08.2002 od 11.40 hod. do 12.15 hod. č.l. 1807 - 1808, správu\nOkresného súdu Bratislava V z č.l. 4546, písomné podanie prokuratúry z č.l. 4547 s prílohami, rozpis\nslužieb príslušníkov ZVJS z č.l. 1811, a úradné záznamy, správy a vyjadrenia mobilných operátorov z\nč.l. 5019, 5020, 5104, 5108, 5118, 5119, 5120, 5121-5132, 5140, 5147, 5160, 5186, 5190, 5191, 5192,\n5196, 5197, 5198, a zápisnicu z výsluchu svedkyne I. zo dňa 08.07.2002 z pripojeného spisu 3T 73/02.\nV zápisnici o podanom vysvetlení S. J. uviedol, že: „Niekedy na prelome mesiacov jún a júl tohto roku\nviedol p. C. súdne pojednávania, kde bol medzi obžalovanými aj môj syn O. J.... Zúčastnil som sa časti\ntohto pojednávania spolu s manželkou, ktorá zotrvala na pojednávaní až do konca, ja som v priebehu\npojednávania odišiel. Po ukončení pojednávania X.J. kývol na manželku, že chce s ňou hovoriť. Zobral\nju so sebou do kancelárie, kde jej povedal, že by rád so mnou hovoril. Ja som ho kontaktoval v stredu\n21.08.2002 z dôvodu, že sa nám navzájom krížili dovolenky a nezastihol som ho v práci. Bol som u\nneho sám a povedal mi, že ak chcem zlepšiť synovi výhliadky v tomto trestnom konaní, bolo by vhodné\npriniesť 100.000,- Sk... Na uvedené som mu povedal, že je to pre mňa problém, že všetko, čo mám doma\nje 40.000,- Sk. Povedal, že je to málo a aby som obstaral celú sumu 100.000,- Sk. Povedal som, že\npotrebujem čas a peniaze si od niekoho požičiam. Spýtal sa ma, dokedy som schopný zohnať peniaze,\npovedal som mu, že do utorka 27.08.2002. V ten deň som prišiel na súd o 15.00 hod. Zobral ma do svojej\nmiestnosti, kde sa ma priamo spýtal, či mám peniaze, povedal som mu, že pri sebe nemám, mám len\n40.000,- Sk a 30.000,- Sk mám prisľúbených ako pôžičku a som schopný dať 70.000,- Sk. Na to povedal,\nv poriadku a spýtal sa, kedy ich môžem doručiť. Povedal som mu, že asi v piatok 30.08.2002. Na to mi\npovedal, že je to neskoro... Na to ma upozornil, že dnes 28.08.2002 je posledný termín a peniaze mám\ndoniesť medzi 13.00 hod. a 14.00 hod.“.\nZo správy Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.8.2011 vyplýva, že na tomto súde sa nenachádzajú\npodklady, ktoré by preukazovali, že či počas existencie súdu v určitej dobe bola uložená povinnosť\npríslušníkom justičnej stráže zapisovania stránok vstupujúcich do budovy súdu za sudcom alebo iným\núčelom.\nZo správy prokuratúry zo 17.8.2011 je zistiteľné, že sa v spise prokuratúry nenachádzajú žiadne\npísomnosti okrem pripojených záznamov policajta Závrackého zo dňa 21.11.2002, ktoré boli v prílohe\npredložené.\nZ rozpisu služieb príslušníkov ZVJS zo dňa 18.1.2007 je zistiteľné, že na Okresnom súde Bratislava V\nvykonávali službu: dňa 21.8.2002 - vedúci: S., strážni: K., H., K., dňa 26.8.2002 - vedúci: K., strážni: H.,\nT., K., dňa 27.8.2002 - vedúci: K., strážni: H., T., K..\nVo vzťahu k výpisom telefónnych hovorov, na základe vyjadrenia obžalovaného v práve posledného\nslova dňa 26.7.2012, bolo súdom rozhodnuté v súlade s ust. § 276 ods. 1 Tr. por. že dokazovanie bude\ndoplnené z dôvodu, že je potrebné objasniť okolnosť týkajúcu sa výpisov telefonických hovorov.\nZ úradného záznamu z 26.7.2012 je zistiteľné, že sa súd spojil s mobilným operátorom Slovak Telekom\na.s. Bratislava (ďalej len „operátor“), kde bolo oznámené, že ak bolo v prípise v roku 2007 uvedené,\nže je možné získať výpisy z odchádzajúcich hovorov, nakoľko odchádzajúce hovory sa archivujú počas\ncelej aktivácie, tak zrejme je to možné. Z úradného záznamu z 27.7.2012 je zistiteľné kontaktovanie\n\nsa na zodpovedných pracovníkov operátora, kde pracovníčka uviedla, že je potrebné zaslať písomnú\npožiadavku. Zo správy operátora zo dňa 8.8.2012 vyplýva požiadavka na zaslanie osobitnej žiadosti\nna údaje týkajúce sa správy kedy a ktorý orgán štátu v uvedenej trestnej veci o výpis telefonických\nhovorov z uvedeného čísla žiadal. Z úradného záznamu zo dňa 14.8.2012 vyplýva oznámenie súdu\noperátorovi, že sa uvedená požiadavka písomne zasiela. Z úradného záznamu zo dňa 16.8.2012 je\nzistiteľné oznámenie pracovníka operátora, ktorý uviedol, že údaje týkajúce sa odchádzajúcich hovorov\nzo žiadanej tel. stanice (z telefónneho čísla S. J. 0903 237 197) sú k dispozícii, ale poskytnutie správ je\npotrebné konzultovať s právnikmi a o žiadosti bude rozhodnuté. Z úradného záznamu zo dňa 23.8.2012\nje zistiteľná skutočnosť, že pracovník operátora kontaktoval samosudcu, kde uviedol, že telefonoval\nna číslo, ktoré si našiel v rámci odkazu na stole od spolupracovníka s tým, že mal volať na mobilné\nčíslo 0949 756 799, ktoré bolo na lístku napísané a bol tam údaj „ Bratislava V“. Zdvihol to pán,\nktorého meno si nepamätá a žiadal, aby mu bolo oznámené, čo bolo predmetom dožiadania zo strany\nsúdu a konajúceho sudcu a či budú údaje poskytnuté. Keď mu pracovník oznámil, že takúto informáciu\nmu nemôže oznámiť uvedený muž začal používať viacnásobné vulgarizmy na adresu pracovníka aj\nkonajúceho sudcu na čo mu pracovník oznámil, že o telefonáte bude informovať konajúceho sudcu na čo\nmu uvedený muž oznámil, že ak to povie tak sa mu môže niečo stať, resp. sa mu niečo stane. Pracovník\nvyslovil obavu, že či nejde o vec kde by mu hrozila ujma na zdraví alebo výbuch auta, na čo mu bolo\noznámené konajúcim sudcom, že ide o korupčnú kauzu. Z úradného záznamu z 30.8.2012 vyplýva, že\npracovník operátora uviedol, že bude zaslaná odpoveď na žiadosť a požiadavka na úhradu nákladov,\nktoré boli s tým spojené. Zo správy operátora zo 14.8.2010 vyplýva, že za obdobie od 28.8.2002 do\n25.11.2009 boli poskytnuté údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke k uvedenému číslu a to\nSlovenskej informačnej službe na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt 3-10/2008\nz 22.1.2008. Bol poskytnutý zoznam prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z uvedeného čísla\nod 14.7.2007 do 14.1.2008. Ďalej bol v prílohe zaslaný výpis odchádzajúcich hovorov z uvedeného\nčísla 0903 237 197 za obdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002. Prílohu podania tvorí aj prípis Slovenskej\ninformačnej služby z 25.1.2008 - žiadosť o vyhotovenie výpisu telekomunikačnej prevádzky, rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 22.1.2008. Zo správy ORANGE a.s. zo dňa 7.9.2012 je zistiteľné,\nže prílohu tvorí identifikácia účastníkov uvedených vo výpisoch hovorov z obdobia júl až august 2002,\nktorý sú evidovaní u spoločnosti ORANGE a.s.. Zo správy mobilného operátora z 18.9.2012 je zrejmá\nodpoveď - výstupy zákazníckych údajov k výpisom odchádzajúcej prevádzky z čísla 0903 237 197 za\nobdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002, prílohu tvorí zoznam účastníkov. Z úradného záznamu z 26.9.2012\nje zistiteľné, že sa samosudca spojil s pracovníkom operátora za účelom vyžiadania oznámenia, či bola\nna S. J. v rozhodnom čase evidovaná iná účastnícka stanica a zároveň, či bola na uvedenú osobu\nevidovaná tzv. pevná linka, ak áno, aby boli zaslané výpisy všetkých odchádzajúcich a prichádzajúcich\nhovorov na tieto čísla za súčasného uvedenia majiteľov účastníckych staníc a taktiež aby bolo zistené\na oznámené, či pevná linka nebola vedená na manželku U. J.. Z úradných záznamov z 27.9.2012 je\nzistiteľná urgencia zo strany súdu na zaslanie požadovanej správy a následne zo správy z 28.9.2012\nje zistiteľné, že na meno S. J. nebola v období mesiacov júl, august 2002 evidovaná žiadna telefónna\nprípojka a ani iné telefónne číslo okrem čísla 0903 237 197. Zo správy operátora zo dňa 24.9.2012\nbolo zistené, že operátor oznamuje telefónne čísla vedené v rozhodnom období júl, august 2002 na\nspoločnosť BYTTHERM s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Z úradného záznamu zo dňa 28.9.2012 vyplýva\nzistenie, že súd neobdržal požadovanú správu o pevnej linke vo vzťahu k U. J. a preto bola táto správa\nurgovaná a z faxovej správy zo dňa 28.9.2012 vyplýva, že na meno U. J. nebola v uvedenom období\nevidovaná žiadna telefónna prípojka ani žiadne mobilné telefónne číslo.\nZo spisu Krajského súdu v Bratislave bolo zistené, že na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby\nbolo vydané rozhodnutie sudcu tohoto súdu o udelení súhlasu na sprístupnenie požadovaných výpisov\nzistených účastníckych čísel hovorov za obdobie od 14.07.2007 do 14.01.2008 na telefónne číslo 0903\n237 197. Z tohto je zrejmé, že ide o žiadosť orgánu štátu, ktorá nesúvisí s prejednávanou trestnou vecou.\nK bodu 3), 4) Hodnotenie dôkazov a ich vieryhodnosť\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa\nspravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť\nzrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov a akými\nprávnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení\nzákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto.\n\nPokiaľ ide o dôkazy, o ktoré súd svoje skutkové zistenia a závery opiera a akými úvahami sa spravoval pri\nhodnotení vykonaných dôkazov, tak je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním boli produkované\ndve skupiny dôkazov a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, ktoré mali potvrdzovať jeho\nobhajobné tvrdenia a na druhej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a v prospech\nusvedčujúcich tvrdení svedka S. J., preukazujúce spáchanie skutku v mieste, čase a spôsobom ako to\ntvrdil tento svedok a ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.\nRozhodnutie o vine obžalovaného bolo súdom ustálené po tom, ako dospel k záveru, že vo vykonanom\ndokazovaní produkované dôkazy v podobe výpovede svedka S. J. ako aj ďalšie, na túto výpoveď\nnadväzujúce dôkazy, ktoré jeho vyjadrenia podporujú, tieto predstavujú súhrn dôkazov navzájom na\nseba logicky nadväzujúcich a zároveň dôkazov z pohľadu súdu vierohodných.\nPokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného súd vychádzal predovšetkým z výpovede vypočutého svedka\nJ., ako aj už uvádzaných dôkazov, ktoré túto výpoveď potvrdzujú. Takýmto dôkazom je zápisnica o\npodanom vysvetlení Prof. JUDr. S. J. z č.l. 1807-1808, zo dňa 28.08.2002, ktorá bola oboznámená\nna hlavnom pojednávaní (č.l. 3331 spisu) a z ktorej je zistiteľné jeho vyjadrenie, keď vypovedal, že:\n„Niekedy na prelome mesiacov jún a júl tohto roku viedol p. C. súdne pojednávania, kde bol medzi\nobžalovanými aj môj syn O. J.... Zúčastnil som sa časti tohto pojednávania spolu s manželkou, ktorá\nzotrvala na pojednávaní až do konca, ja som v priebehu pojednávania odišiel. Po ukončení pojednávania\nX.J. kývol na manželku, že chce s ňou hovoriť. Zobral ju so sebou do kancelárie, kde jej povedal, že by\nrád so mnou hovoril. Ja som ho kontaktoval v stredu 21.08.2002 z dôvodu, že sa nám navzájom krížili\ndovolenky a nezastihol som ho v práci. Bol som u neho sám a povedal mi, že ak chcem zlepšiť synovi\nvýhliadky v tomto trestnom konaní, bolo by vhodné priniesť 100.000,- Sk... Na uvedené som mu povedal,\nže je to pre mňa problém, že všetko, čo mám doma je 40.000,- Sk. Povedal, že je to málo a aby som\nobstaral celú sumu 100.000,- Sk. Povedal som, že potrebujem čas a peniaze si od niekoho požičiam.\nSpýtal sa ma, dokedy som schopný zohnať peniaze, povedal som mu, že do utorka 27.08.2002. V ten\ndeň som prišiel na súd o 15.00 hod. Zobral ma do svojej miestnosti, kde sa ma priamo spýtal, či mám\npeniaze, povedal som mu, že pri sebe nemám, mám len 40.000,- Sk a 30.000,- Sk mám prisľúbených ako\npôžičku a som schopný dať 70.000,- Sk. Na to povedal, v poriadku a spýtal sa, kedy ich môžem doručiť.\nPovedal som mu, že asi v piatok 30.08.2002. Na to mi povedal, že je to neskoro... Na to ma upozornil, že\ndnes 28.08.2002 je posledný termín a peniaze mám doniesť medzi 13.00 hod. a 14.00 hod.“. Ďalej je to\nvýpoveď svedkyne U. J., ktorá potvrdzovala výpoveď svedka Jozefa Králika v tom, že to bol obžalovaný,\nkto ju po pojednávaní zavolal a naznačoval jej, za akých podmienok a ako to chodí pri oslobodení spod\nobžaloby a že ich syn O. je vzhľadom na výpoveď svedkyne I. podozrivý z ďalšej trestnej činnosti. Keď\nnamietla, že auto, na ktorom tam mali páchatelia byť, už predali dávno a preto to ich syn nemohol\nurobiť a tak jej obžalovaný povedal, aby jej manžel prišiel za ním s dokladom o predaji auta. Rovnako\ntak potvrdzovala výpoveď svedka J., že bola prítomná na chalupe, keď obžalovaný jej manželovi volal,\naby prišiel za ním do Bratislavy a on tak aj urobil. Výpoveď svedka Králika je potvrdzovaná výpoveďou\nsvedkyne W., ktorá potvrdila jeho vyjadrenie v tom, že priviedla svedka Králika ku dverám kancelárie\nobžalovaného, ktorý niesol v ruke nejaký doklad s tým, že ho má dať obžalovanému, ktorý ho o to žiadal,\nďalej v tom, že toto stretnutie sa malo udiať 21.08.2002, nakoľko tento dátum bol ustálený neskôr po\nrozhovore so svedkyňou S. T. jej kolegyňou, ktorá sa vyjadrila, keď to spolu neskôr v práci preberali, čo\nbolo po tom, ako na ňu podal obžalovaný trestné oznámenie, že so svedkom J. mala byť u obžalovaného,\nv deň keď mala meniny, čo je 21.08. a tiež priamo z jej vyjadrenia, že to bolo asi týždeň predtým, ako mal\nbyť obžalovaný zadržaný. Ďalej je jeho výpoveď potvrdzovaná výpoveďou svedka A. S., ktorý uvádzal,\nže sa ho obžalovaný cez prestávku pojednávania pýtal, či tam hore sedí J. a on mu povedal, že áno a\nvedľa neho je jeho manželka. J. odišiel z pojednávačky a keď sa ponáhľal na druhé pojednávanie po\nskončení, tak zaregistroval, že tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Tiež potvrdil, že mu svedok J.\nvolal po tom, ako 28.08.2002 odišiel z Bratislavy, nevedel sa mu dovolať, lebo tam kde bol na chalupe\nnemal signál a potom mu J. povedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo veci postupovať a keďže bol\nnedostupný, obrátil sa na prokuratúru. Rovnako tak, že mu J. jeden až dva týždne po skutku povedal,\nako sa vyjadroval obžalovaný pri ich stretnutí a že syn môže byť oslobodený, ale tiež môže dostať päť\nrokov a čo s ním budú vo väzení robiť a tiež, že bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí a potom sa\nto môže dobre skončiť. Výpoveď svedka J.alej potvrdzuje svedok U. J., ktorý potvrdil spísanie zápisnice\no podaní vysvetlenia s Králikom podľa § 17 zákona o Policajnom zbore, ktorú zápisnicu napísal presne\ntak, ako mu ju J. nadiktoval. Výpoveď svedkyne J. W. potvrdila vo svojej výpovedi S. T., ktorá sa vyjadrila,\nže sa v robote o tomto rozprávali. Nepriamo v prospech svedka J.alej svedčí lístok na č.l. 153a, na ktorý\n\nmu obžalovaný písal, čo je potrebné urobiť a ktorý lístok tento svedok vydal polícii, pričom znaleckým\ndokazovaním bolo ustálené, že pisateľom lístku bol obžalovaný.\nPokiaľ ide o hodnovernosť svedka J., J., S., W., tak súd výpovediam týchto svedkov uveril a vo vzťahu\nk obžalovaným namietaným rozporom v ich výpovediach, tak súd poukazuje na závery, ktoré vo vzťahu\nk ich výpovediam zaujal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, kde konkrétne uviedol, že na\nzáklade vyjadrení obžalovaného boli svedkom položené otázky jednak zo strany obžalovaného, ako aj\nprokurátora a samosudcu, za účelom odstránenia existujúcich rozporov. Časť rozporov odstránená bola,\npričom pokiaľ svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali, že si už na skutočnosti, ktoré sú predmetom\nvýsluchu a prípadne položených otázok nepamätajú, dospel súd k záveru, že prirodzeným plynutím času\nsa pamäťová stopa vytráca a najviac si svedkovia pamätali bezprostredne po skutku. Bolo potom vecou\nďalšieho hodnotenia vyjadrení týchto svedkov a to z pohľadu, či si ich výpovede navzájom odporujú\ntakým spôsobom, že vzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a vierohodnosti. Predovšetkým\nz dôvodu, že tieto výpovede sú vo svojich základných bodoch zhodné, navzájom korešpondujú a majú\noporu aj v iných nepriamych dôkazoch, dospel súd k záveru, že tieto výpovede sú pravdivé. Faktom je,\nže rozpory vo výpovediach svedkov vznikli, avšak súd vznik týchto rozporov pripísal plynutiu času.\nPlynutiu času súd nepripísal zmenu výpovede svedka Prof. JUDr. Jozefa Králika na hlavnom\npojednávaní vo vzťahu k zmene výpovede ohľadom pôvodu peňazí, keď pôvodne tvrdil, že peniaze mal\nz vlastných zdrojov. Na hlavnom pojednávaní výpoveď zmenil a uviedol, že peniaze mu boli poskytnuté\npolicajným zborom SR, pričom na výzvu samosudcu, aby túto zmenu výpovede odôvodnil, svedok\nuviedol, že má za to a bol aj inštruovaný, že nesmie uvádzať skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci.\nKonkrétne uviedol, že na polícii mu povedali, že o tom nemá hovoriť a má za to, že je viazaný povinnosťou\nmlčanlivosti. Na polícii mu dali peniaze, ktoré následne odovzdal ako úplatok obžalovanému a zároveň\nbol vybavený nahrávacím zariadením. Na základe takto odôvodnenej zmeny časti výpovede tohto\nsvedka ohľadom pôvodu peňazí, ktoré následne podľa vlastného vyjadrenia na požiadanie odovzdal\nobžalovanému C., potom súd celkovú výpoveď svedka Prof. JUDr. S. J. o skutočnostiach rozhodných\npre trestné konanie, aj v kontexte s výpoveďami vypočutých svedkov J. a W. vyhodnotil ako pravdivú.\nV tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že ak s odstupom času svedok Králik niektoré\nskutočnosti týkajúce sa vyjadrení svedkyne W. nepotvrdil, ale ani ich nevyvrátil, pretože tak ako tvrdil\nsi na to už nepamätá, tak len samotné nepotvrdenie výpovede tejto svedkyne nemá z pohľadu súdu za\nnásledok prijatie záveru o nepravdivosti vyjadrenia svedkyne W..\nRovnako tak súd uveril výpovedi svedkyne S. T., ktorá potvrdila vyjadrenia svedkyne W., W. vo svojej\nvýpovedi na Okresnom súde v Malackách a ani nikdy predtým a ani potom netvrdila, že to T. uviedla\npred zadržaním C., ale tak, ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania na Okresnom súde\nv Malackách dňa 17.02.2004 (č.l. 606 spisu) z výpovede svedkyne W. vyplýva, že jej T. skutočnosti\ntýkajúce sa toho, že to malo byť 21.08., teda na meniny S., T. uviedla až neskôr, keď doslova W. uviedla:\n„V deň, keď na mňa obžalovaný podal trestné oznámenie sme sa v práci rozprávali a z rozhovoru\nvyplynulo, že jedna kolegyňa v ten deň oslavovala meniny - S.. Táto povedala, že to bolo na jej meniny,\nkeď som tam išla s tým J.“. Na nasledovnú otázku obžalovaného uviedla: „Oslavu mala S. T.. Áno,\ntáto mi to povedala“. Obžalovaný X.J. podal trestné oznámenie na svedkyňu W. až po tom, ako bol\nzadržaný, následne prepustený a potom, ako ona bola vypočutá ako svedkyňa a to konkrétne 24.04.2004\n(uznesenie ČVS: ORP-2004/2-OSV-MA-2007 zo dňa 06.08.2008 o zastavení trestného stíhania vo veci\ntrestného oznámenia oznamovateľa X. C., č.l. 3690-3692 spisu). Teda so značným časovým odstupom\nod zadržania obžalovaného C.. Z výpovede W. je zrejmé, že táto nikdy netvrdila, že jej túto skutočnosť\nT. povedala v deň, keď mala meniny, konkrétne v tento deň, teda 21.08.2002, prípadne pred zadržaním\nobžalovaného C., ako to nesprávne interpretuje obžalovaný C., ale vyplynulo to, podľa W., z rozhovoru\nu nich v robote v deň, keď mal obžalovaný C. na svedkyňu W. podať trestné oznámenie. Ak teda T., ako\nsvedkyňa vypovedala, že pred zadržaním jej W. neuviedla, žiadne skutočnosti týkajúce sa J., resp. jeho\nsyna O. a ani pred zadržaním obžalovaného C. W. nespomínala, že bol za ňou J., tak táto výpoveď T. je\npravdivá a nie je v žiadnom rozpore s výpoveďou W.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že naopak,\npravdivosť vyjadrenia W., že sa o tom v robote bavili, a to aj za prítomnosti Tamašiovej svedčí vyjadrenie\nT. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008, kedy táto o.i. uviedla: „...ako následne samozrejme, že sme\nsa o tom v robote rozprávali, však...“.\n\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je treba prisvedčiť obžalovanému, že výpoveď svedkyne T.\nobžalovaný neoznačil za nepravdivú, čím reagoval na záver uvedený na strane 31 rozsudku tunajšieho\nsúdu zo dňa 25.11.2009, kde sa uvádzalo, že: „Obžalovaný vo svojich početných písomných podaniach,\nako aj priamo na hlavnom pojednávaní namietal výpovede vypočutých svedkov J., J., S., W., T., U. a\nU., ktoré označil za nepravdivé a ďalej ich označil za rozporné vzhľadom na rozdiely, ktoré existujú v\njednotlivých vyjadreniach týchto vypočutých svedkov“. V tejto vete je meno T. uvedené z pohľadu toho,\nže tak ako sa to tam uvádza, výpoveď tejto svedkyne a svedkyne W. obžalovaný označil za rozpornú\na nie z pohľadu toho, že by výpoveď tejto svedkyne obžalovaný označil za nepravdivú alebo rozpornú.\nSúd však pripúšťa, že formulácia akú zvolil pri tomto závere je neurčitá a mohla u obžalovaného\noprávnene vyvolať dojem, že výpoveď svedkyne T. bola obžalovaným označená ako nepravdivá a preto\nbolo potrebné uviesť túto vysvetľujúcu, relevantnú argumentáciu a dať na pravú mieru obžalovaným\nuvádzanú skutočnosť.\nDo druhej skupiny dôkazov, ktoré potvrdzovali výpoveď obžalovaného, tak to je výpoveď svedka S.\nS., ktorý uviedol, že 21.08.2002 svedok J. v budove súdu nebol, lebo ho do budovy nevpustil a ani\nsa nemohol dostať do budovy súdu, lebo ho sledoval ako ide na parkovisko a potom odchádza preč.\nZároveň uvádzal, že oznámil aj kolegom na hlavnom vchode, aby svedka J. do budovy nevpustili a aby\nneprešiel. Ďalej výpoveď svedka JUDr. N.J. - brata obžalovaného, ktorý tvrdil, že svedok J. bol za ním a\nho ovplyvňoval, aby on pôsobil na svojho brata ako na sudcu, výpoveď svedka K. N., ktorý vypovedal,\nže sa mu mal po výsluchu mimo zápisnice svedok J. priznať, že bol v Bánovciach nad Bebravou za\nsvedkom N.J., výpoveď svedkyne Kataríny C., ktorá vypovedala, že dňa 27.08.2002 prišiel obžalovaný\ndomov asi o 15.00 hod. a je pravdou, že ráno zobral vkladnú knižku, lebo chceli kúpiť telefón od C.\nH., výpoveďou svedka C. H., ktorý uvádzal, že obžalovaný bol 27.08.2002 u neho v popoludňajších\nhodinách okolo 16.00 hod. až 17.00 hod. a predtým tiež bol s ním v kontakte medzi 14.00 hod. až 15.00\nhod. a spomína si, že asi bol v tomto čase s ním na súde.\nPokiaľ ide o výpovede vypočutých svedkov S. S., JUDr. N.J., K. N. a C. H., tak týmto výpovediam súd\nneuveril z nasledovných dôvodov:\nSúd neuveril výpovedi svedka S. S. v tom, že sa dňa 21.08.2002 J. do budovy nedostal, pričom je\npotrebné poukázať na jeho rozpor vo výpovediach a to medzi č.l. 610, kde tvrdí, že „ja osobne som určite\nostal na služobnej vrátnici celý deň...“ a medzi jeho neskoršími vyjadreniami na č.l. 1873 a taktiež v\nzápisnici na hlavnom pojednávaní pred Špeciálnym súdom v dňoch 02.-03.09.2008 (na strane 57) tvrdil,\nže po obede od 12.30 hod. už išiel na hliadku po budove, resp., že po obede chodil aj po priestoroch\nurčených pre verejnosť. Aj vzhľadom na vyjadrenie svedka J., ktorý nepotvrdil to, čo tento svedok\nuvádzal, že mu oznámil, že ho nepustí, lebo ho obžalovaný neprijíma a tiež z dôvodu, že svedok S. S. sa\nvyjadril, že aj kolegom na vchode pre verejnosť dňa 21.08.2002 uviedol, aby Králika nevpúšťali, ale toto\njeho vyjadrenie ani jeden z vypočutých príslušníkov ZVJS nepotvrdil, súd vyhodnotil jeho tvrdenie, že\ndňa 21.08.2002 J. do budovy súdu nevošiel, ako tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPodstatné v tejto súvislosti je aj to, že ak obžalovaný tvrdil, že Králik bol za ním dňa 26.08.2002, tak v\ntento deň tento rozhovor medzi S. a J. na vrátnici súdom prebehnúť nemohol, lebo v tento deň už mal S.\ndovolenku. Rovnako tak je významný fakt, že podľa vyjadrenia S. mu mal obžalovaný povedať (teda ráno\ndňa 21.08.2002), že má prísť za ním J. a že ho neprijíma, ale sám obžalovaný tvrdil, že on neinicioval\nžiadne stretnutie s J.. Ak teda obžalovaný vedel od Rusňákovej, tak ako to sám tvrdil, že má prísť za\nním J. a W. uviedla, že asi týždeň predtým, keď sa stal skutok, prišiel J., ktorého zaviedla do kancelárie\nC., tak to zároveň potvrdzuje výpoveď W. aj v tom, že to bol práve obžalovaný, kto jej volal na jej mobil,\nkeď bola v nemocnici, že J. môže prísť za ním dnes alebo zajtra. Tu W. uviedla, že na to zavolala J.,\nže môže prísť a J. prišiel na druhý deň po tom, ako mu volala. Zároveň W. tvrdila, že obžalovaný jej\nvolal na ten mobil po tom, ako deň predtým obžalovaného stretla vo výťahu a povedala mu, že chce\nprísť za ním J., že kedy môže prísť, na čo obžalovaný nepovedal, kedy má prísť. Tieto vyjadrenia W.\nsvedčia pre prijatie záveru, že Králik bol u obžalovaného dňa 21.08.2002, teda v deň, keď S. tvrdil,\nže J. do budovy nevošiel, pričom významným faktom v tejto súvislosti je, že J.plne v prvotnom svojom\nvyjadrení pri spísaní zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 28.08.2002 na polícii jednoznačne uviedol, že\nprvýkrát obžalovaného kontaktoval v stredu 21.08.2002 z dôvodu, že sa im navzájom krížili dovolenky\na nezastihol ho v práci a aj svedkyňa W. uviedla, že dátum 21.08.2002 ustálila po tom, ako neskôr o\ntom hovorila s kolegyňou T. a tá povedala, že to bolo na jej meniny. Z tohoto je zrejmé, že Králik dňa\n21.08.2008 do budovy vošiel a k dverám kancelárie obžalovaného ho priviedla svedkyňa W.. Vzhľadom\nna vyjadrenie svedkyne W. a svedka J. bolo ustálené, že J. nemohol byť za obžalovaným 26.08.2002,\n\nlebo v tento deň bol pondelok a ak Rusňáková tvrdila, že deň predtým jej C. volal na mobil, keď bola\nv nemocnici, aby J. prišiel na druhý deň a ona to mala J. hneď v ten deň volať, tak to by muselo byť\n25.08.2002, čo bola nedeľa nepracovný deň a ak ďalej W. tvrdila, že sa stretla vo výťahu s obžalovaným\ndeň predtým, ako jej volal obžalovaný do nemocnice, tak to by zodpovedalo 24.08.2002, čo bola sobota,\ntiež nepracovný deň. V kontexte s uvedeným zodpovedá výpovedi W. to, že J. bol u obžalovaného\n21.08.2002, čo bola streda, deň predtým, keď jej mal volať, na mobil, keď bola v nemocnici, tak to\nzodpovedá 20.08.2002, čo bol utorok a W. uvádzaný deň predtým, ako jej mal volať obžalovaný na\nmobil do nemocnice a mala ho stretnúť vo výťahu, tak to zodpovedá 19.08.2002, čo bol pondelok, teda\nv obidvoch prípadoch pracovné dní.\nPokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka S., tejto výpovedi súd neuveril aj preto, že svedok S. si vo\nsvojich výpovediach odporuje a tiež z toho dôvodu, že svedok J. dva krát vo svojich výpovediach - na\nOS Malacky a pred tunajším súdom (č.l. 107) uviedol, že ten čo ho viedol hore mal hodnosť nadporučíka,\na z vyjadrenia o ustálení príslušníkov ZVJS dňa 21.8.2002 je zrejmé, že jediný príslušník v hodnosti\nnadporučíka, ktorý bol na OS v Bratislava V v tento deň bol S. S.. Tu je významný aj preukázaný\nzáver zo správy o ustálení príslušníkov ZVJS, že zo všetkých príslušníkov slúžiacich na Okresnom súde\nBratislava V, jediným príslušníkom v rozhodnom čase v hodnosti nadporučíka bol S. S..\nV súvislosti s týmito údajmi bola výpoveď svedka S. vyhodnotená, tak ako už bolo vyššie uvedené,\nnevierohodná a v tejto súvislosti potom súd nemal za preukázané ani tvrdenie obžalovaného, že Králik\nbol za ním dňa 26.08.2002. Túto skutočnosť, teda že by mal byť J. u obžalovaného dňa 26.08.2002\nnepotvrdili ani vypočutí príslušníci ZVJS, ktorí sa buď vyjadrovali, že sa na ten deň nepamätajú alebo\nnemajú vedomosť o tom, že by dňa 26.08.2002 osoba menom J. v budove bola. Rovnako tak z toho\nvyplýva záver, že ak 26.08.2002 J. v budove súdu nebol, tak ako to tvrdí obžalovaný, tak potom si ani\nobžalovaný nemohol J. dňa 26.08.2002 nahrať a prepis údajnej nahrávky, ktorý obžalovaný predložil až\ns odstupom času je podvrh, a teda sa nezakladá na pravde jeho tvrdenie, že ide o prepis nahrávky z\n26.08.2002, resp. jeho časť, kazetu s nahrávkou mu policajti odcudzili.\nRovnako tak súd výpovedi svedka JUDr. N.J. o tom, že mal prísť za ním svedok J. a žiadať ho, aby\novplyvnil svojho brata - obžalovaného X.J., neuveril a to jednak z dôvodu, že svedok Králik toto vyjadrenie\nN.J. poprel a iný priamy a nepriamy dôkaz v tomto smere produkovaný nebol a to aj napriek pomerne\nrozsiahlemu vykonanému dokazovaniu v súvislosti s telefonickými rozhovormi, pričom z vykonaného\ndokazovania súdom bolo zistené, že na pevné linky firmy BYTTHERM, s.r.o., kde podľa JUDr. N.J. mu\nmal J. volať a žiadať ho o stretnutie, nebolo telefonované z mobilného telefónu evidovaného na svedka\nJ. a tvrdenie JUDr. N. C. o tom, že mu mal J. volať a následne za ním prísť vykonaným dokazovaním\ntak preukázané nebolo.\nSúd považoval za nevierohodnú výpoveď svedka K. N., ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní ako\npolicajt, ktorý konal vo veci trestného oznámenia na svedka J. a na otázku obhajcu, či aj napriek tomu, že\nnebol zápisnične dopočutý, či uviedol skutočnosti ohľadom návštevy u brata obžalovaného, vypovedal\ntento svedok, že v dialógu, ktorý s J. viedol tento mal uviesť, že nepopieral, že sa s bratom obžalovaného\nstretol. Na ďalšiu otázku uviedol, že toto vyjadrenie Králika nezaprotokoloval, a že o tom uvažoval, ale\npotom zvolil iný postup. Na ďalšiu otázku uviedol, že vo vyjadrení J. pri neformálnom rozhovore úradný\nzáznam neurobil. Z pohľadu súdu sa jedná o svedka nevierohodného preto, lebo pokiaľ tento svedok\nako policajt, ktorý preveroval trestné oznámenie obžalovaného, podstatou ktorého bolo, že svedok J. sa\nmal s N.J. stretnúť a tento svedok N. takúto podstatnú skutočnosť nezaprotokoluje, ani o tom neurobí\nzáznam a potom na otázku obhajcu priamo cielenú, či uviedol Králik ohľadom stretnutia aj niečo mimo\nprotokol, povie takúto skutočnosť, tak takéto vyjadrenie je z pohľadu súdu zjavne nelogické a predstavuje\naj vzhľadom na odstup času, kedy bol tento svedok navrhnutý na vypočutie obžalovaným, za výpoveď\nznačne pochybnej dôkaznej hodnoty.\nVo vzťahu k výpovedi svedka C. H. súd zaujal stanovisko, že táto výpoveď je nevierohodná a to jednak\nz časového hľadiska, kedy bol vlastne tento svedok na vypočutie v konaní obžalovaným navrhnutý až\npo podaní obžaloby na tunajší súd a výsluch uskutočnený v roku 2008. Rovnako tak za podozrivých\nokolností za akých mal jeden až dva mesiace pred výsluchom prísť na súd, stretnúť sa s obžalovaným,\nvzhľadom na dôvod ich stretnutia - návšteva a vyzdvihnutie si rukavíc zabudnutých pred dvomi rokmi\na rozpornosť jeho vyjadrenia v tom, že 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h bol u obžalovaného na\nsúde a potom bol obžalovaný medzi 16.00 h až 17.00 h v záložni pre telefón ako aj vzhľadom na jeho\n\npodozrivé rozpamätanie sa na to, že to bolo práve 27.08.2002, teda viac ako šesť rokov ako svedok\nna súde vypovedal. Vzhľadom na rozpornú a teda nevierohodnú výpoveď tohto svedka potom ani súd\nneuveril výpovedi obžalovaného, že J. za ním dňa 27.08.2002 nebol, lebo o 13.00 h odišiel z práce\na bol u tohto svedka v záložni vyberať telefón, čím sa snažil obžalovaný po viac ako šiestich rokoch\ndokumentovať alibi na čas skutku uvedený v obžalobe na deň 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h,\nkedy podľa vyjadrenia Králika bol tento u neho na súde, po tom ako ho obžalovaný zavolal a opätovne\nod neho žiadal úplatok.\nPokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, a to S. K., N. T., U. H., J.J., S. J. a O. U. súd vyhodnotil ako\nvýpovede pravdivé a týmto uveril.\nZ hľadiska vykonaného dokazovania v prospech obžalovaného svedčí vyjadrenie svedka K. K.\npríslušníka ZVJS, ktorý uviedol, že si nie je vedomý, že by dňa 27.08.2002 nejaký človek s menom\nJ. tam prišiel, v prospech svedka J. a v neprospech obžalovaného vyznieva jeho vyjadrenie, že dňa\n26.08.2002, kedy obžalovaný tvrdil, že tam bol svedok J. u neho v budove si tiež nie je vedomý, že\nby tohoto dňa osoba s takým menom prišla. Svedok S. K. sa nevedel vyjadriť, či osobu menom J. dňa\n21.08.2002 do budovy púšťal, ani nevie, čo sa dialo v dňoch 21., 26., 27., 28. augusta 2002, kedy mal\nslužbu. Dňa 28.08.2002 v práci určite nebol. Tiež uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do knihy\npríchodov a odchodov sporadicky zapisovali, ale určite nie, ktoré prišli za sudcami. Svedok N. T. uviedol,\nže na dátumy 26. a 27. augusta 2002 sa nepamätá. V tom čase sa bolo možné do budovy súdu dostať\naj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v prípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto\ntoto oznámil a keď ju sudca chcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca\npre návštevu prišiel, odišli sami. Nevie sa vyjadriť, či osoba menom J.iadala kontakt na W., prípadne,\nči si táto pre neho prišla. Svedok U. H. uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným nejaký pán J.,\nktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný mal pojednávať tú vec a mal dostať úplatok za to, že neposúdi\nhasiaci prístroj ako zbraň. Nepamätá sa, či v dňoch 21., 26. a 27. augusta 2002 slúžil. Osobu menom\nJ. pozná, nakoľko v čase, keď sa vec stala, uvedený pán chodil do budovy súdu. To mohlo byť asi dva\nalebo trikrát. Presne to nevie.\nVo vzťahu k výpovedi J.J., ktorá sa mala vyjadriť, že po tom, ako volala N.J. dňa 28.08.2002 a pýtala sa\nna to, čo sa stalo, keď sa na teletexte dozvedela, že jej otec bol zadržaný a v tej súvislosti sa mal N.J.\nvyjadriť, že nedávno s tým J. bol a že sa na tatina pýtal, tak z tejto výpovede svedkyne už nie je zrejmé,\nže ak sa podľa svedkyne N.J. vyjadril, že o tom nič nevedel, tak nie je zrejmé ako prišla reč na Králika.\nPritom J.J. tak ako to z jej výpovede vyplýva sa na J. nepýtala, ani sa nepýtala N.J., či za ním J. bol. Vo\nvzťahu k tejto ako jedinej procesnej výpovedi svedkyne J.J. bol prijatý záver, že vychádzala pri svojom\nvyjadrení z výpovedí N.J., ktorý jej povedal, že J. za ním bol. Významným je vyjadrenie tejto svedkyne\nna Okresnom súde v Malackách keď uviedla, že obžalovaný sa dňa 27.8.2002 vrátil domov po 15.00 h..\nPokiaľ teda v tejto súvislosti s výpoveďami J.J. a C. H. ide o tvrdenie obžalovaného, že J.J. a C. H. vylúčili\nstretnutie obžalovaného s J. dňa 27.8.2002, tak súd ustálil záver, že J.J. stretnutie 27.8.2002 nevylúčila,\nlebo svedok J. tvrdil, že tam bol medzi 14.00 a 15.00 h a J. C. povedala, že obžalovaný prišiel domov po\n15.00 h a H. sa vyjadril nejednoznačne, keď na otázku, či bol medzi 14.00 a 15.00 h na súde, alebo bol\nobžalovaný u neho, uviedol, že sa mu zdá, že bol na súde a potom medzi 16.00 a 17.00 h bol obžalovaný\nu neho v predajni, takže H. nepotvrdil vyjadrenie obžalovaného, že bol obžalovaný medzi 14.00 h a 15.00\nh dňa 27.8.2002 u neho, teda mimo súdu a že sa teda nemohlo stretnutie s J. dňa 27.8.2002 uskutočniť.\nZ týchto dôvodov potom súd ani obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že dňa 27.8.2002 sa so\nsvedkom J. nestretol, neuveril. Súd tak prijal záver, že J. s obžalovaným dňa 27.08.2002 v kontakte bol,\nčo vyplýva z výpovedi J., ktorý takto vypovedal a túto jeho výpoveď potvrdila aj svedkyňa J., ktorá bola\nsvedkom toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli na víkendovom dome.\nZ ďalších vykonaných dôkazov, majúcich vzťah k žiadaniu úplatku, ktoré boli vykonané za účelom\npotvrdenia alebo vyvrátenia skutočností uvádzaných obžalovaným X.J. alebo svedkom J., je to výpoveď\nsvedka O. U., ktorý bol vypočutý na žiadosť obžalovaného, ako vyšetrovateľ, ktorý realizoval jeho trestnú\nvec po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na došetrenie, ktorý uvádzal, že nebolo zistené, aké\npísomnosti boli skartované a že sa v podstate preverovala obžalovaným vyslovená domnienka, že mali\nbyť skartované výpisy telefonických hovorov na telefónne číslo J.. Nebolo zistené, aké písomnosti boli\nskartované a z jeho výpovede vyplýva záver, že domnienka obžalovaného o tom, že boli skartované\nvýpisy telefonických hovorov svedka Králika sa nepotvrdila. Výpoveď svedka S. J. potvrdzuje, že sa s\n\nKrálikom stretol na právnickej fakulte, ale Králik ho nežiadal, aby intervenoval a teda nebolo preukázané,\nže by tento svedok bol požiadaný svedkom J., aby u obžalovaného X.J. za jeho syna intervenoval.\nSvedok K. I. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu nezbavenia povinnosti mlčanlivosti\nGenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky a tiež preto, že svedok využil svoje právo nevypovedať,\nlebo by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania a teda ku skutočnostiam uvádzaným\nobžalovaným X.J., že sa mal svedok obžalovanému vyhrážať, tak výpoveď obžalovaného v tomto\nsmere potvrdená, ani vyvrátená nebola. V tejto súvislosti sa súd pridržiaval svojich predchádzajúcich\nzáverov, že výpoveď obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu na\nvzatie do väzby obvineného C., ktorá mala byť hodnotená ako priznanie sa k spáchaniu trestného\nčinu, súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorá priznaním nie je, lebo obžalovaný v tejto výpovedi neuviedol\nžiadne konkrétne okolnosti a tiež z toho dôvodu, že zostala nezodpovedanou skutočnosť, vyplývajúca z\nvyjadrenia obžalovaného, že jeho vyjadrenie je hodnotené ako priznanie, nebolo slobodným vyjadrením,\nale vyjadrením pod nátlakom a keďže o opaku neexistoval žiadny dôkaz, vychádzal z tvrdenia\nobžalovaného a toto vyjadrenie považoval za neslobodný úkon.\nPokiaľ ide o povinnosť súdu uvedenú v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviesť v odôvodnení,\nako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, tak v súvislosti s ním uvádzanými obhajobnými\ntvrdeniami, bolo potrebné sa vysporiadať a prihliadať aj na početné písomné podania obžalovaného,\nna ním uvádzané skutočnosti, dôkazy a rozpory vo výpovediach vypočutých svedkov a zadovážených\ndôkazoch, majúce charakter obhajobných tvrdení, najmä vyplývajúce zo záverečnej reči a posledného\nslova a to zo dňa 26. júla 2012, zo dňa 28. septembra 2012 a zo dňa 1. októbra 2012. Záverečná reč\na právo posledného slova zo dňa 26. júla 2012, písomne doložené obžalovaným a právo posledného\nslova obsahuje celkovo IX. častí:\nI. časť: Prípady, v ktorých prvostupňový súd uvádzal nepravdu.\nII. časť: Nezákonné konanie (súčasťou je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To\n14/2009 zo dňa 18. marca 2010).\nIII. časť: Neexistuje priamy dôkaz o tom, že J. 21. a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu sudcov\nbudovy Okresného súdu Bratislava V.\nIV. časť: Verzie J. o potvrdení predaja auta, ako zámienky k stretnutiu spochybňujú deň skutkovej vety:\n21.8.2002.\nV. časť: Zničenie dôkazov.\nVI. časť: Vykonštruovanie listu o 10 x 10 cm.\nVII. časť: Motív J.: zbaviť syna trestnej zodpovednosti.\nVIII. časť: Dozorujúci prokurátor I.. Vykonštruovanie trestných oznámení F. C. a L. Z. za účelom\nväzobného riešenia obvineného.\nIX. časť: Nezákonné pribratie znalcov na vyšetrenie duševného stavu.\nPo prednese záverečných rečí a práve posledného slova dňa 26. júla 2012 súd v súlade s ustanovením\n§ 276 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie bude doplnené a že sa v hlavnom\npojednávaní pokračuje.\nZáverečná reč a právo posledného slova zo dňa 28. septembra 2012 a 1. októbra 2012, písomne\ndoložené obžalovaným, obsahuje celkovo VIII. častí:\nI. časť: Nezákonné konanie.\nII. časť: Nepravdivé verzie J. o doklade, ako zámienky k stretnutiu.\nIII. časť: Okolnosti zadováženia rozpisu hovorov na svedka Králika a dôsledky z toho vyplývajúce.\nIV. časť: Neexistuje priamy dôkaz, že J. v dňoch 21. a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu sudcov na\nIII. poschodí budovy Okresného súdu Bratislava V.\nV. časť: Motív J.: Zbaviť syna trestnej zodpovednosti.\nVI. časť: Vykonštruovanie listu o 10 x 10 cm a nepriliehavé vyjadrenia súdu prvého stupňa.\nVII. časť: Dozorujúci prokurátor I. vykonštruovanie trestných oznámení F. C. a L. Z. za účelom väzobného\nriešenia obvineného.\nVIII. časť: Nezákonné znalecké posudky na vyšetrenie duševného stavu a na posúdenie intelektových\nschopností.\nPokiaľ ide o časť I. - prípady, v ktorých súd uvádza nepravdu, tak v tejto časti ide o hodnotiace\nzávery obžalovaného vo vzťahu k predchádzajúcej činnosti a hodnoteniu dôkazov súdom, ktoré nie sú\n\nobhajobnými tvrdeniami obžalovaného, a preto súd nemá povinnosť danú ust. § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku na ne reagovať, avšak považuje za potrebné sa k nim vyjadriť a uviesť k nim stanovisko, hlavne\nvo vzťahu k tomu, či sú súdom hodnotené ako pravdivé, alebo nepravdivé.\nV časti I. - prípady, v ktorých prvostupňový súd uvádzal nepravdu, obžalovaný v bode 1 poukázal na\nrozporné vyjadrenia vyšetrovateľky J. T., ktorá postupne predložila štyri rôzne verzie k tomu, kedy bolo\nuznesenie o začatí trestného stíhania vyhotovené, pričom súd neprihliadol na závery, ktoré pre neho\nvyplývali z uznesenia NS SR zo dňa 16.05.2011.\nUvedené tvrdenie obžalovaného nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, nakoľko s\nproblematikou zákonnosti uznesenia o začatí trestného stíhania, ako aj uznesenia o vznesení obvinenia\nsa súd vysporiadal už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí z 9.9.2011 (str. 46-51 rozsudku), tieto\nskutočnosti uvádza aj v tomto rozhodnutí a poukazuje na skutočnosť, že s týmito závermi sa stotožnil aj\nNajvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5To 14/2011 zo dňa 8.3.2012. Toto tvrdenie obžalovaného\nsúd hodnotí ako nepravdivé.\nĎalej v bode 2 obžalovaný poukázal na to, že prvostupňový súd tvrdil, že po podaní obžaloby od\noperátorov žiadal rozpis telefonických hovorov na J., pričom toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom\ndokazovaní, lebo v spise sa takáto žiadosť nenachádza.\nUvedené tvrdenie obžalovaného zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, pretože zo strany\nsúdu došlo k uvedeniu nesprávnosti spočívajúcej v tom, že súd uviedol v predchádzajúcom rozhodnutí,\nže si vyžiadal správy od mobilného operátora, avšak zo spisu je zrejmé, že tieto správy si nevyžiadal\nsúd, ale konajúci vyšetrovateľ O. U. a sú založené na č.l. 2010-2013 spisu, a z obsahu ktorých je zrejmé,\nže odchádzajúce hovory sú u paušálnej služby archivované po celú dobu archivácie a u prichádzajúcich\nhovorov šesť mesiacov. Uvedené tvrdenie obžalovaného je pravdivé a preto súd svoje vyjadrenie v\ntomto upravuje tak, že nie súd si vyžiadal výpisy telefonických hovorov, ale tieto boli vyžiadané zo strany\nkonajúceho vyšetrovateľa v prípravnom konaní.\nV bode 3 poukázal na to, že po výsluchu svedka N. súd nepravdivo odôvodňuje nevyhnutnosť ďalšieho\ndokazovania v úmysle zmeniť dôkaznú situáciu v prospech J., pričom tvrdí, že súd sa rozhodol J. vypočuť\ntvrdiac, že len na základe obsahu listu Králika zo dňa 27.1.2009, ktorý došiel na súd 3.2.2009. Potom\npoukázal na to, že 20.1.2009 bolo odročené pojednávanie na 17.2.2009, pričom bez uvedenia dôvodu\nsúd na tento termín J. predvolal a potom poukázal na zápisnicu zo 17.2.2009, kde sa samosudca mal\nvyjadriť, že J. bol zavolaný, aby boli objasnené skutočnosti, ktoré vyvstali z potreby dokazovania veci,\nktoré on (J.) teraz aj napísal a preto bol dneska predvolaný.\nK tomuto súd uvádza, že ide o hodnotiace závery obžalovaného, ktoré nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní, pretože potreba opätovného vypočutia svedka J. vyvstala bezprostredne po výsluchu\nsvedka N., lebo tento svedok dňa 20.1.2009 uviedol skutočnosti významné pre trestné konanie, ku\nktorým bol dňa 20.1.2009 dopočutý aj svedok J. a tento následne, keď bol vypočúvaný k okolnostiam\nodovzdania dokladu o predaji auta, uviedol, že má za to, že dal doklad do podateľne súdu. Hlavné\npojednávanie bolo odročené na 17. - 18. 2. 2009, okrem iného z dôvodu, že bola vyžiadaná od OS\nBratislava V podacia kniha za účelom zistenia, či tam bola doložená písomnosť podľa tvrdenia svedka J.\na to bol dôvod, prečo bol svedok J. na hlavné pojednávanie predvolaný, predovšetkým, aby sa vyjadril k\nzisteniam súdu a teda nie tak, ako to nesprávne interpretuje obžalovaný, že mal byť predvolaný svedok\nJ. podľa jeho názoru na základe listu, ktorý mal napísať a aj prišiel na súd až po odročení pojednávania.\nUvedené tvrdenie obžalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, o čom svedčí aj fakt, že v\nzápisnici v časti odročenia hlavného pojednávania nie je uvedený dôvod predvolania svedka J., iba je\nuvedené, že berie termín na vedomie a sa dostaví, a to aby sa vedel vyjadriť k záverom dokazovania,\nktoré malo byť doplnené vyžiadaním správy z podateľne resp. podacej knihy. To bol dôvod, prečo bol J.\npredvolaný. Pokiaľ obžalovaný uvádza iné svoje hodnotiace závery a úsudky, prečo tomu tak bolo, tieto\nrovnako tak oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú.\nV bode 4 poukázal na to, že súd na základe domnienky neuveril výpovedi S., keď súd uvádzal, že\npravdepodobne svedok Joščák mal dôvod nehovoriť pravdu, lebo by bolo porušením jeho pracovných\npovinností nezapísanie J. ako návštevy do tejto knihy a tiež poukázal na to, že súd vyhodnotil ako\nnepravdivú výpoveď svedka JUDr. N.J. len preto, že ide o príbuzenský pomer. Potom poukázal na\n\nhodnotiace závery súdu ohľadom lístka o rozmeroch 10 x 10 cm a vo všetkých troch prípadoch\npoukazuje na to, že súd rozhodol o týchto dôkazoch len na základe domnienok v neprospech procesnej\nstrany, čím sa závažným spôsobom porušilo právo na spravodlivý proces.\nVo vzťahu k tvrdeniu ohľadom svedka S. a knihy návštev a možnému dôvodu nehovoriť pravdu u svedka\nS. pre nevykonanie zápisu súd jednoznačne vo svojom rozhodnutí uviedol, že ide o domnienku, že to\nmohlo byť z tohto dôvodu. Doplneným dokazovaním bolo zistené zo správy OS Bratislava V, že sa na\nsúde nenachádzajú podklady, ktoré by preukazovali, či a v akej dobe počas existencie súdu bola justičnej\nstráži uložená povinnosť zapisovania stránok vstupujúcich do budovy za sudcom, prípadne iným účelom,\nktorú správu však nie je možné z pohľadu súdu hodnotiť ako jednoznačnú správu o tom, že sa tam kniha\nnávštev nachádzala alebo nenachádzala a že bola alebo nebola povinnosť stránok sa do tejto zapisovať.\nAj z výpovedí vypočutých príslušníkov ZVJS je jednoznačný záver, že sa tam kniha návštev nachádzala.\nNavyše pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka S., tejto výpovedi súd neuveril nie preto, že sa súd\ndomnieva, čo by mohlo byť motívom nehovoriť pravdu, ale preto, že svedok S. si vo svojich výpovediach\nodporuje a tiež je sporné jeho vyjadrenie aj preto, lebo svedok J. dva krát vo svojich výpovediach na OS Malacky a pred tunajším súdom (č.l. 107), keď uviedol, že ten čo ho viedol hore mal hodnosť\nnadporučíka, a z vyjadrenia o ustálení príslušníkov ZVJS dňa 21.8.2002 je zrejmé, že jediný príslušník\nv hodnosti nadporučíka, ktorý bol na OS v Bratislava V v tento deň bol S. S.. Pokiaľ ide výpoveď JUDr.\nN.J. tak jeho výpovedi súd neuveril nie len z dôvodov, že sa jedná o brata obžalovaného, ale hlavne\npreto, že vykonaným dokazovaním výpoveď JUDr. N.J. potvrdená nebola a to ani na základe rozsiahleho\ndokazovania, zameraného na zistenie, či skutočne svedok J. svedkovi JUDr. N.J. telefonoval, tak ako to\nJUDr. N.J. tvrdil. Táto skutočnosť sa napriek rozsiahlemu dokazovaniu vo vzťahu k existencii uvedeného\ntelefonátu nepotvrdila a teda bol prijatý záver, že je pravdivé vyjadrenie svedka J., ktorý tvrdil, že\nsvedka JUDr. N.J. nikdy nenavštívil v Bánovciach nad Bebravou a ani mu nevolal. V poslednom prípade,\ntýkajúceho sa záveru pôvodného rozhodnutia súdu, že ide o domnienku vo vzťahu k hodnoteniu kto,\nkedy a za akých okolností doobťahoval kópiu lístka o rozmeroch 10 x 10 cm, je potrebné uviesť, že\ndomnienka sa vzťahovala len na to, kto text doobťahoval na fotokópii lístku v koncepte spisu a za akým\núčelom, ale čo je podstatné, to je záver zistený znaleckým dokazovaním, že pisateľom lístka - originálu\nzaloženého v spise je obžalovaný. V súvislosti s obžalovaným uvádzaným záverom, že ide o domnienku,\nna základe ktorej bolo rozhodnuté v neprospech procesnej strany, je potrebné uviesť, že tento záver\nnezodpovedá skutočnosti a je účelovou argumentáciou zo strany obžalovaného navodiť podozrenie, že\nzáver o dôkaze nevyplýva z podstaty vykonaného dokazovania ale len z akýchsi domnienok súdu vo\nvzťahu k akceptovaniu alebo neakceptovaniu dôkazu. V podrobnostiach súd poukazuje na hodnotiace\nzávery k lístku o rozmeroch 10 x 10 cm.\nV ostatných častiach vyššie uvedených písomných podaní a ich častí súd hodnotil písomné vyjadrenia\nobžalovaného ako obhajobné tvrdenia, ktorých podstatu ďalej uvádza a ku ktorým zaujíma hodnotiace\nzávery, vyplývajúce z vykonaného dokazovania.\nV časti II.- nezákonné konanie, obžalovaný poukázal na nezákonnosť zápisnice o výsluchu svedka poškodeného J. zo dňa 28.8.2002, závery Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 16.5.2011\nrozhodol o nezákonnosti zásahu polície z predprípravného konania, pričom napriek tomuto rozhodnutiu,\ndôkazom z tohto zásahu je odôvodňované uznesenie o vznesení obvinenia, z ktorého vyplýva, že\nskutkový stav bol zistený na základe výsluchu svedka - poškodeného J., zo zápisnice o prehliadke iných\npriestorov a pozemkov podľa § 83a Trestného poriadku, ako aj z prepisu zvukového záznamu, teda z\nabsolútne nezákonných dôkazov. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. por., čl. 17 ods. 2 Ústavy SR,\na ďalej, že podľa teórie a praxe dôkaz, získaný nezákonným spôsobom, je neúčinný a nepoužiteľný\nv trestnom konaní a ak je získaný dôkaz použitý v neprospech obvineného ide o porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.\nĎalej podrobne poukazuje na časové údaje spísania zápisnice o výsluchu svedka J. od 14.30 do 15.30\nh a poukazuje na skutočnosti týkajúce sa údaja „o 13.30 h“, ktorý bol uvedený v uznesení o začatí\ntrestného stíhania a v konečnom dôsledku na nezákonnosť o začatí trestného stíhania. Na podporu\nsvojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 5To 14/2009 zo dňa\n18.3.2010, podstatou ktorého je záver, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom, alebo\nvo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena\npred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a\ntak zachovať právo obvineného na obhajobu. V ďalšom namieta hodnotiace závery súdu vo vzťahu k\nvyhodnoteniu výpovede svedka Králika z 28.8.2002 od 14.30 do 15.30 h, keď súd túto výpoveď hodnotil\n\nako nezákonnú, preto lebo uviedol, že na ňu neprihliadol a obžalovaný má za to, že neprihliadnutím nie je\nmožné napraviť nezákonný právny stav. Obžalovaný má za to, že ide o absolútnu nezákonnosť dôkazu.\nK tomuto súd uvádza, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5To 14/2011\nz 8.3.2012 poukázal na to, že tieto skutočnosti obžalovaný uviedol vo svojom odvolaní a Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ich odmietol s konštatovaním, že nie je možné akceptovať argumentáciu\nobžalovaného, že uznesenie o začatí trestného stíhania je nezákonné a už vôbec nie, tak ako to tvrdil\nobžalovaný, že malo dôjsť k zastaveniu trestného stíhania /č.l. 8 uznesenia NS SR sp. zn. 5To 14/2011\nz 8.3.2012/. K ďalšiemu je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade obžalovaného X.J. ide o iný\nprípad ako je uvedený v citovanom rozhodnutí NS SR sp. zn. 5To 14/2009 zo dňa 18.3.2010, pretože v\ntejto veci po vznesení obvinenia svedok už nebol vypočutý a došlo tak k porušeniu práva na obhajobu,\navšak v prejednávanej veci obžalovaného X.J. bol svedok opätovne vypočutý po vznesení obvinenia\nniekoľkokrát, výpoveď z 28.8.2002 bola vyhodnotená ako dôkaz nezákonný a ďalšie výpovede, okrem\nčasti výpovede z 8.2.2007, boli vyhodnotené ako dôkazy, získané zákonným spôsobom.\nV ďalšom obžalovaný poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní vedome a zámerne navodzovali\nstav, aby konanie J. subsumovali pod konanie poškodeného a to predstieraním, že J. použil vlastné\npeniaze.\nV tejto súvislosti súd v podrobnostiach poukazuje na závery vyššie uvedené vo vzťahu k hodnoteniu\nkonania s J. na Okresnom súde v Malackách ako s poškodeným a na ustálený záver súdu, že táto\nskutočnosť J. výpovede neprocesnými a nezákonnými nerobí.\nĎalej obžalovaný poukázal na rozhodnutie súdu, ktorým odmietol návrh obhajcu na vykonanie\nkonfrontácie medzi svedkom J. a svedkyňou J., preto lebo svedok J. sa počas výsluchu svedkyne J.\nnachádzal v pojednávacej miestnosti a preto podľa názoru súdu konfrontácia bola zmarená a obžalovaný\nmá za to, že uvedený postup je v rozpore s Trestným poriadkom, lebo ak bol súd taký konzekventný\nvo vzťahu k odmietnutiu konfrontácie z dôvodu prítomnosti svedkyne J. na hlavnom pojednávaní pri\nvýsluchu svedka J., tým skôr bol povinný postupovať tak v prípade svedka J., pričom v ďalšom poukazuje\nna to, že svedok J. bol v pojednávacej miestnosti keď bol vypočúvaný svedok S. a svedok J. bol vyzvaný,\naby sa vyjadril k výpovedi svedka S.. Ide o procesný postup v rozpore s Trestným poriadkom preto, lebo\nak chcel súd od svedka J. v nadväznosti na vykonávané dokazovanie na hlavnom pojednávaní získať\nprocesne zákonnú odpoveď, bol povinný buď vykonať riadnu konfrontáciu medzi S. a J., alebo J. ako\nsvedka predvolať, vypočuť. Poukázal na to, že takto súd postupoval aj v prípade vedenia dokazovania\nsvedkov: M. N. - J..\nNa túto argumentáciu obžalovaného je potrebné uviesť, že obžalovaným namietaný procesný postup je\npodľa názoru súdu súladný s Trestným poriadkom, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2009 o\n12.37 h bol započatý po riadnom poučení výsluch svedka Králika, ešte pred skončením jeho výsluchu\nbol do pojednávacej miestnosti, vzhľadom na jeho vyjadrenia, privolaný svedok S., ktorý po náležitom\npoučení bol oboznámený s obsahom písomného podania svedka Králika zo dňa 27.1.2009 a následne\nbol svedok S. vyzvaný, aby sa k tomuto vyjadril a po vyjadrení obidvoch svedkov ku skutočnosti\npreberanej na hlavnom pojednávaní bol výsluch obidvoch svedkov ukončený. Obdobne bol vykonávaný\nvýsluch svedka N. dňa 20.1.2009, kde tento po poučení bol vypočutý a k nim uvádzaným skutočnostiam,\nešte pred skončením jeho výsluchu bol do pojednávacej miestnosti privolaný svedok J., kde po poučení\nbol vyzvaný, aby sa vyjadril k tvrdeniam svedka N., a až následne po vzájomných vyjadreniach bol\nvýsluch obidvoch svedkov ukončený.\nZáverom tejto časti poukázal obžalovaný na vyjadrenia vypočutej svedkyne J., ktorá podľa obžalovaného\nv prípravnom konaní po vrátení veci na došetrenie v podstate nevypovedala a vo svojich výpovediach\npoukazovala na svoju nezákonnú a zmanipulovanú výpoveď zo 4.9.2002.\nK tomuto treba uviesť, že táto skutočnosť nie je pravdivá, lebo svedkyňa sa vo svojich výpovediach,\nktoré boli súdom vyhodnotené ako dôkazy získané zákonným spôsobom, vyjadrovala k rozhodným\nskutočnostiam a tieto výpovede nie je možné považovať za zmanipulované, pričom v tejto súvislosti súd\npoukazuje aj na záver prijatý rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To 14/2011 z 8.3.2012, ktorý\nuviedol, že výpoveď svedkyne z prípravného konania z 11.7.2007 /č.l. 1850-1854/, ktorá bola urobená za\nprítomnosti obhajcu obžalovaného /č.l. 12 odôvodnenia/ je zákonná a tiež poukázal na to, že obžalovaný\n\nnevysvetlil v čom mala byť výpoveď svedkyne J. zmanipulovaná, pričom túto svedkyňu následne v\nkonaní pred súdom vypočúval nie len samosudca a prokurátor, ale aj obžalovaný a jeho obhajca.\nV časti III. - neexistuje priamy dôkaz o tom, že J. 21. a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu\nsudcov budovy Okresného súdu Bratislava V, obžalovaný poukázal na rozporné vyjadrenia svedka J.,\nktorý prvý krát po 7 rokoch presviedčal samosudcu o novej skutočnosti, ktorú predtým nepovedal, že\ndisponuje dôkazom, ktorý potvrdzuje jeho návštevu na súde dňa 28.8.2002, avšak takýto doklad v konaní\nnepredložil. J. výpovede ohľadne 28.8.2002 jednoznačne vyvrátil svedok S.. Výpoveď W. o tom, že\nmu priviedla J. v tento deň, odvolávajúc sa na S. T. je nepravdivá. Svedkyňa T. výpoveď svedkyne W.\npoprela. Stretnutie J. 27.8.2002 v konaní pred súdom vylúčili svedkovia J. C. na hlavnom pojednávaní\nna Okresnom súde v Malackách a C. H..\nTakto uvádzané skutočnosti obžalovaného nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, pričom\nsúd poukazuje na hodnotenie výpovedí svedka S., ktorý nevyvrátil jednoznačne, tak ako to tvrdí\nobžalovaný, že J. bol 21.8.2002 v budove a T. výpoveď W. nepoprela. Tu poukazuje súd na vyššie\nuvedené hodnotiace závery vo vzťahu k výpovedi T. a W.. Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie, že C. a H. vylúčili\nstretnutie obžalovaného s J. dňa 27.8.2002, tak tu súd rovnako tak poukazuje na hodnotiaci záver\nuvedený vyššie, z ktorého je zrejmé, že Holík nepotvrdil vyjadrenie obžalovaného, že bol obžalovaný\nmedzi 14.00 h a 15.00 h dňa 27.8.2002 u neho, teda mimo súdu a že sa teda nemohlo stretnutie s J.\ndňa 27.8.2002 uskutočniť.\nĎalej obžalovaný poukázal na to, že po výsluchu z 28.8.2002 J. v médiách prezentoval dve stretnutia a\nteda verejne aj na hlavnom pojednávaní prezentoval dve stretnutia.\nK tomuto súd prijal záver, že toto tvrdenie obžalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože\nsvedok J. na hlavnom pojednávaní dňa 3.9.2008 prezentoval tri stretnutia a v prípravnom konaní dňa\n8.2.2007 tiež uvádzal tri stretnutia. Články v denníku SME a v týždenníku Súvislosti, na ktoré poukazuje\nobžalovaný, sú ako dôkazy irelevantné, pretože na hlavnom pojednávaní súdu ako dôkazy vykonané\nneboli a dôkazný návrh obžalovaného na ich oboznámenie súd odmietol.\nĎalej obžalovaný poukázal na to, že do zápisnice z hlavného pojednávania na Okresnom súde v\nMalackách zo 16.2.2004 J. uviedol, že na časové súvislosti si už presne nespomína, sú to dva roky a už\nsa mu to zlieva dokopy. Dňa 8.2.2007 uviedol, že sa nepamätá už na to, že to bolo 21.8.2002 a to že to\nbolo v ten deň vie len z toho, že mu to bolo pred výsluchom prečítané, dňa 10.5.2007 pri konfrontácii s W.\nJ. uviedol, že vzhľadom na odstup päť rokov si už na to nemôže spomenúť a preto sa pridržiava toho, čo\nuž pred tým povedal a dňa 3.9.2008 na hlavnom pojednávaní súdu J. uviedol, že ubehlo od vtedy šesť\nrokov, takže sa snaží loviť v pamäti, myslí, že už nevedel presne ten deň ale včera sa dopočul, že to bolo\nteda 21. augusta roku 2002, čo vie z toho, lebo to bolo čítané v rámci obžaloby. Podľa obžalovaného\nnejde o zákonný dôkaz, ak svedok na pojednávaní uvedie, že relevantné skutočnosti sa dozvedel z\nobžaloby, ktorej skutková veta bola skoncipovaná na nezákonnom dôkaze.\nK tomuto súd uvádza, že nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, že svedok J. sa dozvedel, že prvé\nstretnutie malo byť 21.8.2002 len sprostredkovane a pri výsluchoch v dňoch 16.2.2004, 8.2.2007,\n21.8.2007 a 3.9.2008, pretože pokiaľ ide o vyjadrenie obžalovaného, na základe ktorého bolo\nskoncipované uznesenie o začatí trestného stíhania, tak je to aj vyjadrenie zo zápisnice o podanom\nvysvetlení zo dňa 28.8.2002, kedy svedok J. jednoznačne do tejto zápisnice uviedol dátum 21.8.2002.\nNezodpovedá tiež vykonanému dokazovaniu a ustáleným záverom súdu, že skutková veta bola\nskoncipovaná na nezákonnom dôkaze, pretože vyššie už bolo uvedené, z akých dôvodov je uznesenie\no začatí trestného stíhania považované za procesné zákonné uznesenie.\nĎalej obžalovaný poukázal na vyjadrenie svedka J., že 21.8.2002, po tom čo ho k nemu doviedla JUDr.\nW., sa ich spýtal načo prišli, čím J. priznal jeho prekvapenie, pričom svedkyňa W. uvádza, že stretnutie s\nJ. mu dohodla ona, s čím mal on súhlasiť, údajne jej mal volať na mobil, že J. môže prísť zajtra a ak teda\nmal vyjadriť súhlas so stretnutím s J. je nepravdepodobné a nelogické, aby sa ich spýtal, že načo prišli.\nTu súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa W., keď povedala obžalovanému X.J., že chce prísť za\nním J., zároveň mu uviedla, že mu chce dať Králik nejaký doklad - výpoveď W. z 26.3.2003 /č.l. 242/ a\nteda zodpovedá skutočnosti, že vykonaným dokazovaním táto skutočnosť objasnená nebola, pretože na\n\nobžalovaným označenú nepravdepodobnosť a nelogičnosť svedkyňa W. ani svedok J. vypočutí stranami\nv konaní, ani súdom neboli. Tu je však potrebné uviesť, že nie je pravdou, ako uvádza obžalovaný, že\nstretnutie s Králikom mu dohodla W. a on mal s tým súhlasiť, pretože z výpovede W. vyplýva, že najskôr,\nkeď mu vravela, že J. chce prísť za ním, tak neuviedol kedy a následne to bol obžalovaný, ktorý mal\nW. zavolať, že J. môže prísť dnes alebo zajtra. V tejto súvislosti súd poukazuje na hodnotiace závery\nvyššie uvedené vo vzťahu k záveru, že J. bol za obžalovaným 21.8.2002 vo vzťahu ku dňom pondelok,\nutorok, streda, a nie 26.8.2002.\nĎalej obžalovaný poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom konaní súd odmietol výpoveď Joščáka\nfiktívnou zámienkou o tom, že ako člen justičnej stráže J. nezapísal, ďalej že výpoveď svedkyne T.\nvyhodnotil ako dôkaz svedčiaci v prospech J. hoci svedkyňa T. výpoveď svedkyne W. poprela a že\ntvrdenie W.e mu 21.8.2002 po telefóne dohodla stretnutie s J. je nepravdivé. Ďalej poukázal na dôkazy\ndokumentujúce nevierohodnosť W., ktoré majú spočívať v tom, že táto dňa 26.3.2003 uviedla, že niekedy\nv lete, asi dva týždne predtým ako vypukla aféra so C. ju zavolal J. asi z vrátnice súdu a povedal jej,\nže ide zaniesť doklad C. a či by ho tam neodviedla a ona potom zaklopala na dvere kancelárie C..\nĎalej 26.3.2003 na otázku či mala vedomosť, že J. syn je stíhaný uviedla, že vedela, že má nejaké\nproblémy so synom, vedela to od JUDr. J.. Dňa 17.2.2004 vypovedala, že o rodinných záležitostiach\nsyna J. ani o jeho problémoch nemá vedomosť. Z výpovedi W. podľa obžalovaného vyplýva, že J. pozná\nako vedúceho odbornej praxe počas štúdia a že si s ním tyká a že na podnet J. ho oslovila ako prvá,\nresp. . že J. prostredníctvom svojej bývalej študentky ako prvý inicioval kontakt s ním.\nK tomuto súd v podrobnostiach odkazuje na svoje hodnotiace závery vo vzťahu k pravdivosti a\nvierohodnosti vypočutých svedkov a na hodnotiace závery vo vzťahu k tomu kto koho reálne prvý krát\nv predmetnej veci oslovil.\nĎalej obžalovaný uviedol, že z výpovede svedkyne W. tiež vyplýva, že od J. vedela o problémoch jeho\nsyna, nemohla teda nevedieť účel J. návštevy, pričom bez jej pomoci by sa stretnutie neuskutočnilo a ak\nmá súd jej výpoveď považovať za vierohodnú, musí sa so zmenou jej výpovede vysporiadať a odôvodniť\nna základe akých dôkazov dospel k záveru, že jej výpoveď je pravdivá a výpoveď obžalovaného\nnepravdivá.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozdielne vyjadrenia svedkyňa W. vysvetlila, ako to\nbolo a teda konkrétne uviedla na hlavnom pojednávaní súdu 6.10.2008, že nepovedala, že vedela, že\nbol stíhaný, ale vedela, že má nejaké problémy, ale v súvislosti s drogami. Tiež je tu potrebné uviesť, že\nnezodpovedá vykonanému dokazovaniu, že by sa bez jej pomoci stretnutie neuskutočnilo, lebo podľa\njej vyjadrenia to bol obžalovaný, ktorý jej zavolal, že J. môže prísť dnes alebo zajtra.\nObžalovaný ďalej poukázal na rozpor vo výpovediach JUDr. W. a JUDr. T..\nRovnako tak súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom prijatia záveru\nsúdu o tom, že výpovede svedkýň W. a T. nie sú rozporné.\nObžalovaný ďalej poukázal na to, že 27.8.2002 s J. netelefonoval a súdu nič nebráni, aby v tomto\nsmere si rozpisy hovorov J. zabezpečil od mobilného operátora, alebo aby si tento vyžiadal od Krajskej\nprokuratúry v Bratislave. Záverom tejto časti uviedol, že chýbajú dôkazy, že J. v dňoch 21. a 27. 8.2002\nvstúpil do uzatvoreného traktu sudcov Okresného súdu Bratislava V.\nK tomuto súd uvádza, že zodpovedá skutočnosti, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že\nobžalovaný svedkovi J. dňa 27.8.2002 telefonoval, pretože nebol zabezpečený výpis prichádzajúcich\ntelefónnych hovorov na svedka J.. V čase keď obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že nič nebráni súdu,\naby si vyžiadal výpisy hovorov na J., tak je z vykonaného dokazovania nesporné, že uvedenú skutočnosť\nmôže potvrdiť len výpis prichádzajúcich hovorov na telefónne číslo svedka J., ktorý v súčasnej dobe už\nnie je možné získať, a nebolo ho možné získať ani v čase, kedy bola tomuto súdu podaná obžaloba, lebo\nz vyjadrenia mobilného operátora je zrejmé, že takýto výpis je možné získať maximálne do dvoch rokov.\nOd Krajskej prokuratúry v Bratislave ho tiež nebolo možné vyžiadať, lebo dozorový denník bol následne\nzaslaný na ÚŠP GP SR, ktorá prípisom na č.l. 4547 oznámila, že takýto výpis sa v dozorovom denníku\nprokuratúry nenachádza. Jedná sa len o domnienku obžalovaného, že by tam takýto výpis mal byť,\nale vykonaným dokazovaním táto skutočnosť potvrdená nebola. Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného,\n\nže neexistuje dôkaz o tom, že Králik dňa 21.8.2002 a 27.8.2002 vstúpil do uzavretého traktu sudcov\nOkresného súdu Bratislava V súd poukazuje na svoje vyššie hodnotiace závery, z ktorých má za\nnesporne preukázané, že 21.8.2002 aj 27.8.2002 obžalovaný a svedok J. boli vo vzájomnom kontakte.\nV časti IV.- verzie J. o potvrdení predaja auta ako zámienky k stretnutiu spochybňujú dej skutkovej vety:\n21.8.2002, obžalovaný uviedol, že dôkazy vykonané po 16.5.2011 svedčia v jeho prospech a vylúčili deň\n21.8.2002 zo skutkovej vety a sú to písomné vyjadrenie J. z 26.8.2011, z ktorého vyplýva, že nedisponuje\npotvrdením z podateľne Okresného súdu Bratislava V, správa - odpoveď tohto súdu z 12.8.2011 z ktorej\nvyplýva, že justičnej stráži nebola uložená povinnosť zapisovania osôb vstupujúcich do budovy súdu.\nK tomuto tvrdeniu obžalovaného súd poukazuje na svoje vyššie uvedené hodnotiace závery - výpovede\nsvedkov a listinné dôkazy a má za to, že správa Okresného súdu Bratislava V a vyjadrenie J., že\nnedisponuje potvrdením z podateľne súdu o odovzdaní dokladu, nie sú dôkazmi, na základe ktorých je\nmožné ustáliť záver o vylúčení dňa 21.8.2002 zo skutkovej vety obžaloby.\nV časti V. - zničenie dôkazov, obžalovaný poukazuje na to, že kriminálna polícia už na 5 deň po začatí\ntrestného stíhania disponovala s rozpismi hovorov nie len obžalovaného ale aj Králika. Z rozpisu hovorov\nJ. vyplývalo, že J. za účelom stretnutia telefonoval svedkovi N.J. a po upozornení obžalovaného na\nnevyhnutnosť existencie rozpisu hovorov policajná zložka, vykonávajúca vyšetrovanie, dôkazy zničila.\nMedzi zničenými dôkazmi bol aj rozpis hovorov z telefónneho čísla J. 0903 237 197. Zámerné a vedomé\nzničenie dôkazov v živej trestnej veci nemôže byť pripisované na ťarchu procesnej strany, ktorá v konaní\nnenesie dôkazné bremeno, najmä ak na zničenie dôkazov upozornila v čase, keď zničeniu dôkazov bolo\nmožné zabrániť.\nTento záver obžalovaného nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože doplneným dokazovaním\n- vyjadreniami mobilného operátora bolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že v prejednávanej\ntrestnej veci žiadnym orgánom štátu od mobilného operátora neboli žiadané výpisy telefonických\nhovorov na mobilný telefón svedka J.slo 0903 237 197 v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou a teda\nvykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tvrdenie\nobžalovaného o tom, že uvedené výpisy telefonických hovorov žiadané boli, oporu vo vykonanom\ndokazovaní nemá a sú len v polohe domnienky obžalovaného, vykonaným dokazovaním nepreukázanej.\nV časti VI. - vykonštruovanie lístku o 10 x 10 cm, obžalovaný poukázal na skutočnosť, že obsah zápisnice\no vydaní veci na č.l. 153 spísaný vyšetrovateľom H. nie je pravdivý a nie je podložený výpoveďou J., ktorý\nsi kópiu zápisnice, ako potvrdenie o odovzdaní od H., údajne 3.9.2002 prevzal. J. prevzatie zápisnice\nsúdu nepotvrdil.\nK tomuto súd uvádza, že svedok J. uviedol, že sa nepamätá. Na č.l. 1787 pri konfrontácii sa svedok\nJ. vyjadril: „Nepamätám si ani túto zápisnicu, ani na počet zápisníc, ktoré boli so mnou urobené.\nNepamätám sa teda ani na to, či mi JUDr. C. niečo odovzdal. Ak mi však niečo odovzdal a je to v zápisnici\npodchytené, tak v súčasnosti nemám dôvod tomu neveriť.“ Následne na hlavnom pojednávaní súdu\ndňa 21.5.2009 po predložení zápisnice z č.l. 153 uviedol, že podpis je jeho, text zápisnice si nepamätá.\nBol tak súdom prijatý záver, že uvedenú zápisnicu svedok J. podpísal a uvedený lístok on aj vydal.\nObžalovaný poukázal vo svojom vyjadrení, že list o 10 x 10 cm nebol v roku 2003 predmetom\noboznamovania so spisom.\nTomuto vyjadreniu obžalovaného súd neuveril, lebo v písomnom podaní zo dňa 19.5.2003 po\npreštudovaní vyšetrovacieho spisu obžalovaným v dňoch 12., 13., 14. 5. 2003 v písomnom podaní\nadresovanom vyšetrovateľovi obžalovaný uviedol, okrem iného, že navrhuje do konania pribrať znalca\ngrafológa za účelom zistenia, či to bol on, kto napísal text na lístku o rozmere 10 x 10 cm /J. tento lístok\nmal údajne odovzdať na polícii dňa 3.9.2002/. „Vyšetrovateľ mi grafológa ústne odmietol s odôvodním,\nže to nejde, lebo ide o text písaný ceruzkou resp. niečo v tom zmysle, že je to neupotrebiteľné a zbytočné.\nAle potom treba buď pribrať znalca alebo lístok zo spisu odstrániť.“ Z tohto súd vyvodil záver, že v čase\npreštudovania spisu uvedený lístok o rozmere 10 x 10 cm súčasťou spisu bol. V ostatnom súd poukazuje\nna závery znaleckého posudku o tom, že pisateľom lístka je obžalovaný.\n\nV časti VII . - motív J. zbaviť syna trestnej zodpovednosti, obžalovaný uvádza, že motívom J. k\nstretnutiu bolo zbaviť syna trestnej zodpovednosti, pretože to bol J., ktorý sa pokúšal nadviazať kontakt\nprostredníctvom manželky, ktorú keď odmietol, pokúšal sa kontaktovať cez sudkyňu W., po jej odmietnutí\na návšteve J. u N.J. podal na neho oznámenie za trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu. Poukázal\nna to, že 8.7.2003 policajný orgán OR PZ Bratislava V - Petržalka Sever začal trestné stíhanie vo veci\nzasahovania do nezávislosti súdu, dňa 13.6.2005 polícia J. vzniesla obvinenie za spáchaný trestný\nčin zasahovania do nezávislosti súdu. Dňa 29.6.2005 bolo uznesenie o vznesení obvinenia Okresnou\nprokuratúrou Bratislava III zrušené, pričom poukázal na dôvody, pre ktoré bolo uznesenie zrušené s tým,\nže prokuratúra nespochybňuje skutok ani úmysel J. a argumentuje iba tým, že tento skutok, ktorý sa\nstal, nemá znaky trestného činu. Pokiaľ ide o iniciovanie vzájomného stretnutia poukázal na vyjadrenie\nsvedka S. z 26.3.2003, ktorý na otázku, či ho J. alebo C. oslovili s tým, aby ich kontaktoval uviedol, že\ntáto otázka súvisí s výkonom obhajoby obžalovaného O. J., preto je viazaný mlčanlivosťou a preto na\ntúto otázku odpovedať nebude. Dňa 6.10.2008 S. na hlavnom pojednávaní na otázku, či ho žiadal J.,\naby kontaktoval obžalovaného C. neoficiálnym spôsobom, S. uviedol: „Pýtal sa ma, či by sa mohol s ním\nrozprávať. Ja som povedal, že by to nebolo vhodné.“ Na otázku, za akým účelom to malo byť, uviedol,\nže to nepovedal, resp. že by sa s ním rozprával.\nV tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na svoje hodnotiace závery vo vzťahu k otázke, kto konkrétne\nreálne urobil prvý krok k nadviazaniu vzájomného kontaktu. Súd pri ustálení tohto záveru prihliadol na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 14/2011 z 8.3.2012, kde tento poukázal\nna vyjadrenia svedkov J. a S. ohľadom vyjadrení obžalovaného vo vzťahu k tomu, kto koho prvý oslovil.\nTu je potrebné uviesť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na vyjadrenie svedka S., že to\nbol obžalovaný, ktorý svedka S. oslovil cez prestávku pojednávania, či tam hore to je Doc. J., na čo S.\npovedal, že áno, je to on a vedľa je jeho manželka. V priebehu pojednávania Doc. J. odišiel, takže nemal\nich ako kontaktovať dohromady /zápisnica zo 6.10.2008, str. 27/. Súdom bol prijatý skutkový záver, že\nz týchto dvoch vyjadrení svedka S. bolo preukázané, že po nariadení hlavného pojednávania v trestnej\nveci obž. O. J. sa svedok J. pýtal S., či by mohol hovoriť s obžalovaným a z ďalšieho vyjadrenia S.\nje zrejmé, že sa obžalovaný pýtal, či tam hore /v pojednávacej miestnosti/ sú Králik a J.. Pokiaľ ide o\nhodnotenie tohto konania, tak tieto aktivity, či už svedka J. alebo obžalovaného C., samy o sebe však\nnie sú konkrétnym konaním, ktoré by bolo možné označiť ako možnú snahu o nadviazanie kontaktu\nnavzájom, ale podstatné je, kto urobil prvý reálny krok k nadviazaniu kontaktu, pričom z vyjadrení\nsvedkyne J. a svedka S. je zrejmé, že konkrétny podnet na vzájomný kontakt v podobe konkrétneho\nkonania vzišiel od obžalovaného. /J. na hlavnom pojednávaní 3.9.2008 str. 61 zápisnice: „Myslím, že\nna druhom odročenom hlavnom pojednávaní v súvislosti s jeho ukončením ma oslovil obžalovaný, dal\nmi pokyn v prítomnosti všetkých, ktorí sa zúčastnili hlavného pojednávania, aby som ho počkala, že\nchce so mnou hovoriť. Ja som čakala na chodbe vo vestibule pred pojednávacou sieňou, keď dlhšie\ntrvalo to, že boli v miestnosti viacerí ľudia, myslím, že obžalovaný tam dával nejaké pokyny a inštrukcie\ns obhajcami, bolo ich tam viacej tých obžalovaných takže to trvalo, tak som sa išla pozrieť či je to ešte\nstále aktuálne a on ešte opätovne mi povedal, že mám čakať. Myslím, že obhajca môjho syna ho ešte\nupozornil, že ja som J.. Potom ma viedol do nejakých horných kancelárií ...“. Svedok S. na hlavnom\npojednávaní 6.10.2008 str. 28, str. 30: „ Ja som potom, ako odišiel z toho pojednávania Doc. J., vec\nbola odročená, ja viem, že som sa ponáhľal, mal som nejaké ďalšie pojednávanie na inom súde, ja\nuž neviem aké to bolo pojednávanie, zaregistroval som, že bol tam nadviazaný kontakt s JUDr. C. a\npani J.. Ale to ja som odchádzal. ... len som videl, že idú oproti sebe vtedy tam v pojednávačke, už\nani neviem, v ktorej to bolo.“. Potom ďalej uvádzal: „Nepožiadal ma, ja som len hovorím a opakujem\nto, čo som už povedal, zaregistroval keď som sa už balil po odročení pojednávania, že jej mal nejak\nnaznačiť a ona jak schádzala po tých schodoch v tej pojednávačke a ja som už len prechádzal popri,\nlebo som utekal pochopiteľne na ďalšie pojednávanie.“ Na základe týchto vyjadrení bol prijatý záver,\nže prvotný reálny krok k nadviazaniu kontaktu urobil obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný uvádza niečo iné\na ďalej tvrdí, že J. nikdy v kancelárii nebola tak jeho výpovedi vo vzťahu k vyjadreniu svedkyne J. súd\nneuveril, jednak z dôvodu, že výpoveď svedkyne J. je vo svojej podstate zhodná v celom konaní a\nkompatibilná s výpoveďou svedka J. a svedka S. a tiež výpoveď svedkyne J. o tom, že bola v kancelárii,\nčo obžalovaný poprel, že by bola v kancelárii, kde ju mal on doviesť, vyplýva aj z úradného záznamu\nna č.l. 296 spisu, ktorý vypracovala vyšetrovateľka B. a kde sa okrem iného uvádza: „... o manželke\nJUDr. J. sa vyjadril, že túto ženu tiež vyhodil zo svojej kancelárie“. Tento úradný záznam teda tiež svedčí\nnepriamo v prospech svedkyne J. a v neprospech tvrdenia obžalovaného.\n\nEšte pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, poukazujúceho na závery iných orgánov činných v trestnom\nkonaní v inej veci, tak rozhodnutia iných orgánov činných v trestnom konaní v inej veci a v nich uvedené\nzávery sú pre toto konanie právne irelevantné.\nV ďalšom poukázal na tú skutočnosť, že vyjadrenia svedkýň U. J. a J. W. ohľadom spoločných stretnutí\nsú nepravdivé z dôvodu, že svedok K. sa mal na pojednávaní Okresného súdu v Malackách vyjadriť,\nže nevie o tom, že by obžalovaný mal s nejakými osobami z pojednávacej miestnosti ísť do svojej\nkancelárie, pričom má za to, že tento člen justičnej stráže by musel zaregistrovať, že sudca odchádza\ns cudzou osobou do svojej kancelárie.\nToto tvrdenie obžalovaného je len v rovine jeho domnienky, čo by mohol a nemohol zaregistrovať\npríslušník justičnej stráže a záver ustálený obžalovaným z vykonaného dokazovania nevyplýva. V tejto\nsúvislosti zároveň súd prihliadol na vyjadrenie svedkyne J., ktorá uviedla, že obžalovaný ju viedol takým\nspôsobom, aby nebolo vidno, že ide s ním, označila to za spôsob konšpiračný (č.l. 1854).\nObžalovaný tvrdí, že svedkyňa W. podľa obžalovaného vo svojich výpovediach nerobí sporným, že na\npodnet J. ho oslovila ako prvá.\nUvedená skutočnosť tvrdená obžalovaným oporu vo vykonanom dokazovaní nemá, z dôvodov vyššie\nuvedených, keď bolo súdom ustálené, že prvý reálny kontakt a prvé oslovenie neurobila W., ale\nobžalovaný vo vzťahu k svedkyni J.. Záverom vykonaného dokazovania zodpovedá, že je pravdou, že\nW. na podnet J. obžalovaného oslovila, ale až po tom, ako J. ju požiadal, aby zistila, či nemá obžalovaný\ndovolenku, a že mu chce odovzdať nejaký doklad, pričom išlo o doklad, ktorý svedok Králik chcel doručiť\nobžalovanému na podnet svojej manželky U. J., ktorej obžalovaný uviedol, že je potrebné takýto doklad\nsúdu doručiť za účelom vylúčenia podozrenia, že ich syn mal mať účasť na inom trestnom čine - hádzaní\nkameňov do okien svedkyne I..\nObžalovaný poukázal na rozpory vo výpovediach svedkyne W., ktorá sa nevyjadrila zhodne vo svojich\nvýpovediach, či bola pre Králika dole alebo či ho priviedol príslušník ZVJS a ďalej opätovne aj na rozpory\nvo výpovediach, či vedela alebo nevedela o trestnom stíhaní O. J.. Ďalej poukázal na výpovede svedkyne\nJ.J., na výpoveď svedka N.J. a na výpoveď svedka K. N., ktorí mali potvrdzovať jeho vyjadrenia, a\nv závere opätovne spochybňoval postup súdu, ktorý opätovne nariadil výsluch svedka J. pri odročení\npojednávania dňa 20.1.2009 na deň 17.2.2009, a to z dôvodu napísania listu J. z 27.1.2009.\nK týmto skutočnostiam už súd zaujal hodnotiace závery vyššie a v plnom rozsahu na ne poukazuje\na dodáva, že hlavné pojednávanie bolo odročené a J. bol predvolaný nie z dôvodu napísania listu z\n27.1.2009, ako to obžalovaný mylne interpretuje, ale z dôvodu vyjadrenia sa k zisteniam súdu ohľadom\ndokladu, ktorý mal byť evidovaný v podateľni súdu. Zo zápisnice z 20.1.2009 vyplýva, že sa odročuje\nhlavné pojednávanie za účelom výsluchu svedkyne W. a ďalej, že bude vyžiadaná správa od OS\nBratislava V ohľadom podacej knihy od 15.8. do 28.8.2002 za účelom zistenia, či do podateľne bola\ndoložená písomnosť podľa tvrdenia svedka J. - doklad o predaji vozidla. Neobstojí preto záver vyslovený\nobžalovaným, že Králik bol predvolaný na 17.2.2009 z dôvodu napísania jeho listu z 27.1.2009. Pre tento\nzáver svedčí aj citácia zo zápisnice zo 17.2.2009 na str. 10, kde bolo uvedené „J. som zavolal, aby som\nobjasňoval skutočnosti, ktoré vyvstali z tejto potreby dokazovania veci“, (čím bolo myslené dokazovanie\ntvrdenia svedka Králika ohľadom odovzdania dokladu do podateľne súdu), a ďalšie vyjadrenie, „ktoré\non teraz aj v tomto prípade napísal, a preto bol dneska predvolaný“ (čím bolo myslené a reagované aj\nna písomné vyjadrenie svedka J. zo dňa 27.1.2009, ktorý súdu došiel 3.2.2009, a kde sa tento svedok\nvyjadroval ku skutočnostiam, ktoré vyvstali z výpovede svedka JUDr. N.J. a svedka K. N.).\nV časti VIII. - dozorujúci prokurátor I., vykonštruovanie trestných oznámení F. C. a L. Z. za účelom\nväzobného riešenia obvineného, obžalovaný poukázal na nezákonné konanie dozorujúceho prokurátora\nSerbina s tým, že priznanie urobil v súvislosti s rozhodovaním o väzbe pod psychickým nátlakom\nosôb zainteresovaných na vzatí do väzby. Poukázal na to, že konanie Serbina bolo ovplyvnené\nzdravotným stavom vylučujúcim jeho profesionálne pôsobenie, nakoľko štyrikrát bol hospitalizovaný na\npsychiatrickom oddelení. Vo vzťahu k priznaniu išlo o formálne priznanie učinené v dôsledku vydierania\na nátlakových vyšetrovacích techník v čase, keď bol ako obvinený predmetom donucovacej moci štátu,\nvykonávanej pomocou vykonštruovaných dôkazov prostredníctvom väzby. Všeobecné súdy vzali na\nvedomie vydieranie a nátlak represívnych orgánov štátnej moci na obvineného tým, že neakceptovali\n\njeho priznanie. Svedok I. odoprel výpoveď. Aktívne participoval na vykonštruovaní zápisnice o trestnom\noznámení F.T., sám výsluch inicioval a jeho obsah ovplyvňoval. Generálny prokurátor SR T. I. od\npovinnosti mlčanlivosti neoslobodil. Neoslobodenie od povinnosti mlčanlivosti prokurátora I. a následné\nodopretie I. vypovedať ako svedok, s odôvodnením, že by si privodil trestné stíhanie - vyvoláva\ndôvodné podozrenie o nezákonnosti trestného stíhania. Ďalej poukázal na to, že nie je pravdivé\ntvrdenie prvostupňového súdu, že trestné oznámenia neboli predmetom dokazovania v trestnej veci,\nlebo zápisnice o trestnom oznámení boli vyhotovené pod tou istou spisovou značkou, obidvaja boli\nvypočutí po vznesení obvinenia a ich výpovede boli čítané na verejnom zasadnutí Krajského súdu v\nBratislave v súvislosti s rozhodovaním o väzbe po sťažnosti prokurátora a títo boli vypočutí za účelom\nzískania dôkazov, že aj v iných prípadoch sa dopustil korupčného konania.\nK tejto skutočnosti súd uvádza, že súčasťou spisu boli zápisnice o trestnom oznámení F.T. a Q.W., ktoré\nako dôkaz na hlavnom pojednávaní súdu neboli vykonané z dôvodu, že nesúviseli so skutkom, za ktorý\nbolo vznesené obvinenie obžalovanému. Pokiaľ ide o konanie prokurátora I., tento nebol na hlavnom\npojednávaní súdu z vyššie uvedených dôvodov vypočutý, a preto obžalovaným uvádzané tvrdenia o\nvyhrážaní sa mu a o manipulovaní s konaním zo strany prokurátora I. potvrdené ani vyvrátené neboli.\nV časti IX.- nezákonné pribratie znalcov na vyšetrenie duševného stavu, obžalovaný poukázal na\nnezákonnosť vydaného príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I z dôvodu, že sudca nemal k\ndispozícii návrh vyšetrovateľky na vydanie príkazu, pretože návrh sa nenašiel v spise. Odôvodnenie\nuznesenia vyšetrovateľky z 2.10.2002 o pribratí znalcov neobsahujú akékoľvek skutočnosti, ktoré by\nmali tento procesný postup polície odôvodniť, a preto je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné.\nV tejto časti súd opätovne poukazuje na svoje už ustálené závery, týkajúce sa znaleckých posudkov\nz odboru zdravotníctva - psychiatrie a psychológie a vyjadrenia znalcov, ktorí posudok vypracúvali a z\nktorých vyplývajú skutočnosti v tomto rozsudku uvedené.\nZáverečná reč a právo posledného slova zo dňa 28. septembra 2012 a 1. októbra 2012 boli aj\npísomne doložené obžalovaným a právo posledného slova obsahuje celkovo VIII. častí. Porovnaním so\nzáverečnou rečou a právom posledného slova zo dňa 26.7.2012 bolo zistené, že I. časť z 28.9.2012\nje totožná s II. časťou zo dňa 26.7.2012, II. časť z 28.9.2012 je totožná so IV. časťou z 26.7.2012, III.\nčasť z 28.9.2012 je totožná s V. časťou zo dňa 26.7.2012, avšak je doplnená obžalovaným a tento\npoukazuje na tú skutočnosť, že z rozpisov hovorov vyplýva, že svedok J. z telefónneho čísla 0903 237\n197 telefonoval svedkyni W. na telefónne číslo 0903 449 757 dňa 08.07.2002 o 8.22 h (druhé HP vo\nveci obž. O. J.), ďalej 5.8.2002 o 13.12 h, 6.8.2002 o 13.10 h a 22.8.2002 (deň po neúspešnom pokuse\nKrálika 21.8.2002). Poukázal na vyjadrenie konajúceho samosudcu z predchádzajúceho obdobia, kde\ntento uviedol, že považuje za základnú otázku kto robil prvý kontakt. Ďalej poukázal obžalovaný na to,\nže svedkovia J. a W. tvrdia, že dôvodom prvého stretnutia J. s ním mala byť jeho údajná žiadosť, aby\nKrálik doniesol doklad o predaji auta, a tieto skutočnosti má od svojej manželky, ktorá sa zúčastňovala\nhlavných pojednávaní svojho syna. Tvrdenia J. a W., ktorí podsúvajú ako dôvod stretnutia prinesenie\ndokladu a vôbec, že ho kontaktoval iba z tohto dôvodu a teda iba od istého obdobia, ktoré možno presne\nčasovo definovať - je lož. Podľa názoru obžalovaného rozpis hovorov vniesol svetlo z pohľadu, kto robil\nprvotný kontakt a má za to, že uvedená vzájomná komunikácia vyplývajúca z výpisu hovorov svedčí\npre záver, že J. a W. svoj postup za účelom ovplyvňovania súdneho procesu so synom S. J. vzájomne\nkoordinovali. Poukázal na to, že ak by si súd vyžiadal výpis hovorov aj z obdobia spred 1.7.2002 ako\nto obžalovaný navrhoval a ktorý návrh súd zamietol, zistilo by sa, že ich vzájomný kontakt bol skorší\na častejší.\nVo vzťahu k obžalovaným vyššie uvedeným skutočnostiam bol súdom prijatý záver, že len samotný\ntelefonický kontakt, resp. telefonické kontakty, medzi svedkom J. a svedkyňou W. zo dňa 08.07.2002\npred pojednávaním vo veci syna O. J., nesvedčia pre záver ustálený obžalovaným, že to bol svedok\nKrálik kto urobil prvotný kontakt, či obžalovaný alebo svedok J., tak toto už bolo vyššie súdom uvedené.\nTento hodnotiaci záver o tom, že to bol obžalovaný, kto reálne urobil prvý kontakt, keď oslovil svedkyňu\nJ. a tá následne svedka Králika, platí aj vo vzťahu k telefonickým kontaktom svedka J. a svedkyne\nW. a v podrobnostiach naň súd poukazuje. V tejto súvislosti súd prihliadol na to, že svedkyňa W. na\nhlavnom pojednávaní súdu 6.10.2008 uviedla na otázku, či ju nejakým spôsobom J. ovplyvňoval, že\nurčite nie. Ďalej súd prihliadol na ich vyjadrenia, že ani jeden z nich nepoprel predchádzajúce vzájomné\nkontakty, čo potvrdzuje aj obžalovaným uvádzaný výpis telefonických hovorov z telefónu svedka J..\n\nSvedok J. tiež vo svojej výpovedi potvrdil, že boli so svedkyňou W. v kontakte a táto bola v minulosti jeho\nštudentkou. Podstatný je v tejto súvislosti záver, že ani svedok Králik ani svedkyňa W. prví obžalovaného\nnekontaktovali, a teda záver uvádzaný obžalovaným, že J. a W. svoj postup za účelom ovplyvňovania\nsúdneho procesu s jeho obžalovaným synom vzájomne koordinovali, oporu vo vykonanom dokazovaní\nnemá.\nĎalej bolo porovnaním zistené, že IV. časť zo dňa 28.9.2012 je totožná s III. časťou z 26.7.2012, V. časť\nz 28.9.2012 je totožná so VII. časťou zo dňa 26.7.2012, VI. časť z 28.9.2012 je totožná s VI. časťou zo\ndňa 26.7.2012, VII. časť z 28.9.2012 je totožná s VIII. časťou zo dňa 26.7.2012, VIII. časť z 28.9.2012 je\ntotožná s IX. časťou zo dňa 26.7.2012, a vo vzťahu k obžalovaným zhodne uvádzaným skutočnostiam\nsúd poukazuje na svoje vyššie uvedené závery.\nPokiaľ ide o hodnotiace závery vo vzťahu k lístku o rozmeroch 10 x 10 cm, bol súdom ustálený záver,\nže znalkyňa z odboru písmoznalectva - ručné písmo, pracovníčka ÚSI Žilina na hlavnom pojednávaní\nzotrvala na záveroch znaleckého posudku a na položené otázky na hlavnom pojednávaní uviedla, že\npisateľom textu na lístku 10 x 10 cm a na porovnávacom materiáli - písomnosti, ktoré boli zaistené pri\nprehliadke nebytových priestorov v kancelárii obžalovaného, je jedna a tá istá osoba. V tomto prípade\nobžalovaný C.. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila, kto prepisoval text, kto zvýrazňoval, znalkyňa\nuviedla, že je to totožná osoba, pretože variabilita odkryla tie prepisované tvary v rámci variability\nobsahuje to dôkazná časť znaleckého posudku, boli všetky zistené v ukážkach písma. Jednoznačne\ntvrdí, že ten kto napísal spornú písomnosť, je pisateľom aj porovnávacích písomností tak, ako sú\nuvedené v znaleckom posudku. Ani ten najgeniálnejší pisateľ nedokáže napodobniť variabilitu písma\ntotožného pisateľa.\nKrajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím zo dňa 27.09.2005, ktorým zrušil pôvodný rozsudok\nOkresného súdu v Malackách, o.i. nariadil na preverenie obhajobných tvrdení obžalovaného pribrať do\nkonania znalca z odboru písmoznalectva - grafológia na písané písmo za účelom zistenia, či lístok o\nrozmeroch 10 x 10 cm v priesvitnom obale na č.l. 153a vyhotovil obžalovaný. Ide o dôkaz, ktorý mal\npoškodený vydať vyšetrovateľom dňa 03.09.2002. Obžalovaný tvrdí, že lístok je podvrh, čo vyvodzuje\nz toho, že nie je identický s jeho fotokópiou, ktorá je založená v koncepte vyšetrovacieho spisu. Krajský\nsúd konštatuje, že rozdiely medzi týmito lístkami sú evidentné. Bude preto potrebné predložiť originál na\nč.l. 153a v priesvitnom obale grafológovi, aby zistil, či pisateľom lístku je obžalovaný. Tiež bude vhodné\npredložiť mu i lístok nachádzajúci sa v koncepte vyšetrovacieho spisu, aby mohol porovnať, či ide o\nlístky totožné, vyhotovené jedným pisateľom a či sú písmená upravované, dolaďované, či sú rozdielne\nalebo identické.\nOhľadom pravosti vyhotovenia spornej písomnosti bol vypracovaný vyššie uvedený posudok ÚSI Žilina\na znalkyňa U. zaujala vyššie uvedený záver k zisteniam ústavu.\nZa účelom porovnania, či ide o lístky totožné v origináli a koncepte spisu, v zmysle pokynu krajského\nsúdu bol do konania pribratý KEÚ PZ Bratislava, na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Ing.\nElena Bláhová, ktorá uviedla, že predmetom znaleckého posudku bolo vykonať graficko-diagnostickú\nexpertízu predložených materiálov a to sporného materiálu 1 ks listu formátu A4, ktorý sa nachádzal\nvo vyšetrovacom spise na č.l. 153a, a ako porovnávacieho materiálu 1 ks listu pochádzajúceho z\npoznámkového bloku s rozmermi 10 x 10 cm s ručne napísaným textom. Úlohou posudku bolo\nodpovedať na otázky a zistiť, či predložená fotokópia označená ako 153a, ktorá sa nachádza v koncepte\nvyšetrovacieho spisu, bola vyhotovená z predlohy predloženého originálu, ak áno, akým spôsobom.\nĎalej bolo treba zistiť, či ide o zhodné texty, či sú texty upravované, dolaďované, ak áno, akým spôsobom.\nA zistiť, či bol upravovaný originál alebo fotokópia po vyhotovení. Záver posudku bol taký, že kópia\noznačená ako č.l. 153a, ktorá bola v koncepte vyšetrovacieho spisu, bola vyhotovená z predlohy s\nrozmermi 10 x 10 cm, z predloženého ako porovnávací materiál. Kópia vykazuje charakteristické znaky\nsvedčiace o použití reprodukčno-kopírovacieho zariadenia, pracujúceho na princípe elektrostatického\nnánosu práškového tonera na papier. Textové zápisy na predloženom spornom a porovnávacom\nmateriály vykazujú zhodné charakteristické znaky, vyznačujú sa charakteristickými znakmi, svedčiace\no obťahovaní, resp. o dopisovaní častí niektorých znakov. Pravdepodobne z dôvodu lepšej čitateľnosti\ntextových zápisov, nakoľko obsah týchto textových zápisov pozmenený nebol. Niektoré znaky v ručne\nvyrobenom texte boli najprv obtiahnuté a až potom bol text prekopírovaný a niektoré znaky boli\nobtiahnuté, resp. boli dopísané ich časti až po prekopírovaní.\n\nPokiaľ ide teda o tvrdenie obžalovaného, že uvedený lístok nebol vyhotovený ním, tak toto jeho tvrdenie\nbolo vyvrátené závermi znaleckého posudku ÚSI Žilina a výpoveďou Mgr. U.. Pokiaľ obžalovaný ďalej\ntvrdí, že nejde o totožné písomnosti - lístok na č.l. 153a v origináli spisu a lístok, ktorý mal byť založený v\nkoncepte spisu, tak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené závermi znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava.\nJe nesporné, že lístok, ktorý sa nachádzal na č.l. 153a v origináli a ktorý sa nachádzal v koncepte, sú\ntotožné, v koncepte sa nachádzala fotokópia tohto lístku, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku.\nĎalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že text na obidvoch lístkoch bol obťahovaný, pričom zo\nzáverov posudku ÚSI Žilina vyplýva, že obťahovanie textu na origináli lístku na č.l. 153a bolo realizované\njednou a tou istou osobou, ktorá lístok napísala, teda obžalovaným. Rovnako tak zo znaleckého posudku\nKEÚ PZ Bratislava vyplýva, že aj text na lístku v koncepte bol obťahovaný, pričom zo záverov znaleckého\nposudku KEÚ PZ Bratislava je zrejmé, že pred kopírovaním boli upravované tri znaky, po kopírovaní\nbolo upravovaných 23 znakov.\nPre prijatie záveru prečo tomu tak je, sa možno len domnievať, že najpravdepodobnejšie uvedený lístok,\nktorý je založený na č.l. 153a, bol prefotený - prekopírovaný a zložený do konceptu spisu, pričom po\nprefotení tohoto lístka doteraz nezistená osoba, zrejme za účelom lepšej čitateľnosti obťahovala text\nna lístku, ktorý bol založený do konceptu spisu. Vykonaným dokazovaním osoba, ktorá mala obťahovať\ntext na fotokópii lístka založeného v koncepte spisu, stotožnená nebola. Toto je však len domnienka,\nktorá by bola podľa názoru súdu logickým záverom a vysvetľovala, prečo kópia lístku č. 153a je viac\n„doobťahovaná“, ako originál na č.l. 153a.\nČo však nie je domnienkou a považuje súd za preukázané je to, že lístok na č.l. 153a založený v origináli\nspisu písal obžalovaný, a aj text na ňom obťahoval obžalovaný. Fotokópia lístka založená v koncepte\nspisu je jeho fotokópiou, ktorú obťahovala iná osoba. Pre účely dokazovania súd považuje za úplne\nprávne bezvýznamné, kde a aký lístok vo fotokópii originálu má vyšetrovateľ založený.\nPokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že originál lístku č.l. 153a nebol súčasťou spisu, keď sa so spisom\noboznamoval, súd tomuto vyjadreniu neuveril, lebo lístok na č.l. 153a nemá priamo očíslovanie „153a“, z\nprotokolu o oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania vyplýva len, že sa oboznámil obžalovaný s celým\nobsahom vyšetrovacieho spisu, nie sú uvedené čísla listov a preto súd považuje toto konštatovanie len\nv polohe jeho vyjadrenia. Navyše sa súdu javí nelogické, aby obžalovaný nenamietal, že zápisnica o\nodovzdaní lístka na č.l. 153 obsahuje údaj, že bol vydaný 1 ks list z poznámkového bloku o rozmeroch\ncca 10 x 10 cm s vlastnoručne napísaným textom obžalovaného a tento lístok by chýbal. Pokiaľ ďalej\npoukazuje obžalovaný na to, že tu bolo iné číslovanie strán v čase, keď mu vyšetrovateľka Urbanová\ndňa 1.10. vyhotovila fotokópiu, pričom táto mala mať iné písmo, považoval súd pre toto konanie za\nbezvýznamné.\nTomuto vyjadreniu obžalovaného súd neuveril preto, lebo v písomnom podaní zo dňa 19.5.2003 po\npreštudovaní vyšetrovacieho spisu obžalovaným v dňoch 12., 13., 14. 5. 2003 v písomnom podaní\nadresovanom vyšetrovateľovi obžalovaný uviedol, okrem iného, že navrhuje do konania pribrať znalca\ngrafológa za účelom zistenia, či to bol on, kto napísal text na lístku o rozmere 10 x 10 cm (J. tento lístok\nmal údajne odovzdať na polícii dňa 3.9.2002). „Vyšetrovateľ mi grafológa ústne odmietol s odôvodním, že\nto nejde, lebo ide o text písaný ceruzkou, resp. niečo v tom zmysle, že je to neupotrebiteľné a zbytočné.\nAle potom treba buď pribrať znalca alebo lístok zo spisu odstrániť.“ Z tohto súd vyvodil záver, že v čase\npreštudovania spisu uvedený lístok o rozmere 10 x 10 cm súčasťou spisu bol. V ostatnom súd poukazuje\nna závery znaleckého posudku o tom, že pisateľom lístka je obžalovaný.\nPokiaľ obžalovaný namietal, že svedok J. si na zápisnicu a uvádzaný lístok nespomínal, ani po tom,\nako nahliadol do spisu, bolo súdom zistené, že svedok Králik pri konfrontácii uviedol, že si na zápisnicu\nna č.l. 153 nepamätá, nepamätá si ani počet zápisníc, ktoré boli s ním urobené a nespomína si ani na\nto, či mu obžalovaný niečo odovzdal. Ak mu však niečo odovzdal a je to v zápisnici podchytené, tak v\nsúčasnosti nemá dôvod tomu neveriť.\nPotom len samotná skutočnosť, že si svedok s odstupom niekoľkých rokov na túto zápisnicu a výsluch\nnespomína, nemôže viesť k záveru, že svedok nevypovedá pravdu, alebo že by malo ísť, tak ako sa to\nsnaží obžalovaný dokazovať, o podvrh.\n\nPokiaľ obžalovaný teda tvrdí, že uvedený lístok on nenapísal, toto jeho vyjadrenie oporu vo vykonanom\ndokazovaní nemá, rovnako tak, ako ním proklamovaný záver, že tento lístok napísal vyšetrovateľ Hanula,\nktorý mal podľa neho sfalšovať jeho písmo.\nPokiaľ ide ďalej o tvrdenia obžalovaného o vykonštruovaní trestných oznámení C. a Z., tak tu poukazuje\nsúd na závery, ktoré už zaujal v predchádzajúcich rozhodnutiach a to, že trestné oznámenie C. a Z.\nneboli a nie sú predmetom dokazovania v trestnej veci proti obžalovanému X.J.. Z toho dôvodu súd sa\nneoboznamoval so žiadnymi písomnosťami, týkajúcimi sa oznámení, výpovedí, prípadne hodnotiacich\núsudkov obžalovaného vo vzťahu k dôvodom podania trestného oznámenia a údajnému odôvodneniu\njeho väzby. Je potrebné uviesť, že obžalovanému nebolo vznesené obvinenie za žiadny trestný čin vo\nvzťahu k oznámeniam C. a Z. , títo neboli v jeho trestnej veci vypočutí v žiadnom procesnom postavení\na preto akékoľvek skutočnosti, týkajúce sa týchto dvoch osôb sú pre toto trestné konanie právne\nirelevantné a rovnako tak právne a procesne nevýznamné sú aj závery obžalovaného o akýchkoľvek\ndôvodoch a pohnútkach orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k výpovediam týchto dvoch osôb\nv trestnej veci obžalovaného X.J..\nVo vzťahu k obžalovaným uvádzaným skutočnostiam, že aj vyšetrovateľka mala potvrdiť, že si mohol\nniektorého účastníka nahrať a ohľadom mikrokazety, na ktorej mal údajne nahrávku zo dňa 26.8.2002\na ktorá mu údajne mala byť políciou odcudzená súd zotrváva na svojich predchádzajúcich hodnotiacich\nzáveroch: Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, vyplývajúcu z úradného záznamu vyšetrovateľky\nUrbanovej na č.l. 295-296, kde v závere je uvedené „z predchádzajúcich výpovedí svedkov a trestných\noznámení pripúšťam možnosť, že obvinený si tento rozhovor s vyšetrovateľom nahral“. Ďalej obžalovaný\nuvádza „vyšetrovateľka pri vyvodení záveru, že som si niektorého účastníka trestného konania nahral,\nnemohla vychádzať z vyjadrení C., E. a U. J., pretože ak by som si rozhovor s nimi nahrával, sám by\nsom sa nahrávkami usvedčil. Totiž, ako vyplýva z ich výpovedí, mal som to byť ja, ktorý mal od nich\nžiadať peniaze, resp. u J. baviť sa o peniazoch“.\nVyšetrovateľka Urbanová však pri vypracovaní úradného záznamu konštatovala, že pripúšťa, že\nobvinený si tento rozhovor, teda rozhovor s ňou nahrával, a neuvádza, tak ako to tvrdí obžalovaný, že\nvyvodila záver, že si niektorého účastníka trestného konania nahral. Toto jeho konštatovanie nemá oporu\nv žiadnom dôkaze a nevyplýva ani z vyjadrení vyšetrovateľky T., rod. B..\nĎalej pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že S. J. prišiel za ním v sprievode sudkyne J. W. v pondelok\n26. augusta 2002 asi o 12.15 hod., vo vykonanom dokazovaní oporu nemá. Svedkovia J., T. a W. ustálili\ndeň 21. august 2002. Z dôvodov, ktoré už súd uviedol, preto neuveril výpovedi obžalovaného, že J. mal\nbyť u neho potom, ako ho priviedla W. dňa 26.08.2002.\nPokiaľ ide o prepis rozhovoru z 26.08.2002 na č.l. 1039-1041, resp. jeho časť, ktorá do spisu bola\nzaložená na základe žiadosti obžalovaného, ktorý mal preukazovať jednak nekorektné, prípadne trestné\nkonanie svedka J. a jednak odmietavý postoj obžalovaného k návrhom svedka J., tento dôkaz súd\nvyhodnotil ako nepravdivý, ktorý si obžalovaný vyhotovil sám a do konania ho predložil s odstupom\nniekoľkých týždňov po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vo veci. Tento záver bol súdom\nprijatý potom, ako svedok J. poprel, že by sa vyjadroval tak, ako to má vyplynúť z tohto, obžalovaným\npredloženého prepisu údajnej nahrávky, ktorá mala byť vyhotovená dňa 26.08.2002 , bez vedomia\nsvedka J. a iný dôkaz v konaní o existencii takýchto vyjadrení zo dňa 26.08.2002 či už zo strany\nobžalovaného, alebo svedka Králika, alebo existencii takéhoto záznamu produkovaný nebol.\nĎalej pokiaľ ide o povinnosť súdu v súvislosti s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku v\nodôvodnení rozsudku uviesť prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, tak pokiaľ ide\no skupinu dôkazov, navrhnutých v doterajšom konaní, tak pôvodne predložené dôkazné návrhy boli\nzamietnuté dňa 14.10.2009 z nasledovných dôvodov:\nVýsluch svedka J. N. z dôvodu jeho vypočutia v inej veci a pre toto konanie právne irelevantných\nzáverov ohľadom pôvodu peňazí, výsluch svedkov Lipšica a Hrubalu z dôvodu neúčasti týchto svedkov\nv trestnom konaní v predmetnej trestnej veci a irelevantnosti ich vyjadrení osobných, ďalej na portáli\nústredných orgánov štátnej správy alebo úradu vlády SR o tom, či bol alebo nebol v uvedenej veci\npoužitý inštitút agenta, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že žiadny\nagent v tomto konaní ustanovený nebol, zabezpečenie informácie potvrdzujúcej návštevu J. v banke\n\nz Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave, ako irelevantné vzhľadom na vykonané dokazovanie\na prijatý záver o pôvode peňazí, zabezpečenia nariadenia ministra vnútra SR o skartácii č. MV SR\n64/2003, z dôvodu vysvetlení svedka K. a existenciu v spise založeného nariadenia MV SR č. 65/2003\na existujúceho protokolu o skartácii, z obsahu ktorého je zrejmá doba skartácie písomnosti, ktorá\nbola skartovaná „S/2007“, výsluch svedka J. po zbavení jeho mlčanlivosti z dôvodov prijatých záverov\nohľadom použitia zvukového záznamu a jeho prepisu v tomto trestnom konaní a z dôvodu úplnej\nbezvýznamnosti ďalšieho skúmania kto, kde, kedy a akým spôsobom inštaloval technické záznamové\nzariadenie J., prípadne iných otázok, ku ktorým sa môže svedok J. ako pracovník OZPČ vyjadriť,\nvýsluch svedka K. - sudcu Krajského súdu v Bratislave, z dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 1\nTrestného poriadku, § 119 Trestného poriadku a vyhodnotenia vydaného príkazu na použitie informačnotechnických prostriedkov v kontexte s rozhodnutím Ústavného súdu SR I ÚS 274/2005, vykonanie\ngraficko-diagnostickej expertízy mimo pôsobnosť PZ SR z dôvodu neexitujúcich pochybností ohľadom\nzáverov znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave a nezistenej zaujatosti znalcov, ktorí posudok\nvypracovali, výsluch pracovníka TASR, ktorý za účelom informácie o kauze navštevuje Špeciálny\nsúd v Pezinku, z dôvodu právnej irelevancie ním prezentovaných záverov v tlači pre prejednávanú\ntrestnú vec, vyžiadanie dokladu o pôžičke a protipotvrdenia od svedka J., z dôvodov záverov doposiaľ\nvykonaného dokazovania ohľadom pôvodu peňazí a vyjadrenie svedka Králika na hlavnom pojednávaní,\nktorý uviedol odkiaľ peniaze mal, opakovaný výsluch svedkyne Tajcnárovej, nakoľko pre takýto postup\nsúd nezistil žiadny dôvod a strany v konaní mali dostatočný priestor na kladenie otázok uvedenej\nsvedkyni, na predloženie dokladu o údajnej bezúročnej pôžičke od PZ a predloženie dokladu o tom,\nže Králik mal podpísať mlčanlivosť o okolnostiach zapožičanej finančnej čiastky, z dôvodu, že svedok\nKrálik sa na hlavnom pojednávaní vyjadril odkiaľ peniaze mal a tiež o tom, že žiadnu mlčanlivosť\nnepodpisoval, na pripojenie a oboznámenie spisu Okresnej prokuratúry Bratislava III. sp. zn. 4 Pv 713/03\nz dôvodu právnej bezvýznamnosti záverov iných orgánov činných v trestnom konaní pre trestné konanie\nvedené proti obžalovanému X.J., vyhotovenie doslovného prepisu záznamu špecializovanou inštitúciou\nmimo Bratislavského kraja z dôvodu neopodstatnenosti požiadavky, neexistenciu pochybností ohľadom\nsprávnosti realizovaného záznamu a v konečnom dôsledku jeho použiteľnosti pre trestné konanie,\nna predloženie dokladu o splatení J. peňažného záväzku z dôvodov záverov doposiaľ vykonaného\ndokazovania ohľadom pôvodu peňazí a vyjadrenie svedka J. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol\nodkiaľ peniaze mal, na predvolanie policajta, ktorý Králikovi inštaloval záznamové zariadenie z dôvodu\núplnej bezvýznamnosti ďalšieho skúmania kto, kde, kedy a akým spôsobom inštaloval technické\nzáznamové zariadenie Králikovi, vzhľadom na nepoužiteľnosť získaného záznamu a jeho prepisu v\ntomto konaní, na zabezpečenie pôvodného nosiča - audiokazety s čiernym bakelitovým obalom, ktorý\nbol súčasťou vykonaných dôkazov na Okresnom súde v Malackách z dôvodu na nepoužiteľnosť\nzískaného záznamu a jeho prepisu v tomto konaní, na výsluch svedka A., z dôvodov uvedených v\nustanovení § 7 ods. 1 Trestného poriadku, § 119 Trestného poriadku, na zabezpečenie potvrdenia o\nprijatí faxu generálnej prokuratúry z dôvodu právnej bezvýznamnosti faxového dátumu a času, vzhľadom\nna skutočnosti zistené nahliadnutím do písomností na vec sa vzťahujúcich zaslaných z Ústavného súdu\nSR a na čas, ktorý vyplýva zo zápisnice Ústavného súdu SR 1 Spr 1176/02 zo dňa 28.08.2002 o tom,\nže o 19.00 hod. sa dostavil krajský prokurátor JUDr. N. J. na Ústavný súd SR a predložil v zápisnici\nuvedené písomnosti, ktoré prevzal vtedajší predseda Ústavného súdu SR JUDr. S. K.. Z rovnakých\ndôvodov zamietol aj návrh obžalovaného na vypočutie tohto svedka, nakoľko skutočnosti vyplývajúce z\npísomností Ústavného súdu považoval súd za nepochybné a spochybňujúce vyjadrenia obžalovaného\nohľadom dátumu a času, pričom obžalovaný neakceptuje ako vysvetlenie chyby v nastavení času na\nfaxe a údajný komplot vo vzťahu k jeho osobe, iba za konštatáciu obžalovaného nemajúcu oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Je logické, že ak zápisnica bola ukončená o 19.00 hod. a o 19.00 hod. bola\npredložená prokurátorom na Ústavnom súde, nemohli byť písomnosti faxované o 16.30 hod.\nĎalej súd zamietol dôkazný návrh na výsluch svedkyne J.J. a po následnom súhlase strán v konaní\nbola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, na zabezpečenie a oboznámenie dozorového\ndenníka prokurátora I. z dôvodu právnej bezvýznamnosti skutočností uvedených v dozorovom denníku\nprokurátora pre akékoľvek konanie pred súdom v konkrétnej trestnej veci, na vyzvanie prokurátora JUDr.\nC. na podanie stanoviska, či bolo začaté vo vzťahu k svedkovi J. trestné stíhanie za krivú výpoveď, krivú\nprísahu, z dôvodu právnej bezvýznamnosti prípadného prebiehajúceho trestného stíhania v inej trestnej\nveci pre trestné konanie vo veci obžalovaného X.J..\nZ rovnakých vyššie uvedených dôvodov, tak ako to vyplýva zo zápisníc z hlavného pojednávania boli\nzamietnuté aj ďalšie dôkazné návrhy obžalovaného, o ktorých súd rozhodoval v priebehu konania.\n\nPokiaľ ide o dôkazné návrhy predložené obžalovaným po vrátení veci odvolacím súdom obžalovaný a\nobhajca predložili súdu návrhy na doplnenie dokazovania.\nObžalovaný predložil návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 27. júna 2012, ktorý bol súdu predložený\ndňa 3. júla 2012, a v ktorom navrhol:\n1. vypočuť svedka JUDr. I. A. k tomu, či v súvislosti s vydaním príkazu na vyšetrenie duševného stavu\nz 10. septembra 2002 disponoval skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali vydanie príkazu,\n2. v tejto súvislosti od Okresného súdu Bratislava I vyžiadať spis sp. zn. 3 Nt 1146/02,\n3. zabezpečiť dohľadový zväzok Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 2 Kv 126/02 z dôvodu, že\nsa tam nachádzajú podľa jeho názoru rozpis hovorov J. a prepis zvukového záznamu z 26. augusta\n2002. Tento dohľadový zväzok nebol súčasťou dohľadového zväzku dozorového prokurátora I. Krajskej\nprokuratúry v Trnave sp. zn. 2 Kv 55/02.\n4. vykonať konfrontáciu medzi svedkyňami W. a T. z dôvodu, že svedkyňa W. svoju výpoveď vo vzťahu\nk 21. augusta 2002 odôvodňuje odkazom na vyjadrenie svedkyne T., táto však výpoveď W. pred\nvyšetrovateľom poprela. Prvostupňový súd však výpoveď T. vyhodnotil ako dôkaz, ktorý potvrdzuje\nvýpoveď W..\n5. vykonať konfrontáciu medzi svedkami J. a J. z dôvodu, že výpovede týchto svedkov sú v podstatných\nbodoch navzájom rozporné,\n6. vypočuť vyšetrovateľky JUDr. B. a JUDr. B., rod. T., aby sa tieto vyjadrili na základe, akých skutočností\nprisúdili J. procesné postavenie poškodeného v dôsledku čoho si svedok obžaloby tieto práva aj v konaní\npre okresným súdom uplatňoval a následne pred Špeciálnym súdom po vypočutí si obžaloby vystupoval\niba v procesnom postavení svedka a ďalej k časovým okolnostiam skoncipovania uznesenia o začatí\ntrestného stíhania.\n7. vypočuť svedkyňu J.J. z dôvodu, že táto doposiaľ vypočutá nebola, výpoveďou tejto svedkyne sa súd\nnezaoberal a jej výpoveď z 3. mája 2004 na Okresnom súde v Malackách vo vzťahu ku dňu 27. januára\n2002 ani nevyhodnotil. Mala by byť vypočutá z dôvodu, že by sa mala vyjadriť ku dňu 27. augusta 2002 a\nto vzťahu k časovým údajom, ktoré vylučujú jeho stretnutie 27. augusta 2002 v poobedňajších hodinách\nso svedkom obžaloby.\n8. vypočuť ako svedkyňu K. K., alternatívne S. J., ktorá, resp. ktoré vo veci obžalovaného Andreja Králika\nkonali ako zapisovateľky z dôvodu, že vzhľadom na obsah jeho výpovedí ohľadom stretnutí s J. a jej\nvýpovedí, v jednotlivých prípadoch hlavného pojednávania boli prítomné (pre odstup času si to presne\nnepamätá) ako ho J. po skončení hlavného pojednávania a odchode z pojednávacej miestnosti pristavila.\n9. vypočuť svedka N.J. k okolnostiam stretnutia s J. z dôvodu, aby súd jednoznačne a bez pochybností\nzistil, či vypovedal vierohodne a pravdivo alebo naopak.\n10. vypočuť svedka K. N. k okolnostiam ukončenia trestného stíhania J. v roku 2005, či od príslušnej\nzložky PZ žiadal vydanie mikrokazety z 26. augusta 2002, k okolnostiam listu J. z 27. januára 2009, ku\nktorému vypočutý nebol a k trestnému oznámeniu, ktoré J. na neho podal z dôvodu, aby súd zistil, či\nsvedok vypovedal vierohodne a pravdivo.\n11. vypočuť svedka S. S. k okolnostiam, či J. dňa 21. augusta 2002 pustil do budovy súdu a či reálne\nexistoval dôvod, pre ktorý by mal vypovedať nepravdivo,\n12. vypočuť svedkyňu U. J. k dôvodu stretnutiam s ním, ďalej z dôvodu, že jej výpoveď pred súdom je\nrozporná a aby sa vyjadrila k výpovedi svedka H.,\n13. v súvislosti s kópiou listu 10 x 10 cm zistiť doteraz nestotožnenú osobu z dôvodu, aby súd odstránil\ndomnienku prečo je kópia doobťahovaná viac ako originál a zistiť nevyjasnenú otázku, že v priestoroch\nPolicajného zboru bolo opakovane manipulované s dôkazom, ktorý má svedčiť v jeho neprospech.\nĎalším písomným podaním zo dňa 4. júla 2012, ktoré bolo súdu doručené 9. júla 2012 opakovane\npredložil návrh na vykonanie dôkazov, ktoré sú totožné s vyššie uvedeným návrhom.\nObhajca obžalovaného písomným podaním zo dňa 2. júla 2012 doručeným súdu 3. júla 2012 navrhol\ndoplniť dokazovanie a to vypočuť svedkov J.J., N.J., K. N., U. J., T. B., J. T. a K. K., ďalej zabezpečiť\ndohľadový zväzok Krajskej prokuratúry v Bratislava sp. zn. 2 Kv 126/02 a vykonať konfrontáciu medzi\nW. a T., v podstate z tých istých dôvodov, ako týchto svedkov navrhol vypočuť a tieto úkony vykonať\naj obžalovaný X.J..\n\nV súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku vykonanie navrhnutých dôkazov súd odmietol\nz nasledovných dôvodov:\nVo vzťahu k bodu 1), 2) - k výsluchu svedka JUDr. Dutku a zabezpečenie spisového materiálu Okresného\nsúdu Bratislava I, sp. zn. 3 Nt 1146/02, ktorý súvisí s vydaním tohoto príkazu už bolo prvostupňovým\nsúdom rozhodnuté tak, že tento dôkazný návrh už bol zamietnutý z dôvodov, ktoré sú v podrobnostiach\nuvedené na strane 39 pod bodom 14) pôvodného rozsudku sp. zn. BB-4T 35/2007 zo dňa 25. novembra\n2009 (č.l. 4031 spisu). Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16.\nmája 2011 bolo uložené vykonať dôkazy, ktoré pôvodne obžalovaný navrhol a preto bol svedok JUDr.\nA. predvolaný na hlavné pojednávanie súdu a uvedený spis bol vyžiadaný. Na hlavné pojednávanie\ndňa 6. septembra 2011 sa svedok JUDr. Dutka nedostavil, spis predložený nebol, k čomu obžalovaný\nuviedol, že nebol predložený preto, lebo takýto spis neexistuje. Na výzvu súdu, či trvajú na vykonaní\nuvedených dôkazov obhajca Mgr. C. uviedol, že pokiaľ ide o tento spis a výsluch svedka JUDr. A., tak\nna nich netrvajú, lebo podľa názoru obhajoby nie je tento dôkaz nevyhnutný pre spravodlivé rozhodnutie\nvo veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo zákonnosťou vydaného príkazu sudcu JUDr. A. sa\nprvostupňový súd vysporiadal tak ako je to uvádzané vyššie uvedenom rozsudku a túto skutočnosť\nani Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňovému súdu nevytkol a ani to nebol dôvod zrušenia\nprvostupňového rozhodnutia. Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ani svojim posledným\nrozhodnutím sp. zn. 5 To 14/2011 zo dňa 8. marca 2012 vykonanie tohto úkonu nenariadil.\nVo vzťahu k bodu 3) - ohľadom rozpisu telefónnych hovorov Králika bolo vo veci už vykonané rozsiahle\ndokazovanie, týmto dokazovaním nebolo preukázané, že by tieto rozpisy telefónnych hovorov boli\nkriminálnou políciou, prípadne inou zložkou polície vyžiadané a s touto skutočnosťou sa prvostupňový\nsúd vysporiadal tak, ako je to v podrobnostiach uvedené na strane 40 pod bodom 15) pôvodného\nrozsudku sp. zn. BB-4T 35/2007 zo dňa 25. novembra 2009 (č.l. 4032 spisu). Uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16. mája 2011 bolo uložené vykonať dôkazy,\nktoré pôvodne obžalovaný navrhol a preto v súvislosti s prepismi hovorov a ich skartáciou bol po\nvrátení veci prokurátor vyzvaný, aby predložil písomnosti z dozorového denníka ich prokuratúry sp. zn.\nVII/1 Gv 65/06, medzi ktorými by mali byť (podľa názoru obžalovaného) aj rozpisy hovorov telefónnych\nčísel svedka J.. Prokurátor na výzvu zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom v prílohe predložil úradné\nzáznamy policajta U. s tým, že iné požadované písomnosti sa v spise ich prokuratúry nenachádzajú a\ntoto vyjadrenie bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní súdu dňa 6. septembra 2011.\nTýmto dôkazným návrhom obžalovaný žiada, aby bol predložený dohľadový zväzok Krajskej prokuratúry\nBratislava sp. zn. 2 Kv 126/02 s tým, že podľa jeho názoru sa tam rozpis hovorov Králika nachádza a\ntiež sa tam nachádza prepis zvukového záznamu z 26.08.2002. Prokurátor bol vyzvaný, aby v prípade,\nže sa uvedené písomnosti v uvedenom zväzku nachádzajú, aby boli predložené súdu. Prokurátor na\nvýzvu uviedol, že sa tam uvedené písomnosti nenachádzajú a preto súd, nemajúc dôvod nedôverovať\nvyjadreniu prokurátora, dôkazný návrh na zabezpečenie dohľadového zväzku KP Bratislava sp. zn. 2\nKv 126/02 zamietol.\nVo vzťahu k bodu 4) - svedkyne W. a T., tak ako to uvádza obžalovaný si vo svojich výpovediach\nneodporujú. Za účelom dôsledného sa vysporiadania s týmto dôkazným návrhom bolo potrebné sa\ndôsledne zaoberať argumentáciou obžalovaného v čom vidí rozpor v ich výpovediach a z toho dôvodu\nsa súd oboznámil s podrobnosťami, ktoré k tomuto bodu uvádza obžalovaný aj v dôvodoch odvolania\npodaného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (č.l. 4474), kde obžalovaný uvádza, že rozpor vidí\nv tom, že W. do zápisnice o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách uviedla: „jedna\nkolegyňa v ten deň oslavovala meniny - Jana. Táto povedala, že to bolo na jej meniny, keď som tam išla\ns tým J.“, a na ďalšiu otázku odpovedala: „Oslavu mala S. T.. Áno, táto mi to povedala“. Po vrátení veci\nKrajským súdom v Bratislave bola svedkyňa T. vyšetrovateľom vypočutá (č.l. 1842, 1845), kde na otázku\nvyšetrovateľa, či jej W. v roku 2002 pred zadržaním obžalovaného uviedla nejaké skutočnosti týkajúce sa\nJ., resp. jeho syna O. uviedla: „Nie, nič také mi nepovedala, a až po mediálnom prevalení prípadu som sa\no ňom dozvedela“ a na ďalšiu otázku, či jej W. v roku 2002 pred zadržaním obžalovaného spomínala, že\nza ňou bol J. uviedla: „Nie, ani som nevedela o tom, že by sa mali poznať a ani aký je medzi nimi vzťah“.\nPodľa obžalovaného z jeho vyjadrenia (č.l. 4475) vyplýva z prvej odpovedi T., že o J. sa dozvedela až\npo mediálnom prevalení prípadu, t.j. po 28.08.2002 a z toho vyplýva, že W. jej nemohla 21. augusta v\nakejkoľvek súvislosti pred 28.08.2002 J. spomínať a z druhej odpovede T. vyplýva, že W. jej pred jeho\nzadržaním nespomínala, že J. bol za ňou. Odpovede T. podľa obžalovaného tak vyvracajú výpovede\nW. z roku 2004, keď na Okresnom súde v Malackách vypovedala. Z odpovedí T. podľa obžalovaného\n\nvyplýva, že W. pred 28.08.2002 meno J. pred ňou ani nespomenula. Ak W. T. nič neoznámila, T. jej teda\nnemohla povedať: „Že to bolo na jej meniny, keď som tam išla s tým J.“.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd rozpor vo výpovediach svedkýň W. a T. nevidí, pretože,\nčo je podstatné, W. vo svojej výpovedi na Okresnom súde v Malackách a ani nikdy predtým a ani\npotom netvrdila, že to T. uviedla pred zadržaním C., ale tak, ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného\npojednávania na Okresnom súde v Malackách dňa 17.02.2004 (č.l. 606 spisu) z výpovede svedkyne W.\njej skutočnosti týkajúce sa toho, že to malo byť 21.08., teda na meniny Jany, T. uviedla až neskôr, keď\ndoslova uviedla: „V deň, keď na mňa obžalovaný podal trestné oznámenie sme sa v práci rozprávali a z\nrozhovoru vyplynulo, že jedna kolegyňa v ten deň oslavovala meniny - Jana. Táto povedala, že to bolo na\njej meniny, keď som tam išla s tým J.“. Na nasledovnú otázku obžalovaného uviedla: „Oslavu mala S. T..\nÁno, táto mi to povedala“. Obžalovaný X.J. podal trestné oznámenie na svedkyňu W. až po tom, ako bol\nzadržaný, následne prepustený a potom, ako ona bola vypočutá ako svedkyňa a to konkrétne 24.04.2004\n(uznesenie ČVS: ORP-2004/2-OSV-MA-2007 zo dňa 06.08.2008 o zastavení trestného stíhania vo veci\ntrestného oznámenia oznamovateľa X.J., č.l. 3690-0692 spisu). Teda so značným časovým odstupom\nod zadržania obžalovaného C.. Z výpovede W. je zrejmé, že táto nikdy netvrdila, že jej T. povedala, že\nto malo byť v deň, keď mala meniny, konkrétne v tento deň, teda 21.08.2002, prípadne pred zadržaním\nobžalovaného C., ako to nesprávne interpretuje obžalovaný C., ale vyplynulo to, podľa W. z rozhovoru\nu nich v robote v deň, keď mal obžalovaný C. na svedkyňu W. podať trestné oznámenie. Ak teda T., ako\nsvedkyňa vypovedala, že pred zadržaním jej W. neuviedla, žiadne skutočnosti týkajúce sa J., resp. jeho\nsyna O. a ani pred zadržaním obžalovaného C. W. nespomínala, že bol za ňou J., tak táto výpoveď T. je\npravdivá a nie je v žiadnom rozpore s výpoveďou W.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že naopak,\npravdivosť vyjadrenia W., že sa o tom v robote bavili, a to aj za prítomnosti T. svedčí vyjadrenie T. na\nhlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008, kedy táto o.i. uviedla: „...ako následne samozrejme, že sme sa\no tom v robote rozprávali, však...“.\nZ uvedených dôvodov preto návrh na doplnenie dokazovania konfrontáciou týchto svedkýň bol\nodmietnutý.\nVo vzťahu k bodu 5) - svedok J. bol v konaní doposiaľ vypočutý šesťkrát, svedkyňa Králiková trikrát,\nobžalovanému a obhajcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na kladenie otázok a na odstránenie ich\nprípadných rozporov, ktoré strany v ich vyjadreniach videli a ku ktorým sa svedkovia mohli vyjadriť a ak\nmali za to, že kladenie otázok nepostačuje, mohli o vykonanie takéhoto úkonu žiadať jednak po doručení\nvýzvy podľa § 240 Trestného poriadku, prípadne bezprostredne po vykonaní týchto výsluchov svedkov.\nVo vzťahu k bodu 6) - svedkyňa B. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá, svedkyňa JUDr. T. bola\nvypočutá dokonca viackrát opakovane a to v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,\nani v jednom prípade neboli obžalovaným vypočuté k tomu, čo teraz navrhuje, teda prečo prisúdili\nKrálikovi procesné postavenie poškodeného a tento si tieto práva uplatnil aj v konaní pred okresným\nsúdom a následne pred Špeciálnym súdom vystupoval už iba v procesnom postavení svedka. Uvedená\nskutočnosť, ktorú chce výsluchom týchto svedkýň obžalovaný ozrejmovať je zjavne pre rozhodnutie súdu\nnepodstatná a z toho dôvodu v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku bol tento dôkazný\nnávrh zamietnutý. Pokiaľ ide o návrh vypočuť vyšetrovateľky k časovým okolnostiam skoncipovania\nuznesenia o začatí trestného stíhania, tak už k opakovanému návrhu na opätovné vypočutie svedkyne T.,\ntáto bola po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 6/2010 zo dňa 16. mája 2011\nopätovne k časovým otázkam skoncipovania uznesenia o začatí trestného stíhania vypočutá na hlavnom\npojednávaní 06.09.2011, kde sa k uvedeným okolnostiam vyjadrila a zároveň odpovedala na položené\notázky obžalovaného a jeho obhajcu. Vypočuť k časovým okolnostiam skoncipovania uznesenia o\nzačatí trestného stíhania vyšetrovateľku JUDr. B. - riaditeľku odboru ekonomickej kriminality, ktorá už\nbola na hlavnom pojednávaní vypočutá dňa 02.12.2008 a na tomto hlavnom pojednávaní jej aj boli\nkladené otázky obžalovaným v uvedenom smere, keď potom, ako jej bolo predložené uznesenie o začatí\ntrestného stíhanie a bola jej položená otázka, či vie vysvetliť, z akého dôkazu npor. B. v skutkovej vete\nuznesenia o začatí trestného stíhania získala časový údaj 13.30 hod., keď z odôvodnenia uznesenia\nvyplýva, že uvedený skutkový stav bol zistený na základe zápisnice o podaní vysvetlenia, ktorá bola\nvyhotovená o 12.15 hod. a zápisnica o podaní vysvetlenia odovzdania peňazí o 13.30 hod. neobsahuje,\nuviedla: „Ja vám na to neviem povedať, musíte sa opýtať pani J. B., či ona mala k dispozícii túto zápisnicu\nalebo nie. Ja som to uznesenie nerobila, ja vám neviem povedať“. Na ďalšiu otázku obžalovaného, či\npred výsluchom J. o 14.30 hod. videla uznesenie o začatí trestného stíhania uviedla: „Asi áno, je to\nvyše šesť rokov, ja vám neviem povedať, za tú dobu mi prešlo toľko uznesení, ale predpokladám, že\n\nsom ho zrejme videla“. Iné otázky v súvislosti s časovými okolnosťami skoncipovania uznesenia o začatí\ntrestného stíhania JUDr. B. zo strany obžalovaného a obhajcu položené neboli.\nNakoľko teda obidve svedkyne sa ku skutočnostiam, ktoré navrhuje obžalovaný znovu dokazovať\nvýsluchom už vyjadrili, obžalovaný mal možnosť spolu s obhajcom klásť otázky podľa vlastnej úvahy a\nobjasňovať to, čo teraz navrhuje, u svedkyne JUDr. T. dokonca opakovane bol tento návrh na doplnenie\ndokazovania, zamietnutý.\nVo vzťahu k bodu 7) - zápisnica o výsluchu svedkyne C.. Svedkyňa J.J. bola vypočutá v prípravnom\nkonaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2009, keď sa oboznamovali listinné dôkazy, obžalovaný\nnavrhol prečítať zápisnicu o výsluchu svedkyne J.J. z č.l. 236 spisu. Po tom ako mu bolo samosudcom\noznámené, že to nie je listinný dôkaz, ale zápisnica o výsluchu svedka, ktorú je možné za splnenia\npodmienok prečítať podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, obžalovaný na to navrhol prečítať\nako listinný dôkaz zápisnicu o výsluchu svedkyne J.J. z č.l. 1223-1225, čo bol výsluch v inej trestnej veci\nvedenej pod sp. zn. ORP-442/03. Tento návrh obžalovaného bol zamietnutý z dôvodu, že ide o výsluch\nsvedkyne v inej trestnej veci. Po ukončení čítania listinných dôkazov a výsluchu ďalších svedkov na\nkonci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2009 obhajca obžalovaného navrhol: „...výsluch\nsvedkyne J.J., resp. prečítanie jej výpovede“, následne obhajca uviedol: „...súhlasíme s prečítaním\nvýpovede, resp. na jej osobnom výsluchu“. Prokurátor uviedol, že netrvá na osobnom výsluchu. Na to\nboli oboznámené zápisnice o výsluchu svedkyne J.J. z č.l. 236-238, ku ktorej obžalovaný uviedol, že\nbola vypočutá bez prítomnosti obhajcu a to aj napriek tomu, že vyšetrovateľkám v ten deň (28.08.2002)\nuviedol, že ak budú chcieť vypočuť jeho dcéru, aby zavolali k výsluchu obhajcu. K prečítanej výpovedi z\nč.l. 711 na Okresnom súde v Malackách obžalovaný uviedol, že svedkyňa sa vyjadrila, že 27.08.2002\nprišiel domov o 15.00 hod. (zápisnica z hlavného pojednávania, č.l. 3699). Toto jej vyjadrenie nie je\nv rozpore s tvrdením svedka J. (zo dňa 02.09.2008 - „Bolo to asi na obed alebo popoludní toho 27.,\n28. to som si tiež vybavil tento termín na základe včerajšieho vyhlásenia, 27., 28., že sa to udialo,\nlebo potom bol, viem, že bol SNP štátny sviatok v ten deň a v televízii sa potom objavilo až po tomto\nštátnom sviatku. Tam mi potom pán predseda senátu zatelefonoval, že mám prísť do Bratislavy. Ja som\nsa osprchoval, oholil, obliekol, pretože som bol vonku v prírode a som nejako okolo obeda, okolo jednej\nmožno, nepamätám si presne, o tom som vypovedal“.). Ak teda vyrazil svedok z Hruboňova pri Nitre v\ntomto čase, tak je reálne, že mohol byť na Okresnom súde Bratislava V u obžalovaného medzi 14.00 hod.\naž 15.00 hod. Preto ohľadom tohoto vyjadrenia svedkyne J.J. a svedka J.iadne pochybnosti nevznikli.\nPokiaľ je potom výsluch tejto svedkyne navrhnutý k časovým údajom ku dňu 27.08.2002, ktoré vylučujú\npodľa obžalovaného jeho stretnutie v poobedňajších hodinách dňa 27.08.2002 so svedkom J., tak už\nskôr vykonanými dôkazmi bola uvedená okolnosť objasnená a preto návrh súd v súlade s ustanovením\n§ 272 ods. 3 Trestného poriadku zamietol.\nVo vzťahu k bodu 8) - pokiaľ ide o výsluch svedkyne K. K., alternatívne S. J., ktoré boli zapisovateľkami\nv konaní vo veci obžalovaného O. J. a ktoré mali byť podľa vyjadrenia obžalovaného prítomné (pre\nodstup času si to presne nepamätá), ako ho U. J. po skočení hlavného pojednávania a po odchode z\npojednávacej miestnosti pristavila.\nObžalovaný tvrdí, že to bola svedkyňa J., ktorá ho pristavila, svedkyňa J. tvrdí, že to bol obžalovaný,\nktorý jej prikázal po pojednávaní, aby ho na chodbe počkala. Ani jeden z nich nerobí spornú skutočnosť,\nže po pojednávaní na chodbe súdu k ich spoločnému stretnutiu došlo, sporným je len to, kto toto\nstretnutie inicioval. Pokiaľ sa navrhuje výsluch svedkýň - zapisovateliek, z ktorých jedna by mala\npotvrdiť tvrdenie obžalovaného, s ktorým tvrdením obžalovaný prišiel až po dobe takmer desať rokov\na doteraz to v konaní ani raz neuviedol a nenavrhoval, tak v konečnom dôsledku by mohla potvrdiť\nalebo vyvrátiť len to, čo už bolo vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu nesporne zistené a\nktorú skutočnosť nikto nerozporuje, teda že k stretnutiu obžalovaného a svedkyne J. po pojednávaní\nna chodbe súdu došlo. Táto svedkyňa by sa však, s prihliadnutím na obžalovaným uvádzaný dôvod\njej vypočutia, nemohla vyjadriť k skutočnosti podstatnej pre konanie, kto bol iniciátorom ich spoločného\nstretnutia. Otázka, kto koho pristavil po pojednávaní na chodbe súdu, ktorú okolnosť by mala svedkyňa\n- zapisovateľka osvedčovať, je pre konanie nepodstatná a ako už bolo vyššie uvedené, táto sa podľa\nnávrhu obžalovaného nemá vyjadriť k podstatnej skutočnosti, kto bol iniciátorom stretnutia na chodbe\nsúdu po pojednávaní vo veci O. J.. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že\nvzhľadom na dobu, ktorá mala uplynúť od momentu tohoto stretnutia, bez ohľadu na skutočnosť, či by\nzapisovateľka uviedla skutočnosti v prospech alebo v neprospech vyjadrenia obžalovaného, považoval\nby súd túto jej výpoveď za výpoveď značne pochybnej dôkaznej hodnoty, a ktorá by nemohla v spojení\n\ns už niekoľkokrát opakovanými vyjadreniami obžalovaného a svedkyne J., ako aj ďalších dôkazov, ktoré\ntieto ich vyjadrenia majú potvrdzovať alebo vyvracať, túto výpoveď za dôkaz, ktorý by mohol viesť k\nprijatiu záveru o nepravdivosti výpovede, či už obžalovaného alebo svedkyne J.. Rovnako tak je potrebné\nuviesť, že tak ako už bolo vyššie uvedené, táto výpoveď by nepotvrdila, ani nevyvrátila vyjadrenia\nobžalovaného a svedkyne Králikovej ohľadom iniciovania stretnutia a už vôbec nie, to čo je podstatou a\nmeritom konania - konanie obžalovaného, ktorý mal podľa obžaloby v dňoch 21.08.2002 a 27.08.2002\nžiadať úplatok od svedka J..\nVo vzťahu k bodu 9), 11) - návrh na výsluch svedkov JUDr. N.J. a S. S., ktorí už boli v konaní pred súdom\nvypočutí a ktorých výpoveď už súd vyhodnotil a ktorí by mali byť vypočúvaní podľa návrhu obžalovaného\nk tomu, aby súd jednoznačne a bez pochyby zistil, či ich výpovede sú pravdivé, súd odmieta z toho\ndôvodu, že nie je žiadny rozumný dôvod sa domnievať, že by títo svedkovia výpovede zmenili a teda\nani dôvod na ich opätovné vypočúvanie.\nVo vzťahu k bodu 10) - dôkazný návrh na opätovný výsluch svedka K. N. k okolnostiam ukončenia\ntrestného stíhania svedka J. v roku 2005 ďalej, či od príslušnej zložky PZ žiadal vydanie mikrokazety\nz 26.08.2002 alebo jeho zvukového prepisu a s akým výsledkom, k okolnostiam k listu J. z 27.01.2009\na k trestnému oznámeniu, ktoré na neho J. podal, je podľa názoru súdu nepodstatný pre rozhodnutie.\nTento svedok už bol vypočutý, jeho výpoveď bola súdom vyhodnotená a jeho prípadne nový výsluch\nza účelom, aby odpovedal na skutočnosti uvádzané obžalovaným, nemôže viesť k zmene hodnotiacich\nzáverov súdu vo vzťahu k výpovedi tohto svedka. Z uvedených dôvodov bol uvedený dôkazný návrh\npodľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietnutý.\nVo vzťahu k bodu 12) - opätovný výsluch svedkyne J., ktorú obžalovaný navrhuje opätovne navrhuje\nza účelom odstránenia rozporov jej výpovedi súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti takého\nnávrhu, nakoľko táto svedkyňa bola doposiaľ trikrát vypočúvaná za účasti obžalovaného a aj jeho\nobhajcu, ktorí mali v doterajšom konaní dostatočný priestor na odstránenie podľa ich názoru existujúcich\nrozporov v jej výpovedi.\nDňa 26.9.2012 obžalovaný predložil dôkazný návrh na vyžiadanie denníka registratúrnych záznamov\nz Úradu boja proti korupcii, kde sa skartovalo 61 listov v jeho trestnej veci s tým, že ho zaujíma, čo\nbolo skartované, bol tento návrh odmietnutý z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti dokazovania čo bolo\nskartované, keď z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žiaden orgán štátu výpisy telefonických\nhovorov na svedka J. z rozhodného obdobia nežiadal a ak by sa aj nejaké výpisy telefonických hovorov\nvyskytli, išlo by o nezákonné dôkazy, v konaní pred súdom nepoužiteľné, nakoľko v rámci celého konania\nžiaden konajúci orgán, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, príkaz na oznámenie údajov o\nuskutočnenej telekomunikačnej prevádzke prípadne iný, na toto sa vzťahujúci príkaz, nevydal.\nĎalej obžalovaný navrhol vypočuť svedkov C. a J.J.. Dôkazné návrhy boli odmietnuté pretože výpoveď\nsvedkyne J.J. z hlavného pojednávania na Okresnom súde v Malackách bola na hlavnom pojednávaní\nprečítaná a výpoveď z 28.08.2002 je neprocesná. Výpoveď svedka C. pre účely konania je zjavne\nnadbytočná, nakoľko nie sú žiadne pochybnosti o obhajobnom tvrdení obžalovaného, že žiadal už dňa\n28.08.2002, aby jeho dcéra bola vypočutá.\nObhajca obžalovaného navrhol opätovný výsluch svedkov J. a J. k otázke, či obžalovaný skutočne volal\ndo Hruboňova, keďže takýto hovor sa nikde nenachádza. Ďalej nech sa J. a W. vyjadria, vzhľadom na ich\npôvodné tvrdenia o náhodnom stretnutí a k ich hovorom z 8.7.2002, 5.-6.8.2002 a 22.8.2002. Uvedený\nnávrh bol odmietnutý pre jeho zjavnú neopodstatnenosť, nakoľko to, že v celom vedenom konaní nebolo\nzistené z akého telefónu bolo volané na Králikov telefón vyplýva z toho, že neboli zabezpečené výpisy\nprichádzajúcich hovorov na telefón J. a ak obhajoba má za to, že sa k tomu majú J. alebo J. vyjadriť, bol\npre obhajobu vytvorený dostatočný časový priestor, aby takáto otázka bola pri početných výsluchoch\ntýmto svedkom položená. Pokiaľ ide o vyjadrenia sa ku spoločnej komunikácii J. s W., táto skutočnosť\nje pre účely dokazovania v merite veci irelevantná vzhľadom na ustálené závery súdu kto urobil prvý\nkonkrétny reálny krok k nadviazaniu kontaktu obžalovaného a svedka J.. Z tých istých dôvodov bol\nzamietnutý aj ďalší dôkazný návrh obžalovaného na vyžiadanie výpisov z mobilných a pevných liniek v\nčase rozhodnom na JUDr. J. W., čím sa mali preukazovať prípadné ďalšie kontakty medzi J. a W. a podľa\nnázoru obhajcu obžalovaného chystaného ovplyvňovania obžalovaného v súvislosti s procesom O. J..\n\nĎalej bol predložený návrh oboznámiť pripojený spis O. J., ktorý návrh bol zamietnutý z toho dôvodu, že\nspis už oboznámený bol, pričom následne na hlavnom pojednávaní bolo vyhovené požiadavke obhajoby\na bola oboznámená zápisnica o výsluchu svedkyne I. z hlavného pojednávania z 08.07.2002.\nDňa 28.09.2012 obžalovaným predložený návrh na vyžiadanie výpisov, prípadne na informáciu na pevnú\nlinku v Hruboňove, súd odmietol, nakoľko vyjadrenie Slovak Telekom a.s. o tom, že na meno J. a J. v\nrozhodnom čase žiadna pevná linka vedená nebola je jednoznačné.\nVo vzťahu k bodu 13) - tento dôkazný návrh súd odmietol z dôvodu, že už skôr vykonanými dôkazmi\nvo vzťahu k existencii a vyhotoveniu lístku o rozmeroch 10 x 10 cm mal súd jednoznačne a bez\npochýb za preukázané, že pisateľom uvedeného lístka je obžalovaný a tiež, že originál lístku založený\nv spise bol doobťahovávaný obžalovaným. Pre konanie je právne irelevantné, tak ako to už bolo súdom\nskôr ustálené, kto, kedy a za akých okolností obťahoval fotokópiu lístka v koncepte spisu, ktorý má\nvyšetrovateľ. Pokiaľ obžalovaný v návrhu na vykonanie tohto dôkazu uvádza, že podľa jeho názoru sa v\npriestoroch PZ s originálom lístka manipulovalo, túto skutočnosť súd vykonaným dokazovaním nemal za\npreukázanú a v podrobnostiach hodnotenia tohto dôkazu súd odkazuje na závery uvedené v rozsudku\nsp. zn. BB-4T/35/2007 zo dňa 25. novembra 2009 (č.l. 41-43 rozsudku, č.l. 4033-4035 spisu) a sp. zn.\nBB-4T/35/2007 zo dňa 9. septembra 2001 (č.l. 40-42 rozsudku, č.l. 4664-4666 spisu).\nV súvislosti s nevykonanými dôkazmi súd záverom uvádza, že na zaslanie písomného oznámenia od\nsvedka JUDr. N.J. netrval, z dôvodu, že obžalovaný oznámil, že svedok Králik mal telefonovať na pevné\nlinky firmy BYTTHERM, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a tiež netrval na predložení vyžiadaného spisu\nod Slovenskej informačnej služby z dôvodu, že z predložených správ mobilného operátora a Krajského\nsúdu v Bratislave bolo zistené, že žiadosť Slovenskej informačnej služby sa nevzťahovala na skutočnosti\ntvoriace predmet tohto trestného konania.\nBod 5), 6) - Prihliadnuť pri hodnotení dôkazov na tie dôkazy, na ktoré poukázal vo vyššie uvedenom\nrozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky a závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím sp. zn. 5To 14/2012 zo dňa 8. marca 2012\nrozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BB-4T/35/2007 z 9. septembra 2011 zrušil a vec vrátil prvostupňovému\nsúdu na nové prejednanie a rozhodnutie, kde okrem iného poukázal na tú skutočnosť, že zostala\nnevyhodnotená výpoveď svedkyne JUDr. U. J. a svedka A. S. a podobne aj výpoveď svedkyne JUDr.\nJ. W. a v nadväznosti na ňu výpoveď svedkyne JUDr. S. T.. Náležite nebol vyhodnotený ani obsah\nlistinného dôkazu na č.l. 153a spisu, ktorý v súlade so znaleckými posudkami považuje súd za doklad\nvyhotovený obžalovaným, predovšetkým čo z tohto dôkazu možno vyvodiť v nadväznosti na zistený\nkontakt obžalovaného so svedkom J. a vyhodnotení kto bol iniciátorom tohto stretnutia. Rovnako tak súd\nprihliadol na tie skutočnosti, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na č.l. 13 uvedeného\nrozhodnutia, kde poukázal na to, čo svedkovia v priebehu konania uviedli a v súlade s uvedenými\nskutočnosťami súd pri hodnotení dôkazov na vyššie uvedené vyjadrenia svedkov a dôkaz na č.l.\n153a prihliadol a tieto vyhodnotil v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia tak, ako to bolo v texte\nodôvodnenia tohto rozsudku bližšie rozvedené.\nNa základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli získané zákonným\nspôsobom, svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a to každý dôkaz samostatne,\nako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne a ustálil nasledovný skutkový stav:\nObžalovaný v postavení predsedu senátu Okresného súdu Bratislava V. prejednával trestnú vec\nobžalovaných J. H. a spol., kde jedným zo spoluobžalovaných bol aj O. J., syn svedka S. J.. O. J.\nbol obžalovaný z trestného činu lúpeže so zbraňou podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona. Obžalovaný C. ako sudca vykonal vo veci dve hlavné pojednávania, prvé 29.05.2002 a\ndruhé 08.07.2002. Posledný termín hlavného pojednávania bol vytýčený na 02.09.2002, avšak tohto\npojednávania sa už obžalovaný C. nezúčastnil, pretože 28.08.2002 bol zadržaný a bolo mu vznesené\nobvinenie za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona, za skutok, ktorý je predmetom tohto konania. Trestná vec obžalovaného H. a spol. potom bola\nrealizovaná na Okresnom súde Bratislava IV., kde bol obžalovaný O. J. spod obžaloby prokurátora\nprávoplatne oslobodený.\n\nNa hlavnom pojednávaní vo vyššie uvedenej trestnej veci dňa 08.07.2002 sa zúčastnili aj rodičia O. J.,\nS. a U. J., pričom počas pojednávania S. J. z hlavného pojednávania odišiel a na tomto ďalej zostala\nako verejnosť U. J.. Po skončení pojednávania ju obžalovaný C. vyzval, aby počkala, a tak čakala na\nchodbe. Keď obžalovaný vyšiel z pojednávacej miestnosti, vyzval ju, aby ho nasledovala, ale tak, aby\nnebolo vidieť, že idú spolu, aby išla za ním tak, aby ich nikto nedával do súvisu. Vyšla na druhé, alebo\ntretie poschodie, kde ju zaviedol obžalovaný do kancelárie a začal jej rozprávať, že s jej synom je to\nvážne, a že tak, ako to odznelo na pojednávaní, bol spáchaný aj ďalší trestný čin, kde páchatelia mali\nprísť na vozidle Audi, pričom také auto mali mať J.. Svedkyňa J. na to povedala, že oni takéto auto\nnemajú už rok a obžalovaný C. ju usmernil, aby si o tom zadovážili potvrdenie od polície a poslali jemu\ndo spisu. Vyzval ju, aby nie ona, ale jej manžel ten doklad o predaji vozidla doniesol.\nPo tom, ako svedkyňa U. J. pretlmočila obsah tohto rozhovoru a požiadavku o prinesení dokladu\nmanželovi S. J., tak tento sa pokúšal s obžalovaným spojiť, ale ten mal dovolenku. Asi dva týždne pred\nzadržaním sa v meste v Bratislave stretol so svedkyňou W., sudkyňou Okresného súdu Bratislava V., s\nktorou sa poznal dlhšie. J. tejto svedkyni povedal, že chce dať C. nejaký papier, ale sa mu nevie dovolať,\npreto chcel, aby zistila, či nemá dovolenku a či je v robote. Následne už v budove súdu, keď svedkyňa W.\nstretla obžalovaného v budove súdu vo výťahu, povedala mu, že sa stretla s J., ktorý mu chce doniesť\nnejaký papier, na čo obžalovaný povedal, že nevie kedy, že mal predtým dovolenku a následne na druhý\ndeň, keď bola v nemocnici na ošetrení, telefonoval jej na jej mobil obžalovaný C., pričom ona mu číslo\nnedávala a povedal, že J. môže prísť buď dnes alebo zajtra. Tak ona zatelefonovala J. a tento, bolo to\nzrejme na druhý deň, na súd prišiel. J. jej telefonoval z vrátnice súdu a povedal, že ide zaniesť doklad\nC., pričom ona nevie, o aký doklad sa jednalo, ale držal ho v ruke a požiadal ju, či by ho neodviedla k C..\nV ruke držal nejaký doklad, kde boli nejaké kolky. Ona jeho žiadosti vyhovela, priviedla ho ku dverám\nkancelárie C., a keď sa dvere otvorili, už sa nepamätá, či ich predstavila, ale ona do kancelárie nešla a\nhneď odišla preč. Následne, keď podľa jej vyjadrenia vypukla aféra so C., tak sa s kolegyňou T. rozprávali\na pri ustaľovaní dňa, kedy to malo byť, jej táto povedala, že to bolo na jej meniny, na Janu, čo je 21.\naugusta. Rovnako tento dátum označil aj svedok S. J., ktorý po tom, ako ho priviedla svedkyňa W.,\nvošiel do kancelárie obžalovaného C., ktorému povedal, že doniesol ten doklad - potvrdenie o predaji\nvozidla a obžalovaný povedal, že ten doklad má dať do podateľne a svedok J. povedal, že ho dá synovi,\naby ho priniesol na pojednávanie. Obžalovaný sa začal pejoratívne vyjadrovať, že sa nie moc starajú o\nsyna, povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť. Na to ho odviedol krížom\nnapravo, do nejakej inej miestnosti, a tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ by J.\npriniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,- Sk. J. sa vyjadril,\nže si myslel, že ho iba skúša, a tak to nebral vážne. Povedal, že má len 40.000,- Sk, na čo sa obžalovaný\nvyjadril, že to je málo, doslova, že to je ťaví flus, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom\nsenátu, prísediacim aj prokurátorovi. Podľa vlastného vyjadrenia to J. nebral vážne, považoval to za vtip\na v ten večer odišiel na chalupu do Hruboňova.\nNásledne okolo obeda, dňa 27.08.2002, obžalovaný telefonoval J., že má prísť do Bratislavy, a tak sa\nosprchoval, oholil, obliekol a išiel za obžalovaným na Okresný súd Bratislava V. Obžalovaný ho čakal\nhore v miestnosti asi na druhom poschodí, bolo to veľmi krátke stretnutie, iba sa ho obžalovaný opýtal,\nči má peniaze, na čo J. povedal, že žiadne nemá, pričom zostal prekvapený, že obžalovaný to naozaj\nmyslel vážne. Obžalovaný mu povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem\nrokov a nebude sa o čom baviť.\nNa základe takto vykonaného dokazovania bol prijatý záver, že týmto vykonaným dokazovaním boli\npreukázané tvrdenia uvádzané v obžalobe prokurátora v súvislosti so žiadaním úplatku zo strany\nobžalovaného X.J., ktorý záver bol prijatý po tom, ako súd mal skutkové okolnosti za dokázané najmä\nvyjadrením svedka J., ktorá je kompatibilná s výpoveďami svedkov J., S., W., ktorej výpoveď potvrdzuje\nsvedkyňa T., ako aj s listinnými dôkazmi, a to zápisnica o podanom vysvetlení S. J. zo dňa 28.8.2002 a\nďalšími nepriamymi dôkazmi, v podrobnostiach bližšie uvedenými vyššie, v rámci hodnotenia dôkazov.\nTieto dôkazy preukazujú, že svedok J. dňa 21.8.2002 bol v budove Okresného súdu\nBratislava\nV. v kontakte s obžalovaným za okolností uvedených v skutkovej vete obžaloby a k tomuto kontaktu došlo\npo tom, ako obžalovaný inicioval stretnutie s ním tak, že najprv obžalovaný iniciatívne sám najskôr oslovil\nsvedkyňu J. a okrem iného jej uviedol, že je potrebné priniesť doklad o predaji auta a uviedol jej, aby\nposlala za ním manžela a následne sa s dokladom dostavil Jozef Králik do budovy súdu za obžalovaným,\nbol požiadaný obžalovaným o úplatok spôsobom a v rozsahu ako je to uvedené v skutkovej vete\nobžaloby. Pokiaľ ide o záver súdu uvedený v skutkovej vete obžaloby, že si obžalovaný vypýtal od\n\nsvedka Králika úplatok aj dňa 27.8.2002, tak súd dospel k tomuto záveru po tom, ako vyhodnotil ako\npravdivé výpovede svedka J., ako aj svedkyne J., ktorá potvrdila, že bola prítomná toho, ako obžalovaný\njej manželovi volal, keď boli na víkendovom dome. V podrobnostiach súd poukazuje na v odôvodnení\ntohto rozhodnutia uvedené hodnotiace závery, súčasťou ktorých sú aj závery o tom, z akých dôvodov\nobžalovanému a výpovediam svedkov, vypovedajúcich v jeho prospech, neuveril.\nBol tak súdom prijatý skutkový záver, že obžalovaný X.J. dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu\nBratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave, ako sudca Okresného súdu Bratislava V,\npožiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. 27.11.1953, o sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) v súvislosti so\nzlepšením výhliadok jeho syna O. J., nar. 18.01.1979, v trestnom konaní vedenom proti nemu na tomto\nsúde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď mu uvedenú\nsumu Doc. JUDr. S. J., CSc. do uvedeného termínu nedoručil, telefonicky ho vyzval, aby sa za ním\ndostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj urobil a tam sa ho opýtal, či má peniaze, a keď mu\npovedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze doniesol najneskôr do 28.08.2002, kedy je posledný\ntermín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 vec oznámil orgánom činným v trestnom\nkonaní.\nPodľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa trestného činu prijímania úplatku a\ninej nenáležitej výhody dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo\nalebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo\ninú nenáležitú výhodu a spácha taký čin ako verejný činiteľ.\nPodľa § 89 ods. 9 Trestného zákona verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný\npracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník\nozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej,\nvodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena\nstráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá\nim bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu\nverejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný\nv súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj funkcionár alebo iný\nzodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo\norgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky\nvykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho ochranu podľa ustanovení tohto\nzákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo\nso súhlasom orgánov Slovenskej republiky.\nÚplatkom je neoprávnená výhoda a spočíva spravidla v priamom majetkovom prospechu. Pre trestnú\nzodpovednosť sa vyžaduje, aby osoba poverená obstarávaním veci všeobecného záujmu si dala úplatok\nsľúbiť, žiadala alebo ho prijala.\nObstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú\nvecí všeobecného záujmu a to nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri\nuspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a\niných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorom riadnom a nestrannom plnení má záujem celá\nspoločnosť alebo určitá sociálna skupina.\nPre trestnosť v danom prípade sa vyžaduje, aby medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného\nzáujmu bola súvislosť a úplatok musí mať vzťah k činnosti, ktorá patrí do oblasti obstarávania veci\nvšeobecného záujmu.\nTrestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je\ndokonaný už tým, že páchateľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez\nsprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú\nvýhodu. Rovnako tak je dokonaný, ak úplatok alebo inú nenáležitú výhodu príjme.\nNa základe prijatých skutkových záverov, že obžalovaný Igor Škultéty úplatok od Jozefa Králika v dňoch\n21.08.2002 a 27.08.2002 žiadal, naplnil tak svojim konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestné zákona\n\nč. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného\nzáujmu priamo pre seba žiadal a čin spáchal ako verejný činiteľ.\nZa to mu súd uložil podľa § 160a ods. 2, § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 3, §\n49 ods. 1 Tr. zák. tresty odňatia slobody na 2 roky, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú\ndobu 30 mesiacov, peňažný trest 100.000,- Sk (3.319,40 Eur) s náhradným trestom odňatia slobody\n6 mesiacov pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, zákaz činnosti - výkonu\nzamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgáne verejnej moci na 5 rokov.\nZrušené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 4/2013\nz 21. novembra 2013\nRozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. novembra 2013, kedy\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5To 4/2013 podľa § 319 Tr. por. odvolania\nprokurátora a obžalovaného zamietol. V odôvodnení uznesenia, okrem iného, uviedol, že „ ... sa možno\nstotožniť s úvahami prvostupňového súdu o možnosti začatia trestného stíhania v predmetnej trestnej\nveci, avšak s jedným rozdielom, že nemožno súhlasiť s tým, že nebolo rozhodujúce, kedy bolo vydané\nuznesenie o začatí trestného stíhania dňa 28.08.2002, lebo až po jeho vydaní bolo možné robiť úkony\nspojené s dokazovaním a to sa v prvom rade týka výpovede svedka J.. Nie sú však podložené tvrdenia\nobžalovaného, že výsluch tohto svedka sa dňa 28.08.2002 uskutočnil pred začatím trestného stíhania,\na v tomto smere je aj nesprávny záver prvostupňového súdu.“ Ďalej, „ ... je zrejmé, že boli použiteľné\nvýpovede svedkov J. a J. z hlavného pojednávania, a to ako na Okresnom súde v Malackách, ktoré\nmohol vo svojom konaní Špecializovaný trestný súd prečítať a rovnako z hlavného pojednávania pred\ntýmto súdom a tieto aj zákonu zodpovedajúcim spôsobom prvostupňový súd vyhodnotil jednotlivo i vo\nvzájomných súvislostiach len v nadväznosti na ďalšie výpovede svedkov, ktoré vyhodnotil za použiteľné\na podporné usvedčujúce dôkazy. Išlo o výpovede svedkov S., W. a T. a rovnako použiteľný a podporne\nusvedčujúci dôkaz bol aj listinný dôkaz na č.l. 153a ...“. Ďalej odvolací súd uviedol, že „ Čo sa týka\nvýpovedí svedkov S., JUDr. C., N. a H., ktorým prvostupňový súd neuveril, k tomu treba dodať, že ani\nv prípade, ak by im súd uveril, tieto výpovede nevylučovali možnosť, že obž. Škultéty bol v dňoch 21.\na 27.8.2002 v osobnom styku so svedkom J. a že zo strany obžalovaného došlo k žiadaniu úplatku\nza okolností popísaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku.“ Ďalej z citovaného rozhodnutia: „K\nďalším odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí\nzo 16.05.2011 najvyšší súd konštatoval, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý\nnebral za relevantné trestné oznámenia svedkov C. a Z. a z postupu, akým boli tieto oznámenia\nzadovážené vyvodil, že neprihliadal na priznanie sa obžalovaného pred sudcom pre prípravné konanie\npri rozhodovaní o väzbe za dobrovoľné priznanie s vylúčením akéhokoľvek nátlaku. Prvostupňový\nsúd nebral do úvahy tento usvedčujúci dôkaz priznania sa obvineného v prípravnom konaní. To ale\nešte neznamená nepoužiteľnosť ďalších dôkazov. Najvyšší súd nezisťuje dôvody pre pochybnosti\no opodstatnenosti pribratia znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie na vyšetrenie duševného\nstavu obžalovaného a posúdenie jeho intelektových schopností. Správnosť tohto postupu obžalovaným\nneodôvodnene namietal a závery týchto posudkov prvostupňový súd správne vyhodnotil“. Ďalej uviedol,\nže „na vierohodnosti výpovede svedkyne W. nič nemení fakt, že nebolo dokumentované, či svedok\nJ. odovzdal spomenutý doklad o prevode motorového vozidla v podateľni súdu, lebo svedkyňa bola\nprítomná len na začiatku stretnutia obžalovaného s uvedeným svedkom, ktorého priviedla do kancelárie\nobžalovaného. Faktom ostáva, že spomenutý doklad o prevode motorového vozidla bol použitý ako\ndôkaz trestnej veci O. J. v neskoršom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, teda pokiaľ bola\no ňom reč medzi svedkami J. a W. i medzi svedkom a obžalovaným, nezistenie potvrdenia o tom,\nže taký doklad bol odovzdaný do podateľne súdu neznamená, že neexistoval už v tom čase a že by\nmalo ísť o vymyslenú okolnosť, alebo zámienku na stretnutie sa svedka J. s obžalovaným. Podrobne\no tom vypovedala svedkyňa J., že iniciatívu v tomto smere o prinesení dokladu od polície a prevode\nvozidla vzišla od obžalovaného C.. K námietke obžalovaného o zatajovaní dôkazov, pokiaľ mám na\nmysli rozpis telefónnych hovorov na jeho telefónne čísla a svedka Králika sa žiada poznamenať, že\nsúd prvého stupňa urobil v tejto záležitosti zadováženia rozpisov telefónnych hovorov potrebné úkony,\nale ich výsledkom bolo, že v súčasnosti telefónni operátori už vzhľadom na odstup času také údaje\nnearchivujú. Z dokazovania tiež vyplýva, že prokuratúra nemá v tomto smere žiadne údaje vo svojom\ndohľadovom spise a z výpovede konajúcej vyšetrovateľky je zrejmé, že ona úkon v tomto smere na\n\nvyžiadanie rozpisov neurobila, ani nedala pokyn, teda v trestnom stíhaní voči konkrétnej osobe nebol\nzvolený procesný postup na vyžiadanie rozpisov telefónnych hovorov. Pokiaľ teda obžalovaný tvrdí,\nže existovali rozpisy hovorov vyžiadané 2. a 3. septembra 2002, také dôkazy by boli nepoužiteľné.\nOkrem toho obžalovaný vyvodzuje iba domnienky o tom, čo treba brať za dokázané zo skutočnosti,\nže bol skartovaný policajný spis, v ktorom sa mali nachádzať rozpisy jeho telefónnych hovorov.“ V\nzávere odôvodnenia odvolací súd uviedol, že „Primeraným a vystihujúcim spôsobom prvostupňový súd\nodôvodnil naplnenie jednotlivých znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu i stupeň jeho\nspoločenskej nebezpečnosti, ako aj posudzovanie trestnosti činu podľa predchádzajúceho Trestného\nzákona účinného v čase, keď sa skutok stal. V tejto časti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku na stranách 85 až 87. Zákonu zodpovedajúci je aj výrok o trestoch napadnutého\nrozsudku. Úvahy a závery prvostupňového súdu k otázke druhu a výmery trestov sú priliehavé zisteným\nokolnostiam prípadu a všetkým kritériám rozhodným z hľadiska ukladania trestov.“\n\nDovolanie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Tdo V 12/2014 z 22.08.2016 na podklade\ndovolania, ktoré podal odsúdený X.J. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5\nTo 4/2013 z 21.11.2013, podľa § 382 a) a nasl. Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods.\n1 písm. g) Trestného poriadku rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n5To 4/2013 z 21.11.2013 bol porušený zákon o ustanoveniach § 317 ods. 1, § 319, § 2 ods. 1, 19, § 119\nods. 2 Trestného poriadku a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech\nobvineného X.J.. Napadnuté uznesenie zrušil a zároveň zrušil aj rozsudok Špecializovaného trestného\nsúdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 35/2007 zo 04.10.2012, zrušil aj ďalšie\nrozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica\nprikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nV odôvodnení rozsudku dovolací súd, okrem iného, uviedol, že dovolanie je dôvodné, lebo bol naplnený\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno\npodať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nRešpektovanie zákonnosti vykonávania dôkazov má základný význam pre spravodlivosť trestného\nprocesu, súd nemôže bez toho, aby nepoškodil riadny výkon spravodlivosti brať do úvahy dôkaz získaný\nnezákonným spôsobom a i keby čo i len jeden nezákonný dôkaz (nezákonne získaný, alebo nezákonne\nvykonaný) bol súčasťou hodnotenia rozhodujúceho pre výrok rozhodnutia, stáva sa celé rozhodnutie\nnezákonným.\nDovolací súd poukázal na tú skutočnosť, že záver o žiadaní úplatku obvineným súdy opreli o výpovede\nsvedkov J., J., S., W., T. a listinné dôkazy (zápisnica o podaní vysvetlenia J. z 28.08.2002) a ďalšie\nnepriame dôkazy špecifikované v rámci hodnotenia dôkazov. Súdy pri tom prihliadali aj na svedecké\nvýpovede J., J. a S. pred Okresným súdom Malacky, čím porušili zásadu bezprostrednosti vyjadrenú v\n§ 2 ods. 19 Trestného poriadku (resp. v § 2 ods. 12 Trestného poriadku zákona č. 141/1961 Zb.), ktorej\nobsahom sú dve základné požiadavky:\n1. Súd má rozhodovať na základe dôkazov pred ním vykonaných, t. j. na základe svojho bezprostredného\ndojmu z vykonaného úkonu.\n2. Súd má čerpať dôkazy z prameňa čo najbližšieho zisťovanej skutočnosti.\nSo svedkom J. bolo pred Okresným súdom Malacky konané ako s poškodeným, ktorý zároveň nahliadal\ndo spisu, hoci poškodený zjavne nebol. Okrem toho je neakceptovateľné a zároveň nezákonné,\naby policajt v rámci výsluchu uložil svedkovi vyjadriť sa k tomu, čo vypovedal v predchádzajúcich\nvýpovediach s tým, že mu ju predtým prečíta, tak ako to urobil počas výsluchu 08.02.2007.\nVo veciach, keď oznamovateľ oznámi polícii, že bol podozrivou osobou požiadaný o úplatok, je\nzačatie trestného stíhania potrebné vykonať ihneď. Pokiaľ o skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba,\nsa vykonávali úkony tvoriace obsah prípravného konania, hoci nebolo začaté trestné stíhanie, ide\no mimoriadne závažný nedostatok obžaloby. Výsledky týchto úkonov, ktoré sú týmto nedostatkom\n\nzaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom. Orgány prípravného konania neboli tak oprávnené\nvykonať pred začatím trestného stíhania úkony podľa 4. a 5. hlavy s výnimkou neodkladných, alebo\nneopakovateľných úkonov a úkonov podľa § 113, 113 a) a § 114 Trestného poriadku (t. j. s výnimkou\nohliadky miesta činu a prehliadky tela a iných podobných úkonov). Ak tak orgány prípravného konania\nurobili (nezákonné použitie ITP, akcia príslušníkov polície v budove súdu bez príkazu na prehliadku\niných priestorov a pozemkov, nezákonné výpovede svedka Králika i príslušníkov polície s cieľom\nzadokumentovať prijatie úplatku), keďže nešlo o neopakovateľné a neodkladné úkony, nie je možné\nzhojiť ich postup iba tým, že v ďalšom sa súdy obmedzia na žiadanie úplatku.\nPrvostupňový súd opomenul a prehliadol to aj odvolací súd, vyhodnotiť aj zistené aktivity zo strany polície\nvo vzťahu k svedkovi J., ktoré iniciatívne smerovali k navádzaniu na spáchanie činu obvineným C..\nUznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané na podklade nezákonných úkonov (nezákonné\npoužitie ITP, akcia príslušníkov polície v budove súdu bez príkazu na prehliadku, nezákonné výpovede\nsvedkov J. i príslušníkov polície).\nKonštatácia prvostupňového súdu, s ktorou sa stotožnil aj odvolací súd, že súd zo zákona nemá\npovinnosť preskúmavať zákonnosť, dôvodnosť a opodstatnenosť uznesenia o začatí trestného stíhania\nna rozdiel od prokurátora, ktorý takú povinnosť má, podľa dovolacieho súdu neobstojí.\nV zmysle § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a\nspôsobom, ktorý ustanovuje zákon.\nV zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. súd je povinný preskúmať okrem iného aj správnosť postupu konania, ktoré\npredchádzalo výrokom napadnutého rozsudku, na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne\nlen vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu. V tejto spojitosti je nutné dodať, že pod obsah výrazu „rozhodnutie o obvinení“\ntreba zhrnúť aj „rozhodnutie o začatí trestného stíhania“, z obsahu ktorého, pokiaľ ide o identitu\npáchateľa, rozhodnutie o obvinení bez najmenších pochybností bezprostredne vychádza. Zmyslom\nustanovenia je imperatív na to, že musí byť k dispozícií určitá forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde\nmajú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície, resp. prokuratúry.\nDovolací súd v predmetom rozhodnutí ďalej skonštatoval, že boli vypočutí na hlavnom pojednávaní ako\nsvedkovia - vo veci konajúci policajti J., U., U., H., B., T.. V spojitosti s výsluchom vyšetrovateľov, resp.\npolicajtov, ako aj svedkov v tej istej veci, ktoré pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní, najvyšší\nsúd zastáva názor, že takýto úkon nemá povahu právne relevantného procesného úkonu a preto sa\nnesmie nachádzať v trestnom spise. Postavenie orgánu činného v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné\ns postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom prebiehal úkon trestného konania a aký\nje jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina o zákonných náležitostiach tohto úkonu, ktoré\nvyhodnocuje súd v rámci hodnotenia dôkazov.\nPre orgány činné v trestnom konaní, vrátane vyšetrovateľa, vyplýva obligatórna povinnosť viesť v\ntrestnom spise presnú žurnalizáciu jednotlivých listín a dôkazov nezameniteľným spôsobom z pohľadu\nčíselného a časového (§ 166 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb.). V súvislosti so znaleckým dokazovaním\nje potrebné uviesť, že skúmaná písomnosť založená v spise na čl. 153a nie je očíslovaná spôsobom\npredpokladaným zákonom a je vložená do neočíslovaného obalu. Vzbudzuje to mimoriadne závažnú\npochybnosť o časovom momente založenia tejto listiny do spisu. Podľa zápisnice o vydaní veci sa tak\nmalo stať 03.09.2002, ale podľa prehľadu obsahu spisu sa tak mohlo stať aj neskôr, lebo chýba dátum jej\nzaloženia. Táto skutočnosť nespochybniteľne navyše preukazuje, že vyšetrovateľ vykonal nezákonnú\nmanipuláciu so spisom, za účelom prečíslovania dôkazov založených v spise v období od 04.03. do\n15.05.2003. Namietal to obvinený už počas výsluchu 09.05.2007 s tým, že táto písomnosť sa v spise v\nmáji 2003 nenachádzala. Svedkovi J. mal dať obvinený listinu 21.08.2002. Nie je preverené pri tom ani\nto, prečo svedok túto písomnosť neodovzdal už 28.08.2002 a mal tak urobiť až 03.09.2002. Obvinený\nnavyše tvrdí, že tohto dňa sa so svedkom nestretol.\n\nPísomnosť založená na čl. 153a bola do spisu založená za doposiaľ nevyjasnených okolností, čo je\nzrejmé zo znaleckého posudku z 21.08.2007. Podľa druhého posudku kópia z textových zápisov bola\nnekvalitne a neúplne vyhotovená z predlohy ručný text zápisov, pričom obe písomnosti sa vyznačujú\ncharakteristickými znakmi svedčiace o obťahovaní, resp. dopisovaní niektorých znakov, resp. ich častí.\nHodnovernosť znaleckého dokazovania obidvoch posudkov je týmto mimoriadne vážne spochybnená\na už teraz možno zodpovedne konštatovať, že má takmer nulovú hodnotu. Súd v rámci individuálneho\nhodnotenia s ostatnými dôkazmi musí byť obzvlášť obozretný, v prípade pretrvajúcich zjavných\nnezrovnalostí, nejasností je povinný aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Treba\nzdôrazniť, že súdna prax zásadne akceptuje grafologické znalecké dokazovanie vykonané na originály\na nie na kópiách listín a navyše zaťažených obťahovaním.\nZ uvedených dôvodov nebolo dôvodné ani znalecké skúmanie uvedenej písomnosti a bolo typicky\núčelové s cieľom navodiť u prokurátora a súdu obsahom tejto listiny dojem viny u obvineného. Nie je\npreto možné prihliadať ani na závery znaleckého posudku, lebo hodnovernosť znaleckého dokazovania\nje mimoriadne vážne spochybnená a podľa názoru dovolacieho súdu má nulovú hodnotu.\nUznaním dôkazu vykonaného v rozpore s Trestným poriadkom, akceptovaním dôkazov bez dodržania\nzásady bezprostrednosti v trestom konaní súdy porušili základné právo obvineného na riadny a\nspravodlivý proces.\nOdvolací súd navyše akceptoval výpoveď svedka J. z 28.08.2002, urobenú pred začatím trestného\nstíhania bez toho, aby sa jednalo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon a boli dodržané zákonné\npodmienky pre výnimku zo zásady bezprostrednosti v trestnom konaní.\nK výpovedi svedka J. treba nad rámec vyjadreného konštatovať, že aj výpoveď svedka sa skladá z\nreťazca viacerých tvrdení. Overením vierohodnosti a nezaujatosti vypovedajúcej osoby a overením tej\nčasti tvrdenia, ktorú možno testovať ďalším dokazovaním možno myšlienkovo dospieť k dôvodnosti\npresvedčenia aj o pravdivosti zostávajúcich častí, resp. celej výpovede.\nDovolací súd si nemohol nevšimnúť celý komplex na seba nadväzujúcich, minimálne neštandardných až\nvyslovene nezákonných postupov, ktoré v celkovom súhrne nepridávajú na dôveryhodnosti a objektivite\nčinnosti orgánov prípravného konania v danej veci bez toho, aby bolo možné vylúčiť ich príliš horlivú\nsnahu usvedčiť obvineného za akúkoľvek cenu, dokonca aj za cenu nezákonností. Dokumentujú to:\n- nezákonné kroky polície 28. augusta 2002 v budove Okresného súdu Bratislava V a z nich vyplývajúce\nnezákonné a nepoužiteľné dôkazy pomocou svedka Jozefa Králika, ktorého dôveryhodnosť nebola\ndôsledne preverená napriek tomu, že na veci je prostredníctvom trestne stíhaného syna nepochybne\nzainteresovaný,\n- nezákonnosť informačno-technických prostriedkov a nemožnosť použitia ich výsledku pokiaľ ide o\nvýpovede tých osôb, ktoré sa nezákonného úkonu zúčastnili v podobe ich doterajšieho prezentovania\nako „relevantných a rozhodujúcich dôkazov“,\n- nezákonná manipulácia so spisom za účelom prečíslovania dôkazov založených v spise v období od\n4. marca do 15. mája 2003,\n- neštandardné grafologické znalecké dokazovanie vykonávané na kópii listiny,\n- atypické a účelové priznanie sa obvineného pred sudcom pre prípravné konanie pred rozhodovaním\no jeho väzbe, motivované snahou vyhnúť sa väzbe,\n- nezákonné a procesne neakceptovateľné praktiky polície a prokurátora viažuce sa na obsah trestných\noznámení svedkov C. a Z. a na neštandardnú medializáciu použitia agenta v posudzovanej veci,\n- procesne neakceptovateľná nezákonnosť súvisiaca so skartáciou policajného spisu (v ktorom sa mali\nnachádzať rozpisy telefónnych hovorov obvineného) v neskončenom trestnom konaní,\n- neprítomnosť ani jedného dôkazu v spise viažuceho sa k opodstatnenosti a potrebnosti pribratia\nznalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie na vyšetrenie duševného stavu a intelektových schopností\nobvineného,\n- nezákonnosť a extrémna neštandardnosť, ktorú prejavili orgány činné v trestnom konaní, keď médiám\numožnili zverejňovať, že je trestne stíhaný sudca X.J..\nPodľa rozhodnutia dovolacieho súdu bude úlohou súdu prvého stupňa:\n1. prihliadať len na dôkazy, ktoré boli zákonne získané a vykonané v súlade s Trestným poriadkom za\nsúčasného dodržania zásady bezprostrednosti,\n\n2. vyhodnotiť aj zistené aktivity zo strany polície vo vzťahu k svedkovi S. J., ktoré iniciatívne smerovali\nk navádzaniu na spáchanie činu obvineným C.,\n3. sprítomniť minulý (rok 2002) i terajší pomer svedka S. J. vo vzťahu k polícii, resp. ministerstvu vnútra\na na podklade toho zistiť, či nemal s nimi nadštandardné interakcie, keď áno aké,\n4. pripojiť kompletný trestný spis týkajúci sa O. J. syna svedka S. J., v ktorom mal pôvodne rozhodovať\nobvinený a oboznámiť jeho obsah, vrátane právoplatného rozsudku, za účelom zistenia a ozrejmenia\nmotivácie konania svedka S. J.,\n5. reagovať na relevantné skutočnosti, ktoré vyjdú najavo na hlavnom pojednávaní,\n6. dôsledne aplikovať zásadu in dubio pro reo,\n7. nemožno opomenúť v prípade potreby ani aktuálnu judikatúru ESĽP súvisiacu s dĺžkou trestného\nkonania (rozhodnutie Eckle proti SRN z 15.07.1982, č. 8130/78 či rozhodnutie Beck proti Nórsku z\n26.06.2001, č. 26390/95).\nV závere odôvodnenia rozsudku Najvyšší súd poukázal na tú skutočnosť, že dovolacie dôvody uvádzané\nobžalovaným X.J. podľa § 371 ods. 1 psím. a), c), e) naplnené neboli.\n\nKonanie na súde prvého stupňa po zrušení veci dovolacím súdom\nPodľa § 391 ods. 1 Tr. por. orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý\nvyslovil vo veci dovolací súd a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.\nV súlade s uloženou povinnosťou prvostupňovému súdu bol opätovne vypočutý na hlavnom\npojednávaní, konanom dňa 13.01.2017, svedok Prof. JUDr. S. J., CSc., ktorý po zákonnom poučení v\nrozsahu vymedzenom rozhodnutím dovolacieho súdu na otázku, aby sa vyjadril k jeho pomeru k polícii\nresp. Ministerstvu vnútra SR v minulosti - r. 2002, ako aj v súčasnosti, uviedol, že v r. 2002 nemal žiadny\nvzťah k polícii alebo k policajnému zboru, ani k ministerstvu vnútra a takisto ani v súčasnosti nemá\nžiadny vzťah. Na otázku, či nemal alebo nemá nadštandardné interakcie uviedol, že nemá ani nemal.\nRovnako tak nemal takýto vzťah ani v medziobdobí r. 2002 až v súčasnosti. Uviedol, že od 01.03.2004\ndo 31.03.2011 bol učiteľom na Akadémii Policajného zboru.\nĎalej v súlade s ust. § 269 Tr. por. bol prečítaný a oboznámený spisový materiál sp. zn. 3T 73/2002\nobž. J. H. a spol. Konkrétne na návrh obžalovaného boli súd a strany oboznámené s uznesením o\nzačatí trestného stíhania - čl. 8, uznesením o zamietnutí sťažnosti z 29.6.2002 - čl. 13-14, znaleckým\nposudkom - záver - čl. 54-64 týkajúci sa J., zápisnicou o výsluchu H. z 26.1.2000 - čl. 68, zápisnicou o\nvýsluchu S. zo 14.6.2000 - čl. 81, zápisnicou o vydaní veci z 24.1.2000 - čl. 173, zápisnicou o výsluchu\nO. J. z 21.03.2001 - čl. 267 a zo 7.9.2001 - č.l. 296, znaleckým posudkom - záver z 5.10.2001 - čl.\n315, zápisnicou o výsluchu J. H. - čl. 302, obžalobou z 12.4.2002 bod 7/, list J. z 19.4.2002 - čl.\n385, zápisnicou z hlavného pojednávania z 29.5.2002 - čl. 393, z 8.7.2002 v časti znalecký posudok\nObuch, zápisnicou o trestnom oznámení O. I. z 22.5.2002 - čl. 414, uznesením 2Nt 10/02 z 9.10.2002,\nodvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku z 29.1.2003 - čl. 482, list okresného prokurátora\nz 02.03.2003 - čl. 485. Na návrh prokurátora sa oboznámil súd s rozsudkom sp. zn. 3T 73/02 z 28.1.2003.\nZrejme iba nedopatrením ušlo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že s týmto spisom sa\nsúd oboznámil už v predchádzajúcom konaní, pričom okrem obžalovaným a prokurátorom navrhnutých\nkonkrétnych dôkazov z tohto spisu, sa v pôvodnom konaní oboznámil aj so zápisnicou o výsluchu\nsvedkyne I. zo dňa 8.7.2002.\nZo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.07.2002 vyplýva, že vo svojom výsluchu svedkyňa\nO. I. vypovedala, že v dotyčný deň prišiel do predajne neznámy muž a povedal jej, aby mu dala peniaze,\ninak z prístroja nastrieka polyuretánový plyn do očí. Nebrala ho vážne, ale následne jej povedal, že ju\novalí s fľašou po hlave, načo sa zľakla a vydala mu hotovosť z pokladne, čo sa mu zdalo málo a tak jej\npovedal, aby mu dala telefónne karty. V tom si uvedomila, že niečo strieka po predajni, tak si prikryla\ntvár a skrčila sa. Keď počula, že odišiel, tak vybehla von, ale nikoho nevidela, okrem muža, ktorý ju\nprepadol a ten zachádzal za barák. Tesne pred uzavretím spisov jej niekto rozbil okná na obývačke a\nna balkóne a tesne pred pojednávaním, ktoré sa konalo 29.05.2002 jej niekto rozbil okná na spálni a\ndetskej izbe, kde pod oknom spalo dieťa.\n\nZ uznesenia o začatí trestného stíhania týkajúce sa obv. J. a S. na č. l. 8 vyplýva, že ním bolo začaté\ntrestné stíhanie voči O. J. a T. S. za trestný čin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9\nods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.\nZ uznesenia o zamietnutí sťažnosti zo dňa 29.06.2002 na č. l. 13 a 14 je zistiteľné, že ním bola\nzamietnutá sťažnosť obvineného O. J. proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ\nSR Bratislava sp. zn. OÚV 706/1999 zo dňa 16.06.2000 o vznesení obvinenia z dôvodu, že sťažnosť\nnie je dôvodná.\nV závere znaleckého posudku na č. l. 54-64 sa uvádza, že O. J. nejavil v čase spáchania trestného\nčinu príznaky duševného ochorenia a mohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť konania a chápe\nzmysel trestného konania, obvinený O. J. je závislý od omamných a psychotropných látok a bol\nopakovanie liečený na psychiatrii.\nZo zápisnice o výsluchu obvineného J. H. dňa 26.01.2000 na č. l. 68 je zistiteľné, že obvinený uviedol,\nže to čo sa mu kladie za vinu v uznesení o vznesení obvinenia sa zakladá na pravde a opísal priebeh\na okolnosti spáchania trestného činu.\nV zápisnici o výsluchu obvineného Jágera zo dňa 14.06.2000 na č. l. 81 obvinený T. S. opísal priebeh\na okolnosti spáchania trestného činu.\nZo zápisnice o vydaní veci na č. l. 173 zo dňa 24.01.2000 vyplýva, že svedok O. J. vydal 2 ks telefónnych\nkariet výr. č. E00581341 a výr. č. E 00581345.\nZo zápisnice o výsluchu O. J. zo dňa 21.03.2001 na č. l. 267 je zistiteľné, že obvinený popísal okolnosti\ntýkajúce sa trestného činu, avšak uviedol, že k predchádzajúcej výpovedi bol donútený násilím zo strany\npolície.\nZo zápisnice o výsluchu O. J. zo dňa 07.09.2001 na č. l. 296 je zrejmé, že odpovedal na doplňujúce\notázky k trestnému činu.\nV závere znaleckého posudku MUDr. X. V. zo dňa 05.10.2001 na č. l. 315 znalec uvádza, že H. netrpí\nduševnou chorobou, je schopný vnímať a reprodukovať realitu a v popise obvineného sa môžu vyskytnúť\nmenšie skreslenia v zásadných skutočnostiach, ale je schopný popísať udalosti vierohodne.\nZo zápisnice o výsluchu J. H. z č. l. 302 je zistiteľné, že vypovedal k okolnostiam trestného činu a k\nosobám T. S. a O. J..\nV obžalobe zo dňa 12.04.2002 v skutková veta k bodu 7) obžaloby je opísaný skutok J. H., T. S. a O.\nJ., pre ktorý bola podaná obžaloba, ktorý mali spáchať ako prepad predavačky O. I. v predajni Trafika\npod hrozbou použitia hasiaceho prístroja, s ktorým vošiel do predajne J. H..\nZ listu O. J. zo dňa 19.04.2002 na č. l. 385 je zistiteľné, že žiada Generálnu prokuratúru SR o\npreskúmanie postupu prokurátora a vyšetrovateľa.\nV zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 29.05.2002 na č. l. 393 sa uvádza výpoveď obžalovaného\nO. J..\nV zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 08.07.2002 v časti znaleckého posudku MUDr. V., v ktorom\nvypovedal znalec MUDr. X. V., tento zotrval na tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku a odpovedal\nna otázky.\nZo zápisnice o trestnom oznámení O. I. zo dňa 22.05.2002 na č. l. 414 je zistiteľné, že trestné oznámenie\nbolo podané z dôvodu podozrenia z trestného činu poškodzovania cudzej veci podané na neznámeho\npáchateľa s uvedením osôb, ktoré sa mohli trestného činu dopustiť.\n\nZ uznesenia sp. zn. 2Nt 10/02 zo dňa 09.10.2002 je zrejmé, že ide o uznesenie Krajského súdu\nBratislava, ktorým sa odňala trestná vec obž. H. a spol. pod sp. zn. 3T 73/2002 Okresnému súdu\nBratislava V a prikázal ju na vybavenie Okresnému súdu Bratislava IV.\nZ odvolania prokurátora zo dňa 29.01.2003 proti oslobodzujúcemu rozsudku na č. l. 482 je zistiteľné,\nže ide o odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/73/2002 zo dňa\n28.01.2003.\nZ listu okresného prokurátora zo dňa 02.03.2003 na č. l. 485 je zistiteľné, že ide o späťvzatie odvolania\nprokurátorom voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/73/2002 zo dňa 28.01.2003.\nZ obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v trestnej veci obžalovaného J. H. a spol., kde\nbol obžalovaný aj O. J., bolo zistené, že O. J. bol podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku spod\nobžaloby prokurátora za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona oslobodený. Z konkrétnej časti rozsudku\ntýkajúcej sa dôvodov oslobodenia obžalovaného O. J. súd zistil, že „obžalovaný O. J. spáchanie\nžalovaného skutku v plnom rozsahu poprel a jeho výpoveď potvrdzuje aj spoluobžalovaný S.. Vina\nobžalovaného J. je v tomto bode preukazovaná tak, ako v prípade obžalovaného S. len nehodnovernou\na rozporuplnou výpoveďou obžalovaného H.. Obžalovaný J. zhodne s výpoveďou obžalovaného S.\nuviedol, že hasiaci prístroj dal obžalovanému H. na to, aby ho tento predal. Nemal vedomosť o tom, na\nčo chce obžalovaný H. skutočne hasiaci prístroj použiť. Obžalovaný J. vysvetlil, odkiaľ sa k nemu dostali\nzaistené telefónne karty a toto jeho tvrdenie nebolo v jeho konaní vyvrátené. Sám vo svojej výpovedi\nuviedol policajtom, kde sa nachádza hasiaci prístroj, kde ho vyhodil a policajti na základe výpovede ho\ntu aj našli. Nemal teda dôvod zatajovať uvedenú skutočnosť, čo by bolo zrejmé, ak by skutok spáchal.\nV aute obžalovaného J. nebol zaistený rezač, ktorý uvádzal obžalovaný H., takže ani toto tvrdenie\nobžalovaného H. nie je objektívne potvrdené. Vzhľadom na už vyššie citované rozpory vo výpovedi\nobžalovaného H., ktorý aj vzhľadom na závery znaleckého posudku mal dôvod neprávom obviňovať\nobžalovaného J., musí súd konštatovať, že vina obžalovaného J. je v tomto bode obžaloby postavená\nlen na jedinom spochybnenom usvedčujúcom dôkaze, ktorým je výpoveď obžalovaného H.. V celom\nkonaní sa nepodarilo zabezpečiť iný priamy dôkaz, alebo rad súvisiacich nepriamych usvedčujúcich\ndôkazov, ktoré by vinu obžalovaného J. za spáchania uvedeného skutku potvrdzovali. Súd tu poukazuje\nna platné zásady trestného konania, z ktorých je zrejmé, že vina obžalovaného musí byť preukázaná\nmimo akúkoľvek pochybnosť. Pokiaľ vina preukázaná nie je, má sa za to, že skutok nemohol obžalovaný\nspáchať. V osobe obžalovaného O. J. existuje minimálne dubiózny dôvod na jeho oslobodenie spod\nobžaloby a preto súd po vykonanom dokazovaní musel obžalovaného J. spod obžaloby oslobodiť“ (č.l.\n19-20 rozsudku Okresného súdu Bratislava IV., sp. zn. 3 T 73/2002 zo dňa 28.01.2003; sp. zn. 1 T\n199/2003 zo dňa 28.01.2003). Rovnako tak bolo z obsahu tohto spisu zistené, že sa tam nenachádza\ndoklad o predaji vozidla, nachádza sa iba v zápisnici citácia o tom, že takýto doklad bol predložený a\nbol na pojednávaní súdu oboznámený.\nPo tom ako sa strany vyjadrili, že ďalšie dôkazné návrhy nemajú, bolo dokazovanie vyhlásené za\nskončené.\n\nDôkazy získané zákonným spôsobom\nV súvislosti s prijatým záverom dovolacieho súdu, že trestné stíhanie bolo začaté na podklade\nnezákonných úkonov a povinnosťou konajúcich súdov bolo zaoberať sa aj zákonnosťou úkonov\na postupov predchádzajúcich vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania, sa prvostupňový súd\nzaoberal základnou skutočnosťou, či neprichádza do úvahy, v súvislosti s vyslovenou nezákonnosťou\núkonov predchádzajúcich začatiu trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania, avšak vzhľadom aj\nna ďalšie skutočnosti uvedené v rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorý poukázal na to, že nezákonné\ndôkazy nemôžu byť predmetom hodnotiacich úvah, že je potrebné jednotlivé dôkazy hodnotiť obzvlášť\nstarostlivo a v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, bol prvostupňovým súdom prijatý záver, že\nneprichádza do úvahy zastavenie trestného stíhania podľa § 281 Trestného poriadku, pretože takéto\nzastavenie trestného stíhania nie je možné podriadiť ani pod jedno z príslušných ustanovení § 9 ods. 1\n\nTr. por., resp. § 215 ods. 2, alebo 3 Tr. por., a je potrebné hodnotiť v konaní produkované dôkazy vyššie\nuvedeným zákonným spôsobom.\nV súlade s ustanovením § 391 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého je prvostupňový súd viazaný právnym\nnázorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, dôsledne sa riadiac uvedeným ustanovením, prvostupňový\nsúd neprihliadol na vyššie uvedené dôkazy, označené dovolacím súdom ako dôkazy získané\nnezákonným spôsobom a tiež neprihliadol ako na zákonné v pôvodnom konaní produkované dôkazy,\nktoré boli predmetom hodnotiacich úvah súdu, tie ktoré súviseli s odvolacím súdom označenými\nnezákonnými dôkazmi. Prvostupňový súd teda hodnotil len dôkazy získané zákonným spôsobom,\npričom za dôkazy získané zákonným spôsobom súd považoval všetky ostatné dôkazy, ktoré boli\npredmetom hodnotiacich úvah prvostupňového súdu vo vzťahu ku skutkovým záverom a právnej\nkvalifikácii konania obžalovaného v predchádzajúcom konaní a ktoré dovolací súd za nezákonné\nneoznačil, resp. ktoré nesúviseli s nezákonnými dôkazmi.\nV stručnosti zhrnuté, vo svojom rozhodnutí dovolací súd označil za dôkazy získané nezákonným\nspôsobom:\n- zápisnica o podaní vysvetlenia J. z 28.8.2002 z čl. 2437\n- záznam čl. 294 z 28.8.2002\n- návrh na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia z 28.8.2002 z čl. 2634\n- dôkazy vyplývajúce z použitých ITP\n- vykonanie prehliadky bez súdneho príkazu\n- výpovede svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Malacky\n- výpovede konajúcich policajtov OČTK - J., U., U., H., B., T.\n- lístok o rozmeroch 10 x 10 cm, založený na čl. 153a\n- znalecké posudky z odboru písmoznalectva viažuce sa na tento lístok\n- znalecký posudok týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu obvineného X.J.\n- výpoveď svedka J. z 28.8.2002\n- časť výpovedi svedka J. z 8.2.2007 v časti, kde bol vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, čo povedal v\npredchádzajúcich výpovediach.\nKonkrétne tak súd prihliadal len na dôkazy získané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o výpovede\njednotlivých osôb, sú to: výpovede obžalovaného X.J. z 28.8.2002, 30.8.2002, 27.2.2007, 28.2.2007,\n10.5.2007, 9.10.2007, 2.9.2008, svedka Prof. JUDr. S. J., CSc. z 8.2.2007, okrem časti výpovede,\nkde bol vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, čo uvádzal v skoršej výpovedi a prihliadnuté bolo len na\nvyjadrenie svedka, kde sa neodvoláva na predchádzajúce výpovede a vyjadril sa sám konkrétne a to v\nčasti všeobecného vyjadrenia, ako aj v časti kladenia otázok, ďalej z 9.10.2007, 2.9.2008, 20.1.2009,\n17.2.2009, ako aj výpoveď z 13.1.2017, svedkyne U. J. zo dňa 11.7.2007, 2.9.2008, svedkyne JUDr. J.\nW. z 26.3.2003, 6.10.2008, 17.2.2009, svedkyne JUDr. S. T. z 15.3.2007, 6.10.2008, svedka JUDr. A. S.\nz 26.3.2003, 6.10.2008, 21.5.2009, svedka S. S. z 8.4.2003, 3.9.2008, svedka K. K. z 1.3.2007, svedka\nK. K. z 1.3.2007, 6.10.2008, svedka S. K. z 28.5.2007, 6.10.2008, svedka N. T. z 1.3.2007, 6.10.2008,\nsvedka U. H. z 1.3.2007, 6.10.2008, svedka JUDr. S. J. z 21.10.2008, svedka JUDr. N.J. z 15.3.2007,\n2.12.2008, svedka C. H. z 2.12.2008, svedka K. I. z 2.12.2008.\nPodstatný obsah výpovedí obžalovaného a svedkov - dôkazov získaných zákonným spôsobom:\nObžalovaný X.J. - výpoveď zo dňa 28.08.2002: Pri výsluchu na polícii dňa 28.08.2002 za prítomnosti\nobhajcu uviedol, že dôkazná situácia pre O. J. nebola priaznivá. Jednoznačne ho usvedčoval obžalovaný\nHegyi, ktorého tvrdenia sú podporené znaleckým posudkom preukazujúcim jeho vierohodnosť. Na\nzáklade dokazovania prišli páchatelia k objektu trafiky autom obžalovaného J. zn. Audi 80, pričom po\npredchádzajúcej dohode dal A. J. H. penový prístroj za účelom vykonania lúpeže. Po vykonaní lúpeže\nsa spolu podelili o peniaze a nejaké drobné veci. Poškodená I., korunná svedkyňa v trestnom čine\nlúpeže týkajúcej sa A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do jej bytu boli vhodené kamene, pričom\nchýbalo málo, aby sa ublížilo na zdraví jej maloletej dcérke. Útočníka nevidela, ale videla dve osoby, ako\nnastupujú do Audi 80 a z miesta činu odchádzajú. Preto pri O. J. prichádzal do úvahy len nepodmienečný\ntrest. Asi pred mesiacom (28.07.2002) sa po pojednávaní v súdnej budove rozprával na chodbe s\nmatkou A. J., ktorá sondovala, čo zamýšľa s vecou jej syna. Tejto dal najavo, že prichádza do úvahy\nlen nepodmienečný trest. Považoval za vhodné na jej žiadosť pristaviť sa pri nej aj preto, aby naňho\n\nnepodala sťažnosť. Posledné pojednávanie vo veci J. malo byť 02.09.2002. Rodičia si na poslednú\nchvíľu uvedomili, že obhajca S. je v podstate vo veci nečinný. Keď sa chýlilo k ukončeniu veci v trestnej\nveci A. J., pán Doc. J. sa skontaktoval s jednou jeho kolegyňou, ktorá ho pozná a tyká si s ním. Zrejme\ndňa 26.08.2002 mu táto zaťukala na jeho dvere č. 313 a zoznámila ho s Doc. J.. Ten za ním prišiel pod\nzámienkou prinesenia potvrdenia o predaji auta. J. stručne oznámil, nech potvrdenie o predaji vozidla,\nktorým chcel dokumentovať, že trestný čin nemohol spáchať jeho syn, lebo vozidlo bolo predané v čase\nútoku, dá do podateľne. Králik povedal, že ho dá synovi, aby to dal na pojednávaní 02.09.2002. Pri\nstretnutí sa dozvedel, že J. je bratov spolužiak, (nemal dôvod mu neveriť, keď poznal bratovu prezývku\nF.) preto mu vyhovel, keď sa J. domáhal 28.08.2002 stretnutia. J. prišiel do jeho kancelárie 28.08.2002\nvystrašený a nervózny. Sťažoval sa mu, aké má problémy so synom, pričom sa aj rozplakal. Prišlo mu\nho ľúto, no jasne mu naznačil, že to, čoho sa domáha a to oslobodiť syna, nemôže. Keď videl, že s J.\nnie je reč, prvý sa postavil zo stoličky a otvoril mu dvere, že ho ide vyprevadiť, pretože mu niekoľkokrát\nzdôraznil, že iný ako nepodmienečný trest synovi dať nemôže. J. sa postavil, až keď otváral dvere\nkancelárie. Potom mu otvoril druhé dvere, kde už registroval cudzie osoby a vyprevadil ho na schody.\nObžalovaný X.J. vo výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 30.08.2002 spáchanie trestného\nčinu priznal a úprimne ho oľutoval. Uviedol, že jeho úprimná ľútosť je nefalšovaná a ľahko preukázateľná.\nPlne si uvedomuje, že rodinu vystavil hanbe a poníženiu a rapídnemu poklesu životnej úrovne. Veľmi\ntým trpí za jeho chamtivosť, nezodpovednosť a za jeho morálnu biedu. Jeho vyjadrenia v ITP sú odporné.\nOspravedlňuje sa všetkým, ktorým tým ublížil - prokurátorom, sudcom. Je mu úplne jasné, že je vydaný\nna milosť a nemilosť rozhodnutia súdu o treste na hlavnom pojednávaní. Vie, že trest ho očakáva. Prosí,\naby ho netrestali väzbou, lebo potrestaný je horšie, bude mať problémy s hľadaním práce, bude môcť\nrobiť len nekvalifikovanú prácu. Uvedomuje si, že musí znášať následky svojho konania. Dôvod väzby\npodľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je podľa neho nereálny, pretože nemá koho ovplyvňovať.\nAk by manželia J. zmenili svoje výpovede, sami by sa obvinili a navyše je tu ITP a to nepustí. V trestnej\nčinnosti už nemôže pokračovať, lebo sudcovskú činnosť vykonávať nebude.\nPred senátom Krajského súdu v Bratislave obžalovaný X.J. uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obhajcu,\nktorý žiadal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby zamietnuť, pretože\nobžalovaný sa priznal.\nPri výsluchu z 27.02.2007, za prítomnosti obhajcu uviedol, že J. bol iniciátorom ich stretnutia, najprv\nprostredníctvom manželky, potom JUDr. W., neúspešná bola aj jeho návšteva spolužiaka N.J.. J. bol za\nním 26.08.2002. Z tohto rozhovoru vedel, že 28.08.2002 je posledný pracovný deň pred pojednávaním\nvo veci A. J. (02.09.2002).\nSo U. J. sa stretol dvakrát. Prvýkrát na hlavnom pojednávaní 29.05.2002, pričom ona ho pristavila\npo hlavnom pojednávaní, keď šiel do svojej kancelárie. Potom ho vyhľadala JUDr. W., ktorá sa na\nhlavnom pojednávaní netajila, že sa s J. pozná. Druhýkrát sa s J. stretol 08.07.2002, na druhom hlavnom\npojednávaní po neúspešnom ovplyvňovaní aj zo strany JUDr. W.. Po hlavnom pojednávaní ho J.akala\nna chodbe, kde ho žiadala, aby nepokazil synovi život. J. na treťom poschodí a v jeho kancelárii nebola.\nS JUDr. W. sa stretol dvakrát, pričom nevedel, že J. pozná. Iniciatíva o kontakt prostredníctvom JUDr.\nW. vzišla od J.. Tá vo výpovediach nepopiera, že ho oslovila prvá. Prvýkrát sa stretli medzi prvým a\ndruhým pojednávaním, najskôr koncom júna 2002 po rozhovore s J.. Na pojednávaní 08.07.2002 chcel\nvec A. J. ukončiť. JUDr. W. sa ho spýtala, či sa s tým dá niečo urobiť, keď sa jej spýtal, čo má na mysli,\npovedala oslobodiť. Povedal jej, že do úvahy prichádza uloženie trestu od päť rokov a odmietol sa s\nňou o veci ďalej baviť. Druhýkrát ho vyhľadala asi 20.08.2002 poobede, pričom mu dohovárala, aby sa\nnebál a oslobodil A. J., že má dôvod niečo vykompenzovať, potom dodala, že J. by sa uňho mal zastaviť.\nInštitút agenta bol podľa neho použitý. Zvukový záznam bol získaný v rozpore s Trestným poriadkom.\nV dni 21.08.2002 a 27.08.2002 sa s J. nestretol.\nPri výsluchu 28.02.2007 za prítomnosti obhajcu uviedol, že po neúspešných pokusoch o kontakt zo\nstrany J. mu ho priviedla 26.08.2002 JUDr. W. pod zámienkou prinesenia dokladu o aute, pričom s J.\nsa stretol dvakrát. Prvýkrát 26.08.2002 asi o 12.15 hod. v sprievode JUDr. W.. Túto návštevu výslovne\nodmietol, JUDr. W. J. vtisla do kancelárie a odišla. J. od neho pýtal vizitku a keď mu povedal, že nemá,\ndal mu svoju s telefónnym číslom. J. mu navrhol 100.000,- Sk.\n\nS. 21.08.2002 v zmysle pokynu C. J. tlmočil, že ho neprijíma, no keď trval na tom, že sú dohodnutí,\nzavolal mu, načo mu oznámil svoj rozhodný postoj, že sa s ním stretnúť nemieni. Následne S. na žiadosť\nJ. telefonoval aj JUDr. W., tá nedvíhala, tak opustil budovu súdu, viac sa do budovy súdu v ten deň\nnevrátil. S. nemohol opustiť služobnú vrátnicu.\nPri výsluchu dňa 10.05.2007 za prítomnosti obhajcu vypovedal zhodne a vyjadril sa, že o tom, že príde\nJ., vedel od JUDr. W..\nPri konfrontácii s J. dňa 09.10.2007 sa vyjadril, že prvá ho oslovila J.tudentka JUDr. W., ktorá ho žiadala\no kompenzáciu a to oslobodenie J.. Dňa 21.08.2002 sa nestretli. Dňa 26.08.2002 sa J. nečakane objavil\nv jeho kancelárii v doprovode JUDr. W., ktorá ho predstavila a odišla. J. prišiel pod zámienkou prinesenia\ndokladu. Ako spolužiaka brata ho neodmietol a usadil ho do kancelárie oproti. Dňa 27.08.2002 sa\nnestretli. Poprel, že by J. volal na jeho mobil, aby ho vyzval na druhé stretnutie. Vizitku mu dal iniciatívne\nJ..\nObžalovaný X.J. dňa 02.09.2008 na hlavnom pojednávaní na Špeciálnom súde vypovedal, že ako prvá\nho oslovila U. J. v deň prvého hlavného pojednávania 29.05.2002 v trestnej veci jej obžalovaného syna.\nPo skončení pojednávania idúc do kancelárie ho pristavila jedna žena. Nevedel o koho ide. Predstavila\nsa mu ako matka syna, ktorého pojednával. Požiadala ho ako rodič rodiča s tým, aby sa vžil do situácie\nrodiča, ktorého dieťa je narkoman. Poprosila ho, aby jej synovi pomohol. Prejavil ľútosť a dal jej na\nvedomie, že si takéto stretnutia neželá. Na to zmenila tón a oznámila, že cestu si nájde. Po tomto\nrozhovore ho vyhľadala W.. Druhýkrát ho oslovila J. v deň druhého pojednávania 08.07.2002, potom\nčo sa uňho ohlásila W.. Po skončení pojednávania ho čakala na chodbe. Nepristavil sa pri nej. Idúc ďalej\nho požiadala, aby nepokazil jej synovi život. Povedala, že podľa obhajcu ich syna ho možno oslobodiť.\nPovedal jej, že dôkazná situácia a právna kvalifikácia takýto postup nedovoľuje. Považujúc rozhovor za\nbezpredmetný, odišiel od nej.\nS J. sa stretol 26.08.2002. V dňoch 21. a 27.08.2002 sa s ním nestretol. Dôkazom toho, že nie on, ale\nJ. inicioval kontakt s ním v snahe zbaviť syna trestnej zodpovednosti, je priznanie svedkyne W.. Táto vo\nsvojich výpovediach uvádzala, že to bola ona, ktorá ho na požiadanie J. kontaktovala.\nPrvé stretnutie s J. bolo dňa 26.08.2002 asi o 12.15 hod., kedy za ním prišiel J. v sprievode W., pričom\ntúto návštevu si neželal a výslovne ju odmietol. JUDr. W. J. hneď po zaklopaní vtisla do kancelárie\na predstavila s tým, že prišiel odovzdať doklad, aby mu pomohol, že má dôvod mu pomôcť. Potom\nbez toho, aby jej stihol niečo povedať, odišla. J. sa tváril, že prišiel len preto, aby osobne odovzdal\npotvrdenie o predaji ich auta zn. Audi. Strkajúc mu papier pred tvár vysvetľoval, že auto predali predtým,\nako poškodenú niekto vydieral a jeho syn preto na vydieraní s týmto autom nemohol participovať. Na\nto J. povedal, že hlavne že vedeli za kým majú ísť a kde hádzať kamene. Povedal mu, že doklad od\nneho neprevezme, lebo ho nevolal a nič od neho nežiadal. Poučil ho, aby potvrdenie o predaji auta\npodal do podateľne súdu. Vzhľadom na jeho úlisné správanie, mu ukázal náčrt trestov rozsudku na\nhlavné pojednávanie naplánované na pondelok 2.9.2002 a vyzval ho, aby kanceláriu opustil. J. vidiac, že\nrozhovor mieni ukončiť, na chodbe pred dverami povedal, že bol u F.. Nato sa vrátili do kancelárie kde sa\nJ. opýtal, odkiaľ pozná jeho brata. Povedal, že sú spolužiaci zo školy a navrhol mu tykanie, pričom istý\nčas mu aj tykal, ale on jeho návrhy odmietol a poznamenal, že tu môžu ostať, ale nie v tejto kancelárii a\numiestnil ho do kancelárie oproti č. 348. V tejto kancelárii nebolo nič k písaniu, boli tam len dve kreslá a\nskriňa. Sadli si oproti sebe, pričom J. umiestnil čo najbližšie k služobnému diktafónu, ktorý tam umiestnil\npred rozhovorom bez vedomia J., ten si ho všimol až pri odchode. Z J. rečí vyrozumel, že najskôr sa\npokúšal o kontakt cez S., J., manželku a napokon W.. Keď J. povedal, že s obhajcom jeho syna má svoje\nskúsenosti, chcel ho vymeniť. Na vzťah s JUDr. W. poznamenal, že jej pomohol dokončiť právo. Na\nzáver rozhovoru od neho J. pýtal vizitku a keď mu povedal, že žiadne nemá, ponúkol mu svoju s tým,\nže mu na ňu napíše číslo mobilu (0903 237 197). V kancelárii č. 313 si J. neuložil žiadne veci, nemal\nčo, lebo bolo horúce leto. Koženú taštičku, v ktorej mal doklady a peňaženku, mal pri sebe. Rozhovor s\nJ. z 26.08.2002 si nahral. Mikrokazeta mu bola odcudzená buď 28.08.2002, kedy mu prešacovali skrine\na ošatenie, alebo 30.08.2002 pri prehliadke kancelárie. Časť z tohto rozhovoru ako prepis je založený\nv spise na č.l. 574-576.\nVo svojej výpovedi ďalej uvádza, že 21.08.2002 sa konalo len údajne stretnutie. Po tom čo sa J. po\ndohode s JUDr. W. 21.08.2002 dostavil do budovy súdu na služobnú vrátnicu, svedok S. J. v zmysle jeho\n\npokynu oznámil, že sa s ním C. nechce stretnúť. Keď J. trval na tom, že sú dohodnutí, S. mu zavolal.\nS. opäť oznámil svoj rozhodný postoj a to, že s J. sa stretnúť nemieni. S. toto stanovisko tlmočil J..\nPotom ako sa S. na žiadosť J. telefonicky neskontaktoval s JUDr. W., J. opustil budovu súdu a viac sa\nuž v ten deň do budovy nevrátil.\nSvedok Prof. JUDr. S. J., CSc. pri výsluchu dňa 08.02.2007 vypovedal jednak spontánne sám a\npotom boli vyšetrovateľom kladené otázky, aby sa vyjadril k tomu, čo vypovedal v predchádzajúcich\nvýpovediach a to jednak, čo uviedol v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 28.08.2002 o 11.40 hod.,\nďalej čo uviedol pri výsluchu zo dňa 28.08.2002 a ďalej boli položené otázky všeobecného charakteru,\nčo uviedol v predchádzajúcich výpovediach bez špecifikácie vyšetrovateľa, prípadne obhajcu, ktorí mu\notázky kládli, ktorá výpoveď sa má na mysli. Rovnako tak mu boli položené otázky, ktoré mu predtým\npoložené neboli a kde sa ten, čo kládol otázku pýtal na rôzne skutočnosti, pričom z otázky nie je zrejmé,\nči sa už k tomu v niektorej výpovedi predtým svedok vyjadroval. To má význam z hľadiska posudzovania,\nčo z tejto výpovede je možné považovať za vyjadrenie svedka použiteľné v trestnom konaní, nakoľko\npokiaľ ide o vyjadrenie svedka, kde tomuto je kladená otázka, aby sa vyjadril k tomu, čo uvádzal v skoršej\nvýpovedi, ktorá bola vyhodnotená ako výpoveď procesne nepoužiteľná (z akýchkoľvek dôvodov), tak\ntoto vyjadrenie svedka nie je použiteľné v ďalšom konaní (nezákonný dôkaz prenáša svoju nezákonnosť\na procesnú nespôsobilosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré z takéhoto dôkazu vzišli).\nZ tejto výpovede, vzhľadom na vyššie uvedené, súd prihliadol na vyjadrenie svedka kde sa neodvoláva\nna predchádzajúce výpovede a sám sa vyjadril konkrétne a to v časti všeobecného vyjadrenia ako aj v\nčasti kladenia otázok. Procesne použiteľným je teda vyjadrenie svedka, kde tento uvádzal, že vzhľadom\nna skutočnosť, že táto udalosť sa odohrala takmer pred štyri a pol rokom a že k tejto veci vypovedal\nvšetko čo o veci vedel, prakticky ihneď po podozrení zo spáchania trestného činu toto oznámil v súlade\nso zákonom orgánom činným v trestnom konaní. Nepamätá sa už ani na to, že to bolo 21.08.2002 a\nto, že to bolo v tento deň vie iba z toho, že mu to bolo pred výsluchom prečítané a spomína si ešte, že\nto bolo pred štátnym sviatkom SNP. Na otázku, že komu podal trestné oznámenie, kedy a kde uviedol,\nže vzhľadom na odstup času sa nepamätá. Bola mu predložená zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa\n28.08.2002 o 11.40 h, a či sú to jeho podpisy, uviedol, že pripúšťa že áno, a toto hovorí po skúsenostiach\ns orgánmi, ktoré má, ide najmä o vznesenie obvinenia voči nemu policajným orgánom v Petržalke na\nzáklade krivého obvinenia, ktoré vzniesol voči nemu brat JUDr. C. s jeho dcérou, aj keď prokurátor zrušil\ntoto uznesenie o vznesení obvinenia, naštrbilo to jeho dôveru. Iniciátorom prvého stretnutia s X.J. nebol\non. Pokiaľ ide o okolnosti prvého stretnutia s obžalovaným pamätá sa, že mal priniesť nejaké potvrdenie\nohľadne vozidla o jeho predaji. Kedy to bolo si nepamätá, bolo to v budove Okresného súdu Bratislava\nV, niekde na nejakom vyššom poschodí, bližšie si nespomína. Pokiaľ vie, nebol tam nikto prítomný. Na\notázku, aby sa vyjadril k svojmu predchádzajúcemu vyjadreniu, že si obžalovaný od neho vypýtal úplatok,\nuviedol, že si spomína, že to považoval za žart, že sudca si môže pýtať peniaze. Vôbec si nemyslel, že\ntoto myslí vážne, ale situácia sa mu ujasnila po nasledujúcom stretnutí, že vec bola myslená od počiatku\nvážne a preto podal oznámenie. Dátumy si však nepamätá. Pred udalosťou sa s obžalovaným nestretol,\naspoň si na to nespomína. Na otázku, aby sa vyjadril k svojmu tvrdeniu zo dňa 16.02.2004, kde uvádzal\nako sa skontaktoval s JUDr. W. uviedol, že môže odpovedať len v tom duchu ako to už odpovedal.\nNa otázku kto vydal doklad o vozidle a či ho svedok odovzdal obžalovanému uviedol, že si spomína,\nže to mal byť doklad o predaji vozidla AUDI 80, ŠPZ: BAY-85-20, ale nie si je istý. Vydal ho dopravný\ninšpektorát, ale či ho odovzdal, si už nepamätá, spomína si, že ho obžalovanému ukazoval. Na ďalšie\notázky uviedol, že s bratom obžalovaného JUDr. N.J. sa nikdy nekontaktoval, k tomu koľko krát bol na\nOkresnom súde Bratislava V uviedol, že pokiaľ vie, tak tri krát. Prvý krát to bolo s tým dokladom, druhý\nkrát to bolo, keď ho telefonicky kontaktoval obžalovaný a tretí krát, keď mu doniesol peniaze. Na mobil\nobžalovaného nevolal, lebo ho nemal. K otázke, či požiadal S. alebo J., aby mu pomohli skontaktovať\nsa s obžalovaným uviedol, že si nespomína, že by s S. vôbec hovoril o potrebe svojho kontaktu, pretože\nbol advokátom jeho syna, nevidí dôvod prečo by sa mal s ním kontaktovať v tejto veci. S J. sa stretli\nnáhodou na PF UK a spomínali na spolužiakov. Nepamätá sa, že by niečo také žiadal. A od J. už vôbec\nnie. Vec sa netýkala jeho, ale jeho syna. Syn bol nakoniec oslobodený v plnom rozsahu. K otázke, či\npri ktoromkoľvek rozhovore s obžalovaným mal vedomosť, že si obžalovaný rozhovor nahráva a to od\nzačiatku, alebo či si takého nahrávanie vôbec všimol, uviedol, že sa o žiadne nahrávanie nezaujímal,\ntoto vôbec nesledoval, je mu to jedno.\nPokiaľ ide o výpovede z prípravného konania, tak pri konfrontácii s obžalovaným Škultétym dňa\n09.10.2007 svedok J. uviedol, že iniciátorom stretnutia bol obžalovaný C. prostredníctvom jeho\n\nmanželky, ktorú si po jednom hlavnom pojednávaní pozval do miestnosti a žiadal ju odovzdať doklad,\npričom stretnutie s obžalovaným sa odohralo 21.08.2002 na Okresnom súde Bratislava V.\nPrvé stretnutie bolo 21.08.2002, kedy obžalovanému C. priniesol doklad, tento mu však neodovzdal,\nale odovzdal mu na jeho žiadosť navštívenku s telefónnym číslom. Posledné dve stretnutia boli 26.-27.\nalebo 27.-28.08.2002.\nDruhé stretnutie sa realizovalo podľa pokynu obžalovaného C.. Toto bolo krátke, obžalovaný C. sa ho\nlen pýtal, či má peniaze a tieto mu prikázal priniesť na druhý deň, kedy sa uskutočnilo tretie stretnutie.\nNa druhom stretnutí mu neodovzdal nič.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 svedok J. vypovedal, že na druhom pojednávaní s jeho synom\nA. J. cez prestávku odišiel, pričom po tomto pojednávaní mu manželka povedala, že sa má kontaktovať\ns obžalovaným C., ktorý od neho požaduje nejaký doklad o predaji osobného motorového vozidla zn.\nAudi 80, ktorého bol pred nejakým časom vlastníkom. Doklad mu mal priniesť preto, že sa mal spáchať\nešte nejaký trestný čin proti poškodenej - majiteľke alebo predavačke stánku, ktorej vraj rozbili okno na\nbyte a táto videla unikajúcu Audi, pričom podozrivý mal byť aj jeho syn. To bol podnet na stretnutie.\nOni s manželkou žiadnu iniciatívu neprejavovali, nakoľko syn bol nevinný, tak nepovažoval za potrebné,\naby ho vyhľadal.\nNa prvé stretnutie s obžalovaným C. dňa 21.08.2002 vošiel cez služobný vchod. Justičnej stráži povedal,\nže hľadá obžalovaného C., že ho volal, aby priniesol doklad. Ten sa obžalovanému C. nedovolal, tak\nsa obrátil na JUDr. W., s ktorou sa stýkal ako s bývalou študentkou, ako rodina, ktorej sa pýtal, či je\nobžalovaný C. v práci, pretože mu má zaniesť doklad a či už skončil dovolenku. JUDr. W. mu povedala,\nže obžalovaný C. je už z dovolenky doma, že ho videla, tak ho zobrala hore, pravdepodobne ona alebo\nten člen justičnej stráže. JUDr. W. ho priviedla k dverám obžalovaného C. a odišla preč. Obžalovaný C.\notvoril dvere a bavili sa na pokraji kancelárie. Obžalovaný C. sa pýtal, načo prišiel. Keď povedal, že\nnesie ten doklad, obžalovaný C. ho poslal dať do podateľne. Pejoratívne povedal, že sa teda nie moc\nstarajú o syna. Povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť, nato ho odviedol\nkrížom napravo do nejakej inej miestnosti, tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ\nby priniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,-Sk. Obžalovaný\nC. mu povedal, že keď mu dá peniaze, tak syn dostane podmienku, lebo na oslobodenie by to bolo\npodozrivé. Na otázku, či mu obžalovaný C. ukázal náčrt trestov, ktorý mal v čase návštevy na stole, kde\nbolo uvedené osem rokov, odpovedal, že si už nespomína, či mu to aj ukazoval, vie, že sa bavili, že mu\ndá osem rokov alebo mu dá tú podmienku, keď mu dá peniaze.\nPovedal tiež, že nemajú dobrého advokáta, že on vie zabezpečiť iného aj s konkrétnym menom, no nato\nsi už nepamätá. Svedok sa vyjadril, že mal za to, že to obžalovaný C. nemyslí vážne, že ho skúša.\nObžalovaný C. ale ďalej povedal, že túto sumu potrebuje nie len pre seba, že je to veľmi málo, že je to\n„ťaví flus“ dokonca, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom - prísediacim, a aj prokurátorovi.\nObžalovaný C. napokon súhlasil so sumou 100.000,- Sk, že by sa všetko urobilo. Stále to bral za vtip,\nnebral to vôbec do úvahy, odišiel na chalupu v ten večer a viac sa o to nestaral.\nOhľadom druhého stretnutia svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že asi na obed alebo popoludní 27.\nmu obžalovaný zavolal, že má prísť do Bratislavy. C. mu povedal, aby do dvoch hodín prišiel, okolo\n13.00-14.00 hod. Tak sa osprchoval, oholil, obliekol, pretože bol v prírode na chalupe a okolo jednej\nna obed sa na základe pokynu obžalovaného vybral autom s veľkou nechuťou z Hruboňova autom do\nBratislavy, čo aj manželke povedal, že nevie, čo od neho obžalovaný vlastne chce. Nepamätá sa, či\nbola manželka prítomná aj pri telefonáte. Ohľadom času, kedy to bolo, uviedol, že sa mu vybavilo, že\nposledné stretnutia boli 27., 28. 08., keďže bol štátny sviatok SNP v ten deň a v televízii sa to objavilo\naž po tomto sviatku.\nNa druhé stretnutie vošiel cez riadny vchod. Odprevadila ho justičná stáž. Vrátnici ho normálne pustili, že\nmá ísť hore, že pán doktor ho čaká, takže určite sa nezapisoval do knihy návštev. Doviedli ho k výťahu,\nto si pamätá, lebo vedel, že už ide o vážnu vec a nie o žart. Potom vyšiel von z výťahu a obžalovaný ho\nčakal pri výťahu. Tam prebehlo veľmi krátke stretnutie. Obžalovaný C. sa ho opýtal, či má peniaze, načo\nmu odpovedal, že nie, pričom zostal prekvapený, že naozaj to obžalovaný myslel vážne. Obžalovaný\nC. mu nato povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem rokov a nebude sa o\n\nčom baviť. Keďže bolo neskoré popoludnie, J. odišiel domov a na druhý deň 28.08.2002 ráno sa vybral\nriešiť túto vec a obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní s tým, že vopred ich informoval o tom, že\nobžalovaný C. požaduje od neho úplatok v sume 100.000,- Sk. Šiel na prokuratúru alebo na Krajské\nriaditeľstvo PZ, nepamätá si už, na ktoré šiel najprv. Na polícii sa ho pýtali, či pôjde do tej Petržalky, on\npovedal, že mu nič iné nezostáva. Policajti mu povedali, že si z rozhovoru zabezpečia nahrávku. Orgány\nčinné v trestnom konaní s ním spísali asi aj záznam, že má odniesť peňažné prostriedky v sume asi\n70.000,- Sk obžalovanému do budovy Obvodného súdu Bratislava V. Polícia mu zobrala sako a dali mu\ntam asi záznamové zariadenie, pričom nikto ho ohľadom neho nijako neinštruoval. Na otázky uviedol, že\nsi nespomína na to, že by vystupoval ako agent. Nespomína si, či mal peniaze pri podaní vysvetlenia na\npolícii, ani to, či polícii odovzdal písomnú informáciu o návšteve banky. Nevie si už spomenúť, či spísal\nzoznam bankoviek. V rozhodnom čase disponoval hotovosťou 40.000,- Sk až 60.000,- Sk.\nĎalej svedok vypovedal, že dňa 26.08.2002 obžalovaného C. nenavštívil, nebol ani v Bratislave. Po\nprečítaní prepisu zvukového záznamu pravdepodobne zo dňa 26.08.2002 od 12.00 hod do 13.00 hod.\nmedzi ním a obžalovaným C. z č.l. 1039-1041 vyhlásil, že je to hanebné, čo sa tam hovorí, že je to\nlož za lžou. S JUDr. W. sa stretol len raz 21.08.2002, keď ho pravdepodobne ona doviedla k dverám\nobžalovaného C.. Ako šiel z prízemia hore, si nevie spomenúť, či ho ona doviedla s členom justičnej\nstráže, alebo len člen justičnej stráže. Obžalovaný C. si od neho pýtal vizitku, tak mu ju dal.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2009 svedok Prof. JUDr. S. J. vypovedal, že dôvod, prečo vyhľadal\nobžalovaného C., tak ako mu to tlmočila manželka, bol ten, že obžalovaný C. ho žiadal, aby doniesol\ndoklad o predaji osobného motorového vozidla zn. Audi 80 s ŠPZ asi BAY 8260. Tento doklad vyžiadal\nod dopravného inšpektorátu asi mesiac predtým, alebo jeden a pol mesiaca, niekedy po prvom hlavnom\npojednávaní niekedy v júni, keď manželku obžalovaný Škultéty požiadal, aby po manželovi poslala\ndoklad, pretože so synom je zle. Bol to malý doklad, potvrdenie z dopravného inšpektorátu vydané v BA Petržalke. Obžalovaný C. sa vraj vyjadril, že syn má ďalšie problémy, kvôli tomu Audi. Rozbili sa nejaké\nokná poškodenej trafikantke. Doklad mu chcel dať do rúk 21.08.2002, no ten ho poslal do podateľne. Mal\nby tam byť aj záznam na podateľni, že tam dokument dal. Do podateľne ho poslal dolu, takže bola asi na\n1-2 poschodí. Keď bol vyzvaný, aby opísal okolnosti, za akých odniesol doklad, povedal, že pri tom ako\nsa s obžalovaným C. na chodbe pred jeho miestnosťou bavili a ten ho poslal do podateľne, stretli jednu\nkolegyňu - podpredsedníčku súdu, ktorú pozdravil obžalovaný aj on a dali sa do reči. Táto ho chvíľu\npočkala a potom asi s ňou išiel dolu buď po schodoch, alebo výťahom. Zišiel na niektoré poschodie, tam\ndal doklad do podateľne, ktorej opis si už nepamätá. Následne šiel do kancelárie, kde sa chvíľu bavili.\nPotom šiel domov. Potom, ako ho obžalovaný C. upozornil na to, že v spise sa tento doklad nenachádza,\nreagoval, že tam musí byť. Povedal, že ten záznam obžalovanému C. určite priniesol, inak by nemal\ndôvod za ním chodiť. Obžalovaný C. mu povedal, že ak nedá peniaze, dostane jeho syn osem rokov, ak\ndá, dostane podmienku, lebo oslobodenie by bolo podozrivé. Peniaze (70.000,- Sk) mal od policajtov,\nno keďže bol viazaný mlčanlivosťou, bol po čase zavolaný políciou podpísať vrátenie týchto peňazí. V\ndeň zadržania mal oblek. Vyjadril sa, že 70.000,- Sk si požičal od bezpečnostných zložiek, ktoré mal\naj vrátiť. Vlastnoručne podpísal doklad o pôžičke tejto sumy a tieto použil podľa pokynu obžalovaného\nŠkultétyho tak, že mu ich v jeho pracovni odovzdal. Peniaze mu po čase policajti vrátili a obratom platil\nvoči nim aj svoj písomne potvrdený peňažný záväzok.\nSvedok na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedal, že sa mu zdá, že nejakú mlčanlivosť pri\npolicajtoch podpisoval, no nevie, či dostal o tom nejaký doklad. Neskôr vypovedal, že si to už nepamätá.\nDo spisu nenahliadal a za N.J. nebol. S. mu telefonoval po zadržaní obžalovaného C. asi 30.08.2002,\nže čo sa vlastne udialo. Obrátil sa naňho N.J., aby zastupoval jeho brata X.J..\nSvedok Prof. JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že zmluvu o pôžičke\nnepodpísal. Peniaze dostal ako občianskoprávny vzťah a podpisoval len doklad o prevzatí peňazí. V\nBánovciach nad Bebravou za N.J. nebol, bol len v obci Nedašovce. V Bánovciach nebol ani v nijakom\ntrojtýždňovom období predtým. Na lístok na č.l. 153a si nespomína, na č.l. 153 je zápisnica o vydaní\ntohto lístku svedkom, pričom podpis je jeho, ale na zápisnicu si už nepamätá.\nSvedkyňa U. J. v prípravnom konaní dňa 11.07.2007 vypovedala spontánne a tiež uviedla, že sa pridŕža\nskorších výpovedí a zároveň odpovedala na položené otázky. S obžalovaným sa nepoznali, on ju vyzval,\naby ho počkala, a išla za ním do miestnosti. Povedal jej, aby šla niekoľko metrov za ním, aby ich nikto\nspolu nevidel. On kázal, aby manžel priniesol potvrdenie o predaji auta, lebo bol spáchaný ním nejaký\n\ntrestný čin. Po prvom stretnutí jej manžela so Škultétym mal manžel problém, čo urobiť na základe toho,\nže C. od neho žiada úplatok. Viackrát manželovi volal. Ona je svedkom jedného telefonátu, v ktorom\nišlo o stretnutie.\nSvedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní dňa 02.09.2008 vypovedala, že keď ju prvý raz obžalovaný\nC. vyzval, nevedela, odkiaľ vie, že je matka O. J.. Na obžalovaného čakala na chodbe vo vestibule\npred pojednávacou sieňou. Trvalo to dlhšie, keďže obžalovaný ešte v miestnosti dával nejaké pokyny a\ninštrukcie obhajcom, tak sa šla po chvíli pozrieť, či je to ešte aktuálne, pričom obžalovaný jej opätovne\npovedal, že ho má počkať. Nato mu obhajca povedal, že to je matka O. J.. Pri tom, ako ju viedol do\nnejakej hornej kancelárie, tak, aby ju nikto nevidel, mala tiesnivý pocit. Slová „tuto choďte, tamto\nchoďte, choďte ďalej“, jej pripadali ako manipulovanie s človekom. Domnievala sa, že je to v záujme\nobžalovaného a asi vie v tom chodiť, aby ho nikto so stránkami nevidel. Šli nepriamo popri stene. To,\nže kancelária nebola jeho, sa dozvedela neskôr, pri poslednom výsluchu, keď jej advokát povedal, že\nsa mýli, že to nebola C. kancelária.\nV kancelárii jej začal obžalovaný rozprávať, ako vážne je to s jej synom, pričom ona ten pocit nemala.\nEšte na pojednávaní niekto spomínal, že aj ďalší trestný čin bol spáchaný s Audi, ktoré mali, pričom\nčin mal byť spáchaný proti svedkovi a tak to vyzeralo, akoby to bolo smerované zo strany jej syna.\nNa to povedala obžalovanému, že to auto už nemajú nejaký rok, tak ju obžalovaný usmernil, aby to\nokamžite potvrdili od polície a poslali jemu do spisu. Rozprávali sa aj o spôsobe, ako uľaviť jej synovi,\nčo vyústilo v nezáväznú debatu fungovania rozhodovania súdov, že bez úplatku sa to nedá. Povedala\nmu, že to nie je ich prípad, lebo oni peniaze v tom čase vôbec nemali a nepokladali za dôležité uplácať\nvo veci ich syna. Dal jej pokyn - ústnu inštrukciu, aby nie ona, ale jej manžel prišiel za ním čo najskôr\ns potvrdením o predaji motorového vozidla. Obžalovaný jej spomínal, že by vedel zohnať lepšieho\nobhajcu ako majú. Chápala to tak, že nemajú kvalifikovaného, a že by bolo treba dať lepšie peniaze\nza advokáta - možno úplatok. Určite jej naznačil, že by bolo vhodné niečo dať prostredníctvom neho\nviacerým zúčastneným na konaní. Nepriamo jej povedal, že keď dajú peniaze, lepšie sa rozhodne v\nprospech syna, vravel vo všeobecnosti, že tak to chodí. Povedal aj sumy, ale na tie si už nepamätá. Táto\nsa rozdelí medzi prokurátora, ešte sa zabezpečí ten lepší obhajca a rozhodne sa lepšie v prospech syna.\nMajú doniesť okamžite potvrdenie, aby náhodou syn nebol spájaný s ďalším trestným činom. To bolo\npre ňu zaväzujúce a na to tam aj manžela poslala. Pri rozhovore s obžalovaným sedeli, a keď vošli do\nkancelárie, tak ju prehľadal, aby otvorila kabelku, či nemá nahrávacie zariadenie. Dvere boli zatvorené,\nale či aj zamknuté, na to si už nespomína. Posledné vety pri vyprevádzaní ku dverám boli práve o vine\na nevine jej syna. On hovoril, že podľa neho je vinný a ona, že nevinný, pričom jej opäť pripomenul\nhierarchiu, ako sa dá z vinného urobiť nevinný. Ona mu opäť zdôraznila, že to nie je ich prípad, lebo\noni na to nemajú. Potom, ako sa s obžalovaným jej manžel už stretol ohľadom potvrdenia a ten ho\nvyzval na úplatok, bola svedkom toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli na víkendovom\ndome. Dohadovali sa o výške úplatku. O úplatku jej povedal manžel v čase, keď bola práceneschopná\na zdržiavala sa vo víkendovom dome. Asi jej to povedal osobne, ale nevie presne kedy. Na sumu si\nnespomenie. Malo to byť na vylepšenie rozhodnutia v prospech syna. Nevie, koľko prešlo, kým manžel\nšiel za obžalovaným C., možno týždeň. Peniaze nikde nezháňali, od začiatku to brali tak, že ich sa to\nnetýka, oni to nedajú. Keď sa na túto tému s manželom bavili, tému neuzavreli len o tom polemizovali.\nV rozhodnom čase disponovali peniazmi takými, aby prežili. Na úplatky nemali, aj keď nejaké úspory\nmali. Manžel jej povedal, aby sa o to nestarala. V živote nebola v Bánovciach nad Bebravou. Nemá\nvedomosť o tom, že jej manžel by tam bol v súvislosti s prejednávanou vecou. Potom, ako samosudca\ncitoval výpoveď obžalovaného, že prvá ho oslovila ona, a pri jeho odmietavom postoji ukončila rozhovor\nslovami, že cestu si nájde, svedkyňa uviedla, že to nie je pravda.\nSvedkyňa JUDr. J. W. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedla,\nže J. ju učil na vysokej škole ako vedúci odbornej praxe. Nie sú priatelia, len známi, neudržiava s ním\nkontakty, občas sa náhodne stretnú. Niekedy sa stretnú dva razy za týždeň, niekedy raz za niekoľko\nrokov. Nepamätá sa, či si s J. volali, pevné číslo ani nepozná. Od J. vedela, že má problémy so synom.\nNevie od koho a kedy sa dozvedela, že vec syna J. má napadnutú C.. J. sa na ňu nesnažil vplývať\nv prospech syna. So C. je kolegyňa z práce, kontaktujú sa iba pracovne. Pár dní predtým stretla J. v\nmeste, tento jej uviedol, že chce dať C. nejaký papier a nevie sa mu dovolať, chcel, aby zistila, či nemá\ndovolenku a či sa ho môže opýtať, kedy mu ho má doniesť. C. to oznámila vo výťahu, že stretla J., ktorý\nmu chce dať nejaký doklad a spýtala sa ho, kedy za ním môže prísť. Povedal jej, že nevie kedy. Asi na\ndruhý deň, keď bola v nemocnici, jej C. volal, pričom ona mu svoj mobil nedala a povedal jej, že J. môže\n\nprísť dnes alebo zajtra. Dala vedieť J. a ten asi na druhý deň prišiel. Asi týždeň pred vypuknutím aféry\nC. jej J. volal z vrátnice súdu a povedal jej, že ide zaniesť doklad C., ktorý držal v ruke s kolkami, či ho za\nním neodvedie. Už si nepamätá, či bola ona po J. na služobnom vchode. Keď je stránka neznáma, člen\njustičnej stráže oznámi sudcovi, kto prišiel a sudca si ju ide vyzdvihnúť dole, alebo po telefóne sudca\npovie, že ho pozná, nech ho pustia. Dá sa zaklopať na dvere a pustiť ho do traktu k sudcovi, alebo sa\nvpustí prostredníctvom magnetickej karty. O záznamoch návštev nevie. J. si ani nesadol, hneď medzi\ndverami jej povedal, aby ho odviedla za C.. Ponáhľala sa aj ona, aj on. Zaklopala na dvere, potom ako\nC. otvoril dvere kancelárie odišla, ani nevošla do kancelárie. Nepamätá sa, či ich predstavila. Odvtedy\nJ. nevidela, nekontaktoval ju. Potom sa od niekoho dozvedela, že C. zobral úplatok.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že J. je jej bývalý učiteľ. C. J. predvolal a tento\nsa s ním nemohol skontaktovať. J. náhodne stretla v meste. Zastavil sa u nej, že nesie sudcovi nejaký\ndoklad v súvislosti s trestnou činnosťou jeho syna. Nato vypovedala, že Králik ju nikdy nepožiadal, aby\nmu pomohla v nakontaktovaní. Nepamätá si už, či kolegyňa T. dala jej telefónne číslo C.. Nepamätá\nsi už pred tým ako J. priniesla do kancelárie, či bol u nej, pili kávu a o čom sa bavili. Nepamätá si, či\nvidela doklad, s ktorým prišiel J.. J. priviedla ku C. 21.08.2002, pretože išla určite gratulovať kolegyni\nT., ktorá je Jana a s ktorou si gratulujú, ale či jej išla gratulovať pred tým ako prišiel J., alebo potom,\nsi už nepamätá (21. augusta má meniny Jana). Priviedla J. do kancelárie za C., no nepamätá si, či\nmala vedomosť o tom, že jeho syn je stíhaný. Dňa 26.08.2002 ho určite nepriviedla. Ku skutku sa nevie\nvyjadriť, nebola pri žiadnom rozhovore medzi obžalovaným a J., keď sa peniaze dávali, respektíve pýtali.\nKeď sa stal skutok, takisto tam vôbec nebola, niekto jej to povedal. V súčasnosti sa s Králikovcami\nnenavštevujú, no následne vypovedala, že si nepamätá, či si volali a kedy a či sa stretli v priebehu\nposledného mesiaca. Nikdy s ním o výpovedi nehovorila. O tom, že syn J. má problémy, lebo berie\ndrogy sa hovorilo všeobecne. J. ju nijakým spôsobom neovplyvňoval. Neintervenovala v prospech jeho\nsyna. To, ako jeho syn dopadol nevedela až doteraz, keď jej to povedal S.. Stránka sa do budovy súdu k\nsudcovi dostane buď tak, že sudcovi zavolá služba, že ide, hore alebo si ho príde sudca zobrať. Možno\nsa vie dostať aj sám, keď ho poznajú.\nSvedkyňa JUDr. J. W. na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2009 vypovedala, že si nepamätá koho kedy\nstretne, pretože denne stretne X ľudí. Na vysvetlenie rozporu uviedla, že vedela o problémoch mladého\nJ. a to všelijakých, pretože to bol problémový chlapec. Vypovedala, že vedela o stíhaní, a že vec má\nobžalovaný, len už si nepamätá, od koho to vedela a kedy sa to dozvedela. J. doviedla k dverám C.,\nno pri rozhovore o úplatku prítomná nebola. O tom, že C. zobral úplatok, vedeli všetci, keď to prepuklo.\nVie to aj z predvolaní.\nSvedkyňa JUDr. S. T. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 15.03.2007 uviedla, že J. osobne nepozná,\nno vie, že učil na PF UK v Bratislave. W. je jej kolegyňa, ktorá jej nič o J. pred zadržaním C. nehovorila.\nTo čo vie, vie z médií. Nevedela ani, že sa s J. poznajú. So C. je kolegyňa, nie kamarátka. Tento sa jej\nnezveroval o návštevách J.. Nepamätá si, či 21.08.2002 mala oslavu menín, alebo mala dovolenku, no\nveľké oslavy v robote nerobia, maximálne si sadnú na kávu.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedala, že so svedkyňou W. a s obžalovaným C.\nprichádza dennodenne do styku, pretože sú to jej kolegovia. S W. sú kolegyne 20 rokov. O korupčnom\nkonaní C. nedebatovali. O tomto skutku vie z médií. Nepamätá si a nemyslí si, že jej W. pred zadržaním\nC. uviedla nejaké skutočnosti týkajúce sa O. J. respektíve jeho otca. Nepamätá si ani to, či si C. pýtal,\nalebo mu dala niekedy nejaké telefónne číslo. Dňa 21.08.2002 dovolenku nemala.\nSvedok JUDr. A. S. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.03.2003 za prítomnosti obhajcu uviedol, že\nvzťah ku J. má priateľský, pozná ho už z výšky. C. pozná dlhšie, pretože obaja pochádzajú z Bánoviec.\nMajú vzťah dobrých známych, tykajú si. Chodili do jedného zápasníckeho oddielu.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že so C. aj jeho bratom chodil do zápasníckeho\noddielu, no v pätnástich rokoch odišiel študovať z Bánoviec nad Bebravou na strednú, neskôr vysokú\nškolu, takže sa stretli, až keď začal pôsobiť v Bratislave. V nepriateľstve nie sú. S J. sa zoznámil na\nvysokej škole. Keďže bol s J. v kontakte od začiatku obhajoby jeho syna, povedal mu, že on a C. sa dobre\npoznajú. J. sa ho pýtal, či by sa mohol so C. rozprávať, načo mu povedal, že by to nebolo vhodné. Bolo\nto možno ešte pred prvým hlavným pojednávaním alebo medzi prvým a druhým pojednávaním. C. sa ho\nv priebehu pojednávania - cez prestávku pýtal, či tam hore sedí J. a on odpovedal, že áno a vedľa neho\n\nje jeho manželka. J. odišiel z pojednávačky, takže ich nemal ako kontaktovať dokopy. Spomenul si ešte,\nže obžalovaný J. upozornil, že čo si to tam píše. Z pojednávania sa ponáhľal na druhé pojednávanie,\nale zaregistroval, že tam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Videl, že idú oproti sebe, má dojem, že\nstáli vedľa seba, keď odchádzal, to už bolo pojednávanie odročené. Od toho pojednávania J. nevidel,\nveci jednal výlučne s J., možno bola prítomná pri rozhovore, no nehovoril s ňou. J. sa mu nezverila o\nžiadnych výhradách voči jeho osobe. Dňa 28.08.2002 odišiel z Bratislavy. J. sa ho pokúšal kontaktovať,\nkeď bol na predĺženom víkende na Hrochoti, kde nemal signál. Nevedel tak o žiadnom stretnutí, ani\nnebol prítomný žiadneho stretnutia Králika so C.. J. mu povedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo\nveci postupovať. Keďže bol nedostupný, obrátil sa na prokuratúru. Jeden až dva týždne po skutku mu J.\npovedal, že bol C. kontaktovaný vo veci vybavenia záležitostí súdenia jeho syna a že sa mali stretnúť.\nC. J. povedal, že syn môže dostať päť rokov, keďže bola obžaloba pre lúpež so zbraňou. Vravel, že\nsyn môže byť aj oslobodený, záleží vraj od neho, či chce, aby syn bol ohrozovaný nejakými staršími\nodsúdenými v base, spomínal aj nejakú nechutnosť, že mu malo byť povedané, že bude musieť jesť\nnejaké horalky natreté fekáliami. Nevedel, čo má robiť. Bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí.\nPotom, že to môže dobre skončiť. Ešte hovoril o aute, že bol prekvapený, že C. vie, že má nejaké 15-17\nročné zahraničné auto asi Audi. Pre kolíziu obhajobu syna J. ukončil. J. nevidel už dva až tri roky.\nSvedok JUDr. A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2009 vypovedal, že je pravda, že po\nmedializovaní prípadu, o ktorom sa dozvedel z teletextu po návrate do Bratislavy, mal asi dva telefonáty\nz Bánoviec. V jednom sa predstavil niekto ako príbuzný C. a následne sa ozval N.J., s tým či ho môže\nnavštíviť. S tým súhlasil. Na ďalší deň alebo obdeň ho v Bratislave navštívil N.J.. Väčšinu času sa\nho pokúšal presvedčiť, aby prevzal obhajobu jeho brata. Svedok mu nato povedal, že vzhľadom na\nkolíziu záujmov obhajoby syna Jozefa Králika, v ktorej kauze bol sudcom X.J., jeho obhajobu jednoducho\nprevziať nemôže. Jeho presviedčanie trvalo dosť dlho. Skončilo to tým, že N.J. povedal, že nemá\nmožnosť mu pomôcť.\nSvedok S. S. V prípravnom konaní svedok S. S. pri výsluchu dňa 08.04.2003 za prítomnosti obhajcu\nuviedol, že dňa 21.08.2002 medzi 09.00 hod. až 12.00 hod. prišiel J. na služobný vchod Okresného\nsúdu Bratislava V. Dovtedy ho nepoznal. C. pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V. C. v stredu\n21.08.2002 prišiel do práce cez služobný vchod, kde mal službu. Podráždený ho upozornil, že za ním\npríde J.. Najskôr si myslel, že O. J., ktorého pojednáva. C. mu povedal, že ho nechce prijať, pričom\nvravel aj o nejakej kompenzácii. Povedal tiež, že ho dostane a že ho otravovala aj nejaká J.. Asi po\n09.00 hod. prišiel J.. Chcel, aby ho ohlásil C.. Svedok sa ho spýtal, či je dohodnutý. Nato mu odpovedal,\nže je to vybavené. Svedok mu oznámil, že bol C. upozornený na to, že ho nechce prijať. On trval na\ntom, že sú dohodnutí, tak obžalovanému volal. Ten mu rázne povedal, že mu hovoril, že ho neprijíma.\nOznámil to J.. Ten povedal, že je to dohodnuté aj cez W., tak volal aj jej, no ona nedvíhala. Povedal J.,\nže asi sú zle dohodnutí, lebo ho nikto neprijíma. Keď videl, že nič, tak odišiel von a tam telefonoval. Dňa\n24.08.2002 išiel na dovolenku na 23 dní. O úplatku vedel z TV, po príchode do práce mu to povedal aj\nK.. C. si veľmi nebral ľudí do kancelárie, väčšinou sa s nimi stretával na parkovisku medzi služobným\nvchodom a vchodom pre verejnosť.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2008 vypovedal, že dňa 21.08.2002 ráno slúžil na vchode pre\nzamestnancov. Keď prišiel do práce sudca C., podráždene mu povedal, že má za ním prísť pán J.,\nktorého on nechce prijať. Spomínal aj nejaké kompenzácie, a to, že ho otravuje nejaká J.. Svedok v\ntom čase vedel, že sa pojednáva pre lúpež so zbraňou vec J.. Medzi deviatou až obedom došiel J., ktorý\nchcel ísť za C., tak mu skontroloval doklad totožnosti. J. mu povedal, že je to vybavené, že sú dohodnutí.\nNato mu povedal, že ráno mu bolo sudcom C. povedané, že tento ho neprijíma. Na jeho naliehanie ho\nvšak C. ohlásil. C. mu povedal dosť nepríjemne to čo ráno a asi buchol telefón. J. opäť povedal, že ho\nneprijme. J. nato povedal, že je to dohodnuté s JUDr. W., tak zavolal aj jej, no ona nedvíhala. J. povedal,\nže asi sú zle dohodnutí. Keďže mu to bolo divné, sledoval J. ako vyšiel na parkovisko a telefonoval.\nKeď bol na niečo upozornený od prokurátora alebo sudcu, tak sa tomu venoval tak, aby sa tieto osoby\ndo budovy nedostali a neohrozovali niečo. Všetci sudcovia robili niekedy oznamy ohľadom osôb, ktoré\nnemajú vpúšťať.\nSvedok K. K. dňa 06.10.2008 na hlavnom pojednávaní na položené otázky uviedol, že uvedeného\ndňa bol v práci a pamätá sa, že ho oslovil s policajnou akciou ich riaditeľ s tým, že tam boli prítomní\ndvaja policajti a obžalovaný si zobral so sebou toho pána J.. S policajtmi sa zdržiaval na treťom\nposchodí, ale čo sa dialo vo vnútri kancelárie, k tomu sa bližšie vyjadriť nevedel. Nejednoznačné boli jeho\n\nvýpovede, pokiaľ bol dotazovaný na priestory súdu, nakoľko povedal, že tam už šesť rokov nepracuje.\nNa ďalšie otázky odpovedal, že policajti magnetickú kartu k dispozícii nemali a nevie sa vyjadriť, kde bol\nobžalovaný oslovený po rozlúčení sa s J..\nVo svojej výpovedi dňa 01.03.2007 uviedol, že s obžalovaným nie je v žiadnom pomere, pozná ho\nako sudcu Okresného súdu Bratislava V. Na položené otázky uviedol, že J. nepozná, na okolnosti dňa\n21.08.2002, keď vykonával službu ako člen justičnej stráže, sa nepamätá. Rovnako tak sa nepamätá ani\nna udalosti zo dňa 26.08. a 27.08.2002. Nepamätá sa, že by sa J. domáhal vstupu do budovy. Evidencia\nnávštev sa vykonáva na každom súde inak, on vtedy slúžil na viacerých súdoch v Bratislave. Nevie sa\nvyjadriť, že by osoba menom J. v auguste 2002 žiadala kontakt na JUDr. W., alebo či táto prišla dole\npre takúto osobu.\nSvedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky vypovedal, že v roku 2002,\nv čase skutku, tam robil druhý mesiac a na tom súde bol druhý deň, čiže kolegov nepoznal, iba sa\nzaúčal do práce. Druhý deň, keď tam robil, tak vtedy sa to stalo, nejako zomlelo, a nič viac o tom\nnevie. Až na druhý deň sa dozvedel, čo sa stalo. V tom čase tam nebol rámový detektor, a keď tam\nľudia prišli a povedali, že idú na podateľňu, tak sa nekontrolovali, iba keď išli na pojednávanie. Sudcovi\nsa to ohlasovalo telefonicky, keď niekto za ním išiel. J. nepozná, v uvedené dni ho v budove súdu\nnedoprevádzal.\nDňa 01.03.2007 pri výsluchu na položené otázky uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného\nsúdu Bratislava V., osobu menom J. nepozná, nie je si vedomý, že by v dňoch 26.08. a 27.08., keď\nvykonával službu v budove súdu, že by tam nejaký človek s takým menom prišiel. Bol tam nový, prvýkrát\nnastúpil na súd 26.08.2002. Nevie presne povedať, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v\nauguste 2002, lebo vtedy sa len zaúčal, tak to nevie presne povedať. Keď si sudca návštevu vyzdvihol\nna vrátnici, túto prevzal a spolu odišli. Členovia justičnej stráže doprovod nerobili.\nSvedok S. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 vypovedal, že pokiaľ by sa mal vyjadriť, čo mu\nje známe v súvislosti s predmetom konania, uviedol, že prišiel z dovolenky a dozvedel sa, čo sa stalo\nna súde, uvedeného dňa v práci nebol. Osobu menom J. nepozná. Nevie, či ho do objektu súdu púšťal.\nKu dňu 21.08.2002 sa vyjadriť nevie. Nevie sa vyjadriť ku položeným otázkam čo sa dialo v dňoch 21.,\n26., 27., 28.08.2002. Dňa 28.08.2002, keď došlo k zadržaniu obžalovaného, v práci určite nebol.\nPri výsluchu dňa 28.05.2007 uviedol tento svedok, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného\nsúdu Bratislava V, k samotnej udalosti sa vyjadriť nevie, nakoľko sa o tom dozvedel len z počutia od\nkolegov, keď sa vrátil z dovolenky. Osobu menom J. nepozná, na okolnosti služby zo dňa 21.08.2002\nsi nespomína, pretože je to značný časový odstup. Nevie sa vyjadriť k tomu, či osobu menom J. za\nniekým doprevádzal. Na otázku, či sa zapisovali osoby do knihy príchodov a odchodov, ktoré prišli na\nsúd, uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do uvedenej knihy sporadicky zapisovali, ale určite nie\nosoby, ktoré išli za sudcami.\nSvedok N. T. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 na položené otázky uviedol, že iba počul, že\nobžalovaný údajne zobral úplatok od nejakého pána J., ktorého on vôbec ani nepozná a ani ho nevidel.\nNa dátumy 26., 27.08.2002 si už nepamätá. Nevie sa k týmto dňom vyjadriť. V súčasnom období už na\nsúde nepracuje. Dňa 28.08.2002 prišiel na pracovisko riaditeľ, pýtal sa ho čo sa stalo a riaditeľ povedal,\nže potom sa dozvie. Dozvedel sa to na druhý deň z rádia, a to bolo celé.\nPri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V,\nosobu menom J. nepozná, na okolnosti zo dňa 21.08.2002, keď mal službu v budove súdu, sa nepamätá,\na nevie nič uviesť. Na otázku, aký bol postup pri pohybe návštev v budove súdu v tom čase, uviedol,\nže vtedy bolo možné sa do budovy súdu dostať aj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v\nprípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto to oznámil, že prišla za ním návšteva, a keď ju sudca\nchcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca pre návštevu prišiel, odišli\nsami. Nevie sa vyjadriť, či v tom čase osoba menom J.iadala kontakt na JUDr. W., prípadne, či táto si\npre neho prišla.\nSvedok U. H. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným\nnejaký pán J., ktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný, ako sudca, mal pojednávať tú vec a mal dostať\n\núplatok za to, že neposúdi hasiaci prístroj ako zbraň. Toto sa mal dozvedieť už dávnejšie, ale nevie od\nkoho. Inak o veci nevie nič. Nepamätá sa, či v inkriminovanom čase chodil svedok J. na súd. Nepamätá\nsa, či v dňoch 21., 26., 27.08.2002 slúžil. V deň, keď došlo k zadržaniu, bol v službe. Bol na vchode\npre zamestnancov, keď vošiel ich riaditeľ, niečo sa dialo a potom sa dozvedel od K., čo sa stalo. J. do\nbudovy v ten deň ísť nevidel, bol na vchode pre zamestnancov. Osobne J. nepozná. Nepamätá sa, či v\ndňoch 21., 26., alebo 27.08.2002 doprevádzal osobu menom J. za obžalovaným.\nPri výsluchu dňa 01.03.2007 uviedol, že obžalovaného pozná ako sudcu Okresného súdu Bratislava V.\nK samotnej udalosti, ktorá je vyšetrovaná, sa vyjadriť nevie, dozvedel sa o tom len z počutia kolegov.\nOsobu menom J. pozná, nakoľko v čase, keď sa udalosť stala, uvedený pán chodieval do budovy súdu.\nTo mohlo byť asi dva, alebo trikrát, presne nevie. Pokiaľ ide o deň 21.08.2002, alebo 26.08.2002, tak\nna tieto dni si vôbec nespomína že kde slúžil, ani na to, či v tieto dni púšťal Králika do budovy súdu.\nRovnako si nepamätá ani na to, že čo robil dňa 27.08.2002.\nSvedok JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 vypovedal, že vie, čo je\npredmetom konania, nakoľko bol vypočutý na súde v Malackách a k veci môže uviesť, že s J. je spolužiak.\nPôsobí na Akadémii Policajného zboru, preto sa pohybuje vo vysokoškolskom prostredí a často chodí\nna právnickú fakultu. Za oného času sa stretol s J. na právnickej fakulte, bavili sa o bežných veciach\na pri odchode už vo dverách sa ho J. pýtal, či pozná C., na čo mu povedal, že pozná C. X., ale aj N. brata, s ktorým päť rokov býval na izbe. To bolo všetko. Na položené otázky uviedol, že J. ho nežiadal,\naby intervenoval. Nežiadal o nič a ani nevedel, že má problém.\nSvedok JUDr. N.J. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 02.12.2008 vypovedal, že o zadržaní brata\n- obžalovaného sa dozvedel neskôr, keď mu volala jeho dcéra, čo sa stalo. Pýtala sa ho, či sa stretol\naj pred zadržaním s S. J., na čo jej on povedal „áno, stretli sme sa“. K tomu stretnutiu došlo asi tak,\nže pár dní pred zadržaním ho telefonicky kontaktoval rozrušeným hlasom Králik a pýtal sa, či sa môžu\nstretnúť, že do telefónu nechce hovoriť, s čím súhlasil. Poznali sa zo štúdia, boli kamaráti. Keď prišiel,\nvypadal nesvoj, bolo to v lete, bol prepotený, zničený, frustrovaný, prišiel za ním na firmu, bolo to po\npracovnej dobe a boli tam len sami. Potom začal rozprávať, že kvôli čomu prišiel a povedal, že má\nproblémy so synom, ktorý drogoval, fetoval, no a teraz že vykonal nejakú lúpež a údajne , že je to na súde\na pojednávať to má brat. Hovoril mu, že viackrát sa s ním kontaktoval, nahováral ho, aby ho oslobodil,\nže keď sa to oslobodí, že to bude vybavené tak, že kraj to len potvrdí. Na to J. povedal, aby sa nehneval,\nže on sa na takú vec nedá nahovoriť. S bratom sa v tej dobe nestýkal, no a tým ako J. povedal, že by to\nbolo nahováranie na trestný čin a že toto nevykoná, tak rozhovor skončil a J. odišiel. Na položené otázky\nuviedol, že s J. od tej doby, čo spôsobil túto udalosť, sa s ním nebavil. Na otázku, či pozná vyjadrenie J.\nohľadom stretnutia s ním uviedol, že áno, vie, že J. sa vyjadril, že nie je pravdou, že bol za ním, ale on\ntrvá na svojej výpovedi. Pokiaľ by mal bližšie upresniť, kedy bol J. za ním, tak to bolo päť až desať dní\npred zadržaním. Skutočnosti, o ktorých vypovedá, nemôže nikto potvrdiť, boli sami.\nPri výsluchu zo dňa 15.03.2007 tento svedok vypovedal, že o udalostiach sa dozvedel od netere J.J.,\nktorá sa telefonicky pýtala, či vie, čo sa stalo otcovi. On sa to dozvedel až z jej telefonátu a následne to\nbolo medializované. Potom sa ho pýtala na J., či bol s ním a či sa o jej otcovi rozprávali, uviedol, že áno,\nže sa s ním stretol. Osobu S. J. pozná, je to spolužiak z vysokej školy, a pár dní pred zadržaním brata\nmu zavolal, že sa chce s ním stretnúť, či môže prísť za ním do Bánoviec, pričom povedal, že do telefónu\nnechce hovoriť. Prišiel za ním na firmu, sťažoval sa, že má so synom problémy, že syn spáchal lúpež a\nže to robí jeho brat. Uviedol, že brata viackrát nahováral, aby ho oslobodil, že na kraji je to vybavené, že\noslobodzujúci rozsudok sa potvrdí. Povedal mu, že sa na takú vec nedá nahovoriť, nech s ním neráta\na tiež J. povedal, že sa s bratom už niekoľko rokov nerozpráva a tým sa stretnutie skončilo. Potom ho\nuž J., ani nikto iný neoslovil.\nSvedok C. H. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 02.12.2008 vypovedal, že v tom čase prevádzkoval\nzáložňu v Bratislave. Robil vtedy u neho S.. V roku 2000 sa prevalilo, že S., S. prezývaný D., H. a ešte\njeden urobili nejaký tabak. V roku 2002, niekedy v máji, S. už u neho nepracoval, prišiel za ním, pretože\nvedel, že sa s obžalovaným pozná, nakoľko obžalovaný ku nemu pravidelne chodil a či by mu nevedel\npomôcť dostať sa z prúseru. Obžalovaný ich má súdiť a či by mu nevedel dať nejakú záruku. Hovoril, že\nten mladý, čo tam s nimi bol, mal vysoko postaveného tatka na polícii a ten povedal, že ten mu vybaví,\nže nedostane žiadny trest. On obžalovaného oslovil niekedy v priebehu júna, že nech si dáva pozor, lebo\nsú to takí hajzlíkovia petržalskí. Potom v auguste 2002 bolo to 27., deň predtým než bolo medializované,\n\nže obžalovaného zatkli, vybral si obžalovaný u neho v záložni telefón, už presne nevie aký, s tým, že\nnemá u seba peniaze a príde na druhý deň, aby mu ho odložil a na druhý deň už neprišiel. Vie, že to\nbolo 27., ale nevie o koľkej hodine, stretli sa medzi 14.00 hod. - 15.00 hod., mohlo to byť u neho, ale sa\nmu zdá, spomína si, že sa s ním asi na súde stretol, lebo im tam niesol, robil vtedy terajší Orange, vtedy\nGlobtel a zabezpečoval pre Okresný súd Bratislava V, pre všetkých pracovníkov služby. Na otázku, či\npotom ešte boli v kontakte uviedol, že už nevie povedať, ale si myslí, že ešte večer prišiel obžalovaný\nza ním, on musel byť u neho, lebo si pozeral telefóny, to bolo okolo nejakej 16.00 hod. až 17.00 hod. Na\nďalšiu otázku uviedol, že s obžalovaným sa stretol asi mesiac, dva pred týmto výsluchom na hlavnom\npojednávaní. Bol na súde, niečo tam vybavoval aj s kamarátom a prišiel za obžalovaným na kamarátsku\nnávštevu, lebo dlho spolu neboli. A išiel za ním aj preto, lebo si u neho zabudol rukavice v zime asi\npred dvoma rokmi a obžalovaný mu predtým volal a povedal, že si tam zabudol rukavice, že či nepríde\nniekedy na návštevu. Predtým bol naposledy s obžalovaným asi pred dvomi rokmi.\nSvedok JUDr. K. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2008 uviedol, že nebol zbavený\npovinnosti mlčanlivosti Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a preto nie sú splnené\npodmienky na jeho výsluch. Bol poučený, že bol predvolaný a vypočúvaný bude ku skutočnostiam, ktoré\nnetvoria predmet služobného tajomstva a na ktoré sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti a následne po\npoučení, okrem iného aj o tom, že nemusí vypovedať, ak by svojou výpoveďou privodil nebezpečenstvo\ntrestného stíhania sebe alebo osobe sebe blízkej, uviedol, že využíva toto oprávnenie a vypovedať\nnebude.\nPokiaľ ide o listinné dôkazy majúce vzťah k vyžiadaniu úplatku a boli získané zákonným spôsobom, tak v\npriebehu konania sa súd oboznámil a prihliadol na listinné dôkazy na č.l. 2-4 Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky - súhlas na trestné stíhanie, č.l. 10 Záznam o obmedzení osobnej slobody, č.l. 11\nUznesenie Ústavného súdu o daní súhlasu na zadržanie, č.l. 13 Zápisnica o obmedzení osobnej slobody\npodozrivej osoby, č.l. 14-15 Príkaz na odovzdanie mimo celu, č.l. 38-44 Písomné podanie obvineného\n(prípis obvineného adresovaný krajskému súdu), č.l. 81-95 Obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava\nV, č.l. 106-108 Zápisnica o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 05.09.2002, č.l.\n130-131 Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov, č.l. 132-146 Fotodokumentácia, č.l. 163-164\nUznesenie o vrátení vkladnej knižky, č.l. 166 Uznesenie vyšetrovateľa KÚJ PZ z 03.04.2003, č.l. 249-253\nOdborné vyjadrenie, č.l. 280-281 List obvineného vyšetrovateľke, č.l. 284-293 Vyjadrenie Prvej stavebnej\nsporiteľne, č.l. 295-296 Úradný záznam, č.l. 364 Osvedčenie o zvolení za sudcu, č.l. 365 Pridelenie\nsudcu, č.l. 366 Oznámenie o vymenovaní, č.l. 367 Sľub sudcu, č.l. 368 Prípis ministra, č.l. 395-397\nPísomný návrh obžalovaného, č.l. 464 časť poznámok týkajúcich sa v tom čase obžalovaného J., č.l.\n488-499 Rozsudok sp. zn. 3T 73/02, č.l. 511-512 Uznesenie VOP Bratislava zo dňa 16.10.2003, sp.\nzn. OPN-7301/03, č.l. 574-576 časť prepisu rozhovoru z audiokazety medzi J. a C. zo dňa 26.08.2002,\nč.l. 585-586 Odborné vyjadrenia, č.l. 1636-1637 Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nBratislava V, ORP-442/2003 z 13.06.2005, č.l. 1638-1640 Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava\nIII, č.l. 1811 Ustálenie príslušníkov justičnej stráže, č.l. 2011 Oznámenie mobilného operátora T-Mobile,\nč.l. 2013 Písomná správa spoločnosti Orange Slovensko, č.l. 2014 Úradný záznam, č.l. 2015 Žiadosť\nvyšetrovateľa npor. JUDr. U. adresovaná Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Bratislave, č.l. 2016\nPísomnosť Krajského riaditeľstva policajného Zboru v Bratislave adresovaná Úradu boja proti korupcii\nv Bratislave, č.l. 2017 Informácia Eurotelu, č.l. 2018 Výpis telefónnych hovorov, č.l. 2627 Správa ÚVV\nBratislava, č.l. 2663 Výpis z registra priestupkov, č.l. 2664 Odpis z registra trestov, č.l. 3118-3129 Zoznam\nskartovaných písomností.\nZ uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/02 zo dňa 29.08.2002 na č.\nl. 2-4 je zistiteľné, že Ústavný súd Slovenskej republiky dal súhlas na trestné stíhanie a vzatie do\nväzby sudcu Okresného súdu Bratislava V Igora Škultétyho pre skutok uvedený vo výrokovej časti\nuznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave, ČVS: KUV-141/OVEK-2002\nzo dňa 28.08.2002 kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa §\n160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe jeho\nrozhodovania odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného stíhania voči\nsudcovi X.J..\nZo záznamu o obmedzení osobnej slobody na č.l. 10 je zrejmé, že osobná sloboda bola obžalovanému\nobmedzená dňa 28.08.2002 o 13.50 hod. v Bratislave na základe toho, že bol pristihnutý pri spáchaní,\n\nresp. bezprostredne po spáchaní trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa §\n160a Trestného zákona.\nZ uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/02 zo dňa 28.08.2002 je zistiteľné,\nže Ústavný súd dal súhlas na zadržanie sudcu Okresného súdu Bratislava V X.J..\nZo zápisnice o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby na č. l. 13 vyplýva, že dňa 28.08.2002\no 13.50 hod. bol zadržaný podozrivý X.J. vo svojej kancelárii na Okresnom súde Bratislava V, a to na\nzáklade § 76 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1\npísm. b), písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005.\nZ príkazov na odovzdanie osoby mimo celu na č. l. 14- 15 je zistiteľné, že nimi bol daný príkaz\nna odovzdanie obžalovaného z dôvodu výsluchu na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktoré sa\nuskutočnilo dňa 29.08.2002 o 06.30 hod. a na výsluch obvineného na KÚV PZ Bratislava, ku ktorému\ndošlo dňa 29.08.2002 o 17.00 hod.\nZ písomného podania obvineného adresovaného Krajskému súdu v Bratislave na č.l. 38-44 je zrejmé,\nže obžalovaný v ňom predložil dňa 04.09.2002 vyjadrenie k dôvodom väzby podľa § 67 ods. 1 písm.\nb) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, obžalobu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 2 Kv\n51/99 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 217/00 v trestnej veci obž. C., zápisnicu o\ntrestnom oznámení obž. C., obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava V, sp. zn. 1 Pv 25/00, zo dňa\n12.4.2002 v trestnej veci obv. O. J., trestné oznámenie na prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave\nJUDr. I. a sťažnosť KP v Bratislave. Obžalovaný v podaní priznal spáchanie trestného činu a žiadal, aby\nho senát nevzal do väzby.\nZ obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V na č. l. 81 - 95 je zistiteľné, že prokurátor Okresnej\nprokuratúry Bratislava V podal obžalobu na obv. J. H., C. S., T. S. a O. J. pod sp. zn. 1 Pv 25/2000-40\ndňa 12.04.2002.\nZo zápisnice o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 05.09.2002 na č. l. 106-108\nvyplýva, že predmetom verejného zasadnutia bolo rozhodnúť o sťažnosti KP Bratislava proti uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Nt 152/02 zo dňa 30.08.2002, kde obžalovaný zotrval na písomnom\nvyjadrení a jeho obhajca sa vyjadril, že obvinený sa v plnom rozsahu priznal a skutkové okolnosti sú\njasné a preukázané oznamovateľom a technickou nahrávkou.\nZo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov na č. l. 130-131 je zistiteľné, že dňa 30.08.2002\no 10.00 hod. bolo prikročené na základe príkazu vyšetrovateľa PZ KÚV PZ so súhlasom KP zo dňa\n30.08.2002 k vykonaniu prehliadky priestorov kancelárie č. 313 na 3. posch. Okresného súdu Bratislava\nV, kde boli zaistené náboje 45 auto - 50 ks, náboje 45 auto - 26 ks, náboje Luger 9 mm Para - 50 ks,\nnáboje Luger 9 mm Para - 10 ks, Luger 9x19 Parahellum - 50 ks, Luger 9 mm - 15 ks, čierna umeloh.\nkrabica s prázdnym zásobníkom, prázdne zásobníky Liock 5 ks + 2 púzdra, vkladná knižka v. č. 1066300,\nceluloidové obaly s písomnosťami - 13 ks, čisté písomnosti bez obalu - 18 ks, diár s 33 ks vizitiek, 2 ks\nkalendár r. 199-2000, revolver Glok 17 a v zásobníku 12 ks nábojov, náboj 42 RA - 1 ks, list s nápisom\nzakázané.\nZ fotodokumentácie na č. l. 132-146 zo dňa 30.08.2002 vyplýva, že zdokumentovaný bol celkový pohľad\nna vchodové dvere do kancelárie č. 313, pohľad na číslo dverí a menovku, pohľad do kancelárie po\notvorení, pohľad do otvorenej skrine po ľavej strane od vchodových dverí, pričom pri tomto zábere došlo\nk poruche synchronizácie fotografického prístroja s bleskom, pohľad na veci uložené na poličke v skrini,\npohľad na rozložené veci, ktoré boli uložené na poličke - stopa č. 1 -7, pohľad na spodnú časť skrine,\npohľad na obsah sáčku zo skrine - stopa č. 8, pohľad na poličky a na poličku s knihou, pohľad na miesto\nzaistenia stopy č. 9, pohľad na box so šuplíkmi, pohľad do šuplíka s písomnosťami - stopa č. 10, pohľad\ndo šuplíka s umelohmotným obalom - stopa č. 11, detailný záber obsahu obalu, pohľad pod stôl, pohľad\ndo kufríka, pohľad na obsah púzdra - stopa č. 12, pohľad na obsah zásobníka zo zbrane, pohľad na\nskrinku s umývadlom pri dverách, pohľad na miesto zaistenia stopy č. 13, pohľad na popísanú stránku\na stopa č. 14.\n\nZ uznesenia o vrátení veci zo dňa 27.09.2002 na č. l. 163-164 je zrejmé, že vkladná knižka na meno\nJ.J. zaistená dňa 30.08.2002 bola vrátená vlastníčke J.J..\nZ uznesenia o vrátení veci zo dňa 03.04.2003 na č. l. 166 je zistiteľné, že obžalovanému boli vrátené\nzaistené veci - celuloidové obaly s písomnosťami v počte 13 ks, čisté písomnosti bez obalu v počte 18\nks, diár 33 ks vizitiek, 2 ks kalendár r. 1999-2000, list s nápisom zakázané.\nZ odborného vyjadrenia zo dňa 18.09.2002 na č. l. 249-253 vyplýva, že išlo o odborné posúdenie\npredložených zbraní a streliva Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru pod sp. zn.\nČES: VKE-8067/KEÚ-BA-EXP-2002.\nZ listu obžalovaného vyšetrovateľke zo dňa 22.10.2002 na č. l. 280-281 je zistiteľné, že obžalovaný v\nňom žiada o vrátenie zaistených vecí - prípravy na hlavné pojednávanie, vizitkár, mikrokazety, vkladnej\nknižky jeho dcéry. Obžalovaný ďalej uviedol, že chce vypovedať a že žiada, aby zaistené finančné\nprostriedky nikomu vyšetrovateľka nevydávala, pretože nie sú majetkom p. J..\nZ vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne na č. l. 284-293 je zistiteľné, že zmluva o stavebnom sporení\nbola na žiadosť E.J. zrušená na jej žiadosť dňa 30.03.2001 so zostatkom 131.009,20 Sk. Ďalej sa v spise\nnachádzal výpis zo sporožírového účtu X.J., výberový lístok zo Slovenskej sporiteľne na sumu 131.000,Sk klienta X.J., kapitálová vkladná knižka v. č. 1066300, termínovaný vklad na sumu 130.000,- Sk.\nZ Úradného záznamu vyšetrovateľky PZ zo dňa 01.10.2002 na č. l. 295-296 vyplýva, že dňa 01.10.2002\nsa na úrad justičnej polície PZ v Bratislave dostavil X.J. za účelom nazretia do vyšetrovacieho spisu\nČVS: KÚV-141/2002 a mimo zápisnice uviedol, že nebohý JUDr. C., sudca Krajského súdu v Bratislave\nmu dal telefonicky na vedomie v deň, keď dal súhlas s ITP, čo sa proti nemu pripravuje (táto informácia sa\nnepotvrdila a preverením bolo zistené, že súhlas dával iný sudca Krajského súdu v Bratislave). Z tohto\ndôvodu obžalovaný vedel, že jeho rozhovor zo dňa 28.08.2002 s JUDr. J. sa bude nahrávať a sám si\nurobil nahrávku zo svojho diktafónu, avšak nahrávka mu zmizla buď v dobe, keď ho strážili príslušníci PZ\nalebo po príchode vyšetrovateľa pri vykonaní ohliadky miesta činu (po vyprevadení JUDr. J. z kancelárie,\ndo tejto vstupoval obžalovaný už v doprovode príslušníkov PZ a až do príchodu vyšetrovateľa bol\nobžalovaný v kancelárii s príslušníkmi PZ a veci zaistené pri ohliadke miesta činu boli zaznamenané v\nzápisnici). Zároveň obžalovaný požiadal o vyžiadanie spisu obv. H. a spol,, kde jedným z obvinených\nbol aj syn JUDr. J.. Obžalovaný uviedol, že s vrátením sumy 70.000,- Sk JUDr. J. nebude súhlasiť, ďalej\nuviedol, že po odprevadení JUDr. J. zo svojej kancelárie chcel vytočiť 158-čku, avšak príslušníci PZ ho\nzadržali. Obžalovaný tiež uviedol, že si z rádia Twist nahral výpoveď p. Z., ktorý tvrdil, že mal obvinenému\ndať sumu 30.000,- Sk, a taktiež má článok s touto výpoveďou z denníka SME, pričom Z. nikdy nevidel.\nZ osvedčenia o zvolení za sudcu č. 1494/1993/133 na č. l. 364 vyplýva, že X.J. bol zvolený za sudcu\nNárodnou radou Slovenskej republiky dňa 24.06.1993 a zákonom predpísaný sľub zložil dňa 02.07.1993.\nZ rozhodnutia o pridelení sudcu č. 300/1993-30/133 na č. l. 365 vyplýva, že X.J. bol pridelený na výkon\nfunkcie dňa 02.07.1993 na Obvodný súd Bratislava V.\nZ oznámenia o vymenovaní na č. l. 366 je zrejmé, že X.J. bol dňa 02.07.1993 vymenovaný do funkcie\npredsedu senátu Obvodného súdu Bratislava V.\nZo sľubu sudcu č. 1494/1993/133 na č. l. 367 vyplýva, že X.J. zložil sľub do rúk predsedu Národnej rady\nSlovenskej republiky dňa 02.07.1993.\nZ prípisu ministra na č. l. 368 je zistiteľné, že minister spravodlivosti SR dňa 30.08.2002 oznámil X.J.,\nže jeho výkon funkcie sudcu dočasne pozastavuje až do právoplatného skončenia súdneho konania,\nprípadne naň nadväzujúceho rozhodnutia prezidenta SR o odvolaní funkcie sudcu.\nZ písomného návrhu obžalovaného zo dňa 19.05.2003 na č. l. 395-397 je zistiteľné, že obžalovaný\nžiadal o prefotenie časti spisu, a súčasne podal návrh na doplnenie vyšetrovania, kde navrhol do konania\npribrať znalca grafológa a žiadosť o vydanie trestného oznámenia Z. zo dňa 03.09.2002.\n\nZ časti poznámok obžalovaného, týkajúcich sa obžalovaného v tom čase J. na č. l. 464 vyplýva, že O.\nJ. mal byť odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu do prvej\nnápravnovýchovnej skupiny, a zároveň mala byť O. J. uložená protitoxikomanická liečba.\nZ uznesenia prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave sp. zn. OPN-7301/03 zo dňa\n16.10.2003 na č. l. 511-512 je zistiteľné, že sťažnosť X.J. proti uzneseniu Policajného orgánu Úradu\ninšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite bola ako nedôvodná\nzamietnutá.\nZ časti prepisu z audiomikrokazety rozhovoru medzi obžalovaným C. a svedkom J. sú zistiteľné\njednotlivé ich vyjadrenia.\nZ odborného vyjadrenia ČES: PPZ-1333/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa 16.02.2004 na č. l. 585 - 586\nvyplýva, že na základe vykonaného skúmania a súvisiacich úkonov bola upravená nahrávka zo strany\nA predloženej audiokazety nahraná dvojkanálovo na stranu A štandardnej audiokazety Maxell UE 90.\nZ uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V sp .zn. ČVS: ORP-442/1-OSVB5-2003 zo dňa 13.06.2005 na č. l. 1636-1637 je zistiteľné, že uznesením bolo vznesené obvinenie\nDoc. JUDr. S. J., CSc. za trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu v štádiu pokusu podľa § 8 ods.\n1 Trestného zákona k § 169a ods. 1 Trestného zákona.\nZ uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4Pv 713/03-89 zo dňa 29.06.2005 na č. l.\n1638-1640 vyplýva, že ním bolo zrušené uznesenie OR PZ BA V, ktorým bolo vznesené obvinenie Doc.\nJUDr. S. J., CSc., z dôvodu, že postup policajného orgánu bol nezákonný.\nZ ustálenia príslušníkov justičnej stráže zo dňa 18.01.2007 na č. l. 1811 vyplýva, ktorí príslušníci justičnej\nstráže vykonávali službu na Okresnom súde Bratislava V v dňoch 21, 26 a 27.08.2002.\nZ oznámenia mobilného operátora T-Mobile zo dňa 10.07.2007 na č. l. 2011 je zistiteľná dĺžka obdobia,\npo ktorú archivujú prichádzajúce a odchádzajúce hovory v postpaidovej a prepaidovej službe.\nZ písomnej správy spoločnosti Orange Slovensko zo dňa 03.05.2007 na č. l. 2013 vyplýva dĺžka obdobia\narchivácie prichádzajúcich, odchádzajúcich hovorov, údajov o IMEI a histórii prijatých a odoslaných SMS,\na to v prípade paušálu aj Prima služby.\nZ úradného záznamu vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii\nBratislava pod ČVS: PPZ-1/BPK-B-2007 zo dňa 07.05.2007 je zrejmé, že vyšetrovateľ s poukazom\nna pokyn prokurátora zo dňa 26.04.2007 dal zistiť či X.J. a JUDr. J. v inkriminovanom čase spolu\ntelefonovali.\nZo žiadosti vyšetrovateľa npor. JUDr. U. adresovanej Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v\nBratislave zo dňa 17.01.2007 na č. l. 2015 je zistiteľné, že vyšetrovateľ žiadal o zaslanie spisového\nmateriálu ČVS: KUV: 141/OVEK-2002 a zápisnice o podaní vysvetlenia Doc. JUDr. S. J., CSc., ktorá\nbola podkladom na začatie trestného stíhania.\nZ písomnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave adresovanej Úradu boja proti\nkorupcii v Bratislave zo dňa 23.01.2007 na č. l. 2016 vyplýva, že Krajské riaditeľstvo PZ odstúpilo\nrovnopis vyšetrovacieho spisu ČVS: KUJP-141/OVEK-2002 a ostatný spisový materiál, kde sa nachádza\npredmetná zápisnica o podaní vysvetlenia.\nZ informácie od spoločnosti EUROTEL zo dňa 02.09.2002 na č. l. 2017 vyplýva, že spoločnosť\nEUROTEL zaslala informáciu k účastníkovi MT siete EUROTEL-u X.J. vrátane technicky dostupného\nrozpisu hovorov.\nZ výpisu telefónnych hovorov na č. l.2018 je zistiteľné s akými telefónnymi číslami telefonoval X.J. v\nobdobí od 21.08.2002 do 31.08.2002.\n\nZo správy ÚVV Bratislava zo dňa 19.09.2007 na č. l. 2627 je zistiteľné kedy čerpal dovolenku S. S. v\npriebehu roku 2002.\nZ výpisu z registra priestupkov zo dňa 03.09.2007 na č. l. 2663 je zistiteľné, že X.J. nebol prejednaný\nna odbore všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Bratislave v rokoch 2005 až doteraz.\nZ odpisu z registra trestov zo dňa 19.10.2007 na č. l. 2664 je zistiteľné, že X.J. má jeden záznam v\nregistri trestov na základe rozhodnutia sp. zn. 2 Ts 440/73 zo dňa 13.12.1973, pričom od potrestania\nbolo upustené a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.\nZo zoznamu skartovaných písomností zo dňa 27.02.2004 na č. l. 3118 - 3129 je zistiteľné na ktoré spisy\nOdboru boja proti korupcii, Úradu organizovanej trestnej činnosti sa vzťahuje zničenie v prehľade rokov\n1999-2003.\nĎalej súd hodnotil ako zákonné dôkazy a oboznámil sa so správou Okresného súdu Bratislava V,\nč. l. 4546, ako aj s listinnými dôkazmi - úradnými záznamami z 26.7.2012 č.l. 5019, z 27.7.2012,\nč.l. 5020, vyjadrením mobilného operátora z 8.8.2012, č.l. 5104, úradnými záznamami - zo dňa 14.8.\n2012 č.l. 5108, z 16.8.2012 č.l. 5118, z 23.8.2012 č.l. 5119, z 30.8.2012 č.l. 5120, správou mobilného\noperátora z 30.8.2012 s prílohami č.l. 5121-5131, správou mobilného operátora zo 7.9.2012 s prílohami\nč.l. 5140-5147, oznámenie mobilného operátora zo 17.9.2012 č.l. 5147, písomné oznámenie mobilného\noperátora z 18.9.2012 č.l. 5160, úradné záznamy zo dňa 26.9.2012 č.l. 5186 a zo dňa 27.9.2012\nč.l. 5190 - 5191, správou mobilného operátora z 28.9.2012 č.l. 5192, úradný záznamom z 28.9.2012\nč.l. 5197, správou mobilného operátora z 28.9.2012 č.l. 5198. Taktiež sa súd oboznámil s obsahom\npripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-10/2008 o udelení súhlasu na výpis zistených\núčastníckych čísel hovorov na telefón 0903 237 197 z obdobia od 14.07.2007 do 14.01.2008.\nZo správy Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.8.2011 vyplýva, že na tomto súde sa nenachádzajú\npodklady, ktoré by preukazovali, že či počas existencie súdu v určitej dobe bola uložená povinnosť\npríslušníkom justičnej stráže zapisovania stránok vstupujúcich do budovy súdu za sudcom alebo iným\núčelom.\nZo správy prokuratúry zo 17.8.2011 je zistiteľné, že sa v spise prokuratúry nenachádzajú žiadne\npísomnosti okrem pripojených záznamov policajta U. zo dňa 21.11.2002, ktoré boli v prílohe predložené.\nZ rozpisu služieb príslušníkov ZVJS zo dňa 18.1.2007 je zistiteľné, že na Okresnom súde Bratislava V\nvykonávali službu: dňa 21.8.2002 - vedúci: S., strážni: K., H., K., dňa 26.8.2002 - vedúci: K., strážni: H.,\nT., K., dňa 27.8.2002 - vedúci: K., strážni: H., T., K..\nZ úradného záznamu z 26.7.2012 je zistiteľné, že sa súd spojil s mobilným operátorom Slovak Telekom\na.s. Bratislava (ďalej len „operátor“), kde bolo oznámené, že ak bolo v prípise v roku 2007 uvedené,\nže je možné získať výpisy z odchádzajúcich hovorov, nakoľko odchádzajúce hovory sa archivujú počas\ncelej aktivácie, tak zrejme je to možné. Z úradného záznamu z 27.7.2012 je zistiteľné kontaktovanie\nsa na zodpovedných pracovníkov operátora, kde pracovníčka uviedla, že je potrebné zaslať písomnú\npožiadavku. Zo správy operátora zo dňa 8.8.2012 vyplýva požiadavka na zaslanie osobitnej žiadosti\nna údaje týkajúce sa správy kedy a ktorý orgán štátu v uvedenej trestnej veci o výpis telefonických\nhovorov z uvedeného čísla žiadal. Z úradného záznamu zo dňa 14.8.2012 vyplýva oznámenie súdu\noperátorovi, že sa uvedená požiadavka písomne zasiela. Z úradného záznamu zo dňa 16.8.2012 je\nzistiteľné oznámenie pracovníka operátora, ktorý uviedol, že údaje týkajúce sa odchádzajúcich hovorov\nzo žiadanej tel. stanice (z telefónneho čísla Jozefa Králika 0903 237 197) sú k dispozícii, ale poskytnutie\nspráv je potrebné konzultovať s právnikmi a o žiadosti bude rozhodnuté. Z úradného záznamu zo dňa\n23.8.2012 je zistiteľná skutočnosť, že pracovník operátora kontaktoval samosudcu, kde uviedol, že\ntelefonoval na číslo, ktoré si našiel v rámci odkazu na stole od spolupracovníka s tým, že mal volať na\nmobilné číslo 0949 756 799, ktoré bolo na lístku napísané a bol tam údaj „ Bratislava V“. Zdvihol to pán,\nktorého meno si nepamätá a žiadal, aby mu bolo oznámené, čo bolo predmetom dožiadania zo strany\nsúdu a konajúceho sudcu a či budú údaje poskytnuté. Keď mu pracovník oznámil, že takúto informáciu\nmu nemôže oznámiť uvedený muž začal používať viacnásobné vulgarizmy na adresu pracovníka aj\nkonajúceho sudcu na čo mu pracovník oznámil, že o telefonáte bude informovať konajúceho sudcu na čo\nmu uvedený muž oznámil, že ak to povie tak sa mu môže niečo stať, resp. sa mu niečo stane. Pracovník\n\nvyslovil obavu, že či nejde o vec kde by mu hrozila ujma na zdraví alebo výbuch auta, na čo mu bolo\noznámené konajúcim sudcom, že ide o korupčnú kauzu. Z úradného záznamu z 30.8.2012 vyplýva, že\npracovník operátora uviedol, že bude zaslaná odpoveď na žiadosť a požiadavka na úhradu nákladov,\nktoré boli s tým spojené. Zo správy operátora zo 14.8.2010 vyplýva, že za obdobie od 28.8.2002 do\n25.11.2009 boli poskytnuté údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke k uvedenému číslu a to\nSlovenskej informačnej službe na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt 3-10/2008\nz 22.1.2008. Bol poskytnutý zoznam prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z uvedeného čísla\nod 14.7.2007 do 14.1.2008. Ďalej bol v prílohe zaslaný výpis odchádzajúcich hovorov z uvedeného\nčísla 0903 237 197 za obdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002. Prílohu podania tvorí aj prípis Slovenskej\ninformačnej služby z 25.1.2008 - žiadosť o vyhotovenie výpisu telekomunikačnej prevádzky, rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 22.1.2008. Zo správy ORANGE a.s. zo dňa 7.9.2012 je zistiteľné,\nže prílohu tvorí identifikácia účastníkov uvedených vo výpisoch hovorov z obdobia júl až august 2002,\nktorý sú evidovaní u spoločnosti ORANGE a.s.. Zo správy mobilného operátora z 18.9.2012 je zrejmá\nodpoveď - výstupy zákazníckych údajov k výpisom odchádzajúcej prevádzky z čísla 0903 237 197 za\nobdobie od 1.7.2002 do 31.8.2002, prílohu tvorí zoznam účastníkov. Z úradného záznamu z 26.9.2012\nje zistiteľné, že sa samosudca spojil s pracovníkom operátora za účelom vyžiadania oznámenia, či bola\nna S. J. v rozhodnom čase evidovaná iná účastnícka stanica a zároveň, či bola na uvedenú osobu\nevidovaná tzv. pevná linka, ak áno, aby boli zaslané výpisy všetkých odchádzajúcich a prichádzajúcich\nhovorov na tieto čísla za súčasného uvedenia majiteľov účastníckych staníc a taktiež aby bolo zistené\na oznámené, či pevná linka nebola vedená na manželku U. J.. Z úradných záznamov z 27.9.2012 je\nzistiteľná urgencia zo strany súdu na zaslanie požadovanej správy a následne zo správy z 28.9.2012\nje zistiteľné, že na meno S. J. nebola v období mesiacov júl, august 2002 evidovaná žiadna telefónna\nprípojka a ani iné telefónne číslo okrem čísla 0903 237 197. Zo správy operátora zo dňa 24.9.2012\nbolo zistené, že operátor oznamuje telefónne čísla vedené v rozhodnom období júl, august 2002 na\nspoločnosť BYTTHERM s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Z úradného záznamu zo dňa 28.9.2012 vyplýva\nzistenie, že súd neobdržal požadovanú správu o pevnej linke vo vzťahu k U. J. a preto bola táto\nspráva urgovaná a z faxovej správy zo dňa 28.9.2012 vyplýva, že na meno Zuzana Králiková nebola v\nuvedenom období evidovaná žiadna telefónna prípojka ani žiadne mobilné telefónne číslo.\nZo spisu Krajského súdu v Bratislave bolo zistené, že na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby\nbolo vydané rozhodnutie sudcu tohto súdu o udelení súhlasu na sprístupnenie požadovaných výpisov\nzistených účastníckych čísel hovorov za obdobie od 14.07.2007 do 14.01.2008 na telefónne číslo 0903\n237 197. Z tohto je zrejmé, že ide o žiadosť orgánu štátu, ktorá nesúvisí s prejednávanou trestnou vecou.\nVzhľadom na uvádzané závery dovolacieho súdu vo vzťahu k zákonnosti získaných dôkazov súd ako\nna zákonné dôkazy neprihliadol na znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria,\nvypracovaný znalkyňami MUDr. K. a MUDr. R., znalecký posudok z odboru zdravotníctva - psychológie,\nvypracovaný znalcom PhDr. S., znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava z odboru fonoskopie vo vzťahu k\nprepisu zvukového záznamu z predloženej audiokazety, znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline z odboru písmoznalectva vypracovaný Mgr. U. a Mgr. D. ohľadom lístku\no rozmeroch 10 x 10 cm založeného na č.l. 153a spisu, ani na znalecký posudok KEÚ PZ odbor\nkriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, vypracovaný Ing. Bláhovou ohľadom uvedeného lístku o\nrozmeroch 10 x 10 cm. V súvislosti so znaleckými posudkami tak súd neprihliadol ani na svedecké\nvýpovede vypočutých znalkýň a znalcov a ani na vyššie uvedené vecné dôkazy, tvoriace predmet\nznaleckého dokazovania a zároveň súčasť spisu. Tiež ako na zákonné dôkazy neprihliadol na tie listinné\ndôkazy, ktoré sa týkajú prehliadky priestorov zo dňa 28.08.2002 bezprostredne po zadržaní obvineného,\nani na žiadne listinné dôkazy, ktoré sa dotýkajú skutočnosti uvedenej v obžalobe prokurátora vo vzťahu\nk prevzatiu úplatku, konkrétne sumy 70.000,-Sk.\n\nHodnotenie dôkazov - skutkové a právne závery\nV intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu, tak ako už bolo uvedené, súd neprihliadol na dôkazy,\nktoré dovolací súd označil za dôkazy získané nezákonným spôsobom, ani na dôkazy, ktoré už v\npredchádzajúcom konaní boli vyhodnotené ako nezákonné dôkazy a prihliadol len na vyššie uvedené\ndôkazy, ktoré dovolací súd neoznačil za dôkazy získané v rozpore so zákonom, resp. na dôkazy\n\nsúvisiace s nezákonne získanými dôkazmi, na základe ktorých dospel k nasledovným skutkovým a\nprávnym záverom:\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa\nspravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť\nzrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov a akými\nprávnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení\nzákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto.\nPokiaľ ide o dôkazy, o ktoré súd svoje skutkové zistenia a závery opiera a akými úvahami sa\nspravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, tak je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním\nboli produkované dve skupiny dôkazov a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, ktoré mali\npotvrdzovať jeho obhajobné tvrdenia a na druhej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného\na v prospech usvedčujúcich tvrdení svedka Jozefa Králika, preukazujúce spáchanie skutku v mieste,\nčase a spôsobom ako to tvrdil tento svedok a ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.\nRozhodnutie o vine obžalovaného bolo súdom ustálené po tom, ako dospel k záveru, že vo vykonanom\ndokazovaní produkované dôkazy v neprospech obžalovaného v podobe výpovede svedka S. J. ako aj\nďalšie, na túto výpoveď nadväzujúce dôkazy, ktoré jeho vyjadrenia podporujú, tieto predstavujú súhrn\ndôkazov navzájom na seba logicky nadväzujúcich a zároveň dôkazov z pohľadu súdu vierohodných.\nPokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného súd vychádzal predovšetkým z výpovede vypočutého svedka\nJ., ako aj už uvádzaných dôkazov, ktoré túto výpoveď potvrdzujú.\nSvedok J. v podstatných bodoch v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že\nna druhom pojednávaní s jeho synom A. J. cez prestávku odišiel, pričom po tomto pojednávaní mu\nmanželka povedala, že sa má kontaktovať s obžalovaným C., ktorý od neho požaduje nejaký doklad o\npredaji osobného motorového vozidla zn. Audi 80, ktorého bol pred nejakým časom vlastníkom. Doklad\nmu mal priniesť preto, že sa mal spáchať ešte nejaký trestný čin proti poškodenej - majiteľke alebo\npredavačke stánku, ktorej vraj rozbili okno na byte a táto videla unikajúcu Audi, pričom podozrivý mal\nbyť aj jeho syn. To bol podnet na stretnutie. Oni s manželkou žiadnu iniciatívu neprejavovali, nakoľko\nsyn bol nevinný, tak nepovažoval za potrebné, aby ho vyhľadal. Na prvé stretnutie s obžalovaným C.\ndňa 21.08.2002 vošiel cez služobný vchod. Justičnej stráži povedal, že hľadá obžalovaného C., že ho\nvolal, aby priniesol doklad. Ten sa obžalovanému C. nedovolal, tak sa obrátil na JUDr. W., s ktorou sa\nstýkal ako s bývalou študentkou, ako rodina, ktorej sa pýtal, či je obžalovaný C. v práci, pretože mu má\nzaniesť doklad a či už skončil dovolenku. JUDr. W. mu povedala, že obžalovaný C. je už z dovolenky\ndoma, že ho videla, tak ho zobrala hore, pravdepodobne ona alebo ten člen justičnej stráže. JUDr.\nW. ho priviedla k dverám obžalovaného C. a odišla preč. Obžalovaný C. otvoril dvere a bavili sa na\npokraji kancelárie. Obžalovaný C. sa pýtal, načo prišiel. Keď povedal, že nesie ten doklad, obžalovaný\nC. ho poslal dať do podateľne. Pejoratívne povedal, že sa teda nie moc starajú o syna. Povedal, že\nmu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť, nato ho odviedol krížom napravo do nejakej\ninej miestnosti, tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ by priniesol 500.000,- Sk,\npotom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,-Sk. Obžalovaný C. mu povedal, že keď\nmu dá peniaze, tak syn dostane podmienku, lebo na oslobodenie by to bolo podozrivé. Povedal tiež, že\nnemajú dobrého advokáta, že on vie zabezpečiť iného aj s konkrétnym menom, no nato si už nepamätá.\nSvedok sa vyjadril, že mal za to, že to obžalovaný C. nemyslí vážne, že ho skúša. Obžalovaný C. ale\nďalej povedal, že túto sumu potrebuje nie len pre seba, že je to veľmi málo, že je to „ťaví flus“ dokonca,\npretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom - prísediacim, a aj prokurátorovi. Obžalovaný C.\nnapokon súhlasil so sumou 100.000,- Sk, že by sa všetko urobilo. Stále to bral za vtip, nebral to vôbec\ndo úvahy, odišiel na chalupu v ten večer a viac sa o to nestaral. Ohľadom druhého stretnutia svedok\nProf. JUDr. S. J. vypovedal, že asi na obed alebo popoludní 27. mu obžalovaný zavolal, že má prísť do\nBratislavy. C. mu povedal, aby do dvoch hodín prišiel, okolo 13.00-14.00 hod. Tak sa osprchoval, oholil,\nobliekol, pretože bol v prírode na chalupe a okolo jednej na obed sa na základe pokynu obžalovaného\nvybral autom s veľkou nechuťou z Hruboňova autom do Bratislavy, čo aj manželke povedal, že nevie, čo\nod neho obžalovaný vlastne chce. Nepamätá sa, či bola manželka prítomná aj pri telefonáte. Ohľadom\nčasu, kedy to bolo, uviedol, že sa mu vybavilo, že posledné stretnutia boli 27., 28. 08., keďže bol štátny\nsviatok SNP v ten deň a v televízii sa to objavilo až po tomto sviatku. Na druhé stretnutie vošiel cez\n\nriadny vchod. Odprevadila ho justičná stáž. Vrátnici ho normálne pustili, že má ísť hore, že pán doktor\nho čaká, takže určite sa nezapisoval do knihy návštev. Doviedli ho k výťahu, to si pamätá, lebo vedel,\nže už ide o vážnu vec a nie o žart. Potom vyšiel von z výťahu a obžalovaný ho čakal pri výťahu. Tam\nprebehlo veľmi krátke stretnutie. Obžalovaný C. sa ho opýtal, či má peniaze, načo mu odpovedal, že\nnie, pričom zostal prekvapený, že naozaj to obžalovaný myslel vážne. Obžalovaný C. mu nato povedal,\nže ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem rokov a nebude sa o čom baviť. Keďže\nbolo neskoré popoludnie, Králik odišiel domov a na druhý deň 28.08.2002 ráno sa vybral riešiť túto vec\na obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní s tým, že vopred ich informoval o tom, že obžalovaný C.\npožaduje od neho úplatok v sume 100.000,- Sk.\nĎalej je to výpoveď svedkyne U. J., ktorá potvrdzovala výpoveď svedka S. J. v tom, že to bol obžalovaný,\nkto ju po pojednávaní zavolal a naznačoval jej, za akých podmienok a ako to chodí pri oslobodení spod\nobžaloby a že ich syn O. je vzhľadom na výpoveď svedkyne I. podozrivý z ďalšej trestnej činnosti. Keď\nnamietla, že auto, na ktorom tam mali páchatelia byť, už predali dávno a preto to ich syn nemohol urobiť\na tak jej obžalovaný povedal, aby jej manžel prišiel za ním s dokladom o predaji auta. Rovnako tak\npotvrdzovala výpoveď svedka J., že bola prítomná na chalupe, keď obžalovaný jej manželovi volal, aby\nprišiel za ním do Bratislavy a on tak aj urobil.\nVýpoveď svedka J. je potvrdzovaná výpoveďou svedkyne W., ktorá potvrdila jeho vyjadrenie v tom, že\npriviedla svedka J. ku dverám kancelárie obžalovaného, ktorý niesol v ruke nejaký doklad s tým, že ho má\ndať obžalovanému, ktorý ho o to žiadal, ďalej v tom, že toto stretnutie sa malo udiať 21.08.2002, nakoľko\ntento dátum bol ustálený neskôr po rozhovore so svedkyňou S. T. jej kolegyňou, ktorá sa vyjadrila,\nkeď to spolu neskôr v práci preberali, čo bolo po tom, ako na ňu podal obžalovaný trestné oznámenie,\nže so svedkom J. mala byť u obžalovaného, v deň keď mala meniny, čo je 21.08. a tiež priamo z jej\nvyjadrenia, že to bolo asi týždeň predtým, ako mal byť obžalovaný zadržaný. Svedkyňa, zhodne ako\nsvedok J. jednoznačne vylúčila, že ku stretnutiu svedka J. s obžalovaným malo dôjsť 26.8.2002 ako to\ntvrdil obžalovaný.\nNa rozdiel od predchádzajúceho hodnotenia dôkazov, vzhľadom na vyslovený právny názor dovolacieho\nsúdu, že v rámci absentujúcej bezprostrednosti nie je možné hodnotiť ako zákonný dôkaz svedeckú\nvýpoveď svedkov vypočutých v konaní pred Okresným súdom Malacky, ani výpoveď svedkyne S. T.\nv konaní pred Okresným súdom Malacky súd nehodnotil. Táto v ostatných svojich výpovediach, v\nprípravnom konaní dňa 15.03.2007 a na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008, sa k tvrdeniu svedkyne\nW., že sa mala S. T. neskôr vyjadriť, keď sa s W. o tom rozprávali, že to malo byť vtedy, keď mala meniny\n(Jana - 21.08.), nevyjadrila.\nĎalej je jeho výpoveď potvrdzovaná výpoveďou svedka A. S., ktorý uvádzal, že sa ho obžalovaný cez\nprestávku pojednávania pýtal, či tam hore sedí J. a on mu povedal, že áno a vedľa neho je jeho manželka.\nJ. odišiel z pojednávačky a keď sa ponáhľal na druhé pojednávanie po skončení, tak zaregistroval, že\ntam bol nadviazaný kontakt medzi C. a J.. Tiež potvrdil, že mu svedok J. volal po tom, ako 28.08.2002\nodišiel z Bratislavy, nevedel sa mu dovolať, lebo tam kde bol na chalupe nemal signál a potom mu J.\npovedal, že ho chcel kontaktovať, ako má vo veci postupovať a keďže bol nedostupný, obrátil sa na\nprokuratúru. Rovnako tak, že mu J. jeden až dva týždne po skutku povedal, ako sa vyjadroval obžalovaný\npri ich stretnutí a že syn môže byť oslobodený, ale tiež môže dostať päť rokov a čo s ním budú vo väzení\nrobiť a tiež, že bol požiadaný o poskytnutie nejakých peňazí a potom sa to môže dobre skončiť.\nPokiaľ ide o hodnovernosť svedka J., J., S., W., súd výpovediam týchto svedkov uveril a vo vzťahu k\nobžalovaným namietaným rozporom v ich výpovediach, tak súd poukazuje na závery, ktoré vo vzťahu\nk ich výpovediam zaujal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, kde konkrétne uviedol, že na\nzáklade vyjadrení obžalovaného boli svedkom položené otázky jednak zo strany obžalovaného, ako aj\nprokurátora a samosudcu, za účelom odstránenia existujúcich rozporov. Časť rozporov odstránená bola,\npričom pokiaľ svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali, že si už na skutočnosti, ktoré sú predmetom\nvýsluchu a prípadne položených otázok nepamätajú, dospel súd k záveru, že prirodzeným plynutím času\nsa pamäťová stopa vytráca a najviac si svedkovia pamätali bezprostredne po skutku. Bolo potom vecou\nďalšieho hodnotenia vyjadrení týchto svedkov a to z pohľadu, či si ich výpovede navzájom odporujú\ntakým spôsobom, že vzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a vierohodnosti. Predovšetkým\nz dôvodu, že tieto výpovede sú vo svojich základných bodoch zhodné, navzájom korešpondujú a majú\n\noporu aj v iných nepriamych dôkazoch, dospel súd k záveru, že tieto výpovede sú pravdivé. Faktom je,\nže rozpory vo výpovediach svedkov vznikli, avšak súd vznik týchto rozporov pripísal plynutiu času.\nPlynutiu času súd nepripísal zmenu výpovede svedka Prof. JUDr. S. J. na hlavnom pojednávaní vo\nvzťahu k zmene výpovede ohľadom pôvodu peňazí, keď pôvodne tvrdil, že peniaze mal z vlastných\nzdrojov. Na hlavnom pojednávaní výpoveď zmenil a uviedol, že peniaze mu boli poskytnuté policajným\nzborom SR, pričom na výzvu samosudcu, aby túto zmenu výpovede odôvodnil, svedok uviedol, že má za\nto a bol aj inštruovaný, že nesmie uvádzať skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. Konkrétne uviedol,\nže na polícii mu povedali, že o tom nemá hovoriť a má za to, že je viazaný povinnosťou mlčanlivosti.\nNa polícii mu dali peniaze, ktoré následne odovzdal ako úplatok obžalovanému a zároveň bol vybavený\nnahrávacím zariadením. Na základe takto odôvodnenej zmeny časti výpovede tohto svedka ohľadom\npôvodu peňazí, ktoré následne podľa vlastného vyjadrenia na požiadanie odovzdal obžalovanému C.,\npotom súd celkovú výpoveď svedka Prof. JUDr. S. J. o skutočnostiach rozhodných pre trestné konanie,\naj v kontexte s výpoveďami vypočutých svedkov J. a W. vyhodnotil ako pravdivú.\nV tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že ak s odstupom času svedok J. niektoré skutočnosti\ntýkajúce sa vyjadrení svedkyne W. nepotvrdil, ale ani ich nevyvrátil, pretože tak ako tvrdil si na to už\nnepamätá, tak len samotné nepotvrdenie výpovede tejto svedkyne nemá z pohľadu súdu za následok\nprijatie záveru o nepravdivosti vyjadrenia svedkyne W..\nNa týchto záveroch nič nemení ani vyjadrenie svedka J. z hlavného pojednávania z 13.1.2017, kde sa\nsvedok, vypočutý na základe pokynu dovolacieho súdu, vyjadril, že v roku 2002 nemal žiadny vzťah k\npolícií alebo k policajnému zboru, ani k ministerstvu vnútra a takisto ani v súčasnosti nemá žiadny vzťah\nk polícií ani k policajnému zboru, ani k ministerstvu vnútra a na doplňujúcu otázku uviedol, že takýto\nvzťah nemal ani v medziobdobí od roku 2002 do súčasnosti. Od 1.3.2004 do 31.3.2011 bol učiteľom na\nAkadémii policajného zboru.\nDo druhej skupiny dôkazov, ktoré potvrdzovali výpoveď obžalovaného, tak to je výpoveď svedka S. S.,\nktorý uviedol, že 21.08.2002 svedok Králik v budove súdu nebol, lebo ho do budovy nevpustil a ani\nsa nemohol dostať do budovy súdu, lebo ho sledoval ako ide na parkovisko a potom odchádza preč.\nZároveň uvádzal, že oznámil aj kolegom na hlavnom vchode, aby svedka J. do budovy nevpustili a aby\nneprešiel. Ďalej výpoveď svedka JUDr. N.J. - brata obžalovaného, ktorý tvrdil, že svedok J. bol za ním a\nho ovplyvňoval, aby on pôsobil na svojho brata ako na sudcu a výpoveď svedka C. H., ktorý uvádzal, že\nobžalovaný bol 27.08.2002 u neho v popoludňajších hodinách okolo 16.00 hod. až 17.00 hod. a predtým\ntiež bol s ním v kontakte medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. a spomína si, že asi bol v tomto čase s ním\nna súde.\nSúd neuveril výpovedi svedka S. S. v tom, že sa dňa 21.08.2002 J. do budovy nedostal, pričom je\npotrebné poukázať na jeho rozpor vo výpovediach a to medzi č.l. 610, kde tvrdí, že „ja osobne som určite\nostal na služobnej vrátnici celý deň...“ a medzi jeho neskoršími vyjadreniami na č.l. 1873 a taktiež v\nzápisnici na hlavnom pojednávaní pred Špeciálnym súdom v dňoch 02.-03.09.2008 (na strane 57) tvrdil,\nže po obede od 12.30 hod. už išiel na hliadku po budove, resp., že po obede chodil aj po priestoroch\nurčených pre verejnosť. Aj vzhľadom na vyjadrenie svedka Králika, ktorý nepotvrdil to, čo tento svedok\nuvádzal, že mu oznámil, že ho nepustí, lebo ho obžalovaný neprijíma a tiež z dôvodu, že svedok S. S.\nsa vyjadril, že aj kolegom na vchode pre verejnosť dňa 21.08.2002 uviedol, aby J. nevpúšťali, ale toto\njeho vyjadrenie ani jeden z vypočutých príslušníkov ZVJS nepotvrdil, súd vyhodnotil jeho tvrdenie, že\ndňa 21.08.2002 J. do budovy súdu nevošiel, ako tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPodstatné v tejto súvislosti je aj to, že ak obžalovaný tvrdil, že J. bol za ním dňa 26.08.2002, tak v tento\ndeň tento rozhovor medzi S. a J. na vrátnici súdom prebehnúť nemohol, lebo v tento deň už mal S.\ndovolenku. Rovnako tak je významný fakt, že podľa vyjadrenia S. mu mal obžalovaný povedať (teda ráno\ndňa 21.08.2002), že má prísť za ním J. a že ho neprijíma, ale sám obžalovaný tvrdil, že on neinicioval\nžiadne stretnutie s J.. Ak teda obžalovaný vedel od W., tak ako to sám tvrdil, že má prísť za ním J. a W.\nuviedla, že asi týždeň predtým, keď sa stal skutok, prišiel J., ktorého zaviedla do kancelárie C., tak to\nzároveň potvrdzuje výpoveď W. aj v tom, že to bol práve obžalovaný, kto jej volal na jej mobil, keď bola\nv nemocnici, že J. môže prísť za ním dnes alebo zajtra. Tu W. uviedla, že na to zavolala J., že môže\nprísť a J. prišiel na druhý deň po tom, ako mu volala. Zároveň W. tvrdila, že obžalovaný jej volal na ten\nmobil po tom, ako deň predtým obžalovaného stretla vo výťahu a povedala mu, že chce prísť za ním J.,\nže kedy môže prísť, na čo obžalovaný nepovedal, kedy má prísť. Tieto vyjadrenia W. svedčia pre prijatie\n\nzáveru, že J. bol u obžalovaného dňa 21.08.2002, teda v deň, keď S. tvrdil, že J. do budovy nevošiel.\nSvedkyňa W. uviedla, že dátum 21.08.2002 ustálila po tom, ako neskôr o tom hovorila s kolegyňou T.\na tá povedala, že to bolo na jej meniny. Z tohoto je zrejmé, že J. dňa 21.08.2008 do budovy vošiel a\nk dverám kancelárie obžalovaného ho priviedla svedkyňa W.. Vzhľadom na vyjadrenie svedkyne W. a\nsvedka J. bolo ustálené, že J. nemohol byť za obžalovaným 26.08.2002, lebo v tento deň bol pondelok\na ak W. tvrdila, že deň predtým jej C. volal na mobil, keď bola v nemocnici, aby J. prišiel na druhý deň\na ona to mala J. hneď v ten deň volať, tak to by muselo byť 25.08.2002, čo bola nedeľa nepracovný\ndeň a ak ďalej W. tvrdila, že sa stretla vo výťahu s obžalovaným deň predtým, ako jej volal obžalovaný\ndo nemocnice, tak to by zodpovedalo 24.08.2002, čo bola sobota, tiež nepracovný deň. V kontexte s\nuvedeným zodpovedá výpovedi W. to, že J. bol u obžalovaného 21.08.2002, čo bola streda, deň predtým,\nkeď jej mal volať, na mobil, keď bola v nemocnici, tak to zodpovedá 20.08.2002, čo bol utorok a W.\nuvádzaný deň predtým, ako jej mal volať obžalovaný na mobil do nemocnice a mala ho stretnúť vo\nvýťahu, tak to zodpovedá 19.08.2002, čo bol pondelok, teda v obidvoch prípadoch pracovné dní.\nPokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka S., tejto výpovedi súd neuveril aj preto, že svedok S. si vo\nsvojich výpovediach odporuje a tiež z toho dôvodu, že svedok Králik pred tunajším súdom uviedol,\nže ten čo ho viedol hore mal hodnosť nadporučíka, a z vyjadrenia o ustálení príslušníkov ZVJS dňa\n21.8.2002 je zrejmé, že jediný príslušník v hodnosti nadporučíka, ktorý bol na OS v Bratislava V v\ntento deň bol S. S.. Tu je významný aj preukázaný záver zo správy o ustálení príslušníkov ZVJS, že\nzo všetkých príslušníkov slúžiacich na Okresnom súde Bratislava V. jediným príslušníkom v rozhodnom\nčase v hodnosti nadporučíka bol S. S..\nV súvislosti s týmito údajmi bola výpoveď svedka S. vyhodnotená, tak ako už bolo vyššie uvedené,\nnevierohodná a v tejto súvislosti potom súd nemal za preukázané ani tvrdenie obžalovaného, že J.\nbol za ním dňa 26.08.2002. Túto skutočnosť, teda že by mal byť J. u obžalovaného dňa 26.08.2002\nnepotvrdili ani vypočutí príslušníci ZVJS, ktorí sa buď vyjadrovali, že sa na ten deň nepamätajú alebo\nnemajú vedomosť o tom, že by dňa 26.08.2002 osoba menom J. v budove bola. Rovnako tak z toho\nvyplýva záver, že ak 26.08.2002 J. v budove súdu nebol, tak ako to tvrdí obžalovaný, tak potom si ani\nobžalovaný nemohol J. dňa 26.08.2002 nahrať a prepis údajnej nahrávky, ktorý obžalovaný predložil až\ns odstupom času je podvrh, a teda sa nezakladá na pravde jeho tvrdenie, že ide o prepis nahrávky z\n26.08.2002, resp. jeho časť a kazetu s nahrávkou mu policajti odcudzili.\nRovnako tak súd výpovedi svedka JUDr. N.J. o tom, že mal prísť za ním svedok J. a žiadať ho, aby\novplyvnil svojho brata - obžalovaného X.J., neuveril a to jednak z dôvodu, že svedok J. toto vyjadrenie\nN.J. poprel a iný priamy a nepriamy dôkaz v tomto smere produkovaný nebol a to aj napriek pomerne\nrozsiahlemu vykonanému dokazovaniu v súvislosti s telefonickými rozhovormi, pričom z vykonaného\ndokazovania súdom bolo zistené, že na pevné linky firmy BYTTHERM, s.r.o., kde podľa JUDr. N.J. mu\nmal J. volať a žiadať ho o stretnutie, nebolo telefonované z mobilného telefónu evidovaného na svedka\nJ. a tvrdenie JUDr. N.J. o tom, že mu mal J. volať a následne za ním prísť vykonaným dokazovaním\ntak preukázané nebolo.\nVo vzťahu k výpovedi svedka C. H. súd zaujal stanovisko, že táto výpoveď je nevierohodná a to jednak\nz časového hľadiska, kedy bol vlastne tento svedok na vypočutie v konaní obžalovaným navrhnutý až\npo podaní obžaloby na tunajší súd a výsluch uskutočnený v roku 2008. Rovnako tak za podozrivých\nokolností za akých mal jeden až dva mesiace pred výsluchom prísť na súd, stretnúť sa s obžalovaným,\nvzhľadom na dôvod ich stretnutia - návšteva a vyzdvihnutie si rukavíc zabudnutých pred dvomi rokmi\na rozpornosť jeho vyjadrenia v tom, že 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h bol u obžalovaného na\nsúde a potom bol obžalovaný medzi 16.00 h až 17.00 h v záložni pre telefón, ako aj vzhľadom na jeho\npodozrivé rozpamätanie sa na to, že to bolo práve 27.08.2002, teda viac ako šesť rokov ako svedok\nna súde vypovedal. Vzhľadom na rozpornú a teda nevierohodnú výpoveď tohto svedka potom ani súd\nneuveril výpovedi obžalovaného, že J. za ním dňa 27.08.2002 nebol, lebo o 13.00 h odišiel z práce\na bol u tohto svedka v záložni vyberať telefón, čím sa snažil obžalovaný po viac ako šiestich rokoch\ndokumentovať alibi na čas skutku uvedený v obžalobe na deň 27.08.2002 medzi 14.00 h až 15.00 h,\nkedy podľa vyjadrenia Králika bol tento u neho na súde, po tom ako ho obžalovaný zavolal a opätovne\nod neho žiadal úplatok.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že na výpoveď svedka K. N. súd neprihliadol z\ndôvodu, že ide o výsluch policajta, o úkone existuje zápisnica, pričom podľa dovolacieho súdu na\n\ntakýto dôkaz nie je možné prihliadať ako na dôkaz získaný zákonným spôsobom. Z tých istých dôvodov\nsúd neprihliadol na výpoveď svedka - vyšetrovateľa U., a tiež neprihliadol na výpoveď svedkyne J.J.,\nvypočutej na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Malackách, tiež z dôvodov uvedených v\nrozhodnutí dovolacieho súdu.\nPokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, a to S. K., N. T., U. H. a S. J. súd vyhodnotil ako výpovede\npravdivé a týmto uveril.\nZ hľadiska vykonaného dokazovania v prospech obžalovaného svedčí vyjadrenie svedka K. K.\npríslušníka ZVJS, ktorý uviedol, že si nie je vedomý, že by dňa 27.08.2002 nejaký človek s menom\nKrálik tam prišiel, v prospech svedka Králika a v neprospech obžalovaného vyznieva jeho vyjadrenie,\nže dňa 26.08.2002, kedy obžalovaný tvrdil, že tam bol svedok J. u neho v budove si tiež nie je vedomý,\nže by tohto dňa osoba s takým menom prišla. Svedok S. K. sa nevedel vyjadriť, či osobu menom J.\ndňa 21.08.2002 do budovy púšťal, ani nevie, čo sa dialo v dňoch 21., 26., 27., 28. augusta 2002, kedy\nmal službu. Dňa 28.08.2002 v práci určite nebol. Tiež uviedol, že osoby sa na uvedenom súde do knihy\npríchodov a odchov sporadicky zapisovali, ale určite nie, ktoré prišli za sudcami. Svedok N. T. uviedol,\nže na dátumy 26. a 27. augusta 2002 sa nepamätá. V tom čase sa bolo možné do budovy súdu dostať\naj cez služobný vchod, aj cez vchod pre verejnosť a v prípade, že prišla návšteva za sudcom, tomuto\ntoto oznámil a keď ju sudca chcel prijať, tak osoba mohla ísť bez doprovodu za sudcom. Keď si sudca\npre návštevu prišiel, odišli sami. Nevie sa vyjadriť, či osoba menom J.iadala kontakt na W., prípadne,\nči si táto pre neho prišla. Svedok U. H. uviedol, že vie len toľko, že bol za obžalovaným nejaký pán J.,\nktorého syn bol obžalovaný a obžalovaný mal pojednávať tú vec a mal dostať úplatok za to, že neposúdi\nhasiaci prístroj ako zbraň. Nepamätá sa, či v dňoch 21., 26. a 27. augusta 2002 slúžil. Osobu menom\nJ. pozná, nakoľko v čase, keď sa vec stala, uvedený pán chodil do budovy súdu. To mohlo byť asi dva\nalebo trikrát. Presne to nevie.\nSvedok K. I. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu nezbavenia povinnosti mlčanlivosti\nGenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky a tiež preto, že svedok využil svoje právo nevypovedať,\nlebo by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania a teda ku skutočnostiam uvádzaným\nobžalovaným X.J., že sa mal svedok obžalovanému vyhrážať, tak výpoveď obžalovaného v tomto\nsmere potvrdená, ani vyvrátená nebola. V tejto súvislosti sa súd pridržiaval svojich predchádzajúcich\nzáverov, že výpoveď obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu na\nvzatie do väzby obvineného C., ktorá mala byť hodnotená ako priznanie sa k spáchaniu trestného\nčinu, súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorá priznaním nie je, lebo obžalovaný v tejto výpovedi neuviedol\nžiadne konkrétne okolnosti a tiež z toho dôvodu, že zostala nezodpovedanou skutočnosť, vyplývajúca z\nvyjadrenia obžalovaného, že jeho vyjadrenie je hodnotené ako priznanie, nebolo slobodným vyjadrením,\nale vyjadrením pod nátlakom a keďže o opaku neexistoval žiadny dôkaz, vychádzal z tvrdenia\nobžalovaného a toto vyjadrenie považoval za neslobodný úkon.\nZáverom pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného vyplývajúce zo záverečnej reči a posledného\nslova, a to zo dňa 26. júla 2012, zo dňa 28. septembra 2012 a zo dňa 1. októbra 2012, tak vo vzťahu k\nobhajobným tvrdeniam týkajúcich sa dôkazov, ktoré neoznačil dovolací súd za dôkazy nezákonné, súd\nzotrváva vo vzťahu k zákonným dôkazom na svojich hodnotiacich záveroch.\n\nSkutkové závery\nNa základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli získané zákonným\nspôsobom, svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a to každý dôkaz samostatne,\nako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne a ustálil nasledovný skutkový stav:\nObžalovaný v postavení predsedu senátu Okresného súdu Bratislava V prejednával trestnú vec\nobžalovaných J. H. a spol., kde jedným zo spoluobžalovaných bol aj O. J., syn svedka S. J.. O. J.\nbol obžalovaný z trestného činu lúpeže so zbraňou podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona. Obžalovaný C. ako sudca vykonal vo veci dve hlavné pojednávania, prvé 29.05.2002 a\ndruhé 08.07.2002. Posledný termín hlavného pojednávania bol vytýčený na 02.09.2002, avšak tohto\npojednávania sa už obžalovaný C. nezúčastnil, pretože 28.08.2002 bol zadržaný a bolo mu vznesené\n\nobvinenie za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona, za skutok, ktorý je predmetom tohto konania. Trestná vec obžalovaného H. a spol. potom bola\nrealizovaná na Okresnom súde Bratislava IV., kde bol obžalovaný O. J. spod obžaloby prokurátora\nprávoplatne oslobodený.\nNa hlavnom pojednávaní vo vyššie uvedenej trestnej veci dňa 08.07.2002 sa zúčastnili aj rodičia O. J.,\nS. a U. J., pričom počas pojednávania Jozef Králik z hlavného pojednávania odišiel a na tomto ďalej\nzostala ako verejnosť U. J.. Po skončení pojednávania ju obžalovaný C. vyzval, aby počkala, a tak čakala\nna chodbe. Keď obžalovaný vyšiel z pojednávacej miestnosti, vyzval ju, aby ho nasledovala, ale tak,\naby nebolo vidieť, že idú spolu, aby išla za ním tak, aby ich nikto nedával do súvisu. Vyšla na druhé,\nalebo tretie poschodie, kde ju zaviedol obžalovaný do kancelárie a začal jej rozprávať, že s jej synom\nje to vážne, a že tak, ako to odznelo na pojednávaní, bol spáchaný aj ďalší trestný čin, kde páchatelia\nmali prísť na vozidle Audi, pričom také auto mali mať J.. Svedkyňa J. na to povedala, že oni takéto auto\nnemajú už rok a obžalovaný C. ju usmernil, aby si o tom zadovážili potvrdenie od polície a poslali jemu\ndo spisu. Vyzval ju, aby nie ona, ale jej manžel ten doklad o predaji vozidla doniesol.\nPo tom, ako svedkyňa U. J. pretlmočila obsah tohto rozhovoru a požiadavku o prinesení dokladu\nmanželovi S. J., tak tento sa pokúšal s obžalovaným spojiť, ale ten mal dovolenku. Asi dva týždne pred\nzadržaním sa v meste v Bratislave stretol so svedkyňou W., sudkyňou Okresného súdu Bratislava V., s\nktorou sa poznal dlhšie. J. tejto svedkyni povedal, že chce dať C. nejaký papier, ale sa mu nevie dovolať,\npreto chcel, aby zistila, či nemá dovolenku a či je v robote. Následne už v budove súdu, keď svedkyňa W.\nstretla obžalovaného v budove súdu vo výťahu, povedala mu, že sa stretla s J., ktorý mu chce doniesť\nnejaký papier, na čo obžalovaný povedal, že nevie kedy, že mal predtým dovolenku a následne na druhý\ndeň, keď bola v nemocnici na ošetrení, telefonoval jej na jej mobil obžalovaný C., pričom ona mu číslo\nnedávala a povedal, že J. môže prísť buď dnes alebo zajtra. Tak ona zatelefonovala J. a tento, bolo to\nzrejme na druhý deň, na súd prišiel. J. jej telefonoval z vrátnice súdu a povedal, že ide zaniesť doklad\nC., pričom ona nevie, o aký doklad sa jednalo, ale držal ho v ruke a požiadal ju, či by ho neodviedla k C..\nV ruke držal nejaký doklad, kde boli nejaké kolky. Ona jeho žiadosti vyhovela, priviedla ho ku dverám\nkancelárie C., a keď sa dvere otvorili, už sa nepamätá, či ich predstavila, ale ona do kancelárie nešla a\nhneď odišla preč. Následne, keď podľa jej vyjadrenia vypukla aféra so C., tak sa s kolegyňou T. rozprávali\na pri ustaľovaní dňa, kedy to malo byť, jej táto povedala, že to bolo na jej meniny, na Janu, čo je 21.\naugusta. Rovnako tento dátum označil aj svedok S. J., ktorý po tom, ako ho priviedla svedkyňa W.,\nvošiel do kancelárie obžalovaného C., ktorému povedal, že doniesol ten doklad - potvrdenie o predaji\nvozidla a obžalovaný povedal, že ten doklad má dať do podateľne a svedok J. povedal, že ho dá synovi,\naby ho priniesol na pojednávanie. Obžalovaný sa začal pejoratívne vyjadrovať, že sa nie moc starajú o\nsyna, povedal, že mu hrozí vážny trest, ale že by sa to dalo nejako napraviť. Na to ho odviedol krížom\nnapravo, do nejakej inej miestnosti, a tam mu povedal, že by sa to dalo nejako zabezpečiť, pokiaľ by J.\npriniesol 500.000,- Sk, potom sumu znížil na 300.000,- Sk a napokon žiadal 100.000,- Sk. J. sa vyjadril,\nže si myslel, že ho iba skúša, a tak to nebral vážne. Povedal, že má len 40.000,- Sk, na čo sa obžalovaný\nvyjadril, že to je málo, doslova, že to je ťaví flus, pretože on musí peniaze rozdeliť aj ďalším členom\nsenátu, prísediacim aj prokurátorovi. Podľa vlastného vyjadrenia to Králik nebral vážne, považoval to za\nvtip a v ten večer odišiel na chalupu do Hruboňova.\nNásledne okolo obeda, dňa 27.08.2002, obžalovaný telefonoval J., že má prísť do Bratislavy, a tak sa\nosprchoval, oholil, obliekol a išiel za obžalovaným na Okresný súd Bratislava V. Obžalovaný ho čakal\nhore v miestnosti asi na druhom poschodí, bolo to veľmi krátke stretnutie, iba sa ho obžalovaný opýtal,\nči má peniaze, na čo J. povedal, že žiadne nemá, pričom zostal prekvapený, že obžalovaný to naozaj\nmyslel vážne. Obžalovaný mu povedal, že ak nedonesie na druhý deň peniaze, tak syn dostane osem\nrokov a nebude sa o čom baviť.\nNa základe takto vykonaného dokazovania bol prijatý záver, že týmto vykonaným dokazovaním boli\npreukázané tvrdenia uvádzané v obžalobe prokurátora v súvislosti so žiadaním úplatku zo strany\nobžalovaného X.J., ktorý záver bol prijatý po tom, ako súd mal skutkové okolnosti za dokázané najmä\nvyjadrením svedka J., ktorá je kompatibilná s výpoveďami svedkov J., S., W., ako aj s listinnými dôkazmi\na ďalšími nepriamymi dôkazmi, v podrobnostiach bližšie uvedenými vyššie, v rámci hodnotenia dôkazov.\nTieto dôkazy preukazujú, že svedok J. dňa 21.8.2002 bol v budove Okresného súdu Bratislava V v\nkontakte s obžalovaným za okolností uvedených v skutkovej vete obžaloby a k tomuto kontaktu došlo po\ntom, ako obžalovaný inicioval stretnutie s ním tak, že najprv obžalovaný iniciatívne sám najskôr oslovil\n\nsvedkyňu J. a okrem iného jej uviedol, že je potrebné priniesť doklad o predaji auta a uviedol jej, aby\nposlala za ním manžela a následne sa s dokladom dostavil S. J. do budovy súdu za obžalovaným, bol\npožiadaný obžalovaným o úplatok spôsobom a v rozsahu ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.\nPokiaľ ide o záver súdu uvedený v skutkovej vete obžaloby, že si obžalovaný vypýtal od svedka J.platok\naj dňa 27.8.2002, tak súd dospel k tomuto záveru po tom, ako vyhodnotil ako pravdivé výpovede svedka\nJ., ako aj svedkyne J., ktorá potvrdila, že bola prítomná toho, ako obžalovaný jej manželovi volal, keď boli\nna víkendovom dome. V podrobnostiach súd poukazuje na v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené\nhodnotiace závery, súčasťou ktorých sú aj závery o tom, z akých dôvodov obžalovanému a výpovediam\nsvedkov, vypovedajúcich v jeho prospech, neuveril.\nBol tak súdom prijatý skutkový záver, že obžalovaný X.J. dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu\nBratislava V na Prokofievovej ulici č. 10-12 v Bratislave, ako sudca Okresného súdu Bratislava V,\npožiadal Doc. JUDr. S. J. CSc., nar. 27.11.1953, o sumu 100.000,- Sk (3.319,39 €) v súvislosti so\nzlepšením vyhliadok jeho syna O. J., nar. XX.XX.XXXX, v trestnom konaní vedenom proti nemu na\ntomto súde pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do 27.08.2002. Keď mu\nuvedenú sumu Doc. JUDr. S. J., CSc. do uvedeného termínu nedoručil, telefonicky ho vyzval, aby sa za\nním dostavil do budovy súdu, čo Doc. JUDr. S. J., CSc. aj urobil a tam sa ho opýtal, či má peniaze, a\nkeď mu povedal, že pri sebe nemá, vyzval ho, aby peniaze doniesol najneskôr do 28.08.2002, kedy je\nposledný termín, následne na čo Doc. JUDr. S. J., CSc. dňa 28.08.2002 vec oznámil orgánom činným\nv trestnom konaní.\n\nPrávna kvalifikácia\nPodľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa trestného činu prijímania úplatku a\ninej nenáležitej výhody dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo\nalebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo\ninú nenáležitú výhodu a spácha taký čin ako verejný činiteľ.\nPodľa § 89 ods. 9 Trestného zákona verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný\npracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník\nozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej,\nvodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena\nstráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá\nim bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu\nverejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný\nv súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj funkcionár alebo iný\nzodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo\norgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky\nvykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho ochranu podľa ustanovení tohto\nzákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo\nso súhlasom orgánov Slovenskej republiky.\nÚplatkom je neoprávnená výhoda a spočíva spravidla v priamom majetkovom prospechu. Pre trestnú\nzodpovednosť sa vyžaduje, aby osoba poverená obstarávaním veci všeobecného záujmu si dala úplatok\nsľúbiť, žiadala alebo ho prijala.\nObstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú\nvecí všeobecného záujmu a to nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri\nuspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a\niných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorom riadnom a nestrannom plnení má záujem celá\nspoločnosť alebo určitá sociálna skupina.\n\nPre trestnosť v danom prípade sa vyžaduje, aby medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného\nzáujmu bola súvislosť a úplatok musí mať vzťah k činnosti, ktorá patrí do oblasti obstarávania veci\nvšeobecného záujmu.\nTrestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je\ndokonaný už tým, že páchateľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez\nsprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú\nvýhodu. Rovnako tak je dokonaný, ak úplatok alebo inú nenáležitú výhodu príjme.\nNa základe prijatých skutkových záverov, že obžalovaný X.J.platok od S. J. v dňoch 21.08.2002 a\n27.08.2002 žiadal, naplnil tak svojim konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu\nprijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestné zákona č. 140/1961 Zb.\nv znení neskorších predpisov, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre\nseba žiadal a čin spáchal ako verejný činiteľ.\nHodnotenie obžalovaného\nSúd hodnotil osobu obžalovaného a zistil, že doposiaľ súdom trestaný nebol, a nebol ani prejednávaný\nv priestupkovom konaní. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, do pozastavenia výkonu funkcie\nsudcu si svoje pracovné povinnosti plnil riadne, disciplinárne potrestaný nebol, z pracovného posudku\nvyplýva, že požíva dobrú povesť, je uzavretej povahy.\nTrest\nSpoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že porušil záujem spoločnosti\nchránený Trestným zákonom, na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov, kedy ako sudca\nvšeobecného súdu, zákonom zmocnený na rozhodovanie o vine a treste, vykonával svoju právomoc\nspôsobom nezlučiteľným so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, etickými pravidlami správania sa\nsudcu a v rozpore so sľubom, ktorý zložil pred začatím výkonu sudcovskej funkcie. Týmto svojím\nkonaním narušil dôveru spoločnosti v zákonné a nestranné sudcovské rozhodovanie.\nTrestnosť činu súd posudzoval podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a nie podľa\nzákona účinného v čase rozhodovania, pretože zákon účinný v čase spáchania trestného činu je pre\nobžalovaného priaznivejší, ako zákon účinný v čase rozhodovania.\nPri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na spoločenskú nebezpečnosť konania\nobžalovaného, osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a prevýchovy. Rovnako tak, ako\nna významný fakt z hľadiska práva obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, garantovaného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, na celkovú dĺžku trvania konania. Súd tak dospel k\nzáveru, že primeraným trestom, zohľadňujúcim všetky kritériá jeho ukladania, bude uloženie trestu\nodňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 2 (dva) roky s\npodmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.\nNávrh prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody súd neakceptoval, nakoľko\nprihliadol na neprimeranú dĺžku vedeného trestného konania, a to od mesiaca august 2002, pričom\nobžalovaný v konaní žiadne prieťahy nespôsobil. Aj keď stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania\nobžalovaného je vzhľadom na charakter konania obžalovaného vysoký, ukladanie nepodmienečného\ntrestu odňatia slobody po viac ako štrnástich rokoch od spáchania skutku a s prihliadnutím na\nvýšku trestnej sadzby a osobu obžalovaného, by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody\nbolo pre obžalovaného neprimerane prísne a v rozpore s účelom trestu. Účelom trestu podľa §\n23 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchanie trestného činu je chrániť spoločnosť pred\npáchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho\nk tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Preto z\nhľadiska individuálnej a generálnej prevencie uloženého trestu, dospel súd k záveru, že vzhľadom na\nkorupčný charakter spáchanej trestnej činnosti a osobnostný profil obžalovaného, je potrebné osobu\nobžalovaného eliminovať z rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci a preto mu v súlade s už\n\nuvádzaným účelom trestu, a to zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti korupčného charakteru,\nsúd uložil trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou\nprávomocou v orgáne verejnej moci a to na dobu 4 (štyri) roky. Nakoľko obžalovaný sa snažil úmyselnou\ntrestnou činnosťou získať majetkový prospech, uložil mu súd aj peňažný trest vo výmere 70.000,- Sk\n(2.323,60 EUR) a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest\nodňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Z dôvodov, že súd trestnosť činu posudzoval a trest ukladal\npodľa zákona účinného pred 1. januárom 2009, uložený peňažný trest bol prepočítaný na eurá a to v\nsúlade s ustanovením § 438b Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.\nDovolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby neopomenul v prípade potreby aktuálnu judikatúru ESĽP\nsúvisiacu s dĺžkou trestného konania, a to rozhodnutie Eckle proti SRN z 15. júla 1982 č. 8130/78 a\nrozhodnutie Beck proti Nórsku z 26. júna 2001 č. 26390/95.\nNa základe uloženej povinnosti sa súd opakovane oboznámil s vyššie uvedenými rozhodnutiami ESĽP\na vo vzťahu o výroku o treste uvádza aj ďalšie nasledovné skutočnosti.\nVo veci Eckle proti SRN išlo o prípad rozsiahleho podvodu, kedy síce k zastaveniu trestného stíhania\ndošlo, ale nie z dôvodov neprimeranej dĺžky trestného stíhania, ale z dôvodu, že prípadný trest by bol\nbezvýznamný v porovnaní s trestami uloženými obvineným vo zvyšných dvoch konaniach v celkovej\ndĺžke 9 rokov a 8 mesiacov. Vo veci Beck proti Nórsku k zastaveniu trestného stíhania v dôsledku dĺžky\ntrestného stíhania, ktoré trvalo viac ako 7 rokov a 7 mesiacov nedošlo, a sťažovateľ bol odsúdený k\ntrestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby prislúchajúcej k danému trestnému činu, pričom\ntáto sadzba je znateľne nižšia ako v porovnateľných prípadoch v tejto krajine. Sťažovateľ sa domáhal\nzastavenia trestného stíhania z dôvodu neprimeranej dĺžky konania a ESĽP vyslovil, že pokiaľ bol trest\nuložený na dolnej hranici sadzby, tak je postačujúci a nie je dôvod na zastavenie trestného stíhania v\ndôsledku neprimeranej dĺžky konania. ESĽP konštatoval, že v tejto veci nedošlo k porušeniu čl. 6 ods.\n1 Dohovoru.\nV súvislosti s prejednávanou vecou - k dĺžke konania v tejto trestnej veci je potrebné uviesť, že napriek\ntomu, že trestné konanie sa začalo dňa 28.08.2002 a trvá do súčasnosti, nemožno vysloviť, že v danom\nprípade išlo o neodôvodnené prieťahy v konaní. Súd postupoval tak, aby neodôvodnené prieťahy v\nkonaní nespôsobil. Vo veci konal plynulo a priebežne a tiež v súlade s opatrením predsedu súdu, podľa\nktorého odročiť pojednávanie možno na dobu max. 30 dní. Na dobu dlhšiu len so súhlasom predsedu\nsúdu, pokiaľ dôvod odročenia hlavného pojednávania spočíva v neprítomnosti obžalovaného, alebo\nsvedkov, a ich výsluch prípadne vykonanie iných dôkazov je potrebné. Trestné konanie celkovo trvá do\nsúčasnosti viac ako 14 rokov, čo je v súlade s judikatúrou ESĽP potrebné považovať za neprimeranú\ndĺžku trestného konania, ktorú však súd tiež v zmysle vyššie citovanej judikatúry ESĽP zohľadnil pri\nukladaní trestu. Pojem primeraná lehota je relatívny a posudzuje sa podľa konkrétnych okolností\nprípadu, správania sa obžalovaného a svedkov, prípadne zložitosti dokazovania (nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 184/2010-28 zo dňa 17.06.2010).\nČl. 6 Dohovoru nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by v podobe príkazu zastaviť trestné\nstíhanie sankcionoval porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod\nktorým je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie\nv primeranej lehote. Európsky súd pre ľudské práva na prerokovanie veci v primeranej lehote vo\nforme zastavenia trestného stíhania z čl. 6 Dohovoru v žiadnom zo svojich rozhodnutí nevyvodil.\nTrestné konanie je ovládané základnými zásadami zaručujúcimi naplnenie účelu trestného konania,\na zastavením trestného stíhania by bola nežiaducim spôsobom modifikovaná zásada oficiality a\noslabovala by sa funkcia trestného práva vo všeobecnom zmysle, predovšetkým funkcia ochranná\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 To 17/2010 zo dňa 07.06.2011). Kompenzácia za neprimeranú dĺžku\ntrestného konania v podobe zastavenia trestného stíhania podlomuje všeobecnú dôveru v demokratický\nprávny štát, ktorého úlohou je okrem iného cestou súdnej moci riadne a spravodlivo rozhodovať o vine\na treste za trestné činy. Zastavenie trestného stíhania je značne limitované právami iných subjektov v\ntrestnom konaní, pozitívnymi záväzkami štátu a aj verejným záujmom na výsledku trestného konania,\na taktiež musí byť v prípade zastavenia trestného stíhania bez všetkých pochybností preukázaná vina\nobvineného, teda sa nemôže uplatniť v prípade, ak obvinený v priebehu trestného konania trvá na svojej\nnevine (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 554/04 zo dňa 31.03.2005).\n\nv súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a čin spáchal ako\nverejný činiteľ,\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15\n(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu\nna Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:52390474-6731-436b-a3e0-e76639822e95", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52390474-6731-436b-a3e0-e76639822e95"}, {"guid": "ussr:dcc745ea-f583-47fa-9fbf-a137ba92fc96", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dcc745ea-f583-47fa-9fbf-a137ba92fc96"}], "citovane_v": []}