{"guid": "e4aa0323-3828-4586-ad8b-09a1e55b207e:393411ff-3267-4894-a66f-f83931910534", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2016:9511100041.1", "spisova_znacka": "3T/7/2016", "nazov": "Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/7/2016 z 24. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 24. augusta 2016, sp. zn. 3T/7/2016, ECLI:SK:SSPK:2016:9511100041.1", "identifikacne_cislo": "9511100041", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Markéta Marečková", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-5", "nazov": "§ 250 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-250.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-244.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 244 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-244.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 125 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 125 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-1", "nazov": "§ 125 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-215.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 215 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-215.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-215"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-250", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-9", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-244", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-125", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-215"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/393411ff-3267-4894-a66f-f83931910534", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2016:9511100041.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2016:9511100041.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2016:9511100041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/7/2016\n9511100041\n24. 08. 2016\nJUDr. Ján Giertli\nECLI:SK:SSPK:2016:9511100041.1\n\nUznesenie\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Jána Giertliho, sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci proti obvinenému\nT. F. a spol, pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, po\npredbežnom prejednaní obžaloby na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. augusta 2016 v Banskej\nBystrici, takto\nrozhodol:\nPodľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, trestné stíhanie obvinených:\n1/ T. F., nar. XX.XX.XXXX v S. L., bytom G. č. XX, B.,\n2/ V. U., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom J. č. XXX/XX, B.,\n3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX v B. K., bytom E. J. 5, B. K.,\n4/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom Y. 8, B.,\n5/ G. T., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom I. 6, B.,\n6/ N. R., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom C. XXXX/X, Q.,\npre konanie uvedené v obžalobe prokurátorky ÚŠP GP SR, sp. zn. VII/1 Gv 34/2015/1000-20 z 18.\nmarca 2016 na tom skutkovom základe, že\n1/ obvinený T. F. ako predseda predstavenstva spoločnosti SPOROINVEST, a. s. so sídlom v Košiciach,\nna ul. Mäsiarskej č. 11, IČO: XX XXX XXX, spoločne s obvineným V. U., zamestnancom a manažérom\nspoločnosti SPOROINVEST, a.s., v úmysle obohatiť seba a iné osoby, pod zámienkou vykonávania\nriadnej podnikateľskej činnosti, založili dňa 16.02.2001 v Košiciach akciovú spoločnosť SPOROINVEST,\na.s. so sídlom v Košiciach na ul. Mäsiarskej č. 11, IČO: XX XXX XXX, pričom pri zakladaní spoločnosti\nuviedli do podkladov slúžiacich na zápis do obchodného registra nepravdivé údaje, keď Okresnému\nsúdu Košice I predložili doklad so sfalšovanými podpismi členov dozornej rady, ktorí deklaroval súhlas\nD. B., D. R. a D. F. s členstvom v dozornej rade, pričom tento získali a použili bez súhlasu D. B., D. R.\na D. F., následne v období od 02.04.2001 do 07.03.2002 činnosť v spoločnosti SPOROINVEST, a. s.\nspoločne riadili, v uvedenom období s cieľom uviesť verejnosť do omylu, uverejňovali formou rozsiahlej\nmediálnej reklamnej kampane verejnú výzvu, v ktorej ponúkali zhodnotenie finančných prostriedkov\nvo výške 22% až 50% úrokov a výnosov z požičaných alebo vložených finančných prostriedkov\na v rozpore so skutočnosťou predstierali, že spoločnosť SPOROINVEST, a.s. disponuje takými\npodnikateľskými projektmi, materiálnym a personálnym substrátom, že je spôsobilá zhodnocovať vklady\nfyzických a právnických osôb v neštandardne vysokej miere, hoci vedeli, že vzhľadom na charakter\npodnikateľských aktivít spoločnosti SPOROINVEST, a. s., ktorú riadili a dosahovaných hospodárskych\nvýsledkov sľubované zhodnotenie nebudú môcť splniť, čím uviedli do omylu a ovplyvnili ekonomické\n\nsprávanie celkom 9 234 osôb, s ktorými uzatvorili prostredníctvom poverených pracovníkov v pobočkách\nspoločnosti SPOROINVEST, a. s. na území celej Slovenskej republiky celkom 12 126 zmlúv o pôžičkách\na tichom spoločenstve, na základe ktorých vylákali 27.726.929,03 € (836.386.000,- Sk). Tieto finančné\nprostriedky nepoužili predovšetkým na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti zameranej na tvorbu\nzisku tak, ako to deklarovali vo verejnej výzve, ale tieto finančné prostriedky použili tak, že svojou\nčinnosťou spôsobovali sústavne sa prehlbujúci hospodársky úpadok spoločnosti SPOROINVEST, a. s.,\npričom tieto finančné prostriedky získavané od vkladateľov čiastočne použili na vyplácanie splatných\nistín, úrokov a výnosov veriteľom, čiastočne na náklady vynaložené na reklamnú kampaň, ale najmä na\nobohatenie seba a iných osôb, a to najmä tým spôsobom, že:\na) obvinení T. F. a V. U. po vzájomnej dohode s obvineným G. T. po tom, ako ponúkla spoločnosť\nHKT, s.r.o. Košice V. U., ako zástupcovi spoločnosti SPOROINVEST, a.s. na predaj pohľadávky voči\ndlžníkom Slovenské lodenice Komárno, a.s., Bratislavská Strojárenská, spol. a. s., Scobau Trade, s.r.o.,\nČKD, a. s. Hradec Králové, MJ Holding, a. s. Chyrana Chyros, a.s. a Dam steel Works Maďarsko, za\nodplatu 54.635, 90 € (1.645.961,30 Sk), V. U. s T. F. nekúpili tieto pohľadávky priamo pre spoločnosť\nSPOROINVEST, a. s., ale s cieľom obohatiť seba a iné osoby zorganizovali spolu s G. T. a obvineným\nN. R., ktorého G. T. naviedol na to, aby N. R. za odmenu 3.319,40 € (100.000,- Sk) získal od konateľa\nspoločnosti Eve, s.r.o. so sídlom Tyršovo nábrežie 1, Košice, IČO: XX XXX XXX V. F., splnomocnenie\nna konanie v mene spoločnosti Eve, s.r.o., následne G. T. naviedol N. R., aby otvoril bankový účet\nna meno spoločnosti Eve, s.r.o. v Slovenskej sporiteľni, a. s. v pobočke v Košiciach, na ul. Štúrovej\nč. 27 a spoločne ďalej zorganizovali uzatvorenie zmluvy medzi spoločnosťou HKT, s.r.o. a Eve, s.r.o.\nzo dňa 01.10.2001 o pristúpení predmetných pohľadávok za cenu ponúknutú spoločnosťou HKT,\ns.r.o. a následné uzatvorenie zmluvy medzi spoločnosťou Eve, s.r.o. a SPOROINVEST, s.r.o. zo dňa\n05.10.2001 o postúpení predmetných pohľadávok, pričom aj napriek tomu, že spoločnosť HKT, s.r.o.\ntieto pohľadávky ponúkla spoločnosti SPOROINVEST, a. s. za cenu 54.635,90 € (1.645.961,30 Sk),\nzaviazali sa vyplatiť spoločnosti Eve, s.r.o. za identické pohľadávky odplatu vo výške 382.451,34 €\n(11.521.729,10 Sk), ktorú uhradili na účet Eve, s.r.o. v splátkach od 08.10.2001 do 12.10.2001, pričom v\nuvedenom období N. R. všetky prevedené finančné prostriedky postupne vybral z účtu spoločnosti Eve,\ns.r.o. v hotovosti, tieto sčasti vo výške 54.769,97 € (1.650.000,- Sk) použil na úhradu kúpnej ceny za\npostúpené pohľadávky pre spoločnosť HKT, s.r.o. a zvyšnú časť vo výške 327.681,38 € (9.871.729,10\nSk) odovzdal G. T., ktorý tieto finančné prostriedky odovzdal T. F. a V. U., ktorí ich použili pre vlastnú\npotrebu na doposiaľ nezistené účely a týmto spôsobom sa V. U., T. F., G. T. a N. R. obohatili o sumu\n327.681,38 € (9.871.729,10 Sk),\nb) obvinení T. F. a V. U. po vzájomnej dohode s obvineným L. Y., obvineným F. B., obvineným G. T.\na obvineným N. R. dňa 23.11.2001 F. B. ako jediný konateľ spoločnosti GV Partner, s.r.o. so sídlom v\nKráľovskom Chlmci na ul. Hlavnej 182, IČO: XX XXX XXX uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky\nso spoločnosťou ORM, a. s. voči dlžníkovi Juhoslovanské železnice v nominálnej hodnote 4.578.344,€, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť odplatu spoločnosti ORM, a.s. vo výške 70% z nominálnej\nhodnoty pohľadávky v celkovej hodnote 4.602.158,20 € (138.644.617,85 Sk), následne túto pohľadávku\nna základe zmluvy zo dňa 26.11.2001 postúpil na spoločnosť SPOROINVEST, a. s., ktorá sa zaviazala\nza pohľadávku vyplatiť 70,25% z nominálnej hodnoty, teda po prepočte celkovú odplatu v hodnote\n4.593.115,80 € (138.372.206,38 Sk) z čoho v období od 20.11.2001 do 03.01.2002 zaplatila prevodom\nna účet spoločnosti GV Partner v Slovenskej sporiteľni, a.s. celkovo 1.805.749,20 € (54.400.000,- Sk),\nnásledne F. B. prevedené finančné prostriedky nepoužil na úhradu záväzku voči spoločnosti ORM,\na.s. Košice, ale z účtu spoločnosti GV Partner, s.r.o. vybral v hotovosti v období od 22.11.2001 do\n10.01.2002 tieto finančné prostriedky vo výške 1.609.905,10 € (48.500.000,- Sk) a použil na doposiaľ\nnezistené účely, pričom do účtovníctva spoločnosti GV Partner, s.r.o. zaúčtoval nepravdivé doklady, ktoré\nmali slúžiť na zakrytie skutočnosti, že peniaze použil pre vlastnú potrebu a to pokladničné výdavkové\ndoklady vystavené na základe zmluvy zo dňa 23.11.2001 so spoločnosťou Darius, s.r.o., dňa 03.12.2001,\n04.12.2001, 05.12.2001, 06.12.2001, 07.12.2001, 10.12.2001, 11.12.2001, 12.12.2001 a 14.12.2001,\nktoré deklarovali odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 945.617,31 € (28.487.667,- Sk) T. N.,\nkonateľovi spoločnosti Darius, s.r.o., ktorý tieto finančné prostriedky neprevzal, pričom podpísanie\npredmetnej zmluvy zo dňa 23.11.2001 od T. N. vylákali G. T. a N. R. pod zámienkou uskutočnenia\nriadnej obchodnej transakcie, ktorej podmienky spoločnosť GV Partner, s.r.o. nedodržala. Ďalej F. B.\nzaúčtoval do účtovníctva zmluvu o budúcej zmluve o postúpení pohľadávky so spoločnosťou HARD\nPLUS ABC, s.r.o. zo dňa12.12.2001, ktorú pod zámienkou uskutočnenia riadnej obchodnej transakcie\nvylákal L. Y. po dohode s F. B. od konateľa spoločnosti HARD PLUS ABC, s.r.o. Košice G. Q., pričom\n\nF. B. v účtovníctve nepravdivo deklaroval, že na základe tejto zmluvy vyplatil v hotovosti G. Q. sumu\n672.760,17 € (20.267.573,- Sk), z ktorých mu vyplatil len 3.319,40 € (100.000,- Sk), pričom zvyšnú časť\nvo výške 669.440,78 € (20.167.573,- Sk) neuhradil a finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu\nna doposiaľ nezistené účely, pričom sa týmto spôsobom F. B., V. U., T. F., L. Y., N. R. a G. T. obohatili\nspoločne o sumu 1.609.905,10 € (48.500.000,- Sk),\nc) obvinení T. F. a V. U. po vzájomnej dohode s obvineným L. Y., obvineným G. T. a obvineným N. R.\nzabezpečili prostredníctvom L. Y. od spoločnosti FINCOMERC, s.r.o. Nitra zastúpenej konateľom I. U.\npohľadávky vysokej nominálnej, ale nízkej reálnej hodnoty, ktoré I. U. získal od spoločnosti ECOMEDIA,\ns.r.o. za 36.513,31 € (1.100.000,- Sk) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2001,\nnásledne G. T. a N. R. pod zámienkou uskutočnenia riadnej obchodnej transakcie vylákali od T. N.,\nkonateľa spoločnosti Darius, s.r.o. podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2001 so\nspoločnosťou FINCOMERC, s.r.o. Nitra a následne zmluvy zo dňa 28.11.2001 o postúpení pohľadávok\nso spoločnosťou SPOROINVEST, a. s., v ktorej sa spoločnosť SPOROINVEST, a. s. zaviazala zaplatiť\nza časť týchto pohľadávok odplatu vo výške 1.108.746,17 € (33.402.087,- Sk), ktorú následne sčasti\nzaplatili z účtu spoločnosti SPOROINVEST, a. s. na účet spoločnosti Darius, s.r.o. bankovými prevodmi\nv celkovej výške 414.160,52 € (12.477.000,- Sk), ďalšiu časť vo výške 10.020.626,- Sk (332.623,84 €)\nzaplatili v hotovosti dňa 28.11.2001 a túto im T. N. vrátil ako mandátnu odmenu a zvyšnú časť vo výške\n361.954,46 € (10.904.240,- Sk) vybral T. F. v hotovosti z pokladne SPOROINVESTU, a.s., pričom do\núčtovníctva zaúčtoval nepravdivé výdavkové pokladničné doklady, a to VPD č. V-3/12/2001/KE zo dňa\n06.12.2001 na sumu 162.790,94 € (4.04.240,- Sk) a VPD č. 7/12/2001/KE zo dňa 17.12.2001 na sumu\n199.163,51 € (6.000.000,- Sk), v ktorých deklarovali vyplatenie dvoch splátok odplaty za postúpenie\npohľadávok spoločnosti Darius, s.r.o. z pokladne spoločnosti SPOROINVEST, a.s., pričom tieto finančné\nprostriedky neodovzdali T. N., ani inému zástupcovi spoločnosti Darius, s.r.o., ale použil ich pre vlastnú\npotrebu na doposiaľ nezistené účely. Týmto svojím konaním sa T. F., V. U., N. R., G. T. a L. Y. obohatili\no 361.954,46 € (10.904.240,- Sk).\nObvinení V. U. a T. F. svojím konaním za pomoci obvinených F. B., L. Y., G. T. a N. R. obohatili seba\na iné osoby najmenej vo výške 2.290.380,40 € (69.000.000,- Sk), pričom obvinení T. F. a V. U. svojím\nkonaním spôsobili najmenej 7 440 veriteľom spoločnosti SPOROINVEST, a. s. na nevyplatených istinách\nz najmenej 8 800 zmlúv škodu celkovo vo výške najmenej 19.715.000,- € (593.933.000,- Sk).\n2/ obvinený F. B. v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2002 na presne nezistenom mieste v\nKošiciach v úmysle znemožniť orgánom činným v trestnom konaní a daňovým úradom prístup k údajom\nv účtovných evidenciách obchodnej spoločnosti GVB Trading, s.r.o., Vranov nad Topľou, ul. 1. mája\n1231/6 (predtým GV Partner, s.r.o., ul. Hlavná č. 182, Kráľovský Chlmec) a tým zakryť trestný čin\na zmariť výkon kontroly hospodárenia daňovým orgánom v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov a v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, zabezpečil prevod obchodného podielu\nvyššie uvedenej obchodnej spoločnosti na F. Q., ako aj nepravdivé doklady s potvrdením o prevzatí\núčtovných dokladov, pričom z účtovnými dokladmi naložil doposiaľ nezisteným spôsobom, čím tieto\nurobil neupotrebiteľnými pre kontrolu hospodárenia,\nčím mali spáchať\nobvinení T. F. a V. U.\nv bode 1/ obžaloby\ntrestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005\nobvinení F. B., L. Y., G. T. a N. R.\nv bode 1/ obžaloby\ntrestný čin podvodu formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005\nobvinený F. B.\n\nv bode 2/ obžaloby\ntrestný čin podvodu formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005 a trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa §\n125 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005\nsa\n\nzastavuje\n\npretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.\nodôvodnenie:\nProkurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP\nGP SR) podala dňa 18. marca 2016 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu pod sp. zn. VII/1\nGv 34/15/1000-20 na obvinených T. F., V. U., F. B., L. Y., G. T. a N. R. pre skutky konkrétne uvedené vo\nvýrokovej časti tohto uznesenia a právne kvalifikované tak ako je uvedené tamtiež.\nPredseda senátu preskúmal predmetnú obžalobu podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa obsahu\nobžaloby a obsahu spisu dospel k záveru, že trestnú vec obvineného T. F. a spol. je potrebné predbežne\nprejednať na zasadnutí senátu. Preto bolo v zmysle § 243 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku nariadené\nneverejné zasadnutie, lebo predseda senátu mal za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nDňa 24. augusta 2016 senát Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica vykonal\nv predmetnej trestnej veci neverejné zasadnutie, pri ktorom v súlade s ustanovením § 243 ods. 4\nTrestného poriadku preskúmal obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu; predseda senátu podal\nsprávu o stave veci so zameraním sa na otázky, ktoré bolo treba v tomto prípade riešiť. Súd pri vykonaní\ntohto úkonu dospel k záveru, že z dôvodov uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia je potrebné\nv prejednávanej veci trestné stíhanie proti už skôr menovaným obvineným obligatórne zastaviť. K\ntakémuto rozhodnutiu ho viedli nasledujúce zistenia a právne úvahy.\nPodľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku súd pri predbežnom prejednaní obžaloby trestné stíhanie\nzastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Trestného poriadku. V ustanovení § 215 ods. 1 písm.\nd) Trestného poriadku je uvedené, že jedným z dôvodov zastavenia trestného stíhania je to, že trestné\nstíhanie je neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku.\nPodľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo\nzačaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.\nJednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorou sa Slovenská republika musí riadiť, je aj Dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol prijatý v roku 1950 (ďalej „Dohovor“), a ktorý sa\nstal súčasťou nášho právneho poriadku na základe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných\nvecí bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky o dojednaní Dohovoru, ktoré bolo uverejnené v\nZbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb.\nČlánok 6 ods. 1 tohto Dohovoru stanovuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu. Z tohto článku teda vyplýva právo na konanie spravodlivé (spravodlivý proces),\nverejné a právo na to, aby každá vec bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom v primeranej\nlehote.\nDohovor exaktne nestanovuje dobu, ktorú trestné stíhanie od jeho začatia až po jeho skončenie môže\nnajviac trvať. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý Dohovor v poslednej inštancii aplikuje,\n\nvšak v rámci viacerých rozhodnutí, ktoré budú spomenuté v ďalšej časti tohto odôvodnenia, dáva\nodpoveď na to, čo už prejednaním veci v primeranej lehote nie je.\nPodľa znenia obžalobného návrhu v trestnej veci obvinených T. F. a spol. v bode 1) „obvinený T.\nF.... spoločne s obvineným V. U.... v úmysle obohatiť seba a iné osoby, pod zámienkou vykonávania\nriadnej podnikateľskej činnosti, založili dňa 16.02.2001...akciovú spoločnosť SPOROINVEST... následne\nv období od 02.04.2001 do 07.03.2002...uviedli do omylu a ovplyvnili ekonomické správanie celkom\n9.234 osôb, s ktorými uzatvorili... celkom 12.156 zmlúv o pôžičkách a tichom spoločenstve, na základe\nktorých vylákali 27.762.929,03 eur rôznymi obchodnými transakciami, ktoré neuhrádzali a získané\nfinančné prostriedky použili najmä pre vlastnú potrebu a v bode 2) obžalobného návrhu obvinený F.\nB. v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2002...v úmysle znemožniť orgánom činným v trestnom\nkonaní a daňovým úradom prístup k údajom v účtovných evidenciách....s účtovnými dokladmi naložil\ndoposiaľ nezisteným spôsobom, čím tieto urobil neupotrebiteľnými pre kontrolu hospodárenia“.\nZ vyššie uvedeného zostručnenia skutkov je zrejmé, že skutky mali byť spáchané takmer pätnásť rokov\npred podaním obžaloby. Ako bolo uvedené skôr, obžaloba bola podaná dňa 18. marca 2016. Prakticky\ntakú istú dobu - štrnásť až pätnásť rokov trvá trestné stíhanie obvinených.\nSúd si dostatočne zodpovedne uvedomuje, že z textu článku 6 Dohovoru nevyplýva pre súd priama\npovinnosť zastaviť takto dlho trvajúce trestné stíhanie, avšak Dohovor takúto možnosť nevylučuje,\npričom, ako bude ďalej uvedené, v niektorých extrémnych prípadoch je možné dospieť k záveru, že\ntakúto dlhú dobu trvajúci proces je priam nevyhnutné zastaviť, pretože v konečnom dôsledku dochádza\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\nŠpecializovaný trestný súd považuje za potrebné poukázať v súvislosti s doposiaľ trvajúcou dĺžkou\ntrestného stíhania na ďalšie zásadné okolnosti bezprostredne súvisiace s dĺžkou konania, tentokrát\nnielen smerom do minulosti, ale aj smerom do budúcnosti.\nTrestná vec obvineného T. F. a spol. je relatívne komplikovaná trestnú vec, nie však z hľadiska\nposudzovania konania páchateľov v časti konania, keď boli uzavierané zmluvy o pôžičkách a tichom\nspoločenstve. Komplikovaná je z hľadiska dokazovania v tej časti konania, ktoré je konkrétne uvedené\nna stranách 2 až 4 obžalobného návrhu a konanie je kvalifikované ako trestný čin podvodu formou\nspolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.\nZ obžaloby (strany 42 až 44), ako aj z písomných návrhov obvinených a ich obhajcov je celkom zrejmé, že\nstrany v konaní navrhujú vykonať skutočne nesmierne rozsiahle dokazovanie na jednej strane s úmyslom\npreukázať vinu obvinených, na strane druhej vyviniť obvinených z konania uvedeného v obžalobnom\nnávrhu. Je samozrejme na súde, vykonanie ktorých dôkazov pripustí v súlade s ustanoveniami § 2 ods.\n10, ods. 11, § 240 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku.\nTrestné stíhanie bolo podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 začaté\nvo veci uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice pod ČVS:\nOUV-316/20-K1-2002 zo dňa 8. marca 2002 a bolo začaté v trestnej veci pre trestný čin podvodu podľa\n§ 250 ods., ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (zväzok 1.1).\nUznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Košice pod ČVS: KUV-26/\nOVEK-2002 zo dňa 13. marca 2002 boli podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005\nstíhaní T. F. a V. U. už ako obvinení za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k §\n250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a L. Y., G. T., N. R. a F. B. boli stíhaní\nako obvinení za pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 250 ods. 1, ods. 5\nTrestného zákona účinného do 31.12.2005 (zväzok 1.1).\nUznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Košice pod ČVS:\nKÚJP-95/OVEK-2003 zo dňa 18. júla 2003 bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin skresľovania\núdajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005 a za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do\n31.12.2005.\n\nUznesením vyšetrovateľa Krajského úrad justičnej polície PZ Košice z 12. novembra 2003 pod ČVS:\nKÚJP-95/OVEK-2003 bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1\nTrestného zákona účinného do 31.12.2005 zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je\ndôvod na postúpenie veci /§ 172 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005/.\nNapokon uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja\nproti korupcii Východ Košice pod ČVS:PPZ-17/BPK-V-2004 z 26. marca 2004 bol podľa § 163 ods. 1\nTrestného poriadku účinného do 31.12.2005 stíhaný F. B. ako obvinený z trestného činu skresľovania\núdajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1, ods. 2, písm. b, ods. 3 písm. b)\nTrestného zákona účinného do 31.12.2005. Ďalšími uzneseniami vyšetrovateľov boli trestné veci buď\nspojené alebo vylúčené, pričom tieto uznesenia nie sú z hľadiska časového posudzovania dĺžky konania\nvýznamné, a preto ich nie je potrebné konkrétne uvádzať.\nVo veci bolo vykonané rozsiahle prípravné konanie (úkony ako výpovede svedkov, listinné dôkazy,\nznalecké posudky a boli zadovážené rôzne dokumenty o podnikaní spoločnosti SPOROINVEST aj so\nzahraničnou účasťou), po ukončení ktorého prokurátorka ÚŠP GP SR podala obžalobu pôvodne dňa\n21. marca 2007 na Špeciálny súd v Pezinku pod sp. zn. VII Gv 202/04-266 na obvinených T. F., V. U.,\nF. B., L. Y., G. T. a N. R. pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného\nzákona účinného do 31.12.2005 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné.\nUznesením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/3/2007 z 31.\ndecembra 2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tošs 17/2008 z 29. júna 2009\nbola podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku odmietnutá predmetná obžaloba na obvineného\nT. F. a spol. a vec bola vrátená prokurátorovi. Sťažnosť podaná prokurátorkou proti prvostupňovému\nrozhodnutiu bola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zamietnutá. Dôvodom uvedeného postupu súdov\nbolo zistenie viacerých procesných pochybení porušujúcich právo obvinených na obhajobu. Išlo najmä\no výsluchy desiatok svedkov, ktorí sa iba odvolali na svoje predchádzajúce výpovede vykonané pred\nvznesením obvinenia, a ktoré neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Išlo pritom o svedkov, ktorí\nmali byť vypočutí na hlavnom pojednávaní. Tieto pochybenia pri výsluchoch svedkov mali byť orgánmi\nprípravného konania odstránené.\nK opätovnému podaniu obžaloby v prejednávanej trestnej veci došlo 5. apríla 2011. Špecializovaný\ntrestný súd, pracovisko Banská Bystrica postupom podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku\nodmietol obžalobu prokurátora ÚŠP GP SR pre závažné procesné pochybenia a vec vrátil prokurátorovi.\nDôvodom pre uvedený postup bolo to, že o niektorých návrhoch obhajcov obvinených nebolo v\nprípravnom konaní vôbec rozhodnuté. Ďalším veľmi závažným dôvodom odmietnutia veci bolo trestné\nstíhanie znalca, ktorý podal znalecký posudok v prejednávanej veci. Pritom bol navrhnutý výsluch trestne\nstíhaného znalca na hlavnom pojednávaní, tento znalec mal však pozastavený výkon znaleckej činnosti.\nZa takéhoto právneho stavu bolo v rozpore so zákonom vykonanie výsluchu trestne stíhaného znalca\na prečítanie ním podaného znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní. Výhrady k znaleckej činnosti\ntrestne stíhaného znalca boli také zásadné, že bolo možné mať oprávnené pochybnosti o tom, že ním\npodaný znalecký posudok bol podaný v súlade so zákonom a v súlade s riadne zisteným stavom veci\na po preskúmaní všetkých podstatných skutočností.\nV rámci predbežného prejednania teraz podanej obžaloby sa súd zaoberal najmä skúmaním zásadnej\notázky, a to, či takmer po pätnástich rokoch trestného stíhania, ktoré bolo zapríčinené neúmerne dlhým\nkonaním orgánov Slovenskej republiky, je ešte vôbec prípustné vo veci konať z hľadiska zásady práva\nna spravodlivý proces. To všetko aj s prihliadnutím na reálne očakávané zložité dokazovanie najmä\npokiaľ ide o jeho rozsah, technickú stránku a predpokladanú časovú náročnosť, ktorá konanie ešte viac\npredĺži aj napriek tomu, že súd vykoná všetky zákonom dovolené opatrenia smerujúce k urýchlenému\nprejednaniu a rozhodnutiu veci. Už teraz je však celkom zrejmé, že túto trestnú vec nebude možné reálne\nprejednať a rozhodnúť na jednom hlavnom pojednávaní v rozsahu niekoľkých týždňov, či niekoľko málo\nmesiacov. Nech bude meritórne rozhodnutie prvostupňového súdu akékoľvek, je reálne očakávanie, že\nniektorá z procesných strán podá proti prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok. Pritom netreba\nnijak zvlášť zdôrazňovať, že akokoľvek by vec bola zložitá, štát ako orgán moci musí mať k dispozícii\ntaké prostriedky, aby ju neprerokúval v čase, ktorý viac než podstatne presahuje jedno desaťročie a to\nbez toho, že by na tom niesli vinu obvinení napríklad vyhýbaním sa trestnému stíhaniu, čo z ich strany\nv tejto veci nijako nenastalo.\n\nZ tohto stručného sumáru vyplýva, že prieťahy v konaní aj pri najreštriktívnejšom výklade voči\nobvineným, neboli spôsobené konkrétnym konaním obvinených. Počas trestného stíhania boli obvinení\nk dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a tieto orgány mohli uplatňovať všetky zákonné\nkompetencie súvisiace s efektívnym vyšetrením a skončením trestnej veci, pričom zabezpečovanie\ndôkazov nevyžadujúcich prítomnosť obvinených nebolo obmedzené počas celej doby trestného stíhania.\nNapriek tejto, naozaj extrémne dlhej dobe, vec doteraz nie je skončená, pričom zvolené spôsoby\nvybavenia veci (opakované odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi) nemôžu byť pričítané\nna vrub obvinených a nemôžu byť vyhodnotené v ich neprospech.\nKonštatovaniu porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru musí predchádzať test proporcionality. Pre vykonanie\ntohto testu je najskôr potrebné skúmať:\na) faktory, ktoré sú významné pre posúdenie dĺžky konania z hľadiska prieťahov spôsobených orgánmi\nštátu vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, závažnosti trestného obvinenia, rozsahu a obtiažnosti\npredmetu trestného konania, a v neposlednom rade aj rozsah osobitnej záťaže, ktorej je vystavený\nobvinený v súvislosti s dĺžkou trestného konania, k prieťahom v konaní, ktoré boli spôsobené obvineným,\nvšak nie je možné prihliadať.\nb) faktory dôležité pre posúdenie účelu trestu, ako napríklad nevyhnutnosť ochrany spoločnosti pred\nkonkrétnym páchateľom trestného činu, ktorá musí byť vždy posúdená vo svetle života, ktorý páchateľ\nviedol od spáchania stíhaného skutku do vynesenia rozhodnutia; zistenie či obvinený skutočne potrebuje\nvýchovu k riadnemu životu prostredníctvom uloženia akéhokoľvek trestu; reálnu účinnosť prípadného\ntrestu s ohľadom na výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti v súvislosti s odstupom od\ndoby kedy prišlo k spáchaniu trestného činu.\nAž po analýze vyššie uvedených faktorov je možné urobiť záver o tom, či prípadné obmedzenie osobnej\nslobody páchateľa v dôsledku uloženého trestu, resp. obmedzenie jeho základných práv vyplývajúce zo\nsamotného trestného konania, sú ešte v primeranom (proporcionálnom) pomere k ochrane verejného\nzáujmu.\nJe nepochybné, že s predlžujúcou sa dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi\ntrestným činom a ukladaným trestom. Doba medzi trestným konaním páchateľa a vynesením konečného\nrozhodnutia má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením konkrétneho trestu\ndosiahnutý. So zväčšujúcim sa časovým odstupom od spáchania trestných činov sa oslabuje tak prvok\nindividuálnej ako aj generálnej prevencie. Rovnako spôsobilosť trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť\nje po tak dlhej dobe výrazne znížená.\nOtázkou zastavenia trestného stíhania z dôvodu uplynutia neprimerane dlhej doby jeho trvania sa už\nzaoberali súdy Slovenskej republiky, napr. Krajský súd v Trnave v konaní 5 To 85/2009, Krajský súd\nv Bratislave v konaní 2 To 255/2002, tiež Najvyšší súd SR. Ten v konaní 3 Tz 2/2003 (rozhodnutie\nuverejnené aj v Zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom Tpj 5/04) uviedol niekoľko dôležitých skutočností,\nktoré pre ich zásadný význam z hľadiska možnosti zastavenia trestného stíhania vo veci uvedie\nšpecializovaný trestný súd aj v tomto odôvodnení nižšie.\nNajvyšší súd SR v skôr spomenutom rozhodnutí predovšetkým uviedol, že zastavenie trestného stíhania\npre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) vtedy účinného Trestného\nporiadku /teraz § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku/ s poukazom na článok 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva\nk takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri\nvýmere trestu, a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.\nOkrem tohto záveru však Najvyšší súd SR uviedol i to, že uplynutie doby viac ako ôsmich rokov od\nvznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru\npovažovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe vtedajšieho\n§ 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku per analogiam. Treba dodať, že v teraz prejednávanej veci sa\ntáto doba začína rovnať dvojnásobku doby ôsmich rokov, a to ešte nebol nariadené hlavné pojednávanie\na nebolo na hlavnom pojednávaní meritórne rozhodnuté.\n\nŠpecializovaný trestný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.2012 sp.\nzn. 1Tost 12/2012 z ktorého vyplýva, že Ústava Slovenskej republiky má povahu základného prameňa\npráva, ktorý je nadradený voči všetkým ostatným prameňom práva. V prípade, že ústavná úroveň úpravy\nverne prenáša do vnútroštátneho právneho poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv o ľudských\nprávach a základných slobodách, ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich praktickej aplikácie\nv právnej praxi Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 48 odsek 2 zaručuje, že\nkaždý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť\nk prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi\norgánmi lehotu 6 rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte desiatich rokov (v tam prejednávanom prípade)\nod spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio\niustitiae).\nV tomto smere špecializovaný trestný súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 04.02.2014 sp. zn. 2Tdo V 21/2013, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že dĺžka konania, ktorá s\nprihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov\nčinných v trestnom konaní alebo súdu, výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných\nveciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho\nzmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (teraz § 39\nods. 1 Trestného zákona) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej\nzákonom, resp. v zmysle judikatúry ESĽP za istých okolností i meritórne ukončenie veci zastavením\ntrestného stíhania, alebo oslobodením spod obžaloby.\nV zásade možno konštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konanie\nuž konanie, ktoré presahuje dobu šiestich rokov. Z judikatúry zmluvných strán Dohovoru možno\nzistiť, že dotknuté osoby, napr. v prípadoch Q. (Nórsko), W. T. (Spolková republika Nemecko) sa\npred vnútroštátnymi súdmi domáhali zastavenia trestného stíhania práve s poukazom na to, že v ich\nprípadoch bol porušený článok 6 Dohovoru. Tieto požiadavky dotknutých osôb neboli vnútroštátnymi\nsúdmi akceptované, a preto sa obe tieto osoby obrátili na Európsky súd pre ľudské práva.\nEurópsky súd pre ľudské práva v rozhodnutiach Q. versus Nórsko z 26. septembra 2001 a W. T.\nversus Spolková republika Nemecko z 12. októbra 2000 konštatoval, že vnútroštátne súdy poskytli\nnáhradu za namietané porušenie práva zakotveného v článku 6 Dohovoru tým, že v dôsledku zistenia\nneprimeranej dĺžky trestného konania uložili páchateľom minimálne tresty, aké povoľujú príslušné\nustanovenia trestného vnútroštátneho práva, a preto ďalšie zadosťučinenia im nepatria.\nSo zreteľom na obsah Dohovoru a osobitne jeho článkov 6, 13 a 41 možno vo všeobecnosti uviesť,\nže jeho signatári nešli v prípadoch porušenia ľudských práv a slobôd uvedených v článku 6 až tak\nďaleko, že by trestné stíhanie páchateľov trestnej činnosti bolo možné vždy zastaviť len preto, že sa\ntoto v primeranej lehote neukončilo. Možno konštatovať, že najmä v prípadoch závažnej trestnej činnosti\nby zastavenie trestného stíhania len preto, že toto trvá neprimerane dlhú dobu, bolo zjavne v zásade\nkontraproduktívne, lebo by sa vlastne uprednostňovali práva páchateľov závažnej trestnej činnosti pred\nich obeťami. Z odôvodnení vyššie citovaných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva však\nvyplýva, že zastavenie trestného stíhania v prípadoch neúmerne dlhej doby takéhoto stíhania nie je\ncelkom vylúčené, avšak musí ísť o extrémny prípad.\nNa tomto mieste špecializovaný trestný súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 5. februára 2007 sp. zn. 1 T 20/98 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. októbra\n2008 sp. zn. 3 T 13/2008, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných podľa § 223 ods. 1\nTrestného poriadku, s použitím § 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku).\nNapokon možno poukázať aj na inú obdobnú trestnú vec prejednávanú na Špecializovanom trestnom\nsúde, pracovisko Banská Bystrica vedenú pod sp. zn. BB-3T/29/2015, kde spomenutý súd tiež postupom\npodľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 215 ods. 1 písm. d) Trestného\n\nporiadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvineného\nIng. I. L. a spol., lebo od spáchania skutku do podania obžaloby uplynula doba pätnásť rokov.\nZ týchto záverov možno vyvodiť záver, že úlohou každého súdu, ktorý eventuálne uvažuje o zastavení\ntrestného stíhania, je posúdiť, či v konkrétnej veci ide o extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie\ntrestného stíhania. Je potrebné si uvedomiť, že nie je možné dať jednoznačnú odpoveď ohľadne\nstanovenia doby, nad ktorú trestné stíhanie už nie je prípustné. Ako to vyplýva zo skôr uvedených\nskutočností z rozhodovacej činnosti súdov, je pri posudzovaní tejto otázky potrebné brať do úvahy\nzávažnosť protispoločenskej činnosti, náročnosť konania, mieru, akou sa na prieťahoch v konaní\npodieľal samotný obvinený, i ďalšie okolnosti prípadu, ktoré nie je možné taxatívne vymenovať. Až po\nposúdení všetkých týchto faktorov v ich komplexnosti a príčinných súvislostiach bude môcť dať súd v\ntom ktorom prípade odpoveď na to, či k prieťahom došlo alebo nie a následne, či existencia takýchto\nprieťahov mala za následok tak závažné porušenie práva na spravodlivý proces v primeranej dobe, že\nje potrebné pristúpiť ku kroku, ktorý by mal byť v demokratickej spoločnosti len z tohto dôvodu veľmi\nvýnimočným - k zastaveniu trestného stíhania.\nPodľa názoru vec rozhodujúceho senátu v tomto prípade išlo o takýto extrémny prípad, pričom\nzastavenie trestného stíhania nielenže v tomto prípade je možné, ale dokonca ho súd považuje za\nnevyhnutné. Osobitosti tohto prípadu, ktoré súd viedli k tomuto záveru, možno zhrnúť nasledovne.\nNa prvom mieste je potrebné spomenúť skutočne neobvyklú dĺžku konania - takmer pätnásť rokov.\nTakúto dĺžku konania, pričom treba zdôrazniť, že ide ešte len o prípravné konanie a ku samotnému\nhlavnému pojednávaniu pred súdom prakticky ešte nedošlo, treba bez akýchkoľvek pochybností\npovažovať za neobvykle extrémny prípad, pričom na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že v tomto\nprípade bola obžaloba odmietnutá a vrátená „na došetrenie“. Samotná skutočnosť, že orgány činné\nv prípravnom konaní majú iný názor na vec, než súdy, nemôže byť pripočítaná obvineným v ich\nneprospech.\nĎalšou skutočnosťou hodnou zreteľa pri hodnotení doterajšej dĺžky konania a predpokladanej dĺžky\nkonania pred súdmi, ktorá predĺži čas takmer pätnástich rokov s pravdepodobnosťou hraničiacou\ns istotou o minimálne rok a viac, je reálne očakávaná náročnosť dokazovania v tejto veci vrátane\nekonomickej a finančnej náročnosti úkonov spojených s dokazovaním. Nie je síce určujúcou, ale predsa\nlen jednou zo zásad trestného konania je zásada jeho hospodárnosti, pričom tu by sa zrejme súd\npravdepodobne nemohol vyhnúť predvolávaniu svedkov aj zo zahraničia a v prípade ich účasti aj\npreplácaniu svedočného v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku či získavaniu správ zo\nzahraničia. Súd opäť zdôrazňuje, že nejde a nemôže ísť o určujúci princíp konania, avšak posúdenie\nzmysluplnosti očakávaných výdavkov vo vzťahu k predpokladanému efektu v tejto súvislosti musí byť\nsúčasťou jeho úvah.\nPosledným zo zásadných faktov, ktorý zohral úvahu pri závere súdu, že ide o naozaj extrémny prípad\nneprimerane dlhého konania, u ktorého je potrebné trestné stíhanie zastaviť, súvisí s predpokladaným\nkonečným efektom trestného stíhania, teda predpokladaným rozsudkom vo veci - či už pre prípad\nuznania, alebo neuznania viny. Tu je možné konštatovať, že v rovine rozumnej istoty je možné očakávať,\nže aj prípadný výrok o vine a treste by bol v podstate len akademickým výrokom, lebo v rovine rozumnej\nistoty možno predpokladať a očakávať, že okolnosti eventuálne vedúce k mimoriadnemu zníženiu trestu,\nresp. okolnosti vedúce k záveru o potrebe použitia už spomínaného ustanovenia o mimoriadnom znížení\ntrestu sú totiž v tomto prípade naozaj reálne existujúce.\nRozhodnutie súdu po viac ako pätnástich rokoch od spáchania trestného činu v tomto prípade vyvoláva\nzásadné rozumné pochybnosti o spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľov (nejde o trestný čin,\nktorý sa nepremlčuje). Tu je potrebné dodať, že trestná sadzba trestu odňatia slobody pre prípad uznania\nviny u obvinených sa pohybuje v rozmedzí od piatich do dvanástich rokov, pričom tento trest by v prípade\njeho mimoriadneho zníženia bolo možné znížiť až na jeden rok trestu odňatia slobody /§ 40 ods. 5 písm.\nc) Trestného zákona účinného do 31.12.2005/ s uložením iba krátkej - symbolickej skúšobnej doby.\nPosledne spomenutá okolnosť, podmieňujúca hodnotenie tohto prípadu ako prípadu extrémneho,\ntakisto súvisí s už spomenutou hospodárnosťou konania. Veľmi zjednodušene povedané, potreba\nakademického výroku v tejto veci za situácie, kedy sa prvostupňový súd a s najväčšou\n\npravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj odvolací súd kvôli takémuto výroku budú musieť vecou\nzaoberať naozaj pomerne dlhý čas - meraný zrejme v rokoch a nie v mesiacoch, nevyváži nevyhnutnosť\nvynaloženia predpokladaných nákladov súvisiacich s touto vecou - tak časových, ako aj materiálnych.\nNa základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že aplikácia zákonom predvídaných\nobmedzení základných práv (vykonanie hlavného pojednávania spojeného s meritórnym rozhodnutím\no obžalobe v podobe akéhokoľvek trestu) by v tomto konkrétnom prípade neobstála v hore uvedenom\nteste proporcionality, a to z dôvodov ktoré sú uvedené vyššie.\nVšetky vyššie uvedené zistenia, skutočnosti a závery znamenali rozhodnutie špecializovaného trestného\nsúdu o zastavení trestného stíhania proti obvineným menovaným vo výrokovej časti tohto uznesenia a\npre konanie uvedené taktiež vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd teraz prejednávanú trestnú vec\npovažoval na základe skôr uvedených argumentov za taký extrémny prípad, ktorý v súlade s Trestným\nporiadkom a medzinárodnou zmluvou dovoľuje bez akýchkoľvek pochybností aplikovať Dohovor o\nochrane ľudských práv a základných slobôd s výsledkom neprípustnosti trestného stíhania vo veci a\nzastavenia trestného stíhania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť, a to\nv lehote 3 (troch) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Špecializovaného\ntrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica na Najvyšší súd SR v Bratislave.\nSťažnosť má odkladný účinok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}