{"guid": "5021af1a-31fd-4600-bfa4-134e39c93cfc:66a2adf9-5a0f-4389-9bef-38d79b2f787d", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2015:9515100059.6", "spisova_znacka": "3T/11/2015", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/11/2015 z 18. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 18. júna 2015, sp. zn. 3T/11/2015, ECLI:SK:SSPK:2015:9515100059.6", "identifikacne_cislo": "9515100059", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Ján Hrubala", "sudca_id": 275, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jan-hrubala-275", "datum_vydania": "2015-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-144.odsek-2", "nazov": "§ 144 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-144.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-5.pismeno-c", "nazov": "§ 34 ods. 5 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-5.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "nazov": "§ 38 ods. 8 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "nazov": "§ 287 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-287"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-144", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-76", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-287"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66a2adf9-5a0f-4389-9bef-38d79b2f787d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2015:9515100059.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2015:9515100059.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2015:9515100059.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/11/2015\n9515100059\n18. 06. 2015\nJUDr. Ján Hrubala\nECLI:SK:SSPK:2015:9515100059.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJána Hrubalu a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 18. júna 2015 v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému S.. V. I. pre obzvlášť\nzávažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., vedenej pod sp. zn. BB - 3 T 11/2015, takto\nrozhodol:\nobžalovaný\nS.. V. I., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom G., M. XX, t. č. v Ústave na výkon väzby v Ilave\nje vinný, že\ndňa 15.06.2014 v čase približne o 04.50 hod. v Bratislave na Tomášikovej ulici 5 v úmysle usmrtiť\npoškodeného F.. S. O., nar. XX.XX.XXXX, po tom ako poškodený s osobným motorovým vozidlom\nzn. AUDI Q5, šedá metalíza, EČ: BA-XXXXV, vyšiel z pozemných garáží pod domom na Tomášikovej\nulici 5, kde býva, zo zákruty na ceste vedúcej na Papraďovú ulicu spredu podišiel k idúcemu\npredmetnému motorovému vozidlu, v ktorom poškodený sedel, zboku zo strany vodiča spolu štyrikrát\nbližšie neidentifikovanou krátkou palnou zbraňou kalibru 7,65 mm smerom na miesto vodiča vystrelil,\npričom poškodenému spôsobil strelné poranenia, a to jeden krát zástrel v oblasti horného okraja ľavej\nlopatky so vznikom trieštivej zlomeniny ľavej lopatky a prienikom projektilu tesne v úrovni prištítnej\nchrupavky a jeden krát priestrel krku vľavo v úrovni kývača hlavy, načo poškodený aj napriek zraneniam,\npokračoval v jazde až na parkovisko na Sabinovskej ulici v Bratislave napravo od Reštaurácie Labuť,\nkde s vozidlom zastavil, pričom obžalovaný poškodenému F.. S. O. spôsobil ujmu na zdraví s celkovou\ndobou liečby v dĺžke trvania 4 mesiace, strelami poškodil osobné motorové vozidlo zn. AUDI Q5, šedá\nmetalíza, EČ: BA-XXXXV a následne z miesta činu unikol.\nteda\ndopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v\númysle iného úmyselne usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou, taký čin spáchal na chránenej osobe osobe vyššieho veku, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,\nčím spáchal\nobzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. d) s poukazom na § 139\nods. 1 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,\n\nza to sa odsudzuje\npodľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. c), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. j)\nTrestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov,\npodľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu\nna výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,\n\nzaraďuje do ústavu\n\npodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á\ntrvaní 3 (tri) roky,\n\nochranný dohľad v\n\npodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenej strane Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu vo\nvýške 3.103,23 EUR (slovom: tritisícjedenstotri eur, dvadsaťtri centov).\nodôvodnenie:\nDňa 31.03.2015 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej prokurátor)\npodal na tunajší súd obžalobu na obvineného S.. V. I. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v\nštádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139\nods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\ndňa 15.06.2014 sa v čase približne o 04.50 h v Bratislave na Tomášikovej ulici 5 pokúsil úmyselne\nusmrtiť poškodeného F.. S. O., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že po tom ako poškodený s\nosobným motorovým vozidlom zn. AUDI Q5, šedá metalíza, EČ: BA-XXXXV vyšiel z podzemných garáží\npod domom na Tomášikovej ulici 5, kde býva, zo zákruty na ceste vedúcej na Papraďovú ulicu prišiel\nobvinený V. I., ktorý na idúce predmetné vozidlo, v ktorom poškodený sedel, štyrikrát vystrelil, pričom\npoškodenému spôsobil strelné poranenie, a to jeden krát zástrel krku vľavo a jeden krát priestrel krku\nvľavo, načo poškodený, aj napriek zraneniam, pokračoval v jazde až na parkovisko na Sabinovskej ulici\nv Bratislave, napravo od reštaurácie Labuť, kde s vozidlom zastavil, pričom obvinený V. I. poškodenému\nF.. S. O., spôsobil ujmu na zdraví s celkovou dobou liečby v dĺžke trvania 4 mesiace a strelami poškodil\nosobné motorové vozidlo zn. AUDI Q5, šedá metalíza, EČ: BA-XXXXV a aj osobné motorové vozidlo\nzn. AUDI A6, modrá metalíza, EČ: BA-XXXRH, zaparkované oproti obytnému domu č. 5 a následne z\nmiesta činu unikol.\nDňa 08.04.2015 predseda senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,\nktorému vec bola pridelená vypravil zásielky v ktorých obvinenému a jeho obhajcovi doručoval obžalobu\nspolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej aj „Tr. por.\") na oznámenie návrhom na\nvykonanie dôkazov.\nNa túto výzvu súdu reagoval a predložil návrhy na doplnenie dokazovania obvinený prostredníctvom\nsvojho obhajcu spolu tromi na seba nadväzujúcimi podaniami. Tieto návrhy v priebehu hlavného\npojednávania boli sčasti korigované a možno konštatovať, že súd väčšej časti z týchto návrhov vyhovel.\nAko svedka na návrh obhajoby vypočul bývalého kolegu poškodeného S. O. K. P. a prečítal všetky\nobhajobou predložené listinné dôkazy. S výnimkou npráp. S. S., ktorý po preštudovaní spisového\nmateriálu sa javil byť ako najaktívnejší policajt na mieste činu, resp. na mieste príchodu poškodeného\n(najmä z pohľadu komunikácie s týmto poškodeným), však odmietol vo veci vypočuť ďalších policajtov,\nktorí sa dostavili na miesto príchodu poškodeného S. O., nakoľko vychádzal zo zaužívanej a judikatúrou\ni právnou teóriou odôvodnenej praxe, že nie len úradné záznamy spracované políciou v zmysle\npríslušných ustanovení zákonov a podzákonných noriem upravujúcich postup polície (najmä Zákona\no policajnom zboru SR), nie sú dôkazné prostriedky vykonané v zmysle Trestného poriadku, ale\naj výsluchy policajtov, ktorí tieto policajné záznamy a iné podobné materiály spracovávali, sú veľmi\nšpecifickým dôkazným prostriedkom, použitie ktorého je obmedzené len na veľmi úzko vyčlenený rozsah\ndokazovaných skutočností.\n\nUž na tomto mieste je potrebné uviesť, že v spise sa na viacerých miestach nachádzajú písomnosti,\nktoré možno považovať za analytické materiály polície, ktoré dôkazným prostriedkom, z ktorého je\nmožné vyvodiť nejaký dôkaz, v klasickom slova zmysle nie sú. To neznamená, že takéto analytické\nmateriály je potrebné úplne ignorovať, pre súd však tvoria len tzv. orientačné pomôcky (viď napríklad\nrozhodnutie publikované pod č. R 4/82), u ktorých hodnovernosť a objektivita výsledkov analýzy musí byť\nkonfrontovaná s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Obdobnú formu tzv. orientačných\npomôcok majú aj viaceré úradné záznamy nachádzajúce sa najmä v piatom zväzku predloženého spisu\na aj z tohto dôvodu súd vykonal dôkaz čítaním listiny len v tých prípadoch, kedy obsah úradného\nzáznamu, resp. s ním súvisiace skutočnosti neboli v zmysle Trestného poriadku transformované do\npostupov predpísaných základným trestnoprávnym procesným predpisom, pričom obsah úradného\nzáznamu a spôsob jeho spracovania súd považoval za postup lege artis (ako príklad možno uviesť\nlistinný materiál nazvaný ako „analýza z výstupov z Redatu\", ktorý napriek svojmu názvu je v podstate\nlen takmer doslovným prepisom vo veci komunikujúcich policajtov v súvislosti s príchodom poškodeného\nS. O. na miesto, kde mal vyzdvihnúť svojho vnuka).\nObdobne obozretný ako pri posudzovaní vyššie popísaných typov úradných záznamov polície musí\nbyť súd aj v súvislosti s eventuálnym výsluchom policajtov, ktorí v rámci prvotných kriminalistických\núkonov dokumentujú trestnú činnosť, resp. ju dokumentujú ako operatívni pracovníci polície alebo\nvyšetrovatelia. Ako už bolo uvedené, ich vnemy pretransformované do úradných záznamov, zápisníc o\npodaniach vysvetlení a pod. nemôžu slúžiť ako dôkazový materiál. Na druhej strane dostupná judikatúra\nani publikované odborné články na túto tému za istých naozaj výnimočných okolností umožňujú vypočuť\ntakéto osoby, avšak len k okolnostiam, ktoré vnímali vlastnými zmyslami napríklad po príchode na miesto\nčinu. Vo veci zasahujúci policajti napríklad nemôžu byť vypočutí na obsah nimi spísaného úradného\nzáznamu, nakoľko už samotný takto spracovaný úradný záznam v tomto štádiu trestného stíhania, teda\npo podaní obžaloby, nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok.\nVzhľadom na okolnosti tohto prípadu, v rámci ktorého gro a podstata posúdenia situácie spočívalo\nv identifikácií páchateľa, súd takúto výnimku v súvislosti so svedkom J. S. učinil a čítal i prepisy\nkomunikácie policajtov zo systému Redat, resp. v jednom prípade nahratú komunikáciu týkajúcu sa\nokolností spáchania skutku a prvotne zistených skutočností aj prehral na technickom zariadení.\nObdobne, vzhľadom k náročnosti veci a senátom zvoleného prístupu široko akceptujúceho iniciatívu\nstrán, vykonal aj dôkazy predložené prokurátorom resp. obhajcom i splnomocnencom poškodeného\npo začatí hlavného pojednávania - okrem listín a jedného znaleckého posudku oboznámil najmä\ndoloženú fotodokumentáciu miest, ktoré mali akýkoľvek súvis s trestnou činnosťou a relevantnú\nmapovú dokumentáciu prostredníctvom aplikácie google maps. Aj keď v tomto prípade z hľadiska\nteórie dôkazných prostriedkov aj tu ide skôr o akési orientačné pomôcky, obhajoba takýto postup\nnenamietala a preto súd, majúc na pamäti získanie čo najväčšieho množstva informácií o žalovanom\nskutku, uprednostnil skôr materialistický než formalistický prístup v rámci teórie hodnotenia dôkazných\nprostriedkov. Preto, keďže spôsob získania akejkoľvek, v spise sa nachádzajúcej, dokumentácie nikým\nspochybňovaný nebol, súd aj tento typ listín vyhodnotil aj z materiálneho hľadiska.\nĎalej možno konštatovať, že v zmysle § 243 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu preskúmal\nobžalobu a dospel k záveru, že vec nie je potrebné predbežne prejednať na zasadnutí senátu a môže\nbyť v nej nariadené hlavné pojednávanie. Termín tohto hlavného pojednávania stanovil dňa 30.04.2015\nna dni 28.-29.05.2015 a na deň 02.06.2015. V ten istý deň bol určený aj spôsob a rozsah dokazovania\na presný rozpis plánovaných úkonov na hlavnom pojednávaní bol stranám v konaní tak isto rozoslaný.\nVzhľadom k vývoju dokazovania dňa 29.05.2015 súd stanovil deň hlavného pojednávania aj na deň\n12.06.2015.\nV súvislosti s touto vecou je potrebné ešte uviesť, že obžalovaný V. I. je od doby vznesenia obvinenia\nvoči svojej osobe stíhaný väzobne, viackrát žiadal o prepustenie z väzby na slobodu, pričom tak sudca\npre prípravné konanie, ako aj vo veci konajúci senát vždy rozhodol o ponechaní obžalovaného vo väzbe,\nresp. zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie na slobodu s tým, že všetky rozhodnutia prvostupňových\norgánov odvolacím, resp. sťažnostným súdom boli potvrdené. V rámci tejto väzobnej veci, kde súdy\nmusia konať naozaj promptne a urýchlene, súd vo veci vykonal relatívne rozsiahle dokazovanie.\n\nTiež ešte v rámci úvodu odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné uviesť, že vzhľadom na okolnosti\nprípadu dokazovanie nebolo primárne zamerané na skutočnosti súvisiace s mechanizmom vzniku\nzranení, nakoľko tieto boli nesporné a žiadna strana nespochybňovala rozsah zranení poškodeného,\nznalcami identifikované dráhy striel a podobne. Preto už teraz je možné stručne zhrnúť, že všetky\nokolnosti súvisiace s tzv. objektívnou stránkou trestného činu - teda pokiaľ ide o konanie, následok a\npríčinnú súvislosť medzi konaním a následkom - boli potvrdené znaleckými a inými skúmaniami a nikto\nnespochybňoval, že k zraneniu poškodeného S. O. došlo spôsobom, ako je to opísané aj vo výroku\ntohto rozsudku.\nDokazovanie sa teda takmer výlučne zameralo na okolnosti súvisiace s identifikáciou strelca.\nZjednodušene možno konštatovať, že identifikácia osoby, ktorá na S. O. strieľala, bola nie len najväčším,\nale v podstate jediným problémom, ktoré dokazovanie malo vyriešiť. Pokiaľ ide o vo veci vykonané\ndokazovanie, možno ho zhrnúť nasledovne.\nObžalovaný V. I. počas celého konania rozhodne popieral spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za\nvinu, a uvádzal, že so streľbou na poškodeného nemá nič spoločné. V rámci svojej výpovede opisoval\npredovšetkým svoj príchod pred reštauračné zariadenie Labuť v mestskej časti Bratislavy s názvom\nRužinov. Sem sa dostavil na svojom motorovom vozidle Mercedes ML v nedeľu dňa 15.06.2014 v\nskorých ranných hodinách - zhruba o 05:27, 28 hod, pričom ako dôvod, prečo sem prišiel, uviedol návrat\nsvojho syna Q. I. zo zájazdu v Paríži.\nNa tomto mieste je potrebné uviesť, čo opäť žiadna zo strán nijakým spôsobom nespochybňuje, že syn\nQ. I. pochádza z manželstva so L. I., rodenou O., ktorá v roku 2009 bola za nevysvetlených okolností na\nverejnom priestranstve zavraždená strelou do hlavy. Viacero častí spisového materiálu i výpovedí, vo\nveci vypočutých osôb, preukazujú, že vzťahy medzi S. I. a S. I. v posledných štádiách ich manželstva boli\nnaozaj problematické, čo možno tvrdiť aj o vzťahoch medzi rodinami I. a O.. Tak z jednej ako i z druhej\nstrany boli podávané rôzne súdne i iné návrhy vrátane trestných oznámení, ktoré však ani v jednom\nprípade neskončili odsudzujúcim rozsudkom, či už obžalovaného V. I. alebo jeho bývalej manželky L. I.,\nprípadne iných členov jej rodiny. Po smrti L. I. bol syn Q. I. zverený do výchovy a starostlivosti starým\nrodičom S. a D. O., rodičom L. I., pričom aj po smrti matky Q.M. prebiehali súdne spory súvisiace s\nvýchovou Q.. Záujem o jeho výchovu mali tak starí rodičia ako aj obžalovaný V. I.. Vec bola naposledy\nmeritórne rozhodnutá Okresným súdom Bratislava II, ktorý dňa 10.04.2014 zveril maloletého Q. I. do\nnáhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov F. O. a D.Q. s tým, že otec je povinný prispievať na\nvýživu maloletého sumou 200 Eur mesačne, resp. od 01.09.2011 sumou 250 Eur mesačne. Súd tiež\nkonštatoval, že existuje zročné výživné za obdobie od 02.12.2009 do 31.03.2014 vo výške 11.943,55\nEur a toto povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 1.000 Eur. Zároveň stanovil styk otca\ns maloletým.\nPodľa výpovede V. I. on javil záujem o styk s maloletým Q. a aj pokiaľ ide o návrat z vyššie popísaného\nvýletu v Paríži, intenzívne komunikoval so starým otcom, poškodeným S. O. o tom, kedy sa Q. z Paríža\nvráti. O tomto svedčí i prečítaná e-mailová komunikácia na hlavnom pojednávaní, ktorá dokumentuje\nspôsob komunikácie, pričom definitívne o termíne návratu svojho syna sa V. I. dozvedel zhruba o 22.00\nhod. deň pred tým, než bol poškodený postrelený, v čase, kedy bol na návšteve u svojich rodičov v\nŠaštíne na vozidle Renault Kangoo, ktoré je vo vlastníctve jeho otca L. I., z ktorej návštevy na tom istom\nmotorovom vozidle sa vrátil v neskorých večerných hodinách. Jeho poslednou informáciou bola správa\no tom, že Q. má prísť ráno pred reštauráciu Labuť o šiestej hodine. Ako dôvod, prečo tam chcel byť,\nuvádzal, že jednoducho chcel vidieť svojho syna.\nPočas celej svojej výpovede obžalovaný zdôrazňoval, že neexistuje jediný relevantný dôkaz, ktorý\nby ho akokoľvek spájal so skutkom. Uvádzal, že v priebehu prípravného konania sa neskúmalo, či\nniekto na Arménskej ulici, kde býva používa vozidlo Kangoo (viď súvislosť s kamerovými záznamami,\nktoré budú spomenuté neskôr), podľa jeho vyjadrenia „nepasujú kamerové záznamy\" a zdôrazňoval i\nrozpory vo výpovediach poškodeného. Tento hovoril najprv o zeleno-hnedých očiach páchateľa, neskôr\nto menil, pričom on má, podľa jeho názoru, oči jednoznačne modrej farby. Poukazoval tiež na „krivé\nvýpovede\" poškodeného z minulosti a dôraz kládol i na to, že poškodený ho opoznal len po viac ako\ntroch mesiacoch.\n\nPokiaľ ide o zbrane, tieto „nikdy nevlastnil, nevlastní a ani nebude vlastniť\", priznal len, že strieľal zo\nvzduchovky na gymnáziu. Pokiaľ ide o styk so svojim synom Q., tvrdil, že sa s ním stretával pravidelne\na ak sa s ním stretnúť nemohol, vždy sa ospravedlnil.\nObžalovaný bol veľmi aktívny aj v rámci komentovania jednotlivých dôkazov, ktoré boli na\nhlavnom pojednávaní vykonané, najmä pokiaľ ide o prehrávanie vo veci zabezpečených záznamov\nbezpečnostných kamier a príslušnej fotodokumentácie. Viackrát upozornil na časový nesúlad týchto\nzáznamov a pokiaľ ide o fotografie chronologicky zachytávajúce príchody a odchody motorových vozidiel\nz blízkosti miesta jeho trvalého bydliska, tvrdil, že na kamerových záznamoch je „nejaké vozidlo\", resp.\n„nejaká dodávka\", pričom sa evidentne vyhýbal odpovedi na otázku, či môže ísť o niektoré z motorových\nvozidiel, ktoré v tom čase používal (Renault Kangoo, Mercedes ML). Neučinil tak ani v súvislosti s\nmotorovým vozidlom, ktoré je zachytené bezpečnostnou kamerou na Estónskej ulici dňa 14.06.2014\no XX:XX:XX (bezpečnostná kamera firmy ASM, s.r.o.), ktoré dokumentuje príchod motorového vozidla\njednoznačne minimálne podobného „jeho\" typu Renault Kangoo vrátane dokumentovanej farby, a to\nv čase, kedy aj podľa jeho vyjadrenia sa naozaj mohol vracať z návštevy svojich rodičov v Šaštíne.\nNa poslednom hlavnom pojednávaní, kedy súd vypočúval majiteľov bezpečnostných kamier z blízkosti\nobydlia obžalovaného, tento zdôraznil, že ide o záber vozidla, ktoré neskôr mohlo zabočiť do slepej\nulice, kde je viacero parkovísk patriacich k panelovým bytom a vozidlo preto nemuselo pokračovať po\nArménskej ulici, čo môže vysvetľovať to, že v ten istý čas takéto vozidlo nie je zachytené na zázname\nbezpečnostnej kamery V. G. (ide o kameru za domom obžalovaného, čiže predmetný dom obžalovaného\nsa nachádza medzi týmito kamerami).\nTu treba podotknúť, že prehliadkou dostupných „google máp\" z už uvedenej elektronickej aplikácie\nje naozaj možné overiť, že za bezpečnostnou kamerou na Estónskej ulici, pokiaľ vozidlo ide po\nArménskej ulici, toto vskutku môže odbočiť do slepej ulice, kde je miesto na odparkovanie viacerých\nmotorových vozidiel. Obžalovaný tak aspoň teoreticky mohol vysvetliť, z akého dôvodu sa toto vozidlo\nďalej neobjavuje na kamere V. G. (ak teda nebolo jeho), on však v rámci posledného dňa nariadeného\nhlavného pojednávania, kedy ani nevedel, že túto okolnosť bude súd podrobne skúmať, spontánne\nuviedol, že on vlastne na Arménsku ulicu z tejto strany ani nevošiel a išiel po ulici Podunajskej. Po\nprehliadnutí si mapy, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ak by išiel po ulici Podunajskej, musel prísť\npred svoj dom z opačnej strany a v takomto prípade ho musela zachytiť kamera V. G., obžalovaný\n(najprv sa vyhýbajúc odpovedi na priame otázky) uviedol, že on nešiel ani tadeto, ale Renault Kangoo\nzaparkoval na Podunajskej ulici a do svojho domu vošiel zadnou bráničkou, ktorú z tejto ulice má. V tejto\nsúvislosti je potrebné konštatovať, že Podunajská ulica je relatívne frekventovanou ulicou, kde síce nie\nje zákaz parkovania, ale chýba odstavný parkovací pruh a každé vozidlo, ak nechce výrazne zasahovať\ndo cestnej premávky musí parkovať sčasti na chodníku, pričom obžalovaný v rámci fotodokumentácie\nsvojho bydliska na požiadanie predsedu senátu ukázal na fotografiu číslo 13, resp. na jej premietnutý\nzáznam z príslušného DVD a uviedol, že toto je vchod „zozadu\" o ktorom predtým hovoril a ktorý mal\npoužiť. Fotografia nie je veľmi kvalitná, je z nej však zrejmé, najmä vzhľadom k popadaným konárom na\ncestu, že ide o vchod zarastený, ktorý nejaví známky používania.\nZa tejto situácie odpovedajúc na otázky žiadajúce vysvetlenie takejto zmeny, pokiaľ ide o spôsob\nzaparkovania vozidla Renault Kangoo, sa obžalovaný vyjadril v tom zmysle, že si to „nechal až na teraz\",\naby poukázal na „pamflet\" prokurátora. Okolnosti súvisiace s tým, že v podstate od začiatku trestného\nstíhania aktívne sledoval spis a vedel, že jeden zo základných argumentov prokurátora je dokumentácia\nnafoteného vozidla pripomínajúceho Renault Kangoo, v súvislosti s prezentovaním takejto informácie\naž po deviatich mesiacoch väzby nijakým spôsobom nevysvetľoval.\nPokiaľ ide o fotodokumentáciu zachytených cyklistov, obžalovaný sa sústredil na poukázanie na časové\nnezrovnalosti, najmä pokiaľ ide o prokurátorom predpokladaný „ návrat páchateľa\" na foto č. 8 pripojenej\nanalýzy kamerových záznamov, kde táto fotografia časovo predchádza foto č. 7, (podľa prokurátora foto\nč. 7 má byť fotografia, ktorá foto č. 8 mala chronologicky predchádzať). Tu treba podotknúť, že takýto\nchronologický nesúlad z analýzy kamerových záznamov a ich prehratia - avšak len pokiaľ ide o výber\nfotografií, naozaj vyplýva.\nV súvislosti s cyklistom je ešte potrebné uviesť, že obžalovaný poukazoval aj na rozpory vo výpovediach\npoškodeného, ktorý podľa jeho názoru nejednotne opisoval oblečenie strieľajúcej osoby. Vyjadril sa tiež\nk trasologickým stopám, ktoré boli zaistené v Renaulte Kangoo a ku ktorým bola vypočutá znalkyňa I.,\n\nktorá konštatovala typovo zhodné znaky otlačkov plášťov pneumatík zaistených v Renaulte Kangoo v\ninteriéri vozidla a na kartónovom papieri s otlačkami pneumatík zaisteného bicykla v rodinnom dome\nrodičov obžalovaného v Šaštíne, o ktorom bicykli sestra obžalovaného V. P. vo výpovedi spred vznesenia\nobvinenia (stanovisko súdu použiteľnosti tejto časti výpovede bude vysvetlené ďalej) uviedla, že ide\no bicykel, ktorý si obžalovaný v noci deň pred inkriminovaným skutkom mal brať domov. Obžalovaný\nuviedol, že on žiadny bicykel nikdy v aute neprevážal a nevedel vysvetliť, ako sa predmetné trasologické\nstopy v motorovom vozidle Renault Kangoo objavili. Zdôrazňoval len, že toto vozidlo okrem neho\npoužíval len jeho otec, tento si však nezvykol toto vozidlo od neho pýtať a on svojich rodičov navštevoval\ntakmer výlučne na tomto vozidle.\nSvedok poškodený S. O. v prvej časti svojej výpovede najprv pomerne rozsiahlo a podrobne opísal\nvzťahy s obžalovaným, ktoré hodnotil ako spočiatku dobré, neskôr sa však stali problematickými. Jeho\ndcéra, manželka obžalovaného, S.. L. I. bola v roku 2009 zavraždená, pričom pred tým v roku 2006\nušla od manžela, ktorý ju psychicky i fyzicky týral. Podľa jeho vyjadrenia viackrát mala modriny, pričom\nobžalovaný týral aj deti. Od momentu, kedy sa vzťahy výrazne zhoršili, riešili rôzne situácie, ktoré vyústili\ndo rôznych podaní, či už z jednej alebo druhej strany, pričom tieto okolnosti v zásade popisoval podobne\nako obžalovaný I..\nDňa 10.04.2014 Q. súd zveril do opatery starým rodičom, pričom pred týmto dátumom obžalovaný\ntakmer všetky stretnutia so synom odvolal, resp. sa ospravedlnil, že nemôže prísť. Po dátume\nrozhodnutia súdu sa to všetko zmenilo a záujem o stretávanie sa s Q. javil naozaj často.\nV ďalšej časti svojej výpovede poškodený opísal svoj odchod z miesta trvalého bydliska, kde došlo k jeho\npostreleniu. Q. mal prísť v nedeľu 15.06.2014 ráno o šiestej hodine tak, ako oznámil aj obžalovanému,\non však musel ísť skôr, nakoľko pred piatou hodinou telefonovala spolužiačkina matka, ktorá uviedla, že\nautobus s deťmi je už na Slovensku. On sa rýchle obliekol na pyžamo a i keď mali v pláne pôvodne po Q.\nísť spolu s manželkou, rozhodol sa, že pôjde sám. Nasadol do auta a keď vyšiel z podzemnej garáže a\nišiel cez „šikanu\", z pravej strany k autu priskočil muž, zastal pred ním a asi dve sekundy mieril na neho.\nPoškodený „miestoprísažne\" vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že v strelcovi spoznal obžalovaného I..\nV ďalšej časti výsluchu opísal spôsob streľby, neskôr strelec uskočil z jeho strany nabok a spolu padli\nštyri výstrely. On sa snažil týmto výstrelom uhnúť kývavým pohybom tela spredu dozadu, pričom však\nčasť výstrelov ho zasiahla. I keď si necítil ľavú ruku, bol schopný prísť s motorovým vozidlom na miesto,\nkde mal dôjsť autobus s jeho vnukom Q.. Tu sa ho už ujali spolužiaci jeho vnuka, resp. ich rodičia a\nneskôr rýchla zdravotná pomoc a policajti.\nPočas svojho výsluchu zdôrazňoval, že jeho jediný záujem a záujem jeho manželky je starostlivosť o ich\nvnuka Q., pričom doslova uviedol, že sa naplnili odkazy od pána I., že ho „zakope\". Možno konštatovať,\nže pred súdom okolnosti skutku opisoval v zásade racionálne, pričom významnú časť výsluchu súd\nvenoval požiadavke na vysvetlenie tej skutočnosti, že napriek tomu, že páchateľa opoznal v podstate\nihneď pri streľbe, konkrétne ako páchateľa ho menom označil až niečo vyše troch mesiacov po streľbe.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poškodený o V. I. síce v podstate hovoril už od začiatku, avšak\nv zásade len ako o osobe, ktorá jediná mala motív mu uškodiť kvôli už pred tým opísaným rodinným\nproblémom. Poškodený s týmto súvisiace okolnosti vysvetľoval tým, že v tom čase ako osoba zranená,\nktorá prežila príhodu, ktorú opísal aj na súde, mal iné priority a chcel si zariadiť veci súvisiace s\nchodom jeho firmy i veci súvisiace s jeho súkromným životom ohľadne dedičstva, závetu a podobne.\nJednoznačne však zotrval na tom tvrdení, že v páchateľovi opoznal V. I. a to nie len podľa hornej časti\ntváre, ktorú mu pod šiltovkou videl, ale aj podľa pohybov, ktorými uskočil od motorového vozidla. V. I. je\nbývalý futbalista, on je bývalý atlét, takže vie rozoznať rozdiely a špecifiká v pohybe futbalistov, pričom\nokrem iného tieto pohyby pozná aj z toho dôvodu, že V. I. ich ukazoval svojmu synovi Q..\nPokiaľ ide o oblečenie strelca, tento mal tmavú bundu zapnutú až ku krku, mal šiltovku a svetlejšie\nnohavice. Je potrebné konštatovať, že v popise páchateľa sa v rámci jednotlivých výpovedí nie všetky\ndetaily zhodovali, ako však vyplynie z ďalšieho, túto okolnosť súd vyhodnotil ako okolnosť na výsosť\nprirodzenú. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v takýchto vypätých situáciách, kedy človek\nbezprostredne vníma ohrozenie svojho vlastného života, sa opis detailov nemusí zhodovať s objektívnou\nrealitou. To, čo je zrejme dôležité v takýchto situáciách, je celkový dojem, resp. opoznanie niekoho\nna základe súhrnu špecifických znakov. V tejto súvislosti preto súd podotýka, že obžalovaným toľko\nzdôrazňovaná rozdielnosť výpovedí ohľadne farby jeho očí v tomto prípade nemohla a ani nehrala\n\ntakmer žiadnu úlohu, nehovoriac o tom, že aj podľa vlastného pozorovania členov senátu označenie\nfarby očí obžalovaného naozaj nie je jednoznačné - i keď je zrejmé, že v zreniciach prevažuje farba\nmodrá. Jej prechod do zelenej v rámci farebného spektra je však evidentný, pričom súd nevidí žiadny\ndôvod tejto skutočnosti prikladať obzvlášť dôležitý význam.\nVo veci bol vypočutý aj svedok S. O., syn S.. L. O. z prvého manželstva a nevlastný brat Q. I.. Tento\nsvedok nebol priamym účastníkom žalovaného skutku, vypovedal však k okolnostiam, ktoré súvisia s\ncelkovou situáciou rodiny, v ktorej vyrastal syn obžalovaného Q. I.. Podobne ako poškodený S. O. aj\ntento svedok V. I. opísal ako človeka, ktorý sa jemu, jeho matke i ostaným členom rodiny spočiatku javil\nako normálny človek, ktorý javil záujem o rodinný život, spočiatku aj on s ním mal dobrý vzťah a zmenil\nsi aj priezvisko na priezvisko I..\nNeskôr však v rodine začali problémy a svedok opísal viacero príbehov, kedy nie len jeho, ale aj matku L.\nI. V. I. psychicky a fyzicky týral a bil. Tak isto bez zvláštnych emócií a kľudne, podobne ako S. O., opísal\nspolu tri príbehy, v rámci ktorých obžalovaný prejavil podľa jeho názoru naozaj patologické správanie\nsa, ktoré bolo najevidentnejšie pri príhode s kartami, kedy kvôli výhre svedka ho obžalovaný vytiahol za\nucho po schodoch a obúchal mu hlavu o zábradlie (v tejto súvislosti treba spomenúť, že obžalovaný aj\ntoto komentoval len tak, že na to neexistuje žiadny dôkaz).\nPokiaľ ide o súdom skúmaný skutok, jemu telefonovali neskôr, pričom keď tesne po zranení starého\notca sa spytoval Q., čo sa stalo, tento mu odpovedal niečo v tom zmysle, že „otec zase pokračoval\". On\nnepochybuje, že Q. I. zo streľby na svojho starého otca podozrieva svojho otca V. I., pričom rovnako\nsvojho otca podozrieva aj zo smrti svojej matky. Je však pravdou, že Q. o tomto nechcel hovoriť, čo je\nz psychologického hľadiska a z hľadiska všeobecne známych poznatkov a skúseností situácia naozaj\nbežná. Pokiaľ ide o ich spoločnú matku, Q. sa doslova vyjadril, mysliac tým obžalovaného, že „ten kokot\nzabil našu matku\". Podobne ako on, aj Q. mal konflikty so svojim otcom a doslova sa mu snažil vyhýbať.\nOtca sa podľa jeho názoru bojí a keď toto on V. I. vysvetľoval, on mu na to odpovedal „od teraz si veľký\npozor musíš dávať aj ty\".\nAj jemu starý otec o tom, koho v páchateľovi spoznal, hovoril až tri - tri a pol mesiaca po tom, čo\nsa to stalo. Starý otec o tej situácii nechcel hovoriť, prvoradé bolo jeho liečenie a oni sa ho na to ani\nnepýtali. Po návšteve polície však aj jemu povedal, že je jednoznačne presvedčený o tom, že na neho\nstrieľal obžalovaný V. I.. Podľa jeho názoru tak jeho starý otec ako aj stará matka O. nemali nikdy s\nnikým konflikty a aj on patrí medzi osoby, ktoré podozrievajú V. I. z usmrtenia jeho matky. Aj S. O.\nvšak rozhovory na túto tému, resp. zážitky s týmto súvisiace evidentne vytesňuje, pričom svoju výpoveď\nprimárne nezameral na opis obžalovaného ako osoby, ktorá výrazne škodí jeho rodine. Podobne ako\npoškodený S. O. však aj tento svedok v pasážach, kedy hovoril o rodinných problémoch, tieto pomenúval\nzjavne bez toho, aby niečo zveličoval, sčasti uznal to, že najmä spočiatku obžalovaný V. I. bol dobrý otec\na v rámci kritických pasáží svojej výpovede, kedy hovoril o jeho povahe, sa bez akýchkoľvek problémov\npozeral priamo na obžalovaného.\nV súvislosti s týmto svedkom, obdobne ako so svedkom predchádzajúcim, obžalovaný V. I. jeho výpoveď\nspochybnil, hoci nevedel vysvetliť, čo môže byť dôvodom, že svedok si takéto veci na neho vymýšľa.\nAko dôkaz dobrých vzťahov medzi nimi predložil súdu „maturitné oznámenie\", ktoré mu S. O. odovzdal\na pozval ho na jeho stužkovú. S. O., ktorý bol prítomný pri tejto časti výpovede obžalovaného (bolo to už\npo jeho výsluchu), uviedol, že oznámenie, ktorých dali vytlačiť spolu asi tristo, V. I. síce odovzdal, avšak\nv žiadnom prípade ho nepozýval na svoju stužkovú.\nPokiaľ ide o spolužitie obžalovaného s jeho bývalou manželkou, obdobne ako svedkovia O. a O. toto\nspolužitie popisovala aj manželka poškodeného S. O. D. O.. Táto tak isto potvrdila, že spočiatku toto\nspolužitie bolo zo strany ich rodiny hodnotené ako dobré, neskôr však začali vážne problémy. Dcéra\nchodila často dobitá a obžalovaný bil aj svoje deti, resp. ubližoval Q., ale aj synovi ich dcéry z prvého\nmanželstva S. O..\nSvedkyňa podobne ako S. O. spomenula niekoľko príbehov týkajúcich sa fyzického a psychického\ntýrania detí, ktoré komentovala tak, že sa „hanbí o nich rozprávať\". Za všetky tieto príhody možno\nspomenúť situáciu, kedy sledovala, ako obžalovaný hral so svojim starším synom stolný tenis, pričom ho\n\nznemožňoval, hovoril o tom, že nevie hrať a v priebehu hry sa postavil k pingpongovému stolu, vystavil\nsvoje prirodzenie a povedal, že „aj tento by zahral lepšie ako ty\".\nVzťah Q. k svojmu otcovi hodnotila ako negatívny. Keď Q. obžalovaného navštívil, vracal sa od\nneho v „dezolátnom stave psychicky aj fyzicky\". Až do doby, kým súd definitívne nenariadil náhradnú\nstarostlivosť starých rodičov, čo bolo niekoľko desiatok dní pred žalovaným trestným činom, obžalovaný\nV. I. záujem o stretanie sa so svojim synom javil len symbolický, resp. pokiaľ sa aj mal s ním v zmysle\npríslušných súdnych rozhodnutí stretnúť, vo veľkej väčšine prípadov sa ospravedlnil. Toto sa zmenilo\naž po už spomínanom rozsudku súdu ohľadne náhradnej starostlivosti nad Q. I., čiže v dobe tesne\npred spáchaním skutku voči poškodenému obžalovaný začal oveľa výraznejšie javiť záujem o kontakt\nso svojim synom, pričom svedkyňa potvrdila i poškodeným uvádzanú skutočnosť, že obžalovaný sa\nniekoľko dní pred príchodom Q. zo zájazdu v Paríži veľmi vehementne dožadoval oznámenia presného\nčasu, kedy má Q. z Paríža prísť.\nPokiaľ ide o okolnosti skutku, ktorý bol žalovaný, táto svedkyňa pri streľbe prítomná nebola, túto ani\nnepočula, a v podstate len potvrdila všetky okolnosti tak, ako ich opisoval jej manžel poškodený S. O..\nSpolužitie s ním hodnotila ako úplne bezproblémové, pričom zdôraznila i to, že jej manžel s výnimkou\nV. I., kvôli rodinným problémom, nemal s nikým žiadne konflikty ani súkromného, ani pracovného\ncharakteru. Ona ho vnímala ako naozaj nekonfliktného človeka. Pokiaľ ide o rozhovory po vzniku zranení\npoškodeného, zdôrazňovala, že poškodený o tomto nechcel hovoriť a aj jej o tom, že v strelcovi spoznal\nV. I., povedal až v dobe, kedy ohľadne tejto skutočnosti priamo označiac páchateľa vypovedal na polícii.\nK charakteru obžalovaného a k spôsobu jeho rodinného i pracovného života vypovedali aj svedkovia\nF.. arch. K. P. a Y. S. (v prípade svedka P. ide o svedka, ktorého navrhla vypočuť obhajoba na základe\npolíciou spracovaného úradného záznamu). Svedok K. P. sa k osobe poškodeného S. O. v zásade\nvyjadroval neutrálne, resp. nevedel uviesť žiadnu okolnosť súvisiacu s činnosťou firmy alebo pracovnou\nčinnosťou poškodeného, ktorá by mohla byť dôvodom útoku voči jeho životu. Z hľadiska hodnotenia\ntakejto možnosti sa vyjadril, že „pochybuje o tom\", že by pracovná činnosť poškodeného mohla byť\ndôvodom takéhoto útoku, ide o bývalého kolegu poškodeného, s ktorým dlhé roky spolupracoval, pričom\nfirma, v ktorej pracovali, bola väčšinou „v kladných číslach\", nevykazovala dlhy a neregistroval žiadne\nproblémy s obchodnými partnermi.\nNepotvrdil informáciu obžalovaného, podľa ktorého sa poškodený mal vyjadriť, že všetci vo firme sú\nlen „bežci na určitú dobu a že ich aj tak po čase z firmy vyhádže\", takýto štýl vyjadrovania sa nebol\nštýlom poškodeného. Považoval ho však za zvláštneho človeka, ktorý mal svoje spôsoby a on s ním\nnie vždy súhlasil.\nSvedok Y. S. uviedol, že obžalovaného pozná zhruba od roku 1996 a boli v relatívne úzkom kontakte.\nPodobne ako členovia rodiny O., i on potvrdil problémy rôzneho charakteru medzi obžalovaným a jeho\nmanželkou L.. On konkrétne bol spočiatku na strane obžalovaného, neskôr sa však dozvedel rôzne veci,\nktoré ho priviedli k záveru, že pravdivejšie problémy v rodine opisuje L. I.. Istý čas obžalovaný u neho\nbýval, avšak došlo k viacerým konfliktom, na základe ktorých mu on povedal, že si už viac nepraje, aby\nsa obžalovaný u neho zdržiaval a prespával. Potvrdil tiež, že obžalovaný ho obvinil z vydierania za 7\nmiliónov Sk, toto sa však nezakladalo na pravde a išlo o výmysel obžalovaného.\nObžalovaný mu zazlieval, že začal nadržiavať L. a hovoril mu, že „spraví s nimi poriadky\", resp. „dá ich\ndo poriadku\". Potvrdil, že L. bola viackrát zbitá, takže pokiaľ ide o interpretáciu toho vyjadrenia „dá ich\ndo poriadku\", on si myslel, že s nimi (L. a jej rodinou) niečo „podnikne\", zrejme „fyzicky\". Rozdielne ako\nobžalovaný vypovedal ohľadne jeho záujmu o zbrane a strieľanie a jednoznačne potvrdil, že obžalovaný\nho žiadal, aby mu pomohol zohnať zbraň. Bolo to z dôvodu, že si chcel zastrieľať, pričom obžalovaný\nvedel, že on je držiteľom zbraní. Zbraň mu však nikdy nezohnal a ani neboli spolu strieľať.\nPokiaľ ide o žalovaný skutok, resp. jeho priebeh, svedok sa k tejto skutočnosti vyjadriť nevedel, pričom v\nsúvislosti s obžalovaným aj tu je potrebné zdôrazniť, že tento vehementne namietal skutočnosti tvrdené\nsvedkom. Uviedol, že v podstatných veciach nehovorí pravdu, pričom to bol on, ktorý svedkovi v dobe\nkrízy jeho manželstva umožnil prespávať u neho.\n\nK okolnostiam, ktoré či už priamo alebo nepriamo súviseli s priebehom žalovaného skutku, boli vypočutí\ntiež svedkovia S. S. - zamestnanec bezpečnostnej služby podnikateľského subjektu, ktorý sídli v blízkosti\nmiesta činu a už v úvode odôvodnenia tohto rozsudku spomenutý svedok npráp. S. S., ktorý sa ako jeden\nz prvých zasahujúcich policajtov dopravil na miesto, kde ukončil svoju jazdu zranený poškodený S. O..\nS. S. uviedol, že v čase ktorý mohol bezprostredne predchádzať dobe zranenia poškodeného a v\nblízkosti miesta činu vykonával svoju pravidelnú obchôdzkovú činnosť, pričom na mieste, ktoré presne\noznačil na náčrtku, a ktoré je len niekoľko desiatok metrov od miesta činu, spozoroval osobu, ktorá mu\nbola podozrivá. I keď presný popis tejto osoby najmä na hlavnom pojednávaní už nevedel uviesť, v\nzásade pri všetkých svojich výpovediach hovoril o tom, že táto osoba mala šiltovku, rifle, bundu tmavšej\nfarby a ruksak. Zdala sa jej „taká nesvoja\", chodila niekoľko metrov okolo áut hore dole, pričom on si\nskôr myslel, že má v záujme niečo robiť s týmito autami. Streľbu nepočul, ani nevidel a na miesto činu\nsa dostavil až po tom, kedy začali policajti svoju kriminalistickú činnosť, pričom im opísal skutočnosti,\nktoré predtým pozoroval. Aj vzhľadom k ostatným vo veci zisteným skutočnostiam je zrejmé, že tento\nsvedok opisoval neskoršieho páchateľa útoku na S. O., i keď žiadne ďalšie markanty, ktoré by dovolili\npáchateľa identifikovať, si nevšimol. Na mieste činu, resp. v jeho okolí žiadny bicykel nevidel.\nV súvislosti s týmto svedkom je ešte potrebné uviesť, že osobu s bicyklom na týchto miestach pozoroval\nasi tri alebo štyri dni predtým, než došlo k spáchaniu žalovaného skutku, pričom však podľa jeho\npresvedčenia nešlo o tú istú osobu, ktorú videl pred prejednávanou streľbou. Bol vypracovaný aj identikit\ntejto osoby a svedok nevedel uviesť, či ním pozorovaná osoba niekoho čakala, pozorovala, resp. sa len\nchcela skryť pred páľavou na zatienenej časti pozemku.\nSvedok npráp. S. S. je zrejme prvou osobou, ktorá sa s poškodeným rozprávala o tom, čo sa mu\nstalo. Uviedol, že po príchode pred reštauráciu X. videl na sedadle tmavého Audi Q5 sedieť staršieho\nprešedivelého pána, ktorý mal zranenie na krku. Spytoval sa ho, čo sa mu stalo, pričom on uviedol,\nže ako vychádzal z garáže na Tomášikovej ulici, prebehol k jeho autu maskovaný muž, ktorý niekoľko\nkrát vystrelil a zranil ho. Uviedol, že má podozrenie na svojho zaťa, ktorý sa snaží vysúdiť do svojej\nstarostlivosti od nich jeho syna Q., ktorý je zverený starým rodičom. Podľa vyjadrenia tohto svedka zať\nsa nástojčivo domáhal dátumu, času a miesta, kde má prísť vnuk, i keď bolo zrejmé, že po neho majú\nprísť starí rodičia.\nTento svedok ďalej kontaktoval aj ďalšie osoby, ktoré boli na mieste príchodu poškodeného, vrátane\njeho vnuka Q.. Tento sa na neho v podstate skoro až osopil, že „vy neviete, čo sa stalo, vy neviete, že\nmi zabili mamu...?\" z čoho on vydedukoval, že z útoku na starého otca syn podozrieva svojho otca, čo\nmu potvrdili aj okolostojaci. Títo uviedli, že podľa nich nie je náhodou, že bolo strieľané na Q. starého\notca, pričom Q. kontakt so svojím otcom nechcel mať.\nSvedok potvrdil i to, že na predmetné miesto sa neskôr dostavil aj V. I., o ktorom zistil, že ide o osobu, o\nktorej predtým rozprávali tak poškodený, ako aj na mieste prítomní rodičia detí vracajúcich sa zo zájazdu.\nV. I. musel vidieť, že je tam sanitka, mohol vidieť aj to, že na mieste je postrieľané auto a v aute už\nnikto nesedí. Na nič sa nespytoval, pričom rešpektoval všetky pokyny polície. Jeho správanie sa mu\npripadalo „absolútne chladné\".\nPokiaľ mal svedok konkretizovať svoje podozrenie na svojho bývalého zaťa, spomenul si, že poškodený\nhovoril o tom, že sa so svojim zaťom stále súdi a toto je jediná osoba, s ktorou on má konflikt. Vyslovene\nuviedol, že nikto iný mu nemá záujem poškodiť. Okolnosti, že vyšetrované skutočnosti mohli prebehnúť\ntak, ako to potvrdzuje tento svedok, dokumentuje i správa, resp. prehratie záznamu zo systému REDAT,\nktorý dokumentoval komunikáciu policajtov súvisiacu s prešetrovanou skutočnosťou.\nZ tejto komunikácie je zrejmé, že na mieste príchodu poškodeného policajti naozaj zistili skutočnosti, v\nzásade tak ako ich popisoval aj vyššie uvedený svedok, pričom z prepisu záznamu i z jeho prehratia\nje zrejmé, že i vyšetrujúci policajti jednoznačne zo spáchania skutku podozrievali V. I.. V tejto súvislosti\nje však potrebné spomenúť i to, že komunikujúci policajti uvádzali, že „popis sa nezhoduje s popisom\npáchateľa... zrejme išlo o vraždu na objednávku\", pričom súd aj tejto okolnosti, ktorá v zásade svedčila\nv prospech obžalovaného, venoval zvýšenú pozornosť.\n\nTu je možné uviesť, že podľa zistených relevantných skutočností poškodený o páchateľovi hovoril ako\no „maskovanom\" mužovi, pričom niektoré dôkazné prostriedky nasvedčujú tomu, že páchateľ mal byť\nsilnejšej postavy. Jeho opisovaná výška a vek sa však v zásade zhodujú s opisom obžalovaného, pričom\nneskôr aj samotný poškodený uvádzal, že sa mu zdalo, že útočník, ktorý mal na vrchu bundu zapnutú\naž po krk, mal na sebe viac vrstiev oblečenia. Tu treba uviesť, že obžalovaný I. je skôr vyššej a možno\npovedať štandardnej postavy. V každom prípade je možné konštatovať, že viacvrstvové oblečenie, resp.\nprekrytie spodného oblečenia hrubou po krk zapnutou bundou môže opticky postavu zväčšovať. Pokiaľ\nide o výraz „maskovaný\", použil ho len svedok S., pričom poškodený v rámci svojich prvotných výpovedí\nvo veci o nejakom maskovaní páchateľa nehovorí, spomína len šiltovku a „vysoký, taký stalinský límec\".\n(Tu súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že poškodený v podstate na druhý deň po skutku odmieta\nvo veci vypovedať a pred svojou výpoveďou, kedy jednoznačne označil za páchateľa V. I., vypovedá\nlen dňa 30.06.2014, kedy uvádza, že páchateľ mal už spomenutú šiltovku, vysoký golier, do tváre mu\nnevidel, videl mu však oči. Jeho postavu hodnotí ako takú „macatú\".)\nPokiaľ ide o svedkov, vo veci boli ešte vypočutí L. P., V. G. a S. S.. Vo všetkých prípadoch ide o\nosoby ktoré vypovedali k okolnostiam dokumentovania okolia bydliska obžalovaného, najmä pokiaľ ide\no zabezpečené kamerové záznamy, resp. v osobe S. S. ide aj o majiteľa vozidla Renault Kangoo,\nktorý býva v susedstve obžalovaného. Relevancia týchto svedeckých výpovedí bude zohrávať úlohu pri\ntých častiach odôvodnenia rozsudku, kedy súd bude vyhodnocovať zabezpečenú fotodokumentáciu a\nkamerové záznamy a v tejto časti odôvodnenia rozsudku na význam týchto výpovedí bude aj poukázané.\nUž teraz je však možné konštatovať, že vozidlo S. S., ktoré je aj fotograficky zadokumentované,\nv žiadnom prípade nespĺňa parametre vozidla zachyteného na bezpečnostných kamerách, ktorých\nvýznam bude vysvetlený v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Inak povedané, motorové vozidlo\nRenault Kangoo patriace S. S. nie je motorovým vozidlom, ktoré zachytávajú kamery a fotodokumentácia\nzabezpečená orgánmi činnými v trestnom konaní.\nPokiaľ ide o psychiatrické a psychologické skúmanie tak obžalovaného, ako aj poškodeného, k veci\nboli z vlastnej iniciatívy súdu vypočutí znalci S.. S. E. a znalkyňa S.. O. E.. Obidvaja títo znalci sa na\nhlavné pojednávanie dostavili po vzájomnej dohode so spoluznalcami a uviedli, že ich závery znaleckého\nskúmania nie sú odlišné a zhodujú sa.\nZnalec S.. S. E. zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku, odvolal sa naň a tak tento znalecký\nposudok bol prečítaný. Znalci vo svojom posudku nekonštatovali prítomnosť žiadnej duševnej choroby\nu obžalovaného, ktorá by mohla mať akýkoľvek vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.\nZnalci však konštatovali, že v tom čase obvinený sa odmietol podrobiť testovým metódam skúmania\nštruktúry osobnosti, ktorých použitie ako jediné môže dať odpovede ohľadne toho, či v prípade skúmanej\nosoby ide o abnormne psychopaticky štruktúrovanú osobnosť.\nZnalkyňa S.. O. E. sa podieľala na znaleckom posudku, ktorý sa týkal posúdenia osoby a osobnosti\npoškodeného S. O.. Aj táto znalkyňa v plnom rozsahu zotrvala na záveroch podaného posudku, odvolala\nsa naň a tak tento posudok bol prečítaný. V súvislosti s duševným zdravím poškodeného S. O. tak isto\nmožno konštatovať, že ani tento netrpí žiadnym duševným ochorením a jeho rozpoznávacie a ovládacie\nschopnosti boli a aj sú v plnej miere zachované.\nV rámci skúmania okolnosti spočívajúcej v tom, že poškodený až po niekoľkých mesiacoch páchateľa\noznačuje menom, znalkyňa doslova uviedla, že pokiaľ do svojho myslenia zakomponuje anamnestické\nvnímanie veci súvisiace s vraždou dcéry poškodeného a početné konflikty so zaťom, ktoré nikto\nnepopieral, poškodený sa cítil byť ohrozený a najmä cítil ohrozenie svojej rodiny. To podľa jej názoru\nvysvetľuje latenciu a neskoršie oznámenie identity páchateľa. Poškodený jednoducho dlho rozmýšľal,\nkým podal trestné oznámenie. Znalkyňa tiež zdôraznila podľa nej dôležitú okolnosť - obavy o vývoj\nvnuka Q., ktorého do celej záležitosti nechcel zaťahovať a tento bol svedkom napätia i konfliktov. Podľa\nnázoru znalkyne vyšetrovaný S. O. žije vo vzornom manželstve, všetky konflikty znáša nepríjemne, ale\npredovšetkým nechce, aby čokoľvek prežité malo vplyv na vývoj jeho vnuka. Na druhej strane by však\nnebol rád, keby vnuk žil v presvedčení, že tu žiadna spravodlivosť neexistuje, a najmä z tohto dôvodu\nsa nakoniec rozhodol páchateľa označiť.\nVo veci boli tiež vykonané ohliadky miesta činu i rodinných domov tak obžalovaného ako i jeho rodičov\na rôzne kriminalistické skúmania. Výsledkom týchto aktivít je viacero znaleckých posudkov, ktoré v\n\nzásade potvrdzujú len tú skutočnosť, že poškodený bol postrelený spôsobom, ako je to uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku a na mieste činu sa našli spolu 4 nábojnice, ktorých skúmanie nijak\nneprispelo k identifikácii páchateľa. Rovnako k identifikácii páchateľa neprispeli ani skúmania ďalších\nstôp a zjednodušene povedané výsledky chemických, biologických, balistických i iných expertíz žiadnym\nspôsobom nenapomohli tomu, aby mohol byť páchateľ identifikovaný. V tomto prípade je potrebné\nkonštatovať i to, že žiaden z vykonaných kriminalistických dôkazov, tak ako nepotvrdil tú skutočnosť, že\npáchateľom je obžalovaný V. I., túto okolnosť ani nevyvrátil.\nV tejto súvislosti - opäť z vlastnej iniciatívy súdu - bol vykonaný dôkaz aj osobným výsluchom znalcov\nz odboru kriminalistickej chémie a z odboru trasológie (stopy týkajúce sa povýstrelových splodín\na trasologické stopy nájdené v Renaulte Kangoo, ktoré používal obžalovaný). Súd považoval za\npotrebné predmetných znalcov vypočuť k istým všeobecným skutočnostiam, ktoré súvisia s ich odbornou\nkvalifikáciou.\nPokiaľ ide o odvetvie kriminalistickej chémie, je potrebné uviesť, že na tele obžalovaného neboli nájdené\nžiadne povýstrelové splodiny, pričom predmetné stery a bukálne výtery boli zabezpečené zhruba 45\nminút po tom, ako došlo ku skutku. Poverený pracovník Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ\nBratislava npor. F.. M. I. uviedol, že v zásade povýstrelové splodiny smerujú dopredu, môže však nastať\ni situácia, že povýstrelové splodiny sa objavia napr. aj na tvári strelca. Závisí to od viacerých okolností,\ntypu zbrane, vzdialenosti zbrane od tváre a podobne. V zásade je možné konštatovať, že ak má strelec\nrukavice, najmä nepriepustné, povýstrelové splodiny sa na rukách nevyskytnú. Kriminalistická prax však\nzaznamenala prípady, kedy sa povýstrelové splodiny vyskytli aj na rukách odetých do rukavíc, pokiaľ\nišlo napríklad o rukavice pletené. V takýchto prípadoch opäť povýstrelové splodiny na rukách sa môžu\nalebo nemusia vyskytovať.\nPovýstrelové splodiny v zásade nie je problém odstrániť mechanicky dôkladným umytím si rúk bežnými\ndezinfekčnými prostriedkami. To isté platí aj o oblečení, prípadne rukaviciach - aj z textílií je možné\npovýstrelové splodiny odstrániť, či už ich vyprášením alebo vypratím. Pri vyprášení textílie však je skôr\npravdepodobné, že tam niečo ostane. Povýstrelové splodiny, pokiaľ sa neodstránia mechanicky alebo\nnejak inak, na zachytenom materiáli je možné dokumentovať niekoľko hodín po tom, ako došlo k streľbe.\nPokiaľ ide o zaistené trasologické stopy vo vozidle Renault Kangoo, resp. na kartóne, ktorý sa vo vozidle\nnachádzal, poverená pracovníčka Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava mjr. F.. Z. I.\nuviedla, že v rámci skúmaných stôp konštatovala „zhodne uložené rôzne trojuholníky, kocky a obdĺžniky\",\npokiaľ ide o vzor skúmanej stopy (odtlačok plášťa) v porovnaní s porovnávacím materiálom, ktorým\nbol bicykel a plášte jeho kolies zaistený v rodinnom dome rodičov obžalovaného V. I.. Znalkyňa tiež\nkonštatovala, že ide o odtlačky dvoch rôznych plášťov pneumatík, pričom dva rôzne plášte vykazujúce\nzhodné štýlové prvky mal i skúmaný bicykel. Podľa jej názoru je veľmi nepravdepodobné, že by\nskúmané odtlačky pochádzali od iných plášťov než sú plášte bicyklové. Rozmiestnenie i charakter stôp\njednoznačne naznačovali, že vo vozidle musel byť prevážaný bicykel.\nVzhľadom k množstvu, kvantite i kvalite skúmaných stôp sa však znalkyňa nemohla jednoznačne\nvyjadriť, či odtlačky pochádzajú od plášťov pneumatík skúmaného bicykla. Mohla konštatovať len to,\nže vykazujú zhodne uložené rôzne znaky, na základe ktorej skutočnosti sa nemôže vyjadriť ani k miere\npravdepodobnosti, nakoľko tieto odtlačky pochádzajú z plášťov skúmaného bicykla.\nPokiaľ ide o znalecké skúmania, súdu bol tiež predložený znalecký posudok znalca F.. Z. H. z\nodvetvia kriminalistickej fotografie. Tento posudok a účasť znalca na hlavnom pojednávaní zabezpečil\nsplnomocnenec poškodeného.\nAj tento znalec sa v plnom rozsahu odvolal na svoj znalecký posudok, pričom je potrebné konštatovať,\nže sa týka analýzy fotografií, ktoré podľa názoru prokurátora zachytávajú príchod motorového vozidla\nRenault Kangoo, ktoré použil obžalovaný, z miesta činu. Ide najmä o fotografie, na ktorých je zachytené\nťažné zariadenie, resp. motorové vozidlo, na ktorom ťažné zariadenie je možné identifikovať, pričom je\npotrebné uviesť, že bolo skúmané aj motorové vozidlo Renault Kangoo používané obžalovaným, ktoré\nje aj fotograficky zachytené, pričom jednoznačne z týchto fotografií vyplýva, že ide o vozidlo s ťažným\nzariadením, ktoré zariadenie je prekryté červeným krytom.\n\nZnalec v rámci svojho posudku jednoznačne na ním skúmanej fotografii identifikuje významný detail\nna porovnávacom zariadení, pričom na ním skúmanom zobrazení je na strane 18 posudku (fotografia\nmotorového vozidla zabezpečená z bezpečnostnej kamery) identifikovaný rovnaký významný detail\n- červená farba krytu na ťažnom zariadení. Znalec jednoznačne dospel k záveru, že na fotografii\ndokumentovaná červená farba nemôže pochádzať z akejsi optickej alebo fotografickej deformácie\nskúmaného snímku, ale záber jednoznačne zachytáva objekt červenej farby, ktorý je v blízkosti ťažného\nzariadenia, resp. na ňom.\nPokiaľ ide o zabezpečené zábery z bezpečnostných kamier a ich fotodokumentačné spracovanie, je\npotrebné uviesť nasledovné.\nProkurátor súdu predložil tri série video a fotozáznamov z bezpečnostných kamier, ktoré zachytávajú\nv prvom prípade pohyb motorových vozidiel v okolí bydliska obžalovaného, v druhom prípade pohyb\ncyklistu, o ktorom sa prokurátor domnieva, že je páchateľom trestného činu z miest blízkych trestnému\nčinu a v treťom prípade pohyb motorového vozidla, o ktorom tvrdí, že ide o Renault Kangoo, v ktorom\nsa obžalovaný vracal z miesta činu. V skratke možno zhrnúť, že prokurátor sa domnieva, že obžalovaný\nniečo vyše pol hodiny pred spáchaním skutku odchádza z miesta svojho trvalého bydliska na vozidle\nRenault Kangoo, vezie v ňom bicykel, auto odparkuje na nezistenom mieste v blízkosti miesta činu,\npresadne na bicykel, k miestu činu sa priblíži na bicykli, spácha trestný čin, na bicykli sa vráti k\nmotorovému vozidlu Renault Kangoo, vracia sa na ňom domov a niečo vyše 20 minút po spáchaní\nskutku týmto vozidlom prichádza k svojmu domu. Zhruba o 7 minút na to na vozidle Mercedes od svojho\ndomu odchádza a prichádza k reštaurácii Labuť. Arménska ulica v Bratislave je relatívne krátka ulica\nv jej mestskej časti Vrakuňa, pričom orgány činné v trestnom konaní dokumentujú existenciu dvoch\nbezpečnostných kamier na tejto ulici. Jedna je v objekte firmy ASM, s.r.o. a dokumentuje v podstate\nvchod na Arménsku ulicu z ulice Estónskej, druhá je umiestnená na rodinnom dome V. G.. Rodinný dom\nobžalovaného sa nachádza medzi týmito dvomi kamerami. Podľa mierky dostupných máp je vzdialenosť\nmedzi týmito kamerami zhruba sto metrov.\nPrvý prokurátorom predložený videozáznam a fotozáznam je zo dňa 14.06.2014 z bezpečnostnej\nkamery na firme ASM, s.r.o., kde je vidieť, že o 23:.46:38-39 hod. od ulice Estónskej smerom na\nulicu Arménsku prechádza motorové vozidlo úžitkového typu („dodávka\"), o ktorom rôznymi typmi\nskúmania a vykonanými dôkazmi (stanovisko predajcu) bolo ustálené, že môže ísť aj o motorové vozidlo\nRenault Kangoo, prípadne motorové vozidlo Nissan Kubistar (toto tvrdenie platí o všetkých foto a video\nzáberoch, na ktorých sa obdobné motorové vozidlo vyskytuje). Prejazd takéhoto vozidla už potom nie\nje dokumentovaný na bezpečnostnej kamere V. G., čo znamená, že v predmetnom čase toto vozidlo po\nArménskej ulici ďalej nepokračovalo v jazde. Z hľadiska analýzy miesta aj podľa mapovej dokumentácie\nteda vozidlo muselo buď zabočiť na mieste ihneď po zábere kamery doprava k parkoviskám dvoch\npanelových domov (ide o slepú ulicu), alebo zastalo ešte na Arménskej ulici pred záberom kamery V.\nG.. Svedok L. P. pripustil istú časovú odchýlku v súvislosti s dokumentovaním času záberov na kamere,\npodľa jeho názoru však ide naozaj len o odchýlky minimálne, rátané na sekundy (najviac 1,5 minúty).\nNa druhý deň, teda v deň, kedy došlo ku skutku, s časovým údajom 4:35:00 kamera V. G. dokumentuje\nodchod zjavne podobného motorového vozidla, ktoré je zachytené predchádzajúci deň na kamere\nM., s.r.o., pričom kamera ASM, s.r.o. v kritickú dobu prejazd takéhoto motorového vozidla neeviduje.\nTo jednoznačne znamená, že predmetné vozidlo muselo vyjsť buď zo slepej ulice, ktorá je vyššie\nspomínaná, alebo parkovalo na ulici Arménskej, v priestoroch po vchode z ulice Estónskej. V. G. v rámci\nvýsluchu na hlavnom pojednávaní poukazujúc aj na jeho vyjadrenie z prípravného konania uvádza, že v\ntom čase bola kamera nastavená tak, že ukazovala zhruba o 20 minút neskorší čas, než bol čas reálny.\nZa tejto situácie prejazd motorového vozidla pripomínajúce vozidlo zachytené predchádzajúci deň na\nkamere ASM, s.r.o. bol dňa 15.06.2014 dokumentovaný zhruba o 4:15 hod (okrem „analýzy kamerových\nzáznamov do prípadu vraždy v štádiu pokusu poškodený S. O.\", ďalej „analýza kamerových záznamov\"\n- príloha k spisu ako orientačná pomôcka, viď aj č. l. 1360, 1380, 1381, 1355 a 1382).\nV ďalšom priebehu udalostí prokurátor dokumentuje pohyb cyklistu a na č. l. 1384 je zachytený záber\nkamery č. 16 firmy ELNEA a.s. Bratislava s časovým údajom 4:29:37, kde v diaľke sa mihne obrys,\no ktorom je možné predpokladať, že ide o cyklistu, pričom obdobne je možné vyhodnotiť i predmetný\nkamerový záznam (táto fotografia na analýze kamerových záznamov sa nenachádza).\n\nAj ďalšia dokumentácia činnosti bezpečnostnej kamery, tentokrát č. 1 firmy ELNEA a.s. Bratislava, podľa\nnázoru prokurátora dokumentuje pohyb cyklistu. Deje sa tak o 4:30:22 hod, kde v diaľke je zachytený\npohyb obrysu, ktorý je možné považovať za pohyb cyklistu - viď foto 3 na analýze kamerových záznamov\na tiež č. l. 1385.\nĎalej prokurátor dokumentuje pohyb cyklistu záberom kamery č. 3 firmy UTAR, s.r.o. Bratislava, kamera\nvykazuje časový údaj 04:31:19, kde v diaľke je opäť zachytený obrys, ktorý je možné považovať za\nobrys cyklistu (viď č. l. 1386, v tomto prípade nie je dokumentovaný touto kamerou pohyb cyklistu\nspäť, fotografia nie je na analýze kamerových záznamov). V chronologickom poradí nasledujú zábery,\nz ktorých je už evidentné, že dokumentujú pohyb cyklistu, ktorý vykazuje rovnaké znaky oblečenia a na\nviacerých záberoch vidieť, že cyklista má na sebe ruksak. Tu je však potrebné podotknúť, že do tejto\nsérie obrázkov nezapadá foto 6 z analýzy, predmetná situácia ktorá sa navonok javí ako nezrovnalosťou,\nvšak bude analyzovaná neskoršie. Takže o 4:31:32 kamera č. 1 firmy UTAR s.r.o. zaznamenáva pohyb\nosoby, o ktorej jednoznačne možno tvrdiť, že ide o cyklistu (viď aj č. l. 1387). Toto je zachytené na foto 4\nanalýzy, pričom pohyb cyklistu vykazujúceho veľmi podobné znaky je ďalej dokumentovaný na kamere\nč. 4 firmy UTAR s.r.o., konkrétne tento cyklista sa na zábere tejto kamery objavuje v časovom rozmedzí\nod 4:31:50 až 4:31:56 (viď foto 5 z analýzy a č. l. 1388 až 1389).\nPosledne zachytené miesto sa už naozaj nachádza v blízkosti miesta činu, pričom je potrebné\nkonštatovať, že priebeh skutku nezachytila žiadna z bezpečnostných kamier, rovnako možno\nkonštatovať, že žiadna z bezpečnostných kamier nezachytila miesto, kde bol podľa prokurátora\npáchateľom použitý bicykel odparkovaný. Ku skutku malo dôjsť zhruba o 4:50, pričom ďalšia séria\nvideozáznamov a fotografií podľa prokurátora mapuje cestu páchateľa z miesta činu po jeho vykonaní.\nAko prvý záber z cesty naspäť prokurátor na analýze predkladá záber posledne uvádzanej kamery č.\n4 firmy UTAR, s.r.o., na ktorom je opäť evidentne cyklista kamerou zachytený o 4:57:02. Podľa názoru\nprokurátora ten istý cyklista je potom opäť zachytený aj kamerou č. 3 firmy UTAR s.r.o., a to o 4:58:06\n(foto 6, 7 analýzy, č. l. 1390, 1391, 1392 a 1393). Tu je v súlade s tvrdeniami obžalovaného potrebného\nuviesť, že na záberoch bezpečnostných kamier, ktoré sa týkajú skutku, je naozaj zachytený pohyb\nviacerých cyklistov a časový úsek zhruba jednej minúty medzi zábermi na kamerách č. 3 a 4 firmy\nUTAR dokumentujúcich návrat cyklistu nekorešponduje s časovým úsekom cesty na miesto činu, ako ho\nprokurátor dokumentuje na foto 4 a foto 5 analýzy. Je potrebné uviesť i to, že naozaj pokiaľ pozorovateľ\njednotlivých videí ich pozoruje v chronologickom poradí, zábery týchto kamier v podstate na seba takmer\nnadväzujú, resp. by nadväzovať mali, pokiaľ sa dokumentuje pohyb akéhokoľvek subjektu. Toto platí pre\nprípad dokumentácie pohybu cyklistu tam, teda na miesto činu, nie je to však možné tvrdiť o dokumentácii\npohybu cyklistu naspäť.\nInak povedané, cyklista zachytený na foto 6 analýzy v zmysle chronológie záberov nemôže byť cyklista\nzachytený na foto 7 analýzy a príslušných čísel listov spisu. Táto okolnosť - avšak opäť len navonok dáva za pravdu obžalovanému, ktorý tvrdí, že ide zo strany žalobcu o nereálnu kompiláciu rôznych so\nskutkom nesúvisiacich záberov. Pokiaľ súd spomenul termín „navonok\", mal tým na mysli, že kompilácia\nv tomto a ešte v jednom nasledujúcom prípade, ktorý však súd považuje za menej podstatný, naozaj vo\nvšetkých aspektoch analýzy nie je reálnym obrazom priebehu relevantného deja, avšak len v niektorých\nčiastkových a nepodstatných okolnostiach.\nAko už bolo uvedené, rôzne policajné analýzy a nimi zoradené fotografie nie sú dôkaznými prostriedkami\nsamy o sebe. Za dôkazný prostriedok možno považovať len samotné zábery videokamier a časové\núdaje na nich uvedené. Pokiaľ bol premietnutý relevantný čas záberov z kamery č. 4 firmy UTAR, s.r.o.,\nje zrejmé, že po prechode cyklistu, ktorý je dokumentovaný o 4:57:02, zhruba o 50 sekúnd nasledujú\nzábery ďalšieho naozaj rýchlo idúceho cyklistu, ktorý je dokumentovaný v časoch o 04:57:56-57 hod.\nPremietnuc si to chronologicky (software, ktorý udalosti zachytával, to umožňuje) na tento záber naozaj\nsúladne nadväzuje záber dokumentovaný kamerou č. 3 o 04:58:06. Je teda zrejmé, že prokurátor\nsa v analýze pomýlil a s predmetnou vecou naozaj súvisí len tá časť videozáberu kamery č. 4\nfirmy UTAR, s.r.o., na ktorom v čase tesne pred 04:58 hod. sa naozaj rýchlo presúva cyklista, ktorý\nmimochodom vykazuje spoločné identifikačné znaky so zábermi cyklistov, ktorí sú identifikovateľní na\nďalších fotografiách a videozáznamoch. Tu treba ešte podotknúť, že cyklista dokumentovaný na foto 6\nanalýzy, tak ako to v príslušnej slovnej analýze komentuje orgán činný v trestnom konaní, nielen že má\niné vonkajšie znaky oblečenia, ale podľa všetkého naozaj má na ľavej strane riadítok spätné zrkadlo,\nnakoľko na predmetnom mieste, kde spätné zrkadlo býva umiestnené, sa evidentne odráža slnečné\n\nprípadne iné svetlo. Preto v tomto prípade je pre vec zrejme relevantná druhá strana slovnej analýzy\nkamerových záznamov z č. l. 1342, kde v súlade s realitou vec spracujúci policajt uviedol, že „o 04:57:56\ncyklista v tmavom, tmavý ruksak, na hlave asi šiltovka, prechádza v zábere rýchlou jazdou\". Na tento\nzáber potom naozaj môže nadväzovať záber o 04:58:06, ktorý dokumentuje pokračovanie jazdy tohto\ncyklistu.\nPre vec relevantná a v konečnom dôsledku chybná je aj ďalšia analýza videokamier a s týmto súvisiacich\nfotozáberov, ktorá súvisí s foto 8 analýzy kamerových záznamov. Ak má byť správna prokurátorom\ndokumentovaná chronológia kamier 1 a kamier 16 firmy ELNEA, a.s., ktorá sa týka dokumentovania\nnávratu podozrivého cyklistu, na predmetných záberoch nemôže byť zachytený jeden a ten istý cyklista.\nJe totiž pravdou, že ak by to tak malo byť, záber kamery č. 1 firmy ELNEA, a.s. musí predchádzať záberu\nkamery č. 16 tej istej firmy, pričom v tomto prípade to tak nie je. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť,\nže zábery z kamier firmy ELNEA, a.s. majú naozaj len dokumentačný charakter a naozaj len s vypätím\nvšetkým síl sa možno dopracovať aj tak k neistému záveru, že na tom ktorom zábere je dokumentovaný\ncyklista. Vo všetkých prípadoch vidno len nejasné obrysy, a je evidentné, že napriek skorej rannej dobe\nvo víkendový deň na záberoch v priebehu zhruba pol hodiny je zachytených viacero cyklistov. Aj z tohto\ndôvodu súd nesprávne chronologické radenie fotografií, najmä pokiaľ ide o návrat predpokladaného\npáchateľa k motorovému vozidlu, v konečnom dôsledku nepovažoval za stav, ktorý by akýmkoľvek\nspôsobom ovplyvňoval skutkové závery súdu. Ten si ich totiž učinil na základe prehratia predmetných\nzáznamov a ich dôkladnej analýzy. Ako vyplynie z ďalšieho, je zrejmé, že s vecou z hľadiska relevantnosti\ndôkaznej situácie evidentne a bez akýchkoľvek pochybností súvisia len foto 4, 5, 6 a 7 analýzy, aj to s\nvýhradou, ktorá voči foto 6 už bola učinená (s vecou súvisí prejazd cyklistu, ktorý je zachytený zhruba\no 50 sekúnd neskôr).\nPokiaľ ide o dokumentáciu cesty naspäť vozidla minimálne podobného vozidlu Renault Kangoo (foto 9\naž 13, resp. predmetné čísla listov v spise), nejde síce o dôkaz rozhodujúcej hodnoty, avšak aj vzhľadom\nk údajom, ktoré boli získané k posunom času nastavenia jednotlivých bezpečnostných kamier (v jednom\nprípade je dokumentovaný posun až o jednu hodinu), možno dospieť k záveru, že tieto kamery naozaj\nmôžu zachytávať príchod dodávkového vozidla, ktoré na Arménsku ulicu smerom k domu obžalovaného\nprichádza v čase zhruba o 5:12, teda zhruba 22 minút po spáchaní skutku. Tu je potrebné dať do\npozornosti i to, že na jednom zo záberov, ktoré dokumentujú túto časť deja, znalec H. identifikoval\nčervenú farbu v okolí ťažného zariadenia, ktorej pôvod nemôže spočívať v technickej dezinterpretácii\nreality, čiže v tesnej blízkosti ťažného zariadenia musel byť predmet červenej farby, čo korešponduje so\nzistením červeného krytu na Renaulte Kangoo, ktoré používal obžalovaný.\nZa takto identifikovanej a dokumentovanej situácie, vrátiac sa k identifikácii strelca, je potrebné zhrnúť\nniekoľko nespochybniteľných faktov, ktoré skúmaný prípad sprevádzajú.\nV prvom rade v osobe páchateľa, ktorý strieľal na auto poškodeného S. O., išlo o osobu, ktorá sa\nv nedeľu dňa 15.06.2014 v skorých ranných hodinách nachádzala v blízkosti bydliska poškodeného,\nbola ozbrojená pištoľou vyššie uvedeného kalibru, z ktorej štyrikrát vystrelila, pričom okrem samotného\npoškodeného sa nepodarilo zabezpečiť žiadnu osobu, ktorá by výstrely registrovala.\nĎalej išlo o osobu, ktorá po tom, ako zaregistrovala výjazd auta poškodeného z podzemnej garáže,\nvyskočila pred auto a najskôr spredu a čiastočne zboku, neskôr zboku na miesto vodiča vozidla vypálila\nspolu štyri výstrely, ktoré spôsobili v skutkovej vete opísané zranenia.\nZ hľadiska objektívne a forenzne merateľných kritérií v súvislosti s páchateľom sa nič viac o jeho osobe\npočas priebehu celého trestného stíhania nepodarilo zistiť. Za takéhoto stavu z hľadiska všeobecných\nzákonitostí logiky, i z hľadiska vyššie popísaných okolností v zásade mohlo ísť len o nasledovné tri typy\nútokov:\n- dopredu v detailoch nepripravený a spontánny útok psychopaticky alebo inak postihnutej osoby bez\npresne vymedzeného cieľa útoku - útok v podstate náhodný, inak povedané, útok psychopata na prvú\nobeť, ktorá sa na mieste jeho výskytu objavila,\n- dopredu pripravený útok s dopredu určeným cieľom iným než bol vo veci skutočne poškodený, teda\nútok, ktorý len omylom smeroval proti poškodenému, ktorý bol v konečnom dôsledku postihnutý (omyl\nv plánovanom predmete útoku),\n\n- dopredu pripravený útok s určeným cieľom, ktorý bol aj zasiahnutý a v rámci ktorého útoku pohnútkou\nk činu bol reálne existujúci motív resp. reálne existujúca pohnútka.\nZa takéhoto stavu samotná okolnosť, že vzhľadom k zisteným okolnostiam prípadu prvé dva scenáre\nsa javia byť nanajvýš nepravdepodobné, je možné učiniť záver, že tento fakt sám o sebe ani\norgánom činným v trestnom konaní a tobôž nie súdu nedovoľuje učiniť záver o tom, že prvé dve\nmožnosti vyššie opísaných scenárov je možné s absolútnou istotou vylúčiť. V každom prípade však\norgány činné v trestnom konaní sú povinné zaoberať sa predovšetkým z kriminalistického hľadiska\nnajpravdepodobnejšou verziou prípadu a hľadať osoby s existujúcou pohnútkou, resp. motívom k\nspáchaniu takto závažného trestného činu.\nPokiaľ takúto osobu, resp. takéto osoby nájdu, ďalším kriminalistickým krokom vo veci je skúmanie tzv.\nalibi vzťahujúceho sa na pobyt podozrivých osôb v relevantnom čase, ktorý súvisí s trestnou činnosťou.\nV tomto prípade ako osoba s motívom bola identifikovaná len jedna osoba - obžalovaný V. I..\nĎalej je potrebné konštatovať, že ak aj tieto osoby hodnoverne preskúmateľné a preukázateľné alibi\nnemajú, stále to nezbavuje orgány činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku aj súd povinnosti\nskúmať prvé dve možnosti a alternatívy spáchania skutku - a to aj za situácie, v rámci ktorej akokoľvek\nnepravdepodobne znie, že by psychopat strieľal práve v nedeľu ráno tesne pred piatou hodinou, a\nrovnako akokoľvek nepravdepodobne znie to, že si niekto za svetla pomýli obeť sediacu nie práve v\nnajbežnejšom type motorového vozidla. Tieto fakty sami o sebe, samozrejme, stále ešte neumožňujú\nvylúčiť verziu, že ku skutku mohlo dôjsť spôsobom opísaným v rámci prvých dvoch vyššie uvedených\ntroch odrážok. Rovnaké tvrdenia platia aj za situácie, ak ako osobu majúcu motív sa podarí zistiť len\njednu osobu. Ako však už bolo uvedené, zamerať pátranie aj vo vzťahu k tejto osobe je samozrejmou\nkriminalistickou povinnosťou všetkých orgánov činných v trestnom konaní.\nNiet sporu, že v tomto prípade ako jediná osoba s motívom figuruje len obžalovaný V. I.. Niet sporu ani\no tom, že alibi spočívajúce v nevyvrátiteľnej domnienke, že v čase skutku bol niekde inde, obžalovaný\nI. nemá. To stále ešte nestačí na vyvodenie záveru, že jedine on môže byť zodpovedný za útok\nna poškodeného, pričom na tomto mieste opätovne je potrebné zopakovať, že žiadny z vykonaných\ndôkazov bezpochyby forenzne nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia to, že páchateľom je obžalovaný I..\nDôkazné bremeno v každom právnom štáte, pokiaľ ide o dokázanie viny, spočíva na štáte, resp.\nna žalobcovi. On musí preukázať, že mimo rozumných pochybností (beyond reasonable doubts)\npáchateľom musel byť ten ktorý obžalovaný. Obžalovaný dokazovať to, že on to nebol, nemusí. Vinu\nobžalovaného žalobca dokazuje rôznymi dôkaznými prostriedkami a od nich odvodenými dôkazmi,\nktoré právna teória rozlišuje na dôkazy usvedčujúce a ospravedlňujúce, priame a nepriame, pôvodné\na odvodené. Dôkazy sa vyhodnocujú na základe teórie voľného hodnotenia dôkazov, pričom pokiaľ\ndôjde k uznaniu viny, musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dôkazy jednotlivo i v ich súhrne\nneumožňujú inú interpretáciu skutkového deja, len že páchateľom je osoba, ktorá bola postavená pred\nsúd. Zákon nič nehovorí o tom, koľko dôkazov musí byť v prospech, prípadne v neprospech páchateľa,\ndôkazy sa vyhodnocujú na základe logických úvah, pričom súd musí mať na zreteli zásadu in dubio\npro reo, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného\". To znamená, že všetky skutočnosti, ktoré\numožňujú rôzne interpretácie, musí vyhodnotiť v obžalovaného prospech. Uznať vinu je možné len vtedy,\nak iný záver je nielen nepravdepodobný, ale v podstate vylúčený. Napriek tomu, že v tomto prípade\nniektoré čiastkové okolnosti skutku, resp. čiastkové problémy dokazovania neboli úplne jednoznačne\nriešiteľné, posudzujúc dôkazy v ich logickej nadväznosti a v súhrne, podľa názoru súdu prokurátor\nnakoniec dôkazné bremeno uniesol a vinu obžalovaného preukázal. V tejto súvislosti okrem vyššie\nnaznačených úvah a hodnotení vykonaných dôkazných prostriedkov súd poukazuje predovšetkým na\nnasledovné skutočnosti.\nV prvom rade je potrebné poukázať na existenciu priameho, pôvodného a usvedčujúceho dôkazu, ktorý,\nako to vyplýva z povahy takéhoto dôkazu, i v rámci teórie voľného hodnotenia dôkazov z hľadiska\nich relevantnosti je v praxi i teórii považovaný za dôkaz najdôležitejší. Poškodený S. O. na hlavnom\npojednávaní i v prípravnom konaní jednoznačne potvrdil, že útočníkom bol V. I., pričom pomerne\npodrobne popísal, ako a na základe čoho páchateľa opoznal, prečo si myslí to, čo uviedol a prečo dospel\nk záverom, ktoré prezentoval.\n\nNemohlo však uniknúť pozornosti súdu, že poškodený takéto prehlásenie o tom, že vinný je obžalovaný,\npreukázateľne učinil až v čase 3 mesiace po spáchaní skutku. Dovtedy o V. I. hovoril len ako o hlavnom\npodozrivom a priamo ho za páchateľa neoznačil. Súd si nemôže trúfnuť akýmkoľvek spôsobom v tomto\nprípade spochybňovať ľudské a morálne kvality poškodeného, je však pravidlom, že v prípadoch, kedy\nmotívom k takej či onakej výpovedi môže byť pomsta, prípadne vysporiadavanie si tzv. nevyrovnaných\núčtov, je potrebné akúkoľvek výpoveď v akomkoľvek postavení hodnotiť nanajvýš obozretne a veľmi\nopatrne. Takýto návod na hodnotenie výpovedí poškodených, resp. osôb, ktorých postavenie je podobné\npoškodenému v tomto prípade, dáva nielen domáca judikatúra, ale najmä judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva.\nJe zrejmé, že každý hodnotiaci subjekt takejto výpovede resp. takéhoto sledu výpovedí musí napadnúť\notázka, prečo poškodený - najmä ak v osobe útočníka ide o osobu, s ktorou má dlhoročné spory, ak ju\nnaozaj spozná - neuvedie hneď pri prvej výpovedi, že páchateľom je jednoznačne osoba s ktorou má\ndlhodobé spory. Prečo, ak ju naozaj spoznal ihneď, o tomto aj ihneď nehovorí. Z hľadiska všeobecnej\nlogiky posudzovania reakcií racionálne uvažujúcich subjektov je naozaj takáto otázka na mieste, avšak\nsúd jednoznačne dospel k záveru, že v tomto prípade takéto v zásade logické otázky nie je možné\nvybaviť jednoduchou odpoveďou typu - „ak si páchateľa napriek tomu, že si ho ihneď spoznal, ihneď\nneoznačil, ale urobil si to až o tri mesiace, v každom prípade klameš\". Súd je toho názoru, že všetky\nkategorické vyjadrenia na túto adresu je možné učiniť až po naozaj veľmi precíznom vyhodnotení stavu\nveci, pričom v tomto prípade je potrebné poukázať i na to, že poškodený prežil situáciu, ktorú v reálnom\nživote zo žijúcich osôb prežil málokto. Preto aj každý posudzovateľ jeho konania túto okolnosť musí mať\nna zreteli a musí prihliadať k špecifickosti danej situácie, ktorá okrem iného spočíva i v tom, že podľa\nvykonaných dôkazov naozaj prvoradým záujmom starých rodičov O. je ničím nerušený vývoj a výchova\nich vnuka Q.. Latenciu, resp. nehovorenie o niektorých faktoch ihneď v úvodných štádiách trestného\nstíhania podľa názoru súdu dôveryhodne vysvetlila i znalkyňa S.. E., ktorá aj z hľadiska zistených\nanamnestických údajov dôveryhodne vysvetlila, prečo poškodený v situácii, v akej bol, sa mohol v dobrej\nviere správať spôsobom, akým sa správal, a jeho pravú verziu prežitých udalostí vyrozprával až po\ntom, čo po prekonaní následkov zranenia bol schopný konzistentne rozmýšľať a viaceré súvislosti aj vo\nvzťahu k svojmu vnukovi Q. si uvedomil.\nV tejto súvislosti pritom pozornosti súdu neuniklo ani to, ako trpezlivo poškodený komunikoval\nprostredníctvom e-mailu i sms správ s obžalovaným o príchode jeho syna Q. zo zájazdu v Paríži. To\nje okrem iného dôkazom tej skutočnosti, že sa snaží ohľadne výchovy svojho vnuka kooperovať s jeho\notcom, a to napriek tomu, že aj on je presvedčený o tom, že v roku 2009 mu obžalovaný V. I. zavraždil\ndcéru. Táto okolnosť tiež nasvedčuje tomu, že pre poškodeného sú prvoradými skutočnosťami okolnosti\nsúvisiace s jeho rodinou a s výchovou vnuka Q.. Tohto chce uchrániť pred akýmikoľvek negatívnymi\nvplyvmi a tomuto podriaďuje všetky svoje kroky.\nAko už bolo uvedené, hoc v tomto prípade ide o priamy a pôvodný dôkaz, tento sám o sebe by\nnepostačoval na to, aby súd rozhodol o vine obžalovaného z naozaj najvážnejšieho útoku na trestným\nprávom chránenú najvyššiu hodnotu - ľudský život. Celú situáciu v súlade s interpretáciou poškodeného\ndokresľoval komplex nepriamych dôkazov, ktoré v súhrne nielen že možnosť vyhlásenia odsudzujúceho\nrozsudku neeliminovali, ale práve naopak - možnosť akéhokoľvek riešenia v prospech obžalovaného ani\nneumožňovali. Pokiaľ ide o nepriame dôkazy, súd ich bude uvádzať a interpretovať v poradí od menej\npodstatných k tým naozaj najpodstatnejším skutočnostiam, ktoré v rámci tohto konania vyšli najavo.\nJednou zo skutočností, ktorá sa v rámci tohto trestného konania dokazovala, bol vzťah obžalovaného\nk zbraniam a strelivu. On sám totiž viackrát zdôraznil, že vzťah k zbraniam žiadny nemá, strieľal jedine\nzo vzduchovky, a to naposledy, keď študoval na gymnáziu. Toto bolo vo výraznom rozpore s výpoveďou\nsvedka Y. S., ktorý uviedol, že obžalovaný ho viackrát žiadal, aby si s ním ako držiteľ legálnej zbrane\nišiel zastrieľať. Súd v tejto, ale ani v iných častiach výpovede vierohodnosť svedka Y. S. v konečnom\ndôsledku nespochybnil a dospel k záveru, že tento svedok nemá žiadny dôvod nedodržiavať prísahu,\nktorú ako svedok zložil a nehovoriť pravdu.\nSúd to okrem iného tvrdí aj na základe tej skutočnosti, že svedok záujem obžalovaného o streľbu\nnijak zvlášť nezvýrazňoval, pričom k spoločnému nácviku streľby nikdy nedošlo. V tejto súvislosti sú\nzaujímavé i výsledky domovej prehliadky u obžalovaného, u ktorého ako krytie krbového ohniska bol\nnájdený kartón, ktorý bol na viacerých miestach prederavený. Balistik síce vylúčil, že diery v kartóne boli\n\nspôsobené nábojmi vystrelenými zo zbrane kalibru, ktorou bol spáchaný aj tento trestný čin, nevylúčil\nvšak, že môže ísť o strely spôsobené vzduchovou zbraňou. Tu je naozaj minimálne zvláštne i vysvetlenie\nobžalovaného dôvodiace výskyt tohto kartóna v jeho byte. Obžalovaný tvrdil, že ide o kus kartónového\npapiera, ktorý voľakedy dávno, pred šiestimi - siedmimi rokmi našiel na smetisku a domov ho priniesol\nlen z dôvodu, že mu „pasoval do krbu\".\nV konečnom dôsledku sa pre vec stali dôležitými i tie pasáže dokazovania, ktoré sa týkali nájdených\ntrasologických stôp v motorovom vozidle Renault Kangoo, o ktorých stopách znalkyňa Kriminalistickoexpertízneho ústavu PZ SR uviedla, že ide o otlačky dvoch rôznych plášťov, ktoré s najväčšou\npravdepodobnosťou boli plášte kolies bicykla, resp. možnosť, že ide o plášte pneumatík iných\ndopravných prostriedkov, v podstate vylúčila. Opäť je potrebné pripomenúť, že základné identifikačné\nznaky plášťov, resp. vzory týchto plášťov sa typovo zhodovali s porovnávacím materiálom, ktorým v\ntomto prípade bol bicykel zaistený v rodinnom dome rodičov obžalovaného.\nTéma bicyklov bola predmetom výsluchu aj rodinných príslušníkov obžalovaného - konkrétne v\nprípravnom konaní k tomuto vypovedali matka obžalovaného O. I. a jeho sestra V. P. (tieto svedkyne na\nhlavnom pojednávaní využili svoje právo a vo veci nevypovedali).\nMatka obžalovaného, v rámci kontradiktórneho výsluchu, potvrdila, že v predmetný deň, teda v deň\nnávštevy obžalovaného pred spáchaním skutku sa tento podieľal na oprave jedného z bicyklov, pričom\nuviedla ešte takú podrobnosť, že „rozoberali štyri bicykle a dávali plášte na tento jeden\". Svedkyňa sa\njednoznačne o tomto bicykli vyjadrila, že si ho v ten deň V. bral, lebo „chcel ísť behať vonku so psom\". Z\nkontextu výpovede však nebolo zrejmé, kam si ho V. bral, pričom v ďalšom popierala, že by si bicykel V.\nso sebou bral do Bratislavy. Predmetný bicykel pritom jej muž „opravoval zo zlosti\" a „išiel mu ho dať\".\nBicykel, ako už bolo uvedené, bol predmetom výsluchu aj svedkyne V. P., a to tak v rámci výsluchu\npred vznesením obvinenia, ako aj v rámci výsluchu po vznesení obvinenia. Pokiaľ ide o kontradiktórny\nvýsluch po vznesení obvinenia dňa 09.10.2014, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný v podstate\ncelý, je potrebné konštatovať, že aj táto svedkyňa potvrdila, že v predmetný deň opravovali bicykel konkrétne opravovali na ňom defekt. Vyšetrovateľ svedkyňu v súvislosti s bicyklom konfrontoval s jej\npredchádzajúcou výpoveďou, nakoľko pred tým svedkyňa v podstate v súlade s výpoveďou matky\nobžalovaného uviedla, že tento si bicykel so sebou bral. Urobil tak z toho dôvodu, že v rámci výsluchu\npo vznesení obvinenia svedkyňa priebeh udalostí súvisiacich s odnesením či neodnesením si bicykla\nkomentovala inak než v rámci predchádzajúceho výsluchu. Dňa 09.10.2014 totiž svedkyňa poprela\nsvoju predchádzajúcu výpoveď a uviedla, že ona si len myslela, že si ho V. I. vzal, avšak nevzal si\nho, nakoľko na druhý deň ráno tam ten bicykel našla. Podrobnejšie predmetné rozpory vo výpovediach\nnekomentovala.\nV tejto súvislosti súd podotýka, že voči postupu vyšetrovateľa, ktorý konfrontoval svedkyňu s jej\nprechádzajúcou, inak tiež zákonnou výpoveďou po tzv. začatí trestného stíhania „vo veci\", nemá žiadne\nzásadné pripomienky. Išlo o postup lege artis, v rámci ktorého tak, ako je to aj povinnosťou súdu, sa\nanalogicky odstraňovali rozpory vyskytnuvšie sa v rámci výpovedí v jednotlivých štádiách trestného\nstíhania. Pokiaľ ide o konanie pred súdom, použitie nekontradiktórnych výsluchov v rámci dokazovania\nje problematickejšie, avšak aj tu je potrebné uviesť, že hranica procesnej použiteľnosti dôkazov je v\nzásade daná začatím trestného stíhania „vo veci\". Výnimkou sú prípady, ak ide o vo významnej miere\nrozhodujúci alebo jediný usvedčujúci dôkaz, ktorý musí byť vykonaný kontradiktórne (stačí aspoň raz\nv priebehu konania), čo samozrejme pred vznesením obvinenia neprichádza do úvahy. Ani v takýchto\nprípadoch nič nebráni tomu, aby bola inak zákonným spôsobom (nie však kontradiktórne) vykonaná\nsvedecká výpoveď použitá ako dôkaz slúžiaci na potvrdenie alebo vyvrátenie pravdivosti svedeckých\ntvrdení.\nPlatí teda, že ak vzniknú podstatné rozpory medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a jeho\nskoršou výpoveďou, hoc aj vykonanou pred vznesením obvinenia, no po začatí trestného stíhania „vo\nveci\", nie je dôvod na odopretie jej prečítania za účelom vysvetlenia týchto rozporov. V predchádzajúcich\nvetách súd v podstate doslova citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6To\n9/2013, v rámci ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil problematiku použitia výpovedí spred\nvznesenia obvinenia, najmä pokiaľ ide o súvislosti týkajúce sa odstraňovania rozporov vo výpovediach.\nSúd sa s názorom svojho odvolacieho súdu v plnom rozsahu stotožňuje a odvolávajúc sa aj na takéto\n\nstanovisko per analogiam v tomto prípade ako súčasť odstraňovania rozporov vzniknutých v rámci\nprípravného konania prečítal časť výpovede svedkyne V. P. učinenej za situácie, kedy jej bratovi ešte\nnebolo vznesené obvinenie, pričom však svedkyňa bola poučená v zmysle § 130 Trestného poriadku\no možnostiach odmietnuť vo veci vypovedať, pokiaľ by svojou výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo\ntrestného stíhania okrem iného aj osobe blízkej. Ako už bolo uvedené, dôvod na čítanie tejto časti\nvýpovede spred vznesenia obvinenia spočíval jedine v existencii tej skutočnosti, že odvezenie alebo\nneodvezenie bicykla sa stalo predmetom výsluchu i po vznesení obvinenia, pričom vyšetrovateľ\nregistroval rozdielnosť výpovedí svedkyne k tejto skutočnosti. Z výpovede svedkyne V. P. zo dňa\n24.06.2014 teda vyplýva, že obžalovaný si bicykel do auta naložil a dôvodil to tým, že „bude chodiť do\nobchodu vo Vrakuni na bicykli, pretože má obchod niekde hneď za rohom a sú tam zápchy\".\nTakto dokumentovanú situáciu súd posúdil tak, že oveľa vierohodnejšou sa javí byť výpoveď svedkyne\nV. P. zo dňa 24.06.2014, kedy jednoznačne uviedla, že obžalovaný sa podieľal nie len na oprave bicykla,\nale si ho bral v predmetný deň aj domov, pričom ako dôvod takéhoto postupu uviedla naozaj podrobnú\ninformáciu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že najmä ak svedecká výpoveď je podporená takto\npodrobne formulovanými informáciami (existuje pamäťová stopa), ide o výpoveď, ktorej pravdivostná\nhodnota obvykle býva naozaj veľmi vysoká.\nSúd teda zaujal k veci stanovisko, že snaha o „zapretie bicykla\" zo strany rodinných príslušníkov\nobžalovaného sa chronologicky viaže až na dobu, kedy orgány činné v trestnom konaní zistili, že\nbicykel v tomto prípade zrejme hral naozaj nie zanedbateľnú úlohu, pričom túto snahu možno hodnotiť\nako účelovú a zameranú na pomoc obžalovanému. Konečné stanovisko senátu, na základe ktorého\npovažoval za vierohodné tie časti výpovedí svedkýň, ktoré hovorili o odvezení bicykla, ovplyvnili aj\nvýsledky už spomenutého trasologického skúmania stôp zaistených v motorovom vozidle Renault\nKangoo. Obžalovaný doslova zarputilo popieral, že by v predmetnom vozidle v akejkoľvek dobe bol býval\nprevážal bicykel, neustále opakoval, že on doma žiadny bicykel, okrem malého detského bicykla, nemá.\nTiež tvrdil, že motorové vozidlo používal aj jeho otec, oprúc sa však o jeho výpoveď, možno dospieť k\nzáveru, že otec tak mohol činiť len po tom, čo on na tomto motorovom vozidle prišiel domov do Šaštína\n- teda za jeho prítomnosti (výnimkou boli len jeho pobyty v zahraničí). Obžalovaný totiž tvrdil, že kvôli\núspore benzínu do Šaštína chodil vždy na tomto motorovom vozidle, teda možno konštatovať, že mimo\ndoby, keď bol v Šaštíne, motorové vozidlo Renault Kangoo používal výlučne on a bolo zaparkované pri\njeho rodinnom dome, pričom nespomenul žiadnu situáciu, že by otca do auta videl nakladať bicykel.\nŽiaden z vykonaných dôkazov teda nenasvedčuje tomu, že by v tomto motorovom vozidle bicykel\nprevážal niekto iný - napríklad otec obžalovaného a možnosť prevozu predmetného bicykla s dvomi\nrôznymi plášťami inou osobou neindikuje žiadny dôkaz. Vo veci vykonané dôkazy však jednoznačne\nindikujú tú skutočnosť, že predmetný bicykel si v kritický deň do auta naložil obžalovaný. Hovorí o tom\nzrozumiteľne jeho sestra (menej zrozumiteľne jeho matka), hovoria o tom stopy nájdené v motorovom\nvozidle, pričom ich výskum jednoznačne potvrdil zhodné znaky porovnávaného a porovnávacieho\nmateriálu. I keď trasologička individuálnu identifikáciu, vzhľadom ku kvalite stôp, učiniť nemohla, súd\njednoznačne dospel k záveru, že iný scenár objavenia sa trasologických stôp v motorovom vozidle\nRenault Kangoo L. I., než ako ho opisujú svedkyne V. P. a sčasti O. I., sa udiať nemohol. Súd teda\nmal za to, že stopy pochádzajú od bicykla, ktorý bol skúmaný a ktorý bol zaistený v rodinnom dome\nrodičov obžalovaného. Paradoxne k tomu záveru prispela aj už spomínaná doslova zarputilá snaha\nobžalovaného poprieť dovoz bicykla do miesta jeho trvalého bydliska.\nTu je potrebné uviesť, že táto snaha je v zásade nezmyselná (bicykel spočiatku „nezohrával žiadnu\núlohu\") a logiku z hľadiska obrany a obhajoby získava až po zistení, že orgány činné v trestnom\nkonaní skúmajú zodpovednosť cyklistov, ktorí sa v čase skutku ocitli v blízkosti miesta činu. Paradox\ntejto situácie okrem iného spočíva i v tom, že neexistuje jeden jediný forenzný dôkaz, ktorý by bez\nakýchkoľvek pochybností potvrdzoval, že skutok spáchal niekto, kto by na miesto činu prišiel na bicykli\n- vzhľadom k prehratým záznamom bezpečnostných kamier bez ďalších dôkazov by tento scenár bol\nlen vysoko pravdepodobným, avšak nie jediným vysvetlením situácie. Tak ako v súvislosti s motorovým\nvozidlom, o ktorom ešte bude reč, aj v tomto prípade súd o jedinej v skutkovej vete prezentovanej\nmožnosti vývoja udalostí v konečnom dôsledku presvedčila aj spomínaná úporná snaha obžalovaného\npoprieť prevoz bicykla do miesta jeho trvalého bydliska. Táto snaha vzhľadom k zisteným skutočnostiam\na už spomenutým dôkazom bola v konečnom dôsledku z hľadiska jej výsledku vyhodnotená ako\n\nneudržateľná, resp. súd jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný o prevoze bicykla a s týmto\nsúvisiacimi okolnosťami nehovorí pravdu.\nInak povedané, v konečnom dôsledku aj úporná snaha obžalovaného poprieť čokoľvek, čo súvisí s\nbicyklom, prispela k tomu, že súd ani v tejto časti jeho výpovede obžalovanému neuveril. Obžalovaný\nteda pomáhal svojmu otcovi s opravou bicykla, resp. bicyklov, a tak ako to tvrdí jeho sestra, bicykel v\nneskorý večer v deň pred spáchaním skutku z miesta bydliska svojich rodičov do miesta svojho trvalého\nbydliska aj odviezol.\nObdobne úpornú snahu poprieť čokoľvek, čo by súviselo s odjazdom motorového vozidla Renault\nKangoo v predmetné ráno, súd registroval aj ohľadne tohto vozidla. Aj v tomto prípade svojím spôsobom\nparadoxne tieto okolnosti prispeli k tomu, že súd verzii obžalovaného o nepoužití vozidla Renault\nKangoo v deň, kedy došlo ku skutku, neuveril. Vzhľadom ku všetkým súvislostiam, ktoré zohrali úlohu\nv rámci posúdenia tejto veci, jednoznačne dospel k záveru, že na foto 2. už spomínanej analýzy o\n04.15 hod. dňa 15.06.2014 je zachytené vozidlo Renault Kangoo, na ktorom odchádza obžalovaný.\nVerzia o zaparkovaní tohto vozidla na Podunajskej ulici, ktorá sa na hlavnom pojednávaní zrazu objavila\npo deväťmesačnom väzobnom stíhaní, je výmyslom obžalovaného, ktorý nemá oporu nie len v tom,\nže parkovanie na tejto ulici je nelogické, bránička umožňujúca prechod z tejto ulice nejaví známky\npoužívania, resp. predmetný prechod nejaví známky používania, ale ani v tom, že zvyk parkovať na\ntejto ulici nepotvrdil žiaden z vykonaných dôkazov. Naopak svedkovia S. a G. uviedli, že obžalovaný\nsvojimi motorovými vozidlami zvykol parkovať buď pred svojim domom na Arménskej ulici, alebo na\nsvojom pozemku.\nMimochodom, ak by bola pravdivá verzia obžalovaného o parkovaní na Podunajskej ulici, vo vzťahu k\nskutku bezpredmetným sa stáva skúmanie toho, či na foto 2. zachytené vozidlo, ktoré v ten deň neeviduje\nkamera firmy ASM, s.r.o., neprichádza napríklad z vyššie opísanej slepej ulice, resp. z priestoru medzi\nkamerou ASM, s.r.o. a kamerou V. G.. V tejto súvislosti je potrebné opäť uviesť, že samotný záber\nna foto 2. aj vzhľadom k tomu, že toto vozidlo naozaj nemuselo prechádzať cez kameru firmy ASM,\ns.r.o., ak by prichádzalo z už spomenutej slepej ulice, sám o sebe by nestačil ku konštatovaniu toho,\nže ide o motorové vozidlo V. I.. K tomuto záveru súd dospel až po zvážení všetkých súvislostí vrátane\núporného popierania čohokoľvek, čo súvisí s príchodom a odjazdom akýchkoľvek motorových vozidiel a\npo vyhodnotení zmeny vo výpovedi obžalovaného, ktorý nakoniec uviedol, že to jeho vozidlo nemôže byť\nuž len z toho dôvodu, že v ten deň parkoval na miestach, ktoré neumožnili nafilmovanie jeho motorového\nvozidla, ako je to uvedené na foto 1., foto 2. a foto 13. analýzy.\nJe pravdou, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, akým uzná za vhodné a samotný spôsob obrany\na obhajoby sám o sebe nie je možné vyhodnotiť v neprospech obžalovaného. To však neznamená, že\nokolnosti, ktoré v rámci svojho prednesu udáva, nie je možné posúdiť z hľadiska ich vierohodnosti a na\nzáklade logiky prezentovaných udalostí vyvodiť z toho patričné závery. V tomto prípade opäť aj spôsob\nobrany a obhajoby obžalovaného prispel k tomu, že súd jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný ani\nv súvislosti so svojou činnosťou v skorých ranných hodinách dňa 15.06.2014 nehovorí pravdu. V takomto\nkonštatovaní ho utvrdili aj ďalšie v spise sa nachádzajúce zábery motorových vozidiel, pričom ďalšou do\nmozaiky zapadajúcou skalkou je i konštatácia znalca z odboru kriminalistickej fotografie H.. Ten v súlade\ns tým, ako je predmetné motorové vozidlo Renault Kangoo L. I. dokumentované s červeným krytom na\nťažnom zariadení, uviedol, že takýto signifikantný znak pozoruje i na minimálne dvoch fotografiách, ktoré\nmu boli predložené a ktoré majú dokumentovať návrat predmetného motorového vozidla z miesta činu.\nEšte je potrebné opätovne zvýrazniť i tú skutočnosť, že Renault Kangoo patriaci svedkovi S. na\npredmetných fotografiách nemôže byť zachytený, nakoľko je úplne zrejmé, čo potvrdil aj znalec z\nodboru kriminalistickej fotografie, že ide o iný typ motorového vozidla, než je zachytené na prokurátorom\npredložených záberoch a bezpečnostných kamerách.\nZa takejto situácie prokurátorom a orgánmi činnými v trestnom konaní prezentovaná verzia priebehu\nudalostí so zaangažovaním cyklistu ako páchateľa naberá konkrétnejšie kontúry a verzia, ktorá\nv úvode odôvodnenia tohto rozsudku bola prezentovaná pod treťou odrážkou, sa stáva nie len\nnajpravdepodobnejšou verziou priebehu udalostí, ale vzhľadom na vyššie opísané aj jedinou možnou\nverziou priebehu udalostí. Fakt, že postava cyklistu nebola presnejšie identifikovaná, a že neboli nájdené\nžiadne zbrane, rukavice, ani ruksak, ktorý cyklista zjavne mal na chrbte, nemôže nič zmeniť na tom,\n\nže bezpečnostné kamery dokumentujú pohyb páchateľa tak, ako to vo svojej obžalobe predpokladal\nprokurátor. Obdobne na stabilizovaní tejto verzie priebehu udalostí ako jedinej možné nič nemôže meniť\nani to, že na tele obžalovaného neboli konštatované žiadne povýstrelové splodiny ani iné forenzné znaky,\nktoré by ho jednoznačne usvedčovali. Aj z dôvodu získania všeobecných znalostí ohľadne pretrvávania\npovýstrelových splodín, či už na tele alebo šatstve, súd z vlastnej iniciatívy predvolal balistika, ktorý\njednoznačne potvrdil, že povýstrelové splodiny je možné relatívne jednoducho odstrániť použitím bežne\ndostupných dezinfekčných prostriedkov, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak na foto 13.\nv čase 05.12 hod. je naozaj zachytené motorové vozidlo Renault Kangoo, na ktorom sa vracal V. I. a\nna foto 14. je zachytený jeho Mercedes, na ktorom o 05.18 hod. V. I. z domu odchádza, ako už bolo\nuvedené, mal obžalovaný k dispozícii niekoľko minút na to, aby sa dôkladne umyl, vymenil šatstvo a\npodobne.\nV rámci tohto rozsudku bolo už viackrát zdôraznené, že ani jeden z dôkazných prostriedkov sám o\nsebe by neobstál v úlohe jediného usvedčujúceho dôkazu. Dôkazy obžalovaného usvedčujú, len pokiaľ\nich posudzovateľ chápe ako komplex, ktorý po vyhodnotení tak jednotlivo ako aj (a predovšetkým)\nsúhrnne neumožňuje iný záver vo veci, len záver o vine osoby postavenej pred súd. Záver o vine tejto\nosoby korešponduje i s tou časťou vykonaného dokazovania, v rámci ktorej sa skúmala osobnostná\nštruktúra obžalovaného. Viacero svedkov vypovedalo o charaktere jeho správania sa, ktoré jednoznačne\nvykazuje psychopatické črty. Opäť len dokresľujúco vyznieva ten fakt, že obžalovaný sa odmietol\npodrobiť príslušným testovým metódam vyšetrenia, a tak psychologická časť posudku spracovaného na\njeho osobu nemohla odpovedať na otázky, či v osobe obžalovaného ide o psychopaticky štruktúrovanú\nosobnosť alebo nie. Jediné čo znalci mohli učiniť, bolo vyjadrenie z hľadiska súdnej psychiatrie, že\nobžalovaný má zachované ovládacie i rozpoznávacie schopnosti.\nNa záver tejto časti odôvodnenia rozsudku súd považuje za potrebné zdôrazniť snáď v štruktúre dôkazov\nnajdôležitejšiu skutočnosť súvisiacu s tým, kto mohol vedieť o tom, že poškodený S. O. poruší svoje\nstereotypy, ktoré súvisia so spôsobom jeho trávenia nedele a vstane v naozaj preňho netypicky skorých\nranných hodinách. Okrem účastníkov zájazdu, resp. rodičov detí, ktorí boli s Q. vo Francúzku (u\ntýchto osôb žiadny motív identifikovaný nebol), o tom, že S. O. kvôli odvezeniu svojho vnuka Q. bude\nskoro vstávať, vedel len V. I.. Tento s poškodeným preukázateľne komunikoval o čase príchodu Q. na\nSlovensko, preukázateľne sa vehementne domáhal oznámenia tohto času, pričom na veci v konečnom\ndôsledku nič nemení ani tá skutočnosť, že po Q. bolo potrebné ísť ešte o hodinu skôr, než ako to\nopisovala posledná správa od S. O. určená V. I.. Obžalovaný sám v rámci svojej výpovede uviedol, že\nautobusy s obdobnými typmi zájazdu zvyknú prísť v ranných hodinách ešte skôr, než je to ohlásené,\npreto je logické, že ak chcel spáchať to, čo v konečnom dôsledku spáchal, na miesto činu sa spôsobom,\nako to bolo vyššie opísané, dostavil v dostatočnom časovom predstihu.\nSúd teda opätovne opakuje, že súhrn výsledkov takto vykonaného dokazovania neumožňoval iný záver,\nlen záver o vine obžalovaného. Túto konštatoval v zásade tak, ako to v rámci obžaloby v skutkovej\nvete opísal prokurátor, v tejto vete však učinil drobné úpravy, ktoré sa týkajú precizovania priebehu\nžalovaného skutku.\nV tomto prípade predmetom špekulácií nemohli byť ani úvahy týkajúce sa právnej kvalifikácie daného\nskutku. Pokiaľ súd učinil záver o tom, že udalosti prebehli tak, ako to opísal v skutkovej vete tohto\nrozsudku, nemôže byť sporu o tom, že páchateľ v takýchto prípadoch koná s vopred uváženou\npohnútkou a dopúšťa sa trestného činu úkladnej vraždy v zásade tak, ako bolo prokurátorom žalované.\nZ hľadiska právnej kvalifikácie išlo o tzv. ukončený pokus trestného činu úkladnej vraždy podľa § 141\nods. 1, 2 písm. d/ Trestného zákona. Páchateľ v tomto prípade učinil všetko potrebné, aby ním želaný\nnásledok nastal, skutok bol spáchaný v priamom úmysle a bol spáchaný na chránenej osobe, nakoľko v\nzmysle § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona v osobe poškodeného S. O. ide o osobu vyššieho veku.\nNa margo vyššie opísaných špecifík tohto prípadu treba ešte uviesť, že podľa názoru senátu (jeho\nčlenovia v čo najširšej možnej miere a v čo najlepšej viere zvažovali všetky eventuality možného vývoja\nposudzovaných udalostí) jeho posúdenie veci nie prípadom situácie opísanej napr. v náleze Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. III ÚS 269/1999, kde sa konštatuje, že „... porušenie niektorých noriem\ngarantujúcich práva obžalovaného (napr. zákaz rozhodovacej ľubovôle - pozn. senátu), a to v dôsledku\nsvojvôle alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti,\nzakladá ujmu na základnom práve alebo slobode\". Práve naopak - podľa názoru súdu interpretačnou\n\nsvojvôľou súdu a rozhodovacou ľubovôľou by bolo, keby nerešpektoval všetky špecifiká dôkaznej\nsituácie tohto prípadu, naozaj nelogický spôsob vysvetľovania súvislostí obžalovaným (napr. ohľadne\nopisu a chronológie opisu miesta zaparkovania vozidla Renault Kangoo) a zvýrazňoval by jedine niektoré\nnejasnosti, na ktoré už bolo vyššie poukázané. Rovnako nejde o situáciu, v rámci ktorej „pretrvávajú\npochybnosti aj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o priebehu\nskutku, kedy treba uplatniť pravidlo „in dubio pro reo\" (viď napr. rozhodnutie NS SR 6Tz 10/2001). Tu\npochybnosti vo videní dôkaznej situácie zo strany senátu jednoducho nepretrvávajú. K tomuto záveru\nsúd dospel okrem iného i z dôvodu, že nad rámec návrhov prokurátora a obhajoby, resp. poškodenej\nstrany využil možnosť danú ustanovením § 2 ods. 11 Tr. por., neostal pasívny a aj sám zabezpečoval\npodklady pre spravodlivé rozhodnutie. Z dôvodu tej istej ambície - ambície spravodlivo rozhodnúť - z\nformálnych dôvodov v podstate neodmietol žiadnu dôkaznú iniciatívu strán v konaní okrem návrhov na\nvykonanie dôkazov, ktoré nepovažoval za dôkazy vykonané v súlade s Trestným poriadkom.\nPokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným\nskutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, stupňu škodlivosti konania\nobžalovaného, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti.\nV súvislosti s typovou škodlivosťou trestného činu vraždy je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto\ntrestného činu je ľudský život ako najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona,\nale aj celým právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností\nmožno konštatovať, že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote\na objektu trestného činu, sú považované za trestné činy najzávažnejšie. Táto skutočnosť sa prejavuje aj\nv jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných činov stanovuje. V\nprípade trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina\nv tomto prípade, zákonodarca stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie.\nPokiaľ ide o individuálny stupeň škodlivosti trestného činu, súd uvádza, že obžalovaný je z miesta svojho\ntrvalého bydliska hodnotený len prostredníctvom záznamov o niekoľkých dopravných priestupkoch,\nsúdom trestaný doteraz nebol. Túto okolnosť v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť\npodľa § 36 písm. j) Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona pri určovaní\ndruhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažností poľahčujúcich okolností a\npriťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom\nstanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná\nhranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Toto však neplatí, ak v osobitnej časti\nTrestného zákona je ustanovený trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie, čo je aj\ntento prípad. Okolnosti, ktoré by mu dovoľovali mimoriadne znížiť trest podľa § 39 Trestného zákona, súd\nnezistil a pokus trestného činu je postihnuteľný v zásade v takej istej trestnej sadzbe ako čin dokonaný.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že\nim zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby\nviedli riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje\nmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia, pri určovaní\ndruhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,\npohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť\nnápravy. Podľa § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona pri pokuse trestného činu sa prihliadne aj na\nto, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a\nna dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Ako už bolo uvedené, v tomto prípade išlo\no tzv. ukončený pokus, kedy následok nenastal len šťastnou zhodou náhod vďaka výraznému pudu\nsebazáchovy poškodeného.\nPokiaľ ide o eventuálny prevýchovný účinok trestu, súd nemôže nekonštatovať, že podľa jeho názoru\nobžalovaný zrejme účelovo v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti stratil objektívnu schopnosť\nposúdiť svoju mieru zavinenia na celej udalosti. Toto naozaj komplikuje eventuálne prevýchovné efekty\ntrestu a tento fakt v konečnom dôsledku nemožno opomenúť. Je síce pravdou, že spôsob obrany\nobžalovaného nie je možné vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá by mu akokoľvek mohla priťažiť, avšak v\ntomto smere súd túto okolnosť posúdil ako postoj obžalovaného, ktorý výlučne v súvislosti s úvahami o\ntreste má negatívny vplyv na možnú prevýchovu obžalovaného, resp. zamedzenie recidívy jeho konania.\n\nNapriek tomu však dospel k záveru, že v tomto prípade postačí uložiť v podstate najmiernejší trest, ktorý\nzákon pre takýto trestný čin stanovuje, nakoľko podmienky na uloženie trestu doživotia splnené neboli.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na\nvýkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko spáchal obzvlášť závažný zločin.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obligatórne uloží ochranný dohľad páchateľovi, ktorého\nodsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods.\n1 Trestného zákona, sa ochranný dohľad ukladá na jeden až tri roky, pričom podstata ochranného\ndohľadu spočíva v tom, že odsúdený, ktorému bol takýto dohľad uložený, je po prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, tieto\npreukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.\nSúd vzhľadom k týmto ustanoveniam Trestného zákona obžalovanému V. I. uložil ochranný dohľad v\ntrvaní troch rokov.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil\ninému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak\nbol nárok riadne a včas uplatnený. Súd konštatuje, že v tomto prípade nárok poškodenej poisťovne bol\nriadne a včas v súlade s právnymi predpismi uplatnený, jeho výška bola doložená príslušnými výpočtami\na preto o náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poškodený S. O.\nsi nárok na náhradu škody neuplatňoval.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje\nv lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,\nkomu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,\nobžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}