{"guid": "8c700bfd-b533-4997-8edf-d396a4307b48:72f180d4-99cb-4542-b4e8-09f21d552f8c", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2014:9513100183.2", "spisova_znacka": "3T/33/2013", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/33/2013 z 14. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 14. mája 2014, sp. zn. 3T/33/2013, ECLI:SK:SSPK:2014:9513100183.2", "identifikacne_cislo": "9513100183", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333.odsek-2", "nazov": "§ 333 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-333"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-50", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-49", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-333"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72f180d4-99cb-4542-b4e8-09f21d552f8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100183.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100183.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100183.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/33/2013\n9513100183\n14. 05. 2014\nJUDr. Ján Hrubala\nECLI:SK:SSPK:2014:9513100183.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSamosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica\nJUDr. Ján Hrubala, v trestnej veci obžalovaného Mgr. H. V., stíhaného pre prečin podplácania podľa §\n333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. mája 2014\ntakto\nrozhodol:\nobžalovaný Mgr. H. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R. D., F. XXX/X,\nje\n\nv i n n ý, ž e\n\nv období od 21. mája 2012 do dňa 10. júna 2012 v Bratislave v priestoroch Akadémie Policajného\nzboru na Sklabinskej ulici č. 1, v kancelárii rektora tejto akadémie, odovzdal plk. prof. Ing. Y. F., CSc.,\nrektorovi Akadémie PZ v Bratislave, finančnú hotovosť vo výške 2.000,- € ako úplatok určený pre presne\nneidentifikovateľný subjekt, ktorým mohla byť len osoba priamo prijímajúca úplatok alebo právnická\nosoba Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská č. 1 Bratislava, ktorej je osoba prijímajúca\núplatok štatutárnym zástupcom, ako právnická osoba prijímajúca „sponzorský dar“ nešpecifikovaný\nžiadnym účtovným dokladom alebo iným, či už jednostranným alebo viacstranným právnym úkonom\nv súvislosti so zabezpečením prijatia dcéry svojho známeho R. G. H. G. na štúdium na Akadémiu\nPolicajného zboru v Bratislave v školskom roku 2012/2013,\nteda\ninému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a spáchal taký čin\nvoči verejnému činiteľovi,\n\nčím spáchal\nprečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.\nZa to sa odsudzuje:\nPodľa § 333 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona\nna trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.\n\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.\nPodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.\nodôvodnenie:\nDňa 16.10.2013 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej „prokurátor“)\npodal na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na Mgr. H. V., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ho vinil\nzo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom skutku\nsa mal obvinený dopustiť na nasledovnom skutkovom základe :\nv období od 28. mája 2012 do dňa 10. júna 2012 v Bratislave v priestoroch Akadémie Policajného\nzboru na Sklabinskej ulici č. 1, v kancelárii rektora tejto akadémie, odovzdal plk. prof. Ing. Y. F., CSc.,\nrektorovi Akadémie PZ v Bratislave, finančnú hotovosť vo výške 2.000,- € ako úplatok v súvislosti\nso zabezpečením prijatia dcéry svojho známeho H. G. na štúdium na Akadémiu Policajného zboru v\nBratislave v školskom roku 2012/2013.\nVzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou\nosem rokov, vec postupom podľa § 241 Trestného poriadku preskúmal samosudca. Ten vo veci dňa\n28.10.2013 vydal trestný rozkaz, pričom zároveň obvinenému zaslal aj výzvu na oznámenie návrhov\nna vykonanie dôkazov pre prípad, že trestný rozkaz sa nestane právoplatným a vo veci sa bude\nkonať na hlavnom pojednávaní. Trestným rozkazom bola uznaná vina v zmysle obžaloby a bol uložený\npodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na\nskúšobnú dobu v trvaní tri roky.\nVoči tomuto trestnému rozkazu podala bližšie nešpecifikovaný odpor prokurátorka a tiež obvinený, ktorý\nv rámci odporu stručne uviedol, že „finančnú hotovosť neposkytol ako úplatok“. Obvinený tiež v rámci\nhlavného pojednávania navrhol vypočuť svedka V. R., katolíckeho duchovného, pôsobiaceho v rámci\nAkadémie Policajného zboru v Bratislave a to k okolnostiam, ktoré sa týkajú rozsahu poskytovania\npastoračnej činnosti a financovania priestorov pre túto činnosť.\nSamosudca vlastnou prieskumnou činnosťou zistil, že v súvisiacej veci sa vedie trestné konanie i proti\nobvinenému plk. prof. Ing. Y. F., CSc. a to pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.\n2 Trestného zákona a iné. Zistil tiež, že v súvislosti s touto vecou dňa 04.12.2013 bola na vyššie\nmenovanú osobu podaná obžaloba, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn. PK-2T 52/2013. V rámci\ntejto obžaloby je v jej skutkovej vete opísaný v podstate identický skutok, ako v obžalobe, ktorou sa\nsúd zaoberal v tomto konaní s tým, že v konaní PK-2T 52/2013 je obžalovaná vyššie uvedená podľa\nprokurátora úplatok prijímajúca osoba. Zistil tiež, že v súvisiacej veci bol v trestnej veci vedenej na\ntunajšom súde pod. sp.zn. PK-1T 32/2013 ohľadne obvineného H. U., nar. XX.XX.XXXX vydaný trestný\nrozkaz, ktorým bol H. U. uznaný z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur spolu s náhradným trestom odňatia\nslobody vo výmere troch mesiacov. Vo veci obvineného U., kde voči trestnému rozkazu nebol podaný\nodpor a vec sa stala právoplatnou dňa 27.11.2013, išlo takisto o konanie, v rámci ktorého menovaná\nosoba mala plk. Ing. Y. F., CSc. odovzdať úplatok, v tomto prípade vo výške 3.000,- eur, v súvislosti so\nzabezpečením prijatia syna obvineného H. U. na štúdium na Akadémii Policajného zboru v Bratislave\nv školskom roku 2012/2013 (vyššie opísaná obžaloba i trestný rozkaz boli zaradené do spisového\nmateriálu).\nPodľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno\nkonanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného\nkonania. Podľa odseku 3 toho istého ustanovenia Trestného poriadku, ak sú podmienky spoločného\nkonania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné\n\nobžaloby. Podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku o všetkých trestných činoch toho istého obvineného\na proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak\nto zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Podľa § 18 ods. 2 Trestného poriadku\nspoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca a o trestnom čine, o ktorom by\nmal konať senát, vykoná senát. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bol samosudca toho názoru, že\nsú splnené podmienky na spoločné konanie vo veci a aj vzhľadom k tomu, že v tomto prípade v zmysle\ndoterajšej súdnej praxe by sa na spoločnom konaní v rámci trestných činov korupcie, ktoré sú akýmsi\nzrkadlovým obrazom dávania a prijímania úplatku, konať spoločne aj malo, samosudca dňa 16.01.2014\nzaslal riadiacemu predsedovi senátu tunajšieho súdu 2T a predsedníčke senátu 2T JUDr. Ružene\nSabovej, ktorej bola pridelená vec pod sp.zn. PK-2T 52/2013, prípis, ktorý nazval „podnet na spojenie\nvecí“, v rámci ktorého bolo podrobne vysvetlené, z akých dôvodov by predmetná vec obvinených V. a\nF. mala byť prejednávaná v rámci spoločného konania.\nPredsedníčkou senátu 2T bolo samosudcovi senátu 3T, ktorý mal pridelenú trestnú vec obvineného V.,\ndňa 26.03.2014 oznámené, že v rámci prerokovania predmetného návrhu na neverejnom zasadnutí\nkonanom v ten istý deň, nebolo pristúpené k spojeniu vecí PK-2T 52/2013 a BB-3T 33/2013 na spoločné\nkonanie. Z tohto dôvodu samosudca senátu 3T tunajšieho súdu dňa 20.04.2014 určil termín hlavného\npojednávania na dni 13. a 14.05.2014, v rámci ktorého hlavného pojednávania rešpektoval všetky\nnávrhy strán v konaní na vykonanie dokazovania a z vlastnej iniciatívy predvolal tiež svedka Ing. J.\nF., nar. XX.XX.XXXX. Samosudca len podotýka, že aplikovanie inštitútu spojenia či vylúčenia veci je\nvecou úvahy sudcu určeného rozvrhom práce sa takouto eventualitou zaoberať, ide o rozhodnutie v\nkonaní týkajúce sa len jeho vedenia, ktoré nie je možné nijak vynucovať, nie je proti nemu prípustný\nopravný prostriedok, v zásade sa týka sa len efektívnej organizačnej logiky vedenia trestných vecí, a\ntak mu nič nebránilo vo veci konať na hlavnom pojednávaní a vysporiadať sa s dôkaznou situáciou,\nako bola prezentovaná v jemu pridelenom spisovom materiály. To okrem iného znamenalo vypočúvanie\njednotlivých osôb v procesných postaveniach, ktoré im prináležali v tejto prejednávanej trestnej veci.\n--------------------------------------------------------------------------Na hlavnom pojednávaní vo vyššie uvedených dňoch tak súd vypočul ako obžalovaného Mgr. H. V., a ako\nsvedkov H. G., Mgr. R. G., prof. Ing. Y. F., CSc., PaeDr. V. R., Ing. J. F. a prečítal všetky listinné dôkazy,\nktoré sa nachádzajú v spise. Išlo predovšetkým o listinné dôkazy, ktoré dokladovali nájdenie rôznych\nodpoveďových formulárov a testov z prijímacích pohovorov Akadémie Policajného zboru v priestoroch\nsúkromného podnikateľského subjektu, vydanie peňazí z trezoru svedka prof. F. zo dňa 30.06.2012\na výpisy z obchodných registrov podnikateľských subjektov, v priestoroch ktorých sa našli niektoré\nlistinné dôkazy dokumentujúce (ako vyplynie z ďalšieho textu odôvodnenia tohto rozsudku) personálne\nprepojenie osôb z týchto podnikateľských subjektov s osobami, ktoré pôsobia na Akadémii Policajného\nzboru v Bratislave. I keď nejde o dôkazné prostriedky v zmysle ako ich chápe Trestný poriadok, vzhľadom\nk špecifikám tejto veci v rámci jej delenia v prípravnom konaní súd v rámci dokazovania na hlavnom\npojednávaní oboznámil tiež všetky procesné rozhodnutia vo veci týkajúce sa trestného stíhania Mgr. H.\nV., prof. F., Ing. F. aj Ing. R., prečítal tiež znalecký posudok týkajúci sa zdravotného stavu prof. Y. F.,\nktorý v tejto veci bol vypočutý ako svedok a prečítal tiež na hlavnom pojednávaní prokurátorom doložené\nlistiny, ktoré sa týkali identifikácie odpoveďového hárku i testu, ktorý v rámci prijímacieho konania mala\nvyplniť H. G. a ktoré listiny boli nájdené v priestoroch podnikateľského subjektu HB Team s.r.o. Bratislava.\nObžalovaný Mgr. H. V. na hlavnom pojednávaní obdobne, ako aj v rámci prípravného konania nepoprel,\nže by rektorovi Akadémie Policajného zboru prof. F. odovzdal sumu 2.000,- eur. Vyslovene mu\nvšak povedal, že ide o sponzorský dar, ktorý venuje na zariadenie pastoračnej miestnosti Akadémie\nPolicajného zboru v rámci internátu školy. S rektorom akadémie sa stretával pomerne často a dopredu\nsa ohlásil aj v rámci návštevy, ktorej skúmanie bolo predmetom tohto trestného stíhania. Podľa jeho\nnázoru táto návšteva prebehla dňa 21. mája a v rámci nej mal úmysel odovzdať sponzorský dar na vyššie\nuvedenú pastoračnú miestnosť. Motívom takéhoto konania bolo to, že túto miestnosť zariadil katolícky\nduchovný akadémie V. R. a on tiež chcel pomôcť, aby miestnosť mohla slúžiť na rôzne rozhovory,\nprednášky, pozeranie filmov a podobne. Vnútornú povinnosť dať sponzorský dar cítil aj z dôvodu, že ako\npolicajný duchovný mal pomerne vysoký príjem, pričom naznačoval, že toto bolo aj predmetom závisti\nzo strany ostatných či už zamestnancov akadémie alebo iných policajtov, prípadne duchovných.\n\nRozhovor s rektorom trval zhruba pätnásť minút, pritom on sám ho rozdelil na dve časti. Debata o\nsponzorskom dare prebehla v rámci „prvej časti“ tohto rozhovoru. V rámci druhej časti rozhovoru si\ndovolil spýtať sa, ako budú prebiehať prijímacie skúšky na akadémii, nakoľko v predchádzajúcom roku\nprijímačky neboli. Spomenul tiež, že má kamaráta, takisto duchovného, R. G., ktorého to zaujíma,\npretože sa mu dcéra hlási na Akadémiu Policajného zboru. Rektor prof. F. mu opísal základné\nskutočnosti týkajúce sa prijímacích pohovorov a v súvislosti s dcérou R. G. uviedol, že „uvidíme, čo sa\ndá robiť“.\nPokiaľ ide o zúčtovanie ním poskytnutého daru, obžalovaný tvrdil, že žiadal doklad o prevzatí, rektor mal\nvšak naponáhlo a povedal, že to dá dodatočne. O sponzorskom dare nebola spísaná žiadna zmluva.\nPodľa jeho názoru, rektor bol zaskočený, že takýto dar poskytol. Pokiaľ však ide o formálne záležitosti\ntýkajúce sa potvrdenia prevzatia sponzorského daru, odpovede obžalovaného neboli jednoznačné,\npričom zdôrazňoval predovšetkým to, že on zmluvu ani doklad o odovzdaní peňazí nepotreboval.\nObžalovaný jednoznačne potvrdil, že má vedomosť o tom, aké účtovné doklady sa používajú pri\nodovzdaní a prijímaní peňazí, presne vedel, čo znamená tzv. príjmový a výdavkový doklad, pričom\nopakovane potvrdil, že „žiadal nejaký doklad“. Rektor F.iadny takýto doklad nevystavil a ani nikoho\nnežiadal o jeho prinesenie.\nV súvislosti s H. G., ktorú v rámci rozhovoru s rektorom F. spomenul, uviedol, že nemá vedomosť o\ntom, s akým výsledkom prebehli prijímacie pohovory. Rektor mu tieto pohovory len všeobecne popísal,\npričom on svojmu priateľovi R. G. následne povedal, čo sa má dievča učiť, hoc „je samá jednotkárka,\nsnáď to zvládne“.\nSvedkyňa H. G. potvrdila, že v predmetnom období sa zúčastnila prijímacích pohovorov na Akadémii\nPolicajného zboru, v tejto súvislosti si už však takmer na nič nepamätá. Vie len, že ju neprijali. Ona\nnemala k dispozícii žiadne otázky ani okruhy, s nikým sa o prijímacích pohovoroch nerozprávala a\nrodičia jej nedávali žiadne rady, nevysvetľovali jej, čo sa má učiť, ani nijak inak nezasahovali do priebehu\njej prípravy na prijímacie pohovory. Nedávali jej žiadne odporúčania ani rady, ona si všetko zvykne\nvybavovať sama. Obžalovaného ani rektora Akadémie Policajného zboru, prípadne iné osoby pôsobiace\nna tejto akadémii, nepozná. Nevedela si spomenúť, aké otázky mala v teste, v predmetnom období sa\nzúčastnila viacerých prijímacích pohovorov.\nObdobne nič bližšie k veci neuvádzal ani svedok Mgr. R. G.. Tento potvrdil, že je priateľom obžalovaného\na informoval ho, že jeho dcéra má záujem študovať na policajnej akadémii. On si ani nepamätá, ako\nna toto obžalovaný reagoval, neposkytol žiadne peniaze v súvislosti s vybavením prijatia jeho dcéry na\nAkadémiu Policajného zboru. Obžalovaného o zistenie žiadnych informácii nežiadal a tento ho ani o\nničom neinformoval. „Nevie o tom“, že by ho obžalovaný inštruoval v súvislosti s prípravami na prijímacie\npohovory, pripustil, že mu mohol povedať, že otázky budú zverejnené na internete. Dcére hovoril, že sa\nmá pripravovať, ale nekonkretizoval, v čom. Radil jej, aby sa pripravovala v rámci všeobecných okruhov\na myslí si, že tam boli aj nejaké otázky z chémie a ekonomiky.\nAko svedok trestnú činnosť tak svoju, ako aj obžalovaného Mgr. H. V. popieral aj svedok prof. Ing. Y.\nF., CSc. Podľa jeho vyjadrenia pán V. ho nikdy neuplácal, on od neho nikdy žiadne peniaze nepýtal a\npeniaze, ktoré mu dal, „použil s formulkou, ktorá znela asi takto: pán rektor, priniesol som Ti sponzorský\ndar na pastoračnú miestnosť“. Svedok potvrdil tú okolnosť, že obžalovaný mu v súvislosti s pastoračnou\nmiestnosťou odovzdal nejakú obálku, on však ani nevedel, čo v tej obálke je (niekoľko málo minút\npredtým však v rámci výsluchu uvádzal, že mu dal „peniaze“). Nepamätá si, kedy presne zistil čo bolo\nv obálke, pričom zdôrazňoval, že tam mohli byť aj iné predmety „úpis, zlaté prúty, modrý Maurícius ...“.\nOn o prevzatí obálky obžalovanému žiadne potvrdenie nedal. Nebol by to pre neho problém, ale takýto\nsystém o prevzatí sponzorského daru na akadémii neexistoval.\nSvedok sa nejednoznačne vyjadroval k tomu, či obžalovaný chcel alebo nechcel potvrdenie, v zásade\nuvádzal, že obžalovaný od neho vyslovene potvrdenie žiadne nežiadal. O poskytnutí „obálky“ nikoho\n\nneinformoval, túto skutočnosť nikomu nenahlásil, obálku mal jednoducho v trezore. Spomína si však,\nže v rámci nejakej porady hovoril o tom, že majú sponzorské peniaze a keďže chceli osláviť 20. výročie\nzaloženia akadémie a v tejto súvislosti spomenul, že „máme sponzorské peniaze“. Kolegovia na to však\nnijak nereagovali. Jeho názor je ten, že sponzorský dar on ako štatutárny orgán nemusí nikde nahlásiť,\npričom tú skutočnosť, že podľa jeho verzie priebehu udalostí bol sponzorský dar určený konkrétne na\npastoračnú miestnosť a on ho kolegom spomenul v rámci financovania osláv 20. výročia školy, nijakým\nspôsobom nekomentoval ani nevysvetľoval.\nO zaúčtovaní finančného daru podľa jeho tvrdení „nemal žiadnu predstavu“. V tejto súvislosti ako\nlistinný dôkaz bola prečítaná zápisnica o vydaní veci zo dňa 30.06.2012, ktorá dokumentuje výzvu na\nvydanie finančných prostriedkov definovaných ako finančné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti\ntýkajúcej sa vybavenia prijatia uchádzačov o štúdium na Akadémiu Policajného zboru (ďalej aj „APZ“)...\nktorú mal prevziať od osôb H. V. pre vybavenie prijatia na štúdium na APZ pre osobu pod priezviskom\nG. a od osoby pod priezviskom U. pre jeho syna H. U.. Ako vyplýva zo zápisnice, v tom čase vyzvaná\nosoba bola poučená podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, pričom táto osoba v súvislosti s úkonom\nvykonávaným podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vydala viacero kusov konkrétne definovaných\nbankoviek v konečnom nominálnom súčte 5.000,- eur. Zápisnica o vydaní veci obsahuje aj nečitateľný\npodpis plk. prof. Ing. Y. F. a označenia a podpisy prítomných osôb pri úkone.\nSvedok oboznámenie tohto listinného dôkazu okomentoval tak, že skutočnosti uvedené v tejto zápisnici\nsa nezakladajú na pravde, on túto zápisnicu nepodpisoval a o jej podpise nič nevie, nie si je vedomý\npodpisovania tejto zápisnice. Neskôr tieto vyjadrenia spresnil v tom zmysle, že on priebeh úkonu ako\ntaký nespochybňuje, netvrdí, že zápisnica o vydaní veci je sfalšovaná, na okolnosti tohto úkonu si však\nnepamätá, nakoľko bol v zlom zdravotnom stave (v tejto súvislosti bol vyhotovený aj prečítaný znalecký\nposudok, ktorý dokumentuje isté zdravotné ťažkosti v tom čase podozrivej osoby prof. Ing. Y. F., sám\nznalec však uvádza, že nie je možné objektivizovať situáciu, kedy k týmto zdravotným problémom došlo).\nPokiaľ ide o rozhovor týkajúci sa známeho obžalovaného R. G. a jeho dcéry, tento rozhovor mal\npredchádzať odovzdaniu sponzorského daru. Malo ísť o výmenu všeobecných informácií, obžalovaný\no tej uchádzačke hovoril, že je to dobrá študentka, pričom on si „nepamätá, nehovorí, že nie, že by\nsi to meno niekde značil“. Svedok nijakým spôsobom nevysvetľoval, prečo by si vôbec mal značiť\nmeno nejakej uchádzačky, ktorú spomenul obžalovaný. Zdôrazňoval len toľko, že si nepamätá, či si to\nmeno poznačil, hoci toto nevylučoval. Sponzorský dar mu odovzdal „pri odchode z kancelárie“, pričom\nnevylúčil, že použil slová „uvidíme, čo sa dá robiť“. Vo všeobecnosti skonštatoval, že „ak niekto prišiel\na zaujímal sa, ako tomu študentovi pomôcť nie nekalým spôsobom, tak sme pomáhali ... . Prebrali sme\notázky, vyskúšali, natrénovali ...“.\nTento svedok v rámci svojej výpovede zdôrazňoval i to, že tá študentka nebola hlavná téma rozhovoru,\npričom on nevie, ako dopadlo prijímacie konanie H. G.. Vo všeobecnosti však dôrazne poprel akékoľvek\novplyvňovanie výsledkov prijímacích pohovorov. Počas výkonu jeho funkcie on nikdy nežiadal nikoho\no to, aby prijali niekoho na vysokú školu. Poprel, že by kohokoľvek žiadal o pozmenenie výsledkov\nprijímacích pohovorov alebo nejaký iný s týmto súvisiaci zásah.\nTáto výpoveď bola vo výraznom rozpore s výpoveďou svedka Ing. J. F., ktorý vo všeobecnosti a naozaj\nveľmi podrobne popísal, akým spôsobom participoval na ovplyvnení výsledkov prijímacích pohovorov\nna Akadémiu Policajného zboru. V priebehu prijímacích pohovorov po tom, čo sa ho vtedajší rektor\nprof. F. v súvislosti s odovzdaním otázok snažil ovplyvniť i predtým, ho rektor každý deň pred začatím\nprijímacích pohovorov navštívil s tým, že mu ukázal zoznam desiatich až dvanástich ľudí, ktorí boli „pre\nakadémiu dôležití a ktorých bolo treba prijať“. Rektor sa ho pýtal, či je to možné nejak zabezpečiť, na čo\non odpovedal, že systém je naozaj rigidný a v zásade sa to dá urobiť len tak, že sa vymenia tak testy,\nako aj odpoveďové hárky u tých osôb, ktoré mali byť prijaté. V konečnom dôsledku takýto príkaz od\nrektora akadémie on aj dostal a každý deň zabezpečil výmenu testov a odpovedí hárkov u tých osôb,\nktoré mená boli uvedené na lístku prevzatom od rektora akadémie.\n\nJe potrebné zdôrazniť, že tento svedok aj na hlavnom pojednávaní, podobne ako aj v prípravnom konaní,\nvypovedal naozaj konzistentne, jeho verbálny i neverbálny prejav pôsobil dôveryhodne a súd nemal\ndôvod neveriť, že prijímacie pohovory na Akadémiu Policajného zboru prebiehali tak, ako to tento svedok\nopisoval. Zjednodušene povedané, u osôb, u ktorých bolo potrebné zabezpečiť prijatie na školu, sa\nvymenili odpoveďové hárky i testy takým spôsobom, aby v konečnom dôsledku ten ktorý uchádzač,\nohľadne ktorého mal záujem rektor, „prešiel“ výberovým konaním. Originálne odpoveďové hárky i testy,\nteda tie listiny, ktoré sa v rámci prijímacích pohovorov u rektorom vybratých osôb vymieňali za dopredu\nvyplnené odpoveďové hárky s príslušnými testami, tento svedok potom odovzdal v kancelárii kvestora\nškoly Ing. A. R. s tým, že by mali byť skartované. Takýto postup zvolil z toho dôvodu, nakoľko on\nskartovačku nemal.\nSpisový materiál tiež obsahuje zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa\n28.06.2012 v priestoroch podnikateľského subjektu HB TEAM, s.r.o. Krížna ul. Bratislava, v rámci ktorej\nprehliadky boli zaistené viaceré testy i odpoveďové hárky (spolu 29 kusov testov i 29 odpoveďových\nhárkov) s konkrétne označenými kódmi tak u formulárov ako aj testov. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že prehliadka sa týkala podnikateľských priestorov, ktoré využívajú viaceré podnikateľské\nsubjekty, medzi inými aj podnikateľské subjekty ENEREAL, s.r.o. a NET PROFIT, s.r.o., v ktorých\nvystupuje aj kvestor akadémie Ing. A. R., resp. J. R.. V osobe Ing. A. R. ide o osobu, ktorú spomínal\nsvedok Ing. F. ako osobu, ktorej odovzdal predmetné testy i odpoveďové hárky, pričom podľa výpovede\nsvedka F. k jednotlivým kódovým označeniam nebol technický problém priradiť meno toho ktorého\nuchádzača.\nSvedok naozaj dôveryhodným spôsobom vysvetlil, že pokiaľ v prokurátorom predložených dôkazoch\nna hlavnom pojednávaní ako osoba pod kódovým označením XXXXRXXXXX je uvedená H. G., toto\nje informácia dôveryhodná, nakoľko z technického hľadiska nebolo žiadnym problémom definovať\njednotlivé osoby a priradiť ich k tým ktorým kódovým označeniam listín. Je teda potrebné zhrnúť, že\npredmetný odpoveďový hárok i test takéhoto kódového označenia bol zaistený v priestoroch, v rámci\nktorých podnikal aj kvestor akadémie, ktorému tieto hárky odovzdal svedok Ing. F.. Vzhľadom k takto\nzisteným skutočnostiam, ako aj vzhľadom k tomu, že túto okolnosť žiadna zo strán žiadnym spôsobom\nnenamietala, súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy týmto smerom (niet žiadneho\nlogického dôvodu sa domnievať, že by napr. výsluch svedka R., ktorý ako obvinený trestnú činnosť\nnepopiera, vyššie opísané skutočnosti akokoľvek spochybnil), a mal za preukázané tú skutočnosť, že\nv rámci zaistených predmetov vo vyššie uvedenom podnikateľskom subjekte bol zaistený aj test a\nodpoveďový hárok, ktorý spracovala H. G. (č. l. 233 a 256 spisu, kód osoby XXXXRXXXXX). Dokladuje to\nnielen výpoveď svedka F. objasňujúca jednoduchosť takejto technickej identifikácie, ktorú aj on orgánom\nčinným v trestnom konaní umožnil, ale aj prokurátorom na hlavnom pojednávaní predložené listiny kópie listín z vyšetrovacieho spisu predloženého v rámci konania PK-2T 52/2013, najmä „Priradenie\nkódových označení k menu uchádzača“ (č. l. 552 spisu).\nV súvislosti s menami a konkrétnym menom H. G. svedok F. uviedol, že na niektoré mená, ktoré boli na\nlístkoch odovzdávaných rektorom F., si vie spomenúť, na niektoré mená si spomenúť nevie. Pokiaľ ide o\nH. G., on si pamätá tak, že toto meno na rektorom odovzdanom zozname bolo, nakoľko osobu menom\nG. si pamätá ako zamestnanca akadémie. Aj u tejto osoby (urobil to zhruba v tridsiatich prípadoch)\nurobil teda obvyklý úkon, o ktorý ho žiadal rektor akadémie, teda, že vymenil uchádzačkou odovzdaný\nodpoveďový formulár za ním spracovaný formulár tak, aby uchádzačka splnila podmienky a prijímací\npohovor absolvovala úspešne.\nPokiaľ ide o ostatné dôkazy vykonané vo veci, tieto predmetnú situáciu dokresľovali už len v menej\npodstatných detailoch. Vo veci vypočutý svedok V. R. nevylúčil, resp. potvrdil, že obžalovaný Mgr. H. V.\nsa zaujímal o pastoračnú miestnosť, pričom vysvetlil i to, akým spôsobom k jej zariadeniu prispel on.\nJednoducho nakúpil nábytok, ktorým túto miestnosť vybavil, žiadne peniaze akadémii nedával, pričom\nnepredkladal ani žiadne doklady týkajúce sa nákupu tohto nábytku, resp. nežiadal od akadémie doklady\npotvrdzujúce darovanie tohto nábytku.\n---------------------------------------------------------------------------\n\nZa takto popísanej dôkaznej situácie je evidentné, že súd bol postavený predovšetkým pred úlohu\nobjektivizovať skutkový stav veci. Je totiž nesporné, že ak by zo strany obžalovaného bol naozaj\ndávaný sponzorský dar na pastoračnú miestnosť bez akéhokoľvek súvisu s vybavovaním úspešného\nprijatia H. G. na Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, samotné formálne nedostatky účtovného\ncharakteru, spočívajúce najmä v účtovnom nedokladovaní tejto finančnej operácie, by samy o sebe\nnemohli znamenať uznanie viny a odsúdenie kohokoľvek z aktérov za akýkoľvek korupčný trestný\nčin (nešlo by o protiprávne konanie s trestno-právnymi následkami). Na druhej strane, ak by bolo\ndokazovaním preukázané, že ku skutku došlo tak, ako to v skutkovej vete uvádza prokurátor, nebolo by\nsporu o tom, že obžalovaný Mgr. H. V. pácha ten trestný čin, za ktorý ho prokurátor v obžalobe viní.\nDokonca je jedno i to, či je úplatok určený rektorovi Akadémie Policajného zboru ako fyzickej osobe alebo\nAkadémii Policajného zboru ako osobe právnickej na akýkoľvek účel. Podľa § 131 ods. 2 Trestného\nzákona sa totiž úplatkom na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej\npovahy, na ktoré nie je právny nárok. Z hľadiska právnej kvalifikácie je teda úplne jedno, komu je plnenie\nv konečnom dôsledku určené, v tomto prípade je pri eventuálnom uznaní viny dôležité preukázať len\nto, či vec alebo plnenie, na ktoré nie je právny nárok, ako také existuje a či je poskytnuté v súvislosti\ns obstarávaním veci všeobecného záujmu - teda či existuje príčinná súvislosť medzi odovzdaním veci\nalebo plnenia a obstarávaním veci všeobecného záujmu v tomto prípade verejným činiteľom (§ 333 ods.\n1, 2 Trestného zákona).\nSamozrejme, i keď to priamo z gramatického výkladu vyššie uvedenej skutkovej podstaty nevyplýva,\nsúvislosťou s obstaraním veci všeobecného záujmu, zachovajúc definíciu tohto pojmu v zmysle § 131\nods. 1 Trestného zákona ako záujmu presahujúceho rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, sa\nrozumie obstarávanie (vybavovanie, lobovanie...) veci súvisiacej s individuálnym prospechom tej osoby,\nktorá vo veci vystupuje ako vec alebo plnenie dávajúci subjekt, resp. veci súvisiacej s prospechom\nindividuálne identifikovaného subjektu, v mene ktorého vec alebo plnenie dávajúca osoba koná, v mene\nktorého sa „prihovára“ a pod. Inak povedané, skutkovú podstatu trestného činu podplácania podľa § 333\nTrestného zákona nemožno otrocky gramaticky vysvetľovať tak, že nie je povolený žiadny „sponzorský“\ndar (plnenie, na ktoré nie je právny nárok) súvisiaci s pomocou pri obstarávaní vecí všeobecného záujmu.\nNemôže byť sporu o tom, že rôzne účelovo v prospech verejného záujmu určené a náležitým spôsobom\ndokumentované dary či dotácie sú v súlade so zákonom.\nRovnako však nemôže byť sporu o tom, že akýkoľvek „príhovor za hoc ako dobrú a na prijatie\nspôsobilú uchádzačku o prijatie na akúkoľvek školu“ v prospech verejného záujmu nie je - naopak, ide\no prezentáciu záujmu výrazne individuálneho, v súvislosti s ktorým akýkoľvek a komukoľvek určený dar\nnie je v súlade so zákonom a obnáša so sebou i trestno-právne následky. Text skutkovej podstaty §\n333 Trestného zákona dokonca (na rozdiel od skutkovej podstaty uvedenej v § 332 Trestného zákona,\nkde je v súvislosti s tým, komu sa dáva, výslovne uvedené ... aby konal alebo sa zdržal konania tak,\nže poruší svoje povinnosti...) ani neuvádza, že súčasťou objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto\ntrestného činu musí byť akýkoľvek návod alebo nabádanie na konanie v rozpore so zákonom - postačí\nlen preukázanie existencie veci všeobecného záujmu, v rámci ktorej vybavovania sa prezentujú záujmy\nindividuálne, poskytnutie veci alebo plnenia, na ktoré nie je právny nárok a preukázanie súvislosti medzi\ntýmito krokmi. Podplácajúci teda nemusí, na rozdiel od popisu objektívnej stránky (konania) trestného\nčinu podľa § 332 Trestného zákona, vec alebo plnenie, na ktoré nie je právny nárok, dávať s tým, aby\nniekto porušil predpisy svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. O tom, „ako sa to\nvybaví“, nemusí mať predstavu vôbec žiadnu - zákonodarca za pre vec rozhodujúcu považuje zákaz vo\nvyššie popísanej súvislosti poskytnúť akýkoľvek dar ako plnenie, na ktoré nie je právny nárok (analogicky\nviď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2To 1/2012 - zaoberá sa síce rozdielmi v interpretovaní §§ 328\na 329 Trestného zákona, ale tu uvedené závery a prezentovanie rozdielov medzi prijímaním úplatku\nvo veciach súvisiacich s obstarávaním veci všeobecného záujmu a vo veciach ostatných, je potrebné\naplikovať aj v tomto prípade).\nZhrnúc doteraz uvedené teda ten, kto úplatok dáva, ho môže dať aj v súvislosti s akýmkoľvek druhom\ncharitatívnej činnosti, dôležitá je súvislosť s „vybavovanou“ vecou. Inak a zjednodušene povedané, ak\n\ndávam majetkové či nemajetkové plnenie niekomu, hoc aj určené na sponzoring detského domova,\nktorému osoba prijímajúca plnenie pomáha, pokiaľ sa preukáže príčinná súvislosť s vybavovaním veci,\nna ktorú inak nie je právny nárok, ide o úplatok a v konečnom dôsledku o korupčný trestný čin, ktorý\npácha jednak osoba úplatok dávajúca a jednak osoba úplatok prijímajúca.\nV tomto prípade „právny nárok“ na prijatie H. G. na štúdium na Akadémiu Policajného zboru neexistuje\na neexistuje ani právny nárok na akúkoľvek pomoc tejto osobe. Je síce možné za účtovného priznania\ntakejto transakcie niekomu zaplatiť za to, že bude osobu uchádzajúca sa o štúdium doučovať, prípadne\nnejako inak jej pomáhať v príprave, nie je však možné odovzdať akékoľvek plnenie s hoc i nepriamym,\nale inak zrozumiteľným odkazom, aby sa podnikli hoc aj dopredu nešpecifikované kroky smerujúce k\novplyvneniu prijímacích pohovorov, resp. k akémukoľvek inému zásahu do týchto pohovorov.\nPokiaľ ide o termín „obstarávanie veci všeobecného záujmu“, nie je potrebné podrobnejšie rozvádzať,\nže v tomto prípade niet žiadnych pochybností o tom, že riadny chod prijímacích pohovorov na akúkoľvek\nškolu je vecou všeobecného záujmu ako záujmu, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti a do\nzabezpečenia a aplikácie takéhoto záujmu nie je možné nijakým spôsobom zasahovať.\nEšte raz, zhrnúc vyššie uvedené, je teda možné jednoducho konštatovať, že v súvislosti s „lobovaním“\nprípadne akýmkoľvek iným popisovaním vhodnosti toho či onoho kandidáta a uchádzača o štúdium na\nprijímacích pohovoroch nie je možné poskytovať žiadne majetkové či nemajetkové plnenie, nie je možné\nsponzorovať ten či onen subjekt, teda nie je možné vyvíjať žiadne s týmto súvisiace aktivity. Ako už bolo\nuvedené, je jedno, komu je plnenie, na ktoré nie je právny nárok, určené. Ak sa súvislosť preukáže,\nodovzdávateľ plnenia sa dopúšťa trestného činu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona,\npričom ak konanie smeruje voči verejnému činiteľovi, čím rektor APZ nesporne je, aj podľa § 333 ods.\n2 Trestného zákona.\nKeďže v tomto prípade nebolo pochybností o tom, že k odovzdaniu priamo majetkového plnenia došlo,\nčo nespochybnila žiadna zo zúčastnených strán, bolo úlohou súdu predovšetkým vyriešiť otázku, či toto\nodovzdanie akýmkoľvek spôsobom súviselo s nadchádzajúcimi prijímacími pohovormi, ktoré sa týkali\nH. G.. Na základe vykonaného dokazovania a to aj bez toho, aby sa súd zaoberal stavom konania spred\nvylúčenia veci Mgr. V. zo spoločného konania (ktoré vylúčenie súd bral ako fakt, ktorého vhodnosť či\nnevhodnosť, keďže ide o fakultatívne umožnené a nie obligatórne prikázané postupy, v tomto štádiu\nkonania už neposudzoval), možno konštatovať, že v tejto veci prokurátor uniesol dôkazné bremeno a\nvyššie popisovanú príčinnú súvislosť preukázal. Vykonané dokazovanie však nespochybnilo tú okolnosť,\nže obžalovaný naozaj poskytnuté plnenie mohol viazať na „dovybavenie“ pastoračnej miestnosti, čo v\nkonečnom dôsledku súd premietol aj do úpravy skutkovej vety.\nAko však vyplýva z vyššie uvedeného, táto okolnosť v súvislosti s vinou, resp. jej uznaním, nehrá žiadnu\npodstatnú okolnosť a možno ku nej prihliadnuť nanajvýš pri úvahách o druhu a výmere trestu. Podľa\nnázoru súdu je teda evidentné a bolo preukázané, že prof. Ing. Y. F. obžalovaný poskytol hotovosť vo\nvýške 2.000,- eur ako sumu určenú či už priamo pre osobu prijímajúcu úplatok alebo právnickú osobu\nAkadémie Policajného zboru v Bratislave, pričom toto poskytnuté plnenie súviselo so zabezpečením\nprijatia dcéry známeho obžalovaného R. G. H. G.. Obžalovaný Mgr. H. V. sa tohto trestného činu\ndopustil minimálne v nepriamom úmysle, teda v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona minimálne\nvedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad,\nže ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V osobe obžalovaného totiž ide o vzdelaného človeka, ktorý si\nmusí byť vedomý následkov svojej komunikácie. Samotné poskytnutie sponzorského daru spojené so\nspomenutím H. G., ako jednej z uchádzačiek o štúdium na Akadémii Policajného zboru, v rámci jednej\nnávštevy síce samo o sebe nemožno vyhodnotiť ako poskytnutie úplatku, avšak okolnosti prípadu, ako\nboli dokumentované v rámci vykonaného dokazovania, oprávňujú súd dospieť k záveru, že „sponzorský\ndar“ určený či už priamo rektorovi alebo akadémii, jednoznačne súvisel s lobovaním za H. G..\nObžalovaný si síce nemusel byť vedomý toho, akým spôsobom rektor prijatie tejto uchádzačky zariadi\na o tomto nemusel mať žiadnu predstavu, v každom prípade však motívom jeho návštevy, okrem iného,\n\nbol aj pokus o „prihovorenie sa“ za túto uchádzačku o štúdium. Práve osoba takého vzdelania, aké\ndosiahol obžalovaný, si musí byť vedomá toho, že rektor vysokej školy nemá žiadne iné než v zásade\nnezákonné prostriedky na to, aby prijatie uchádzačky, ktorej meno bolo spomenuté, zabezpečil. Toto\ntvrdenie platí dokonca i pre prípad, že by rektor naozaj napríklad v rámci odvolacieho konania mal\nmožnosť subjektívne rozhodnúť o prijatí či neprijatí toho ktorého uchádzača. Aj pri takomto rozhodovaní\ntotiž nesmie a nemôže byť ovplyvnený žiadnym subjektívnym prezentovaním situácie zo strany tretieho\nsubjektu.\n--------------------------------------------------------------------------K záveru, ktorý bol vyššie prezentovaný, súd viedli predovšetkým nasledovné skutočnosti.\nNiet sporu o tom, že v období, ktoré je uvedené v skutkovej vete aj tohto rozsudku, došlo k\nnávšteve obžalovaného rektora Akadémie Policajného zboru prof. Y. F.. Ani jedna zo strán v konaní\nnespochybňovala ani tú skutočnosť, že v rámci tejto návštevy obžalovaný odovzdal rektorovi obálku,\nv ktorej bolo 2.000,- eur. Nikto nespochybňoval ani to, že v rámci tejto návštevy sa spomínala dcéra\nznámeho obžalovaného R. G. H. G., ktorá sa hlásila na štúdium na Akadémii Policajného zboru\na chystala sa na prijímacie pohovory. To, čo jednotlivé strany v konaní interpretovali rozdielne, boli\npohnútky a konkrétne okolnosti súvisiace s odovzdaním sumy 2.000,- eur.\nJe evidentné a bolo preukázané, že odpoveďový hárok a test H. G. bol nájdený medzi listinnými dôkazmi\nzabezpečenými pri vyššie uvedenej prehliadke iných priestorov. Všetky tieto testy a odpoveďové hárky\npodľa pre súd dôveryhodnej výpovede svedka Ing. F. boli testami a odpoveďovými hárkami, ktoré sa\ntýkali uchádzačov, ktorých mená mu rektor predtým odovzdal ako mená osôb, u ktorých je potrebné\nzabezpečiť prijatie. Za tejto situácie niet sporu o tom, že v prípade všetkých týchto osôb sa nie zákonným\nspôsobom zasahovalo do prijímacieho konania. Pokiaľ k takejto situácii došlo, niet dôvodu neveriť\nsvedkovi Ing. F., že k týmto zásahom došlo u osôb, u ktorých mal rektor prof. Ing. Y. F., CSc. bližšie\nnešpecifikovaný záujem tieto osoby uprednostniť a zabezpečiť ich prijatie na vysokú školu.\nAk medzi týmito osobami bola i H. G., čo bolo preukázané, je evidentné, že rektor akadémie vyvíjal\naktivity v prospech tejto osoby. Ako vyplynulo z dokazovania, jediným kauzálnym dôvodom týchto aktivít\nbola a mohla byť jedine návšteva a aktivita obžalovaného v období, ako to on sám popisoval a ako je\nto uvedené aj v skutkovej vete tohto rozsudku. Niet žiadneho iného rozumne vysvetliteľného dôvodu,\nktorý by inak objektivizoval zásah do spracovania testov tak, ako ho opisoval svedok F. aj u H. G.. Tento\nzásah sa evidentne udial na podnet rektora prof. F. a to po tom, čo ho navštívil obžalovaný.\nObžalovaný teda preukázateľne loboval v prospech H. G. a i keď, ako už bolo uvedené, nemusel\nchcieť, aby priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom a v\nkonečnom dôsledku nemusel chcieť, aby došlo k výmene testov (o scenári dokonca nemusel byť vôbec\ninformovaný), minimálne musel vedieť, že pokiaľ sa takýmto spôsobom za kohokoľvek prihovára, svojim\nkonaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť a pre\nprípad, že sa tak stane, je s týmto uzrozumený.\nOdpoveď na otázku, „prečo o tom musel vedieť“, dávajú predovšetkým okolnosti prípadu, ako boli\ndokázané a to tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne. Aj v tomto prípade k predmetnému a\nvyššie formulovanému záveru možno dospieť aj bez toho, že by súd nejakým výraznejším spôsobom\nspochybňoval skutočnosti uvádzané jednak obžalovaným a jednak svedkom Y. F.. Ani jeden z nich totiž\nnespochybnil to, že po odprezentovaní H. G. ako dcéry dobrého kamaráta R. G. zaznela zo strany\nrektora akadémie odpoveď „uvidíme, čo sa dá urobiť“. Už táto odpoveď sama o sebe navodzuje stav, že\nobidve komunikujúce osoby si boli vedomé lobovania v prospech konkrétnej uchádzačky o štúdium na\nvysokej škole a to nie zákonným spôsobom. Ešte raz je potrebné zdôrazniť, že akékoľvek subjektívne\novplyvňovanie výsledkov prijímacích pohovorov nie je prípustné, pričom vyššie uvedenými osobami\n\nprezentované okolnosti súvisiace s akýmkoľvek typom doučovania alebo informovania o otázkach,\nokruhoch a podobne, súd považoval za absolútne nepresvedčivé.\nVo vzťahu k H. G. a jej príprave na prijímacie pohovory nielenže nedošlo k žiadnym aktivitám či už zo\nstrany obžalovaného alebo zo strany rektora, ale ani informácie, ktoré obžalovaný od rektora obdržal,\nneboli k H. G. prenesené. Sám obžalovaný ju v podstate ani nepoznal, pričom svedok R. G. v podstate\nspochybnil to, že by ho obžalovaný o čomkoľvek, čo od rektora zistil, informoval. Za tejto situácie len\nnaozaj okrajovo vyznievajú viaceré rozpory tak v rámci jednotlivých výpovedí, ako aj rozpory medzi\njednotlivými výpoveďami navzájom.\nAko bolo vyššie uvedené, H. G. na skúšky nikto nepripravoval, nikto ju neinformoval o okruhoch a v tomto\nsmere zo strany žiadneho zo zainteresovaných osôb nebola vyvinutá žiadna aktivita. Táto svedkyňa\nzdôrazňovala, že na prijímacie pohovory sa pripravovala sama, jej rodičia ju o ničom neinformovali a\nnedávali jej žiadne rady v súvislosti s tým, ako a na čo sa má pripravovať.\nR. G. podľa jeho vlastného vyjadrenia od obžalovaného nežiadal zistenie žiadnych informácií ohľadne\nprijímacieho konania na policajnej akadémii. Nemá vedomosť o odovzdaní sponzorského daru, pričom\npodľa jeho vlastného vyjadrenia dcéru inštruoval o tom, aby sa pripravovala v rámci všeobecných\nokruhov a „myslí si, že tam bola aj chémia alebo ekonomika“, pričom jeho vlastná dcéra toto tvrdenie\npoprela.\nSamotný obžalovaný viaceré rozhodné skutočnosti opisuje inak ako svedok R. G., pričom podľa jeho\nverzie priebehu udalostí on bol akousi prevodnou pákou informácií medzi rektorom a R. G., ktorému\ninformácie o prijímacích pohovoroch boli určené. Ako je však vyššie uvedené, toto sám R. G. poprel a\nžiadne zo zistených informácií obžalovaným sa nedostali ani k dcére R. G. H. G..\nZa situácie, kedy základnou odpoveďou na debatu o prijímacích pohovoroch, na ktoré sa chystá H.\nG., je veta „uvidíme, čo sa dá robiť“, nemožno predpokladať nič iné, len to, že v rámci rozhovoru\nmuselo dôjsť k prezentáciám a prosbám smerujúcim k rektorovi, ktoré súviseli s ovplyvnením výsledkov\nprijímacích pohovorov. Ako už bolo uvedené, nedošlo k žiadnemu doučovaniu, „trénovaniu“ uchádzačky\nH. G. a nedošlo ani k akýmkoľvek náznakom preukazujúcim snahu pomôcť pri prijímacích pohovoroch\ntakýmto spôsobom. Naopak, došlo k tomu, že test H. G. bol nájdený medzi tými testami, ktoré Ing. F.\nvymenil a ktoré testy sa týkali osôb, na ktorých mal rektor záujem a u ktorých vyvíjal aktivity smerujúce\nk nezákonnému ovplyvneniu prijímacích pohovorov.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať i na spôsob odpovede svedka F. na otázku, či si meno H.\nG. zaznačil - tento odpovedal, že si na to nepamätá, ale nevylučuje to. V každom prípade výsledky\ndokazovania preukázali, že si toto meno zaznačiť musel, nakoľko neexistuje žiadna iná kauzálna\nsúvislosť preukazujúca dôvod nájdenia testu tejto osoby medzi testami, ktorých výsledky boli vyššie\npopísaným spôsobom ovplyvňované. Inak povedané, prof. Ing. Y. F., CSc. preukázateľne vyvíjal aktivity\nv prospech H. G., pričom tieto aktivity preukázateľne vyvíjal na základe informácie od obžalovaného\nMgr. H. V.. Bol to obžalovaný, ktorý meno H. G. prof. F. spomenul, pričom spomenutie tohto mena v tejto\nsúvislosti bolo jediným dôvodom aktivít prof. F. v prospech H. G.. Iný scenár skúmaného vývoja udalostí\nvzhľadom k zistenému nie je možný.\nAko už bolo uvedené, obžalovaný a priori nemôže niesť následky konania rektora APZ, pričom\nposúdenie zákonnosti či nezákonnosti konania rektora ani nebolo a nemohlo byť predmetom tohto\ntrestného konania, v rámci ktorého bol vynesený tento rozsudok. V každom prípade však pre túto\nvec je dôležité to, že prof. F. preukázateľne začal konať po tom, čo sa meno H. G. dozvedel práve\nod obžalovaného. Vzhľadom k zisteným okolnostiam, ktoré nepreukázali žiadne aktivity súvisiace s\nlegálnou pomocou pre uchádzačku H. G., obžalovaný si musel byť vedomý toho, že vec „vybavuje“ v\nprospech H. G. a bol uzrozumený s tým, že rektor akadémie využije všetky, hoc aj nezákonné prostriedky\nna to, aby ovplyvnil výsledky prijímacích pohovorov.\n\nZa tejto situácie je potom úplne jedno, či k rozhovoru o H. G. došlo pred alebo po tom, čo bol poskytnutý\n„sponzorský dar“. Nikým nespochybňovaná odpoveď „uvidíme, čo sa dá robiť“ nemôže byť vysvetlená\nako akýsi „únik rektora“, ako sa to snažil obžalovaný, ale práve naopak, ide o odpoveď, ktorá logicky\nreflektuje požiadavku. Niet pritom sporu ani o tom - a opäť to nikto zo zainteresovaných nespochybňuje že táto požiadavka súvisela s H. G. a týkala sa jej prijímacích pohovorov. Nejasné odpovede viacerých vo\nveci vypočutých osôb (výnimkou bol jedine svedok F. a čiastočne svedok R. a svedkyňa G.), vyhýbanie sa\nkonkrétne formulovaným odpovediam na konkrétne formulované či už uzatvorené alebo otvorené otázky,\nrozpory medzi výpoveďami obžalovaného a svedka F. pokiaľ ide o chronológiu priebehu rozhovoru, sú\npotom naozaj už len doplňujúcimi faktami, ktoré dokumentujú nevierohodnosť viacerých častí výpovedí\ntak obžalovaného ako aj svedka F., pričom toto konštatovanie sa týka aj svedka G..\nZa situácie, kedy si oslovená osoba v pozícii rektora vysokej školy zapíše meno uchádzačky,\nktoré je spomenuté v rámci rozhovoru s osobou, ktorá uchádzačku prezentuje ako dcéru jeho\ndobrého priateľa, na obsah prezentácie tejto dcéry odpovie „uvidíme, čo sa dá robiť“ a neskôr podľa\njedného z vypočutých svedkov a listinných dôkazov zabezpečených vo veci preukázateľne vyvíja\naktivity v prospech tejto osoby, je podľa názoru súdu jednoznačne možné dospieť k záveru, že\npríčinná súvislosť medzi ovplyvňovaním obstarania veci všeobecného záujmu a poskytnutými peniazmi\nexistuje. Za najpravdepodobnejšiu verziu priebehu udalostí súd považuje tú, že jednoducho došlo k\nodovzdaniu sumy 2.000,- eur a táto bola určená pre rektora APZ za ním poskytnuté služby súvisiace s\nuprednostnením uchádzačky o štúdium na APZ H. G., vzhľadom k tomu však, že nešlo o jedinú možnú\ninterpretáciu priebehu udalostí, ako už bolo uvedené, súd skutkovú vetu upravil spôsobom, ako je to\nprecizované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Teda nevylúčil, že motívom obžalovaného naozaj mohlo\nbyť použitie poskytnutých peňazí na zabezpečenie a dozariaďovanie pastoračnej miestnosti, poskytnutie\ntejto sumy však evidentne malo súvis s rozhovorom týkajúcim sa priebehu prijímacích pohovorov. Tento\nzáver odôvodňujú tak skutočnosti ako sú formulované vyššie, ale aj okolnosti súvisiace so spôsobom\ndokumentovania, resp. nedokumentovania tejto finančnej transakcie.\nI keď spracovanie darovacej zmluvy nemusí byť práve jednoduchým právnym úkonom, v každom\nprípade vypísanie príjmového či výdavkového dokladu je úkonom, ktorý trvá niekoľko sekúnd a u osôb,\nktoré boli aktérmi prokurátorom žalovaného konania, nemožno pochybovať o ich mentálnej kapacite\ntakýto úkon zvládnuť. Spočíva vo vyplnení spolu troch kolóniek na jednoduchom tlačive, pričom však,\nako to vyplýva z vyššie uvedeného, nedostatočné, resp. žiadne účtovné krytie tejto finančnej transakcie\nzďaleka nie je jediným a určite nie najdôležitejším faktom, ktorý súd doviedol k záveru, ako je vyššie\nformulovaný a ktorý záver sa premietol aj do skutkovej a právnej vety tohto rozsudku.\nTieto fakty vyplývajú predovšetkým z vyššie uvedených analýz priebehu relevantného stretnutia, pričom\nna záver tejto časti rozsudku je ešte potrebné spomenúť i to, že súd nemal žiadny dôvod spochybňovať\ntrestnoprávnu relevantnosť úkonu, ktorý je dokumentovaný na č. l. 155 spisu, teda zápisnicu o vydaní\nveci dôležitej pre trestné konanie v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Možno len konštatovať,\nže tento úkon bol vykonaný v súlade s Trestným poriadkom, pri úkone došlo k výzve na vydanie veci,\npričom táto vec bola dostatočne jasne špecifikovaná. Ani samotný v tomto konaní svedok prof. Ing. Y. F.,\nCSc. netvrdí, že ide o zápisnicu, ktorá by bola sfalšovaná, i keď rôznym spôsobom v prípravnom konaní\na na hlavnom pojednávaní vypovedá o okolnostiach súvisiacich s týmto úkonom. V každom prípade\nvšak neexistuje žiadna pochybnosť, ktorá by relevantnosť tohto úkonu akýmkoľvek spôsobom narúšala,\núkon je podpísaný prítomnými osobami i osobou, ktorej sa tento úkon týka. Pokiaľ by aj bolo pravdou,\nže prof. Ing. Y. F., CSc. si na tento úkon nepamätá, nič to nemení na tom, že k nemu došlo, pričom\nosoba vyzvaná na vydanie veci odovzdala zo svojho vlastného trezoru 5.000,- eur, ktoré mala prevziať\nod H. V. a osoby pod priezviskom U.... Opäť len dokresľujúco vyznieva fakt, že trestný rozkaz týkajúci\nsa obvineného H. U., nar. XX.XX.XXXX sa stal preukázateľne právoplatným, čo okrem iného znamená\ni to, že obvinený H. U. v rámci kontradiktórneho konania nijak nespochybnil skutkové zistenia ako boli\ndefinované obžalobou (ide o obdobný prípad ako u H. V.) a prijal jemu uložený trest.\nOkolnosť, že prof. Ing. Y. F. v rámci úkonu dňa 30.06.2012 o 16.30 hod. mohol trpieť nejakou chorobou,\nhoc aj obmedzujúcou jeho intelektuálny výkon, súd v rámci tejto veci považoval za irelevantnú, resp.\n\nza vec, ktorá nijakým zásadným spôsobom nemôže spochybniť vyššie uvedené skutočnosti. Nemôže\nbyť totiž sporu o tom, že v trezore, ktorý sa nachádzal v kancelárii rektora sa nachádzalo práve 5.000,eur, o ktoré bol požiadaný. Za irelevantnú súd považuje i tú skutočnosť, že vydané nominálne hodnoty\nbankoviek nie sú totožné s údajmi, ktoré vo svojej výpovedi uvádzal obžalovaný V. (ten uviedol, že do\nobálky dal štyri päťstoeurové bankovky). Nikto z vypovedajúcich osôb totiž nespochybňoval to, že sumu\n2.000,- eur rektor akadémie prof. F. naozaj prevzal, pričom ani on sám súdu nedal dôvod domnievať\nsa, že by čokoľvek s týmito peniazmi v prospech akadémie urobil. Aj sám potvrdil, že ich mal naďalej\nv trezore, tu takáto suma ako súčasť požadovanej sumy orgánmi činnými v trestnom konaní aj reálne\nbola nájdená a teda niet dôvodu reálne sa nedomnievať, že ide o peniaze poskytnuté obžalovaným V.,\nhoc aj v bankovkách inej nominálnej hodnoty, než on sám uvádzal (mimochodom nejde o jediný rozpor\nvo výpovediach a zistených skutočnostiach, ako to je vyššie uvedené).\nTakže aj keby išlo o úkon, respondentom ktorého by bola osoba, ktorej rozpoznávacie schopnosti boli\nvýrazne minimalizované (čo sa v súčasnosti už nedá zistiť), nešlo by o úkon, ktorý nemá procesnú\nrelevanciu, pričom v rámci tohto úkonu na mieste, ktoré je v súlade s tvrdeniami svedka F. aj v rámci\ntohto konania, boli nájdené peniaze, ktorých časťou bola aj suma, o ktorej obžalovaný i svedok F. v rámci\ntohto konania hovoria a ktorú nijakým spôsobom nespochybňujú.\nMožno považovať naozaj za zvláštne, že plk. prof. Ing. Y. F., CSc. ako rektor Akadémie Policajného\nzboru a vysokoškolsky i akademicky vzdelaná osoba po výzve na vydanie veci tak, ako je definovaná\nv rámci zápisnice (finančné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti týkajúce sa vybavenia prijatia\nuchádzačov o štúdium ... aj v súvislosti s osobou menom G. ...) dobrovoľne a bez akýchkoľvek\nproblémov vydáva požadovanú hotovosť a napríklad neuvádza, že takúto hotovosť síce má, ale v\nprípade H. V. nejde o úplatok súvisiaci s prijatím osoby menom G., ale o sponzorský dar. Pri úvahách\no vine však hodnotenie tejto neštandardnosti reakcie rektora Akadémie Policajného zboru nezohralo\nzvlášť významnejšiu úlohu, nakoľko naozaj nie je vylúčené, že k takejto reakcii mohlo dôjsť v rámci\nsilného emočného vypätia vyplývajúceho zo situácie a na spôsob reakcie mohla mať vplyv aj znalcom\nšpecifikovaná mozgová príhoda.\nPredmetnú okolnosť súd v konečnom dôsledku vyhodnotil podľa zásady „v pochybnostiach v prospech\nobžalovaného“ V. (obsah vyššie popísaného úkonu nemožno považovať za priznanie sa prof. F. k\nprevzatiu úplatku v tomto konaní), vina obžalovaného V. bola prioritne založená na iných, vyššie\npopísaných okolnostiach, avšak aj tento úkon dokladuje nespochybniteľnú skutočnosť - že v trezore\nrektora policajnej akadémie sa nachádzala suma, ktorú mu odovzdal obžalovaný pred vyše mesiacom,\ntáto suma nijakým spôsobom nebola zdokladovaná a za celý čas od jej prevzatia nedošlo k jej\nzúčtovaniu.\nZ týchto dôvodov súd formuloval skutkovú vetu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a konanie\nkvalifikoval ako trestný čin podplácania podľa § 333 ods. 1, 2 Trestného zákona.\n--------------------------------------------------------------------------Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým, doteraz uvedeným\nskutočnostiam, spôsobu spáchania trestného činu, k stupňu závažnosti takého konania, ako i k\ncharakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti.\nV súvislosti s typovou závažnosťou trestného činu podplácania (predtým typová spoločenská\nnebezpečnosť trestného činu) je potrebné zdôrazniť, že nebezpečenstvo korupcie ako\nprotispoločenského javu zdôrazňuje nielen náš Trestný zákon a vnútroštátne predpisy ako celok, ale\naj Medzinárodný trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky pod číslom 375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia, či už formou podplácania alebo prijímania\núplatkov, ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu\nspravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a v konečnom dôsledku\n\nohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií i morálne základy spoločnosti. O to viac tieto tvrdenia platia v\nsúvislosti s korupciou osôb, ktoré zabezpečujú dôležité úlohy spoločnosti ako spoločenstva ľudí, ktoré si\nstanovuje spoločné pravidlá zabezpečujúce jej riadne fungovanie. Závažnosť tohto protispoločenského\njavu zákonodarca odzrkadľuje aj v stanovených trestných sadzbách pre jednotlivé trestné činy korupcie,\nktoré naozaj možno považovať za trestné sadzby prísne. Prísnosť týchto sadzieb však odráža naliehavú\nspoločenskú potrebu tento jav všetkými možnými prostriedkami vrátane prostriedkov represívnych\npotierať.\nPokiaľ ide o závažnosť spáchaného trestného činu pre spoločnosť z hľadiska individuálneho (hodnotenie\nosoby páchateľa, okolnosti spáchania toho ktorého trestného činu...), súd uvádza, že obžalovaný je z\nmiesta svojho bydliska hodnotený ako osoba, ktorá doteraz priestupkovo riešená nebola a obžalovaný\nnebol doteraz ani súdom trestaný. V konečnom dôsledku túto okolnosť vyhodnotil ako okolnosť\npoľahčujúcu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.\nPodľa § 38 ods. 2, 3, 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť\nna pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer\npoľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,\nak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby o jednu tretinu. V tomto prípade je základná trestná sadzba, v rámci ktorej súd ukladá trest\nodňatia slobody, dva roky až päť rokov rokov, sadzba po úprave v zmysle vyššie uvedených ustanovení\nTrestného sa upravuje tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižuje o jednu tretinu.\nV súvislosti s výmerou uloženého trestu odňatia slobody je potrebné poukázať predovšetkým na\nustanovenia Trestného zákona, ktoré upravujú základné zásady ukladania sankcií. Podľa § 34 ods.\n1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v\npáchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli riadny život.\nSúčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv\nna jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa ods. 4 § 34 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a\njeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.\nPrihliadnuc ku všetkým týmto uvedeným skutočnostiam súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody\nna dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Má za to, že takto určený a vymeraný trest v dostatočnom\nrozsahu splní účel tak, ako je definovaný vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona, vrátane\núčelu generálnej prevencie. I keď výška úplatku nie je v tomto prípade zanedbateľná (v zásade však\nide o okolnosť, ktorá závažnosť skutku ovplyvňuje len minimálne), súd nemohol nebrať do úvahy na\nhlavnom pojednávaní zistené okolnosti, v rámci ktorých nebol jednoznačne preukázaný priamy úmysel\ndosiahnuť podplácajúcim želaný stav - prijatie uchádzačky o štúdium H. G. - za cenu porušenia zákonom\nuložených povinností u podplácaného. V osobe obžalovaného ide o vzdelaného človeka, do spáchania\ntohto skutku sa neocitol v situáciách, ktoré mali za následok či už trestnoprávny alebo iný sankčný postih,\nv zásade niet dôvodu očakávať recidívu a aj preto niet dôvodu ukladať iný, než najnižší možný trest v\nrámci sadzby ustanovenej zákonom.\nZ rovnakých dôvodov boli splnené aj podmienky na podmienečný odklad výkonu uloženého trestu\nodňatia slobody. S prihliadnutím na všetky doteraz uvedené skutočnosti možno totiž dôvodne mať za\nto, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je\nnevyhnutný.\nNapriek takémuto stavu, vyššie popísanej zmene skutkovej vety a následku trestného činu súd nedospel\nk záveru, že by sa nejako zvlášť zmenila pre uloženie trestu relevantná skutková a právna situácia,\nktorú konštatoval v rámci trestného rozkazu. Jeho vyššie uvedené úvahy súvisiace s nepreukázaním\npriameho úmyslu páchateľa a premietnutie možnosti, že úplatok nemusel byť určený do „súkromného\nvrecka“ uplácanej osoby (nie je s absolútnou istotou vylúčené, že sa navrhovalo využitie úplatku na\n\núčel, ktorý možno považovať za všeobecno-prospešný) do skutkovej vety rozsudku ho však priviedli\nk záveru, že uvedené skutočnosti by sa mali premietnuť do uloženia kratšej skúšobnej doby, než aká\nbola stanovená v trestnom rozkaze. Súd tak aj učinil a výkon trestu odňatia slobody odložil na najkratšiu\nmožnú skúšobnú dobu.\nNa margo prokurátorom navrhovaného uloženia peňažného trestu súd uvádza, že na uloženie takéhoto\ntrestu, vzhľadom k uloženiu trestu odňatia slobody, neboli splnené podmienky a to tak v zmysle § 56\nods. 1 Trestného zákona ako ani v zmysle v zmysle § 56 ods. 2 Trestného zákona. Využitie ustanovenia\n§ 56 ods. 2 Trestného zákona je totiž možné len v situáciách, kedy sa za prečin vzhľadom na povahu\nspáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá, čo nebol tento\nprípad, uloženie peňažného trestu podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona zase predpokladá získanie\nalebo snahu o získanie majetkového prospechu. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že motívom\na pohnútkou v tomto rozsudku uvedeného trestného činu nebola materiálne zameraná ziskuchtivosť a\nobžalovaný ním ani nezískal ani sa nesnažil získať majetkový prospech.\nZ týchto dôvodov súd ohľadne viny a trestu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje\nv lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,\nkomu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,\nobžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}