Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/25/2012 z 23. 1. 2014 Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 23. januára 2014, sp. zn. 3T/25/2012, ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1 Špecializovaný trestný súd | 3T/25/2012 | ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1 | 2014-01-23 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy Citované ustanovenia: § 276 ods. 1 TZ, § 276 ods. 4 TZ, § 277 ods. 1 TZ, § 277 ods. 4 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccc1fbcd-a2cd-4d7d-bacc-e9d020c0a0f8 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Špecializovaný trestný súd 3T/25/2012 9512100098 23. 01. 2014 jan giertli ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci obžalovaného S. I. pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2014 takto rozhodol: Obžalovaný S. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom S. Y., Y. XXX/XX, okr. Y., t.č. vo výkone väzby v ÚVV G. G., j e v i n n ý, ž e 1) S. I. splnomocnený konať pôvodne za spoločnosť G.,s.r.o., I. A. XXX/XX, XXX XX I., neskôr E. XXX, XXX XX N. nad G. (ďalej len G.) vytvoril obchodné reťazce vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru „Euro očká špeciál" na očkovanie jabloní odrody FUJI (ďalej len „euroočká špeciál") si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom: a) dňa 29.12.2008 podal na Daňovom úrade H. U., ul. S. č. 2, H. U. (ďalej len „DÚ H. U.") v mene spol. G., s. r. o. I. riadne daňové priznanie k DPH a dňa 02.02.2009 dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008, v ktorom uplatnil odpočet DPH vo výške 115.727.847,Sk (3.841.460,76 €), pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá aj faktúra č. 30092008/S zo dňa 30.09.2008 vystavená spol. N. Y., s. r. o., M. R. I. XXXX/XX, XXX XX Y. (ďalej len N. Y.) pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie 5.762.689 ks euroočiek špeciál v sume 699.475.191,- Sk (23.218.322,74 €), z toho DPH 111.680.912,82 Sk (3.707.127,16 €), pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 111.680.912,82 Sk (3.707.127,16 €), b) dňa 26.01.2009 podal na DÚ H. U. v mene spol. G., s. r. o. I. riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008, v ktorom uplatnil odpočet DPH vo výške 122.658.568,- Sk (4.071.518,56 €), pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry: - č. 21122008/S zo dňa 21.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie 1.530.000 ks euroočiek špeciál v sume 185.711.400,- Sk (6.164.489,15 €) z toho DPH 29.651.400,- Sk (984.246,17 €), - č. 22122008/S zo dňa 22.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie 1.470.000 ks euroočiek špeciál v sume 178.428.600,- Sk (5.922.744,47 €) z toho DPH 28.488.600,- Sk (945.648,28 €), - č. 28122008/S zo dňa 28.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie 1.440.000 ks euroočiek špeciál v sume 174.787.200,- Sk (5.801.872,14 €) z toho DPH 27.907.200,- Sk (926.349,33 €), - č. 29122008/S zo dňa 29.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie 1.561.031 ks euroočiek špeciál v sume 189.477.943,- Sk (6.289.515,47 €) z toho DPH 30.252.780,78 Sk (1.004.208,35 €), pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo a obžalovaný S. I. konečný vývoz a odpredaj euroočiek maďarskej spoločnosti K.-U. H. és N. H. P. Y., IČO: XX-XX-XXX XXX, sídlo H-XXXX, G., A. utca X (ďalej len K.-U. Kft.), ktorú mal zastupovať D. K., ktorý zomrel už v roku 2002 len fiktívne predstieral, čím takto skrátil daň vo výške 116.299.980,78 Sk (3.860.452,13 €), 2) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Y. SK, s. r. o., XXX XX X. č. XXX (ďalej len Y. SK) vytvoril obchodné reťazce obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru „Euroočká špeciál" na očkovanie jabloní) a euroočká bližšie nešpecifikované, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom: a) dňa 10.06.2009 podal na DÚ H. U. v mene spol. Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 1. štvrťrok 2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 4.222.787,36 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry: - č. 26032009/VE zo dňa 26.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o., XXX XX X. č. X (ďalej len I.-E) pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.427.400 ks euroočiek špeciál v sume 6.284.842,20 € z toho DPH 1.003.462,20 €, - č. 27032009/VE zo dňa 27.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.427.500 ks euroočiek špeciál v sume 6.285.282,50 € z toho DPH 1.003.532,50 €, - č. 29032009/VE zo dňa 29.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.427.600 ks euroočiek špeciál v sume 6.285.722,80 € z toho DPH 1.003.602,80 €, - č. 30032009/VE zo dňa 30.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.427.390 ks euroočiek špeciál v sume 6.284.798,20 € z toho DPH 1.003.455,17 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 4.014.052,67 €, b) dňa 02.09.2009 podal na DÚ H. U. v mene spol. Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 2. štvrťrok 2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.864.823,03 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry: - č. 01062009/VE zo dňa 01.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.000 ks euroočiek v sume 6.372.450,00 € z toho DPH 1.017.450,00 €, - č. 06062009/VE zo dňa 06.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.100 ks euroočiek v sume 6.372.896,25 € z toho DPH 1.017.521,25 €, - č. 14062009/VE zo dňa 14.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.373.342,50 € z toho DPH 1.017.592,50 €, - č. 20062009/VE zo dňa 20.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 26062009/VE zo dňa 26.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.600 ks euroočiek špeciál v sume 6.375.127,50 € z toho DPH 1.017.877,50 €, - č. 30062009/VE zo dňa 30.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 677.318 ks euroočiek v sume 3.022.531,57 € z toho DPH 482.589,07 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 5.570.765,32 €, c) dňa 12.11.2009 podal na DÚ H. U. za spoločnosť Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.330.228,80 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry: - č. 05092009/VE zo dňa 05.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.000 ks euroočiek v sume 6.372.450,57 € z toho DPH 1.017.450,00 €, - č. 09092009/VE zo dňa 09.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.373.342,50 € z toho DPH 1.017.592,50 €, - č. 12092009/VE zo dňa 12.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 19092009/VE zo dňa 19.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.600 ks euroočiek špeciál v sume 6.375.127,50 € z toho DPH 1.017.877,50 €, - č. 23092009/VE zo dňa 23.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.347.142 ks euroočiek v sume 6.011.621,17 € z toho DPH 959.838,67 €, - č. 30092009/VE zo dňa 30.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 83.495 ks euroočiek v sume 372.596,40 € z toho DPH 59.490,19 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 5.089.983,86 €, d) dňa 01.02.2010 podal na DÚ H. U. v mene spol. Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 4. štvrťrok 2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.309.720,42 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry: - č. 17122009/VE zo dňa 17.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 18122009/VE zo dňa 18.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 21122009/VE zo dňa 21.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 22122009/VE zo dňa 22.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 23122009/VE zo dňa 23.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €, - č. 28122009/VE zo dňa 28.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 14.500 ks euroočiek v sume 64.706,25 € z toho DPH 10.331,25 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju euroočiek nedošlo a ich odber už Špecializovaným trestným súdom Pezinok odsúdený S. S., občan Maďarska, zastupujúci maďarské odberateľské spoločnosti S.Jó P. D. - F. H. és N. Kft. so sídlom H-XXXX S., I. u. XXX (ďalej len S.-Jó) a H.-S. F. és F. G. Y., sídlo HXXXX N., Kiss Ernő utca XX (ďalej len H.-S.) v roku 2009 a 2010 len fiktívne deklaroval podpisovaním niektorých účtovných a daňových dokladov, čím takto obžalovaný S. I. skrátil daň vo výške 5.099.006,25 €, 3) a) S. I. ako konateľ spoločnosti A.-S., s. r. o., E. XXX, XXX XX N. nad G. (ďalej len A.-S.) vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločnosti, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru euroočká, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie dane z pridanej hodnoty v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 20.05.2010 podal na Daňový úrad (ďalej len "DÚ") H. U. v mene spoločnosti A.-S. daňové priznanie DPH za 1. štvrťrok 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 6.419.739,68 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých za obdobie od 01.03.2010 do 31.03.2010 6 faktúr vystavených od spol. X., s. r. o., XXX XX X. č. XX (ďalej len „X.") pre spol. A.-S., deklarujúcich dodanie 8.573.353 ks euroočiek v celkovej sume 37.646.011,25 €, z toho DPH 6.010.707,67 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. Š-01032010 zo dňa 1.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.600 ks euroočiek v sume 6.273.125,46 € z toho DPH 1.001.591,46 €, - č. Š-04032010 zo dňa 4.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.272.247,24 € z toho DPH 1.001.451,24 €, - č. Š-08032010 zo dňa 8.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.100 ks euroočiek v sume 6.270.929,91 € z toho DPH 1.001.240,91 €, - č. Š-10032010 zo dňa 10.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.271.369,02 € z toho DPH 1.001.311,02 €, - č. Š-12032010 zo dňa 12.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.000 ks euroočiek v sume 6.270.490,80 € z toho DPH 1.001.170,80 €, - č. Š-15032010 zo dňa 15.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.431.953 ks euroočiek v sume 6.287.848,82 € z toho DPH 1.003.942,24 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 6.010.707,67 €, b) S. I. ako konateľ spoločnosti A.-S., s. r. o. dňa 26.07.2010 podal na DÚ H. U. v mene spoločnosti A.S. daňové priznanie DPH za 2. štvrťrok 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.173.684,99 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.06.2010 do 30.06.2010 5 faktúr vystavených od spol. X. pre spol. A.-S., deklarujúcich dodanie 7.140.900 ks Špeciálne euroočká v celkovej sume 31.356.405,99 €, z toho DPH 5.006.484,99 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 01062010/LŠ zo dňa 1.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.100 ks euroočiek v sume 6.270.929,91 € z toho DPH 1.001.240,91 € - č. 02062010/LŠ zo dňa 2.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.000 ks euroočiek v sume 6.270.490,80 € z toho DPH 1.001.170,80 € - č. 03062010/LŠ zo dňa 3.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.271.369,02 € z toho DPH 1.001.311,02 € - č. 04062010/LŠ zo dňa 4.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.272.247,24 € z toho DPH 1.001.451,24 € - č. 05062010/LŠ zo dňa 5.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.271.369,02 € z toho DPH 1.001.311,02 € pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 5.006.484,99 €, c) S. I. ako konateľ spoločnosti A.-S., s. r. o. dňa 25.10.2010 podal na DÚ H. U. v mene spoločnosti A.S. daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 3.996.726,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté od 01.08.2010 do 31.08.2010 4 faktúry vystavené od spol. X. pre spol. A.-S., deklarujúce dodanie 5.460.000 ks špeciálne euroočká v celkovej sume 23,975.406,00 €, z toho DPH 3.828.006,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 02082010/LŠ zo dňa 2.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.350.000 ks euroočiek v sume 5.927.985,- € z toho DPH 946.485,- €, - č. 03082010/LŠ zo dňa 3.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.350.000 ks euroočiek v sume 5.927.985,- € z toho DPH 946.485,- €, - č. 05082010/LŠ zo dňa 5.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.380.000 ks euroočiek v sume 6.059.718,- € z toho DPH 967.518,- €, - č. 06082010/LŠ zo dňa 6.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.380.000 ks euroočiek v sume 6.059.718,- € z toho DPH 967.518,- €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 3.828.006,00 €, pričom v bodoch 3 a), b), c) v skutočnosti k nákupu a predaju euroočiek nedošlo a ich odber už Špecializovaným trestným súdom Pezinok odsúdený S. S., občan Maďarska, zastupujúci maďarskú odberateľskú spoločnosť S.-Jó v roku XXXX len fiktívne deklaroval podpisovaním niektorých účtovných a daňových dokladov, čím takto obžalovaný S. I. skrátil daň v celkovej výške 14.845.198,70 € , 4) S. I. zastupujúci podnikateľský subjekt S. I.-I., XXX XX S. Y. č. XXX (ďalej len I.) vytvoril obchodné reťazce vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút smrekový (ďalej len „lykožrút"), si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 01.02.2010 podal na Daňovom úrade H. Chlmec v mene subjektu S. I.-I., S. Y. daňové priznanie DPH za mesiac december 2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.553.122,67 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry: - č. 01122009/TV zo dňa 01.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.815.723 ks lykožrúta v sume 410.535,00 € z toho DPH 65.547,60 €, - č. 02122009/TV1 zo dňa 02.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 510.000 ks lykožrúta v sume 115.311,00 € z toho DPH 18.411,00 €, - č. 02122009/TV zo dňa 02.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.628.300 ks lykožrúta v sume 368.158,60 € z toho DPH 58.781,63 €, - č. 03122009/TV zo dňa 03.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.892.425 ks lykožrúta v sume 427.877,00 € z toho DPH 68.316,54 €, - č. 04122009/TV2 zo dňa 04.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.735.690 ks lykožrúta v sume 392.439,50 € z toho DPH 62.658,41 €, - č. 07122009/TV zo dňa 07.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.920.870 ks lykožrúta v sume 434.308,70 € z toho DPH 69.343,41 €, - č. 08122009/TV zo dňa 08.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.627.200 ks lykožrúta v sume 367.909,90 € z toho DPH 58.741,92 €, - č. 09122009/TV zo dňa 09.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.782.765 ks lykožrúta v sume 403.083,20 € z toho DPH 64.357,82 €, - č. 10122009/TV zo dňa 10.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.948.700 ks lykožrúta v sume 440.601,10 € z toho DPH 70.348,07 €, - č. 11122009/TV zo dňa 11.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.826.500 ks lykožrúta v sume 412.971,70 € z toho DPH 65.936,65 €, - č. 14122009/TV zo dňa 14.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 2.110.400 ks lykožrúta v sume 477.161,40 € z toho DPH 76.185,44 €, - č. 15122009/TV zo dňa 15.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.927.285 ks lykožrúta v sume 435.759,10 € z toho DPH 69.547,99 €, - č. 15122009/TV1 zo dňa 15.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.020.000 ks lykožrúta v sume 230.622,00 € z toho DPH 36.822,00 €, - č. 16122009/TV zo dňa 16.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 2.026.000 ks lykožrúta v sume 458.078,60 € z toho DPH 73.138,60 €, - č. 17122009/TV zo dňa 17.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.684.900 ks lykožrúta v sume 380.955,90 € z toho DPH 60.824,89 €, - č. 18122009/TV zo dňa 18.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 2.124.300 ks lykožrúta v sume 480.304,20 € z toho DPH 76.687,23 €, - č. 21122009/TV zo dňa 21.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.986.720 ks lykožrúta v sume 449.197,40 € z toho DPH 71.720,59 €, - č. 22122009/TV zo dňa 22.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 2.328.400 ks lykožrúta v sume 526.451,20 € z toho DPH 84.055,24 €, - č. 23122009/TV zo dňa 23.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 2.563.524 ks lykožrúta v sume 579.612,80 € z toho DPH 92.543,22 €, - č. 28122009/TV zo dňa 28.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.986.795 ks lykožrúta v sume 449.214,30 € z toho DPH 71.723,30 €, - č. 29122009/TV zo dňa 29.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.426.900 ks lykožrúta v sume 322.622,10 € z toho DPH 51.511,09 €, - č. 30122009/TV2 zo dňa 30.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca dodanie 1.786.803 ks lykožrúta v sume 403.996,20 € z toho DPH 64.503,59 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 1.431.706,23 €, 5) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút smrekový (ďalej len „lykožrút") si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom: a) dňa 03.03.2010 podal na Daňový úrad v Y. (ďalej len „DÚ Y.") v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac január 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 2.288.873,69 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 02.01.2010 do 28.01.2010 22 faktúr vystavených od spol. A.-S. pre subjekt S. I.-I., deklarujúcich dodanie 56.842.000 ks lykožrúta v sume 13.527.633,91 €, z toho DPH 2.130.034,02 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 02012010/G zo dňa 2.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.416.700 ks lykožrúta v sume 575.174,60 € z toho DPH 91.834,60 €, - č. 04012010/G1 zo dňa 4.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.576.426 ks lykožrúta v sume 613.189,40 € z toho DPH 97.904,19 €, - č. 05012010/G zo dňa 5.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.446.912 ks lykožrúta v sume 582.365,10 € z toho DPH 92.982,66 €, - č. 07012010/G zo dňa 7.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.516.897 ks lykožrúta v sume 599. 021,50 € z toho DPH 65.642,09 €, - č. 08012010/G1 zo dňa 8.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., 2.258.631 ks lykožrúta v sume 537.554,20 € z toho DPH 85.827,98 €, deklarujúca dodanie - č. 09012010/G zo dňa 9.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.168.726 ks lykožrúta v sume 516.156,80 € z toho DPH 82.411,59 €, - č. 11012010/G zo dňa 11.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.418.825 ks lykožrúta v sume 575.442,40 € z toho DPH 91.877,35 €, - č. 12012010/G1 zo dňa 12.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.956.016 ks lykožrúta v sume 703.531,61 € z toho DPH 112.328,61 €, - č. 13012010/G1 zo dňa 13.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.326.485 ks lykožrúta v sume 553.703,40 € z toho DPH 88.406,43 €, - č. 14012010/G zo dňa 14.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.962.197 ks lykožrúta v sume 705.002,90 € z toho DPH 112.563,49 €, - č. 15012010/G1 zo dňa 15.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.496.800 ks lykožrúta v sume 594.238,40 € z toho DPH 94.878,40 €, - č. 16012010/G zo dňa 16.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.596.700 ks lykožrúta v sume 618.014,60 € z toho DPH 98.674,60 €, - č. 18012010/G1 zo dňa 18.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., 2.625.400 ks lykožrúta v sume 624.845,20 € z toho DPH 99.765,20 €, deklarujúca dodanie - č. 19012010/G zo dňa 19.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.598.300 ks lykožrúta v sume 618.395,40 € z toho DPH 98.735,40 €, - č. 20012010/G1 zo dňa 20.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.716.400 ks lykožrúta v sume 645.503,20€ z toho DPH 103.223,20€, - č. 21012010/G zo dňa 21.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.976.800 ks lykožrúta v sume 708.478,40 € z toho DPH 113.118,40 €, - č. 22012010/G1 zo dňa 22.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.872.400 ks lykožrúta v sume 683.631,20 € z toho DPH 109.151,20 €, - č. 23012010/G zo dňa 23.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.324.600 ks lykožrúta v sume 553.254,80€ z toho DPH 88.334,80 €, - č. 25012010/G1 zo dňa 25.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.746.200 ks lykožrúta v sume 653.595,60€ z toho DPH 104.355,60€, - č. 26012010/G zo dňa 26.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.894.400 ks lykožrúta v sume 689.343,20€ z toho DPH 110.063,20€, - č. 27012010/G zo dňa 27.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.583.772 ks lykožrúta v sume 614.937,70€ z toho DPH 98.183,34€, - č. 28012010/G zo dňa 28.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.362.413 ks lykožrúta v sume 562.254,30€ z toho DPH 89.771,69€, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 2.130.034,02 €, b) dňa 31.03.2010 podal na DÚ Y. v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac február 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 2.128.402,95 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.02.2010 do 26.02.2010 21 faktúr vystavených od spol. A.-S., s.r.o. pre subjekt S. I.I., deklarujúcich dodanie 52.813.025 ks lykožrúta v sume 12.569.928,40 €, z toho DPH 2.006.963,35 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 01022010/G zo dňa 01.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.590.700 ks lykožrúta v sume 616.586,60 € z toho DPH 98. 446,60 €, - č. 02022010/G zo dňa 02.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.589.800 ks lykožrúta v sume 616.372,40 € z toho DPH 98.412,40 €, - č. 03022010/G zo dňa 03.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.588.600 ks lykožrúta v sume 616.086,80 € z toho DPH 98.366,80 €, - č. 04022010/G zo dňa 04.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.587.500 ks lykožrúta v sume 615.563,20 € z toho DPH 98. 325,- €, - č. 05022010/G zo dňa 05.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.586.400 ks lykožrúta v sume 615.563,20 € z toho DPH 98. 283,20 €, - č. 08022010/G zo dňa 08.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.585.300 ks lykožrúta v sume 615.301,40 € z toho DPH 98. 241,40 €, - č. 09022010/G zo dňa 09.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.584.200 ks lykožrúta v sume 615.039,60 € z toho DPH 98. 199,60 €, - č. 10022010/G zo dňa 10.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.583.100 ks lykožrúta v sume 614.777,80 € z toho DPH 98. 157,80 €, - č. 11022010/G zo dňa 11.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.580.200 ks lykožrúta v sume 614.516,00 € z toho DPH 98. 116,00 €, - č. 12022010/G zo dňa 12.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.581.900 ks lykožrúta v sume 614.492,20 € z toho DPH 98. 112,20 €, - č. 15022010/G zo dňa 15.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.589.700 ks lykožrúta v sume 616.348,60 € z toho DPH 98. 408,60 €, - č. 16022010/G zo dňa 16.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.590.300 ks lykožrúta v sume 616.491,40 € z toho DPH 98. 431,40 €, - č. 17022010/G zo dňa 17.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.591.200 ks lykožrúta v sume 616.705,60 € z toho DPH 98. 465,60 €, - č. 17022010/G1 zo dňa 17.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.000.000 ks lykožrúta v sume 238.000,00 € z toho DPH 38. 000,00 €, - č. 18022010/G zo dňa 18.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.601.000 ks lykožrúta v sume 619. 038,00 € z toho DPH 98. 838,00 €, - č. 19022010/G zo dňa 19.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.570.500 ks lykožrúta v sume 611.779,00 € z toho DPH 97. 679,00 €, - č. 22022010/G zo dňa 22.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.560.400 ks lykožrúta v sume 609.375,20 € z toho DPH 97. 295,20 €, - č. 23022010/G zo dňa 23.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.603.200 ks lykožrúta v sume 619.561,60 € z toho DPH 98. 921,60 €, - č. 24022010/G zo dňa 24.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.605.100 ks lykožrúta v sume 620.013,80 € z toho DPH 98. 993,80 €, - č. 25022010/G zo dňa 25.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.595.500 ks lykožrúta v sume 617.729,00 € z toho DPH 98. 629,00 €, - č. 26022010/G zo dňa 26.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.648.425 ks lykožrúta v sume 630.325,20 € z toho DPH 100. 640,15 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 2.006.963,35 €, c) dňa 12.05.2010 podal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac marec 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 2.016.544,42 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.03.2010 do 31.03.2010 23 faktúr vystavených od spol. A.-S., s.r.o. pre subjekt S. I.I., deklarujúcich dodanie 47.565.243 ks lykožrúta v sume 11.320.517,76 € z toho DPH 1.807.476,20 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 01032010/G zo dňa 01.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 815 ks lykožrúta v sume 504.277,97 € z toho DPH 80. 514,97 €, - č. 02032010/G zo dňa 02.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 200 ks lykožrúta v sume 504.369,60 € z toho DPH 80.529,60 €, - č. 03032010/G zo dňa 03.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 117 600 ks lykožrúta v sume 503.988,80 € z toho DPH 80.468,80 €, - č. 04032010/G zo dňa 04.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 920 ks lykožrúta v sume 504.302,96 € z toho DPH 80. 518,96 €, - č. 05032010/G zo dňa 05.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 265 ks lykožrúta v sume 504.147,07 € z toho DPH 80. 494,07 €, - č. 08032010/G zo dňa 08.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 117 946 ks lykožrúta v sume 504.070,91 € z toho DPH 80. 481,91 €, - č. 09032010/G zo dňa 09.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 425 ks lykožrúta v sume 504.185,15 € z toho DPH 80. 500,15 €, - č. 10032010/G zo dňa 10.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 500 ks lykožrúta v sume 504.441,00 € z toho DPH 80. 541,00 €, - č. 11032010/G zo dňa 11.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 220 400 ks lykožrúta v sume 528.455,20 € z toho DPH 84. 375,20 €, - č. 12032010/G zo dňa 12.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 115 276 ks lykožrúta v sume 503.425,70 € z toho DPH 80. 380,49 €, - č. 15032010/G zo dňa 15.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 495 ks lykožrúta v sume 504.201,80 € z toho DPH 80. 502,81 €, - č. 16032010/G zo dňa 16.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 121 500 ks lykožrúta v sume 504.917,00 € z toho DPH 80. 617,00 €, - č. 17032010/G zo dňa 17.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 475 ks lykožrúta v sume 504.435,10 € z toho DPH 80. 540,05 €, - č. 18032010/G zo dňa 18.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 762 ks lykožrúta v sume 504.265,40 € z toho DPH 80. 512,96 €, - č. 19032010/G zo dňa 19.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 000 ks lykožrúta v sume 504.084,00 € z toho DPH 80.484,00 €, - č. 22032010/G zo dňa 22.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 115 700 ks lykožrúta v sume 503.536,60 € z toho DPH 80. 393,60 €, - č. 23032010/G zo dňa 23.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 425 ks lykožrúta v sume 504.185,20 € z toho DPH 80 500,15 €, - č. 24032010/G zo dňa 24.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 007 500 ks lykožrúta v sume 477.785,00 € z toho DPH 76. 285,00 €, - č. 25032010/G zo dňa 25.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 008 700 ks lykožrúta v sume 478.070,60 € z toho DPH 76. 330,60 €, - č. 26032010/G zo dňa 26.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 245 411 ks lykožrúta v sume 534.407,80 € z toho DPH 85. 325,62 €, - č. 29032010/G zo dňa 29.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 096 500 ks lykožrúta v sume 498.967,00 € z toho DPH 79. 667,00 €. - č. 30032010/G zo dňa 30.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 096 678 ks lykožrúta v sume 499.009,40 € z toho DPH 79.673,76 €, - č. 31032010/G zo dňa 31.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 995 750 ks lykožrúta v sume 236.988,50 € z toho DPH 37. 838,50 €. pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 1.807.476,20 €, 6) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o., XXX 32 I. G. č. 5 (ďalej len G.) vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 , § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 25.05.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G. daňové priznanie DPH za mesiac apríl 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 86.383,50 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté faktúry: - č. 06042010/V3 zo dňa 06.04.2010 od subjektu S. I.-I., S. Y. pre spol. G., s.r.o. deklarujúca dodanie 585.000 ks lykožrúta v sume 146.191,50 € z toho DPH 23.341,50 €, - č. 20042010/V3 zo dňa 20.04.2010 od subjektu S. I.-I., S. Y. pre spol. G.,s.r.o. I. G., deklarujúca dodanie 1.025.000 ks lykožrúta v sume 215.250,00 € z toho DPH 40.897,50 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 64.239,00 €, 7) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 25.06.2010 podal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie k DPH za mesiac máj 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.752.530,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 03.05.2010 do 31.05.2010 22 faktúr vystavených od spol. A.-S. pre subjekt S. I.-I., deklarujúcich dodanie 44.982.080 ks lykožrúta v sume 10.705.735,46 €, z toho DPH 1.709.319,11 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 03052010/G zo dňa 03.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 110 825 ks lykožrúta v sume 502.376,40 € z toho DPH 80 211,36 €, - č. 04052010/G zo dňa 04.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 115 235 ks lykožrúta v sume 503.425,90 € z toho DPH 80 378,93 €, - č. 05052010/G zo dňa 05.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., , deklarujúca dodanie 2 123 415 ks lykožrúta v sume 505.372,80 € z toho DPH 80 689,77 €, - č. 06052010/G zo dňa 06.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 025 385 ks lykožrúta v sume 482.041,60 € z toho DPH 76 964,63 €, - č. 07052010/G zo dňa 07.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 016 825 ks lykožrúta v sume 480.004,40 € z toho DPH 76 639,36 €, - č. 10052010/G zo dňa 10.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 123 412 ks lykožrúta v sume 505.372,10 € z toho DPH 80 689,66 €, - č. 11052010/G zo dňa 11.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 425 ks lykožrúta v sume 504.423,20 € z toho DPH 80 538,16 €, - č. 12052010/G zo dňa 12.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 016 243 ks lykožrúta v sume 479.865,80 € z toho DPH 76 617,23 €, - č. 13052010/G zo dňa 13.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 042 325 ks lykožrúta v sume 486.073,40 € z toho DPH 77 608,36 €, - č. 14052010/G zo dňa 14.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 014 215 ks lykožrúta v sume 479.383,20 € z toho DPH 76 540,17 €, - č. 17052010/G zo dňa 17.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1 918 752 ks lykožrúta v sume 456.663,00 € z toho DPH 72 912,58 €, - č. 18052010/G zo dňa 18.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1 825 749 ks lykožrúta v sume 434.528,30 € z toho DPH 69 378,47 €, - č. 19052010/G zo dňa 19.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 116 725 ks lykožrúta v sume 503.780,60 € z toho DPH 80 435,56 €, - č. 20052010/G zo dňa 20.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 216 412 ks lykožrúta v sume 527.506,10 € z toho DPH 84 223,66 €, - č. 21052010/G zo dňa 21.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 028 752 ks lykožrúta v sume 482.843,00 € z toho DPH 77 092,58 €, - č. 24052010/G zo dňa 24.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 425 ks lykožrúta v sume 504.423,16 € z toho DPH 80 538,16 €, - č. 25052010/G zo dňa 25.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 015 410 ks lykožrúta v sume 479.667,60 € z toho DPH 76 585,58 €, - č. 26052010/G zo dňa 26.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 124 560 ks lykožrúta v sume 505.645,30 € z toho DPH 80 733,28 €, - č. 27052010/G zo dňa 27.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 560 ks lykožrúta v sume 504.455,30 € z toho DPH 80 543,28 €, - č. 28052010/G zo dňa 28.05.2010 od spol. A.L-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 151 000 ks lykožrúta v sume 511.938,00 € z toho DPH 81 738,00 €, - č. 29052010/G zo dňa 29.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1 520 180 ks lykožrúta v sume 361.802,80 € z toho DPH 57 766,83 €. - č. 31052010/G zo dňa 31.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 250 ks lykožrúta v sume 504.143,50 € z toho DPH 80 493,50 €. pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty vo výške 1.709.319,11 €, 8) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti M., s. r. o., XXX XX I. G. č. XX (ďalej len M.) vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. M. daňové priznanie k DPH za mesiac jún 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 78.667,80 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 100610/V6 zo dňa 10.06.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. M., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.303.259 ks lykožrúta smrekového v sume 325.684,42 € z toho DPH 52.000,03 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 52.000,03 €, 9) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G. daňové priznanie k DPH za mesiac jún 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 91.799,97 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 100610/V7 zo dňa 10.06.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.253.132 ks lykožrúta smrekového v sume 313.157,69 €, z toho DPH 49.999,97 €, pričom v skutočnosti k nákupu tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 49.999,97 €, 10) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o., E. XXX, XXX 31 N. nad G. (ďalej len Z.) vytvoril obchodný reťazec vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom: a) dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z. daňové priznanie DPH za mesiac jún 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 562.514,49 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 170610/G zo dňa 17.06.2010 vystavená od spol. A.-S., s. r. o. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 9.210.530 ks lykožrúta v sume 2,192.106,10 €, z toho DPH 350.000,13 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 350.000,13 €, b) dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z. daňové priznanie DPH za mesiac jún 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 561.514,49 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 300610/V7 zo dňa 30.06.2010 vystavená od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 4.010.500 ks lykožrúta v sume 1,002.223,95 €, z toho DPH 160.018,95 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 160.018,95 €, 11) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 25.08.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G. daňové priznanie DPH za mesiac júl 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 171.688,69 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté faktúry: - č. 150710/V zo dňa 15.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.186.540 ks lykožrúta smrekového v sume 546.416,35 € z toho DPH 87.242,95 €, - č. 300710/V zo dňa 30.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.100.000 ks lykožrúta smrekového v sume 524.790,00 € z toho DPH 83.790,00 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 171.032,95 €, 12) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 25.08.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z. daňové priznanie DPH za mesiac júl 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 237.716,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté faktúry: - č. 010710/V zo dňa 01.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.216.500 ks lykožrúta smrekového v sume 553.903,35 € z toho DPH 88.438,35 €, - č. 150710/V zo dňa 15.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.118.750 ks lykožrúta smrekového v sume 529.475,63 € z toho DPH 84.538,13 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 172.976,48 €, 13) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 27.09.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G., s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac august 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 42.094,50 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 030810/V1 zo dňa 03.08.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 950.000 ks lykožrúta smrekového v sume 237.405,00 € z toho DPH 37.905,00 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 37.905,00 €, 14) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 27.09.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z., s.r.o. riadne daňové priznanie DPH za mesiac august 2010 a dňa 14.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z., s.r.o. dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac august 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 799.371,51 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.08.2010 do 31.08.2010 9 faktúr vystavených od subjektu S. I.-VEJ. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúcich dodanie 17.596.460 ks lykožrúta v sume 4,397.355,36 €, z toho DPH 702.098,76 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 040810/V3 zo dňa 04.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúca dodanie 1.958.690 ks lykožrúta v sume 489.476,63 € z toho DPH 78.151,73 €, - č. 100810/V2 zo dňa 10.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúca dodanie 2.189.650 ks lykožrúta v sume 547.193,54 € z toho DPH 87.367,04 €, - č. 120810/V zo dňa 12.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúca dodanie 1.976.600 ks lykožrúta v sume 493.952,34 € z toho DPH 78.866,34 €, - č. 160810/V zo dňa 16.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.850.000 ks lykožrúta v sume 462.315,00 € z toho DPH 73.815,00 €, - č. 160810/V2 zo dňa 16.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.250.400 ks lykožrúta v sume 562.374,96 € z toho DPH 89.790,96 €, - č. 190810/V zo dňa 19.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.845.600 ks lykožrúta v sume 461.215,44 € z toho DPH 73.639,44 €, - č. 230810/V zo dňa 23.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.845.100 ks lykožrúta v sume 461. 090,49 € z toho DPH 73.619,49 €, - č. 250810/V zo dňa 25.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.984.620 ks lykožrúta v sume 495.956,54 € z toho DPH 79.186,34 €, - č. 310810/V2 zo dňa 31.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.695.800 ks lykožrúta v sume 423.780,42 € z toho DPH 67.662,42 €. pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty vo výške 702.098,76 €, 15) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 25.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G.,s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac september 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 157.186,01 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 030910/V zo dňa 03.09.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.145.670 ks lykožrúta smrekového v sume 536.202,93 €, z toho DPH 85.612,23 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 85.612,23 €, 16) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom: a) dňa 25.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. riadne daňové priznanie DPH za mesiac september 2010 a dňa 19.11.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac september 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.504.290,46 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.09.2010 do 30.09.2010 15 faktúr vystavených od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., deklarujúcich dodanie celkovo 30.824.401 ks lykožrúta v sume 7.703.017,82 €, z toho DPH 1.229.893,61 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 060910/V zo dňa 06.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.002.354 ks lykožrúta v sume 500.388,26 € z toho DPH 79.893,92 €, - č. 070910/V zo dňa 07.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.845.650 ks lykožrúta v sume 461.227,94 € z toho DPH 73.641,44 €, - č. 080910/V zo dňa 08.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.984.650 ks lykožrúta v sume 495.964,04 € z toho DPH 79.187,54 €, - č. 100910/V zo dňa 10.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.746.240 ks lykožrúta v sume 436.385,38 € z toho DPH 69.674,98 €, - č. 130910/V zo dňa 13.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.145.327 ks lykožrúta v sume 536.117,22 € z toho DPH 85.598,55 €, - č. 140910/V1 zo dňa 14.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.983.210 ks lykožrúta v sume 495.604,18 € z toho DPH 79.130,08 €, - č. 160910/V zo dňa 16.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.116.580 ks lykožrúta v sume 528.933,34 € z toho DPH 84.451,54 €, - č. 170910/V zo dňa 17.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.286.763 ks lykožrúta v sume 571. 462,07 € z toho DPH 91.241,84 €, - č. 200910/V zo dňa 20.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.143.200 ks lykožrúta v sume 535 585,68 € z toho DPH 85 513,68 €, - č. 210910/V zo dňa 21.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.986.500 ks lykožrúta v sume 496. 426,35 € z toho DPH 79.261,35 €, - č. 220910/V zo dňa 22.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.984.750 ks lykožrúta v sume 495.989,03 € z toho DPH 79.191,53 €, - č. 230910/V zo dňa 23.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.846.500 ks lykožrúta v sume 461 440,35 € z toho DPH 73 675,35 €, - č. 270910/V1zo dňa 27.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.249.320 ks lykožrúta v sume 562.105,07 € z toho DPH 89.747,87 €, - č. 280910/V1 zo dňa 28.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.198.600 ks lykožrúta v sume 549.430,14 € z toho DPH 87. 724,14 €, - č. 290910/V1 zo dňa 29.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.304.757 ks lykožrúta v sume 575. 958,77 € z toho DPH 91. 959,80 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 1.229.893,61 €, b) dňa 25.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. riadne daňové priznanie k DPH za mesiac september 2010 a dňa 19.11.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac september 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.504.290,46 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 160910/G1 zo dňa 16.09.2010 od spol. A.-S., s. r. o., N. na G. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.376.005 ks lykožrúta smrekového v sume 565.489,20 €, z toho DPH 90.288,19 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 90.288,19 €, 17) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 25.11.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac október 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 328.635,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté faktúry: - č. 141010/V zo dňa 14.10.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.006.830 ks lykožrúta smrekového v sume 501.506,82 € z toho DPH 80.072,52 €, - č. 301010/V zo dňa 30.10.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.894.256 ks lykožrúta smrekového v sume 473.374,57 € z toho DPH 75.580,81 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 155.653,33 €, 18) S. I. ako konateľ spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút mrazený, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, za týmto účelom dňa 21.01.2011 podal na Daňový úrad (ďalej len "DÚ") Kráľovský Chlmec v mene spoločnosti Z. daňové priznanie DPH za mesiac december 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 728.069,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 02.12.2010 do 31.12.2010 9 faktúr vystavených od spol. M.-P, s. r. o. so sídlom XXX 31 I. č. 80 (ďalej len M.-P) a S. I.-I. pre spol. Z., deklarujúcich dodanie 16.452.354 ks lykožrúta mrazeného v sume 4,307.226,27 €, z toho DPH 687.708,39 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 021210/AP zo dňa 02.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.189.590 ks lykožrúta mrazeného v sume 573.234,66 € z toho DPH 91.524,86 €, - č. 041210/AP zo dňa 04.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 675.956 ks lykožrúta mrazeného v sume 176.965,28 € z toho DPH 28.254,96 €, - č. 071210/AP zo dňa 07.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.214.500 ks lykožrúta mrazeného v sume 579.756,10 € z toho DPH 92.566,10 €, - č. 091210/AP zo dňa 09.12.2010 od spol. M.-P, s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.298.100 ks lykožrúta mrazeného v sume 601.642,58 € z toho DPH 96.060,58 €, - č. 101210/AP zo dňa 10.12.2010 od spol. M.-P, s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.145.600 ks lykožrúta mrazeného v sume 561.718,08 € z toho DPH 89. 686,08 €, - č. 141210/AP zo dňa 14.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.246.800 ks lykožrúta mrazeného v sume 588.212,24 € z toho DPH 93.916,24 €, - č. 201210/AP zo dňa 20.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.063.300 ks lykožrúta mrazeného v sume 540.171,94 € z toho DPH 86.245,94 €, - č. 221210/AP zo dňa 22.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.215.000 ks lykožrúta mrazeného v sume 318.087,00 € z toho DPH 50.787,00 €, - č. 181210/V zo dňa 18.12.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.403.508 ks lykožrúta mrazeného v sume 367.438,39 € z toho DPH 58. 666,63 €. pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 687.708,39 €. 19) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút smrekový, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech a za týmto účelom dňa 25.11.2010 podal na Daňový úrad (ďalej len "DÚ") Kráľovský Chlmec v mene spoločnosti G. daňové priznanie DPH za mesiac október 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 99.618,18 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 151010/V7 zo dňa 15.10.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.147.420 ks lykožrúta smrekového v sume 536.640,26 €, z toho DPH 85.682,06 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 85.682,06 €, 20) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút mrazený, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti a za týmto účelom dňa 27.12.2010 podal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac november 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.646.321,60 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 02.11.2010 do 29.11.2010 19 faktúr vystavených od spol. A.-S.,s.r.o. pre subjekt S. I.I., deklarujúcich dodanie 38.817.376 ks lykožrúta mrazeného v sume 9.700.537,40 €, z toho DPH 1.548.825,32 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 021110/G6 zo dňa 02.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.128.500 ks lykožrúta mrazeného v sume 531.912,20 € z toho DPH 84. 927,16 €, - č. 031110/G6 zo dňa 03.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.119.700 ks lykožrúta mrazeného v sume 529.713,00 € z toho DPH 84.576,03 €, - č. 041110/G3 zo dňa 04.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-VEJ., deklarujúca dodanie 2.224.300 ks lykožrúta mrazeného v sume 555.852,60 € z toho DPH 88.749,57 €, - č. 051110/G1 zo dňa 05.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.919.500 ks lykožrúta mrazeného v sume 479.683,10 € z toho DPH 76.588,06 €, - č. 091110/G zo dňa 09.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.815.700 ks lykožrúta mrazeného v sume 453.743,40 € z toho DPH 72.446,43 €, - č. 091110/G1 zo dňa 09.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.216.400 ks lykožrúta mrazeného v sume 553.878,40 € z toho DPH 88.434,37 €, - č. 101110/G1 zo dňa 10.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.I., deklarujúca dodanie 2.115.600 ks lykožrúta mrazeného v sume 528.688,40 € z toho DPH 84.412,43 €, - č. 111110/G zo dňa 11.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.058.700 ks lykožrúta mrazeného v sume 514.469,10 € z toho DPH 82.142,13 €, - č. 121110/G zo dňa 12.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.975.500 ks lykožrúta mrazeného v sume 793.677,50 € z toho DPH 78.822,46 €, - č. 151110/G zo dňa 15.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.895.676 ks lykožrúta mrazeného v sume 473.804,40 € z toho DPH 75.649,44 €, - č. 161110/G zo dňa 16.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.115.400 ks lykožrúta mrazeného v sume 528.638,50 € z toho DPH 84.404,47 €, - č. 181110/G zo dňa 18.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.025.300 ks lykožrúta mrazeného v sume 506.122,50 € z toho DPH 80.809,47 €, - č. 191110/G zo dňa 19.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I. deklarujúca dodanie 2.126.200 ks lykožrúta mrazeného v sume 531.337,40 € z toho DPH 84.835,38 €, - č. 221110/G2 zo dňa 22.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.118.900 ks lykožrúta mrazeného v sume 529.513,10 € z toho DPH 84.544,11 €, - č. 231110/G zo dňa 23.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.121.500 ks lykožrúta mrazeného v sume 530.162,90 € z toho DPH 84.647,86 €, - č. 241110/G zo dňa 24.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.003.000 ks lykožrúta mrazeného v sume 500.549,70 € z toho DPH 79.919,70 €, - č. 251110/G zo dňa 25.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.925.800 ks lykožrúta mrazeného v sume 481.257,40 € z toho DPH 76.839,42 €, - č. 261110/G zo dňa 26.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.985.900 ks lykožrúta mrazeného v sume 496.276,40 € z toho DPH 79.237,41 €, - č. 291110/G zo dňa 29.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.925.800 ks lykožrúta mrazeného v sume 481.257,40 € z toho DPH 76.839,42 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 1.548.825,32 €, 21) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút smrekový, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, za týmto účelom dňa 27.12.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G., s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac november 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 80.512,55 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 021110/AP zo dňa 02.11.2010 od spol. M.-P, s. r. o. I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 789.774 ks lykožrúta smrekového v sume 206.762,83 € z toho DPH 33.012,55 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 33.012,55 €, 22) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút smrekový, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti a za týmto účelom dňa 27.12.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z., s.r.o. riadne daňové priznanie DPH za mesiac november 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 851.807,00 € a dňa 19.01.2011 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z., s.r.o. dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac november 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 887.740,30 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 021110/AP1 zo dňa 02.11.2010 vystavená od spol. M.-P, s. r. o. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.245.310 ks lykožrúta smrekového v sume 587.822,16 €, z toho DPH 93.853,96 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 93.853,96 €, 23) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút mrazený, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti a za týmto účelom dňa 25.01.2011 podal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac december 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.062.460,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.12.2010 do 17.12.2010 12 faktúr vystavených od spol. A.-S., s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúcich dodanie 25.748.393 ks lykožrúta mrazeného v sume 6,434.523,60 €, z toho DPH 1.027.360,92 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry: - č. 011210/G zo dňa 01.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.133.567 ks lykožrúta mrazeného v sume 533.178,40 € z toho DPH 85.129,32 €, - č. 021210/G zo dňa 02.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.286.525 ks lykožrúta mrazeného v sume 571. 402,60 € z toho DPH 91.232,35 €, - č. 031210/G zo dňa 03.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I. deklarujúca dodanie 2.116.725 ks lykožrúta mrazeného v sume 528.969,60 € z toho DPH 84.457,33 €, - č. 041210/G zo dňa 04.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.115.946 ks lykožrúta mrazeného v sume 528.774,90 € z toho DPH 84.426,24 €, - č. 071210/G zo dňa 07.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I. deklarujúca dodanie 2.265.400 ks lykožrúta mrazeného v sume 566.123,50 € z toho DPH 90. 389,47 €, - č. 081210/G zo dňa 08.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.995.899 ks lykožrúta mrazeného v sume 748.675,20 € z toho DPH 119.536,38 €, - č. 091210/G zo dňa 09.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.249.500 ks lykožrúta mrazeného v sume 562.150,10 € z toho DPH 89.755,06 €, - č. 101210/G zo dňa 10.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2. 176.400 ks lykožrúta mrazeného v sume 543.882,40 € z toho DPH 86.838,37 €, - č. 141210/G zo dňa 14.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.995.700 ks lykožrúta mrazeného v sume 748.625,40 € z toho DPH 119.528,43 €, - č. 151210/G zo dňa 15.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.403.508 ks lykožrúta mrazeného v sume 350.736,70 € z toho DPH 55.999,98 €, - č. 161210/G zo dňa 16.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.504.600 ks lykožrúta mrazeného v sume 375.999,50 € z toho DPH 60.033,53 €, - č. 171210/G zo dňa 17.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.504.623 ks lykožrúta mrazeného v sume 376.005,30 € z toho DPH 60.034,46 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 1,027.360,92 €, 24) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, za týmto účelom dňa 25.02.2011 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G., s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac január 2011, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 128.742,40 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 050111/AP zo dňa 05.01.2011 od spol. M.-P, s. r. o. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.400.000 ks lykožrúta mrazeného v sume 604.800,00 €, z toho DPH 100.800,00 €, pričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 100.800,00 €, a takýmto spôsobom obžalovaný S. I. skrátil daň spolu v celkovej výške 57.661.795,95 € a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 509.250,84 € ku škode Finančného riaditeľstva SR, Vazovova 2, Bratislava, teda v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 20, 22 a 23 vo veľkom rozsahu skrátil daň a v bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24 neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, čím spáchal pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 20, 22 a 23 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24. Za to sa odsudzuje Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému peňažný trest 100.000 € (jedenstotisíc EUR). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP) podal dňa 30. júla 2012 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na S. I. pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, ako to je konkrétne uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Obžaloba spolu s výzvou podľa § 240 Trestného poriadku bola doručená obžalovanému ako aj jeho obhajcovi určenému na doručovanie písomností. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 17. augusta 2012 písomné vyjadrenie označené ako návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní a stanovisko k obžalobe. Na prvej, druhej a časti tretej strany tohto podania obžalovaný uviedol dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Na tretej strane, v šiestom odseku podania okrem návrhu na vykonanie dôkazov je uvedené, že „obvinený pri záverečnom úkone prípravného konania, to znamená pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu stihol preštudovať zväzky: 3,3.1,3.2,3.3...3.6, s ostatnými zväzkami vyšetrovacieho spisu oboznámený nebol a teda nemôže sa kvalifikovane vyjadriť k prípadným návrhom na doplnenie vyšetrovania bez preštudovania týchto zväzkov. Celkove bola stanovená lehota na preštudovanie 10 dní, (z toho 2 dni sobota-nedeľa), táto lehota bola neprimerane krátka.“ V ďalšej časti podania na strane 3 a 4 uvádza návrh na vykonanie dôkazu a záver, že vec bez doplnenia v smere podľa návrhu obžalovaného je nedostatočne vyšetrená, vyšetrovanie neprebehlo zákonným spôsobom pre procesné nedostatky, a preto sa obžalovaný domáhal nariadenia predbežného prejednania obžaloby a odmietnutia obžaloby pre závažné procesné chyby, najmä pre porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. V zmysle § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrel z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad a najmä preveril, či prípravné konanie, ktoré podanej obžalobe predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Predseda senátu uvedeným postupom zistil, že je možné vo veci určiť termín hlavného pojednávania, lebo neprichádza do úvahy postup podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov (to sú obidva trestné činy uvedené v obžalobe podanej ÚŠP na S. I.) preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie. Predseda senátu prieskumnou činnosťou v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je potrebné nariadiť verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby, ale je možné určiť termín hlavného pojednávania. Pre vyššie uvedený záver bolo podkladom aj to, že predseda senátu v súlade so znením § 238 ods. 1 Trestného poriadku okrem iného preskúmal aj zväzok označený ako č.:1, č.l. 629-656 Preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Z hľadiska skúmania, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na obhajobu, konkrétne či obvinený a jeho obhajcovia mali alebo nemali možnosť oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania preštudovaním vyšetrovacieho spisu je najvýznamnejší obsah záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z č.l. 648-653. Z tohto záznamu (na strane 2 záznamu) sa zisťuje, že obvinený aj jeho obhajcovia mali možnosť preštudovať zväzky spisu od 12.06.2012 do 22.06.2012 v čase od 08.30 h do 15:30 h. Za týmto časovým údajom je zaznamenané, že obvinený, obhajca...vyhlasujú, že im bol poskytnutý primeraný čas na preštudovanie spisu. Je faktom, že o niekoľko riadkov nižšie obvinený uvádza, že žiada o možnosť predĺženia lehoty na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pretože sa nedá fyzicky zvládnuť za ten čas, čo mu stanovili. Že sa to fyzicky zvládnuť dá, potvrdzuje vyjadrenie obhajcu JUDr. Štefana Hajdu uvedené o dve strany ďalej (č.l. 651, zv.č.1). Je zaprotokolované vyjadrenie obhajcu JUDr. Štefana Hajdu „ preštudoval som si celý vyšetrovací spis - všetky zväzky skupiny od 1 až po 13, kde uvádzam, že žiadam, aby klientovi bola poskytnutá ďalšia lehota na možnosť oboznámenia sa s celým vyšetrovacím spisom, pretože lehota 10 dní určená na oboznámenie takéhoto rozsahu spisového materiálu je podľa názoru obhajoby neprimerane krátka.“ Ďalší obhajca obžalovaného JUDr. Ľubomír Hrežďovič sa k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu podľa jednotlivých záznamov nedostavil ani raz. Z obsahu vyššie uvedených skutočností je celkom zrejmé, že ani obvinený ani jeho obhajcovia nikde do vyššie spomenutých záznamov neuviedli, že by im vyšetrovateľ odmietol predložiť niektorý zo zväzkov vyšetrovacieho spisu alebo niektoré časti z vyšetrovacích zväzkov alebo im neumožnil oboznámiť sa s niektorým vyšetrovacím zväzkom alebo s vyšetrovacím spisom ako celkom, teda so všetkými jeho zväzkami. Práve naopak, obhajca JUDr. Štefan Hajdu, ktorý sa dostavoval k oboznamovaniu, na záver celého oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania výslovne uviedol, že si preštudoval celý vyšetrovací spis, všetky zväzky skupiny od 1 až po 13. Prvostupňový súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že obaja obhajcovia obžalovaného, JUDr. Hrežďovič aj JUDr. Hajdu pôsobia ako obhajcovia aj v trestnom konaní mnoho rokov a navyše, obhajca JUDr. Ľubomír Hrežďovič dlhé roky pôsobil aj ako trestný sudca. Aj pre tieto skutočnosti súd vylučuje možnosť, že obžalovanému bolo odopreté právo oboznámiť sa čo len s jediným zväzkom vyšetrovacieho spisu, lebo takúto skutočnosť by buď obaja obhajcovia alebo aspoň jeden z nich nepochybne hneď po tom ako nastala namietali ako porušenie práva na obhajobu. Takýto postup obhajcov ale nikde nie je zaprotokolovaný, teda skutočnosť odmietnutia preštudovať kompletný vyšetrovací spis nenastala. Okrem toho súd s prihliadnutím na neustále vznášané námietky a pripomienky obžalovaného či už k priebehom daňových kontrol v jeho firmách, ale aj k priebehu samotného procesu pred prvostupňovým súdom nepochybuje, že aj sám obžalovaný by priamo do zápisnice o úkone, pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania ihneď zaprotokoloval, že mu vyšetrovateľ odmietol predložiť celý vyšetrovací spis. Obžalovaný tak neurobil, preto súd nepochybuje, že obžalovaný mal možnosť oboznámiť sa s celý vyšetrovacím spisom, nikto mu toto jeho právo neuprel, teda nedošlo k porušeniu práva na obhajobu, na spravodlivý súdny proces. Ak mal obhajca JUDr. Štefan Hajdu zachovanú možnosť oboznámiť sa s celým vyšetrovacím spisom (druhý obhajca JUDr. Hrežďovič sa na oboznamovanie nedostavoval), tak rovnakú možnosť mal aj obvinený, a to zvlášť preto, že podstatnú časť dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise tvorili účtovné doklady, zápisnice o miestnych zisťovaniach daňových úradov a ďalšie protokoly daňových úradov o následnom prejednávaní zistených nedostatkov, pri čom mal obvinený možnosť byť prítomný, čo aj v niektorých prípadoch využil alebo sa dal zastúpiť právnym zástupcom. Možno potom zhrnúť, že ani záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ani vyjadrenie obvineného (zv.85, č.l.854-857) podané prostredníctvom jeho obhajcu po výzve podľa § 240 Trestného poriadku neobsahujú ani len náznak zmienky o tom, že by ktorémukoľvek z nich bola odmietnutá možnosť oboznámiť sa s celým vyšetrovacím spisom. Pokiaľ niečo obvinený a jeho obhajcovia v súvislosti s možnosťou oboznamovania sa s vyšetrovacím spisom namietali, išlo výlučne o to, že obvinený a jeho obhajca žiadali viac času na oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom. Ak však obhajca stihol celý spis preštudovať, mohol tak urobiť aj obvinený, zvlášť, keď na rozdiel od obhajcu väčšiu časť dokumentov poznal. Bolo preto len na obvinenom, ako rozumne naloží s časom na oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, ktorý čas vyšetrovateľ vopred určil a písomne oznámil. Nie je potom rozhodujúci subjektívny názor obvineného, koľko času by potreboval na oboznámenie sa so spisovým materiálom. Aj preto prvostupňový súd až na následnú, v priebehu hlavného pojednávania prvýkrát uvedenú výhradu obhajcu, že im vyšetrovateľ údajne neumožnil preštudovať celý vyšetrovací spis, nemal dôvod prihliadnuť, lebo o tomto neexistuje v spisovom materiály žiadny objektívny dôkaz. Preto bol vo veci nariadený termín hlavného pojednávania. Po vykonaní dokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach prvostupňový súd rozhodol dňa 18. apríla 2013 tak, že vyhlásil proti obžalovanému odsudzujúci rozsudok. Obžalovaný S. I. bol uznaný za vinného v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 20, 22 a 23 z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a v bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v rozsudku z 18. apríla 2013 pod sp. zn. BB-3T/25/2012. Po podaním odvolania obžalovaným proti prvostupňovému rozsudku rozhodoval o veci Najvyšší súd Slovenskej republiky. Odvolací súd uznesením pod sp. zn. 4 To 5/2013 z 30. októbra 2013 rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku tak, že napadnutý rozsudok zrušil. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu zistené nedostatky. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd (na strane 7 uznesenia) presne uviedol, čo má prvostupňový súd vykonať. Úlohou špecializovaného trestného súdu bude listinné dôkazy z hlavného pojednávania v dňoch 12.2.2013, 22.2.2013, 1.3.2013,11.-12.3.2013,22.3.2013 a 2.4.2013 znovu oboznámiť prečítaním v súlade s § 269 Trestného poriadku, ako na to najvyšší súd poukázal v predchádzajúcej časti rozhodnutia na č.l. 4 a 5. Následne bude povinný rozhodnúť konkrétne (nie paušálne), po starostlivom zvážení ich dôvodnosti o všetkých návrhoch obžalovaného na doplnenie dokazovania, prípadne vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie sa ukáže potrebné a umožniť procesným stranám predniesť záverečné reči a obžalovanému aj právo posledného slova. Napokon bude povinný dôsledne vyhodnotiť všetky zákonne vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12, ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku a na základe toho urobiť skutkové a právne závery. Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Prvostupňový súd postupoval pri opätovnom prejednaní a rozhodovaní veci dôsledne podľa citovaného ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní v dňoch 10. januára 2014 až 23. januára 2014 vykonal dôkazy a úkony tak, ako ich vykonanie odvolací súd nariadil. Vykonaním dôkazov na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, viacerých svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov prvostupňový súd zistil nasledujúci skutkový stav. Obžalovaný S. I. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi zdôraznil, že nie je trestné mať taký počet firiem, ako ich mal on a nie je trestné ani to, že jednotlivé firmy, ktoré vlastnil, obchodovali medzi sebou. Obchody riadne prebehli. Dôkazom o tom sú jednotlivé faktúry, ktoré obžalovaný vo svojich firmách riadne zaúčtoval, dal ich do daňového priznania. Obžalovaný zdôrazňoval, že podnikal v súlade so zákonmi Slovenskej republiky vo všetkých firmách, ktoré vlastnil. Poukázal na množstvo daňových kontrol, ktoré mal a poukazoval najmä na výsledky daňových kontrol, ktoré boli v jeho prospech. V roku 2008 mal každý druhý deň daňovú kontrolu, pričom na kontrole bolo aj 20 pracovníkov daňového úradu na mieste a v roku 2009 mal daňovú kontrolu každý pracovný deň. DPH mu bola vyplatená až po vykonaní daňovej kontroly. Zdôraznil, že za obdobie uvedené v obžalobe, konkrétne od roku 2007 až do roku 2010 mal v jeho firmách 2000 miestnych daňových zisťovaní. Počet daňových kontrol svedčí o tom, že bol daňovo šikanovaný. Podľa výsledkov daňových kontrol žiadna škoda nevznikla a nedlhuje štátu na daniach ani euro. Poukázal aj na približne 700 daňových sporov na Krajskom súde v Košiciach, z ktorých okolo 250 sporov už vyhral. Obžalovaný namietal tiež spôsob vykonávania dokazovania v prípravnom konaní. Každý svedok bol vypočúvaný všeobecne k práci, čo robil a to obvinenie, čo sa teraz prejednáva, bolo vybraté ako samostatné konanie, a preto je potrebné každého svedka ešte raz vypočuť, najskôr ho poučiť, čo je euroočko, čo je lykožrút a až potom ho vypočuť. K obchodom s euroočkami sa obžalovaný vyjadril tak, že ide o klasické očkovacie vrúble, ktoré sa používajú na zaočkovanie stromčekov, oni ich vo firme nazvali euroočká. Ku skutkom pod bodmi 1) až 3), ktoré sa týkajú obchodovania s euroočkami, obžalovaný poprel vytvorenie obchodných reťazcov. Tvrdil, že všetky obchody s euroočkami riadne prebehli. Každý jeden zo skutkov, ktorý sa týka obchodu s euroočkami sa riadne podľa obžalovaného uskutočnil, tovar bol reálne predaný do maďarskej firmy, euroočká boli reálne vyvezené do Maďarska do firmy K.-U.. Firma N. Y. sumu na dani normálne odviedla. Maďarská firma riadne zaplatila firmám obžalovaného za dodaný tovar. Čo sa týka firmy I.-E bola daňová povinnosť odvedená. Obžalovaný namietal to, že firma X. neexistuje, že nemá sídlo. Táto firma má sídlo, má označenie firmy na budove. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uviedol, že jeho firma N. Y. nakupovala euroočká od košickej firmy N., s.r.o., ktorej konateľkou bola E. K.. Zmyslom takéhoto obchodu bolo podľa obžalovaného to, že nakúpil tovar, ktorý bol drahšie predaný a teda bol vytvorený zisk za predaj tovaru, ktorý bol aj riadne zaúčtovaný. Dodávateľ, teda N. doviezol tovar do skladovacích priestorov vo I., pričom za jeden kamión bola vystavená 1 faktúra, čo je 44 debničiek euroočiek. Išlo o skladové priestory N. Y. aj G. vo I.. Tovar sa fyzicky presunul v skladovom priestore zo N. Y. do G. vo I.. V hangári bol preložený na druhú stranu hangára. Euroočká prekladal obžalovaný s nakladačom. Maďarský odberateľ, pričom obžalovaný nevedel konkrétne uviesť osobu tohto odberateľa, prišiel s kufríkom peňazí, došlo k naloženiu tovaru, k vystaveniu faktúry, k zaplateniu tovaru a po zaplatení tovar opustil územie SR. Peniaze, ktoré fyzicky prevzal, zaúčtoval do firmy a uložil do pokladne firmy a sumy prijaté od maďarských odberateľov boli riadne zaúčtované v daňových dokladoch a započítané ako príjem právnických osôb. Rastlinný pas od firmy N. nemal, lebo maďarská strana pasy nevyžadovala, lebo z ich strany mal byť tovar ďalej expedovaný do iných štátov ako Čína a podobne. Chýbajúce pasy podľa obžalovaného môžu znamenať nanajvýš porušenie nejakého predpisu, za čo môže UKSUP dať najviac nejakú pokutu. Pri druhom reťazci I.-E, Y. SK a S.-JÓ a H.-S. obžalovaný nevedel uviesť, odkiaľ nakúpila firma I.-E v roku 2009 také množstvo euroočiek. Obžalovaný iba tipoval, že jeho firma I.-E kupovala buď od firmy X. alebo firmy N.. Ani pri tomto obchode nevedel obžalovaný uviesť kto zastupoval firmu S.-JÓ. Uviedol iba všeobecne, že maďarskú firmu zastupovali dvaja občania Maďarskej republiky, ale nevie, či konatelia, alebo pracovníci firmy. Tovar bol riadne vyexpedovaný, naložený, zaplatený. Zmysel presúvania tovaru v rámci jedného hangára sa snažil obžalovaný vysvetliť tým, že sa tovar presúval do zadnej časti hangáru, kde bolo označenie „skladové zásoby“, tak ako to norma vyžaduje, bol uvedený tiež názov firmy, IČO a DIČ. V prípade daňovej kontroly, táto kontrola mohla tovar skontrolovať, lebo ho videla. Príslušnú teplotu 6-8 stupňov a vlhkosť 80-90 % v hangári sa podarilo udržať tým, že ide o špeciálny hangár obalený izolačnou penou. Predtým bol majetkom štátnych majetkov, kde skladovali broskyne a hangár bol vyslovene určený na skladovanie produktov s nízkou teplotou. K obchodom s lykožrútmi sa obžalovaný stručne vyjadril ku každému jednotlivému skutku uvedenému v obžalobnom návrhu tak, že každý obchod sa riadne uskutočnil. Lykožrút bol zobchodovaný, faktúry boli riadne vystavené a zaúčtované podľa platných zákonov o účtovníctve a tieto doklady sú dôkazom o tom, že obchody sa reálne uskutočnili. Následne obžalovaný vysvetlil spôsob zberu lykožrúta v jeho firme. Lykožrút sa zbiera v klasickom lesníctve lapačmi, čo je nákladné. Lesníci každý rok odchytávajú menej lykožrúta pre krízu s nedostatkom financií. Vo firme obžalovaného bol vytvorený vlastný firemný lapač, bol postavený metrový peň, na ten peň bol pribitý lievik, na ktorý bolo položené čerstvo naložené drevo o priemere 25-40 cm, ktoré drevo pôsobilo ako vábnik na lykožrúta, lebo išlo o čerstvo narezané drevo. Podľa obžalovaného znalci potvrdili využívanie čerstvo narezaného dreva ako návnady na chytanie lykožrúta. Bol tam ešte priklincovaný feromónový lapač ako návnada. Pod tým bolo vedierko o objeme 4-5 litrov. Lykožrút, keď nalietaval na lievik, tak rovno padol do pripravenej plastovej nádoby, z ktorej už nemohol uniknúť. Ktoré lykožrúty usadli na pni, boli pracovníkom - O. H., škrabkou nahrnuté do lievika a následne spadli do pripravenej plastovej nádoby. Zvyšok sa pozametal do čista zmetákom. Takýchto lapačov v rámci hospodárskeho dvora mali 350-450 kusov. Druhý spôsob chytania bol ten, že každý mesiac došli tri kamióny čerstvo spíleného dreva kmeňov, došlo k rozrezaniu na dĺžku 10 cm v tvare ako veľký puk a boli poskladané tesne vedľa seba v dvoch radoch a tretí rad bol na nich položený. Bolo to zobrazené na vyšetrovacom pokuse. Na toto naletel lykožrút, kde bol pozberaný metličkou a lopatkou, alebo škrabkou. Na každý meter položenia tých pukov boli ešte feromónové lákače. Pri tomto spôsobe stačil jeden až dvaja zamestnanci a tieto dva spôsoby zberu lykožrúta sa využívali vo väčšom množstve najviac. Tretí spôsob zberu bolo zbieranie chrobáka zo spadnutej kôry na zem, táto kôra spadla na zem pri manipulácii s guľatinou. Guľatina pochádzala z lokality s veľkým výskytom lykožrútov. Na podporu svojich tvrdení obžalovaný uviedol, že daňová kontrola vo firme P. potvrdila presun guľatiny do priestorov hospodárskeho dvora N. S., pričom šlo o drevo ociachované výrobcom dreva. Tretí spôsob zberu lykožrúta vykonávali pracovníci maďarskej firmy P.. Nazbieraných lykožrútov počítali podľa STN tak, ako to robia aj Štátne lesy SR. Namietal tvrdenie obžaloby, že bažantov chovali iba lykožrútom. Nikdy nič také nepovedal. Chovali sa aj iným spôsobom. Lykožrút sa dával bažantom ako športovcovi proteíny. Hlavný človek, ktorý sa lykožrútom zaoberal bol O. H., ten však už zomrel. Až na hlavnom pojednávaní obžalovaní uviedol, že pracovníci z Maďarska zbierali lykožrúta minimálne a potom chrobáky z kôry oddeľovali ďalší pracovníci. Nikdy však nikde nekonkretizoval, ktorí a koľkí, ani kde to robili, takúto verziu neverifikoval a neuviedol v tomto smere ani len jediný údaj. Pracovníkom daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní boli ukázané vedrá s lykožrútom a to asi 7 vedier, obsah ktorých sa nestačil skŕmiť. Lykožrúty boli ponechané na ďalší kolobeh skŕmenia pri ďalšom kúpení bažantov. Lykožrúty boli krmivom podľa tvrdenia obžalovaného pre bažantov, pre pštrosov a tiež pre ryby, všetko vo firmách patriacich obžalovanému. Obžalovaný nepovažoval lykožrúta za škodcu, a preto ho nezlikvidovali alebo priamo neskŕmili bez obchodnej transakcie, lykožrút je biologické krmivo, ktoré je jednoznačne krmivo pre pernatú zver aj pre ryby. V budúcnosti má lykožrút veľké perspektívy ako krmivo pre pernatú zver. Približne jeden tisíc kusov feromónových vložiek, teda návnad, získal od maďarských lesníkov ako výmenu za bažantov a títo lesníci za to dostali bažantov na odstrel. Zmysluplnosť obchodov s medzičlánkami v obchode či už s euroočkami alebo s lykožrútmi obžalovaný vysvetlil tým, že zarobí každý zúčastnený subjekt vrátane jeho firiem. S preskladňovaním tovaru v tomto prípade sú spojené minimálne náklady. Svedok S. S. bol ako svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní. Vypovedal, že došlo k obchodným transakciám, ale obžalovaného nikdy nestretol, prvýkrát ho videl na súde. Jeho meno pozná len z médií. Pokiaľ dokázal opísať obžalovaného, tak to bolo z dôvodu, že obžalovaného poznal z boxu, zo zápasov a z médií. Od sprostredkovateľa obchodov s euroočkami, s ktorým udržiaval kontakt, počul, že existujú firmy spojené s S. I., že tie spoločnosti sú pod jeho vedením a majú záujem o uzavretie obchodov. Vždy išlo len o jedného sprostredkovateľa. Došlo k uzavretiu obchodnej transakcie so slovenskými firmami, ale nevie komu patrili. Nemá problémy sa rozpamätať na jednotlivé záležitosti, Čo sa týka uvádzania dátumov, v dôsledku odstupu času si nemôže pamätať na všetky dátumy. Tieto obchody boli realizované od začiatku do konca roka 2009 a presiahli aj do roku 2010, do januára 2010. V prvej polovici roku 2009, toto obdobie sa týka spoločnosti H.-S. a obdobie druhej polovice roku 2009 a januára 2010 sa týka spoločnosti S.-JÓ. Fyzicky neprevzal nič, teda žiadny tovar neprevzal od slovenskej firmy, k obchodom teda došlo len formálne, len na papieri. Všetky obchody sa vzťahovali na rovnaké produkty. V prípade obidvoch spoločností S.-JÓ a H.-S. išlo o euroočká. Mal vedomosť len v tom zmysle, že existuje slovenská spoločnosť, ktorá chce tento tovar vyviesť zo svojho účtovníctva a chce tovar teda vyniesť z krajiny. Vtedy prišlo do reči, že svedok vlastní firmu, ktorá je registrovaná aj v DPH v Maďarsku a takisto aj v rámci zahraničia. Tieto spoločnosti sú vhodné na to, aby mohli uskutočniť takéto transakcie. Svedok vedel o tom, že pôjde o fiktívne záležitosti. Slovenská strana mala požiadavku na svedka, aby tovar zaevidoval do jeho maďarského účtovníctva a tento tovar musí oznámiť maďarskému daňovému úradu ako tovar zakúpený zo zahraničia. To aj svedok urobil, všetko ohlásil daňovému úradu a obdržal príslušné papiere. Na začiatku roka 2009, teda v prvej polovici, niekedy v máji, po oznámení údajov spoločnosti H.-S. obdržal dodávateľské faktúry a výdavkový pokladničný doklad, tieto mu dal slovenský partner. K týmto zásielkam svedok poskytol maďarské doklady CMR a k tomu ešte dve vozidlá, z týchto jedno vozidlo patrilo svedkovi a druhé bolo prenajaté. Za miesto uskladnenia označil liehovar patriaci jeho synovi. Čo sa týka zaplatenia za tovar, bolo to realizované prostredníctvom príjmového pokladničného dokladu, svedok ho podpísal. Vždy išlo o slovenské tlačivá, slovenské doklady. Čiže toto boli vlastne obchody v súvislosti so spoločnosťou H.-S. realizované na papieri fiktívne. Čo sa týka druhej spoločnosti S.-JÓ KFT, tieto obchody boli realizované počnúc októbrom, novembrom 2009 tiež do januára 2010. Aj tu išlo o euroočká. Aj tento obchod bol podmieňovaný tým, že keď sa uskutočnia obchody, tak svedok musí tieto obchody oznámiť a podať daňové priznania. Svedok toto oznámenie urobil národnému colnému úradu. Aj v tomto prípade sa všetko udialo rovnako, takisto existovala faktúra, príjmový pokladničný doklad, aj v tomto prípade k tomuto obchodu svedkova spoločnosť poskytla iba maďarské doklady CMR a pokiaľ ide o dopravné prostriedky, opäť to boli 2 vozidlá, jedno patrilo svedkovi a druhé bolo prenajaté. Svedok tieto transakcie zaúčtoval do svojho účtovníctva. V novembri alebo decembri roku 2010 svedka kontaktoval národný colný úrad s tým, že by ho slovenské orgány chceli vypočuť v súvislosti so slovenskými obchodmi. Formou ústnej svedeckej výpovede sa vyjadril, že pozná slovenské spoločnosti, mal obchodné kontakty so slovenskými spoločnosťami a nákup tovaru bol v skutočnosti naozaj realizovaný. Vždy išlo o euroočká, aj v prípade spoločnosti H.-S. aj S.JÓ. Ku skutočnému obratu tovaru však nedošlo. Za túto celú transakciu svedok dostal 3 milióny forintov na dvakrát, raz 800 000 forintov niekedy v októbri 2010, druhá čiastka mu bola vyplatená asi o mesiac neskôr. Bol za tým aj krach jeho firmy, že bol odkázaný na takto získané finančné 3 milióny forintov. Tri milióny forintov dostal od tej osoby, ktorá tieto fiktívne obchody vybavovala, ktorá to poslala cez jedného sprostredkovateľa. Meno sprostredkovateľa obchodu svedok nevedel uviesť. Chodil na vozidle so slovenským evidenčným číslom, ale svedok nevie, či to bol Maďar alebo Slovák. Svedok po slovensky nevie a podpisovanie týchto transakcií sa vždy udialo v Maďarsku. Jeden sprostredkovateľ priniesol papiere na dohodnuté miesto, kde ich svedok podpísal, čím prakticky potvrdil, že došlo k týmto transakciám. Svedok nevie o aké množstvá euroočiek išlo, vie len, že o veľké množstvo, o miliónové počty. Svedok bol obžalovaný kvôli tomu, že neuhradil vysokú čiastku DPH maďarskému štátu. Od tejto povinnosti by bol oslobodený iba vtedy, keby tento tovar odpredal ďalej inej spoločnosti. Svedok potvrdil, že na faktúrach sa nachádzal jeho podpis. Tieto veci odovzdal daňovému úradu a ďalej sa už s tým nezaoberal. Začal sa s touto vecou zaoberať až vtedy, keď ho zaistili z maďarského daňového a colného úradu na základe dožiadania, ktoré bolo odoslané zo slovenskej strany. Počul o tom, že slovenská firma potrebuje tovar nejako vyviesť z účtovníctva, ale mu nikto nepovedal, že dôjde k takému nadmernému odpočtu DPH. Meno obžalovaného konkrétne nikdy nebolo na papieroch uvedené, svedok sa s jeho menom nestretol. Svedok vypovedal, že nikdy nepočul o firme X. ani o firme K.-U., nikdy nepočul meno X. K. ani meno D. K.. Svedok má vzdelanie v odbore rastlinná výroba. Čo sa týka očkovania stromčekov, tak vie ako sa majú stromčeky očkovať a vie čo sú to očká. Produkt bol vo faktúrach nazvaný skôr ako očká. Vo faktúrach bola však uvedená aj predpona euro. Podľa názoru svedka také množstvo očiek, štepov, aké bolo zobchodované podľa účtovných dokladov by bolo veľmi ťažké zhodnotiť na trhu v Maďarsku. K jednému základnému stromu ide iba jeden štep. Výpovede urobené pred maďarským národným a colným úradom z 29.09.2011 a 08.11.2011, kde podrobne popísal, že sa pozná s obžalovaným, presne popísal ako prebehli obchody s euroočkami, nesúhlasia s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní preto, lebo tie údaje, ktoré v Maďarsku uviedol, tak uviedol na obranu fiktívnych obchodov, aby pred úradmi boli tieto fiktívne obchody uveriteľné. Chcel vlastne brániť slovenských partnerov, aby nebolo vidieť, že ide o fiktívne obchody. Následne si zvolil nového obhajcu v Maďarsku a na základe jeho rady a odporúčania okolo 10. decembra 2011 poskytol výpoveď, v ktorej objasnil fakty a priznal sa k veci. Svedok uviedol, že 6. apríla 2012 už bol vypočúvaný na Slovensku a tá výpoveď, ktorú urobil v apríli 2012 na Slovensku, na pojednávaní v Banskej Bystrici a v Maďarsku v decembri 2011, tak tieto všetky výpovede sa zhodujú a sú pravdivé. Svedok priznal, že bol stíhaný národným daňovým a colným úradom v Maďarsku ako obvinený. Urobil výpoveď, ktorou sa priznal. V Maďarsku, keď niekto urobí fiktívne obchody, tak sa nedopustí daňového podvodu, ale trestného činu sfalšovania verejnej listiny. Daňový úrad zastavil trestné stíhanie, lebo sa daňového podvodu nedopustil a ak bude obvinený, tak z pomoci k podvodu z DPH. V ten istý deň, keď bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie za daňový podvod, bol obvinený z falšovania listiny. Prokuratúra nepredĺžila dobu jeho väzby, preto bol prepustený na slobodu, ale vzápätí bol zadržaný Interpolom a bol vzatý do väzby. Svoju výpoveď, v ktorej sa priznal k trestnému činu neurobil preto, aby mu bola znížená trestná sadzba, lebo nemá trestnú minulosť, aj v Maďarsku by bol dostal 6-7 rokov. Svedkyňa Ing. Z. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa za odbor mimoriadnych kontrol zúčastnila kontroly na základe poverenia Daňového riaditeľstva SR v spoločnostiach, kde bol konateľom S. I.. Odbor mimoriadnych kontrol prevzal všetky kontroly, ktoré boli začaté daňovými úradmi a tieto kontroly potom dokončoval. Daňové úrady v tom čase už vlastne nepokračovali v činnosti, nevykonávali kontroly po tom, ako odbor mimoriadnych kontrol prebral ich agendu aj všetky kontroly. Následne boli vyhotovené protokoly a tieto boli zaslané daňovým úradom. Otvorili sa kontroly za spoločnosť Y. X. za roky 2006, 2007, 2008, kde neboli začaté kontroly tak sa kontroly začali, kde boli rozpracované tie sa prevzali a kde už boli ukončené, tam sa robili opakované daňové kontroly. Za rok 2008 sa robili kontroly aj v spoločnostiach G. aj N. Y., celoplošne opakovane sa preverovali všetky faktúry. Poznatky alebo doklady získané miestnymi daňovými úradmi boli použité v mimoriadnej kontrole. To, čo pôvodná kontrola uznala a považovala z ich hľadiska za správne, mimoriadna kontrola ako širšie zameraná neuznala, dospela k iným zisteniam a kontrolným záverom, preto mali kontroly rôzny výsledok. Kontroly boli vykonané konkrétne aj v spoločnostiach G., N. Y., Y. X. neskôr premenovaná na X.. V kontrolách sa riešila tiež komodita euroočká špeciál odrody Fuji, lebo nedalo sa vlastne dopátrať, kto bol prvotný dodávateľ pre Y. X., lebo prvotným deklarovaným dodávateľom bola spoločnosť Y. X. a doklady boli údajne ukradnuté. S. I. sa nevedel k tomuto vyjadriť, nepamätal si prvotného dodávateľa euroočiek. Preto sa kontrola zamerala na posledného odberateľa, ktorým bola maďarská spoločnosť K.-U.. Formou medzinárodnej výmeny daňových informácií bola požiadaná Maďarská daňová správa o informácie. Maďarská daňová správa tvrdila, že spoločnosť K.-car tento tovar nepriznala, neodviedla daň a tento obchod teda nebol potvrdený, nebol uskutočnený. Registrovaný zástupca spoločnosti H. G. potvrdil, že všetky obchody zaobstarával D. K., ktorý bol preukázateľne mŕtvy, potvrdila to jeho manželka aj matka s tým, že D. K. nikdy nebol v Maďarsku, obchod z maďarskej strany sa nepotvrdil, posledné priznanie spoločnosť K.-U. podala za štvrtý štvrťrok 2006. Spoločnosť od štvrtého štvrťroka 2006 nepodávala daňové priznanie. A posledná platba, ktorá tam bola uskutočnená na účte bol február 2008, čiže spoločnosť sa nejavila ako obchodujúca spoločnosť. Novým konateľom spoločnosti Y. X., teraz už X., bol X. K., maďarský štátny občan. Obálky sa vracali z adresy sídla, ako „adresát neznámy“. Maďarská daňová správa vypočula svedka k dokladom spoločnosti. Podľa zistení svedkyne menovaný svedok vypovedal celkovo trikrát. V prvej zápisnici sa vyjadril, že doklady dostal od S. I., nechal ich u svojho účtovníka v Kráľovskom Chlmci, ale nepamätá si jeho meno, druhýkrát tvrdil, že doklady si zobral so sebou do Maďarska, mal ich v aute a auto mu vykradli, čiže doklady nemá a nemal ani potvrdenie o nahlásení krádeže. Spoločnosti G., N. Y., Y. X. nemali vlastné majetky, zariadenia, autá, v podstate podľa toho sa javili, že nemajú predpoklady na to, aby mohli vykonávať nejakú ekonomickú činnosť. Dokonca spoločnosť Y. X. sídlila v starom opustenom dome bez známky toho, že by tam niekto býval, alebo vykonával ekonomickú činnosť. Vykonali miestne zisťovanie u jedného z tých najväčších dodávateľov euroočiek P. s.r.o., v podstate z dôvodu ozrejmenia, čo je to euroočko. Zistili informácie v súvislosti s vývozom certifikovaných jabloňových euroočiek, s rodokmeňom, s knižkou pôvodu. Je však možné predávať aj necertifikované euroočká. Skôr sa oplatí predávať stromčeky ako jabloňové očká alebo púčiky Vzhľadom na certifikáciu musí ich ÚKSUP sledovať, čo je finančne dosť náročné, preto nebol záujem o tieto euroočká. U obžalovaného sa pritom žiadne certifikáty nenachádzali. Vo P. tiež zistili, že certifikované jabloňové očko vychádzalo na cca 30,- Sk a obžalovaný svoje jabloňové očká predával kus za cca 100,- Sk, čiže za nadhodnotenú cenu. Len spoločnosť N. Y. na nadmernom odpočte získala podľa svedkyne okolo 250 miliónov Sk a spoločnosť G. tiež okolo 250-270 miliónov Sk. Svedkyňa nebola účastná kontroly komodity lykožrút, zúčastnila sa iba jedného miestneho zisťovania ohľadom lykožrúta. V jednej garáži videla šesť, sedem vedier chrobákov, z ktorých im obžalovaný dal vzorku. Svedkyňa uviedla, že obchod s euroočkami vyhodnotili ako neefektívny z dôvodu ich pohybu z Y. X. na sklad do G., kde ich v podstate prevzala spoločnosť N. Y.. Keby išlo o ekonomickú činnosť, tak by bolo logické, že predaj tovaru by smeroval priamo von, do zahraničia, bez využitia vlastných medzičlánkov. Išlo o predaj v rámci týchto spoločností na jednom mieste, čiže vlastne prišlo len k akémusi papierovému dodaniu tovaru cez medzičlánok. Vec sa im javila tak, že spoločnosti boli akoby vytvorené na čerpanie, alebo nárokovanie si nadmerných odpočtov z dôvodu, že na dani z príjmov boli stále v strate, nemali zamestnancov, nemali žiadne prevádzkové náklady, ako aj z dôvodu vedenia účtovníctva, v ktorom boli v podstate zachytené len faktúry za predaj alebo za nákup. Neboli tam vôbec faktúry za prevádzkovú réžiu, čiže z tohto hľadiska sa tieto spoločnosti nejavili ako spoločnosti, ktoré by mohli vykonávať ekonomickú činnosť. V prípade, že bol obžalovaný vyzvaný doložiť niektoré doklady, tieto nedoložil. Pri svojej kontrolnej činnosti sa s firmou N. nestretla. V spoločnosti N. Y. a G. sú ukončené protokoly a na základe týchto protokolov boli vyrubené dodatočné platobné výmery. Svedkyňa Mgr. D. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že pred vykonaním kontroly si zistila na internete informácie o lykožrútovi, čo je podľa vysvetlenia svedkyne jej profesionálna deformácia, že si naštuduje, čo ide kontrolovať. Pri kontrole zistila, že lykožrút sa vyskytol v spoločnosti A.-S., s.r.o. Táto spoločnosť lykožrúta nenakupovala, ale jednoducho z večera do rána pribudol na skladovej karte. O kontrole bola spísaná zápisnica, do ktorej S. I. odpovedal tak, ako je to v zápisnici uvedené. Obchod s lykožrútom bol zaujímavý, hlavne, čo sa týka financií. Z toho dôvodu vykonali prepočet, čo stojí taká komodita na trhu v porovnaní s inými komoditami. Porovnávali gramážou, koľko stojí gram zlata a koľko stojí gram lykožrúta, tak lykožrút vyhrával. Urobili porovnanie s najdrahším kaviárom, ktorý vôbec sa dal dostať a tiež vyhral lykožrút. Takže nakoniec tie bažanty mohli byť podľa svedkyne kŕmené aj kaviárom. Otázkami na S. I. zisťovali, ako prichádza k zberu lykožrúta, kto to zberal, kedy a kto to počítal. Takže o všetkom je od neho vyjadrenie. Tieto vyjadrenia si potom overovali u príslušných orgánov. Chceli vidieť ako S. I. kŕmi bažantov, ale v čase kontroly bažanty už neboli. Svedkyňa sama videla v televízii pokusy, že bažantom lykožrút nechutil. Pokiaľ by to dávali do krmiva v nejakom inom množstve a zomleté na nejakú mäso-kostnú múčku, tak by o tom museli byť nejaké záznamy. Počas kontroly však nič také nebolo predložené. Daňové závery k zberu lykožrúta boli také, že bolo nereálne, aby to zberali ľudia, ktorí od rána do večera by boli nazbierali milióny kusov, tak ako bolo uvedené v tej zápisnici, že stroj Manitou odkôrnil drevo a že odtiaľ zbierali tých lykožrútov. Nebolo to reálne, lebo keby boli zbierali lykožrútov tak, že ich pozbierané zosypú do nejakého vedra, tak by tam boli aj iné čiastky, boli by tam aj iné druhy chrobače, kúsky dreva, bolo by tam aj niečo iného. Bolo evidentné, že išlo o homogénnu vzorku z lapačov, boli aj nasiaknuté nejakou chémiou. Nakoniec bolo získané vyjadrenie orgánov, že ide o vzorku z lapačov. Je pravda, že čísla uvedené na faktúre súhlasili s číslami skladovej evidencie. Nadobudnutie lykožrúta správca dane neuznal z toho titulu, že nebolo preukázané, že tak, ako to bolo fakturované, že tak sa to skutočne aj stalo. Jednoducho toto dôkazné bremeno subjekt neuniesol. S. I. mal nejakých zamestnancov z Maďarska, ale len pár ľudí nemohlo tie milióny kusov nazbierať za tých niekoľko hodín koľko tam pracovali. Účtovné doklady o účasti maďarských zamestnancov obžalovaný nepredložil. Mali posudok od kompetentného orgánu, ktorý vypočítal, že koľko tisíc ľudí by bo muselo zbierať, aby to bolo takto vyzbierané ručne, nie cez lapače. Tie lykožrúty kvázi akoby sa vyliahli v spoločnosti A. S. a táto spoločnosť ich posúvala ďalej zase ďalšej spoločnosti. V spoločnosti A.-S. sa vyskytovali aj euroočká. Čo sa týka predloženia dokladov, S. I. nepredložil všetky účtovné doklady, ktoré daňová kontrola požadovala, ale len niekoľko faktúr. Nebol to štandardný obchod s tými euroočkami. Euroočká nakupoval od spoločnosti X.. Aj táto svedkyňa potvrdila, že požiadali o súčinnosť a vyjadrenie patričné orgány, čo je to vlastne euroočko. Vie, že podľa odrôd je evidovaný predaj na Slovensku okolo 400.000 kusov za rok. V rámci daňových kontrol si svedkyňa nespomína na firmu N., s.r.o. Košice. Keď sa pýtali S. I. konkrétne na vysvetlenie, aký malo zmysel pri niektorých komoditách, že prešla jedna komodita z jednej spoločnosti do druhej a následne prešla cez niekoľko iných spoločností a vrátila sa do tej istej spoločnosti, doslova, že to urobilo karusel -„kolečko“, tak S. I. sa odvolával na to, že môže takto obchodovať. Svedkyňa ako zaujímavosť uviedla aj to, že pri kontrole zistili aj pri inej komodite - drevených kolíkoch, minimálne navyšovanie ceny prakticky po centoch na kus a posúvanie z jednej spoločnosti do druhej a pri týchto obchodoch „nesedeli“ počty kusov, ktoré sa „strácali“ a už sa to nedalo preveriť. Nadobudnutie lykožrúta by mu uznali vtedy, keby bol S. I. predložil pomenovanie zamestnancov, presne ktorí, kedy, koľko boli schopní za deň nazbierať, kto s ním manipuloval, kto ho pripravoval, kde sa skladoval. Svedkyňa si spomenula aj na vyjadrenie S. I., že čím bolo drevo viac napadnuté, tak tým bolo drahšie. Nad tým sa pozastavila nielen svedkyňa, ale podľa nej by sa nad takým vyjadrením pozastavili aj obchodníci s drevom. Podľa svedkyne im S. I. nič nepovedal o lapačoch lykožrúta, hovoril o zbere, aj faktúry zneli na zber lykožrúta. Svedkyňa Ing. Z. U. vypovedala na hlavnom pojednávaní, v ktorých firmách obžalovaného a na ktoré komodity vykonávala daňové kontroly. Nešlo o firmy (G., ani G.) uvedené v obžalobnom návrhu. S komoditou euroočká a lykožrút sa vôbec pri kontrolách nestretla. Kontrolovala aj firmu M., ale to bol hovädzí dobytok a krmivá pre dobytok. Svedkyňa sa odvolala na zápisy, protokoly o vykonanej kontrole v G., čo použili ako dôkaz a citovali vo svojich protokoloch zistenia uvedené v iných protokoloch vyhotovené inou kontrolnou skupinou, z ktorých sa dozvedeli okrem iného aj to, že v G. nebola vykonávaná ekonomická činnosť. Pri kontrole spoločnosti M. zistili, aké krmivá (siláž, šrot obilný a kukurica v strukovom stave) sa tam používali na chov zvierat, ale s kŕmením lykožrútmi sa určite nestretli. S bažantmi vôbec v rámci kontroly neprišla do kontaktu. Čo sa týka lykožrútov, s touto komoditou do kontaktu neprišla. Stretla sa komoditou smreková guľatina. Spoločnosť E. nakupovala guľatinu, ale nepredala ju, čiže nemala žiadny výstup. Vznikol tam nadmerný odpočet z toho titulu, že nebol žiaden výstup. Čiže tá guľatina mala byť na sklade, čiže kontrolu v E. uzatvorili tak, že tú guľatinu neuznali, pretože z účtovníctva bolo zistené, že k 31.12. nebol taký stav guľatiny na sklade, ktorý by zodpovedal tomuto nákupu. Čiže nebolo preukázané, že tá guľatina v skutočnosti bola nakúpená. Bol vykonaný dorub dane z toho titulu. V M. X. bola uznaná guľatina iba za mesiace november, december 2008. Svedkyňa Ing. X. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, v ktorých daňových subjektoch patriacich S. I. vykonávala kontroly. Išlo o spoločnosti J. SM A. Slovakia s.r.o., M., N. H., E., M. X., Y. S. SK, V. Y. SK a Y. P. SK. Svedkyňa však nevykonávala kontrolu vo firmách Z., G. uvedených v obžalobe. Myslí však, že nejaké práce boli vykonávané pracovníkmi z Z. podľa potreby iných firiem, ktoré tiež patrili obžalovanému. Čo sa týka spoločnosti M., zistili v priebehu kontroly, že spoločnosť M. nakupovala seno, slamu, siláž, obilný šrot a kukuricu a predávala ekohnoj. S lykožrútmi neprišla do kontaktu. Svedok P. P. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že obchodoval s S. I., s firmou S. I. I. s piliarskou guľatinou, ihličnatými výrezmi, piliarskym sortimentom štyri - päť rokov od roku 2008 do roku 2011. Dodal mu cca 80 000 kubíkov. Drevo dodával obžalovanému týždenne v počte do 10 kamiónov. Kamióny zabezpečoval buď svedok sám alebo dodávatelia, nikdy ich nezabezpečil obžalovaný. V N. nad G. sa určovalo kde pôjde kamión na vykládku. Obžalovaný doposiaľ dlhuje svedkovi za dodávku dreva sumu okolo 225.000,- €. Guľatina bola kvality A, B, C aj vláknina, kôrovcová hmota aj surová hmota, ale najviac, 90 %, bola kôrovcová hmota, teda kalamitné drevo. Drevo bolo napadnuté prevažne lykožrútom, svedok to pozná aj podľa veľkosti a hĺbky dier v dreve. Kôra odpadávala aj pri prevoze, bolo vidieť na kôre závrty. Drevo pochádzalo väčšinou od Štátnych lesov TANAPu a pokiaľ sa nakladalo na kamión a v Štátnych lesoch bolo manipulované drevo, tak po nakládke na kamión bolo ociachované. Keď dával svoje drevo, dal aj svoju ciachu. Svedok potvrdil, že obžalovaný mu medzi rečou povedal, že z takejto guľatiny zbieral lykožrúty. Nič bližšie k tomu svedok nevedel uviesť. Svedok S. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa pozná s obžalovaným asi od roku 2000 z dôvodu jeho záujmu o viničové sadenice, ktoré v tých rokoch firma P. vyrábala a predávala po celom Slovensku aj v Čechách. Činnosťou obžalovaného bola okrem iného aj výroba debien na jablká. S euroočkami, alebo s jablkovými štepmi firma P. obchodovala približne v roku 2009-2010. Od roku 2000 do 2008 sa vysádzali na Slovensku a v Čechách veľké sady, takže v týchto rokoch to bolo zaujímavé a tá produkcia sa oplácala vyrábať a predávať. V súčasnosti produkujú iba ovocné stromčeky. V tom najlepšom roku vyprodukovali okolo milióna ovocných stromčekov. Zhruba tisíc hektárov sa sadilo v tých najlepších rokov sadov a na jeden hektár môže ísť okolo tri - päťtisíc stromov. Podľa svedka na výrobu toho jedného stromčeka treba asi 5 očiek. Takže keď firma produkuje milión stromčekov, tak potrebuje minimálne 5 miliónov euroočiek. Na Slovensku sa pestuje zhruba 10 odrôd jabĺk a medzi nimi je odroda Fuji zastúpená odhadom svedka asi v množstve 20-30 %. Podľa odhadu svedka celej v Európe sa predá ročne asi 100 miliónov ovocných stromčekov. Neskôr výpoveď korigoval na ročný predaj 50-60 miliónov stromčekov v celej Európe. V bývalej východnej Európe sa toleruje to, že sa nevyžadujú certifikáty, v západnej Európe to dosť časť vyžadujú. Z každého jabloňového stromčeku možno urobiť očko, sú to očká necertifikované, ale sú to očká. Aj vo firme P. takéto očká používali pre vlastnú potrebu. Čo sa týka výroby očiek v podstate sa v zime režú a stačia nejaké chladiarenské miestnosti, alebo pivnice na uskladnenie štepov. Takéto výhony, ktoré sa pobalia asi po sto - dvesto kusoch a zaviažu sa nejakou páskou a môže sa to dávať na seba, alebo do nejakých debien. Je dôležité, aby tam nebolo teplo, od decembra do marca sa to dá aj v nejakej hale skladovať. Keď to nie je od apríla v chladiarenskom sklade, tak sa to znehodnotí, vyschne to. V chladiarenskom sklade je asi 2 oC, ktorý je uzavretý a raz za mesiac, raz za dva týždne to treba trochu poliať vodou, alebo zarosiť. Svedkyňa M. X. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že pracovala ako administratívna pracovníčka spoločnosti Z. od 1. októbra 2009 do 30. júla 2012. Bola ako kontaktná osoba medzi obžalovaným a daňovým úradom a účtovníkmi. Pripravovala daňové doklady - faktúry na základe údajov, ktoré obžalovaný vypísal ručne, vypísala faktúru cez počítač, vytlačila, dala na podpis konateľovi spoločnosti. Pri vyhotovovaní účtovných dokladov dával pokyny iba obžalovaný. Potom ich odovzdali účtovníkom na zaúčtovanie. Hotové účtovné doklady spolu s účtovnými evidenciami uložili a následne pri daňovej kontrole poskytli daňovým úradom. Pripravovala doklady na daňové kontroly a doklady aj doručovala na daňový úrad. Svedkyňa sa k obchodom s euroočkami a s lykožrútmi vyjadriť nevedela, lebo pri realizácii týchto obchodov nebola. Vedela, že obžalovaný s týmito komoditami obchoduje, rozprávali sa o tom, videla faktúry. Lykožrúty videla pri miestnom zisťovaní, keď prišli z daňového riaditeľstva na daňovú kontrolu. Kontrola zobrala aj vzorky. Spolu videla lykožrúty dvakrát, vždy asi to isté množstvo. Euroočká svedkyňa videla tiež pri miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice 4 na H. Dvore na inú spoločnosť a na inú komoditu. Obžalovaný kontrolórom ukázal aj euroočká, že má aj takú komoditu. Videla ich na paletách v debnách a cisternou to polievali každý deň. Toto videla niekedy v októbri. Bolo to na paletách, bolo tam štyri alebo päť paliet. Svedkyňa má vedomosť, že lykožrúta zbierali pracovníci z Maďarska, ale ľudí nikdy nevidela ani o tom nič nevie, ani koľkí to zbierali. Každý mesiac dostávali z Maďarska do účtovníctva faktúry za vykonané práce a nosil ich S. I. alebo pani I.. Podľa svedkyne, kuchárkin manžel H. pracoval vo firme obžalovaného, jazdil s traktorom a robil pri živočíšnej výrobe, mal na starosti kŕmenie zvierat. Ktoré zvieratá a čím kŕmil svedkyňa nevie a tento človek už zomrel. Podľa svedkyne obžalovaný viackrát spomínal, že lykožrúty sú nadštandardná komodita, spomínal to aj pred pracovníkmi daňových úradov, ale zamestnanci obžalovaného nevedeli o tom nič konkrétne, preto svedkyňa pozerala informácie aj na internete, že ako to vyzerá, ako sa to dá zbierať. Svedkyňa M. Q. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že 1.4.2010 nastúpila pracovať do firmy Z. ako administratívna pracovníčka. Niekedy vo februári 2011 videla lykožrúty pri miestnom zisťovaní daňových úradníkov. Videla asi 10, 15 vedier. Len z faktúr vie, že lykožrúta boli zbierať Maďari, ale nikdy týchto zberačov nevidela. Asi jeden alebo dvakrát počula asi od kolegyne X., že lykožrúta boli zbierať Maďari. Kde boli zbierané lykožrúty svedkyňa nevie. Rovnako nevie o tom, že by pracovníci z firmy Z. alebo z inej firmy obžalovaného - Slováci zbierali lykožrúta. Ani euroočká nevidela, vie o nich iba z faktúr. O obchodovaní s týmito komoditami nič bližšie nevie. Svedok Mgr. I. I. v úvodnej časti výpovede na hlavnom pojednávaní vysvetlil spôsob vedenia účtovníctva pre asi 16 firiem obžalovaného. Obžalovaný mu za robenie účtovníctva dlhuje odmenu, ale svedok nechcel uviesť sumu, ktorú mu obžalovaný dlhuje. Svedok dlh nevymáha, pretože spolupráca nebola založená na zmluvách, ale na ústnych dohodách. Robil účtovníctvo takou formou, že sa neviedla skladová evidencia, skladová evidencia sa robila spôsobom uzávierkových a počiatočných stavov v rámci roka. To znamená, že v priebehu roka v podstate nebola povinnosť viesť evidenciu v účtovníctve v rámci komodít, to znamená, že pre účtovníctvo stačí rozlišovať základné body, čo znamená v rámci účtovnej osnovy zaradenie komodity do patričnej položky, takže či obchodoval s jednou komoditou, s druhou, s treťou, štvrtou nie je podstatné, dôležité bolo vedieť, či je to tovar, materiál a takým spôsobom ho zaradiť. Účtovníctvo s komoditou euroočká prebiehalo tak, že mu boli doručené doklady vo väčšine prípadov pani X., zúčtovalo sa, vyhotovilo sa to, čo sa malo vyhotoviť a papiere boli následne spolu aj s daňovým priznaním vzaté pani X. naspäť. Svedok nerobil mzdovú evidenciu pre žiadnu spoločnosť, to znamená, že neevidoval zamestnancov. V drvivej väčšine boli účtovné daňové doklady pripravované štandardným spôsobom tak, ako aj u iných firiem a vo väčšine prípadov daňové doklady spĺňali náležitosti. Svedok nemal dôvod sa zamýšľať nad obsahom čo sa týka názvu, množstva, ceny. Čo je euroočko sa dozvedel z novín. Nezistil a nezisťoval nejaké podozrivé skutočnosti z hľadiska kvality alebo kvantity obchodovaného tovaru, lebo na to nemal dôvod. Firma N. v súvislosti s účtovaním pre obžalovaného mu nič nehovorí. Potreboval koncoročnú uzávierku, aby vedel správne urobiť daňové priznanie. Svedkyňa O. G. v úvodnej časti výpovede na hlavnom pojednávaní vo všeobecnosti vypovedala k spolužitiu s obžalovaným a následne k spôsobu fungovaniu S. I. ako podnikateľa. Vypovedala, že videla vo veľkej plechovej hale na H. dvore euroočká, ukázal jej ich obžalovaný. Táto hala bola bez klimatizácie. Podľa svedkyne v hangári v H. dvore mohlo byť v lete aj do 40 stupňov. Klimatizácia bola v hale vo I., pokiaľ ju neukradli. Kedy došlo ku krádeži svedkyňa nevie. Euroočká videla 3-4 krát v nepravidelných intervaloch niekoľkých týždňov. Boli v otvorených drevených debniach, ktoré boli zbalené vo fólii. O euroočká sa staral pani X. polievaním, lebo obžalovaný jej to prikázal. V skutočnosti to polievanie svedkyňa nevidela. Svedkyňa videla, že všetky debny sú plné, aj keď nenazerala do každej, lebo len sprevádzala obžalovaného, ktorý bol na kontrole euroočiek. Tento tovar sa míňal podľa svedkyne, lebo debny ubúdali. Svedkyňa vie z rozprávania obžalovaného, že obžalovaný tento tovar predával do Maďarska firmám S.-Jó a K. U. a kupoval ho od firiem N. a X.. X. K. pozná osobne a bol to obchodný partner S. I., zastupoval firmu X.. K lykožrútom sa dostala tak, že obžalovaný kupoval guľatiny. Videli v televízii to ako sú napadnuté lesy lykožrútmi. Obžalovaný rád využíval všetky možnosti v podnikaní, všetko využil čo sa len dalo a tak prišiel na nápad ako zbierať lykožrútov. Mali vo N. S. skládku, kde sa dovážala guľatina, niekedy 10 aj 15 kamiónov denne a tam sa zbieral lykožrút. Raz odobrala kôru a videla tam chrobáky. Obžalovaný jej vysvetľoval ako sa to zbiera, videla aj narezané guľatiny. O zbere sa rozprávali aj zamestnanci, že šéf - S. I., zbiera tých lykožrútov a mieša do krmiva bažantom, rybám a pštrosom. Zbierali to z Maďarska zamestnanci z P., hoci ich nikdy zbierať nevidela. O tomto vie len z rozprávania obžalovaného. Svedkyňa videla možno aj 50 vedier naplnených lykožrútom, možno tých vedier bolo aj viac. Obžalovaný pred svedkyňou otvoril vedro, keď kŕmil bažantov a pštrosov. Videla to v roku 2010, rok predtým, než obžalovaného zadržali. Okrem obžalovaného kŕmenie lykožrútmi vykonával podľa svedkyne aj O. H.. Svedkyňa zdôraznila, že obžalovaný mal od roku 2009 vyše 2000 miestnych zisťovaní. Z daňových úradov robili kontroly v reálnom čase, fyzicky videli potrebné a vydali nulové protokoly. V ďalšej časti výpovedi prakticky rovnakou terminológiou ako obžalovaný uvádzala, že daňové úrady vydávajú daňové doruby na základe toho, že nevie predložiť doklady, ktoré sú zaistené políciou. Svedok X. D. ako svedok na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že sa staral o dopravné prostriedky obžalovaného, o ich prehliadky na STK, o prepis vozidiel a podobne. K veci uviedol, že ako chodil svedok po hospodárskych dvoroch, videl vo N. S. aj v N. nad G. haldu dreva a tam videl aj lykožrúty, či tie chrobáky. Svedok videl asi v rokoch 2009, 2010 tiež tak na jar po maďarsky hovoriace osoby pri tom, bolo ich asi 5-6, ako kôrky z guľatiny brali dole a s metličkou a lopatkou brali do vedra lykožrúta, po maďarsky tam rozprávali, ale nezaujímal sa o to viac. Potom tých istých chlapov alebo aj viacej ich bolo, viackrát videl vo N. S., kde bola asfaltová cesta a všade guľatina bola narezaná ako metrovica, tiež kde bola guľatina, videl, že tam tie kôrky sťahovali, v lete niekedy. Tie chrobáky boli tmavšie aj svetlejšie , veľké asi 1 centimeter. V hangároch v drevených debnách na H. dvore videl tiež tie prútiky ako keď sa odreže konár zo stromu, ale nevedel, že sú to euroočká. Bolo to v debničke, okolo boli fólie a tých debničiek bolo podľa svedka strašne veľa. Podľa svedka sa počet debničiek určite menil, lebo sa aj vysádzalo. Osobne videl tieto jabloňové prútiky sadiť do zeme v Y., v H. U., traktorom robili jarky a do tých hlbokých jarkov dávali prútiky. Prútiky dokonca videl aj kvitnúť dakedy rok alebo dva roky dozadu. Čudoval sa tomu, že taký prút ako môže kvitnúť. Na odstránenie rozporov s výpoveďou z prípravného konania bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania a následne svedok pripustil, že počul od zamestnancov, že bažanty kŕmia lykožrútom, aj videl ako jedna žena a jeden muž v N. hádžu lykožrúta bažantom a oni povedali, že je to biokrmivo. Uvedených ľudí, ktorí kŕmili bažantov svedok nepozná a nevie uviesť ich mená. Svedkyňa H. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2008 začal vo firme obžalovaného Z. pracovať ako pracovníčka v živočíšnej výrobe. Zabezpečovala krmivo pre zvieratá, rozvážala krmivo na hospodárske dvory, kde boli zvieratá. Podrobne opísala o koľkej hodine začala pracovať, ktoré zvieratá a na ktorých hospodárskych dvoroch kŕmila. K veci svedkyňa uviedla, že euroočká boli na H. dvore v hangári. Boli tam dve miestnosti, v prednej miestnosti boli tie euroočká a v druhej miestnosti boli tie obilniny, kde sa aj šrotovali aj skladovali obilniny. Obžalovaný jej dal príkaz polievať tieto euroočká, do hangára vošla fekálna cisterna a tak polievala. Bolo to asi v roku 2009. Svedkyňa nevedela upresniť ročné obdobie ani počet polievaní a odvolala sa na množstvo práce s kŕmením zvierat, ktoré bolo jej hlavnou pracovnou činnosťou. Euroočká boli v debničkách, počet debničiek svedkyňa nevedela uviesť. Boli to drevené debničky v ktorých boli prútiky, na ktorých boli očká. Pýtala sa obžalovaného čo to je a on povedal, že sú to euroočká. Boli voľne položené, neboli ničím zabalené. Čo sa týka presúvania euroočiek, prekladania z jedného miesta na druhé v rámci skladu, pribúdania, odbúdania, svedkyňa uviedla, že bolo aj také, že ráno došla a euroočká tam neboli, ale už na tretí deň tam zase boli. Nevidela však nikoho nakladať a skladať palety s euroočkami. Väčšinou bol počet debien ten istý. Čo sa týka lykožrútov, tak videla vo I. aj vo N. M. jedenkrát, že tam chodia štyria, piati ľudia, vedierko mali pri sebe, metličku aj lopatku. Opýtala sa zootechničky M. čo robia tí ľudia. Tá jej povedala, že vraj zbierajú lykožrútov z dreva. Drevá boli narezané na kolesá a boli na zemi a z toho zametali lykožrútov. A potom svedkyňa aj videla v kŕmidlách tie lykožrúty čierne, také ako červíky, lebo čo nosili svoje krmivo to bola celkom iná farba ako je kukurica, pšenica, raž a ovos. Svedkyňa s lykožrútom nekŕmila, to robil iba majiteľ - obžalovaný. Videla to viackrát primiešané v krmive, ale nevedela číslom uviesť, koľko viackrát videla lykožrúta primiešaného v krmive pre bažantov. Len z počutia vie, že obžalovaný lykožrútom kŕmil a ryby. Svedkyňa poznala O. H., ten však zomrel. Svedkyňa od ostatných kolegov počula, že s majiteľom - obžalovaným chodil kŕmiť s lykožrútom. Svedok M. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval vo firme obžalovaného Z. ako univerzálny vodič. K veci uviedol, že s lykožrútmi nepracoval, nevie čo to je, vie len, že to bola potrava pre bažantov a zbierali to brigádnici. Brigádnikov nevidel, ale rozprávalo sa vo firme, že brigádnici zbierajú tie lykožrúty zo stromov. Jeden raz na pokyn šéfa - obžalovaného však prevážal lykožrúty v N. nad G. z firmy O. na čerpaciu stanicu vo veľkých vedrách , bolo ich 6 alebo 7. Vedrá neotváral, ale vedel, že sú tam lykožrúty, lebo tak šéf povedal. Vedrá presvitali trochu, tak videl, že lykožrúty sú čierne a veľké asi päť centimetrov. Svedok cítil z vedier smrad. Vedel od šéfa, že lykožrút je potrava pre bažantov. Nevidel ako niekto kŕmil bažantov, bažantov však videl a bolo ich strašne veľa. Meno O. H. svedkovi nič nehovorí. Nikdy s takým človekom neprišiel do kontaktu. Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní najskôr uviedol okolnosti, za ktorých spoznal obžalovaného. Svedok pracoval u obžalovaného vo firme Z. od júla 1997. Zabezpečoval chod automobilovej prevádzky, poľnohospodárskej techniky. Odvoz pracovníkov, PHM, polievanie. K veci svedok vypovedal, že ovocné štepy, tie euroočká videl osobne v hangári v H. O., časť obce Slovenské Nové Mesto, kde boli uskladnené, umiestnené keď išiel okolo a videl, že ich zalievali s fekálnym vozom. V lete to zalievali, to vie, lebo bola horúčava. Bolo to v roku 2008 alebo 2009. Boli uložené paletách, na koľkých, nepočítal ich, palety boli poukladané na sebe. Svedok nevedel, či išlo o štepy jabloní alebo viniča, nebol tesne pri tom. Vie však, že boli dlhé asi 25-30 centimetrov. Nevie čo sa so štepmi robilo, len počul, že to odvážali s kamiónmi. K lykožrútovi sa vie vyjadriť iba z tohto, čo tiež počul, čo sa pracovníci medzi sebou rozprávali, že na rybník niesli rybám nejaké lykožrúty. Nevedel však menovať ani jedného pracovníka, ktorý mal viezť lykožrúta k rybníkom. Nikdy nevidel niekoho zbierať lykožrúta. Tiež len z rečí počul, že majiteľ obžalovaný ich dával bažantom. Svedok I. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že začal pracovať vo firme Z. ako vodič v roku 2010. Väčšinou prevážal drevo, guľatiny, rezané drevo, potom stromčeky, múku, pšenicu, hlinu. Stromčeky prevážal z H. Q. do N. nad G., aj ich tam polievali, aby sa nevysušili. Vozili ich aj do H. dvora. Tam bolo stanovište, väčší hangár, kde sa uskladňovalo a aj ihneď podľa potreby sa vozili na sadenie vonku na pole. Keď sa sadili stromčeky, aj vtedy boli brigádnici z Maďarska. K veci svedok vypovedal, že stromčeky boli uskladňované na veľkých paletách, ktoré boli vysoké dvojmetrové alebo dva a pol metrové palety a tie stromčeky boli viazané. Svedok odchádzal z firmy v novembri, koncom novembra, tak euroočká už nevidel. Svedok ani nevedel, čo to je lykožrút. Pri vození dreva spadla kôra, tak tam boli chrobáky. A raz prišlo 15-20 brigádnikov z Maďarska, že idú zbierať dákych chrobákov. Svedok videl týchto brigádnikov zbierať lykožrúty. Svedok Ing. Y. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pôsobil na oddelení veľkých daňových subjektov a medzinárodného zdaňovania na Daňovom riaditeľstve SR. Vtedy spolupracovali s oddelením koordinácie a výkonu daňových kontrol. Pracoval na kontrolách podľa pridelenia vedúcim pracovníkom a mal pridelených na kontrolu aj niekoľko subjektov, v ktorých bol konateľ S. I., ich názvy si už nepamätá. Vtedajší generálny riaditeľ Daňovej správy SR na Daňovom riaditeľstve SR svedka poveril zastupovaním pri vyšetrovaní celého prípadu. Pri kontrolách zistili spoločné znaky firiem tým, že obžalovaný tam bol aj spoločníkom aj konateľom v niektorých firmách, nie vo všetkých. Dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami, v ktorých bol konateľom S. I. sú zmluvy väčšinou dohodnuté ústne. Platba za tovar prebiehala vždy v hotovosti a obžalovaný platil sám sebe. Okrem bankového účtu zriadeného kvôli DPH nemal žiadne iné účty vo finančných inštitúciách. Spoločnosť sa vyznačuje častými vkladmi a pôžičkami konateľa spoločnosti firiem, uvedené vklady sú radovo v 10 tisíc eur. Účtovníctvo vo väčšine svojich spoločností nemá žiadne náklady na PHM, žiadnu spotrebu vody, resp. minimálne režijné náklady, minimálnu spotrebu energie. Všetky práce podľa vyjadrenia daňového subjektu v jeho spoločnostiach vykonávajú pracovníci jednej spoločnosti, asi Z., ktorá zamestnáva cca 200 ľudí. Podľa systému daňovej správy z roku 2008 to bolo 132 zamestnancov. Organizačná štruktúra spoločnosti v podstate neexistuje, sú to spoločnosti, ktoré v plnom rozsahu ovláda obžalovaný a organizuje ich činnosť a kontroluje ju konateľ sám, žiadna z firiem nemá presne špecifikovanú komoditu. Podľa vyjadrenia daňového subjektu každá firma robí všetko. Čo sa obchodovania s euroočkami a lykožrútom týka, svedok robil analýzu za niekoľko zdaňovacích období, nie za daňové subjekty. Výsledkom ekonomickej analýzy bolo zistenie, že daňové subjekty medzi sebou obchodovali vlastne za podmienok, že dlhodobo vlastne predaj tovaru narastal astronomickou mierou v rokoch 2007, 2008 a 2009 a pritom pridaná hodnota klesala a zároveň hospodársky výsledok klesal. Záver z toho je, že tým, že klesala pridaná hodnota, to je ekonomický ukazovateľ, ktorý sa vykazuje v daňovom priznaní v dani z príjmu právnických osôb a má nadväznosť na daň z príjmu z pridanej hodnoty, že vlastne daňový subjekt, hoci deklaroval obrovské predaje v jednej časti firiem, v druhej časti firiem vlastne vykazoval nadmerné odpočty, ktoré potom žiadal od Daňovej správy SR v nadväznosti na štátny rozpočet ako nadmerný rozpočet v rámci daňového priznania, či už kvartálneho alebo mesačného za danú firmu, ktorá podala daňové priznanie a v tom období bolo 77 firiem registrovaných na S. I. a 51 z toho bolo platiteľom dani z pridanej hodnoty, tzn. že musel podávať, či už kvartálne alebo mesačne daňové priznania dani z pridanej hodnoty. K lykožrútovi sa svedok nevedel presne vyjadriť. K ovocným štepom zvaným euroočká bolo podľa svedka zistené, ale to si už nepamätá presne, že sa nakupovali euroočká za navýšené ceny od slovenských subjektov a následne sa exportovali do Maďarska. A práve na tom exporte, tam vznikal nadmerný odpočet z dôvodu intrakomunitárneho dodania. Z daňového pohľadu štandardne prebieha podnikateľský subjekt, ktorý podniká za účelom podnikania tak, ako mu ukladajú zákony SR. Na začiatku svojho podnikania väčšinou daňový subjekt nakúpi tovar, alebo služby, alebo hmotný dlhodobý, či už hmotný alebo nehmotný majetok, pričom ak sa zaregistruje za platiteľa dane a dostane registráciu na dani z pridanej hodnoty od daňového úradu, môže za tieto obstarané služby, tovary a majetok požiadať štát o vrátenie dane. Následne tento tovar a služby predáva a keďže podniká za účelom zisku, mal by generovať zisk pri tom predaji, lebo preto to robí. No a z toho mu vyjde, že má na jednej strane právo na odpočítanie dane z toho tovaru, ktorý nakúpil prvýkrát a na druhej strane povinnosť, daňovú povinnosť, v ktorej je povinný odviesť štátu rozdiel z dane, z práva na odpočítanie dane a z daňovej povinnosti v daňovom priznaní, či už je kvartálnym alebo mesačným platiteľom dane a rozdiel vlastne na daňovom priznaní tvorí daňová povinnosť, ktorá je rozdielom dane práva na odpočítanie dane a daňovej povinnosti za koľko tovar vznikol, za koľko tovar nakúpil. Štandardne zo skúseností ten prvý rok väčšina firiem má rôzne vstupné, režijné náklady. Aj keď tovar predáva, často ešte jej náklady prevyšujú predaný tovar, a preto vlastne má možnosť čerpať od štátu nadmerný odpočet, to je ten prebytok na strane réžie, alebo vstupných nákladov, alebo majetku, alebo vstupného tovaru, ktorý obstarala. V nasledujúcich obdobiach spoločnosť už funguje dlhodobo, predáva tovar za účelom zisku a z toho si v rámci daňového priznania odvádza daň do štátneho rozpočtu, ktorá tvorí DPH a je podstatnou časťou príjmov štátneho rozpočtu SR. Sú však aj eventuality, pri ktorých platiteľ, hoci dosahuje zisk, nemusí mať stále daňovú povinnosť a to je vtedy, keď vyváža do EÚ alebo do tretích krajín mimo EÚ a tam na výstupe tovar predáva so ziskom, ale DPH podľa zákona a podľa európskej smernice sa na tento tovar neposkytuje, tzn., že stále mu ostáva iba tá daň, ktorú kúpil v SR a vtedy má nadmerný odpočet. Obžalovaného spoločnosti, ktorých bol S. I. konateľom, dlhodobo vykazovali stratu, zvyšovali svoje predaje a mali nadmerné odpočty aj tie firmy, ktoré obchodovali nielen z EÚ, ale aj v rámci SR. Spoločnosti v roku 2007 dosiahli hospodársky výsledok pred zdanením tých vybraných 51 platiteľov dane v euro mínus 7 miliónov eur vygenerovali stratu, v roku 2008 mínus 12 miliónov generovali stratu a v roku 2009 generovali stratu mínus 89 miliónov eur. Samozrejme, že takýmto spôsobom narastala nie pridaná hodnota, ale kvázi vyprodukovaná strata s tým, že vyprodukovaná strata v roku 2007 bola ako ekonomický ukazovateľ záporná pridaná hodnota o výške necelých 4 milióny eur, v roku 2008 necelých 10 miliónov eur a v roku 2009 záporná pridaná hodnota 87 miliónov eur. Či už sú to obchodné spoločnosti, či sú to firmy, ktoré majú obchodné reťazce, alebo len jednoduchí obchodníci, vzrastom obratu predaja tovaru narastá aj pridaná hodnota s tým, že buď firma zarába na cene, alebo zarába na malom zisku, ale na vysokom obrate a tu bolo vidno, že je tu neobvyklý stav oproti tomu, že narastalo množstvo predaného tovaru a klesala pridaná hodnota. Z daňového hľadiska toto signalizovalo, že v spoločnostiach dochádza k neobvyklým stavom, a preto vlastne došlo k rozhodnutiu o vykonaní daňovej kontroly. Neobvyklý stav vlastne bol v tom, že boli daňovému subjektu neustále vyplácané nadmerné odpočty, daňový subjekt mal pár daňových povinností, zároveň veľké straty a zároveň spoločnosti mali záporné základné imanie a záporné vlastné imanie ako druhý ukazovateľ. Odborná literatúra uvádza, že záporné vlastné imanie vlastne ukazuje na to, že spoločnosť nemá finančné zdroje a mala by na seba vyhlásiť úpadok. A zároveň ukazuje na to, že spoločnosť neobchoduje štandardne a buď porušuje niektoré zákony, alebo robí to za účelom získania neprináležitej výhody zo štátneho rozpočtu na dani z pridanej hodnoty. Toto ukazovala vykonaná analýza podnikania vo firmách obžalovaného. Celý tento prípad bol špecifický tým, že vlastne obchodovalo stále viac subjektov, ktorých zastupovala jedna osoba. Boli spoločné väzby, ale čo bolo spoločné pre všetky karuselové podvody na DPH, to bola práve tá výsledná pridaná hodnota záporná a vlastne stále sa zväčšujúci obrat a záporné daňové povinnosti na dani z pridanej hodnoty. Komodity, s akými sa obchoduje, tak tie komodity sú často neobvyklé, neštandardné, s ktorými nikto iný neobchoduje, či už to bolo podľa vyjadrenia aj UKSUP-u, alebo ďalších štátnych organizácií, že toto obchodovanie s lykožrútom a s euroočkami nie je štandardné. Reťazce vzájomne prepojených a obchodujúcich firiem signalizovali to, že ide o karusel za účelom využitia vlastne celého systému obchodovania na výber dane z pridanej hodnoty od štátneho rozpočtu, toto vyplynulo na základe vykonanej analýzy. Analýza bola ďalej prezentovaná aj policajtom, aj bola využitá pri ďalších daňových kontrolách, keď sa vlastne daňové kontroly vykonávali, aby zistili, overili, či ten stav aký je v daňových priznaniach naozaj zodpovedá tomu, čo tie spoločnosti robili. Analýza poskytla taký ucelený pohľad o celej tej skupine firiem okolo S. I. a vlastne ukázala aj tie informácie, ktoré jednotlivé daňové úradu nemohli vedieť kvôli tomu, že nemali prístupy ku všetkým informáciám a nemali prístup ku všetkým daňovým priznaniam a ku všetkým zdaňovacím obdobiam jednotliví kontrolóri, toto vlastne tak spojilo celú tú skupinu do jednej viditeľnej, do jedného viditeľného a popísateľného karuselu a karusel je ako kolotoč za účelom DPH. Svedok sa nezaoberal lykožrútom, mal na starosti overenie sídla spoločnosti, či vlastne firma má sídlo, v rámci kontroly išli pozrieť niekoľko hospodárskych dvorov. Pokiaľ obžalovaný obchodoval s euroočkami a s lykožrútmi, z daňového pohľadu zákon o DPH nehovorí o tom, že podnikateľský subjekt nemôže obchodovať s komoditou, obchodovaná komodita však musí byť reálne existujúci tovar obchodovaný za účelom zisku, čo je zakotvené aj v príslušnej Smernici EÚ. Nie je možné obchodovať tak, že sa deklaruje iba vystavením faktúry, že bol dodaný tovar. Samotná faktúra či už na euroočká alebo na lykožrúta, aktuálne na osobné vozidlá z EÚ, nezakladá to, že vzniká právo na odpočítanie dane pri nákupe euroočiek. Keď daňový subjekt vystaví faktúru a deklaruje ňou predaj, je povinný odviesť štátu daňovú povinnosť. Pri nákupe euroočiek a lykožrúta, pokiaľ je to štandardná komodita, kúpa tovaru má nižšiu cenu ako jeho predaj, samozrejme štát môže uznať právo na odpočítanie dane, je však problém s tým, či tie lykožrúty existujú alebo nie, toto musí to byť nesporné, a zároveň musí byť splnená daňová povinnosť. Záporná pridaná hodnota je ekonomický ukazovateľ, ktorý ukazuje na to, že spoločnosť, ktorá podniká za účelom zisku musí z dlhodobého hľadiska v jednom, dvoch rokoch zaplatiť tú stratu a zápornú pridanú hodnotu. Keď sa podniká za účelom zisku, musí daňový subjekt dosahovať kladnú pridanú hodnotu. Je to ekonomický ukazovateľ. Faktúra vlastne oznamuje, že sa obchod uskutočnil. Faktúru bez uzavretia obchodu nie je možné vystaviť. Kto ju vystaví, koná proti všetkým zákonom o účtovníctve, o dani z príjmov, o dani z pridanej hodnoty, o postupoch účtovania. A to bolo predmetom tých daňových kontrol. Pri kontrole spoločností G. a N.-Y. kontrola podľa tých podkladov, ktoré mala v tom období k dispozícii zistila, že faktúry boli vystavené bez toho, aby obchod bol uskutočnený a komodita dodaná. Daňová kontrola okrem iného skúma aj zmysluplnosť obchodných transakcií, spočívajúcich v posune, predaji a v nákupe tej-ktorej komodity, keďže daňový úrad stále musí právo subjektu na odpočítanie dane uznať alebo neuznať a kontrolu robí za tým účelom, aby daňový úrad vedel relevantne uznať, či pošle alebo nepošle daňovému subjektu zo štátneho rozpočtu peniaze. Keď daňový subjekt predloží všetko potrebné na uznanie odpočtu dane a k tomu sa napríklad urobia dožiadania u dodávateľa, či dodávateľ deklaruje dodávku, zisťuje sa, či si účtovné alebo iné náležitosti neodporujú, prípade sú požiadaní svedkovia na potvrdenie toho, či ten doklad, alebo ten obchod sa mohol stať a keď takéto zistenia boli presvedčivé, tak bola daňová kontrola ukončená bez nálezu, kontrola dopadla pre daňový subjekt dobre. Svedok uviedol, že je veľmi zjednodušujúce konštatovania, že ak je tovar na sklade, tak je nárok účtovný doklad zaúčtovať a obchod bol uskutočnený. Svedok vysvetlil, že zjednodušujúce je to preto, lebo napríklad nadobúdacie doklady neboli v poriadku, preto kontrola sa snažila dopátrať úplne k tomu prvotnému dodávateľovi tovaru, pričom môže ísť aj o tovar, ktorý nakrátko doniesla iná firma na ten čas, aby sa dal ukázať daňovému úradu, že tovar existuje. Robia sa aj miestne zisťovania, preverovania, vyžiada sa stanovisko znalca, vypočúvajú sa svedkovia, dokonca sa vyžiadajú európske výmeny informácií. Využíva sa aj spolupráca v rámci colných a daňových štruktúr ostatných tretích krajín, to je komplex zisťovania účtov v rámci aj daňových rajov. To, čo je predložené daňovej kontrole, to je možno len 30 percent z daňovej kontroly. To ostatné dokazovanie daňového úradu často daňový subjekt ani nevidí. Svedok tiež v stručnosti vysvetlil metodický postup pri daňovej kontrole. Na začiatku daňovej kontroly je daňový subjekt požiadaný, aby predložil doklady, potom daňový kontrolór prezrie doklady, spočíta, či súhlasia matematicky, či spĺňajú všetky náležitosti, ktoré majú mať podľa zákona, nasleduje vyžiadanie skladovej evidencie a kontroluje či tovary súhlasia so skladovou evidenciou. Ak má kontrola pochybnosti, či už z dokladov, alebo z informácií o tých komoditách, že sú problémové, kontrola pokračuje napríklad dožiadaním iných daňových úradov. Ak je všetko v poriadku, daňový úrad vráti do 30 dní nadmerný odpočet. Môže sa však urobiť analýza aj napriek kladnému názoru dvoch kontrolórov vykonávajúcich kontrolu, ak sa niečo javí u daňového subjektu a hoci sa títo kontrolóri podpísali, že je to v poriadku, a to sa stávalo často, že daňový úrad vydal taký protokol, že sa z neho nedalo vyčítať, o čo tam išlo, bol daňový subjekt podrobený novej kontrole. Takto mnoho daňových subjektov muselo vrátenú daň vrátiť späť. Ak sa začne nová kontrola, zas je to otvorený proces z pohľadu daňových úradov a teda nie je všetko u daňového subjektu v poriadku, hoci to prvá kontrola konštatovala zápisnične. Svedok tiež vysvetli, že v obyčajnom podnikaní nie je možné byť dlhodobo, veľa rokov v strate. Obchodný zákonník hovorí o tom, že daňový subjekt musí stratu prefinancovať. A keď stratu neprefinancuje, sú na to ustanovenia zákonov o konkurze a reštrukturalizácii, kam to má potom smerovať. Ak má daňový kontrolór pochybnosť, alebo chce preveriť dodanie tovaru do zahraničia, požiada zmluvnú daňovú správu danej krajiny, do ktorej sa vyviezol tovar a cez formulár popíše obchod, ktorý chce preveriť a spoločnosť, ktorú chce dať preveriť miestnym daňovým úradom a aké informácie a aké doplňujúce doklady požaduje. A to zašle na centrálu do Banskej Bystrice a tá to následne preloží do daného jazyka a odošle to daňovej správe tej jednotlivej krajiny európskej únie a tá následne, keď sa jej podarí preveriť, odpovie do dvoch mesiacov a keď nie, opakovane preveruje údaje. A ak nevie preveriť, napíše stanovisko o tom, že nedokázala preveriť, pretože buď sa nevie skontaktovať s nadobúdateľom tovaru, alebo nevie ho zastihnúť, alebo medzitým bol zrušený, uvedie veci na pravú mieru. Podľa výsledku toho skúmania sa rozhodne, že buď sa uzná obchod, alebo sa neuzná obchod. Ak sa obchoduje za účelom zisku a keď sa tovar predáva intrakomunitárne do Maďarska, aby sa nemusela zaplatiť DPH, keď je tovar predaný, ale sú k tomuto obchodu dostupné všetky doklady, tak daňový subjekt nemusí odviesť DPH a pýta si DPH od štátu. Ale ak z pohľadu daňového úradu je u maďarského daňového subjektu nejaký problém, nie je dostupný daňovému úradu alebo nekomunikuje alebo nemá 2. stupeň registrácie dane z pridanej hodnoty v Maďarsku, daňový úrad na Slovensku musí dodaniť slovenský daňový subjekt. Preto je možné aj pri intrakomunitárnom vývoze tovaru v rámci daňovej kontroly dospieť k záveru, že vývoz nebol reálne uskutočnený. Svedok S. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval vo firme Z. v rokoch 2009 až 2010 ako zverostrážca. Jeho úlohou bola starostlivosť o divo žijúcu zver - jelene, daniele, diviaky, muflóny. K veci uviedol, že s euroočkami a lykožrútom nebol v kontakte. Ako zverostrážca bol jediný. Neprichádzal do styku s bažantmi. Videl ich raz v jednej maštali v obci I.. Bolo ich pár tisíc kusov. Z jeho pohľadu boli v roku 2010 v dosť zúboženom stave. Nevie čím boli kŕmené bažanty. Zbierať lykožrúty niekoho nevidel. Ako poľovník od roku 1992 a zverostrážca vyslovil názor, že bažant nekonzumuje lykožrúty, a to ani v Tatrách, kde chodí ku kolegom na poľovačky a tam sa stretávajú s lykožrútmi. Nevie ani o tom, že by pštrosy a ryby boli kŕmené lykožrútmi. Svedok chodil aj do hangáru na H. dvore kde bolo uskladnené krmivo pre zvieratá, ale euroočká tam nevidel. I. iba stromčeky vo I.. Tento svedok nevidel zber lykožrúta občanmi z Maďarska. Svedkyňa D. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2007 ju obžalovaný zamestnal v jeho firme Z.. Starala sa o živočíšnu výrobu. Vysvetlila podrobne svoju pracovnú činnosť a ktoré zvieratá mala na starosti. Aj táto svedkyňa potvrdila, že vo I. videla asi tisíc bažantov. Ich konkrétne nekŕmila, kŕmil ich S. I.. Zbadala, že niečo je vo válove, čo by tam nemalo byť, tak to oznámila obžalovanému. On jej povedal, že sú to lykožrúty a mixuje to s krmivom. Videla to asi päťkrát. Meno O. H. pozná, ten chodil s S. I.. Lykožrútom kŕmil podľa svedkyne iba S. I.. O kŕmení pštrosov a rýb nevie nič. K veci vypovedala, že v N. nad G. asi v roku 2009 videla nejakých chlapov s vedierkami a metličkami a keď sa pýtala čo budú robiť zistila, že budú zbierať lykožrútov. Boli asi piati Maďari a nevie už kto jej povedal, že budú chodiť zbierať lykožrútov. Pri guľatine odoberali kôru a metličkami robili, nič viacej nevidela. K euroočkám vypovedala, že ich videla v H. dvore v debničkách, ale nevedela, čo to je. To boli prútiky asi 40 centimetrov dlhé. Nevie, v ktorom roku to videla, lebo tam bolo toho viacej, boli tam aj stromčeky, aj viničové štepy. Videla to párkrát. Koľko bol dební nevie. Svedkyňa sa vlastne o to ani nezaujímala a či sú to euroočká alebo či sú to štepy nevie, lebo sa do toho nerozumie. Keď sa na to pýtala, pani X. povedala, že sú to očká. Svedok K. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval pre obžalovaného od 2007, alebo 2006 do 2011, ale len v júli a v auguste. K veci uviedol, že o lykožrútoch nevie nič. Čo sa týka euroočiek uviedol, že ide o tie stromčeky, ktoré sa sadili v S. Y. za sadom. Doviezol to kamión, boli poukladané po 40 alebo 50 kusov v jednom zväzku. Svedok uviedol, že to poukladali na stroj, čo je za traktorom a vysadili ich. Podľa svedka išlo o stromčeky vysoké asi 1 meter. Štepné prútiky svedok nikdy nevidel. Svedok Z. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval u obžalovaného vo firme Z. od roku 2008 do 2011. Väčšinou vozil pre zvieratá krmivo, dakedy oral, robil poľné práce. K veci uviedol, že chlapi ukazovali, že v tom, čo vozili drevo, je lykožrút. Chlapi mu ukázali veľké, dva a pol centimetrové biele chrobáky. Iba počul, že tým kŕmili bažantov. Euroočká nevidel, nevie o nich nič. Vie iba o ovocných stromčekoch veľkých meter, meter šesťdesiat. Vzhľadom na niektoré rozpory vo výpovedi svedka bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde svedok vypovedal o kamiónoch, ktoré mali doviesť stromčeky a tieto stromčeky sadili. Následne svedok potvrdil, že to bolo tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľom. Svedok X. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval u obžalovaného v ovocnom sade v S. Y.. Firma sa volá A. P.. Potvrdil, že vysádzali malé stromčeky vysoké od 70 do 120 centimetrov. S ovocnými štepmi nepracoval. Keď orezávali stromčeky ostrihané časti zmulčovali. K veci svedok vypovedal, že len počul o obchodovaní so štepmi. O lykožrútoch tak isto len počul. Vie, že chodili brigádovať Maďari, videli ich pracovať v sade. Svedok Y. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval vo firme obžalovaného O.. Rezal smrekové drevo, guľatiny na hranoly a dosky. Niekedy videl pri tom chrobákov. Boli biele a veľké centimeter až centimeter a pol. K veci konkrétne tento svedok neuviedol nič. Videli len nejaké tri, štyri vedrá v ktorých mali byť chrobáky. Bolo v N. nad G. v garáži vo firme. Raz večer išiel do kancelárie, a vtedy vykladali pracovníci N. a H. z auta tie vedrá s chrobákmi. Odkiaľ ich mali sa nepýtal. Podľa svedka tých vedier v garáži pribúdalo aj ubúdalo. Bolo ich tak 3 až 6 kusov. O kŕmení chrobákmi svedok nič nevie. Svedok U. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval dva roky vo firme obžalovaného, ako názov uviedol O. ako stolár v stolárskej dielni v N. nad G.. Videl kamióny voziť guľatinu na skládku dreva. K veci, teda k euroočkám a k zberu lykožrúta tento svedok nevedel uviesť nič podstatné. Svedok nevidel brigádnikov z Maďarska pracovať v N. nad G.. Svedok Z. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval od 1.7.2008 do 30.8.2011 vo firme Z. ako robotník, potom robil šoféra na nákladnom aute, občas nosil vodu s cisternou pre zvieratá. Svedok niekedy vypomáhal pri kŕmení niektorých zvierat. K veci uviedol, že chrobákmi nekŕmil ani pštrosy ani bažanty. V kŕmidlách nevidel, že by boli aj nejaké chrobáky. O. H. poznal. Svedok nevie, či O. H. kŕmil bažantov. Čo sa týka ovocných štepov, tieto svedok videl na H. O. v hangáre. Boli to podľa svedka tri malé palety. Svedok následne tieto štepy pomenoval ako stromčeky veľké vyše metra. Tento svedok nevidel brigádnikov z Maďarska zbierať lykožrútov. Svedok S. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol zamestnancom firmy Z. asi do roku 2010. Bol vodič a prevážal rôzne náklady aj guľatinu na pílu, na spracovanie. Podľa svedka to muselo byť kalamitné drevo, takže kalamitné drevo muselo byť napadnuté nejakých škodcom. K veci vypovedal, že nevie o tom, že by niekto zbieral lykožrútov. Vie, že nejakí Maďari vypomáhali S. I., lebo každý rok sa sadilo veľké množstvo melónov, jahody, stromčeky. S čím konkrétne vypomáhali Maďari svedok nevedel. Svedok nevidel nejaké ovocné štepy - prútiky. S čím obžalovaný obchodoval svedok nevedel uviesť. Svedok K. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že asi od roku 2005 pracoval vo firme O.. Pracoval ako pilčík a napokon rok asi ako vedúci. Spracovávali aj drevo napadnuté škodcami. K veci uviedol, že videl chrobáky aj v nádobách v sklade vo firme O., v takých vedrách, asi 10-litrových,v N. nad G.. J. daňová kontrola tam bola, spolu s daňovou kontrolou na to pozerali, vtedy svedok otváral vedrá a možno takých 6-7 vedier tam bolo. Chrobáky boli čierne a smrdeli. Priniesol ich obžalovaný a hovoril, že bažanty alebo čo budú s tým kŕmiť. Svedok nevie, či obžalovaný skutočne kŕmil. Tie vedrá tam boli stále. O brigádnikoch zo zahraničia tento svedok nevedel nič. Svedok pracoval aj so strojom Manitou, ale nevytriasal z guľatiny lykožrúta. Znalec Ing. Y. A. bol tiež vypočutý na hlavnom pojednávaní. Znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvia financie, účtovníctvo a daňovníctvo sa v plnom rozsahu odvolal na závery znaleckého posudku v zmysle § 145 ods. 2 Trestného poriadku. Stručne vysvetlil, ako pristupoval ku skúmaniu podkladov a k samotnému vyhotoveniu posudku. Následne vo svojom vyjadrení na hlavnom pojednávaní predniesol prakticky celý posudok. Znalec sa snažil o komplexný pohľad pri vysledovaní väzieb a súvislostí, ktoré začínali u prvotných dokladov, vo väzbe na existujúcu účtovnú existenciu, dodržiavanie účtovných postupov a daňových zákonov. Z toho bolo cieľom vyselektovať prípadné podozrivé účtovné operácie a v prípade dostupnosti pôvodných daňových priznaní a účtovných závierok, odsledovať súlad jednak na účtovnú evidenciu jednotlivých spoločností a na sumáre, ktoré by z nich bolo možné vyčísliť so zameraním na euroočká a lykožrúta. V týchto dvoch komoditách boli sledované podrobne všetky väzby na kúpu a ich následný predaj. Vo väzbe na toto obchodovanie zároveň bola skúmaná rentabilita hospodárenia, rentabilita obchodovania, ako aj ekonomická efektívnosť hospodárenia u jednotlivých skúmaných spoločností. V prvej etape znalec skúmal prvotné doklady, predovšetkým faktúry došlé, vyšlé a pokladničné doklady, keďže úhrady medzi podnikateľskými subjektmi vyšpecifikovanými v tomto posudku boli realizované v hotovosti. V zabezpečených dokladoch sa nenachádzali komplexné účtovné podklady, ktoré by mohli preukázať všetky väzby a súvislosti a presné toky tovaru, keďže účtovníctva neboli vedené v zmysle zákona o účtovníctve a neboli robené inventarizácie a čo je najpodstatnejšie, doložené účtovné závierky, spravidla hlavné knihy, medzimesačné u jednotlivých spoločností, ktoré boli vysledovávané, nevykazovali nadväznosť a vykazovali medzimesačne rozporné údaje. Najvýznamnejšou skutočnosťou bolo, že keďže všetky účtovné operácie a úhrady prebiehali v hotovosti, pokladne vykazovali enormne vysoké stavy prostriedkov. Spoločnosť Y., s.r.o. k 31.10.2009 vo výške 91.030.343,75 €, spoločnosť G., s.r.o. k 30.09.2008 vo výške 1.285.094.217 Sk, k 31.10.2008 vykazovala stav 1.830.320.940,- Sk. A stav k 30.11.2008 už predstavoval sumu 2.375.276.424,30 Sk. Potom k 31.12., čo je najpodstatnejšie k roku 2008, vykazovala spoločnosť stav 2.182.580.412,30 Sk, avšak hlavná kniha, ktorá uvádza stavy januárové z roku 2009 uvádza už počiatočný stav nula. To znamená, že v priebehu jedného dňa sa stratili 2 miliardy korún v účtovnej evidencii. Určité spoločnosti vykazovali aj záporné stavy pokladne, napr. spoločnosti M., s.r.o. vykazovala v pokladni k 31.07.2009 záporný zostatok -5.117.285,02 €. Ďalší mesiac k 31.08.2010 -5.366.837,52 €. Podobné zostatky vykazovala aj spoločnosť A. S., s.r.o. napr. k 30.06.2010 stav -2.454.861,63 Sk. Záporné hodnoty v pokladni nie sú možné, keďže spoločnosť nemohla realizovať úhrady ak nemala k dispozícii peňažné prostriedky. Uvedená skutočnosť by mohla poukazovať na to, že nie za všetkými pokladničnými dokladmi boli reálne platby. K reálnosti komodít lykožrút a euroočká sú potrebné účtovné evidencie všetkých podnikateľských subjektov, t. j. aj koncových odberateľov v Maďarsku. Žiadal doloženie týchto podkladov. Znalec sa v tejto súvislosti oboznámil aj s výpoveďami S. S.. Z jeho výpovedí, ale aj z následných vysledovaní vyplýva, že komodita euroočká nebola predávaná a nebola u konečného spotrebiteľa odvedená daň z pridanej hodnoty. Vývoz deklarovaný spoločnosť Y. SK, s.r.o. bol fiktívny. Podrobná špecifikácia pri euroočkách s vysledovanými kusmi, jednotkovými cenami a celkovými fakturovanými sumami začína na strane 32 znaleckého posudku. V podstate je to značne komplikovaná väzba, kde euroočká prechádzajú medzi spoločnosťami N.-Y., Y. X., s.r.o., G., s.r.o., D., s.r.o., I.-E, Y. SK, I.-E opätovne, Y. X., s.r.o. neskôr premenovaná, predtým X.. Potom spoločnosti D., s.r.o. a potom všetky tieto euroočká v podstate končili u troch vysledovaných spoločností, K.-U. Kft. Hungaria, H.-S. B.t. Hungária a S.-JÓ Kft. Spoločnosť K.-U. Kft., v nej bol zapísaný dňa 04.05.2006 konateľ K. D., ako konateľ bol evidovaný až do 13.10.2009. Šetrením Maďarského daňového, finančného a kontrolného úradu a nadväzne Ministerstva financií Srbskej republiky bolo zistené, že K. D. umrel v roku 2002. V čase zmeny konateľa - vymazania pôvodného konateľa G. H. a zápisu nového konateľa K. D. dňa 04.05.2006 už nebol menovaný K. D. nažive. V prípade, že podpisoval niekto miesto konateľa, ktorý nebol nažive tieto doklady, tak vývoz pre spoločnosť K. U. Kft. nie je možné považovať za preukazný, reálny. Znalec uviedol vyčíslenia krátenia dane za jednotlivé firmy a obdobie s odvolaním sa na konkrétne pasáže znaleckého posudku. Znalec poukázal aj na zistené transakcie medzi spoločnosťami, ktorých konateľom bola tá istá osoba a z hľadiska rentability obchodov veľmi významnou skutočnosťou je, že suma za sprostredkovanie predaja euroočiek sa pohybovala temer v rovnakej výške ako bol objem predaných euroočiek. Čiže sprostredkovateľská provízia bola 29-krát vyššia ako bola celková marža z predaja týchto euroočiek, čo je z daňového pohľadu neprípustný, daňovo neuznateľný náklad. Dalo sa zistiť, ktoré spoločnosti nakupovali a ktoré predávali euroočká, ale neboli k dispozícii účtovné podklady, ktoré by mohli preukázať, kde tie euroočká vôbec vznikli a ako mohli byť získané. So spoločnosťou N., s.r.o. Košice sa znalec pri skúmaní dokladov nestretol. Z podkladov, ktoré boli dostupné, začiatok reťazca v roku 2008 bola spoločnosť N.-Y. na Y. X., s.r.o. SK a v roku 2009 začínalo to spoločnosťou I.-E. Sumarizácia tých jednotlivých faktúr za lykožrúta, ktoré sú v prílohovej časti po vyšpecifikovaní jednotlivých mesiacov sa nachádza na strane 40 až 42 znaleckého posudku, z ktorej je možné vyšpecifikovať, že v roku 2009 bola firma I. S. I. ako prvotne predávajúca lykožrúta. Ďalej od januára 2010 lykožrúta predávala spoločnosť A. S., s.r.o. zase spoločnosti I.. a firma I. ďalej predávala spoločnosti G., s.r.o. a spoločnosti Z., s.r.o., M., s.r.o. a spoločnosti O. SK, s.r.o. V decembri 2009 bolo zobchodovaných 39 miliónov kusov lykožrúta a celkom v roku 2010 412 miliónov kusov lykožrúta. Najvýznamnejšou skutočnosťou pri posudzovaní dôveryhodnosti obchodných transakcií súvisiacich s nákupmi a predajmi lykožrúta, ktorý mal byť používaný ako krmivo pre bažantov a iné, sú údaje uvedené v odbornom vyjadrení Štátneho veterinárneho potravinárskeho ústavu Bratislava, že jeden kus lykožrúta vo veľkosti 4-5 mm bol predávaný za od 19 do 22 centov, čo je cena zahŕňajúca 750 gramov kŕmnej zmesi spĺňajúcej parametre v zmysle nariadení vlády pre bažantov. Podľa znalca takýto obchod bol absolútne nerentabilný. Jediné doložené podklady zberu lykožrúta boli zistené za rok 2008, kde pre spoločnosť A. S., s.r.o. sa nachádzali faktúry týkajúce sa zberu od spoločnosti P. z Maďarska. Uvedené faktúry však neobsahujú špecifikácie o objemoch vyzbieraných lykožrútov, ani neobsahujú prílohové časti zo súpismi vykonaných prác a koľko zamestnancov predmetný zber vykonávalo a kde. Zber vykonaný maďarskou firmou za obdobie 4 až 5 mesiacov treba považovať za málo preukazný a zdokumentovaný. Z faktúr P. nie je ani zrejmé presné obdobie v akom bol zber realizovaný, keďže spoločnosť A. S. realizoval predaj už od mesiaca január 2010, ale mesačné faktúry P. začínajú byť vystavované až 31.03.2010 do 30.06.2010. Odchyty tak veľkého rozsahu nevyhnutné zahŕňajú rozsiahlu agendu, materiálne vstupy určenia a prípravu lokalít, pracovnú silu počas rozsiahleho časového obdobia, prepravu pracovnej sily v rámci jednotlivých oblastí, prepravu odchytených lykožrútov, ich skladovanie a takáto činnosť a s ňou súvisiace náklady musia byť následne zdokumentované a zaúčtované v účtovných evidenciách podnikateľských subjektov, to je v účtovnej evidencii spoločnosti P., ale z organizačného a logistického pohľadu nevyhnutne aj v spoločnosti A. S., s.r.o. A takéto podklady neboli k dispozícii a nenachádzali sa v doloženej účtovnej evidencii. Podľa zistení znalca je mimoriadne nezvyklé, že všetky účtovné zostavy, ktoré boli k dispozícii, tak tieto účtovné zostavy medzimesačne na seba nenadväzujú a vykazujú významné rozdiely, čo môže poukazovať na určitú, možno aj úmyselnú zmenu stavov jednotlivých aktív a pasív a nákladov a výnosov v jednotlivých zostavách. To svedčí na postup, že boli každý mesiac na mieru robené konkrétne výkazy pre konkrétne daňové priznanie a nenadväzovali na to predchádzajúce z minulého mesiaca. Znalec upozornil aj na slovenské pokladničné doklady vyhotovované v slovenčine maďarskou stranou, čo je neobvyklé, pričom išlo o stovky miliónov slovenských korún uhrádzaných v Maďarsku. Znalec zdôraznil, že nebolo preukázané, že tovar bol vyexpedovaný a predaný a neboli predložené ani podklady týkajúce sa prepravy tovaru. Znalec mal pre podanie posudku k dispozícii všetky doklady, ktoré sa podarilo zabezpečiť polícii, odboru boja proti korupcii. Zdôraznil neobvyklý zostatok v pokladni spoločnosti G., ktorá mala mať k 31.12.2008 v pokladni približne 2 miliardy Sk a 01.01.2009 mala mať v pokladni 0 eur. V zmysle obvyklých postupov pri takejto vysokej čiastke bola spoločnosť povinná vložiť tie 2 miliardy na účet a banka by jej k 01.01. tieto slovenské koruny prekonvertovala, zmenila na eurá. Toto sa nestalo. A v účtovníctve sa o tom doklady nenachádzali, takže je to vnímané ako podozrivá banková operácia. Na konci celého reťazca dokladov ostal lykožrút vo firme I., čiže lykožrúty mali ostať na sklade v tom mnohomiliónovom množstve v akom je to účtovne dokladované a v podstate by sa tam mali dodnes nachádzať, pokiaľ neboli nejaké tržby z týchto lykožrútov. Ak nie je žiadna daň na vstupe, že by firma odniekiaľ kúpila lykožrútov, pritom však milióny lykožrútov existujú ako účtovne dokumentované, museli by hypoteticky byť nazbierané vo vnútri firmy, lebo žiadny doklad o tom, že by tam niekto lykožrúty doviezol, neexistuje. Museli by existovať zoznamy pracovníkov, ktorí zbierali, náklady v súvislosti so zberom, prepravné a ďalšie náklady, ubytovanie. Svedok JUDr. K. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní po tom, ako ho obžalovaný S. I. zbavil mlčanlivosti. Uviedol, že Advokátska kancelária JUDr. Gombosovej, v ktorej bol svedok tiež činný zastupovala S. I. v súvislosti s daňovými vecami. Zastupuje spoločnosti S. I. jednak v daňových veciach a v súdnych konaniach, ktoré súvisia s predchádzajúcim výkonom daňových kontrol. Predmetom konania sú daňové kontroly vykonávané od roku 2006. Spoločnosti S. I. sú spájané s desiatkami až stovkami daňových kontrol, preto sa svedok vyjadril iba globálne, nie konkrétne. Ide o 700-800 živých daňových vecí a okolo 250 podaných súdnych žalôb. Týkajú sa všetkých spoločností spojených s obžalovaným. Svedok poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice pod sp. zn. 7S/45/2012, kde bol žalobcom spoločnosť M., s.r.o. proti Daňovému úradu Košice. Predmetom konania bolo zrušenie rozhodnutia daňového úradu, ktorým daňový úrad odmietol odpustiť zmeškanie lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu daňového úradu z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie je z 09.01.2013 a nie je zatiaľ právoplatné. Krajský súd Košice v inej veci rozhodol právoplatne a to zákazom pokračovať v daňových kontrolách vo firmách súvisiacich s obžalovaným a to z dôvodu nezákonnosti týchto kontrol. Napriek spomenutým rozhodnutiam súdov kontroly vo firmách obžalovaného pokračovali, čoho výsledkom sú v 100 % daňové doruby. Vo veci sú vykonávané opakované daňové kontroly aj na tie obdobia, kde už boli právoplatne vykonané daňové kontroly. K veci svedok uviedol, že v súdnych konaniach sa rieši zákonnosť vykonaných daňových kontrol. Svedok nevie ani v jednom prípade uviesť, aké sú komodity v týchto daňových sporoch. V rámci euroočiek a lykožrúta neargumentujú konkrétnymi položkami. Zrušenie daňových rozhodnutí navrhujú na základe týchto argumentov: 1/ miestna nepríslušnosť daňového úradu, 2/ nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť daňových rozhodnutí, 3/ dôkazná tieseň tým, že daňový subjekt predkladal daňové doklady, tie ktoré zákon pripúšťa, aby boli vyhotovované a tieto však nie sú uznávané na základe argumentácie, že daňový subjekt obchodoval sám so sebou, 4/ porušenie princípu proporcionality, lebo spoločnosti sú enormne zaťažované korešpondenciou od daňových úradov. Svedok G. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného nikdy nevidel. Na Slovensku bol svedok zbierať nejaké chrobáky. V tom období pracoval ešte u S. X.. K veci uviedol, že odkôrnili kmene a zbierali chrobáky, ktoré boli pod kôrou, zametali to a dávali ich do igelitových vriec. V tých vreciach bola v podstate aj tá pilina, bola tam aj kôra. Boli to chrobáky malé, čierne. Bol zbierať chrobáky len jeden deň. Kde sa uskladňovali nazbierané chrobáky nevie. Meno O. H. mu nič nehovorí. Svedok Z. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného videl v Maďarsku, ale nejako bližšie ho nepozná. K veci vypovedal, že sa zúčastnil prác na zbieraní lykožrútov. Mali odkôrniť drevo a zbierať tieto chrobáky, ktoré potom mali ukladať do vriec a keď prácu skončili, tieto vrecia odviezli, neviem kam. Zamestnávateľom bola spoločnosť P.. Chrobáky zbierali šiesti. Na týchto prácach sa zúčastnil asi 1 - 1,5 mesiaca. Tie chrobáky zbierali viacerí a približne naplnili asi 10 vriec. Všetko, čo sa odstránilo z toho dreva, aj kôra aj chrobáky, sa nachádzalo vo vreci. Na meno pracovníka na Slovensku, ktorý zadal prácu si nepamätá. Meno O. H. mu nič nehovorí. Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná obžalovaného len podľa fotografie. Vykonával prácu v N. nad G., názov spoločnosti nevedel. Spoločnosť na maďarskej strane sa volala P.. Bol na Slovensku asi 1- 1,5 mesiaca. K veci uviedol, že odkôrňoval drevo, lebo údajne bolo treba stade vyzbierať chrobáky. Bol tam niekto, od koho dostávali pokyny. Ešte s jedným ďalším spolupracovníkom napĺňali vrecia. Meno O. H. mu nehovorí nič. Nepočul o nikom, že by zbieral toho chrobáka pred nimi alebo po nich. V tej kôre sa nachádzalo viac druhov chrobákov. Nepočul o tom, že by boli chrobáky skŕmené zvieratami. Svedok O. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval v N. nad G. a bolo to pod spoločnosťou P. asi 1 - 1,5 mesiaca. Mali pozbierať chrobáky s kôrou, aj s drevom. Túto prácu vykonávali G. G., Z. H. aj Z. E.. Chrobáky ukladali do igelitových vriec. Za jednu zmenu nazbierali asi 8-10 vriec všetci traja spoločne. Za to obdobie 1,5 mesiaca chodili do roboty každý deň. Nadvihli kôru a chrobáky zmietli a spolu aj s kôrou ich uložili do vriec. Nepočul, že by sa nazbieranými chrobákmi kŕmili zvieratá. Meno O. H. nepočul. Svedok N. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval v N. nad G. jeden deň. Zametal a keď bolo potrebné aj odkôrňoval drevo. Drevo bolo údajne napadnuté chrobákmi. Kolegovia odkôrňovali drevo, potom to ukladali do vriec. Za ten jeden deň mohli nazbierať asi 10-15 vriec. Nemá vedomosť o tom, že chodili do N. nad G. pracovať ďalší ľudia okrem tých, čo prišli ako svedkovia na súd. Na hlavnom pojednávaní bol ak znalec vypočutý Ing. Ján MEZEY, PhD., ktorý bol spracovateľom posudku za Poľnohospodársky znalecký ústav Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre k problematike eurooočiek -vrúbľov. Trval na posudku v takej forme, ako ho písomne odovzdal, nechcel na ňom nič meniť, ani doplniť. Odvolal sa na písomne spracovaný posudok. V ďalšej časti svojho vyjadrenia znalec prakticky predniesol obsah podaného znaleckého posudku. Čo sa týka očiek, treba rozlišovať, či ide o použitie pri zimnom alebo letnom vrúbľovaní. V prípade zimných vrúbľov tieto odoberajú v období vegetačnému pokoja, teda od októbra, novembra až do začatia vegetácie, teda do začiatku marca. Tieto môžu byť uskladňované až do doby vrúbľovania v podmienkach chladiarne s 2 alebo 5 stupňami Celzia pri 85-95% relatívnej vzdušnej vlhkosti. Letné vrúble odoberajú bezprostredne pred očkovaním, t. j. 24-36 hodín pred očkovaním. Samostatne sa očká neodoberajú, očko je vegetatívny orgán vo veľkosti približne 12-24 mm s dobre vyzretým vegetatívnym púčikom, kým vrúbeľ je výhon o počte očiek 8 v prípade zimných vrúbľov a 10 v prípade letných vrúbľov. Teraz pri vrúbľovaní používajú dvojpúčikové vrúble, pri očkovaní používajú len to jedno vegetatívne očko. Odroda Fuji má špecifikum v tom, či ide o klasické Fuji alebo o tzv. licenčne chránené Fuji. Ak by šlo o licenčne chránené odrody Fuji, treba mať zakúpené špeciálne licencie. Predpokladá, že vo veci nejde o tento tip klonu Fuji. Ináč odroda Fuji nevykazuje žiadny rozdiel oproti ostatným odrodám, čo sa týka preberanej problematiky. Jeden odborne zdatný pracovník je schopný odobrať približne 1900 vrúbľov s počtom očiek 5-6, ak by pracoval bez prestávky, za jednu pracovnú zmenu. Pri počte očiek 11 763 720 kusov je potrebných 1176 vrúbľových materských stromov. pri počte desiatich očiek a 1000 vrúbľov z jedného stromu. Treba rešpektovať zákon č.597/ 2006 Z.z, že odobrať vrúble je možné iba zo stromov, ktoré sú uznané ako vrúbľové materské stromy. Tieto stromy sa nepoužívajú na žiadny iný účel. Uznaný vrúbľový materský strom je taký, ktorý prešiel uznávacím konaním UKSUP-u a je uznaný na produkciu vrúbľov. Je opatrený registračným číslom. Tie stromy, ktoré sú uznané na produkciu vrúbľov sú určené len na odber vrúbľov a tá druhá skupina stromov je určená len na produkciu plodov. Takže z týchto nie je možné odoberať vrúble. Na Slovensku je 127,2 ha odrody Fuji, t. j. 366 946 stromov. Toto sú produkčné stromy, vrúbľových materských stromov je určite menej ako ten počet 366 946 stromov. V roku 2008 bola cena v rozpätí od 3,50 do 5,50 € za kus, ktorá bola zjednotená na 4,- € za kus bez rozdielu kvality, ide o cenu za jednu jabloň. Na trhu EÚ sú žiadané jablone odrody Fuji, ale tie licencované, takže normálna Fuji „obyčajná Fuji“ sa v podstate neobchoduje alebo menej ako s tými licenčne chránenými plodmi. Dá sa povedať, že v tomto má monopol jeden podnik na Slovensku, ide o PLANTEX, s.r.o. a títo produkujú len zimné vrúble, resp. len sa vrúbľuje, neočkuje sa. Záujemca si objedná hotový strom, nie vrúble. Na Slovensku je minimálny dopyt, tzn. za rok dôjde k zobchodovaniu v desiatkach tisíc očiek odrody Fuji na Slovensku. Vo všeobecnosti je komodita licenčne chránené euroočká Fuji zaujímavá. Je možné pestovať očká aj tzv. na čierno, tým sa však porušuje zákon. Predávať ich však nemožno, keď niekto nie je oficiálny dodávateľ množiteľského materiálu. Z pestovateľského hľadiska je možné, že ak niekto pestuje tzv. na čierno vrúble alebo očká, a následne ich dodá odberateľovi, taký postup je možný, ale samozrejme takýto postup nezodpovedá zákonu. Odberateľ môže takto nakúpené očká uviesť do produkčného cyklu vo vlastnom sade. O firme N. z Košíc, že by pôsobila na tomto trhu, znalec nikdy nepočul. O firme X. X. rovnako nepočul. Ani o firme N.-Y., ani G., ani I.-e, ani Y. SK, ani A.. Ak niekto predá odberateľovi 55 miliónov očiek, potrebuje 55 miliónov podpníkov a 20 % rezervu. Sad, v ktorom je už 55 miliónov podpníkov je veľký približne 15 tisíc hektárov. V Maďarsku sa sad v takomto počte nenachádza, ani nikde v Európe, možno v južnom Tirolsku je takýto sad, ale ide o všetky odrody. Použiteľnosť zimných vrúbľov je v praxi približne asi 2 mesiace. Životnosť letných vrúbľov je 24 hodín, maximálne 36 hodín. Znalec sa nestretol s tým, aby sa tzv. zimné vrúble skladovali nie v chladiacich boxoch, napr. v hangároch bez izolácie. Nebezpečná je aj vyššia teplota nad 5 stupňov. Pri počte 55 miliónov vrúbľov jeden človek pri tých letných vrúbľoch naočkuje približne dve očká za minútu, teda je to asi 120 za hodinu a pri 8-hodinovej pracovnej zmene to je 960 očiek. Bolo by potrebných približne 6000 ľudí na očkovanie týchto očiek v počte 55 miliónov kusov. Znalec k ekonomickému zmyslu obchodu obžalovaného s vrúbľmi oponoval, že takýto obchod nemá zmysel, lebo za jedno euroočko je cena určite menej ako 4,- € a určite menej ako za kilogram jabĺk. Cena stromčeku je 4,- € pri odrode Fuji. Znalec ním podaný posudok po výsluchu na hlavnom pojednávaní doplnil o dodatok, ktorý následne na ďalšom hlavnom pojednávaní celý prečítal do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V ňom uviedol najmä zistené štatistické údaje k možnému nárastu produkcie jabĺk odrody Fuji na základe počtu vrúbľov, ktoré mal obžalovaný vyviezť do Maďarska. Žiadny štatisticky významný nárast či už produkcie jabĺk alebo stromov v krajinách EU alebo aj mimo nich, všetko odrody Fuji, nebol v období po obžalovaným deklarovanom vývoze vrúbľov zistený. Svedok G. U. vypovedal na hlavom pojednávaní, že S. I. pozná dlhé roky. Pracuje u neho vo firme MB Y. doteraz, stará sa o dopravu, o nákladné autá, o technický stav vozidiel. K veci uviedol toľko, že v jednom prípade si zobral tri ovocné stromčeky, ktoré má doteraz na dvore. Na týchto stromčekoch normálne rastú aj jablká. Nepamätá si, že by videl niekedy na autách naložené konáriky, teda vrúble. Len počul od vodičov v garáži, keď opravovali autá, že mali naložených nejakých chrobákov, vozili to, ale nič iné o tom svedok nevie. Neviem, na čom to vozili, ale rozprávali sa o tom šoféri kamiónu, preto má názor, že to vozili na kamiónoch. Nevidel zber chrobákov, ani ich uskladňovanie. O prevoze robotníkov z Maďarska nič nevie. Svedok Ing. Z. M. vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako zamestnanec Štátnych lesov TANAP-u, Tatranská Lomnica je jeho funkciou ochrana lesa a ďalšie činnosti, napr. boj s podkôrnym hmyzom. Ako lesný inžinier v lesníctve pôsobí viac ako 10 rokov. K veci vypovedal , že lykožrút smrekový je škodca smrekových lesov. V ďalšej časti výpovede podal informácie o lykožrútovi, o spôsobe rozmnožovania a ničenia smrekových porastov lykožrútom. Na území ŠL TANAP-u sa nachádza viacero druhov škodcov, ale tri najdôležitejšie, monitorované a odchytávané sú lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a drevokaz čiarkovaný. Tieto tri druhy sú si podobné. Vysvetlil ktorý druh aké porasty napáda, ako sa monitoruje počet škodcov, aké počty lykožrúta smrekového boli v posledných rokoch odchytené. Počas mája a júna sa podľa STN vykonáva samotný odchyt a v druhej polovici júna sa vymieňajú feromónové odparníky, ktoré majú svoju určitú životnosť. Chytené lykožrúty sa zvyčajne pália, alebo sa zalievajú vriacou vodou. Je to najvážnejší škodca, bol druhý po vetre. V rokoch 2009-2010 bolo umiestnených viac ako 5000 feromónových lapačov. Len odhadom uviedol, že náklady na to v roku 2009 mohli byť okolo 10 miliónov Sk, čo je v prepočte asi 330 tisíc eur. To je suma, ktorá zahŕňa náklady na feromónové lapače, čiže na materiál, aj na prácu ľudí. Jeden feromónový lapač stojí cca 20,- €, jeden odparník má priemernú cenu 7-10,- €, ale sú aj lacnejšie okolo 3,60 €. Ročne len na feromónové lapače a odparníky treba sumu približne 150 tisíc euro. Ďalším ochranným opatrením je to, že sa veľa odkôrňuje. Pokiaľ ich polícia v tejto veci nekontaktovala, tak ani nepočuli, že by sa lykožrút skrmoval. Prirodzeným nepriateľom lykožrúta sú vtáky, napr. sýkorka, ďateľ a ďalší. Ako poľovník si nevie predstaviť, že by nejakú zver chovali lykožrútom aj vzhľadom na to, že ich krovky obsahujú chinín. Určite to niekto skúšal na skŕmenie, lebo starí horári hovorili, že to ani sliepka nechcela. Majú aj rybné hospodárstvo, ale nepočul, že by niekto kŕmil ryby lykožrútom. Svedok ďalej uviedol, že na základe toho, čo videli pri vyšetrovacom pokuse, metódy odchytu lykožrúta uvádzané obžalovaným sú síce sčasti založené na STN o boji s podkôrnym hmyzom, ale sú prakticky, fyzicky nereálne. Metódu odkôrnenia používajú aj Štátne lesy, čím lykožrút vlastne stratí potravu. Feromónové lapače nechytia, a to ani podľa vedcov, odborníkov, celú populáciu lykožrúta, to nie je možné. Čerstvo narezané drevo samozrejme je lákadlo pre lykožrúta. Metódy, ako ich opísal obžalovaný, Štátne lesy nevyužívajú a teda jasne povedal, že metódami opísanými obžalovaným nie je možné chytať lykožrúta na skládkach dreva. Vylúčil možnosť, že obžalovaný mohol nachytať lykožrúta na skládkach dreva v tvrdenom objeme. Svedok Ing. M. H., PhD. vypovedal na hlavnom pojednávaní k problematike lykožrúta. Svedok pracuje v Národnom lesníckom centre, Lesnícky výskumný ústav, pracovisko Banská Štiavnica ako vedúci strediska lesníckej ochranárskej služby. Toto stredisko sa zameriava na ochranu lesa pred škodlivými činiteľmi lesných drevín. Zaujal ho vyšetrovací pokus, pričom vydal k tomu stanovisko, k prezentovanému spôsobu zberu, k výhodám a k nevýhodám. Ani jednou z opísaných troch metód obžalovaným nebolo možné nazbierať chrobáky, lykožrúta smrekového. Pri prvej metóde, keď sa zhadzovali kmene, padala kôra, ak kôra zo stromov opadáva, chrobák je už preč, niet čo chytať. V druhej metóde, keď boli poukladané 10-centimetrové pníčky okolo gelby - hromady kmeňov, tak pod tie pníčky sa dávali feromónové odparníky na lákanie hmyzu, pri vyšetrovacom pokuse boli tak husto nakladané feromóny, že zamorovali priestor a ten chrobák vo väčšom priestore stále cítil feromón a nevedel sa koncentrovať na tie pníky. Nie je špecifický pník, ako špecifický feromón ako lákadlo na jedného škodcu. Tretí spôsob bol kmeň, na ňom bol položený 10-centimetrový pník a na ňom bol položený feromón, pod tým bol lievik a do lievika padali, zhŕňali sa chrobáky. 10-centimetrový pník slúžil ako lákadlo. Teda ten pník v treťom prípade, ako aj pri druhom prípade vlastne mali lákať aj iné chrobáky, nielen lykožrúta smrekového. K tomu tretiemu spôsobu svedok ešte dodal, že jeden kruhový obvod - lievik, bol priložený k druhému kruhovému obvodu a to ku kmeňu, čím sa strácal vlastne efekt, chrobáky padali aj mimo lievika. Vo vzorke, ktorú dostali v roku 2011 na skúmanie, určili ju ako lykožrút smrekový, neboli nájdené iné druhy chrobákov, ale ani žiadna nejaká špina, piliny, odlomky z kôry, iné vývojové štádiá chrobáka. Ak sa vo všetkých prípadoch opísaných obžalovaným používala metlička, tak pri zhŕňaní chrobáka metličkou na lopatku museli byť napr. piliny, iné nečistoty a pri tej prvej metóde aj iné vývojové štádiá, nielen lykožrúta smrekového, ale v predloženej vzorke boli iba dospelce a žiadne nečistoty. Podľa svedka predložená vzorka bola získaná z feromónového lapača, ktorý pôsobí selektívne na jeden druh chrobáka. Čo sa týka kŕmenia lykožrútom, informoval sa aj u kolegov a dodal, že bažant nevie tak lietať, aby sa udržal na kmeni a teda lykožrút nie je, nemôže byť jeho prirodzenou potravou. K pštrosom a rybám sa nevedel svedok vyjadriť. Nepočul o skrmovaní lykožrúta inými zvieratami. Občas počul od lesníkov, že ho hodia sliepkam. Stretáva sa s výskumníkmi z celého sveta a nestretol sa ani pri tom s tým, že by sa lykožrút využíval. Vôbec nevie ani o nejakom zahraničnom zdroji, napr. z literatúry, že by sa skúšalo s lykožrútom smrekovým niekde ako s krmivom. V prípade zamrazenia chrobáka po jeho rozmrazení sa chrobák rozpadne a zostane len jedna slizovitá masa. Podľa literatúry sa lapačmi môže odchytiť približne 30 % populácie, ktorá je v danom prostredí. Nikdy sa nechytí 100 % populácie, aj keď by sa dali feromónové lapače husto. Metódami popísanými obžalovaným, ani jednou z tých metód sa nedal nachytať taký objem chrobákov, ako obžalovaný tvrdí, že ich nachytal. Svedok poukázal na zákon o rastlinno-lekárskej starostlivosti, ktorý hovorí o tom, že škodlivý činiteľ sa nesmie rozširovať, aby nespôsoboval škody iným, Na skládke dreva podľa svedka už nie je veľa šancí na množenie, aj za predpokladu, že sa tam priebežne vozí čerstvé drevo, môžu vyletieť a naletia na to čerstvé drevo a tam môžu založiť ďalšiu generáciu. Svedok aj vysvetlil, aká je teoretická kapacita dreva na pojatie konkrétneho množstva lykožrútov, ale realita v lese je vždy iná. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia, najmä: - znalecký posudok Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre č. 5/2011 zväzok č. 5, č. l. 6-13, - znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment v odvetviach Financie, Účtovníctvo a daňovníctvo č. 2/2012 zväzok č. 5.1 - rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK-15/13/2012-370 z 25.05.2012 o odsúdení S. S. zväzok č. 1, č. l. 581-588, - odpis z registra trestov a správy na obžalovaného č. l. 615-621, - zo zväzku č. 2 daňové doklady a výpisy z Obchodného registra najmä k subjektu S. I.-I. č. l. 23-64 a N. Y., s. r. o. č. l. 66-413, - zo zväzku č. 2.1 výpisy z Obchodného registra a daňové doklady k spoločnosti X., s. r. o. č. l. 545-605, - zo zväzku č. 2.2 daňové doklady a výpisy z Obhcodného registra k spoločnostiam G., s. r. o. č. l. 1176-1357 a G., s. r. o. č. l. 1359-1519, - zo zväzku č. 2.3 výpisy z OR a daňové doklady k spoločnostiam M., s. r. o. č. l. 1704-1868 a Z., s. r. o. č. l. 1870-1987, - zo zväzku č. 2.5 daňové doklady k spoločnostiam N. Y., s. r. o. č. l. 2-175 a G., s. r. o. č. l. 177-614, - zo zväzku č. 2.6 faktúry X., s. r. o. pre I.-E, s. r. o. č. l. 970-981, faktúry a pokladničné doklady I.-E, s. r. o. pre Y. SK, s. r. o. č. l. 982a-1112, faktúry, dodacie listy a CMR Y. SK, s. r. o. pre S.-Jó a ďalšie listiny č. l. 1014-1182, 1856-1885, daňové priznania Y. SK, s. r. o. a S. I.-I. č. l. 1184-1250, faktúry S. I.-I. pre Y. SK, s. r. o. č. l. 1252-1274, - zo zväzku č. 2.7 faktúry a súvisiace účtovné doklady G., s. r. o. pre K.-U. č. l. 1287-1302, daňové priznania S. I.-I. za rok 2010 č. l. 1662-1685, - zo zväzku č. 2.8 daňové priznania spoločností G., s. r. o. č. l. 24-31, Z., s. r. o. č. l. 33-67, S. I.-I. č. l. 69-98, A.-S., s. r. o. č. l. 100-111, M., s. r. o. č. l. 113-136, faktúry a pokladničné doklady k lykožrútovi A.-S., s. r. o. - S. I.-I. č. l. 143-429, A.-S., s. r. o. - Z., s. r. o. č. l. 431-435, S. I.-I. - M., s. r. o. č. l. 437-438, S. I.-I. - G., s. r. o. a Z., s. r. o. č. l. 440-518, - zo zväzku č. 2.9 ďalšie faktúry, pokladničné doklady, daňové priznania a výpisy z Obchodného registra č. l. 6-137, - zo zväzku č. 2.10 faktúry a účtovné doklady k euroočkám, daňové priznania č. l. 6-65, - zo zväzku č. 2.11 faktúry, pokladničné doklady a daňové priznania č. l. 1-29, - zo zväzku č. 3.1 výpisy z katastra nehnuteľností spoločností S. I. č. l. 1-396, - zo zväzku č. 3.3, 3.3.1 a 3.3.2 výsledky právnej pomoci z Maďarska, - zo zväzku č. 4, 4.1, 4.2 a 4.3 podklady a výsledky domových prehliadok a prehliadok iných priestorov, - zo zväzku č. 5 odpovede pestovateľov jabloní a producentov jablčných štepov č. l. 82-137, - zo zväzku č. 5.3 odborné vyjadrenia Národného Lesníckeho centra - NFC LVÚ Zvolen - Stredisko lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica č. l. 5-10, 14-19, 90-97, 109, 384-390, odpovede Lesov SR, š. p. Banská Bystrica č. l. 11, fotodokumentáciu k zaistenému lykožrútovi a k skladu dreva č. l. 21-40, 50-86, odborné vyjadrenie Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava č. l. 44-47, odborné vyjadrenia Štátnych Lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica č. l. 100, 391-395, odborné vyjadrenie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene č. l. 103-106, odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. l. 110, odpoveď ÚKSÚP Bratislava č. l. 112, odpovede producentov výrobkov na ochranu lesa č. l. 145-163, odpovede a faktúry P. P. - P. Kežmarok č. l. 167-350, zápisnice o vyšetrovacom pokuse č. l. 362-381 s CD, - zo zväzku č. 7 a 7.1 pôvodné a súčasné výpisy z obchodného registra spoločností M. I. č. l. 4-367 - zo zväzku č. 8 zmluvu o sprostredkovaní medzi E., s. r. o. a Y. SK, s. r. o. s faktúrami a správami č. l. 111-124, správy Sociálnej poisťovne s prílohami č. l. 129-181, 458-475, registrové spisy OS Košice I k spoločnostiam G., s. r. o. č. l. 182-232, X., s. r. o. č. l. 235-286, správy NDS a Skytoll č. l. 289-290, dodávateľskú zmluvu uzavretú medzi S.-Jó a Y. SK, s. r. o. č. l. 313-314, správy PPZ ÚBOK SJFP Bratislava č. l. 325-335, správu RVaPS Trebišov č. l. 546-547, - zo zväzku č. 9, 9.1, 9.2, 9.3 a 9.4 žiadosti o výpisy z účtov, bankové výpisy a odpovede, zoznam spoločností a ich vklady a výbery S. I. - zo zväzku č. 10.1 faktúry k obchodovaniu s lykožrútom č. l. 13-82 - zo zväzku č. 10.2 daňové priznania k DPH spoločnosti Y. X. SK, s. r. o. č. l. 21-36, daňové doklady k tejto a k spoločnosti X., s. r. o. a iné listiny č. l. 37-161, 181-202, výpisy z OR č. l. 228-230, zmluvu o prevode obchodných podielov č. l. 231-232, faktúry k euroočkám č . l. 233-239, - zo zväzku č. 10.3 daňové doklady k spoločnosti Z., s. r. o. č. l. 209-316, - zo zväzku č. 10.4 daňové doklady k subjektu S. I.-I. č. l. 420-786 - zo zväzku č. 10.5 daňové doklady k subjektu S. I.-I. č. l. 787-956 a X., s. r. o. č . l. 958-1068 - zo zväzku č. 10.6 daňové doklady k spoločnosti I.-E, s. r. o. č. l. 1211-1381 a k spoločnosti Y. SK, s. r. o. č. l. 1383-1550 - zo zväzku č. 10.7 daňové doklady k spoločnostiam Y. SK, s. r. o., A.-S., s. r. o. a M., s. r. o. č. l. 1551-2074 - zo zväzku č. 10.8 daňové doklady k spoločnosti G., s. r. o. č .l. 2076-2539 - zo zväzku č. 10.11 daňové priznania k DPH za roky 2009 - 2010 spoločnosti Z., s. r.o. č. l. 3576-3613 - zo zväzku č. 10.12 daňové doklady k spoločnosti Z., s. r. o. č. l. 3669-3679 - zo zväzku č. 10.13 daňové doklady k spoločnosti G., s. r. o. č. l. 15, 31-234, 248-320, 357-359, 385-409, 451-582 - zo zväzku č. 10.14 daňové doklady k spoločnostiam A.-S., s. r. o., S. I.-I. a G., s. r. o. č. l. 596-703, 896-1124 - zo zväzku č. 10.15 daňové doklady k spoločnosti Z., s. r. o. č. l. 1193-1560 - zo zväzku č. 10.16 daňové doklady k spoločnostiam Z., s. r. o. a M., s. r. o. č. l. 1561-2057 - zo zväzku č. 10.17 daňové doklady k spoločnosti G., s. r. o. č. l. 2060-2558 - zo zväzku č. 10.18 daňové doklady k spoločnostiam G., s. r. o., M., s. r. o. a S. I.-I. č. l. 2560-3020 - zo zväzku č. 10.19 daňové doklady k spoločnostiam Z., s. r. o. a A.-S., s. r. o. č. l. 3021-3422 - zo zväzku č. 10.20 daňové doklady k spoločnosti A.-MIX, s. r. o. č. l. 3423-3763 - zo zväzku č. 12 daňové doklady k spoločnosti M., s. r. o. č . l. 2-64. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 To 5/2013 z 30.10.2013 listinné dôkazy pôvodne prečítané na hlavnom pojednávaní v dňoch 12.02.2013, 22.02.2013, 01.03.2013, 11.-12-03.2013, 22.03.2013 a 02.04.2013 boli opätovne prečítané podľa § 269 Trestného poriadku. Týka sa to väčšiny vyššie uvedených listinných dôkazov a tiež dôkazov, ktoré boli dodatočne do zväzkov spisu zažurnalizované, lebo boli postupne predkladané na hlavom pojednávaní a nachádzajú sa - zo zväzku 87 projekt stavby investora V. N., s.r.o. - zo zväzku 88 účtovné doklady vystavené spoločnosťou P. pre spoločnosti obžalovaného S. SK na rezivo a rôzne výrobky, A.-S. za zber lykožrúta z guľatiny - zo zväzku 89 úradný záznam z operatívnej previerky k firme N. a k jej konateľovi S. H., výpis z obchodného registra na firmu N., nevypísané účtovné doklady opatrené pečiatkou spoločnosti N. Košice - zo zväzku 91 obžalovaným predložené listiny a to fotokópiu článku o lykožrútoch , fotokópiu monitoringu od autora Z. I. o podkôrnom a drevokaznom hmyze, informácie z internetu o charakteristike a druhoch lykožrútov, fotografie vedier s lykožrútom, úmrtné listy na osobu E. K. - zo zväzku 92 daňové priznania N. Y., I.-E, A.-S. za príslušné obdobia - obhajcom dodatočne predložené 3 návrhy na začatie konania o preskúmanie 3 rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR proti firmám Z. s.r.o. a G., s.r.o., protokol Daňového úradu Trebišov z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, bez spisovej značky a dátumu, rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/19777/2010 zo 17.03.2011 o zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva a rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/16476/2010 z 28.10.2010 o zákaze Daňovému úradu pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bol tiež prehratý obsah DVD nosiča o vykonanom vyšetrovacom pokuse s obžalovaným na spôsoby zberu lykožrúta podľa verzii obžalovaného. Pri vykonaní dokazovania prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, teda tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu. Preto súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté prokurátorom v podanej obžalobe a taktiež nevykonal väčšiu časť dôkazov, vykonanie ktorých navrhol obžalovaný, k čomu sa súd vyjadrí neskôr v tomto odôvodnení. Ešte podrobnejší rozpis vykonaných listinných dôkazov je uvedený priamo v zápisnici o hlavnom pojednávaní z 10. januára až 23. januára 2014, ktorej rozsah len z hľadiska prečítaných listinných dôkazov sa blíži k počtu 300 strán. Vzhľadom na takýto rozsah a zároveň s poukazom na znenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd nepovažuje za súladné so zákonom mechanicky opisovať rozsah vykonaných listinných dôkazov a uvedie v ďalšej časti najmä tie dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Obžalovaný viackrát zdôrazňoval, že mu bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní upierané právo na obhajobu - napr. neprefotením spisu, jeho nedostatočným oboznámením a pod. K tomu je potrebné uviesť, že trestné stíhanie trvá niekoľko rokov, preverovalo sa naozaj rozsiahle podozrenie a súd nevylučuje, že na niektoré požiadavky obžalovaného (v tom čase obvineného) nebolo reagované včas, čo možno vysvetliť najmä kvalitatívnou i kvantitatívnou náročnosťou veci. V každom prípade je však potrebné konštatovať, že ani jedna z týchto skutočností, ktorú by za istých okolností bolo možné vyhodnotiť ako porušenie práv na obhajobu, v konečnom dôsledku nemala žiadny vplyv na porušenie práv obžalovaného na spravodlivý proces, garantovaný tak vnútroštátnym právnym poriadkom ako aj Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. Dôležité je konštatovať - oboznamovanie zo spisom trvalo od 10. januára 2014 do 23. januára 2014 (s výnimkou 16. januára 2014) čo možno považovať za primeranú dobu a ktorú obvinený počas hlavného pojednávania ani nenamietal - počas celého priebehu dokazovania oboznamovaním listinných dôkazov ich obsah obžalovaný spolu so svojím obhajcom sledoval kontrolovaním a sledovaním oboznamovaných listín vo svojej kópii spisu, čo je potvrdenie stavu, že v konečnom dôsledku v rámci súdneho konania obžalovaný sa mal možnosť so spisom nielenže oboznámiť, ale mal k dispozícii aj jeho kópiu - počas celého trestného stíhania, ktoré prebiehalo v rámci súdneho konania (takmer jeden a pol roka) obžalovaný ani jedenkrát nepožiadal o nazretie do spisu, pričom voči súdu žiadne s týmto súvisiace požiadavky nemal V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rámci kontradiktórneho konania je zodpovednosť úrovne oboznámenia sa so spisom predovšetkým na stranách konania, pričom povinnosťou súdu je zabezpečiť v rámci dodržania zásady bezprostrednosti a ústnosti konania len oboznámenie podstatných častí dôkazov. Preto poznámky obžalovaného, reagujúceho na čítanie podstatných častí dôkazov typu „nečítal som, nemal som možnosť s dôkazom sa predtým oboznámiť...“ súd považuje za irelevantné, resp. za poznámky, u ktorých aj keby bola preukázaná ich pravdivosť, nejde o situáciu, kedy za takýto stav nesie zodpovednosť súd alebo žalujúca strana. Niet totiž pochýb o tom, že kópiu spisu obžalovaný v konečnom dôsledku mal k dispozícii, pričom ak ju nečítal, za toto vo veci konajúce orgány štátu naozaj nemôžu niesť zodpovednosť. V tejto situácii sú zaujímavé takto opísanú situáciu súvisiacu s vytvorením možností na študovanie spisu potvrdzujúce vyjadrenia obžalovaného v pasážach, kedy vysvetľoval tie ustanovenia ústavného poriadku, ktoré mu neumožňovali mať celý spis so sebou. Aj z týchto vyjadrení je zrejmé, že obžalovaný nespochybňoval možnosť mať časť spisu pri sebe, k takejto situácii aj došlo, pričom minimálne prostredníctvom svojich obhajcov vo veci nemohol byť žiadny problém operatívne vymieňať časti spisov, o ktoré by mal záujem. V každom prípade je však nespochybniteľné hlavne to, že obžalovaný mal doslova možnosť tráviť čas na súde - či už prvostupňovom alebo druhostupňovom, študovaním spisov a prefocovaním jeho pre neho relevantných častí, hoc aj duplicitne. Ako už bolo uvedené, nie vinou súdu, k takejto situácii nedošlo. Pokiaľ ide o námietky najmä obhajcu (prednesené dvakrát u toho ktorého dôkazu bez opakovania týchto námietok, prípadne konkrétneho doplnenia vykonania dôkazu) týkajúce sa spôsobu oboznámenia toho ktorého dôkazu smerujúce k nedostatočnosti oboznámenia takéhoto dôkazu súd uvádza, že v spôsobe prezentácie obsahu dôkazu prokurátorom povereným oboznámiť dôkaz nevzhliadol žiadny problém a pokiaľ aj sám vykonával dôkazy, zameral sa na oboznámenie celého listinného dôkazu (najmä faktúry na euroočká a lykožrúta, či guľatinu a ďalšie, dodacie listy, príjmové a výdavkové pokladničné doklady) alebo jeho podstatného obsahu, čo je postup celkom súladný s ustanovením § 269 Trestného poriadku. Súd nevidí žiadny problém v tom, že napr. oboznamovanie podstatného obsahu šesťdesiatstranového dokumentu trvalo päť, či šesť minút - vo všetkých prípadoch ide o dôkazy, u ktorých ich podstata (záver, spôsob ukončenia daňovej kontroly...) je oboznámiteľná v priebehu relatívne krátkeho časového úseku. Naviac, obžalovaný viackrát reagoval na oboznamované konkrétnosti toho ktorého dôkazu čo mimochodom robil aj u tých dôkazov, u ktorých tvrdil, že ich nečítal. (Napr. k platobným protokolom a dodatočným platobným protokolom doslova uviedol, že „každý protokol je totožný, len je vymenená hlavička, číslo protokolu a celková suma...“ alebo uviedol „je neplatný, je napadnutý na súde“) Je potrebné uviesť, že oboznamovanie listinných dôkazov v tejto veci trvalo celkove takmer 54 hodín čistého času, čo je nepretržitých 6 pracovných dní po 8 hodín a siedmy pracovný deň 6 hodín. V rámci tohto časového obdobia bolo prednesené všetko podstatné a pre vec relevantné, pričom súd považuje za samozrejmosť, že u vecí, ktorých obsah sa počíta na desiatky tisíc strán objektívne ani nie je možné čítať dôkazy od slova do slova. Takýto postup by bol nielen priam nezmyselným, ale aj neprimerane formalistickým, ktorého výsledkom v konečnom dôsledku by bola absolútna nezrozumiteľnosť priebehu hlavného pojednávania, v rámci ktorého osoby sledujúce jeho priebeh nemôžu disponovať vnímacou kapacitou umožňujúcou postrehnutie všetkých súvislostí. Pokiaľ ide o spôsob protokolácie, prvostupňový súd nedostatky vytýkané odvolacím súdom odstránil. Formalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Inak povedané a v tomto smere viackrát publikované stanovoisko spočíva v konštatovaní, že ide o prílišné lipnutie resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol napríklad: · Súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. · Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Na tomto mieste treba uviesť, že vôbec prvá námietka vznesená obhajcom na hlavnom pojednávaní dňa 17. januára 2013 takmer v úvode pojednávania (č.l.158) „ namietam hlavne čítanie protokolov a dodatočných platobných výmerov“... „čítanie listinných dôkazov spôsobom, ako to realizuje tento senát, teda začiatok číslo listu, koniec číslo listu a zdaňovacie obdobie a odkaz na komoditu, ktorej sa týka, nespĺňa požiadavku čítania podstatnej časti listiny a je opätovným porušením práva obžalovaného na obhajobu“ je hrubým skreslením priebehu čítania listinných dôkazov na opakovanom hlavnom pojednávaní. Táto ani v poradí ďalšie námietky absolútne nezodpovedajú priebehu hlavného pojednávania, v záujme zachovania autenticity však predseda senátu protokoloval vyjadrenia obhajcu aj obžalovaného od slova do slova. Pokiaľ by totiž bola ktorákoľvek námietka obhajcu obžalovaného založená na skutočnosti, teda tak ako ju predniesol a je zaprotokolovaná, potom by priebeh opakovaného hlavného pojednávania pri spôsobe oboznamovania listinných dôkazov prečítaním začiatočného čísla listu, konečného čísla listu, zdaňovacieho obdobia a komodity trval spolu aj s vyjadrením obžalovaného k dôkazu najviac jeden a pol pojednávacieho dňa, lebo spôsobom prezentovaným obhajcom by čítanie listinných dôkazov prebiehalo podstatne rýchlejšie, než tomu bolo na hlavnom pojednávaní v dňoch 10. až 23. januára 2013. V súvislosti s námietkou obhajcu na spôsob protokolácie súd poukazuje na znenie ustanovenia § 58 Trestného poriadku. Podľa § 58 ods. 4 Trestného poriadku ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní zápisnica diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah ( nie doslovná) výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich výpoveď sa zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza. Pri čítaní listinných dôkazov prakticky takmer nemôže nastať odchýlka alebo doplnenie (ako v prípade výpovede obžalovaného, svedkov znalca či iných osôb) od obsahu listinného dôkazu, ako sa tento v spise už nachádza alebo ako ho predkladajú strany priamo na hlavnom pojednávaní. Na tomto mieste je potrebné poukázať na znenie § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, kde je uvedené, že o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu. Ak obhajca namietal to, že časť zápisnice bola vopred pripravená, teda boli napísané listinné dôkazy, ktoré sa majú prečítať, táto námietka je celkom zjavne účelová oddialiť priebeh hlavného pojednávania na čo najdlhší čas a to v súvislosti s blížiacim sa koncom lehoty väzby obžalovaného, ale najmä je nesúladná so znením ustanovenia § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, keď zákonodarca použil pri čase vyhotovovania zápisnice slovo spravidla. Spôsob, ako boli opätovne čítané listinné dôkazy a boli zaprotokolované do zápisnice je celkom v súlade so znením § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ale aj so súdnou praxou, lebo obsahuje stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, teda to, čo bolo oboznámené. Ak Trestný poriadok nevyžaduje opätovné prepisovanie výpovedí obžalovaného, svedkov, znalcov či iných osôb a umožňuje zápis len v rozsahu odchýlok, niet dôvodu a ustanovenia Trestného poriadku (v tomto smere ani ustanovenie § 269 sa nezmieňuje o protokolácii) na inú protokoláciu čítaných listinných dôkazov, než ako to urobil prvostupňový súd na opakovanom hlavnom pojednávaní. V opačnom prípade by to znamenalo prepisovanie častí listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom by v tomto konkrétnom prípade, ale aj v obdobných rozsiahlych majetkových trestných veciach mala zápisnica o hlavnom pojednávaní úplne neúčelne niekoľko tisíc až desaťtisíc strán. A napokon vo vzťahu k námietke obhajcu na spôsob oboznamovania listinných dôkazov treba dodať, že ani táto sa nezakladá na pravde, na skutočnom priebehu hlavného pojednávania. Ako príklad možno uviesť malú časť vyjadrení samotného obžalovaného k jednotlivým prečítaným listinným dôkazom napríklad priamo na strane 158 zápisnice pred vznesením námietky obhajcom, ale aj po nej na strane 159, keď sa vyjadroval k prečítaným protokolom, platobným výmerom či dodatočným platobným výmerom tak, že „vidno, že guľatinu tu neuznávajú, hoci v predošlých protokoloch, ktoré boli čítané na minulom hlavnom pojednávaní, bola guľatina uznaná a potvrdená oficiálne“, „výmer je z doby, keď som bol vo väzbe, nečítal som ho, nemohol som sa k nemu vyjadriť, je neplatný, je napadnutý v súdnom konaní, ku guľatine dodávam, že vo I. je uznaná a tuto ju neuznali“, „zvieratá sú uznané a krmivá pre ne nie sú, celá vec je bezpredmetná, keďže je mimo obžaloby“, prípadne „bezpredmetné“, ak išlo o komodity a obdobie mimo obžalobného návrhu. Pokiaľ by listinné dôkazy neboli prečítané v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku, obžalovaný by ihneď namietal, že „neviem, k čomu sa mám vyjadriť, lebo to pán prokurátor neprečítal“ lebo takto reagoval obžalovaný na vykonávanie niektorých dôkazov na hlavnom pojednávaní pred zrušením pôvodne vyhláseného rozsudku. Pri teraz vykonávanom čítaní listinných dôkazov aj z reakcií obžalovaného ako sú zaprotokolované v zápisnici o hlavnom pojednávaní je viac než zrejmé, že obžalovaný na základe zákonného spôsobu oboznámenia listinného dôkazu vedel veľmi presne k čomu sa vyjadruje. Dôkazy uvedené vyššie v tomto rozsudku podľa zistení prvostupňového súdu bez akýchkoľvek pochybností sú takého rozsahu a najmä charakteru, že veľmi dobre postačujú na rozhodnutie o vine obžalovaného S. I. z trestnej činnosti tak, ako to je konkrétne uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Pri hodnotení vykonaných dôkazov prvostupňový súd postupoval podľa § 2 ods. 12, ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo obžalovaný a jeho obhajcovia, pričom ide o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V stručnosti uvedené prečítanými listinnými dôkazmi významnými pre rozhodnutie súdu boli najmä účtovné doklady, faktúry či dodacie listy na euroočká vystavené v spoločnostiach patriacich obžalovanému, ale aj pre maďarské spoločnosti a účtovné doklady- faktúry, či dodacie listy k dodávkam lykožrúta medzi spoločnosťami patriacimi obžalovanému a faktúry za zber lykožrúta maďarskou spoločnosťou pre spoločnosť obžalovaného, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, odborné vyjadrenia a znalecké posudky a čiastočne aj protokoly, či zápisnice o ústnom pojednávaní daňových úradov, výpovede svedkov, zaoberajúcich sa problematikou boja proti lykožrútovi a výpovede pracovníkov daňových orgánov, či vyjadrenia znalcov. Keďže obžalovaný a obhajca predložili iba tri súdne rozhodnutia týkajúce sa nepoužiteľnosti platobných výmerov či dodatočných platobných výmerov, niet dôvodu hľadieť na ostatné tieto výmery ako na neplatné. Skutočnosti zistené z prečítaných listinných dôkazov v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu budú uvedené v nasledujúcej časti tohto odôvodnenia spolu aj s vyhodnotením toho-ktorého dôkazu. Z prečítaných účtovných dokladov súd zistil pohyb euroočiek a lykožrúta tak, ako to je konkrétne uvedené v skutkovej časti tohto rozhodnutia pod bodom 1 až 24. Ide najmä o faktúry, ktoré konkrétne prvostupňový súd aj uviedol do skutkovej časti tohto rozsudku. Podporne k faktúram o obchodoch s euroočkami a lykožrútom svedčia jednotlivé dodacie lsty a príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Pokiaľ by sa obchody s predmetnými komoditami uskutočnili reálne, ako to tvrdil obžalovaný, tak tieto účtovné doklady by boli spôsobilé podporne s ďalšími dôkazmi preukázať uskutočnenie obchodov. Okrem obžalovaného však len svedkyňa G. tvrdí, že k obchodovaniu s euroočkami a lykožrútom tak, ako to tvrdí obžalovaný aj došlo. Prvostupňový súd považuje za potrebné v súvislosťou s obchodovaním obžalovaného konkrétne uvedeným v jednotlivých bodoch skutkovej časti tohto rozsudku zdôrazniť v úvode hodnotenia dôkazov, že nebolo žiadnych pochybností o tom, že účtovné doklady, najmä faktúry a dodacie listy a následne vyhotovené daňové priznania na DPH, uvedené v jednotlivých bodoch skutkovej časti rozsudku, boli vyhotovené s vedomím obžalovaného. Túto skutočnosť obžalovaný nikdy a nijako nespochybňoval. Vždy tvrdil, že všetky obchody v zmysle bodov 1 až 24 skutkovej časti rozsudku sa uskutočnili v reálnom čase a boli o nich vyhotovené reálne účtovné doklady a boli riadne zaevidované do účtovníctva firiem obžalovaného v reálnom čase. Takýto postup na základe účtovných dokladov a daňových priznaní preto podľa obžalovaného v dostatočnom rozsahu dokazoval reálnosť uskutočnených obchodov. K takémuto konaniu sa obžalovaný priznával a dával ho za dôkaz legálnosti obchodu, nebolo preto sporné a takéto konanie obžalovaného o podaní daňových priznaní napokon aj bolo preukázané tým, že na jednotlivých daňových priznaniach boli pečiatky konkrétnych daňových úradov. Preto bolo možné dokazovanie a následné hodnotenie dôkazov zamerať najmä na dôkazy, ktoré mali priamo alebo nepriamo potvrdzovať alebo vyvracať fiktívnosť obchodovania s komoditami euroočká špeciál a lykožrúty. Podľa obžalovaného nie je trestné, keď obchodujú medzi sebou navzájom aj viaceré firmy toho istého vlastníka a „z ekonomického hľadiska to malo ten význam, že jednotlivé firmy boli vlastníkmi rôznych druhov zvierat a keď som dodal lykožrúta týmto firmám, tak som ho musel vyfakturovať a zúčtovať. P. fakturovala vykonanie práve tej firme (A.-S., s. r. o.), ktorá bola vlastníkom dreva, na ktorom bol lykožrút zozbieraný.“ Treba súhlasiť s obžalovaným v tom, že obchodovanie aj medzi viacerými firmami toho istého vlastníka navzájom, pokiaľ sa tak deje v súlade s príslušnými zákonmi nie je trestným činom a takáto skutočnosť nebola kvalifikovaná ani daňovými kontrolami ako porušovanie konkrétnych právnych noriem. Obžalovaný však konkrétnymi krokmi iba vytváral ilúziu podnikania s niektorými komoditami, čo zvlášť platí pre euroočká špeciál a pre lykožrúta. Zamestnanci vo firme obžalovaného, prakticky išlo iba o firmu Z., ako bolo zistiteľné z výsluchov časti zamestnancov, bezvýhradne verili slovám obžalovaného, zvlášť, keď im poskytoval pravidelnú prácu a tým pravidelný príjem v regióne s vysokou nezamestnanosťou. Takéto osoby, ktoré sú existenčne závislé na obžalovanom, a ako sa aj niektorí zo svedkov v náznakoch vyjadrili, že obžalovaný nič zlé neurobil, dal im prácu a teraz sú nezamestnaní, celkom evidentne nebudú proti obžalovanému vypovedať a nebudú tvrdiť niečo iné, ako im hovoril obžalovaný a predostrel im to ako fakt. Ak obžalovaný povedal, že lykožrút je nadštandardná komodita a to bez akéhokoľvek vysvetlenia svojim podriadeným a povedal, že ním kŕmi bažantov, ryby a pštrosy, tak jednoduchí ľudia v jeho firme pracujúci ďalej o tom nerozmýšľali a nepátrali. Väčšina z nich mala jediný kontakt s lykožrútom prostredníctvom správ v televízii, že ničí lesy v Tatrách. Iba jednotlivci si pozreli na internete (svedkyňa Q.) o čo v prípade lykožrúta vlastne ide. Je síce pravdou, že vo firme je doposiaľ niekoľkou vedier s lykožrútom, súd si však dovolí tvrdiť, že je to výlučne preto, lebo tieto vedrá s lykožrútom majú jediný účel, slúžiť ako dôkaz v prospech obžalovaného, že lykožrút existoval aj existuje, preto boli obchody s ním reálne a napokon aj skŕmenie lykožrúta časťou zvierat vo firmách obžalovaného bolo reálne. Obžalovaný však nikdy vierohodne nevysvetlil, ako sa vlastne ocitli euroočká, lykožrút a aj niekoľko vedier „čistého“ lykožrúta v jeho firme a už vôbec to nedokázal vysvetliť nikto zo zamestnancov jeho firmy. Tvrdenie obžalovaného o tom, ako dokázal pozbierať „čistého“ jednodruhového lykožrúta, bez kôry, bez akejkoľvek nečistoty, bolo vyvrátené odborníkmi, ktorí sa dlhoročne venujú boju s lykožrútom, že toto jednoducho nie je možné zabezpečiť spôsobmi zberu podľa obžalovaného. Ak by sa zbieralo lopatkami a metličkami, nečistoty by sa museli vo vedrách vyskytnúť. Napokon, svedkovia, občania Maďarskej republiky, ktorí mali tak intenzívne podľa obžalovaného zbierať lykožrúta, že to obžalovaný následne fakturoval, vypovedali, že zbierali kôru do vriec a nie jednotlivých chrobákov. Už tento spôsob zberu vylučuje zozbieranie „čistého“ lykožrúta bez akejkoľvek nečistoty, ako sa tento nachádza dodnes vo vedrách vo firme obžalovaného. Rovnakú fiktívnosť treba priradiť údajnému výmennému obchodu s feromónovými lapačmi výmenou za bažanty na odstrel. Pri tomto bartrovom obchode sa obžalovaný ani len nepokúsil na verifikovanie uviesť názov obchodného partnera na maďarskej strane, ktorý na jednej strane mal dodať feromónové lapače výmenou za dodanie bažantov na odstrel z firmy obžalovaného. V tomto smere obžalovaný nepredložil žiadne zmluvy, žiadne doklady, ani len počty ním dodaných bažantov, obdobie, kedy k tomu malo dôjsť, jednoducho nič, žiadny údaj, ktorý by bol spôsobilý potvrdiť obžalovaným tvrdený výmenný obchod. V tomto obchode sa teda obžalovaný ani len nepriblížil k ním praktizovanej jednoduchej schéme konania, že keď existujú účtovné doklady, tak je to dôkaz bez potreby ďalšieho skúmania, že sa obchod uskutočnil. Pri tomto výmennom obchode niet ani dokladov, ani zmlúv ani svedkov, že k údajnej výmene bažantov za feromónové lapače došlo. Je to preto iba ďalší z krokov, ktorý mal vytvoriť zdanie pre daňové orgány, že dochádza podľa slov obžalovaného k „reálnym“ obchodom. Z výpovedí niektorých svedkov, najmä zamestnancov firmy Z. bola viditeľná snaha svojou výpoveďou pomôcť obžalovanému, voči ktorému sa cítili byť zrejme zaviazaní za to, že im poskytol prácu. Preto títo svedkovia vo výpovediach nezriedka slovom euroočká označujú v skutočnosti malé stromčeky, ktoré videli v hangároch v debničkách, buď obalené fóliou (tak ako o tom vypovedal aj obžalovaný), alebo aj bez fólie s tým, že tieto štepy boli následne vysádzané. Vykonané dôkazy preukázali, že nedošlo k žiadnym obchodom s lykožrútmi a ani s vrúbľami euroočkami, tieto komodity reálne, fyzicky neexistovali v rozsahu tvrdenom podľa faktúr obžalovaným, boli deklarované iba tvrdením obžalovaného a účtovnými a daňovými dokladmi. Ani niekoľko svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného, a to ani jeho družka priamo nepotvrdili, že obžalovaný naozaj, aspoň v niektorých prípadoch obchod s predmetnými komoditami skutočne uzavrel, lebo nikto so svedkov pri týchto obchodoch nebol fyzicky prítomný a svedkovia iba počuli od obžalovaného, aké sú to dôležité, lukratívne komodity. Svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného sa navzájom nezhodovali, keď niektorí za euroočká považovali malé stromčeky, ktoré sa následne aj sadili, niektorí vypovedali, že euroočká boli zabalené vo fólii, iní zasa fóliu nevideli, len prútiky v debniach, niekto prútiky videl počas horúceho leta a polievali sa, niekto ich videl počas celého roka. Preto sa nedá celkom vylúčiť, že obžalovaný mohol mať aj nejaký bližšie nezistený počet vrúbľov na paletách a možno tieto účelovo, kvôli daňovým kontrolám premiestňoval v rámci toho istého hangára, aby budil dojem pohybu tovaru. K euroočkám: Dokumenty právnej pomoci z Maďarskej republiky (nachádzajúca sa vo zv. 3.3) dokazujú, že v prípade všetkých troch vyššie spomenutých maďarských firiem kupujúcich euroočká išlo o firmy nesolventné, neschopné obchodovať s takým veľkým množstvom špecifických komodít, lebo firmy nemali obraty zodpovedajúce takýmto transakciám. Navyše sú v súčasnosti už v likvidácii. Výsledky právnej pomoci dokazujú, že takéto obchody sa nemohli uskutočniť na území Maďarskej republiky najmä pre nesúlad trás a spôsobu prepravy, pre nemožnosť uskladniť euroočká a pre nemožnosť umiestniť taký obrovský počet euroočiek na maďarskom trhu. To všetko potvrdzuje, že možno veriť výpovedi svedka S. S., ktorou sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a zároveň usvedčuje obžalovaného z fiktívnych obchodov. Ani sám obžalovaný, hoci sa počas vykonávania dôkazov pokúšal vysvetliť všetko vo svoj prospech, neuviedol jediný argument, prečo svedok S. S. mal dôvod označiť firmy obžalovaného ako účastné na fiktívnych obchodoch, prečo svedok neoznačil niekoho úplne neznámeho, neidentifikovateľného. Aj ďalší dôkaz, výpoveď svedkyne Ing. Z. E., daňovej kontrolórky DR SR, potvrdzuje, že získala formou medzinárodnej výmeny daňových informácií dôkaz, že spoločnosť K.-U. Kft. nikdy nemala prevádzkové povolenie v okrese 10, Budapešť, v sídle spoločnosti K.-U. Kft. sa nachádza 10-podlažný dom, na ktorom sa nenachádza tabuľa s označením spoločnosti a ani obchodný znak spoločnosti. Spoločnosť nesplnila svoju povinnosť priznať daň od 4. štvrťroka 2006, dokonca od februára 2008 nedošlo k žiadnej platbe na jej daňový účet. Teda uzavretie obchodu medzi slovenskou a maďarskou spoločnosťou nie je vôbec potvrdené. Uzavretie čo jen jedného obchodu s vrúbľami - euroočkami nie je možné ani podľa obsahu podaného znaleckého posudku Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre č. 5/2011 ani podľa posudku č. 2/2012 Ing. Gdovina, znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo. Podľa znaleckého posudku Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre č. 5/2011 aj podľa výpovede spracovateľa tohto posudku, znalca Ing. Mezeya, PhD. takýto obchod nemá ekonomický zmysel, lebo cena za jedno euroočko je nižšia ako 4,- € a cena stromčeka je 4,- € pri odrode Fuji. Preto suma účtovaná pri predaji jabloňových očiek obžalovaným aj u neodborníka (mimo oblasť ovocinárstva) vyvoláva pochybnosť a je aj v pomeroch Slovenskej republiky ojedinelá a neobvyklá. Podľa účtovných dokladov prevzatých z firiem obžalovaného ani v jednej z jeho firiem nedošlo k odoberaniu očiek, teda k ich „výrobe“ v niektorej firme obžalovaného. Až na hlavnom pojednávaní sa ako jedna z významných firiem, ktorá dodávala euroočká špeciál firmám obžalovaného, objavila firma N. z Košíc. Treba zdôrazniť, že sa tak stalo vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní na konci roka 2012. Až vtedy si obžalovaný spomenul, teda s časovým odstupom približne 5 rokov, že E. K., zastupujúca firmu N. Košice, bola významná dodávateľka euroočiek. Keď obžalovaný podával daňovým kontrolám vysvetlenia pri miestnych zisťovaniach v rokoch 2008-2010 opakovane v zápisniciach uvádzal, že si nevie spomenúť, odkiaľ mal euroočká, neuvádzal ani E. K., ani firmu N. Košice ani inú konkrétnu firmu, hoci išlo o miliónové počty euroočiek a miliónové hodnoty obchodov. Je pritom logické, že v rokoch 2008-2010 mal čerstvejšiu pamäťovú stopu na aktuálne prežité udalosti ako po piatich rokoch, na konci roka 2012. Zvlášť, keď išlo o opakované miliónové obchody a nie o malé, jednorazové, významom a ziskom menšie akcie. Zároveň nemožno prehliadnuť podobnosť obchodovania s „mŕtvou dušou“, ako v prípade D. K. za K.-U.. Podľa úmrtného listu oboznámeného na hlavnom pojednávaní, E. K., ktorá mala byť podľa označenia obžalovaného významnou dodávateľkou euroočiek zomrela podľa príslušného úmrtného listu už dňa 26. decembra 2007. Pritom doklady z obchodovania s euroočkami sa začínajú objavovať až za tretí štvrťrok 2008, teda trištvrte roka po úmrtí dodávateľky. Teda pokiaľ by aj došlo k „jesennému“ vrúbľovaniu tesne pred smrťou E. K., aj pri správnom skladovaní euroočiek, na čo obžalovaný podľa výpovedí o stave hangárov však nemal vytvorené podmienky (neustály pohyb osôb, ukradnutá klimatizácia vo I., skladovanie krmiva aj techniky v hangároch), by muselo dôjsť k znehodnoteniu euroočiek a boli by predávané prakticky ako trištvrte roka staré. Pritom podľa znalca Ing. Mezeya, PhD. je použiteľnosť zimných vrúbľov v praxi približne asi 2 mesiace. Životnosť letných vrúbľov je 24 hodín, maximálne 36 hodín. Preto nemôže ísť o náhodu, ak je D. K. mŕtvy, E. K. je mŕtva, K.-U. nemá sídlo a obchodne neexistuje od roku 2006, S. S. vypovedá o fiktívnosti obchodov s euroočkami, maďarská spoločnosť K.-U. Kft. vyhotovovala v roku 2008 slovenské výdavkové pokladničné doklady, ktoré zaznamenávajú platby v slovenských korunách a v časti „Spolu slovom“ uvádzala sumy v slovenskom jazyku. K uvedenému naviac pristupuje ako neuveriteľné to, že X. K., občan Maďarskej republiky, vo svojej výpovedi tvrdil, že firmu X. (ďalší dodávateľ euročiek) kúpil od obžalovaného S. I. v roku 2007. Firma sa zaoberala najmä drevom a vrúbľami ovocných stromov. Jablčné vrúble mal na predaj obžalovanému ponúknuť práve on a obžalovaný ich kúpil. Svedkovi vrúble na odkúpenie ponúkla bližšie neidentifikovaná osoba meno F.. F. sa s obžalovaným nestretol, lebo si to tak želal F.. Platba prebehla v hotovosti tak, že peniaze z kufríka S. I. odovzdal X. K. a ten F.. Lászlo, K. ako odmenu obdržal asi 1 000 €, cena jedného vrúbľa mala byť asi 100 Sk (pôvodných korún). Obchod bol riadne zaúčtovaný, avšak jemu boli účtovné doklady odcudzené z jeho auta, krádež však na polícii neohlásil. Ďalšie účtovné doklady mal v sídle firmy na adrese X. XX, ale aj tieto doklady mu boli odcudzené. Ani túto krádež na polícii neohlásil. Čiže okrem mŕtvych, obchodne neaktívnych firiem a bez overiteľného sídla vystupuje vo veci neznámy F. a celý obchod je zakončený dvojnásobnou a polícii nenahlásenou krádežou dokladov. Nemožno zároveň prehliadnuť vyjadrenie znalca Ing. Mezey, PhD., že cena predávaných euroočiek bola vysoko nadhodnotená oproti certifikovaným euroočkám a podľa znalca celá transakcia potom nemala ekonomický zmysel. Na doplnenie možno uviesť protokol Daňového riaditeľstva SR č. I/183/94624/2010/HorJ z 30.08.2010 o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly k spoločnosti X., s. r. o., XXX XX X. XX, ktorú zastupoval občan Maďarskej republiky X. K.. Na adrese X. č. XX, v sídle tejto spoločnosti sa v čase miestneho zisťovania nachádzal neobývaný, nezariadený rodinný dom bez označenia sídla spoločnosti, pričom jednotliví dodávatelia energií a služieb uviedli, že spoločnosť X., s. r. o. X. XX nie je odberateľom vody, elektriny ani zemného plynu, zakladateľom a disponentom účtu v ČSOB, a. s. je S. I., táto nehnuteľnosť patrí spoločnosti J.-SM A. N., s. r. o. I. G. XX, ktorú zastupuje konateľ S. I.. Spoločnosť X., s. r. o. nie je platiteľom dane z nehnuteľnosti, nemá na obecnom úrade nahlásené žiadne prevádzkové priestory a jednotlivé zásielky sa z tejto adresy prevažne vracajú neprevzaté. V rámci inej daňovej kontroly obžalovaný S. I. uviedol, že on túto spoločnosť v roku 2009 (predtým s názvom Y. X. SK, s. r. o. ) predal do Maďarska. Ďalšou dôležitou skutočnosťou v neprospech obžalovaného je to, že obžalovaný mal uvádzať do obehu množiteľský materiál bez toho, aby bol držiteľom príslušného osvedčenia vydaného ÚKSUP-om. Ak sa vrúble odoberajú zo stromov, ktoré nie sú uznané na produkciu vrúbľov, sú porušované ustanovenia zákona č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, ako aj ustanovenia vyhlášky č. 364/2007 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 12. júla 2007 o vykonávaní uznávania a skúšania množiteľského materiálu pestovaných rastlín. Podľa § 6 tejto vyhlášky o vydávaní osvedčenia a evidencii dodávateľov, materiál môže uvádzať do obehu iba držiteľ osvedčenia od ÚKSUPu. Podľa správy Ústredného Kontrolného a Skúšobného Ústavu Poľnohospodárskeho v Bratislave z 24.01.2011 podľa prílohy č. 5 k nariadeniu vlády č. 199/2005 Z. z. rastliny a rastlinné produkty jablone (Malus Mill.) musia byť pri presune v rámci EÚ i SR sprevádzané rastlinným pasom. To sa v prejednávanej veci nedodržalo. Každý, kto pestuje, vyrába alebo dováža rastliny, rastlinné produkty a iné predmety, alebo prevádzkuje spoločný sklad, distribučné stredisko alebo baliareň rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov a u koho sa vyžaduje úradná rastlinolekárska kontrola, je povinný podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 8, 9 a 14 a § 13 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 199/2005 Z. z.) požiadať kontrolný ústav o zápis do registra výrobcov a dovozcov a súčasne môže požiadať o oprávnenie na vydávanie rastlinných pasov, najviac v rozsahu činností, na ktoré sa registroval. V takomto prípade rastlinné pasy vydáva a eviduje registrovaná osoba. Rastlinné pasy je potrebné uchovávať najmenej po dobu jedného roka a výrobca musí viesť evidenciu vydaných rastlinných pasov. Rastlinné pasy sa nevystavujú pri použití očiek v rámci jedného podniku na účely vlastného použitia. Obžalovaný neuvádzal, že použil očká na účely vlastného použitia. Vyššie spomenutej výpovedi svedka X. K. nie je možné veriť ani z ďalšieho dôvodu. Svedok tvrdil, že euroočká v počte cca 30 mil. kusov nakupoval od slovenských dodávateľov. Ich názvy však nevedel uviesť, hoci ide o vysoké, opakovane nakupované počty euroočiek a teda aj o značnú investíciu, ktorú by si mal a mohol každý podnikateľ zapamätať aj z hľadiska jej úspešnosti či neúspešnosti. Na overenie tvrdení svedka X. K. boli v priebehu vyšetrovania oslovení všetci podstatní pestovatelia jabloní a do úvahy prichádzajúci potenciálni dodávatelia euroočiek. Ani jeden z nich nepotvrdil obchod s euroočkami so žiadnou zo spoločností obžalovaného S. I. alebo X. K.. Niektoré z oslovených obchodných spoločností patria k najväčším pestovateľom jabĺk, pritom vôbec neobchodovali s porovnateľným množstvom euroočiek. Pokiaľ dodali jablčné vrúble, tak len v malých množstvách a v zásade s vystaveným rastlinným pasom. Ide o spoločnosti Csicsói Alma, s. r. o. Čičov (výmera jablčného sadu 13,19 ha), Agrotop Topoľníky, a. s. (65 ha), Ľ. Šalgovič, Golden Ružindol (12 ha), Ing. I. Šuhaj, Veľký Krtíš (0,92 ha), Poľnohospodár, a. s. Nové Zámky (56,75 ha), Kraintek, s. r. o. Podhájska (výmeru sadu neuvádza), Ing. P. Konvička, Dolný Ohaj (10 ha), Juraj Bartoš, Nové Zámky (výmeru sadu neuvádza), Ing. A. Ďurčanský, Mojmírovce (0,612 ha), SOŠ vinársko-ovocinárska Modra (0,42 ha), Fructop, s. r. o. Ostratice (190 ha), Pomi, s. r. o. Svrčinovec (výmeru sadov neuvádza), Danubius Fruct, s. r. o. Dunajská Lužná (107,43 ha), PD Čachtice (51,35 ha), PD podielnikov Veľké Uherce (38,08 ha), Bioplant, s. r. o. Ostratice (96 ha), Ondrej Ťažár, SHR Lefantovce (9,71 ha), Záhradníctvo Ján Šoka - SHR Krakovany (1,20 ha), Adivit, s. r. o. Nitra (4,5 ha), M. Duračka, SHR Veselé (0,05 ha), Ing. M. Božík, Báb (8,51 ha), J. Radačovský, SAD-POL Podhorany (1 ha), Biodynamic Libichava, s. r. o. (výmeru sadov neuvádza), Ing. P. Horváth - PVOZ SHR Mostová (17,65 ha), Ing. V. Kompas, Nitra (37,14 ha), PPD Trhové Mýto (výmeru sadov neuvádza), PD Chtelnica (3,89 ha), Silba, s. r. o. Dubník (32,55 ha), Ing. P. Čagánek Ivánka pri Dunaji (výmeru sadov neuvádza), Dolina, s. r. o. Veľká Dolina (30,41 ha), Dan-Farm, s. r. o. Blahová (výsadbu stromov v r. 2010 likvidovali), Plantex, s. r. o. Veselé pri Piešťanoch (106,1 ha sadov a 241,53 ha škôlok) - táto spoločnosť je registrovaná v registri množiteľov ÚKSUP Bratislava a zatiaľ ako jediná z vyššie uvedených spoločností produkuje úradne prihlasovaný, evidovaný, kontrolovaný a uznaný množiteľský materiál - vrúble, očká jabloní, na ktoré vystavuje rastlinné pasy a odovzdáva ich odberateľom, pričom počet uznaných očiek v jednotlivých rastlinných pasoch predstavoval číslo od 1 200 do 12 000 a počet kusov očiek len od 150 do 500. Ani táto spoločnosť však so spoločnosťami obžalovaného S. I. a X. K. neobchodovala. Rovnako aj ďalšie spoločnosti Agrosun, spol. s r. o. Dunajská Streda (45 ha), Gejza Varga, Kravany (17 ha), Ing. J. Medovarský, Trnava (0,6 ha), PD Hrušov (43,84 ha) nepotvrdili obchod s euroočkami so žiadnou zo spoločností obžalovaného S. I. alebo X. K.. Zaujímavé bolo vyjadrenie pestovateľa Dokoupila z Pruského (0,25 ha sad a 1,5 ha škôlka) v tom, že podľa jeho skúsenosti by inkriminované množstvo euroočiek v zmysle dožiadania (t. j. 28,7 mil. ks) “stačilo pre všetky slovenské ovocné škôlky na cca 50 rokov, alebo by pokrylo ročnú produkciu očiek snáď celej EÚ. Preto si myslím, že uvedenými pánmi obchodované očká na žiadnych stromoch nenarástli, ale vznikli na faktúrach uvedených spoločností.“ Ďalšími podnikateľskými subjektmi sú Ing. N. zo Sabinova (2,04 ha), Agrofruct, spol. s r. o. Čierna Voda (6,5 ha) - táto spoločnosť v roku 2010 vyprodukovala 162.500 ks očiek, z toho 130.730 ks bolo použitých pre vlastnú potrebu a zvyšok, najviac v počte 13.810 ks, bol pre jedného pestovateľa predaný s rastlinným pasom, Ing. J., OOŠ Kraľovany (1 ha), Novafruit Nová Ves nad Žitavou, s. r. o. (3,34 ha), PDP Veľké Uherce (38,08 ha), Hannibal, s. r. o. Bratislava (20 ha), Biocentrum, s. r. o. Želiezovce (5,74 ha), OVD-OD Dvory Nad Žitavou (155,52 ha), Ing. M. Q., Sereď (sad predaný v máji 2010), Fersico, s. r. o. Kravany nad Dunajcom (od r. 2010 sa výrobou ovocia ani produkciou štepov nezaoberajú), Centrum rozvoja záhradníctva, s. r. o. Prievidza (5 ha) a E. G., Baloň (0,72 ha). Na tomto mieste prvostupňový súd považuje za vhodné uviesť, že na niektorých hospodárskych dvoroch firiem obžalovaného sa určite nachádzali uskladnené ovocné stromčeky určené na výsadbu a aj boli vysadené. Takéto konštatovanie má oporu v obsahu výpovede svedkov U., S., O., H., H., E., K., G.. Možno pripustiť aj existenciu ovocných štepov, ale iba minimálneho množstva. Výpovede svedkov D., M., G., G. a X. sa nezhodujú navzájom, pričom časť z týchto svedkov vypovedá aj o euroočkách, o ich polievaní a neskoršom vysádzaní. Štepy však určite sadiť nemožno, preto išlo vo výpovediach časti svedkov o sadenice ovocných stromčekov. Dodanie vrúbľov od vyššie spomenutých producentov pre niektorú z firiem obžalovaného nebolo dokázané, preto nie je možné uvažovať o tom, že by mal obžalovaný väčšie množstvá vrúbľov - euroočiek na svojich hospodárskych dvoroch. Dôkazom svedčiacim proti obžalovanému a teda proti reálnosti obchodov s euroočkami je aj znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo č. 2/2012 podaný Ing. Gdovinom. Znalec zistil analýzou predložených účtovných dokladov, že stavy zásob euroočiek v jednotlivých spoločnostiach nebolo možné objektívne vysledovať, z existujúcich evidencií nebolo zistiteľné, v ktorých spoločnostiach boli vytvárané, komu patrili sady, z ktorých bolo reálne možné pri takýchto vysokých objemoch predmetné euroočká získať a chýbala väzba na kvalifikovanú pracovnú silu spôsobilú pre takéto úkony. Z účtovných dokladov nie je ani zrejmé, či išlo výlučne o jabloňové euroočká alebo aj o očká z iných ovocných stromov. Dôležitou skutočnosťou je to, že tento znalec sa so spoločnosťou N., s.r.o. Košice pri skúmaní dokladov nestretol. Znalec poukázal aj na zistené transakcie medzi spoločnosťami, ktorých konateľom bola tá istá osoba a z hľadiska rentability obchodov veľmi významnou skutočnosťou je, že suma za sprostredkovanie predaja euroočiek sa pohybovala temer v rovnakej výške ako bol objem predaných euroočiek. Čiže sprostredkovateľská provízia bola 29-krát vyššia ako bola celková marža z predaja týchto euroočiek, čo je z daňového pohľadu neprípustný, daňovo neuznateľný náklad. Znalec upozornil aj na slovenské pokladničné doklady vyhotovované v slovenčine maďarskou stranou, čo je neobvyklé, pričom išlo o stovky miliónov slovenských korún uhrádzaných v Maďarsku. Znalec zdôraznil, že nebolo preukázané, že tovar bol vyexpedovaný a predaný a neboli predložené ani podklady týkajúce sa prepravy tovaru. Treba na tomto mieste zdôrazniť podozrivú ľahkosť uzavretia veľkého obchodu so zahraničím, keď obžalovaný, taký opatrný pri obchodovaní na Slovensku, keď vo firmách nemal spoločníka, lebo verí iba sám sebe, lebo sám seba neokradne, ale pri intrakomunitárnych miliónových obchodoch vôbec nevie uviesť konkrétne meno osoby zastupujúcu maďarskú stranu, nevie či rokuje s majiteľmi firmy, konateľmi či sprostredkovateľmi, neuvádza, či si vôbec overil firmu, s ktorou uzatváral obchod a totožnosť osôb, s ktorými rokoval, či nejde o podvodníkov, nevypovedal ako si overil pravosť prevzatých peňazí, keď na Slovensku obchodoval sám so sebou a „z ruky do ruky“ si vyplácal peniaze z kufríka. Inak povedané, všetky okolnosti uzavretia obchodu s maďarským partnerom absolútne popierajú všetky zaužívané a „bezpečnostné“ kroky obžalovaného praktizované pri obchodovaní na Slovensku, pričom obžalovaný nijako nevysvetlil, prečo pri miliónových obchodoch s maďarským partnerom svojím postupom absolútne poprel svoje obchodné zvyklosti. Jediné aké-také vysvetlenie obžalovaného, že tovar dodal do zahraničia a nie je povinný skúmať, čo je s tovarom ďalej v zahraničí je síce pravdivé, ale nedokazuje uzavretie obchodu. A vystavenie slovenských účtovných dokladov maďarskou firmou spolu s obsahom výpovede svedka S. S. o absolútnej fiktívnosti dodania euroočiek do Maďarska firme, ktorej konateľ je mŕtvy niekoľko rokov pred uzavretím obchodu už len dokresľuje úplne podvodný a fiktívny charakter obchodov s euroočkami. V roku 2009 a 2010 sa mal obchod s euroočkami uskutočniť aj medzi spoločnosťami obžalovaného I.-E, s. r. o. X., X. a A.-S. s dodávku euroočiek pre spol. Y. SK, s. r. o. X. a konečným odberateľom euroočiek maďarskými spoločnosťami S.-Jó a H.-S., ktorých štatutárnym zástupcom bol v roku 2009 a 2010 S. S.. Svedok S. S. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obchod medzi jeho spoločnosťami a spoločnosťou Y. SK obžalovaného S. I. v skutočnosti neprebehol. Boli to obchody len na papieroch -dokladoch, lebo iba doklady boli reálne vyhotovené. Svedok S. S. z pohľadu prvostupňového súdu vierohodne vysvetlil zmenu vo svojich výpovediach, motív svojho konania tak vo vzťahu k fiktívnosti uzavretých obchodov ako aj vo vzťahu k zmene výpovede. Treba dodať, že pri výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok pôsobil úprimne, bez snahy krivo obviňovať obžalovaného z niečoho, čo nie je pravda. Presvedčivo a logicky zdôvodnil ním spáchanú trestnú činnosť, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený v inom konaní podľa oboznámeného rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok pod sp. zn. PK-1T 13/2012 z 25. mája 2012. Súd preto neuveril tvrdeniu obžalovaného, že svedok S. S. konal účelovo. Obžalovaný síce tvrdil, že ovláda maďarský daňový zákon, lebo má firmy aj v Maďarsku, preto vie, že svedkovi ako obvinenému z daňového deliktu za nezaplatenie 5 miliárd forintov, hrozí v Maďarsku uloženie trestu 20-25 rokov a svedok to vie, keď si vymenil právnika. Ten právnik mu poradil, ako sa dá z tejto sadzby ujsť, takže mu poradil aj to, že netreba priznať legálnosť tovaru. Preto podľa názoru obžalovaného svedok S. S. zmenil svoju výpoveď. Z trestného spisu je podľa obžalovaného známe, že svedok uzavrel dohodu s prokurátorom, kde dostal 5 rokov na slovenskej strane s tým, že mu bolo sľúbené, že bude na výkon trestu dodaný do Maďarska, tak je jeho výpoveď účelová, lebo si svedok ušetril 20 rokov väzenia a podľa skutočností bol tovar speňažený na čiernom trhu bez faktúr a tým pádom svedok neodviedol z toho daň. Tvrdenia obžalovaného o nákupe euroočiek od slovenskej firmy N. Košice nepotvrdil ani svedok Mgr. I., ktorý robil účtovníctvo pre spoločnosti obžalovaného. Tento svedok nepozná firmu N., v súvislosti s účtovaním euroočiek pre spoločnosti obžalovaného sa názov takejto firmy nevyskytol. V súvislosti so zmienkou obžalovaného o speňažení tovaru na čiernom trhu považuje prvostupňový súd za potrebné uviesť, že obžalovaný vždy našiel vysvetlenie, aby interpretoval dôkazy svedčiace proti nemu vo svoj prospech, účelovo preformulovával výpovede svedkov svedčiacich proti nemu a znalcov a čo je tiež významné, nikdy pre svoje tvrdenia nepredkladal podporne dôkazy. Teda na konanie svedka S. S. obžalovaný reagoval tak, že tovar skončil speňažený na čiernom trhu, ale neuviedol nič konkrétne, teda kde na čiernom trhu, za akú sumu, ktoré osoby sa na tom mali podieľať ani ďalšie údaje k tomu neuviedol. Keď vypovedal znalec k vrúbľom - euroočkám, vtedy obžalovaný už o čiernom trhu nehovoril nič, ale vedel, že euroočká skončili v Číne, v Indii, znovu však bez uvedenia čo len jediného dôkazu a bez uvedenia pôvodu odkiaľ takúto informáciu má. K lykožrútom: Vo veci bolo podané odborné vyjadrenie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene z 21.02.2012. Z množstva 4.829,55 m3 dovezeného dreva (podľa údajov v trestnom spise) mohlo vylietať v priemere len okolo 120 - 140 miliónov lykožrútov, avšak v žiadnom prípade nie v zimných mesiacoch november až február. Obdobie liahnutia lykožrútov spadá v podmienkach Slovenska do troch hlavných období - máj (lykožrúty 1. generácie), júl (lykožrúty 2. generácie), prípadne v teplých rokoch september (lykožrúty 3. generácie), pričom môže byť časovo posunuté až o jeden mesiac v závislosti od nadmorskej výšky, priebehu počasia a teplotných pomerov. Po vyliahnutí ostáva lykožrút pod kôrou len po dobu približne 1 - 2 týždňov a potom sa vyrojí. Počas zimy sa lykožrúty neliahnu, ak však na jeseň nevyleteli (napr. z dôvodu nepriaznivého počasia), môžu prezimovať pod kôrou a vyletieť až na jar, keď teplota počas niekoľkých dní dosiahne aspoň 17 °C. Ani po odkôrnení nie je ľahké zhrnúť lykožrútov z kôry na lopatku, pretože väčšina chrobákov je zavŕtaná v chodbičkách v kôre a voľne nepobehujú. Išlo by o veľmi prácny a časovo náročný spôsob zberu chrobákov a prakticky ťažko predstaviteľný. Navyše lykožrút sa pod kôrou nevyskytuje vo veľkej početnosti, na 1 dm2 kôry sa nachádza v priemere len 3 - 10 lykožrútov v závislosti od stupňa obsadenia kmeňa. Ako klasické lapáky v žiadnom prípade nemožno využiť narezané kotúče z kmeňov s dĺžkou 10 cm a hrúbkou 25 - 45 cm, ako to uvádza obvžalovaný. Lykožrúta smrekového lákajú chemické látky uvoľňované vädnutím lyka, teda spodnej časti kôry, nie sú lákané „vôňou čerstvého dreva.“ Lykožrút smrekový preto vždy nalieta na kôru, nie na rezné plochy dreva. V uvedenom prípade by teda lykožrút mohol nalietať len na kôru o obvode narezaných kotúčov (aj to je málo pravdepodobné vzhľadom na dĺžku kotúčov len 10 cm), nie na reznú plochu kotúčov, odkiaľ by sa potom zbieral podľa vyjadrenia obžalovaného. Lákacia schopnosť týchto „lapákov“ pre lykožrúta smrekového je veľmi nízka. Navyše lykožrút smrekový po vylietaní z kôry nenalieta hneď na vhodný materiál. Väčšina vylietaných chrobákov najprv prelieta na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov až kilometrov (až do spotrebovania tzv. tukového telieska v tele - správanie zabezpečujúce rozptyl populácie lykožrútov v prírode) a až potom nalieta na vhodný materiál. Podľa STN 48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách sa odchyt lykožrúta realizuje tromi spôsobmi: 1) pomocou feromónových lapačov (špeciálne technické zariadenia rôzneho tvaru s feromónovým odparníkom na lákanie lykožrúta smrekového a odchytovou nádobou, kde sa odchytené lykožrúty zhromažďujú) 2) klasickými lapákmi (spílený a odvetvený čerstvý kmeň smreka, na ktorý nalietavajú lykožrúty následne sa po určitej dobe takýto kmeň odkôrňuje alebo chemicky asanuje vhodným insekticídom, aby z neho lykožrúty nevylietli do porastu) 3) otrávenými lapákmi (čerstvé jednometrové polená z kmeňa smreka celopovrchovo postriekané vhodným insekticídom, postavené do trojnožky so zaveseným feromónovým odparníkom na zvýšenie lákacej schopnosti). Vo všetkých prípadoch sa odchyt vykonáva zásadne vo vegetačnom období v čase rojenia lykožrútov, t. j. od apríla do septembra. Ako dôkazne neudržateľné treba vyhodnotiť vyjadrenie obžalovaného o počte lykožrútov, ktoré mal priamo na skládke guľatiny, ktorej bolo spolu okolo 48.000 m3. Podľa fotodokumentácie uskladnenej drevnej hmoty na skladoch spoločnosti obžalovaného, konkrétne podľa viditeľných makroskopických znakov na fotodokumentácii (opad kôry, stupeň hnilobnosti na čelách kmeňov a pod.) je guľatina stará najmenej 2 - 3 roky. Nemôže potom obžalovaný tak, ako to urobil na hlavnom pojednávaní pomocou kalkulačky vykonať jednoduchý matematický úkon, ktorým je vynásobenie počtu metrov kubických guľatiny s maximálnym počtom výskytu jedincov lykožrúta v metri kubickom ( z 1 m3 môže vyletieť cca 25 000 chrobákov pri plnej obsadenosti čo nebýva pravidlom ani v čase kalamity!) ktorý údaj ako teoretický uviedol svedok Ing. H., lebo tak to v prírode nefunguje ako svedok uviedol. Ak bolo drevo privezené na sklad v takom stave, aký je zachytený na fotodokumentácii (t. j. vo väčšine prípadov bez kôry, o čom by svedčila neprítomnosť opadanej kôry na záberoch), lykožrút smrekový sa tam určite nenachádzal. Podľa odborného vyjadrenia Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica z 09.01.2012 na základe doloženej fotodokumentácie na skladoch dreva spoločnosti obžalovaného podľa vizuálneho posúdenia ide vo väčšine o starú a už neatraktívnu drevnú hmotu pre rozmnožovanie a samotný vývoj lykožrúta smrekového. Značná časť nafotenej drevenej hmoty na hromadách bola bez kôry, čo znamená, že na takomto dreve nie je už možné, aby sa lykožrút smrekový rozmnožil, uskutočnil všetky štádiá vývoja. Na fotografiách je zreteľne vidieť pozdĺžne a priečne vysušené trhliny v dreve, a tým aj kôra spolu s lykom sú neatraktívne pre lykožrúta smrekového. Je to stará, už opustená (vyletená) drevná hmotu od podkôrneho hmyzu. Aj v takejto drevnej hmote sa síce môže nachádzať lykožrút smrekový, ale len v tej časti, kde je kôra a aj to len v úplne malom množstve. Národné lesnícke centrum - National Forest Centre - Lesnícky výskumný ústav Zvolen - Stredisko lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica (ďalej len NLC) podal spolu 6 odborných vyjadrení, a to dňa 01.02., 18.03., 31.08., 18.10.2011, 07.01. a 05.06.2012. Okrem iného uviedlo, že kvalifikovaný odhad počtu odchytených chrobákov v smrekových lesoch na celom Slovensku je podľa NLC za rok 2008 počet 1,4 mld. ks, za rok 2009 1,9 mld. ks a za rok 2010 viac ako 900 mil. ks. Podľa NLC na hromadný odchyt lykožrúta smrekového sa používajú feromónové lapače, z ktorých sa lykožrút vyberá v pravidelných intervaloch (7 - 14 dní, podľa intenzity rojenia). Pri jednom odbere v júli môže byť v jednom lapači za 14 dní odchytených aj 25 tis. chrobákov. Najpočetnejšie odchyty sú v júni a júli. Druhou metódou sú lapáky, tu sa však jedince lykožrúta neodchytávajú fyzicky, ale kôra lapáka, kde je lykožrút prítomný a založil následnú generáciu sa buď ošetrí chemicky alebo odkôrni a spáli. Iné spôsoby odchytu lykožrúta smrekového sa na Slovensku nepoužívajú. Zber lykožrúta smrekového spôsobom, že z odpíleného stromu sa jedince vytriasajú, ako to uviedol obžalovaný je nepredstaviteľný a podľa NLC nerealizovateľný. Iným mechanickým spôsobom sa dá získavať lykožrút po odkôrnení kôry len ručne, napr. pomocou pinzety alebo spomínaným „vytriasaním“, ale len z odkôrnených častí kôry z vnútornej strany, kde sa lykožrúty vyvíjajú a dokončujú zrelostný žer, avšak niektoré jedince sú aj tak zavŕtané v kôre (tie by sa získali len prácnym rozlamovaním kôry). Chrobáky žijú v kôre krátku dobu a sú dobrými letcami. Preletia až 8 km vzdialenosť. Takže ak ich živých niekto vytrasie, odletia, aby sa skryli. Keď sa odkôrňuje v lete, čo ide ľahko, chrobáky po odkrytí kôry sú aktívne a odlietavajú alebo sa zavrtávajú do kôry. Potom kôru treba prelámať, aby z nej vypadali chrobáky, ktoré padajú do drviny z kôry pod rukami. Preto NLC zastáva názor, že ak by boli chrobáky získavané z kôry, boli by vo vzorkách aj kúsky kôry. Chrobáky v zime po namáhavejšom odkôrnení neodletia tak rýchlo alebo vôbec (vyzerajú ako mŕtve), avšak v zime sa kvôli menšiemu obsahu vody v lyku už oddelená kôra ľahšie láme a drví. Národné Lesnícke centrum Banská Štiavnica preskúmalo predložených 7 vedier s lykožrútom po prehliadke nebytových priestorov v obchodných spoločnostiach obžalovaného, s ktorými obžalovaný mal obchodovať a kŕmiť. Z následne vypracovaného odborného vyjadrenia NLC z 18.03.2011 okrem iného vyplynulo, že chrobáky vo vzorkách boli zdeterminované do druhu ako lykožrút smrekový (Ips typographus). Všetky chrobáky boli dospelé, neboli zistené štádiá vajíčka, lariev, kukiel a ani mladých, tzv. žltých chrobákov. Vo vzorkách neboli zvyšky kôry. Takto druhovo a vekovo homogénna vzorka chrobákov mohla byť získaná len z feromónových lapačov, v ktorých je uložený druhovo špecifický feromón, ktorý láka len 1 druh chrobákov v dospelom vývojovom štádiu. Chrobáky získané z kôry by boli druhovo rôzne (aj lykožrút smrečinový, lykožrút lesklý) a to nielen v rámci rodu lykožrút, ale ja zo skupiny fúzačov, krasoňov atď. Taktiež by sa vyskytovali v rôznom vývojovom štádiu. V prejednávanej veci bol dňa 31.05.2012 vykonaný vyšetrovací pokus za prítomnosti obžalovaného a zástupcov ŠL TANAPu Ing. M. a NLC Ing. H., PhD. Obžalovaný počas pokusu demonštroval svoje tri spôsoby odchytu - zberu lykožrúta. Prvý spôsob bol obíjanie kmeňov vykladaných z áut, počas ktorého opadávala kôra a z opadanej kôry metličkou a lopatkou jeho pracovníci zhŕňali chrobáky lykožrúta smrekového do vedier, ktoré sa uzatvárali. Druhý spôsob bol zložený z narezania zdravého kmeňa s priemerom cca 20 - 40 cm na cca 10 cm dlhé klátiky, ich následného poukladania do tzv. pyramídy pozostávajúcej z 3 klátikov okolo celej gelby kmeňov na sklade. Pod vrchný klátik sa mohli, ale aj nemuseli, ukladať feromónové odparníky pre zvýšenie atraktivity týchto klátikov. Klátiky boli dočista vyzametané od pilín a nečistôt. Približne po 30 dňoch sa klátiky vymieňali za čerstvé. Chrobáky následne prilietavali na povrch klátikov a metličkou sa zametali do vedier. Tretí spôsob znázornil pripojenie 1 m dlhého klátu vyrezaného z čerstvého nepoškodeného (alebo aj staršieho) kmeňa s priemerom 20 - 40 cm ku napr. betónovému elektrickému stĺpu drôtom alebo šnúrkou. Ku kmeňu bol pripojený (klincom pribitý) vinársky lievik a pod lievikom bola zberná nádoba (zatvárateľné vedro). Na vrchnú časť klátu sa ukladal 10 cm dlhý klátik, ktorý bol pripravený v predošlej metóde a slúžil na lákanie chrobákov. Na tento 1 m dlhý klát sa ešte pripol feromónový odparník. Chrobáky mali prilietavať na kmeň kvôli atraktívnemu buď 2 m klátu alebo 10 cm klátiku, alebo feromónovému odparníku. Chrobáky buď priamo padali do lievika, lebo na jeho okraji bol feromón alebo sadali na reznú plochu klátika a boli zhŕňané do lievika a prepadávali do vedra. Odborné vyjadrenie NLC z 05.06.2012 uvádza, že žiadnym z týchto spôsobov nebolo možné zberať chrobáky, pričom v závere tohto odborného vyjadrenia je doslovne uvedené: „Treba poznamenať, že metódy boja s podkôrnym hmyzom sa vyvíjajú už aspoň od polovice 19. storočia. Feromónové lapače prišli do praxe v polovici 70. rokov 20. storočia a stále sa vylepšujú. Metódy sa vyvíjajú v celej Európe a Severnej Amerike, ale aj v iných častiach sveta. Predložené metódy masívneho odchytu lykožrúta smrekového S. I. sú výsmechom lesníctvu a lesníckej vede. Žiadna z uvedených metód nemá teoretické predpoklady zabezpečiť chrobáky z drevnej hmoty uloženej na sklade dreva vo Sv. S.. Pri pokuse v tento deň od 09.00 do 13.00 sa podarilo odchytiť 2 kusy chrobákov!“ Napokon treba poukázať aj na Odborné stanovisko Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica z 11.06.2012 vypracované k vyšetrovaciemu pokusu o zbere lykožrúta konaného dňa 31.05.2012. Uvádza, že pre účely potvrdenia prítomnosti lykožrúta smrekového sa v zmysle STN 48 2711 vykonalo zisťovanie jeho početnosti na 1 dm2 oddelenej kôry z dopravenej drevnej hmoty, ktorá ako vzorka zodpovedala požiadavkám pokusu. Na oddelenej časti kôry sa vyskytovali tri obsadené závrty s prítomnosťou lykožrúta smrekového, čo v zmysle STN 48 2711 je „silný stupeň napadnutia“ drevnej hmoty. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný obvinený S. I., že ide o silne naletenú (obsadenú) drevnú hmotu. Všetky vyššie uvedené hodnotenia zberu lykožrúta obžalovaným sú hodnotenia odborníkov, exaktne získané a každoročne preverované v praxi a založené na dlhoročných vedeckých metódach. Na ich nerešpektovanie, či dokonca vyvrátenie nestačí jednoduché konštatovanie obžalovaného, že „oni sa zaoberajú likvidáciou lykožrúta a ja sa zaoberám jeho zberom a obchodom.“ Zvlášť preto nie, lebo obžalovaný nedokázal doložiť nič konkrétne, preukazné, ako mu to vytýkal či už znalecký posudok Ing. Gdovina alebo zistenia kontrolórov Daňového riaditeľstva SR. Podľa názoru prvostupňového súdu je viac ako pozoruhodné, že obžalovaný tvrdí, že má svoje postupy zberu lykožrúta, čo samozrejme môže mať, zároveň sa však snaží deklarovať, že tie jeho spôsoby zberu sú podstatne úspešnejšie ako spôsoby likvidácie lykožrúta Štátnymi lesmi, ale nikdy obžalovaný neuviedol, že tento spôsob zberu si dal alebo chce dať patentovať ako svoje know-how, keď zároveň uviedol, že jeho spôsoby zberu keby vedeli Štátne lesy, tak mu to „vyfúknu“. Tiež je zaujímavé, že obžalovaný poukázal na obsah novinového článku, kde mu predstaviteľ Štátnych lesov mal ponúknuť vyzbieranie lykožrútov lesoch SR, pritom sa opakovane snažil dokázať, že s niekoľkými pracovníkmi dokázal nazbierať oveľa efektívnejšie ako Štátne lesy lykožrúta, ale nikdy neponúkol Štátnym lesom oficiálnu ponuku na efektívnejší zber lykožrúta oproti prostriedkom, ktoré Štátne lesy dostávajú zo štátneho rozpočtu. Uvedené treba vyhodnotiť tak, že obžalovaný v skutočnosti nemá efektívne metódy zberu lykožrúta a už vôbec nie v množstvách, ktoré deklaroval ako nazbierané v účtovných dokladoch. Na tomto mieste prvostupňový súd považuje za vhodné poukázať aj na dôkaz predložený obžalovaným na hlavnom pojednávaní - správu TASR z 5. augusta 2012: Na Orave nazbieralo 1539 ľudí takmer 154.000 lykožrútov (zv. č.91, č.l.2253). Tento dôkaz predložený obžalovaným v snahe podporiť jeho tvrdenia k fungovaniu zberu lykožrúta v množstvách tvrdených obžalovaným vo svojej podstate svedči podľa názoru súdu proti obžalovanému. Z obsahu správy je zrejmé, že 1539 ľudí nazbieralo od 3.8.2012 od rána do 5.8.2012 153.900 lykožrútov. Keďže išlo o pokus o ustanovujúci rekord, je dôvodné sa domnievať, že boli pre to vytvorené aj zodpovedajúce, maximálne priaznivé podmienky. Podľa slov riaditeľa pretekov, úlohou bolo premiestniť lykožrúta smrekového z lapača alebo z napadnutého stromu. Podľa slov Igora Svítoka zo spoločnosti Slovenské rekordy „Šlo to pomalšie, ako sme si mysleli, je to dosť náročné.“ Zároveň treba poukázať na množstvo zberačov- až 1539 osôb sústredených na pripravené miesto, na vopred pripravené podmienky pre zber lykožrúta a to všetko so snahou vytvoriť rekord a napriek tomu všetkému výsledok bol ten, že v prepočte jeden zberač nazbieral iba 100 lykožrútov za dva a pol dňa. Zostáva preto stále záhadou, ako obžalovaný dokázal v krátkom časovom úseku s O. H., niekoľkými brigádnikmi z Maďarska a bližšie neuvedeným počtom osôb s metličkami a lopatkami nazbierať stomiliónové počty lykožrúta, alebo inak povedané, obžalovaný ním tvrdené množstvo lykožrútov v účtovných dokladoch nikdy nenazbieral, tieto počty iba vymyslel a vedrá s „čistým“, jednodruhovým lykožrútom s najväčšou pravdepodobnosťou mohol získať od nejakého známeho lesníka, aby ich mohol použiť ako dôkaz. Ako na ďalší podporný dôkaz proti tvrdeniam obžalovaného o predaji lykožrúta a o následnom kŕmení bažantov lykožrútom treba poukázať na odborné vyjadrenie Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava zo 17.06.2011. Predmetné vyjadrenie potvrdilo, že lykožrúta smrekového alebo iný druh lykožrúta nie je možné používať ako samostatné krmivo pre bažanty, pretože nespĺňa ukazovatele dietetickej kvality podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 438/2006 Z. z. z 21. júna 2006 o nežiaducich látkach v krmive a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív, Príloha č. 3, Časť B Ukazovatele dietetickej kvality krmiva v ukazovateľoch: Číslo kyslosti tuku v mg KOH/g tuku krmiva, kde je u kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu uvedená najvyššia prípustná hodnota 50 mg KOH/g tuku krmiva a u KZ (kŕmna zmes) pre bažanty 60 mg KOH/ g tuku krmiva. Zistená hodnota skúmanej vzorky zaistenej u obžalovaného bola 134,6 KOH/g tuku (lykožrúta). Amoniak (NH3) v mg/kg krmiva, kde je u kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu okrem rybej múčky uvedená najvyššia prípustná hodnota 1 000 mg/kg krmiva a u rybej a krvnej múčky 3 000 mg/kg krmiva. Pre kŕmne zmesi je najvyššia prípustná hodnota 300 mg/kg krmiva. Zistená hodnota bola 12 480 m/ kg (lykožrúta). Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 439/2006 Z. z. z 21. júna 2006 o kŕmnych surovinách § 2 písm. p) je nevyhovujúcim krmivom krmivo, v ktorom sa odberom vzorky podľa úradného postupu odberu a následným rozborom podľa úradných metód skúšania krmiva alebo schválených metód skúšania krmiva zistí väčšia odchýlka, ako je hodnota tolerancie, alebo sa zistia iné nedodržania platných predpisov - viď. nedodržanie ukazovateľov dietetickej kvality v analytickom znaku číslo kyslosti tuku v mg KOH/g tuku krmiva a amoniak (NH3) v mg/kg krmiva. Podľa § 3 Požiadavky na kŕmne suroviny, odseku (2) na trh nemožno uvádzať kŕmne suroviny, ktoré sú podľa písm. e) rizikové pre zdravie ľudí, zdravie zvierat a životné prostredie a písm. f) nevhodné na predaj z kvalitatívneho hľadiska - viď. nedodržanie ukazovateľov dietetickej kvality v analytickom znaku číslo kyslosti tuku v mg KOH/g tuku krmiva a amoniak (NH3) v mg/kg krmiva. V zmysle Prílohy č. 1 tohto nariadenia sú v bodoch 12. a 13. definované všeobecné požiadavky na kŕmne suroviny živočíšneho pôvodu, pričom bod 12.1. a 13.1. uvádza, že kŕmne suroviny živočíšneho pôvodu nesmú mať pachy hnilobné, rozkladné, zatuchnuté, žlklé, spálené alebo iné atypické. Pritom predložená vzorka mala nepríjemný, intenzívne amoniakálny pach, a preto nespĺňa požiadavky na senzorické vlastnosti kŕmnych surovín. Dlhodobé kŕmenie krmivom s vysokým obsahom amoniaku môže spôsobovať degeneráciu pečene, edém pľúc a hemorágie na epikarde a endokarde. Vzhľadom na uvedené nie je možné lykožrúta použiť ako doplnkové krmivo pre bažanty. Aj v prípade týchto vyššie uvedených údajov ide opäť o exaktné údaje odborníkov v danej oblasti, preverené praxou ale neustále overované aj výskumom. Preto ani v tomto prípade nemožno vedecké, overené a zaužívané postupy spochybniť iba jednoduchým vyhlásením, že „bažanty to jedli“. Súd pripúšťa, že to bažanty mohli konzumovať v istom množstve, ale mohlo to byť spôsobené napr. aj hladom, ak o nich nebolo riadne postarané a potom hromadne hynuli, ktorý úhyn konštatovala časť svedkov aj keď veľmi neochotne, lebo tak vlastne vypovedali proti svojmu zamestnávateľovi, proti obžalovanému. Z pohľadu súdu rovnako ako z pohľadu daňových kontrolórov však išlo najmä o extrémne neekonomické krmivo, ako to vyplýva priamo z výpovede svedkyne Ing. D. I.. Táto svedkyňa ako kontrolórka daňového úradu porovnávala cenu lykožrúta, za akú ho predával obžalovaný s cenou zlata a najdrahšieho kaviáru z dôvodu, že sa je cena lykožrúta javila ako vysoká. Overením cien zistila, že jednotkové množstvo lykožrúta bolo drahšie ako jednotkové množstvo najdrahšieho kaviáru aj ako zlata. Veľmi výstižne preto menovaná svedkyňa reagovala, že obžalovaný mohol kŕmiť bažantov rovno kaviárom. Aj pre uvedené exaktné zistenie svedkyne treba hodnotiť obchodovanie obžalovaného ako ekonomicky absolútne neefektívne a tým aj fiktívne a takýto spôsob obchodovania obžalovaným bol vyvolaný obrovskou stratou spoločností patriacich obžalovanému a jednoznačne smerovali buď k získaniu odpočtu DPH alebo k uplatneniu a vyplateniu nadmerného odpočtu DPH. Že nejde iba o teoretické uvažovanie súdu svedčí obrovská suma vyplatených nadmerných odpočtov DPH, ktorá bude uvedená v ďalšej časti tohto odôvodnenia, pričom však bola daňovými orgánmi, ale aj znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo bolo objektívne zistené a konštatované, že spoločnosti obžalovaného boli dlhodobo v strate. Vo veci boli ako dôkaz zabezpečené aj vyjadrenia dôležitých výrobcov a predajcov feromónových vložiek. Lesvita, s. r. o. Makov, Unichem, spol. s r. o. Banská Bystrica, Agrofert Holding, a. s. Bratislava, Martin Novotný - Forestrynet Banská Štiavnica, Lesnícke náradie Grube Kováčová, Los-Agro, s. r. o. Spišská Nová Ves, Fytofarm, s. r. o. Bratislava a Chemina, s. r. o. Handlová. Všetky zhodne uviedli, že neobchodovali so žiadnou zo spoločností obžalovaného S. I.. Časťou dôkazov usvedčujúcich obžalovaného z toho, že obchody neboli reálne ako to opakovane tvrdil obžalovaný, ale v prípade euroočiek a lykožrúta fiktívne, čím došlo k spáchaniu prejednávanej trestnej činnosti, sú aj kontrolné zistenia daňových úradov vo firmách obžalovaného. Obžalovaný sa síce odvoláva tiež na zistenia daňových orgánov pri kontrolách, výsledkom ktorých bola „daňová povinnosť nula“ jeho firiem, ale ako to vysvetlil aj svedok Ing. A. vo svojej výpovedi, daňovú kontrolu je možné vykonať aj opakovane. Preto prvostupňový súd považuje za potrebné vo svojom rozhodnutí uviesť a prevziať aspoň časť zistení z kontrolnej činnosti daňových orgánov. Prvostupňový súd iba príkladmo uvedie niektoré dokumenty daňových orgánov, pretože tieto zistenia sa „chronicky“ opakovali v desiatkach protokolov a zápisníc o ústnom pojednávaní a tiež sa v predmetných dokumentoch objavovali odborné vyjadrenia už uvedené v tomto odôvodnení (Národné lesnícke centrum, ÚKSUP). Protokol DÚ Kráľovský Chlmec o výsledku zistenia z daňovej kontroly číslo I/183/12493-7000/2010/ HorJ z 26.01.2010 (zv. č. 10.11.1, č. l. 4270 a nasl. ku skutku č. 1) uvádza, že podľa zistení daňových orgánov po deklarovanom nákupe 5.762.689 ks jabloňových očiek odrody FUJI spoločnosťou G., s. r. o. obžalovaného S. I. od ďalšej spoločnosti obžalovaného S. I. N. Y., s. r. o. a deklarované intrakomunitárne dodanie do Maďarska firme K.-U. Kft. nebolo zrealizované i napriek tvrdeniu S. I. v Zápisnici o ústnom pojednávaní číslo I/182/12539-123225/2009/Kaná z 11.11.2009 spísanej s konateľom N. Y., s. r. o. (dodávateľ euroočiek pre G., s. r. o.) S. I. v súvislosti s výkonom kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2008, podľa ktorého „Konečným odberateľom je spoločnosť K.-U. Kft. z Maďarska. Neviem kto je majiteľom uvedenej spoločnosti. Ale máme zmluvu, aj preklad. Rokovania sa uskutočnili na Slovensku. Faktúra č. 30092008/S bola uhradená v hotovosti. Odberateľ z Maďarska zaplatil v hotovosti v slovenských korunách.“ Zamestnanci správcu dane konštatujú, že zdaniteľné obchody v tuzemsku, ako aj intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska nebolo reálne uskutočnené, boli vyhotovované faktúry za tovar fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva. Daňový subjekt si v daňovom priznaní neoprávnene odpočítal daň. Významnou skutočnosťou, že účtovné evidencie nie sú preukazné a dôveryhodné je vykazovanie záporných zostatkov v pokladniach,: - spoločnosť M., s. r. o., ktorá vykazuje v pokladni k 31.07.2009 stav -5,117.285,02 € a k 31.08.2010 stav -5,366.837,52 € - spoločnosť A.-S., s. r. o, ktorá vykazuje v pokladni k 31.03.2010 stav -27.823,21€ a k 30.06.2010 stav -2,454.861,63 € - spoločnosť Z., s. r. o., ktorá vykazuje v pokladni k 30.09.2010 stav -162.479,95 €. Záporné hodnoty v pokladni nie sú možné, keďže spoločnosť nemohla realizovať úhrady ak nemala k dispozícii finančné prostriedky. Takáto skutočnosť poukazuje na to, že nie za všetkými pokladničnými dokladmi boli reálne platby. Z výpovedí pracovníkov Daňového riaditeľstva SR a aj z listín zaslaných daňovými úradmi vyplynulo, že obžalovaný S. I. v daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty prevažne deklaruje ako výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Počas výkonu daňových kontrol a z finančnej analýzy bolo zistené, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach, neopustil sklady spoločnosti, tovar zmenil iba vlastníka a to tak, že z jednej spoločnosti, kde bol konateľom S. I. sa papierovo presunul do ďalšej spoločnosti, kde bol opäť konateľom. Z finančnej analýzy DR SR je preukázané, že spoločnostiam, v ktorých je majiteľom a konateľom S. I., bolo od roku 2007 až do 12 mesiaca roku 2010 vyplatených zo štátneho rozpočtu 986 miliónov pôvodných Sk prostredníctvom nadmerných odpočtov. Na dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva si v reťazci spoločností, v ktorých bol S. I. ako konateľ spoločnosti G., s. r. o. si podľa zistení daňového úradu vytvoril podmienky na neoprávnené odpočítanie dane z tovarov a služieb ako platiteľ tým, že predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Toto predstieranie je zrejmé aj z toho, že: - S. I. bol konateľom dodávateľských ako aj odberateľských spoločností, teda tovar „predával sám sebe“, a „kupoval sám pre seba“, - S. I. bol konateľom, alebo splnomocneným zástupcom dodávateľských aj odberateľských spoločností, teda tovar „predával sám sebe“, a „kupoval sám pre seba“, - dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami, v ktorých bol konateľom uzatváral „sám so sebou ústne“, - platbu za tovar, ktorá prebiehala vždy v hotovosti „platil sám sebe“, pričom systém platieb v hotovosti je podľa jeho tvrdení jeho obchodným tajomstvom, - tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, neopustil sklady spoločnosti, podľa jeho tvrdení zmenil iba vlastníka - z jednej spoločnosti, kde bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom S. I. prešiel do ďalšej spoločnosti, kde bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom S. I., - konateľ spoločnosti nedoložil zamestnancom správcu dane relevantné dôkazy o tom, že sa obchod deklarovaný faktúrami uskutočnil, že tovar reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník, - neexistujú žiadne doklady o preprave tovaru, - v účtovníctve nie sú zaevidované, a ako je zrejmé z podaného daňového priznania na dani z príjmov právnickej osoby, ani zúčtované žiadne režijné náklady za dodávky elektrickej energie, vodné, stočné, spotreba ostatných neskladovateľných dodávok, mimo spotreby PHM za celý rok 2008 vo výške 8.000,Sk (265,55 €), pričom S. I. sám v zápisniciach o ústnom pojednávaní deklaruje spoločnosť ako výrobnú spoločnosť v oblasti výroby drevených plotov, výroby drevených bedničiek a bední, - spoločnosť G., s. r. o. nemala žiadnych vlastných zamestnancov, i keď konateľ spoločnosti deklaruje faktúry za vykonané práce, ktoré mu mala vykonávať jeho vlastná spoločnosť, neúčtuje v súvislosti s vlastnou výrobou súvisiace výkony (z kontrolovaných len spoločnosť Z., s. r. o. v roku 2008 podľa Hlásenia o závislej činnosti a funkčných požitkov zamestnávala 132 zamestnancov, pričom v podaných daňových priznaniach deklarovala vlastnú činnosť), - spoločnosť G., s. r. o. nemala žiaden hmotný investičný majetok ani dopravné prostriedky, či už vlastné alebo prenajaté, zaúčtované v účtovníctve spoločnosti, - spoločnosť G., s. r. o. deklarovala intrakomunitárne dodanie maďarskej spoločnosti, v ktorej jeden z konateľov nemá o činnosti spoločnosti žiadne poznatky a druhý konateľ, ktorý mal obchody realizovať, zomrel skôr ako mala byť jeho spoločnosť K.-U. Kft. založená (o 6 rokov skôr), teda aj skôr ako mala byť podľa slov S. I. jeho spoločnosť odberateľom Euro hranolov a Euro očiek (tvrdenia konateľa spoločnosti G., s. r. o. boli v tomto prípade vyvrátené v rámci medzinárodnej výmeny informácií, keďže spoločnosť K.-U. Kft. reálne nepodnikala, nemohla uskutočňovať ani prepravu, posledné daňové priznanie na DPH podala za IV. štvrťrok 2006), - aj napriek tvrdeniu S. I., že odvoz tovaru si vždy zaobstarával odberateľ, čo malo byť aj v prípade dodania do Maďarska, nemal písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že bol tovar prepravený do iného členského štátu (tvrdenia konateľa spoločnosti G., s. r. o. boli i v tomto prípade vyvrátené v rámci medzinárodnej výmeny informácií, keďže spoločnosť K.-U. Kft. reálne nepodnikala, nemohla uskutočňovať ani prepravu), - spoločnosť G., s. r. o. v zastúpení jej konateľom vyhlásila, že platby s maďarskou spoločnosťou K.-U. Kft. boli vykonané v hotovosti (tvrdenia konateľa spoločnosti G., s. r. o. boli aj v tomto prípade vyvrátené v rámci medzinárodnej výmeny informácií, keďže spoločnosť K.-U. Kft. reálne nepodnikala, nemohla uskutočňovať ani platby v hotovosti, posledné priznanie k DPH podala za IV. štvrťrok 2006, žijúca osoba vystupujúca v mene tejto spoločnosti nevie o činnosti spoločnosti), - rozporuplné sú i iné tvrdenia konateľa spoločnosti S. I., okrem iného i v tom, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. I/183/12493-96875/2009/HorJ zo dňa 19.08.2009 tvrdí, že za spoločnosť G., s. r. o. pri jej prevode zaplatil takú výšku ako je uvedená v Obchodnom registri, t. j. za stanovený obchodný podiel (v písomnej svedeckej výpovedi Z. O., ako v odpovedi na výzvu zamestnancov správcu dane č. I/183/12493-97322/2009/HorJ, dňa 09.09.2009 Z. O. tvrdí, že „K odpredaju firmy prišlo bezodplatne. Ja som z firmy odstúpil, k finančnému vyrovnaniu nedošlo.“), - konateľ spoločnosti nedoložil dôkazy, na ktoré bol vyzvaný zamestnancom správcu dane, príp. ktoré boli uložené v prijatých opatreniach v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. I/183/12534-122557/2009/HorJ zo dňa 11.11.2009, - nedodržal lehoty, v ktorých mal predložiť relevantné dôkazy zamestnancom správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov. Správca dane preto neuznal uplatnené odpočítanie dane, pretože daňovým subjektom nebol dokázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a tým právo odpočítať daň platiteľom. Zamestnanci správcu dane na základe vyššie uvedených kontrolných zistení, ako aj získaných dôkazných prostriedkov konštatujú, že daňový subjekt G., s. r. o. porušil nižšie uvedené zákonné ustanovenia: - § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť - § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je na daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané - § 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Podľa § 19 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Daňová povinnosť dodávateľovi tovaru nevznikla z dôvodu, že tovar nebol odberateľovi G., s. r. o. dodaný. Podľa vyjadrenia S. I. v zápisnici z ústneho pojednávania č. I/183/12534-122557/2009/2009/HorJ zo dňa 11.11.2009 si odberateľ z Maďarska odviezol jabloňové očká na vlastných kamiónoch, o čom však nemá daňový subjekt žiadne písomné doklady. Podľa vyjadrenia S. I. a podľa predložených dokladov pri týchto obchodoch prebiehali všetky platby v hotovosti. Zamestnanci správcu dane uložili opatrením vo vyššie uvedenej zápisnici povinnosť predložiť doklady o úhrade faktúry za nákup euroočiek (úhrada N. Y., s. r. o. pre pôvodne Y. X. SK, s. r. o. a tiež úhradu G., s. r. o. pre firmu N. Y., s. r. o.) do 26.11.2009. Uloženú povinnosť však daňový subjekt nesplnil a požadované doklady nepredložil. Správca dane preto ani v tomto prípade, ale rovnako tak ani v mnohých ďalších prípadoch neuznal uplatnené odpočítanie dane, pretože nepovažoval vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a tým právo odpočítať daň platiteľom za reálne preukázané. Zamestnanci správcu dane na základe vyššie uvedených kontrolných zistení, ako aj získaných dôkazných prostriedkov konštatujú, že aj daňový subjekt N. Y., s. r. o. porušil uvedené zákonné ustanovenia: - § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť - § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Daňová povinnosť dodávateľovi tovaru nevznikla, z dôvodu, že tovar nebol odberateľovi N. Y., s. r .o. dodaný. Daňový subjekt predložil správcovi dane okrem iného aj faktúru č. 30092008/S zo dňa 30.09.2008 (int. č. OF 080078) pre odberateľa G., s. r. o. na dodávku 5.762.689 ks špeciálnych euroočiek jabloňových odrody FUJI, základ dane v sume 587.794.278,- Sk, daň v sadzbe dane 19 % v sume 111.680.912,82 Sk, suma celkom 699.475.190,80 Sk, ktorú uviedol aj v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty. Platiteľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovarov v rozsahu, ako sú uvedené na dokladoch predložených ku kontrole. Podľa správcu dane zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené v rozsahu ako je uvedené na predložených faktúrach, boli vyhotovované fiktívne faktúry na dodávku tovaru, ktorý v takom množstve neexistoval. Uvedené tvrdenie podporuje skutočnosť, že spoločnosť N. Y., s. r. o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiaden hmotný investičný majetok, nemala žiaden nehmotný investičný majetok, ani dopravné prostriedky, či už vlastné alebo prenajaté, zaúčtované vo svojom účtovníctve. Spoločnosť nemala žiadne vlastné, ani prenajaté skladovacie ani prevádzkové priestory, preto ani nebol vytvorený predpoklad činnosti spoločnosti, v rozsahu ako to bolo spoločnosťou deklarované v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. V žiadnej spoločnosti v preverovanom reťazci dodávateľov a odberateľov sa nenahádzali žiadne doklady o preprave tovaru. Ani v ďalšej spoločnosti obžalovaného S. I. I.-E, s. r. o. X. DÚ H. U. dodatočným platobným výmerom číslo 738/230/4761/11/Ric zo 07.03.2011 nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 v sume 1.088,47 € a určil vlastnú daňovú povinnosť za toto obdobie v sume 5.129.612,90 €. Táto daňová povinnosť pritom bola určená z faktúr deklarujúcich viacero komodít (drevené ploty, guľatina smrek), medzi nimi tiež euroočká od údajného dodávateľa X., s. r. o. Ladmovce. Daňový úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že spoločnosť I.-E, s. r. o. ako platiteľ dane nepreukázala reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Samotné vystavenie faktúr daňovými subjektmi S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o., XXX XX S. Y. č. XXX (ďalej len Y. P. SK) a X., s. r. o. pre daňový subjekt I.-E, s. r. o. a spoločnosťou I.-E, s. r. o. pre spoločnosti Y. SK, s. r. o. a N. Y., s. r. o., ktorých predmetom malo byť dodanie guľatiny smrek, drevených plotov, euroočiek a ich zaevidovanie v záznamoch DPH o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 ešte nepreukazuje, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili a tovar v rozsahu ako bol fakturovaný, bol aj reálne dodaný a že vzniklo spoločnosti I.-E, s. r. o. právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období III. štvrťrok 2009 z dodania tovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami číslo: FP0800027 až FP0800040 v celkovej sume 5.130.701,37 €. Daňový doklad preukazuje právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j., že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím správca dane berúc do úvahy skutočný obsah právneho úkonu sa pri výkone kontroly neopieral len o platiteľom dane predložené účtovné doklady, ale považoval za potrebné získať od daňového subjektu čo najviac dôkazov, za účelom zistenia všetkých skutočností, ktoré boli podkladom pre ich vyhotovenie. Daňový subjekt právne relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosti uvedené v účtovných dokladoch, na základe ktorých si uplatňuje právo na odpočítanie dane, čím v konečnom dôsledku neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní. To, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami I.-E, s. r. o., S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o., X., s. r. o., Y. SK, s. r. o. a N. Y., s. r. o. neboli reálne uskutočnené podporujú aj skutočnosti, že spoločnosť I.-E, s. r. o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevlastnila dlhodobý hmotný majetok, nevlastnila dopravné prostriedky, neúčtovala o prenájme dopravných prostriedkov, neúčtovala o prenájme pracovnej sily, neúčtovala o nákladoch súvisiacich so skladovaním tovaru a s jeho manipuláciou, nepredložila žiadne doklady o preprave tovaru, platby za obchodné transakcie uskutočnila len v hotovosti, vykazuje stále iba stratu, nepredkladá doklady a ani dôkazy o fyzickom dodaní tovaru a o ďalších skutočnostiach požadovaných správcom dane počas výkonu kontroly. Ďalším podporným dôkazom je aj to, že tovar uvedený na faktúrach predložených k daňovej kontrole sa nachádzala v reťazci dodávateľov a odberateľov, t. j. v reťazci spoločností, kde je alebo bol konateľom a spoločníkom S. I., tá istá osoba S. I.. Všetky tieto skutočnosti vyhodnotil správca dane ako prekážku ekonomickej činnosti v rozsahu, ako to bolo spoločnosťou deklarované a ako nepriamy dôkaz pre neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Tieto skutočnosti zároveň preukazujú, že aktivity platiteľa dane smerovali k umelému vytvoreniu podmienok, za účelom čerpania daňovej výhody - odpočtu dane z pridanej hodnoty. Platiteľ dane I.-E, s. r. o. na základe kontrolných zistení nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a preto správca dane konštatoval, že tovar reálne platitelia dane nedodali, ale iba vystavili faktúry za dodanie tovaru. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a nie na vystavenie faktúry, dodávateľom - spoločnostiam S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o. a X., s. r. o. reálne nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi spoločnosti I.-E, s. r. o. nevzniklo právo na odpočítanie dane. Dodávatelia sú povinní platiť daň len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach podľa § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe zistení správcu dane zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností správca dane konštatuje, že daňový subjekt ako platiteľ v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže nepreukázal splnenie zákonných podmienok potrebných na uplatnenie si práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nepredložil dôkazy v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a preto správca dane neuznal daňovému subjektu I.-E, s. r. o. po kontrole právo na odpočítanie dane z faktúr int. č.: FP0800027 až FP0800040 od dodávateľov S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o. a X., s. r. o. v sume 5.130.701,37 €. Ďalšou spoločnosťou obžalovaného obchodujúcou s euroočkami bola spoločnosť Y. SK, s. r. o. X.. V tejto spoločnosti obchodujúcej aj s euroočkami bola DÚ Kráľovský Chlmec vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Jej výsledkom je protokol číslo 738/320/3843/2011Kov z 21.02.2011 a dodatočné platobné výmery podľa jednotlivých štvrťrokov roka 2009, v ktorých DÚ vyčísluje rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie 1. štvrťroka 2009 v sume 4.222.787,36 €, 2. štvrťroka 9.987.933,61 €, 3. štvrťroka 5.330.228,80 € a u 4. štvrťroka 2009 určuje vlastnú daňovú povinnosť vo výške 5.309.118,06 €. Platobné výmery však zahŕňajú deklarovaný obchod S. I. aj s inými komoditami okrem euroočiek (tokajské víno, smrekové obliny, piliny, guľatina smrek a iné). Vo všetkých platobných výmeroch DÚ v zásade zhodne konštatuje, že daňový subjekt v stanovenej lehote nepodal žiadne vyjadrenie a nepredložil do dňa vypracovania protokolu žiadne dôkazy a doklady, preukazujúce reálnosť dodania tovarov a služieb podľa predložených faktúr. Daňový úrad ďalej uvádza, že - daňový subjekt Y. SK, s. r. o. vykonáva obchodnú činnosť s daňovými subjektmi, kde je konateľom, spoločníkom, fyzickou osobou - podnikateľom S. I. - jedna osoba stanovuje cenu v rámci realizovaných obchodov, zmluvných vzťahov, určuje všetky podmienky týchto vzťahov, podpisuje všetky zmluvy pokladničné doklady - transakcie vykonávané daňovým subjektom sú bez evidentného obchodného princípu - napr. aj zbytočne komplikované transakcie, pričom je ich ťažké spätne skontrolovať - daňový subjekt v zápisniciach neuvádza konkrétne mená osôb (zamestnancov), ktorí uskutočnili prepravu, vykonali určité práce, zabezpečovali manipuláciu s tovarom - daňový subjekt nepredložil dôkazy o jemu dodaných tovaroch - záznamy o prevádzke vozidiel v rámci podnikania, doklady o nákupe PHM, spotrebe materiálov, objednávky - výpovede konateľa, fyzickej osoby sú vyhýbajúce sa konkrétnym údajom - všetky platby sa uskutočňujú výlučne v hotovosti na základe príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, pričom predaje v tak vysokej hotovosti nie sú v súlade s bežnými praktikami - daňový subjekt Y. SK, s. r. o. nemá žiadnych zamestnancov, žiadnu registrovanú prevádzku ani elektronickú registračnú pokladnicu - TVX SK, s. r. o. nevykázal žiaden investičný majetok - platiteľ nevystavoval faktúry, vyplývajúce zo zmlúv o prenájme ani neplatí nájomné, o cene za nájom nie je v účtovníctve žiadna zmienka, ako ani o účtovaní záväzkov z titulu zmlúv - daňový subjekt v kontrolovanom období v účtovníctve ani v záznamoch k DPH neeviduje žiadne režijné náklady, ktoré vyplývajú z bežnej ekonomickej činnosti u zdaniteľných osôb ako telefóny, PHM, nákupy spotrebného alebo kancelárskeho materiálu, poštovné atď. - z pohľadu DPH platiteľ dane uplatňoval len nadmerné odpočty, žiadne daňové povinnosti. Obdobné zistenia daňový úrad konštatuje aj za rok 2010. Ďalej treba poukázať aj na platobný výmer DÚ Košice číslo 9818301/1420/2012/Gyür zo 14.02.2012 u platiteľa DPH Z., s. r. o., E. XXX, N. nad G. (zv. č. 10.15, č. l. XXXX a nasl.), v ktorom bolo spochybnené aj množstvo a obchodovanie obžalovaného s bažantom poľovným, ktorého chov bezprostredne súvisí so zberom lykožrúta. V tomto výmere daňový úrad uvádza, že podľa faktúr Z., s. r. o. v roku 2010 kúpila 74.190 ks bažanta poľovného. Jeho dodávateľom bola fyzická osoba S. I.-I., najviac v mesiacoch január a júl 2010, t. j. po 15.000 ks. Fyzická osoba S. I.-I. nepreukázal v daňovom konaní, že vlastnil v roku 2009 základný kŕdeľ bažanta poľovného, aby ho mohol v roku 2010 chovať, a aby mohol v januári 2010 predať 15.000 ks platiteľovi Z., s. r. o. Podľa skladovej karty za január 2010 nemal v počiatočnom stave žiadne bažanty. Bažanty sa liahnu v apríli. Od apríla do decembra 2010 S. I.-I. mal predať 59.190 ks bažantov. Pri zjednodušenom prepočte by musel S. I.-I. splniť minimálne nasledovné podmienky: - vlastniť minimálne 2.741 ks sliepok domácich na vyliahnutie bažantích kurčiat - zabezpečiť krmivo a podmienky pre 2.741 ks sliepok - vlastniť násadu bažantích vajec v počte 109.612 ks - vlastniť priestory na chov o rozlohe 13,15 ha - zabezpečiť veľké množstvá krmiva pre bažanty (napr. pri chove 15 tis. ks dospelých bažantov za jeden mesiac 26,16 ton). Odberateľ Z., s. r. o. na predložených faktúrach uvádzal účtovný predpis 504/321, z čoho vyplýva, že bažant poľovný bol tovarom na ďalší predaj. Túto skutočnosť S. I. potvrdil v zápisnici, v ktorej uviedol, že bažanta poľovného predáva cez elektronickú registračnú pokladnicu rôznym záujemcom. Doklady k evidencii tržieb v hotovosti prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice (pásky dennej a mesačnej uzávierky, knihu elektronickej registračnej pokladnice, evidenciu denných a mesačných obratov, kópie dokladov vydaných elektronickou registračnou pokladnicou (kotúče s páskami) kontrolovaný platiteľ Z., s. r. o. aj napriek opakovaným výzvam ku kontrole nepredložil, teda nepreukázal dokladmi, že tovar bažanta poľovného predával. Platiteľ Z., s. r. o. ku kontrole nepredložil žiadne dôkazy s výnimkou dodávateľských faktúr, že mohol s tovarom bažant poľovný nakladať ako vlastník. Nepreukázal pôvod bažantov poľovných, nepreukázal ich bližšiu špecifikáciu - vek, počet sliepok, počet kohútov, nepreukázal ako boli bažanty poľovné prepravené, akým dopravným prostriedkom, neuviedol kto vykonal prepravu, ktorým vozidlom (ŠPZ), nepreukázal spôsob balenia pri nákupe, spôsob manipulácie, miesto uskladnenia bažantov poľovných, obdobie skladovania, nepreukázal žiadnym dôkazom náklady na preskladnenie - chov bažantov poľovných a pod. Fyzická osoba S. I.-I., podľa faktúr dodávateľ bažantov poľovných platiteľovi Z., s. r. o., nepreukázal pôvod bažanta poľovného. Nepreukázal od koho bažantov poľovných nadobudol. Nepreukázal ani nadobudnutie bažantích vajec ako násady na možný vlastný chov a ani to, že vlastní dostatočný počet sliepok na vysedenie vajec, nepreukázal v akých priestoroch a na ktorom mieste chová bažantov poľovných. Nepredložil žiadne dôkazy k materiálnemu a personálnemu vybaveniu potrebnému na chov bažantov. Fyzická osoba S. I.-I. a ani jedna z jeho spoločností nepožiadali o schválenie chovu bažantov. Fyzická osoba S. I.-I. a ani spoločnosti prepojené osobou S. I. nemohli nadobudnúť tovar označený ako bažant poľovný z vlastného chovu, ani ho nekúpili, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov získaných pri daňovej kontrole. Potom možno konštatovať, že nedošlo k dodaniu tovaru označeného ako bažant poľovný pre kontrolovanú spoločnosť Z., s. r. o. na základe predloženej faktúry interné číslo FP393. Kontrolovaný platiteľ Z., s. r. o. nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru deklarovaného dodávateľskou faktúrou interné číslo FP393. Napriek výzvam nepredložil daňovej kontrole žiadny, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej dodávky. Podľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trebišov táto neeviduje žiadosť o schválenie alebo povolenie prevádzkarne, zariadenia alebo činnosti od fyzickej osoby S. I.-I., IČO XXXXXXXX, S. Y. XXX alebo od právnickej osoby, v ktorej je menovaný konateľom alebo spoločníkom. Daňové orgány oslovili všetkých chovateľov a predajcov bažantov v SR za účelom preverenia pôvodu komodity bažanta poľovného u obžalovaného S. I.. Ani jeden z oslovených chovateľov a predajcov predaj pre S. I. ani odber bažantov S. I. a jeho spoločnosťami nepotvrdil (zv. 10.15, č. l. 1193 a nasl.). Z protokolu Daňového riaditeľstva SR z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH č. I/3XX/20850/139432/2011/KarT z 21.12.2011 (zväzok 10.13 č. l. 44 a nasl.) ako aj č. I/332/19508/120621/2011/KarT z 18.11.2011 (č. l. 385 a nasl.) za mesiace september a október 2010 u kontrolovaného subjektu G., s. r. o., XXX 32 I. G. č. 5 možno uviesť nasledujúce zistenia ku komodite lykožrút. Daňový subjekt G., s. r. o. nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru komodity „lykožrút smrekový“ deklarovaného na faktúre. Keďže S. I.-I. nakupoval od dodávateľa P. - P. P., K. 15, XXX 01 H., IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH N. ihličnatú hmotu kategórie III.A, III.B IPV do 14 m výrezy, VVL, VL, AG, surové kmene - trieda SM, SC, JD, BO, následne S. I.-I. formálne dodal komoditu „guľatina - smrek“ spoločnosti G., s. r. o., tak ako je uvedené v bode 1. komodita „guľatina smrek“, daňový subjekt G., s. r. o. reálne nepreukázal relevantnými dôkazmi nadobudnutie komodity „lykožrút smrekový“. Pri miestnych zisťovaniach vykonaných zamestnancami správcu dane v spoločnostiach s osobitným vzťahom k platiteľovi S. I. bolo preukázané, že drevo, ktoré zamestnanci správcu dane mali možnosť vidieť, sa nachádzalo na kopách, malo známky dlhodobého skladovania a na uskladnenom dreve sa nejavili známky zberu lykožrúta smrekového. Ďalej DR SR konštatuje povinnosť na úseku rastlinolekárskej starostlivosti dodržiavať opatrenia podľa osobitných predpisov správnej praxe v ochrane rastlín na predchádzanie zavlečenia a rozširovania škodlivých organizmov, na ich kontrolu, eradikáciu a zamedzenie ich ďalšieho rozširovania tak, aby v dôsledku ich zavlečenia a premnoženia nevznikla škoda iným osobám a aby nedošlo k poškodeniu zdravia ľudí a zvierat, životného prostredia a zdravotného stavu rastlín (§ 3 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov). S poukazom na uvedené ide o preukázateľné rozširovanie škodlivých organizmov s následným poškodením zdravia ľudí a zvierat, životného prostredia a zdravotného stavu rastlín, lebo podľa vyjadrenia S. I. v tomto daňovom konaní: „Kupujeme drevo z firmy P. z H., kde je vysoko napadnuté lykožrútom (cena je od 60 € po 80-90 € kubík dreva bez DPH + 10 € prepravné). Napadnuté drevo sa uskladní v N. nad G., príp. vo Sv. S. až do vyliahnutia lykožrúta. Pomocou stroja Manitou sa potom oddelí kôra od dreva, zozbierajú sa lykožrúty, ktoré sa nachádzajú medzi kôrou a drevom, takto očistené drevo sa ďalej spracúva. Pod holým nebom, v areáli sa po oddelení kôry od dreva rukou zbiera do vedra lykožrút. Zbiera to od 10 do 20 ľudí v hygienických rukaviciach, niekedy aj 5, záleží od toho, koľko je vhodného dreva. Lykožrúta mi chodia zbierať ľudia z Maďarska. Lykožrút sa uskladňuje vo vedrách, uzavretých vo vzduchoprázdne a v chladnej miestnosti pokiaľ sa neskŕmia. Začnú sa liahnuť cca 15. mája, jún, júl. Začneme ich zberať asi od mája, keď sa vyliahnu už neujdú, ani nezdochnú. Čakajú kým sa nezozbierajú. Pracovný výkaz neevidujeme, firma nám dodá ľudí, máme zmluvu a ja nekontrolujem, kto sem chodí, to je na nich. Mňa zaujíma len objem vykonaných prác, nie kto to vykoná.“ Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že daňový subjekt G., s. r. o. deklaroval len formálnu ekonomickú činnosť a nie ekonomickú činnosť tak, ako je definovaná v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v § 3 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na čl. 4 (2) Šiestej smernice Rady. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavením faktúry), ale aj obsahovej, tzn. že nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru reálne došlo. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami v zmysle § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Z uvedeného vyplýva, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii s predpísaným obsahom a náležitosťami, ale tieto musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne a preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte aj v subjekte. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt ani v tomto prípade nepreukázal relevantným spôsobom, že došlo k vecnému plneniu, čiže k dodaniu tovarov a služieb (aj iných ako je lykožrút) na základe uvedeného mu nebolo právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH správcom dane uznané za jednotlivú obdobia uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Z protokolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu S. I.-I. číslo 1020302/59/2012/MihA z 10.01.2012 za kontrolované obdobie december 2010 (zväzok č. 10.14 č. l. 972 a nasl., vybraný ako príklad dokladovania podnikania tohto subjektu) vyplynulo, že S. I.-VEJ., IČO XXXXXXXX nie je evidovaný na Okresnom dopravnom inšpektoráte ako držiteľ (vlastník) vozidla, a teda nevlastní dopravné prostriedky a nie je ani vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Daňový subjekt k výkonu predmetnej daňovej kontroly nepredložil žiadne nájomné zmluvy ani listy vlastníctva ku skladovacím priestorom, kde uvedený tovar uskladňuje. Rovnako nepredložil žiadny súpis hmotného a nehmotného majetku. Daňový subjekt nemal žiadnych zamestnancov. Zamestnanci správcu dane zaslali dňa 17.01.2011 Sociálnej poisťovni Výzvu o súčinnosť číslo I/332/4480/2011/Marc zo dňa 14.01.2011. Sociálna poisťovňa pobočka Trebišov zaslala Odpoveď 7756-2/2011-TV zo dňa 17.03.2011, v ktorej uviedla zoznam zamestnancov kontrolovaného daňového subjektu. Sociálna poisťovňa pobočka Trebišov eviduje u daňového subjektu S. I.-I. v roku 2001 - 10 zamestnancov, v roku 2002 - 5 zamestnancov, v roku 2005 - 10 zamestnancov a v roku 2006 - 2 zamestnancov. V rokoch 2009, 2010 a 2011 neeviduje žiadnych zamestnancov. K výkonu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010 M. I. nepredložil žiadne nájomné zmluvy za nájom pracovnej sily, ani dohody o vykonaní práce. Navyše daňový subjekt nemá v účtovníctve žiadne pridružené náklady spojené s prvotným obstaraním predávaného tovaru vo vlastnej réžii, ako náklady na vodou, elektrickú energiu, plyn, telefóny, prepravu. Kontrolná skupina žiadala o súpis hmotného a nehmotného majetku, inventárne karty dlhodobého majetku, knihy jázd, technické preukazy motorových vozidiel a nájomné zmluvy. Daňový subjekt doklady požadované na základe vyššie uvedených písomností nepredložil, a tým nepreukázal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. Zamestnanci správcu dane týmto pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010 preukázali, že v reťazci spoločnosti prepojených cez osobu S. I., prostredníctvom dodávok tovaru fiktívnej hodnoty fiktívneho množstva v rámci týchto spoločností, vytvoril podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, keď prostredníctvom odpočítania dane z faktúr za nákup tovarov platiteľ S. I.-I., Y. XXX/XX, XXX XX S. Y. IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH M odčerpával nadmerné odpočty zo ŠR, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Daňový úrad konštatuje, že obchody prebiehali medzi firmami, ktoré sú personálne, majetkovo a organizačne prepojené cez osobu S. I.. S. I. bol konateľom dodávateľských, ako aj odberateľských spoločností a táto osoba zároveň podnikala aj samostatne ako samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, teda tovar „predával sám sebe“, ako aj „kupoval sám pre seba“. Dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami, v ktorých bol konateľom a SZČO uzatváral „sám so sebou ústne“. Platby za nakúpený a predaný tovar medzi personálne, majetkovo a organizačne prepojenými firmami, prebiehali zásadne v hotovosti a zásadne „sám sebe“. Bankový účet bol používaný iba na prijatie nadmerného dopočtu DPH z daňového úradu a jeho následný výber v hotovosti. Chýba existencia konečného spotrebiteľa mimo okruh personálne, majetkovo a organizačne prepojené firmy. Tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach neopustil sklady predávajúcej spoločnosti, zmenil iba vlastníka. Z dôvodu spoločných skladovacích priestorov pre všetky personálne, majetkovo a organizačne prepojené firmy, sa nedajú jednoznačne identifikovať zásoby tovaru. Protokol DR SR Banská Bystrica číslo I/332/18479-112685/2011/Cebo z 26.10.2011 z kontroly na mieste na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty u spoločnosti A.-S., s. r. o., E. XXX, XXX XX N. nad G. za 2. štvrťrok 2010 uvádza, že S. I. zastupujúci túto spoločnosť nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov, nepreukázal vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením relevantných dôkazov o tom, že sa obchod deklarovaný faktúrami uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Daňový subjekt neuskutočňoval žiadnu ekonomickú činnosť, ktorá je definovaná ustanovením § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, príp. ustanovením § 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je živnosťou sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom, napr. § 29 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého je podnikateľ povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Podané daňové priznania kontrolovaného daňového subjektu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2007 až 2010 preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za každé zdaňovacie obdobie bol výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet, prípadne bolo podané nulové daňové priznanie. Kontrolovaný daňový subjekt nevykonáva žiadnu výrobnú činnosť, pri ktorej by nakúpená guľatina bola spotrebovaná a zároveň deklarovaný nákup guľatiny smrek nemal za cieľ dosiahnutie príjmu, prípadne zisku ďalším predajom tohto tovaru, lebo nebol preukázaný jeho predaj konečnému spotrebiteľovi, prípadne odberateľovi mimo reťazca spoločností personálne prepojených na osobou S. I.. Kombináciou nákupu a predaja smrekovej guľatiny v sklade v jednom zdaňovacom období sa všetky spoločnosti v reťazci dostali do nadmerných odpočtov, pretože hodnota nákupu prevýšila hodnotu predaja (časť tovaru vždy zostala na sklade, ba dokonca je možné tvrdiť, že všetok tovar zostal na sklade, len časť z neho zmenila papierovo vlastníka). Zamestnanci správcu dane v procese dokazovania ohľadne deklarovaného predaja lykožrúta smrekového spoločnosťou A.-S., s. r. o., pri využití odborných stanovísk viacerých externých inštitúcií, spochybnili vyjadrenie S. I., že guľatinu smrek nakupovala spoločnosť A.-S., s. r. o. za účelom zberu lykožrúta smrekového. Zo skladovej evidencie fyzickej osoby S. I. - I., ktorý deklaruje dodanie tovaru - guľatiny pre kontrolovaný daňový subjekt A.-S., s. r. o. vyplynulo, že na jednej strane táto fyzická osoba nakúpenú guľatinu ďalej predáva spoločnostiam personálne prepojených na osobu S. I. alebo zostáva na sklade a na druhej strane predáva drevené výrobky z vlastnej produkcie bez toho, aby bol zaevidovaný výdaj guľatiny do spotreby. Z uvedeného vyplýva jediný záver, že deklarované obchody s guľatinou mali za cieľ prostredníctvom odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru guľatiny, odčerpávať nadmerné odpočty zo štátneho rozpočtu. Pri deklarovanom dodaní tovaru nevznikla daňová povinnosť - zo samotnej existencie faktúry, na ktorej platiteľ uvedie daň ako dodávateľ, automaticky nevzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ je povinný preukázať, že k dodaniu tovaru prišlo relevantnými dôkazmi, ktoré daňový subjekt cielene nepredložil, v danom prípade sa jednalo len o fakturáciu tovaru a tovar reálne dodaný nebol. Činnosť prezentovaná konateľom S. I. nie je reálnou ekonomickou činnosťou, tak ako je definovaná v zákone a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale je prispôsobená S. I. na splnenie jeho účelu konania a tým je čerpanie nadmerných odpočtov - nezákonný prospech daňového subjektu, v tomto konkrétnom prípade spoločnosti A.-S., s. r. o. Vo všeobecnosti vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je konateľom alebo spoločnostiach ním prepojených, deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou konateľa S. I.. Spoločnosti si mali navzájom fakturovať („on dal pokyn vystaviť faktúru“), uskutočňovať medzi sebou platby v hotovosti („Peňažné operácie v hotovosti vykonávam ako konateľ v každej spoločnosti iba ja sám. Ako vykonávam úhradu je obchodné tajomstvo konateľa.“), všetky boli zastúpené konateľom S. I.. Ten bol v celom reťazci nezastupiteľný a iba on mohol ku všetkým preverovaným skutočnostiam podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, čo však neurobil. Účtovné a daňové doklady, medzi nimi i dodávateľské faktúry predložené daňovým subjektom A.-S., s. r. o. ku kontrole za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010 nespĺňajú podmienky predpísané zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V zmysle § 71 ods. 2 písm. b) citovaného zákona faktúra musí obsahovať meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené. Daňovému subjektu A.-S., s. r. o. bolo pridelené identifikačné číslo pre daň SK2022356798. Na predložených dokladoch je však uvedené číslo „SK2021572179“ (fa č. 01042010 a fa č. 03052010/V3), ktoré patrí úplne inému daňovému subjektu. Spoločnosť A.-S., s. r. o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nevlastní dopravné prostriedky, nie je odberateľom elektrickej energie, zemného plynu, vody, nie je evidovaná ako zákazník pevného alebo mobilného telefónneho operátora, nie je platiteľom miestnych daní v obci N. nad G., neúčtovala o prenájme dopravných prostriedkov, pracovnej sily ani skladových priestorov, nepreukázala záznamy pri výkone manipulácie s tovarom, nepreukázala úhradu nájomného za prenájom skladových priestorov od spoločnosti O. SK, s. r. o. Na adrese daňového subjektu A.-S., s. r. o. má okrem kontrolovaného daňového subjektu sídlo ďalších šesť spoločností personálne prepojených na osobu S. I.. Na základe vyššie uvedených zistení, získaných informácií a dôkazov a ich vyhodnotenia zamestnanci správcu dane konštatovali, že platiteľ dane pri výkone daňovej kontroly nepreukázal, že mu právo na odpočítanie dane vzniklo. Pri hodnotení nielen vyššie spomenutých protokolov na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu spojeného s S. I. ale aj ostatných protokolov, ktoré boli v dokazovaní oboznámené možno dôjsť k množstvu spoločných znakov pri podnikaní obžalovaného, ktoré sa jednak javia ako podozrivé: - spoločnosť nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nevlastní dopravné prostriedky, nie je odberateľom elektrickej energie, zemného plynu, vody, nie je evidovaná ako zákazník pevného alebo mobilného telefónneho operátora, nie je platiteľom miestnych daní v obci, neúčtovala o prenájme dopravných prostriedkov, pracovnej sily ani skladových priestorov, nepreukázala záznamy pri výkone manipulácie s tovarom, nepreukázala úhradu nájomného za prenájom skladových priestorov, ale aj také, ktoré sú porušením uložených povinností: - daňový subjekt na výzvy kontrolných orgánov, aby predložil konkrétne pomenované doklady potvrdzujúce reálnosť uskutočnených obchodov daňový subjekt tieto nepredkladá. Prvostupňový súd vyššie uviedol iba minimálne množstvo z celkového počtu zistení daňových orgánov o porušení zákona obžalovaným pri podnikaní ako príklad, čo zistil daňové kontroly v spoločnostiach obžalovaného ako úplne bežnú prax podnikania. Obžalovaný sa totiž veľmi často vyjadroval o daňovom šikanovaní, o počte daňových kontrol, o tom, že 20 hodín denne pracoval a z toho väčšinu času musel venovať daňovým kontrolám a najmä rád poukazoval na rôzne vyhlásenia v médiách o tom, ako bol „už odsúdený, hoci sa vyšetrovanie ešte ani nezačalo“. Tu treba pripomenúť slová z výpovede svedka Ing. A., že k následným daňovým kontrolám sa pristúpilo preto, že z daňového hľadiska bol signál, že v spoločnostiach dochádza k neobvyklým stavom. Neobvyklý stav bol v tom, že daňovému subjektu boli neustále vyplácané nadmerné odpočty, daňový subjekt mal pár daňových povinností, zároveň veľké straty a zároveň spoločnosti mali záporné základné imanie a záporné vlastné imanie ako druhý ukazovateľ. Odborná literatúra uvádza, že záporné vlastné imanie vlastne ukazuje na to, že spoločnosť nemá finančné zdroje a mala by na seba vyhlásiť úpadok. A zároveň ukazuje na to, že spoločnosť neobchoduje štandardne a buď porušuje niektoré zákony, alebo to robí za účelom získania neprináležitej výhody zo štátneho rozpočtu na dani z pridanej hodnoty. Toto ukazovala vykonaná analýza podnikania vo firmách obžalovaného. Treba dať preto do protikladu tvrdenia obžalovaného o údajnom daňovom šikanovaní s vyplatením nadmerných odpočtov celkom v sume takmer 1 miliardy Sk ako aj s tým, že podľa vyššie spomenutých daňových zistení obžalovaný sústavne nepredkladal kontrolám a to ani dodatočne vyžiadané doklady potrebné (a to ešte pred ich zadržaním vyšetrovateľom a súčasne pred vzatím obvineného do väzby) na potvrdenie vykonaných obchodov, hoci bol na to podľa dokladov opakovane vyzývaný. Ak je ktorémukoľvek daňovému subjektu vyplatená na nadmerných odpočtoch takmer 1 miliarda Sk, je oprávnené očakávanie, že to musí daňový subjekt aj „zdokladovať“, dokonca vierohodne, pretože dôkazná povinnosť je na ňom podľa § 15 ods. 6 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa súdu nemožno prehliadnuť ani ďalšie objektívne skutočnosti svedčiace proti obžalovanému. Vegetačné obdobie lykožrúta smrekového (aj ostatných lykožrútov) je od apríla do septembra a lykožrút po vybratí z kôry prežíva maximálne len niekoľko týždňov. V mesiaci december 2009, teda v dobe niekoľko mesiacov po hlavnom vegetačnom období lykožrúta však bolo obchodovaných podľa doložených dokladov 39.660.200 kusov lykožrúta a následne v období od januára do marca 2010 celkom 157.223.068 ks lykožrúta. Pokiaľ by aj súd pripustil, že lykožrút bol nazbieraný od apríla do septembra, tak jeho skladovanie v chladničkách, čo ale svedkovia nepotvrdili, by znamenalo premenu na mazľavú zapáchajúcu hmotu, ako to uviedol svedok Ing. H. vo svojej výpovedi. Aj preto z hľadiska údajného zberu lykožrúta zberačmi je zaujímavá výpoveď svedkyne X. X. S., ktorá bola vypočutá v rámci dožiadania v Maďarsku. Uviedla, že od roku 1991 je spoločníkom a komandistom spoločnosti P. F. H. G. Y. so sídlom H-XXXX S., P. tanya, IČO: XX-XX-XXXXXX (ďalej len P.), od roku 2009 spolu s S. I.. Spoločnosť sa zaoberala rôznymi aktivitami. V roku 2009, keď spoločnosť už neprosperovala, bola predaná S. I. za 220 tisíc HUF. Vo firme bolo viacej zamestnancov, ktorí sa zaoberali rôznou činnosťou. Taký stav zotrval aj keď spoločnosť prevzal S. I.. Svedkyňa nevie nič o organizovaní brigádnikov S. I., ani o zbere lykožrúta zamestnancami tejto spoločnosti. V nadväznosti na maďarských zberačov, ktorých mal podľa slov obžalovaného riadiť, organizovať O. H., správne O. H. (všetkými však volaný O. H.) podľa úmrtného listu Matričného úradu Mesta H. U. zv. 17 r. 2011, s. 238, por. č. 37 zomrel dňa 07.02.2011 (zv. 62, s. 48 ). Ide tak v rade mŕtvych osôb, potenciálnych svedkov s možnosťou vypovedať v prospech obžalovaného o ďalšiu osobu, o ktorej možno uviesť len toľko, že reálne síce existovala, ale jej činnosť, tak ako činnosť E. K. a D. K. nikdy nikto nevidel. V prípade už nebohej E. K. nikto okrem obžalovaného nevidel údajnú generálnu plnú moc na vystupovanie za spoločnosť N. Košice. Zo zisťovaní u majiteľa domu v Košiciach na V. ulici č. XX, kde podľa výpisu z obchodného registra má sídliť spoločnosť N. sa zisťuje, že hoci je majiteľom domu už 12 rokov, takúto firmu nepozná ani nikdy o nej nepočul. Nájdenie čistých, nevypísaných účtovných dokladov tejto spoločnosti sa obžalovaný pokúsil vysvetliť tým, že ide o bežnú prax, keď si podnikatelia v inej firme zabudnú čisté účtovné doklady svojej firmy, čomu samozrejme súd neuveril vzhľadom na početnosť týchto dokladov, neexistujúcu generálnu plnú moc vystavenú na E. K. a jej úmrtie 9 mesiacov pred uskutočnením prvého obchodu s euroočkami ako aj s prihliadnutím na celý rad rozhodujúcich, už nebohých svedkov, ktorí by mali svedčiť v prospech obžalovaného.. Odborné vyjadrenie Lesníckej fakulty, Technickej univerzity vo Zvolene uvádza porovnávací údaj o celkovom odchyte lykožrúta za celý rok 2009 v lesoch štátneho podniku Lesy SR, š. p. (vlastniacich 60 % všetkých lesov na Slovensku), ktorý uvádza odchytené lykožrúty do feromónových lapačov v počte okolo 351 miliónov kusov. Spoločnosť A.-S., s. r. o. predala firme S. I.-I. v roku 2010 celkovo 412.069.929 ks lykožrúta, čo bol objem vyšší ako obvyklý odchyt lykožrúta na 60 % lesov Slovenska. Nie je preto ani podľa názoru súdu reálne ani teoreticky možné, aby obžalovaný na skládke dreva, na malom zlomku dreva oproti celému objemu dreva vyťaženom Štátnymi lesmi vyzbieral ním uvádzané množstvá lykožrúta. V účtovníctve spoločnosti A.-S., s. r. o. sa nachádzali faktúry týkajúce sa zberu lykožrúta vystavené maďarskou spoločnosťou P. Bt. v celkovej sume 8.900.000 HUF bez DPH čo je 32.704,58 € bez DPH (DPH u faktúr z Maďarska je 0 €). Faktúry však neobsahujú špecifikácie o objemoch vyzbieraných lykožrútov, ani neobsahujú prílohové časti so súpismi vykonaných prác, koľko zamestnancov predmetný zber vykonávalo a v akých lesoch. Aj preto nemohlo niekoľko málo pracovníkov spoločnosti P. Bt. vyzbierať ani len časť údajne predaného počtu lykožrútov. Zvlášť nie preto, lebo občania Maďarskej republiky nezbierali priamo lykožrúta, ale iba kôru a nevedno kto, kedy, kde a akým spôsobom čistil oddeľoval lykožrúta od kôry. Rovnaké konštatovanie sa však týka aj iného údajného zberu, a to z narezaných kotúčov zmetaním metličkami na lopatky. Ani takýto zber obžalovaný nikdy ničím a nikým neverifikoval s uvedením konkrétnych mien zberačov alebo dokladmi o vyplatených mzdách zberačom a ďalšími pomocnými dokladmi. Neurobil tak ani v prípravnom konaní, ani pri miestnych zisťovaniach daňových úradov. Takýto zber nebol vierohodne potvrdený ani zamestnancami spoločností obžalovaného, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní. Je preto skutočne ekonomicky neudržateľné a nevysvetliteľné, prečo zber lykožrúta vykonávala firma S. I.-I., za zber pre spoločnosť Y. SK, s. r. o. vyfakturovala 16.000 € bez DPH, odovzdala nazbieraného lykožrúta spoločnosti Y. SK, s. r. o. a následne toho istého lykožrúta odkúpila od spoločnosti Y. SK, s. r. o. v období od 01.12.2009 až 30.12.2009 za sumu 7.535.438 € (suma s DPH 8.967.171,19 €). Tento postup mal logicky za následok pre firmu S. I.-I. spôsobenie ušlého zisku vo výške 7.519.438 € (t. j. 7.535.438 € - 16.000 €) ak by predala lykožrúta sama. Najvýznamnejšou skutočnosťou pri posudzovaní tak ekonomickej zmysluplnosti a aj dôveryhodnosti obchodov súvisiacich s nákupmi a predajmi lykožrúta sú údaje uvedené v Odbornom vyjadrení Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava zo dňa 17.06.2011. Jeden kus lykožrúta (vo veľkosti 4 5 mm) bol predávaný od 0,19 do 0,22 €, čo je cena zahŕňajúca 750 g kŕmnej zmesi spĺňajúcej parametre v zmysle nariadení vlády pre bažantov. Svedkyňa I. výstižne ohodnotila ekonomický význam kŕmenia bažantov lykožrútmi tak, že to mohol obžalovaný rovno kŕmiť lykožrútov kaviárom, lebo pri porovnaní ceny kaviáru a lykožrúta bol lykožrút drahší. Odborné stanovisko zároveň uvádza nemožnosť používania lykožrútov ako samostatné krmivo pre bažanty, lebo po posúdení vzoriek lykožrúta považuje takúto surovinu za nevhodnú ako krmivo pre bažanty. Ide o dostatočne presvedčivé odborné dôkazy, že lykožrút nemôže slúžiť ako krmivo a navyše by bolo ekonomicky úplne nevýhodné oproti štandardnému krmivu. Dôkazom vylučujúcim nákup dreva v kvalite a kvantite uvádzanej obžalovaným ako dreva s vysokým obsahom lykožrúta sú zistenia DÚ Kráľovský Chlmec v dodatočnom platobnom výmere číslo 738/230/16518/11/Ric z 27.06.2011 (vo zv. 10). V tomto rozhodnutí DÚ konštatuje, že S. I.-I. podľa skladovej evidencie deklaruje, že všetku ihličnatú hmotu nakúpenú od P. P. - P. predával ďalej bez bližšej kategorizácie, ako tzv. guľatinu - smrek spoločnostiam prepojeným osobou S. I.. Daňový úrad zistil aj to, že S. I.-I. obchoduje so spoločnosťou A.-S., s. r. o. tak, že vždy v prvý deň v mesiaci predá tejto spoločnosti určité množstvo smrekovej guľatiny a presne toto isté množstvo smrekovej guľatiny nakúpi v posledný deň mesiaca späť. Čo je objektívne preukázateľným výsledkom takejto činnosti sa z logického pohľadu na podnikanie ako činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku, nedá zistiť. Je to však jeden z ďalších dôkazov, že spoločnosti prepojené osobou S. I. nepodnikajú v pravom slova zmysle, tieto spoločnosti svoju činnosť preukazujú len cez vystavovanie faktúr, pričom jediný reálny výsledok takejto činnosti je uplatnenie nadmerného odpočtu v podaných daňových priznaniach. Na základe uvedených skutočností je odôvodnený záver, že v prejednávanej veci obžalovaného nejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi S. I.. Jediným cieľom obchodovania najmä formou nakupovania a predávania tovaru spoločnosťami personálne, majetkovo a organizačne prepojenými osobou S. I. bolo odčerpať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom uplatneného nadmerného odpočtu v podaných daňových priznaniach. Obžalovaný ničím nepreukázal, že podstatou jeho činnosti je dosahovanie zisku z ekonomickej činnosti, práve naopak, aktivity obžalovaného viedli k umelému vytvoreniu podmienok pre získanie daňovej výhody formou odpočtu DPH. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že pokiaľ obžalovaný tvrdil ako fakt vyzbieranie lykožrúta v stovkách miliónov kusov, tak túto skutočnosť ničím účtovne nezdokumentoval v rozsahu ním tvrdeného množstva lykožrútov. Z výsluchov svedkov, pracovníkov firmy P. bolo zistené, že títo zberači iba v minimálnom početnom zložení (cca 5 osôb) zbierali lykožrúta. Pritom sám obžalovaný až na hlavnom pojednávaní uviedol, že tento spôsob zberu (kôru aj s lykožrútom dávali do igelitových vriec) nebol najväčším zdrojom lykožrúta, ale bolo to zberanie lykožrúta metličkou a lopatkou z napílených a naukladaných smrekových odrezkov. Obžalovaný však nikdy nešpecifikoval počet osôb, neuviedol ich mená ani ďalšie identifikačné údaje a v tomto smere ani vypočutí svedkovia, pracovníci vo firmách obžalovaného nevypovedali o nejakých ďalších zberačoch lykožrúta a pritom len niektorí registrovali maďarských zberačov lykožrúta. V účtovníctve spoločností obžalovaného sa nenachádzali listiny - zoznamy brigádnikov alebo zamestnancov zbierajúcich lykožrúta, toto mal podľa vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní robiť sám O. H.. Potom jediné doložené podklady zberu lykožrúta boli zistené za rok 2008, kde pre spoločnosť A. S., s.r.o. sa nachádzali faktúry týkajúce sa zberu od spoločnosti P. z Maďarska. Uvedené faktúry však neobsahujú špecifikácie o objemoch vyzbieraných lykožrútov, ani neobsahujú prílohové časti zo súpismi vykonaných prác a koľko zamestnancov predmetný zber vykonávalo a kde. Zber vykonaný maďarskou firmou za obdobie 4 až 5 mesiacov je preto málo preukazný a nedostatočne zdokumentovaný. Z faktúr P. nie je ani zrejmé presné obdobie v akom bol zber realizovaný, keďže spoločnosť A. S. realizoval predaj už od mesiaca január 2010, ale mesačné faktúry P. začínajú byť vystavované až 31.03.2010 do 30.06.2010. Odchyty tak veľkého rozsahu nevyhnutné zahŕňajú rozsiahlu agendu, materiálne vstupy určenia a prípravu lokalít, pracovnú silu počas rozsiahleho časového obdobia, prepravu pracovnej sily v rámci jednotlivých oblastí, prepravu odchytených lykožrútov, ich skladovanie a takáto činnosť a s ňou súvisiace náklady musia byť následne zdokumentované a zaúčtované v účtovných evidenciách podnikateľských subjektov, to je v účtovnej evidencii spoločnosti P., ale z organizačného a logistického pohľadu nevyhnutne aj v spoločnosti A. S., s.r.o. A takéto podklady neboli k dispozícii a nenachádzali sa v doloženej účtovnej evidencii. Obžalovaný teda nedokázal ani účtovnými dokladmi, ani inými evidenciami preukázateľne potvrdiť zber lykožrúta v rozsahu deklarovanom vo vystavených faktúrach. Niet pritom pochybností, že niekoľko vedier lykožrúta sa vo firme obžalovaného nachádzalo už pri miestnych zisťovaniach daňových úradov a niekoľko vedier s lykožrútmi sa zrejme dodnes v niektorej firme nachádza. Pôvod týchto lykožrútov je však veľmi nejasný a ničím nebolo preukázané, že boli nazbierané v niektorej firme obžalovaného a niektorým spôsobom podľa obžalovaného. Všetky tri spôsoby zberu lykožrúta podľa verzie obžalovaného sú spojené aj so súčasným zberom iného druhu lykožrúta nielen lykožrúta smrekového a najmä sú spojené aj so súčasným zachytením nečistôt buď z narezaného dreva alebo iných nečistôt, ako to potvrdili výpovede svedkov Ing. H. a Ing. M.. Vzorka odobratá z nádob v spoločnosti obžalovaného však predstavuje jednodruhového lykožrúta, bez ďalších druhov lykožrúta alebo iných chrobákov a tiež bez nečistôt. Výsledkom tak daňového, ako aj tohto trestného stíhania je zistenie, že analyzované spoločnosti nepodnikajú štandardným spôsobom, nedosahujú štandardné výsledky vo všetkých preverovaných ukazovateľoch (ukazovateľ miery výnosu na aktíva, ukazovateľ výnosnosti vlastného kapitálou, ukazovateľ rentability tržieb). Nepodnikajú za účelom zisku z podnikateľskej činnosti, sú enormne zadlžené. Dosahujú zápornú pridanú hodnotu, z čoho vyplýva, že im neustále od roku 2007 vznikajú nadmerné odpočty. V štandardnom prostredí by sa takto zdĺžené spoločnosti museli dostať do úpadku a museli by podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Pre zaujímavosť súd uvádza, že podľa stavu pohľadávok za rok 2010 P. P. eviduje pohľadávky voči fyzickej osobe S. I. v celkovej výške 1.945.739,27 €. Menovaný svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dodnes mu obžalovaný dlhuje sumu vyše 200.000 eur. Tento údaj je zaujímavý aj preto, lebo obžalovaný tvrdil, že všetka jeho činnosť bola ekonomicky výhodná, mala zmysel. Pritom svedkovi dlhuje veľkú sumu peňazí, hoci podľa faktúr a dodacích listov svedok dodával obžalovanému pravidelne veľké množstvá guľatiny a obžalovaný tvrdil, že svedkovi platil v hotovosti, Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré návrhy predložil pôvodný obhajca obžalovaného a súčasný obhajca na ne odkázal na hlavnom pojednávaní a obžalovaný písomne vyhotovil podanie s uvedením návrhov na vykonanie dôkazov, tieto takmer všetky súd odmietol vykonať. Súd vo svojom uznesení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2014 vymenoval dôkazy, ktoré odmieta vykonať, lebo niektoré z dôkazov navrhnutých ešte v pôvodnom konaní obhajcom a obžalovaným už medzičasom vykonal. Dôvodom pre takýto postup súdu bolo to, že dôkazy navrhnuté obžalovaným sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť iným, už skôr navrhnutými dôkazmi ( ustanovenie § 273 ods. 3 Trestného poriadku). Dôkazy, vykonanie ktorých obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol vykonať, by podľa úvahy súdu neviedli ku konkrétnym zisteniam vzťahujúcim sa bezprostredne k niektorému zo skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Výsluch ďalších dvoch zberačov lykožrútov (svedkovia E. a H.) nemôže priniesť žiadne zásadné zistenia oproti už zisteným skutočnostiam z výpovedí ich spolupracovníkov. Výsluch pracovníkov daňových úradov, ktorí sa zúčastňovali miestnych zisťovaní taktiež nie je potrebné. Skutočnosti zistené pracovníkmi daňových úradov sú už zachytené v listinách - v zápisniciach o miestnom zisťovaní. Pracovníci daňových úradov neboli prítomní pri vyhotovovaní účtovných dokladov a neboli prítomní pri nakladaní tovaru-pri euroočkách a taktiež neboli pri skrmovaní lykožrúta. Ak by mali „daniari“ preukázať existenciu euroočiek alebo zber lykožrútov možno poukázať aj na vyjadrenie obžalovaného ešte ako obvineného vo zv. č.1 na č.l. 650 pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Vtedy obvinený uviedol, že „ Navrhujem vypočuť všetkých zamestnancov daňového úradu, pretože sa zúčastňovali stoviek miestnych zisťovaní, kde sme mali uskladňované euroočká a lykožrúty, pričom kontrolovali iné produkty a mali sa aj s tými produktmi zaoberať a mali do miestnych zisťovaní napísať, že euroočká a lykožrúty videli, čo neurobili a v zápisnici o miestnom zisťovaní to neuviedli.“ Sám obžalovaný teda vyhodnotil vopred, čo daňoví pracovníci videli alebo nevideli a čo by mali zapísať do zápisnice o miestnom zisťovaní. Paradoxne teda vyznieva tvrdenie obžalovaného, ktoré sa javí tak, že on vie lepšie ako pracovníci daňového úradu, že síce prišli kontrolovať euroočká a lykožrúta, ale v skutočnosti kontrolovali iné komodity. Následne do zápisníc podľa obžalovaného neuviedli, že videli euroočká a lykožrúty. Takáto situácia pritom nezodpovedá výsledkom dokazovania, lebo niektoré vypočuté svedkyne, daňové kontrolórky potvrdili, že videli lykožrútov vo vedrách vo firme obžalovaného. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať aj na výpoveď svedka JUDr. A. ako na príklad vykonania dôkazu, ktorý podľa obžalovaného a jeho obhajcov mal priniesť zásadnú zmenu pri rozhodovaní súdu v trestnom konaní v nadväznosti na rozhodnutiam daňových orgánov v súvislosti s vykonávanými kontrolami v o firmách obžalovaného a k uloženým sankciám obžalovanému. Súd v dobrej viere a v úprimnom záujme zistiť riadne skutkový stav veci a súčasne vykonať dôkazy svedčiace aj v prospech obžalovaného, vypočul ako svedka JUDr. A.. Od výsluchu tohto svedka súd očakával, zvlášť po zdôraznení obhajcu obžalovaného, ale najmä samotným obžalovaným, že vyhral už niekoľko stoviek súdnych sporov proti daňovým úradom, že týmto svedkom budú predložené zásadné dôkazy týkajúce sa rozhodnutí daňových orgánov, že svedok predloží rozhodnutia súdu viažúce sa ku konkrétnym skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu, pričom obsah súdnych rozhodnutí v zásade potvrdí, že k obchodom s euroočkami a lykožrútmi došlo. Z výpovede svedka však vyplynulo iba toľko, že síce došlo k zrušeniu časti rozhodnutí daňových orgánov, ale iba z procesných dôvodov. Tento svedok však špecializovanému trestnému súdu nepredložil ani jedno súdne rozhodnutie, ktoré by sa konkrétne a priamo vzťahovalo aspoň na jeden z 24 čiastkových skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Terajší obhajca obžalovaného predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/16476/2010 z 28.10.2010. Predmetom tohto rozhodnutia je zákaz Daňovému úradu Kráľovský Chlmec pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa - Z., s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 na základe poverenia na výkon kontroly č. 738/320/8539/10/Jas z 27.04.2010. Krajský súd konštatoval, že daňová kontrola u navrhovateľa bol realizovaná v rozpore so zákonom vzhľadom na vymedzenie miestnej príslušnosti. Z ďalšieho rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/19777/2010 z 17.03.2011 sa zisťuje, že došlo k rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR č. I/221/8986-95872/2010/990395-R zo dňa 30.08.2010 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Z oboch obhajcom predložených rozsudkov je zrejmé, že nedošlo súdom k rozhodnutiu v merite veci, ako to tvrdil obžalovaný opakovane na hlavnom pojednávaní slovami „súd nám dal za pravdu“, keď zrušil platobné výmery a dodatočné platobné výmery, ale došlo k zrušeniu len pre procesné chyby. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje špecializovaný trestný súd za potrebné poukázať aj na iné rozhodnutie, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Špecializovaný trestný súd zároveň dodáva, že rozhodnutia súdov nie sú dôkazy, v podstate ani nie je potrebné ich preto oboznamovať na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nepochybne slúžia ostatným súdom pri ich rozhodovacej činnosti, aj keď nemusia byť práve publikované. Špecializovaný trestný súd považuje za vhodné a potrebné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf/2013 z 12.12.2013, ktorým NS SR potvrdil rozsudok KS Košice č.k. 7S/55/2012-14 zo dňa 24.102012. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (Z. s.r.o.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (Finančné riaditeľstvo SR) č. 1040503/141174/2012 zo dňa 22.02.2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/23667/11/Kaš zo dňa 22.09.2011, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 68.357,77 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 478.956,07 eur. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle preverovanie uskutočnenia obchodov, boli vykonané početné úkony (viaceré opísané aj v rozsudku súdu prvého stupňa), z ktorých vyplýva, že reálne uskutočnenie obchodov nebolo preukázané. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, tento však ostal v priebehu daňovej kontroly nečinný. Pokiaľ k dodaniu tovaru došlo, bolo povinnosťou daňového subjektu predložiť správcovi dane relevantné doklady dokazujúce skutočný priebeh fakturovaných obchodov. NS SR sa stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/55/2012-114 z 24.10.2013 a nepovažoval námietky žalobcu (Z. s.r.o.) za dôvodné. Podľa NS SR krajský súd pritom poukázal na jednotlivé úkony správcu dane a relevantné ustanovenia právnych predpisov a dospel k záveru, že žalobca (Z. s.r.o.) v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2010 na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov A.-S., s.r.o., S. I.-I. a Y. F. SK, s.r.o. Uskutočnený nákup tovaru od uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval S. I. st., ktorý bol konateľom žalobcu (Z., s.r.o.) ako aj dodávateľských obchodných spoločností alebo vystupoval ako dodávateľ - fyzická osoba. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcie týkajúce sa nákupu lykožrúta smrekového, jabĺk a bažantov poľných nesledovali skutočný obchodný účel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vo vzťahu ku komodite lykožrút smrekový považoval krajský súd za potrebné uviesť, že je priam absurdné, aby predmetom dodania tovaru bol podkôrny hmyz v objeme počítanom na kusy za situácie, keď jeho získanie spôsobom uvedeným S. I. bolo pracovníkmi odborných inštitúcií vyvrátené, pričom žalobca (Z., s.r.o.) ani nepreukázal využitie tejto fakturovanej komodity pre svoje ďalšie podnikanie (skrmovanie lykožrúta smrekového bažantom poľovným bolo odbornými inštitúciami rovnako vyvrátené). Súd sa takisto stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného ohľadne nepreukázania dodania 5.000 kusov bažanta poľovného dodávateľom S. I.-I.: Z vyššie uvedeného je zrejmé, že existuje aspoň minimálne jedno rozhodnutie NS SR v merite veci, kde sa konštatuje ekonomická nezmyselnosť a nepreukázateľnosť obchodov uskutočnených S. I. s komoditou lykožrút. Možno zároveň konštatovať, že ide o rozhodnutie Krajského súdu Košice a Najvyššieho súdu SR, ktoré súdy rozhodli nezávisle od rozhodovania špecializovaného trestného súdu v merite veci úplne zhodne na základe úplne zhodných zistení. Čo sa týka navrhnutého výsluchu desiatok až stoviek pracovníkov daňových úradov k výsledkom miestnych zisťovaní vo firmách obžalovaného, ani v tomto prípade niet dôvodu na vykonanie výsluchu stoviek pracovníkov daňových úradov ako to žiadal obžalovaný. V obžalobnom návrhu je uvedených 24 konkrétnych čiastkových skutkov. Niet dôvodu vypočúvať svedkov - pracovníkov daňových úradov k miestnym zisteniam na komodity mimo euroočiek a lykožrúta. Čo sa týka komodít euroočká a lykožrút, zistenia daňových orgánov sú už zachytené v protokoloch o miestnych zisteniach vo firmách obžalovaného a tieto dôkazy boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Ani v tomto smere obžalovaný ani jeho obhajca v podanom návrhu na vykonanie dôkazov konkrétne nepriradili mená svedkov - pracovníkov daňových úradov k niektorému z 24 skutkov obžalobného návrhu tak, že by konkrétni svedkovia mali potvrdiť reálne uskutočnenie obchodu s euroočkami a lykožrútom. Obžalovaný sa v tomto smere ani jedenkrát nevyjadril, že daňoví pracovníci boli na kontrole práve vtedy, keď boli dodané jeho spoločnosti euroočká od spoločnosti N. alebo boli práve „vyskladňované“ a nakladané euroočká pre maďarského odberateľa. Rovnako tak neboli daňoví pracovníci prítomní tomu, keď obžalovaní ako konateľ jednej spoločnosti predával „sám sebe“ ako konateľovi druhej spoločnosti miliónové počty lykožrútov. Inak povedané, daňoví pracovníci neboli prítomní pri uzatváraní obchodu ani pri dodávke či nakladaní tovaru. Na skutočnosť, že videli vo vedrách uloženého lykožrúta nie je potrebné daňových pracovníkov vypočuť, táto skutočnosť je už preukázaná, zároveň však nepreukazuje uskutočnenie obchodov tvrdených obžalovaným a už vôbec nie ich nielen vystavené daňové doklady, ale skutočne aj došlo k dodaniu tovaru podľa obsahu účtovných dokladov. Na tomto mieste treba zvlášť odkázať na už vykonané dôkazy navrhnuté obžalovaným, a to vykonaný výsluch svedkov, občanov Maďarska, ktorí vykonávali zber lykožrúta na Slovensku pre spoločnosť obžalovaného. Vypočutí svedkovia potvrdili iba to, že v minimálnom počte niekoľkých osôb - priemerne päť osôb zbierali kôru, lyko, v ktorej sa mal nachádzať chrobák (zrejme lykožrút), túto kôru dávali do igelitových vriec a čo sa dialo s vrecami ďalej svedkovia uviesť nevedeli. Obžalovaný ani raz počas hlavného pojednávania neuviedol, nevysvetlil a najmä dokladmi nedokumentoval, koľko vriec za rozhodné obdobie uvedené v obžalobnom návrhu bolo v skutočnosti nazbieraných, čo sa dialo s vrecami ďalej, najmä menovite kto z pracovníkov a z ktorej firmy „pracoval“ s obsahom igelitových vriec ďalej, v akom časovom rozsahu a najmä čo konkrétne bolo výsledkom „práce“ s obsahom igelitových vriec. Rovnako nie je potrebné vypočutie niekoľko stoviek svedkov uvedených v obžalobe na strane 17 až 19. Ide o osoby, ktoré pracovali v spoločnostiach obžalovaného. Súd sa nemôže tváriť, že nevie, čo sa nachádza vo výpovediach niekoľkých stovák svedkov, lebo sa v rámci preskúmavania obžaloby a spisového materiálu oboznamoval aj s výpoveďami predmetných svedkov, ako sú konkrétne všetci vymenovaní v uznesení z hlavného pojednávania z 23.01.2014 o odmietnutí vykonať dôkazy. Z výpovedí týchto osôb je zrejmé, že neboli prítomní pri uskutočňovaní obchodov s komoditami euroočká a lykožrút, drvivá väčšina z nich ani nevie, čo sú to za komodity a evidentne si mýlia euroočká so stromčekmi. V tomto smere ani obžalovaný nijako konkrétne nezdôvodnil výsluch všetkých jeho pracovníkov v tom smere, že by aspoň časť z nich mohla potvrdiť reálnosť uskutočnených obchodov s lykožrútom a euroočkami. Pokiaľ mal obžalovaný na mysli len to, že by svedkovia mali potvrdiť, aspoň niektorí, že nejakého lykožrúta, či euroočká v spoločnostiach obžalovaného videli, táto skutočnosť už bola potvrdená inými dôkazmi v odôvodnení tohto rozsudku uvedenými. Rovnako nepotrebné z hľadiska zistenia skutkového stavu veci je vyžiadanie spisov Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/55/2012, sp. zn. 7S/237/2012 a sp. zn. 7S/75/2013. Vychádzajúc z rozsudkov vyššie spomenutých a predložených obhajcom obžalovaného, v predmetných konaniach síce ide o preskúmanie rozhodnutia daňového riaditeľstva, ale z vyjadrenia obžalovaného je dostatočne zrejmé, rovnako tak aj z výpovede svedka JUDr. A., že pokiaľ aj došlo k zrušeniu rozhodnutí daňového riaditeľstva, dialo sa tak pre procesné pochybenie a nie z dôvodu oprávnenosti návrhu S. I. vo vzťahu uplatnenému nadmernému odpočtu. Čo sa týka návrhu obžalovaného vypracovať nový znalecký posudok znalcom z odboru ekonomiky a účtovníctva, ani tento návrh nepovažoval špecializovaný trestný súd za potrebné vykonať. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Gdovinom bol na hlavnom pojednávaní prečítaný a znalec pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstate predniesol rozhodujúce časti znaleckého posudku a podaný posudok aj zdôvodnil. Niet dôvodu na pochybnosti o zrozumiteľnosti, výpovednej hodnote a zákonnosti posudku z odboru ekonomiky a účtovníctva a obžalovaný vlastne ani nezdôvodnil, prečo by mal byť tento znalecký posudok neprijateľný a prečo je potrebné vypracovať nový znalecký posudok. Rovnako tak nie je potrebné vykonať daňový audit účtovníctva firiem obžalovaného, ktoré sú predmetom obžaloby. Obžalovaný nikdy, ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nespochybňoval to, že faktúry, dodacie listy, či príjmové a výdavkové pokladničné doklady boli v jeho spoločnostiach na komodity lykožrút a euroočká vyhotovené. Práve o tieto účtovné doklady a ich zaúčtovanie do účtovníctva firiem opieral reálnosť obchodov. Niet dôvodu pre audit, lebo niet rozumného dôvodu očakávať, že audit preukáže ekonomickú zmysluplnosť obchodov a aj ich reálne uskutočnenie, hoci mnohé účtovné doklady spoločností patriacich v rozhodnom čase obžalovanému, aj boli riadne zaúčtované. Čo sa týka návrhu obžalovaného na vykonanie nového vyšetrovacieho pokusu zberu lykožrúta, ani v tomto smere nepovažoval špecializovaný trestný súd za potrebné vyhovieť návrhu obžalovaného. Podľa názoru súdu vzorka dreva pri vyšetrovacom pokuse bola dostatočne veľká a obžalovaný nenamietal, že by išlo o drevo nevhodné na vykonanie vyšetrovacieho pokusu. Možno uvažovať o tom, že hoci pri vyšetrovacom pokuse bolo pripravené množstvo dreva v menšom počte, ako tomu bolo na sklade v spoločnosti obžalovaného, použijúc úplne jednoduchý prepočet obžalovaného, ktorým sa riadil obžalovaný pri svojej výpovedi, ako aj pri reakcii na odborné vyjadrenia vo vzťahu ku komodite lykožrút, malo z pripraveného dreva na vykonanie vyšetrovacieho pokusu vyletieť toľko lykožrútov, ako to vyrátal na svojej skládke dreva, teda počet metrov kubických dreva krát odborníkmi uvádzaný maximálny počet lykožrútov obsiahnutých v metre kubickom dreva - 25.000 ks lykožrúta. Ak však vyleteli, resp. boli zaznamenané iba dva lykožrúty, aj s poukazom na odborné vyjadrenia príslušných svedkov vypočutých aj na hlavnom pojednávaní k spôsobom zberu lykožrúta v spoločnostiach obžalovaného, aj samotný vyšetrovací pokus preukázal nereálnosť tvrdenia obžalovaného o tom, ako mal zberať lykožrúta. Podľa názoru špecializovaného trestného súdu nie je potrebné vypracovať znalecký posudok na preskúmanie vierohodnosti výpovedi svedka S. S.. Pri výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní, nebola namietaná jeho výpoveď, najmä zmena výpovede v neprospech obžalovaného najmä z toho dôvodu, že by mal byť svedok nútený k zmene svojej výpovede v neprospech obžalovaného. Svedok S. S. svojou výpoveďou ani len nenaznačoval, že by bol niekým alebo niečím nútený vypovedať proti obžalovanému. Rovnako nebolo preukázané, že by svedok utrpel buď úraz hlavy, alebo bol pod vplyvom návykových látok, alebo inak negatívne ovplyvnený vypovedať proti obžalovanému. Práve naopak, senát bezprostredne vnímal výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní a považoval výpoveď svedka S. S. za presvedčivú a zmenu jeho výpovede za logicky zdôvodnenú. Len za to, že tento svedok, v inom konaní však v postavení obvineného využil príslušné ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona a uzavrel dohodu o vine a treste, nemôže byť svedok vystavený takému vážnemu zásahu, akým je znalecké skúmanie vierohodnosti jeho výpovedí. Napokon súd musí sám rozhodnúť, ktorá z výpovedí tohto svedka medzi niekoľkými rôznymi, či až protichodnými je vierohodná a prečo. To sa aj stalo. Napokon k návrhu obžalovaného zadovážiť zápisnice z miestnych zisťovaní v spoločnostiach uvedených v obžalobe, v ktorých bol stanovený záver, že obchodné transakcie opísané v obžalobe riadne prebehli, možno uviesť, že tieto zápisnice aj prípade ich oboznámenia na hlavnom pojednávaní, nie sú spôsobilé zvrátiť doterajšie zistenia prvostupňového súdu, jednak k nezmyselnosti obchodov s euroočkami a lykožrútom, ani závery vyjadrené odborníkmi k príslušným komoditám, ako sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie. Súd vykonal dostatok dôkazov na to, že obžalovaný nemohol nakúpiť euroočká od firmy N., lebo na slovenskom trhu počet euroočiek nakúpený spoločnosťami obžalovaného nebol k dispozícii, tieto euroočká nebolo možné skladovať trištvrte roka od úmrtia E. K. do uskutočnenia prvého obchodu a rovnako tieto zápisnice nie je potrebné ani z hľadiska zisťovania reálnosti obchodov s lykožrútom, keďže bolo dostatočne výpovedným spôsobom preukázané, že lykožrút nie je prirodzenou potravou pre bažanta, ide o škodcu, ktorý navyše obsahuje v sebe nestráviteľný prvok pre bažanta, obchod s lykožrútom nemá svoj ekonomický význam, aj vzhľadom na hodnotu tejto komodity, ako túto hodnotu stanovil obžalovaný. Priebeh dokazovania čítaním listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní v dňoch 10. až 23. januára 2013 nepriniesol žiadne nové skutočnosti, súdu ešte neznáme ani nepoukázal na potrebu vykonať ďalšie dôkazy. Podkladom pre rozhodnutie súdu o vine obžalovaného bolo vykonanie rozsiahleho dokazovania dôkazmi tak, ako sú tieto konkrétne uvedené a vyhodnotené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Na tomto mieste možno uviesť, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bol okrem iného potvrdený obsah niekoľkých oznámení Daňového riaditeľstva SR (obsiahnuté vo zv. 12) o podozrení z trestnej činnosti podľa § 277 ods.1, ods. 3 Trestného zákona) v spoločnostiach S. I.. Daňové subjekty obžalovaného ako sú uvedené v skutkovej časti rozsudku nepreukázali právo na odpočítanie dane, ani použitie na svoje podnikateľské účely ako platiteľ, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) , § 79 ods.1 z.č. 222/2004 Z.z. Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný zaplatiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Zároveň daňový subjekt porušil § 29 ods. 1 z.č. 222/2004 Z.z. . Podľa § 19 ods. 1 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 79 ods. 1 ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami, lebo ani napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil k daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz toho, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej dodávky, t.j. k dodaniu tovaru. Existencia faktúry v preverovaných prípadoch nie je relevantným dôkazom toho, že k dodaniu predmetu fakturácie skutočne došlo, lebo bolo v rámci dokazovania preukázané, že k reálnemu uskutočneniu dodania tovarov v zmysle dokumentov, ktoré boli predložené a získané v rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly nedošlo. Samotná existencia faktúr a zaúčtovanie daňových dokladov (faktúr) v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), lebo podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pre účely § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Daňový subjekt nepredložil také dôkazy, ktoré by obsahovali citované atribúty, DR SR nepriznalo právo na odpočítanie dane z faktúr. Daňový subjekt na výzvy správcu dane nepredkladal všetky dôkazy požadované správcom dane. Tieto dôkazy neboli kontrolovaným daňovým subjektom predložené ani dodatočne, po opakovaných výzvach správcu dane na predloženie dokladov. Treba dodať, že pokiaľ bol obžalovaný na slobode, mohol bez ťažkostí a aj mal povinnosť vzhľadom na dôkazné bremeno predložiť daňovým kontrolám všetky potrebné daňové doklady na potvrdenie uskutočnených obchodov. Zamestnanci správcu dane nevykonali pri daňových kontrolách iba formálnu kontrolu dokladov, ale zamerali sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Konateľ alebo bývalý konateľ spoločnosti sa prezentoval neštandardnou činnosťou, fakturáciou medzi sebou samým s rôznymi komoditami (čo samozrejme nie je trestné podľa Trestného zákona), schátralými zariadeniami a nefunkčným vozovým parkom. Obžalovaný ako daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane a neumožnil vykonávať obhliadky vo svojich prevádzkach a výrobniach bez ohlásenia a bez jeho účasti, pričom výslovne zakázal strážnikom, osobám nachádzajúcim sa v areáloch, aby neumožnili kontrolným orgánom vstup do prevádzok, skladov, či výrobní. Skutkové podstaty oboch prejednávaných trestných činov možno naplniť len aktívnym konaním a ide o tzv. komisívne a poruchové delikty. Ide však tiež o trestné činy, ktoré sa vyčerpávajú určitou činnosťou a nevyžadujú vyvolanie následku. Čiže na naplnenie skutkovej podstaty týchto trestných činov (na dokonanie činu) postačuje len vykonanie konania (neoprávnené skrátenie dane, uplatnenie nároku na vrátenie DPH), pričom je bez významu, či napr. štát neoprávnene uplatňovaný nárok na vrátenie DPH aj skutočne páchateľovi vráti alebo nevráti. Z tohto pohľadu zákonodarca najmä trestný čin dnes už „daňového podvodu“ (v čase skutku alinea dva trestného činu neodvedenia dane) konštruuje ako tzv. predčasne dokonaný trestný čin, u ktorého platí právna fikcia spočívajúca v tom, že čin, ktorý je fakticky prípravou alebo pokusom z hľadiska vyvolania následku, zákon právne kriminalizuje ako dokonaný trestný čin. Bola preto nesprávna do istého času pretrvávajúca prax prokuratúry, ktorá takúto trestnú činnosť v časti kde nadmerný odpočet bol aj vrátený charakterizovala ako dokonaný čin a v časti, kde nadmerný odpočet vrátený nebol, ako pokus trestného činu (nejde o tento prípad). To, či sa objektívna stránka trestného činu, konkrétne konanie, udiala „neoprávnene“ alebo nie, posudzuje výlučne súd. V podstate z rovnakých dôvodov sú v tomto prípade irelevantné i výsledky daňových kontrol a ich vyriešenie uznania ako relevantných daňových dokladov faktúr „na vstupe“ a „na výstupe“ do reťazca zapojených firiem. Kontrolné daňové úrady totiž pre súd zásadnú otázku - či došlo alebo nedošlo k neoprávnenému odpočítaniu DPH alebo k neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu DPH prejudiciálne neriešia právne záväzným spôsobom. Z rovnakého dôvodu je potom doslova zbytočné a irelevantné zaoberať sa detailne spôsobom výkonu kontroly napr. výsluchom kontrolných daňových orgánov. Výsledok týchto kontrol je totiž podrobne zhrnutý v príslušných protokoloch o daňových kontrolách a v následných rozhodnutiach súvisiacich napr. s dodatočným vyrubením dane, ktoré dôkazy boli na súde vykonané oboznámením ich podstatného obsahu. V takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať následnosť reťazca a posúdiť ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať uplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, dôvody náhleho navýšenia obratov, vývozov, veľkosť, personálny substrát podozrivých podnikateľských subjektov... čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu zneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili. Je teda zrejmé, že pokiaľ príslušné štátne orgány, či už kontrolné orgány daňové, resp. žalobca na súde, chcú preukázať existenciu kruhového či iného daňového podvodu, je potrebné sa zamerať predovšetkým na preukázanie ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií, ich reálnosť, posúdiť existenciu či neexistenciu dodávok, kompletnosť faktúr, splnenie si daňových povinností všetkých zainteresovaných subjektov a pokiaľ by sa preukázalo, že hospodárska podstata posudzovaných obchodných operácií chýba (v podstate v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by išlo o tzv. absolútne neplatné právne úkony, pretože svojím obsahom a účelom odporujú zákonu, priečia sa dobrým mravom i obchodným zvyklostiam), je potrebné preukazovať zainteresovanosť jednotlivých do reťazca zapojených osôb, čo v tomto prípade nie je problém, lebo vo všetkých do reťazca zapojených firiem je preukázateľne personálne zapojený obžalovaný. Je však samozrejmé, že samotná účasť na obchodných operáciách takéhoto reťazca sama o sebe sankcionovateľný rozmer bez ďalšieho nemá. V každom prípade, ak má byť „všetko v poriadku“, musí ísť o reálne ekonomické vzťahy, ktoré spočívajú nielen v reálnom presune tovarov (naskladnení), ale aj v reálnej možnosti využitia produktov z hľadiska ekonomických zákonitostí ponuky a dopytu. Pri posudzovaní možností odpočítaní dane alebo uplatnení nadmerných odpočtov je každý, vecou sa zaoberajúci kontrolný alebo sankčný orgán, povinný urobiť tzv. test vrátiteľnosti a tiež už spomenutý test zneužiteľnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že žiadny zákon nezakazuje a ani nemôže zakázať tzv. optimalizáciu daňových povinností (presun daňových povinností z jedného na druhý subjekt v rámci jedného portfólia spoločností). Táto optimalizácia však má svoje limity, ktoré spočívajú v reálnosti ekonomických transakcií, kedy všetky predmetné komodity sú určené pre reálne existujúci trh a všetky zisky sú dosahované na základe reálne existujúcich ekonomických požiadaviek trhu. Všetky tieto faktory sa potom posudzujú v rámci vyššie spomenutých testov. Najklasickejším príkladom toho, kedy optimalizácia daňových povinností prerastie do nelegálnej činnosti, je práve vytvorenie riadeného reťazca podnikateľských subjektov. Za reťazec je možné považovať už to, kedy existujú viac ako dvaja platcovia dane v reťazci za sebou. V rámci každého reťazca pokiaľ má byť jeho existencia nelegálna, je potrebné, aby aspoň jeden z účastníkov tohto reťazca neodviedol štátnej pokladnici vybranú daň a ktorú si ďalší v poradí odpočíta, prípadne aby aspoň jeden z účastníkov reťazca svojím počínaním - napr. fingovaným vývozom do zahraničia, odpočítanie dane predchádzajúcemu subjektu umožnil. Akonáhle nastane takáto situácia, nejde o optimalizáciu daní, ale o podvodné konanie, ktoré má aj trestnoprávny rozmer. Pokiaľ ide o obžalovaným tvrdené skutočnosti, že niekde „faktúry na vstupe uznané nie sú, ale na výstupe u dodávateľa uznané sú“, na podstate veci to nič nemení. Ako už bolo spomenuté, ide o tzv. predčasne dokonané trestné činy, ktoré sú dokonané neoprávnenou manipuláciou s daňovými povinnosťami - bez ohľadu na to, ako sa s týmito povinnosťami vyrovnal v reťazci predchádzajúci subjekt a bez ohľadu na to, čo si o tomto myslí kontrolný daňový úrad. Naozaj výstižne sa k predmetnej problematike vyjadril aj Najvyšší súd SR vo veci 2To 10/2012. Uviedol, že zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní vrátane dane z pridanej hodnoty je prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane. Obhajoba takého postupu, zameraná na formálne splnenie náležitostí jednotlivých ustanovení osobitných predpisov je právne irelevantná. Inak povedané, pri posudzovaní legality a legitimity akýchkoľvek postupov v rámci stanovovania daňových povinností zainteresovaných subjektov nepostačuje preukázanie formálnej perfektnosti účtovných dokladov. V rámci testov, kde sa posudzuje možnosť odpočtov DPH, sa musí zvažovať aj princíp zneužitia práva a nie sú prípustné situácie, kedy sa isté skutočnosti len predstierajú. Nie je možné vytvoriť produkt, ktorý je ekonomicky buď vôbec alebo minimálne uplatniteľný, tento produkt vo veľkom nakupovať, naskladňovať a potom vyvážať a pre potreby ďalšieho „otočenia“ tohto tovaru, tovar doviezť naspäť, opätovne vyviezť a podobne. Respektíve, toto je možné urobiť len za situácie, kedy aj pôvodca tohto tovaru ekonomicky zdôvodní jeho nadhodnotenie a splní si daňovú povinnosť tým, že si na výstupe započíta daň, ktorú mu v poradí druhá firma zaplatila. V takomto prípade však z hľadiska úvah o kruhovom podvode by takýto scenár už nemal zmysel a išlo by o reálnu ekonomickú činnosť. Naozaj nie je vylúčené, že aj bez významných vstupných nákladov akýkoľvek podnikateľský subjekt akúkoľvek komoditu vie zhodnotiť do tej miery, že ju predá s naozaj signifikantným navýšením. Takáto situácia nastáva však len vtedy, kedy pridaná hodnota je naozaj tak výrazným navýšením hodnoty tovaru, že trh túto pridanú hodnotu akceptuje a je ochotný za ňu zaplatiť. Pokiaľ ide o obžalovaným viackrát opakované „uznanie faktúr na výstupe a neuznanie faktúr na vstupe“ v rámci komentovania vykonávaných listinných dôkazov najmä v súvislosti s výsledkami daňových kontrol, možno konštatovať, že v prípade tzv. euroočiek išlo o neuznania intrakomunitárneho dodania tovaru do Maďarskej republiky (viď okolnosti zistené v súvislosti so svedkom S. a ostatné príslušné časti odôvodnenia rozsudku) a v prípade nákupu lykožrúta (neuznané faktúry na vstupe) ani sám obžalovaný netvrdí, že nejaké faktúry na výstupe v súvislosti s lykožrútom mali byť, lykožrúty v množstve ako boli kúpené sa podľa obžalovaného bez výnimky skrmovali a iným subjektom mimo portfólia firiem obžalovaného nepredávali.... ako bolo skonštatované, skŕmenie takéhoto množstva nebolo možné. Kontrolovaný daňový subjekt, v tomto rozsudku v čase spáchania trestnej činnosti jednotlivé spoločnosti obžalovaného S. I. uvedené v bodoch 1-24 skutkovej časti rozsudku, nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami, lebo ani napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil k daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz toho, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej dodávky, t.j. k dodaniu tovaru. Obžalovaný pritom nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje podvodného konania, lebo konateľ spoločnosti S. I. bol konateľom vo všetkých spoločnostiach zapojených do obchodného reťazca s tovarom a službami. Existencia faktúry, ako to opakovane tvrdil obžalovaný nie je sama osebe relevantným dôkazom toho, že k dodaniu predmetu fakturácie skutočne došlo, lebo bolo v rámci dokazovania celkom presvedčivo preukázané, že k reálnemu uskutočneniu dodania tovarov nedošlo. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka osoba, zapísaná v obchodnom registri. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je živnosťou sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov môže živnosť prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“). Ekonomická činnosť (ďalej len „podnikanie“) je pre účely DPH vymedzená v § 3 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na článok 4 (2) Šiestej smernice Rady. Ustanovenia šiestej smernice sú pre všetky členské štáty záväzné, preto je podľa názoru prvostupňového súdu potrebné prihliadať aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v ktorých sa uvádzajú nasledujúce skutočnosti: C-354/03, C-355/03 a C-484/03 v spojených veciach plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1 a článkov 4 a 5 ods. 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, v znení smernice Rady 95/7/ESz 10. apríla 1995, ak spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočneného týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. C-439/04 a C-440/04 v spojených veciach podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora spočíva šiesta smernica na zásade neutrality, a to, že táto zásada v súvislosti s výberom DPH bráni všeobecnej diferenciácii medzi zákonnými a nezákonnými operáciami, s výnimkou prípadov, ktoré sa však prejednávaných vecí netýkajú, keď je z dôvodu osobitných vlastností určitého tovaru vylúčená akákoľvek hospodárska súťaž medzi zákonným a nezákonným hospodárskym sektorom. Analýza pojmov dodávka tovaru vykonaná platiteľom a hospodárske činnosti poukazuje na to, že tieto pojmy, ktoré definujú zdaniteľné plnenia v zmysle šiestej smernice, majú objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle na cieľoch a výsledkoch dotknutých plnení. Režim odpočtov má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností, za podmienky, že tieto v zásade podliehajú DPH. V prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má článok 17 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva postihujúceho túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predávajúceho, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenej týmto platiteľom dane. Naopak, objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovarov platiteľom dane a hospodárska činnosť, nie sú splnené v prípade daňového podvodu spáchaného samotným platiteľom dane. Ako už Súdny dvor pripomenul, boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným zneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou. Subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon. Platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie. Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť, tzn. ak sa preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. C-255/02, C-419/02 a C-223/03 v spojených veciach dospeli k názoru, že plnenie, bez ohľadu na jeho skutočnú povahu, vykonané iba s cieľom vyhnúť sa DPH nie je samo osebe ani „dodávka tovaru“, ani „poskytnutím služby“, ani opatrením v rámci „hospodárskej činnosti“ na účely DPH. Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach uvádza, že systém zriadený šiestou smernicou sa zakladá na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Analýza pojmov dodávka tovaru a poskytovanie služieb ako aj pojmov platiteľ dane a hospodárska činnosť ukazuje, že všetky tieto pojmy, ktoré definujú zdaniteľné plnenia podľa šiestej smernice, majú objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle od cieľov alebo výsledkov predmetných plnení. Súdny dvor ďalej vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Táto zásada zákazu zneužívania sa uplatňuje takisto na oblasť DPH. Súdny dvor uvádza, že šiesta smernica bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia zakladajúce toto právo predstavujú zneužitie. Preukázanie takéhoto konania si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. V rozhodnutí Súdneho dvora ES č. C-439/04 „Axel Kittel“ proti Belgickému štátu zo dňa 06.07.2006, v bode 59. rozsudku sa súdny dvor vyslovil, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. V predmetnom rozhodnutí ďalej v bode 61. Dvor vyslovil, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. Prvostupňový súd podľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že podaná obžaloba a všetky čiastkové konania páchateľa v nej uvedené pod bodmi 1 až 24, rovnako aj právna kvalifikácia konania obžalovaného spolu s dôkazmi, ktoré boli súdom vykonané na hlavnom pojednávaní podľa návrhu prokurátora a čiastočne aj podľa návrhu obžalovaného, sú veľmi dobrým základom pre rozhodnutie o vine obžalovaného prakticky podľa podanej obžaloby. Súd iba čiastočne upravil obžalobný návrh, konkrétne v bodoch 3 a 18. Z obžalobného návrhu, z právnej vety aj zo sumarizácie jednotlivých bodov konania obžalovaného pod právnu kvalifikáciu je zrejmé, že došlo iba k pisárskej chybe, keď v týchto čiastkových konaniach bolo uvedené, že si obžalovaný uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH. Preskúmaním príslušných daňových priznaní týkajúcich sa bodov 3 a 18 dospel prvostupňový súd k záveru, že nedošlo konaním obžalovaného k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet DPH, na vrátenie dane, ale došlo ku skráteniu dane neoprávneným uplatnením odpočtu DPH. Podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. Skrátením dane treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí daň v nižšej než zákonom určenej sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. Neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane je také uplatnenie, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim daň z pridanej hodnoty alebo s niektorým zo zákonov upravujúcich jednotlivé spotrebné dane (zákon č. 222/2004 Z.z). Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur. (teda suma najmenej 133.000 eur). Konaním obžalovaného uvedeným v skutkovej časti tohto rozsudku v jednotlivých bodoch 1 až 24 došlo k naplneniu všetkých znakov skutkových podstát trestných činov podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona ako aj podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. K spôsobu výpočtu rozsahu skrátenia dane ako aj rozsahu uplatnenia si nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty súd uvádza, že bol vypočítaný tak, že bola prevzatá suma uvedená v jednotlivých faktúrach uvedených v skutkovej časti rozsudku. Tým, že obžalovaný na príslušné daňové úrady podal daňové priznania v rozsahu podľa skutkovej časti rozsudku a v daňových priznaniach (za obsah ktorých zodpovedá výlučne on sám) uplatnil buď nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty alebo uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, došlo k spáchaniu a k dokonaniu trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a tiež trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods. 4 Trestného zákona. Záujmom chráneným Trestným zákonom v prípade oboch uvedených trestných činov je záujem spoločnosti na riadnom výbere daní, v tomto prípade dane z pridanej hodnoty. Obidva trestné činy obžalovaný spáchal nepochybne v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu ako to sústavne tvrdil obžalovaný, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Všetky daňové účtovné doklady súvisiace s nákupom a predajom komodít euroočko a lykožrút vydané obžalovaným nie sú pravdivé, k nákupu a predaju euroočiek-vrúbľov a lykožrúta nedošlo. Sú fiktívne, lebo uvedené komodity jednoducho povedané neexistovali v rozsahu deklarovanom obžalovaným, existovali nanajvýš v minimálnych množstvách a len z účelového dôvodu ako ukážky, aby v prípade daňovej kontroly mohol obžalovaný kontrolnému orgánu predložiť aspoň malú vzorku, ktorá však mala byť dôkazom pre daňovú kontrolu, že komodita reálne existuje, teda aj obchody o nej uzavreté sú reálne. O fiktívnosti dokladov, tým aj o fiktívnosti deklarovaných obchodov a následne o fiktívnosti obsahu daňových priznaní vo vzťahu ku komoditám euroočko a lykožrút nemohol nikto iný vedieť viac ako obžalovaný S. I.. Preto obžalovaný konal celkom vedome a úmyselne, v priamom úmysle a vzhľadom na dlhodobú hospodársku stratu jeho spoločností konal s jednoznačnou snahou získať najmä odpočítanie dane a v menšej miere chcel získať vrátenie dane, teda vyplatenie nadmerného odpočtu DPH. V prípade, že obžalovaný v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vypĺňal riadky o odpočítaní dane, bolo jeho konanie kvalifikované ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, lebo si v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami znižoval daňový základ. V prípade, že obžalovaný v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vypĺňal najmä riadok o nadmernom odpočte odpočítanom od vlastnej daňovej povinnosti, bolo jeho konanie kvalifikované ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, lebo si rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami uplatňoval nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Súd na rozdiel od podanej obžaloby v konaní páchateľ nevidel viacčinný súbeh dvoch trestných činov. Ani opis konania obžalovaného v obžalobnom návrhu nenavodzoval podmienky pre záver, že by obžalovaný celkom cielene selektoval svoje konanie, či už z hľadiska časového, miestneho, či z hľadiska jednotlivých komodít až tak, že by zámerne z konkrétne preukázateľného dôvodu raz uplatnil odpočet DPH a inokedy zámerne a cielene uplatňoval nárok na nadmerný odpočet DPH, teda vrátenie DPH. V podstate konanie obžalovaného bolo stále rovnaké pri všetkých 24 bodoch skutkovej časti v tom, že predkladal fiktívne účtovné doklady o obchodovaní a na doklady nadväzujúce fiktívne daňové priznania. Z bližšie nezisteného dôvodu v 16 prípadoch si uplatnil odpočet dane a len v 8 prípadoch rovnako z bližšie nezisteného dôvodu uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH. Preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného možno posúdiť ako jednočinný súbeh dvoch trestných činov, lebo páchateľ v podstate jedným konaním raz uplatnil odpočítanie DPH a inokedy a v podstatne menšej miere uplatňoval nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. O vine obžalovaného s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto nemal špecializovaný trestný súd žiadne pochybnosti. Uznal preto vinu obžalovaného S. I. zo spáchania vyššie uvedených trestných činov a v rozsahu podľa podanej obžaloby a len s minimálnou úpravou, spresnením skutkovej časti uvedením faktúr pri všetkých bodoch konania a zosúladil opis skutku s jeho právnou kvalifikáciou ako je to spomenuté vyššie v bodoch 3 a 18 skutkovej časti. Čo sa týka rozhodovania o druhu trestu a o jeho výmere u obžalovaného S. I., prvostupňový súd podľa obsahu registra trestov na obžalovaného mohol konštatovať, že obžalovaný S. I. viedol pred spáchaním teraz prejednávaných trestných činov riadny život, lebo nebol súdom právoplatne odsúdený za inú trestnú činnosť. V mieste bydliska má obžalovaný dobrú povesť. Preto mohol súd v prospech obžalovaného uplatniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd však zistil aj okolnosť obžalovanému priťažujúcu podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorou je to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Ako je zrejmé zo skutkovej aj výrokovej časti rozsudku, obžalovaný spáchal dva trestné činy a to trestný čin skrátenia dane a poistného a trestný čin neodvedenia dane a poistného. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného vyrovnaný. Bola zistená jedna poľahčujúca a jedna priťažujúca okolnosť. Keď súd hodnotil mieru závažnosti poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, nezistil také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé dostatočne odôvodniť priklonenie sa súdu či už k poľahčujúcej alebo k priťažujúcej okolnosti pri ukladaní výmery trestu. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Všetkými vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona sa prvostupňový súd riadil pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery obžalovanému S. I.. Obžalovanému bolo možné uložiť iba trest odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu ako samostatného neprichádzalo do úvahy. Za trestné činy spáchané obžalovaným mohol súd ukladať trest v sadzbe od sedem rokov do dvanásť rokov. U obžalovaného neprevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, nebolo teda zákonného dôvodu na zníženie hornej hranice trestnej sadzby. Obžalovaný síce nepáchal trestnú činnosť obzvlášť sofistikovaným spôsobom, ale pomerne jednoducho a to vyhotovovaním fiktívnych účtovných dokladov a fiktívnych daňových priznaní. Na druhej strane v jeho neprospech treba prirátať to, že všetky doklady na prvý pohľad vzbudzovali dojem hodnovernosti, teda ako zodpovedajúce realite a bežná daňová kontrola bez ďalšieho zisťovania obchodných súvislostí (ako o tom vypovedali daňové kontrolórky a svedok Ing. A.) nemusela odhaliť fiktívnosť obchodov. V neprospech obžalovaného treba prirátať aj to, že nešlo o jeho jednorazové zlyhanie, nešlo o situačné konanie, ale obžalovaný páchal trestnú činnosť celkom zámerne a po dlhšiu dobu, teda niekoľko rokov. V jeho konaní išlo o mnohé čiastkové útoky, ako to je zrejmé zo skutkovej časti tohto rozsudku. Ním uplatňovaný spôsob „podnikania „ považoval za reálny a v reálnom čase, pritom však iba zakrýval dlhodobú stratu v podnikaní jeho spoločností a zároveň daňovo „ušetrené“ prostriedky mu umožňovali viesť pomerne nákladný spôsob života so sebaprezentovaním sa ako úspešného podnikateľa. Výsledkom konania obžalovaného bolo skrátenie dane spolu v celkovej výške 57.661.795,95 € a neoprávnené uplatnenie si nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 509.250,84 €. Takto zistené sumy niekoľkonásobne prevyšuje základnú výmeru škody veľkého rozsahu (133.000 eur). Preto je potrebné nielen páchateľovi zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a to po veľmi dlhú dobu, ale rovnako je žiadúce orgánom štátu na to splnomocneným - súdom vyslať signál, že takéto konanie nie je tolerovateľné, ale je zákonným spôsobom potrestané, čo je súčasne odkazom, ktorý má iných odradiť od páchania daňových trestných činov. Preto bol obžalovanému S. I. uložený trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, teda pri hornej hranici trestnej sadzby ako trest primeraný v zmysle vyššie spomenutých zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, čím boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda na zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, v konaní obžalovaného išlo o úmyselné konanie, ktorým sa obžalovaný snažil získať majetkový prospech, keďže jeho firmy boli dlhodobo v strate. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť peňažný trest od 160 eur do 331.930 eur páchateľovi, ktorý sa snažil získať majetkový prospech. Súd prihliadol na výšku škody spôsobenej konaním páchateľa, na dĺžku doby páchania trestnej činnosti ako aj na to, aby uložený trest bol vymožiteľný a následne uložil obžalovanému peňažný trest 100.000 € (jedenstotisíc EUR), teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Keďže bol obžalovanému uložený aj peňažný trest, zákon s uložením tohto druhu spája aj uloženie náhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Za primeraný náhradný trest vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu prvostupňový súd považoval trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody špecializovaný trestný súd opätovne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne konanie. Špecializovaný trestný súd nevylúčil z konania po zrušení rozsudku najvyšším súdom zaujal v tomto smere opačné stanovisko, ako ho uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 4 To 5/2013 z 30. októbra 2013 na strane 7 až 8 svojho rozhodnutia. V trestnej veci obžalovaného S. I. skutočne nedošlo k odsúdeniu obžalovaného za majetkový trestný čin (trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona ani nie sú zaradené vo štvrtej hlave Trestného zákona -trestné činy proti majetku), lebo sumy uvádzané v rozsudku prvostupňového súdu v jednotlivých bodoch skutkovej časti tohto rozsudku v pravom slova zmysle nie sú škodou, ako ju definuje ustanovenie § 124 Trestného zákona. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Skrátením dane podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v tomto prípade treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný štátny orgán vyrubí daň v nižšej, než zákonom určenej sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Y. čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v jeho alinei dva treba považovať za predčasne dokonaný trestný čin, ku ktorého spáchaniu dochádza už uplatnením nároku na vrátenie DPH. Pri jednom aj druhom uvedenom trestnom čine dochádza k „reálnemu úbytku na majetku poškodeného“, ktorým je štát. Preto je podľa názoru prvostupňového súdu celkom na mieste primerané použitie analógie, výsledkom ktorej je možnosť štátu sledovať priebeh trestného stíhania a jeho výsledok a aj možnosť uplatňovania si náhrady „škody“ v trestnom konaní, lebo ide o prostriedky štátneho rozpočtu, hoci na povinnosť doplatenia prípadných chýbajúcich odvodov na daniach a poistnom vyplývajúcu priamo zo zákona podľa § 56 a nasledujúcich zák. č. 511/2004 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších zákonov (účinný do 1. januára 2012) upozornil najvyšší súd vo svojom rozhodnutí. Podľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní a najmä s prihliadnutím na prečítané vyjadrenie zástupkyne poškodenej strany súd postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne konanie. Zástupkyňa poškodeného pri výsluchu ešte v prípravnom konaní uviedla, že čo sa týka skrátenia dane, tam škodu neuplatňuje, lebo na ňu poškodený nemá zákonný nárok. Čo sa týka daňovým subjektom - obžalovaným uplatnený nadmerný odpočet, vzhľadom na odvolanie podané daňovým subjektom proti výsledkom daňových kontrol, ešte nie je právoplatné rozhodnutie v odvolacom konaní, na základe ktorého správca dane vydá rozhodnutie vo veci. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný napadol na súde rozhodnutia daňových úradov - platobné výmery a dodatočné platobné výmery. Pre potreby trestného konania však súd vychádzal z obsahu jednotlivých faktúr a daňových priznaní. Skúmanie, či platobné výmery a dodatočné platobné výmery daňových úradov sa už stali právoplatnými a prípadne v akom rozsahu došlo k ich uhradeniu by presahovalo rámec trestného stíhania, preto súd postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného uvedeného vo výrokovej časti rozsudku s nárokom na občianske súdne konanie. Prvostupňový súd rozhodol o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a daňové orgány sa budú môcť rozhodnúť, či na vymoženie svojich oprávnených nárokov využijú predpisy správneho a finančného práva alebo sa budú domáhať uspokojenia svojich nárokov na základe trestného rozsudku v občianskom súdnom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku.