{"guid": "37b59289-1251-442b-8318-ff11bdba95c7:ccc1fbcd-a2cd-4d7d-bacc-e9d020c0a0f8", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1", "spisova_znacka": "3T/25/2012", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/25/2012 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 23. januára 2014, sp. zn. 3T/25/2012, ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1", "identifikacne_cislo": "9512100098", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-276.odsek-1", "nazov": "§ 276 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-276.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-276"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-276.odsek-4", "nazov": "§ 276 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-276.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-276"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-277.odsek-1", "nazov": "§ 277 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-277.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-277"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-277.odsek-4", "nazov": "§ 277 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-277.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-277"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-276", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-277"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccc1fbcd-a2cd-4d7d-bacc-e9d020c0a0f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/25/2012\n9512100098\n23. 01. 2014\njan giertli\nECLI:SK:SSPK:2014:9512100098.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci obžalovaného S.\nI. pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a\npre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona\nna hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2014 takto\nrozhodol:\nObžalovaný S. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom S. Y.,\nY. XXX/XX, okr. Y., t.č. vo výkone\nväzby v ÚVV G. G.,\n\nj e v i n n ý, ž e\n\n1) S. I. splnomocnený konať pôvodne za spoločnosť G.,s.r.o., I. A. XXX/XX, XXX XX I., neskôr E.\nXXX, XXX XX N. nad G. (ďalej len G.) vytvoril obchodné reťazce vlastných obchodných spoločností,\nktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a\npredaji tovaru „Euro očká špeciál\" na očkovanie jabloní odrody FUJI (ďalej len „euroočká špeciál\") si\nneoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH\") v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom:\na) dňa 29.12.2008 podal na Daňovom úrade H. U., ul. S. č. 2, H. U. (ďalej len „DÚ H. U.\") v mene\nspol. G., s. r. o. I. riadne daňové priznanie k DPH a dňa 02.02.2009 dodatočné daňové priznanie k\nDPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008, v ktorom uplatnil odpočet DPH vo výške 115.727.847,Sk (3.841.460,76 €), pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá aj faktúra č. 30092008/S zo dňa\n30.09.2008 vystavená spol. N. Y., s. r. o., M. R. I. XXXX/XX, XXX XX Y. (ďalej len N. Y.) pre spol. G.,\ns. r. o. I., deklarujúca dodanie 5.762.689 ks euroočiek špeciál v sume 699.475.191,- Sk (23.218.322,74\n€), z toho DPH 111.680.912,82 Sk (3.707.127,16 €),\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n111.680.912,82 Sk (3.707.127,16 €),\n\nb) dňa 26.01.2009 podal na DÚ H. U. v mene spol. G., s. r. o. I. riadne daňové priznanie k DPH\nza zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008, v ktorom uplatnil odpočet DPH vo výške 122.658.568,- Sk\n(4.071.518,56 €), pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté aj faktúry:\n- č. 21122008/S zo dňa 21.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie\n1.530.000 ks euroočiek špeciál v sume 185.711.400,- Sk (6.164.489,15 €) z toho DPH 29.651.400,- Sk\n(984.246,17 €),\n- č. 22122008/S zo dňa 22.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie\n1.470.000 ks euroočiek špeciál v sume 178.428.600,- Sk (5.922.744,47 €) z toho DPH 28.488.600,- Sk\n(945.648,28 €),\n- č. 28122008/S zo dňa 28.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie\n1.440.000 ks euroočiek špeciál v sume 174.787.200,- Sk (5.801.872,14 €) z toho DPH 27.907.200,- Sk\n(926.349,33 €),\n- č. 29122008/S zo dňa 29.12.2008 od spol. N. Y., s. r. o. Y. pre spol. G., s. r. o. I., deklarujúca dodanie\n1.561.031 ks euroočiek špeciál v sume 189.477.943,- Sk (6.289.515,47 €) z toho DPH 30.252.780,78\nSk (1.004.208,35 €),\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo a obžalovaný S. I. konečný vývoz a\nodpredaj euroočiek maďarskej spoločnosti K.-U. H. és N. H. P. Y., IČO: XX-XX-XXX XXX, sídlo H-XXXX,\nG., A. utca X (ďalej len K.-U. Kft.), ktorú mal zastupovať D. K., ktorý zomrel už v roku 2002 len fiktívne\npredstieral, čím takto skrátil daň vo výške 116.299.980,78 Sk (3.860.452,13 €),\n2) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Y. SK, s. r. o., XXX XX X. č. XXX (ďalej len Y. SK) vytvoril\nobchodné reťazce obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a\ndaňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru „Euroočká špeciál\" na očkovanie jabloní) a\neuroočká bližšie nešpecifikované, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom:\na) dňa 10.06.2009 podal na DÚ H. U. v mene spol. Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 1. štvrťrok\n2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 4.222.787,36 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli\nzahrnuté aj faktúry:\n- č. 26032009/VE zo dňa 26.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o., XXX XX X. č. X (ďalej len I.-E) pre spol. Y.\nSK, s. r. o. X., deklarujúca dodanie 1.427.400 ks euroočiek špeciál v sume 6.284.842,20 € z toho DPH\n1.003.462,20 €,\n- č. 27032009/VE zo dňa 27.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.427.500 ks euroočiek špeciál v sume 6.285.282,50 € z toho DPH 1.003.532,50 €,\n- č. 29032009/VE zo dňa 29.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.427.600 ks euroočiek špeciál v sume 6.285.722,80 € z toho DPH 1.003.602,80 €,\n- č. 30032009/VE zo dňa 30.03.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.427.390 ks euroočiek špeciál v sume 6.284.798,20 € z toho DPH 1.003.455,17 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n4.014.052,67 €,\n\nb) dňa 02.09.2009 podal na DÚ H. U. v mene spol. Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 2. štvrťrok\n2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.864.823,03 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli\nzahrnuté aj faktúry:\n- č. 01062009/VE zo dňa 01.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.000 ks euroočiek v sume 6.372.450,00 € z toho DPH 1.017.450,00 €,\n- č. 06062009/VE zo dňa 06.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.100 ks euroočiek v sume 6.372.896,25 € z toho DPH 1.017.521,25 €,\n- č. 14062009/VE zo dňa 14.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.373.342,50 € z toho DPH 1.017.592,50 €,\n- č. 20062009/VE zo dňa 20.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 26062009/VE zo dňa 26.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.600 ks euroočiek špeciál v sume 6.375.127,50 € z toho DPH 1.017.877,50 €,\n- č. 30062009/VE zo dňa 30.06.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 677.318 ks euroočiek v sume 3.022.531,57 € z toho DPH 482.589,07 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n5.570.765,32 €,\nc) dňa 12.11.2009 podal na DÚ H. U. za spoločnosť Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok\n2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.330.228,80 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli\nzahrnuté aj faktúry:\n- č. 05092009/VE zo dňa 05.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.000 ks euroočiek v sume 6.372.450,57 € z toho DPH 1.017.450,00 €,\n- č. 09092009/VE zo dňa 09.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.200 ks euroočiek v sume 6.373.342,50 € z toho DPH 1.017.592,50 €,\n- č. 12092009/VE zo dňa 12.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 19092009/VE zo dňa 19.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.600 ks euroočiek špeciál v sume 6.375.127,50 € z toho DPH 1.017.877,50 €,\n- č. 23092009/VE zo dňa 23.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.347.142 ks euroočiek v sume 6.011.621,17 € z toho DPH 959.838,67 €,\n- č. 30092009/VE zo dňa 30.09.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 83.495 ks euroočiek v sume 372.596,40 € z toho DPH 59.490,19 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n5.089.983,86 €,\n\nd) dňa 01.02.2010 podal na DÚ H. U. v mene spol. Y. SK, s. r. o., X. daňové priznanie DPH za 4. štvrťrok\n2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.309.720,42 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli\nzahrnuté aj faktúry:\n- č. 17122009/VE zo dňa 17.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 18122009/VE zo dňa 18.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 21122009/VE zo dňa 21.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 22122009/VE zo dňa 22.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 23122009/VE zo dňa 23.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 1.428.400 ks euroočiek v sume 6.374.235,00 € z toho DPH 1.017.735,00 €,\n- č. 28122009/VE zo dňa 28.12.2009 od spol. I.-E, s. r. o. X. pre spol. Y. SK, s. r. o. X., deklarujúca\ndodanie 14.500 ks euroočiek v sume 64.706,25 € z toho DPH 10.331,25 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju euroočiek nedošlo a ich odber už Špecializovaným trestným\nsúdom Pezinok odsúdený S. S., občan Maďarska, zastupujúci maďarské odberateľské spoločnosti S.Jó P. D. - F. H. és N. Kft. so sídlom H-XXXX S., I. u. XXX (ďalej len S.-Jó) a H.-S. F. és F. G. Y., sídlo HXXXX N., Kiss Ernő utca XX (ďalej len H.-S.) v roku 2009 a 2010 len fiktívne deklaroval podpisovaním\nniektorých účtovných a daňových dokladov, čím takto obžalovaný S. I. skrátil daň vo výške 5.099.006,25\n€,\n3)\na) S. I. ako konateľ spoločnosti A.-S., s. r. o., E. XXX, XXX XX N. nad G. (ďalej len A.-S.) vytvoril obchodný\nreťazec obchodných spoločnosti, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových\ndokladov svedčiacich o nákupe tovaru euroočká, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5\npísm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť\nv daňových priznaniach odpočítanie dane z pridanej hodnoty v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti,\nktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 20.05.2010 podal na Daňový úrad\n(ďalej len \"DÚ\") H. U. v mene spoločnosti A.-S. daňové priznanie DPH za 1. štvrťrok 2010, v ktorom\nsi uplatnil odpočet DPH vo výške 6.419.739,68 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých za\nobdobie od 01.03.2010 do 31.03.2010 6 faktúr vystavených od spol. X., s. r. o., XXX XX X. č. XX (ďalej\nlen „X.\") pre spol. A.-S., deklarujúcich dodanie 8.573.353 ks euroočiek v celkovej sume 37.646.011,25\n€, z toho DPH 6.010.707,67 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. Š-01032010 zo dňa 1.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.600 ks euroočiek v sume 6.273.125,46 € z toho DPH 1.001.591,46 €,\n- č. Š-04032010 zo dňa 4.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.400 ks euroočiek v sume 6.272.247,24 € z toho DPH 1.001.451,24 €,\n- č. Š-08032010 zo dňa 8.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.100 ks euroočiek v sume 6.270.929,91 € z toho DPH 1.001.240,91 €,\n\n- č. Š-10032010 zo dňa 10.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.200 ks euroočiek v sume 6.271.369,02 € z toho DPH 1.001.311,02 €,\n- č. Š-12032010 zo dňa 12.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.000 ks euroočiek v sume 6.270.490,80 € z toho DPH 1.001.170,80 €,\n- č. Š-15032010 zo dňa 15.3.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.431.953 ks euroočiek v sume 6.287.848,82 € z toho DPH 1.003.942,24 €,\n\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n6.010.707,67 €,\nb) S. I. ako konateľ spoločnosti A.-S., s. r. o. dňa 26.07.2010 podal na DÚ H. U. v mene spoločnosti A.S. daňové priznanie DPH za 2. štvrťrok 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 5.173.684,99\n€, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.06.2010 do 30.06.2010 5 faktúr vystavených\nod spol. X. pre spol. A.-S., deklarujúcich dodanie 7.140.900 ks Špeciálne euroočká v celkovej sume\n31.356.405,99 €, z toho DPH 5.006.484,99 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto\nfaktúry:\n- č. 01062010/LŠ zo dňa 1.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.100 ks euroočiek v sume 6.270.929,91 € z toho DPH 1.001.240,91 €\n- č. 02062010/LŠ zo dňa 2.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.000 ks euroočiek v sume 6.270.490,80 € z toho DPH 1.001.170,80 €\n- č. 03062010/LŠ zo dňa 3.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.200 ks euroočiek v sume 6.271.369,02 € z toho DPH 1.001.311,02 €\n- č. 04062010/LŠ zo dňa 4.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.400 ks euroočiek v sume 6.272.247,24 € z toho DPH 1.001.451,24 €\n- č. 05062010/LŠ zo dňa 5.6.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.428.200 ks euroočiek v sume 6.271.369,02 € z toho DPH 1.001.311,02 €\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n5.006.484,99 €,\nc) S. I. ako konateľ spoločnosti A.-S., s. r. o. dňa 25.10.2010 podal na DÚ H. U. v mene spoločnosti A.S. daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 3.996.726,00\n€, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté od 01.08.2010 do 31.08.2010 4 faktúry vystavené\nod spol. X. pre spol. A.-S., deklarujúce dodanie 5.460.000 ks špeciálne euroočká v celkovej sume\n23,975.406,00 €, z toho DPH 3.828.006,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto\nfaktúry:\n- č. 02082010/LŠ zo dňa 2.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.350.000 ks euroočiek v sume 5.927.985,- € z toho DPH 946.485,- €,\n\n- č. 03082010/LŠ zo dňa 3.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.350.000 ks euroočiek v sume 5.927.985,- € z toho DPH 946.485,- €,\n- č. 05082010/LŠ zo dňa 5.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.380.000 ks euroočiek v sume 6.059.718,- € z toho DPH 967.518,- €,\n- č. 06082010/LŠ zo dňa 6.8.2010 od spol. X. s.r.o. X. pre spol. A.-S., s. r. o., deklarujúca dodanie\n1.380.000 ks euroočiek v sume 6.059.718,- € z toho DPH 967.518,- €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n3.828.006,00 €,\npričom v bodoch 3 a), b), c) v skutočnosti k nákupu a predaju euroočiek nedošlo a ich odber už\nŠpecializovaným trestným súdom Pezinok odsúdený S. S., občan Maďarska, zastupujúci maďarskú\nodberateľskú spoločnosť S.-Jó v roku XXXX len fiktívne deklaroval podpisovaním niektorých účtovných\na daňových dokladov, čím takto obžalovaný S. I. skrátil daň v celkovej výške 14.845.198,70 € ,\n4) S. I. zastupujúci podnikateľský subjekt S. I.-I., XXX XX S. Y. č. XXX (ďalej len I.) vytvoril obchodné\nreťazce vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a\ndaňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút smrekový (ďalej len „lykožrút\"), si\nneoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o\nDPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť\nsa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom dňa 01.02.2010\npodal na Daňovom úrade H. Chlmec v mene subjektu S. I.-I., S. Y. daňové priznanie DPH za mesiac\ndecember 2009, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.553.122,67 €, pričom v tomto daňovom\npriznaní boli zahrnuté aj faktúry:\n- č. 01122009/TV zo dňa 01.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.815.723 ks lykožrúta v sume 410.535,00 € z toho DPH 65.547,60 €,\n- č. 02122009/TV1 zo dňa 02.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 510.000 ks lykožrúta v sume 115.311,00 € z toho DPH 18.411,00 €,\n- č. 02122009/TV zo dňa 02.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.628.300 ks lykožrúta v sume 368.158,60 € z toho DPH 58.781,63 €,\n- č. 03122009/TV zo dňa 03.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.892.425 ks lykožrúta v sume 427.877,00 € z toho DPH 68.316,54 €,\n- č. 04122009/TV2 zo dňa 04.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.735.690 ks lykožrúta v sume 392.439,50 € z toho DPH 62.658,41 €,\n- č. 07122009/TV zo dňa 07.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.920.870 ks lykožrúta v sume 434.308,70 € z toho DPH 69.343,41 €,\n- č. 08122009/TV zo dňa 08.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.627.200 ks lykožrúta v sume 367.909,90 € z toho DPH 58.741,92 €,\n- č. 09122009/TV zo dňa 09.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.782.765 ks lykožrúta v sume 403.083,20 € z toho DPH 64.357,82 €,\n\n- č. 10122009/TV zo dňa 10.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.948.700 ks lykožrúta v sume 440.601,10 € z toho DPH 70.348,07 €,\n- č. 11122009/TV zo dňa 11.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.826.500 ks lykožrúta v sume 412.971,70 € z toho DPH 65.936,65 €,\n- č. 14122009/TV zo dňa 14.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 2.110.400 ks lykožrúta v sume 477.161,40 € z toho DPH 76.185,44 €,\n- č. 15122009/TV zo dňa 15.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.927.285 ks lykožrúta v sume 435.759,10 € z toho DPH 69.547,99 €,\n- č. 15122009/TV1 zo dňa 15.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.020.000 ks lykožrúta v sume 230.622,00 € z toho DPH 36.822,00 €,\n- č. 16122009/TV zo dňa 16.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 2.026.000 ks lykožrúta v sume 458.078,60 € z toho DPH 73.138,60 €,\n- č. 17122009/TV zo dňa 17.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.684.900 ks lykožrúta v sume 380.955,90 € z toho DPH 60.824,89 €,\n- č. 18122009/TV zo dňa 18.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 2.124.300 ks lykožrúta v sume 480.304,20 € z toho DPH 76.687,23 €,\n- č. 21122009/TV zo dňa 21.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.986.720 ks lykožrúta v sume 449.197,40 € z toho DPH 71.720,59 €,\n- č. 22122009/TV zo dňa 22.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 2.328.400 ks lykožrúta v sume 526.451,20 € z toho DPH 84.055,24 €,\n- č. 23122009/TV zo dňa 23.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 2.563.524 ks lykožrúta v sume 579.612,80 € z toho DPH 92.543,22 €,\n- č. 28122009/TV zo dňa 28.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.986.795 ks lykožrúta v sume 449.214,30 € z toho DPH 71.723,30 €,\n- č. 29122009/TV zo dňa 29.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.426.900 ks lykožrúta v sume 322.622,10 € z toho DPH 51.511,09 €,\n- č. 30122009/TV2 zo dňa 30.12.2009 od spol. Y. SK, s. r. o. X. pre subjekt S. I.-I., S. Y., deklarujúca\ndodanie 1.786.803 ks lykožrúta v sume 403.996,20 € z toho DPH 64.503,59 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n1.431.706,23 €,\n5) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec vlastných\nobchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov\nsvedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút smrekový (ďalej len „lykožrút\") si neoprávnene v rozpore\n\ns § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH\") v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v\númysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom:\na) dňa 03.03.2010 podal na Daňový úrad v Y. (ďalej len „DÚ Y.\") v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie\nDPH za mesiac január 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 2.288.873,69 €, pričom v tomto\ndaňovom priznaní bolo zahrnutých od 02.01.2010 do 28.01.2010 22 faktúr vystavených od spol. A.-S.\npre subjekt S. I.-I., deklarujúcich dodanie 56.842.000 ks lykožrúta v sume 13.527.633,91 €, z toho DPH\n2.130.034,02 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 02012010/G zo dňa 2.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.416.700\nks lykožrúta v sume 575.174,60 € z toho DPH 91.834,60 €,\n- č. 04012010/G1 zo dňa 4.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.576.426\nks lykožrúta v sume 613.189,40 € z toho DPH 97.904,19 €,\n- č. 05012010/G zo dňa 5.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.446.912\nks lykožrúta v sume 582.365,10 € z toho DPH 92.982,66 €,\n- č. 07012010/G zo dňa 7.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.516.897\nks lykožrúta v sume 599. 021,50 € z toho DPH 65.642,09 €,\n- č. 08012010/G1 zo dňa 8.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I.,\n2.258.631 ks lykožrúta v sume 537.554,20 € z toho DPH 85.827,98 €,\n\ndeklarujúca dodanie\n\n- č. 09012010/G zo dňa 9.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.168.726\nks lykožrúta v sume 516.156,80 € z toho DPH 82.411,59 €,\n- č. 11012010/G zo dňa 11.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.418.825\nks lykožrúta v sume 575.442,40 € z toho DPH 91.877,35 €,\n- č. 12012010/G1 zo dňa 12.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie\n2.956.016 ks lykožrúta v sume 703.531,61 € z toho DPH 112.328,61 €,\n- č. 13012010/G1 zo dňa 13.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie\n2.326.485 ks lykožrúta v sume 553.703,40 € z toho DPH 88.406,43 €,\n- č. 14012010/G zo dňa 14.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.962.197\nks lykožrúta v sume 705.002,90 € z toho DPH 112.563,49 €,\n- č. 15012010/G1 zo dňa 15.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie\n2.496.800 ks lykožrúta v sume 594.238,40 € z toho DPH 94.878,40 €,\n- č. 16012010/G zo dňa 16.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.596.700\nks lykožrúta v sume 618.014,60 € z toho DPH 98.674,60 €,\n- č. 18012010/G1 zo dňa 18.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I.,\n2.625.400 ks lykožrúta v sume 624.845,20 € z toho DPH 99.765,20 €,\n\ndeklarujúca dodanie\n\n- č. 19012010/G zo dňa 19.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.598.300\nks lykožrúta v sume 618.395,40 € z toho DPH 98.735,40 €,\n- č. 20012010/G1 zo dňa 20.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie\n2.716.400 ks lykožrúta v sume 645.503,20€ z toho DPH 103.223,20€,\n- č. 21012010/G zo dňa 21.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.976.800\nks lykožrúta v sume 708.478,40 € z toho DPH 113.118,40 €,\n- č. 22012010/G1 zo dňa 22.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie\n2.872.400 ks lykožrúta v sume 683.631,20 € z toho DPH 109.151,20 €,\n- č. 23012010/G zo dňa 23.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.324.600\nks lykožrúta v sume 553.254,80€ z toho DPH 88.334,80 €,\n- č. 25012010/G1 zo dňa 25.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie\n2.746.200 ks lykožrúta v sume 653.595,60€ z toho DPH 104.355,60€,\n- č. 26012010/G zo dňa 26.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.894.400\nks lykožrúta v sume 689.343,20€ z toho DPH 110.063,20€,\n- č. 27012010/G zo dňa 27.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.583.772\nks lykožrúta v sume 614.937,70€ z toho DPH 98.183,34€,\n- č. 28012010/G zo dňa 28.1.2010 od spol. A.-S. s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.362.413\nks lykožrúta v sume 562.254,30€ z toho DPH 89.771,69€,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n2.130.034,02 €,\nb) dňa 31.03.2010 podal na DÚ Y. v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac február\n2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 2.128.402,95 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo\nzahrnutých od 01.02.2010 do 26.02.2010 21 faktúr vystavených od spol. A.-S., s.r.o. pre subjekt S. I.I., deklarujúcich dodanie 52.813.025 ks lykožrúta v sume 12.569.928,40 €, z toho DPH 2.006.963,35 €,\npričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 01022010/G zo dňa 01.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.590.700\nks lykožrúta v sume 616.586,60 € z toho DPH 98. 446,60 €,\n- č. 02022010/G zo dňa 02.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.589.800\nks lykožrúta v sume 616.372,40 € z toho DPH 98.412,40 €,\n- č. 03022010/G zo dňa 03.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.588.600\nks lykožrúta v sume 616.086,80 € z toho DPH 98.366,80 €,\n- č. 04022010/G zo dňa 04.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.587.500\nks lykožrúta v sume 615.563,20 € z toho DPH 98. 325,- €,\n\n- č. 05022010/G zo dňa 05.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.586.400\nks lykožrúta v sume 615.563,20 € z toho DPH 98. 283,20 €,\n- č. 08022010/G zo dňa 08.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.585.300\nks lykožrúta v sume 615.301,40 € z toho DPH 98. 241,40 €,\n- č. 09022010/G zo dňa 09.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.584.200\nks lykožrúta v sume 615.039,60 € z toho DPH 98. 199,60 €,\n- č. 10022010/G zo dňa 10.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.583.100\nks lykožrúta v sume 614.777,80 € z toho DPH 98. 157,80 €,\n- č. 11022010/G zo dňa 11.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.580.200\nks lykožrúta v sume 614.516,00 € z toho DPH 98. 116,00 €,\n- č. 12022010/G zo dňa 12.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.581.900\nks lykožrúta v sume 614.492,20 € z toho DPH 98. 112,20 €,\n- č. 15022010/G zo dňa 15.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.589.700\nks lykožrúta v sume 616.348,60 € z toho DPH 98. 408,60 €,\n- č. 16022010/G zo dňa 16.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.590.300\nks lykožrúta v sume 616.491,40 € z toho DPH 98. 431,40 €,\n- č. 17022010/G zo dňa 17.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.591.200\nks lykožrúta v sume 616.705,60 € z toho DPH 98. 465,60 €,\n- č. 17022010/G1 zo dňa 17.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.000.000\nks lykožrúta v sume 238.000,00 € z toho DPH 38. 000,00 €,\n- č. 18022010/G zo dňa 18.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.601.000\nks lykožrúta v sume 619. 038,00 € z toho DPH 98. 838,00 €,\n- č. 19022010/G zo dňa 19.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.570.500\nks lykožrúta v sume 611.779,00 € z toho DPH 97. 679,00 €,\n- č. 22022010/G zo dňa 22.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.560.400\nks lykožrúta v sume 609.375,20 € z toho DPH 97. 295,20 €,\n- č. 23022010/G zo dňa 23.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.603.200\nks lykožrúta v sume 619.561,60 € z toho DPH 98. 921,60 €,\n- č. 24022010/G zo dňa 24.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.605.100\nks lykožrúta v sume 620.013,80 € z toho DPH 98. 993,80 €,\n- č. 25022010/G zo dňa 25.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.595.500\nks lykožrúta v sume 617.729,00 € z toho DPH 98. 629,00 €,\n\n- č. 26022010/G zo dňa 26.02.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.648.425\nks lykožrúta v sume 630.325,20 € z toho DPH 100. 640,15 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n2.006.963,35 €,\nc) dňa 12.05.2010 podal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac marec\n2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 2.016.544,42 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo\nzahrnutých od 01.03.2010 do 31.03.2010 23 faktúr vystavených od spol. A.-S., s.r.o. pre subjekt S. I.I., deklarujúcich dodanie 47.565.243 ks lykožrúta v sume 11.320.517,76 € z toho DPH 1.807.476,20 €,\npričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 01032010/G zo dňa 01.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118\n815 ks lykožrúta v sume 504.277,97 € z toho DPH 80. 514,97 €,\n- č. 02032010/G zo dňa 02.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119\n200 ks lykožrúta v sume 504.369,60 € z toho DPH 80.529,60 €,\n- č. 03032010/G zo dňa 03.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 117\n600 ks lykožrúta v sume 503.988,80 € z toho DPH 80.468,80 €,\n- č. 04032010/G zo dňa 04.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118\n920 ks lykožrúta v sume 504.302,96 € z toho DPH 80. 518,96 €,\n- č. 05032010/G zo dňa 05.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118\n265 ks lykožrúta v sume 504.147,07 € z toho DPH 80. 494,07 €,\n- č. 08032010/G zo dňa 08.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 117\n946 ks lykožrúta v sume 504.070,91 € z toho DPH 80. 481,91 €,\n- č. 09032010/G zo dňa 09.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118\n425 ks lykožrúta v sume 504.185,15 € z toho DPH 80. 500,15 €,\n- č. 10032010/G zo dňa 10.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119\n500 ks lykožrúta v sume 504.441,00 € z toho DPH 80. 541,00 €,\n- č. 11032010/G zo dňa 11.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 220\n400 ks lykožrúta v sume 528.455,20 € z toho DPH 84. 375,20 €,\n- č. 12032010/G zo dňa 12.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 115\n276 ks lykožrúta v sume 503.425,70 € z toho DPH 80. 380,49 €,\n- č. 15032010/G zo dňa 15.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 495\nks lykožrúta v sume 504.201,80 € z toho DPH 80. 502,81 €,\n- č. 16032010/G zo dňa 16.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 121\n500 ks lykožrúta v sume 504.917,00 € z toho DPH 80. 617,00 €,\n\n- č. 17032010/G zo dňa 17.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 475\nks lykožrúta v sume 504.435,10 € z toho DPH 80. 540,05 €,\n- č. 18032010/G zo dňa 18.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 762\nks lykožrúta v sume 504.265,40 € z toho DPH 80. 512,96 €,\n- č. 19032010/G zo dňa 19.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 000\nks lykožrúta v sume 504.084,00 € z toho DPH 80.484,00 €,\n- č. 22032010/G zo dňa 22.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 115\n700 ks lykožrúta v sume 503.536,60 € z toho DPH 80. 393,60 €,\n- č. 23032010/G zo dňa 23.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118 425\nks lykožrúta v sume 504.185,20 € z toho DPH 80 500,15 €,\n- č. 24032010/G zo dňa 24.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 007\n500 ks lykožrúta v sume 477.785,00 € z toho DPH 76. 285,00 €,\n- č. 25032010/G zo dňa 25.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 008\n700 ks lykožrúta v sume 478.070,60 € z toho DPH 76. 330,60 €,\n- č. 26032010/G zo dňa 26.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 245 411\nks lykožrúta v sume 534.407,80 € z toho DPH 85. 325,62 €,\n- č. 29032010/G zo dňa 29.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 096\n500 ks lykožrúta v sume 498.967,00 € z toho DPH 79. 667,00 €.\n- č. 30032010/G zo dňa 30.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 096 678\nks lykožrúta v sume 499.009,40 € z toho DPH 79.673,76 €,\n- č. 31032010/G zo dňa 31.03.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 995 750\nks lykožrúta v sume 236.988,50 € z toho DPH 37. 838,50 €.\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n1.807.476,20 €,\n6) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o., XXX 32 I. G. č. 5 (ďalej len G.) vytvoril obchodný\nreťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových\ndokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm.\nc), § 49 ods. 1, ods. 2 , § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť\nv daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 25.05.2010\npodal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G. daňové priznanie DPH za mesiac apríl 2010, v ktorom\nsi uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 86.383,50 €, pričom v tomto daňovom priznaní\nboli zahrnuté faktúry:\n- č. 06042010/V3 zo dňa 06.04.2010 od subjektu S. I.-I., S. Y. pre spol. G., s.r.o. deklarujúca dodanie\n585.000 ks lykožrúta v sume 146.191,50 € z toho DPH 23.341,50 €,\n\n- č. 20042010/V3 zo dňa 20.04.2010 od subjektu S. I.-I., S. Y. pre spol. G.,s.r.o. I. G., deklarujúca dodanie\n1.025.000 ks lykožrúta v sume 215.250,00 € z toho DPH 40.897,50 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie\ndane z pridanej hodnoty vo výške 64.239,00 €,\n7) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom dňa 25.06.2010 podal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie k\nDPH za mesiac máj 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.752.530,00 €, pričom v tomto\ndaňovom priznaní bolo zahrnutých od 03.05.2010 do 31.05.2010 22 faktúr vystavených od spol. A.-S.\npre subjekt S. I.-I., deklarujúcich dodanie 44.982.080 ks lykožrúta v sume 10.705.735,46 €, z toho DPH\n1.709.319,11 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 03052010/G zo dňa 03.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 110 825\nks lykožrúta v sume 502.376,40 € z toho DPH 80 211,36 €,\n- č. 04052010/G zo dňa 04.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 115 235\nks lykožrúta v sume 503.425,90 € z toho DPH 80 378,93 €,\n- č. 05052010/G zo dňa 05.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., , deklarujúca dodanie 2 123\n415 ks lykožrúta v sume 505.372,80 € z toho DPH 80 689,77 €,\n- č. 06052010/G zo dňa 06.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 025\n385 ks lykožrúta v sume 482.041,60 € z toho DPH 76 964,63 €,\n- č. 07052010/G zo dňa 07.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 016\n825 ks lykožrúta v sume 480.004,40 € z toho DPH 76 639,36 €,\n- č. 10052010/G zo dňa 10.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 123\n412 ks lykožrúta v sume 505.372,10 € z toho DPH 80 689,66 €,\n- č. 11052010/G zo dňa 11.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 425\nks lykožrúta v sume 504.423,20 € z toho DPH 80 538,16 €,\n- č. 12052010/G zo dňa 12.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 016 243\nks lykožrúta v sume 479.865,80 € z toho DPH 76 617,23 €,\n- č. 13052010/G zo dňa 13.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 042\n325 ks lykožrúta v sume 486.073,40 € z toho DPH 77 608,36 €,\n- č. 14052010/G zo dňa 14.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 014\n215 ks lykožrúta v sume 479.383,20 € z toho DPH 76 540,17 €,\n- č. 17052010/G zo dňa 17.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1 918\n752 ks lykožrúta v sume 456.663,00 € z toho DPH 72 912,58 €,\n\n- č. 18052010/G zo dňa 18.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1 825 749\nks lykožrúta v sume 434.528,30 € z toho DPH 69 378,47 €,\n- č. 19052010/G zo dňa 19.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 116\n725 ks lykožrúta v sume 503.780,60 € z toho DPH 80 435,56 €,\n- č. 20052010/G zo dňa 20.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 216\n412 ks lykožrúta v sume 527.506,10 € z toho DPH 84 223,66 €,\n- č. 21052010/G zo dňa 21.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 028 752\nks lykožrúta v sume 482.843,00 € z toho DPH 77 092,58 €,\n- č. 24052010/G zo dňa 24.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119\n425 ks lykožrúta v sume 504.423,16 € z toho DPH 80 538,16 €,\n- č. 25052010/G zo dňa 25.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 015\n410 ks lykožrúta v sume 479.667,60 € z toho DPH 76 585,58 €,\n- č. 26052010/G zo dňa 26.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 124 560\nks lykožrúta v sume 505.645,30 € z toho DPH 80 733,28 €,\n- č. 27052010/G zo dňa 27.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 119 560\nks lykožrúta v sume 504.455,30 € z toho DPH 80 543,28 €,\n- č. 28052010/G zo dňa 28.05.2010 od spol. A.L-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 151\n000 ks lykožrúta v sume 511.938,00 € z toho DPH 81 738,00 €,\n- č. 29052010/G zo dňa 29.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1 520\n180 ks lykožrúta v sume 361.802,80 € z toho DPH 57 766,83 €.\n- č. 31052010/G zo dňa 31.05.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2 118\n250 ks lykožrúta v sume 504.143,50 € z toho DPH 80 493,50 €.\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty\nvo výške 1.709.319,11 €,\n8) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti M., s. r. o., XXX XX I. G. č. XX (ďalej len M.) vytvoril obchodný\nreťazec obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových\ndokladov svedčiacich o nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm.\nc), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť\nv daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 26.07.2010\npodal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. M. daňové priznanie k DPH za mesiac jún 2010, v ktorom si\nuplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 78.667,80 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola\nzahrnutá faktúra č. 100610/V6 zo dňa 10.06.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. M., s. r. o., deklarujúca\ndodanie 1.303.259 ks lykožrúta smrekového v sume 325.684,42 € z toho DPH 52.000,03 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie\ndane z pridanej hodnoty vo výške 52.000,03 €,\n\n9) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností,\nktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe\ntovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, § 79\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nnárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský\nChlmec v mene spol. G. daňové priznanie k DPH za mesiac jún 2010, v ktorom si uplatnil nárok na\nnadmerný odpočet DPH vo výške 91.799,97 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra\nč. 100610/V7 zo dňa 10.06.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.253.132\nks lykožrúta smrekového v sume 313.157,69 €, z toho DPH 49.999,97 €,\npričom v skutočnosti k nákupu tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie dane z\npridanej hodnoty vo výške 49.999,97 €,\n10) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o., E. XXX, XXX 31 N. nad G. (ďalej len Z.) vytvoril\nobchodný reťazec vlastných obchodných spoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých\núčtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v\nrozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení\nneskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej\npovinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení a za týmto účelom:\na) dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z. daňové priznanie DPH za mesiac\njún 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 562.514,49 €, pričom v tomto daňovom priznaní\nbola zahrnutá faktúra č. 170610/G zo dňa 17.06.2010 vystavená od spol. A.-S., s. r. o. pre spol. Z., s. r.\no., deklarujúca dodanie 9.210.530 ks lykožrúta v sume 2,192.106,10 €, z toho DPH 350.000,13 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 350.000,13\n€,\nb) dňa 26.07.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z. daňové priznanie DPH za mesiac\njún 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 561.514,49 €, pričom v tomto daňovom priznaní\nbola zahrnutá faktúra č. 300610/V7 zo dňa 30.06.2010 vystavená od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r.\no., deklarujúca dodanie 4.010.500 ks lykožrúta v sume 1,002.223,95 €, z toho DPH 160.018,95 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 160.018,95\n€,\n11) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom dňa 25.08.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. G. daňové priznanie\nDPH za mesiac júl 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 171.688,69 €, pričom v tomto\ndaňovom priznaní boli zahrnuté faktúry:\n- č. 150710/V zo dňa 15.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.186.540\nks lykožrúta smrekového v sume 546.416,35 € z toho DPH 87.242,95 €,\n- č. 300710/V zo dňa 30.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.100.000\nks lykožrúta smrekového v sume 524.790,00 € z toho DPH 83.790,00 €,\n\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 171.032,95\n€,\n12) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom dňa 25.08.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z. daňové priznanie\nDPH za mesiac júl 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 237.716,00 €, pričom v tomto\ndaňovom priznaní boli zahrnuté faktúry:\n- č. 010710/V zo dňa 01.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.216.500\nks lykožrúta smrekového v sume 553.903,35 € z toho DPH 88.438,35 €,\n- č. 150710/V zo dňa 15.07.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.118.750\nks lykožrúta smrekového v sume 529.475,63 € z toho DPH 84.538,13 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 172.976,48\n€,\n13) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1,\nods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 27.09.2010 podal na DÚ\nKráľovský Chlmec v mene spol. G., s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac august 2010, v ktorom si\nuplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 42.094,50 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola\nzahrnutá faktúra č. 030810/V1 zo dňa 03.08.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca\ndodanie 950.000 ks lykožrúta smrekového v sume 237.405,00 € z toho DPH 37.905,00 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie\ndane z pridanej hodnoty vo výške 37.905,00 €,\n14) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom dňa 27.09.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z., s.r.o. riadne daňové\npriznanie DPH za mesiac august 2010 a dňa 14.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol.\nZ., s.r.o. dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac august 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo\nvýške 799.371,51 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.08.2010 do 31.08.2010\n9 faktúr vystavených od subjektu S. I.-VEJ. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúcich dodanie 17.596.460 ks\nlykožrúta v sume 4,397.355,36 €, z toho DPH 702.098,76 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli\nzahrnuté tieto faktúry:\n- č. 040810/V3 zo dňa 04.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúca dodanie 1.958.690\nks lykožrúta v sume 489.476,63 € z toho DPH 78.151,73 €,\n- č. 100810/V2 zo dňa 10.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúca dodanie 2.189.650\nks lykožrúta v sume 547.193,54 € z toho DPH 87.367,04 €,\n\n- č. 120810/V zo dňa 12.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z., s.r.o. deklarujúca dodanie 1.976.600 ks\nlykožrúta v sume 493.952,34 € z toho DPH 78.866,34 €,\n- č. 160810/V zo dňa 16.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.850.000 ks\nlykožrúta v sume 462.315,00 € z toho DPH 73.815,00 €,\n- č. 160810/V2 zo dňa 16.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.250.400 ks\nlykožrúta v sume 562.374,96 € z toho DPH 89.790,96 €,\n- č. 190810/V zo dňa 19.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.845.600 ks\nlykožrúta v sume 461.215,44 € z toho DPH 73.639,44 €,\n- č. 230810/V zo dňa 23.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.845.100 ks\nlykožrúta v sume 461. 090,49 € z toho DPH 73.619,49 €,\n- č. 250810/V zo dňa 25.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.984.620 ks\nlykožrúta v sume 495.956,54 € z toho DPH 79.186,34 €,\n- č. 310810/V2 zo dňa 31.08.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.695.800 ks\nlykožrúta v sume 423.780,42 € z toho DPH 67.662,42 €.\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty\nvo výške 702.098,76 €,\n15) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1,\nods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a za týmto účelom dňa 25.10.2010 podal na DÚ\nKráľovský Chlmec v mene spol. G.,s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac september 2010, v ktorom\nsi uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 157.186,01 €, pričom v tomto daňovom priznaní\nbola zahrnutá faktúra č. 030910/V zo dňa 03.09.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca\ndodanie 2.145.670 ks lykožrúta smrekového v sume 536.202,93 €, z toho DPH 85.612,23 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto nedôvodne uplatnil vrátenie\ndane z pridanej hodnoty vo výške 85.612,23 €,\n16) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec vlastných obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných plnení\na za týmto účelom:\na) dňa 25.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. riadne daňové priznanie DPH\nza mesiac september 2010 a dňa 19.11.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o.\ndodatočné daňové priznanie DPH za mesiac september 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo\nvýške 1.504.290,46 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od 01.09.2010 do 30.09.2010\n15 faktúr vystavených od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., deklarujúcich dodanie celkovo 30.824.401 ks\n\nlykožrúta v sume 7.703.017,82 €, z toho DPH 1.229.893,61 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli\nzahrnuté tieto faktúry:\n- č. 060910/V zo dňa 06.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.002.354 ks\nlykožrúta v sume 500.388,26 € z toho DPH 79.893,92 €,\n- č. 070910/V zo dňa 07.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.845.650 ks\nlykožrúta v sume 461.227,94 € z toho DPH 73.641,44 €,\n- č. 080910/V zo dňa 08.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.984.650 ks\nlykožrúta v sume 495.964,04 € z toho DPH 79.187,54 €,\n- č. 100910/V zo dňa 10.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.746.240 ks\nlykožrúta v sume 436.385,38 € z toho DPH 69.674,98 €,\n- č. 130910/V zo dňa 13.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.145.327 ks\nlykožrúta v sume 536.117,22 € z toho DPH 85.598,55 €,\n- č. 140910/V1 zo dňa 14.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.983.210 ks\nlykožrúta v sume 495.604,18 € z toho DPH 79.130,08 €,\n- č. 160910/V zo dňa 16.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.116.580 ks\nlykožrúta v sume 528.933,34 € z toho DPH 84.451,54 €,\n- č. 170910/V zo dňa 17.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.286.763 ks\nlykožrúta v sume 571. 462,07 € z toho DPH 91.241,84 €,\n- č. 200910/V zo dňa 20.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.143.200 ks\nlykožrúta v sume 535 585,68 € z toho DPH 85 513,68 €,\n- č. 210910/V zo dňa 21.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.986.500 ks\nlykožrúta v sume 496. 426,35 € z toho DPH 79.261,35 €,\n- č. 220910/V zo dňa 22.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.984.750 ks\nlykožrúta v sume 495.989,03 € z toho DPH 79.191,53 €,\n- č. 230910/V zo dňa 23.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.846.500 ks\nlykožrúta v sume 461 440,35 € z toho DPH 73 675,35 €,\n- č. 270910/V1zo dňa 27.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.249.320 ks\nlykožrúta v sume 562.105,07 € z toho DPH 89.747,87 €,\n- č. 280910/V1 zo dňa 28.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.198.600 ks\nlykožrúta v sume 549.430,14 € z toho DPH 87. 724,14 €,\n- č. 290910/V1 zo dňa 29.09.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.304.757 ks\nlykožrúta v sume 575. 958,77 € z toho DPH 91. 959,80 €,\n\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n1.229.893,61 €,\nb) dňa 25.10.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. riadne daňové priznanie k DPH\nza mesiac september 2010 a dňa 19.11.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o.\ndodatočné daňové priznanie DPH za mesiac september 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo\nvýške 1.504.290,46 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 160910/G1 zo dňa\n16.09.2010 od spol. A.-S., s. r. o., N. na G. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.376.005 ks\nlykožrúta smrekového v sume 565.489,20 €, z toho DPH 90.288,19 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 90.288,19 €,\n17) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nodpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá mu vyplývala z iných zdaniteľných\nplnení a za týmto účelom dňa 25.11.2010 podal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z.,s.r.o. daňové\npriznanie DPH za mesiac október 2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 328.635,00 €, pričom\nv tomto daňovom priznaní boli zahrnuté faktúry:\n- č. 141010/V zo dňa 14.10.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.006.830\nks lykožrúta smrekového v sume 501.506,82 € z toho DPH 80.072,52 €,\n- č. 301010/V zo dňa 30.10.2010 od subjektu S. I.-I. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie 1.894.256\nks lykožrúta smrekového v sume 473.374,57 € z toho DPH 75.580,81 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 155.653,33\n€,\n18) S. I. ako konateľ spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných spoločností, ktorých\ncieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru\nlykožrút mrazený, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach odpočítanie DPH\nv úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti, za týmto účelom dňa 21.01.2011 podal na Daňový úrad (ďalej\nlen \"DÚ\") Kráľovský Chlmec v mene spoločnosti Z. daňové priznanie DPH za mesiac december 2010, v\nktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 728.069,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých\nod 02.12.2010 do 31.12.2010 9 faktúr vystavených od spol. M.-P, s. r. o. so sídlom XXX 31 I. č. 80\n(ďalej len M.-P) a S. I.-I. pre spol. Z., deklarujúcich dodanie 16.452.354 ks lykožrúta mrazeného v sume\n4,307.226,27 €, z toho DPH 687.708,39 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 021210/AP zo dňa 02.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.189.590\nks lykožrúta mrazeného v sume 573.234,66 € z toho DPH 91.524,86 €,\n- č. 041210/AP zo dňa 04.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 675.956\nks lykožrúta mrazeného v sume 176.965,28 € z toho DPH 28.254,96 €,\n- č. 071210/AP zo dňa 07.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.214.500\nks lykožrúta mrazeného v sume 579.756,10 € z toho DPH 92.566,10 €,\n\n- č. 091210/AP zo dňa 09.12.2010 od spol. M.-P, s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.298.100\nks lykožrúta mrazeného v sume 601.642,58 € z toho DPH 96.060,58 €,\n- č. 101210/AP zo dňa 10.12.2010 od spol. M.-P, s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.145.600\nks lykožrúta mrazeného v sume 561.718,08 € z toho DPH 89. 686,08 €,\n- č. 141210/AP zo dňa 14.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.246.800\nks lykožrúta mrazeného v sume 588.212,24 € z toho DPH 93.916,24 €,\n- č. 201210/AP zo dňa 20.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 2.063.300\nks lykožrúta mrazeného v sume 540.171,94 € z toho DPH 86.245,94 €,\n- č. 221210/AP zo dňa 22.12.2010 od spol. M.-P,s.r.o. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.215.000\nks lykožrúta mrazeného v sume 318.087,00 € z toho DPH 50.787,00 €,\n- č. 181210/V zo dňa 18.12.2010 od spol. S. I.-I. pre spol. Z.,s.r.o. deklarujúca dodanie 1.403.508 ks\nlykožrúta mrazeného v sume 367.438,39 € z toho DPH 58. 666,63 €.\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 687.708,39\n€.\n19) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe tovaru lykožrút smrekový, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach nárok na vrátenie dane v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech a za týmto účelom\ndňa 25.11.2010 podal na Daňový úrad (ďalej len \"DÚ\") Kráľovský Chlmec v mene spoločnosti G. daňové\npriznanie DPH za mesiac október 2010, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške\n99.618,18 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č. 151010/V7 zo dňa 15.10.2010\nod subjektu S. I.-I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie 2.147.420 ks lykožrúta smrekového v sume\n536.640,26 €, z toho DPH 85.682,06 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok\nna vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 85.682,06 €,\n20) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút mrazený, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c),\n§ 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti a za týmto účelom dňa 27.12.2010\npodal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac november 2010,\nv ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 1.646.321,60 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo\nzahrnutých od 02.11.2010 do 29.11.2010 19 faktúr vystavených od spol. A.-S.,s.r.o. pre subjekt S. I.I., deklarujúcich dodanie 38.817.376 ks lykožrúta mrazeného v sume 9.700.537,40 €, z toho DPH\n1.548.825,32 €, pričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 021110/G6 zo dňa 02.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.128.500\nks lykožrúta mrazeného v sume 531.912,20 € z toho DPH 84. 927,16 €,\n- č. 031110/G6 zo dňa 03.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.119.700\nks lykožrúta mrazeného v sume 529.713,00 € z toho DPH 84.576,03 €,\n\n- č. 041110/G3 zo dňa 04.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-VEJ., deklarujúca dodanie\n2.224.300 ks lykožrúta mrazeného v sume 555.852,60 € z toho DPH 88.749,57 €,\n- č. 051110/G1 zo dňa 05.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.919.500\nks lykožrúta mrazeného v sume 479.683,10 € z toho DPH 76.588,06 €,\n- č. 091110/G zo dňa 09.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.815.700\nks lykožrúta mrazeného v sume 453.743,40 € z toho DPH 72.446,43 €,\n- č. 091110/G1 zo dňa 09.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.216.400\nks lykožrúta mrazeného v sume 553.878,40 € z toho DPH 88.434,37 €,\n- č. 101110/G1 zo dňa 10.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.I., deklarujúca dodanie 2.115.600\nks lykožrúta mrazeného v sume 528.688,40 € z toho DPH 84.412,43 €,\n- č. 111110/G zo dňa 11.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.058.700\nks lykožrúta mrazeného v sume 514.469,10 € z toho DPH 82.142,13 €,\n- č. 121110/G zo dňa 12.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.975.500\nks lykožrúta mrazeného v sume 793.677,50 € z toho DPH 78.822,46 €,\n- č. 151110/G zo dňa 15.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.895.676\nks lykožrúta mrazeného v sume 473.804,40 € z toho DPH 75.649,44 €,\n- č. 161110/G zo dňa 16.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.115.400\nks lykožrúta mrazeného v sume 528.638,50 € z toho DPH 84.404,47 €,\n- č. 181110/G zo dňa 18.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.025.300\nks lykožrúta mrazeného v sume 506.122,50 € z toho DPH 80.809,47 €,\n- č. 191110/G zo dňa 19.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I. deklarujúca dodanie 2.126.200\nks lykožrúta mrazeného v sume 531.337,40 € z toho DPH 84.835,38 €,\n- č. 221110/G2 zo dňa 22.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.118.900\nks lykožrúta mrazeného v sume 529.513,10 € z toho DPH 84.544,11 €,\n- č. 231110/G zo dňa 23.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.121.500\nks lykožrúta mrazeného v sume 530.162,90 € z toho DPH 84.647,86 €,\n- č. 241110/G zo dňa 24.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.003.000\nks lykožrúta mrazeného v sume 500.549,70 € z toho DPH 79.919,70 €,\n- č. 251110/G zo dňa 25.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.925.800\nks lykožrúta mrazeného v sume 481.257,40 € z toho DPH 76.839,42 €,\n- č. 261110/G zo dňa 26.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.985.900\nks lykožrúta mrazeného v sume 496.276,40 € z toho DPH 79.237,41 €,\n\n- č. 291110/G zo dňa 29.11.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.925.800\nks lykožrúta mrazeného v sume 481.257,40 € z toho DPH 76.839,42 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n1.548.825,32 €,\n21) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe tovaru lykožrút smrekový, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods.\n1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, za týmto účelom dňa 27.12.2010 podal na DÚ\nKráľovský Chlmec v mene spol. G., s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac november 2010, v ktorom si\nuplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 80.512,55 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola\nzahrnutá faktúra č. 021110/AP zo dňa 02.11.2010 od spol. M.-P, s. r. o. I. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca\ndodanie 789.774 ks lykožrúta smrekového v sume 206.762,83 € z toho DPH 33.012,55 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok\nna vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 33.012,55 €,\n22) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti Z., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút smrekový, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c),\n§ 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti a za týmto účelom dňa 27.12.2010\npodal na DÚ Kráľovský Chlmec v mene spol. Z., s.r.o. riadne daňové priznanie DPH za mesiac november\n2010, v ktorom si uplatnil odpočet DPH vo výške 851.807,00 € a dňa 19.01.2011 podal na DÚ Kráľovský\nChlmec v mene spol. Z., s.r.o. dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac november 2010, v ktorom si\nuplatnil odpočet DPH vo výške 887.740,30 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra č.\n021110/AP1 zo dňa 02.11.2010 vystavená od spol. M.-P, s. r. o. pre spol. Z., s. r. o., deklarujúca dodanie\n2.245.310 ks lykožrúta smrekového v sume 587.822,16 €, z toho DPH 93.853,96 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške 93.853,96 €,\n23) S. I. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom S. I.-I. vytvoril obchodný reťazec obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe a predaji tovaru lykožrút mrazený, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c),\n§ 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových\npriznaniach odpočítanie DPH v úmysle vyhnúť sa daňovej povinnosti a za týmto účelom dňa 25.01.2011\npodal na DÚ Trebišov v mene subjektu S. I.-I. daňové priznanie DPH za mesiac december 2010, v ktorom\nsi uplatnil odpočet DPH vo výške 1.062.460,00 €, pričom v tomto daňovom priznaní bolo zahrnutých od\n01.12.2010 do 17.12.2010 12 faktúr vystavených od spol. A.-S., s.r.o. pre subjekt S. I.-I., deklarujúcich\ndodanie 25.748.393 ks lykožrúta mrazeného v sume 6,434.523,60 €, z toho DPH 1.027.360,92 €,\npričom v tomto daňovom priznaní boli zahrnuté tieto faktúry:\n- č. 011210/G zo dňa 01.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.133.567\nks lykožrúta mrazeného v sume 533.178,40 € z toho DPH 85.129,32 €,\n- č. 021210/G zo dňa 02.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.286.525\nks lykožrúta mrazeného v sume 571. 402,60 € z toho DPH 91.232,35 €,\n\n- č. 031210/G zo dňa 03.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I. deklarujúca dodanie 2.116.725\nks lykožrúta mrazeného v sume 528.969,60 € z toho DPH 84.457,33 €,\n- č. 041210/G zo dňa 04.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.115.946\nks lykožrúta mrazeného v sume 528.774,90 € z toho DPH 84.426,24 €,\n- č. 071210/G zo dňa 07.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I. deklarujúca dodanie 2.265.400\nks lykožrúta mrazeného v sume 566.123,50 € z toho DPH 90. 389,47 €,\n- č. 081210/G zo dňa 08.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.995.899\nks lykožrúta mrazeného v sume 748.675,20 € z toho DPH 119.536,38 €,\n- č. 091210/G zo dňa 09.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.249.500\nks lykožrúta mrazeného v sume 562.150,10 € z toho DPH 89.755,06 €,\n- č. 101210/G zo dňa 10.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2. 176.400\nks lykožrúta mrazeného v sume 543.882,40 € z toho DPH 86.838,37 €,\n- č. 141210/G zo dňa 14.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 2.995.700\nks lykožrúta mrazeného v sume 748.625,40 € z toho DPH 119.528,43 €,\n- č. 151210/G zo dňa 15.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.403.508\nks lykožrúta mrazeného v sume 350.736,70 € z toho DPH 55.999,98 €,\n- č. 161210/G zo dňa 16.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.504.600\nks lykožrúta mrazeného v sume 375.999,50 € z toho DPH 60.033,53 €,\n- č. 171210/G zo dňa 17.12.2010 od spol. A.-S., s.r.o. pre spol. S. I.-I., deklarujúca dodanie 1.504.623\nks lykožrúta mrazeného v sume 376.005,30 € z toho DPH 60.034,46 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím takto skrátil daň vo výške\n1,027.360,92 €,\n24) S. I. ako konateľ a spoločník spoločnosti G., s. r. o. vytvoril obchodný reťazec vlastných obchodných\nspoločností, ktorých cieľom bolo na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich\no nákupe tovaru lykožrút, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 43 ods. 5 písm. c), § 49 ods. 1, ods. 2, §\n79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov uplatniť v daňových priznaniach\nnárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, za týmto účelom dňa 25.02.2011 podal na DÚ Kráľovský\nChlmec v mene spol. G., s.r.o. daňové priznanie DPH za mesiac január 2011, v ktorom si uplatnil nárok\nna nadmerný odpočet DPH vo výške 128.742,40 €, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá\nfaktúra č. 050111/AP zo dňa 05.01.2011 od spol. M.-P, s. r. o. pre spol. G., s. r. o., deklarujúca dodanie\n2.400.000 ks lykožrúta mrazeného v sume 604.800,00 €, z toho DPH 100.800,00 €,\npričom v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok\nna vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 100.800,00 €,\na takýmto spôsobom obžalovaný S. I. skrátil daň spolu v celkovej výške 57.661.795,95 € a neoprávnene\nsi uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 509.250,84 € ku škode Finančného\nriaditeľstva SR, Vazovova 2, Bratislava,\n\nteda\n\nv bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 20, 22 a 23 vo veľkom rozsahu skrátil daň a\nv bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24 neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane\nz pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,\n\nčím spáchal\n\npokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v\nbodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 20, 22 a 23 v jednočinnom súbehu\ns pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného\nzákona v bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24.\n\nZa to sa odsudzuje\n\nPodľa § 276 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného\nzákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody\nv trvaní 11 (jedenásť) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia\nslobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému peňažný trest 100.000 € (jedenstotisíc\nEUR).\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol\nbyť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne konanie.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP)\npodal dňa 30. júla 2012 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na S. I. pre pokračovací trestný\nčin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a pre pokračovací trestný\nčin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v podstate na tom\nskutkovom základe, ako to je konkrétne uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku.\nObžaloba spolu s výzvou podľa § 240 Trestného poriadku bola doručená obžalovanému ako aj jeho\nobhajcovi určenému na doručovanie písomností.\n\nObžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 17. augusta 2012 písomné vyjadrenie označené\nako návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní a stanovisko k obžalobe. Na prvej, druhej a\nčasti tretej strany tohto podania obžalovaný uviedol dôkazy, ktoré navrhuje vykonať.\nNa tretej strane, v šiestom odseku podania okrem návrhu na vykonanie dôkazov je uvedené, že\n„obvinený pri záverečnom úkone prípravného konania, to znamená pri preštudovaní vyšetrovacieho\nspisu stihol preštudovať zväzky:\n3,3.1,3.2,3.3...3.6, s ostatnými zväzkami vyšetrovacieho spisu oboznámený nebol a teda nemôže\nsa kvalifikovane vyjadriť k prípadným návrhom na doplnenie vyšetrovania bez preštudovania týchto\nzväzkov. Celkove bola stanovená lehota na preštudovanie 10 dní, (z toho 2 dni sobota-nedeľa), táto\nlehota bola neprimerane krátka.“\nV ďalšej časti podania na strane 3 a 4 uvádza návrh na vykonanie dôkazu a záver, že vec bez\ndoplnenia v smere podľa návrhu obžalovaného je nedostatočne vyšetrená, vyšetrovanie neprebehlo\nzákonným spôsobom pre procesné nedostatky, a preto sa obžalovaný domáhal nariadenia predbežného\nprejednania obžaloby a odmietnutia obžaloby pre závažné procesné chyby, najmä pre porušenie\nustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.\nV zmysle § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrel z toho\nhľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad a najmä preveril, či prípravné konanie,\nktoré podanej obžalobe predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku\na či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Predseda senátu uvedeným postupom zistil, že je\nmožné vo veci určiť termín hlavného pojednávania, lebo neprichádza do úvahy postup podľa § 243 ods.\n1 Trestného poriadku.\nPodľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej\nsadzby prevyšujúcou osem rokov (to sú obidva trestné činy uvedené v obžalobe podanej ÚŠP na S. I.)\npreskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať\nna zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.\nPredseda senátu prieskumnou činnosťou v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení\ndospel k záveru, že v predmetnej veci nie je potrebné nariadiť verejné zasadnutie o predbežnom\nprejednaní obžaloby, ale je možné určiť termín hlavného pojednávania.\nPre vyššie uvedený záver bolo podkladom aj to, že predseda senátu v súlade so znením § 238 ods. 1\nTrestného poriadku okrem iného preskúmal aj zväzok označený ako č.:1, č.l. 629-656 Preštudovanie\nvyšetrovacieho spisu. Z hľadiska skúmania, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na obhajobu,\nkonkrétne či obvinený a jeho obhajcovia mali alebo nemali možnosť oboznámiť sa s výsledkami\nvyšetrovania preštudovaním vyšetrovacieho spisu je najvýznamnejší obsah záznamu o preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu z č.l. 648-653. Z tohto záznamu (na strane 2 záznamu) sa zisťuje, že obvinený aj\njeho obhajcovia mali možnosť preštudovať zväzky spisu od 12.06.2012 do 22.06.2012 v čase od 08.30\nh do 15:30 h. Za týmto časovým údajom je zaznamenané, že obvinený, obhajca...vyhlasujú, že im bol\nposkytnutý primeraný čas na preštudovanie spisu. Je faktom, že o niekoľko riadkov nižšie obvinený\nuvádza, že žiada o možnosť predĺženia lehoty na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pretože sa nedá\nfyzicky zvládnuť za ten čas, čo mu stanovili.\nŽe sa to fyzicky zvládnuť dá, potvrdzuje vyjadrenie obhajcu JUDr. Štefana Hajdu uvedené o dve strany\nďalej (č.l. 651, zv.č.1). Je zaprotokolované vyjadrenie obhajcu JUDr. Štefana Hajdu „ preštudoval som\nsi celý vyšetrovací spis - všetky zväzky skupiny od 1 až po 13, kde uvádzam, že žiadam, aby klientovi\nbola poskytnutá ďalšia lehota na možnosť oboznámenia sa s celým vyšetrovacím spisom, pretože\nlehota 10 dní určená na oboznámenie takéhoto rozsahu spisového materiálu je podľa názoru obhajoby\n\nneprimerane krátka.“ Ďalší obhajca obžalovaného JUDr. Ľubomír Hrežďovič sa k preštudovaniu\nvyšetrovacieho spisu podľa jednotlivých záznamov nedostavil ani raz.\nZ obsahu vyššie uvedených skutočností je celkom zrejmé, že ani obvinený ani jeho obhajcovia nikde do\nvyššie spomenutých záznamov neuviedli, že by im vyšetrovateľ odmietol predložiť niektorý zo zväzkov\nvyšetrovacieho spisu alebo niektoré časti z vyšetrovacích zväzkov alebo im neumožnil oboznámiť\nsa s niektorým vyšetrovacím zväzkom alebo s vyšetrovacím spisom ako celkom, teda so všetkými\njeho zväzkami. Práve naopak, obhajca JUDr. Štefan Hajdu, ktorý sa dostavoval k oboznamovaniu, na\nzáver celého oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania výslovne uviedol, že si preštudoval celý\nvyšetrovací spis, všetky zväzky skupiny od 1 až po 13.\nPrvostupňový súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že obaja obhajcovia\nobžalovaného, JUDr. Hrežďovič aj JUDr. Hajdu pôsobia ako obhajcovia aj v trestnom konaní mnoho\nrokov a navyše, obhajca JUDr. Ľubomír Hrežďovič dlhé roky pôsobil aj ako trestný sudca. Aj pre\ntieto skutočnosti súd vylučuje možnosť, že obžalovanému bolo odopreté právo oboznámiť sa čo len s\njediným zväzkom vyšetrovacieho spisu, lebo takúto skutočnosť by buď obaja obhajcovia alebo aspoň\njeden z nich nepochybne hneď po tom ako nastala namietali ako porušenie práva na obhajobu.\nTakýto postup obhajcov ale nikde nie je zaprotokolovaný, teda skutočnosť odmietnutia preštudovať\nkompletný vyšetrovací spis nenastala. Okrem toho súd s prihliadnutím na neustále vznášané námietky\na pripomienky obžalovaného či už k priebehom daňových kontrol v jeho firmách, ale aj k priebehu\nsamotného procesu pred prvostupňovým súdom nepochybuje, že aj sám obžalovaný by priamo do\nzápisnice o úkone, pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania ihneď zaprotokoloval, že mu\nvyšetrovateľ odmietol predložiť celý vyšetrovací spis. Obžalovaný tak neurobil, preto súd nepochybuje,\nže obžalovaný mal možnosť oboznámiť sa s celý vyšetrovacím spisom, nikto mu toto jeho právo neuprel,\nteda nedošlo k porušeniu práva na obhajobu, na spravodlivý súdny proces.\nAk mal obhajca JUDr. Štefan Hajdu zachovanú možnosť oboznámiť sa s celým vyšetrovacím spisom\n(druhý obhajca JUDr. Hrežďovič sa na oboznamovanie nedostavoval), tak rovnakú možnosť mal aj\nobvinený, a to zvlášť preto, že podstatnú časť dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise tvorili\núčtovné doklady, zápisnice o miestnych zisťovaniach daňových úradov a ďalšie protokoly daňových\núradov o následnom prejednávaní zistených nedostatkov, pri čom mal obvinený možnosť byť prítomný,\nčo aj v niektorých prípadoch využil alebo sa dal zastúpiť právnym zástupcom.\nMožno potom zhrnúť, že ani záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ani vyjadrenie obvineného\n(zv.85, č.l.854-857) podané prostredníctvom jeho obhajcu po výzve podľa § 240 Trestného poriadku\nneobsahujú ani len náznak zmienky o tom, že by ktorémukoľvek z nich bola odmietnutá možnosť\noboznámiť sa s celým vyšetrovacím spisom. Pokiaľ niečo obvinený a jeho obhajcovia v súvislosti s\nmožnosťou oboznamovania sa s vyšetrovacím spisom namietali, išlo výlučne o to, že obvinený a jeho\nobhajca žiadali viac času na oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom. Ak však obhajca stihol celý spis\npreštudovať, mohol tak urobiť aj obvinený, zvlášť, keď na rozdiel od obhajcu väčšiu časť dokumentov\npoznal. Bolo preto len na obvinenom, ako rozumne naloží s časom na oboznámenie sa s obsahom\nvyšetrovacieho spisu, ktorý čas vyšetrovateľ vopred určil a písomne oznámil. Nie je potom rozhodujúci\nsubjektívny názor obvineného, koľko času by potreboval na oboznámenie sa so spisovým materiálom.\nAj preto prvostupňový súd až na následnú, v priebehu hlavného pojednávania prvýkrát uvedenú\nvýhradu obhajcu, že im vyšetrovateľ údajne neumožnil preštudovať celý vyšetrovací spis, nemal dôvod\nprihliadnuť, lebo o tomto neexistuje v spisovom materiály žiadny objektívny dôkaz. Preto bol vo veci\nnariadený termín hlavného pojednávania.\nPo vykonaní dokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach prvostupňový súd rozhodol dňa 18.\napríla 2013 tak, že vyhlásil proti obžalovanému odsudzujúci rozsudok. Obžalovaný S. I. bol uznaný za\nvinného v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 20, 22 a 23 z pokračovacieho trestného\nčinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a v bodoch 6, 8, 9, 13,\n15, 19, 21 a 24 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného\n\npodľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v rozsudku z 18. apríla\n2013 pod sp. zn. BB-3T/25/2012.\nPo podaním odvolania obžalovaným proti prvostupňovému rozsudku rozhodoval o veci Najvyšší súd\nSlovenskej republiky. Odvolací súd uznesením pod sp. zn. 4 To 5/2013 z 30. októbra 2013 rozhodol\npodľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku tak, že napadnutý rozsudok zrušil.\nPodľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd vytkol prvostupňovému\nsúdu zistené nedostatky. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd (na strane 7 uznesenia) presne\nuviedol, čo má prvostupňový súd vykonať.\nÚlohou špecializovaného trestného súdu bude listinné dôkazy z hlavného pojednávania v dňoch\n12.2.2013, 22.2.2013, 1.3.2013,11.-12.3.2013,22.3.2013 a 2.4.2013 znovu oboznámiť prečítaním v\nsúlade s § 269 Trestného poriadku, ako na to najvyšší súd poukázal v predchádzajúcej časti rozhodnutia\nna č.l. 4 a 5. Následne bude povinný rozhodnúť konkrétne (nie paušálne), po starostlivom zvážení ich\ndôvodnosti o všetkých návrhoch obžalovaného na doplnenie dokazovania, prípadne vykonať ďalšie\ndôkazy, ktorých vykonanie sa ukáže potrebné a umožniť procesným stranám predniesť záverečné reči a\nobžalovanému aj právo posledného slova. Napokon bude povinný dôsledne vyhodnotiť všetky zákonne\nvykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12, ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku a na základe\ntoho urobiť skutkové a právne závery.\nPodľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a\nrozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný\nvykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.\nPrvostupňový súd postupoval pri opätovnom prejednaní a rozhodovaní veci dôsledne podľa citovaného\nustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní v dňoch 10. januára 2014 až\n23. januára 2014 vykonal dôkazy a úkony tak, ako ich vykonanie odvolací súd nariadil.\nVykonaním dôkazov na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, viacerých svedkov, znalcov\na prečítaním listinných dôkazov prvostupňový súd zistil nasledujúci skutkový stav.\nObžalovaný S. I. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi zdôraznil, že nie je trestné mať taký\npočet firiem, ako ich mal on a nie je trestné ani to, že jednotlivé firmy, ktoré vlastnil, obchodovali medzi\nsebou. Obchody riadne prebehli. Dôkazom o tom sú jednotlivé faktúry, ktoré obžalovaný vo svojich\nfirmách riadne zaúčtoval, dal ich do daňového priznania. Obžalovaný zdôrazňoval, že podnikal v súlade\nso zákonmi Slovenskej republiky vo všetkých firmách, ktoré vlastnil. Poukázal na množstvo daňových\nkontrol, ktoré mal a poukazoval najmä na výsledky daňových kontrol, ktoré boli v jeho prospech. V\nroku 2008 mal každý druhý deň daňovú kontrolu, pričom na kontrole bolo aj 20 pracovníkov daňového\núradu na mieste a v roku 2009 mal daňovú kontrolu každý pracovný deň. DPH mu bola vyplatená až po\nvykonaní daňovej kontroly. Zdôraznil, že za obdobie uvedené v obžalobe, konkrétne od roku 2007 až\ndo roku 2010 mal v jeho firmách 2000 miestnych daňových zisťovaní. Počet daňových kontrol svedčí o\ntom, že bol daňovo šikanovaný. Podľa výsledkov daňových kontrol žiadna škoda nevznikla a nedlhuje\nštátu na daniach ani euro. Poukázal aj na približne 700 daňových sporov na Krajskom súde v Košiciach,\nz ktorých okolo 250 sporov už vyhral. Obžalovaný namietal tiež spôsob vykonávania dokazovania v\nprípravnom konaní. Každý svedok bol vypočúvaný všeobecne k práci, čo robil a to obvinenie, čo sa\nteraz prejednáva, bolo vybraté ako samostatné konanie, a preto je potrebné každého svedka ešte raz\nvypočuť, najskôr ho poučiť, čo je euroočko, čo je lykožrút a až potom ho vypočuť.\nK obchodom s euroočkami sa obžalovaný vyjadril tak, že ide o klasické očkovacie vrúble, ktoré sa\npoužívajú na zaočkovanie stromčekov, oni ich vo firme nazvali euroočká. Ku skutkom pod bodmi 1) až\n3), ktoré sa týkajú obchodovania s euroočkami, obžalovaný poprel vytvorenie obchodných reťazcov.\nTvrdil, že všetky obchody s euroočkami riadne prebehli. Každý jeden zo skutkov, ktorý sa týka obchodu\n\ns euroočkami sa riadne podľa obžalovaného uskutočnil, tovar bol reálne predaný do maďarskej firmy,\neuroočká boli reálne vyvezené do Maďarska do firmy K.-U.. Firma N. Y. sumu na dani normálne odviedla.\nMaďarská firma riadne zaplatila firmám obžalovaného za dodaný tovar. Čo sa týka firmy I.-E bola daňová\npovinnosť odvedená. Obžalovaný namietal to, že firma X. neexistuje, že nemá sídlo. Táto firma má\nsídlo, má označenie firmy na budove.\nObžalovaný na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uviedol, že jeho firma N.\nY. nakupovala euroočká od košickej firmy N., s.r.o., ktorej konateľkou bola E. K.. Zmyslom takéhoto\nobchodu bolo podľa obžalovaného to, že nakúpil tovar, ktorý bol drahšie predaný a teda bol vytvorený\nzisk za predaj tovaru, ktorý bol aj riadne zaúčtovaný. Dodávateľ, teda N. doviezol tovar do skladovacích\npriestorov vo I., pričom za jeden kamión bola vystavená 1 faktúra, čo je 44 debničiek euroočiek. Išlo\no skladové priestory N. Y. aj G. vo I.. Tovar sa fyzicky presunul v skladovom priestore zo N. Y. do G.\nvo I.. V hangári bol preložený na druhú stranu hangára. Euroočká prekladal obžalovaný s nakladačom.\nMaďarský odberateľ, pričom obžalovaný nevedel konkrétne uviesť osobu tohto odberateľa, prišiel s\nkufríkom peňazí, došlo k naloženiu tovaru, k vystaveniu faktúry, k zaplateniu tovaru a po zaplatení tovar\nopustil územie SR. Peniaze, ktoré fyzicky prevzal, zaúčtoval do firmy a uložil do pokladne firmy a sumy\nprijaté od maďarských odberateľov boli riadne zaúčtované v daňových dokladoch a započítané ako\npríjem právnických osôb.\nRastlinný pas od firmy N. nemal, lebo maďarská strana pasy nevyžadovala, lebo z ich strany mal byť\ntovar ďalej expedovaný do iných štátov ako Čína a podobne. Chýbajúce pasy podľa obžalovaného môžu\nznamenať nanajvýš porušenie nejakého predpisu, za čo môže UKSUP dať najviac nejakú pokutu.\nPri druhom reťazci I.-E, Y. SK a S.-JÓ a H.-S. obžalovaný nevedel uviesť, odkiaľ nakúpila firma I.-E v\nroku 2009 také množstvo euroočiek. Obžalovaný iba tipoval, že jeho firma I.-E kupovala buď od firmy X.\nalebo firmy N.. Ani pri tomto obchode nevedel obžalovaný uviesť kto zastupoval firmu S.-JÓ. Uviedol iba\nvšeobecne, že maďarskú firmu zastupovali dvaja občania Maďarskej republiky, ale nevie, či konatelia,\nalebo pracovníci firmy. Tovar bol riadne vyexpedovaný, naložený, zaplatený.\nZmysel presúvania tovaru v rámci jedného hangára sa snažil obžalovaný vysvetliť tým, že sa tovar\npresúval do zadnej časti hangáru, kde bolo označenie „skladové zásoby“, tak ako to norma vyžaduje, bol\nuvedený tiež názov firmy, IČO a DIČ. V prípade daňovej kontroly, táto kontrola mohla tovar skontrolovať,\nlebo ho videla. Príslušnú teplotu 6-8 stupňov a vlhkosť 80-90 % v hangári sa podarilo udržať tým, že ide\no špeciálny hangár obalený izolačnou penou. Predtým bol majetkom štátnych majetkov, kde skladovali\nbroskyne a hangár bol vyslovene určený na skladovanie produktov s nízkou teplotou.\nK obchodom s lykožrútmi sa obžalovaný stručne vyjadril ku každému jednotlivému skutku uvedenému\nv obžalobnom návrhu tak, že každý obchod sa riadne uskutočnil. Lykožrút bol zobchodovaný, faktúry\nboli riadne vystavené a zaúčtované podľa platných zákonov o účtovníctve a tieto doklady sú dôkazom\no tom, že obchody sa reálne uskutočnili.\nNásledne obžalovaný vysvetlil spôsob zberu lykožrúta v jeho firme. Lykožrút sa zbiera v klasickom\nlesníctve lapačmi, čo je nákladné. Lesníci každý rok odchytávajú menej lykožrúta pre krízu s\nnedostatkom financií. Vo firme obžalovaného bol vytvorený vlastný firemný lapač, bol postavený metrový\npeň, na ten peň bol pribitý lievik, na ktorý bolo položené čerstvo naložené drevo o priemere 25-40 cm,\nktoré drevo pôsobilo ako vábnik na lykožrúta, lebo išlo o čerstvo narezané drevo. Podľa obžalovaného\nznalci potvrdili využívanie čerstvo narezaného dreva ako návnady na chytanie lykožrúta. Bol tam ešte\npriklincovaný feromónový lapač ako návnada. Pod tým bolo vedierko o objeme 4-5 litrov. Lykožrút,\nkeď nalietaval na lievik, tak rovno padol do pripravenej plastovej nádoby, z ktorej už nemohol uniknúť.\nKtoré lykožrúty usadli na pni, boli pracovníkom - O. H., škrabkou nahrnuté do lievika a následne spadli\ndo pripravenej plastovej nádoby. Zvyšok sa pozametal do čista zmetákom. Takýchto lapačov v rámci\nhospodárskeho dvora mali 350-450 kusov.\nDruhý spôsob chytania bol ten, že každý mesiac došli tri kamióny čerstvo spíleného dreva kmeňov, došlo\nk rozrezaniu na dĺžku 10 cm v tvare ako veľký puk a boli poskladané tesne vedľa seba v dvoch radoch\na tretí rad bol na nich položený. Bolo to zobrazené na vyšetrovacom pokuse. Na toto naletel lykožrút,\nkde bol pozberaný metličkou a lopatkou, alebo škrabkou. Na každý meter položenia tých pukov boli\n\nešte feromónové lákače. Pri tomto spôsobe stačil jeden až dvaja zamestnanci a tieto dva spôsoby zberu\nlykožrúta sa využívali vo väčšom množstve najviac.\nTretí spôsob zberu bolo zbieranie chrobáka zo spadnutej kôry na zem, táto kôra spadla na zem pri\nmanipulácii s guľatinou. Guľatina pochádzala z lokality s veľkým výskytom lykožrútov. Na podporu\nsvojich tvrdení obžalovaný uviedol, že daňová kontrola vo firme P. potvrdila presun guľatiny do priestorov\nhospodárskeho dvora N. S., pričom šlo o drevo ociachované výrobcom dreva.\nTretí spôsob zberu lykožrúta vykonávali pracovníci maďarskej firmy P.. Nazbieraných lykožrútov počítali\npodľa STN tak, ako to robia aj Štátne lesy SR. Namietal tvrdenie obžaloby, že bažantov chovali iba\nlykožrútom. Nikdy nič také nepovedal. Chovali sa aj iným spôsobom. Lykožrút sa dával bažantom ako\nšportovcovi proteíny. Hlavný človek, ktorý sa lykožrútom zaoberal bol O. H., ten však už zomrel. Až\nna hlavnom pojednávaní obžalovaní uviedol, že pracovníci z Maďarska zbierali lykožrúta minimálne a\npotom chrobáky z kôry oddeľovali ďalší pracovníci. Nikdy však nikde nekonkretizoval, ktorí a koľkí, ani\nkde to robili, takúto verziu neverifikoval a neuviedol v tomto smere ani len jediný údaj.\nPracovníkom daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní boli ukázané vedrá s lykožrútom a to asi 7 vedier,\nobsah ktorých sa nestačil skŕmiť. Lykožrúty boli ponechané na ďalší kolobeh skŕmenia pri ďalšom kúpení\nbažantov. Lykožrúty boli krmivom podľa tvrdenia obžalovaného pre bažantov, pre pštrosov a tiež pre\nryby, všetko vo firmách patriacich obžalovanému.\nObžalovaný nepovažoval lykožrúta za škodcu, a preto ho nezlikvidovali alebo priamo neskŕmili bez\nobchodnej transakcie, lykožrút je biologické krmivo, ktoré je jednoznačne krmivo pre pernatú zver aj pre\nryby. V budúcnosti má lykožrút veľké perspektívy ako krmivo pre pernatú zver.\nPribližne jeden tisíc kusov feromónových vložiek, teda návnad, získal od maďarských lesníkov ako\nvýmenu za bažantov a títo lesníci za to dostali bažantov na odstrel.\nZmysluplnosť obchodov s medzičlánkami v obchode či už s euroočkami alebo s lykožrútmi obžalovaný\nvysvetlil tým, že zarobí každý zúčastnený subjekt vrátane jeho firiem. S preskladňovaním tovaru v tomto\nprípade sú spojené minimálne náklady.\nSvedok S. S. bol ako svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní. Vypovedal, že došlo k obchodným\ntransakciám, ale obžalovaného nikdy nestretol, prvýkrát ho videl na súde. Jeho meno pozná len z médií.\nPokiaľ dokázal opísať obžalovaného, tak to bolo z dôvodu, že obžalovaného poznal z boxu, zo zápasov\na z médií. Od sprostredkovateľa obchodov s euroočkami, s ktorým udržiaval kontakt, počul, že existujú\nfirmy spojené s S. I., že tie spoločnosti sú pod jeho vedením a majú záujem o uzavretie obchodov. Vždy\nišlo len o jedného sprostredkovateľa. Došlo k uzavretiu obchodnej transakcie so slovenskými firmami,\nale nevie komu patrili. Nemá problémy sa rozpamätať na jednotlivé záležitosti, Čo sa týka uvádzania\ndátumov, v dôsledku odstupu času si nemôže pamätať na všetky dátumy.\nTieto obchody boli realizované od začiatku do konca roka 2009 a presiahli aj do roku 2010, do januára\n2010. V prvej polovici roku 2009, toto obdobie sa týka spoločnosti H.-S. a obdobie druhej polovice roku\n2009 a januára 2010 sa týka spoločnosti S.-JÓ. Fyzicky neprevzal nič, teda žiadny tovar neprevzal od\nslovenskej firmy, k obchodom teda došlo len formálne, len na papieri. Všetky obchody sa vzťahovali na\nrovnaké produkty. V prípade obidvoch spoločností S.-JÓ a H.-S. išlo o euroočká. Mal vedomosť len v tom\nzmysle, že existuje slovenská spoločnosť, ktorá chce tento tovar vyviesť zo svojho účtovníctva a chce\ntovar teda vyniesť z krajiny. Vtedy prišlo do reči, že svedok vlastní firmu, ktorá je registrovaná aj v DPH v\nMaďarsku a takisto aj v rámci zahraničia. Tieto spoločnosti sú vhodné na to, aby mohli uskutočniť takéto\ntransakcie. Svedok vedel o tom, že pôjde o fiktívne záležitosti. Slovenská strana mala požiadavku na\nsvedka, aby tovar zaevidoval do jeho maďarského účtovníctva a tento tovar musí oznámiť maďarskému\ndaňovému úradu ako tovar zakúpený zo zahraničia. To aj svedok urobil, všetko ohlásil daňovému úradu\na obdržal príslušné papiere. Na začiatku roka 2009, teda v prvej polovici, niekedy v máji, po oznámení\núdajov spoločnosti H.-S. obdržal dodávateľské faktúry a výdavkový pokladničný doklad, tieto mu dal\nslovenský partner. K týmto zásielkam svedok poskytol maďarské doklady CMR a k tomu ešte dve vozidlá,\nz týchto jedno vozidlo patrilo svedkovi a druhé bolo prenajaté. Za miesto uskladnenia označil liehovar\npatriaci jeho synovi. Čo sa týka zaplatenia za tovar, bolo to realizované prostredníctvom príjmového\n\npokladničného dokladu, svedok ho podpísal. Vždy išlo o slovenské tlačivá, slovenské doklady. Čiže toto\nboli vlastne obchody v súvislosti so spoločnosťou H.-S. realizované na papieri fiktívne.\nČo sa týka druhej spoločnosti S.-JÓ KFT, tieto obchody boli realizované počnúc októbrom, novembrom\n2009 tiež do januára 2010. Aj tu išlo o euroočká. Aj tento obchod bol podmieňovaný tým, že keď\nsa uskutočnia obchody, tak svedok musí tieto obchody oznámiť a podať daňové priznania. Svedok\ntoto oznámenie urobil národnému colnému úradu. Aj v tomto prípade sa všetko udialo rovnako,\ntakisto existovala faktúra, príjmový pokladničný doklad, aj v tomto prípade k tomuto obchodu svedkova\nspoločnosť poskytla iba maďarské doklady CMR a pokiaľ ide o dopravné prostriedky, opäť to boli 2\nvozidlá, jedno patrilo svedkovi a druhé bolo prenajaté. Svedok tieto transakcie zaúčtoval do svojho\núčtovníctva.\nV novembri alebo decembri roku 2010 svedka kontaktoval národný colný úrad s tým, že by ho slovenské\norgány chceli vypočuť v súvislosti so slovenskými obchodmi. Formou ústnej svedeckej výpovede sa\nvyjadril, že pozná slovenské spoločnosti, mal obchodné kontakty so slovenskými spoločnosťami a nákup\ntovaru bol v skutočnosti naozaj realizovaný. Vždy išlo o euroočká, aj v prípade spoločnosti H.-S. aj S.JÓ. Ku skutočnému obratu tovaru však nedošlo. Za túto celú transakciu svedok dostal 3 milióny forintov\nna dvakrát, raz 800 000 forintov niekedy v októbri 2010, druhá čiastka mu bola vyplatená asi o mesiac\nneskôr. Bol za tým aj krach jeho firmy, že bol odkázaný na takto získané finančné 3 milióny forintov.\nTri milióny forintov dostal od tej osoby, ktorá tieto fiktívne obchody vybavovala, ktorá to poslala cez\njedného sprostredkovateľa. Meno sprostredkovateľa obchodu svedok nevedel uviesť. Chodil na vozidle\nso slovenským evidenčným číslom, ale svedok nevie, či to bol Maďar alebo Slovák.\nSvedok po slovensky nevie a podpisovanie týchto transakcií sa vždy udialo v Maďarsku. Jeden\nsprostredkovateľ priniesol papiere na dohodnuté miesto, kde ich svedok podpísal, čím prakticky potvrdil,\nže došlo k týmto transakciám. Svedok nevie o aké množstvá euroočiek išlo, vie len, že o veľké množstvo,\no miliónové počty.\nSvedok bol obžalovaný kvôli tomu, že neuhradil vysokú čiastku DPH maďarskému štátu. Od tejto\npovinnosti by bol oslobodený iba vtedy, keby tento tovar odpredal ďalej inej spoločnosti.\nSvedok potvrdil, že na faktúrach sa nachádzal jeho podpis. Tieto veci odovzdal daňovému úradu a\nďalej sa už s tým nezaoberal. Začal sa s touto vecou zaoberať až vtedy, keď ho zaistili z maďarského\ndaňového a colného úradu na základe dožiadania, ktoré bolo odoslané zo slovenskej strany. Počul o\ntom, že slovenská firma potrebuje tovar nejako vyviesť z účtovníctva, ale mu nikto nepovedal, že dôjde k\ntakému nadmernému odpočtu DPH. Meno obžalovaného konkrétne nikdy nebolo na papieroch uvedené,\nsvedok sa s jeho menom nestretol.\nSvedok vypovedal, že nikdy nepočul o firme X. ani o firme K.-U., nikdy nepočul meno X. K. ani meno\nD. K.. Svedok má vzdelanie v odbore rastlinná výroba. Čo sa týka očkovania stromčekov, tak vie ako\nsa majú stromčeky očkovať a vie čo sú to očká. Produkt bol vo faktúrach nazvaný skôr ako očká. Vo\nfaktúrach bola však uvedená aj predpona euro. Podľa názoru svedka také množstvo očiek, štepov, aké\nbolo zobchodované podľa účtovných dokladov by bolo veľmi ťažké zhodnotiť na trhu v Maďarsku. K\njednému základnému stromu ide iba jeden štep.\nVýpovede urobené pred maďarským národným a colným úradom z 29.09.2011 a 08.11.2011, kde\npodrobne popísal, že sa pozná s obžalovaným, presne popísal ako prebehli obchody s euroočkami,\nnesúhlasia s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní preto, lebo tie údaje, ktoré v Maďarsku uviedol,\ntak uviedol na obranu fiktívnych obchodov, aby pred úradmi boli tieto fiktívne obchody uveriteľné. Chcel\nvlastne brániť slovenských partnerov, aby nebolo vidieť, že ide o fiktívne obchody. Následne si zvolil\nnového obhajcu v Maďarsku a na základe jeho rady a odporúčania okolo 10. decembra 2011 poskytol\nvýpoveď, v ktorej objasnil fakty a priznal sa k veci.\nSvedok uviedol, že 6. apríla 2012 už bol vypočúvaný na Slovensku a tá výpoveď, ktorú urobil v apríli\n2012 na Slovensku, na pojednávaní v Banskej Bystrici a v Maďarsku v decembri 2011, tak tieto všetky\nvýpovede sa zhodujú a sú pravdivé.\nSvedok priznal, že bol stíhaný národným daňovým a colným úradom v Maďarsku ako obvinený. Urobil\nvýpoveď, ktorou sa priznal. V Maďarsku, keď niekto urobí fiktívne obchody, tak sa nedopustí daňového\n\npodvodu, ale trestného činu sfalšovania verejnej listiny. Daňový úrad zastavil trestné stíhanie, lebo sa\ndaňového podvodu nedopustil a ak bude obvinený, tak z pomoci k podvodu z DPH. V ten istý deň,\nkeď bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie za daňový podvod, bol obvinený z falšovania listiny.\nProkuratúra nepredĺžila dobu jeho väzby, preto bol prepustený na slobodu, ale vzápätí bol zadržaný\nInterpolom a bol vzatý do väzby.\nSvoju výpoveď, v ktorej sa priznal k trestnému činu neurobil preto, aby mu bola znížená trestná sadzba,\nlebo nemá trestnú minulosť, aj v Maďarsku by bol dostal 6-7 rokov.\nSvedkyňa Ing. Z. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa za odbor mimoriadnych kontrol\nzúčastnila kontroly na základe poverenia Daňového riaditeľstva SR v spoločnostiach, kde bol konateľom\nS. I.. Odbor mimoriadnych kontrol prevzal všetky kontroly, ktoré boli začaté daňovými úradmi a tieto\nkontroly potom dokončoval. Daňové úrady v tom čase už vlastne nepokračovali v činnosti, nevykonávali\nkontroly po tom, ako odbor mimoriadnych kontrol prebral ich agendu aj všetky kontroly. Následne boli\nvyhotovené protokoly a tieto boli zaslané daňovým úradom. Otvorili sa kontroly za spoločnosť Y. X.\nza roky 2006, 2007, 2008, kde neboli začaté kontroly tak sa kontroly začali, kde boli rozpracované tie\nsa prevzali a kde už boli ukončené, tam sa robili opakované daňové kontroly. Za rok 2008 sa robili\nkontroly aj v spoločnostiach G. aj N. Y., celoplošne opakovane sa preverovali všetky faktúry. Poznatky\nalebo doklady získané miestnymi daňovými úradmi boli použité v mimoriadnej kontrole. To, čo pôvodná\nkontrola uznala a považovala z ich hľadiska za správne, mimoriadna kontrola ako širšie zameraná\nneuznala, dospela k iným zisteniam a kontrolným záverom, preto mali kontroly rôzny výsledok.\nKontroly boli vykonané konkrétne aj v spoločnostiach G., N. Y., Y. X. neskôr premenovaná na X.. V\nkontrolách sa riešila tiež komodita euroočká špeciál odrody Fuji, lebo nedalo sa vlastne dopátrať, kto bol\nprvotný dodávateľ pre Y. X., lebo prvotným deklarovaným dodávateľom bola spoločnosť Y. X. a doklady\nboli údajne ukradnuté. S. I. sa nevedel k tomuto vyjadriť, nepamätal si prvotného dodávateľa euroočiek.\nPreto sa kontrola zamerala na posledného odberateľa, ktorým bola maďarská spoločnosť K.-U.. Formou\nmedzinárodnej výmeny daňových informácií bola požiadaná Maďarská daňová správa o informácie.\nMaďarská daňová správa tvrdila, že spoločnosť K.-car tento tovar nepriznala, neodviedla daň a tento\nobchod teda nebol potvrdený, nebol uskutočnený.\nRegistrovaný zástupca spoločnosti H. G. potvrdil, že všetky obchody zaobstarával D. K., ktorý bol\npreukázateľne mŕtvy, potvrdila to jeho manželka aj matka s tým, že D. K. nikdy nebol v Maďarsku, obchod\nz maďarskej strany sa nepotvrdil, posledné priznanie spoločnosť K.-U. podala za štvrtý štvrťrok 2006.\nSpoločnosť od štvrtého štvrťroka 2006 nepodávala daňové priznanie. A posledná platba, ktorá tam bola\nuskutočnená na účte bol február 2008, čiže spoločnosť sa nejavila ako obchodujúca spoločnosť.\nNovým konateľom spoločnosti Y. X., teraz už X., bol X. K., maďarský štátny občan. Obálky sa\nvracali z adresy sídla, ako „adresát neznámy“. Maďarská daňová správa vypočula svedka k dokladom\nspoločnosti. Podľa zistení svedkyne menovaný svedok vypovedal celkovo trikrát. V prvej zápisnici sa\nvyjadril, že doklady dostal od S. I., nechal ich u svojho účtovníka v Kráľovskom Chlmci, ale nepamätá\nsi jeho meno, druhýkrát tvrdil, že doklady si zobral so sebou do Maďarska, mal ich v aute a auto mu\nvykradli, čiže doklady nemá a nemal ani potvrdenie o nahlásení krádeže.\nSpoločnosti G., N. Y., Y. X. nemali vlastné majetky, zariadenia, autá, v podstate podľa toho sa javili, že\nnemajú predpoklady na to, aby mohli vykonávať nejakú ekonomickú činnosť. Dokonca spoločnosť Y. X.\nsídlila v starom opustenom dome bez známky toho, že by tam niekto býval, alebo vykonával ekonomickú\nčinnosť.\nVykonali miestne zisťovanie u jedného z tých najväčších dodávateľov euroočiek P. s.r.o., v podstate\nz dôvodu ozrejmenia, čo je to euroočko. Zistili informácie v súvislosti s vývozom certifikovaných\njabloňových euroočiek, s rodokmeňom, s knižkou pôvodu. Je však možné predávať aj necertifikované\neuroočká. Skôr sa oplatí predávať stromčeky ako jabloňové očká alebo púčiky Vzhľadom na certifikáciu\nmusí ich ÚKSUP sledovať, čo je finančne dosť náročné, preto nebol záujem o tieto euroočká. U\nobžalovaného sa pritom žiadne certifikáty nenachádzali. Vo P. tiež zistili, že certifikované jabloňové očko\nvychádzalo na cca 30,- Sk a obžalovaný svoje jabloňové očká predával kus za cca 100,- Sk, čiže za\nnadhodnotenú cenu. Len spoločnosť N. Y. na nadmernom odpočte získala podľa svedkyne okolo 250\nmiliónov Sk a spoločnosť G. tiež okolo 250-270 miliónov Sk.\n\nSvedkyňa nebola účastná kontroly komodity lykožrút, zúčastnila sa iba jedného miestneho zisťovania\nohľadom lykožrúta. V jednej garáži videla šesť, sedem vedier chrobákov, z ktorých im obžalovaný dal\nvzorku.\nSvedkyňa uviedla, že obchod s euroočkami vyhodnotili ako neefektívny z dôvodu ich pohybu z Y. X. na\nsklad do G., kde ich v podstate prevzala spoločnosť N. Y.. Keby išlo o ekonomickú činnosť, tak by bolo\nlogické, že predaj tovaru by smeroval priamo von, do zahraničia, bez využitia vlastných medzičlánkov.\nIšlo o predaj v rámci týchto spoločností na jednom mieste, čiže vlastne prišlo len k akémusi papierovému\ndodaniu tovaru cez medzičlánok. Vec sa im javila tak, že spoločnosti boli akoby vytvorené na čerpanie,\nalebo nárokovanie si nadmerných odpočtov z dôvodu, že na dani z príjmov boli stále v strate, nemali\nzamestnancov, nemali žiadne prevádzkové náklady, ako aj z dôvodu vedenia účtovníctva, v ktorom boli v\npodstate zachytené len faktúry za predaj alebo za nákup. Neboli tam vôbec faktúry za prevádzkovú réžiu,\nčiže z tohto hľadiska sa tieto spoločnosti nejavili ako spoločnosti, ktoré by mohli vykonávať ekonomickú\nčinnosť.\nV prípade, že bol obžalovaný vyzvaný doložiť niektoré doklady, tieto nedoložil. Pri svojej kontrolnej\nčinnosti sa s firmou N. nestretla.\nV spoločnosti N. Y. a G. sú ukončené protokoly a na základe týchto protokolov boli vyrubené dodatočné\nplatobné výmery.\nSvedkyňa Mgr. D. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že pred vykonaním kontroly si zistila na\ninternete informácie o lykožrútovi, čo je podľa vysvetlenia svedkyne jej profesionálna deformácia, že si\nnaštuduje, čo ide kontrolovať. Pri kontrole zistila, že lykožrút sa vyskytol v spoločnosti A.-S., s.r.o. Táto\nspoločnosť lykožrúta nenakupovala, ale jednoducho z večera do rána pribudol na skladovej karte. O\nkontrole bola spísaná zápisnica, do ktorej S. I. odpovedal tak, ako je to v zápisnici uvedené. Obchod\ns lykožrútom bol zaujímavý, hlavne, čo sa týka financií. Z toho dôvodu vykonali prepočet, čo stojí taká\nkomodita na trhu v porovnaní s inými komoditami. Porovnávali gramážou, koľko stojí gram zlata a koľko\nstojí gram lykožrúta, tak lykožrút vyhrával. Urobili porovnanie s najdrahším kaviárom, ktorý vôbec sa dal\ndostať a tiež vyhral lykožrút. Takže nakoniec tie bažanty mohli byť podľa svedkyne kŕmené aj kaviárom.\nOtázkami na S. I. zisťovali, ako prichádza k zberu lykožrúta, kto to zberal, kedy a kto to počítal. Takže o\nvšetkom je od neho vyjadrenie. Tieto vyjadrenia si potom overovali u príslušných orgánov.\nChceli vidieť ako S. I. kŕmi bažantov, ale v čase kontroly bažanty už neboli. Svedkyňa sama videla v\ntelevízii pokusy, že bažantom lykožrút nechutil. Pokiaľ by to dávali do krmiva v nejakom inom množstve\na zomleté na nejakú mäso-kostnú múčku, tak by o tom museli byť nejaké záznamy. Počas kontroly však\nnič také nebolo predložené. Daňové závery k zberu lykožrúta boli také, že bolo nereálne, aby to zberali\nľudia, ktorí od rána do večera by boli nazbierali milióny kusov, tak ako bolo uvedené v tej zápisnici, že\nstroj Manitou odkôrnil drevo a že odtiaľ zbierali tých lykožrútov. Nebolo to reálne, lebo keby boli zbierali\nlykožrútov tak, že ich pozbierané zosypú do nejakého vedra, tak by tam boli aj iné čiastky, boli by tam\naj iné druhy chrobače, kúsky dreva, bolo by tam aj niečo iného. Bolo evidentné, že išlo o homogénnu\nvzorku z lapačov, boli aj nasiaknuté nejakou chémiou. Nakoniec bolo získané vyjadrenie orgánov, že ide\no vzorku z lapačov. Je pravda, že čísla uvedené na faktúre súhlasili s číslami skladovej evidencie.\nNadobudnutie lykožrúta správca dane neuznal z toho titulu, že nebolo preukázané, že tak, ako to bolo\nfakturované, že tak sa to skutočne aj stalo. Jednoducho toto dôkazné bremeno subjekt neuniesol. S. I.\nmal nejakých zamestnancov z Maďarska, ale len pár ľudí nemohlo tie milióny kusov nazbierať za tých\nniekoľko hodín koľko tam pracovali. Účtovné doklady o účasti maďarských zamestnancov obžalovaný\nnepredložil. Mali posudok od kompetentného orgánu, ktorý vypočítal, že koľko tisíc ľudí by bo muselo\nzbierať, aby to bolo takto vyzbierané ručne, nie cez lapače. Tie lykožrúty kvázi akoby sa vyliahli v\nspoločnosti A. S. a táto spoločnosť ich posúvala ďalej zase ďalšej spoločnosti.\nV spoločnosti A.-S. sa vyskytovali aj euroočká. Čo sa týka predloženia dokladov, S. I. nepredložil všetky\núčtovné doklady, ktoré daňová kontrola požadovala, ale len niekoľko faktúr. Nebol to štandardný obchod\ns tými euroočkami. Euroočká nakupoval od spoločnosti X..\n\nAj táto svedkyňa potvrdila, že požiadali o súčinnosť a vyjadrenie patričné orgány, čo je to vlastne\neuroočko. Vie, že podľa odrôd je evidovaný predaj na Slovensku okolo 400.000 kusov za rok. V rámci\ndaňových kontrol si svedkyňa nespomína na firmu N., s.r.o. Košice.\nKeď sa pýtali S. I. konkrétne na vysvetlenie, aký malo zmysel pri niektorých komoditách, že prešla jedna\nkomodita z jednej spoločnosti do druhej a následne prešla cez niekoľko iných spoločností a vrátila sa\ndo tej istej spoločnosti, doslova, že to urobilo karusel -„kolečko“, tak S. I. sa odvolával na to, že môže\ntakto obchodovať.\nSvedkyňa ako zaujímavosť uviedla aj to, že pri kontrole zistili aj pri inej komodite - drevených kolíkoch,\nminimálne navyšovanie ceny prakticky po centoch na kus a posúvanie z jednej spoločnosti do druhej a\npri týchto obchodoch „nesedeli“ počty kusov, ktoré sa „strácali“ a už sa to nedalo preveriť.\nNadobudnutie lykožrúta by mu uznali vtedy, keby bol S. I. predložil pomenovanie zamestnancov, presne\nktorí, kedy, koľko boli schopní za deň nazbierať, kto s ním manipuloval, kto ho pripravoval, kde sa\nskladoval. Svedkyňa si spomenula aj na vyjadrenie S. I., že čím bolo drevo viac napadnuté, tak tým bolo\ndrahšie. Nad tým sa pozastavila nielen svedkyňa, ale podľa nej by sa nad takým vyjadrením pozastavili\naj obchodníci s drevom.\nPodľa svedkyne im S. I. nič nepovedal o lapačoch lykožrúta, hovoril o zbere, aj faktúry zneli na zber\nlykožrúta.\nSvedkyňa Ing. Z. U. vypovedala na hlavnom pojednávaní, v ktorých firmách obžalovaného a na ktoré\nkomodity vykonávala daňové kontroly. Nešlo o firmy (G., ani G.) uvedené v obžalobnom návrhu.\nS komoditou euroočká a lykožrút sa vôbec pri kontrolách nestretla. Kontrolovala aj firmu M., ale to\nbol hovädzí dobytok a krmivá pre dobytok. Svedkyňa sa odvolala na zápisy, protokoly o vykonanej\nkontrole v G., čo použili ako dôkaz a citovali vo svojich protokoloch zistenia uvedené v iných protokoloch\nvyhotovené inou kontrolnou skupinou, z ktorých sa dozvedeli okrem iného aj to, že v G. nebola\nvykonávaná ekonomická činnosť. Pri kontrole spoločnosti M. zistili, aké krmivá (siláž, šrot obilný a\nkukurica v strukovom stave) sa tam používali na chov zvierat, ale s kŕmením lykožrútmi sa určite nestretli.\nS bažantmi vôbec v rámci kontroly neprišla do kontaktu.\nČo sa týka lykožrútov, s touto komoditou do kontaktu neprišla. Stretla sa komoditou smreková guľatina.\nSpoločnosť E. nakupovala guľatinu, ale nepredala ju, čiže nemala žiadny výstup. Vznikol tam nadmerný\nodpočet z toho titulu, že nebol žiaden výstup. Čiže tá guľatina mala byť na sklade, čiže kontrolu v\nE. uzatvorili tak, že tú guľatinu neuznali, pretože z účtovníctva bolo zistené, že k 31.12. nebol taký\nstav guľatiny na sklade, ktorý by zodpovedal tomuto nákupu. Čiže nebolo preukázané, že tá guľatina v\nskutočnosti bola nakúpená. Bol vykonaný dorub dane z toho titulu. V M. X. bola uznaná guľatina iba\nza mesiace november, december 2008.\nSvedkyňa Ing. X. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, v ktorých daňových subjektoch patriacich S.\nI. vykonávala kontroly. Išlo o spoločnosti J. SM A. Slovakia s.r.o., M., N. H., E., M. X., Y. S. SK, V. Y.\nSK a Y. P. SK. Svedkyňa však nevykonávala kontrolu vo firmách Z., G. uvedených v obžalobe. Myslí\nvšak, že nejaké práce boli vykonávané pracovníkmi z Z. podľa potreby iných firiem, ktoré tiež patrili\nobžalovanému. Čo sa týka spoločnosti M., zistili v priebehu kontroly, že spoločnosť M. nakupovala seno,\nslamu, siláž, obilný šrot a kukuricu a predávala ekohnoj. S lykožrútmi neprišla do kontaktu.\nSvedok P. P. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že obchodoval s S. I., s firmou S. I. I. s piliarskou\nguľatinou, ihličnatými výrezmi, piliarskym sortimentom štyri - päť rokov od roku 2008 do roku 2011. Dodal\nmu cca 80 000 kubíkov. Drevo dodával obžalovanému týždenne v počte do 10 kamiónov. Kamióny\nzabezpečoval buď svedok sám alebo dodávatelia, nikdy ich nezabezpečil obžalovaný. V N. nad G. sa\nurčovalo kde pôjde kamión na vykládku. Obžalovaný doposiaľ dlhuje svedkovi za dodávku dreva sumu\nokolo 225.000,- €. Guľatina bola kvality A, B, C aj vláknina, kôrovcová hmota aj surová hmota, ale\nnajviac, 90 %, bola kôrovcová hmota, teda kalamitné drevo. Drevo bolo napadnuté prevažne lykožrútom,\nsvedok to pozná aj podľa veľkosti a hĺbky dier v dreve.\n\nKôra odpadávala aj pri prevoze, bolo vidieť na kôre závrty. Drevo pochádzalo väčšinou od Štátnych\nlesov TANAPu a pokiaľ sa nakladalo na kamión a v Štátnych lesoch bolo manipulované drevo, tak po\nnakládke na kamión bolo ociachované. Keď dával svoje drevo, dal aj svoju ciachu. Svedok potvrdil, že\nobžalovaný mu medzi rečou povedal, že z takejto guľatiny zbieral lykožrúty. Nič bližšie k tomu svedok\nnevedel uviesť.\nSvedok S. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa pozná s obžalovaným asi od roku 2000 z dôvodu\njeho záujmu o viničové sadenice, ktoré v tých rokoch firma P. vyrábala a predávala po celom Slovensku\naj v Čechách. Činnosťou obžalovaného bola okrem iného aj výroba debien na jablká. S euroočkami,\nalebo s jablkovými štepmi firma P. obchodovala približne v roku 2009-2010. Od roku 2000 do 2008 sa\nvysádzali na Slovensku a v Čechách veľké sady, takže v týchto rokoch to bolo zaujímavé a tá produkcia\nsa oplácala vyrábať a predávať. V súčasnosti produkujú iba ovocné stromčeky. V tom najlepšom roku\nvyprodukovali okolo milióna ovocných stromčekov. Zhruba tisíc hektárov sa sadilo v tých najlepších\nrokov sadov a na jeden hektár môže ísť okolo tri - päťtisíc stromov.\nPodľa svedka na výrobu toho jedného stromčeka treba asi 5 očiek. Takže keď firma produkuje milión\nstromčekov, tak potrebuje minimálne 5 miliónov euroočiek. Na Slovensku sa pestuje zhruba 10 odrôd\njabĺk a medzi nimi je odroda Fuji zastúpená odhadom svedka asi v množstve 20-30 %.\nPodľa odhadu svedka celej v Európe sa predá ročne asi 100 miliónov ovocných stromčekov. Neskôr\nvýpoveď korigoval na ročný predaj 50-60 miliónov stromčekov v celej Európe. V bývalej východnej\nEurópe sa toleruje to, že sa nevyžadujú certifikáty, v západnej Európe to dosť časť vyžadujú. Z každého\njabloňového stromčeku možno urobiť očko, sú to očká necertifikované, ale sú to očká. Aj vo firme P.\ntakéto očká používali pre vlastnú potrebu.\nČo sa týka výroby očiek v podstate sa v zime režú a stačia nejaké chladiarenské miestnosti, alebo pivnice\nna uskladnenie štepov. Takéto výhony, ktoré sa pobalia asi po sto - dvesto kusoch a zaviažu sa nejakou\npáskou a môže sa to dávať na seba, alebo do nejakých debien. Je dôležité, aby tam nebolo teplo, od\ndecembra do marca sa to dá aj v nejakej hale skladovať. Keď to nie je od apríla v chladiarenskom sklade,\ntak sa to znehodnotí, vyschne to. V chladiarenskom sklade je asi 2 oC, ktorý je uzavretý a raz za mesiac,\nraz za dva týždne to treba trochu poliať vodou, alebo zarosiť.\nSvedkyňa M. X. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že pracovala ako administratívna pracovníčka\nspoločnosti Z. od 1. októbra 2009 do 30. júla 2012. Bola ako kontaktná osoba medzi obžalovaným\na daňovým úradom a účtovníkmi. Pripravovala daňové doklady - faktúry na základe údajov, ktoré\nobžalovaný vypísal ručne, vypísala faktúru cez počítač, vytlačila, dala na podpis konateľovi spoločnosti.\nPri vyhotovovaní účtovných dokladov dával pokyny iba obžalovaný. Potom ich odovzdali účtovníkom\nna zaúčtovanie. Hotové účtovné doklady spolu s účtovnými evidenciami uložili a následne pri daňovej\nkontrole poskytli daňovým úradom. Pripravovala doklady na daňové kontroly a doklady aj doručovala\nna daňový úrad.\nSvedkyňa sa k obchodom s euroočkami a s lykožrútmi vyjadriť nevedela, lebo pri realizácii týchto\nobchodov nebola. Vedela, že obžalovaný s týmito komoditami obchoduje, rozprávali sa o tom, videla\nfaktúry. Lykožrúty videla pri miestnom zisťovaní, keď prišli z daňového riaditeľstva na daňovú kontrolu.\nKontrola zobrala aj vzorky. Spolu videla lykožrúty dvakrát, vždy asi to isté množstvo. Euroočká svedkyňa\nvidela tiež pri miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice 4 na H. Dvore na inú spoločnosť a na inú\nkomoditu. Obžalovaný kontrolórom ukázal aj euroočká, že má aj takú komoditu. Videla ich na paletách\nv debnách a cisternou to polievali každý deň. Toto videla niekedy v októbri. Bolo to na paletách, bolo\ntam štyri alebo päť paliet.\nSvedkyňa má vedomosť, že lykožrúta zbierali pracovníci z Maďarska, ale ľudí nikdy nevidela ani o tom\nnič nevie, ani koľkí to zbierali. Každý mesiac dostávali z Maďarska do účtovníctva faktúry za vykonané\npráce a nosil ich S. I. alebo pani I..\nPodľa svedkyne, kuchárkin manžel H. pracoval vo firme obžalovaného, jazdil s traktorom a robil pri\nživočíšnej výrobe, mal na starosti kŕmenie zvierat. Ktoré zvieratá a čím kŕmil svedkyňa nevie a tento\nčlovek už zomrel.\n\nPodľa svedkyne obžalovaný viackrát spomínal, že lykožrúty sú nadštandardná komodita, spomínal to aj\npred pracovníkmi daňových úradov, ale zamestnanci obžalovaného nevedeli o tom nič konkrétne, preto\nsvedkyňa pozerala informácie aj na internete, že ako to vyzerá, ako sa to dá zbierať.\nSvedkyňa M. Q. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že 1.4.2010 nastúpila pracovať do firmy Z. ako\nadministratívna pracovníčka. Niekedy vo februári 2011 videla lykožrúty pri miestnom zisťovaní daňových\núradníkov. Videla asi 10, 15 vedier. Len z faktúr vie, že lykožrúta boli zbierať Maďari, ale nikdy týchto\nzberačov nevidela. Asi jeden alebo dvakrát počula asi od kolegyne X., že lykožrúta boli zbierať Maďari.\nKde boli zbierané lykožrúty svedkyňa nevie. Rovnako nevie o tom, že by pracovníci z firmy Z. alebo\nz inej firmy obžalovaného - Slováci zbierali lykožrúta. Ani euroočká nevidela, vie o nich iba z faktúr. O\nobchodovaní s týmito komoditami nič bližšie nevie.\nSvedok Mgr. I. I. v úvodnej časti výpovede na hlavnom pojednávaní vysvetlil spôsob vedenia účtovníctva\npre asi 16 firiem obžalovaného. Obžalovaný mu za robenie účtovníctva dlhuje odmenu, ale svedok\nnechcel uviesť sumu, ktorú mu obžalovaný dlhuje. Svedok dlh nevymáha, pretože spolupráca nebola\nzaložená na zmluvách, ale na ústnych dohodách.\nRobil účtovníctvo takou formou, že sa neviedla skladová evidencia, skladová evidencia sa robila\nspôsobom uzávierkových a počiatočných stavov v rámci roka. To znamená, že v priebehu roka v podstate\nnebola povinnosť viesť evidenciu v účtovníctve v rámci komodít, to znamená, že pre účtovníctvo stačí\nrozlišovať základné body, čo znamená v rámci účtovnej osnovy zaradenie komodity do patričnej položky,\ntakže či obchodoval s jednou komoditou, s druhou, s treťou, štvrtou nie je podstatné, dôležité bolo vedieť,\nči je to tovar, materiál a takým spôsobom ho zaradiť.\nÚčtovníctvo s komoditou euroočká prebiehalo tak, že mu boli doručené doklady vo väčšine prípadov\npani X., zúčtovalo sa, vyhotovilo sa to, čo sa malo vyhotoviť a papiere boli následne spolu aj s daňovým\npriznaním vzaté pani X. naspäť.\nSvedok nerobil mzdovú evidenciu pre žiadnu spoločnosť, to znamená, že neevidoval zamestnancov.\nV drvivej väčšine boli účtovné daňové doklady pripravované štandardným spôsobom tak, ako aj u iných\nfiriem a vo väčšine prípadov daňové doklady spĺňali náležitosti.\nSvedok nemal dôvod sa zamýšľať nad obsahom čo sa týka názvu, množstva, ceny. Čo je euroočko sa\ndozvedel z novín. Nezistil a nezisťoval nejaké podozrivé skutočnosti z hľadiska kvality alebo kvantity\nobchodovaného tovaru, lebo na to nemal dôvod. Firma N. v súvislosti s účtovaním pre obžalovaného\nmu nič nehovorí. Potreboval koncoročnú uzávierku, aby vedel správne urobiť daňové priznanie.\nSvedkyňa O. G. v úvodnej časti výpovede na hlavnom pojednávaní vo všeobecnosti vypovedala k\nspolužitiu s obžalovaným a následne k spôsobu fungovaniu S. I. ako podnikateľa.\nVypovedala, že videla vo veľkej plechovej hale na H. dvore euroočká, ukázal jej ich obžalovaný. Táto\nhala bola bez klimatizácie. Podľa svedkyne v hangári v H. dvore mohlo byť v lete aj do 40 stupňov.\nKlimatizácia bola v hale vo I., pokiaľ ju neukradli. Kedy došlo ku krádeži svedkyňa nevie. Euroočká\nvidela 3-4 krát v nepravidelných intervaloch niekoľkých týždňov. Boli v otvorených drevených debniach,\nktoré boli zbalené vo fólii. O euroočká sa staral pani X. polievaním, lebo obžalovaný jej to prikázal.\nV skutočnosti to polievanie svedkyňa nevidela. Svedkyňa videla, že všetky debny sú plné, aj keď\nnenazerala do každej, lebo len sprevádzala obžalovaného, ktorý bol na kontrole euroočiek. Tento tovar\nsa míňal podľa svedkyne, lebo debny ubúdali. Svedkyňa vie z rozprávania obžalovaného, že obžalovaný\ntento tovar predával do Maďarska firmám S.-Jó a K. U. a kupoval ho od firiem N. a X.. X. K. pozná\nosobne a bol to obchodný partner S. I., zastupoval firmu X..\nK lykožrútom sa dostala tak, že obžalovaný kupoval guľatiny. Videli v televízii to ako sú napadnuté lesy\nlykožrútmi. Obžalovaný rád využíval všetky možnosti v podnikaní, všetko využil čo sa len dalo a tak\nprišiel na nápad ako zbierať lykožrútov. Mali vo N. S. skládku, kde sa dovážala guľatina, niekedy 10 aj\n15 kamiónov denne a tam sa zbieral lykožrút. Raz odobrala kôru a videla tam chrobáky. Obžalovaný\njej vysvetľoval ako sa to zbiera, videla aj narezané guľatiny. O zbere sa rozprávali aj zamestnanci,\n\nže šéf - S. I., zbiera tých lykožrútov a mieša do krmiva bažantom, rybám a pštrosom. Zbierali to z\nMaďarska zamestnanci z P., hoci ich nikdy zbierať nevidela. O tomto vie len z rozprávania obžalovaného.\nSvedkyňa videla možno aj 50 vedier naplnených lykožrútom, možno tých vedier bolo aj viac. Obžalovaný\npred svedkyňou otvoril vedro, keď kŕmil bažantov a pštrosov. Videla to v roku 2010, rok predtým, než\nobžalovaného zadržali. Okrem obžalovaného kŕmenie lykožrútmi vykonával podľa svedkyne aj O. H..\nSvedkyňa zdôraznila, že obžalovaný mal od roku 2009 vyše 2000 miestnych zisťovaní. Z daňových\núradov robili kontroly v reálnom čase, fyzicky videli potrebné a vydali nulové protokoly. V ďalšej časti\nvýpovedi prakticky rovnakou terminológiou ako obžalovaný uvádzala, že daňové úrady vydávajú daňové\ndoruby na základe toho, že nevie predložiť doklady, ktoré sú zaistené políciou.\nSvedok X. D. ako svedok na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že sa staral o dopravné prostriedky\nobžalovaného, o ich prehliadky na STK, o prepis vozidiel a podobne. K veci uviedol, že ako chodil svedok\npo hospodárskych dvoroch, videl vo N. S. aj v N. nad G. haldu dreva a tam videl aj lykožrúty, či tie\nchrobáky. Svedok videl asi v rokoch 2009, 2010 tiež tak na jar po maďarsky hovoriace osoby pri tom,\nbolo ich asi 5-6, ako kôrky z guľatiny brali dole a s metličkou a lopatkou brali do vedra lykožrúta, po\nmaďarsky tam rozprávali, ale nezaujímal sa o to viac. Potom tých istých chlapov alebo aj viacej ich bolo,\nviackrát videl vo N. S., kde bola asfaltová cesta a všade guľatina bola narezaná ako metrovica, tiež kde\nbola guľatina, videl, že tam tie kôrky sťahovali, v lete niekedy. Tie chrobáky boli tmavšie aj svetlejšie ,\nveľké asi 1 centimeter.\nV hangároch v drevených debnách na H. dvore videl tiež tie prútiky ako keď sa odreže konár zo stromu,\nale nevedel, že sú to euroočká. Bolo to v debničke, okolo boli fólie a tých debničiek bolo podľa svedka\nstrašne veľa. Podľa svedka sa počet debničiek určite menil, lebo sa aj vysádzalo. Osobne videl tieto\njabloňové prútiky sadiť do zeme v Y., v H. U., traktorom robili jarky a do tých hlbokých jarkov dávali\nprútiky. Prútiky dokonca videl aj kvitnúť dakedy rok alebo dva roky dozadu. Čudoval sa tomu, že taký\nprút ako môže kvitnúť.\nNa odstránenie rozporov s výpoveďou z prípravného konania bola prečítaná časť výpovede svedka\nz prípravného konania a následne svedok pripustil, že počul od zamestnancov, že bažanty kŕmia\nlykožrútom, aj videl ako jedna žena a jeden muž v N. hádžu lykožrúta bažantom a oni povedali, že je to\nbiokrmivo. Uvedených ľudí, ktorí kŕmili bažantov svedok nepozná a nevie uviesť ich mená.\nSvedkyňa H. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2008 začal vo firme obžalovaného Z.\npracovať ako pracovníčka v živočíšnej výrobe. Zabezpečovala krmivo pre zvieratá, rozvážala krmivo na\nhospodárske dvory, kde boli zvieratá. Podrobne opísala o koľkej hodine začala pracovať, ktoré zvieratá\na na ktorých hospodárskych dvoroch kŕmila.\nK veci svedkyňa uviedla, že euroočká boli na H. dvore v hangári. Boli tam dve miestnosti, v prednej\nmiestnosti boli tie euroočká a v druhej miestnosti boli tie obilniny, kde sa aj šrotovali aj skladovali\nobilniny. Obžalovaný jej dal príkaz polievať tieto euroočká, do hangára vošla fekálna cisterna a tak\npolievala. Bolo to asi v roku 2009. Svedkyňa nevedela upresniť ročné obdobie ani počet polievaní a\nodvolala sa na množstvo práce s kŕmením zvierat, ktoré bolo jej hlavnou pracovnou činnosťou. Euroočká\nboli v debničkách, počet debničiek svedkyňa nevedela uviesť. Boli to drevené debničky v ktorých boli\nprútiky, na ktorých boli očká. Pýtala sa obžalovaného čo to je a on povedal, že sú to euroočká. Boli\nvoľne položené, neboli ničím zabalené. Čo sa týka presúvania euroočiek, prekladania z jedného miesta\nna druhé v rámci skladu, pribúdania, odbúdania, svedkyňa uviedla, že bolo aj také, že ráno došla a\neuroočká tam neboli, ale už na tretí deň tam zase boli. Nevidela však nikoho nakladať a skladať palety\ns euroočkami. Väčšinou bol počet debien ten istý.\nČo sa týka lykožrútov, tak videla vo I. aj vo N. M. jedenkrát, že tam chodia štyria, piati ľudia, vedierko\nmali pri sebe, metličku aj lopatku. Opýtala sa zootechničky M. čo robia tí ľudia. Tá jej povedala, že vraj\nzbierajú lykožrútov z dreva. Drevá boli narezané na kolesá a boli na zemi a z toho zametali lykožrútov.\nA potom svedkyňa aj videla v kŕmidlách tie lykožrúty čierne, také ako červíky, lebo čo nosili svoje krmivo\nto bola celkom iná farba ako je kukurica, pšenica, raž a ovos. Svedkyňa s lykožrútom nekŕmila, to robil iba\nmajiteľ - obžalovaný. Videla to viackrát primiešané v krmive, ale nevedela číslom uviesť, koľko viackrát\nvidela lykožrúta primiešaného v krmive pre bažantov. Len z počutia vie, že obžalovaný lykožrútom kŕmil\n\na ryby. Svedkyňa poznala O. H., ten však zomrel. Svedkyňa od ostatných kolegov počula, že s majiteľom\n- obžalovaným chodil kŕmiť s lykožrútom.\nSvedok M. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval vo firme obžalovaného Z. ako univerzálny\nvodič. K veci uviedol, že s lykožrútmi nepracoval, nevie čo to je, vie len, že to bola potrava pre bažantov\na zbierali to brigádnici. Brigádnikov nevidel, ale rozprávalo sa vo firme, že brigádnici zbierajú tie lykožrúty\nzo stromov. Jeden raz na pokyn šéfa - obžalovaného však prevážal lykožrúty v N. nad G. z firmy O. na\nčerpaciu stanicu vo veľkých vedrách , bolo ich 6 alebo 7. Vedrá neotváral, ale vedel, že sú tam lykožrúty,\nlebo tak šéf povedal. Vedrá presvitali trochu, tak videl, že lykožrúty sú čierne a veľké asi päť centimetrov.\nSvedok cítil z vedier smrad. Vedel od šéfa, že lykožrút je potrava pre bažantov. Nevidel ako niekto kŕmil\nbažantov, bažantov však videl a bolo ich strašne veľa. Meno O. H. svedkovi nič nehovorí. Nikdy s takým\nčlovekom neprišiel do kontaktu.\nSvedok P. O. na hlavnom pojednávaní najskôr uviedol okolnosti, za ktorých spoznal obžalovaného.\nSvedok pracoval u obžalovaného vo firme Z. od júla 1997. Zabezpečoval chod automobilovej prevádzky,\npoľnohospodárskej techniky. Odvoz pracovníkov, PHM, polievanie.\nK veci svedok vypovedal, že ovocné štepy, tie euroočká videl osobne v hangári v H. O., časť obce\nSlovenské Nové Mesto, kde boli uskladnené, umiestnené keď išiel okolo a videl, že ich zalievali s\nfekálnym vozom. V lete to zalievali, to vie, lebo bola horúčava. Bolo to v roku 2008 alebo 2009. Boli\nuložené paletách, na koľkých, nepočítal ich, palety boli poukladané na sebe.\nSvedok nevedel, či išlo o štepy jabloní alebo viniča, nebol tesne pri tom. Vie však, že boli dlhé asi 25-30\ncentimetrov. Nevie čo sa so štepmi robilo, len počul, že to odvážali s kamiónmi.\nK lykožrútovi sa vie vyjadriť iba z tohto, čo tiež počul, čo sa pracovníci medzi sebou rozprávali, že\nna rybník niesli rybám nejaké lykožrúty. Nevedel však menovať ani jedného pracovníka, ktorý mal\nviezť lykožrúta k rybníkom. Nikdy nevidel niekoho zbierať lykožrúta. Tiež len z rečí počul, že majiteľ obžalovaný ich dával bažantom.\nSvedok I. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že začal pracovať vo firme Z. ako vodič v roku 2010.\nVäčšinou prevážal drevo, guľatiny, rezané drevo, potom stromčeky, múku, pšenicu, hlinu. Stromčeky\nprevážal z H. Q. do N. nad G., aj ich tam polievali, aby sa nevysušili. Vozili ich aj do H. dvora. Tam bolo\nstanovište, väčší hangár, kde sa uskladňovalo a aj ihneď podľa potreby sa vozili na sadenie vonku na\npole. Keď sa sadili stromčeky, aj vtedy boli brigádnici z Maďarska.\nK veci svedok vypovedal, že stromčeky boli uskladňované na veľkých paletách, ktoré boli vysoké\ndvojmetrové alebo dva a pol metrové palety a tie stromčeky boli viazané. Svedok odchádzal z firmy v\nnovembri, koncom novembra, tak euroočká už nevidel.\nSvedok ani nevedel, čo to je lykožrút. Pri vození dreva spadla kôra, tak tam boli chrobáky. A raz prišlo\n15-20 brigádnikov z Maďarska, že idú zbierať dákych chrobákov. Svedok videl týchto brigádnikov zbierať\nlykožrúty.\nSvedok Ing. Y. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pôsobil na oddelení veľkých daňových\nsubjektov a medzinárodného zdaňovania na Daňovom riaditeľstve SR. Vtedy spolupracovali s\noddelením koordinácie a výkonu daňových kontrol. Pracoval na kontrolách podľa pridelenia vedúcim\npracovníkom a mal pridelených na kontrolu aj niekoľko subjektov, v ktorých bol konateľ S. I., ich názvy si\nuž nepamätá. Vtedajší generálny riaditeľ Daňovej správy SR na Daňovom riaditeľstve SR svedka poveril\nzastupovaním pri vyšetrovaní celého prípadu.\nPri kontrolách zistili spoločné znaky firiem tým, že obžalovaný tam bol aj spoločníkom aj konateľom\nv niektorých firmách, nie vo všetkých. Dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami, v\nktorých bol konateľom S. I. sú zmluvy väčšinou dohodnuté ústne. Platba za tovar prebiehala vždy v\nhotovosti a obžalovaný platil sám sebe. Okrem bankového účtu zriadeného kvôli DPH nemal žiadne\niné účty vo finančných inštitúciách. Spoločnosť sa vyznačuje častými vkladmi a pôžičkami konateľa\n\nspoločnosti firiem, uvedené vklady sú radovo v 10 tisíc eur. Účtovníctvo vo väčšine svojich spoločností\nnemá žiadne náklady na PHM, žiadnu spotrebu vody, resp. minimálne režijné náklady, minimálnu\nspotrebu energie. Všetky práce podľa vyjadrenia daňového subjektu v jeho spoločnostiach vykonávajú\npracovníci jednej spoločnosti, asi Z., ktorá zamestnáva cca 200 ľudí. Podľa systému daňovej správy z\nroku 2008 to bolo 132 zamestnancov. Organizačná štruktúra spoločnosti v podstate neexistuje, sú to\nspoločnosti, ktoré v plnom rozsahu ovláda obžalovaný a organizuje ich činnosť a kontroluje ju konateľ\nsám, žiadna z firiem nemá presne špecifikovanú komoditu. Podľa vyjadrenia daňového subjektu každá\nfirma robí všetko.\nČo sa obchodovania s euroočkami a lykožrútom týka, svedok robil analýzu za niekoľko zdaňovacích\nobdobí, nie za daňové subjekty. Výsledkom ekonomickej analýzy bolo zistenie, že daňové subjekty medzi\nsebou obchodovali vlastne za podmienok, že dlhodobo vlastne predaj tovaru narastal astronomickou\nmierou v rokoch 2007, 2008 a 2009 a pritom pridaná hodnota klesala a zároveň hospodársky výsledok\nklesal.\nZáver z toho je, že tým, že klesala pridaná hodnota, to je ekonomický ukazovateľ, ktorý sa vykazuje v\ndaňovom priznaní v dani z príjmu právnických osôb a má nadväznosť na daň z príjmu z pridanej hodnoty,\nže vlastne daňový subjekt, hoci deklaroval obrovské predaje v jednej časti firiem, v druhej časti firiem\nvlastne vykazoval nadmerné odpočty, ktoré potom žiadal od Daňovej správy SR v nadväznosti na štátny\nrozpočet ako nadmerný rozpočet v rámci daňového priznania, či už kvartálneho alebo mesačného za\ndanú firmu, ktorá podala daňové priznanie a v tom období bolo 77 firiem registrovaných na S. I. a 51\nz toho bolo platiteľom dani z pridanej hodnoty, tzn. že musel podávať, či už kvartálne alebo mesačne\ndaňové priznania dani z pridanej hodnoty.\nK lykožrútovi sa svedok nevedel presne vyjadriť.\nK ovocným štepom zvaným euroočká bolo podľa svedka zistené, ale to si už nepamätá presne, že\nsa nakupovali euroočká za navýšené ceny od slovenských subjektov a následne sa exportovali do\nMaďarska. A práve na tom exporte, tam vznikal nadmerný odpočet z dôvodu intrakomunitárneho\ndodania.\nZ daňového pohľadu štandardne prebieha podnikateľský subjekt, ktorý podniká za účelom podnikania\ntak, ako mu ukladajú zákony SR. Na začiatku svojho podnikania väčšinou daňový subjekt nakúpi tovar,\nalebo služby, alebo hmotný dlhodobý, či už hmotný alebo nehmotný majetok, pričom ak sa zaregistruje\nza platiteľa dane a dostane registráciu na dani z pridanej hodnoty od daňového úradu, môže za tieto\nobstarané služby, tovary a majetok požiadať štát o vrátenie dane. Následne tento tovar a služby predáva\na keďže podniká za účelom zisku, mal by generovať zisk pri tom predaji, lebo preto to robí. No a z toho\nmu vyjde, že má na jednej strane právo na odpočítanie dane z toho tovaru, ktorý nakúpil prvýkrát a\nna druhej strane povinnosť, daňovú povinnosť, v ktorej je povinný odviesť štátu rozdiel z dane, z práva\nna odpočítanie dane a z daňovej povinnosti v daňovom priznaní, či už je kvartálnym alebo mesačným\nplatiteľom dane a rozdiel vlastne na daňovom priznaní tvorí daňová povinnosť, ktorá je rozdielom\ndane práva na odpočítanie dane a daňovej povinnosti za koľko tovar vznikol, za koľko tovar nakúpil.\nŠtandardne zo skúseností ten prvý rok väčšina firiem má rôzne vstupné, režijné náklady. Aj keď tovar\npredáva, často ešte jej náklady prevyšujú predaný tovar, a preto vlastne má možnosť čerpať od štátu\nnadmerný odpočet, to je ten prebytok na strane réžie, alebo vstupných nákladov, alebo majetku, alebo\nvstupného tovaru, ktorý obstarala. V nasledujúcich obdobiach spoločnosť už funguje dlhodobo, predáva\ntovar za účelom zisku a z toho si v rámci daňového priznania odvádza daň do štátneho rozpočtu, ktorá\ntvorí DPH a je podstatnou časťou príjmov štátneho rozpočtu SR. Sú však aj eventuality, pri ktorých\nplatiteľ, hoci dosahuje zisk, nemusí mať stále daňovú povinnosť a to je vtedy, keď vyváža do EÚ alebo\ndo tretích krajín mimo EÚ a tam na výstupe tovar predáva so ziskom, ale DPH podľa zákona a podľa\neurópskej smernice sa na tento tovar neposkytuje, tzn., že stále mu ostáva iba tá daň, ktorú kúpil v SR\na vtedy má nadmerný odpočet.\nObžalovaného spoločnosti, ktorých bol S. I. konateľom, dlhodobo vykazovali stratu, zvyšovali svoje\npredaje a mali nadmerné odpočty aj tie firmy, ktoré obchodovali nielen z EÚ, ale aj v rámci SR.\nSpoločnosti v roku 2007 dosiahli hospodársky výsledok pred zdanením tých vybraných 51 platiteľov\ndane v euro mínus 7 miliónov eur vygenerovali stratu, v roku 2008 mínus 12 miliónov generovali stratu a\nv roku 2009 generovali stratu mínus 89 miliónov eur. Samozrejme, že takýmto spôsobom narastala nie\npridaná hodnota, ale kvázi vyprodukovaná strata s tým, že vyprodukovaná strata v roku 2007 bola ako\n\nekonomický ukazovateľ záporná pridaná hodnota o výške necelých 4 milióny eur, v roku 2008 necelých\n10 miliónov eur a v roku 2009 záporná pridaná hodnota 87 miliónov eur. Či už sú to obchodné spoločnosti,\nči sú to firmy, ktoré majú obchodné reťazce, alebo len jednoduchí obchodníci, vzrastom obratu predaja\ntovaru narastá aj pridaná hodnota s tým, že buď firma zarába na cene, alebo zarába na malom zisku,\nale na vysokom obrate a tu bolo vidno, že je tu neobvyklý stav oproti tomu, že narastalo množstvo\npredaného tovaru a klesala pridaná hodnota.\nZ daňového hľadiska toto signalizovalo, že v spoločnostiach dochádza k neobvyklým stavom, a preto\nvlastne došlo k rozhodnutiu o vykonaní daňovej kontroly.\nNeobvyklý stav vlastne bol v tom, že boli daňovému subjektu neustále vyplácané nadmerné odpočty,\ndaňový subjekt mal pár daňových povinností, zároveň veľké straty a zároveň spoločnosti mali záporné\nzákladné imanie a záporné vlastné imanie ako druhý ukazovateľ. Odborná literatúra uvádza, že záporné\nvlastné imanie vlastne ukazuje na to, že spoločnosť nemá finančné zdroje a mala by na seba vyhlásiť\núpadok. A zároveň ukazuje na to, že spoločnosť neobchoduje štandardne a buď porušuje niektoré\nzákony, alebo robí to za účelom získania neprináležitej výhody zo štátneho rozpočtu na dani z pridanej\nhodnoty. Toto ukazovala vykonaná analýza podnikania vo firmách obžalovaného.\nCelý tento prípad bol špecifický tým, že vlastne obchodovalo stále viac subjektov, ktorých zastupovala\njedna osoba. Boli spoločné väzby, ale čo bolo spoločné pre všetky karuselové podvody na DPH, to\nbola práve tá výsledná pridaná hodnota záporná a vlastne stále sa zväčšujúci obrat a záporné daňové\npovinnosti na dani z pridanej hodnoty. Komodity, s akými sa obchoduje, tak tie komodity sú často\nneobvyklé, neštandardné, s ktorými nikto iný neobchoduje, či už to bolo podľa vyjadrenia aj UKSUP-u,\nalebo ďalších štátnych organizácií, že toto obchodovanie s lykožrútom a s euroočkami nie je štandardné.\nReťazce vzájomne prepojených a obchodujúcich firiem signalizovali to, že ide o karusel za účelom\nvyužitia vlastne celého systému obchodovania na výber dane z pridanej hodnoty od štátneho rozpočtu,\ntoto vyplynulo na základe vykonanej analýzy.\nAnalýza bola ďalej prezentovaná aj policajtom, aj bola využitá pri ďalších daňových kontrolách, keď sa\nvlastne daňové kontroly vykonávali, aby zistili, overili, či ten stav aký je v daňových priznaniach naozaj\nzodpovedá tomu, čo tie spoločnosti robili. Analýza poskytla taký ucelený pohľad o celej tej skupine\nfiriem okolo S. I. a vlastne ukázala aj tie informácie, ktoré jednotlivé daňové úradu nemohli vedieť kvôli\ntomu, že nemali prístupy ku všetkým informáciám a nemali prístup ku všetkým daňovým priznaniam a\nku všetkým zdaňovacím obdobiam jednotliví kontrolóri, toto vlastne tak spojilo celú tú skupinu do jednej\nviditeľnej, do jedného viditeľného a popísateľného karuselu a karusel je ako kolotoč za účelom DPH.\nSvedok sa nezaoberal lykožrútom, mal na starosti overenie sídla spoločnosti, či vlastne firma má sídlo,\nv rámci kontroly išli pozrieť niekoľko hospodárskych dvorov.\nPokiaľ obžalovaný obchodoval s euroočkami a s lykožrútmi, z daňového pohľadu zákon o DPH nehovorí\no tom, že podnikateľský subjekt nemôže obchodovať s komoditou, obchodovaná komodita však musí\nbyť reálne existujúci tovar obchodovaný za účelom zisku, čo je zakotvené aj v príslušnej Smernici EÚ.\nNie je možné obchodovať tak, že sa deklaruje iba vystavením faktúry, že bol dodaný tovar. Samotná\nfaktúra či už na euroočká alebo na lykožrúta, aktuálne na osobné vozidlá z EÚ, nezakladá to, že vzniká\nprávo na odpočítanie dane pri nákupe euroočiek. Keď daňový subjekt vystaví faktúru a deklaruje ňou\npredaj, je povinný odviesť štátu daňovú povinnosť.\nPri nákupe euroočiek a lykožrúta, pokiaľ je to štandardná komodita, kúpa tovaru má nižšiu cenu ako jeho\npredaj, samozrejme štát môže uznať právo na odpočítanie dane, je však problém s tým, či tie lykožrúty\nexistujú alebo nie, toto musí to byť nesporné, a zároveň musí byť splnená daňová povinnosť.\nZáporná pridaná hodnota je ekonomický ukazovateľ, ktorý ukazuje na to, že spoločnosť, ktorá podniká\nza účelom zisku musí z dlhodobého hľadiska v jednom, dvoch rokoch zaplatiť tú stratu a zápornú pridanú\nhodnotu. Keď sa podniká za účelom zisku, musí daňový subjekt dosahovať kladnú pridanú hodnotu. Je\nto ekonomický ukazovateľ.\nFaktúra vlastne oznamuje, že sa obchod uskutočnil. Faktúru bez uzavretia obchodu nie je možné\nvystaviť. Kto ju vystaví, koná proti všetkým zákonom o účtovníctve, o dani z príjmov, o dani z pridanej\nhodnoty, o postupoch účtovania. A to bolo predmetom tých daňových kontrol.\n\nPri kontrole spoločností G. a N.-Y. kontrola podľa tých podkladov, ktoré mala v tom období k dispozícii\nzistila, že faktúry boli vystavené bez toho, aby obchod bol uskutočnený a komodita dodaná.\nDaňová kontrola okrem iného skúma aj zmysluplnosť obchodných transakcií, spočívajúcich v posune,\npredaji a v nákupe tej-ktorej komodity, keďže daňový úrad stále musí právo subjektu na odpočítanie\ndane uznať alebo neuznať a kontrolu robí za tým účelom, aby daňový úrad vedel relevantne uznať, či\npošle alebo nepošle daňovému subjektu zo štátneho rozpočtu peniaze. Keď daňový subjekt predloží\nvšetko potrebné na uznanie odpočtu dane a k tomu sa napríklad urobia dožiadania u dodávateľa, či\ndodávateľ deklaruje dodávku, zisťuje sa, či si účtovné alebo iné náležitosti neodporujú, prípade sú\npožiadaní svedkovia na potvrdenie toho, či ten doklad, alebo ten obchod sa mohol stať a keď takéto\nzistenia boli presvedčivé, tak bola daňová kontrola ukončená bez nálezu, kontrola dopadla pre daňový\nsubjekt dobre.\nSvedok uviedol, že je veľmi zjednodušujúce konštatovania, že ak je tovar na sklade, tak je nárok\núčtovný doklad zaúčtovať a obchod bol uskutočnený. Svedok vysvetlil, že zjednodušujúce je to preto,\nlebo napríklad nadobúdacie doklady neboli v poriadku, preto kontrola sa snažila dopátrať úplne k tomu\nprvotnému dodávateľovi tovaru, pričom môže ísť aj o tovar, ktorý nakrátko doniesla iná firma na ten čas,\naby sa dal ukázať daňovému úradu, že tovar existuje.\nRobia sa aj miestne zisťovania, preverovania, vyžiada sa stanovisko znalca, vypočúvajú sa svedkovia,\ndokonca sa vyžiadajú európske výmeny informácií. Využíva sa aj spolupráca v rámci colných a daňových\nštruktúr ostatných tretích krajín, to je komplex zisťovania účtov v rámci aj daňových rajov. To, čo je\npredložené daňovej kontrole, to je možno len 30 percent z daňovej kontroly. To ostatné dokazovanie\ndaňového úradu často daňový subjekt ani nevidí.\nSvedok tiež v stručnosti vysvetlil metodický postup pri daňovej kontrole. Na začiatku daňovej kontroly\nje daňový subjekt požiadaný, aby predložil doklady, potom daňový kontrolór prezrie doklady, spočíta, či\nsúhlasia matematicky, či spĺňajú všetky náležitosti, ktoré majú mať podľa zákona, nasleduje vyžiadanie\nskladovej evidencie a kontroluje či tovary súhlasia so skladovou evidenciou. Ak má kontrola pochybnosti,\nči už z dokladov, alebo z informácií o tých komoditách, že sú problémové, kontrola pokračuje napríklad\ndožiadaním iných daňových úradov. Ak je všetko v poriadku, daňový úrad vráti do 30 dní nadmerný\nodpočet.\nMôže sa však urobiť analýza aj napriek kladnému názoru dvoch kontrolórov vykonávajúcich kontrolu,\nak sa niečo javí u daňového subjektu a hoci sa títo kontrolóri podpísali, že je to v poriadku, a to sa\nstávalo často, že daňový úrad vydal taký protokol, že sa z neho nedalo vyčítať, o čo tam išlo, bol daňový\nsubjekt podrobený novej kontrole. Takto mnoho daňových subjektov muselo vrátenú daň vrátiť späť. Ak\nsa začne nová kontrola, zas je to otvorený proces z pohľadu daňových úradov a teda nie je všetko u\ndaňového subjektu v poriadku, hoci to prvá kontrola konštatovala zápisnične.\nSvedok tiež vysvetli, že v obyčajnom podnikaní nie je možné byť dlhodobo, veľa rokov v strate. Obchodný\nzákonník hovorí o tom, že daňový subjekt musí stratu prefinancovať. A keď stratu neprefinancuje, sú na\nto ustanovenia zákonov o konkurze a reštrukturalizácii, kam to má potom smerovať.\nAk má daňový kontrolór pochybnosť, alebo chce preveriť dodanie tovaru do zahraničia, požiada zmluvnú\ndaňovú správu danej krajiny, do ktorej sa vyviezol tovar a cez formulár popíše obchod, ktorý chce preveriť\na spoločnosť, ktorú chce dať preveriť miestnym daňovým úradom a aké informácie a aké doplňujúce\ndoklady požaduje. A to zašle na centrálu do Banskej Bystrice a tá to následne preloží do daného\njazyka a odošle to daňovej správe tej jednotlivej krajiny európskej únie a tá následne, keď sa jej podarí\npreveriť, odpovie do dvoch mesiacov a keď nie, opakovane preveruje údaje. A ak nevie preveriť, napíše\nstanovisko o tom, že nedokázala preveriť, pretože buď sa nevie skontaktovať s nadobúdateľom tovaru,\nalebo nevie ho zastihnúť, alebo medzitým bol zrušený, uvedie veci na pravú mieru. Podľa výsledku toho\nskúmania sa rozhodne, že buď sa uzná obchod, alebo sa neuzná obchod.\nAk sa obchoduje za účelom zisku a keď sa tovar predáva intrakomunitárne do Maďarska, aby sa\nnemusela zaplatiť DPH, keď je tovar predaný, ale sú k tomuto obchodu dostupné všetky doklady, tak\ndaňový subjekt nemusí odviesť DPH a pýta si DPH od štátu. Ale ak z pohľadu daňového úradu je u\nmaďarského daňového subjektu nejaký problém, nie je dostupný daňovému úradu alebo nekomunikuje\nalebo nemá 2. stupeň registrácie dane z pridanej hodnoty v Maďarsku, daňový úrad na Slovensku\n\nmusí dodaniť slovenský daňový subjekt. Preto je možné aj pri intrakomunitárnom vývoze tovaru v rámci\ndaňovej kontroly dospieť k záveru, že vývoz nebol reálne uskutočnený.\nSvedok S. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval vo firme Z. v rokoch 2009\naž 2010 ako zverostrážca. Jeho úlohou bola starostlivosť o divo žijúcu zver - jelene, daniele, diviaky,\nmuflóny.\nK veci uviedol, že s euroočkami a lykožrútom nebol v kontakte. Ako zverostrážca bol jediný. Neprichádzal\ndo styku s bažantmi. Videl ich raz v jednej maštali v obci I.. Bolo ich pár tisíc kusov. Z jeho pohľadu boli v\nroku 2010 v dosť zúboženom stave. Nevie čím boli kŕmené bažanty. Zbierať lykožrúty niekoho nevidel.\nAko poľovník od roku 1992 a zverostrážca vyslovil názor, že bažant nekonzumuje lykožrúty, a to ani v\nTatrách, kde chodí ku kolegom na poľovačky a tam sa stretávajú s lykožrútmi. Nevie ani o tom, že by\npštrosy a ryby boli kŕmené lykožrútmi.\nSvedok chodil aj do hangáru na H. dvore kde bolo uskladnené krmivo pre zvieratá, ale euroočká tam\nnevidel. I. iba stromčeky vo I.. Tento svedok nevidel zber lykožrúta občanmi z Maďarska.\nSvedkyňa D. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2007 ju obžalovaný\nzamestnal v jeho firme Z.. Starala sa o živočíšnu výrobu. Vysvetlila podrobne svoju pracovnú činnosť\na ktoré zvieratá mala na starosti. Aj táto svedkyňa potvrdila, že vo I. videla asi tisíc bažantov. Ich\nkonkrétne nekŕmila, kŕmil ich S. I.. Zbadala, že niečo je vo válove, čo by tam nemalo byť, tak to oznámila\nobžalovanému. On jej povedal, že sú to lykožrúty a mixuje to s krmivom. Videla to asi päťkrát. Meno O.\nH. pozná, ten chodil s S. I.. Lykožrútom kŕmil podľa svedkyne iba S. I.. O kŕmení pštrosov a rýb nevie nič.\nK veci vypovedala, že v N. nad G. asi v roku 2009 videla nejakých chlapov s vedierkami a metličkami\na keď sa pýtala čo budú robiť zistila, že budú zbierať lykožrútov. Boli asi piati Maďari a nevie už kto\njej povedal, že budú chodiť zbierať lykožrútov. Pri guľatine odoberali kôru a metličkami robili, nič viacej\nnevidela.\nK euroočkám vypovedala, že ich videla v H. dvore v debničkách, ale nevedela, čo to je. To boli prútiky\nasi 40 centimetrov dlhé. Nevie, v ktorom roku to videla, lebo tam bolo toho viacej, boli tam aj stromčeky,\naj viničové štepy. Videla to párkrát. Koľko bol dební nevie. Svedkyňa sa vlastne o to ani nezaujímala a\nči sú to euroočká alebo či sú to štepy nevie, lebo sa do toho nerozumie. Keď sa na to pýtala, pani X.\npovedala, že sú to očká.\nSvedok K. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval pre obžalovaného od 2007, alebo 2006\ndo 2011, ale len v júli a v auguste.\nK veci uviedol, že o lykožrútoch nevie nič. Čo sa týka euroočiek uviedol, že ide o tie stromčeky, ktoré\nsa sadili v S. Y. za sadom. Doviezol to kamión, boli poukladané po 40 alebo 50 kusov v jednom zväzku.\nSvedok uviedol, že to poukladali na stroj, čo je za traktorom a vysadili ich. Podľa svedka išlo o stromčeky\nvysoké asi 1 meter. Štepné prútiky svedok nikdy nevidel.\nSvedok Z. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval u obžalovaného vo firme Z. od roku 2008\ndo 2011. Väčšinou vozil pre zvieratá krmivo, dakedy oral, robil poľné práce.\nK veci uviedol, že chlapi ukazovali, že v tom, čo vozili drevo, je lykožrút. Chlapi mu ukázali veľké, dva\na pol centimetrové biele chrobáky. Iba počul, že tým kŕmili bažantov.\nEuroočká nevidel, nevie o nich nič. Vie iba o ovocných stromčekoch veľkých meter, meter šesťdesiat.\nVzhľadom na niektoré rozpory vo výpovedi svedka bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného\nkonania, kde svedok vypovedal o kamiónoch, ktoré mali doviesť stromčeky a tieto stromčeky sadili.\nNásledne svedok potvrdil, že to bolo tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľom.\n\nSvedok X. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval u obžalovaného v ovocnom sade v S. Y..\nFirma sa volá A. P.. Potvrdil, že vysádzali malé stromčeky vysoké od 70 do 120 centimetrov. S ovocnými\nštepmi nepracoval. Keď orezávali stromčeky ostrihané časti zmulčovali.\nK veci svedok vypovedal, že len počul o obchodovaní so štepmi. O lykožrútoch tak isto len počul. Vie,\nže chodili brigádovať Maďari, videli ich pracovať v sade.\nSvedok Y. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval vo firme obžalovaného O.. Rezal\nsmrekové drevo, guľatiny na hranoly a dosky. Niekedy videl pri tom chrobákov. Boli biele a veľké\ncentimeter až centimeter a pol.\nK veci konkrétne tento svedok neuviedol nič. Videli len nejaké tri, štyri vedrá v ktorých mali byť chrobáky.\nBolo v N. nad G. v garáži vo firme. Raz večer išiel do kancelárie, a vtedy vykladali pracovníci N. a H. z\nauta tie vedrá s chrobákmi. Odkiaľ ich mali sa nepýtal. Podľa svedka tých vedier v garáži pribúdalo aj\nubúdalo. Bolo ich tak 3 až 6 kusov. O kŕmení chrobákmi svedok nič nevie.\nSvedok U. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval dva roky vo firme obžalovaného, ako názov\nuviedol O. ako stolár v stolárskej dielni v N. nad G.. Videl kamióny voziť guľatinu na skládku dreva.\nK veci, teda k euroočkám a k zberu lykožrúta tento svedok nevedel uviesť nič podstatné. Svedok nevidel\nbrigádnikov z Maďarska pracovať v N. nad G..\nSvedok Z. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval od 1.7.2008 do 30.8.2011 vo firme Z.\nako robotník, potom robil šoféra na nákladnom aute, občas nosil vodu s cisternou pre zvieratá. Svedok\nniekedy vypomáhal pri kŕmení niektorých zvierat.\nK veci uviedol, že chrobákmi nekŕmil ani pštrosy ani bažanty. V kŕmidlách nevidel, že by boli aj nejaké\nchrobáky. O. H. poznal. Svedok nevie, či O. H. kŕmil bažantov.\nČo sa týka ovocných štepov, tieto svedok videl na H. O. v hangáre. Boli to podľa svedka tri malé\npalety. Svedok následne tieto štepy pomenoval ako stromčeky veľké vyše metra. Tento svedok nevidel\nbrigádnikov z Maďarska zbierať lykožrútov.\nSvedok S. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol zamestnancom firmy Z. asi do roku 2010.\nBol vodič a prevážal rôzne náklady aj guľatinu na pílu, na spracovanie. Podľa svedka to muselo byť\nkalamitné drevo, takže kalamitné drevo muselo byť napadnuté nejakých škodcom.\nK veci vypovedal, že nevie o tom, že by niekto zbieral lykožrútov. Vie, že nejakí Maďari vypomáhali S.\nI., lebo každý rok sa sadilo veľké množstvo melónov, jahody, stromčeky. S čím konkrétne vypomáhali\nMaďari svedok nevedel. Svedok nevidel nejaké ovocné štepy - prútiky. S čím obžalovaný obchodoval\nsvedok nevedel uviesť.\nSvedok K. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že asi od roku 2005 pracoval vo firme O.. Pracoval\nako pilčík a napokon rok asi ako vedúci. Spracovávali aj drevo napadnuté škodcami.\nK veci uviedol, že videl chrobáky aj v nádobách v sklade vo firme O., v takých vedrách, asi 10-litrových,v\nN. nad G.. J. daňová kontrola tam bola, spolu s daňovou kontrolou na to pozerali, vtedy svedok otváral\nvedrá a možno takých 6-7 vedier tam bolo. Chrobáky boli čierne a smrdeli. Priniesol ich obžalovaný a\nhovoril, že bažanty alebo čo budú s tým kŕmiť. Svedok nevie, či obžalovaný skutočne kŕmil. Tie vedrá\ntam boli stále. O brigádnikoch zo zahraničia tento svedok nevedel nič. Svedok pracoval aj so strojom\nManitou, ale nevytriasal z guľatiny lykožrúta.\nZnalec Ing. Y. A. bol tiež vypočutý na hlavnom pojednávaní. Znalec z odboru ekonómia a manažment,\nodvetvia financie, účtovníctvo a daňovníctvo sa v plnom rozsahu odvolal na závery znaleckého posudku\nv zmysle § 145 ods. 2 Trestného poriadku. Stručne vysvetlil, ako pristupoval ku skúmaniu podkladov a\n\nk samotnému vyhotoveniu posudku. Následne vo svojom vyjadrení na hlavnom pojednávaní predniesol\nprakticky celý posudok.\nZnalec sa snažil o komplexný pohľad pri vysledovaní väzieb a súvislostí, ktoré začínali u prvotných\ndokladov, vo väzbe na existujúcu účtovnú existenciu, dodržiavanie účtovných postupov a daňových\nzákonov. Z toho bolo cieľom vyselektovať prípadné podozrivé účtovné operácie a v prípade dostupnosti\npôvodných daňových priznaní a účtovných závierok, odsledovať súlad jednak na účtovnú evidenciu\njednotlivých spoločností a na sumáre, ktoré by z nich bolo možné vyčísliť so zameraním na euroočká\na lykožrúta. V týchto dvoch komoditách boli sledované podrobne všetky väzby na kúpu a ich následný\npredaj. Vo väzbe na toto obchodovanie zároveň bola skúmaná rentabilita hospodárenia, rentabilita\nobchodovania, ako aj ekonomická efektívnosť hospodárenia u jednotlivých skúmaných spoločností.\nV prvej etape znalec skúmal prvotné doklady, predovšetkým faktúry došlé, vyšlé a pokladničné doklady,\nkeďže úhrady medzi podnikateľskými subjektmi vyšpecifikovanými v tomto posudku boli realizované\nv hotovosti. V zabezpečených dokladoch sa nenachádzali komplexné účtovné podklady, ktoré by\nmohli preukázať všetky väzby a súvislosti a presné toky tovaru, keďže účtovníctva neboli vedené v\nzmysle zákona o účtovníctve a neboli robené inventarizácie a čo je najpodstatnejšie, doložené účtovné\nzávierky, spravidla hlavné knihy, medzimesačné u jednotlivých spoločností, ktoré boli vysledovávané,\nnevykazovali nadväznosť a vykazovali medzimesačne rozporné údaje.\nNajvýznamnejšou skutočnosťou bolo, že keďže všetky účtovné operácie a úhrady prebiehali v hotovosti,\npokladne vykazovali enormne vysoké stavy prostriedkov. Spoločnosť Y., s.r.o. k 31.10.2009 vo výške\n91.030.343,75 €, spoločnosť G., s.r.o. k 30.09.2008 vo výške 1.285.094.217 Sk, k 31.10.2008\nvykazovala stav 1.830.320.940,- Sk. A stav k 30.11.2008 už predstavoval sumu 2.375.276.424,30 Sk.\nPotom k 31.12., čo je najpodstatnejšie k roku 2008, vykazovala spoločnosť stav 2.182.580.412,30 Sk,\navšak hlavná kniha, ktorá uvádza stavy januárové z roku 2009 uvádza už počiatočný stav nula. To\nznamená, že v priebehu jedného dňa sa stratili 2 miliardy korún v účtovnej evidencii. Určité spoločnosti\nvykazovali aj záporné stavy pokladne, napr. spoločnosti M., s.r.o. vykazovala v pokladni k 31.07.2009\nzáporný zostatok -5.117.285,02 €. Ďalší mesiac k 31.08.2010 -5.366.837,52 €. Podobné zostatky\nvykazovala aj spoločnosť A. S., s.r.o. napr. k 30.06.2010 stav -2.454.861,63 Sk. Záporné hodnoty v\npokladni nie sú možné, keďže spoločnosť nemohla realizovať úhrady ak nemala k dispozícii peňažné\nprostriedky. Uvedená skutočnosť by mohla poukazovať na to, že nie za všetkými pokladničnými dokladmi\nboli reálne platby.\nK reálnosti komodít lykožrút a euroočká sú potrebné účtovné evidencie všetkých podnikateľských\nsubjektov, t. j. aj koncových odberateľov v Maďarsku. Žiadal doloženie týchto podkladov. Znalec sa v tejto\nsúvislosti oboznámil aj s výpoveďami S. S.. Z jeho výpovedí, ale aj z následných vysledovaní vyplýva,\nže komodita euroočká nebola predávaná a nebola u konečného spotrebiteľa odvedená daň z pridanej\nhodnoty. Vývoz deklarovaný spoločnosť Y. SK, s.r.o. bol fiktívny.\nPodrobná špecifikácia pri euroočkách s vysledovanými kusmi, jednotkovými cenami a celkovými\nfakturovanými sumami začína na strane 32 znaleckého posudku. V podstate je to značne komplikovaná\nväzba, kde euroočká prechádzajú medzi spoločnosťami N.-Y., Y. X., s.r.o., G., s.r.o., D., s.r.o., I.-E, Y.\nSK, I.-E opätovne, Y. X., s.r.o. neskôr premenovaná, predtým X.. Potom spoločnosti D., s.r.o. a potom\nvšetky tieto euroočká v podstate končili u troch vysledovaných spoločností, K.-U. Kft. Hungaria, H.-S.\nB.t. Hungária a S.-JÓ Kft.\nSpoločnosť K.-U. Kft., v nej bol zapísaný dňa 04.05.2006 konateľ K. D., ako konateľ bol evidovaný až do\n13.10.2009. Šetrením Maďarského daňového, finančného a kontrolného úradu a nadväzne Ministerstva\nfinancií Srbskej republiky bolo zistené, že K. D. umrel v roku 2002. V čase zmeny konateľa - vymazania\npôvodného konateľa G. H. a zápisu nového konateľa K. D. dňa 04.05.2006 už nebol menovaný K. D.\nnažive. V prípade, že podpisoval niekto miesto konateľa, ktorý nebol nažive tieto doklady, tak vývoz pre\nspoločnosť K. U. Kft. nie je možné považovať za preukazný, reálny. Znalec uviedol vyčíslenia krátenia\ndane za jednotlivé firmy a obdobie s odvolaním sa na konkrétne pasáže znaleckého posudku.\nZnalec poukázal aj na zistené transakcie medzi spoločnosťami, ktorých konateľom bola tá istá osoba\na z hľadiska rentability obchodov veľmi významnou skutočnosťou je, že suma za sprostredkovanie\npredaja euroočiek sa pohybovala temer v rovnakej výške ako bol objem predaných euroočiek. Čiže\n\nsprostredkovateľská provízia bola 29-krát vyššia ako bola celková marža z predaja týchto euroočiek, čo\nje z daňového pohľadu neprípustný, daňovo neuznateľný náklad.\nDalo sa zistiť, ktoré spoločnosti nakupovali a ktoré predávali euroočká, ale neboli k dispozícii účtovné\npodklady, ktoré by mohli preukázať, kde tie euroočká vôbec vznikli a ako mohli byť získané. So\nspoločnosťou N., s.r.o. Košice sa znalec pri skúmaní dokladov nestretol.\nZ podkladov, ktoré boli dostupné, začiatok reťazca v roku 2008 bola spoločnosť N.-Y. na Y. X., s.r.o. SK\na v roku 2009 začínalo to spoločnosťou I.-E.\nSumarizácia tých jednotlivých faktúr za lykožrúta, ktoré sú v prílohovej časti po vyšpecifikovaní\njednotlivých mesiacov sa nachádza na strane 40 až 42 znaleckého posudku, z ktorej je možné\nvyšpecifikovať, že v roku 2009 bola firma I. S. I. ako prvotne predávajúca lykožrúta.\nĎalej od januára 2010 lykožrúta predávala spoločnosť A. S., s.r.o. zase spoločnosti I.. a firma I.\nďalej predávala spoločnosti G., s.r.o. a spoločnosti Z., s.r.o., M., s.r.o. a spoločnosti O. SK, s.r.o.\nV decembri 2009 bolo zobchodovaných 39 miliónov kusov lykožrúta a celkom v roku 2010 412\nmiliónov kusov lykožrúta. Najvýznamnejšou skutočnosťou pri posudzovaní dôveryhodnosti obchodných\ntransakcií súvisiacich s nákupmi a predajmi lykožrúta, ktorý mal byť používaný ako krmivo pre bažantov a\niné, sú údaje uvedené v odbornom vyjadrení Štátneho veterinárneho potravinárskeho ústavu Bratislava,\nže jeden kus lykožrúta vo veľkosti 4-5 mm bol predávaný za od 19 do 22 centov, čo je cena zahŕňajúca\n750 gramov kŕmnej zmesi spĺňajúcej parametre v zmysle nariadení vlády pre bažantov. Podľa znalca\ntakýto obchod bol absolútne nerentabilný.\nJediné doložené podklady zberu lykožrúta boli zistené za rok 2008, kde pre spoločnosť A. S., s.r.o. sa\nnachádzali faktúry týkajúce sa zberu od spoločnosti P. z Maďarska. Uvedené faktúry však neobsahujú\nšpecifikácie o objemoch vyzbieraných lykožrútov, ani neobsahujú prílohové časti zo súpismi vykonaných\nprác a koľko zamestnancov predmetný zber vykonávalo a kde. Zber vykonaný maďarskou firmou za\nobdobie 4 až 5 mesiacov treba považovať za málo preukazný a zdokumentovaný. Z faktúr P. nie je\nani zrejmé presné obdobie v akom bol zber realizovaný, keďže spoločnosť A. S. realizoval predaj\nuž od mesiaca január 2010, ale mesačné faktúry P. začínajú byť vystavované až 31.03.2010 do\n30.06.2010. Odchyty tak veľkého rozsahu nevyhnutné zahŕňajú rozsiahlu agendu, materiálne vstupy\nurčenia a prípravu lokalít, pracovnú silu počas rozsiahleho časového obdobia, prepravu pracovnej sily\nv rámci jednotlivých oblastí, prepravu odchytených lykožrútov, ich skladovanie a takáto činnosť a s\nňou súvisiace náklady musia byť následne zdokumentované a zaúčtované v účtovných evidenciách\npodnikateľských subjektov, to je v účtovnej evidencii spoločnosti P., ale z organizačného a logistického\npohľadu nevyhnutne aj v spoločnosti A. S., s.r.o. A takéto podklady neboli k dispozícii a nenachádzali\nsa v doloženej účtovnej evidencii.\nPodľa zistení znalca je mimoriadne nezvyklé, že všetky účtovné zostavy, ktoré boli k dispozícii, tak\ntieto účtovné zostavy medzimesačne na seba nenadväzujú a vykazujú významné rozdiely, čo môže\npoukazovať na určitú, možno aj úmyselnú zmenu stavov jednotlivých aktív a pasív a nákladov a výnosov\nv jednotlivých zostavách. To svedčí na postup, že boli každý mesiac na mieru robené konkrétne výkazy\npre konkrétne daňové priznanie a nenadväzovali na to predchádzajúce z minulého mesiaca.\nZnalec upozornil aj na slovenské pokladničné doklady vyhotovované v slovenčine maďarskou stranou,\nčo je neobvyklé, pričom išlo o stovky miliónov slovenských korún uhrádzaných v Maďarsku. Znalec\nzdôraznil, že nebolo preukázané, že tovar bol vyexpedovaný a predaný a neboli predložené ani podklady\ntýkajúce sa prepravy tovaru.\nZnalec mal pre podanie posudku k dispozícii všetky doklady, ktoré sa podarilo zabezpečiť polícii, odboru\nboja proti korupcii. Zdôraznil neobvyklý zostatok v pokladni spoločnosti G., ktorá mala mať k 31.12.2008\nv pokladni približne 2 miliardy Sk a 01.01.2009 mala mať v pokladni 0 eur. V zmysle obvyklých postupov\npri takejto vysokej čiastke bola spoločnosť povinná vložiť tie 2 miliardy na účet a banka by jej k 01.01.\ntieto slovenské koruny prekonvertovala, zmenila na eurá. Toto sa nestalo. A v účtovníctve sa o tom\ndoklady nenachádzali, takže je to vnímané ako podozrivá banková operácia.\n\nNa konci celého reťazca dokladov ostal lykožrút vo firme I., čiže lykožrúty mali ostať na sklade v tom\nmnohomiliónovom množstve v akom je to účtovne dokladované a v podstate by sa tam mali dodnes\nnachádzať, pokiaľ neboli nejaké tržby z týchto lykožrútov.\nAk nie je žiadna daň na vstupe, že by firma odniekiaľ kúpila lykožrútov, pritom však milióny lykožrútov\nexistujú ako účtovne dokumentované, museli by hypoteticky byť nazbierané vo vnútri firmy, lebo žiadny\ndoklad o tom, že by tam niekto lykožrúty doviezol, neexistuje. Museli by existovať zoznamy pracovníkov,\nktorí zbierali, náklady v súvislosti so zberom, prepravné a ďalšie náklady, ubytovanie.\nSvedok JUDr. K. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní po tom, ako ho obžalovaný S. I. zbavil\nmlčanlivosti. Uviedol, že Advokátska kancelária JUDr. Gombosovej, v ktorej bol svedok tiež činný\nzastupovala S. I. v súvislosti s daňovými vecami. Zastupuje spoločnosti S. I. jednak v daňových veciach a\nv súdnych konaniach, ktoré súvisia s predchádzajúcim výkonom daňových kontrol. Predmetom konania\nsú daňové kontroly vykonávané od roku 2006.\nSpoločnosti S. I. sú spájané s desiatkami až stovkami daňových kontrol, preto sa svedok vyjadril iba\nglobálne, nie konkrétne. Ide o 700-800 živých daňových vecí a okolo 250 podaných súdnych žalôb.\nTýkajú sa všetkých spoločností spojených s obžalovaným. Svedok poukázal na rozhodnutie Krajského\nsúdu Košice pod sp. zn. 7S/45/2012, kde bol žalobcom spoločnosť M., s.r.o. proti Daňovému úradu\nKošice. Predmetom konania bolo zrušenie rozhodnutia daňového úradu, ktorým daňový úrad odmietol\nodpustiť zmeškanie lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu daňového úradu z\ndôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie je z 09.01.2013 a nie je zatiaľ právoplatné.\nKrajský súd Košice v inej veci rozhodol právoplatne a to zákazom pokračovať v daňových kontrolách\nvo firmách súvisiacich s obžalovaným a to z dôvodu nezákonnosti týchto kontrol. Napriek spomenutým\nrozhodnutiam súdov kontroly vo firmách obžalovaného pokračovali, čoho výsledkom sú v 100 % daňové\ndoruby. Vo veci sú vykonávané opakované daňové kontroly aj na tie obdobia, kde už boli právoplatne\nvykonané daňové kontroly.\nK veci svedok uviedol, že v súdnych konaniach sa rieši zákonnosť vykonaných daňových kontrol. Svedok\nnevie ani v jednom prípade uviesť, aké sú komodity v týchto daňových sporoch. V rámci euroočiek a\nlykožrúta neargumentujú konkrétnymi položkami.\nZrušenie daňových rozhodnutí navrhujú na základe týchto argumentov:\n1/ miestna nepríslušnosť daňového úradu,\n2/ nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť daňových rozhodnutí,\n3/ dôkazná tieseň tým, že daňový subjekt predkladal daňové doklady, tie ktoré zákon\npripúšťa, aby boli vyhotovované a tieto však nie sú uznávané na základe\nargumentácie, že daňový subjekt obchodoval sám so sebou,\n4/ porušenie princípu proporcionality, lebo spoločnosti sú enormne zaťažované\nkorešpondenciou od daňových úradov.\nSvedok G. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného nikdy nevidel. Na Slovensku bol\nsvedok zbierať nejaké chrobáky. V tom období pracoval ešte u S. X..\nK veci uviedol, že odkôrnili kmene a zbierali chrobáky, ktoré boli pod kôrou, zametali to a dávali ich do\nigelitových vriec. V tých vreciach bola v podstate aj tá pilina, bola tam aj kôra. Boli to chrobáky malé,\nčierne. Bol zbierať chrobáky len jeden deň. Kde sa uskladňovali nazbierané chrobáky nevie. Meno O.\nH. mu nič nehovorí.\nSvedok Z. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného videl v Maďarsku, ale nejako bližšie\nho nepozná.\n\nK veci vypovedal, že sa zúčastnil prác na zbieraní lykožrútov. Mali odkôrniť drevo a zbierať tieto\nchrobáky, ktoré potom mali ukladať do vriec a keď prácu skončili, tieto vrecia odviezli, neviem kam.\nZamestnávateľom bola spoločnosť P.. Chrobáky zbierali šiesti. Na týchto prácach sa zúčastnil asi 1 - 1,5\nmesiaca. Tie chrobáky zbierali viacerí a približne naplnili asi 10 vriec. Všetko, čo sa odstránilo z toho\ndreva, aj kôra aj chrobáky, sa nachádzalo vo vreci. Na meno pracovníka na Slovensku, ktorý zadal prácu\nsi nepamätá. Meno O. H. mu nič nehovorí.\nSvedok G. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná obžalovaného len podľa fotografie.\nVykonával prácu v N. nad G., názov spoločnosti nevedel. Spoločnosť na maďarskej strane sa volala P..\nBol na Slovensku asi 1- 1,5 mesiaca.\nK veci uviedol, že odkôrňoval drevo, lebo údajne bolo treba stade vyzbierať chrobáky. Bol tam niekto, od\nkoho dostávali pokyny. Ešte s jedným ďalším spolupracovníkom napĺňali vrecia. Meno O. H. mu nehovorí\nnič. Nepočul o nikom, že by zbieral toho chrobáka pred nimi alebo po nich. V tej kôre sa nachádzalo\nviac druhov chrobákov. Nepočul o tom, že by boli chrobáky skŕmené zvieratami.\nSvedok O. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval v N. nad G. a bolo to pod spoločnosťou P.\nasi 1 - 1,5 mesiaca. Mali pozbierať chrobáky s kôrou, aj s drevom. Túto prácu vykonávali G. G., Z. H. aj Z.\nE.. Chrobáky ukladali do igelitových vriec. Za jednu zmenu nazbierali asi 8-10 vriec všetci traja spoločne.\nZa to obdobie 1,5 mesiaca chodili do roboty každý deň. Nadvihli kôru a chrobáky zmietli a spolu aj s\nkôrou ich uložili do vriec. Nepočul, že by sa nazbieranými chrobákmi kŕmili zvieratá. Meno O. H. nepočul.\nSvedok N. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval v N. nad G. jeden deň. Zametal a keď bolo\npotrebné aj odkôrňoval drevo. Drevo bolo údajne napadnuté chrobákmi. Kolegovia odkôrňovali drevo,\npotom to ukladali do vriec. Za ten jeden deň mohli nazbierať asi 10-15 vriec. Nemá vedomosť o tom, že\nchodili do N. nad G. pracovať ďalší ľudia okrem tých, čo prišli ako svedkovia na súd.\nNa hlavnom pojednávaní bol ak znalec vypočutý Ing. Ján MEZEY, PhD., ktorý bol spracovateľom\nposudku za Poľnohospodársky znalecký ústav Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre k\nproblematike eurooočiek -vrúbľov. Trval na posudku v takej forme, ako ho písomne odovzdal, nechcel\nna ňom nič meniť, ani doplniť. Odvolal sa na písomne spracovaný posudok.\nV ďalšej časti svojho vyjadrenia znalec prakticky predniesol obsah podaného znaleckého posudku.\nČo sa týka očiek, treba rozlišovať, či ide o použitie pri zimnom alebo letnom vrúbľovaní. V prípade\nzimných vrúbľov tieto odoberajú v období vegetačnému pokoja, teda od októbra, novembra až do začatia\nvegetácie, teda do začiatku marca. Tieto môžu byť uskladňované až do doby vrúbľovania v podmienkach\nchladiarne s 2 alebo 5 stupňami Celzia pri 85-95% relatívnej vzdušnej vlhkosti. Letné vrúble odoberajú\nbezprostredne pred očkovaním, t. j. 24-36 hodín pred očkovaním. Samostatne sa očká neodoberajú,\nočko je vegetatívny orgán vo veľkosti približne 12-24 mm s dobre vyzretým vegetatívnym púčikom, kým\nvrúbeľ je výhon o počte očiek 8 v prípade zimných vrúbľov a 10 v prípade letných vrúbľov. Teraz pri\nvrúbľovaní používajú dvojpúčikové vrúble, pri očkovaní používajú len to jedno vegetatívne očko.\nOdroda Fuji má špecifikum v tom, či ide o klasické Fuji alebo o tzv. licenčne chránené Fuji. Ak by šlo o\nlicenčne chránené odrody Fuji, treba mať zakúpené špeciálne licencie. Predpokladá, že vo veci nejde\no tento tip klonu Fuji. Ináč odroda Fuji nevykazuje žiadny rozdiel oproti ostatným odrodám, čo sa týka\npreberanej problematiky.\nJeden odborne zdatný pracovník je schopný odobrať približne 1900 vrúbľov s počtom očiek 5-6, ak by\npracoval bez prestávky, za jednu pracovnú zmenu.\nPri počte očiek 11 763 720 kusov je potrebných 1176 vrúbľových materských stromov. pri počte desiatich\nočiek a 1000 vrúbľov z jedného stromu.\nTreba rešpektovať zákon č.597/ 2006 Z.z, že odobrať vrúble je možné iba zo stromov, ktoré sú uznané\nako vrúbľové materské stromy. Tieto stromy sa nepoužívajú na žiadny iný účel. Uznaný vrúbľový\n\nmaterský strom je taký, ktorý prešiel uznávacím konaním UKSUP-u a je uznaný na produkciu vrúbľov.\nJe opatrený registračným číslom.\nTie stromy, ktoré sú uznané na produkciu vrúbľov sú určené len na odber vrúbľov a tá druhá skupina\nstromov je určená len na produkciu plodov. Takže z týchto nie je možné odoberať vrúble. Na Slovensku\nje 127,2 ha odrody Fuji, t. j. 366 946 stromov. Toto sú produkčné stromy, vrúbľových materských stromov\nje určite menej ako ten počet 366 946 stromov.\nV roku 2008 bola cena v rozpätí od 3,50 do 5,50 € za kus, ktorá bola zjednotená na 4,- € za kus bez\nrozdielu kvality, ide o cenu za jednu jabloň.\nNa trhu EÚ sú žiadané jablone odrody Fuji, ale tie licencované, takže normálna Fuji „obyčajná Fuji“ sa\nv podstate neobchoduje alebo menej ako s tými licenčne chránenými plodmi.\nDá sa povedať, že v tomto má monopol jeden podnik na Slovensku, ide o PLANTEX, s.r.o. a títo\nprodukujú len zimné vrúble, resp. len sa vrúbľuje, neočkuje sa.\nZáujemca si objedná hotový strom, nie vrúble. Na Slovensku je minimálny dopyt, tzn. za rok dôjde k\nzobchodovaniu v desiatkach tisíc očiek odrody Fuji na Slovensku.\nVo všeobecnosti je komodita licenčne chránené euroočká Fuji zaujímavá. Je možné pestovať očká aj\ntzv. na čierno, tým sa však porušuje zákon. Predávať ich však nemožno, keď niekto nie je oficiálny\ndodávateľ množiteľského materiálu. Z pestovateľského hľadiska je možné, že ak niekto pestuje tzv. na\nčierno vrúble alebo očká, a následne ich dodá odberateľovi, taký postup je možný, ale samozrejme\ntakýto postup nezodpovedá zákonu. Odberateľ môže takto nakúpené očká uviesť do produkčného cyklu\nvo vlastnom sade.\nO firme N. z Košíc, že by pôsobila na tomto trhu, znalec nikdy nepočul. O firme X. X. rovnako nepočul.\nAni o firme N.-Y., ani G., ani I.-e, ani Y. SK, ani A..\nAk niekto predá odberateľovi 55 miliónov očiek, potrebuje 55 miliónov podpníkov a 20 % rezervu. Sad,\nv ktorom je už 55 miliónov podpníkov je veľký približne 15 tisíc hektárov. V Maďarsku sa sad v takomto\npočte nenachádza, ani nikde v Európe, možno v južnom Tirolsku je takýto sad, ale ide o všetky odrody.\nPoužiteľnosť zimných vrúbľov je v praxi približne asi 2 mesiace. Životnosť letných vrúbľov je 24 hodín,\nmaximálne 36 hodín. Znalec sa nestretol s tým, aby sa tzv. zimné vrúble skladovali nie v chladiacich\nboxoch, napr. v hangároch bez izolácie. Nebezpečná je aj vyššia teplota nad 5 stupňov. Pri počte 55\nmiliónov vrúbľov jeden človek pri tých letných vrúbľoch naočkuje približne dve očká za minútu, teda je\nto asi 120 za hodinu a pri 8-hodinovej pracovnej zmene to je 960 očiek. Bolo by potrebných približne\n6000 ľudí na očkovanie týchto očiek v počte 55 miliónov kusov.\nZnalec k ekonomickému zmyslu obchodu obžalovaného s vrúbľmi oponoval, že takýto obchod nemá\nzmysel, lebo za jedno euroočko je cena určite menej ako 4,- € a určite menej ako za kilogram jabĺk.\nCena stromčeku je 4,- € pri odrode Fuji.\nZnalec ním podaný posudok po výsluchu na hlavnom pojednávaní doplnil o dodatok, ktorý následne na\nďalšom hlavnom pojednávaní celý prečítal do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V ňom uviedol najmä\nzistené štatistické údaje k možnému nárastu produkcie jabĺk odrody Fuji na základe počtu vrúbľov,\nktoré mal obžalovaný vyviezť do Maďarska. Žiadny štatisticky významný nárast či už produkcie jabĺk\nalebo stromov v krajinách EU alebo aj mimo nich, všetko odrody Fuji, nebol v období po obžalovaným\ndeklarovanom vývoze vrúbľov zistený.\nSvedok G. U. vypovedal na hlavom pojednávaní, že S. I. pozná dlhé roky. Pracuje u neho vo firme MB\nY. doteraz, stará sa o dopravu, o nákladné autá, o technický stav vozidiel.\nK veci uviedol toľko, že v jednom prípade si zobral tri ovocné stromčeky, ktoré má doteraz na dvore.\nNa týchto stromčekoch normálne rastú aj jablká. Nepamätá si, že by videl niekedy na autách naložené\nkonáriky, teda vrúble. Len počul od vodičov v garáži, keď opravovali autá, že mali naložených nejakých\nchrobákov, vozili to, ale nič iné o tom svedok nevie. Neviem, na čom to vozili, ale rozprávali sa o tom šoféri\n\nkamiónu, preto má názor, že to vozili na kamiónoch. Nevidel zber chrobákov, ani ich uskladňovanie. O\nprevoze robotníkov z Maďarska nič nevie.\nSvedok Ing. Z. M. vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako zamestnanec Štátnych lesov\nTANAP-u, Tatranská Lomnica je jeho funkciou ochrana lesa a ďalšie činnosti, napr. boj s podkôrnym\nhmyzom. Ako lesný inžinier v lesníctve pôsobí viac ako 10 rokov.\nK veci vypovedal , že lykožrút smrekový je škodca smrekových lesov. V ďalšej časti výpovede podal\ninformácie o lykožrútovi, o spôsobe rozmnožovania a ničenia smrekových porastov lykožrútom.\nNa území ŠL TANAP-u sa nachádza viacero druhov škodcov, ale tri najdôležitejšie, monitorované\na odchytávané sú lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a drevokaz čiarkovaný. Tieto tri druhy sú si\npodobné. Vysvetlil ktorý druh aké porasty napáda, ako sa monitoruje počet škodcov, aké počty lykožrúta\nsmrekového boli v posledných rokoch odchytené.\nPočas mája a júna sa podľa STN vykonáva samotný odchyt a v druhej polovici júna sa vymieňajú\nferomónové odparníky, ktoré majú svoju určitú životnosť. Chytené lykožrúty sa zvyčajne pália, alebo sa\nzalievajú vriacou vodou. Je to najvážnejší škodca, bol druhý po vetre.\nV rokoch 2009-2010 bolo umiestnených viac ako 5000 feromónových lapačov. Len odhadom uviedol, že\nnáklady na to v roku 2009 mohli byť okolo 10 miliónov Sk, čo je v prepočte asi 330 tisíc eur. To je suma,\nktorá zahŕňa náklady na feromónové lapače, čiže na materiál, aj na prácu ľudí. Jeden feromónový lapač\nstojí cca 20,- €, jeden odparník má priemernú cenu 7-10,- €, ale sú aj lacnejšie okolo 3,60 €. Ročne len\nna feromónové lapače a odparníky treba sumu približne 150 tisíc euro.\nĎalším ochranným opatrením je to, že sa veľa odkôrňuje. Pokiaľ ich polícia v tejto veci nekontaktovala,\ntak ani nepočuli, že by sa lykožrút skrmoval. Prirodzeným nepriateľom lykožrúta sú vtáky, napr. sýkorka,\nďateľ a ďalší. Ako poľovník si nevie predstaviť, že by nejakú zver chovali lykožrútom aj vzhľadom na to,\nže ich krovky obsahujú chinín. Určite to niekto skúšal na skŕmenie, lebo starí horári hovorili, že to ani\nsliepka nechcela. Majú aj rybné hospodárstvo, ale nepočul, že by niekto kŕmil ryby lykožrútom.\nSvedok ďalej uviedol, že na základe toho, čo videli pri vyšetrovacom pokuse, metódy odchytu lykožrúta\nuvádzané obžalovaným sú síce sčasti založené na STN o boji s podkôrnym hmyzom, ale sú prakticky,\nfyzicky nereálne.\nMetódu odkôrnenia používajú aj Štátne lesy, čím lykožrút vlastne stratí potravu. Feromónové lapače\nnechytia, a to ani podľa vedcov, odborníkov, celú populáciu lykožrúta, to nie je možné. Čerstvo narezané\ndrevo samozrejme je lákadlo pre lykožrúta.\nMetódy, ako ich opísal obžalovaný, Štátne lesy nevyužívajú a teda jasne povedal, že metódami\nopísanými obžalovaným nie je možné chytať lykožrúta na skládkach dreva. Vylúčil možnosť, že\nobžalovaný mohol nachytať lykožrúta na skládkach dreva v tvrdenom objeme.\nSvedok Ing. M. H., PhD. vypovedal na hlavnom pojednávaní k problematike lykožrúta. Svedok\npracuje v Národnom lesníckom centre, Lesnícky výskumný ústav, pracovisko Banská Štiavnica ako\nvedúci strediska lesníckej ochranárskej služby. Toto stredisko sa zameriava na ochranu lesa pred\nškodlivými činiteľmi lesných drevín. Zaujal ho vyšetrovací pokus, pričom vydal k tomu stanovisko, k\nprezentovanému spôsobu zberu, k výhodám a k nevýhodám. Ani jednou z opísaných troch metód\nobžalovaným nebolo možné nazbierať chrobáky, lykožrúta smrekového.\nPri prvej metóde, keď sa zhadzovali kmene, padala kôra, ak kôra zo stromov opadáva, chrobák je už\npreč, niet čo chytať.\nV druhej metóde, keď boli poukladané 10-centimetrové pníčky okolo gelby - hromady kmeňov, tak pod\ntie pníčky sa dávali feromónové odparníky na lákanie hmyzu, pri vyšetrovacom pokuse boli tak husto\nnakladané feromóny, že zamorovali priestor a ten chrobák vo väčšom priestore stále cítil feromón a\nnevedel sa koncentrovať na tie pníky. Nie je špecifický pník, ako špecifický feromón ako lákadlo na\njedného škodcu.\n\nTretí spôsob bol kmeň, na ňom bol položený 10-centimetrový pník a na ňom bol položený feromón, pod\ntým bol lievik a do lievika padali, zhŕňali sa chrobáky. 10-centimetrový pník slúžil ako lákadlo. Teda ten\npník v treťom prípade, ako aj pri druhom prípade vlastne mali lákať aj iné chrobáky, nielen lykožrúta\nsmrekového. K tomu tretiemu spôsobu svedok ešte dodal, že jeden kruhový obvod - lievik, bol priložený k\ndruhému kruhovému obvodu a to ku kmeňu, čím sa strácal vlastne efekt, chrobáky padali aj mimo lievika.\nVo vzorke, ktorú dostali v roku 2011 na skúmanie, určili ju ako lykožrút smrekový, neboli nájdené iné\ndruhy chrobákov, ale ani žiadna nejaká špina, piliny, odlomky z kôry, iné vývojové štádiá chrobáka.\nAk sa vo všetkých prípadoch opísaných obžalovaným používala metlička, tak pri zhŕňaní chrobáka\nmetličkou na lopatku museli byť napr. piliny, iné nečistoty a pri tej prvej metóde aj iné vývojové štádiá,\nnielen lykožrúta smrekového, ale v predloženej vzorke boli iba dospelce a žiadne nečistoty. Podľa\nsvedka predložená vzorka bola získaná z feromónového lapača, ktorý pôsobí selektívne na jeden druh\nchrobáka.\nČo sa týka kŕmenia lykožrútom, informoval sa aj u kolegov a dodal, že bažant nevie tak lietať, aby sa\nudržal na kmeni a teda lykožrút nie je, nemôže byť jeho prirodzenou potravou. K pštrosom a rybám sa\nnevedel svedok vyjadriť. Nepočul o skrmovaní lykožrúta inými zvieratami. Občas počul od lesníkov, že\nho hodia sliepkam. Stretáva sa s výskumníkmi z celého sveta a nestretol sa ani pri tom s tým, že by sa\nlykožrút využíval. Vôbec nevie ani o nejakom zahraničnom zdroji, napr. z literatúry, že by sa skúšalo s\nlykožrútom smrekovým niekde ako s krmivom.\nV prípade zamrazenia chrobáka po jeho rozmrazení sa chrobák rozpadne a zostane len jedna slizovitá\nmasa.\nPodľa literatúry sa lapačmi môže odchytiť približne 30 % populácie, ktorá je v danom prostredí.\nNikdy sa nechytí 100 % populácie, aj keď by sa dali feromónové lapače husto. Metódami popísanými\nobžalovaným, ani jednou z tých metód sa nedal nachytať taký objem chrobákov, ako obžalovaný tvrdí,\nže ich nachytal. Svedok poukázal na zákon o rastlinno-lekárskej starostlivosti, ktorý hovorí o tom, že\nškodlivý činiteľ sa nesmie rozširovať, aby nespôsoboval škody iným,\nNa skládke dreva podľa svedka už nie je veľa šancí na množenie, aj za predpokladu, že sa tam priebežne\nvozí čerstvé drevo, môžu vyletieť a naletia na to čerstvé drevo a tam môžu založiť ďalšiu generáciu.\nSvedok aj vysvetlil, aká je teoretická kapacita dreva na pojatie konkrétneho množstva lykožrútov, ale\nrealita v lese je vždy iná.\nNa hlavnom pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia, najmä:\n- znalecký posudok Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity\nv Nitre č. 5/2011 zväzok č. 5, č. l. 6-13,\n- znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment v odvetviach Financie, Účtovníctvo a daňovníctvo\nč. 2/2012 zväzok č. 5.1\n- rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK-15/13/2012-370 z 25.05.2012 o\nodsúdení S. S. zväzok č. 1, č. l. 581-588,\n- odpis z registra trestov a správy na obžalovaného č. l. 615-621,\n- zo zväzku č. 2 daňové doklady a výpisy z Obchodného registra najmä k subjektu S. I.-I. č. l. 23-64 a\nN. Y., s. r. o. č. l. 66-413,\n- zo zväzku č. 2.1 výpisy z Obchodného registra a daňové doklady k spoločnosti X., s. r. o. č. l. 545-605,\n- zo zväzku č. 2.2 daňové doklady a výpisy z Obhcodného registra k spoločnostiam G., s. r. o. č. l.\n1176-1357 a G., s. r. o. č. l. 1359-1519,\n- zo zväzku č. 2.3 výpisy z OR a daňové doklady k spoločnostiam M., s. r. o. č. l. 1704-1868 a Z., s.\nr. o. č. l. 1870-1987,\n- zo zväzku č. 2.5 daňové doklady k spoločnostiam N. Y., s. r. o. č. l. 2-175 a G., s. r. o. č. l. 177-614,\n\n- zo zväzku č. 2.6 faktúry X., s. r. o. pre I.-E, s. r. o. č. l. 970-981, faktúry a pokladničné doklady I.-E,\ns. r. o. pre Y. SK, s. r. o. č. l. 982a-1112, faktúry, dodacie listy a CMR Y. SK, s. r. o. pre S.-Jó a ďalšie\nlistiny č. l. 1014-1182, 1856-1885, daňové priznania Y. SK, s. r. o. a S. I.-I. č. l. 1184-1250, faktúry S.\nI.-I. pre Y. SK, s. r. o. č. l. 1252-1274,\n- zo zväzku č. 2.7 faktúry a súvisiace účtovné doklady G., s. r. o. pre K.-U. č. l. 1287-1302, daňové\npriznania S. I.-I. za rok 2010 č. l. 1662-1685,\n- zo zväzku č. 2.8 daňové priznania spoločností G., s. r. o. č. l. 24-31, Z., s. r. o. č. l. 33-67, S. I.-I. č. l.\n69-98, A.-S., s. r. o. č. l. 100-111, M., s. r. o. č. l. 113-136, faktúry a pokladničné doklady k lykožrútovi A.-S., s. r. o. - S. I.-I. č. l. 143-429, A.-S., s. r. o. - Z., s. r. o. č. l. 431-435, S. I.-I. - M., s. r. o. č. l. 437-438,\nS. I.-I. - G., s. r. o. a Z., s. r. o. č. l. 440-518,\n- zo zväzku č. 2.9 ďalšie faktúry, pokladničné doklady, daňové priznania a výpisy z Obchodného registra\nč. l. 6-137,\n- zo zväzku č. 2.10 faktúry a účtovné doklady k euroočkám, daňové priznania č. l. 6-65,\n- zo zväzku č. 2.11 faktúry, pokladničné doklady a daňové priznania č. l. 1-29,\n- zo zväzku č. 3.1 výpisy z katastra nehnuteľností spoločností S. I. č. l. 1-396,\n- zo zväzku č. 3.3, 3.3.1 a 3.3.2 výsledky právnej pomoci z Maďarska,\n- zo zväzku č. 4, 4.1, 4.2 a 4.3 podklady a výsledky domových prehliadok a prehliadok iných priestorov,\n- zo zväzku č. 5 odpovede pestovateľov jabloní a producentov jablčných štepov č. l. 82-137,\n- zo zväzku č. 5.3 odborné vyjadrenia Národného Lesníckeho centra - NFC LVÚ Zvolen - Stredisko\nlesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica č. l. 5-10, 14-19, 90-97, 109, 384-390, odpovede Lesov\nSR, š. p. Banská Bystrica č. l. 11, fotodokumentáciu k zaistenému lykožrútovi a k skladu dreva č. l. 21-40,\n50-86, odborné vyjadrenie Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava č. l. 44-47, odborné\nvyjadrenia Štátnych Lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica č. l. 100, 391-395, odborné\nvyjadrenie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene č. l. 103-106, odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka SR č. l. 110, odpoveď ÚKSÚP Bratislava č. l. 112, odpovede producentov výrobkov na\nochranu lesa č. l. 145-163, odpovede a faktúry P. P. - P. Kežmarok č. l. 167-350, zápisnice o vyšetrovacom\npokuse č. l. 362-381 s CD,\n- zo zväzku č. 7 a 7.1 pôvodné a súčasné výpisy z obchodného registra spoločností M. I. č. l. 4-367\n- zo zväzku č. 8 zmluvu o sprostredkovaní medzi E., s. r. o. a Y. SK,\ns. r. o. s faktúrami a správami\nč. l. 111-124, správy Sociálnej poisťovne s prílohami č. l. 129-181, 458-475, registrové spisy OS Košice\nI k spoločnostiam G., s. r. o. č. l. 182-232, X., s. r. o. č. l. 235-286, správy NDS a Skytoll č. l. 289-290,\ndodávateľskú zmluvu uzavretú medzi S.-Jó a Y. SK, s. r. o. č. l. 313-314, správy PPZ ÚBOK SJFP\nBratislava č. l. 325-335, správu RVaPS Trebišov č. l. 546-547,\n- zo zväzku č. 9, 9.1, 9.2, 9.3 a 9.4 žiadosti o výpisy z účtov, bankové výpisy a odpovede, zoznam\nspoločností a ich vklady a výbery S. I.\n- zo zväzku č. 10.1 faktúry k obchodovaniu s lykožrútom č. l. 13-82\n- zo zväzku č. 10.2 daňové priznania k DPH spoločnosti Y. X. SK, s. r. o. č. l. 21-36, daňové doklady k\ntejto a k spoločnosti X., s. r. o. a iné listiny č. l. 37-161, 181-202, výpisy z OR č. l. 228-230, zmluvu o\nprevode obchodných podielov č. l. 231-232, faktúry k euroočkám č . l. 233-239,\n- zo zväzku č. 10.3 daňové doklady k spoločnosti Z., s. r. o. č. l. 209-316,\n- zo zväzku č. 10.4 daňové doklady k subjektu S. I.-I. č. l. 420-786\n- zo zväzku č. 10.5 daňové doklady k subjektu S. I.-I. č. l. 787-956 a X., s. r. o. č . l. 958-1068\n\n- zo zväzku č. 10.6 daňové doklady k spoločnosti I.-E, s. r. o. č. l. 1211-1381 a k spoločnosti Y. SK, s.\nr. o. č. l. 1383-1550\n- zo zväzku č. 10.7 daňové doklady k spoločnostiam Y. SK, s. r. o., A.-S., s. r. o. a M., s. r. o. č. l. 1551-2074\n- zo zväzku č. 10.8 daňové doklady k spoločnosti G., s. r. o. č .l. 2076-2539\n- zo zväzku č. 10.11 daňové priznania k DPH za roky 2009 - 2010 spoločnosti Z., s. r.o. č. l. 3576-3613\n- zo zväzku č. 10.12 daňové doklady k spoločnosti Z., s. r. o. č. l. 3669-3679\n- zo zväzku č. 10.13 daňové doklady k spoločnosti G., s. r. o. č. l. 15, 31-234, 248-320, 357-359, 385-409,\n451-582\n- zo zväzku č. 10.14 daňové doklady k spoločnostiam A.-S., s. r. o., S. I.-I. a G., s. r. o. č. l. 596-703,\n896-1124\n- zo zväzku č. 10.15 daňové doklady k spoločnosti Z., s. r. o. č. l. 1193-1560\n- zo zväzku č. 10.16 daňové doklady k spoločnostiam Z., s. r. o. a M., s. r. o. č. l. 1561-2057\n- zo zväzku č. 10.17 daňové doklady k spoločnosti G., s. r. o. č. l. 2060-2558\n- zo zväzku č. 10.18 daňové doklady k spoločnostiam G., s. r. o., M., s. r. o. a S. I.-I. č. l. 2560-3020\n- zo zväzku č. 10.19 daňové doklady k spoločnostiam Z., s. r. o. a A.-S., s. r. o. č. l. 3021-3422\n- zo zväzku č. 10.20 daňové doklady k spoločnosti A.-MIX, s. r. o. č. l. 3423-3763\n- zo zväzku č. 12 daňové doklady k spoločnosti M., s. r. o. č . l. 2-64.\nNa základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 To 5/2013 z 30.10.2013 listinné dôkazy pôvodne\nprečítané na hlavnom pojednávaní v dňoch 12.02.2013, 22.02.2013, 01.03.2013, 11.-12-03.2013,\n22.03.2013 a 02.04.2013 boli opätovne prečítané podľa § 269 Trestného poriadku. Týka sa to\nväčšiny vyššie uvedených listinných dôkazov a tiež dôkazov, ktoré boli dodatočne do zväzkov spisu\nzažurnalizované, lebo boli postupne predkladané na hlavom pojednávaní a nachádzajú sa\n- zo zväzku 87 projekt stavby investora V. N., s.r.o.\n- zo zväzku 88 účtovné doklady vystavené spoločnosťou P. pre spoločnosti obžalovaného S. SK na\nrezivo a rôzne výrobky, A.-S. za zber lykožrúta z guľatiny\n- zo zväzku 89 úradný záznam z operatívnej previerky k firme N. a k jej konateľovi S. H., výpis z\nobchodného registra na firmu N., nevypísané účtovné doklady opatrené pečiatkou spoločnosti N. Košice\n- zo zväzku 91 obžalovaným predložené listiny a to fotokópiu článku o lykožrútoch , fotokópiu monitoringu\nod autora Z. I. o podkôrnom a drevokaznom hmyze, informácie z internetu o charakteristike a druhoch\nlykožrútov, fotografie vedier s lykožrútom, úmrtné listy na osobu E. K.\n- zo zväzku 92 daňové priznania N. Y., I.-E, A.-S. za príslušné obdobia\n- obhajcom dodatočne predložené 3 návrhy na začatie konania o preskúmanie 3 rozhodnutí Finančného\nriaditeľstva SR proti firmám Z. s.r.o. a G., s.r.o., protokol Daňového úradu Trebišov z kontroly\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, bez spisovej značky a dátumu,\nrozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/19777/2010 zo 17.03.2011 o zrušení rozhodnutia Daňového\nriaditeľstva a rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/16476/2010 z 28.10.2010 o zákaze Daňovému\núradu pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu dane.\n\nV rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bol tiež prehratý obsah DVD nosiča o vykonanom\nvyšetrovacom pokuse s obžalovaným na spôsoby zberu lykožrúta podľa verzii obžalovaného.\nPri vykonaní dokazovania prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného\nporiadku, teda tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v\nrozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu. Preto súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté prokurátorom\nv podanej obžalobe a taktiež nevykonal väčšiu časť dôkazov, vykonanie ktorých navrhol obžalovaný, k\nčomu sa súd vyjadrí neskôr v tomto odôvodnení.\nEšte podrobnejší rozpis vykonaných listinných dôkazov je uvedený priamo v zápisnici o hlavnom\npojednávaní z 10. januára až 23. januára 2014, ktorej rozsah len z hľadiska prečítaných listinných\ndôkazov sa blíži k počtu 300 strán. Vzhľadom na takýto rozsah a zároveň s poukazom na znenie § 168\nods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd nepovažuje za súladné so zákonom mechanicky opisovať\nrozsah vykonaných listinných dôkazov a uvedie v ďalšej časti najmä tie dôkazy, o ktoré oprel svoje\nskutkové zistenia.\nObžalovaný viackrát zdôrazňoval, že mu bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní upierané\nprávo na obhajobu - napr. neprefotením spisu, jeho nedostatočným oboznámením a pod. K tomu je\npotrebné uviesť, že trestné stíhanie trvá niekoľko rokov, preverovalo sa naozaj rozsiahle podozrenie a\nsúd nevylučuje, že na niektoré požiadavky obžalovaného (v tom čase obvineného) nebolo reagované\nvčas, čo možno vysvetliť najmä kvalitatívnou i kvantitatívnou náročnosťou veci. V každom prípade je\nvšak potrebné konštatovať, že ani jedna z týchto skutočností, ktorú by za istých okolností bolo možné\nvyhodnotiť ako porušenie práv na obhajobu, v konečnom dôsledku nemala žiadny vplyv na porušenie\npráv obžalovaného na spravodlivý proces, garantovaný tak vnútroštátnym právnym poriadkom ako aj\nDohovorom o ľudských právach a základných slobodách. Dôležité je konštatovať\n- oboznamovanie zo spisom trvalo od 10. januára 2014 do 23. januára 2014 (s výnimkou 16. januára\n2014) čo možno považovať za primeranú dobu a ktorú obvinený počas hlavného pojednávania ani\nnenamietal\n- počas celého priebehu dokazovania oboznamovaním listinných dôkazov ich obsah obžalovaný spolu\nso svojím obhajcom sledoval kontrolovaním a sledovaním oboznamovaných listín vo svojej kópii spisu,\nčo je potvrdenie stavu, že v konečnom dôsledku v rámci súdneho konania obžalovaný sa mal možnosť\nso spisom nielenže oboznámiť, ale mal k dispozícii aj jeho kópiu\n- počas celého trestného stíhania, ktoré prebiehalo v rámci súdneho konania (takmer jeden a pol roka)\nobžalovaný ani jedenkrát nepožiadal o nazretie do spisu, pričom voči súdu žiadne s týmto súvisiace\npožiadavky nemal\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rámci kontradiktórneho konania je zodpovednosť úrovne\noboznámenia sa so spisom predovšetkým na stranách konania, pričom povinnosťou súdu je zabezpečiť\nv rámci dodržania zásady bezprostrednosti a ústnosti konania len oboznámenie podstatných častí\ndôkazov. Preto poznámky obžalovaného, reagujúceho na čítanie podstatných častí dôkazov typu\n„nečítal som, nemal som možnosť s dôkazom sa predtým oboznámiť...“ súd považuje za irelevantné,\nresp. za poznámky, u ktorých aj keby bola preukázaná ich pravdivosť, nejde o situáciu, kedy za takýto\nstav nesie zodpovednosť súd alebo žalujúca strana. Niet totiž pochýb o tom, že kópiu spisu obžalovaný\nv konečnom dôsledku mal k dispozícii, pričom ak ju nečítal, za toto vo veci konajúce orgány štátu naozaj\nnemôžu niesť zodpovednosť.\nV tejto situácii sú zaujímavé takto opísanú situáciu súvisiacu s vytvorením možností na študovanie\nspisu potvrdzujúce vyjadrenia obžalovaného v pasážach, kedy vysvetľoval tie ustanovenia ústavného\nporiadku, ktoré mu neumožňovali mať celý spis so sebou. Aj z týchto vyjadrení je zrejmé, že obžalovaný\nnespochybňoval možnosť mať časť spisu pri sebe, k takejto situácii aj došlo, pričom minimálne\nprostredníctvom svojich obhajcov vo veci nemohol byť žiadny problém operatívne vymieňať časti spisov,\no ktoré by mal záujem. V každom prípade je však nespochybniteľné hlavne to, že obžalovaný mal\n\ndoslova možnosť tráviť čas na súde - či už prvostupňovom alebo druhostupňovom, študovaním spisov a\nprefocovaním jeho pre neho relevantných častí, hoc aj duplicitne. Ako už bolo uvedené, nie vinou súdu,\nk takejto situácii nedošlo.\nPokiaľ ide o námietky najmä obhajcu (prednesené dvakrát u toho ktorého dôkazu bez opakovania týchto\nnámietok, prípadne konkrétneho doplnenia vykonania dôkazu) týkajúce sa spôsobu oboznámenia toho\nktorého dôkazu smerujúce k nedostatočnosti oboznámenia takéhoto dôkazu súd uvádza, že v spôsobe\nprezentácie obsahu dôkazu prokurátorom povereným oboznámiť dôkaz nevzhliadol žiadny problém a\npokiaľ aj sám vykonával dôkazy, zameral sa na oboznámenie celého listinného dôkazu (najmä faktúry\nna euroočká a lykožrúta, či guľatinu a ďalšie, dodacie listy, príjmové a výdavkové pokladničné doklady)\nalebo jeho podstatného obsahu, čo je postup celkom súladný s ustanovením § 269 Trestného poriadku.\nSúd nevidí žiadny problém v tom, že napr. oboznamovanie podstatného obsahu šesťdesiatstranového\ndokumentu trvalo päť, či šesť minút - vo všetkých prípadoch ide o dôkazy, u ktorých ich podstata\n(záver, spôsob ukončenia daňovej kontroly...) je oboznámiteľná v priebehu relatívne krátkeho časového\núseku. Naviac, obžalovaný viackrát reagoval na oboznamované konkrétnosti toho ktorého dôkazu čo\nmimochodom robil aj u tých dôkazov, u ktorých tvrdil, že ich nečítal. (Napr. k platobným protokolom a\ndodatočným platobným protokolom doslova uviedol, že „každý protokol je totožný, len je vymenená\nhlavička, číslo protokolu a celková suma...“ alebo uviedol „je neplatný, je napadnutý na súde“)\nJe potrebné uviesť, že oboznamovanie listinných dôkazov v tejto veci trvalo celkove takmer 54\nhodín čistého času, čo je nepretržitých 6 pracovných dní po 8 hodín a siedmy pracovný deň 6\nhodín. V rámci tohto časového obdobia bolo prednesené všetko podstatné a pre vec relevantné,\npričom súd považuje za samozrejmosť, že u vecí, ktorých obsah sa počíta na desiatky tisíc strán\nobjektívne ani nie je možné čítať dôkazy od slova do slova. Takýto postup by bol nielen priam\nnezmyselným, ale aj neprimerane formalistickým, ktorého výsledkom v konečnom dôsledku by bola\nabsolútna nezrozumiteľnosť priebehu hlavného pojednávania, v rámci ktorého osoby sledujúce jeho\npriebeh nemôžu disponovať vnímacou kapacitou umožňujúcou postrehnutie všetkých súvislostí. Pokiaľ\nide o spôsob protokolácie, prvostupňový súd nedostatky vytýkané odvolacím súdom odstránil.\nFormalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych\nnoriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Inak\npovedané a v tomto smere viackrát publikované stanovoisko spočíva v konštatovaní, že ide o prílišné\nlipnutie resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu.\nNajvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol napríklad:\n· Súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval\ndo zásad spravodlivého procesu.\n· Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov súdneho konania a nadmerný tlak na\ndopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre\nochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.\nNa tomto mieste treba uviesť, že vôbec prvá námietka vznesená obhajcom na hlavnom pojednávaní\ndňa 17. januára 2013 takmer v úvode pojednávania (č.l.158) „ namietam hlavne čítanie protokolov\na dodatočných platobných výmerov“... „čítanie listinných dôkazov spôsobom, ako to realizuje tento\nsenát, teda začiatok číslo listu, koniec číslo listu a zdaňovacie obdobie a odkaz na komoditu,\nktorej sa týka, nespĺňa požiadavku čítania podstatnej časti listiny a je opätovným porušením\npráva obžalovaného na obhajobu“ je hrubým skreslením priebehu čítania listinných dôkazov na\nopakovanom hlavnom pojednávaní. Táto ani v poradí ďalšie námietky absolútne nezodpovedajú\npriebehu hlavného pojednávania, v záujme zachovania autenticity však predseda senátu protokoloval\nvyjadrenia obhajcu aj obžalovaného od slova do slova. Pokiaľ by totiž bola ktorákoľvek námietka\nobhajcu obžalovaného založená na skutočnosti, teda tak ako ju predniesol a je zaprotokolovaná,\npotom by priebeh opakovaného hlavného pojednávania pri spôsobe oboznamovania listinných dôkazov\nprečítaním začiatočného čísla listu, konečného čísla listu, zdaňovacieho obdobia a komodity trval spolu\naj s vyjadrením obžalovaného k dôkazu najviac jeden a pol pojednávacieho dňa, lebo spôsobom\n\nprezentovaným obhajcom by čítanie listinných dôkazov prebiehalo podstatne rýchlejšie, než tomu bolo\nna hlavnom pojednávaní v dňoch 10. až 23. januára 2013.\nV súvislosti s námietkou obhajcu na spôsob protokolácie súd poukazuje na znenie ustanovenia § 58\nTrestného poriadku.\nPodľa § 58 ods. 4 Trestného poriadku ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní zápisnica diktovaním\npredsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah ( nie doslovná) výpovede obžalovaného, svedkov,\nznalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich\nvýpoveď sa zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď\ntakej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí\nlen dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza.\nPri čítaní listinných dôkazov prakticky takmer nemôže nastať odchýlka alebo doplnenie (ako v prípade\nvýpovede obžalovaného, svedkov znalca či iných osôb) od obsahu listinného dôkazu, ako sa tento v\nspise už nachádza alebo ako ho predkladajú strany priamo na hlavnom pojednávaní.\nNa tomto mieste je potrebné poukázať na znenie § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, kde je\nuvedené, že o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne\npo ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je\nzrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu.\nAk obhajca namietal to, že časť zápisnice bola vopred pripravená, teda boli napísané listinné dôkazy,\nktoré sa majú prečítať, táto námietka je celkom zjavne účelová oddialiť priebeh hlavného pojednávania\nna čo najdlhší čas a to v súvislosti s blížiacim sa koncom lehoty väzby obžalovaného, ale najmä je\nnesúladná so znením ustanovenia § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, keď zákonodarca použil pri\nčase vyhotovovania zápisnice slovo spravidla.\nSpôsob, ako boli opätovne čítané listinné dôkazy a boli zaprotokolované do zápisnice je celkom v\nsúlade so znením § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ale aj so súdnou praxou, lebo obsahuje\nstručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, teda to, čo bolo oboznámené. Ak Trestný poriadok\nnevyžaduje opätovné prepisovanie výpovedí obžalovaného, svedkov, znalcov či iných osôb a umožňuje\nzápis len v rozsahu odchýlok, niet dôvodu a ustanovenia Trestného poriadku (v tomto smere ani\nustanovenie § 269 sa nezmieňuje o protokolácii) na inú protokoláciu čítaných listinných dôkazov, než ako\nto urobil prvostupňový súd na opakovanom hlavnom pojednávaní. V opačnom prípade by to znamenalo\nprepisovanie častí listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom by v tomto konkrétnom prípade,\nale aj v obdobných rozsiahlych majetkových trestných veciach mala zápisnica o hlavnom pojednávaní\núplne neúčelne niekoľko tisíc až desaťtisíc strán.\nA napokon vo vzťahu k námietke obhajcu na spôsob oboznamovania listinných dôkazov treba dodať,\nže ani táto sa nezakladá na pravde, na skutočnom priebehu hlavného pojednávania. Ako príklad možno\nuviesť malú časť vyjadrení samotného obžalovaného k jednotlivým prečítaným listinným dôkazom\nnapríklad priamo na strane 158 zápisnice pred vznesením námietky obhajcom, ale aj po nej na\nstrane 159, keď sa vyjadroval k prečítaným protokolom, platobným výmerom či dodatočným platobným\nvýmerom tak, že „vidno, že guľatinu tu neuznávajú, hoci v predošlých protokoloch, ktoré boli čítané na\nminulom hlavnom pojednávaní, bola guľatina uznaná a potvrdená oficiálne“, „výmer je z doby, keď som\nbol vo väzbe, nečítal som ho, nemohol som sa k nemu vyjadriť, je neplatný, je napadnutý v súdnom\nkonaní, ku guľatine dodávam, že vo I. je uznaná a tuto ju neuznali“, „zvieratá sú uznané a krmivá pre\nne nie sú, celá vec je bezpredmetná, keďže je mimo obžaloby“, prípadne „bezpredmetné“, ak išlo o\nkomodity a obdobie mimo obžalobného návrhu.\nPokiaľ by listinné dôkazy neboli prečítané v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku,\nobžalovaný by ihneď namietal, že „neviem, k čomu sa mám vyjadriť, lebo to pán prokurátor neprečítal“\n\nlebo takto reagoval obžalovaný na vykonávanie niektorých dôkazov na hlavnom pojednávaní pred\nzrušením pôvodne vyhláseného rozsudku. Pri teraz vykonávanom čítaní listinných dôkazov aj z reakcií\nobžalovaného ako sú zaprotokolované v zápisnici o hlavnom pojednávaní je viac než zrejmé, že\nobžalovaný na základe zákonného spôsobu oboznámenia listinného dôkazu vedel veľmi presne k čomu\nsa vyjadruje.\nDôkazy uvedené vyššie v tomto rozsudku podľa zistení prvostupňového súdu bez akýchkoľvek\npochybností sú takého rozsahu a najmä charakteru, že veľmi dobre postačujú na rozhodnutie o vine\nobžalovaného S. I. z trestnej činnosti tak, ako to je konkrétne uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku.\nPri hodnotení vykonaných dôkazov prvostupňový súd postupoval podľa § 2 ods. 12, ods. 19 a § 278\nods. 2 Trestného poriadku, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy\nobstarali orgány činné v trestnom konaní alebo obžalovaný a jeho obhajcovia, pričom ide o dôkazy, ktoré\nboli na hlavnom pojednávaní vykonané.\nV stručnosti uvedené prečítanými listinnými dôkazmi významnými pre rozhodnutie súdu boli najmä\núčtovné doklady, faktúry či dodacie listy na euroočká vystavené v spoločnostiach patriacich\nobžalovanému, ale aj pre maďarské spoločnosti a účtovné doklady- faktúry, či dodacie listy k\ndodávkam lykožrúta medzi spoločnosťami patriacimi obžalovanému a faktúry za zber lykožrúta\nmaďarskou spoločnosťou pre spoločnosť obžalovaného, príjmové a výdavkové pokladničné doklady,\nodborné vyjadrenia a znalecké posudky a čiastočne aj protokoly, či zápisnice o ústnom pojednávaní\ndaňových úradov, výpovede svedkov, zaoberajúcich sa problematikou boja proti lykožrútovi a výpovede\npracovníkov daňových orgánov, či vyjadrenia znalcov. Keďže obžalovaný a obhajca predložili iba\ntri súdne rozhodnutia týkajúce sa nepoužiteľnosti platobných výmerov či dodatočných platobných\nvýmerov, niet dôvodu hľadieť na ostatné tieto výmery ako na neplatné. Skutočnosti zistené z prečítaných\nlistinných dôkazov v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu budú uvedené v nasledujúcej časti tohto\nodôvodnenia spolu aj s vyhodnotením toho-ktorého dôkazu.\nZ prečítaných účtovných dokladov súd zistil pohyb euroočiek a lykožrúta tak, ako to je konkrétne uvedené\nv skutkovej časti tohto rozhodnutia pod bodom 1 až 24. Ide najmä o faktúry, ktoré konkrétne prvostupňový\nsúd aj uviedol do skutkovej časti tohto rozsudku. Podporne k faktúram o obchodoch s euroočkami a\nlykožrútom svedčia jednotlivé dodacie lsty a príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Pokiaľ by sa\nobchody s predmetnými komoditami uskutočnili reálne, ako to tvrdil obžalovaný, tak tieto účtovné doklady\nby boli spôsobilé podporne s ďalšími dôkazmi preukázať uskutočnenie obchodov. Okrem obžalovaného\nvšak len svedkyňa G. tvrdí, že k obchodovaniu s euroočkami a lykožrútom tak, ako to tvrdí obžalovaný\naj došlo.\nPrvostupňový súd považuje za potrebné v súvislosťou s obchodovaním obžalovaného konkrétne\nuvedeným v jednotlivých bodoch skutkovej časti tohto rozsudku zdôrazniť v úvode hodnotenia dôkazov,\nže nebolo žiadnych pochybností o tom, že účtovné doklady, najmä faktúry a dodacie listy a následne\nvyhotovené daňové priznania na DPH, uvedené v jednotlivých bodoch skutkovej časti rozsudku, boli\nvyhotovené s vedomím obžalovaného. Túto skutočnosť obžalovaný nikdy a nijako nespochybňoval.\nVždy tvrdil, že všetky obchody v zmysle bodov 1 až 24 skutkovej časti rozsudku sa uskutočnili v reálnom\nčase a boli o nich vyhotovené reálne účtovné doklady a boli riadne zaevidované do účtovníctva firiem\nobžalovaného v reálnom čase. Takýto postup na základe účtovných dokladov a daňových priznaní preto\npodľa obžalovaného v dostatočnom rozsahu dokazoval reálnosť uskutočnených obchodov. K takémuto\nkonaniu sa obžalovaný priznával a dával ho za dôkaz legálnosti obchodu, nebolo preto sporné a takéto\nkonanie obžalovaného o podaní daňových priznaní napokon aj bolo preukázané tým, že na jednotlivých\ndaňových priznaniach boli pečiatky konkrétnych daňových úradov.\nPreto bolo možné dokazovanie a následné hodnotenie dôkazov zamerať najmä na dôkazy, ktoré mali\npriamo alebo nepriamo potvrdzovať alebo vyvracať fiktívnosť obchodovania s komoditami euroočká\nšpeciál a lykožrúty.\n\nPodľa obžalovaného nie je trestné, keď obchodujú medzi sebou navzájom aj viaceré firmy toho istého\nvlastníka a „z ekonomického hľadiska to malo ten význam, že jednotlivé firmy boli vlastníkmi rôznych\ndruhov zvierat a keď som dodal lykožrúta týmto firmám, tak som ho musel vyfakturovať a zúčtovať. P.\nfakturovala vykonanie práve tej firme (A.-S., s. r. o.), ktorá bola vlastníkom dreva, na ktorom bol lykožrút\nzozbieraný.“\nTreba súhlasiť s obžalovaným v tom, že obchodovanie aj medzi viacerými firmami toho istého vlastníka\nnavzájom, pokiaľ sa tak deje v súlade s príslušnými zákonmi nie je trestným činom a takáto skutočnosť\nnebola kvalifikovaná ani daňovými kontrolami ako porušovanie konkrétnych právnych noriem.\nObžalovaný však konkrétnymi krokmi iba vytváral ilúziu podnikania s niektorými komoditami, čo zvlášť\nplatí pre euroočká špeciál a pre lykožrúta. Zamestnanci vo firme obžalovaného, prakticky išlo iba o firmu\nZ., ako bolo zistiteľné z výsluchov časti zamestnancov, bezvýhradne verili slovám obžalovaného, zvlášť,\nkeď im poskytoval pravidelnú prácu a tým pravidelný príjem v regióne s vysokou nezamestnanosťou.\nTakéto osoby, ktoré sú existenčne závislé na obžalovanom, a ako sa aj niektorí zo svedkov v náznakoch\nvyjadrili, že obžalovaný nič zlé neurobil, dal im prácu a teraz sú nezamestnaní, celkom evidentne nebudú\nproti obžalovanému vypovedať a nebudú tvrdiť niečo iné, ako im hovoril obžalovaný a predostrel im\nto ako fakt. Ak obžalovaný povedal, že lykožrút je nadštandardná komodita a to bez akéhokoľvek\nvysvetlenia svojim podriadeným a povedal, že ním kŕmi bažantov, ryby a pštrosy, tak jednoduchí ľudia v\njeho firme pracujúci ďalej o tom nerozmýšľali a nepátrali. Väčšina z nich mala jediný kontakt s lykožrútom\nprostredníctvom správ v televízii, že ničí lesy v Tatrách. Iba jednotlivci si pozreli na internete (svedkyňa\nQ.) o čo v prípade lykožrúta vlastne ide. Je síce pravdou, že vo firme je doposiaľ niekoľkou vedier s\nlykožrútom, súd si však dovolí tvrdiť, že je to výlučne preto, lebo tieto vedrá s lykožrútom majú jediný\núčel, slúžiť ako dôkaz v prospech obžalovaného, že lykožrút existoval aj existuje, preto boli obchody s\nním reálne a napokon aj skŕmenie lykožrúta časťou zvierat vo firmách obžalovaného bolo reálne.\nObžalovaný však nikdy vierohodne nevysvetlil, ako sa vlastne ocitli euroočká, lykožrút a aj niekoľko\nvedier „čistého“ lykožrúta v jeho firme a už vôbec to nedokázal vysvetliť nikto zo zamestnancov jeho\nfirmy. Tvrdenie obžalovaného o tom, ako dokázal pozbierať „čistého“ jednodruhového lykožrúta, bez\nkôry, bez akejkoľvek nečistoty, bolo vyvrátené odborníkmi, ktorí sa dlhoročne venujú boju s lykožrútom,\nže toto jednoducho nie je možné zabezpečiť spôsobmi zberu podľa obžalovaného. Ak by sa zbieralo\nlopatkami a metličkami, nečistoty by sa museli vo vedrách vyskytnúť. Napokon, svedkovia, občania\nMaďarskej republiky, ktorí mali tak intenzívne podľa obžalovaného zbierať lykožrúta, že to obžalovaný\nnásledne fakturoval, vypovedali, že zbierali kôru do vriec a nie jednotlivých chrobákov. Už tento spôsob\nzberu vylučuje zozbieranie „čistého“ lykožrúta bez akejkoľvek nečistoty, ako sa tento nachádza dodnes\nvo vedrách vo firme obžalovaného.\nRovnakú fiktívnosť treba priradiť údajnému výmennému obchodu s feromónovými lapačmi výmenou za\nbažanty na odstrel. Pri tomto bartrovom obchode sa obžalovaný ani len nepokúsil na verifikovanie uviesť\nnázov obchodného partnera na maďarskej strane, ktorý na jednej strane mal dodať feromónové lapače\nvýmenou za dodanie bažantov na odstrel z firmy obžalovaného. V tomto smere obžalovaný nepredložil\nžiadne zmluvy, žiadne doklady, ani len počty ním dodaných bažantov, obdobie, kedy k tomu malo dôjsť,\njednoducho nič, žiadny údaj, ktorý by bol spôsobilý potvrdiť obžalovaným tvrdený výmenný obchod. V\ntomto obchode sa teda obžalovaný ani len nepriblížil k ním praktizovanej jednoduchej schéme konania,\nže keď existujú účtovné doklady, tak je to dôkaz bez potreby ďalšieho skúmania, že sa obchod uskutočnil.\nPri tomto výmennom obchode niet ani dokladov, ani zmlúv ani svedkov, že k údajnej výmene bažantov\nza feromónové lapače došlo. Je to preto iba ďalší z krokov, ktorý mal vytvoriť zdanie pre daňové orgány,\nže dochádza podľa slov obžalovaného k „reálnym“ obchodom.\nZ výpovedí niektorých svedkov, najmä zamestnancov firmy Z. bola viditeľná snaha svojou výpoveďou\npomôcť obžalovanému, voči ktorému sa cítili byť zrejme zaviazaní za to, že im poskytol prácu. Preto títo\nsvedkovia vo výpovediach nezriedka slovom euroočká označujú v skutočnosti malé stromčeky, ktoré\nvideli v hangároch v debničkách, buď obalené fóliou (tak ako o tom vypovedal aj obžalovaný), alebo aj\nbez fólie s tým, že tieto štepy boli následne vysádzané.\n\nVykonané dôkazy preukázali, že nedošlo k žiadnym obchodom s lykožrútmi a ani s vrúbľami euroočkami, tieto komodity reálne, fyzicky neexistovali v rozsahu tvrdenom podľa faktúr obžalovaným,\nboli deklarované iba tvrdením obžalovaného a účtovnými a daňovými dokladmi. Ani niekoľko svedkov\nvypovedajúcich v prospech obžalovaného, a to ani jeho družka priamo nepotvrdili, že obžalovaný\nnaozaj, aspoň v niektorých prípadoch obchod s predmetnými komoditami skutočne uzavrel, lebo nikto\nso svedkov pri týchto obchodoch nebol fyzicky prítomný a svedkovia iba počuli od obžalovaného, aké\nsú to dôležité, lukratívne komodity. Svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného sa navzájom\nnezhodovali, keď niektorí za euroočká považovali malé stromčeky, ktoré sa následne aj sadili, niektorí\nvypovedali, že euroočká boli zabalené vo fólii, iní zasa fóliu nevideli, len prútiky v debniach, niekto prútiky\nvidel počas horúceho leta a polievali sa, niekto ich videl počas celého roka. Preto sa nedá celkom vylúčiť,\nže obžalovaný mohol mať aj nejaký bližšie nezistený počet vrúbľov na paletách a možno tieto účelovo,\nkvôli daňovým kontrolám premiestňoval v rámci toho istého hangára, aby budil dojem pohybu tovaru.\nK euroočkám:\nDokumenty právnej pomoci z Maďarskej republiky (nachádzajúca sa vo zv. 3.3) dokazujú, že v prípade\nvšetkých troch vyššie spomenutých maďarských firiem kupujúcich euroočká išlo o firmy nesolventné,\nneschopné obchodovať s takým veľkým množstvom špecifických komodít, lebo firmy nemali obraty\nzodpovedajúce takýmto transakciám. Navyše sú v súčasnosti už v likvidácii. Výsledky právnej pomoci\ndokazujú, že takéto obchody sa nemohli uskutočniť na území Maďarskej republiky najmä pre nesúlad\ntrás a spôsobu prepravy, pre nemožnosť uskladniť euroočká a pre nemožnosť umiestniť taký obrovský\npočet euroočiek na maďarskom trhu. To všetko potvrdzuje, že možno veriť výpovedi svedka S. S.,\nktorou sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a zároveň usvedčuje obžalovaného z fiktívnych obchodov.\nAni sám obžalovaný, hoci sa počas vykonávania dôkazov pokúšal vysvetliť všetko vo svoj prospech,\nneuviedol jediný argument, prečo svedok S. S. mal dôvod označiť firmy obžalovaného ako účastné na\nfiktívnych obchodoch, prečo svedok neoznačil niekoho úplne neznámeho, neidentifikovateľného.\nAj ďalší dôkaz, výpoveď svedkyne Ing. Z. E., daňovej kontrolórky DR SR, potvrdzuje, že získala formou\nmedzinárodnej výmeny daňových informácií dôkaz, že spoločnosť K.-U. Kft. nikdy nemala prevádzkové\npovolenie v okrese 10, Budapešť, v sídle spoločnosti K.-U. Kft. sa nachádza 10-podlažný dom, na ktorom\nsa nenachádza tabuľa s označením spoločnosti a ani obchodný znak spoločnosti. Spoločnosť nesplnila\nsvoju povinnosť priznať daň od 4. štvrťroka 2006, dokonca od februára 2008 nedošlo k žiadnej platbe\nna jej daňový účet. Teda uzavretie obchodu medzi slovenskou a maďarskou spoločnosťou nie je vôbec\npotvrdené.\nUzavretie čo jen jedného obchodu s vrúbľami - euroočkami nie je možné ani podľa obsahu podaného\nznaleckého posudku Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity\nv Nitre č. 5/2011 ani podľa posudku č. 2/2012 Ing. Gdovina, znalca z odboru Ekonómia a manažment,\nodvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo.\nPodľa znaleckého posudku Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej\nuniverzity v Nitre č. 5/2011 aj podľa výpovede spracovateľa tohto posudku, znalca Ing. Mezeya, PhD.\ntakýto obchod nemá ekonomický zmysel, lebo cena za jedno euroočko je nižšia ako 4,- € a cena\nstromčeka je 4,- € pri odrode Fuji. Preto suma účtovaná pri predaji jabloňových očiek obžalovaným aj u\nneodborníka (mimo oblasť ovocinárstva) vyvoláva pochybnosť a je aj v pomeroch Slovenskej republiky\nojedinelá a neobvyklá.\nPodľa účtovných dokladov prevzatých z firiem obžalovaného ani v jednej z jeho firiem nedošlo k\nodoberaniu očiek, teda k ich „výrobe“ v niektorej firme obžalovaného. Až na hlavnom pojednávaní sa\nako jedna z významných firiem, ktorá dodávala euroočká špeciál firmám obžalovaného, objavila firma\nN. z Košíc. Treba zdôrazniť, že sa tak stalo vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní na konci\nroka 2012. Až vtedy si obžalovaný spomenul, teda s časovým odstupom približne 5 rokov, že E. K.,\nzastupujúca firmu N. Košice, bola významná dodávateľka euroočiek. Keď obžalovaný podával daňovým\n\nkontrolám vysvetlenia pri miestnych zisťovaniach v rokoch 2008-2010 opakovane v zápisniciach\nuvádzal, že si nevie spomenúť, odkiaľ mal euroočká, neuvádzal ani E. K., ani firmu N. Košice ani inú\nkonkrétnu firmu, hoci išlo o miliónové počty euroočiek a miliónové hodnoty obchodov. Je pritom logické,\nže v rokoch 2008-2010 mal čerstvejšiu pamäťovú stopu na aktuálne prežité udalosti ako po piatich\nrokoch, na konci roka 2012. Zvlášť, keď išlo o opakované miliónové obchody a nie o malé, jednorazové,\nvýznamom a ziskom menšie akcie.\nZároveň nemožno prehliadnuť podobnosť obchodovania s „mŕtvou dušou“, ako v prípade D. K. za K.-U..\nPodľa úmrtného listu oboznámeného na hlavnom pojednávaní, E. K., ktorá mala byť podľa označenia\nobžalovaného významnou dodávateľkou euroočiek zomrela podľa príslušného úmrtného listu už dňa\n26. decembra 2007. Pritom doklady z obchodovania s euroočkami sa začínajú objavovať až za tretí\nštvrťrok 2008, teda trištvrte roka po úmrtí dodávateľky. Teda pokiaľ by aj došlo k „jesennému“ vrúbľovaniu\ntesne pred smrťou E. K., aj pri správnom skladovaní euroočiek, na čo obžalovaný podľa výpovedí o\nstave hangárov však nemal vytvorené podmienky (neustály pohyb osôb, ukradnutá klimatizácia vo I.,\nskladovanie krmiva aj techniky v hangároch), by muselo dôjsť k znehodnoteniu euroočiek a boli by\npredávané prakticky ako trištvrte roka staré. Pritom podľa znalca Ing. Mezeya, PhD. je použiteľnosť\nzimných vrúbľov v praxi približne asi 2 mesiace. Životnosť letných vrúbľov je 24 hodín, maximálne 36\nhodín.\nPreto nemôže ísť o náhodu, ak je D. K. mŕtvy, E. K. je mŕtva, K.-U. nemá sídlo a obchodne neexistuje\nod roku 2006, S. S. vypovedá o fiktívnosti obchodov s euroočkami, maďarská spoločnosť K.-U. Kft.\nvyhotovovala v roku 2008 slovenské výdavkové pokladničné doklady, ktoré zaznamenávajú platby v\nslovenských korunách a v časti „Spolu slovom“ uvádzala sumy v slovenskom jazyku. K uvedenému\nnaviac pristupuje ako neuveriteľné to, že X. K., občan Maďarskej republiky, vo svojej výpovedi tvrdil, že\nfirmu X. (ďalší dodávateľ euročiek) kúpil od obžalovaného S. I. v roku 2007. Firma sa zaoberala najmä\ndrevom a vrúbľami ovocných stromov. Jablčné vrúble mal na predaj obžalovanému ponúknuť práve on a\nobžalovaný ich kúpil. Svedkovi vrúble na odkúpenie ponúkla bližšie neidentifikovaná osoba meno F.. F.\nsa s obžalovaným nestretol, lebo si to tak želal F.. Platba prebehla v hotovosti tak, že peniaze z kufríka S.\nI. odovzdal X. K. a ten F.. Lászlo, K. ako odmenu obdržal asi 1 000 €, cena jedného vrúbľa mala byť asi\n100 Sk (pôvodných korún). Obchod bol riadne zaúčtovaný, avšak jemu boli účtovné doklady odcudzené\nz jeho auta, krádež však na polícii neohlásil. Ďalšie účtovné doklady mal v sídle firmy na adrese X.\nXX, ale aj tieto doklady mu boli odcudzené. Ani túto krádež na polícii neohlásil. Čiže okrem mŕtvych,\nobchodne neaktívnych firiem a bez overiteľného sídla vystupuje vo veci neznámy F. a celý obchod je\nzakončený dvojnásobnou a polícii nenahlásenou krádežou dokladov. Nemožno zároveň prehliadnuť\nvyjadrenie znalca Ing. Mezey, PhD., že cena predávaných euroočiek bola vysoko nadhodnotená oproti\ncertifikovaným euroočkám a podľa znalca celá transakcia potom nemala ekonomický zmysel.\nNa doplnenie možno uviesť protokol Daňového riaditeľstva SR č. I/183/94624/2010/HorJ z 30.08.2010 o\nvýsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly k spoločnosti X., s. r. o., XXX XX X. XX, ktorú zastupoval\nobčan Maďarskej republiky X. K.. Na adrese X. č. XX, v sídle tejto spoločnosti sa v čase miestneho\nzisťovania nachádzal neobývaný, nezariadený rodinný dom bez označenia sídla spoločnosti, pričom\njednotliví dodávatelia energií a služieb uviedli, že spoločnosť X., s. r. o. X. XX nie je odberateľom vody,\nelektriny ani zemného plynu, zakladateľom a disponentom účtu v ČSOB, a. s. je S. I., táto nehnuteľnosť\npatrí spoločnosti J.-SM A. N., s. r. o. I. G. XX, ktorú zastupuje konateľ S. I.. Spoločnosť X., s. r. o. nie\nje platiteľom dane z nehnuteľnosti, nemá na obecnom úrade nahlásené žiadne prevádzkové priestory\na jednotlivé zásielky sa z tejto adresy prevažne vracajú neprevzaté. V rámci inej daňovej kontroly\nobžalovaný S. I. uviedol, že on túto spoločnosť v roku 2009 (predtým s názvom Y. X. SK, s. r. o. ) predal\ndo Maďarska.\nĎalšou dôležitou skutočnosťou v neprospech obžalovaného je to, že obžalovaný mal uvádzať do obehu\nmnožiteľský materiál bez toho, aby bol držiteľom príslušného osvedčenia vydaného ÚKSUP-om. Ak sa\nvrúble odoberajú zo stromov, ktoré nie sú uznané na produkciu vrúbľov, sú porušované ustanovenia\nzákona č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných\nrastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, ako aj ustanovenia vyhlášky\nč. 364/2007 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 12. júla 2007 o vykonávaní\nuznávania a skúšania množiteľského materiálu pestovaných rastlín. Podľa § 6 tejto vyhlášky o vydávaní\n\nosvedčenia a evidencii dodávateľov, materiál môže uvádzať do obehu iba držiteľ osvedčenia od ÚKSUPu.\nPodľa správy Ústredného Kontrolného a Skúšobného Ústavu Poľnohospodárskeho v Bratislave z\n24.01.2011 podľa prílohy č. 5 k nariadeniu vlády č. 199/2005 Z. z. rastliny a rastlinné produkty\njablone (Malus Mill.) musia byť pri presune v rámci EÚ i SR sprevádzané rastlinným pasom. To sa v\nprejednávanej veci nedodržalo.\nKaždý, kto pestuje, vyrába alebo dováža rastliny, rastlinné produkty a iné predmety, alebo prevádzkuje\nspoločný sklad, distribučné stredisko alebo baliareň rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov a\nu koho sa vyžaduje úradná rastlinolekárska kontrola, je povinný podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 8,\n9 a 14 a § 13 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 199/2005 Z. z.) požiadať kontrolný ústav o zápis do registra\nvýrobcov a dovozcov a súčasne môže požiadať o oprávnenie na vydávanie rastlinných pasov, najviac v\nrozsahu činností, na ktoré sa registroval. V takomto prípade rastlinné pasy vydáva a eviduje registrovaná\nosoba. Rastlinné pasy je potrebné uchovávať najmenej po dobu jedného roka a výrobca musí viesť\nevidenciu vydaných rastlinných pasov. Rastlinné pasy sa nevystavujú pri použití očiek v rámci jedného\npodniku na účely vlastného použitia. Obžalovaný neuvádzal, že použil očká na účely vlastného použitia.\nVyššie spomenutej výpovedi svedka X. K. nie je možné veriť ani z ďalšieho dôvodu. Svedok tvrdil, že\neuroočká v počte cca 30 mil. kusov nakupoval od slovenských dodávateľov. Ich názvy však nevedel\nuviesť, hoci ide o vysoké, opakovane nakupované počty euroočiek a teda aj o značnú investíciu, ktorú\nby si mal a mohol každý podnikateľ zapamätať aj z hľadiska jej úspešnosti či neúspešnosti.\nNa overenie tvrdení svedka X. K. boli v priebehu vyšetrovania oslovení všetci podstatní pestovatelia\njabloní a do úvahy prichádzajúci potenciálni dodávatelia euroočiek. Ani jeden z nich nepotvrdil obchod\ns euroočkami so žiadnou zo spoločností obžalovaného S. I. alebo X. K.. Niektoré z oslovených\nobchodných spoločností patria k najväčším pestovateľom jabĺk, pritom vôbec neobchodovali s\nporovnateľným množstvom euroočiek. Pokiaľ dodali jablčné vrúble, tak len v malých množstvách a v\nzásade s vystaveným rastlinným pasom.\nIde o spoločnosti Csicsói Alma, s. r. o. Čičov (výmera jablčného sadu 13,19 ha), Agrotop Topoľníky, a.\ns. (65 ha), Ľ. Šalgovič, Golden Ružindol (12 ha), Ing. I. Šuhaj, Veľký Krtíš (0,92 ha), Poľnohospodár,\na. s. Nové Zámky (56,75 ha), Kraintek, s. r. o. Podhájska (výmeru sadu neuvádza), Ing. P. Konvička,\nDolný Ohaj (10 ha), Juraj Bartoš, Nové Zámky (výmeru sadu neuvádza), Ing. A. Ďurčanský, Mojmírovce\n(0,612 ha), SOŠ vinársko-ovocinárska Modra (0,42 ha), Fructop, s. r. o. Ostratice (190 ha), Pomi, s.\nr. o. Svrčinovec (výmeru sadov neuvádza), Danubius Fruct, s. r. o. Dunajská Lužná (107,43 ha), PD\nČachtice (51,35 ha), PD podielnikov Veľké Uherce (38,08 ha), Bioplant, s. r. o. Ostratice (96 ha), Ondrej\nŤažár, SHR Lefantovce (9,71 ha), Záhradníctvo Ján Šoka - SHR Krakovany (1,20 ha), Adivit, s. r. o. Nitra\n(4,5 ha), M. Duračka, SHR Veselé (0,05 ha), Ing. M. Božík, Báb (8,51 ha), J. Radačovský, SAD-POL\nPodhorany (1 ha), Biodynamic Libichava, s. r. o. (výmeru sadov neuvádza), Ing. P. Horváth - PVOZ SHR\nMostová (17,65 ha), Ing. V. Kompas, Nitra (37,14 ha), PPD Trhové Mýto (výmeru sadov neuvádza), PD\nChtelnica (3,89 ha), Silba, s. r. o. Dubník (32,55 ha), Ing. P. Čagánek Ivánka pri Dunaji (výmeru sadov\nneuvádza), Dolina, s. r. o. Veľká Dolina (30,41 ha), Dan-Farm, s. r. o. Blahová (výsadbu stromov v r. 2010\nlikvidovali), Plantex, s. r. o. Veselé pri Piešťanoch (106,1 ha sadov a 241,53 ha škôlok) - táto spoločnosť je\nregistrovaná v registri množiteľov ÚKSUP Bratislava a zatiaľ ako jediná z vyššie uvedených spoločností\nprodukuje úradne prihlasovaný, evidovaný, kontrolovaný a uznaný množiteľský materiál - vrúble, očká\njabloní, na ktoré vystavuje rastlinné pasy a odovzdáva ich odberateľom, pričom počet uznaných očiek v\njednotlivých rastlinných pasoch predstavoval číslo od 1 200 do 12 000 a počet kusov očiek len od 150\ndo 500. Ani táto spoločnosť však so spoločnosťami obžalovaného S. I. a X. K. neobchodovala.\nRovnako aj ďalšie spoločnosti Agrosun, spol. s r. o. Dunajská Streda (45 ha), Gejza Varga, Kravany\n(17 ha), Ing. J. Medovarský, Trnava (0,6 ha), PD Hrušov (43,84 ha) nepotvrdili obchod s euroočkami so\nžiadnou zo spoločností obžalovaného S. I. alebo X. K..\n\nZaujímavé bolo vyjadrenie pestovateľa Dokoupila z Pruského (0,25 ha sad a 1,5 ha škôlka) v tom,\nže podľa jeho skúsenosti by inkriminované množstvo euroočiek v zmysle dožiadania (t. j. 28,7 mil.\nks) “stačilo pre všetky slovenské ovocné škôlky na cca 50 rokov, alebo by pokrylo ročnú produkciu\nočiek snáď celej EÚ. Preto si myslím, že uvedenými pánmi obchodované očká na žiadnych stromoch\nnenarástli, ale vznikli na faktúrach uvedených spoločností.“\nĎalšími podnikateľskými subjektmi sú Ing. N. zo Sabinova (2,04 ha), Agrofruct, spol. s r. o. Čierna\nVoda (6,5 ha) - táto spoločnosť v roku 2010 vyprodukovala 162.500 ks očiek, z toho 130.730 ks bolo\npoužitých pre vlastnú potrebu a zvyšok, najviac v počte 13.810 ks, bol pre jedného pestovateľa predaný\ns rastlinným pasom, Ing. J., OOŠ Kraľovany (1 ha), Novafruit Nová Ves nad Žitavou, s. r. o. (3,34 ha),\nPDP Veľké Uherce (38,08 ha), Hannibal, s. r. o. Bratislava (20 ha), Biocentrum, s. r. o. Želiezovce (5,74\nha), OVD-OD Dvory Nad Žitavou (155,52 ha), Ing. M. Q., Sereď (sad predaný v máji 2010), Fersico, s.\nr. o. Kravany nad Dunajcom (od r. 2010 sa výrobou ovocia ani produkciou štepov nezaoberajú), Centrum\nrozvoja záhradníctva, s. r. o. Prievidza (5 ha) a E. G., Baloň (0,72 ha).\nNa tomto mieste prvostupňový súd považuje za vhodné uviesť, že na niektorých hospodárskych dvoroch\nfiriem obžalovaného sa určite nachádzali uskladnené ovocné stromčeky určené na výsadbu a aj boli\nvysadené. Takéto konštatovanie má oporu v obsahu výpovede svedkov U., S., O., H., H., E., K., G..\nMožno pripustiť aj existenciu ovocných štepov, ale iba minimálneho množstva. Výpovede svedkov D.,\nM., G., G. a X. sa nezhodujú navzájom, pričom časť z týchto svedkov vypovedá aj o euroočkách,\no ich polievaní a neskoršom vysádzaní. Štepy však určite sadiť nemožno, preto išlo vo výpovediach\nčasti svedkov o sadenice ovocných stromčekov. Dodanie vrúbľov od vyššie spomenutých producentov\npre niektorú z firiem obžalovaného nebolo dokázané, preto nie je možné uvažovať o tom, že by mal\nobžalovaný väčšie množstvá vrúbľov - euroočiek na svojich hospodárskych dvoroch.\nDôkazom svedčiacim proti obžalovanému a teda proti reálnosti obchodov s euroočkami je aj znalecký\nposudok z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo č. 2/2012\npodaný Ing. Gdovinom. Znalec zistil analýzou predložených účtovných dokladov, že stavy zásob\neuroočiek v jednotlivých spoločnostiach nebolo možné objektívne vysledovať, z existujúcich evidencií\nnebolo zistiteľné, v ktorých spoločnostiach boli vytvárané, komu patrili sady, z ktorých bolo reálne možné\npri takýchto vysokých objemoch predmetné euroočká získať a chýbala väzba na kvalifikovanú pracovnú\nsilu spôsobilú pre takéto úkony. Z účtovných dokladov nie je ani zrejmé, či išlo výlučne o jabloňové\neuroočká alebo aj o očká z iných ovocných stromov. Dôležitou skutočnosťou je to, že tento znalec sa so\nspoločnosťou N., s.r.o. Košice pri skúmaní dokladov nestretol.\nZnalec poukázal aj na zistené transakcie medzi spoločnosťami, ktorých konateľom bola tá istá osoba\na z hľadiska rentability obchodov veľmi významnou skutočnosťou je, že suma za sprostredkovanie\npredaja euroočiek sa pohybovala temer v rovnakej výške ako bol objem predaných euroočiek. Čiže\nsprostredkovateľská provízia bola 29-krát vyššia ako bola celková marža z predaja týchto euroočiek, čo\nje z daňového pohľadu neprípustný, daňovo neuznateľný náklad.\nZnalec upozornil aj na slovenské pokladničné doklady vyhotovované v slovenčine maďarskou stranou,\nčo je neobvyklé, pričom išlo o stovky miliónov slovenských korún uhrádzaných v Maďarsku. Znalec\nzdôraznil, že nebolo preukázané, že tovar bol vyexpedovaný a predaný a neboli predložené ani podklady\ntýkajúce sa prepravy tovaru.\nTreba na tomto mieste zdôrazniť podozrivú ľahkosť uzavretia veľkého obchodu so zahraničím, keď\nobžalovaný, taký opatrný pri obchodovaní na Slovensku, keď vo firmách nemal spoločníka, lebo verí\niba sám sebe, lebo sám seba neokradne, ale pri intrakomunitárnych miliónových obchodoch vôbec\nnevie uviesť konkrétne meno osoby zastupujúcu maďarskú stranu, nevie či rokuje s majiteľmi firmy,\nkonateľmi či sprostredkovateľmi, neuvádza, či si vôbec overil firmu, s ktorou uzatváral obchod a\ntotožnosť osôb, s ktorými rokoval, či nejde o podvodníkov, nevypovedal ako si overil pravosť prevzatých\npeňazí, keď na Slovensku obchodoval sám so sebou a „z ruky do ruky“ si vyplácal peniaze z kufríka.\nInak povedané, všetky okolnosti uzavretia obchodu s maďarským partnerom absolútne popierajú\n\nvšetky zaužívané a „bezpečnostné“ kroky obžalovaného praktizované pri obchodovaní na Slovensku,\npričom obžalovaný nijako nevysvetlil, prečo pri miliónových obchodoch s maďarským partnerom svojím\npostupom absolútne poprel svoje obchodné zvyklosti. Jediné aké-také vysvetlenie obžalovaného, že\ntovar dodal do zahraničia a nie je povinný skúmať, čo je s tovarom ďalej v zahraničí je síce pravdivé, ale\nnedokazuje uzavretie obchodu. A vystavenie slovenských účtovných dokladov maďarskou firmou spolu\ns obsahom výpovede svedka S. S. o absolútnej fiktívnosti dodania euroočiek do Maďarska firme, ktorej\nkonateľ je mŕtvy niekoľko rokov pred uzavretím obchodu už len dokresľuje úplne podvodný a fiktívny\ncharakter obchodov s euroočkami.\nV roku 2009 a 2010 sa mal obchod s euroočkami uskutočniť aj medzi spoločnosťami obžalovaného I.-E,\ns. r. o. X., X. a A.-S. s dodávku euroočiek pre spol. Y. SK, s. r. o. X. a konečným odberateľom euroočiek\nmaďarskými spoločnosťami S.-Jó a H.-S., ktorých štatutárnym zástupcom bol v roku 2009 a 2010 S. S..\nSvedok S. S. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obchod medzi jeho spoločnosťami a spoločnosťou\nY. SK obžalovaného S. I. v skutočnosti neprebehol. Boli to obchody len na papieroch -dokladoch, lebo\niba doklady boli reálne vyhotovené. Svedok S. S. z pohľadu prvostupňového súdu vierohodne vysvetlil\nzmenu vo svojich výpovediach, motív svojho konania tak vo vzťahu k fiktívnosti uzavretých obchodov\nako aj vo vzťahu k zmene výpovede. Treba dodať, že pri výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok\npôsobil úprimne, bez snahy krivo obviňovať obžalovaného z niečoho, čo nie je pravda. Presvedčivo a\nlogicky zdôvodnil ním spáchanú trestnú činnosť, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený v inom konaní\npodľa oboznámeného rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok pod sp. zn. PK-1T 13/2012\nz 25. mája 2012.\nSúd preto neuveril tvrdeniu obžalovaného, že svedok S. S. konal účelovo. Obžalovaný síce tvrdil, že\novláda maďarský daňový zákon, lebo má firmy aj v Maďarsku, preto vie, že svedkovi ako obvinenému\nz daňového deliktu za nezaplatenie 5 miliárd forintov, hrozí v Maďarsku uloženie trestu 20-25 rokov a\nsvedok to vie, keď si vymenil právnika. Ten právnik mu poradil, ako sa dá z tejto sadzby ujsť, takže\nmu poradil aj to, že netreba priznať legálnosť tovaru. Preto podľa názoru obžalovaného svedok S. S.\nzmenil svoju výpoveď. Z trestného spisu je podľa obžalovaného známe, že svedok uzavrel dohodu s\nprokurátorom, kde dostal 5 rokov na slovenskej strane s tým, že mu bolo sľúbené, že bude na výkon\ntrestu dodaný do Maďarska, tak je jeho výpoveď účelová, lebo si svedok ušetril 20 rokov väzenia a podľa\nskutočností bol tovar speňažený na čiernom trhu bez faktúr a tým pádom svedok neodviedol z toho daň.\nTvrdenia obžalovaného o nákupe euroočiek od slovenskej firmy N. Košice nepotvrdil ani svedok Mgr.\nI., ktorý robil účtovníctvo pre spoločnosti obžalovaného. Tento svedok nepozná firmu N., v súvislosti s\núčtovaním euroočiek pre spoločnosti obžalovaného sa názov takejto firmy nevyskytol.\nV súvislosti so zmienkou obžalovaného o speňažení tovaru na čiernom trhu považuje prvostupňový súd\nza potrebné uviesť, že obžalovaný vždy našiel vysvetlenie, aby interpretoval dôkazy svedčiace proti\nnemu vo svoj prospech, účelovo preformulovával výpovede svedkov svedčiacich proti nemu a znalcov\na čo je tiež významné, nikdy pre svoje tvrdenia nepredkladal podporne dôkazy. Teda na konanie svedka\nS. S. obžalovaný reagoval tak, že tovar skončil speňažený na čiernom trhu, ale neuviedol nič konkrétne,\nteda kde na čiernom trhu, za akú sumu, ktoré osoby sa na tom mali podieľať ani ďalšie údaje k tomu\nneuviedol. Keď vypovedal znalec k vrúbľom - euroočkám, vtedy obžalovaný už o čiernom trhu nehovoril\nnič, ale vedel, že euroočká skončili v Číne, v Indii, znovu však bez uvedenia čo len jediného dôkazu a\nbez uvedenia pôvodu odkiaľ takúto informáciu má.\nK lykožrútom:\nVo veci bolo podané odborné vyjadrenie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene z\n21.02.2012. Z množstva 4.829,55 m3 dovezeného dreva (podľa údajov v trestnom spise) mohlo vylietať\nv priemere len okolo 120 - 140 miliónov lykožrútov, avšak v žiadnom prípade nie v zimných mesiacoch\nnovember až február. Obdobie liahnutia lykožrútov spadá v podmienkach Slovenska do troch hlavných\n\nobdobí - máj (lykožrúty 1. generácie), júl (lykožrúty 2. generácie), prípadne v teplých rokoch september\n(lykožrúty 3. generácie), pričom môže byť časovo posunuté až o jeden mesiac v závislosti od nadmorskej\nvýšky, priebehu počasia a teplotných pomerov. Po vyliahnutí ostáva lykožrút pod kôrou len po dobu\npribližne 1 - 2 týždňov a potom sa vyrojí. Počas zimy sa lykožrúty neliahnu, ak však na jeseň nevyleteli\n(napr. z dôvodu nepriaznivého počasia), môžu prezimovať pod kôrou a vyletieť až na jar, keď teplota\npočas niekoľkých dní dosiahne aspoň 17 °C.\nAni po odkôrnení nie je ľahké zhrnúť lykožrútov z kôry na lopatku, pretože väčšina chrobákov je\nzavŕtaná v chodbičkách v kôre a voľne nepobehujú. Išlo by o veľmi prácny a časovo náročný spôsob\nzberu chrobákov a prakticky ťažko predstaviteľný. Navyše lykožrút sa pod kôrou nevyskytuje vo veľkej\npočetnosti, na 1 dm2 kôry sa nachádza v priemere len 3 - 10 lykožrútov v závislosti od stupňa obsadenia\nkmeňa. Ako klasické lapáky v žiadnom prípade nemožno využiť narezané kotúče z kmeňov s dĺžkou\n10 cm a hrúbkou 25 - 45 cm, ako to uvádza obvžalovaný. Lykožrúta smrekového lákajú chemické látky\nuvoľňované vädnutím lyka, teda spodnej časti kôry, nie sú lákané „vôňou čerstvého dreva.“ Lykožrút\nsmrekový preto vždy nalieta na kôru, nie na rezné plochy dreva. V uvedenom prípade by teda lykožrút\nmohol nalietať len na kôru o obvode narezaných kotúčov (aj to je málo pravdepodobné vzhľadom na\ndĺžku kotúčov len 10 cm), nie na reznú plochu kotúčov, odkiaľ by sa potom zbieral podľa vyjadrenia\nobžalovaného. Lákacia schopnosť týchto „lapákov“ pre lykožrúta smrekového je veľmi nízka.\nNavyše lykožrút smrekový po vylietaní z kôry nenalieta hneď na vhodný materiál. Väčšina vylietaných\nchrobákov najprv prelieta na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov až kilometrov (až do spotrebovania\ntzv. tukového telieska v tele - správanie zabezpečujúce rozptyl populácie lykožrútov v prírode) a až\npotom nalieta na vhodný materiál.\nPodľa STN 48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách\nsa odchyt lykožrúta realizuje tromi spôsobmi:\n1) pomocou feromónových lapačov (špeciálne technické zariadenia rôzneho tvaru s feromónovým\nodparníkom na lákanie lykožrúta smrekového a odchytovou nádobou, kde sa odchytené lykožrúty\nzhromažďujú)\n2) klasickými lapákmi (spílený a odvetvený čerstvý kmeň smreka, na ktorý nalietavajú lykožrúty následne sa po určitej dobe takýto kmeň odkôrňuje alebo chemicky asanuje vhodným insekticídom, aby\nz neho lykožrúty nevylietli do porastu)\n3) otrávenými lapákmi (čerstvé jednometrové polená z kmeňa smreka celopovrchovo postriekané\nvhodným insekticídom, postavené do trojnožky so zaveseným feromónovým odparníkom na zvýšenie\nlákacej schopnosti).\nVo všetkých prípadoch sa odchyt vykonáva zásadne vo vegetačnom období v čase rojenia lykožrútov,\nt. j. od apríla do septembra.\nAko dôkazne neudržateľné treba vyhodnotiť vyjadrenie obžalovaného o počte lykožrútov, ktoré mal\npriamo na skládke guľatiny, ktorej bolo spolu okolo 48.000 m3. Podľa fotodokumentácie uskladnenej\ndrevnej hmoty na skladoch spoločnosti obžalovaného, konkrétne podľa viditeľných makroskopických\nznakov na fotodokumentácii (opad kôry, stupeň hnilobnosti na čelách kmeňov a pod.) je guľatina stará\nnajmenej 2 - 3 roky.\nNemôže potom obžalovaný tak, ako to urobil na hlavnom pojednávaní pomocou kalkulačky vykonať\njednoduchý matematický úkon, ktorým je vynásobenie počtu metrov kubických guľatiny s maximálnym\npočtom výskytu jedincov lykožrúta v metri kubickom ( z 1 m3 môže vyletieť cca 25 000 chrobákov pri\nplnej obsadenosti čo nebýva pravidlom ani v čase kalamity!) ktorý údaj ako teoretický uviedol svedok\nIng. H., lebo tak to v prírode nefunguje ako svedok uviedol.\n\nAk bolo drevo privezené na sklad v takom stave, aký je zachytený na fotodokumentácii (t. j. vo väčšine\nprípadov bez kôry, o čom by svedčila neprítomnosť opadanej kôry na záberoch), lykožrút smrekový sa\ntam určite nenachádzal.\nPodľa odborného vyjadrenia Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica z\n09.01.2012 na základe doloženej fotodokumentácie na skladoch dreva spoločnosti obžalovaného podľa\nvizuálneho posúdenia ide vo väčšine o starú a už neatraktívnu drevnú hmotu pre rozmnožovanie a\nsamotný vývoj lykožrúta smrekového. Značná časť nafotenej drevenej hmoty na hromadách bola bez\nkôry, čo znamená, že na takomto dreve nie je už možné, aby sa lykožrút smrekový rozmnožil, uskutočnil\nvšetky štádiá vývoja. Na fotografiách je zreteľne vidieť pozdĺžne a priečne vysušené trhliny v dreve, a\ntým aj kôra spolu s lykom sú neatraktívne pre lykožrúta smrekového. Je to stará, už opustená (vyletená)\ndrevná hmotu od podkôrneho hmyzu. Aj v takejto drevnej hmote sa síce môže nachádzať lykožrút\nsmrekový, ale len v tej časti, kde je kôra a aj to len v úplne malom množstve.\nNárodné lesnícke centrum - National Forest Centre - Lesnícky výskumný ústav Zvolen - Stredisko\nlesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica (ďalej len NLC) podal spolu 6 odborných vyjadrení, a\nto dňa 01.02., 18.03., 31.08., 18.10.2011, 07.01. a 05.06.2012. Okrem iného uviedlo, že kvalifikovaný\nodhad počtu odchytených chrobákov v smrekových lesoch na celom Slovensku je podľa NLC za rok\n2008 počet 1,4 mld. ks, za rok 2009 1,9 mld. ks a za rok 2010 viac ako 900 mil. ks.\nPodľa NLC na hromadný odchyt lykožrúta smrekového sa používajú feromónové lapače, z ktorých sa\nlykožrút vyberá v pravidelných intervaloch (7 - 14 dní, podľa intenzity rojenia). Pri jednom odbere v júli\nmôže byť v jednom lapači za 14 dní odchytených aj 25 tis. chrobákov. Najpočetnejšie odchyty sú v júni\na júli. Druhou metódou sú lapáky, tu sa však jedince lykožrúta neodchytávajú fyzicky, ale kôra lapáka,\nkde je lykožrút prítomný a založil následnú generáciu sa buď ošetrí chemicky alebo odkôrni a spáli. Iné\nspôsoby odchytu lykožrúta smrekového sa na Slovensku nepoužívajú.\nZber lykožrúta smrekového spôsobom, že z odpíleného stromu sa jedince vytriasajú, ako to uviedol\nobžalovaný je nepredstaviteľný a podľa NLC nerealizovateľný. Iným mechanickým spôsobom sa dá\nzískavať lykožrút po odkôrnení kôry len ručne, napr. pomocou pinzety alebo spomínaným „vytriasaním“,\nale len z odkôrnených častí kôry z vnútornej strany, kde sa lykožrúty vyvíjajú a dokončujú zrelostný\nžer, avšak niektoré jedince sú aj tak zavŕtané v kôre (tie by sa získali len prácnym rozlamovaním kôry).\nChrobáky žijú v kôre krátku dobu a sú dobrými letcami. Preletia až 8 km vzdialenosť. Takže ak ich živých\nniekto vytrasie, odletia, aby sa skryli. Keď sa odkôrňuje v lete, čo ide ľahko, chrobáky po odkrytí kôry\nsú aktívne a odlietavajú alebo sa zavrtávajú do kôry. Potom kôru treba prelámať, aby z nej vypadali\nchrobáky, ktoré padajú do drviny z kôry pod rukami. Preto NLC zastáva názor, že ak by boli chrobáky\nzískavané z kôry, boli by vo vzorkách aj kúsky kôry. Chrobáky v zime po namáhavejšom odkôrnení\nneodletia tak rýchlo alebo vôbec (vyzerajú ako mŕtve), avšak v zime sa kvôli menšiemu obsahu vody v\nlyku už oddelená kôra ľahšie láme a drví.\nNárodné Lesnícke centrum Banská Štiavnica preskúmalo predložených 7 vedier s lykožrútom po\nprehliadke nebytových priestorov v obchodných spoločnostiach obžalovaného, s ktorými obžalovaný\nmal obchodovať a kŕmiť. Z následne vypracovaného odborného vyjadrenia NLC z 18.03.2011 okrem\niného vyplynulo, že chrobáky vo vzorkách boli zdeterminované do druhu ako lykožrút smrekový (Ips\ntypographus). Všetky chrobáky boli dospelé, neboli zistené štádiá vajíčka, lariev, kukiel a ani mladých,\ntzv. žltých chrobákov. Vo vzorkách neboli zvyšky kôry. Takto druhovo a vekovo homogénna vzorka\nchrobákov mohla byť získaná len z feromónových lapačov, v ktorých je uložený druhovo špecifický\nferomón, ktorý láka len 1 druh chrobákov v dospelom vývojovom štádiu. Chrobáky získané z kôry by\nboli druhovo rôzne (aj lykožrút smrečinový, lykožrút lesklý) a to nielen v rámci rodu lykožrút, ale ja zo\nskupiny fúzačov, krasoňov atď. Taktiež by sa vyskytovali v rôznom vývojovom štádiu.\nV prejednávanej veci bol dňa 31.05.2012 vykonaný vyšetrovací pokus za prítomnosti obžalovaného a\nzástupcov ŠL TANAPu Ing. M. a NLC Ing. H., PhD. Obžalovaný počas pokusu demonštroval svoje tri\nspôsoby odchytu - zberu lykožrúta.\n\nPrvý spôsob bol obíjanie kmeňov vykladaných z áut, počas ktorého opadávala kôra a z opadanej\nkôry metličkou a lopatkou jeho pracovníci zhŕňali chrobáky lykožrúta smrekového do vedier, ktoré sa\nuzatvárali.\nDruhý spôsob bol zložený z narezania zdravého kmeňa s priemerom cca 20 - 40 cm na cca 10 cm\ndlhé klátiky, ich následného poukladania do tzv. pyramídy pozostávajúcej z 3 klátikov okolo celej gelby\nkmeňov na sklade. Pod vrchný klátik sa mohli, ale aj nemuseli, ukladať feromónové odparníky pre\nzvýšenie atraktivity týchto klátikov. Klátiky boli dočista vyzametané od pilín a nečistôt. Približne po 30\ndňoch sa klátiky vymieňali za čerstvé. Chrobáky následne prilietavali na povrch klátikov a metličkou sa\nzametali do vedier.\nTretí spôsob znázornil pripojenie 1 m dlhého klátu vyrezaného z čerstvého nepoškodeného (alebo aj\nstaršieho) kmeňa s priemerom 20 - 40 cm ku napr. betónovému elektrickému stĺpu drôtom alebo šnúrkou.\nKu kmeňu bol pripojený (klincom pribitý) vinársky lievik a pod lievikom bola zberná nádoba (zatvárateľné\nvedro). Na vrchnú časť klátu sa ukladal 10 cm dlhý klátik, ktorý bol pripravený v predošlej metóde\na slúžil na lákanie chrobákov. Na tento 1 m dlhý klát sa ešte pripol feromónový odparník. Chrobáky\nmali prilietavať na kmeň kvôli atraktívnemu buď 2 m klátu alebo 10 cm klátiku, alebo feromónovému\nodparníku. Chrobáky buď priamo padali do lievika, lebo na jeho okraji bol feromón alebo sadali na reznú\nplochu klátika a boli zhŕňané do lievika a prepadávali do vedra.\nOdborné vyjadrenie NLC z 05.06.2012 uvádza, že žiadnym z týchto spôsobov nebolo možné zberať\nchrobáky, pričom v závere tohto odborného vyjadrenia je doslovne uvedené:\n„Treba poznamenať, že metódy boja s podkôrnym hmyzom sa vyvíjajú už aspoň od polovice 19. storočia.\nFeromónové lapače prišli do praxe v polovici 70. rokov 20. storočia a stále sa vylepšujú. Metódy sa\nvyvíjajú v celej Európe a Severnej Amerike, ale aj v iných častiach sveta. Predložené metódy masívneho\nodchytu lykožrúta smrekového S. I. sú výsmechom lesníctvu a lesníckej vede. Žiadna z uvedených\nmetód nemá teoretické predpoklady zabezpečiť chrobáky z drevnej hmoty uloženej na sklade dreva vo\nSv. S.. Pri pokuse v tento deň od 09.00 do 13.00 sa podarilo odchytiť 2 kusy chrobákov!“\nNapokon treba poukázať aj na Odborné stanovisko Štátnych lesov Tatranského národného parku\nTatranská Lomnica z 11.06.2012 vypracované k vyšetrovaciemu pokusu o zbere lykožrúta konaného\ndňa 31.05.2012. Uvádza, že pre účely potvrdenia prítomnosti lykožrúta smrekového sa v zmysle STN\n48 2711 vykonalo zisťovanie jeho početnosti na 1 dm2 oddelenej kôry z dopravenej drevnej hmoty,\nktorá ako vzorka zodpovedala požiadavkám pokusu. Na oddelenej časti kôry sa vyskytovali tri obsadené\nzávrty s prítomnosťou lykožrúta smrekového, čo v zmysle STN 48 2711 je „silný stupeň napadnutia“\ndrevnej hmoty. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný obvinený S. I., že ide o silne naletenú (obsadenú)\ndrevnú hmotu.\nVšetky vyššie uvedené hodnotenia zberu lykožrúta obžalovaným sú hodnotenia odborníkov, exaktne\nzískané a každoročne preverované v praxi a založené na dlhoročných vedeckých metódach. Na ich\nnerešpektovanie, či dokonca vyvrátenie nestačí jednoduché konštatovanie obžalovaného, že „oni sa\nzaoberajú likvidáciou lykožrúta a ja sa zaoberám jeho zberom a obchodom.“ Zvlášť preto nie, lebo\nobžalovaný nedokázal doložiť nič konkrétne, preukazné, ako mu to vytýkal či už znalecký posudok Ing.\nGdovina alebo zistenia kontrolórov Daňového riaditeľstva SR.\nPodľa názoru prvostupňového súdu je viac ako pozoruhodné, že obžalovaný tvrdí, že má svoje postupy\nzberu lykožrúta, čo samozrejme môže mať, zároveň sa však snaží deklarovať, že tie jeho spôsoby\nzberu sú podstatne úspešnejšie ako spôsoby likvidácie lykožrúta Štátnymi lesmi, ale nikdy obžalovaný\nneuviedol, že tento spôsob zberu si dal alebo chce dať patentovať ako svoje know-how, keď zároveň\nuviedol, že jeho spôsoby zberu keby vedeli Štátne lesy, tak mu to „vyfúknu“. Tiež je zaujímavé, že\nobžalovaný poukázal na obsah novinového článku, kde mu predstaviteľ Štátnych lesov mal ponúknuť\nvyzbieranie lykožrútov lesoch SR, pritom sa opakovane snažil dokázať, že s niekoľkými pracovníkmi\n\ndokázal nazbierať oveľa efektívnejšie ako Štátne lesy lykožrúta, ale nikdy neponúkol Štátnym lesom\noficiálnu ponuku na efektívnejší zber lykožrúta oproti prostriedkom, ktoré Štátne lesy dostávajú zo\nštátneho rozpočtu. Uvedené treba vyhodnotiť tak, že obžalovaný v skutočnosti nemá efektívne metódy\nzberu lykožrúta a už vôbec nie v množstvách, ktoré deklaroval ako nazbierané v účtovných dokladoch.\nNa tomto mieste prvostupňový súd považuje za vhodné poukázať aj na dôkaz predložený obžalovaným\nna hlavnom pojednávaní - správu TASR z 5. augusta 2012: Na Orave nazbieralo 1539 ľudí takmer\n154.000 lykožrútov (zv. č.91, č.l.2253). Tento dôkaz predložený obžalovaným v snahe podporiť jeho\ntvrdenia k fungovaniu zberu lykožrúta v množstvách tvrdených obžalovaným vo svojej podstate svedči\npodľa názoru súdu proti obžalovanému.\nZ obsahu správy je zrejmé, že 1539 ľudí nazbieralo od 3.8.2012 od rána do 5.8.2012 153.900 lykožrútov.\nKeďže išlo o pokus o ustanovujúci rekord, je dôvodné sa domnievať, že boli pre to vytvorené aj\nzodpovedajúce, maximálne priaznivé podmienky. Podľa slov riaditeľa pretekov, úlohou bolo premiestniť\nlykožrúta smrekového z lapača alebo z napadnutého stromu. Podľa slov Igora Svítoka zo spoločnosti\nSlovenské rekordy „Šlo to pomalšie, ako sme si mysleli, je to dosť náročné.“ Zároveň treba poukázať na\nmnožstvo zberačov- až 1539 osôb sústredených na pripravené miesto, na vopred pripravené podmienky\npre zber lykožrúta a to všetko so snahou vytvoriť rekord a napriek tomu všetkému výsledok bol ten, že\nv prepočte jeden zberač nazbieral iba 100 lykožrútov za dva a pol dňa. Zostáva preto stále záhadou,\nako obžalovaný dokázal v krátkom časovom úseku s O. H., niekoľkými brigádnikmi z Maďarska a bližšie\nneuvedeným počtom osôb s metličkami a lopatkami nazbierať stomiliónové počty lykožrúta, alebo inak\npovedané, obžalovaný ním tvrdené množstvo lykožrútov v účtovných dokladoch nikdy nenazbieral, tieto\npočty iba vymyslel a vedrá s „čistým“, jednodruhovým lykožrútom s najväčšou pravdepodobnosťou\nmohol získať od nejakého známeho lesníka, aby ich mohol použiť ako dôkaz.\nAko na ďalší podporný dôkaz proti tvrdeniam obžalovaného o predaji lykožrúta a o následnom kŕmení\nbažantov lykožrútom treba poukázať na odborné vyjadrenie Štátneho veterinárneho a potravinového\nústavu Bratislava zo 17.06.2011. Predmetné vyjadrenie potvrdilo, že lykožrúta smrekového alebo iný\ndruh lykožrúta nie je možné používať ako samostatné krmivo pre bažanty, pretože nespĺňa ukazovatele\ndietetickej kvality podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 438/2006 Z. z. z 21. júna 2006 o\nnežiaducich látkach v krmive a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív, Príloha č. 3,\nČasť B Ukazovatele dietetickej kvality krmiva v ukazovateľoch:\nČíslo kyslosti tuku v mg KOH/g tuku krmiva, kde je u kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu uvedená\nnajvyššia prípustná hodnota 50 mg KOH/g tuku krmiva a u KZ (kŕmna zmes) pre bažanty 60 mg KOH/\ng tuku krmiva. Zistená hodnota skúmanej vzorky zaistenej u obžalovaného bola 134,6 KOH/g tuku\n(lykožrúta).\nAmoniak (NH3) v mg/kg krmiva, kde je u kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu okrem rybej múčky\nuvedená najvyššia prípustná hodnota 1 000 mg/kg krmiva a u rybej a krvnej múčky 3 000 mg/kg krmiva.\nPre kŕmne zmesi je najvyššia prípustná hodnota 300 mg/kg krmiva. Zistená hodnota bola 12 480 m/\nkg (lykožrúta).\nPodľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 439/2006 Z. z. z 21. júna 2006 o kŕmnych surovinách\n§ 2 písm. p) je nevyhovujúcim krmivom krmivo, v ktorom sa odberom vzorky podľa úradného postupu\nodberu a následným rozborom podľa úradných metód skúšania krmiva alebo schválených metód\nskúšania krmiva zistí väčšia odchýlka, ako je hodnota tolerancie, alebo sa zistia iné nedodržania platných\npredpisov - viď. nedodržanie ukazovateľov dietetickej kvality v analytickom znaku číslo kyslosti tuku v mg\nKOH/g tuku krmiva a amoniak (NH3) v mg/kg krmiva. Podľa § 3 Požiadavky na kŕmne suroviny, odseku\n(2) na trh nemožno uvádzať kŕmne suroviny, ktoré sú podľa písm. e) rizikové pre zdravie ľudí, zdravie\nzvierat a životné prostredie a písm. f) nevhodné na predaj z kvalitatívneho hľadiska - viď. nedodržanie\nukazovateľov dietetickej kvality v analytickom znaku číslo kyslosti tuku v mg KOH/g tuku krmiva a\namoniak (NH3) v mg/kg krmiva.\n\nV zmysle Prílohy č. 1 tohto nariadenia sú v bodoch 12. a 13. definované všeobecné požiadavky na kŕmne\nsuroviny živočíšneho pôvodu, pričom bod 12.1. a 13.1. uvádza, že kŕmne suroviny živočíšneho pôvodu\nnesmú mať pachy hnilobné, rozkladné, zatuchnuté, žlklé, spálené alebo iné atypické.\nPritom predložená vzorka mala nepríjemný, intenzívne amoniakálny pach, a preto nespĺňa požiadavky\nna senzorické vlastnosti kŕmnych surovín. Dlhodobé kŕmenie krmivom s vysokým obsahom amoniaku\nmôže spôsobovať degeneráciu pečene, edém pľúc a hemorágie na epikarde a endokarde. Vzhľadom\nna uvedené nie je možné lykožrúta použiť ako doplnkové krmivo pre bažanty.\nAj v prípade týchto vyššie uvedených údajov ide opäť o exaktné údaje odborníkov v danej oblasti,\npreverené praxou ale neustále overované aj výskumom. Preto ani v tomto prípade nemožno vedecké,\noverené a zaužívané postupy spochybniť iba jednoduchým vyhlásením, že „bažanty to jedli“.\nSúd pripúšťa, že to bažanty mohli konzumovať v istom množstve, ale mohlo to byť spôsobené napr.\naj hladom, ak o nich nebolo riadne postarané a potom hromadne hynuli, ktorý úhyn konštatovala časť\nsvedkov aj keď veľmi neochotne, lebo tak vlastne vypovedali proti svojmu zamestnávateľovi, proti\nobžalovanému.\nZ pohľadu súdu rovnako ako z pohľadu daňových kontrolórov však išlo najmä o extrémne neekonomické\nkrmivo, ako to vyplýva priamo z výpovede svedkyne Ing. D. I.. Táto svedkyňa ako kontrolórka daňového\núradu porovnávala cenu lykožrúta, za akú ho predával obžalovaný s cenou zlata a najdrahšieho kaviáru\nz dôvodu, že sa je cena lykožrúta javila ako vysoká. Overením cien zistila, že jednotkové množstvo\nlykožrúta bolo drahšie ako jednotkové množstvo najdrahšieho kaviáru aj ako zlata. Veľmi výstižne preto\nmenovaná svedkyňa reagovala, že obžalovaný mohol kŕmiť bažantov rovno kaviárom. Aj pre uvedené\nexaktné zistenie svedkyne treba hodnotiť obchodovanie obžalovaného ako ekonomicky absolútne\nneefektívne a tým aj fiktívne a takýto spôsob obchodovania obžalovaným bol vyvolaný obrovskou\nstratou spoločností patriacich obžalovanému a jednoznačne smerovali buď k získaniu odpočtu DPH\nalebo k uplatneniu a vyplateniu nadmerného odpočtu DPH. Že nejde iba o teoretické uvažovanie súdu\nsvedčí obrovská suma vyplatených nadmerných odpočtov DPH, ktorá bude uvedená v ďalšej časti tohto\nodôvodnenia, pričom však bola daňovými orgánmi, ale aj znalcom z odboru Ekonómia a manažment,\nodvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo bolo objektívne zistené a konštatované, že spoločnosti\nobžalovaného boli dlhodobo v strate.\nVo veci boli ako dôkaz zabezpečené aj vyjadrenia dôležitých výrobcov a predajcov feromónových\nvložiek. Lesvita, s. r. o. Makov, Unichem, spol. s r. o. Banská Bystrica, Agrofert Holding, a. s. Bratislava,\nMartin Novotný - Forestrynet Banská Štiavnica, Lesnícke náradie Grube Kováčová, Los-Agro, s. r. o.\nSpišská Nová Ves, Fytofarm, s. r. o. Bratislava a Chemina, s. r. o. Handlová. Všetky zhodne uviedli, že\nneobchodovali so žiadnou zo spoločností obžalovaného S. I..\nČasťou dôkazov usvedčujúcich obžalovaného z toho, že obchody neboli reálne ako to opakovane\ntvrdil obžalovaný, ale v prípade euroočiek a lykožrúta fiktívne, čím došlo k spáchaniu prejednávanej\ntrestnej činnosti, sú aj kontrolné zistenia daňových úradov vo firmách obžalovaného. Obžalovaný sa\nsíce odvoláva tiež na zistenia daňových orgánov pri kontrolách, výsledkom ktorých bola „daňová\npovinnosť nula“ jeho firiem, ale ako to vysvetlil aj svedok Ing. A. vo svojej výpovedi, daňovú kontrolu\nje možné vykonať aj opakovane. Preto prvostupňový súd považuje za potrebné vo svojom rozhodnutí\nuviesť a prevziať aspoň časť zistení z kontrolnej činnosti daňových orgánov. Prvostupňový súd iba\npríkladmo uvedie niektoré dokumenty daňových orgánov, pretože tieto zistenia sa „chronicky“ opakovali\nv desiatkach protokolov a zápisníc o ústnom pojednávaní a tiež sa v predmetných dokumentoch\nobjavovali odborné vyjadrenia už uvedené v tomto odôvodnení (Národné lesnícke centrum, ÚKSUP).\nProtokol DÚ Kráľovský Chlmec o výsledku zistenia z daňovej kontroly číslo I/183/12493-7000/2010/\nHorJ z 26.01.2010 (zv. č. 10.11.1, č. l. 4270 a nasl. ku skutku č. 1) uvádza, že podľa zistení daňových\norgánov po deklarovanom nákupe 5.762.689 ks jabloňových očiek odrody FUJI spoločnosťou G., s.\nr. o. obžalovaného S. I. od ďalšej spoločnosti obžalovaného S. I. N. Y.,\ns. r. o. a deklarované\n\nintrakomunitárne dodanie do Maďarska firme K.-U. Kft. nebolo zrealizované i napriek tvrdeniu S.\nI. v Zápisnici o ústnom pojednávaní číslo I/182/12539-123225/2009/Kaná z 11.11.2009 spísanej s\nkonateľom N. Y., s. r. o. (dodávateľ euroočiek pre G., s. r. o.) S. I. v súvislosti s výkonom kontroly dane z\npríjmov právnických osôb za rok 2008, podľa ktorého „Konečným odberateľom je spoločnosť K.-U. Kft.\nz Maďarska. Neviem kto je majiteľom uvedenej spoločnosti. Ale máme zmluvu, aj preklad. Rokovania\nsa uskutočnili na Slovensku. Faktúra č. 30092008/S bola uhradená v hotovosti. Odberateľ z Maďarska\nzaplatil v hotovosti v slovenských korunách.“\nZamestnanci správcu dane konštatujú, že zdaniteľné obchody v tuzemsku, ako aj intrakomunitárne\ndodanie tovaru do Maďarska nebolo reálne uskutočnené, boli vyhotovované faktúry za tovar fiktívnej\nhodnoty a fiktívneho množstva. Daňový subjekt si v daňovom priznaní neoprávnene odpočítal daň.\nVýznamnou skutočnosťou, že účtovné evidencie nie sú preukazné a dôveryhodné je vykazovanie\nzáporných zostatkov v pokladniach,:\n- spoločnosť M., s. r. o., ktorá vykazuje v pokladni k 31.07.2009 stav -5,117.285,02 € a k 31.08.2010\nstav -5,366.837,52 €\n- spoločnosť A.-S., s. r. o, ktorá vykazuje v pokladni k 31.03.2010 stav -27.823,21€ a k 30.06.2010 stav\n-2,454.861,63 €\n- spoločnosť Z., s. r. o., ktorá vykazuje v pokladni k 30.09.2010 stav\n\n-162.479,95 €.\n\nZáporné hodnoty v pokladni nie sú možné, keďže spoločnosť nemohla realizovať úhrady ak nemala k\ndispozícii finančné prostriedky. Takáto skutočnosť poukazuje na to, že nie za všetkými pokladničnými\ndokladmi boli reálne platby.\nZ výpovedí pracovníkov Daňového riaditeľstva SR a aj z listín zaslaných daňovými úradmi vyplynulo,\nže obžalovaný S. I. v daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty prevažne deklaruje ako výsledný\nvzťah k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Počas výkonu daňových kontrol a z finančnej analýzy\nbolo zistené, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach, neopustil sklady spoločnosti, tovar zmenil iba\nvlastníka a to tak, že z jednej spoločnosti, kde bol konateľom S. I. sa papierovo presunul do ďalšej\nspoločnosti, kde bol opäť konateľom.\nZ finančnej analýzy DR SR je preukázané, že spoločnostiam, v ktorých je majiteľom a konateľom S.\nI., bolo od roku 2007 až do 12 mesiaca roku 2010 vyplatených zo štátneho rozpočtu 986 miliónov\npôvodných Sk prostredníctvom nadmerných odpočtov.\nNa dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva si v reťazci spoločností, v ktorých bol S. I.\nako konateľ spoločnosti G., s. r. o. si podľa zistení daňového úradu vytvoril podmienky na neoprávnené\nodpočítanie dane z tovarov a služieb ako platiteľ tým, že predstieral ekonomickú podstatu podnikania.\nToto predstieranie je zrejmé aj z toho, že:\n- S. I. bol konateľom dodávateľských ako aj odberateľských spoločností, teda tovar „predával sám sebe“,\na „kupoval sám pre seba“,\n- S. I. bol konateľom, alebo splnomocneným zástupcom dodávateľských aj odberateľských spoločností,\nteda tovar „predával sám sebe“, a „kupoval sám pre seba“,\n- dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami, v ktorých bol konateľom uzatváral „sám\nso sebou ústne“,\n- platbu za tovar, ktorá prebiehala vždy v hotovosti „platil sám sebe“, pričom systém platieb v hotovosti\nje podľa jeho tvrdení jeho obchodným tajomstvom,\n\n- tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, neopustil sklady spoločnosti, podľa jeho tvrdení zmenil iba\nvlastníka - z jednej spoločnosti, kde bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom S. I. prešiel do\nďalšej spoločnosti, kde bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom S. I.,\n- konateľ spoločnosti nedoložil zamestnancom správcu dane relevantné dôkazy o tom, že sa obchod\ndeklarovaný faktúrami uskutočnil, že tovar reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým\naj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník,\n- neexistujú žiadne doklady o preprave tovaru,\n- v účtovníctve nie sú zaevidované, a ako je zrejmé z podaného daňového priznania na dani z príjmov\nprávnickej osoby, ani zúčtované žiadne režijné náklady za dodávky elektrickej energie, vodné, stočné,\nspotreba ostatných neskladovateľných dodávok, mimo spotreby PHM za celý rok 2008 vo výške 8.000,Sk (265,55 €), pričom S. I. sám v zápisniciach o ústnom pojednávaní deklaruje spoločnosť ako výrobnú\nspoločnosť v oblasti výroby drevených plotov, výroby drevených bedničiek a bední,\n- spoločnosť G., s. r. o. nemala žiadnych vlastných zamestnancov, i keď konateľ spoločnosti deklaruje\nfaktúry za vykonané práce, ktoré mu mala vykonávať jeho vlastná spoločnosť, neúčtuje v súvislosti\ns vlastnou výrobou súvisiace výkony (z kontrolovaných len spoločnosť Z., s. r. o. v roku 2008 podľa\nHlásenia o závislej činnosti a funkčných požitkov zamestnávala 132 zamestnancov, pričom v podaných\ndaňových priznaniach deklarovala vlastnú činnosť),\n- spoločnosť G., s. r. o. nemala žiaden hmotný investičný majetok ani dopravné prostriedky, či už vlastné\nalebo prenajaté, zaúčtované v účtovníctve spoločnosti,\n- spoločnosť G., s. r. o. deklarovala intrakomunitárne dodanie maďarskej spoločnosti, v ktorej jeden z\nkonateľov nemá o činnosti spoločnosti žiadne poznatky a druhý konateľ, ktorý mal obchody realizovať,\nzomrel skôr ako mala byť jeho spoločnosť K.-U. Kft. založená (o 6 rokov skôr), teda aj skôr ako mala byť\npodľa slov S. I. jeho spoločnosť odberateľom Euro hranolov a Euro očiek (tvrdenia konateľa spoločnosti\nG., s. r. o. boli v tomto prípade vyvrátené v rámci medzinárodnej výmeny informácií, keďže spoločnosť\nK.-U. Kft. reálne nepodnikala, nemohla uskutočňovať ani prepravu, posledné daňové priznanie na DPH\npodala za IV. štvrťrok 2006),\n- aj napriek tvrdeniu S. I., že odvoz tovaru si vždy zaobstarával odberateľ, čo malo byť aj v prípade\ndodania do Maďarska, nemal písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že bol tovar\nprepravený do iného členského štátu (tvrdenia konateľa spoločnosti G., s. r. o. boli i v tomto prípade\nvyvrátené v rámci medzinárodnej výmeny informácií, keďže spoločnosť K.-U. Kft. reálne nepodnikala,\nnemohla uskutočňovať ani prepravu),\n- spoločnosť G., s. r. o. v zastúpení jej konateľom vyhlásila, že platby s maďarskou spoločnosťou K.-U.\nKft. boli vykonané v hotovosti (tvrdenia konateľa spoločnosti G., s. r. o. boli aj v tomto prípade vyvrátené\nv rámci medzinárodnej výmeny informácií, keďže spoločnosť K.-U. Kft. reálne nepodnikala, nemohla\nuskutočňovať ani platby v hotovosti, posledné priznanie k DPH podala za IV. štvrťrok 2006, žijúca osoba\nvystupujúca v mene tejto spoločnosti nevie o činnosti spoločnosti),\n- rozporuplné sú i iné tvrdenia konateľa spoločnosti S. I., okrem iného i v tom, že v Zápisnici o ústnom\npojednávaní č. I/183/12493-96875/2009/HorJ zo dňa 19.08.2009 tvrdí, že za spoločnosť G., s. r. o.\npri jej prevode zaplatil takú výšku ako je uvedená v Obchodnom registri, t. j. za stanovený obchodný\npodiel (v písomnej svedeckej výpovedi Z. O., ako v odpovedi na výzvu zamestnancov správcu dane č.\nI/183/12493-97322/2009/HorJ, dňa 09.09.2009 Z. O. tvrdí, že „K odpredaju firmy prišlo bezodplatne. Ja\nsom z firmy odstúpil, k finančnému vyrovnaniu nedošlo.“),\n- konateľ spoločnosti nedoložil dôkazy, na ktoré bol vyzvaný zamestnancom správcu dane, príp. ktoré\nboli uložené v prijatých opatreniach v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. I/183/12534-122557/2009/HorJ\nzo dňa 11.11.2009,\n- nedodržal lehoty, v ktorých mal predložiť relevantné dôkazy zamestnancom správcu dane o\nuskutočnení zdaniteľných obchodov.\n\nSprávca dane preto neuznal uplatnené odpočítanie dane, pretože daňovým subjektom nebol dokázaný\nvznik daňovej povinnosti u dodávateľa a tým právo odpočítať daň platiteľom.\nZamestnanci správcu dane na základe vyššie uvedených kontrolných zistení, ako aj získaných\ndôkazných prostriedkov konštatujú, že daňový subjekt G., s. r. o. porušil nižšie uvedené zákonné\nustanovenia:\n- § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť\n- § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je na daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,\nktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané\n- § 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené\npodmienky oslobodenia od dane písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar\nprepravil do iného členského štátu.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom\ndodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako\nvlastník. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník. Daňová povinnosť dodávateľovi tovaru nevznikla z dôvodu, že tovar nebol\nodberateľovi G., s. r. o. dodaný.\nPodľa vyjadrenia S. I. v zápisnici z ústneho pojednávania č. I/183/12534-122557/2009/2009/HorJ zo\ndňa 11.11.2009 si odberateľ z Maďarska odviezol jabloňové očká na vlastných kamiónoch, o čom však\nnemá daňový subjekt žiadne písomné doklady. Podľa vyjadrenia S. I. a podľa predložených dokladov\npri týchto obchodoch prebiehali všetky platby v hotovosti. Zamestnanci správcu dane uložili opatrením\nvo vyššie uvedenej zápisnici povinnosť predložiť doklady o úhrade faktúry za nákup euroočiek (úhrada\nN. Y., s. r. o. pre pôvodne Y. X. SK, s. r. o. a tiež úhradu G., s. r. o. pre firmu N. Y., s. r. o.) do 26.11.2009.\nUloženú povinnosť však daňový subjekt nesplnil a požadované doklady nepredložil.\nSprávca dane preto ani v tomto prípade, ale rovnako tak ani v mnohých ďalších prípadoch neuznal\nuplatnené odpočítanie dane, pretože nepovažoval vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a tým\nprávo odpočítať daň platiteľom za reálne preukázané. Zamestnanci správcu dane na základe vyššie\nuvedených kontrolných zistení, ako aj získaných dôkazných prostriedkov konštatujú, že aj daňový\nsubjekt N. Y., s. r. o. porušil uvedené zákonné ustanovenia:\n- § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť\n- § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré\nsú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\ndaňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona dodaním tovaru je prevod\n\npráva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Daňová povinnosť dodávateľovi tovaru nevznikla, z\ndôvodu, že tovar nebol odberateľovi N. Y., s. r .o. dodaný.\nDaňový subjekt predložil správcovi dane okrem iného aj faktúru č. 30092008/S zo dňa 30.09.2008 (int.\nč. OF 080078) pre odberateľa G., s. r. o. na dodávku 5.762.689 ks špeciálnych euroočiek jabloňových\nodrody FUJI, základ dane v sume 587.794.278,- Sk, daň v sadzbe dane 19 % v sume 111.680.912,82\nSk, suma celkom 699.475.190,80 Sk, ktorú uviedol aj v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty.\nPlatiteľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovarov v rozsahu, ako sú\nuvedené na dokladoch predložených ku kontrole. Podľa správcu dane zdaniteľné obchody neboli reálne\nuskutočnené v rozsahu ako je uvedené na predložených faktúrach, boli vyhotovované fiktívne faktúry\nna dodávku tovaru, ktorý v takom množstve neexistoval.\nUvedené tvrdenie podporuje skutočnosť, že spoločnosť N. Y., s. r. o. nemala žiadnych zamestnancov,\nnemala žiaden hmotný investičný majetok, nemala žiaden nehmotný investičný majetok, ani dopravné\nprostriedky, či už vlastné alebo prenajaté, zaúčtované vo svojom účtovníctve. Spoločnosť nemala žiadne\nvlastné, ani prenajaté skladovacie ani prevádzkové priestory, preto ani nebol vytvorený predpoklad\nčinnosti spoločnosti, v rozsahu ako to bolo spoločnosťou deklarované v podanom daňovom priznaní k\ndani z pridanej hodnoty. V žiadnej spoločnosti v preverovanom reťazci dodávateľov a odberateľov sa\nnenahádzali žiadne doklady o preprave tovaru.\nAni v ďalšej spoločnosti obžalovaného S. I. I.-E, s. r. o. X. DÚ H. U. dodatočným platobným výmerom\nčíslo 738/230/4761/11/Ric zo 07.03.2011 nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie III.\nštvrťrok 2009 v sume 1.088,47 € a určil vlastnú daňovú povinnosť za toto obdobie v sume 5.129.612,90\n€. Táto daňová povinnosť pritom bola určená z faktúr deklarujúcich viacero komodít (drevené ploty,\nguľatina smrek), medzi nimi tiež euroočká od údajného dodávateľa X., s. r. o. Ladmovce.\nDaňový úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že spoločnosť I.-E, s. r. o. ako\nplatiteľ dane nepreukázala reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Samotné vystavenie faktúr\ndaňovými subjektmi S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o., XXX XX S. Y. č. XXX (ďalej len Y. P. SK) a X., s. r. o. pre\ndaňový subjekt I.-E, s. r. o. a spoločnosťou I.-E, s. r. o. pre spoločnosti Y. SK, s. r. o. a N. Y., s. r. o.,\nktorých predmetom malo byť dodanie guľatiny smrek, drevených plotov, euroočiek a ich zaevidovanie\nv záznamoch DPH o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 ešte\nnepreukazuje, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili a tovar v rozsahu ako bol fakturovaný, bol aj reálne\ndodaný a že vzniklo spoločnosti I.-E, s. r. o. právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období III. štvrťrok\n2009 z dodania tovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami číslo: FP0800027 až FP0800040 v\ncelkovej sume 5.130.701,37 €.\nDaňový doklad preukazuje právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je nepochybné, že v ňom\nuvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j., že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím správca dane\nberúc do úvahy skutočný obsah právneho úkonu sa pri výkone kontroly neopieral len o platiteľom\ndane predložené účtovné doklady, ale považoval za potrebné získať od daňového subjektu čo najviac\ndôkazov, za účelom zistenia všetkých skutočností, ktoré boli podkladom pre ich vyhotovenie.\nDaňový subjekt právne relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosti uvedené v účtovných\ndokladoch, na základe ktorých si uplatňuje právo na odpočítanie dane, čím v konečnom dôsledku\nneuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní.\nTo, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami I.-E, s. r. o., S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o., X., s. r. o., Y. SK,\ns. r. o. a N. Y., s. r. o. neboli reálne uskutočnené podporujú aj skutočnosti, že spoločnosť I.-E, s. r. o.\nnezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevlastnila dlhodobý hmotný majetok, nevlastnila dopravné\nprostriedky, neúčtovala o prenájme dopravných prostriedkov, neúčtovala o prenájme pracovnej sily,\nneúčtovala o nákladoch súvisiacich so skladovaním tovaru a s jeho manipuláciou, nepredložila žiadne\n\ndoklady o preprave tovaru, platby za obchodné transakcie uskutočnila len v hotovosti, vykazuje stále\niba stratu, nepredkladá doklady a ani dôkazy o fyzickom dodaní tovaru a o ďalších skutočnostiach\npožadovaných správcom dane počas výkonu kontroly.\nĎalším podporným dôkazom je aj to, že tovar uvedený na faktúrach predložených k daňovej kontrole sa\nnachádzala v reťazci dodávateľov a odberateľov, t. j. v reťazci spoločností, kde je alebo bol konateľom\na spoločníkom S. I., tá istá osoba S. I..\nVšetky tieto skutočnosti vyhodnotil správca dane ako prekážku ekonomickej činnosti v rozsahu, ako\nto bolo spoločnosťou deklarované a ako nepriamy dôkaz pre neuznanie odpočítania dane z pridanej\nhodnoty. Tieto skutočnosti zároveň preukazujú, že aktivity platiteľa dane smerovali k umelému vytvoreniu\npodmienok, za účelom čerpania daňovej výhody - odpočtu dane z pridanej hodnoty.\nPlatiteľ dane I.-E, s. r. o. na základe kontrolných zistení nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, a preto správca dane konštatoval, že tovar reálne platitelia dane nedodali, ale iba vystavili\nfaktúry za dodanie tovaru. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a\nnie na vystavenie faktúry, dodávateľom - spoločnostiam S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o. a X., s. r. o. reálne\nnevznikla daňová povinnosť a odberateľovi spoločnosti I.-E, s. r. o. nevzniklo právo na odpočítanie dane.\nDodávatelia sú povinní platiť daň len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach podľa § 71 ods. 6 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe zistení správcu dane\nzdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené.\nVychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností správca dane konštatuje, že daňový subjekt\nako platiteľ v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 si uplatnil právo na\nodpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže nepreukázal splnenie zákonných\npodmienok potrebných na uplatnenie si práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1\npísm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nepredložil\ndôkazy v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a preto správca dane neuznal daňovému\nsubjektu I.-E, s. r. o. po kontrole právo na odpočítanie dane z faktúr int. č.: FP0800027 až FP0800040\nod dodávateľov S. I.-I., Y. P. SK, s. r. o. a X., s. r. o. v sume 5.130.701,37 €.\nĎalšou spoločnosťou obžalovaného obchodujúcou s euroočkami bola spoločnosť Y. SK, s. r. o. X..\nV tejto spoločnosti obchodujúcej aj s euroočkami bola DÚ Kráľovský Chlmec vykonaná kontrola na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Jej výsledkom je protokol číslo\n738/320/3843/2011Kov z 21.02.2011 a dodatočné platobné výmery podľa jednotlivých štvrťrokov roka\n2009, v ktorých DÚ vyčísluje rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie 1. štvrťroka 2009 v sume\n4.222.787,36 €, 2. štvrťroka 9.987.933,61 €, 3. štvrťroka 5.330.228,80 € a u 4. štvrťroka 2009 určuje\nvlastnú daňovú povinnosť vo výške 5.309.118,06 €. Platobné výmery však zahŕňajú deklarovaný obchod\nS. I. aj s inými komoditami okrem euroočiek (tokajské víno, smrekové obliny, piliny, guľatina smrek a iné).\nVo všetkých platobných výmeroch DÚ v zásade zhodne konštatuje, že daňový subjekt v stanovenej\nlehote nepodal žiadne vyjadrenie a nepredložil do dňa vypracovania protokolu žiadne dôkazy a doklady,\npreukazujúce reálnosť dodania tovarov a služieb podľa predložených faktúr. Daňový úrad ďalej uvádza,\nže\n- daňový subjekt Y. SK, s. r. o. vykonáva obchodnú činnosť s daňovými subjektmi, kde je konateľom,\nspoločníkom, fyzickou osobou - podnikateľom S. I.\n- jedna osoba stanovuje cenu v rámci realizovaných obchodov, zmluvných vzťahov, určuje všetky\npodmienky týchto vzťahov, podpisuje všetky zmluvy pokladničné doklady\n- transakcie vykonávané daňovým subjektom sú bez evidentného obchodného princípu - napr. aj\nzbytočne komplikované transakcie, pričom je ich ťažké spätne skontrolovať\n\n- daňový subjekt v zápisniciach neuvádza konkrétne mená osôb (zamestnancov), ktorí uskutočnili\nprepravu, vykonali určité práce, zabezpečovali manipuláciu s tovarom\n- daňový subjekt nepredložil dôkazy o jemu dodaných tovaroch - záznamy o prevádzke vozidiel v rámci\npodnikania, doklady o nákupe PHM, spotrebe materiálov, objednávky\n- výpovede konateľa, fyzickej osoby sú vyhýbajúce sa konkrétnym údajom\n- všetky platby sa uskutočňujú výlučne v hotovosti na základe príjmových a výdavkových pokladničných\ndokladov, pričom predaje v tak vysokej hotovosti nie sú v súlade s bežnými praktikami\n- daňový subjekt Y. SK, s. r. o. nemá žiadnych zamestnancov, žiadnu registrovanú prevádzku ani\nelektronickú registračnú pokladnicu\n- TVX SK, s. r. o. nevykázal žiaden investičný majetok\n- platiteľ nevystavoval faktúry, vyplývajúce zo zmlúv o prenájme ani neplatí nájomné, o cene za nájom\nnie je v účtovníctve žiadna zmienka, ako ani o účtovaní záväzkov z titulu zmlúv\n- daňový subjekt v kontrolovanom období v účtovníctve ani v záznamoch k DPH neeviduje žiadne režijné\nnáklady, ktoré vyplývajú z bežnej ekonomickej činnosti u zdaniteľných osôb ako telefóny, PHM, nákupy\nspotrebného alebo kancelárskeho materiálu, poštovné atď.\n- z pohľadu DPH platiteľ dane uplatňoval len nadmerné odpočty, žiadne daňové povinnosti.\nObdobné zistenia daňový úrad konštatuje aj za rok 2010.\nĎalej treba poukázať aj na platobný výmer DÚ Košice číslo 9818301/1420/2012/Gyür zo 14.02.2012 u\nplatiteľa DPH Z., s. r. o., E. XXX, N. nad G. (zv. č. 10.15, č. l. XXXX a nasl.), v ktorom bolo spochybnené\naj množstvo a obchodovanie obžalovaného s bažantom poľovným, ktorého chov bezprostredne súvisí\nso zberom lykožrúta. V tomto výmere daňový úrad uvádza, že podľa faktúr Z., s. r. o. v roku 2010 kúpila\n74.190 ks bažanta poľovného. Jeho dodávateľom bola fyzická osoba S. I.-I., najviac v mesiacoch január\na júl 2010, t. j. po 15.000 ks.\nFyzická osoba S. I.-I. nepreukázal v daňovom konaní, že vlastnil v roku 2009 základný kŕdeľ bažanta\npoľovného, aby ho mohol v roku 2010 chovať, a aby mohol v januári 2010 predať 15.000 ks platiteľovi\nZ., s. r. o. Podľa skladovej karty za január 2010 nemal v počiatočnom stave žiadne bažanty.\nBažanty sa liahnu v apríli. Od apríla do decembra 2010 S. I.-I. mal predať 59.190 ks bažantov. Pri\nzjednodušenom prepočte by musel S. I.-I. splniť minimálne nasledovné podmienky:\n- vlastniť minimálne 2.741 ks sliepok domácich na vyliahnutie bažantích kurčiat\n- zabezpečiť krmivo a podmienky pre 2.741 ks sliepok\n- vlastniť násadu bažantích vajec v počte 109.612 ks\n- vlastniť priestory na chov o rozlohe 13,15 ha\n- zabezpečiť veľké množstvá krmiva pre bažanty (napr. pri chove 15 tis. ks dospelých bažantov za jeden\nmesiac 26,16 ton).\nOdberateľ Z., s. r. o. na predložených faktúrach uvádzal účtovný predpis 504/321, z čoho vyplýva,\nže bažant poľovný bol tovarom na ďalší predaj. Túto skutočnosť S. I. potvrdil v zápisnici, v ktorej\nuviedol, že bažanta poľovného predáva cez elektronickú registračnú pokladnicu rôznym záujemcom.\nDoklady k evidencii tržieb v hotovosti prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice (pásky\ndennej a mesačnej uzávierky, knihu elektronickej registračnej pokladnice, evidenciu denných a\nmesačných obratov, kópie dokladov vydaných elektronickou registračnou pokladnicou (kotúče s\n\npáskami) kontrolovaný platiteľ Z., s. r. o. aj napriek opakovaným výzvam ku kontrole nepredložil, teda\nnepreukázal dokladmi, že tovar bažanta poľovného predával.\nPlatiteľ Z., s. r. o. ku kontrole nepredložil žiadne dôkazy s výnimkou dodávateľských faktúr, že mohol s\ntovarom bažant poľovný nakladať ako vlastník. Nepreukázal pôvod bažantov poľovných, nepreukázal\nich bližšiu špecifikáciu - vek, počet sliepok, počet kohútov, nepreukázal ako boli bažanty poľovné\nprepravené, akým dopravným prostriedkom, neuviedol kto vykonal prepravu, ktorým vozidlom (ŠPZ),\nnepreukázal spôsob balenia pri nákupe, spôsob manipulácie, miesto uskladnenia bažantov poľovných,\nobdobie skladovania, nepreukázal žiadnym dôkazom náklady na preskladnenie - chov bažantov\npoľovných a pod.\nFyzická osoba S. I.-I., podľa faktúr dodávateľ bažantov poľovných platiteľovi Z., s. r. o., nepreukázal\npôvod bažanta poľovného. Nepreukázal od koho bažantov poľovných nadobudol. Nepreukázal ani\nnadobudnutie bažantích vajec ako násady na možný vlastný chov a ani to, že vlastní dostatočný počet\nsliepok na vysedenie vajec, nepreukázal v akých priestoroch a na ktorom mieste chová bažantov\npoľovných. Nepredložil žiadne dôkazy k materiálnemu a personálnemu vybaveniu potrebnému na chov\nbažantov.\nFyzická osoba S. I.-I. a ani jedna z jeho spoločností nepožiadali o schválenie chovu bažantov. Fyzická\nosoba S. I.-I. a ani spoločnosti prepojené osobou S. I. nemohli nadobudnúť tovar označený ako bažant\npoľovný z vlastného chovu, ani ho nekúpili, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov získaných pri daňovej\nkontrole.\nPotom možno konštatovať, že nedošlo k dodaniu tovaru označeného ako bažant poľovný pre\nkontrolovanú spoločnosť Z., s. r. o. na základe predloženej faktúry interné číslo FP393. Kontrolovaný\nplatiteľ Z., s. r. o. nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru deklarovaného dodávateľskou faktúrou\ninterné číslo FP393. Napriek výzvam nepredložil daňovej kontrole žiadny, že reálne došlo k uskutočneniu\nzdaniteľnej dodávky.\nPodľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trebišov táto neeviduje žiadosť o\nschválenie alebo povolenie prevádzkarne, zariadenia alebo činnosti od fyzickej osoby S. I.-I., IČO\nXXXXXXXX, S. Y. XXX alebo od právnickej osoby, v ktorej je menovaný konateľom alebo spoločníkom.\nDaňové orgány oslovili všetkých chovateľov a predajcov bažantov v SR za účelom preverenia pôvodu\nkomodity bažanta poľovného u obžalovaného S. I.. Ani jeden z oslovených chovateľov a predajcov predaj\npre S. I. ani odber bažantov S. I. a jeho spoločnosťami nepotvrdil (zv. 10.15, č. l. 1193 a nasl.).\nZ protokolu Daňového riaditeľstva SR z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu DPH č. I/3XX/20850/139432/2011/KarT z 21.12.2011 (zväzok 10.13 č. l. 44 a nasl.)\nako aj č. I/332/19508/120621/2011/KarT z 18.11.2011 (č. l. 385 a nasl.) za mesiace september a október\n2010 u kontrolovaného subjektu G., s. r. o., XXX 32 I. G. č. 5 možno uviesť nasledujúce zistenia ku\nkomodite lykožrút.\nDaňový subjekt G., s. r. o. nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru komodity\n„lykožrút smrekový“ deklarovaného na faktúre.\nKeďže S. I.-I. nakupoval od dodávateľa P. - P. P., K. 15, XXX 01 H., IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX,\nIČ DPH N. ihličnatú hmotu kategórie III.A, III.B IPV do 14 m výrezy, VVL, VL, AG, surové kmene - trieda\nSM, SC, JD, BO, následne S. I.-I. formálne dodal komoditu „guľatina - smrek“ spoločnosti G., s. r. o.,\ntak ako je uvedené v bode 1. komodita „guľatina smrek“, daňový subjekt G., s. r. o. reálne nepreukázal\nrelevantnými dôkazmi nadobudnutie komodity „lykožrút smrekový“.\nPri miestnych zisťovaniach vykonaných zamestnancami správcu dane v spoločnostiach s osobitným\nvzťahom k platiteľovi S. I. bolo preukázané, že drevo, ktoré zamestnanci správcu dane mali možnosť\n\nvidieť, sa nachádzalo na kopách, malo známky dlhodobého skladovania a na uskladnenom dreve sa\nnejavili známky zberu lykožrúta smrekového.\nĎalej DR SR konštatuje povinnosť na úseku rastlinolekárskej starostlivosti dodržiavať opatrenia podľa\nosobitných predpisov správnej praxe v ochrane rastlín na predchádzanie zavlečenia a rozširovania\nškodlivých organizmov, na ich kontrolu, eradikáciu a zamedzenie ich ďalšieho rozširovania tak, aby v\ndôsledku ich zavlečenia a premnoženia nevznikla škoda iným osobám a aby nedošlo k poškodeniu\nzdravia ľudí a zvierat, životného prostredia a zdravotného stavu rastlín (§ 3 ods. 1 písm. a) a § 28 ods.\n1 písm. a) zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov).\nS poukazom na uvedené ide o preukázateľné rozširovanie škodlivých organizmov s následným\npoškodením zdravia ľudí a zvierat, životného prostredia a zdravotného stavu rastlín, lebo podľa\nvyjadrenia S. I. v tomto daňovom konaní: „Kupujeme drevo z firmy P. z H., kde je vysoko napadnuté\nlykožrútom (cena je od 60 € po 80-90 € kubík dreva bez DPH + 10 € prepravné). Napadnuté drevo\nsa uskladní v N. nad G., príp. vo Sv. S. až do vyliahnutia lykožrúta. Pomocou stroja Manitou sa potom\noddelí kôra od dreva, zozbierajú sa lykožrúty, ktoré sa nachádzajú medzi kôrou a drevom, takto očistené\ndrevo sa ďalej spracúva. Pod holým nebom, v areáli sa po oddelení kôry od dreva rukou zbiera do vedra\nlykožrút. Zbiera to od 10 do 20 ľudí v hygienických rukaviciach, niekedy aj 5, záleží od toho, koľko je\nvhodného dreva. Lykožrúta mi chodia zbierať ľudia z Maďarska. Lykožrút sa uskladňuje vo vedrách,\nuzavretých vo vzduchoprázdne a v chladnej miestnosti pokiaľ sa neskŕmia. Začnú sa liahnuť cca 15.\nmája, jún, júl. Začneme ich zberať asi od mája, keď sa vyliahnu už neujdú, ani nezdochnú. Čakajú kým\nsa nezozbierajú. Pracovný výkaz neevidujeme, firma nám dodá ľudí, máme zmluvu a ja nekontrolujem,\nkto sem chodí, to je na nich. Mňa zaujíma len objem vykonaných prác, nie kto to vykoná.“\nNa základe vyššie uvedeného je zrejmé, že daňový subjekt G., s. r. o. deklaroval len formálnu\nekonomickú činnosť a nie ekonomickú činnosť tak, ako je definovaná v § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v § 3 ods. 2 zákona o DPH v\nnadväznosti na čl. 4 (2) Šiestej smernice Rady.\nUplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už\nnesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová\npovinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane. Z dôvodu akceptovania\nodpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla\ndaňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavením faktúry), ale aj obsahovej, tzn. že nestačí len\nformálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná\nexistencia faktúry ešte nie je dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru reálne došlo.\nPrijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami v zmysle § 71 zákona o DPH ešte nezakladá\npodmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Z uvedeného vyplýva, že zákonné\npodmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej\ndeklarácii s predpísaným obsahom a náležitosťami, ale tieto musia mať aj povahu faktu, t. j. musia\nnesporne a preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v\nobjekte aj v subjekte.\nVzhľadom k tomu, že daňový subjekt ani v tomto prípade nepreukázal relevantným spôsobom, že došlo\nk vecnému plneniu, čiže k dodaniu tovarov a služieb (aj iných ako je lykožrút) na základe uvedeného mu\nnebolo právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku v zmysle § 49 ods. 2 písm.\na) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH správcom dane uznané za jednotlivú obdobia\nuvedené v skutkovej časti tohto rozsudku.\nZ protokolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu\nS. I.-I. číslo 1020302/59/2012/MihA z 10.01.2012 za kontrolované obdobie december 2010 (zväzok č.\n10.14 č. l. 972 a nasl., vybraný ako príklad dokladovania podnikania tohto subjektu) vyplynulo, že S.\n\nI.-VEJ., IČO XXXXXXXX nie je evidovaný na Okresnom dopravnom inšpektoráte ako držiteľ (vlastník)\nvozidla, a teda nevlastní dopravné prostriedky a nie je ani vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.\nDaňový subjekt k výkonu predmetnej daňovej kontroly nepredložil žiadne nájomné zmluvy ani listy\nvlastníctva ku skladovacím priestorom, kde uvedený tovar uskladňuje. Rovnako nepredložil žiadny súpis\nhmotného a nehmotného majetku.\nDaňový subjekt nemal žiadnych zamestnancov. Zamestnanci správcu dane zaslali dňa 17.01.2011\nSociálnej poisťovni Výzvu o súčinnosť číslo I/332/4480/2011/Marc zo dňa 14.01.2011. Sociálna\npoisťovňa pobočka Trebišov zaslala Odpoveď 7756-2/2011-TV zo dňa 17.03.2011, v ktorej uviedla\nzoznam zamestnancov kontrolovaného daňového subjektu. Sociálna poisťovňa pobočka Trebišov\neviduje u daňového subjektu S. I.-I. v roku 2001 - 10 zamestnancov, v roku 2002 - 5 zamestnancov, v\nroku 2005 - 10 zamestnancov a v roku 2006 - 2 zamestnancov. V rokoch 2009, 2010 a 2011 neeviduje\nžiadnych zamestnancov.\nK výkonu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie\nobdobie december 2010 M. I. nepredložil žiadne nájomné zmluvy za nájom pracovnej sily, ani dohody\no vykonaní práce. Navyše daňový subjekt nemá v účtovníctve žiadne pridružené náklady spojené s\nprvotným obstaraním predávaného tovaru vo vlastnej réžii, ako náklady na vodou, elektrickú energiu,\nplyn, telefóny, prepravu.\nKontrolná skupina žiadala o súpis hmotného a nehmotného majetku, inventárne karty dlhodobého\nmajetku, knihy jázd, technické preukazy motorových vozidiel a nájomné zmluvy.\nDaňový subjekt doklady požadované na základe vyššie uvedených písomností nepredložil, a tým\nnepreukázal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení.\nZamestnanci správcu dane týmto pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010 preukázali, že v reťazci spoločnosti\nprepojených cez osobu S. I., prostredníctvom dodávok tovaru fiktívnej hodnoty fiktívneho množstva v\nrámci týchto spoločností, vytvoril podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, keď\nprostredníctvom odpočítania dane z faktúr za nákup tovarov platiteľ S. I.-I., Y. XXX/XX, XXX XX S. Y. IČO\nXXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH M odčerpával nadmerné odpočty zo ŠR, pričom predstieral\nekonomickú podstatu podnikania.\nDaňový úrad konštatuje, že obchody prebiehali medzi firmami, ktoré sú personálne, majetkovo a\norganizačne prepojené cez osobu S. I.. S. I. bol konateľom dodávateľských, ako aj odberateľských\nspoločností a táto osoba zároveň podnikala aj samostatne ako samostatne zárobkovo činná fyzická\nosoba, teda tovar „predával sám sebe“, ako aj „kupoval sám pre seba“. Dodávateľské a odberateľské\nzmluvy medzi spoločnosťami, v ktorých bol konateľom a SZČO uzatváral „sám so sebou ústne“.\nPlatby za nakúpený a predaný tovar medzi personálne, majetkovo a organizačne prepojenými firmami,\nprebiehali zásadne v hotovosti a zásadne „sám sebe“. Bankový účet bol používaný iba na prijatie\nnadmerného dopočtu DPH z daňového úradu a jeho následný výber v hotovosti. Chýba existencia\nkonečného spotrebiteľa mimo okruh personálne, majetkovo a organizačne prepojené firmy. Tovar, ktorý\nje deklarovaný na faktúrach neopustil sklady predávajúcej spoločnosti, zmenil iba vlastníka. Z dôvodu\nspoločných skladovacích priestorov pre všetky personálne, majetkovo a organizačne prepojené firmy,\nsa nedajú jednoznačne identifikovať zásoby tovaru.\nProtokol DR SR Banská Bystrica číslo I/332/18479-112685/2011/Cebo z 26.10.2011 z kontroly na\nmieste na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty u\nspoločnosti A.-S., s. r. o., E. XXX, XXX XX N. nad G. za 2. štvrťrok 2010 uvádza, že S. I. zastupujúci\ntúto spoločnosť nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov, nepreukázal vznik\ndaňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením relevantných dôkazov o tom,\nže sa obchod deklarovaný faktúrami uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému\ndodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník.\nDaňový subjekt neuskutočňoval žiadnu ekonomickú činnosť, ktorá je definovaná ustanovením § 2\nods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná\n\nsamostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku,\npríp. ustanovením § 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého je živnosťou sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú\nzodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom, napr. § 29\nods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého je podnikateľ povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a\nodborne.\nPodané daňové priznania kontrolovaného daňového subjektu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov\n2007 až 2010 preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie\ndaňovú povinnosť, za každé zdaňovacie obdobie bol výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný\nodpočet, prípadne bolo podané nulové daňové priznanie.\nKontrolovaný daňový subjekt nevykonáva žiadnu výrobnú činnosť, pri ktorej by nakúpená guľatina bola\nspotrebovaná a zároveň deklarovaný nákup guľatiny smrek nemal za cieľ dosiahnutie príjmu, prípadne\nzisku ďalším predajom tohto tovaru, lebo nebol preukázaný jeho predaj konečnému spotrebiteľovi,\nprípadne odberateľovi mimo reťazca spoločností personálne prepojených na osobou S. I..\nKombináciou nákupu a predaja smrekovej guľatiny v sklade v jednom zdaňovacom období sa všetky\nspoločnosti v reťazci dostali do nadmerných odpočtov, pretože hodnota nákupu prevýšila hodnotu\npredaja (časť tovaru vždy zostala na sklade, ba dokonca je možné tvrdiť, že všetok tovar zostal na\nsklade, len časť z neho zmenila papierovo vlastníka).\nZamestnanci správcu dane v procese dokazovania ohľadne deklarovaného predaja lykožrúta\nsmrekového spoločnosťou A.-S., s. r. o., pri využití odborných stanovísk viacerých externých inštitúcií,\nspochybnili vyjadrenie S. I., že guľatinu smrek nakupovala spoločnosť A.-S., s. r. o. za účelom zberu\nlykožrúta smrekového.\nZo skladovej evidencie fyzickej osoby S. I. - I., ktorý deklaruje dodanie tovaru - guľatiny pre kontrolovaný\ndaňový subjekt A.-S., s. r. o. vyplynulo, že na jednej strane táto fyzická osoba nakúpenú guľatinu ďalej\npredáva spoločnostiam personálne prepojených na osobu S. I. alebo zostáva na sklade a na druhej\nstrane predáva drevené výrobky z vlastnej produkcie bez toho, aby bol zaevidovaný výdaj guľatiny\ndo spotreby. Z uvedeného vyplýva jediný záver, že deklarované obchody s guľatinou mali za cieľ\nprostredníctvom odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru guľatiny, odčerpávať nadmerné odpočty zo\nštátneho rozpočtu.\nPri deklarovanom dodaní tovaru nevznikla daňová povinnosť - zo samotnej existencie faktúry, na ktorej\nplatiteľ uvedie daň ako dodávateľ, automaticky nevzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ je povinný\npreukázať, že k dodaniu tovaru prišlo relevantnými dôkazmi, ktoré daňový subjekt cielene nepredložil,\nv danom prípade sa jednalo len o fakturáciu tovaru a tovar reálne dodaný nebol.\nČinnosť prezentovaná konateľom S. I. nie je reálnou ekonomickou činnosťou, tak ako je definovaná v\nzákone a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale je prispôsobená S. I. na splnenie jeho účelu konania a\ntým je čerpanie nadmerných odpočtov - nezákonný prospech daňového subjektu, v tomto konkrétnom\nprípade spoločnosti A.-S., s. r. o. Vo všeobecnosti vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je konateľom\nalebo spoločnostiach ním prepojených, deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi\nspoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou konateľa S. I.. Spoločnosti si mali navzájom fakturovať\n(„on dal pokyn vystaviť faktúru“), uskutočňovať medzi sebou platby v hotovosti („Peňažné operácie v\nhotovosti vykonávam ako konateľ v každej spoločnosti iba ja sám. Ako vykonávam úhradu je obchodné\ntajomstvo konateľa.“), všetky boli zastúpené konateľom S. I.. Ten bol v celom reťazci nezastupiteľný a iba\non mohol ku všetkým preverovaným skutočnostiam podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky\nku kontrole, čo však neurobil.\nÚčtovné a daňové doklady, medzi nimi i dodávateľské faktúry predložené daňovým subjektom A.-S., s.\nr. o. ku kontrole za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010 nespĺňajú podmienky predpísané zákonom č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V zmysle § 71 ods. 2 písm. b) citovaného zákona faktúra musí\nobsahovať meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu\ntovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené. Daňovému subjektu A.-S.,\ns. r. o. bolo pridelené identifikačné číslo pre daň SK2022356798. Na predložených dokladoch je však\n\nuvedené číslo „SK2021572179“ (fa č. 01042010 a fa č. 03052010/V3), ktoré patrí úplne inému daňovému\nsubjektu.\nSpoločnosť A.-S., s. r. o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nevlastní dopravné prostriedky, nie je\nodberateľom elektrickej energie, zemného plynu, vody, nie je evidovaná ako zákazník pevného alebo\nmobilného telefónneho operátora, nie je platiteľom miestnych daní v obci N. nad G., neúčtovala o\nprenájme dopravných prostriedkov, pracovnej sily ani skladových priestorov, nepreukázala záznamy pri\nvýkone manipulácie s tovarom, nepreukázala úhradu nájomného za prenájom skladových priestorov\nod spoločnosti O. SK, s. r. o.\nNa adrese daňového subjektu A.-S., s. r. o. má okrem kontrolovaného daňového subjektu sídlo ďalších\nšesť spoločností personálne prepojených na osobu S. I..\nNa základe vyššie uvedených zistení, získaných informácií a dôkazov a ich vyhodnotenia zamestnanci\nsprávcu dane konštatovali, že platiteľ dane pri výkone daňovej kontroly nepreukázal, že mu právo na\nodpočítanie dane vzniklo.\nPri hodnotení nielen vyššie spomenutých protokolov na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu spojeného s S. I. ale aj ostatných protokolov, ktoré boli\nv dokazovaní oboznámené možno dôjsť k množstvu spoločných znakov pri podnikaní obžalovaného,\nktoré sa jednak javia ako podozrivé:\n- spoločnosť nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nevlastní dopravné prostriedky, nie je odberateľom\nelektrickej energie, zemného plynu, vody, nie je evidovaná ako zákazník pevného alebo mobilného\ntelefónneho operátora, nie je platiteľom miestnych daní v obci, neúčtovala o prenájme dopravných\nprostriedkov, pracovnej sily ani skladových priestorov, nepreukázala záznamy pri výkone manipulácie s\ntovarom, nepreukázala úhradu nájomného za prenájom skladových priestorov,\nale aj také, ktoré sú porušením uložených povinností:\n- daňový subjekt na výzvy kontrolných orgánov, aby predložil konkrétne pomenované doklady\npotvrdzujúce reálnosť uskutočnených obchodov daňový subjekt tieto nepredkladá.\nPrvostupňový súd vyššie uviedol iba minimálne množstvo z celkového počtu zistení daňových orgánov\no porušení zákona obžalovaným pri podnikaní ako príklad, čo zistil daňové kontroly v spoločnostiach\nobžalovaného ako úplne bežnú prax podnikania. Obžalovaný sa totiž veľmi často vyjadroval o daňovom\nšikanovaní, o počte daňových kontrol, o tom, že 20 hodín denne pracoval a z toho väčšinu času musel\nvenovať daňovým kontrolám a najmä rád poukazoval na rôzne vyhlásenia v médiách o tom, ako bol „už\nodsúdený, hoci sa vyšetrovanie ešte ani nezačalo“.\nTu treba pripomenúť slová z výpovede svedka Ing. A., že k následným daňovým kontrolám sa pristúpilo\npreto, že z daňového hľadiska bol signál, že v spoločnostiach dochádza k neobvyklým stavom.\nNeobvyklý stav bol v tom, že daňovému subjektu boli neustále vyplácané nadmerné odpočty, daňový\nsubjekt mal pár daňových povinností, zároveň veľké straty a zároveň spoločnosti mali záporné základné\nimanie a záporné vlastné imanie ako druhý ukazovateľ. Odborná literatúra uvádza, že záporné vlastné\nimanie vlastne ukazuje na to, že spoločnosť nemá finančné zdroje a mala by na seba vyhlásiť úpadok.\nA zároveň ukazuje na to, že spoločnosť neobchoduje štandardne a buď porušuje niektoré zákony, alebo\nto robí za účelom získania neprináležitej výhody zo štátneho rozpočtu na dani z pridanej hodnoty. Toto\nukazovala vykonaná analýza podnikania vo firmách obžalovaného.\nTreba dať preto do protikladu tvrdenia obžalovaného o údajnom daňovom šikanovaní s vyplatením\nnadmerných odpočtov celkom v sume takmer 1 miliardy Sk ako aj s tým, že podľa vyššie spomenutých\ndaňových zistení obžalovaný sústavne nepredkladal kontrolám a to ani dodatočne vyžiadané doklady\npotrebné (a to ešte pred ich zadržaním vyšetrovateľom a súčasne pred vzatím obvineného do väzby)\nna potvrdenie vykonaných obchodov, hoci bol na to podľa dokladov opakovane vyzývaný. Ak je\n\nktorémukoľvek daňovému subjektu vyplatená na nadmerných odpočtoch takmer 1 miliarda Sk, je\noprávnené očakávanie, že to musí daňový subjekt aj „zdokladovať“, dokonca vierohodne, pretože\ndôkazná povinnosť je na ňom podľa § 15 ods. 6 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov.\nPodľa súdu nemožno prehliadnuť ani ďalšie objektívne skutočnosti svedčiace proti obžalovanému.\nVegetačné obdobie lykožrúta smrekového (aj ostatných lykožrútov) je od apríla do septembra a\nlykožrút po vybratí z kôry prežíva maximálne len niekoľko týždňov. V mesiaci december 2009, teda v\ndobe niekoľko mesiacov po hlavnom vegetačnom období lykožrúta však bolo obchodovaných podľa\ndoložených dokladov 39.660.200 kusov lykožrúta a následne v období od januára do marca 2010 celkom\n157.223.068 ks lykožrúta. Pokiaľ by aj súd pripustil, že lykožrút bol nazbieraný od apríla do septembra,\ntak jeho skladovanie v chladničkách, čo ale svedkovia nepotvrdili, by znamenalo premenu na mazľavú\nzapáchajúcu hmotu, ako to uviedol svedok Ing. H. vo svojej výpovedi.\nAj preto z hľadiska údajného zberu lykožrúta zberačmi je zaujímavá výpoveď svedkyne X. X. S., ktorá\nbola vypočutá v rámci dožiadania v Maďarsku. Uviedla, že od roku 1991 je spoločníkom a komandistom\nspoločnosti P. F. H. G. Y. so sídlom H-XXXX S., P. tanya, IČO: XX-XX-XXXXXX (ďalej len P.), od\nroku 2009 spolu s S. I.. Spoločnosť sa zaoberala rôznymi aktivitami. V roku 2009, keď spoločnosť\nuž neprosperovala, bola predaná S. I. za 220 tisíc HUF. Vo firme bolo viacej zamestnancov, ktorí sa\nzaoberali rôznou činnosťou. Taký stav zotrval aj keď spoločnosť prevzal S. I.. Svedkyňa nevie nič o\norganizovaní brigádnikov S. I., ani o zbere lykožrúta zamestnancami tejto spoločnosti.\nV nadväznosti na maďarských zberačov, ktorých mal podľa slov obžalovaného riadiť, organizovať O. H.,\nsprávne O. H. (všetkými však volaný O. H.) podľa úmrtného listu Matričného úradu Mesta H. U. zv. 17\nr. 2011, s. 238, por. č. 37 zomrel dňa 07.02.2011 (zv. 62, s. 48 ).\nIde tak v rade mŕtvych osôb, potenciálnych svedkov s možnosťou vypovedať v prospech obžalovaného\no ďalšiu osobu, o ktorej možno uviesť len toľko, že reálne síce existovala, ale jej činnosť, tak ako\nčinnosť E. K. a D. K. nikdy nikto nevidel. V prípade už nebohej E. K. nikto okrem obžalovaného nevidel\núdajnú generálnu plnú moc na vystupovanie za spoločnosť N. Košice. Zo zisťovaní u majiteľa domu v\nKošiciach na V. ulici č. XX, kde podľa výpisu z obchodného registra má sídliť spoločnosť N. sa zisťuje,\nže hoci je majiteľom domu už 12 rokov, takúto firmu nepozná ani nikdy o nej nepočul. Nájdenie čistých,\nnevypísaných účtovných dokladov tejto spoločnosti sa obžalovaný pokúsil vysvetliť tým, že ide o bežnú\nprax, keď si podnikatelia v inej firme zabudnú čisté účtovné doklady svojej firmy, čomu samozrejme súd\nneuveril vzhľadom na početnosť týchto dokladov, neexistujúcu generálnu plnú moc vystavenú na E. K.\na jej úmrtie 9 mesiacov pred uskutočnením prvého obchodu s euroočkami ako aj s prihliadnutím na celý\nrad rozhodujúcich, už nebohých svedkov, ktorí by mali svedčiť v prospech obžalovaného..\nOdborné vyjadrenie Lesníckej fakulty, Technickej univerzity vo Zvolene uvádza porovnávací údaj o\ncelkovom odchyte lykožrúta za celý rok 2009 v lesoch štátneho podniku Lesy SR, š. p. (vlastniacich 60\n% všetkých lesov na Slovensku), ktorý uvádza odchytené lykožrúty do feromónových lapačov v počte\nokolo 351 miliónov kusov.\nSpoločnosť A.-S., s. r. o. predala firme S. I.-I. v roku 2010 celkovo 412.069.929 ks lykožrúta, čo bol\nobjem vyšší ako obvyklý odchyt lykožrúta na 60 % lesov Slovenska. Nie je preto ani podľa názoru súdu\nreálne ani teoreticky možné, aby obžalovaný na skládke dreva, na malom zlomku dreva oproti celému\nobjemu dreva vyťaženom Štátnymi lesmi vyzbieral ním uvádzané množstvá lykožrúta.\nV účtovníctve spoločnosti A.-S., s. r. o. sa nachádzali faktúry týkajúce sa zberu lykožrúta vystavené\nmaďarskou spoločnosťou P. Bt. v celkovej sume 8.900.000 HUF bez DPH čo je 32.704,58 € bez DPH\n(DPH u faktúr z Maďarska je 0 €). Faktúry však neobsahujú špecifikácie o objemoch vyzbieraných\nlykožrútov, ani neobsahujú prílohové časti so súpismi vykonaných prác, koľko zamestnancov predmetný\nzber vykonávalo a v akých lesoch. Aj preto nemohlo niekoľko málo pracovníkov spoločnosti P. Bt.\n\nvyzbierať ani len časť údajne predaného počtu lykožrútov. Zvlášť nie preto, lebo občania Maďarskej\nrepubliky nezbierali priamo lykožrúta, ale iba kôru a nevedno kto, kedy, kde a akým spôsobom čistil oddeľoval lykožrúta od kôry.\nRovnaké konštatovanie sa však týka aj iného údajného zberu, a to z narezaných kotúčov zmetaním\nmetličkami na lopatky. Ani takýto zber obžalovaný nikdy ničím a nikým neverifikoval s uvedením\nkonkrétnych mien zberačov alebo dokladmi o vyplatených mzdách zberačom a ďalšími pomocnými\ndokladmi. Neurobil tak ani v prípravnom konaní, ani pri miestnych zisťovaniach daňových úradov. Takýto\nzber nebol vierohodne potvrdený ani zamestnancami spoločností obžalovaného, ktorí boli vypočutí na\nhlavnom pojednávaní.\nJe preto skutočne ekonomicky neudržateľné a nevysvetliteľné, prečo zber lykožrúta vykonávala firma\nS. I.-I., za zber pre spoločnosť Y. SK, s. r. o. vyfakturovala 16.000 € bez DPH, odovzdala nazbieraného\nlykožrúta spoločnosti Y. SK, s. r. o. a následne toho istého lykožrúta odkúpila od spoločnosti Y. SK, s.\nr. o. v období od 01.12.2009 až 30.12.2009 za sumu 7.535.438 € (suma s DPH 8.967.171,19 €). Tento\npostup mal logicky za následok pre firmu S. I.-I. spôsobenie ušlého zisku vo výške 7.519.438 € (t. j.\n7.535.438 € - 16.000 €) ak by predala lykožrúta sama.\nNajvýznamnejšou skutočnosťou pri posudzovaní tak ekonomickej zmysluplnosti a aj dôveryhodnosti\nobchodov súvisiacich s nákupmi a predajmi lykožrúta sú údaje uvedené v Odbornom vyjadrení Štátneho\nveterinárneho a potravinového ústavu Bratislava zo dňa 17.06.2011. Jeden kus lykožrúta (vo veľkosti 4 5 mm) bol predávaný od 0,19 do 0,22 €, čo je cena zahŕňajúca 750 g kŕmnej zmesi spĺňajúcej parametre\nv zmysle nariadení vlády pre bažantov. Svedkyňa I. výstižne ohodnotila ekonomický význam kŕmenia\nbažantov lykožrútmi tak, že to mohol obžalovaný rovno kŕmiť lykožrútov kaviárom, lebo pri porovnaní\nceny kaviáru a lykožrúta bol lykožrút drahší. Odborné stanovisko zároveň uvádza nemožnosť používania\nlykožrútov ako samostatné krmivo pre bažanty, lebo po posúdení vzoriek lykožrúta považuje takúto\nsurovinu za nevhodnú ako krmivo pre bažanty. Ide o dostatočne presvedčivé odborné dôkazy, že lykožrút\nnemôže slúžiť ako krmivo a navyše by bolo ekonomicky úplne nevýhodné oproti štandardnému krmivu.\nDôkazom vylučujúcim nákup dreva v kvalite a kvantite uvádzanej obžalovaným ako dreva s vysokým\nobsahom lykožrúta sú zistenia DÚ Kráľovský Chlmec v dodatočnom platobnom výmere číslo\n738/230/16518/11/Ric z 27.06.2011 (vo zv. 10). V tomto rozhodnutí DÚ konštatuje, že S. I.-I. podľa\nskladovej evidencie deklaruje, že všetku ihličnatú hmotu nakúpenú od P. P. - P. predával ďalej bez bližšej\nkategorizácie, ako tzv. guľatinu - smrek spoločnostiam prepojeným osobou S. I..\nDaňový úrad zistil aj to, že S. I.-I. obchoduje so spoločnosťou A.-S., s. r. o. tak, že vždy v prvý deň\nv mesiaci predá tejto spoločnosti určité množstvo smrekovej guľatiny a presne toto isté množstvo\nsmrekovej guľatiny nakúpi v posledný deň mesiaca späť. Čo je objektívne preukázateľným výsledkom\ntakejto činnosti sa z logického pohľadu na podnikanie ako činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia\nzisku, nedá zistiť. Je to však jeden z ďalších dôkazov, že spoločnosti prepojené osobou S. I. nepodnikajú\nv pravom slova zmysle, tieto spoločnosti svoju činnosť preukazujú len cez vystavovanie faktúr, pričom\njediný reálny výsledok takejto činnosti je uplatnenie nadmerného odpočtu v podaných daňových\npriznaniach.\nNa základe uvedených skutočností je odôvodnený záver, že v prejednávanej veci obžalovaného\nnejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi S. I.. Jediným cieľom\nobchodovania najmä formou nakupovania a predávania tovaru spoločnosťami personálne, majetkovo\na organizačne prepojenými osobou S. I. bolo odčerpať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu\nprostredníctvom uplatneného nadmerného odpočtu v podaných daňových priznaniach. Obžalovaný\nničím nepreukázal, že podstatou jeho činnosti je dosahovanie zisku z ekonomickej činnosti, práve\nnaopak, aktivity obžalovaného viedli k umelému vytvoreniu podmienok pre získanie daňovej výhody\nformou odpočtu DPH.\n\nNemožno prehliadnuť skutočnosť, že pokiaľ obžalovaný tvrdil ako fakt vyzbieranie lykožrúta v stovkách\nmiliónov kusov, tak túto skutočnosť ničím účtovne nezdokumentoval v rozsahu ním tvrdeného množstva\nlykožrútov. Z výsluchov svedkov, pracovníkov firmy P. bolo zistené, že títo zberači iba v minimálnom\npočetnom zložení (cca 5 osôb) zbierali lykožrúta. Pritom sám obžalovaný až na hlavnom pojednávaní\nuviedol, že tento spôsob zberu (kôru aj s lykožrútom dávali do igelitových vriec) nebol najväčším zdrojom\nlykožrúta, ale bolo to zberanie lykožrúta metličkou a lopatkou z napílených a naukladaných smrekových\nodrezkov. Obžalovaný však nikdy nešpecifikoval počet osôb, neuviedol ich mená ani ďalšie identifikačné\núdaje a v tomto smere ani vypočutí svedkovia, pracovníci vo firmách obžalovaného nevypovedali\no nejakých ďalších zberačoch lykožrúta a pritom len niektorí registrovali maďarských zberačov\nlykožrúta. V účtovníctve spoločností obžalovaného sa nenachádzali listiny - zoznamy brigádnikov alebo\nzamestnancov zbierajúcich lykožrúta, toto mal podľa vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní\nrobiť sám O. H..\nPotom jediné doložené podklady zberu lykožrúta boli zistené za rok 2008, kde pre spoločnosť A. S.,\ns.r.o. sa nachádzali faktúry týkajúce sa zberu od spoločnosti P. z Maďarska. Uvedené faktúry však\nneobsahujú špecifikácie o objemoch vyzbieraných lykožrútov, ani neobsahujú prílohové časti zo súpismi\nvykonaných prác a koľko zamestnancov predmetný zber vykonávalo a kde. Zber vykonaný maďarskou\nfirmou za obdobie 4 až 5 mesiacov je preto málo preukazný a nedostatočne zdokumentovaný. Z faktúr\nP. nie je ani zrejmé presné obdobie v akom bol zber realizovaný, keďže spoločnosť A. S. realizoval\npredaj už od mesiaca január 2010, ale mesačné faktúry P. začínajú byť vystavované až 31.03.2010 do\n30.06.2010. Odchyty tak veľkého rozsahu nevyhnutné zahŕňajú rozsiahlu agendu, materiálne vstupy\nurčenia a prípravu lokalít, pracovnú silu počas rozsiahleho časového obdobia, prepravu pracovnej sily\nv rámci jednotlivých oblastí, prepravu odchytených lykožrútov, ich skladovanie a takáto činnosť a s\nňou súvisiace náklady musia byť následne zdokumentované a zaúčtované v účtovných evidenciách\npodnikateľských subjektov, to je v účtovnej evidencii spoločnosti P., ale z organizačného a logistického\npohľadu nevyhnutne aj v spoločnosti A. S., s.r.o. A takéto podklady neboli k dispozícii a nenachádzali\nsa v doloženej účtovnej evidencii.\nObžalovaný teda nedokázal ani účtovnými dokladmi, ani inými evidenciami preukázateľne potvrdiť zber\nlykožrúta v rozsahu deklarovanom vo vystavených faktúrach. Niet pritom pochybností, že niekoľko\nvedier lykožrúta sa vo firme obžalovaného nachádzalo už pri miestnych zisťovaniach daňových\núradov a niekoľko vedier s lykožrútmi sa zrejme dodnes v niektorej firme nachádza. Pôvod týchto\nlykožrútov je však veľmi nejasný a ničím nebolo preukázané, že boli nazbierané v niektorej firme\nobžalovaného a niektorým spôsobom podľa obžalovaného. Všetky tri spôsoby zberu lykožrúta podľa\nverzie obžalovaného sú spojené aj so súčasným zberom iného druhu lykožrúta nielen lykožrúta\nsmrekového a najmä sú spojené aj so súčasným zachytením nečistôt buď z narezaného dreva alebo\niných nečistôt, ako to potvrdili výpovede svedkov Ing. H. a Ing. M.. Vzorka odobratá z nádob v spoločnosti\nobžalovaného však predstavuje jednodruhového lykožrúta, bez ďalších druhov lykožrúta alebo iných\nchrobákov a tiež bez nečistôt.\nVýsledkom tak daňového, ako aj tohto trestného stíhania je zistenie, že analyzované spoločnosti\nnepodnikajú štandardným spôsobom, nedosahujú štandardné výsledky vo všetkých preverovaných\nukazovateľoch (ukazovateľ miery výnosu na aktíva, ukazovateľ výnosnosti vlastného kapitálou,\nukazovateľ rentability tržieb). Nepodnikajú za účelom zisku z podnikateľskej činnosti, sú enormne\nzadlžené. Dosahujú zápornú pridanú hodnotu, z čoho vyplýva, že im neustále od roku 2007 vznikajú\nnadmerné odpočty. V štandardnom prostredí by sa takto zdĺžené spoločnosti museli dostať do úpadku\na museli by podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\nPre zaujímavosť súd uvádza, že podľa stavu pohľadávok za rok 2010 P. P. eviduje pohľadávky voči\nfyzickej osobe S. I. v celkovej výške 1.945.739,27 €. Menovaný svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil,\nže dodnes mu obžalovaný dlhuje sumu vyše 200.000 eur. Tento údaj je zaujímavý aj preto, lebo\nobžalovaný tvrdil, že všetka jeho činnosť bola ekonomicky výhodná, mala zmysel. Pritom svedkovi dlhuje\nveľkú sumu peňazí, hoci podľa faktúr a dodacích listov svedok dodával obžalovanému pravidelne veľké\nmnožstvá guľatiny a obžalovaný tvrdil, že svedkovi platil v hotovosti,\n\nČo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré návrhy predložil pôvodný obhajca obžalovaného\na súčasný obhajca na ne odkázal na hlavnom pojednávaní a obžalovaný písomne vyhotovil podanie\ns uvedením návrhov na vykonanie dôkazov, tieto takmer všetky súd odmietol vykonať. Súd vo svojom\nuznesení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2014 vymenoval dôkazy, ktoré odmieta\nvykonať, lebo niektoré z dôkazov navrhnutých ešte v pôvodnom konaní obhajcom a obžalovaným už\nmedzičasom vykonal.\nDôvodom pre takýto postup súdu bolo to, že dôkazy navrhnuté obžalovaným sa týkajú okolnosti\nnepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť iným, už skôr navrhnutými dôkazmi\n( ustanovenie § 273 ods. 3 Trestného poriadku). Dôkazy, vykonanie ktorých obžalovaný prostredníctvom\nsvojho obhajcu navrhol vykonať, by podľa úvahy súdu neviedli ku konkrétnym zisteniam vzťahujúcim sa\nbezprostredne k niektorému zo skutkov uvedených v obžalobnom návrhu.\nVýsluch ďalších dvoch zberačov lykožrútov (svedkovia E. a H.) nemôže priniesť žiadne zásadné\nzistenia oproti už zisteným skutočnostiam z výpovedí ich spolupracovníkov. Výsluch pracovníkov\ndaňových úradov, ktorí sa zúčastňovali miestnych zisťovaní taktiež nie je potrebné. Skutočnosti zistené\npracovníkmi daňových úradov sú už zachytené v listinách - v zápisniciach o miestnom zisťovaní.\nPracovníci daňových úradov neboli prítomní pri vyhotovovaní účtovných dokladov a neboli prítomní pri\nnakladaní tovaru-pri euroočkách a taktiež neboli pri skrmovaní lykožrúta. Ak by mali „daniari“ preukázať\nexistenciu euroočiek alebo zber lykožrútov možno poukázať aj na vyjadrenie obžalovaného ešte ako\nobvineného vo zv. č.1 na č.l. 650 pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Vtedy obvinený uviedol,\nže „ Navrhujem vypočuť všetkých zamestnancov daňového úradu, pretože sa zúčastňovali stoviek\nmiestnych zisťovaní, kde sme mali uskladňované euroočká a lykožrúty, pričom kontrolovali iné produkty\na mali sa aj s tými produktmi zaoberať a mali do miestnych zisťovaní napísať, že euroočká a lykožrúty\nvideli, čo neurobili a v zápisnici o miestnom zisťovaní to neuviedli.“ Sám obžalovaný teda vyhodnotil\nvopred, čo daňoví pracovníci videli alebo nevideli a čo by mali zapísať do zápisnice o miestnom zisťovaní.\nParadoxne teda vyznieva tvrdenie obžalovaného, ktoré sa javí tak, že on vie lepšie ako pracovníci\ndaňového úradu, že síce prišli kontrolovať euroočká a lykožrúta, ale v skutočnosti kontrolovali iné\nkomodity. Následne do zápisníc podľa obžalovaného neuviedli, že videli euroočká a lykožrúty. Takáto\nsituácia pritom nezodpovedá výsledkom dokazovania, lebo niektoré vypočuté svedkyne, daňové\nkontrolórky potvrdili, že videli lykožrútov vo vedrách vo firme obžalovaného.\nV tomto smere súd považuje za potrebné poukázať aj na výpoveď svedka JUDr. A. ako na príklad\nvykonania dôkazu, ktorý podľa obžalovaného a jeho obhajcov mal priniesť zásadnú zmenu pri\nrozhodovaní súdu v trestnom konaní v nadväznosti na rozhodnutiam daňových orgánov v súvislosti\ns vykonávanými kontrolami v o firmách obžalovaného a k uloženým sankciám obžalovanému. Súd v\ndobrej viere a v úprimnom záujme zistiť riadne skutkový stav veci a súčasne vykonať dôkazy svedčiace aj\nv prospech obžalovaného, vypočul ako svedka JUDr. A.. Od výsluchu tohto svedka súd očakával, zvlášť\npo zdôraznení obhajcu obžalovaného, ale najmä samotným obžalovaným, že vyhral už niekoľko stoviek\nsúdnych sporov proti daňovým úradom, že týmto svedkom budú predložené zásadné dôkazy týkajúce\nsa rozhodnutí daňových orgánov, že svedok predloží rozhodnutia súdu viažúce sa ku konkrétnym\nskutkom uvedeným v obžalobnom návrhu, pričom obsah súdnych rozhodnutí v zásade potvrdí, že k\nobchodom s euroočkami a lykožrútmi došlo. Z výpovede svedka však vyplynulo iba toľko, že síce\ndošlo k zrušeniu časti rozhodnutí daňových orgánov, ale iba z procesných dôvodov. Tento svedok však\nšpecializovanému trestnému súdu nepredložil ani jedno súdne rozhodnutie, ktoré by sa konkrétne a\npriamo vzťahovalo aspoň na jeden z 24 čiastkových skutkov uvedených v obžalobnom návrhu.\nTerajší obhajca obžalovaného predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6S/16476/2010 z 28.10.2010. Predmetom tohto rozhodnutia je zákaz Daňovému úradu Kráľovský\nChlmec pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa - Z.,\ns.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009\nna základe poverenia na výkon kontroly č. 738/320/8539/10/Jas z 27.04.2010. Krajský súd konštatoval,\nže daňová kontrola u navrhovateľa bol realizovaná v rozpore so zákonom vzhľadom na vymedzenie\nmiestnej príslušnosti.\n\nZ ďalšieho rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/19777/2010 z 17.03.2011 sa\nzisťuje, že došlo k rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR č. I/221/8986-95872/2010/990395-R zo dňa\n30.08.2010 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd zrušil rozhodnutie správneho\norgánu z dôvodu, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov.\nZ oboch obhajcom predložených rozsudkov je zrejmé, že nedošlo súdom k rozhodnutiu v merite veci,\nako to tvrdil obžalovaný opakovane na hlavnom pojednávaní slovami „súd nám dal za pravdu“, keď zrušil\nplatobné výmery a dodatočné platobné výmery, ale došlo k zrušeniu len pre procesné chyby.\nVzhľadom na vyššie uvedené považuje špecializovaný trestný súd za potrebné poukázať aj na iné\nrozhodnutie, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Špecializovaný trestný súd\nzároveň dodáva, že rozhodnutia súdov nie sú dôkazy, v podstate ani nie je potrebné ich preto\noboznamovať na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nepochybne\nslúžia ostatným súdom pri ich rozhodovacej činnosti, aj keď nemusia byť práve publikované.\nŠpecializovaný trestný súd považuje za vhodné a potrebné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn.\n8 Sžf/2013 z 12.12.2013, ktorým NS SR potvrdil rozsudok KS Košice č.k. 7S/55/2012-14 zo dňa\n24.102012. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\n(Z. s.r.o.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (Finančné riaditeľstvo SR) č.\n1040503/141174/2012 zo dňa 22.02.2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu\nKráľovský Chlmec č. 738/230/23667/11/Kaš zo dňa 22.09.2011, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za\nzdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 68.357,77 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 478.956,07\neur.\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle\npreverovanie uskutočnenia obchodov, boli vykonané početné úkony (viaceré opísané aj v rozsudku súdu\nprvého stupňa), z ktorých vyplýva, že reálne uskutočnenie obchodov nebolo preukázané.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, tento však ostal v\npriebehu daňovej kontroly nečinný. Pokiaľ k dodaniu tovaru došlo, bolo povinnosťou daňového subjektu\npredložiť správcovi dane relevantné doklady dokazujúce skutočný priebeh fakturovaných obchodov.\nNS SR sa stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/55/2012-114 z 24.10.2013 a\nnepovažoval námietky žalobcu (Z. s.r.o.) za dôvodné. Podľa NS SR krajský súd pritom poukázal na\njednotlivé úkony správcu dane a relevantné ustanovenia právnych predpisov a dospel k záveru, že\nžalobca (Z. s.r.o.) v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty v zdaňovacom období jún 2010 na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov A.-S., s.r.o.,\nS. I.-I. a Y. F. SK, s.r.o. Uskutočnený nákup tovaru od uvedených dodávateľov žalobca preukazoval\niba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady),\npričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval S. I. st., ktorý bol konateľom žalobcu (Z.,\ns.r.o.) ako aj dodávateľských obchodných spoločností alebo vystupoval ako dodávateľ - fyzická osoba.\nKrajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcie\ntýkajúce sa nákupu lykožrúta smrekového, jabĺk a bažantov poľných nesledovali skutočný obchodný\núčel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vo\nvzťahu ku komodite lykožrút smrekový považoval krajský súd za potrebné uviesť, že je priam absurdné,\naby predmetom dodania tovaru bol podkôrny hmyz v objeme počítanom na kusy za situácie, keď jeho\nzískanie spôsobom uvedeným S. I. bolo pracovníkmi odborných inštitúcií vyvrátené, pričom žalobca\n(Z., s.r.o.) ani nepreukázal využitie tejto fakturovanej komodity pre svoje ďalšie podnikanie (skrmovanie\nlykožrúta smrekového bažantom poľovným bolo odbornými inštitúciami rovnako vyvrátené). Súd sa\n\ntakisto stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného ohľadne nepreukázania dodania 5.000 kusov\nbažanta poľovného dodávateľom S. I.-I.:\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že existuje aspoň minimálne jedno rozhodnutie NS SR v merite\nveci, kde sa konštatuje ekonomická nezmyselnosť a nepreukázateľnosť obchodov uskutočnených S.\nI. s komoditou lykožrút. Možno zároveň konštatovať, že ide o rozhodnutie Krajského súdu Košice a\nNajvyššieho súdu SR, ktoré súdy rozhodli nezávisle od rozhodovania špecializovaného trestného súdu\nv merite veci úplne zhodne na základe úplne zhodných zistení.\nČo sa týka navrhnutého výsluchu desiatok až stoviek pracovníkov daňových úradov k výsledkom\nmiestnych zisťovaní vo firmách obžalovaného, ani v tomto prípade niet dôvodu na vykonanie výsluchu\nstoviek pracovníkov daňových úradov ako to žiadal obžalovaný.\nV obžalobnom návrhu je uvedených 24 konkrétnych čiastkových skutkov. Niet dôvodu vypočúvať\nsvedkov - pracovníkov daňových úradov k miestnym zisteniam na komodity mimo euroočiek a lykožrúta.\nČo sa týka komodít euroočká a lykožrút, zistenia daňových orgánov sú už zachytené v protokoloch o\nmiestnych zisteniach vo firmách obžalovaného a tieto dôkazy boli vykonané na hlavnom pojednávaní.\nAni v tomto smere obžalovaný ani jeho obhajca v podanom návrhu na vykonanie dôkazov konkrétne\nnepriradili mená svedkov - pracovníkov daňových úradov k niektorému z 24 skutkov obžalobného návrhu\ntak, že by konkrétni svedkovia mali potvrdiť reálne uskutočnenie obchodu s euroočkami a lykožrútom.\nObžalovaný sa v tomto smere ani jedenkrát nevyjadril, že daňoví pracovníci boli na kontrole práve\nvtedy, keď boli dodané jeho spoločnosti euroočká od spoločnosti N. alebo boli práve „vyskladňované“ a\nnakladané euroočká pre maďarského odberateľa. Rovnako tak neboli daňoví pracovníci prítomní tomu,\nkeď obžalovaní ako konateľ jednej spoločnosti predával „sám sebe“ ako konateľovi druhej spoločnosti\nmiliónové počty lykožrútov. Inak povedané, daňoví pracovníci neboli prítomní pri uzatváraní obchodu\nani pri dodávke či nakladaní tovaru. Na skutočnosť, že videli vo vedrách uloženého lykožrúta nie je\npotrebné daňových pracovníkov vypočuť, táto skutočnosť je už preukázaná, zároveň však nepreukazuje\nuskutočnenie obchodov tvrdených obžalovaným a už vôbec nie ich nielen vystavené daňové doklady,\nale skutočne aj došlo k dodaniu tovaru podľa obsahu účtovných dokladov.\nNa tomto mieste treba zvlášť odkázať na už vykonané dôkazy navrhnuté obžalovaným, a to vykonaný\nvýsluch svedkov, občanov Maďarska, ktorí vykonávali zber lykožrúta na Slovensku pre spoločnosť\nobžalovaného. Vypočutí svedkovia potvrdili iba to, že v minimálnom počte niekoľkých osôb - priemerne\npäť osôb zbierali kôru, lyko, v ktorej sa mal nachádzať chrobák (zrejme lykožrút), túto kôru dávali\ndo igelitových vriec a čo sa dialo s vrecami ďalej svedkovia uviesť nevedeli. Obžalovaný ani raz\npočas hlavného pojednávania neuviedol, nevysvetlil a najmä dokladmi nedokumentoval, koľko vriec za\nrozhodné obdobie uvedené v obžalobnom návrhu bolo v skutočnosti nazbieraných, čo sa dialo s vrecami\nďalej, najmä menovite kto z pracovníkov a z ktorej firmy „pracoval“ s obsahom igelitových vriec ďalej, v\nakom časovom rozsahu a najmä čo konkrétne bolo výsledkom „práce“ s obsahom igelitových vriec.\nRovnako nie je potrebné vypočutie niekoľko stoviek svedkov uvedených v obžalobe na strane 17 až\n19. Ide o osoby, ktoré pracovali v spoločnostiach obžalovaného. Súd sa nemôže tváriť, že nevie, čo\nsa nachádza vo výpovediach niekoľkých stovák svedkov, lebo sa v rámci preskúmavania obžaloby\na spisového materiálu oboznamoval aj s výpoveďami predmetných svedkov, ako sú konkrétne všetci\nvymenovaní v uznesení z hlavného pojednávania z 23.01.2014 o odmietnutí vykonať dôkazy. Z výpovedí\ntýchto osôb je zrejmé, že neboli prítomní pri uskutočňovaní obchodov s komoditami euroočká a lykožrút,\ndrvivá väčšina z nich ani nevie, čo sú to za komodity a evidentne si mýlia euroočká so stromčekmi.\nV tomto smere ani obžalovaný nijako konkrétne nezdôvodnil výsluch všetkých jeho pracovníkov v tom\nsmere, že by aspoň časť z nich mohla potvrdiť reálnosť uskutočnených obchodov s lykožrútom a\neuroočkami. Pokiaľ mal obžalovaný na mysli len to, že by svedkovia mali potvrdiť, aspoň niektorí, že\nnejakého lykožrúta, či euroočká v spoločnostiach obžalovaného videli, táto skutočnosť už bola potvrdená\ninými dôkazmi v odôvodnení tohto rozsudku uvedenými.\n\nRovnako nepotrebné z hľadiska zistenia skutkového stavu veci je vyžiadanie spisov Krajského súdu\nKošice sp. zn. 7S/55/2012, sp. zn. 7S/237/2012 a sp. zn. 7S/75/2013. Vychádzajúc z rozsudkov\nvyššie spomenutých a predložených obhajcom obžalovaného, v predmetných konaniach síce ide o\npreskúmanie rozhodnutia daňového riaditeľstva, ale z vyjadrenia obžalovaného je dostatočne zrejmé,\nrovnako tak aj z výpovede svedka JUDr. A., že pokiaľ aj došlo k zrušeniu rozhodnutí daňového\nriaditeľstva, dialo sa tak pre procesné pochybenie a nie z dôvodu oprávnenosti návrhu S. I. vo vzťahu\nuplatnenému nadmernému odpočtu.\nČo sa týka návrhu obžalovaného vypracovať nový znalecký posudok znalcom z odboru ekonomiky a\núčtovníctva, ani tento návrh nepovažoval špecializovaný trestný súd za potrebné vykonať. Znalecký\nposudok vypracovaný znalcom Ing. Gdovinom bol na hlavnom pojednávaní prečítaný a znalec pri\nsvojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstate predniesol rozhodujúce časti znaleckého posudku\na podaný posudok aj zdôvodnil. Niet dôvodu na pochybnosti o zrozumiteľnosti, výpovednej hodnote\na zákonnosti posudku z odboru ekonomiky a účtovníctva a obžalovaný vlastne ani nezdôvodnil,\nprečo by mal byť tento znalecký posudok neprijateľný a prečo je potrebné vypracovať nový znalecký\nposudok. Rovnako tak nie je potrebné vykonať daňový audit účtovníctva firiem obžalovaného, ktoré\nsú predmetom obžaloby. Obžalovaný nikdy, ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní\nnespochybňoval to, že faktúry, dodacie listy, či príjmové a výdavkové pokladničné doklady boli v jeho\nspoločnostiach na komodity lykožrút a euroočká vyhotovené. Práve o tieto účtovné doklady a ich\nzaúčtovanie do účtovníctva firiem opieral reálnosť obchodov. Niet dôvodu pre audit, lebo niet rozumného\ndôvodu očakávať, že audit preukáže ekonomickú zmysluplnosť obchodov a aj ich reálne uskutočnenie,\nhoci mnohé účtovné doklady spoločností patriacich v rozhodnom čase obžalovanému, aj boli riadne\nzaúčtované.\nČo sa týka návrhu obžalovaného na vykonanie nového vyšetrovacieho pokusu zberu lykožrúta, ani v\ntomto smere nepovažoval špecializovaný trestný súd za potrebné vyhovieť návrhu obžalovaného. Podľa\nnázoru súdu vzorka dreva pri vyšetrovacom pokuse bola dostatočne veľká a obžalovaný nenamietal,\nže by išlo o drevo nevhodné na vykonanie vyšetrovacieho pokusu. Možno uvažovať o tom, že hoci\npri vyšetrovacom pokuse bolo pripravené množstvo dreva v menšom počte, ako tomu bolo na sklade\nv spoločnosti obžalovaného, použijúc úplne jednoduchý prepočet obžalovaného, ktorým sa riadil\nobžalovaný pri svojej výpovedi, ako aj pri reakcii na odborné vyjadrenia vo vzťahu ku komodite lykožrút,\nmalo z pripraveného dreva na vykonanie vyšetrovacieho pokusu vyletieť toľko lykožrútov, ako to vyrátal\nna svojej skládke dreva, teda počet metrov kubických dreva krát odborníkmi uvádzaný maximálny počet\nlykožrútov obsiahnutých v metre kubickom dreva - 25.000 ks lykožrúta. Ak však vyleteli, resp. boli\nzaznamenané iba dva lykožrúty, aj s poukazom na odborné vyjadrenia príslušných svedkov vypočutých\naj na hlavnom pojednávaní k spôsobom zberu lykožrúta v spoločnostiach obžalovaného, aj samotný\nvyšetrovací pokus preukázal nereálnosť tvrdenia obžalovaného o tom, ako mal zberať lykožrúta.\nPodľa názoru špecializovaného trestného súdu nie je potrebné vypracovať znalecký posudok na\npreskúmanie vierohodnosti výpovedi svedka S. S.. Pri výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní,\nnebola namietaná jeho výpoveď, najmä zmena výpovede v neprospech obžalovaného najmä z toho\ndôvodu, že by mal byť svedok nútený k zmene svojej výpovede v neprospech obžalovaného. Svedok\nS. S. svojou výpoveďou ani len nenaznačoval, že by bol niekým alebo niečím nútený vypovedať proti\nobžalovanému. Rovnako nebolo preukázané, že by svedok utrpel buď úraz hlavy, alebo bol pod vplyvom\nnávykových látok, alebo inak negatívne ovplyvnený vypovedať proti obžalovanému. Práve naopak, senát\nbezprostredne vnímal výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní a považoval výpoveď svedka\nS. S. za presvedčivú a zmenu jeho výpovede za logicky zdôvodnenú. Len za to, že tento svedok, v\ninom konaní však v postavení obvineného využil príslušné ustanovenia Trestného poriadku a Trestného\nzákona a uzavrel dohodu o vine a treste, nemôže byť svedok vystavený takému vážnemu zásahu, akým\nje znalecké skúmanie vierohodnosti jeho výpovedí. Napokon súd musí sám rozhodnúť, ktorá z výpovedí\ntohto svedka medzi niekoľkými rôznymi, či až protichodnými je vierohodná a prečo. To sa aj stalo.\nNapokon k návrhu obžalovaného zadovážiť zápisnice z miestnych zisťovaní v spoločnostiach uvedených\nv obžalobe, v ktorých bol stanovený záver, že obchodné transakcie opísané v obžalobe riadne prebehli,\nmožno uviesť, že tieto zápisnice aj prípade ich oboznámenia na hlavnom pojednávaní, nie sú spôsobilé\n\nzvrátiť doterajšie zistenia prvostupňového súdu, jednak k nezmyselnosti obchodov s euroočkami a\nlykožrútom, ani závery vyjadrené odborníkmi k príslušným komoditám, ako sú uvedené v odôvodnení\ntohto rozhodnutia vyššie. Súd vykonal dostatok dôkazov na to, že obžalovaný nemohol nakúpiť euroočká\nod firmy N., lebo na slovenskom trhu počet euroočiek nakúpený spoločnosťami obžalovaného nebol\nk dispozícii, tieto euroočká nebolo možné skladovať trištvrte roka od úmrtia E. K. do uskutočnenia\nprvého obchodu a rovnako tieto zápisnice nie je potrebné ani z hľadiska zisťovania reálnosti obchodov s\nlykožrútom, keďže bolo dostatočne výpovedným spôsobom preukázané, že lykožrút nie je prirodzenou\npotravou pre bažanta, ide o škodcu, ktorý navyše obsahuje v sebe nestráviteľný prvok pre bažanta,\nobchod s lykožrútom nemá svoj ekonomický význam, aj vzhľadom na hodnotu tejto komodity, ako túto\nhodnotu stanovil obžalovaný.\nPriebeh dokazovania čítaním listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní v dňoch 10. až 23. januára\n2013 nepriniesol žiadne nové skutočnosti, súdu ešte neznáme ani nepoukázal na potrebu vykonať ďalšie\ndôkazy.\nPodkladom pre rozhodnutie súdu o vine obžalovaného bolo vykonanie rozsiahleho dokazovania dôkazmi\ntak, ako sú tieto konkrétne uvedené a vyhodnotené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Na tomto mieste\nmožno uviesť, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bol okrem iného potvrdený obsah\nniekoľkých oznámení Daňového riaditeľstva SR (obsiahnuté vo zv. 12) o podozrení z trestnej činnosti\npodľa § 277 ods.1, ods. 3 Trestného zákona) v spoločnostiach S. I..\nDaňové subjekty obžalovaného ako sú uvedené v skutkovej časti rozsudku nepreukázali právo na\nodpočítanie dane, ani použitie na svoje podnikateľské účely ako platiteľ, čím došlo k porušeniu § 49 ods.\n1, § 49 ods. 2 písm. a) , § 79 ods.1 z.č. 222/2004 Z.z.\nPodľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto\ntovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný zaplatiť, daň z tovaru a\nslužieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže\nodpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú\nalebo majú byť platiteľovi dodané. Zároveň daňový subjekt porušil § 29 ods. 1 z.č. 222/2004 Z.z. .\nPodľa § 19 ods. 1 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 79 ods. 1 ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ\nnadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou\npodľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v\nnasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho\nneodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce\npo zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na\npodanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie\nnasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa\nnadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie\nobdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru\nvyrubenej colným úradom.\nKontrolovaný daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru deklarovaného dodávateľskými\nfaktúrami, lebo ani napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil k daňovej kontrole žiadny\nrelevantný dôkaz toho, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej dodávky, t.j. k dodaniu tovaru.\n\nExistencia faktúry v preverovaných prípadoch nie je relevantným dôkazom toho, že k dodaniu predmetu\nfakturácie skutočne došlo, lebo bolo v rámci dokazovania preukázané, že k reálnemu uskutočneniu\ndodania tovarov v zmysle dokumentov, ktoré boli predložené a získané v rámci výkonu opakovanej\ndaňovej kontroly nedošlo.\nSamotná existencia faktúr a zaúčtovanie daňových dokladov (faktúr) v súlade so zásadami účtovníctva\nešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných\ndodávok (tovarov a služieb), lebo podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ od dane, ktorú\nje povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z\ntovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania\nako platiteľ.\nTo znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,\nnespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia\nmať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.\nPre účely § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi\nprijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného\nplnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálno-právne náležitosti.\nDaňový subjekt nepredložil také dôkazy, ktoré by obsahovali citované atribúty, DR SR nepriznalo právo\nna odpočítanie dane z faktúr. Daňový subjekt na výzvy správcu dane nepredkladal všetky dôkazy\npožadované správcom dane. Tieto dôkazy neboli kontrolovaným daňovým subjektom predložené ani\ndodatočne, po opakovaných výzvach správcu dane na predloženie dokladov. Treba dodať, že pokiaľ bol\nobžalovaný na slobode, mohol bez ťažkostí a aj mal povinnosť vzhľadom na dôkazné bremeno predložiť\ndaňovým kontrolám všetky potrebné daňové doklady na potvrdenie uskutočnených obchodov.\nZamestnanci správcu dane nevykonali pri daňových kontrolách iba formálnu kontrolu dokladov, ale\nzamerali sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých\nvzájomných súvislostiach. Konateľ alebo bývalý konateľ spoločnosti sa prezentoval neštandardnou\nčinnosťou, fakturáciou medzi sebou samým s rôznymi komoditami (čo samozrejme nie je trestné podľa\nTrestného zákona), schátralými zariadeniami a nefunkčným vozovým parkom.\nObžalovaný ako daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane a neumožnil vykonávať obhliadky\nvo svojich prevádzkach a výrobniach bez ohlásenia a bez jeho účasti, pričom výslovne zakázal\nstrážnikom, osobám nachádzajúcim sa v areáloch, aby neumožnili kontrolným orgánom vstup do\nprevádzok, skladov, či výrobní.\nSkutkové podstaty oboch prejednávaných trestných činov možno naplniť len aktívnym konaním a ide o\ntzv. komisívne a poruchové delikty. Ide však tiež o trestné činy, ktoré sa vyčerpávajú určitou činnosťou\na nevyžadujú vyvolanie následku. Čiže na naplnenie skutkovej podstaty týchto trestných činov (na\ndokonanie činu) postačuje len vykonanie konania (neoprávnené skrátenie dane, uplatnenie nároku na\nvrátenie DPH), pričom je bez významu, či napr. štát neoprávnene uplatňovaný nárok na vrátenie DPH\naj skutočne páchateľovi vráti alebo nevráti. Z tohto pohľadu zákonodarca najmä trestný čin dnes už\n\n„daňového podvodu“ (v čase skutku alinea dva trestného činu neodvedenia dane) konštruuje ako tzv.\npredčasne dokonaný trestný čin, u ktorého platí právna fikcia spočívajúca v tom, že čin, ktorý je fakticky\nprípravou alebo pokusom z hľadiska vyvolania následku, zákon právne kriminalizuje ako dokonaný\ntrestný čin. Bola preto nesprávna do istého času pretrvávajúca prax prokuratúry, ktorá takúto trestnú\nčinnosť v časti kde nadmerný odpočet bol aj vrátený charakterizovala ako dokonaný čin a v časti, kde\nnadmerný odpočet vrátený nebol, ako pokus trestného činu (nejde o tento prípad). To, či sa objektívna\nstránka trestného činu, konkrétne konanie, udiala „neoprávnene“ alebo nie, posudzuje výlučne súd.\nV podstate z rovnakých dôvodov sú v tomto prípade irelevantné i výsledky daňových kontrol a ich\nvyriešenie uznania ako relevantných daňových dokladov faktúr „na vstupe“ a „na výstupe“ do reťazca\nzapojených firiem. Kontrolné daňové úrady totiž pre súd zásadnú otázku - či došlo alebo nedošlo k\nneoprávnenému odpočítaniu DPH alebo k neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu DPH prejudiciálne neriešia právne záväzným spôsobom. Z rovnakého dôvodu je potom doslova zbytočné\na irelevantné zaoberať sa detailne spôsobom výkonu kontroly napr. výsluchom kontrolných daňových\norgánov. Výsledok týchto kontrol je totiž podrobne zhrnutý v príslušných protokoloch o daňových\nkontrolách a v následných rozhodnutiach súvisiacich napr. s dodatočným vyrubením dane, ktoré dôkazy\nboli na súde vykonané oboznámením ich podstatného obsahu.\nV takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať následnosť reťazca a posúdiť ekonomickú\nzmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať\nuplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, dôvody náhleho navýšenia obratov, vývozov, veľkosť,\npersonálny substrát podozrivých podnikateľských subjektov... čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu\nzneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili.\nJe teda zrejmé, že pokiaľ príslušné štátne orgány, či už kontrolné orgány daňové, resp. žalobca na súde,\nchcú preukázať existenciu kruhového či iného daňového podvodu, je potrebné sa zamerať predovšetkým\nna preukázanie ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií, ich reálnosť, posúdiť existenciu či\nneexistenciu dodávok, kompletnosť faktúr, splnenie si daňových povinností všetkých zainteresovaných\nsubjektov a pokiaľ by sa preukázalo, že hospodárska podstata posudzovaných obchodných operácií\nchýba (v podstate v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by išlo o tzv. absolútne neplatné právne\núkony, pretože svojím obsahom a účelom odporujú zákonu, priečia sa dobrým mravom i obchodným\nzvyklostiam), je potrebné preukazovať zainteresovanosť jednotlivých do reťazca zapojených osôb,\nčo v tomto prípade nie je problém, lebo vo všetkých do reťazca zapojených firiem je preukázateľne\npersonálne zapojený obžalovaný. Je však samozrejmé, že samotná účasť na obchodných operáciách\ntakéhoto reťazca sama o sebe sankcionovateľný rozmer bez ďalšieho nemá.\nV každom prípade, ak má byť „všetko v poriadku“, musí ísť o reálne ekonomické vzťahy, ktoré spočívajú\nnielen v reálnom presune tovarov (naskladnení), ale aj v reálnej možnosti využitia produktov z hľadiska\nekonomických zákonitostí ponuky a dopytu. Pri posudzovaní možností odpočítaní dane alebo uplatnení\nnadmerných odpočtov je každý, vecou sa zaoberajúci kontrolný alebo sankčný orgán, povinný urobiť\ntzv. test vrátiteľnosti a tiež už spomenutý test zneužiteľnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že žiadny zákon\nnezakazuje a ani nemôže zakázať tzv. optimalizáciu daňových povinností (presun daňových povinností\nz jedného na druhý subjekt v rámci jedného portfólia spoločností). Táto optimalizácia však má svoje\nlimity, ktoré spočívajú v reálnosti ekonomických transakcií, kedy všetky predmetné komodity sú určené\npre reálne existujúci trh a všetky zisky sú dosahované na základe reálne existujúcich ekonomických\npožiadaviek trhu. Všetky tieto faktory sa potom posudzujú v rámci vyššie spomenutých testov.\nNajklasickejším príkladom toho, kedy optimalizácia daňových povinností prerastie do nelegálnej činnosti,\nje práve vytvorenie riadeného reťazca podnikateľských subjektov. Za reťazec je možné považovať už to,\nkedy existujú viac ako dvaja platcovia dane v reťazci za sebou. V rámci každého reťazca pokiaľ má byť\njeho existencia nelegálna, je potrebné, aby aspoň jeden z účastníkov tohto reťazca neodviedol štátnej\npokladnici vybranú daň a ktorú si ďalší v poradí odpočíta, prípadne aby aspoň jeden z účastníkov reťazca\nsvojím počínaním - napr. fingovaným vývozom do zahraničia, odpočítanie dane predchádzajúcemu\nsubjektu umožnil. Akonáhle nastane takáto situácia, nejde o optimalizáciu daní, ale o podvodné konanie,\nktoré má aj trestnoprávny rozmer. Pokiaľ ide o obžalovaným tvrdené skutočnosti, že niekde „faktúry\n\nna vstupe uznané nie sú, ale na výstupe u dodávateľa uznané sú“, na podstate veci to nič nemení.\nAko už bolo spomenuté, ide o tzv. predčasne dokonané trestné činy, ktoré sú dokonané neoprávnenou\nmanipuláciou s daňovými povinnosťami - bez ohľadu na to, ako sa s týmito povinnosťami vyrovnal v\nreťazci predchádzajúci subjekt a bez ohľadu na to, čo si o tomto myslí kontrolný daňový úrad.\nNaozaj výstižne sa k predmetnej problematike vyjadril aj Najvyšší súd SR vo veci 2To 10/2012.\nUviedol, že zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní vrátane dane z pridanej hodnoty je prinášať\nprostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych\núkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu\nprostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov je popretím samotnej podstaty príslušného druhu\ndane. Obhajoba takého postupu, zameraná na formálne splnenie náležitostí jednotlivých ustanovení\nosobitných predpisov je právne irelevantná.\nInak povedané, pri posudzovaní legality a legitimity akýchkoľvek postupov v rámci stanovovania\ndaňových povinností zainteresovaných subjektov nepostačuje preukázanie formálnej perfektnosti\núčtovných dokladov. V rámci testov, kde sa posudzuje možnosť odpočtov DPH, sa musí zvažovať aj\nprincíp zneužitia práva a nie sú prípustné situácie, kedy sa isté skutočnosti len predstierajú. Nie je\nmožné vytvoriť produkt, ktorý je ekonomicky buď vôbec alebo minimálne uplatniteľný, tento produkt vo\nveľkom nakupovať, naskladňovať a potom vyvážať a pre potreby ďalšieho „otočenia“ tohto tovaru, tovar\ndoviezť naspäť, opätovne vyviezť a podobne. Respektíve, toto je možné urobiť len za situácie, kedy aj\npôvodca tohto tovaru ekonomicky zdôvodní jeho nadhodnotenie a splní si daňovú povinnosť tým, že si\nna výstupe započíta daň, ktorú mu v poradí druhá firma zaplatila. V takomto prípade však z hľadiska úvah\no kruhovom podvode by takýto scenár už nemal zmysel a išlo by o reálnu ekonomickú činnosť. Naozaj\nnie je vylúčené, že aj bez významných vstupných nákladov akýkoľvek podnikateľský subjekt akúkoľvek\nkomoditu vie zhodnotiť do tej miery, že ju predá s naozaj signifikantným navýšením. Takáto situácia\nnastáva však len vtedy, kedy pridaná hodnota je naozaj tak výrazným navýšením hodnoty tovaru, že trh\ntúto pridanú hodnotu akceptuje a je ochotný za ňu zaplatiť.\nPokiaľ ide o obžalovaným viackrát opakované „uznanie faktúr na výstupe a neuznanie faktúr na vstupe“ v\nrámci komentovania vykonávaných listinných dôkazov najmä v súvislosti s výsledkami daňových kontrol,\nmožno konštatovať, že v prípade tzv. euroočiek išlo o neuznania intrakomunitárneho dodania tovaru\ndo Maďarskej republiky (viď okolnosti zistené v súvislosti so svedkom S. a ostatné príslušné časti\nodôvodnenia rozsudku) a v prípade nákupu lykožrúta (neuznané faktúry na vstupe) ani sám obžalovaný\nnetvrdí, že nejaké faktúry na výstupe v súvislosti s lykožrútom mali byť, lykožrúty v množstve ako\nboli kúpené sa podľa obžalovaného bez výnimky skrmovali a iným subjektom mimo portfólia firiem\nobžalovaného nepredávali.... ako bolo skonštatované, skŕmenie takéhoto množstva nebolo možné.\nKontrolovaný daňový subjekt, v tomto rozsudku v čase spáchania trestnej činnosti jednotlivé spoločnosti\nobžalovaného S. I. uvedené v bodoch 1-24 skutkovej časti rozsudku, nepreukázal uskutočnenie dodania\ntovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami, lebo ani napriek opakovaným výzvam správcu dane\nnepredložil k daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz toho, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej\ndodávky, t.j. k dodaniu tovaru. Obžalovaný pritom nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje podvodného\nkonania, lebo konateľ spoločnosti S. I. bol konateľom vo všetkých spoločnostiach zapojených do\nobchodného reťazca s tovarom a službami.\nExistencia faktúry, ako to opakovane tvrdil obžalovaný nie je sama osebe relevantným dôkazom toho,\nže k dodaniu predmetu fakturácie skutočne došlo, lebo bolo v rámci dokazovania celkom presvedčivo\npreukázané, že k reálnemu uskutočneniu dodania tovarov nedošlo.\nPodľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná\nsamostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.\n\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a) je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka osoba, zapísaná v obchodnom\nregistri.\nPodľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov je živnosťou sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú\nzodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov môže živnosť prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak\nsplní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“).\nEkonomická činnosť (ďalej len „podnikanie“) je pre účely DPH vymedzená v § 3 ods. 2 zákona o DPH\nv nadväznosti na článok 4 (2) Šiestej smernice Rady.\nUstanovenia šiestej smernice sú pre všetky členské štáty záväzné, preto je podľa názoru\nprvostupňového súdu potrebné prihliadať aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v ktorých sa\nuvádzajú nasledujúce skutočnosti:\nC-354/03, C-355/03 a C-484/03 v spojených veciach plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú\nsamé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov\nuskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1 a článkov\n4 a 5 ods. 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ\njej stanovenia, v znení smernice Rady 95/7/ESz 10. apríla 1995, ak spĺňa objektívne kritériá, na ktorých\nsú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý\nje súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o\nktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza\nalebo nasleduje po plnení uskutočneného týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto\nplnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené\nani tým, že v reťazci dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo\nnasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť,\npoznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.\nC-439/04 a C-440/04 v spojených veciach podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora spočíva šiesta\nsmernica na zásade neutrality, a to, že táto zásada v súvislosti s výberom DPH bráni všeobecnej\ndiferenciácii medzi zákonnými a nezákonnými operáciami, s výnimkou prípadov, ktoré sa však\nprejednávaných vecí netýkajú, keď je z dôvodu osobitných vlastností určitého tovaru vylúčená akákoľvek\nhospodárska súťaž medzi zákonným a nezákonným hospodárskym sektorom. Analýza pojmov dodávka\ntovaru vykonaná platiteľom a hospodárske činnosti poukazuje na to, že tieto pojmy, ktoré definujú\nzdaniteľné plnenia v zmysle šiestej smernice, majú objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle na\ncieľoch a výsledkoch dotknutých plnení.\nRežim odpočtov má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci\nvšetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu, čo sa týka\ndaňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností,\nza podmienky, že tieto v zásade podliehajú DPH.\nV prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že\ndotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má článok 17 šiestej smernice\nvykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva postihujúceho túto zmluvu absolútnou\nneplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane\npredávajúceho, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenej týmto platiteľom dane. Naopak,\nobjektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovarov platiteľom dane a hospodárska\nčinnosť, nie sú splnené v prípade daňového podvodu spáchaného samotným platiteľom dane.\n\nAko už Súdny dvor pripomenul, boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným\nzneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou. Subjekty podliehajúce súdnej\nprávomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon.\nPlatiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou\npodvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode,\na to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie.\nAk sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na\nplnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne\nkritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť, tzn. ak\nsa preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou\nkúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu\nsúdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.\nC-255/02, C-419/02 a C-223/03 v spojených veciach dospeli k názoru, že plnenie, bez ohľadu na jeho\nskutočnú povahu, vykonané iba s cieľom vyhnúť sa DPH nie je samo osebe ani „dodávka tovaru“, ani\n„poskytnutím služby“, ani opatrením v rámci „hospodárskej činnosti“ na účely DPH.\nSúdny dvor vo svojich rozhodnutiach uvádza, že systém zriadený šiestou smernicou sa zakladá na\njednotnej definícii zdaniteľných plnení. Analýza pojmov dodávka tovaru a poskytovanie služieb ako aj\npojmov platiteľ dane a hospodárska činnosť ukazuje, že všetky tieto pojmy, ktoré definujú zdaniteľné\nplnenia podľa šiestej smernice, majú objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle od cieľov alebo\nvýsledkov predmetných plnení.\nSúdny dvor ďalej vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že subjekty podliehajúce súdnej právomoci\nsa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Táto zásada\nzákazu zneužívania sa uplatňuje takisto na oblasť DPH. Súdny dvor uvádza, že šiesta smernica\nbráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia zakladajúce toto právo\npredstavujú zneužitie. Preukázanie takéhoto konania si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné\nplnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej\nsmernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody,\nktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku\nobjektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.\nV rozhodnutí Súdneho dvora ES č. C-439/04 „Axel Kittel“ proti Belgickému štátu zo dňa 06.07.2006,\nv bode 59. rozsudku sa súdny dvor vyslovil, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie\npráva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie\nspĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska\nčinnosť. V predmetnom rozhodnutí ďalej v bode 61. Dvor vyslovil, že ak sa vo svetle objektívnych\nskutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť,\nže svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží\nvnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.\nPrvostupňový súd podľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že podaná\nobžaloba a všetky čiastkové konania páchateľa v nej uvedené pod bodmi 1 až 24, rovnako aj právna\nkvalifikácia konania obžalovaného spolu s dôkazmi, ktoré boli súdom vykonané na hlavnom pojednávaní\npodľa návrhu prokurátora a čiastočne aj podľa návrhu obžalovaného, sú veľmi dobrým základom pre\nrozhodnutie o vine obžalovaného prakticky podľa podanej obžaloby. Súd iba čiastočne upravil obžalobný\nnávrh, konkrétne v bodoch 3 a 18. Z obžalobného návrhu, z právnej vety aj zo sumarizácie jednotlivých\nbodov konania obžalovaného pod právnu kvalifikáciu je zrejmé, že došlo iba k pisárskej chybe, keď v\ntýchto čiastkových konaniach bolo uvedené, že si obžalovaný uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH.\nPreskúmaním príslušných daňových priznaní týkajúcich sa bodov 3 a 18 dospel prvostupňový súd k\n\nzáveru, že nedošlo konaním obžalovaného k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet DPH, na vrátenie\ndane, ale došlo ku skráteniu dane neoprávneným uplatnením odpočtu DPH.\nPodľa § 276 ods. 1 Trestného zákona, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie,\nverejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím\nslobody na jeden rok až päť rokov.\nPodľa § 276 ods. 4 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ\npotrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.\nSkrátením dane treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný štátny\norgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí daň v nižšej než zákonom určenej sume alebo k vyrubeniu\ndane vôbec nedôjde.\nPodľa § 277 ods. 1 Trestného zákona kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi\nsplatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné\ndôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu\nuplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo\ninému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.\nPodľa § 277 ods. 4 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ\npotrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.\nNeoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane je také uplatnenie, ktoré je v rozpore so zákonom\nupravujúcim daň z pridanej hodnoty alebo s niektorým zo zákonov upravujúcich jednotlivé spotrebné\ndane (zákon č. 222/2004 Z.z).\nPodľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej\npäťstonásobok sumy 266 eur. (teda suma najmenej 133.000 eur).\nKonaním obžalovaného uvedeným v skutkovej časti tohto rozsudku v jednotlivých bodoch 1 až 24 došlo\nk naplneniu všetkých znakov skutkových podstát trestných činov podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného\nzákona ako aj podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.\nK spôsobu výpočtu rozsahu skrátenia dane ako aj rozsahu uplatnenia si nároku na vrátenie dane z\npridanej hodnoty súd uvádza, že bol vypočítaný tak, že bola prevzatá suma uvedená v jednotlivých\nfaktúrach uvedených v skutkovej časti rozsudku.\nTým, že obžalovaný na príslušné daňové úrady podal daňové priznania v rozsahu podľa skutkovej časti\nrozsudku a v daňových priznaniach (za obsah ktorých zodpovedá výlučne on sám) uplatnil buď nárok na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty alebo uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, došlo k\nspáchaniu a k dokonaniu trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného\nzákona a tiež trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods. 4 Trestného zákona.\nZáujmom chráneným Trestným zákonom v prípade oboch uvedených trestných činov je záujem\nspoločnosti na riadnom výbere daní, v tomto prípade dane z pridanej hodnoty.\nObidva trestné činy obžalovaný spáchal nepochybne v priamom úmysle tak, ako to predpokladá\nustanovenie § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone\nporušiť záujem chránený Trestným zákonom.\n\nDaňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že\nzdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané,\nže by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len\nsamotná existencia samotného dokladu ako to sústavne tvrdil obžalovaný, hoci by obsahoval všetky\nformálno-právne náležitosti. Všetky daňové účtovné doklady súvisiace s nákupom a predajom komodít\neuroočko a lykožrút vydané obžalovaným nie sú pravdivé, k nákupu a predaju euroočiek-vrúbľov a\nlykožrúta nedošlo. Sú fiktívne, lebo uvedené komodity jednoducho povedané neexistovali v rozsahu\ndeklarovanom obžalovaným, existovali nanajvýš v minimálnych množstvách a len z účelového dôvodu\nako ukážky, aby v prípade daňovej kontroly mohol obžalovaný kontrolnému orgánu predložiť aspoň malú\nvzorku, ktorá však mala byť dôkazom pre daňovú kontrolu, že komodita reálne existuje, teda aj obchody\no nej uzavreté sú reálne. O fiktívnosti dokladov, tým aj o fiktívnosti deklarovaných obchodov a následne\no fiktívnosti obsahu daňových priznaní vo vzťahu ku komoditám euroočko a lykožrút nemohol nikto iný\nvedieť viac ako obžalovaný S. I.. Preto obžalovaný konal celkom vedome a úmyselne, v priamom úmysle\na vzhľadom na dlhodobú hospodársku stratu jeho spoločností konal s jednoznačnou snahou získať\nnajmä odpočítanie dane a v menšej miere chcel získať vrátenie dane, teda vyplatenie nadmerného\nodpočtu DPH.\nV prípade, že obžalovaný v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vypĺňal riadky o odpočítaní dane,\nbolo jeho konanie kvalifikované ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona,\nlebo si v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami znižoval daňový základ.\nV prípade, že obžalovaný v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vypĺňal najmä riadok o\nnadmernom odpočte odpočítanom od vlastnej daňovej povinnosti, bolo jeho konanie kvalifikované ako\nzločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, lebo si rozpore s vyššie citovanými\nzákonnými ustanoveniami uplatňoval nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty.\nSúd na rozdiel od podanej obžaloby v konaní páchateľ nevidel viacčinný súbeh dvoch trestných činov. Ani\nopis konania obžalovaného v obžalobnom návrhu nenavodzoval podmienky pre záver, že by obžalovaný\ncelkom cielene selektoval svoje konanie, či už z hľadiska časového, miestneho, či z hľadiska jednotlivých\nkomodít až tak, že by zámerne z konkrétne preukázateľného dôvodu raz uplatnil odpočet DPH a inokedy\nzámerne a cielene uplatňoval nárok na nadmerný odpočet DPH, teda vrátenie DPH. V podstate konanie\nobžalovaného bolo stále rovnaké pri všetkých 24 bodoch skutkovej časti v tom, že predkladal fiktívne\núčtovné doklady o obchodovaní a na doklady nadväzujúce fiktívne daňové priznania.\nZ bližšie nezisteného dôvodu v 16 prípadoch si uplatnil odpočet dane a len v 8 prípadoch rovnako z\nbližšie nezisteného dôvodu uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH. Preto súd dospel k záveru, že\nkonanie obžalovaného možno posúdiť ako jednočinný súbeh dvoch trestných činov, lebo páchateľ v\npodstate jedným konaním raz uplatnil odpočítanie DPH a inokedy a v podstatne menšej miere uplatňoval\nnárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.\nO vine obžalovaného s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto nemal špecializovaný trestný\nsúd žiadne pochybnosti. Uznal preto vinu obžalovaného S. I. zo spáchania vyššie uvedených trestných\nčinov a v rozsahu podľa podanej obžaloby a len s minimálnou úpravou, spresnením skutkovej časti\nuvedením faktúr pri všetkých bodoch konania a zosúladil opis skutku s jeho právnou kvalifikáciou ako\nje to spomenuté vyššie v bodoch 3 a 18 skutkovej časti.\nČo sa týka rozhodovania o druhu trestu a o jeho výmere u obžalovaného S. I., prvostupňový súd\npodľa obsahu registra trestov na obžalovaného mohol konštatovať, že obžalovaný S. I. viedol pred\nspáchaním teraz prejednávaných trestných činov riadny život, lebo nebol súdom právoplatne odsúdený\nza inú trestnú činnosť. V mieste bydliska má obžalovaný dobrú povesť. Preto mohol súd v prospech\nobžalovaného uplatniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že páchateľ viedol\npred spáchaním trestného činu riadny život.\n\nSúd však zistil aj okolnosť obžalovanému priťažujúcu podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorou je\nto, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Ako je zrejmé zo skutkovej aj výrokovej časti rozsudku,\nobžalovaný spáchal dva trestné činy a to trestný čin skrátenia dane a poistného a trestný čin neodvedenia\ndane a poistného.\nPodľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť\nna pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pomer poľahčujúcich\na priťažujúcich okolností je u obžalovaného vyrovnaný. Bola zistená jedna poľahčujúca a jedna\npriťažujúca okolnosť. Keď súd hodnotil mieru závažnosti poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, nezistil\ntaké skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé dostatočne odôvodniť priklonenie sa súdu či už k poľahčujúcej\nalebo k priťažujúcej okolnosti pri ukladaní výmery trestu.\nPodľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží\nmu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.\nVšetkými vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona sa prvostupňový súd riadil pri ukladaní\ndruhu trestu a jeho výmery obžalovanému S. I.. Obžalovanému bolo možné uložiť iba trest odňatia\nslobody, uloženie iného druhu trestu ako samostatného neprichádzalo do úvahy. Za trestné činy\nspáchané obžalovaným mohol súd ukladať trest v sadzbe od sedem rokov do dvanásť rokov. U\nobžalovaného neprevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, nebolo teda zákonného dôvodu\nna zníženie hornej hranice trestnej sadzby. Obžalovaný síce nepáchal trestnú činnosť obzvlášť\nsofistikovaným spôsobom, ale pomerne jednoducho a to vyhotovovaním fiktívnych účtovných dokladov a\nfiktívnych daňových priznaní. Na druhej strane v jeho neprospech treba prirátať to, že všetky doklady na\nprvý pohľad vzbudzovali dojem hodnovernosti, teda ako zodpovedajúce realite a bežná daňová kontrola\nbez ďalšieho zisťovania obchodných súvislostí (ako o tom vypovedali daňové kontrolórky a svedok Ing.\nA.) nemusela odhaliť fiktívnosť obchodov. V neprospech obžalovaného treba prirátať aj to, že nešlo\no jeho jednorazové zlyhanie, nešlo o situačné konanie, ale obžalovaný páchal trestnú činnosť celkom\nzámerne a po dlhšiu dobu, teda niekoľko rokov. V jeho konaní išlo o mnohé čiastkové útoky, ako to je\nzrejmé zo skutkovej časti tohto rozsudku. Ním uplatňovaný spôsob „podnikania „ považoval za reálny a v\nreálnom čase, pritom však iba zakrýval dlhodobú stratu v podnikaní jeho spoločností a zároveň daňovo\n„ušetrené“ prostriedky mu umožňovali viesť pomerne nákladný spôsob života so sebaprezentovaním sa\nako úspešného podnikateľa.\nVýsledkom konania obžalovaného bolo skrátenie dane spolu v celkovej výške 57.661.795,95 € a\nneoprávnené uplatnenie si nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 509.250,84\n€. Takto zistené sumy niekoľkonásobne prevyšuje základnú výmeru škody veľkého rozsahu (133.000\neur). Preto je potrebné nielen páchateľovi zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a to po veľmi dlhú\ndobu, ale rovnako je žiadúce orgánom štátu na to splnomocneným - súdom vyslať signál, že takéto\nkonanie nie je tolerovateľné, ale je zákonným spôsobom potrestané, čo je súčasne odkazom, ktorý má\niných odradiť od páchania daňových trestných činov. Preto bol obžalovanému S. I. uložený trest odňatia\nslobody vo výmere jedenásť rokov, teda pri hornej hranici trestnej sadzby ako trest primeraný v zmysle\nvyššie spomenutých zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.\nObžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu\nodňatia slobody za úmyselný trestný čin, čím boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 48\n\nods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda na zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do\nústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, v konaní obžalovaného išlo o úmyselné konanie,\nktorým sa obžalovaný snažil získať majetkový prospech, keďže jeho firmy boli dlhodobo v strate. Podľa\n§ 56 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť peňažný trest od 160 eur do 331.930 eur páchateľovi, ktorý\nsa snažil získať majetkový prospech. Súd prihliadol na výšku škody spôsobenej konaním páchateľa, na\ndĺžku doby páchania trestnej činnosti ako aj na to, aby uložený trest bol vymožiteľný a následne uložil\nobžalovanému peňažný trest 100.000 € (jedenstotisíc EUR), teda v dolnej polovici trestnej sadzby.\nKeďže bol obžalovanému uložený aj peňažný trest, zákon s uložením tohto druhu spája aj uloženie\nnáhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený. Za primeraný náhradný trest vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu prvostupňový\nsúd považoval trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.\nPokiaľ ide o výrok o náhrade škody špecializovaný trestný súd opätovne podľa § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava na\nobčianske súdne konanie. Špecializovaný trestný súd nevylúčil z konania po zrušení rozsudku najvyšším\nsúdom zaujal v tomto smere opačné stanovisko, ako ho uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojom rozhodnutí pod sp. zn. 4 To 5/2013 z 30. októbra 2013 na strane 7 až 8 svojho rozhodnutia.\nV trestnej veci obžalovaného S. I. skutočne nedošlo k odsúdeniu obžalovaného za majetkový trestný\nčin (trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a trestný\nčin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona ani nie sú zaradené\nvo štvrtej hlave Trestného zákona -trestné činy proti majetku), lebo sumy uvádzané v rozsudku\nprvostupňového súdu v jednotlivých bodoch skutkovej časti tohto rozsudku v pravom slova zmysle nie\nsú škodou, ako ju definuje ustanovenie § 124 Trestného zákona.\nPodľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku\nalebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej\nsúvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na\núčely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.\nSkrátením dane podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v tomto prípade treba rozumieť akékoľvek\nkonanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný štátny orgán vyrubí daň v nižšej, než zákonom\nurčenej sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Y. čin neodvedenia dane a poistného podľa §\n277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v jeho alinei dva treba považovať za predčasne dokonaný trestný\nčin, ku ktorého spáchaniu dochádza už uplatnením nároku na vrátenie DPH. Pri jednom aj druhom\nuvedenom trestnom čine dochádza k „reálnemu úbytku na majetku poškodeného“, ktorým je štát. Preto\nje podľa názoru prvostupňového súdu celkom na mieste primerané použitie analógie, výsledkom ktorej je\nmožnosť štátu sledovať priebeh trestného stíhania a jeho výsledok a aj možnosť uplatňovania si náhrady\n„škody“ v trestnom konaní, lebo ide o prostriedky štátneho rozpočtu, hoci na povinnosť doplatenia\nprípadných chýbajúcich odvodov na daniach a poistnom vyplývajúcu priamo zo zákona podľa § 56\na nasledujúcich zák. č. 511/2004 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších zákonov (účinný do 1. januára 2012) upozornil najvyšší súd vo\nsvojom rozhodnutí.\nPodľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní a najmä s prihliadnutím na prečítané vyjadrenie\nzástupkyne poškodenej strany súd postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal\npoškodeného, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne\nkonanie. Zástupkyňa poškodeného pri výsluchu ešte v prípravnom konaní uviedla, že čo sa týka\nskrátenia dane, tam škodu neuplatňuje, lebo na ňu poškodený nemá zákonný nárok. Čo sa týka daňovým\nsubjektom - obžalovaným uplatnený nadmerný odpočet, vzhľadom na odvolanie podané daňovým\n\nsubjektom proti výsledkom daňových kontrol, ešte nie je právoplatné rozhodnutie v odvolacom konaní,\nna základe ktorého správca dane vydá rozhodnutie vo veci.\nZ dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný napadol na súde rozhodnutia\ndaňových úradov - platobné výmery a dodatočné platobné výmery. Pre potreby trestného konania\nvšak súd vychádzal z obsahu jednotlivých faktúr a daňových priznaní. Skúmanie, či platobné výmery\na dodatočné platobné výmery daňových úradov sa už stali právoplatnými a prípadne v akom rozsahu\ndošlo k ich uhradeniu by presahovalo rámec trestného stíhania, preto súd postupom podľa § 288 ods.\n1 Trestného poriadku odkázal poškodeného uvedeného vo výrokovej časti rozsudku s nárokom na\nobčianske súdne konanie.\nPrvostupňový súd rozhodol o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne\nkonanie a daňové orgány sa budú môcť rozhodnúť, či na vymoženie svojich oprávnených nárokov využijú\npredpisy správneho a finančného práva alebo sa budú domáhať uspokojenia svojich nárokov na základe\ntrestného rozsudku v občianskom súdnom konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde,\nproti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od oznámenia\nrozsudku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}