{"guid": "0dc850c3-f36e-4c9b-80c5-c204adab7f2e:7ecfc7ff-cda6-458f-8b8b-eb3997ccb585", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2014:9512100006.2", "spisova_znacka": "1T/2/2012", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/2/2012 z 25. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 25. novembra 2014, sp. zn. 1T/2/2012, ECLI:SK:SSPK:2014:9512100006.2", "identifikacne_cislo": "9512100006", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy", "Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 39 ods. 3 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-261.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 261 ods. 4 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-261.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-6.pismeno-a", "nazov": "§ 225 ods. 6 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-6.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-225"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-1", "nazov": "§ 225 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-225"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-13", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-261", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-14", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-225"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ecfc7ff-cda6-458f-8b8b-eb3997ccb585", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100006.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100006.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9512100006.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n1T/2/2012\n9512100006\n25. 11. 2014\nJUDr. Ján Buvala\nECLI:SK:SSPK:2014:9512100006.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov\nsenátu JUDr. Igora Králika a JUDr. Emila Klemaniča, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2014\nv trestnej veci obžalovaného Z.. J. U.Č. pre trestný čin subvenčného podvodu čiastočne dokonaný a\nčiastočne v štádiu pokusu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a), § 14 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin\npoškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu\npokusu podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a), § 14 ods. 1 Trestného zákona takto\nrozhodol:\nobžalovaný:\nZ.. J. U., nar. XX.XX.XXXX vo T. Š., trvale bytom J. Q. XXXX/X,\nR.\nsa uznáva\n\nza\n\nv i n n é h o, ž e\n\nv presne nezistenej dobe od polovice roku 2005 do decembra 2006 v R. a následne aj v Bratislave,\nako Š.N. M. - R. Mesta R., ako konečného prijímateľa nenávratného finančného príspevku, predložil\ndňa 09.09.2005 na základe výzvy číslo 1111024-051 zo dňa 06.06.2005 (Opatrenie 1.2), vyhlásenej\nriadiacim orgánom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, v rámci Sektorového operačného\nprogramu Priemysel a služby (číslo 1110000), Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry (číslo\n1111020), žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre Mesto R., F.Á. I.. Č.. XX, R.,\nIČO 327646, žiadateľa z verejného sektora v rámci Opatrenia 1.2, Sektorového operačného programu\nPriemysel a služby, v súvislosti s projektom „Priemyselný park Z. R.-M.“ číslo projektu „priemyselný\npark“ 11110200042, spracovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom, Slovenskej agentúre pre rozvoj\ninvestícií a obchodu (SARIO), neposkytol povinné pravdivé údaje týkajúce sa majetkovo právnych\nvzťahov Mesta R. k pozemkom, slúžiacim na realizáciu uvedeného projektu k nájomnej zmluve zo dňa\n06.09.2005, ktorým malo mať Mesto R. prenajaté pozemky slúžiace na realizáciu priemyselného parku\nod R. S. Y..N..K.., podpísal toho istého dňa dodatok, ktorým v mene Mesta R. postúpil predkupné právo\nna Z. G..Y.., hoci v tom čase na základe zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy\nč. 0106000222 zo dňa 14.01.2005, mala tie isté pozemky v nájme od R. S. Y..N..K.. spoločnosť Z. G..Y..,\ntento dodatok k nájomnej zmluve nepredložil k žiadosti o poskytnutie NFP, ďalej v rozpore s údajmi\nuvádzanými v žiadosti schválenej hodnotiacou komisiou, neoznámil, že mesto nezískalo podstatný vplyv\nv obchodnej spoločnosti Z. G..Y.. ako správcovi priemyselného parku a napriek týmto skutočnostiam\npodpísal dňa 15.02.2006 so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícii a obchodu (SARIO), zmluvu o\nposkytnutí nenávratného finančného príspevku č. VS-05/2006, účinnú od 18.08.2006, na základe ktorej\nbol Mestu R. poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 228 515 000 Sk (7 585 308,37 EUR),\nz ktorého 75% (180 406 579 Sk - 5 988 401,35 EUR) pochádzalo z Európskeho fondu regionálneho\nrozvoja a 20% (48 108 421 Sk- 1 596 907,02 EUR) zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zvyšných\n5% v sume 12 027 000 Sk (399 223,26 EUR) malo Mesto R. zabezpečiť z vlastných zdrojov, ani po\npodpise tejto zmluvy v rozpore so schváleným projektom nezabezpečil zaregistrovanie zmlúv o nájme\npozemkov a predkupného práva v katastri nehnuteľností a nezabezpečil Mestu R. ako konečnému\nprijímateľovi podstatný vplyv v spoločnosti Z. R., G..Y.., čím konal v rozpore s ustanovením § 3 písm.\n\ne/ Zákona č. 181/2001 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a v\nrozpore s podmienkami implementácie Sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorý\nje financovaný z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a tým vytvoril\npodmienky, aby finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť výlučne verejnému sektoru, boli použité na\nzveľadenie a zhodnotenie pozemkov a majetku, ktorý vlastnila súkromná obchodná spoločnosť, avšak\ndo skončenia jeho funkčného obdobia nedošlo k podaniu žiadnej žiadosti o preplatenie finančných\nprostriedkov\nteda\n- dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom vytváraní podmienok na to, aby vylákal od iného\npríspevok zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu obce, ktorých poskytnutie a použitie je podľa všeobecne\nzáväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu\nv otázke ich splnenia a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu, avšak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu\n- dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom vytváraní podmienok na to, aby predložil nesprávny\ndoklad a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych\nspoločenstiev a uvedeným činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, avšak nedošlo k pokusu ani k\ndokonaniu\nčím spáchal\n- obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona,\nv štádiu prípravy na zločin podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona,\n- obzvlášť závažný zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261\nods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.\nZa\n\nto\n\nsa\n\no d s u d z u j e:\n\nPodľa § 225 ods. 6 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 s poukazom na § 36\npísm. j), § 37 písm. h), podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na trest\nodňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.\nPodľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon\ntrestu s minimálnym stupňom stráženia.\nodôvodnenie:\nNa základe obžaloby prokurátora úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR sp.zn.\nVII/2 Gv 193/08 zo\ndňa 16. januára 2012, súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 3. až 6. septembra 2012, 8. októbra\n2012 a 5. februára 2013. V priebehu dokazovania vypočul obžalovaného, svedkov a prečítal listinné\ndôkazy. Následne vo veci rozhodol rozsudkom.\nRozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 5. februára 2013 bol na základe odvolania\nobžalovaného Z.. J. U. zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 To7/2013 zo dňa 26.\nmarca 2014. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR bol zrušený rozsudok založený na nejasných a\nneúplných skutkových zisteniach, prvostupňový súd sa v ňom nevysporiadal so všetkými okolnosťami\nvýznamnými pre rozhodnutie s tým, že je potrebné dôkazy opakovať, resp. vykonať ďalšie dôkazy.\nO aké dôkazy by sa malo jednať, odvolací súd nešpecifikoval. Odvolací súd k zrušenému rozsudku\nuviedol, že nie je preskúmateľný a prvostupňový súd sa nezaoberal obhajobou obžalovaného ani\notázkou subjektívnej stránky naplnenia zákonných znakov skutkových podstát posudzovaných deliktov\nobžalovaným a nereagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného.\nPo doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR stranám, súd tieto vyzval na predloženie návrhov na\ndoplnenie dokazovania v zmysle vyššie uvedených záverov. Prokurátor nemal žiadne ďalšie návrhy\nna doplnenie dokazovania. Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 10. septembra 2014\n\nnavrhol vyžiadať z agentúry SARIO správu, či bola v zmysle uzatvorenej zmluvy o poskytnutí NFP využitá\nmožnosť sankcie v neprospech mesta R., obdobnú správu vyžiadať z mesta R. za účelom krížovej\nkontroly a z mesta R. ďalej vyžiadať správu o aktuálnom využití priemyselného parku M.. Obhajca\nobžalovaného ďalej uviedol, že doposiaľ vykonané dokazovanie považuje za dostatočné v tom zmysle,\naby súd mohol urobiť záver, že obžaloba bola formulovaná nesprávne. Zároveň zdôraznil, že právna\nkvalifikácia podľa § 261 Trestného zákona obsahuje aj ďalší trestný čin sprenevery a pokiaľ nedošlo k\nsprenevere, nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 261 Trestného zákona.\nS poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti pri svojom rozhodnutí dňa\n25. novembra 2014\nsúd vychádzal z výsledkov už skôr vykonaného dokazovania, ako aj z listinných dôkazov zabezpečených\nna návrh obhajoby.\nObžalovaný Z.. J. U. vo svojej výpovedi popísal od začiatku celý priebeh spolupráce s Z. G..Y.. a Z.. N..\nZ.. N. mal podľa obžalovaného v minulosti zabezpečovať pre Mesto R. skládku tuhého komunálneho\nodpadu a poznal všetky politické kluby v Mestskom zastupiteľstve. Dostal od mesta plnú moc na\nvybavovanie všetkého, čo súviselo s predmetnou žiadosťou.\nK majetkovej účasti Mesta R. v Z. G..Y.. uviedol, že 34% podiel bol vypustený pri hlasovaní poslancov\nv mestskom zastupiteľstve, ale podľa neho na SARIU o tom vedeli.\nK podpisu dodatku zmluvy o nájme pozemkov uviedol, že si na to nespomína. Ďalej všeobecne hovoril\no tom, ako R. podpisuje rôzne listiny a nemá šancu všetko kontrolovať. Registráciu predkupného práva\noznačil za detail, na ktorý si nepamätá.\nOd 15.02.2006, kedy bola schválená žiadosť, do konca roka 2006, kedy končilo jeho funkčné obdobie,\nnepožiadalo Mesto R. o platbu zo SARIA.\nVo svojej záverečnej reči zdôraznil, že podpismi zmlúv nezvýhodnil súkromnú spoločnosť. Verejné\nfunkcie, ktoré zastával, vykonával čestne a zodpovedne a neobohatil seba ani svoju rodinu.\nHlavného pojednávania po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa obžalovaný Z.. U. nezúčastnil, požiadal o\nkonanie v neprítomnosti zo zdravotných dôvodov, pričom súdu predložil písomne vyhotovenú záverečnú\nreč. V tejto uviedol, že mesto malo legálny vzťah k pozemkom a aj vecné bremená k nim. Celá príprava\nprebehla transparentne s vedomím MsZ bez fakturácie prác do konca roka 2006, kedy skončil pôsobenie\nna radnici. Nové vedenie mesta v januári 2007 požiadalo SARIO o vyplatenie príspevku na pozemky, ale\nuž v apríli 2007 prednosta úradu zastavil stavebné práce bez prerokovania v zastupiteľstve a primátor\nbez prerokovania v zastupiteľstve dal zmluvu o výkone správy R. Z. zrušiť na okresnom súde. Podľa\nneho následná kontrola z MH SR na podnet zatajeného pracovníka úradu bola vykonaná neuveriteľne\nrýchlo a bola ukončená na základe nekompletných dokladov s podnetom na trestné stíhanie. V závere\nopätovne uviedol, že sa ničoho protizákonného nedopustil a cíti sa byť nevinný.\nSvedkyňa J.. M. U. ako advokátka advokátskej kancelárie sa podieľala na vypracovaní právnych\nstanovísk k možnosti preplatenia žiadosti Mesta R., vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku, ktorá bola uzatvorená medzi riadiacim orgánom, Ministerstvom hospodárstva SR\nv zastúpení SARIO a Mestom R.. Vecou sa začala zaoberať až v roku 2008 a podieľala sa na vypracovaní\nzmluvy o ukončení vzťahu z roku 2011.\nSvedok Z.. R.. J. U., ktorý sa zúčastnil kontroly platby vo výške cca\n20 miliónov Sk za pozemky,\nuviedol, že v danej veci bola realizovaná len táto jedna platba za pozemky. K začatiu trestného stíhania\ndošlo až po ich kontrole. Po začatí trestného stíhania už vôbec nemohlo dôjsť k akémukoľvek ďalšiemu\npreplácaniu ani v prípade, že by pochybenia boli konečným príjemcom odstránené.\nSvedok Z.. J. E. bol v rozhodujúcom čase R. J. agentúry SARIO a participoval na prvej fáze posudzovania\nprojektu, teda či žiadosť obsahuje všetko po formálnej stránke. Zúčastnil sa aj dvoch alebo troch kontrol\nna mieste. Vyjadroval sa aj k čerpaniu finančných prostriedkov, ku ktorému dochádza s postupnosťou,\nže najprv sa podpíše zmluva, potom sa založí majetok, začne sa realizovať projekt a k financovaniu\ndôjde predfinancovaním alebo refundáciou. V danej veci jednal z Mesta R. s pani W. a potom so\nsplnomocneným pánom S..\nSvedok Z.. H. Ď. vypovedal vo veci ako pôvodný majiteľ pozemkov. Uviedol, že už asi 15 rokov sa\nzaoberá vyhľadávaním aktuálne nezaujímavých pozemkov. V tomto prípade spoločne s pánom X. mali\nambíciu sami vybudovať inžinierske siete, čo však bolo pre nich finančne neúnosné a rovnako finančne\n\nnezvládnuteľné aj pre obec M.. Predmetné pozemky sa nachádzali v katastrálnom území M. a v zmysle\nplatného územného plánu sa s priemyselným parkom pre danú lokalitu počítalo. Následne sa dostal do\nkontaktu s Z.. N., s ktorým sa dohodol na odpredaji týchto pozemkov.\nZ.. N. mal požiadavku, aby\nbola založená akciová spoločnosť. Svoje akcie potom odpredal Z.. N.. Pozemky predával R. S., na ktorú\nspoločnosť mal kontakt cez Z.. N..\nSvedok A. X. popísal, ako bol oslovený Z.. Ď. s návrhom získať pozemky pri obci M.. On osobne postupne\nnakúpil pozemky vo výmere asi\n11,5 hektára a Z.. Ď. zostávajúcu časť do výmery 30 hektárov.\nPozemky nakupovali za účelom sceľovania v rokoch 2002 až 2004. Keďže neboli schopní vybudovať\npriemyselný park, pozemky predali v decembri 2004 leasingovej spoločnosti R. U.. Spoločnosť Z. G..Y..\nzaložili spoločne s Z.. Ď.X. vo februári alebo v marci 2004. Začiatkom roka 2005 z akciovej spoločnosti\nvystúpil.\nSvedok H. U. ako vtedajší zamestnanec leasingovej spoločnosti R. si pre odstup času nespomenul na\npodrobnosti obchodného prípadu, ktorý sa týkal kúpy pozemkov popisovaných svedkami Z.. H. Ď. a A.\nX.. Ani po predložení zmlúv o nájme pozemkov a dodatku k tejto zmluve sa nevedel bližšie vyjadriť, resp.\nuviesť, prečo boli pozemky prenajaté Mestu R.. Nevedel sa vyjadriť ani ku dodatkom k nájomnej zmluve.\nSvedok Z.. R. N. ako pracovník R. S. uviedol, že na zmluvy týkajúce sa predmetných pozemkov si\nnepamätá, nespomína si na obsah týchto zmlúv, ani na vzťah spoločnosti R. S. s Mestom R.. Vysvetlil to\ntým, že sa jedná o viacročný časový odstup a odvtedy sa podieľal na obdobných obchodných prípadoch,\nktoré sa počítajú v stovkách.\nSvedkyňa Z.. Ľ. W. uviedla, že v tom čase pracovala ako vedúca útvaru strategického rozvoja na\nMestskom úrade v R.. Realizácia priemyselného parku v lokalite M. vyplynula z návrhu Z.. N.. Spoločnosť\nZ. G..Y.. vybavovala celý proces predloženia žiadosti, a tiež pripravovala aj samotnú žiadosť. Z.. U.\nsplnomocnil na vybavovanie spoločnosť Z. G..Y... K nadväznosti na generálnu plnú moc bola ona\nkoordinátorkou alebo sprostredkovateľkou, pričom zabezpečovala potrebné doklady k žiadosti. Celú\nžiadosť spracovala Z. G..Y.., bolo to niekedy v júli 2005 a žiadosť bolo potrebné podať do septembra\n2005. Samotnú žiadosť pred jej podaním ani nevidela. Z.. U. sa na realizácii projektu podieľal ako štatutár\nmesta, bol informovaný o príprave materiálov, podľa jej vedomostí niektoré veci s ním boli prejednané,\nale nepodieľal sa na vypracovávaní zmlúv.\nPrvá žiadosť o platbu bola podaná za účelom nákupu pozemkov. S touto žiadosťou súvisela aj kontrola,\nktorú vykonávalo SARIO a pri tejto kontrole bola prítomná.\nK majetkovému vstupu mesta do Z. G..Y.. uviedla, že prvé predmetné zasadnutie zastupiteľstva k tejto\nproblematike splnomocnilo Z.. U. podpísať vstup s podielom 34%, ale následne ešte v roku 2005 poslanci\nnesúhlasili s týmto vstupom, pričom hlasovanie s takým negatívnym výsledkom vyplynulo z rozpravy.\nPodľa obsahu plnej moci v prospech Z. G..Y.., táto spoločnosť mala zabezpečiť žiadosť o implementáciu\na správcovstvo. K obsahu samotného správcovstva sa vyjadriť nevedela.\nSvedkyňa H.. T. G. ako vedúca odboru správy majetku Mestského úradu R. popisovala veľké rokovanie\nza účasti všetkých predsedov poslaneckých klubov a členov vedenia mestského úradu, predmetom\nktorého bolo prerokovanie všetkých zmlúv, ktoré mali byť predložené pre SARIO a bolo do nich potrebné\nzapracovať požiadavky mesta, nakoľko boli pripravené a predložené zástupcami Z. G..Y... Pripomienky,\nktoré vzišli z tohto rokovania, boli zapracované do zmlúv a bol prijatý záver, že majú byť predložené\nna schválenie do mestského zastupiteľstva. Návrhy zmlúv z Z. G..Y.. boli doručené osobne zástupcom\nZ. G..Y.., ale keďže bolo potrebné zapracovať požiadavky mesta a neboli k dispozícii v počítačovej\npodobe, ona osobne vstúpila do kontaktu so zástupcami Z. G..Y... Takto upravené zmluvy v potrebnom\npočte rovnopisov boli podpísané na meste a následne boli dané k dispozícii poslancom na rokovanie\nmestského zastupiteľstva.\nSo zástupcami SARIA prvýkrát prišla do kontaktu až v roku 2007 pri prvej kontrole.\nKeď z Z. boli predkladané nejaké podklady, na mestský úrad ich doniesol spravidla Z.. S.. Podľa jej\nvedomostí v zmysle zmluvy o budúcej zmluve mali byť pozemky pod komunikáciami a inžinierskymi\nsieťami vo vlastníctve mesta a ostatné mali byť v nájme.\nÚloha odboru správy majetku pri príprave podkladov pre mestské zastupiteľstvo spočívala v tom, že\nkontrolovali návrh zmluvy z hľadiska jej výhodnosti pre mesto a z hľadiska jej súladu s právnymi\npredpismi.\n\nSvedok H.. J. U. ako poslanec mestského zastupiteľstva k problematike priemyselného parku uviedol,\nže návrh na spoluprácu pochádzal od štatutárneho zástupcu spoločnosti Z. G..Y.., resp. O. N.. Tieto\nspoločnosti zastupoval Z.. N.. Obsahom ponuky na spoluprácu bolo, že majú vysporiadaný pozemok,\nprojekt a obec M., v katastrálnom území ktorého boli tieto pozemky, je pre nich malým partnerom. Úlohou\nMesta R. bolo byť prijímateľom dotácie a podieľať sa na príjmoch z prenájmu pozemkov, ktoré mesto\nodkúpilo. V roku 2005 na júlovom zastupiteľstve bol odsúhlasený majetkový vstup mesta do Z. G..Y.. vo\nvýške 34%, avšak zástupcovia spoločnosti si ju cenili na\n100 miliónov Sk a 34% predstavovalo\n34 miliónov Sk, ktoré mesto nemalo a preto v septembri bolo uznesenie o vstupe mesta do Z. G..Y..\nzrušené. V projekte na realizáciu priemyselného parku sa počítalo s oprávnenými nákladmi vo výške\ncca 240 miliónov Sk, z čoho 220 miliónov malo byť získaných z NFP, 12 miliónov malo zaplatiť mesto a\nďalších 70 miliónov neoprávnených nákladov, k čomu sa mesto nechcelo zaviazať, ale bolo to ochotné\nakceptovať Z. G..Y... Za takejto situácie príjem mesta mal plynúť od správcu priemyselného parku. Príjmy\nmesta mali plynúť z nájmu pozemku pod infraštruktúrou, ktorý mesto odkúpilo a tieto pozemky mali byť\nprenajaté správcovi.\nSvedok uviedol, že v súčasnej dobe mesto z vlastných zdrojov odkúpilo 100% akcií Z. G..Y.., doplatilo\nza pozemky, doplatilo vyfinancovanie priemyselného parku, čo mohlo byť spolu okolo 480 miliónov Sk.\nĎalej vypovedal, že mal vedomosť o tom, že o poskytnutie NFP sa mohli uchádzať samosprávy, VÚC,\nnie však súkromné spoločnosti. Pri riešení problematiky priemyselného parku sa neriešil bezprostredný\nfinančný dopad pre mesto, nikto nepovedal, koľko má mesto investovať a aký bude príjem. Mesto chcelo\nprioritne riešiť otázku zamestnanosti.\nSvedok Z.. H. U. ako poslanec mestského zastupiteľstva uviedol, že k realizácii zámeru s priemyselným\nparkom došlo na základe iniciatívy Z.. N. voči mestu. Mesto chcelo riešiť priemyselný park v inej lokalite,\nlebo lokalita M. bola mimo katastrálneho územia mesta, avšak rozhodla pripravenosť územia. K bližším\npodrobnostiam sa pre odstup času vyjadriť nevedel.\nSvedok Z.. Š. T. ako poslanec mestského zastupiteľstva si nespomenul na podrobnosti týkajúce sa\npriemyselného parku a potvrdil len to, že išlo o lokalitu M.. Problematika sa prejednávala v mestskej\nrade aj v mestskom zastupiteľstve.\nSvedok Z.. J. W. ako hlavný kontrolór Mesta R. uviedol, že v mesiaci jún 2005 na rokovaní mestskej rady\nZ.. U. tlmočil ponuku na vybudovanie priemyselného parku v inej lokalite, ako malo vytypované mesto. V\ntom čase bola vypísaná výzva na vybudovanie infraštruktúry priemyselných parkov. Výstup z rokovania\nmestskej rady bol taký, že budú predložené materiály do mestského zastupiteľstva.\nNa mimoriadnom zasadnutí mestskej rady dňa 18.07.2005 už boli predložené konkrétne materiály, a to\nnávrh zmluvy o budúcej zmluve vo vzťahu k pozemkom, návrh na vstup mesta do spoločnosti Z. G..Y.. a\nďalšie materiály potrebné k spracovaniu žiadosti, ktorou by sa mesto mohlo uchádzať o štátnu podporu.\nVýhrady k takémuto zámeru boli také, že pripravované územie nebolo v katastrálnom území Mesta R.,\nže sa mesto veľmi ponáhľa, že celé to pripravuje niekto mimo mesta a mesto bude zodpovedné za\nrealizáciu. Tejto mestskej rady sa zúčastnil aj Z.. N., ktorý informoval, že Z. G..Y.. má všetko pripravené\na má dohodnutých aj investorov. Tiež informoval o tom, že rokoval s obcou M., ktorú považoval za\nmalého partnera.\nZ.. N. svoje návrhy prezentoval ako jediný spoločník spoločnosti O. N. a\nväčšinový spoločník Z. G..Y... Celý zámer sa opätovne prejednával v septembri 2005 na mestskom\nzastupiteľstve a došlo k vypusteniu majetkovej účasti mesta v Z. G..Y.., nakoľko zástupcovia v tejto\nspoločnosti požadovali za 34%-ný podiel 34 miliónov Sk, ktoré mesto nemalo.\nZačiatkom roka 2006 na zasadnutí mestského zastupiteľstva zistil, že sa menili vzťahy k pozemkom a\ndošlo k odkúpeniu piatich hektárov pod infraštruktúrou a k zostávajúcim\n25 hektárom malo mať\nmesto 15 ročný nájomný vzťah od spoločnosti O. N.. Pôvodná dohoda v septembri bola taká, že mesto\nbude mať pozemky v nájme od leasingovej spoločnosti.\nSvedok ďalej popísal ako oponoval pri schvaľovaní zmlúv o správe v tom zmysle, že mesto nemá\ndostatočné garancie a navrhoval, aby všetky pozemky založilo O. N. v prospech mesta. K schváleniu\nzmlúv došlo v júni 2006 na mestskom zastupiteľstve. V prvom štádiu v mesiaci september 2005\npri podávaní žiadosti bola vypracovaná zmluva o budúcej zmluve na kúpu pozemkov od O. N. pod\ninfraštruktúrou a nájomná zmluva s leasingovou spoločnosťou v zostávajúcej časti pozemkov, pričom\nsúčasťou zmluvy bolo aj predkupné právo. Mala tam byť formulácia, že bude zapísané predkupné právo\naj na katastri. Bola to požiadavka zo SARIA.\nVo vzťahu k správe priemyselného parku svedok uviedol, že si pamätá len toľko, že mesto touto zmluvou\nprenieslo všetky svoje práva na Z. G..Y...\n\nSvedok ešte vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že v súvislosti s rozhodnutím mesta nevstúpiť majetkovým\npodielom do Z. G..Y.., počul od Z.. N. vetu, že „nič sa nestalo, pôjde to bez vás“. V súvislosti so zmluvou\no správe vystupoval v prospech toho, aby boli upravené väčšie garancie v prospech mesta a podľa neho\nbola doplnená garancia, že mestu sa vráti čiastka zodpovedajúca spoluúčasti mesta na celom projekte.\nSvedkyňa X. J. ako starostka obce M. sa vyjadrovala ku svojmu stretnutiu s pôvodnými majiteľmi\npozemkov Z.. Ď. a pánom X.. Niekedy v roku 2005 prišiel za ňou osobne na obecný úrad Z.. N., ktorý\njej navrhol realizáciu výstavby priemyselného parku v danej lokalite. Ďalej dodala, že daňové priznanie\nk dani z nehnuteľností za rok 2005 na predmetné pozemky podala spoločnosť R. S.. Obec vydávala\nstavebné povolenia na realizáciu inžinierskych sietí. Ona sa však nevedela vyjadriť ku vzťahom medzi\nspoločnosťou Z. G..Y.. a Mestom R., ani o majetkoprávnych vzťahoch k pozemkom tvoriacich areál\npriemyselného parku.\nSvedok H.. R. F. ako primátor Mesta R., ktorého funkčné obdobie začalo po skončení funkčného obdobia\nZ.. U., sa v podstate vyjadroval až k problémom pri realizácii priemyselného parku. Zmluva o výstavbe\nsamotného parku bola separátna od zmluvy o poskytnutí NFP, Mesto R. ju uzavrelo s D. G..Y.. ako\nhlavným dodávateľom a mesto muselo faktúry preplácať. Plnenie z týchto zmlúv nebolo previazané na\npríjem peňazí z NFP. Postupom času mesto odstúpilo od zmluvy o poskytnutí NFP a v tomto zmysle\nbola uzavretá dohoda s Ministerstvom hospodárstva SR. Správcovstvo priemyselného parku sa vyriešilo\ntým, že mesto odkúpilo 100% akcií Z. G..Y.. a rovnako kúpilo pozemky.\nŽiadosť o prvú platbu bola podpísaná až v čase, keď bol primátorom on, niekedy na jar 2007 a potom\nzačali problémy s kontrolou. Tá prvá platba bola asi 20 miliónov Sk za pozemky.\nSvedok v závere svojej výpovede zhrnul, že vybudovanie priemyselného parku stálo Mesto R. asi 400\nmiliónov Sk s tým, že 200 miliónov Sk bola hodnota pozemkov a\n200 miliónov Sk bola hodnota prác.\nSvedok Z.. A. J. ako člen predstavenstva spoločnosti D. G..Y.. a zároveň člen dozornej rady Z. G..Y.. R. k\npriemyselnému parku uviedol, že nemá konkrétne vedomosti, lebo za spoločnosť Z. G..Y.. bol výkonným\nčlovekom Z.. S.. Spoločnosť D. G..Y.. vykonávala v subdodávkach práce pre D. G.. Y.. v konečnom\nobjeme asi 150 miliónov Sk.\nSpoločnosť D. G..Y.. sa podieľala na vybudovaní výrobnej haly pre nemeckého investora, tento zámer\nsa však nenaplnil.\nAko člen dozornej rady Z. G..Y.. vedel, že projekt pre SARIO pripravovalo Z. G..Y.. spolu s mestom. Mesto\nmalo vstúpiť asi s 30%-ným podielom, ale neskôr zastupiteľstvo svoje rozhodnutie zrušilo. Po schválení\nprojektu, D. začala výstavbu pre D. G.. Y... Mesto platilo D. z vlastných finančných prostriedkov.\nSvedok Z.. T. S. uviedol, že v rámci spoločnosti Z. G..Y.. sa podieľal na spolupráci s Mestom R. za účelom\nrealizácie priemyselného parku s cieľom, aby mesto dostalo dotáciu. V tom čase bola prezentovaná\nvýzva SARIA. Podľa neho štát hľadal spôsob prípravy pre potencionálnych investorov a reálna cena\npozemkov z pohľadu dopytu investorov nezohľadňovala vybudovanie infraštruktúry, čo zjednodušene\noznačil tak, že vydotovaná časť priemyselného parku tvorí infraštruktúru.\nPodmienky výzvy vo vzťahu k pozemkom mali byť naplnené tak, že mesto bude vlastníkom pozemkov\npod infraštruktúrou a ostatné pozemky bude mať v nájme. V tom čase pozemky vlastnila spoločnosť R.\nS.. Zámer bol taký, že Z. G..Y.. bude park spravovať.\nPodľa jeho názoru peniaze z Európskej únie mali pomôcť vybudovať infraštruktúru a zabezpečiť tak\nprílev investícii do regiónu. Benefitom spolupráce Z. G..Y.. s Mestom R., mala byť pre mesto práca pre\nľudí a pre spoločnosť Z. G..Y.. získavanie klientov. Podľa neho každý investor v parku mal požívať benefit\ndotácie z Európskych spoločenstiev.\nSvedok potvrdil, že spoločnosť Z. G..Y.. bola založená účelovo pánom Ď. a X.. Následne od nich on ako\nfyzická osoba odkúpil jednu akciu a spoločnosť\nO. N. deväť akcií. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu,\nprečo do Z. vstúpila spoločnosť\nO. N., lebo to bolo osobné rozhodnutie Z.. N., ktorý bol výlučným\nvlastníkom O. N.. Zároveň bol nosným finančným prvkom.\nVo vzťahu k pozemkom, ktoré tvorili budúci priemyselný park svedok uviedol, že boli vo vlastníctve R.,\nZ. G..Y.. bolo nájomníkom a následne ich dalo mestu do podnájmu. Začiatkom roka 2006, teda už po\npodaní žiadosti, O. N. odkúpilo pozemky od R., stalo sa ich vlastníkom, dalo ich do prenájmu spoločnosti\nZ. G..Y.. a spoločnosť Z. G..Y.. ich dala do podnájmu Mestu R.Š..\nVo vzťahu k majetkovej spoluúčasti mesta svedok uviedol, že chceli odbremeniť mesto s tým, že Z. G..Y..\nby sa staralo o správu a vyberalo poplatky od investorov. Mestu navrhli podiel vo výške 33% akcií, čo\nbolo asi 33 miliónov Sk, hoci základné imanie Z. G..Y.. bol jeden milión Sk, ale takýmto spôsobom malo\n\ndôjsť k navýšeniu základného imania. Mesto najprv s takýmto zámerom súhlasilo, ale na jeseň 2005 pri\nďalšom hlasovaní vypustilo svoj súhlas s majetkovým vstupom.\nV roku 2008, keď došlo k zmene akcionárov, svedok rovnako ako ostatní akcionári odpredal svoju akciu\na spoločnosť kúpilo Mesto R.. Mesto požadovalo vyrovnanie všetkých záväzkov Z. G..Y.., bolo potrebné\nnavýšenie na 20 miliónov Sk, čiže o 19 miliónov, čo bola schopná zabezpečiť len spoločnosť G. W. S.,\nregistrovaná na Cypre, s ktorou jednal Z.. N..\nČo sa týka žiadosti mesta na SARIO, táto bola skompletizovaná spoločnosťou Z. G..Y.. za súčinnosti\nmesta a on osobne ju odniesol na agentúru.\nVo vzťahu k záväzkom spoločnosti Z. G..Y.. pred jej odkúpením mestom uviedol, že tieto vznikli réžiou\nspoločnosti a platením leasingu R.. Potom došlo k odpredaju mestu za sumu 115 miliónov Sk a mesto\nďalej vyplatilo 38 miliónov Sk spoločnosti O. N. za pozemky. Jeho podiel z odpredaja akcií spoločnosti\nZ. G..Y.. mestu, bol vo výške 0,5% v pomere 4,5% O. N. a 95% G. W. S..\nSvedok Z.. J. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní.\nPopísal, ako dostal od pána Ď. ponuku na odkúpenie nehnuteľností, ktoré prefinancoval prostredníctvom\nR. S.. Jeho spoločnosť\nO. N. podľa leasingovej zmluvy bola budúcim vlastníkom týchto pozemkov.\nPo vyhlásení výzvy na realizáciu infraštruktúry s pomocou Európskych fondov prostredníctvom agentúry\nSARIO, kde oprávnenými žiadateľmi mohli byť obce, mestá a VÚC, bol hlavnou podmienkou vlastnícky\nvzťah k pozemkom alebo nájomný vzťah s prednostným právom kúpy. Vtedy začali zvažovať možnosť\nspolupráce so subjektom, ktorý by mohol požiadať o podporu. Obec M. bola malou obcou a nebola\nschopná zabezpečiť plnenie viacerých podmienok výzvy. Podmienky spolupráce s Mestom R. boli\nzazmluvnené takým spôsobom, aby k ich účinnosti došlo až po úspešnom pridelení projektu. V prípade\nneúspechu Mesto R. nemalo záujem investovať žiadne prostriedky ani na prípravu, ani na samotné\nvlastníctvo nehnuteľností. Všetky náklady mala znášať spoločnosť Z. G..Y.. ako budúci správca parku.\nŽiadosť o NFP bola úspešná a rozhodnutie bolo doručené koncom roka 2005.\nÚčinnosť projektu mala začať až v roku 2006, čím by došlo k posunu dĺžky nemenného vzťahu vlastníctva\nk pozemkom, ktorá mala byť 15 rokov. Leasing nebolo možné predĺžiť na takúto dobu, čo mohlo byť\nbudúcim problémom pre porušenie podmienok výzvy. Preto došlo k dohode o ukončení leasingu, aby\nbolo možné zachovať nezmenené zapísané vlastníctvo na liste vlastníctva podľa podmienok projektu.\nK jednorazovému vyplateniu došlo spoločnosťou O. N..\nVo vzťahu ku správe priemyselného parku vytvorila sa zmluvná úprava, aby mesto nemuselo investovať\nprostriedky do imania spoločnosti s tým, že všetky podnikateľské riziká bude znášať Z.. Tým, že\nhospodárenie parku bolo záležitosťou Z. G..Y.., táto spoločnosť mala na starosti aj uzatváranie zmlúv\ns investormi.\nPodľa jeho názoru k problémom došlo po komunálnych voľbách, keď nové vedenie mesta zadalo\nprípravu auditu zmluvných vzťahov a hlavným problémom vo vzťahu k parku bolo, že zmluvy sú pre\nMesto R. nevýhodné a sú výhodné pre spoločnosť Z., avšak dôvody výhodnosti neboli vysvetlené. Keď\nsa táto správa dostala na Ministerstvo hospodárstva, došlo ku kontrole na Meste R. bez účasti Z. a boli\ndeklarované viaceré nezrovnalosti, ktoré vznikli tým, že neboli kontrolnému orgánu predložené všetky\npríslušné dokumenty.\nK výhradám ministerstva uviedol, že nájomný vzťah je postačujúci a podmienka zápisu vecného\nbremena bola splnená ako zápis poznámky.\nKu konvalidácii celej situácie došlo, keď mesto odkúpilo 100% akcií spoločnosti\nZ. G..Y.. a\nzostávajúcich 20 hektárov pozemkov.\nK vlastnej osobe svedok uviedol, že v rámci svojich podnikateľských aktivít má podiel aj v sesterskej\nspoločnosti D. G..Y.. a je vlastníkom cyperskej spoločnosti G. W. S., prostredníctvom ktorej navýšil\nzákladné imanie Z. G..Y.. za účelom úhrady všetkých záväzkov a jej následného odpredaja Mestu R..\nSvedok Z.. Z. Z. ako pracovník agentúry SARIO k problematike priemyselného parku R. uviedol, že\nuž pri výpovedi pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní ustálil, že v čase začiatočných fáz tohto\nprojektu v agentúre SARIO ešte nepracoval. Potom došlo k nejakým disproporciám podmienok účasti v\ntakomto programe, ale už si nespomína, či sa pochybnosťami o projekte zaoberal v čase, keď pôsobil na\nSARIU alebo až keď sa to riešilo s vyšetrovateľom. Nespomenul si, s akými osobami riešil problematiku\npriemyselného parku R. a nepamätal si ani na Z.. U..\nZa účelom odstránenia rozporu na návrh obhajoby bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného\nkonania, ku ktorej uviedol, že v tom čase si pamätal lepšie, nespochybňuje túto výpoveď. Osvedčil aj\nsvoj podpis, ale z aktuálneho pohľadu vo výpovedi boli dosť predikované určité stanoviská, teraz by už\nbol rezervovanejší a nebol by taký rezolútny.\n\nV prípravnom konaní svedok uviedol, že nedostatočný vplyv Mesta R. bol podľa neho porušením\npodmienok a rovnako za problematický vtedy označil dodatok číslo 1 k nájomnej zmluve.\nSvedok Z.. J. H. bol od decembra 2005 do októbra 2006 generálnym riaditeľom SARIA. V súvislosti s\npriemyselným parkom v R. na základe výzvy preberali doklady, ale nerobil to osobne, boli na to školení\npracovníci. Pokiaľ boli nejaké rokovania, nespomenul si, kto vystupoval za konečného prijímateľa, išlo\nto mimo neho, lebo on nebol školený na Eurofondy.\nNa návrh obhajoby za účelom odstránenia rozporov bola svedkovi prečítaná jeho výpoveď z prípravného\nkonania, pričom uviedol, že generálnym riaditeľom bol v období, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní,\nale v prípravnom konaní si lepšie pamätal, že zo svojej pozície podpísal zmluvu o poskytnutí NFP a teda\npravdivá je jeho výpoveď v tejto časti z prípravného konania.\nSo súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedkyne K. Š., ktorá svoju neúčasť\nna hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnila. Z jej výpovede vyplynulo, že bola\nzamestnankyňou Mestského úradu v R., mala na starosti osvedčovanie podpisov a podľa osvedčovacej\nknihy osvedčila 35 podpisov Z.. U., 20 podpisov Z.. S. a 10 podpisov Z.. N., avšak v takejto evidencii sa\nnezapisuje, o akú listinu sa jednalo. Nespomenula si, kto priniesol listiny na overenie.\nRovnako so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka Ľ. J., ktorý bol\npredsedom akciovej spoločnosti Z. G..Y.. od augusta 2008, keď mesto odkúpilo akcie tejto spoločnosti.\nKonkrétne 190 kusov akcií od G. W. S., 9 kusov od O. N. a 1 akciu od Z.. S.. Priemyselný park bol\nskolaudovaný 30. júna 2009. Od tohto obdobia bol priemyselný park funkčný a čakalo sa len na príchod\ninvestorov.\nPodľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané zo zväzku I trestného spisu, trestné oznámenie (č.l.\n43-47), list Ministerstva hospodárstva SR (č.l. 48-50), stanovisko Z. G..Y.. R. (č.l. 81-83), zmluva o\nkúpe akcií (č.l. 152-167), notárska zápisnica z valného zhromaždenia z Z. G..Y.. (č.l. 168-170), dohoda\nakcionárov na navýšení základného imania, zmluva o registrácii zaknihovaných akcií s dvomi dodatkami\n(č.l. 171-180), notárska zápisnica k založeniu akciovej spoločnosti (č.l. 203-204), dokumentácia ku kúpe\npozemkov manželmi Ď. a manželmi X. (č.l. 216-246), dokumentácia k prevodu cenných papierov (č.l.\n249-262), dokumentácia k leasingu pozemkov (č.l. 247-248), správa Ministerstva hospodárstva SR o\nrealizácii jednej platby (č.l. 338-339), zoznam majiteľov cenných papierov so stavom k 16.11.2004 a k\n14.10.2008 (č.l. 347-349), správa Národnej ústredne Interpolu ku spoločnosti G. W. S. (č.l. 381), správy\nSARIA zo 16.07.2008 a Ministerstva hospodárstva SR z 18.07.2008 (č.l. 382-383), dokumentácia k\npriemyselnému parku predložená Mestom R. (č.l. 386-687).\nZo zväzku II trestného spisu boli prečítané, výzva na predkladanie projektov (č.l. 688-397), príručka pre\nžiadateľa (č.l. 698-886).\nZo zväzku III trestného spisu boli prečítané, potvrdenie o prevzatí podkladov k výzve (č.l. 887), záväzná\nosnova projektu pre žiadateľa (č.l. 888-1229).\nZo zväzku IV trestného spisu bola prečítaná žiadosť o poskytnutie NFP s prílohami (č.l. 1230-1389).\nZo zväzku V trestného spisu bola prečítaná záverečná správa z Hodnotiacej komisie pre posudzovanie\nprojektov (č.l. 1390-1674).\nZo zväzku VI trestného spisu boli prečítané potvrdenie o registrácii žiadosti o poskytnutie NFP (č.l.\n1675), list generálneho riaditeľa SARIA z 27.09.2008 a klarifikácie a kontrolné listy (č.l. 1676-1685), list\nprimátora zo 06.10.2005 s prílohami na SARIO\n(č.l. 1686-1691), uznesenie hodnotiacej komisie\n(č.l. 1692-1693), oznámenie o pridelení NFP (č.l. 1694), potvrdenie o zostatku na účte (č.l. 1695),\nakceptačný list (č.l. 1696-1698), prehlásenie o spôsoboch platby (č.l. 1699), zmluva o poskytnutí NFP\n(č.l. 1700-1769), dodatky (č.l. 1780-1901).\nZo zväzku VII trestného spisu boli prečítané správa o výsledku kontroly SARIO\n(č.l. 1902-1929),\nspráva z kontroly MHSR (č.l. 1930-2084), žiadosť konečného prijímateľa o platbu č. 1 (č.l. 2085).\nZo zväzku VIII trestného spisu bola prečítaná odpoveď zo SARIA s prílohami\n(č.l. 2279-2888).\nZo zväzku IX trestného spisu bola prečítaná správa Mestského úradu R. s materiálmi súvisiacimi s\nprojektom „Priemyselný park Z. R. - M.“ (č.l. 2889-2893, 2894-3431).\nZo zväzku X trestného spisu boli prečítané výpisy z obchodného registra (č.l. 3432-3446), zmluvy o\nnájme nehnuteľností (č.l. 3447-3528), zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam (č.l. 3529-3539),\nzmluva o zriadení záložného práva (č.l. 3540-3575), dohoda medzi O. N. a Z. R. G..Y.. (č.l. 3576-3579),\nzmluva o výkone správy pri prevádzkovaní priemyselného parku (č.l. 3580-3593), zmluva o budúcej\nzmluve o podmienkach vstupu Mesta R. do spoločnosti Z. R. G..Y.. (č.l. 3594-3610), generálne poverenie\n\na splnomocnenie (č.l. 3611-3615), správa katastra R. s prílohami (č.l. 3616-3678), štatút Mesta R. (č.l.\n3679-3712), zmluva o predčasnom ukončení nájmu nehnuteľností a kúpna zmluva (č.l. 3713-3718),\nspráva o povesti (č.l. 3737).\nZo zväzku XI trestného spisu boli prečítané list MHSR (č.l. 3981), odpis z registra trestov (č.l. 3982),\nspráva leasingovej spoločnosti J. (č.l. 4011), zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 14.01.2005 (č.l.\n4012-4023), splátkový kalendár (č.l. 4024-4025), protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu\n(č.l. 4026-4027), dodatok číslo 1 k leasingovej zmluve (č.l. 4028-4032), lekárska prepúšťacia správa (č.l.\n4046-4048), ambulantný nález (č.l. 4049), lekárska správa (č.l. 4050).\nNa hlavnom pojednávaní 3. novembra 2014 boli postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítané:\nzo zv. XII (č.l. 4174-4175) správy Mesta R. zo dňa 20.10.2014 a príloha č. 1-18. Uvedené listiny súviseli\ns dohodou o ukončení trvania zmluvy o poskytnutí NFP, ktorá bola podpísaná za konečného prijímateľa\nMesto R. dňa 30. marca 2011 a za vykonávateľa dňa 31. marca 2011 a s následným finančným\nvysporiadaním.\nZo zv. XII (č.l. 4241) správa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zo dňa 23.10.2014, z ktorej\nvyplýva, že dohodou oboch zmluvných strán bol ukončený zmluvný vzťah medzi SARIOM a Mestom R.\nna základe zmluvy zo dňa 15.02.2006 a Mesto R. uhradilo dlžnú sumu v dvoch splátkach dňa 25.01.2012\na 23.02.2012, čím boli v plnom rozsahu vysporiadané záväzky zo zmluvy o poskytnutí NFP.\nProkurátor ani obhajoba nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.\nVšetky vyššie uvedené dôkazy súd hodnotil ako zákonné a hodnotil ich podľa svojho vnútorného\npresvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne.\nSkôr než senát v zmysle ustanovenia § 169 Trestného poriadku pristúpil k porade o rozsudku, podrobne\nsa oboznámil so záverečnou rečou obhajcu obžalovaného, v ktorej bola v podstate zhrnutá obhajoba\nobžalovaného spolu s právnou argumentáciou z pohľadu obhajcu obžalovaného. Tento pritom v úvode\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a v tomto rozhodnutí vytýkané nedostatky zrušeného\nrozsudku zdôraznil, že absentuje uplatnenie akejkoľvek obchodnoprávnej sankcie zo strany účastníkov\nzmluvy o poskytnutí NFP, či už vo forme odstúpenia od zmluvy, zmluvnej pokuty alebo penále, pričom\ntakúto obchodnú zmluvu považuje ako každú inú, ktorej porušenie nezakladá spáchanie trestného činu.\nObhajca ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania možno prijať dostatočne odôvodnený\nzáver, že obžalovaný sa nedopustil konania opísaného v podanej obžalobe, skutok tak, ako je opísaný,\nnie je spôsobilý naplniť zákonné znaky trestných činov a obžalovaný nespáchal žiadny zo žalovaných\ntrestných činov. K tomu ďalej argumentoval tým, že obžalovaný nepredložil žiadosť o poskytnutie NFP,\nlebo túto fakticky predložil Z.. S., ktorý ju celú aj sumarizoval, čím prebral na seba zodpovednosť za\njej úplnosť a kompletnosť. Ďalej namietal, že nie je pravdou, že obžalovaný neposkytol údaje, týkajúce\nsa majetkoprávnych vzťahov mesta k pozemkom a Mesto R. nemalo uzatvorenú nájomnú zmluvu, lebo\nnájomné zmluvy tvorili prílohu žiadosti. Ku vplyvu mesta v obchodnej spoločnosti Z., G.. Y.. R. uviedol,\nže vstup mesta do tejto spoločnosti nebol podmienkou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí NFP. Rovnako\nnamietal, že Mestu R. bol poskytnutý NFP v sume 228.515.000,-Sk, lebo účelom zmluvy bolo poskytnutie\npríspevku formou refundácie oprávnených nákladov po predložení potrebných účtovných dokladov.\nZmluva teda len vytvárala možnosť o spolufinancovanie. K opomenutiu registrácie predkupného práva\nv katastri nehnuteľností obhajca uviedol, že nebolo povinnosťou účastníka zmluvy o NFP registrovať\nnájomné zmluvy v katastri nehnuteľností.\nObhajca obžalovaného ďalej argumentoval, prečo v danej veci nemohla byť naplnená skutková podstata\ntrestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods.\n4 písm. a) Trestného zákona, lebo obžalovaný nespĺňa požiadavku špeciálneho subjektu určeného\ntouto skutkovou podstatou a rovnako nedošlo k sprenevere finančných prostriedkov, lebo Mestu R.\nneboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Rovnako argumentoval tým, že je principiálne vylúčený\njednočinný súbeh trestných činov podľa § 261 a § 225 Trestného zákona. K trestnému činu podľa\n§ 225 Trestného zákona uviedol, že v danom prípade žiadosť, resp. príručka pre žiadateľa, či výzva\nna predkladanie ponúk nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom a podmienky pre podávanie\nžiadosti o NFP neboli uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise.\n\nK subjektívnej stránke obhajca uviedol, že nárok na poskytnutie príspevku bol zabezpečený záložným\nprávom k majetku prijímateľa Mesta R., čo preukazuje absenciu subjektívnej stránky. Obžalovaný konal\nrozhodne v dobrom úmysle.\nV závere obhajca uviedol, že je úplným nepochopením danej projektovej schémy, ak niekto tvrdí, že sa\nzhodnotili pozemky a majetok súkromnej spoločnosti, lebo vybudovaná infraštruktúra sa stala majetkom\nmesta, v Slovenskej republike platí oddelené vlastníctvo pozemku a stavby na ňom, lebo pozemok a\nstavba sú samostatnými vecami, a keď teda mesto postavilo inžinierske siete na pozemkoch, jemu v\ntom čase nepatriacich, vznikol práve opačný efekt a pozemky sa znehodnotili cudzou legálnou stavbou.\nInžinierske siete sa stali majetkom nie majiteľa pozemkov, ale majetkom staviteľa, teda Mesta R..\nSkôr než súd zaujme právne stanovisko k jednotlivej právnej argumentácii tak, ako bola vyššie\nrekapitulovaná, je potrebné uviesť, že obžalovaný a jeho obhajca môžu vyvodzovať takýto záver, pretože\nobžalovaný má právo brániť sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný, ale pokiaľ by ktokoľvek iný chcel\nprezentovať rovnaké právne hodnotenie, musí sa dostať do rozporu s pravidlami logického úsudku.\nK hodnoteniu jednotlivých dôkazov súd uvádza nasledovné:\nVýpovede svedkov Z.. H. Ď. a A. X. súd hodnotil ako hodnoverné a z týchto výpovedí zistil, že títo\nsvedkovia vlastne zabezpečili prvotné scelenie pozemkov pre budúci priemyselný park, svoj zámer\ns poukazom na vlastné finančné možnosti realizovať nedokázali, z podnetu Z.. N. založili akciovú\nspoločnosť Z., ktorá v tom čase vlastne nemala s výnimkou pozemkov žiadnu reálnu hodnotu. Pozemky\nneskôr previedli na Z. G..Y...\nO hodnovernosti výpovedí svedkov Z.. T. S. a Z.. J. N. v rozsahu, ako vypovedali tak v prípravnom\nkonaní ako aj na hlavnom pojednávaní, súd nemal dôvod pochybovať. Výpovede týchto dvoch svedkov\nvyhodnotil súd v tom zmysle, že mienili realizovať priemyselný park v lokalite M. takým spôsobom, že si\nudržia kontrolu nad celým projektom, hoci konečným prijímateľom nenávratného finančného príspevku\nmohla byť len obec alebo vyšší územný celok. Po tom, čo zistili, že obec M. nebude vhodným partnerom\npre realizáciu takéhoto zámeru, oslovili prostredníctvom\nZ.. U. Mesto R.. Pri riešení majetkovej\núčasti mesta v spoločnosti Z. G..Y.., ktorá bola krátko predtým účelovo založená, požadovali za 34%-ný\npodiel sumu 34 miliónov Sk, ktorá bola dôvodom, prečo poslanci mestského zastupiteľstva v hlasovaní\nzámer mesta o majetkovom vstupe prehodnotili.\nV súvislosti s výpoveďou svedka Z.. J. W., ktorý bol hlavným kontrolórom Mesta R., súd poukazuje na\njeho argumentáciu ohľadne výhrad k uponáhľanosti celého zámeru k tomu, že niekto všetko pripravuje\nmimo mesta, ale mesto má byť zodpovedné za realizáciu a nebude mať dostatočný vplyv.\nVýpovede svedkov J.. M. U. a Z.. R.. J. U. súd hodnotil ako výpovede svedkov, ktorí sa s celou\nproblematikou stretli až následne po podaní žiadosti, v súvislosti s kontrolou prvej a jedinej realizovanej\nplatby v prospech Mesta R..\nSvedok Z.. J. E. sa vyjadroval všeobecne k formálnej stránke schvaľovania projektov a v podstate\nneuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti.\nSvedkovia H. U. a Z.. R. N. vypovedali za leasingovú spoločnosť R. a ich výpovede žiadnym spôsobom\nneobjasnili okolnosti, za ktorých došlo k podpisu leasingovej zmluvy so spoločnosťou Z. G..Y.., resp. v\nsúvislosti s nájomnou zmluvou s Mestom R.. Odvolávali sa na časový odstup a množstvo obdobných\nprípadov.\nZ výpovede svedkyne Z.. Ľ. W. vyplynulo, že síce mala zastrešovať prípravu podkladov ku žiadosti,\navšak v skutočnosti celú žiadosť spracovali zástupcovia Z. G..Y...\nSvedkyňa H.. T. G. svojou výpoveďou tiež potvrdila, že všetko bolo pripravované spoločnosťou Z. G..Y..,\nkedy ona ako osoba zodpovedná za právnu stránku uzatváraných zmlúv, tieto len korigovala po tom, čo\njej boli v elektronickej forme zaslané spoločnosťou Z. G..Y...\n\nSvedkovia H.. J. U., Z.. H. U.Q. a Z.. Š. T. ako poslanci mestského zastupiteľstva rovnako potvrdili, že\nk realizácii zámeru došlo z iniciatívy\nZ.. N. voči mestu a úlohou Mesta R. bolo byť prijímateľom\ndotácie.\nZ výpovede svedkyne X. J. mal súd rovnako za preukázané, že obec M. bola Z.. N. oslovená so zámerom\nna výstavbu priemyselného parku ako prvá. Z jej výpovede však nevyplynuli žiadne ďalšie skutkovo\nvýznamné okolnosti.\nZ výpovede svedka H.. R. F. súd považoval za podstatné, že mesto uzavrelo zmluvu o výstavbe\nsamotného parku nezávisle od zmluvy o poskytnutí NFP a hlavnému dodávateľovi D. G.. Y.. muselo\nfaktúry preplácať. Došlo tak k situácii, že mesto odstúpilo od zmluvy o poskytnutí NFP, odkúpilo všetky\npozemky, odkúpilo 100% akcií Z. G..Y.. a do priemyselného parku investovalo cca 400 miliónov Sk.\nZ výpovede svedka Z.. A. J. vyplynulo veľmi úzke personálne prepojenie medzi spoločnosťami D. G..Y..,\nZ. G..Y.. a D. G..Y...\nVýpovede svedkov Z.. Z. Z. a Z.. J. H. za agentúru SARIO nenapomohli objasniť skutkový stav.\nK úvahám, ktorými sa senát spravoval pri rozhodovaní, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný\nstíhaný je potrebné uviesť, že z celého dokazovania vyplýva vysoká miera sofistikovaného správania\nsa zástupcov spoločnosti Z. G..Y.. R.. Súd napriek obžalovacej zásade v zmysle ustanovenia § 2\nods. 15 Trestného poriadku, v zmysle ktorej môže rozhodovať len na základe obžaloby prokurátora,\nv danom prípade k obžalovanému\nZ.. U., nemôže nepoukázať na konanie iných osôb,\nktoré v podstate od počiatku organizovali celý projekt priemyselného parku. Už samotné založenie tejto\nakciovej spoločnosti bolo z ich iniciatívy a po neúspechu pri pokuse o realizáciu v obci M. realizovali\ntento zámer prostredníctvom Mesta R. za aktívnej účasti práve obžalovaného v tom zmysle, ako\nbude ďalej špecifikované. Spoločnosť Z. G..Y.. R. prostredníctvom osôb konajúcich v jej mene bola\nfaktickým vlastníkom pozemkov, na ktorých mal byť realizovaný priemyselný park s tým, že prenájom\npozemkov Mestom R. bol len kvôli takejto požiadavke, ktorej splnenie umožňovalo poskytnutie NFP.\nIšlo o vytváranie značne neprehľadnej spleti rôznych zmlúv vo vzťahu k samotným pozemkom, ako\naj ku následnej správe priemyselného parku formálnym deklarovaním majetkovej spoluúčasti mesta v\nsprávcovskej organizácii, čo umožňovalo opätovne obísť požiadavku na verejné obstarávanie tým, že\nbola formálne deklarovaná bezodplatnosť tejto správy. Chýba akýkoľvek ekonomický motív k takémuto\nsprávaniu sa osôb vystupujúcich v mene spoločnosti Z. G..Y.., ktorá mala vo faktickom vlastníctve\npozemky a jedinou možnosťou pre zisk, ako legitímny podnikateľský zámer, mohol slúžiť práve predaj\ntýchto pozemkov. V skutočnosti však v zmysle celej neprehľadnej spleti zmlúv a problematických\nnejednoznačných vzťahov dochádzalo k situácii, že Mesto R. bude len formálnym žiadateľom NFP, získa\ndo vlastníctva pozemky pod infraštruktúrou a celá zostávajúca časť priemyselného parku s možnosťou\njej ekonomického využívania sa po 15-tich rokoch dostane do opätovného vlastníctva Z. G..Y.., na\nktorých táto spoločnosť bude v podstate po celú dobu 15-tich rokov, formálne v mene mesta, podnikať\nv priemyselnom parku.\nK takémuto záveru súd oprávňujú správa SARIO zo dňa 03.04.2007 o výsledku kontroly, nájomná\nzmluva s dodatkom, ďalšie nájomné a kúpnopredajné, resp. leasingové zmluvy k pozemkom, absencia\npredkupného práva ( § 603 ods. 2 O.Z.) nezaevidovaného v katastri nehnuteľnosti, skutočnosť, že\ngenerálne poverenie a splnomocnenie podpísané primátorom Z.. U. bolo zo dňa 06.09.2005, teda v\nčase, kedy už bolo všetko pripravené zástupcami Z. G..Y... Tento záver podporujú aj nájomné zmluvy\nuzatvárané ešte v januári 2005 medzi spoločnosťou Z. R. G..Y.. a spoločnosťou D., formulácia zmluvy\no výkone správy zo dňa 06.09.2005, v zmysle ktorej správca je oprávneným subjektom na užívanie\npozemkov, na ktorých sa bude realizovať výstavba priemyselného parku, je oprávnený tieto pozemky\nprenajať tretej osobe i na nich hospodáriť. Výkon správy priemyselného parku bude správca vykonávať\nvo vlastnom mene a na vlastný účet. Rovnako jednostranne v prospech Z. G..Y.. vyznieva zmluva\no správe v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty pre prípad, že by mesto uskutočnilo právne úkony,\nobmedzujúce správcu Z. G..Y.. alebo vlastníka pozemkov spoločnosť O. N. Y..N..K.. v možnosti prístupu\nalebo pripojenia na inžinierske siete, alebo pre prípad prevedenia vlastníctva k prístupovým pozemkom\nalebo k inžinierskym sieťam na tretiu osobu bez predchádzajúceho zriadenia vecného bremena s\ndovetkom, že v prípade uplatnenia ustanovenia o zmluvnej pokute sa správca po 15-tich rokoch stane\nmajiteľom zhodnotenia stavebných objektov priemyselného parku bezodplatne.\n\nS poukazom na vyššie uvádzané dôkazy dospel súd k záveru, že skutok, tak ako bolo uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia, sa stal. Obžalovaný ako Š. M. - R. Mesta R. predložil žiadosť o NFP,\nnakoľko z celej dokumentácie jednoznačne vyplýva, kto je žiadateľom, kto je konečným príjemcom a\nnikde sa nehovorí o „doručovateľovi“ žiadosti ani o „spracovateľovi“ žiadosti. Rovnako je nesporné, že\nboli poskytnuté údaje nezodpovedajúce skutočnosti, ktoré sa týkali majetkovo právnych vzťahov Mesta\nR. k pozemkom, na ktorých malo dôjsť k realizácii priemyselného parku. Zmluva o nájme pozemkov\nbola podpísaná dňa 06.09.2005 medzi spoločnosťou R. S. Y..N..K.. a Mestom R., avšak toho istého dňa\nbol podpísaný aj dodatok ku tejto zmluve, ktorý na rozdiel od samotnej zmluvy už nebol predkladaný\nspoločne so žiadosťou. Práve v zmysle tohto dodatku, ktorý nebol doložený ku žiadosti, mesto postúpilo\npredkupné právo na spoločnosť Z. G..Y.. R.. Okrem toho súd má vážnu pochybnosť o samotnej nájomnej\nzmluve, ktorá duplicitne riešila vzťahy k predmetným pozemkom, ktoré v tom čase už mala v prenájme\nspoločnosť Z. R. G..Y.. na základe leasingovej zmluvy zo dňa 14.01.2005. Nie je teda zrejmé, ako\nmohla leasingová spoločnosť počas trvania zmluvného vzťahu prenajať pozemky ďalšiemu subjektu.\nĎalej súd uvádza, že leasingová zmluva o prenájme pozemkov v prospech spoločnosti Z. G..Y.. R.\nzo dňa 14.01.2005 bola riadne chronologicky číslovaná, zatiaľ čo zmluva o nájme v prospech Mesta\nR. nebola žiadnym spôsobom očíslovaná a v takejto podobe bola predložená ku žiadosti o NFP.\nZmätočne pôsobí aj dátum podpisu (zv. č. IV, č.l. 1368) 07.09.2005, pričom overenie podpisu je zo\ndňa 06.09.2005. Dodatok č. 1 je zo dňa 06.09.2005 a je označený ako dodatok ku zmluve zo dňa\n06.09.2005, hoci podpísaná mala byť 07.09.2005. V rôznych listinných dôkazoch je potom uvádzaný\nrôzny dátum 06.09.2005, resp. 07.09.2005 k tejto nájomnej zmluve. Čo sa týka ďalšej časti nejasnosti k\nmajetkoprávnym vzťahom a požiadavke na zriadenie predkupného práva, opäť tu vyvstáva okrem faktu,\nže dodatok už nebol predložený ku samotnej žiadosti o NFP a práve v zmysle tohto dodatku sa Mesto R.\nzrieklo svojho práva v prospech spoločnosti Z. G..Y.., závažnejší fakt, že predkupné právo tak, ako bolo\ndeklarované v nájomnej zmluve, ktorá bola predložená ku žiadosti o NFP bez jeho následnej registrácie\nna katastri nehnuteľností, bolo len vo forme obligačného záväzku a nie vecného práva, nakoľko bez\nakéhokoľvek vedomia súhlasu či úkonu zo strany Mesta R. dňa 13.02.2006 došlo k prevodu vlastníctva\nk nehnuteľnostiam R. S. na O. N. Y..N..K.. a samotná zmluva o poskytnutí NFP obžalovaným bola\npodpísaná 15.02.2006.\nPodľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,\nktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa\nnadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva\nmu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.\nK úvahám, ktorými sa súd spravoval pri posudzovaní, či tento skutok má znaky niektorého trestného\nčinu, súd v zmysle obžaloby vychádzal z právnej kvalifikácie podľa\n§ 225 a § 261 Trestného zákona.\nTrestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného\nzákona sa dopustí ten, kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo\ndoklad alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych\nspoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych\nspoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo\nprotiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu.\nTúto skutkovú podstatu je potrebné vykladať aj v súlade so znením ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného\nzákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa Trestného zákona aj vtedy, ak to ustanovuje\nmedzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je\nSlovenská republika viazaná.\nDohovor, vyhotovený na základe článku K3 zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov\nEurópskych spoločenstiev (703/2004 Z. z. - o prístupe SR k Dohovoru o ochrane finančných záujmov\nES), deklaruje záujem členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby ich trestnoprávne normy účinne\nprispievali k ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s presvedčením, že pre takúto\nochranu je potrebné trestne stíhať podvodné konanie poškodzujúce tieto záujmy a že na tento účel treba\nprijať jednotnú definíciu.\n\nPodľa článku 1 vyššie citovaného Dohovoru, je podvodom v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin\nalebo opomenutie súvisiace s\n- používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov,\nktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo\nvšeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi\nspoločenstvami alebo v ich mene,\n- nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok,\n- nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely, ako sú tie, na ktoré boli pôvodne\nvyčlenené.\nV zmysle tohto Dohovoru každý členský štát prijme nevyhnutné a náležité opatrenia na začlenenie takto\npopísaného podvodného konania do svojich vnútroštátnych trestnoprávnych noriem s tým účinkom, že\nkonanie v ňom uvedené sa bude považovať za trestný čin.\nV článku 2 Dohovoru je uvedené, že každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce,\naby sa za uvedené konanie ukladali účinné, úmerné a odstrašujúce tresty, ktoré by prinajmenšom v\nprípadoch závažného podvodu zahŕňali aj tresty odňatia slobody s možnosťou extradície.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenie trestného činu podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona\nzabezpečuje práve vyššie požadované úmysly vyjadrené v Dohovore a teda nejde v žiadnom prípade o\nspreneveru v zmysle trestného činu, tak ako ho pozná naše trestné právo, ale ide o akékoľvek podvodné\nkonanie, ktoré má za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov\nzo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi\nspoločenstvami alebo v ich mene.\nV predmetnej veci finančné prostriedky Európskej únie mali zabezpečiť podporu budovania a\nrekonštrukcie infraštruktúry a umožniť verejnému sektoru zabezpečiť rozvoj podnikania v oblasti\npriemyslu a služieb. Za oprávnené náklady možno považovať len tie, na ktoré bolo vykonané verejné\nobstarávanie, finančná pomoc bola poskytnutá na princípe spolufinancovania v pomere 75 % z\noprávnených nákladov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 25 % z oprávnených nákladov zo\nštátneho rozpočtu SR a z vlastných zdrojov konečného prijímateľa, ktorým mohli byť len vyššie územné\ncelky, obec a mestá, združenie obcí / miest / združenie VÚC a rozpočtové a príspevkové organizácie\nzriadené mestami, obcami a VÚC, zabezpečujúce rozvoj priemyslu a vybraných služieb.\nPriamo v zmluve o poskytnutí NFP je uvedené, že prostriedky Európskej únie boli poskytnuté SR z\nrozpočtu EÚ, ktoré sa v SR poskytujú prostredníctvom platobného orgánu, ktorým je Ministerstvo financií\nSR. Z článku V bod 2 vyplýva zloženie finančného príspevku, kde je výslovne uvedené, že 75 % z\ncelkových oprávnených nákladov je z príspevku ERDF.\nTýmto finančným prostriedkom nie je poskytovaná ochrana prostredníctvom ustanovenia § 225\nTrestného zákona.\nV danom prípade nie je rozhodujúce, že v technike poskytovania týchto finančných prostriedkov išlo\no refundáciu už vynaložených nákladov, čo je spôsobené podmienkami poskytovania prostriedkov z\nfondov Európskych spoločenstiev priamo v Slovenskej republike cez ich prerozdelenie, v danom prípade\nprostredníctvom platobného orgánu (ministerstvo financií), ktoré sa nestáva ich vlastníkom, ale ostáva\nsprávcom takýchto prostriedkov.\nV zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie, súd považuje za jednoznačne preukázané, že konanie\nustálené v skutkovej vete tohto rozsudku, jednoznačne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podľa\n§ 261 Trestného zákona ods. 1, ods. 4 písm. a) v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.\nZároveň tým považuje v plnom rozsahu za vyvrátenú obhajobu obžalovaného, že pokiaľ nedošlo k\nvyplateniu finančných prostriedkov, tieto nemohli byť spreneverené a teda takéto konanie nemôže byť\nkvalifikované podľa § 261 Trestného zákona.\nS poukazom na vyššie uvádzanú právnu argumentáciu, je súd toho názoru, že jednočinný súbeh\nobzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a obzvlášť závažného\n\nzločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona\nje možný preto, lebo každý z uvedených trestných činov chráni iný objekt.\nTrestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vyláka od\niného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejno-právnej\ninštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých\nposkytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky,\nktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia.\nPriamo v zmluve o poskytnutí NFP v článku II bod 5 je uvedené, že prijímateľ berie na vedomie, že\nna použitie finančného príspevku, kontrolu jeho použitia sa vzťahuje režim upravený v legislatíve ES\na v legislatíve SR, napríklad Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, kde\nv ustanovení § 31 ods. 1 písm. a) je uvedené, že porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo\npoužitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom.\nV danej veci účelom NFP bolo spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa, ktorým v žiadnom\nprípade nemohla byť súkromná spoločnosť.\nPo prijatí záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal a po závere, že tento skutok má\nvšetky znaky trestných činov podľa § 261 a § 225 Trestného zákona, súd posudzoval otázku, či skutok\nspáchal obžalovaný.\nObhajobu obžalovaného Z.. J. U. v tom zmysle, že si nespomína na podpis dodatku ku zmluve o nájme\npozemkov, súd vyhodnotil ako účelovú. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zmluva o nájme\npozemkov (zv. IV, č.l. 1364-1369) bola podpísaná v rovnaký deň, ako dodatok k tejto zmluve (zv. I, č.l.\n428-432), t.j. dňa 06.09.2005. Je teda zrejmé, že obžalovaný musel obe listiny podpisovať v rovnaký deň.\nSúd rovnako neakceptoval obhajobu obžalovaného v tom zmysle, že R. podpisuje rôzne listiny a nemá\nšancu všetko skontrolovať. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné, že samotná zmluva o nájme sa\nstala súčasťou príloh ku žiadosti o poskytnutie NFP, zatiaľ čo dodatok ku tejto žiadosti pripojený nebol.\nV prípade, že obžalovaný ďalej na svoju obhajobu uviedol, že registrácia predkupného práva v prospech\nMesta R. bola podľa neho detail, na ktorý si nepamätá, súd poukazuje na tú skutočnosť, že sa jednalo o\nrozhodujúcu právnu skutočnosť, ktorá mala vplyv na hodnotenie vzťahu Mesta R.Š. k nehnuteľnostiam\n- pozemkom, na ktorých mal byť vybudovaný priemyselný park, kde alternatívou pre vlastnícke vzťahy\nbol dlhodobý vzťah na dobu 15 rokov, pri súčasnom zriadení predkupného práva v zmysle § 603 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, keď v zmysle tohto ustanovenia sa predkupné právo nadobúda vkladom do\nkatastra nehnuteľností.\nK obhajobe obžalovaného v tom smere, že mesto nezískalo podstatný vplyv v spoločnosti Z. G..Y.., ako\nbolo pôvodne deklarované v zmluve o budúcej zmluve na základe rozhodnutia poslancov mestského\nzastupiteľstva, súd poukazuje na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že primátor vstúpil do jednania s\npredstaviteľmi spoločnosti Z. G..Y.. v mene Mesta R. ako prvý, Mesto R. zastupoval pri podpise všetkých\nzmlúv ako štatutárny zástupca a v čase (15.02.2006), keď bola podávaná predmetná žiadosť, už vedel,\nže poslanci v hlasovaní rozhodli o tom, že mesto sa nebude majetkovo podieľať v spoločnosti Z. G..Y...\nBol uzrozumený s tým, že sa jedná o jednu zo základných náležitostí žiadosti.\nObžalovaný Z.. U. 10.08.2005 podpísal čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti údajov, ako Š. M.\nMesta R. - žiadateľa o NFP zo štrukturálnych fondov EÚ v tom zmysle, že všetky údaje uvedené v\nžiadosti sú pravdivé a neboli zamlčané žiadne skutočnosti, ktoré by žiadateľa neoprávňovali uchádzať\nsa o finančný príspevok z EÚ a štátnej pomoci. Toho istého dňa podpísal čestné vyhlásenie žiadateľa\no informovaní pri zmene údajov, v zmysle ktorého pri akejkoľvek zmene údajov uvedených v žiadosti o\nNFP, záväznej osnove projektu a povinných prílohách od odovzdania žiadosti po nadobudnutie účinnosti\nzmluvy o poskytnutí NFP bude informovať o týchto zmenách v lehote do siedmich dní od uskutočnenia\ntejto zmeny.\nK argumentácii obhajoby v zmysle záverečnej reči súd uvádza;\nŽe žiadosť Z.. U. nepredkladal, ale Z.. S. prebral na seba zodpovednosť za jej úplnosť a\nkompletnosť, je úplne nelogické, nakoľko Mesto R.Š. ako konečný prijímateľ bolo plne zodpovedné\nza implementáciu daného projektu, za dosiahnutie stanovených cieľov i za splnenie všetkých\nzadefinovaných a schválených pravidiel prečerpania finančných prostriedkov. „Predloženie žiadosti“\n\nnemožno ponímať doslovne, že táto bola predložená doručovateľom prípadne spracovateľom, pretože\njediným oprávneným štatutárnym zástupcom bol obžalovaný ako R. a práve on podpisoval čestné\nprehlásenia ku tejto žiadosti.\nŽe obžalovaný nepredložil potrebné údaje k majetkoprávnym vzťahom mesta k pozemkom, nakoľko\npovinnosť spracovať žiadosť ako aj kompletizácia tejto žiadosti mala vyplývať zo zmluvy o výkone správy\npri prevádzkovaní priemyselného parku pre Z. G..Y.., opäť právne neobstojí, nakoľko za správnosť\nžiadosti opäť zodpovedal obžalovaný a svoju zodpovednosť nemôže na základe plnej moci preniesť na\nnikoho iného.\nŽe Mesto R. nemalo uzatvorenú nájomnú zmluvu, nezodpovedá ani samotnej obžalobe, nakoľko\nobžalovanému nebolo kladené za vinu, že neuzatvoril nájomnú zmluvu, ale skutočnosť, že podpísal\ndodatok, ktorým mesto prišlo o predkupné právo, a to v rovnaký deň, ako podpísal samotnú nájomnú\nzmluvu.\nŽe Mesto R. nezískalo podstatný vplyv v obchodnej spoločnosti Z. R. G..Y.. bolo zohľadnené v skutkovej\nvete výroku tohto rozsudku v tom zmysle, že súd nekladie za vinu obžalovanému nezískanie vplyvu,\nale neoznámenie rozhodnutia mestského zastupiteľstva v stanovenej lehote, resp. neoznámenie tohto\nfaktu už pri podpise zmluvy.\nŽe Mestu R. nebol poskytnutý nenávratný finančný príspevok, je argumentom, ktorý ignoruje štádia\ntrestného činu, t.j. prípravu, pokus a dokonaný trestný čin.\nŽe obžalovaný nezabezpečil registrovanie zmlúv na katastri, čo podľa obhajoby nemá žiadne právne\nnásledky vo vzťahu k nájomnému vzťahu s tým, že takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy o poskytnutí\nNFP, je zavádzajúce, nakoľko predkupné právo v prípade nájomného vzťahu bolo rozhodujúcou\npodmienkou, a to vo forme vecného práva s jeho registráciou.\nV prípade argumentácie, ktorá sa týkala právnej kvalifikácie, súd odkazuje na svoju argumentáciu\nuvádzanú vyššie.\nJe veľmi obtiažne zaujať právne stanovisko k argumentácii, že žiadosť o poskytnutie NFP nebola\npovinným úkonom a keďže ide o nevymáhateľný a nenárokovateľný akt, nemožno v žiadosti hovoriť\no povinných údajoch a pre prípad nepredloženia všetkých určených príloh môže byť jedinou sankciou\nneakceptovanie žiadosti.\nObdobného charakteru je argumentácia, že vybudovaním inžinierskych sietí môže dôjsť ku\nznehodnoteniu pozemkov majiteľa a vydávať to za nepochopenie projektovej schémy hraničí so\nzákladmi logiky, nakoľko účelom celého NFP bolo vlastne vybudovanie inžinierskych sietí a ďalšej\ninfraštruktúry pre priemyselný park.\nNaplnenie objektívnej stránky u obžalovaného Z.. J. U. súd vzhliadol v konaní - podpise dodatku k\nnájomnej zmluve a jeho následnom nepredložení ku žiadosti o poskytnutie NFP a v opomenutí - pri\nzabezpečovaní registrácie predkupného práva, ako aj pri neoznámení, že mesto nezískalo vplyv v\nobchodnej spoločnosti Z. G..Y... O nezískaní vplyvu síce rozhodli poslanci, ale v zmysle listinného\ndôkazu, na ktorý súd skôr poukázal, bol obžalovaný povinný do siedmich dní túto skutočnosť oznámiť.\nMestské zastupiteľstvo rozhodlo o tom ešte dňa 26.09.2005.\nObjektom protiprávneho konania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona\nje cudzí majetok, v tomto prípade špecifický majetok vyplývajúci z jednotlivých rozpočtov. Objektom\nprotiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych\nspoločenstiev, sú finančné záujmy Európskej únie.\nS poukazom na odlišné objekty súd konanie kvalifikoval ako jednočinný súbeh s tým, že boli naplnené\nvšetky zákonné znaky oboch trestných činov.\nV zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona u oboch trestných činov je subjekt určený\nvšeobecne a u obžalovaného Z.. U. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnoprávnu\nzodpovednosť.\n\nPri posudzovaní subjektívnej stránky súd dospel k záveru, že obžalovaný Z.. J. U. sa konania, ktoré mu\nje kladené za vinu, dopustil, hoci vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným\nzákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, čo súd hodnotil ako nepriamy úmysel\nv zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný jednoznačne vedel, že v jeden deň a v\npodstate súčasne podpisuje nájomnú zmluvu a zároveň dodatok k tejto nájomnej zmluve, ktorý bol\nrozhodujúci pre posudzovanie, či žiadateľ spĺňa požiadavky vo vzťahu k pozemkom. Rovnako vedel o\nrozhodnutí mestského zastupiteľstva zo dňa 26.09.2005 a podľa čestného prehlásenia bol uzrozumený\ns povinnosťou písomne oznámiť takúto zmenu. Súd v žiadnom prípade nehodnotí ako zavinenie\nobžalovaného duplicitný leasingový a nájomný vzťah, o ktorom obžalovaný podľa žiadneho dôkazu ani\nnevedel.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že konanie popísané v skutkovej\nvete smerovalo k tomu, aby nenávratný finančný prostriedok určený výhradne pre Mesto R. ako\nkonečného prijímateľa, bol reálne poskytnutý súkromnej spoločnosti\nZ. G..Y.., resp. vzhľadom\nk personálnemu prepojeniu vlastníkov pozemkov pre O. N.. Keďže reálne nedošlo počas funkčného\nobdobia obžalovaného ku žiadnemu vyplateniu finančného príspevku a dokonca aj žiadosť o prvú\nplatbu bola podaná až po skončení funkčného obdobia obžalovaného, súd takéto konanie hodnotil ako\númyselné vytváranie podmienok na spáchanie zločinu, pričom nedošlo k pokusu ani dokonaniu.\nS poukazom na výšku schváleného nenávratného finančného príspevku vo výške 228. 515 000,-Sk,\npričom jednotlivé čiastky mali pochádzať z Európskeho fondu vo výške 180.406 579,-Sk, zo štátneho\nrozpočtu vo výške 48. 108 421,-Sk a od Mesta R. vo výške 12. 027 000,-Sk a tieto sumy presahujú\nškodu veľkého rozsahu, ktorou sa rozumie päťstonásobok škody malej, t.j. 8.000,-Sk. Súd potom konanie\nobžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods.\n6 písm. a/ Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych\nspoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, v oboch prípadoch v štádiu prípravy\npodľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.\nObžalovaný Z.. J. U. doposiaľ nebol súdne trestaný. V mieste bydliska neboli získané k jeho osobe\nžiadne negatívne poznatky. Podľa ním predložených lekárskych správ súd skonštatoval u obžalovaného\nv čase rozhodovania závažné zdravotné problémy.\nPri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pri ukladaní sankcií v zmysle\nustanovenia § 34 Trestného zákona. Pri zbiehajúcich sa trestných činoch ukladal trest za trestný čin\nprísnejšie trestný, ktorým bol v danom prípade trestný čin subvenčného podvodu, u ktorého podľa § 225\nods. 1, ods. 6 písm. a/ Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Podľa\n§ 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadal súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a\npriťažujúcich okolností, pričom ako poľahčujúcu okolnosť hodnotil podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona\nriadny život obžalovaného pred spáchaním trestného činu a podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona ako\npriťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov, aj keď v jednočinnom súbehu.\nV zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona vzal súd do úvahy pomery páchateľa, najmä jeho\naktuálny zdravotný stav a dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom\nby bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest\nkratšieho trvania. Súd súčasne vychádzal aj z ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,\nv zmysle ktorého môže byť znížený trest pod dolnú hranicu aj vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa\nza prípravu na zločin a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy má súd za to, že použitie\ntrestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu\nspoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona pri ukladaní\ntrestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako\n5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň\n10 rokov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody\núplne na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.\nNapriek ustanoveniu § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, v zmysle ktorého páchateľa obzvlášť\nzávažného zločinu súd zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak v\nsúlade s ustanovením § 48 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na osobu obžalovaného, tohto zaradil\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) odo dňa\noznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala.\nOdvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho\npriamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní\nv pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je\nproti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v\nBratislave.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}