{"guid": "5f24ce13-b97a-4de0-bb2f-0d68f317865f:e7edfa88-7047-4aa3-8695-3b42affeca3c", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2013:9513100006.2", "spisova_znacka": "4T/2/2013", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/2/2013 z 13. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 13. marca 2013, sp. zn. 4T/2/2013, ECLI:SK:SSPK:2013:9513100006.2", "identifikacne_cislo": "9513100006", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2013-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-329.odsek-1", "nazov": "§ 329 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-329.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7edfa88-7047-4aa3-8695-3b42affeca3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2013:9513100006.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9513100006.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9513100006.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/2/2013\n9513100006\n13. 03. 2013\nroman puchovsky\nECLI:SK:SSPK:2013:9513100006.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nRomana Púchovského a členov senátu JUDr. Oldřicha Kozlíka a JUDr. Michala Trubana na hlavnom\npojednávaní dňa 13. marca 2013, v trestnej veci obžalovanej Bc. W. B. pre pokračovací zločin prijímania\núplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, takto\nrozhodol:\nobžalovaná Bc. W. B., narodená XX.XX.XXXX v G., trvale bytom\nZ., G. 9\nsa uznáva\n\nza\n\nvinnú, že\n\n1/ dňa 23. novembra 2011 v čase okolo 08.50 h v Bratislave na ul. Pri starej prachárni č. 14 v\nadministratívnej budove Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava v\nkancelárii č. 510, nachádzajúcej sa na V. poschodí, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu\nodboru cestnej dopravy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave\nprijala od R.. O. Z., splnomocneného žiadateľa, finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur ako úplatok v\nsúvislosti s vybavovaním žiadosti o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford\nFocus VIN:WF05XXGCD57S75168 zo dňa 21.11.2011 evidovanej pod číslom konania B/2011/11543\npre rozhodovanie podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na\npozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,\n2/ dňa 23. novembra 2011 v čase okolo 08.50 h v Bratislave na ul. Pri starej prachárni č. 14 v\nadministratívnej budove Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava v\nkancelárii č. 510, nachádzajúcej sa na V. poschodí, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu odboru\ncestnej dopravy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave prijala od\nR.. O. Z., splnomocneného žiadateľa, finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur ako úplatok v súvislosti\ns vybavovaním žiadosti o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mercedes\nBenz VIN: WDB1680091J620490 zo dňa 21.11.2011 evidovanej pod číslom konania B/2011/11597\npre rozhodovanie podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na\npozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,\nteda\nv bodoch 1/ až 2/ obžaloby:\n- v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok a spáchala\nuvedený čin ako verejný činiteľ,\n\nč í m s p á ch a l a\nv bodoch 1/ až 2/ obžaloby:\n- pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.\n\nZa to sa odsudzuje:\nPodľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na\n§ 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia\nslobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.\nPodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje súd skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti, a to funkcie verejného činiteľa\nv trvaní 2 (dvoch) rokov.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti v\nsume 40,- (štyridsať) Eur.\nPodľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podal dňa 16.01.2013 obžalobu na\nobžalovanú Bc. W. B. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby prokurátora č. VII/1 Gv\n188/11-42.\nSenát Špecializovaného trestného súdu vykonal v uvedenej trestnej veci na hlavnom pojednávaní\ndokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov R.. O. Z., W.. J. W., čítaním výpovede svedka F. W. a\noboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť trestného spisu.\nObžalovaná Bc. W. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutkov pracovala ako hlavný referent\nodboru cestnej dopravy na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave.\nV jej pracovnej náplni bolo okrem iného aj schvaľovanie dovezených vozidiel a uznávanie schválenia\ndovezených vozidiel. Nadriadený jej dňa 1.11.2011 pridelil na vybavenie spisy číslo B/2011/11597 a\nB/2011/11543, ktoré sa týkali uznania typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z Európskeho\nspoločenstva, pričom v oboch prípadoch bol splnomocnený konať R.. O. Z.. Po preštudovaní spisových\nmateriálov vydala rozhodnutie o schválení. Na vydanie rozhodnutia je daná zo zákona lehota jeden\nmesiac, avšak na úrade mali zaužívanú prax, že keď žiadateľ splní všetky podmienky a doloží všetky\npotrebné doklady, tak sa rozhodnutia vydávajú z jedného stránkového dňa na druhý stránkový deň.\nDňa 23.11.2011 v ranných hodinách stretla na chodbe úradu R.. Z., ktorému oznámila, že pri jednej\njeho žiadosti chýba osvedčenie, z ktorého by bol zrejmý pôvodný vlastník. R.. Z. vošiel do kancelárie,\nkde mu odovzdala dva výtlačky týkajúce sa prvého spisu. Keď jej vracal podpísaný rovnopis, vložil\njej do ruky bankovku v hodnote 20,- Eur. Na jej otázku, čo to má znamenať, len kývol hlavou a ona\n\nbankovku vložila do spisu na parapete okna. Potom mu povedala, že druhé osvedčenie by mu nemala\nodovzdať, ale keďže potreboval pán Z. auto prihlásiť ešte v ten deň, odovzdala mu aj druhé rozhodnutie\npo jeho podpísaní, pričom jej svedok Z. opätovne vsunul bankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur do\nruky, poďakoval jej za ochotu a prisľúbil, že chýbajúce osvedčenie do spisu doloží. Následne na to ona\nbankovku vsunula pod papiere na kontajner pod pracovným stolom. Nikdy od žiadnej stránky a ani od\nsvedka Z. nežiadala peniaze za vybavovanie spisov.\nOkrem vlastného priznania je obžalovaná usvedčovaná aj výpoveďou svedka R.. O. Z.. Svedok Z. na\nhlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle ust. § 130 Trestného poriadku a vo veci nevypovedal.\nVzhľadom k tomu, že v prípravnom konaní svedok vypovedal a výpoveď svedka bola vykonaná zákonne\nbola táto výpoveď prečítaná za splnenia uvedených v § 263 ods. 4 Trestného poriadku na hlavnom\npojednávaní. Svedok Z. uviedol, že ako súkromný podnikateľ - majiteľ autobazáru predáva výlučne\nmotorové vozidlá dovezené z Nemecka. V tejto súvislosti pripravuje na schválenie vozidlá k premávke na\npozemných komunikáciách. Dňa 21.11.2011 doniesol na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v Bratislave spolu 5 žiadostí, ktoré od neho prevzal R.. Q.. Dňa 23.11.2011 prišiel na úrad,\nkde na vývesnej tabuli bolo uvedené, že vo všetkých jeho žiadostiach bolo kladne rozhodnuté. Dve\nžiadosti, týkajúce sa vozidla značky Ford Focus a vozidla Mercedes Benz vybavovala obžalovaná. Po\npríchode k jej stolu v kancelárii mu odovzdala rozhodnutia, týkajúce sa vozidla Ford Focus, ako jej\nvracal podpísané rozhodnutie podal jej bankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur. Pri druhom vozidle\nmu uviedla, že je tam problém, pretože v kópii technického preukazu nebolo uvedené číslo vozidla.\nSľúbil jej, že doklad doloží dodatočne a keď jej vracal podpísané rozhodnutie, tak jej opätovne podal\nbankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur, ktorá bola pod rozhodnutím. Peniaze obžalovaná zobrala v\noboch prípadoch, ale nevedel kde ich dala. Obžalovaná ho nežiadala o peniaze, dal jej ich sám od\nseba ako poďakovanie za včasné vybavenie žiadosti a aj preto, že v budúcnosti chcel mať tiež žiadosti\nvybavované včas a bez prieťahov.\nSvedok R.. J. W. v čase skutkov pracoval ako riaditeľ Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v Bratislave. Popísal spôsob vybavovania žiadostí. Tieto sa podávali u jednotlivých\npracovníkov, ktoré po kontrole úplnosti dokladov, predložil tieto riaditeľovi. Riaditeľ potom veci prerozdelil\nna vybavenie inému pracovníkovi. Lehota na vybavovanie žiadostí bola 30 dní. Na úrade sa neuhrádzali\npoplatky v hotovosti, všetko sa platilo formou kolkových známok. V minulosti, ako riaditeľ úradu\nnezaznamenal žiadne korupčné správanie sa niektorého z pracovníkov, obžalovaná neprijímala od\nžiadateľov žiadne poplatky v hotovosti. O trestnej činnosti, ktorá je predmetom hlavného pojednávania\nbližšie okolnosti uviesť nevedel.\nZ výpovede svedka F. W. vyplýva, že s obžalovanou sedel v kancelárii, ale ku skutkom nevedel uviesť\nnič, nikdy v minulosti mu obžalovaná nehovorila o tom, že by jej niekto zo stránok poskytol úplatok.\nZo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky obžalovanej zo dňa 23.11.2011 vyplýva, že táto dobrovoľne\nvydala bankovku v hodnote 20,- Eur, ktorú obdržala od R.. O. Z..\nZápisnica o vydaní veci zo dňa 23.11.2011 preukazuje, že obžalovaná dobrovoľne vydala aj druhú\nbankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur, ktorú obdržala od R.. Z..\nSenát sa čítaním oboznámil aj s kópiami spisových materiálov Obvodného úradu pre cestnú dopravu\na pozemné komunikácie v Bratislave, ktoré sa týkajú prihlásenia dovezených vozidiel Ford Focus a\nMercedes Benz, ktoré na základe splnomocnenia žiadateľov podával R.. O. Z.. Z kópie časti knihy o\npríjme a výdaji tlačív o osvedčení o evidencii vozidla vyplýva, že dňa 23.11.2011 obžalovaná vydala R..\nZ. rozhodnutia pre B. F. a W. E..\nPo takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní senát v zmysle ust. § 2 ods. 12\nTrestného poriadku hodnotil dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného\npresvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípade jednotlivo i v ich súhrne,\nnezávisle od toho, či si ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Skutkové\n\nzistenia popísané v obžalobe prokurátora sú okrem vlastného priznania obžalovanej potvrdzované aj\nvýpoveďou svedka Z., ako aj listinnými dôkazmi, týkajúcimi sa schvaľovacieho procesu, zápisnicami o\nvydaní vecí a osobnej prehliadke a nepriamo aj výpoveďou svedka W.. J. W.. Vykonané dokazovanie\njednoznačne preukázalo, že obžalovaná priamo pre seba prijala od svedka R.. Z. finančnú hotovosť v\nsume dva krát po 20,- Eur. Podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa rozumie vec alebo iné\nplnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktorú nie je právny nárok. Z dokazovania na hlavnom\npojednávaní vyplynulo, že obžalovaná v súvislosti s vybavovaním žiadosti splnomocniteľa R.. Z. prijala\ndve bankovky v nominálnych hodnotách 20,- Eur, na ktoré nemala právny nárok. Obžalovaná teda od\nR.. Z. prijala úplatok. Rozhodovacia činnosť v rámci povoľovacieho konania v oblasti cestnej dopravy je\npodľa § 131 ods. 1 Trestného zákona vecou všeobecného záujmu, pretože táto činnosť presahuje rámec\nindividuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmu spoločnosti. Rozhodovací\nproces je upravený v zákone číslo 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na\npozemných komunikáciách. Rozhodnutie, ktorým sa uznáva schválenie jednotlivo dovezeného vozidla z\nčlenského štátu, je podkladom na prihlásenie tohto vozidla do evidencie vozidiel. Je preto nepochybné,\nže tento regulačný proces presahuje záujem jednotlivca a je spoločensky dôležitý z hľadiska záujmov\nštátu.\nPri právnej kvalifikácii skutku obhajoba namietala kvalifikáciu konania obžalovanej podľa ust. § 329 ods.\n1, ods. 2 Trestného zákona v tom, že obžalovaná mala spáchať uvedený skutok ako verejný činiteľ.\nObhajoba namietala, že obžalovaná nebola verejným činiteľom, pretože je síce pravdou, že vydala\nrozhodnutia, týkajúce sa povoľovacieho procesu v súvislosti so schválením jednotlivo dovezeného\nvozidla z členského štátu Európskej únie, ale toto rozhodnutie nikdy nepodpisovala. Po vypracovaní\nrozhodnutia obžalovaná vždy bola povinná každé rozhodnutie predkladať svojmu nadriadenému a\nten svojim podpisom deklaroval správnosť vypracovaného rozhodnutia. Teda obžalovaná nebola tou\nosobou, ktorá priamo vykonávala funkciu verejného činiteľa, nemohla v rámci svojich kompetencií ani\nukladať žiadateľovi poriadkovú pokutu, resp. prerušiť správne konanie, alebo rozhodnúť bez toho, že by\njej rozhodnutie nebol podpísal priamy nadriadený.\nPokiaľ ide o to, či obžalovaná bola v súvislosti s prijatím úplatku v pozícii verejného činiteľa, je\npotrebné uviesť, že § 128 ods. 1 Trestného zákona stanovuje, že verejným činiteľom sa rozumie,\nokrem iného, aj štátny zamestnanec, alebo zamestnanec orgánu štátu, ak sa podieľa na plnení úloh\nspoločnosti a štátu a používa pri tom právomoc, ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie\núloh štátu. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v\nsúvislosti s právomocou a zodpovednosťou tohto verejného činiteľa. Podľa ustálenej judikatúry súdov\nSlovenskej republiky právomoc musí obsahovať vždy prvok moci a prvok rozhodovania. Na to, aby\nštátny zamestnanec, ktorý je v štátnozamestnaneckom pomere realizoval svoju právomoc v zmysle\n§ 128 ods. 1 Trestného zákona musia byť splnené podmienky, a to, že musí ísť o rozhodovanie\no právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, oprávnenie rozhodovať musí byť\npriznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom, a takéto rozhodovanie musí obsahovať\nprvok moci a prvok rozhodovania. Právami a povinnosťami fyzických a právnických osôb je potrebné\nrozumieť akékoľvek práva a povinnosti týchto osôb, ktoré sú dané Ústavou SR a sú upravené ďalej\nzákonmi a na ich podklade aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ ide o prvok\nrozhodovania, tak tento nespočíva len v tom, kto rozhodnutie po preskúmaní podpíše v zmysle v tomto\nprípade Správneho poriadku. Prvok rozhodovania je potrebné dať do súvislosti s prvkom moci a vykladať\nho dostatočne extenzívne. Zahŕňa v sebe aj konanie, ktoré môže vyústiť nie len do vydania rozhodnutia,\nv tomto prípade podľa Správneho poriadku, ale aj do zvolenia postupu prijatie opatrenia, spísania\nsprávy, vrátenia veci, uloženia pokynu žiadateľovi a podobne. Čiže, ak štátny zamestnanec ako verejný\nčiniteľ komunikuje s predvolanou osobou, ktorá s ním prišla do služobného styku a táto komunikácia\nmôže vyústiť do rozhodnutia o právach a povinnostiach žiadateľa, ide o ten prípad, kedy verejný\nčiniteľ využíva právomoc, ktorá mu bola zverená a trestný čin, ktorý je v takomto prípade spáchaný je\nspáchaný v súvislosti s právomocou tohto verejného činiteľa. Je nepochybné, že obžalovaná W. B. bola\nzaradená podľa opisu činnosti štátneho zamestnanca Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v Bratislave do štátnozamestnaneckého pomeru vo funkcii samostatný radca. Hlavnou\nčinnosťou podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe bola rozhodovacia činnosť v povoľovacom\nkonaní v oblasti cestnej dopravy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti na úrovni okresu.\nV rámci hlavnej činnosti uznáva a schvaľuje technickú spôsobilosť jednotlivo dovezených vozidiel\na ako poverená osoba vykonáva štátny odborný dozor nad poverenými službami, vybavuje agendu\n\ntechnických preukazov - duplikáty a zápisy povoľuje a schvaľuje technickú spôsobilosť jednotlivého\nvozidla pri stavbe a prestavbe. Svoju činnosť vykonávala na základe zákona č. 725/2004 Z. z.. Aj\nkeď v rámci správneho konania obžalovaná rozhodnutia nepodpisovala, bola to práve ona, ktorá až\ndo momentu schválenia rozhodnutia nadriadeným má nad celým priebehom schvaľovacieho procesu\nmoc a právomoc disponovať so žiadosťou žiadateľa spôsobom, akým to ona uznala za vhodné. Tu\nnejde len o pracovníčku štátnej správy, ktorá je zodpovedná za technické prevzatie veci bez jej ďalšej\nzodpovednosti za jej osud. Obžalovaná na jej pracovnej pozícii pripravovala rozhodnutia a zodpovedala\nza ne až do odovzdania rozhodnutia žiadateľovi. Obžalovaná teda disponovala so spisovým materiálom,\ntýkajúceho sa zápisov jednotlivo dovezených vozidiel, mohla ovplyvniť rýchlosť vybavenia, mala nad\nním v podstate absolútnu kontrolu a právomoc. Z uvedeného teda vyplýva, že počas celej doby\nspracovávania jednotlivých spisov, ktoré sú predmetom obžaloby prokurátora, obžalovaná rozhodovala\no právach a povinnostiach žiadateľov, toto oprávnenie jej bolo explicitne priznané zákonom, opisom\nčinnosti štátnozamestnaneckého miesta, a jej činnosť obsahovala prvok moci, rozhodovania, prípadne\naj možný prvok zneužitia moci nad prideleným spisom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom senát\ndospel k záveru, že obžalovaná konala pri vybavovaní agendy v rámci správneho konania ako verejný\nčiniteľ.\nNa základe uvedených úvah potom senát dospel jednoznačne k záveru, že obžalovaná Bc. W. B.\nv skutkoch, ktoré sú popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku v súvislosti s obstaraním veci\nvšeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok a uvedený čin spáchala ako verejný činiteľ. Jej\nkonanie senát kvalifikoval ako pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona.\nObžalovaná Bc. W. B. v mieste bydliska nebola bližšie hodnotená, nie je evidovaná v evidencii\npriestupkov, nebola súdom trestaná. V súčasnosti je poberateľkou vdovského dôchodku. Dňa 24.11.2011\nbola postavená mimo štátnu službu a dňom 18.1.2012 Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v Bratislave okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer pre porušenie § 61 ods. 1 písm.\nb) Zákona o štátnej službe.\nPri úvahách o druhu a výmere trestu senát postupoval v zmysle ust. § 34 a nasl. Trestného zákona. Je\npotrebné zdôrazniť, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni\nv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny\nživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania\nčinu. Obžalovaná nebola v korupčnom správaní iniciatívnou, úplatok od R.. Z. nepožadovala. Prijala\npeniaze v dvoch prípadoch po 20,- Eur po tom, čo jej ich R.. Z. dal. Obžalovaná konala v priamom\númysle v zmysle ust. § 15 ods. 1 Trestného zákona, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia, že po tom ako\njej R.. Z. peniaze dal sa ho spýtala, čo to má znamenať, a keď ten len prikývol, tak si peniaze bez\nďalšieho ponechala. Pohnútkou obžalovanej bolo získanie finančnej výhody v súvislosti s jej pracovným\nzaradením, na ktorú nemá nárok. Pri plnení úloh štátneho zamestnanca vo všeobecnosti platí nulová\ntolerancia a akceptácia „pozorností“, ako vďaku za niečo, čo je povinnosťou štátneho zamestnanca, je\nneprípustná. Senát nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Trestného zákona. Naopak\nobžalovanej poľahčuje, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, priznala sa k spáchaniu\ntrestného činu a úprimne ho oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným\norgánom. Senát zvažoval aj okolnosť, že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo\nnajmenší vplyv na jeho rodinu a na jeho blízke osoby. Trestný zákon v osobitnej časti stanovuje pri\nprávnej kvalifikácii skutku podľa § 329 ods. 2 uloženie trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov.\nVzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj pomery obžalovanej, je senát toho názoru, že použitie trestnej\nsadzby ustanovenej Trestným zákonom, by pre obžalovanú bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie\nochrany spoločnosti bude postačovať aj uloženie trestu kratšieho trvania, tak ako to uvádza ust. § 39\nods. 1 Trestného zákona. Základnou požiadavkou v oblasti ukladania trestov je požiadavky, aby bol trest\nprimeraný trestnému činu, za ktorý sa ukladá. Trestná represia sa musí uplatňovať len v nevyhnutne\nnutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči\njednotlivcovi. Uložením trestu štát reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie a tento\ntrest by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ho viac rozmnožiť. Neprimeraný\ntrest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísny\n\ntrest pôsobí škodlivo tak na páchateľa ako aj spoločnosť. Individualizácia trestu je prostriedkom na\ndosiahnutie primeranosti trestu a druh a výmera trestu musí byť stanovená tak, aby zodpovedali všetkým\nokolnostiam prejednávaného prípadu. Je nepochybné, že konanie obžalovanej je protispoločenské.\nNa druhej strane senát na základe logického úsudku po zodpovednom a starostlivom zhodnotení\njednotlivých okolností prípadu, individuálne ako aj v súhrne, dospel k záveru, že trest odňatia slobody\nstanovený v osobitnej časti Trestného zákona, by bol pre obžalovanú neprimerane prísny. Pri určení tak\nvysokej trestnej sadzby zákonodárca nemal v úmysle postihovanie páchateľov - verejných činiteľov pri\ntakejto forme korupcie. Požiadavka primeranosti a individualizácie trestu bráni mechanickému postupu\nsúdu pri rozhodovaní o treste len podľa základnej trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.\nVzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovanej potom senát uložil obžalovanej trest\nodňatia slobody pod zákonom stanovenú sadzbu v zmysle ust. § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona v\ntrvaní dvoch rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovanej, ako aj jej doterajší život a okolnosti prípadu,\nmá senát dôvodne za to, že pre zabezpečenie ochrany a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia\nslobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu\nvýkonu trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v polovici stanovenej sadzby v trvaní troch rokov.\nPočas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaná povinná viesť život riadneho občana,\nnedopustiť sa iného úmyselného protispoločenského konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil,\nže sa v skúšobnej dobe neosvedčila a trest vykoná.\nPretože k trestnej činnosti obžalovanej došlo v súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa,\nobžalovanej bol uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti a to funkcie\nverejného činiteľa v trvaní dvoch rokov. Zároveň bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to finančnej\nhotovosti 40,- Eur, ktorú obžalovaná prevzala ako úplatok, pretože ide o vec, ktorá bola použitá na\nspáchanie trestného činu. Vlastníkom prepadnutej veci (finančnej hotovosti) sa stáva podľa § 60 ods. 6\nTrestného zákona štát. Senát je toho názoru, že takáto kombinácia uložených trestov splní prevýchovný\núčel, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa\njeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR\nv Bratislave.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}