{"guid": "d984f1e4-14ed-4f41-8cdd-f9d8071e80f4:ad1b5869-eb1d-4405-ae8a-904134bf0569", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2013:9512100054.2", "spisova_znacka": "3T/14/2012", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/14/2012 z 17. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 17. januára 2013, sp. zn. 3T/14/2012, ECLI:SK:SSPK:2013:9512100054.2", "identifikacne_cislo": "9512100054", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2013-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-3", "nazov": "§ 125 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39a.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 39a ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39a.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-285"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-125", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39a", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-49", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-50", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-285"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad1b5869-eb1d-4405-ae8a-904134bf0569", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2013:9512100054.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9512100054.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9512100054.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/14/2012\n9512100054\n17. 01. 2013\njan hrubala\nECLI:SK:SSPK:2013:9512100054.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJána Hrubalu a sudcov JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci obžalovaného Ing.\nD. F., stíhaného pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4\nTr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa\n17. januára 2013 takto\nrozhodol:\nobžalovaný Ing. D. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., X. XXXXX/XX E.\nje\n\nv i n n ý, ž e\n\npo predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. P. L., bývalým generálnym riaditeľom vtedajšieho štátneho\npodniku Slovenský plynárenský priemysel, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/a, (ďalej aj ako\n„SPP“) zomrelým dňa XX.X.XXXX, a občanom Českej republiky J. I. nar. XX.XX.XXXX ako finančný\nriaditeľ SPP v priebehu mesiaca september 1998 spoločne s J. I., predsedom predstavenstva Sezooz\nGroup, a.s., so sídlom vo Vsetíne, (ďalej aj ako „SG“), ktorý sa už predtým v lete 1998 v Ostrave,\nČesko, v banke R., a.s., so sídlom v Ostrave (ďalej aj ako „R.“) informoval o možnostiach predaja\nzmeniek vystavených SPP, fingovaním obchodnoprávnych vzťahov na základe právnych úkonov,\nktoré neboli myslené vážne a obchádzali zákon ako kauzálneho pozadia vydania zmeniek bez z\nekonomických hľadísk vysvetliteľného titulu vytvoril podmienky na to, aby si R. mohla nárokovať\npreplatenie vlastných zmeniek SPP na rad SG indosovaných na R. v celkovej nominálnej hodnote 350\nmil. korún českých (ďalej „Kč“), ktoré zmenky v čase ich vydania mali slúžiť ako faktické zabezpečenie\núveru pre SPP od SG a neboli kryté aktívami SPP, pričom obžalovaným riadené obchodné a finančné\ntransakcie spočívajúce v prevodoch finančných prostriedkov z absolútne neplatných právnych úkonov\na v takisto absolútne neplatných právnych úkonoch o započítaniach pohľadávok zabezpečili prevod\nSlovenským plynárenským priemyslom si požičaných finančných prostriedkov na SG v sume 350 mil.\nKč bez toho, aby sa relevantným a právne účinným spôsobom u SG, na rad ktorých boli zmenky\nvystavené, zabezpečilo preplatenie SG na R. odplatne indosovaných zmeniek za SPP ako povinného\nemitenta vlastných zmeniek, a aj za situácie, že by SPP záväzky zo zmeniek a presun požičaných\npeňazí na SG uznala s cieľom poveriť SG tieto finančné prostriedky v mene a v prospech SPP ďalej\ninvestovať do akvizícií, právne nespochybniteľným spôsobom toto obžalovaný nezabezpečil, čím pre\nprípad naplnenia ktoréhokoľvek z týchto do úvahy prichádzajúcich scenárov ako jediných možných\nriešení vzniknutej situácie skreslením evidencie vo výkazoch štátneho podniku formou krytia v evidencii\nnijak nedokumentovaných reálnych úmyslov takisto neevidovanými fiktívnymi a absolútne neplatnými\nprávnymi úkonmi a účtovným nepodchytením vydania vlastných zmeniek v rozpore s organizačným\nporiadkom SPP, ustanoveniami zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, najmä jeho § 6 ods. 2 a § 21,\nv rozpore so Smernicou odborného riaditeľa SPP pre financovanie a obchod č. 7/94 týkajúcej sa obehu\núčtovných dokladov a v rozpore so Smernicou generálneho riaditeľa SPP č. 17/1996 týkajúcej sa zásad\na postupov pri uzavieraní obchodných záväzkových zmlúv, výsledkom čoho bolo nezaevidovanie vo\nvýroku uvádzaných zmlúv a cenných papierov podľa zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, SG získalo\n\nneoprávnené výhody v konečnom dôsledku spôsobujúce obzvlášť závažnú poruchu v chode národného\nhospodárstva.\nVytvorenie podmienok vzniku takejto situácie spočívalo v tom, že obžalovaný spoločne s J. I. požadovali\nod R., zastúpenej Ing. P. L. a Ing. D. V., poskytnutie peňažných prostriedkov ako finančného úveru\npre SPP prostredníctvom ich výplaty firme SG, ktorá sa mala na základe prezentovanej dodávateľskej\nzmluvy stať vlastníkom zmeniek od SPP, na základe čoho bol dňa 22.9.1998 úverovým odborom R.\nudelený súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov vo výške 350 miliónov Kč za odkúpenie zmeniek\nvystavených SPP, a následne obžalovaný za SPP na strane kupujúceho a J. I. ako zástupca SG na\nstrane predávajúceho uzavreli a podpísali zmluvy obchádzajúce zákon datované 29.9.1998, a síce na\nkúpu bližšie nešpecifikovaných technologických zariadení v celkovej hodnote 350 mil. Kč, a na uzavretie\nbudúcej zmluvy k prevodu cenných papierov vo firme Slovnaft, a.s., a súčasne aj podpísali dodatky\nk predmetným zmluvám, ktorými bolo dohodnuté odstúpenie od nich, a síce s vyznačeným dátumom\n12.11.1998 k zmluve o kúpe technologického zariadenia a s dátumom 1.12.1998 k zmluve o budúcej\nzmluve týkajúcej sa prevodu cenných papierov, pričom v zmluve o budúcej zmluve bola dohodnutá kúpna\ncena predávaných akcií 350 miliónov Kč a v zmluve o kúpe zariadenia boli ako zábezpeka kúpnej ceny\noznačené vlastné zmenky SPP na rad SG v počte 5 kusov každá na 70 mil. Kč, koľko zmeniek bolo\nv Bratislave, v sídle SPP, Ing. P. L. ako vtedajším generálnym riaditeľom SPP s dátumom 28.9.1998\npodpísaných pred notárkou, bez vyplnenia dátumu splatnosti a bez rekta doložky a tieto zmenky dňa\n29.9.1998 v budove SPP prevzal od obžalovaného po podpísaní protokolu o odovzdaní a prevzatí\nzmeniek Ing. P. L. zástupca R. E. N., následne s dátumom 6.10.1998 a miestom podpisu Vsetín, Česko,\nJ. I. ako zástupca SG podpísal s R., zastúpenej Ing. D. V. a Ing. P. B. zmluvu o podmienkach prevodu\nzmenky, v zmysle ktorej tieto zmenky (hoci mali podľa predstieranej kúpnej zmluvy byť zabezpečovacími\nzmenkami, a po ich vystavení bez obchodnej kauzy v rozpore so zákonom č.111/1990 Zb. o štátnom\npodniku, neboli ani vôbec zaúčtované do majetku SPP, a SG ako vyznačený zmenkový veriteľ ich\nvôbec neprevzala, pričom v zmysle podpísaného dodatku o odstúpení od zmluvy mala určenú povinnosť\nzmenky vrátiť SPP, o čom R. nemala vedomosť) boli rubopisom indosované a prevedené na R. za\npeňažnú sumu vo výške 324.204.712,30 Kč, ktorá bola vyplatená dňa 7.10.1998 na účet obchodnej\nspoločnosti SG, vedený v UB, číslo XXXXXXXXXX/XXXX\nteda\nv úmysle zabezpečiť inému neoprávnené výhody uviedol o závažných skutočnostiach vo výkaze a iných\npodkladoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje a spôsobil tým\nvážnu poruchu v chode národného hospodárstva,\nčím spáchal\ntrestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1, ods. 3 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27.01.1999 účinného v čase spáchania skutku s poukázaním\nna § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.\nZa to sa odsudzuje:\nPodľa § 125 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27.01.1999 na trest odňatia\nslobody v trvaní 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace.\nPodľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27.01.1999 sa\nobžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.\nPodľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27.01.1999 súd\nobžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze podnikať, pôsobiť ako štatutárny\n\norgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je podnikanie, alebo\nvykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu a to v trvaní 7 (sedem) rokov.\n\nNaproti tomu\nobžalovaný Ing. D. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., X. XXXXX/XX E.\nsa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku\noslobodzuje\nspod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nBratislava, sp. zn. VII/1 Gv 51/08 - 98 zo dňa 24. apríla 2012 pre skutok v bode II, obžalobou\nkvalifikovaný ako trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, ods. 4\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999, ktorý mal spáchať tak,\nže\ndňa 4.12.1998 v Prahe, Česká republika, v budove A., a.s., na základe vzájomnej dohody s J. I.,\nsamostatne trestne stíhaným pre daný skutok v Českej republike, ako finančný riaditeľ SPP, s vedomím,\nže v mesiaci september popodpisoval za SPP fiktívne zmluvy s J. I., zástupcom SG, že mu dňa 6.11.1998\nbolo zrušené oprávnenie podpisovať v mene SPP akékoľvek obchodné prípady a že SPP v skutočnosti\nnemala žiadne peňažné záväzky voči spoločnosti Sezooz Group ani voči osobe J. I., keďže sa ani\nnedodalo technologické zariadenie ani sa neuzavrela zmluva o prevode akcií v akciovej spoločnosti\nSlovnaft, poukázal prevodným príkazom z účtu SPP, vedeného pod číslom XXXXXXXXXXXX/XXXX,\nku ktorému mal zriadené dispozičné právo, peňažnú sumu 10.000.000 USD na osobný účet J. I., číslo\nXXXXXXXXXX/XXXX vedený v A., a.s., a následne v Prahe, Česko, na zakrytie uvedenej transakcie\npodpísal s J. I. tzv. dohody o vzájomnom finančnom vysporiadaní záväzkov s dátumom 4.12.1998\nmedzi SPP a SG s dátumom 3.12.1998 medzi SPP, SG a Globe 21, a.s., v ktorých boli uvedené\nnereálne pohľadávky, čím spôsobil Slovenskému plynárenskému priemyslu, š.p., v súčasnosti Slovenský\nplynárenský priemysel, a.s., škodu vo výške 10 miliónov USD (v prepočte kurzom zo 4.12.1998 360 680\n000 Sk, čo je fixným kurzom 11 972 382,66 Eur),\npretože skutok nie je trestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená strana Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,\nIČO: 35815256, so sídlom Mlynské nivy 44/A, Bratislava, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje\nna občianske súdne konanie.\nodôvodnenie:\nDňa 25.04.2012 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave, podal\nna tunajší súd obžalobu na obvineného Ing. D. F. pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva\npodľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999\na pre trestný čin sprenevery spáchaný takisto formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods.\n1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999 a to na tom skutkovom\nzáklade, že\n1. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. P. L., zomrelým dňa XX.X.XXXX, a J. I., samostatne\ntrestne stíhaným pre daný skutok v Českej republike, ako finančný riaditeľ bývalého štátneho podniku\nSlovenský plynárenský priemysel, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/a, (ďalej aj ako SPP) v\n\npriebehu mesiaca september 1998 spoločne s J. I., predsedom predstavenstva Sezooz Group, a.s.,\nso sídlom vo Vsetíne, (ďalej aj ako SG), ktorý sa už predtým v lete 1998 v Ostrave, Česko, v banke\nR., a.s., so sídlom v Ostrave (ďalej aj ako R.) informoval o možnostiach predaja zmeniek vystavených\nš.p. SPP, požadovali od R., zastúpenej Ing. P. L. a Ing. D. V., poskytnutie peňažných prostriedkov ako\nfinančného úveru pre SPP prostredníctvom ich výplaty firme SG, ktorá sa mala na základe prezentovanej\ndodávateľskej zmluvy stať vlastníkom týchto zmeniek od SPP, na základe čoho bol dňa 22.9.1998\núverovým odborom R. udelený súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov vo výške 350 miliónov\nKč za odkúpenie zmeniek vystavených SPP, a následne Ing. F. za SPP na strane kupujúceho a J.. I.\nako zástupca SG na strane predávajúceho uzavreli a podpísali Zmluvy datované 29.9.1998, a síce na\nkúpu bližšie nešpecifikovaných technologických zariadení v celkovej hodnote 350 mil. Kč, a na uzavretie\nbudúcej zmluvy k prevodu cenných papierov vo firme Slovnaft, a.s., a súčasne aj podpísali Dodatky\nk predmetným zmluvám, ktorými bolo dohodnuté odstúpenie od nich, a síce s vyznačeným dátumom\n12.11.1998 k zmluve o kúpe technologického zariadenia a s dátumom 1.12.1998 k zmluve o zmluve k\nprevodu cenných papierov, pričom v zmluve o budúcej zmluve bola dohodnutá kúpna cena predávaných\nakcií 350 miliónov Kč a v zmluve o kúpe zariadenia boli ako zábezpeka kúpnej ceny označené vlastné\nzmenky SPP v počte 5 kusov, koľko bolo v Bratislave, v sídle SPP, Ing. P. L. ako vtedajším generálnym\nriaditeľom SPP s dátumom 28.9.1998 podpísaných pred notárkou, bez vyplnenia dátumu splatnosti a\nbez rekta doložky a vystavených zmeniek v mene SPP na rad spoločnosti SG, každá v hodnote 70 mil.\nKč, a tieto dňa 29.9.1998 v budove SPP prevzal od Ing. D. F. po podpísaní preberacieho protokolu Ing.\nP. L. zástupca R. E. N., v zmysle predmetnej fiktívnej kúpnej zmluvy do úschovy a následne s dátumom\n6.10.1998 a miestom podpisu Vsetín, Česko, J. I. ako zástupca SG, podpísal s R., zastúpenej Ing. D. V.\na Ing. P. B., formálnu Zmluvu o podmienkach prevodu zmenky, v zmysle ktorej tieto zmenky, hoci mali\npodľa predstieranej kúpnej zmluvy byť zabezpečovacími zmenkami, a po ich vystavení bez obchodnej\nkauzy v rozpore so zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, neboli ani vôbec zaúčtované do majetku\nSPP a SG ako vyznačený zmenkový veriteľ ich vôbec neprevzala, a teda pri ich údajnom prevode na\nR. ani s nimi legitímne nedisponovala, a v zmysle podpísaného dodatku o odstúpení od zmluvy mala\nurčenú povinnosť zmenky vrátiť SPP, o čom R. nemala vedomosť, mali byť prevedené na R. za peňažnú\nsumu vo výške 324.204.712,30 Kč, ktorá bola vyplatená dňa 7.10.1998 na účet obchodnej spoločnosti\nSG, vedený v R., číslo XXXXXXXXXX/XXXX, čím spolu s J. I. spôsobili R., a.s., škodu vo výške 324\n204 712 Kč (v prepočte kurzom zo 7.10.1998 suma 407 849 527,70 Sk, čo je v prepočte fixným kurzom\n13 538 124,14 Eur),\n2. dňa 4.12.1998 v Prahe, Česká republika, v budove A., a.s., na základe vzájomnej dohody s J. I.,\nsamostatne trestne stíhaným pre daný skutok v Českej republike, ako finančný riaditeľ SPP, s vedomím,\nže v mesiaci september popodpisoval za SPP fiktívne zmluvy s J. I., zástupcom SG, že mu dňa 6.11.1998\nbolo zrušené oprávnenie podpisovať v mene SPP akékoľvek obchodné prípady a že SPP v skutočnosti\nnemala žiadne peňažné záväzky voči spoločnosti Sezooz Group ani voči osobe J. I., keďže sa ani\nnedodalo technologické zariadenie, ani sa neuzavrela zmluva o prevode akcií v akciovej spoločnosti\nSlovnaft, poukázal prevodným príkazom z účtu SPP, vedeného pod číslom XXXXXXXXXXXX/XXXX,\nku ktorému mal zriadené dispozičné právo, peňažnú sumu 10.000.000 USD na osobný účet J. I., číslo\nXXXXXXXXXX/XXXX vedený v A., a.s., a následne v Prahe, Česko, na zakrytie uvedenej transakcie\npodpísal s J. I. tzv. dohody o vzájomnom finančnom vysporiadaní záväzkov s dátumom 4.12.1998\nmedzi SPP a SG s dátumom 3.12.1998 medzi SPP, SG a Globe 21, a.s., v ktorých boli uvedené\nnereálne pohľadávky, čím spôsobil Slovenskému plynárenskému priemyslu, š.p., v súčasnosti Slovenský\nplynárenský priemysel, a.s., škodu vo výške 10 miliónov USD (v prepočte kurzom zo 4.12.1998 360 680\n000 Sk, čo je fixným kurzom 11 972 382,66 Eur).\nIšlo o druhú obžalobu v identickej veci, prvá bola za pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods.\n1,4 Trestného zákona účinného do 31.08.1999 podaná dňa 29.11.2002 na Krajský súd v Bratislave,\nako v tom čase vecne i miestne príslušný prvostupňový súd. Ten vec dňa 17.06.2004 rozhodol tak,\nže čiastkový skutok uvedený v bode 1 obžaloby z rozsudku vypustil a za skutok uvedený v bode 2\nformulovaný identicky ako v obžalobe obžalovaného odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody vo\nvýmere 9 rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň uložil peňažný trest vo výška\n2 000 000,-Sk. Predmetný rozsudok bol rozsudkom odvolacieho Najvyššieho súdu SR dňa 25.09.2007\nzrušený a vec bola vrátená na došetrenie prokurátorovi (viď zv. č. XI) s pokynmi, ktorých realizácia je\nžurnalizovaná od zv. č. XII.\n\nDňa 27. apríla 2012 senát Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorému vec\nbola pridelená, vypravil zásielku, v ktorej obvinenému, jeho obhajcom, i poškodeným stranám doručoval\nobžalobu spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku na oznámenie návrhov na vykonanie\ndôkazov. Na túto výzvu dňa 11.05.2012 reagoval obhajca obvineného JUDr. Štefan Ondriš, ktorý\npredložil návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré návrhy súd rešpektoval. Obhajca v návrhu uviedol aj\nsvedkov, ktorých účasť bol schopný zabezpečiť sám, neskôr však v priebehu hlavného pojednávania\nod týchto návrhov na vypočutie svedkov ustúpil. Možno konštatovať, že súd v celom rozsahu vykonal\ndokazovanie tak ako to v konečnom dôsledku navrhovali strany v konaní, podľa nich všetky dôkazy\nboli vykonané v dostatočnom rozsahu a všetky výpovede nepredvolávaných resp. nedostavivších sa\nsvedkov (vrátane svedkov nedosiahnuteľných najmä z dôvodu ich pobytu v zahraničí) boli čítané so\nsúhlasom strán.\nV zmysle § 243 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu preskúmal obžalobu a dospel k záveru, že\nvec nie je potrebné predbežne prejednať na zasadnutí senátu a môže byť v nej nariadeného hlavné\npojednávanie. Termín tohto pojednávania stanovil dňa 22.08.2012, pričom v zásade rešpektoval všetky\nnávrhy strán v konaní. Na hlavnom pojednávaní zistil, že strany v konaní nechcú uzavrieť zmier a po\nprehlásení obžalovaného o tom, že je nevinný, súd ho vo veci vypočul, vypočul všetkých svedkov, ktorých\núčasť sa mu podarilo zabezpečiť, ostatné výpovede svedkov prečítal a oboznámil tiež podstatný obsah\nvšetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.\nPokiaľ ide o poškodených, konštatoval, že v prípravnom konaní sa ako poškodení k veci vyjadrovali\nzástupcovia podnikateľských subjektov R. a.s. v konkurze, resp. Mgr. Lukáš Raida ako správca\nkonkurznej podstaty R., a.s., zástupca Value Added, a.s., Ing. Peter Čermák, poverený výkonom\nfunkcie likvidátora podnikateľského subjektu R., a.s. a tiež zástupkyňa SPP JUDr. Anna Streber. Prví\ndvaja poškodení nielenže si neuplatňovali nárok na náhradu škody, ale ako poškodená strana sa ani\nnecítili. Zástupkyňa SPP uviedla, že spôsobenú škodu nevedia vyčísliť. Na hlavné pojednávanie sa\nani jeden z poškodených nedostavil, ich vyjadrenia boli čítané, pričom súd oboznámil aj stanovisko\nprávneho zástupcu Stroden Management Limited, Ltd., ktorému pohľadávka R., a.s. zo zmeniek, ktoré\nsú predmetom tohto pojednávania bola postúpená. Ani tento poškodený subjekt sa ako poškodený v\nzmysle Trestného poriadku necíti, pričom právny zástupca tohto podnikateľského subjektu uviedol, že ak\nim vznikla škoda, tak len z dôvodu liknavého postupu súdov Slovenskej republiky, ktoré už vyše dvanásť\nrokov nevedia vyriešiť s vecou súvisiaci zmenkový obchodný prípad.\nUž na tomto mieste rozsudku je potrebné zdôrazniť, že ohľadne skutku uvedeného pod bodom 1\nobžaloby mala byť poškodená R., a.s., pričom však táto poškodená strana, ani jej právny zástupca sa\nako poškodení necítia, nakoľko majú v rukách zmenku ako cenný papier, ktorý spĺňa všetky zákonné\nnáležitosti, škodu si neuplatňujú, pričom v rámci skutku uvedeného pod bodom 2 obžaloby, má byť\npoškodenou stranou SPP, ktorý sa síce ako poškodený aj cíti, avšak jeho právny zástupca nevie vyčísliť\nspôsobenú škodu.\n----------------------------------------------------------------------------Pokiaľ ide o sumarizačnú časť rozsudku, ešte predtým, než súd zrekapituluje výpovede obžalovaného\ni svedkov uvedie niektoré základné fakty týkajúce sa listinných dôkazov vo veci - predovšetkým\nsamotných zmeniek a právnych úkonov, ktoré súvisia s ich kauzálnym pozadím. Ide totiž o písomné\ndokumenty, ktoré nikto nespochybňoval, vrátane okolností ich vzniku, pričom podstata posúdenia tohto\nprípadu spočíva práve v právnej analýze týchto listín, okrem iného aj v súvislosti práve s okolnosťami ich\nvzniku. Fakty vyplývajúce z posúdenia týchto listín a ich chronológie, vrátane ich evidencie a chápania\njednotlivými stranami sú totiž základnými faktami, od ktorých sa budú odvíjať všetky ďalšie tak skutkové,\nako aj právne úvahy súdu.\nJe teda nepochybné, že dňa 29.09.1998 bola medzi SG ako predávajúcim a SPP ako kupujúcim\nuzatvorená kúpna zmluva týkajúca sa súboru technologických zariadení podľa špecifikácie, ktorá mala\nbyť uvedená v prílohe č. 1. Príloha č. 1 k tejto zmluve vypracovaná nebola, pričom kupujúci sa zaviazal\n\nzaplatiť za súbor zariadení uvedený v neexistujúcej prílohe č. 1 kúpnu cenu vo výške 350 miliónov Kč. Do\ndoby zaplatenia kupujúci vystavil v prospech predávajúceho 5 ks vlastných zmeniek, každú na čiastku\nvo výške 70 miliónov Kč, pričom v zmysle tejto zmluvy zmenky boli odovzdané financujúcej banke\npredávajúceho - R., a.s. takisto dňa 29.09.1998 do rúk Ing. E. N. ako zástupcu banky. Predávajúci sa\nzaviazal dodať súbor zariadení do 01.02.1999. Odovzdanie a prevzatie zmeniek dokumentuje protokol\nspísaný toho istého dňa medzi odovzdávajúcim SPP a preberajúcim R. B., a.s. (č.l. 394, 396).\nV ten istý deň bol spísaný Dodatok č. 1 k tejto kúpnej zmluve medzi tými istými subjektami s tým, že\nkupujúci sa s predávajúcim dohodli, že od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.09.1998 odstupujú v celom\nrozsahu. Tento dodatok bol datovaný dňom 12.11.1998 a v zmysle jeho článku 2 sa predávajúci subjekt,\nteda SG zaviazal vrátiť 5 ks vlastných zmeniek vystavených kupujúcim na sumy každá 70 miliónov\nKč. Zároveň sa v tomto dodatku deklarovalo, že predávajúci a kupujúci po vrátení zmeniek nemajú\nna základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.1998 žiadne vzájomné záväzky a pohľadávky. Tu je\npotrebné spomenúť nespochybniteľný fakt, že záväzok SG vrátiť 5 ks vlastných zmeniek SPP bol tak v\nčase reálneho podpisu zmluvy, ako aj v čase, ktorým bola zmluva v podstate antidatovaná nesplniteľný,\nnakoľko zmenky už v deň uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy boli indosované na R.. Tento dodatok je\nv spise žurnalizovaný na č.l. 395, pričom predmetné zmenky sa nachádzajú na č.l. 414-418.\nZ hľadiska charakteristiky týchto zmeniek v zmysle Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb\n(ďalej aj „Zmenkový a šekový zákon“) ide o vlastné, tzv. vista zmenky (na videnie) výstavcom SPP\nvystavené na rad Sezooz Group, a.s. bez protestu, pričom všetky zmenky boli na rubopise indosované\nna rad R., a.s. dňa 06.10.1998. Zmenky teda boli vystavené bez protestu, bez tzv. rekta doložky ako\nindosovateľné, pričom z hľadiska formálnych náležitostí zrejme niet sporu o tom, že spĺňajú všetky\nzákonom predpísané znaky, ktoré zmenka musí spĺňať. Indosovanie zmeniek podporne dokumentuje\naj zmluva o podmienkach prevodu zmenky (č.l. 430-431), ktoré sa zmluvné strany SG označená ako\nklient a R. označená ako banka dohodli na stanovení podmienok, za akých klient na banku prevádza\nvyššie uvedené zmenky. Prevod bol charakterizovaný ako prevod úplatný za čiastku 324.204.712,30\nKč, pričom táto čiastka na účet SG aj bola vyplatená.\nS týmito právnymi úkonmi súvisí aj zmluva o budúcej zmluve vrátane jej Dodatku z č.l. 397-400, na\nzáklade ktorej SG ako oprávnený a SPP ako povinný, resp. budúci predávajúci sa zaviazali v lehote\nsedem dní po tom, ako k tomu bude oprávneným ako budúcim kupujúcim písomne vyzvaný, uzavrieť\nzmluvu o úplatnom prevode cenných papierov, konkrétne 291 666 akcií podnikateľského subjektu\nSlovnaft, a.s. v nominálnej cene 1.200,- Kč za jednu akciu. Za tieto akcie sa kupujúci zaviazal zaplatiť\nkúpnu cenu vo výške 350 miliónov Kč, pričom oprávnený (SG) sa zaviazal povinnému vyplatiť zálohu\nvo výške 320 miliónov Kč prevodom na účet povinného v lehote do 15.10.1998. Pre prípad porušenia\nzáväzkov oprávneného poskytnúť povinnému zálohu, zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške\n32 miliónov Kč, pričom zmluva obsahuje aj záväzok spočívajúci v tom, že pokiaľ povinný (SPP) neuzavrie\nkúpnu zmluvu, je povinný oprávnenému (SG) poskytnutú zálohu vrátiť a zaplatiť tiež oprávnenému\núrok z poskytnutej zálohy vo výške 18,32 %. Aj od tejto zmluvy Dodatkom č. 1, ktorý bol spísaný v\nten istý deň ako došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve bolo odstúpené, pričom toto odstúpenie\nje datované (antidatované) dňom 01.12.1998. Na základe tohto dodatku povinný subjekt SPP nie je\npovinný uzatvoriť s oprávneným kúpnu zmluvu na predaj predmetných akcií. Oprávnený subjekt uznal\nna základe u zatvorenej zmluvy o budúcej zmluve svoj záväzok voči povinnému vo výške 32 miliónov\nKč, čo bola dohodnutá zmluvná pokuta.\nV tejto súvislosti sú ešte čiastočne relevantné listinné dôkazy z č.l. 433, 434, 865-872, ktoré dokumentujú\nvzťahy medzi SPP, SG a podnikateľským subjektom Globe 21, a.s., v ktorom podnikateľskom subjekte\nmal SPP kapitálovú spoluúčasť. Tieto listiny dokumentujú okrem iného úhradu sumy 135.762.496,99 Kč\nna pokyn SPP v prospech účtu Globe 21, pričom túto sumu uhrádzalo SG, čím v zmysle týchto listín mal\nbyť splnený „finančný záväzok vyplývajúci zo zmluvy SPP vo výške 320 miliónov Kč“. Zmyslom týchto\ndohôd bolo písomne podchytiť rôzne pohľadávky medzi týmito subjektami a vzájomne ich započítať.\nDohoda z 28.10.1998 (č.l. 871) dokumentuje záväzky jednotlivých strán vyplývajúce z odkúpenia\nvlastných zmeniek z toho istého dňa v celkovej výške 387.260.417,- Kč (záväzok Globe 21 voči SPP),\npričom v zmysle tohto dokumentu SPP má mať voči Globe 21 záväzok podľa zmluvy o dielo z 28.10.1998\n\nza súbor služieb vo výške 452 miliónov Kč. V zmysle dohody o zápočte vzájomných záväzkov a\npohľadávok spoločnosť Globe 21, a.s. poskytla zľavu z ceny zo zmluvy o dielo vo výške rozdielu\nvzájomných záväzkov, t.j. 64.739.583,- Kč, pričom na základe takýchto v podstate matematických\núkonov obe strany prehlásili, že ich vzájomné záväzky a pohľadávky sú vyrovnané a žiadna zo\nzmluvných strán nemá voči druhej strane žiadne pohľadávky. Reálnosť dodania plnení (napr. bližšie\nnešpecifikovaného súboru služieb a pod.) spisový materiál odkontrolovať neumožňuje, ako však vyplynie\nz ďalšieho, v súvislosti so zásadou zachovania totožnosti skutku i obžalovacou zásadou nejde o pre\nvec relevantný fakt.\nV dohode o vzájomnom započítaní finančných pohľadávok a záväzkov z č.l. 433 spísanej dňa\n03.12.1998 je uvedené, že splnenie záväzkov SG voči SPP na základe zmlúv uvedených v\npredchádzajúcej časti rozsudku bolo realizované úhradou 70 miliónov Kč v prospech účtu SPP ako\nzáloha na nákup akcií (predmetná úhrada je dokumentovaná aj v účtovníctve SPP) úhradou 4 milióny\nUSD v prospech účtu SPP ako záloha na nákup akcií (ide o úhradu sumy, ktorá reálne prebehla až\ndňa 10.12.1998 a v sume len 40.000,- USD) a úhradou 135.762.496,99 Kč v prospech účtu Globe 21\nna pokyn SPP ako splnenie záväzku SPP voči Globe 21, a.s. Takto je dokumentované, že týmto mali\nbyť pohľadávka SPP a záväzok Sezooz Group vo výške 320 miliónov Kč vysporiadané, pričom dňa\n14.12.1998 (č.l. 434) bolo dohodnuté, že bankovým prevodom zo dňa 04.12.1998 vo výške 10.000,USD na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX SPP uhradil všetky svoje záväzky voči spoločnosti SG v\nzmysle finančného vysporiadania sa zo zmluvy - zmluvy o budúcej zmluve o úplatnom prevode cenných\npapierov zo dňa 29.09.1998. Predmetné zmluvy sú za SPP podpisované Ing. D. F., za SG Ing. J. I. a\nza Globe 21, a.s. Dr. X. P..\nTu je potrebné uviesť, že v prípade reálneho poskytnutia sumy 4 milióny USD v prospech účtu SPP\nod SG (ako už bolo uvedené, bolo zaslaných len 40.000,- USD, o ktorom fakte svedok I. hovorí, že\ndošlo k omylu) by úhradou 10 miliónov USD zo dňa 04.12.1998 pre SG (fakt, že suma bola poskytnutá\nna súkromný účet J. I. je v tejto trestnej veci irelevantný - číslo účtu poskytol I., pričom zo žiadneho\ndôkazu nemožno dovodiť, že obžalovaný F. o skutočnom majiteľovi účtu mal akékoľvek informácie) z\nčisto technického hľadiska naozaj došlo k vyrovnaniu pohľadávok tak, ako boli dokumentované vyššie\nspomínanými právnymi úkonmi. K takémuto hodnoteniu situácie mimochodom dospel aj Krajský súd\nv Ostrave v súvislosti s prejednávaním trestnej zodpovednosti J. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.\napríla 2012, ktoré hodnotenie potvrdil aj odvolací Vrchný súd v Olomouci a pokiaľ ide o právne a\nskutkové závery prvostupňového súdu, dospel k identickým záverom (konania vedené pod číslami 35T\n4/2003 a 6To 48/2012 žurnalizované po ich predložení zástupkyňou SPP na hlavnom pojednávaní dňa\n11.01.2013).\nV každom prípade však ostáva nesplniteľným záväzok vyplývajúci z článku 2 bod 1 Dodatku č.\n1 ku kúpnej zmluve zo dňa 29.09.1998, nakoľko vrátenie 5 ks vlastných zmeniek SPP firmou SG\nemitentovi zmeniek bolo nerealizovateľné, nakoľko tieto zmenky už od dňa 29.09.1998 neboli vo fyzickej\ndispozícii SG, pričom boli indosované na R. B.. Táto tvrdí, že ide o platné cenné papiere, z ktorých pre\nemitenta vyplýva záväzok plniť, pričom súčasťou stratégie R. je i deklarovanie toho, že o kauzálnom\npozadí zmeniek nemali žiadne informácie, čo tvrdia všetci jej zamestnanci (štatutári, vlastníci, právni\nnástupcovia tohto subjektu...) v tomto i súvisiacich konaniach.\nV ďalšej časti rozsudku sa súd vysporiada aj s právnou relevanciou vyššie popísaných právnych\núkonov, nakoľko sám obžalovaný tvrdí, že tieto úkony slúžili len ako zásterka poskytnutia finančných\nprostriedkov pre SPP, ktoré ich potrebovalo na prekrytie finančných problémov, nakoľko v tom čase\nnemohlo uhrádzať ani splatné záväzky - zatiaľ však kvôli prehľadnosti odôvodnenia rozsudku súd bude\npokračovať vo faktickej chronologizácii udalostí a ich hodnotení z hľadiska reálnych či predstieraných\númyslov. Konštatuje, že v zásade takto popísaná chronológia spisovania právnych úkonov je v súlade\naj s písomne spracovaným podkladom obžalovaným určeným na vysvetlenie finančných transakcií z č.l.\n526-527, kde sám uznáva, že sa uzatvárali „formálne zmluvy“, ktorých cieľom bola kapitalizácia SPP.\nTakáto „kapitalizácia“ však nijak nevysvetľuje stav, na základe ktorého si SPP a SG vrátili vzájomne\nzaslané finančné čiastky, avšak SG naviac získalo sumu vyše 324 miliónov Kč od R., čo bola cena, za\nktorú „predal“ zmenky R..\n\nV tejto súvislosti už na tomto mieste zdôvodnenia rozsudku je potrebné spomenúť obranu obžalovaného,\nktorý tvrdil, že on si myslel, že SG bolo tým subjektom, ktorý mal vrátiť sumu 350 miliónov Kč R. B., čo\npodľa jeho názoru mali dokumentovať na hlavnom pojednávaní predložené vlastné zmenky SG na rad\nSPP bez vyplnenia súm, teda tzv. blankozmenky. Obžalovaný nevedel o tom, že by takéto kapitalizovanie\nSG malo mať niečo spoločné s úlohou tohto podnikateľského subjektu v mene SPP nakúpiť akcie\nChemapol Group, a.s. a takýmto spôsobom ovládnuť túto spoločnosť. Toto tvrdil napriek tomu, že v spise\nsa na viacerých miestach nachádzajú doklady, ktoré nasvedčujú snahe SPP aj prostredníctvom SG resp.\nJ. I. konajúcim v jeho mene nakúpiť akcie Chemapol Groupu, a to aj prostredníctvom IMC Burzovej\nspoločnosti, a.s. (viď č.l. 491, 2374-2379, ale i na hlavnom pojednávaní svedkom N. predloženú kúpnu\nzmluvu týkajúcu sa nákupu akcií Chemapol Group a.s., kde kupujúcim je SPP zastúpená J. I., čo sú\ndoklady dokumentujúce aktivity J. I. v prospech SPP súvisiace s nákupom a správou cenných papierov).\nPokiaľ ide o výpoveď a obhajobu obžalovaného Ing. F., táto po celý čas tak prípravného konania, ako\naj konania na súde vychádza z informácií, ktoré písomne spracoval pre Ing. F. a ktoré sú žurnalizované\nv spise na č.l. 526, 527 (ide o dokument, ktorý začiatkom roku 1999 odovzdal na letisku pred svojim\nodchodom do Austrálie Ing. F. ako osobe, ktorá mu v jeho pracovných aktivitách neformálne pomáhala\na bol určený jeho bývalému podriadenému Ing. F., v rámci ktorého vysvetľuje filozofiu podniknutých\nkrokov). Financie od R. banky nazýva ako úver, ktorý bol poskytnutý „cez SG“. Ako dôvod takejto formy\nkapitalizácie SPP uvádzal, že pred vtedajšími parlamentnými voľbami nebola ochota slovenských bánk\nposkytnúť úver, pričom finančné zdroje prostredníctvom českých bánk boli dostupnejšie.\nV tomto dokumente i vo všetkých svojich výpovediach obžalovaný pripúšťa, že všetky vyššie uvedené\nzmluvy boli „formálne“, to znamená, že už pri spisovaní týchto právnych úkonov nebola reálna vôľa ani\njednej zo zmluvných strán (SPP a SG) na základe týchto zmlúv plniť. Slúžili len ako kauzálne pozadie na\nvystavenie vlastných zmeniek SPP na rad SG (5 x 70 miliónov Kč), pričom týmito zmenkami sa v podstate\nmala zaplatiť dodávka súboru technologických zariadení. Zároveň však vzhľadom k odstúpeniu od\nzmluvy malo dôjsť k „vráteniu zmeniek odovzdaných R. Sezoozom“. Formálne boli tiež zmluvy o budúcej\nzmluve v súvislosti s predávanými akciami Slovnaftu, od ktorej bolo takisto odstúpené v ten istý deň\nako bola spísaná zmluva o budúcej zmluve, pričom tak kúpna zmluva, ako aj zmluva o budúcej kúpnej\nzmluve boli antidatované spôsobom, že ako dátumy spísania bol uvedený dátum niekoľko mesiacov po\ntom, čo zmluvy i ich dodatky boli reálne podpísané.\nV rámci takejto filozofie kapitalizácie SPP teda podľa obžalovaného malo dôjsť k zaslaniu zálohy od SG,\nčo sa aj udialo formou vyššie uvádzaných platieb pre SG (70 miliónov Kč + tvrdených 4 milióny USD\nod J. I.) a sumou vyše 135 miliónov Kč, čo bola úhrada na pokyn SPP spoločnosti Globe 21, a.s. Na\nzáklade odstúpenia od týchto zmlúv a na základe rôznych započítaní si vzájomných pohľadávok podľa\nobžalovaného SPP vznikla povinnosť vrátiť sumu 324 miliónov Kč, čo učinil dňa 04.12.1998 prevodom\nsumy 10 miliónov USD, podľa jeho názoru v prospech SG, pričom práve táto suma mala byť ekvivalentom\ntej sumy, ktorú predtým SG podľa jeho vedomostí mal previesť na SPP. Pokiaľ ide o sumu 4 milióny USD,\nktoré mal ešte SG doplatiť, čím by splnil záväzok vyplývajúci z vyššie uvedených zmlúv, obžalovaný\ntvrdil, že J. I. mu na stretnutí dňa 04.12.1998 predložil doklad o úhrade tejto sumy. Toto mali vidieť aj\nsvedkovia B. a F., pričom táto transakcia bola overovaná aj telefonicky. V tom čase nemal vedomosť o\ntom, že v reále táto platba neprebehla, pričom ako to vyplýva z dokladov žurnalizovaných vo zväzku č.\nIV, reálne bolo od SG SPP zaplatených len 40.000,- USD, aj to niekoľko dní po 04.12.1998. Obžalovaný v\npodstate tvrdil, že aj on bol J. I. v tomto podvedený, trval však na tom, že 10 miliónov USD SPP z hľadiska\nformálneho naplnenia vyššie uvádzaných zmlúv musela zaplatiť, aby došlo k finančnému vyrovnaniu.\nNemal vedomosť o tom, že predmetnú sumu prevádza na súkromný účet J. I., pričom aj tieto tvrdenia\nsú v súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Ostrave. V tejto súvislosti je potrebné\nspomenúť i to, že nijakým spôsobom nevedel vysvetliť tú skutočnosť, že v deň predtým 3.12.1998, ako to\ndokladujú výpisy z jeho účtov, mu na jeho účet v K. B. nabehlo 30.000,- USD a 500.000,-Sk formou ním\nrealizovaného hotovostného vkladu - vysvetľoval to len všeobecným konštatovaním o svojom podnikaní\na tým, že išlo o „jeho vlastné peniaze, ktoré zrejme vybral z iného účtu“ (viď zápisnicu z hlavného\npojednávania a č.l. 774-777)\n\nV tejto súvislosti obžalovanému tiež bol pripomenutý reálny fakt, že aj pokiaľ by právne úkony týkajúce\nsa zmluvných záväzkov boli považované za právne úkony platné, v konečnom dôsledku vznikol stav,\nkedy SG od R. dostala sumu vyše 324 miliónov Kč, túto rôznymi presunmi poskytla SPP, pričom SPP\nprevodným príkazom na 10 miliónov USD túto sumu vrátil, čím došlo k stavu, kedy SG bez akéhokoľvek\nekonomicky vysvetliteľného titulu mala k dispozícii sumu vyše 324 miliónov Kč. Vrátenie zmeniek, ktoré\nfyzicky mala k dispozícii R., SPP alebo SG nebolo nijakým spôsobom garantované a v podstate takto\npredávajúci (SG) nijako nemohol splniť záväzok uvedený v článku 2 Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo\ndňa 29.09.1998 (č.l. 395), ktorým sa zaviazal vrátiť 5 ks vlastných zmeniek vystavených kupujúcim (ku\ndňu fingovaného vystavenia tohto dodatku dňa 12.11.1998 ich totiž už k dispozícii nemal, nakoľko boli\nindosované na R.). Obžalovaný toto vysvetľoval tak, že on mal predstavu, že bolo dohodnuté vrátenie\nzmeniek R. B. SG, pričom SG by za toto v podstate reeskontovanie zmeniek zaplatilo sumu, ktorú za\nzmenky dostalo (v takomto prípade by však R. nemala zo zmenkového obchodu žiadny zisk...). Pokiaľ\nmu bola výslovne položená otázka, ako toto podľa jeho názoru bolo právne vymožiteľným spôsobom\nzabezpečené, nevedel na to odpovedať (viď najmä časti jeho výpovede žurnalizované na č.l. 3 385 3 387)\nTu je potrebné podotknúť, že ak by takýto scenár prichádzal do úvahy, v prípade akýchkoľvek finančných\ndo úvahy prichádzajúcich vyrovnaní by minimálne jeden z na transakcií participujúcich subjektov z nich\nnemal žiadny profit, čo teda z hľadiska účelu podnikania ako ho definuje § 2 Obchodného zákonníka,\nby bola minimálne pre jeden z participujúcich subjektov absolútne nezmyselne vynaložená námaha.\nUž na tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť aj to, že vzhľadom k výpovediam zamestnancov\nR. (svedkovia N., V., L....), ktorí popierali akúkoľvek znalosť kauzálneho pozadia vydania zmeniek a\naj vzhľadom k smrti hlavného „scenáristu“ týchto transakcií, dokazovaním nebolo možné vyriešiť a\ns absolútnou istotou objektivizovať skutočný cieľ týchto transakcií. Ako vyplynie aj z ďalšieho, nie je\nvylúčené, že skutočným cieľom týchto transakcií bola kapitalizácia SG, ktorú spoločnosť vtedajší štatutár\nSPP Ing. L. poveril ďalšími aktivitami v prospech SPP. Svedčia o tom nie len už uvedené listiny súvisiace\ns podnikateľským subjektom IMC, a.s., ale aj výpovede viacerých svedkov, napr. N., F. a podobne.\nTu treba dať do pozornosti aj obsah záverečnej reči obhajcu obžalovaného na pojednávaní pred\nKrajským súdom v Bratislave v roku 1993, konkrétne jej poslednú časť. Táto reč totiž vychádza z toho,\nčo uviedol obžalovaný a sčasti ide o verziu listinami overiteľnú a potvrdenú. Správne je tu však uvedené,\nže sumár, ktorého výsledkom by bol rozdiel 0,- Kč pre všetky zúčastnené subjekty, teda sumár, ktorého\npodstata by spočívala v tom, že nikto o žiadnu finančnú sumu nebol poškodený, by prichádzal do úvahy\n(a to len za situácie, že nákup akcií Chemapol Group by bol reálne a v zmysle príslušných zákonných\nustanovení všetkými orgánmi SPP odsúhlasený) len v tom prípade, ak by SG, ktorá bola kapitalizovaná,\nmala naozaj od SPP úlohy ďalej tieto peniaze využiť - napr. na nákup ďalších akvizícií pre SPP (viď č.l.\n1615-1617). Inak povedané, obhajoba tvrdí, že síce neštandardne, ale nie protizákonne boli získané\nfinančné prostriedky pre SPP, pričom však nie je možné nevidieť, že názor obhajcu obžalovaného sa v\ntomto smere nekryje s prezentovanými názormi obžalovaného na hlavných pojednávaniach, i v rámci\nvýpovedí prípravného konania (ten totiž popiera akúkoľvek vedomosť o akvizičných iniciatívach SPP\nresp. jeho štatutára).\nAko už bolo uvedené, obžalovaný teda nepripúšťa „oficiálnu vedomosť“ o tom, že by úmyslom\nvtedajšieho vedenia SPP bolo nakúpiť akcie Chemapol Group, a.s. On celú transakciu bral len ako\nzabezpečenie finančných prostriedkov na každodenný tok financií („cash flow“) pre SPP, nevedel o tom,\nže by takéto získanie finančných prostriedkov malo za cieľ aj nejakú strategickú investíciu. Zároveň\nvšak nevedel vysvetliť akým spôsobom bolo zabezpečené vrátenie finančných prostriedkov R. B. od\nSG, nakoľko R. B. celkom z logických dôvodov vzhľadom k tomu, že za zmenky zaplatila, si nárokuje\npreplatenie týchto zmeniek a to logicky od ich emitenta. Krytie vlastnými blankozmenkami SG na rad\nSPP je minimálne veľmi neštandardné krytie týchto finančných operácií, najmä ak SPP tieto zmenky\nk dispozícii nemá. Ak ich nevlastní a nemá k dispozícii, nemôže si uplatňovať akýkoľvek nárok voči\nSG a tým pádom je logicky vystavená riziku uplatňovania si práv zo zmenky od indosanta, teda R. B.,\nktorá, ako už bolo vyššie uvedené, z logických a ekonomicky pochopiteľných dôvodov za takejto situácie\nchce nároky zo zmenky uplatniť. Ak k takejto situácii dôjde (zo spisu je zrejmé, že k nej už došlo a\n\ndvanásť rokov o nárokoch R. doteraz nebolo rozhodnuté) v prípade uznania takéhoto nároku zo zmenky\nvzhľadom k tomu, že SPP „požičané“ peniaze vrátilo SG, by poškodenou stranou nebola R., ale práve\nSPP, ktorá by z tohto dôvodu mala „dvakrát vracať“ požičané peniaze.\nPredmetné súvislosti budú vysvetlené ešte v ďalších častiach rozsudku, už tu je však potrebné povedať,\nže podľa vec prejednávajúceho senátu R. B., a.s. nemôže byť vo veci považovaná za poškodenú stranu\na to aj v prípade, ak by si nároky zo zmenky uplatňovala neúspešne. Tento fakt sám o sebe ani v prípade\npripustenia takéhoto scenára ju nerobí poškodenou. R. by mohla byť poškodenou stranou len v tom\nprípade, ak by celá sieť vyššie spomínaných obchodných prípadov od začiatku smerovala proti nej,\nteda od začiatku by bol daný úmysel podviesť práve R. tým, že sa na ňu indosujú právne neperfektné\nzmenky. Za tejto situácie je sporný aj vznik samotnej škody ako ju definuje Trestný zákon, čo, ako bude\nuvedené nižšie, má potom vplyv na právnu kvalifikáciu predmetného konania nielen pokiaľ ide o trestné\nčiny podvodu a sprenevery, ale aj prípadné posúdenie veci ako trestného činu porušovania povinností\npri správe cudzieho majetku (či už podľa zákona účinného v čase spáchania skutku alebo v súčasnosti),\nčo sú všetko trestné činy systematicky zaradené do častí trestných zákonov nazvaných ako „trestné\nčiny proti majetku“.\nNemôže byť úlohou tohto súdu zaujať konečné stanovisko k tomu, či nároky z predmetných zmeniek\nsú alebo nie sú uplatniteľné, súd však jednoznačne tvrdí, že vzhľadom k doteraz preukázaným\nskutočnostiam s určitosťou možno tvrdiť len to, že R. B. nakúpila cenné papiere znejúce na sumu 350\nmiliónov Kč za sumu vyše 324 miliónov Kč, čo je možné považovať za bežnú a prijateľnú maržu z nákupu\nbonitných zmeniek a v súčasnej dobe si nároky z týchto zmeniek jej právny nástupca uplatňuje. Ak je\nto takto a za poškodeného je označený niekto, kto sa sám poškodeným necíti byť, nie je možné uznať\nvinu za trestný čin podvodu spáchaného voči neexistujúcej poškodenej strane, pričom ak by aj konanie\nbolo zamerané voči SPP, čo v tomto prípade naozaj nie je možné vylúčiť, súd nemá možnosť za takýto\npodvod vinu uznať, nakoľko v prípade takéhoto scenára by nebolo možné zachovať totožnosť skutku pričom v tejto súvislosti nie nezanedbateľným faktom je i to, že ani samotné SPP sa v súvislosti s týmto\nskutkom poškodeným byť necíti.\nPokiaľ ide o prevod 10 miliónov Kč dňa 04.12.1998, o ktorom obžalovaný tvrdí, že išlo o prevod súvisiaci\ns vyrovnaním a vzájomným započítaním si rôznych pohľadávok, aj v tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že\nSPP svojimi krokmi dalo najavo, že predmetné transakcie uznáva, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na\nKrajskom súde v Ostrave si úspešne uplatnil nárok na zaplatenie rozdielu medzi 4 milióny USD (tvrdená\nčiastka prevodu J. I.) a 40.000,- USD (reálne vyplatená čiastka), nakoľko v tejto súvislosti príslušný súd\nvydal platobný rozkaz, ktorým žalovanej strane SG uložil príslušný rozdiel zaplatiť. Takýto stav veci tiež\nnasvedčuje tomu, že SPP sa rozhodlo v podstate akceptovať právny stav vyvolaný vyššie uvádzanými\nprávnymi úkonmi, ako však vyplynie z ďalšieho, súd prejednávajúci trestnú vec obžalovaného Ing. F.,\nvšetky tieto právne úkony považoval za absolútne neplatné a v ďalšom posudzovaní veci sa riadil\nustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré riešia situáciu plnenia na základe absolútne neplatných\nprávnych úkonov.\nPokiaľ ide o jednotlivé svedecké výpovede je predovšetkým potrebné uviesť, že súd až do\nposledného dňa hlavného pojednávania z objektívnych dôvodov nemal k dispozícii stanoviská a súdom\nbezprostredne sledovateľné svedecké výpovede dvoch v tejto kauze najdôležitejších osôb - jednak\nvtedajšieho štatutárneho zástupcu SPP Ing. P. L., ktorý v januári 1999 bol zavraždený a J. I., ktorý\nza obdobné skutky bol trestne stíhaný aj v Českej republike. Tento vo veci vedenej proti Ing. F. v\nprípravnom konaní ako svedok vypovedal len raz pred dožiadaným súdom vo Vsetíne, pričom na hlavné\npojednávanie v tejto veci sa napriek skontaktovaniu so súdom bez ospravedlnenia nedostavil.\nV zásade je možné konštatovať, že doteraz sumarizované fakty žiadna z výpovedí nespochybňuje,\npričom v súvislosti s J. I. treba uviesť, že v rámci výpovede pred dožiadaným súdom tento svedok\nzdôrazňoval, že on rokoval predovšetkým s Ing. L. a obžalovaný tam „slúžil skôr ako sekretárka“.\nOddeľoval vyššie popísané zmluvy od „obchodu týkajúceho sa zmeniek“ a podľa jeho názoru zaslaním\n10 miliónov USD obžalovaný F. len plnil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv a „volil menšie zlo“. Dôvod\nvystavenia zmeniek a obchodu s nimi v podstate nijak nevysvetlil.\n\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že najmä vzhľadom k odstupu času oveľa relevantnejšie než\npamäťové stopy svedkov (najmä v čase hlavného pojednávania) sa v tejto veci javia byť podstatné\nlistinné dôkazy - aj z tohto dôvodu sa odôvodnenie tohto rozsudku opiera hlavne o ne a výpovede\nsvedkov považuje len za doplňujúce dôkazné prostriedky hodnotené tak z hľadiska naozaj veľkého\nodstupu času ako aj z hľadiska „motivácie“ svedkov, nakoľko viacerí z nich evidentne majú záujem na pre\nnich vyviňujúcej interpretácii udalostí. Z rovnakých dôvodov súd nielenže považoval za nehospodárne,\nale dokonca za dôkazne takmer bezvýznamné prípadné vypočutie na hlavné pojednávanie sa\nnedostavivších svedkov zo zahraničia prostredníctvom telemostu alebo dožiadanými súdmi. V tejto\nsúvislosti treba zdôrazniť aj prezentované stanoviská týchto svedkov z fázy prípravného konania po\nvrátení veci odvolacím súdom súdu prvostupňovému ešte v roku 1993 (v podstate nedávne výpovede\nvykonané dožiadanými orgánmi prípravného konania), kde v rámci svojich výpovedí všetci svedkovia\nzdôrazňovali, že na relevantné okolnosti prípadu si s odstupom času naozaj nepamätajú. Niet dôvodu\nsa nedomnievať, že rovnaké stanoviská by svedkovia prezentovali i v rámci výsluchov v súdnom štádiu\nkonania.\nPokiaľ ide o J. I., súdu sú známe aj rozhodnutia súdov Českej republiky týkajúce sa tejto osoby ako\nobžalovaného (viď napr. č.l. 1798-1814), pričom z týchto rozhodnutí je evidentné, že trestné súdy Českej\nrepubliky konečnú odpoveď ohľadne viny J. I. v súvislosti s dvomi relevantnými, aj u neho obdobne\nformulovanými skutkami dlhý čas takisto definitívne nedávali. Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2\nobžaloby prokurátora ÚŠP GP SR, prvostupňový súd obžalovaného J. I. spočiatku uznal vinným zo\nspáchania trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného v\nčase spáchania skutku. Táto časť rozsudku prvostupňového súdu však druhostupňovým súdom neskôr\nbola zrušená v podstate kvôli procesným pochybeniam. Pokiaľ ide o bod 1 obžaloby, ktorú prejednával\nsenát podpísaného súdu, obžalovaný J. I. bol prvostupňovým trestným súdom Českej republiky spod\nobžaloby oslobodený, aj táto časť rozsudku však druhostupňovým súdom bola zrušená. Neskôr potom\nna neverejnom zasadnutí prvostupňového Krajského súdu v Ostrave konanom dňa 19. októbra 2011\nbolo trestné stíhanie J. I. za obidva predmetné skutky zastavené, nakoľko trest ku ktorému mohlo trestné\nstíhanie viesť, je úplne bez významu vedľa trestu, ktorý pre iné trestné činy bol už obžalovanému uložený\n(§ 231 ods. 1 a § 223 ods. 2 Trestného poriadku platného a účinného v Českej republike z dôvodov\nuvedených v § 172 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku platného a účinného v Českej republike).\nAko však vyplýva z dokladov predložených zástupkyňou SPP JUDr. Anny Streber, dňa 13.12.2012\nrozhodnutím Vrchného súdu v Olomouci sp.zn. 6To 48/2012 súdy Českej republiky dali meritórnu\nodpoveď aj na trestnú zodpovednosť J. I. ohľadne skutkov, ktoré boli predmetom tohto konania. Za\nobdobne formulovaný skutok, ako je uvedený v bode 2 týmto súdom prejednávanej obžaloby bol J. I.\nprvostupňovým Krajským súdom v Ostrave v konaní sp.zn. 35T4/2003 uznaný za vinného zo spáchania\ntrestného činu podvodu podľa § 209 ods. 1, 5 písm. a) Trestného zákona č. 40/2009 Sb. platného v\nČeskej republike (klamal D. F., že pre SPP poukázal čiastku 4.000.000,- USD, čo bolo predpokladom\npre spätnú platbu 10.000.000,- USD...). Za obdobne formulovaný skutok ako v bode 1 prejednávanej\nobžaloby - akurát že za poškodenú stranu bol v Českej republike označený SPP, bol J. I. spod obžaloby\noslobodený, lebo žalovaný skutok súd nepovažoval za trestný čin. V odôvodnení rozsudku, ktorý sa\nstal právoplatným, na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Vrchného súdu ako súdu odvolacieho,\nprvostupňový súd okrem iného uvádza, že „nie je možné dovodiť, že J. I. akcie CHG kupoval len pre\nseba“, teda súdy Českej republiky pripustili možnosť, že J. I. bol poverený SPP a vyvíjal akvizičné aktivity\n(aj) v prospech tejto spoločnosti.\nZhrnúc uvedené, objektívnou nemožnosťou vykonať tie úkony, ktoré by mohli osvetliť reálne úmysly\npri spracovávaní a realizácii jednotlivých vyššie popísaných transakcií sa súd najmä v súvislosti s\nposúdením subjektívnej stránky trestného činu dostal do ním neovplyvniteľnej dôkaznej núdze. Preto\nsa, ako to už bolo zdôraznené, opieral predovšetkým o nespochybniteľné listinné dôkazy vo veci a ich\ndostupnú interpretáciu, či už samotným obžalovaným alebo interpretáciu z hľadiska ekonomickej logiky\npodniknutých krokov. Súd tým nechce povedať, že nižšie sumarizované svedecké výpovede vo veci\nneboli dôležité, vzhľadom k uplynutiu času a aj vzhľadom k tomu, že takmer každý so svedkov bol\nmotivovaný ochranou svojich vlastných pozícií a konaní ohľadne prejednávaných skutkov, však súd tieto\ndôkazy považoval len za dôkazy doplňujúce. Naviac, nie je možné nevidieť to, že od skutku uplynulo\n\nuž viac ako 14 rokov, čo zásadu bezprostrednosti konania v súvislosti s relevantnosťou výsluchov na\nhlavnom pojednávaní robí takmer nepoužiteľnou, resp. bezprostredné výpovede svedkov po štrnástich\nrokoch (väčšina z nich uvádza, že si na veci už nepamätá) spôsobuje stav, kedy pre súd z logických\ndôvodov sú relevantnejšie výpovede z prípravného konania, ktoré boli učinené niekoľko mesiacov,\nresp. málo rokov po spáchaní skutku. Pri hodnotení takýchto výpovedí je však potrebná primeraná\nopatrnosť, nakoľko súd pri týchto výsluchoch nebol a okrem ich písomného zachytenia a jeho kvality\nz hľadiska dodržania formalít nemá možnosť posudzovať bezprostredné, okrem iného aj neverbálne\nreakcie jednotlivých vypovedajúcich.\nV zásade je však možné konštatovať, že vo veci boli vypočuté tri skupiny svedkov - pracovníci\nSPP, pracovníci R. B., ktorí mali na starosti obchodný prípad s SPP a tiež pracovníci, resp.\npredstavitelia podnikateľského subjektu IMC, a.s. Burzovní společnost, ktorí vypovedali v súvislosti\nso strategickými cieľmi ako im boli prezentované najmä vtedajším štatutárnym orgánom SPP. Okrem\nsvedkov zaraditeľných do týchto troch skupín vo veci ešte vypovedali aj niektoré ďalšie osoby, najmä z\nprostredia J. I., ktoré opisovali jeho aktivity aj v súvislosti s nákupom akcií Chemapol Group, a.s., ktoré\nmal nakupovať pre SPP. Samostatnou kapitolou vo veci je výpoveď svedka P. Q., ktorá bola na hlavnom\npojednávaní prečítaná, nakoľko tento svedok odmietol vo veci vypovedať. Tento svedok orgánom činným\nv trestnom konaní predkladal rôzne svoje podozrenia týkajúce sa najmä smrti Ing. L., pričom tvrdil, že\non vie kto ho dal zavraždiť a tiež tvrdil, že skupina okolo J. I. chcela akcie Chemapol Group, a.s. len pre\nseba. Vzhľadom k tomu však, že z výpovede tohto svedka nebol identifikovateľný zdroj jeho informácií,\nsúd tejto výpovedi prikladal len naozaj minimálny význam.\nV tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že viacerí z vypočutých svedkov, resp. svedkov, ktorých\nvýpovede boli čítané, uvádzali, že osoby, ktoré boli za nákupom akcií Chemapolu, či už z prostredia SPP,\nSG alebo IMC konali výhradne vo svoj prospech, pričom peniaze chceli investovať na rôzne športové\nčinnosti, podporu hokejových klubov a podobne. Aj v týchto prípadoch však išlo viac či menej len o\nindície, ktoré s predmetnou vecou súvisia len okrajove a v takomto kontexte súd tieto výpovede aj\nvyhodnotil. Ako už bolo uvedené, niet sporu o tom, že minimálne v písomnej forme bola deklarovaná\nsnaha J. I. konať v prospech SPP ako jeho zástupca v súvislosti s nákupom rôznych akvizícií - najmä\nakcií Chemapol Group, a.s. Tieto skutočnosti dokumentuje aj výpoveď svedka N., vtedajšieho majiteľa\nspoločnosti IMC Burzovní společnost, a.s. Praha, ktorý uviedol, že ho vtedajší štatutárny zástupca SPP\nkontaktoval ohľadom nákupu cenných papierov - mal záujem ovládnuť 51 %-ný balík akcií Chemapol\nGroup, a.s., pričom vedel, že časť týchto akcií vlastní aj J. I. prostredníctvom rôznych svojich spoločností.\nJ. I. ho potom neskôr kontaktoval s tým, že mu doložil plnú moc od generálneho riaditeľa SPP, v ktorého\nmene mal akcie nakupovať. J. I. tiež tvrdil, že nemôže nechať urobiť kópiu z plnej moci, nakoľko sa\nvyjadril v tom zmysle, že SPP nechce zverejniť nákup týchto akcií a chce byť v obchode iba „tajne“.\nJeho spoločnosť potom tieto akcie aj nakúpila, v prospech SPP aj na tzv. klientskom účte spravovala\ns tým však, že nové vedenie SPP, najmä po smrti Ing. L. o tieto akcie nemalo záujem. Vyššie uvedené\nskutočnosti v podstate potvrdzovali aj výpovede niektorých ďalších svedkov, napr. F., Q. a F..\nPokiaľ ide o druhú skupinu svedkov - pracovníkov R. (L., N., V. ...) u všetkých týchto svedkov\nzhodne možno konštatovať, že popreli akúkoľvek znalosť kauzálneho pozadia vydania zmeniek. Im\nbol jednoducho predstavený obchod, ktorý spočíval v indosovaní vlastných zmeniek SPP na rad SG\ns tým, že zmenky v hodnote 350 miliónov Kč kúpili za niečo vyše 324 miliónov Kč. Vzhľadom k tomu,\nže SPP považovali za bonitný subjekt, úverový odbor banky túto investíciu schválil a zmenka bola\nprevzatá za tých okolností, ako to vyplýva aj z písomných dokladov. Tieto zmenky považujú za právne\nperfektné a aj z tohto dôvodu si uplatňujú nároky plynúce zo zmeniek u ich emitenta. V tejto súvislosti\nje potrebné poznamenať i to, že trestné stíhanie proti pracovníkom banky bolo právoplatne zastavené\n(dokumentované vo zväzku č. XV spisu).\nPokiaľ ide o pracovníkov SPP, títo sa v podstate vyjadrovali k dvom základným skutočnostiam - jednak k\nspôsobu riadenia SPP a to aj v súvislosti s realizáciou strategických zámerov vtedajšieho štatutárneho\nzástupcu a jednak k činnosti samotného obžalovaného Ing. F. v súvislosti s obchodnými prípadmi, ktoré\nsú uvedené vyššie.\n\nPokiaľ ide o spôsob manažovania podniku Ing. L., všetci vypočutí svedkovia (napr. O., V.) uviedli, že\no príkazoch vtedajšieho „šéfa“ sa „nediskutovalo“, jednotliví podriadení ich jednoducho museli splniť.\nPokiaľ ide o s touto vecou súvisiace právne úkony, žiadny zo svedkov okrem podriadeného Ing. F. - Ing.\nF. o týchto obchodných prípadoch nemal žiadnu vedomosť. Nikto z vypočutých svedkov a to aj vrátane\npredstaviteľov nového vedenia SPP a nového ministra hospodárstva a aj v tejto veci vypočutého svedka\nIng. K.M., nemal vedomosť o strategickom zámysle Ing. L. ovládnuť 51 %-ný balík akcií Chemapolu, F.\npovažovali za „L. človeka“.\nAni jeden z vypočutých svedkov však nespochybňoval, že vyššie uvádzané zmluvy a účtovné prípady\nmali byť evidované v príslušných výkazoch a evidenciách, zároveň niet sporu o tom, že tieto\nobchodné prípady, vydanie zmeniek ani s týmto súvisiace ďalšie dokumenty v príslušných účtovných,\nresp. iných výkazoch dokumentované neboli. Zmluvy takisto zjavne neprešli príslušnými smernicami\nSPP predpísaným pripomienkovým konaním a išlo o akciu len tých ľudí, ktorí do veci boli priamo\nzainteresovaní. Časť svedkov sa vyjadrila aj ku kvalite manažérskej činnosti vtedajšieho vedenia, pričom\nz častí výpovedí, ktoré sa týkajú hodnotenia týchto skutočností je zrejmé, že SPP mala rôzne finančné i\niné záujmy vo viacerých spoločnostiach, ktoré s plynárenstvom nemali nič spoločné. Tieto investičné a\niné aktivity vypočutí svedkovia hodnotili ako aktivity, ktoré z hľadiska napĺňania cieľov SPP ako štátneho\npodniku neboli zmysluplné, pričom z postoja viacerých svedkov je možné vyvodiť podozrenie týkajúce\nsa obavy z prelievania kapitálu do rôznych spoločností, ktoré záujmom štátneho podniku neslúžili. Aj\ntáto okolnosť sa však prejednávanej veci týkala len okrajovo a nebolo úlohou súdu zamerať dokazovanie\ntýmto smerom.\nČo však muselo byť, a aj bolo úlohou súdu, bolo zamerať dokazovanie na okolnosti súvisiace s\nobchodnými prípadmi, ktoré boli definované v obžalobe prokurátora. V tejto súvislosti súd skúmal i to,\nza akých okolností bola prevedená suma 10 miliónov USD na súkromný účet J. I.. Bral pri tom do úvahy\nvysvetlenie obžalovaného, že túto transakciu považoval za potrebné vykonať, nakoľko sa týmto podľa\njeho názoru mala vrátiť Sezooz Groupom, a.s. poskytnutá záloha. Ak by súd prijal legalitu a legitimitu\ntakejto konštrukcie, suma 10 miliónov USD, ako to už bolo uvedené, naozaj činila sumu, ktorú bolo\npotrebné vrátiť, avšak len za situácie, že by naozaj prebehla platba 4 miliónov USD ako posledná splátka\nzálohy.\nK tomuto boli vypočutí svedkovia F., B. a N. (jej výpoveď za súhlasu strán bola čítaná), z ktorých najmä\nsvedkovia F. a N. uvádzali, že nejaký doklad potvrdzujúci takúto finančnú transakciu im prezentovaný\nbol - Ing. F. priamo na stretnutí dňa 04.12.1998 a svedkyňa N. si spomenula, že takúto transakciu na\nzáklade telefonátu overovala, pričom sa jej zdá, že z F. B. jej transakciu, prípadne jej avízo potvrdili.\nIng. B. k tomuto na hlavnom pojednávaní a v podstate i v rámci prípravného konania uviedol, že si\nnepamätá predloženie takéhoto dokladu, avšak nevylúčil, že na stretnutí dňa 04.12.1998 mu takýto\ndoklad ukazoval.\nTouto skupinou svedkov bolo potvrdené i to, že dňa 25.11.1998 bol založený účet v A. B. Praha, na\nktorý bolo uložených 10 miliónov USD, č bola časť sumy poskytnutá A. B. Praha za nákup budúcej\npohľadávky od SPP, ktorú SPP mala voči spoločnosti Transgas. Zdôvodnenie takéhoto kroku podľa Ing.\nF. malo spočívať vo výhodnejšom devízovom kurze, k čomu sa však neskorší riaditeľ SPP svedok Ing.\nA. vyjadril, že takéto úložky v tom čase neboli pre SPP efektívne, nakoľko naozaj potrebovali finančné\nprostriedky na zabezpečenie každodenného hospodárskeho chodu firmy.\nOstatní vo veci vypočutí svedkovia či už na hlavnom pojednávaní alebo v prípravnom konaní, ktorých\nvýpovede na hlavnom pojednávaní za súhlasu strán boli čítané, k veci nič podstatné neuviedli, resp.\nich výpovede zapadali do kontextu vyššie uvedených skutočností. V zásade nijak nespochybňovali\nale ani nevylučovali v bezprostredne nasledujúcej časti odôvodnenia rozsudku popísané do úvahy\nprichádzajúce verzie priebehu udalostí a pokiaľ ide akvizičné aktivity predstaviteľov SPP v súvislosti s\nnákupom akcií Chemapol Group a.s. (ďalej aj „CHG“), ani jedna z nich nedáva odpoveď na zmysluplnosť\ntakýchto iniciatív. Je však možné z viacerých hodnotení svedkov dedukovať názor, že vydávanie\nvlastných zmeniek štátnym podnikom je minimálne neštandardná aktivita a vyžaduje konzultácie najmä\ns príslušným ministerstvom. Z týchto výpovedí je zrejmé i to, že SPP nevystavilo len zmenky, o ktoré ide\n\nv tomto konaní - postupne sa objavovali ďalšie na naozaj vysoké sumy a ich počet svedkovia odhadovali\nna rozmedzie od 24 až po 50 kusov.\nListinné dôkazy - či už predložené SPP alebo zaobstarané inak - účtovne ani nijak inak neevidujú žiadne\nz týchto zmeniek a pokiaľ ide o kapitálové akvizície SPP, sú dokumentované účasti v naozaj rôznych\npodnikateľských subjektoch, avšak nič, čo by sa týkalo ovládnutia alebo snáh o ovládnutie akéhokoľvek\nodvetvia priemyslu v cudzine. Kapitálová účasť v Globe 21 je dokumentovaná veľmi všeobecne (v spise\ndostupných listinách sa uvádza len podiel 49%) a okrem vyššie uvedených v súvislosti s definíciou\nvecných plnení veľmi všeobecných a nekonkrétnych zmlúv neboli predložené žiadne doklady, ktoré by\nkonkretizovali charakter činnosti a spolupráce s touto zahraničnou spoločnosťou. Jej činnosť nebola\npredmetom žiadnych z rokovaní dozornej rady SPP (zv. č. VIII) a až po „prevalení sa“ problému so\nzmenkami je dokumentované odporúčanie „hľadať možnosti odpredaja kapitálových účastí SPP“ okrem\niného aj v Globe 21 (viď protokol o výsledku kontroly Ministerstva hospodárstva zo dňa 21.05.1999\nžurnalizovaný v IX zväzku spisu, osobitne č.l. 1 101, 1 127)\nJe však pravdou, že obžalovaným bola predložená listina nazvaná ako „zápis pre pamäť - Z rokovania u\nministra hospodárstva zo dňa 10.11.1998“ zabezpečená do spisu už aj v priebehu prípravného konania,\nktorej autenticitu potvrdil aj vtedajší minister hospodárstva svedok K.M. (rukou písané poznámky sú\njeho). Prílohou k tejto listine mali byť aj dokumenty nazvané „očakávané výdavky“ a „očakávané príjmy“,\nkde v kolónke „neuhradené faktúry: dodávatelia“ je uvedená práve suma 350 000 Sk, ktorú sumu\nobžalovaný udáva ako sumu, ktorú bolo potrebné vrátiť SG. Autenticitu týchto dokumentov však svedok\nG. už nepotvrdil i keď uznal, že tieto listiny mohli existovať, konkrétnosti však poveril riešiť príslušného\nriaditeľa odboru.\nV tejto súvislosti je ešte zaujímavá správa SPP zo dňa 10.10.2001 (č.l. 1 171), podľa ktorej v\nevidencii pošty ani v archíve sa nenachádza žiadna žiadosť ohľadne poskytnutia súhlasu Ministerstva\nhospodárstva SR k vydaniu predmetných zmeniek, čo len potvrdzuje už uvedené fakty v súvislosti\ns neevidovaním akýchkoľvek aktivít ohľadne týchto zmeniek. Treba tiež spomenúť list ministra\nhospodárstva SR Milana Cagalu zo 6. júla 1998, ktorým všetkým riaditeľom štátnych podnikov zakázal\nbez súhlasu ministra hospodárstva realizovať akékoľvek úkony, ktoré by viedli k zmene portfólia a\nzakázal tiež nákup cenných papierov, pričom listom zo dňa 15. októbra tento zákaz zrušil (č.l. 1 061, 1\n062). Obžalovaný k tomuto uviedol, že zrušenie zákazu inicioval on z dôvodu umožnenia dokončenia\nna hlavnom pojednávaní preberaných obchodných a finančných vzťahov.\nV zásade je možné konštatovať, že posudzujúc vec v jej komplexnosti a odvolávajúc sa najmä\nna nespochybniteľné a nikým nespochybnené listinné dôkazy v súvislosti so scenárom vo veci\nposudzovaných obchodných a finančných transakcií sú možné len tri varianty priebehu udalostí\noprostené od neprípustného a dôkazmi nepreukázaného špekulovania, pričom všetky tri varianty, ak by\nku nim došlo, by jednoznačne prebehli v súčinnosti s vtedajším štatutárnym zástupcom SPP Ing. L. :\n1. Obžalovaný F. spolu s minimálne Ing. L. a J. I. od začiatku plánovali presun finančných prostriedkov\nSPP na SG (jeho kapitalizáciu) na základe vyššie popísaných a predpísaným spôsobom neevidovaných\nfingovaných obchodných operácií a reálnych finančných operácií z nich vyplývajúcich s tým, že účelom\ntohto presunu bolo ich obohatenie sa. (Nasvedčujú tomu najmä obžalovaného pomerne razantne najavo\ndávaná iniciatíva smerujúca k založeniu účtu v A. B. kvôli „zhodnoteniu peňazí“ z predaja budúcej\npohľadávky SPP voči spoločnosti Transgas, podobne razantné jednanie obžalovaného pri rokovaniach\ndňa 4.12.2008 a presun práve 10 mil USD predtým uložených v A. B. v podstate ešte v čase, kedy tento\npresun nebol rokujúcimi jednoznačne odsúhlasený i obžalovaným prijateľne nevysvetlený príjem súm\n500.000,- Sk a 30.000,-USD na súkromný účet obžalovaného v inkriminovanom čase.)\n2. Obžalovaný F. súc si vedomý strategického utajovaného a príslušnými evidenčnými opatreniami\nnepodchyteného cieľa nákupu akcií CHG pre SPP na pokyn Ing. L. prostredníctvom J. I. realizoval\nfingované obchodné a reálne finančné operácie s tým, že cieľom týchto operácií bola kapitalizácia SG z\ndôvodu jej poverenia plnením ďalších úloh súvisiacich s nákupom akcií CHG - to všetko za situácie, kedy\nevidenčne neboli podchytené ani kapitalizačné aktivity voči SG. (Svedčia o tom vyššie uvádzané listiny\n\nohľadne poverenia a aktivít J. I. v súvislosti s nákupom či správou akcií CHG i niektoré výpovede svedkov\n- najmä dôveryhodne znejúca výpoveď svedka N. - svedčiace o “neoficiálnych“ cieľoch štatutárneho\norgánu SPP ovládnuť majoritný balík akcií CHG.)\n3. Obžalovaný F. sa sériou obchodno-právnych zmlúv a ich dodatkov, ktorých plnenie nebolo myslené\nvážne a dodávateľsko odberateľské resp. kúpno-predajné vzťahy sa len fingovali na to, aby slúžili\nreálnemu presunu financií medzi subjektami SG, SPP a R., formou vystavenia vlastných zmeniek SPP\nsnažil zabezpečiť finančné prostriedky na dočasné zhojenie finančnej tiesne a platobnej neschopnosti\nSPP s tým, že v konečnom dôsledku nebol nijak právne účinným spôsobom pokrytý a zabezpečený\nzáväzok SG „vrátiť 5 ks vlastných zmeniek vystavených kupujúcim SPP“ zakotvený v dodatku č. 1 ku\nkúpnej zmluve zo dňa 29.9.1998 spísaného s fingovaným dátumom dňa 12.11.1998 a ani záväzok\nzabezpečiť finančné vyrovnanie spočívajúce vo vyplatení či už nominálnej alebo zobchodovanej hodnoty\nzmeniek ich indosatárovi R. B. v konečnom dôsledku kapitalizovaným SG. (Takúto interpretáciu udalostí\nprezentoval hlavne obžalovaný, ale v konečnom dôsledku ju pripúšťajú aj viaceré svedecké výpovede najmä svedkov F., B., P. a N., v zásade je zhodná aj s „filozofiou transakcií“, ktorú ručne spísal obžalovaný\na na letisku vo Viedni odovzdal do rúk svedka F..)\nV každom prípade vo veci rozhodujúci senát tvrdí, že pri zachovaní totožnosti skutku a prezumpcie\nneviny vtedajších činiteľov R. nijak nemožno dôjsť k záveru, že obžalovaný F. spáchal skutok v úmysle\npoškodiť R. - a to ani za situácie, ak by v konečnom dôsledku zmenkové nároky R. súdmi rozhodujúcimi\nv tejto veci neboli uznané. Prejudiciálne - zastavením trestného stíhania - je totiž vyriešené (v tejto\nsúvislosti bez ohľadu na to, či správne alebo nesprávne), že za R. vystupujúce subjekty nekonali\nspôsobom trestno-právne postihnuteľným, a teda cieľ ich konania nesmeroval k poškodeniu R. ani k\npoškodeniu akéhokoľvek iného subjektu. Ak teda tieto subjekty „nechceli podviesť“ R. a R. vrátane\nsvojich právnych nástupcov prezentuje stanovisko, že všetko je v poriadku, tobôž tento úmysel nemožno\npričítať obžalovanému. Snahám o poškodenie R. totiž nič nenasvedčuje. Takýto úmysel by sa dal vyvodiť\nlen v prípade, ak by cieľom zainteresovaných bolo vytvoriť situáciu, v rámci ktorej by sa úmyselne\nvyprodukovali jednoznačne právne neperfektné a neuplatniteľné zmenky ako súčasť plánu dostať R. do\nsituácie, kedy má v rukách v podstate bezcenné papiere. Aj keby príslušné súdy záver o bezcennosti\ntakýchto cenných papierov vyriekli, existencia takéhoto plánu je len špekuláciou, nebola preukázaná a\ndokonca sa ani nejaví pravdepodobná.\nV tejto súvislosti súd uvádza, že obrana R. v konaní o zmenkách odvolávajúca sa predovšetkým\nna znenie § 17 Zmenkového a šekového zákona (je tu uvedené, že „kto je žalovaný zo zmenky,\nnemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi zmenky,\nokrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka), sa javí byť logická. Nič\ntotiž nenasvedčuje tomu, že by majiteľ zmenky (R.) pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu\ndlžníka (SPP), pričom tento záver vychádza aj z toho, že trestná zodpovednosť osôb konajúcich\nza R. bola prejudiciálne a nateraz nenapadnuteľným spôsobom vyriešená v prospech týchto osôb.\nAk sa aj niektoré pasáže rozhodnutí súdov zaoberajúcich sa zmenkami odvolávajú na relevantnosť\nprípadnej trestno-právnej zodpovednosti aktérov vytvárania či už kauzálneho alebo technického pozadia\nvystavenia zmeniek, tento senát a toto rozhodnutie vo veci nedáva dôvod na spochybnenie formálnoprávnej perfektnosti zmeniek (i keď je potrebné pripustiť, že ide o zložitý právny problém - viď aj\nďalšie časti rozsudku). Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania všetkých predstaviteľov R. totiž\nznamená, že osoby za ňu vystupujúce nespoluvytvárali kriminálne pozadie vystavenia zmeniek. Len\nnaozaj na dokreslenie situácie - tomu, že konanie v prvom pláne nebolo primárne namierené voči\nR. nasvedčuje i naozaj nezvykle dlho trvajúci občiansko-právny spor o nárokoch zo zmenky, ktorý sa\nposledným rozhodnutím dovolacieho súdu opäť dostal v podstate na svoj začiatok (viď rozhodnutie\nNS SR 1MObdoV/2/2011 z č.l. 3 432 - 3 441). Aj tento stav dokazuje, že nemohlo ísť o úmyselné\nnavodenie právne jednoznačne vyriešiteľnej situácie v neprospech R., nakoľko s „pre a proti“ sa na to\nšpecializované súdy doslova boria už viac ako 12 rokov, pričom všetci majitelia zmeniek ich považujú\nza bonitné a nežiadajú náhradu škody z titulu poškodenia trestným činom.\nNa tomto mieste rozsudku súd považuje za vhodné zrekapitulovať stav súdnych konaní o nárokoch\nzo zmeniek, pričom ide v podstate o upravenú pasáž práve z v predchádzajúcom odseku uvedeného\nrozhodnutia NS SR :\n\nPrvé rozhodnutie bolo vydané vo forme zmenkového platobného rozkazu Krajským súdom v Bratislave\ndňa 17. mája 1999, č.k.: 37Zm 415/1999-41, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi\n350.000.000,- Kč so 6 % úrokom od 25. marca 1999 do zaplatenia, zmenkovú províziu vo výške\n1.166.667,- Kč, náhradu súdneho poplatku 500.000,- Sk ako aj náhradu trov konania titulom náhrady\ntrov právnej pomoci vo výške 817.000,- Sk.\nProti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný námietky, v ktorých uviedol, že žalovaný\nvystavil 5 kusov vlastných zmeniek, ktorými mal zabezpečovať pohľadávku žalobcu. Z okolností prípadu\nvyplýva, že právny úkon je simulovaný, v rozpore s dobrými mravmi, nebol urobený vážne a zmenky\nnemali slúžiť na zabezpečenie pohľadávky, ale na prijatie finančného úveru v rozpore s devízovým\nzákonom, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon.\nKrajský súd v Bratislave prejednal námietky žalovaného, doplnil dokazovanie o navrhované dôkazy a\nrozsudkom zo 17. apríla 2000, č.k. 37Zm 415/1999-211 zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v\nBratislave sp.zn.: 37Zm 415/1999 zo 17. mája 1999 v celom rozsahu ponechal v platnosti.\nProti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalovaný po vyhlásení rozsudku dňa\n17. apríla 2000, ktoré doplnil podaním z 5. júna 2000, pričom v odvolaní napadol prevedenie zmeniek\nžalobcu v rozpore s dohodnutým postupom a že nešlo o zmenky zabezpečovacie, ale išlo o fingovaný\ncharakter týchto zmeniek.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom z 29.\nnovembra 2001, č.k. 7Obo 182/2000-569 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď\nkonštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd proti svojmu\nrozsudku pripustil dovolanie.\nŽalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ako dôvody uviedol vady odvolacieho\nkonania podľa § 237 O.s.p., poukázal na fiktívnosť kauzálneho vzťahu a navrhol rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušiť a zároveň navrhol zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením z 30. októbra 2002 č.k.: ObdoV/13/2002 dovolanie žalovaného odmietol, keď dospel k\nzáveru, že dovolateľom tvrdený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p. nie je daný.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie s návrhom, aby dovolací súd\nrozsudok odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,\nkeďže išlo o fiktívnosť kauzálneho vzťahu. Žalobca mal vedomosť o uzatvorení fiktívnych kúpnych zmlúv\na napriek tomu, že zmenky mu boli zverené len do „úschovy“, sedem dní po ich prevzatí zabezpečil ich\nindosáciu na seba, hoci na to nemal právo. O prevode zmeniek rozhodli orgány žalobcu už pred ich\nvystavením. Konanie žalobcu preukazuje opodstatnenosť postupu súdu podľa § 17 zákon č. 191/1950\nZb. S fiktívnosťou zmluvných dokumentov súvisí aj otázka porušenia § 18 devízového zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora rozsudkom č.k. MObdoV/8/2002-819 dňa 19. júna 2003 tak, že rozsudok odvolacieho, ako\naj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď dôvody uvedené\nv mimoriadnom dovolaní považoval za právne dôvodné.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. decembra 2008, č.k.: 37Zm 415/1999-1686 vo veci rozhodol\ntak, že zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave č.k.: 37Zm 415/1999-41 zo 17. mája\n1999 ponechal v platnosti v celom rozsahu, keď dospel k názoru, že kúpna zmluva a teda i všetky\nna ňu naväzujúce zmluvy, resp. dodatky neboli urobené vážne, pretože mali zastierať iné konanie\nSPP š.p. ako vystaviteľa zmenky a SEZOOZ GROUP, a.s., ako prvého majiteľa zmenky. Tieto právne\núkony sú preto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zák. neplatnými právnymi úkonmi pre chýbajúcu\nvážnosť vôle konajúceho. Tento zmenkový záväzok nemá za základ reálny obchodný (kauzálny) vzťah.\n\nPohľadávka vyplývajúce z indosovanej zmenky je nezávislá od tohto vzťahu, námietku nedostatku kauzy\npri indosovanej zmenke je možné vzniesť len v prípade, keď nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní\nzmenky vedome na škodu dlžníka. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca pri nadobúdaní zmenky\nkonal na škodu dlžníka.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, poukázal na hmotnoprávne dôvody ako aj\nprocesnoprávne dôvody, pre ktoré navrhol zmeniť v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa tak, že zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 1999, sp.zn.: 37Zm\n415/1999 sa zrušuje v celom rozsahu a žalovanému sa priznávajú trovy konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením z 9. decembra 2009,\nč.k.: 5Obo/80/2009-1839 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2008,\nč.k.: 37Zm 415/1999-1686 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je povinnosťou súdu v\nrámci meritórneho rozhodnutia vo veci samej skúmať, či novému majiteľovi zmenky svedčí vecná aktívna\nlegitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi na základe indosácie\na nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi, ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo\nvydanom zmenkovom platobnom rozkaze.\nKrajský súd v Bratislave vo veci začal konať, predvolal účastníkov konania na pojednávanie na deň\n2. júna 2010, ktoré následne zrušil. Žalovaný navrhol konanie prerušiť. Žalovaný vzniesol aj námietku\nzaujatosti voči konajúcej sudkyni, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nč.k.: 3Ndob 51/2010-1891 dňa 3. júna 2010, tak že namietanú sudkyňu vylúčil z prejednávania a\nrozhodovania predmetnej veci sp.zn.: 37Zm 415/1999 vedenej na Krajskom súde v Bratislave.\nTu treba poukázať na judikatúrou všeobecne uznávanú abstraktnosť zmenkových vzťahov, ktorá sa\nokrem iného prejavuje aj formou nezávislosti zmenkového vzťahu na akomkoľvek inom príčinnom\n(záväzkovom alebo inom) vzťahu súvisiacom s dôvodom vystavenia zmenky. Neperfektnosti kauzálneho\nvzťahu, ktorý zakladá záväzok krytý zmenkovo-právnym vzťahom, sa neprenášajú do zmenkovoprávneho vzťahu, pričom jedinou výnimkou je situácia, kedy by nadobúdateľ zmenky (v tomto prípade\nR.) pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (SPP), čo sa v tomto prípade aj s ohľadom na\nvyššie uvedené neudialo. V prípade zmenkového obchodu ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3\npísm. c) Obchodného zákonníka - postupuje sa podľa jeho tretej časti) s prívlastkom abstraktnosti a\nrešpektovaním koncentračnej zásady, ktorý sa vyznačuje prísnou formálnosťou. Aj z tohto dôvodu sa\nzmenka v praxi i teórii považuje za tzv. cenný papier dokonalý a je v podstate jedno, či dôvod vydania\nzmenky je tzv. eskontný úver alebo niečo iné.\nNapriek uvedenému teoreticky i prakticky prichádza do úvahy aj scenár, ktorého vyvrcholením by bolo\nobohatenie R. (v podstate na škodu SPP) - ide svojím spôsobom o doplnenie scenára uvedeného v\nbode 1, ktorý by vyžadoval spoluprácu obžalovaného, SG a R. zameranú voči SPP. Takýto scenár\nvšak z úvah o možnom priebehu deja „vyblokoval“ samotný prokurátor spôsobom, kedy R. označil v\nrozpore s jej vôľou za poškodeného a nie „za spolupáchateľa“ v zmysle konania jej predstaviteľov. Ako\nuž bolo uvedené, súd nemôže svojvoľne v rozpore s podstatou skutku ako je definovaná v obžalobe\n„manipulovať“ s tým, koho určí za poškodeného - najmä ak žiadna z potenciálnych strán sa poškodenou\nnecíti, resp. škodu nevie vyčísliť ani v minimálnej čiastke.\nTakéto tvrdenie súd uvádza aj pri uvedomení si existencie právneho názoru vysloveného v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 6Tdo 225/2007, ktorým sa preberá podstata staršieho judikátu\nuverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 337/1947 a kde je o.i. uvedené, že „osoba\npoškodeného nie je rozhodná pre totožnosť skutku stíhaného obžalobou ako podvod“. V týchto\nprípadoch súd totiž neriešil, situáciu, kedy sa poškodeným necítil nikto, resp. poškodený ani v hrubých\nrysoch nebol schopný vyčísliť škodu, išlo len o riešenie situácie, v rámci ktorej bolo „ľahostajné, či\nkonaním páchateľa bola poškodená priamo osoba uvedená v omyl alebo jej prostredníctvom iná osoba“.\nPodstata problému teda nespočívala v tom, že obžalobou označený poškodený by doslova bojoval o\nto , „aby sa za poškodeného nepovažoval...“ Nemožnosť riešiť vec takýmto v predchádzajúcom odseku\n\nuvedeným spôsobom však vyplýva predovšetkým z vyššie uvedeného rozhodnutia o zastavení trestného\nstíhania predstaviteľov R. ako nijak nenapadnutého statusu týchto osôb, keďže takéto riešenie súdu v\ntejto veci by de facto prejudikovalo ich vinu.\nSúd konštatuje, že z hľadiska zásad posudzovania pravdepodobnosti sa najpravdepodobnejšími javia\nscenáre opísané pod bodom 1 a 2. Naozaj nie je vylúčené, ba je až pravdepodobné, že obrana a\nobhajoba obžalovaného je od samého začiatku a vo svojej najdôležitejšej podstate účelová a založená\nna úmyselnom deformovaní skutočnosti, pričom jeho cieľom bola vedomá spolupráca s J. I. a Ing.\nL. či už na nezákonnej kapitalizácii SG (J. I. ako súkromnej osoby), a to formou krádeže alebo\nsprenevery finančných prostriedkov SPP na škodu tohto štátom vlastneného podnikateľského subjektu\nalebo kapitalizácia SG s určením jej dlhodobejšieho cieľa pracovať pre SPP najmä v smere získania\nmajoritného balíku akcií CHG, čo inak takisto je možné hodnotiť ako nezákonné aktivity odporujúce\nnajmä ustanoveniam zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.\nPre posúdenie prokurátorom predloženej veci je však podstatný nasledujúci fakt - pre obžalovaného\nnajpriaznivejší scenár uvedený pod bodom 3 nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť.\nVyhodnotenie dôkaznej situácie aj vzhľadom k nemožnosti vypočuť svedka L., ktorý zomrel, totiž\ntakúto interpretáciu udalostí umožňuje, pričom súd vzhľadom k zásade „v pochybnostiam v prospech\nobžalovaných“ (in dubio pro reo) je povinný prijať takú logicky vysvetliteľnú interpretáciu udalostí, ktorá\nje pre páchateľa najpriaznivejšia.\nInak povedané a zhrnúc uvedené u Ing. L. je pravdepodobné, že mal strategický úmysel ovládnuť\nCHG, za týmto účelom vydal zmenky, je naozaj pravdepodobné, že takto a s takýmto účelom chcel\nkapitalizovať SG. Obžalovaný F. o tom však nemusel vedieť (táto skutočnosť nebola preukázaná) - teda\nnie je vylúčené, že pravé kauzálne pozadie zmeniek bolo známe len Ing. L. a nie je vylúčené ani to, že v\nzmenkovom spore táto okolnosť bude vyhodnotená v neprospech R.. Nie je dokonca vylúčené ani to, že\nIng. L., zrejme za províziu, chcel zbaviť rôzne podnikateľské subjekty nebonitných aktív ich nezmyselným\nnákupom pre štátom vlastnený subjekt. Ide však len o viac či menej pravdepodobné, ale nepreukázané\nšpekulácie a úlohou tohto súdu nebolo zaoberať sa týmito skutočnosťami - jeho primárnou a v podstate\njedinou úlohou za zachovania zásady totožnosti skutku bolo vyhodnotiť fakty súvisiace s tým, či došlo ku\nskutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, či tento skutok z hľadiska všetkých štyroch zákonných\nznakov skutkovej podstaty je trestným činom a ak áno, akým.\nProkurátor v obžalobe tvrdil, že predmetné zmenky „mali byť prevedené na R.“ za peňažnú sumu vo\nvýške 324.204.712,30 Kč, ktorá bola vyplatená dňa 07.10.1998 na účet obchodnej spoločnosti SG\nvedený v R. č. XXXXXXXXXX/XXXX, čím obžalovaný Ing. D. F. spolu s J. I. spôsobili R. B., a.s. škodu\nvo výške 324.204.712,- Kč, čo je v prepočte 13.538.124,14 Eur. Škoda pre R. mala vzniknúť tým, že\nna zmenkách vyznačený zmenkový veriteľ zmenky vôbec neprevzal pri „údajnom prevode na R.“, ani\ns nimi legitímne nedisponoval, pričom v zmysle vyššie spomínaných dodatkov o odstúpení od zmluvy\nmala určenú povinnosť zmenky vrátiť SPP, o čom R. nemala vedomosť. Prevzatie zmeniek remitentom\nR. prokurátor nespochybňuje. Logika jeho uvažovania teda spočíva v tom, že R. bola uvedená do omylu\na mala k dispozícii v podstate bezcenné cenné papiere.\nPodľa názoru súdu takáto úvaha prokurátora je nielenže predčasná (R. má cenné papiere výstavcu\nSPP a doteraz nebolo rozhodnuté o tom, že by záväzok z nich plynúci bol neplatný), ale vzhľadom\nuž aj k sčasti naznačeným faktom nemá ani oporu vo vykonaných dôkazoch. Opätovne je potrebné\nzdôrazniť, že R. sa poškodenou stranou necíti, kauzálne pozadie vystavenia zmeniek ju nezaujímalo a\nza indosované zmenky R. riadne zaplatilo vyššie uvedenú sumu. Za tejto situácie súd primárne riešil\nsituáciu, či došlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu podvodu v zmysle, ako to v obžalobe\ntvrdil prokurátor.\nObjektívna stránka trestného činu pri trestnom čine podvodu všeobecne zahŕňa nasledovné skutočnosti.\n\n1. Páchateľ uvedie niekoho (poškodenú stranu) do omylu alebo využije niečí omyl.\n2. Osoba uvedená do omylu v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť\nmedzi konaním a následkom).\n3. Touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda, resp. následok vo forme škody.\n4. Zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia).\nSúd konštatuje, že k takejto situácii spôsobom, ako to opisuje prokurátor v bode 1 obžaloby v tomto\nprípade nedošlo. Predovšetkým obžalovaný Ing. D. F. v zmysle ako to predpokladá ustanovenie § 221\nods. 1 Trestného zákona ani ustanovenie § 250 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v\nčase spáchania skutku, R. neuviedol do omylu a R. v dôsledku svojho omylu nevykonala majetkovú\ndispozíciu (vyplatenie SG), ktorou by na jej majetku vznikla škoda. V zmysle príslušných ustanovení\ntrestnoprávnych predpisov týmto nedošlo ani k obohateniu páchateľa, prípadne niekoho iného. Zhrnúc\ndoteraz uvedené v tomto prípade došlo k nasledovným skutočnostiam.\nDošlo k vystaveniu sérií zmlúv ako právnych úkonov (viď popis vyššie), ktorými sa fingovali a antidatovali\nrôzne záväzky a dodávky bližšie nešpecifikovaných tovarov. Na základe týchto záväzkov, okrem iného aj\nrôznymi započítaniami pohľadávok, došlo k vyššie popísaným presunom finančných prostriedkov, ktoré\nv zásade mali kopírovať plnenie záväzkov z vyššie popísaných zmlúv. Ako už bolo uvedené, nebolo\npritom sporné, že žiadna zo zmluvných strán už od začiatku nemala v úmysle čokoľvek na základe\ntýchto záväzkov v zmysle fyzických dodávok plniť, pričom tieto záväzky slúžili len na zdôvodnenie\nfinančných transakcií, ktoré v predchádzajúcich častiach rozsudku už takisto boli opísané. Súčasťou\ntýchto finančných transakcií okrem iného bolo aj vystavenie zmeniek, ktorých zmyslom malo byť\nprefinancovanie či už rôznych akvizičných aktivít SPP alebo jeho zlej finančnej situácie.\nAko už bolo tiež uvedené, nijakým spôsobom nebolo možné a nie je možné preukázať konanie\nobžalovaného či iných osôb namierené proti R., pričom predstavitelia R. neboli súčasťou aktivít, ktoré\nprokurátor považoval za právne závadné. Čo však je v tomto prípade úplne evidentné a bez akýchkoľvek\npochybností zrejmé, je fingovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov ako zásterky na finančné\ntransakcie, čo podľa názoru súdu v konečnom dôsledku spôsobuje stav, kedy všetky právne úkony tieto\ntransakcie zabezpečujú je nutné považovať za právne úkony absolútne neplatné.\nPodľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene\nalebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Je zrejmé,\nže zákonodarca predpokladá prejav skutočnej vôle. To znamená, že každý, kto právny úkon, či už\njednostranný alebo dvojstranný, vykonáva, smeruje tento prejav k následkom, ktoré ním formuluje. Podľa\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,\ninak je neplatný. Ide o tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pre ktorú neplatnosť je charakteristické\nto, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku a nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý,\nkto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným\nrozhodnutím orgánu právnej ochrany.\nV zmysle § 39 Občianskeho zákona za obdobne a absolútne neplatný sa považuje aj právny úkon, ktorý\nsvojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nie\nje teda dovolené, aby obsah alebo účel právneho úkonu odporoval zákonu, zákon obchádzal, prípadne\nsa priečil dobrým mravom. Z toho je možné dovodiť, že nie je dovolené ani to, aby sa právnymi úkonmi\nfingovali vážne nezamýšľané a v budúcnosti neuskutočnené vzťahy a ktorých zmyslom je len zastieranie\nskutočností reálne nezamýšľaných. Na tomto konštatovaní nič nemení ani znenie § 41a Občianskeho\nzákonníka, kde je uvedené, že ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je\nplatný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Aj v tomto\nprípade sa má na mysli skutočná vôľa konajúcej osoby a nie vôľa fingovaná.\n\nInak povedané, každý právny úkon, ktorý neprezentuje skutočnú vôľu osôb, ktoré ho vykonávajú, je\nzo svojej podstaty od začiatku a absolútne neplatný. Fingovanými právnymi úkonmi, resp. právnymi\núkonmi, ktoré nie sú myslené vážne a slúžia len ako zásterka na vykonanie súvisiacich transakcií, nie je\nmožné zakladať reálne a vynutiteľné právne vzťahy a je potrebné na ne hľadieť, ako keby od začiatku\nneexistovali. U takýchto právnych úkonov, pokiaľ sú dvojstranné, platí ustanovenie § 457 Občianskeho\nzákonníka, kde je uvedené, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov\ntakejto zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala. Právne úkony fingujúce nie vážne\nzamýšľané skutočnosti a fingujúce nereálne vzťahy nesmú byť a nie sú súčasťou právneho prostredia\n- či už ide o právne úkony jednostranné alebo dvojstranné. V podstate neexistujú od začiatku a ak boli\nvykonané s úmyslom a spôsobom, ktorý postihuje niektoré z právnych odvetví stanovujúce sankcie za\nnedovolené konanie, účastníci takýchto právnych úkonov musia za prejavenú vôľu niesť následky.\nV tejto súvislosti trestnoprávny senát prejednávajúci túto vec pripúšťa analógiu vyššie uvedených úvah\naj v súvislosti s vystavením zmeniek ako jednostranných právnych úkonov. V rámci tohto konania\nvšak skutočný dôvod vystavenia zmeniek (úmyselné zníženie majetku SPP v prospech súkromných\nzáujmov, kapitalizácia SG povereného akvizičnými aktivitami v prospech SPP...) nie je dosledovateľný\na v konečnom dôsledku vzhľadom k vývoju dôkaznej situácie ani nezohral podstatnú úlohu. Preto\nbolo v tomto slova zmysle podružné i vyriešenie otázky, či záväzky zo zmeniek existujú alebo sú\nvýsledkom neplatného právneho úkonu - a to hlavne z toho dôvodu, že vznik škody, jej výšky a\npoškodeného nebolo možné v tomto konaní ustáliť. Ako už bolo uvedené, kauzálne pozadie zmeniek v\nzásade nebýva podstatnou náležitosťou ich perfektnosti, ale naozaj nie je vylúčený posun príslušných\nsúdov od formálno-právneho výkladu príslušných právnych noriem k výkladu viac prirodzeno-právnemu,\nktorého výsledkom by bola neakceptácia akýchkoľvek záväzkov plynúcich z naozaj svojvoľne vydaných\nzmeniek ako záväzkov podpisovaných štatutárom štátneho podniku, ktorými sa zaväzuje zo štátneho\nmajetku vyplatiť „na videnie“ súkromno-právny subjekt, pričom protiplnenie zo zmeniek nie je adresované\nštátnemu podniku, ktorý zastupuje, ale opäť súkromno-právnemu subjektu (problém môže byť aj\ns perfektnosťou indosácií zmenky, ako to v jednom zo sumarizovaných rozhodnutí súdov bolo\nnaznačené).V prípade takéhoto vývoja udalostí však bude potrebné vysporiadať sa s nárokmi R.,\nktorá reálne za zmenky „zaplatila“ a je zrejmé, že v takomto prípade jej aktivity, resp. aktivity jej\nprávnych nástupcov, by mali byť zamerané voči SG. Ďalšie rozvíjanie úvah súdu týmto smerom by\nvšak bolo jemu nenáležiacou špekuláciou, preto ešte raz - v konečnom dôsledku posúdenie existencie\nči neexistencie právne relevantných záväzkov z predmetných zmeniek nebolo úlohou tohto súdu a v\nkonečnom dôsledku nezohralo úlohu, ktorá by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnila jeho úvahy ohľadne\nviny a trestu.\nAko už bolo uvedené, nie je teda vylúčené, že fingovanými a absolútne neplatnými právnymi úkonmi\ndochádza aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona\nalebo 250 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Vtedy však musí byť preukázané obohatenie seba alebo\niného spôsobom, že konajúci subjekt uvedenie niekoho do omylu, prípadne využije niečí omyl a takto\nspôsobí na cudzom majetku škodu. Takáto situácia v tomto prípade voči R. nenastala, pričom však, ako\nuž tiež bolo uvedené, nie je vylúčené, že konanie, okrem iného aj obžalovaného, bolo namierené voči\nSPP ako štátnemu podniku.\nNa margo SPP ako trestným činom podvodu potenciálne poškodenej strany je potrebné pripomenúť\nvšeobecne známy fakt, že právnickú osobu možno do omylu uviesť len tak, že sa do omylu uvedie\nkonkrétna fyzická osoba konajúca za právnickú osobu, pretože len fyzická osoby má slobodnú vôľu,\npredstavy, vnímanie reality a schopnosť byť oklamaná nesprávnym vnímaním reality. Právnickú osobu\nsíce môže uviesť do omylu aj osoba pôsobiaca v štruktúrach právnickej osoby, avšak len za špecifických\nokolností - je veľmi dôležité posúdiť, aká osoba „stojaca vo vnútri“ vykonala majetkovú dispozíciu, aké\nbolo jej postavenie a aké mala oprávnenia v rámci napr. pracovnej zmluvy a pod. V zásade platí, že\nkonania právnych orgánov právnickej osoby (štatutárov a pod.) ako aj faktických orgánov právnickej\nosoby (osôb poverených organizačným poriadkom, osôb konajúcich v medziach plnej moci a pod.)\nje potrebné považovať za konania samotnej právnickej osoby. V zásade u obidvoch týchto skupín\nfyzických osôb platí i to, že ak vykonávajú v mene právnickej osoby majetkovú dispozíciu, na ktorú\nsú sami oprávnení, v súlade s realitou poznajú všetky rozhodné skutkové okolnosti (nejde o situáciu,\nkedy napr. zamestnanec zámerne predkladá svojmu nadriadenému, štatutárovi... nesprávne informácie\n\na on koná na základe nich, kde páchateľom je zamestnanec), neprichádza u nich do úvahy konanie v\nomyle. Inak povedané, „nemožno oklamať, uviesť do omylu právnickú osobu, ak za ňu nikým zvnútra\nči zvonka organizácie oklamaný konám“. Takýmto spôsobom teda nie je možné spáchať trestný čin\npodvodu, nakoľko samotný páchateľ nemôže byť z pohľadu posudzovania trestného činu podvodu\nosobou konajúcou v omyle (viď napr. P. Šámal a i., Podnikání a ekonomická kriminalita v České republice,\nC.H.Beck 2001, str. 266 a nasl., uznesenie NS ČR zo 16 júla 2003 sp.zn 5 Tdo 648/2003). Tým nie\nje povedané, že štatutár (ing. L.) alebo poverený riaditeľ (ing. F.) voči SPP ako osoby za tento subjekt\npráva konajúce nemôžu trestnoprávne postihnuteľným spôsobom konať, za danej situácie však nemôže\nísť o trestný čin podvodu. Spáchanie trestných činov sprenevery, prípadne krádeže alebo porušovania\npovinností pri správe cudzieho majetku nie je vylúčené, avšak s ohľadom na už uvedené by v tomto\nprípade nebola zachovaná totožnosť skutku.\nJe teda bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že konaním obžalovaného Ing. D. F. pravdepodobne\nv spolupráci s medzitým zomrelým Ing. L., došlo k viacerým porušeniam nielen interných predpisov\nSPP, ale aj k porušeniu viacerých ustanovení zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a zákona č.\n563/1991 Zb. o účtovníctve, ktorých dodržanie mal „na starosti“ práve obžalovaný v tomto konaní. V\ntejto súvislosti je potrebné pripomenúť najmä znenie § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku a znenie\n§ 21 toho istého zákona. V týchto ustanoveniach je uvedené, že štátny podnik má právo majetok, s\nktorým hospodári držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto\nmajetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb (SPP teda nemôže napríklad majetkom zabezpečovať\nzáväzky iného podnikateľského subjektu SG smerujúce k aktivitám v prospech SPP, nech by sa\ntýkali nákupu akýchkoľvek zmysluplných akvizícií). Takisto, okrem iného, do pôsobnosti dozornej rady\nštátneho podniku, ktorá je jedným z jeho orgánov, patrí aj kontrolovanie údajov v účtovných knihách,\nako aj ďalších dokladoch.\nJe evidentné, že SPP ako štátny podnik v tomto prípade so svojím majetkom nenakladal v súlade s\nprávnymi predpismi, pretože za takéto nakladanie s majetkom nie je možné považovať spracovanie\nzmlúv fingujúcich rôzne právne vzťahy a následné emitovanie cenných papierov s takýmito fingovanými\nprávnymi úkonmi súvisiacich. Za súladné so zákonom nemožno považovať ani to, že dozornej rade\nneboli predkladané na kontrolu a schválenie aktivity podniku, ktoré súviseli s vyššie popísanými právnymi\núkonmi. Dozorná rada o týchto aktivitách nič nevedela, nemohla ich kontrolovať, ovplyvňovať a je zrejmé\ni to, že tieto aktivity neboli spracované ako účtovné prípady v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 563/1991\nZb. o účtovníctve.\nV ustanovení § 2 ods. 1 tohto zákona sa uvádza, že predmetom účtovníctva je majetok, záväzky, rozdiel\nmajetku a záväzkov, náklady a výnosy alebo príjmy a výdavky a výsledok hospodárenia. V zmysle § 9\nods. 2 tohto zákona subjekty ako je SPP sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Podľa\n§ 13 ods. 1 účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva účtujú v denníkoch, v ktorých\núčtovné zápisy usporiadajú z časového hľadiska (chronologicky) a ktorým preukazujú zaúčtovanie\nvšetkých účtovných prípadov v účtovnom období. Podľa ods. 5 toho istého ustanovenia účtovné jednotky\nsú povinné zabezpečiť, aby sa v hlavnej knihe zaúčtovali všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo\nv denníkoch. Niet sporu ani o tom, že predmetom účtovníctva majú byť nielen všetky zmluvy, z ktorých\nvyplývajú finančné záväzky, ale v zmysle § 25 ods. 1 písm. f) zákona, sa musia zaúčtovať aj všetky cenné\npapiere či už emitované alebo nadobudnuté, pričom sa tieto cenné papiere oceňujú cenami obstarania.\nV smernici č. 7/94 SPP, ktorú spracoval odborný riaditeľ pre financovanie a obchod a ktorá platila v\nčase inkriminovaných skutkov je uvedené, že za správnosť a prípustnosť hospodárskych a účtovných\noperácií zachytených v účtovných dokladoch sú priamo zodpovední pracovníci, ktorí vykonanie týchto\noperácií nariadili alebo schválili. Títo zodpovedajú za to, že tieto operácie sú v súlade s platnými\nprávnymi predpismi a všeobecne platnými zásadami hospodárenia. Nariaďovanie a schvaľovanie\nhospodárskych a účtovných operácií je okrem iného aj v kompetencii odborných riaditeľov v oblasti\nich pôsobenia, ktorými ich generálny riaditeľ poveril. Ďalšie povinnosti, okrem iného aj pre jednotlivých\nodborných riaditeľov, akým v čase spáchania skutku bol aj obžalovaný, sú stanovené v smernici č.\n17/96 generálneho riaditeľa SPP. Tu je popísaný aj metodický postup pri uzatváraní obchodných a\nzáväzkových zmlúv, pričom v tejto smernici je stanovená nielen štruktúra uzatváraných zmlúv, ale aj\n\ntechnický postup pri vzniku zmluvných vzťahov. V článku 2 ods. 1 (č.l. 988) je uvedené, že každý návrh\nzmluvy je evidovaný na príslušnom odbornom útvare, ktorý zmluvu pripravuje po odbornej stránke, resp.\nv ktorého kompetencii je predmetná činnosť alebo v prospech ktorého útvaru bude vykonávané plnenie.\nPo zaevidovaní zmluvu založí do spisového obalu a odstúpi na pripomienkovanie odborným útvarom,\nktorých vyjadrenie (stanovisko) k zmluve je potrebné, resp. týchto útvarov sa dotýka.\nNaozaj nemôže byť sporu o tom, že v tomto prípade pokiaľ ide o vznik a cirkuláciu vyššie uvedených\nabsolútne neplatných právnych úkonov, vyššie uvedené ustanovenia zákona i smerníc dodržané neboli,\npričom v súvislosti s týmito internými smernicami a zákonmi je možné konštatovať i to, že celý priebeh\noperácií ako boli prezentované vyššie a to i za situácie, ak by všetko prebehlo tak, ako to opisoval\nobžalovaný, bol v rozpore nielen so spomenutými ustanoveniami príslušných noriem, ale v rozpore s\nobsahom týchto normatívnych aktov ako celku. Inak povedané, úvery nie je možné fingovať spôsobom\nako v tomto prípade a prípadné akvizičné iniciatívy SPP ako štátneho podniku takisto nemohli byť\nvykonávané spôsobom, ako to naznačovali niektorí svedkovia v súvislosti s nákupom akcií CHG.\nV konečnom dôsledku je možné konštatovať, že z viacerých hľadísk a viacerými spôsobmi boli v tomto\nprípade - najmä v súvislosti so sumami, o ktoré sa jedná - porušené závažným spôsobom viaceré\npravidlá hospodárskeho styku ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. I keď podvodný\númysel nie je možné preukázať, porušenia viacerých ustanovení zákonov sú evidentné a zďaleka nejde\no porušenia, ktoré je možné považovať za banálne. V tejto súvislosti je okrem iného potrebné poukázať\ni na neobvykle dlho trvajúci spor v súvislosti so zmenkami, ako i na to, že jedna z osôb, ktorá pri\ntýchto porušeniach mala spolupracovať, bola v Českej republike odsúdená k dlhodobému trestu odňatia\nslobody.\nJe potrebné konštatovať i to, že nakoľko doteraz nebola preukázaná existencia škody v zmysle, ako ju\nchápu trestnoprávne predpisy pri trestných činoch proti majetku, v tomto prípade nemožno uvažovať o\nkvalifikácii skutku ako trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku (tento trestný\nčin existoval tak v dobe spáchania skutku ako aj v čase rozhodovania súdu). Ďalej je dôležité si uvedomiť,\nže za situácie, kedy nebolo možné preukázať podvodný úmysel páchateľa, prípad, ktorý súd prejednával\nv súvislosti s Ing. D. F., bol v čase skutku postihnuteľný v zmysle § 127 Trestného zákona č. 140/1961,\nktorý zákon v súčasnej dobe už neplatí (ide o skutkovú podstatu trestného činu nazvanú „porušovanie\nzáväzných pravidiel hospodárskeho styku“), pričom nový v súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005\nZ.z. už skutkovú podstatu postihujúcu takéto konanie spôsobom ako predchádzajúci Trestný zákon\nneobsahuje a je teda pre obžalovaného priaznivejší.\nNaďalej je však trestné skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (ide o trestný čin,\nktorý bol v právnom prostredí do roku 2005 trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho\nmajetku konzumovaný, tento bol k nemu v pomere špeciality a tak jednočinný súbeh týchto trestných\nčinov bol vylúčený), pričom v ustanovení § 259 ods. 1 v súčasnej dobe platného Trestného zákona\nje uvedené, že kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o\nzávažných skutočnostiach vo výkaze, hlásení vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v\niných podkladoch slúžiacich na rôzne zisťovania v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené\nvýhody, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. V rámci kvalifikovanej skutkovej\npodstaty tohto trestného činu v zmysle jeho odseku 4 a to v prípadoch, ak sa konaním spôsobí škoda\nveľkého rozsahu alebo spôsobí obzvlášť závažná porucha v chode hospodárstva Slovenskej republiky\nalebo iný obzvlášť závažný následok, je možné uložiť trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov.\nV tejto súvislosti je potrebné citovať ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona platného v súčasnosti, kde\nje uvedené, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin\nspáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,\ntrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Je teda\npotrebné uviesť, že všetko nasvedčuje tomu, že obžalovaný Ing. D. F. naplnil všetky skutkové znaky\ntrestného činu podľa § 127 ods. 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961, nakoľko porušil závažným spôsobom\npravidlá hospodárskeho styku ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom a vzhľadom na\n\nokolnosti prípadu tým spôsobil obzvlášť závažný následok v hospodárskej činnosti, prípadne skrátenie\npríjmov štátu vo veľkom rozsahu.\nAko však už bolo uvedené, nový Trestný zákon je v tomto smere pre páchateľa priaznivejší, nakoľko\nneobsahuje k tomuto trestnému činu korešpondujúcu skutkovú podstatu a tak v podstate tu opísané\nkonanie prestalo byť v zmysle tohto ustanovenia trestné. Naďalej však existuje trestný čin skresľovania\núdajov hospodárskej a obchodnej evidencie, pričom však v tomto prípade ustanovenie nového\nTrestného zákona v jeho § 259 ods. 1, 4 je pre páchateľa menej priaznivé, nakoľko je tu stanovená\nvyššia trestná sadzba než v Trestnom zákone účinnom v čase spáchania skutku. Z tohto dôvodu bolo\npotrebné použiť základné pravidlo stanovené v § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda, že trestnosť činu sa\nposudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Takýmto zákonom\nje Trestný zákon č. 140/1961 Zb. a to konkrétne jeho ustanovenie § 125 ods. 1, ods. 3 tohto Trestného\nzákona účinného v čase spáchania skutku. (Ide o znenie Trestného zákona, ktoré bolo platné a účinné\ndo jeho novely zákonom NR SR č 183/1999 Z.z. a na možnosť kvalifikácie skutku ako takéhoto trestného\nčinu bol obžalovaný v podstate nad rámec povinností stanovených v § 284 ods. 2 Trestného poriadku\nna hlavnom pojednávaní upozornený, pričom upozornenie bez ďalšieho vzal na vedomie. V čase skutku\nako celok platil Trestný zákon v znení do 28.01.1999, kedy bol novelizovaný zákonom č. 10/1999 Z.z..)\nTu je uvedené, že\n(1) Kto v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody uvedie o závažných skutočnostiach\nvo výkaze, hlásení, vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na\nkontrolu hospodárenia alebo týkajúcich sa konkurzu alebo vyrovnania nepravdivé alebo hrubo skreslené\núdaje, alebo\nkto uvedie nepravdivé údaje v podkladoch pre zápis do obchodného registra,\npotresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným\ntrestom.\n(2) Rovnako sa potresce, kto v úmysle uvedenom v odseku 1\na) urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača,\nb) podklady uvedené v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými, zatají alebo nevedie.\n(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v\nodseku 1 alebo 2 vážnu poruchu v chode národného hospodárstva alebo iný obzvlášť závažný následok.\nChráneným objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej\nevidencie a na pravdivosti zápisov v rôznych registroch. Adresátom zapisovaných informácií\nformulovaných ako povinné údaje (viď už spomínané ustanovenia zákona o štátnom podniku a zákona\no účtovníctve) je predovšetkým štát, ale nepriamo aj obchodní partneri, akcionári a podobne. Výkazom\nsa rozumie predovšetkým účtovníctvo podnikateľa, pričom všetci podnikatelia sú povinní viesť účtovnú\nevidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným už spomínaným osobitným zákonom o účtovníctve.\nPokiaľ ide o spôsobenie obzvlášť závažnej poruchy v chode národného hospodárstva (termín použitý\nv poslednom stave textu zákona č. 140/1961 Zb. - o to viac sa nasledujúca charakteristika vzťahuje na\ntermín „vážna porucha“, platný v čase spáchania skutku)\nv zmysle tohto ustanovenia pod týmto pojmom treba rozumieť takú mimoriadne závažnú poruchu, ktorá\novplyvňuje chod národného hospodárstva ako celku a má dopad na celú spoločnosť vrátane zahranično-\n\nobchodných vzťahov. V tomto zmysle teda nepôjde len o poruchu v činnosti jedného alebo niekoľkých\npodnikov, musí ísť o poruchu, ktorá má tzv. celospoločenský dosah.\nV tomto prípade konštatovania deformácií rôznych údajov vo výkazoch, najmä v účtovníctve, je\nabsolútne evidentné a preukázané - najmä neuvedením týchto údajov. Naozaj vážne obchodné prípady\ns miliónovými sumami neboli nijak účtovne ani inak podchytené, evidované a kontrolované. V konečnom\ndôsledku to vyvolalo rôzne zmenkové a obchodno-právne spory, ktoré sa týkajú desiatok miliónov eur.\nTieto spory doteraz neboli vyriešené, pričom niet sporu ani o tom, že ich pretrvávanie má dopad na\ncelú spoločnosť. Samozrejme, existencia akokoľvek zložitého právneho sporu sama o sebe obzvlášť\nzávažnú poruchu v chode národného hospodárstva nevyvoláva, avšak za istých okolností iniciátor\ntakýchto sporov trestnú zodpovednosť za uvedenú skutkovú podstatu trestného činu niesť môže. Tu\nide najmä o prípady ako je tento, kedy obžalovaný svojim úmyselným konaním, u ktorého len zhodou\nokolností a súdom neovplyvniteľných faktov nie je možné preukázať úmysel podvodný, došlo k situácii,\nkedy zavineným konaním obžalovaného, zatajením fingovaných právnych úkonov ich neuvedením a\nobídením zákona pri získavaní úveru došlo k situácii, ktorú možno hodnotiť ako obzvlášť závažnú\nporuchu v chode národného hospodárstva.\nSvojim postupom obžalovaný, ktorý právne vymožiteľným spôsobom nezabezpečil vrátenie finančných\nprostriedkov SPP od podnikateľského subjektu SG spôsobil stav, že štátu hrozí naozaj veľmi reálna\nujma, nakoľko „na svete“ je sedem zmeniek znejúcich na naozaj vysokú sumu, ktoré zmenky vykazujú\nznaky formálnej bezchybnosti a hrozí z nich následok, že štát bude musieť sumu 350 miliónov\nČeských korún zahraničnému podnikateľskému subjektu vyplatiť. To všetko za situácie, kedy vystavenie\nzmeniek, manipuláciu s nimi a ich kauzálne pozadie možno hodnotiť za doslova frivolné konania vážne\nhazardujúce so situáciou, že indosátor vystavených zmeniek si bude úspešne uplatňovať nároky na ich\nvyplatenie, čím v konečnom dôsledku môže dôjsť k z ekonomického hľadiska pre štátny podnik a tým\nštát ako taký nezmyselnému presunu finančných prostriedkov na súkromnoprávny subjekt.\nAko už bolo uvedené, názor tohto súdu pre posúdenie zmenkového sporu, ktorý prebieha už vyše\ndvanásť rokov nie je relevantný, avšak už samotný fakt takto dlho pretrvávajúceho sporu a z neho\nplynúcej neistoty v tomto prípade vzhľadom na okolnosti možno hodnotiť ako vážnu poruchu v\nchode štátu a jeho národného hospodárstva. Ide minimálne o to, že bez akéhokoľvek ekonomicky\nvysvetliteľného titulu sa vytvorili podmienky na to, aby si R. mohla nárokovať preplatenie vlastných\nzmeniek SPP na rad SG indosovaných na R. v celkovej nominálnej hodnote 350 miliónov Kč. Takýto\nstav v žiadnom prípade nie je možné hodnotiť ako banálny problém a nemá nič spoločné s prípustným\nrizikom v komerčnej sfére, s princípom ultima ratio, princípom subsidiarity trestného práva a princípom\nmaximálnej eliminácie extenzívneho výkladu v trestnom práve. Naopak, ide o vážnu poruchu v chode\nštátu vyvolanú úmyselným konaním, okrem iného aj obžalovaného Ing. D. F..\nSenátu je známe a stotožňuje sa so stanoviskom, že je absurdným trestnoprávne postihovať akékoľvek\nriziko v podnikateľskom prostredí alebo pri správe majetku, ktoré neviedlo k zisku, ale viedlo ku\nstrate (škode), pretože riziko je jedným zo základných predpokladov podnikania či snahy o navýšenie\nmajetkových aktivít (viď napr. P. Šamko, Trestný čin podvodu, Iura edition 2012, str. 148 - 172). Princíp\nsubsidiarity trestného práva výstižne vyjadril aj známy kanadský advokát Alanom D. Goldom, ktorý\npovedal, že „trestné právo by sa malo obmedzovať na zlo. Nie je totiž mechanizmom, ktorý sa má\nzaoberať každým možným nedostatkom ľudského myslenia a správania, ale iba tými, ktoré pramenia\nzo zlých sŕdc a myslí“.\nV tomto prípade však nejde o prípustné riziko v komerčnej sfére a hodnotenie vyššie popísaného stavu\nako obzvlášť závažnej (vážnej) poruchy v národnom hospodárstve nie je výsledkom neprípustného\nextenzívneho výkladu tohto pojmu. Naopak, takéto konštatovanie je výsledkom gramatického, logického\ni ekonomickú teóriu a úmysel zákonodarcu do úvahy berúceho výkladu, ktorý je vzhľadom k vývoju\nforiem ekonomickej trestnej činnosti v tomto prípade nevyhnutnou interpretáciou inak naozaj široko\nkoncipovaného pojmu. Doslova „zlom“, ako ho chápe Alan D. Gold by bolo ignorovanie zistených faktov z\nhľadiska ich možného subsumovania pod relevantné ustanovenia trestného práva, pričom na viacerých\nmiestach tohto rozsudku bolo zdôraznené, že s najväčšou pravdepodobnosťou len zhoda okolností\n\nzapríčinila dôkaznú núdzu umožňujúcu preukázanie spáchania niektorého z majetkových, prísnejšie\npostihnuteľných, a nie „hospodársko-disciplinárnych“ trestných činov a súd v maximálne možnej (ale\nzákonom predpísanej) miere aplikoval všetky ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku v\nprospech obžalovaného.\nPokiaľ ide o „uvedenie nepravdivých údajov“, za naplnenie tohto znaku objektívnej stránky trestného\nčinu je potrebné považovať i ich ignoráciu v zmysle ich účtovného nepodchytenia - účtovná evidencia\ntotiž ako výkaz nie je v súlade s objektívnou realitou minimálne v súvislosti s neevidovaním vystavenia\ncenných papierov. V tomto smere možno do istej miery hovoriť aj o ich zatajení, avšak dostupná literatúra\no „zatajení podkladov“ hovorí ako o „ich odstránení, prípadne ukrytí pred kontrolnými orgánmi“ (viď\nnapr. H. Stiffel, J Kočica, Trestný zákon, stručný komentár, Iura edition 2001, str. 261). Aj z dôvodu\ntakejto interpretácie tohto pojmu v danom prípade nezohráva podstatnú rolu „pridanie“ slovesa „zatají“\ndo skutkovej podstaty trestného činu podľa § 125 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. už spomínanou\njeho novelou č. 180/1999 Zb. a jeho nové znenie - nejde o situáciu, ktorá by akýmkoľvek spôsobom\nprinášala zvrat v prospech páchateľa.\nZ týchto dôvodov senát kvalifikoval konanie obžalovaného ako je uvedené v rozsudku, pričom výrazným\nspôsobom oproti obžalobe zmenil aj skutkovú vetu rozsudku. Učinil tak za zachovania totožnosti\nskutku, nakoľko bol rešpektovaný fakt, že vznik škody (následok) v zmysle ako ho chápe Trestný\nzákon síce nebol preukázaný a nie je vylúčené síce zákon obchádzajúce, ale predsa len faktické\n„plánovanie pokračovania vzťahov“, v rámci ktorých by J. I. resp. SG pokračoval v nakladaní so\nzískanými prostriedkami R. v prospech SPP, avšak konanie, ktoré spočíva predovšetkým vo vytvorení\nfikcie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi SPP a SG vo svojej podstate v súlade s obžalobou\nzostalo zachované.\nTakéto chápanie totožnosti skutku je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr.\nrozsudok NS SR z 21.10.1996 sp.zn. Tzo-V 1/96, uznesenie NS SR z 30.01.1996 sp. zn. 8 Tz 207/95...),\nz ktorej vyplýva zásada, že totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata a postačuje,\nak je aspoň v podstatnej miere zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť následku. O totožný skutok\nide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje konanie aspoň s časťou konania, pre ktorý bol\npáchateľ stíhaný. Podstata skutku je v zmysle všeobecných zásad Trestného poriadku určovaná účasťou\nobvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo\nohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom.\nPokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v opise spôsobu manažmentu vtedajšieho štatutárneho\nzástupcu SPP Ing. L. s odvolaním sa na to, že on len „plnil príkazy, všetko riadil L., o ktorého príkazoch\nsa nediskutovalo...“ a tým pádom on ako obžalovaný nemôže byť trestne zodpovedný súd pripomína\nznenie § 15a Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, v rámci ktorého sa definuje „výkon\npráv a povinností“ ako jedna z okolností vylučujúcich trestnosť. Tu je uvedené, že „čin ináč trestný\nnie je trestným činom, ak ide o výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zákona, z rozhodnutia súdu\nalebo iného štátneho orgánu alebo z plnenia pracovných či iných úloh, ak spôsob výkonu práv a\npovinností neodporuje zákonu. Okrem iného zákonodarca týmto ustanovením nepriamo rieši aj situáciu,\nkedy páchateľ koná v tzv. negatívnom skutkovom omyle a vylučuje sa tak jeho zodpovednosť za\númyselný trestný čin (páchateľ nevie o nejakej skutočnosti požadovanej na naplnenie znakov uvedených\nv Trestnom zákone).\nV tejto súvislosti je potrebné predovšetkým uviesť, že v prejednávanom prípade páchateľ(sám to\npriznáva) vedel o fingovaní obchodno-právnych vzťahov na základe ktorých dochádzalo k finančným\nprevodom a vzhľadom na svoje postavenie v SPP musel vedieť i to, že spôsob výkonu práv a povinností\n- plnenie príkazov nadriadeného - odporuje zákonu (mimochodom, aj keby mal mylnú vedomosť o\nprávnych následkoch svojho konania, išlo by o omyl právny, ktorý vplyv na trestno-právnu zodpovednosť\nnemá). Ak teda takúto vedomosť mal, nebol len „nástroj“ v rukách štatutára a nešlo „len“ o plnenie\npracovných úloh, ktoré ho z trestnej zodpovednosti vyviňuje. Naopak, jeho aktivity v smeroch ako je\npopísané vyššie sčasti nespochybňuje ani on sám, boli preukázané viacerými dôkazmi a v žiadnom\nprípade ich nemožno považovať za taký výkon práv a povinností, ktorý by spôsoboval hodnotenie\n\nsituácie ako výkon práv a povinností, ktorý by bol okolnosťou vylučujúcou trestnosť. Tobôž konanie\nobžalovaného z hľadiska vôľovej i vedomostnej zložky nemožno považovať ako konanie subjektu, ktorý\nnie je trestne zodpovedný z hľadiska nedostatku subjektívnej stránky trestného činu a senát je názoru, že\nobžalovaný konal v priamom úmysle, nakoľko z hľadiska ustanovenia § 4 Trestného zákona účinného v\nčase spáchania činu bolo dokázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť\nalebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, čiže „priamo úmyselne“ porušoval predpisy týkajúce\nsa predpísaného evidovania právnych úkonov, ktoré sú predmetom tohto konania.\nTieto konštatovania by platili aj v prípade uznania viny za niektorý z trestných činov proti majetku,\nale z hľadiska pozície obžalovaného, ako finančného riaditeľa okrem iného (aj na základe plnej moci)\ndozerajúceho na formálnu správnosť a právne akceptovateľnú kauzalitu finančných operácií subjektu,\npre ktorý pracoval, o to viac platia u trestných činov zameraných proti hospodárskej disciplíne. Inak\na zjednodušene povedané, v prípade obžalovaného Ing. F. nejde napríklad o prípad účtovníka, ktorý\nzaúčtováva predložené doklady a nemá možnosť ani povinnosť skúmať vecnú správnosť plnení, ktoré\nzaúčtováva a u ktorého takýto „výkon práv a povinností“ je naozaj okolnosťou vylučujúcou trestnosť,\nnakoľko jeho výkon práv a povinností neodporuje zákonu (nedostatok subjektívnej stránky trestného\nčinu), resp. nejde o čin ináč trestný a to ani formou účastenstva napr. vo forme pomoci. V prípade\nobžalovaného F. išlo o aktívne a vedomé konanie s uvedomením (nie je vylúčené ani spoluvytváranie)\nsi všetkých skutkových východísk i následkov. Preto odvolávku na „plnenie príkazov“ možno vyhodnotiť\nnanajvýš pri úvahách o druhu a výmere trestu, nakoľko je zrejmé, že ideovým strojcom popisovaných\ntransakcií bol Ing. L.. Obžalovaný Ing. F. mu však v tomto aktívne pomáhal, o čom svedčia už spomenuté\na popísané dôkazné prostriedky, ohľadne ktorých na tomto mieste rozsudku možno ešte spomenúť\nčítanú výpoveď svedkyne A. z prípravného konania, ktorá uviedla, že obžalovanému vzor zmeniek na\ndiskete doniesol J. I..\nVzhľadom k postaveniu a úlohám jednotlivých aktérov konania, za ktoré bola uznaná vina (L., I., F.),\nkeďže motív konania sa nepodarilo nespochybniteľne preukázať a podstata konania u obžalovaného\nF. spočívala v obchádzaní normatívnych právnych aktov zabezpečujúcich správnu evidenciu, za\nktorej technické zabezpečenie bol ako finančný riaditeľ zodpovedný, súd nepovažoval za potrebné\nzakomponovať do skutkovej vety ďalšie osoby spôsobom, ktorý by dôvodil vyslovenie spolupáchateľstva\nskutku. Samozrejme, koordinácia bola nevyhnutná a niet pochýb, že ideovým strojcom tohto\nobchodného prípadu s naozaj vážnymi následkami bol zomrelý Ing. L., vinu u obžalovaného Ing. F.\nza trestný čin proti hospodárskej disciplíne však súd vzhľadom k stavu dokazovania v tomto konaní a\nvzhľadom k podstate deliktu vyslovil samostatne ako vinu jediného páchateľa.\nPokiaľ ide o oslobodzovaciu časť výroku rozsudku, viaceré jeho súvislosti vyplývajú z už doteraz\nuvedených skutočností, nakoľko predmetné žalované skutky je potrebné chápať v ich kontexte.\nI keď na rozdiel od prvej obžaloby, kde boli skutky žalované ako dva čiastkové skutky jedného\npokračovacieho trestného činu podvodu, v tejto obžalobe sa skutky žalovali samostatne s rozdielnou\nprávnou kvalifikáciou, o ich previazanosti niet sporu.\nPredovšetkým je potrebné opätovne pripomenúť, že prevod 10.000.000,- USD dňa 4.12.1998\nobžalovaný prezentoval ako nevyhnutný následok dosledovania plnení vyplývajúcich z vyššie\npopisovaných fingovaných obchodno-právnych vzťahov - to všetko za situácie, keby si J. I. naozaj splnil\ntakisto z týchto vzťahov vyplývajúcu povinnosť zaplatiť na účet SPP 4 mil. USD. Popísané uvedenie\ndo omylu strán účastných súvisiaceho rokovania v tento deň (F., I., B., F.) v súvislosti s uvedením\nsúkromného účtu má vplyv len na trestnoprávny rozmer konania J. I., čo aj patrične a logicky vyhodnotil\nKrajský súd v Ostrave prejednávajúci prípad tejto osoby uznajúc jej vinu za podvod - uvedenie do omylu\nSPP, ale pokiaľ ide o obžalovaného v tomto konaní, žiadny dôkaz bez pochybností nepreukázal, že Ing.\nF. vedel o tom, na aký účet peniaze v mene SPP prevádza, resp. o tom, že nejde o účet SG, ale o\núčet J. I..\nZmienené dosledovanie plnení je naozaj odrazom formálno-právnych vzťahov ako boli dokladované\nzmluvami o fingovaných plneniach a zápočtoch a mimochodom, takéto chápanie týchto vzťahov\nprezentoval aj SPP, pokiaľ úspešne žaloval SG o doplatenie rozdielu medzi I. prezentovanými štyrmi\n\nmiliónmi USD a SPP skutočne zaslanými štyridsiatimi tisícmi USD. Za takejto situácie však nie je možné\ndospieť k záveru, že obžalovaný Ing. F. si prisvojil vec, ktorá mu bola zverená (10 miliónov USD), i keď\nnie z dôvodov, ako ich uvádza obžalovaný. Nie je totiž možné povedať, že vec neprávom dostal do svojej\ndispozície a následne ju úmyselne disponujúc ňou ako vecou svojou v rozpore s právom alebo zmluvne\nzakotvenými záväzkami previedol na iný subjekt..\nV tomto prípade prijatie takéhoto scenára prokurátor spôsobom formulovania skutkovej vety síce\numožňuje, keď sám pripúšťa spornú dispozíciu obžalovaného s účtom SPP (viď časti spisu týkajúce\nsa toho, či obžalovaný F. mal alebo nemal právo dokončiť prebiehajúce obchodno-právne a finančné\nprípady - ak by ho nemal, čisto z teoretického hľadiska by mohlo ísť „len“ o trestný čin krádeže,\nlebo obžalovanému dispozícia s účtom poškodeného nebola „zverená“), avšak scenár umožňujúci\ntrestnoprávnu kvalifikáciu konania obžalovaného sa nenaplnil, nakoľko chýba charakteristika takéhoto\nkonania ako konania v rozpore s právom.\nAko už bolo uvedené - nie preto, čo hovorí obžalovaný, že totiž „musel“ vrátiť 10 mil. USD, aby dostál\nzáväzkom vyplývajúcim z aktuálnych záväzkových vzťahov medzi SPP a SG. Bolo už spomenuté, že\ntieto záväzky neexistovali, lebo boli zakotvené absolútne neplatnými právnymi úkonmi, ktoré vo svojej\npodstate od samého ich vzniku neexistovali a nemohli byť súčasťou právne vymožiteľných vzťahov\nmedzi týmito podnikateľskými subjektmi. Trestnoprávny rozmer konania obžalovaného Ing. F. chýba z\ndôvodu už uvedeného znenia ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené, že ak je\nzmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov takejto zmluvy povinný vrátiť druhému\nvšetko, čo podľa nej dostal (výsledok musí byť „0“ ba každej strane).\nObžalovaný tak, síce v podstate „nechtiac“, z iného titulu a na základe nesprávnej interpretácie situácie,\nale predsa len v mene SPP splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona. Niet totiž sporu o tom,\nže pre prípad reálneho vrátenia sumy 4 milióny USD pre SPP J. I. vzniká z dôvodu neplatnosti s\nvecou súvisiacich právnych úkonov pre SPP na základe vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho\nzákonníka povinnosť vrátiť 10 miliónov USD. To, že bol dôvod zo strany J. I. platiť 4.000.000,- USD svojím\npostupom, v rámci ktorého žaloval rozdiel medzi štyrmi miliónmi USD a reálne vyplatenými štyridsiatimi\ntisícmi USD, fakticky uznal aj SPP, pričom ak tento dôvod má reálny základ, samo SPP dalo najavo, že\ntakýto reálny základ má aj následné vrátenie sumy 10.000.000,- USD - samozrejme, v prospech SG a\nnie v prospech J. I. ako súkromnej osoby.\nLen doplňujúco a v prospech obžalovaného vyznieva tá časť výpovede svedka F., kde hovorí o tom že I.\nim v kritický deň 4.12.1998 ukazoval doklad o prevedení sumy 4 milióny USD na účet SPP, i keď tento fakt\nostatní svedkovia nepotvrdili. V každom prípade je dôležité najmä to, že trestnoprávny rozmer konania\nobžalovaného (ktorý v konečnom dôsledku nie je vylúčený) by sa dal dovodiť len za situácie, keby bolo\nbez akýchkoľvek pochybností preukázané, že konal v súčinnosti s J. I., vedel o jeho uvádzaní do omylu\nvo vzťahu k SPP v súvislosti s vyplatením štyroch miliónov USD a celú vec pripravoval v koordinácii s\nním. Takýto stav však, opäť použijúc zásadu in dubio pro reo, preukázaný nebol a preto súd konanie\nobžalovaného uvedené v bode 2 nepovažoval za trestné. Z tohto dôvodu o tejto časti obžaloby rozhodol\noslobodzujúcim rozsudkom, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom.\nTreba ešte dodať, že ak by súd prejednávajúci vec obžalovaného Ing. F. jeho vinu uznal aj za tento\nskutok, došlo by k nekompatibilite stavu medzi rozhodnutiami slovenských a českých súdov vo vzájomne\nsúvisiacich trestných veciach obžalovaných I. a F.. V rozsudku Krajského súdu Ostrava o vine J. I. je\ntotiž jasne uvedené, že tento uviedol do omylu slovenský podnikateľský subjekt SPP, ktorého následkom\nbol prevod sumy 10 miliónov USD. Ak je konanie osoby konajúcej v mene SPP vyprovokované omylom,\no ktorom nemala vedomosť a na ktorého vzniku neparticipovala, ťažko si predstaviť situáciu, že osoba\nuvedená do omylu úmyselne spreneverí majetok subjektu, za ktorý koná.\n---------------------------------------------------------------------------\n\nPokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz\nuvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, stupňu spoločenskej\nnebezpečnosti konania obžalovaného, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti. Pri\nrozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 3 ods. 4 (stupeň nebezpečnosti činu\npre spoločnosť, ktorý ako materiálny korelatív v čase spáchania skutku platil), § 23 ods. 1 a § 31 ods.\n1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.\nPodľa § 23 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku účelom trestu je chrániť spoločnosť\npred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať\nho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.\nPodľa § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku pri určení druhu trestu a jeho\nvýmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy\na pomery páchateľa. Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku stupeň\nnebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom\ndotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný,\nosobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. Podľa § 31 ods. 3 tohto zákona na okolnosť,\nktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu\nokolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.\nPokiaľ ide o individuálny stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd uvádza, že\nobžalovaný je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený v podstate kladne resp. neutrálne, súdom\ntrestaný doteraz nebol. Túto okolnosť v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, ktorej\nexistencia však (najmä vzhľadom k naozaj špecifickej situácii, v rámci ktorej sa nepredpokladá, že by\ntakýto druh trestnej činnosti vo vysokej manažérskej pozícii páchali osoby, ktoré majú kriminálnu alebo\nz priestupkového hľadiska problematickú minulosť) úvahy súdu o druhu a výmere trestu nijak zvlášť\nneovplyvnila.\nV súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami je potrebné ešte uviesť, že na rozdiel od\nTrestného zákona platného v čase rozhodovania súdu, Trestný zákon platný a účinný v čase spáchania\nskutku tieto okolnosti nevymenúval taxatívne, ale len demonštratívne. To znamená, že súd mohol\nkonštatovať ich existenciu v súlade s niektorým písmenom § 33, 34 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.\nalebo za poľahčujúcu, prípadne priťažujúcu okolnosť mohol považovať aj inú skutočnosť, ktorú takýmto\nspôsobom vyhodnotil. Jedinou prekážkou bolo už spomenuté znenie § 31 ods. 3 Trestného zákona\núčinného v čase spáchania skutku.\nZa tejto situácie súdu nič nebránilo ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotiť aj rozsah následku - závažnej\nporuchy v chode národného hospodárstva, čo v tomto prípade aj urobil. Následok, ktorý spoluurčuje už\nspomínaný stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť - hrozba situácie, ktorá je opísaná v skutkovej vete\ntohto rozsudku, je totiž pre celú spoločnosť neobvykle rizikový. Obžalovaný úmyselným zanedbávaním\nsvojich povinností spolu vytvoril prostredie, ktorého existencia môže spôsobiť pre národné hospodárstvo\nSlovenskej republiky naozaj ohrozujúci stav, v rámci ktorého hrozí z ekonomického hľadiska nezmyselné\nvyplatenie zmeniek, ktoré sú v držbe zahraničného podnikateľského subjektu. Existujúci stav okrem\niného môže vyvolať aj pokračovanie v ďalších tzv. zmenkových sporoch, pričom o vážnosti situácie\nsvedčí nielen neprehľadnosť ohľadne počtu vystavených zmeniek a súm, na ktoré tieto zmenky boli\nvystavené, ale i to, že osoba, ktorá tieto zmenky v mene vystavovateľa SPP vystavila - Ing. L., bola\nv podstate len niekoľko dní po udalostiach, ktoré boli predmetom aj tohto hlavného pojednávania\nzavraždená. Možno sa oprávnene domnievať, že smrť štatutárneho zástupcu SPP súvisela s týmito\nzmenkami, čo možno konštatovať napriek tomu, že táto indícia v žiadnom z prebiehajúcich konaní\nformálne nebola potvrdená.\nAko už bolo uvedené, typovú spoločenskú nebezpečnosť konanie obžalovaného v tomto prípade\nspoluurčuje aj charakteristika chráneného objektu trestného činu, za ktorý bola uznaná vina. Týmto\nobjektom je záujem na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencii a na pravdivosti zápisov\n\ndo tejto evidencie. Tento záujem existuje nielen kvôli formálnej správnosti údajov samej o sebe, ale\nnajmä kvôli tomu, aby na základe nesprávnej evidencie nevznikali pre spoločnosť škodlivé následky ako\nsú napr. neoprávnené výhody a tiež ako v tomto prípade vznik závažných porúch v chode národného\nhospodárstva. Podklady, ktoré slúžia na kontrolu hospodárenia totiž musia byť vedené tak, aby ich\nnesprávne vedenie nemohlo spôsobiť škodlivé následky.\nV tomto prípade rozsah škodlivosti následku je bez akýchkoľvek pochybností evidentný a vykazuje znaky\nnaozaj vážneho ohrozenia záujmov daňových poplatníkov. Obžalovaný Ing. D. F. svojou aktívnou v\nskutkovej vete tohto rozsudku popísanou činnosťou doslova poslúžil štatutárnemu zástupcovi SPP k\ntomu, aby tento svojvoľne a obíduc tak interné normatívne akty, ako aj normatívne akty so silou zákona,\nvydal zmenky ako cenné papiere, ktoré sa aktívnym konaním tejto osoby i obžalovaného dostali do rúk\npredstaviteľov zahraničných podnikateľských subjektov.\nV konečnom dôsledku tak vznikol následok, ktorého charakter a existencia výrazne zvyšuje spoločenskú\nnebezpečnosť konania obžalovaného a to až do takej miery, ako už bolo uvedené, že ju súd vyhodnotil\nako priťažujúcu okolnosť. V konečnom dôsledku to malo za následok stav, že súd aj napriek času,\nktorý od spáchania skutku uplynul v rámci trestnej sadzby stanovenej od šiestich mesiacov do piatich\nrokov odňatia slobody uvažoval len o treste odňatia slobody v polovici, resp. hornej polovici zákonom\nstanovenej sadzby.\nSpomenutú dĺžku trestného stíhania, ktorá v súčasnej dobe už presahuje dvanásť rokov, však v tomto\nprípade, a to najmä v súvislosti s výmerou trestu, nie je možné nebrať do úvahy. V zásade možno\nkonštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konania už konanie,\nktoré presahuje dobu šiestich rokov. Tento súd v rozhodnutiach Beck vs. Nórsko z 26. septembra\n2001 a Jansen vs. Spolková republika Nemecko z 12. októbra 2000 konštatoval, že v prípadoch\ntakto dlho trvajúcich sporov je vhodné, zákonné, legitímne a proporcionálne, ak vnútroštátne súdy\nposkytnú náhradu za porušenie práva na spravodlivý proces zakotveného v článku 6 Dohovoru tým, že\nv dôsledku zistenia neprimeranej dĺžky trestného konania ako porušenia práva na spravodlivý proces,\nuložia páchateľom minimálne tresty.\nPokiaľ ide o výraz „minimálny trest“ obsah tohto pojmu je potrebné vyložiť v súvislosti so všetkými\nokolnosťami prípadu. Ak teda ide o závažné protispoločenské konanie, prípadne trestným činom bol\nspôsobený závažný následok, za minimálne tresty nie je možné považovať tresty symbolické, aj v\ntakýchto prípadoch musí ísť o tresty, ktoré svojim spôsobom naplnia účel trestu tak, ako bol vyššie\ndefinovaný a budú primeranou satisfakciou pre spoločnosť. Inak, jednoduchšie povedané, v prípade\nriadneho a rýchleho priebehu konania, ku ktorému v tomto prípade nedošlo (nie vinou tohto súdu) by vec\nprejednávajúci senát bez váhania uvažoval len o treste odňatia slobody, ktorý by sa výrazne približoval k\nhornej hranici zákonom stanovenej sadzby. Keďže však, a je potrebné uviesť, že nie vinou obžalovaného\ntrestné konanie trvá tak dlhú dobu ako to bolo vyššie uvedené, súd za legálny a legitímny považoval\ntrest odňatia slobody zhruba v polovici zákonom stanovenej sadzby.\nTrest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby, najmä, ak by išlo o trest\npodmienečne odložený, súd považoval za trest, ktorý v tomto prípade by bol naozaj len symbolický a\nnevystihoval by všetky okolnosti prípadu. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody si v tomto\nprípade podľa názoru súdu vyžaduje aj prevencia pred páchaním takéhoto typu protispoločenských\nkonaní. Je totiž evidentné, že rôzne obchádzania zákonov a jeho len v prospech súkromných záujmov\nslúžiace výklady a ich zneužitie je v súčasnej dobe rozšíreným javom a spôsobuje to vážne poruchy v\nchode národného hospodárstva.\nPreto aj napriek neobvykle dlhému trestnému stíhaniu, okrem iného spôsobenému aj právnou\nnáročnosťou veci, súd považoval za potrebné uložiť taký trest, ktorý páchateľ pocíti aj ako výrazné\nobmedzenie jeho doterajšieho spôsobu života. Výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody\novplyvnil aj ten fakt, že vzhľadom k zneniu § 53 Trestného zákona účinného v čase spáchania\ntrestného činu, obžalovanému nebolo možné uložiť peňažný trest. Nebolo totiž preukázané, že páchateľ\n\númyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, pričom v zmysle ods.\n2 tohto ustanovenia bez splnenia vyššie uvedenej podmienky môže súd uložiť peňažný trest len v\nprípade, ak trest odňatia slobody neukladá alebo zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje\n(v ustanovení § 125 ods. 3 Trestného zákona, za ktorý trestný čin bola uznaná vina, možnosť uloženia\npeňažného trestu nie je uvedená).\nVzhľadom k vyššie uvedenému, predovšetkým ako záruka toho, že obžalovaný ani po výkone trestu\nnebude pôsobiť vo funkciách umožňujúcich páchanie takejto závažnej ekonomickej trestnej činnosti, súd\nuložil aj trest zákazu činnosti v zmysle § 49 a 50 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.\nV ustanoveniach týchto paragrafov je uvedené, že súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až\ndesať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Táto súvislosť v tomto\nkonaní bola nepochybne preukázaná a preto súd takýto trest uložil, pričom samotný obsah tohto zákazu\nkonštruoval zámerne dostatočne široko tak, aby sa obžalovanému v budúcnosti zabránilo v pôsobení v\nrámci akejkoľvek významnej ekonomickej činnosti. Zákaz činnosti bol uložený v hornej polovici zákonom\nstanovenej sadzby.\nPokiaľ ide o zaradenie páchateľa do nápravnovýchovného ústavu, právne prostredie v čase spáchania\nskutku poznalo tri druhy nápravnovýchovných ústavov a v § 39a ods. 1, 2 bolo uvedené, že trest odňatia\nslobody v nápravnovýchovných ústavoch sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných\nskupinách. Do prvej, najmenej prísnej nápravnovýchovnej skupiny súd zaraďoval páchateľov, ktorí neboli\nv posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. To bol\naj prípad obžalovaného Ing. D. F. a preto ho súd do tejto nápravnovýchovnej skupiny zaradil. V zmysle\nv súčasnosti platného právneho stavu, prvá nápravnovýchovná skupina podľa § 48 ods. 1, 2 Trestného\nzákona platného v čase rozhodovania súdu, zodpovedá ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom\nstráženia.\n--------------------------------------------------------------------------Pokiaľ ide o náhradu škody, ako už bolo uvedené, ako jediný subjekt si v konaní nárok na náhradu škody\nuplatnil SPP, pričom však výšku tohto nároku nespresnil a v podstate nevedel uviesť, aká škoda mu\nvznikla.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil\niným škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak\nbol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy\npovinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým\nbol obžalovaný uznaný za vinného alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným\nnásilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie\npovinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody\nvykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže\npoškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa\n§ 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného\ns jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným\npríslušným orgánom.\nV tomto prípade, i keď uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany SPP bolo možné považovať za\nnejasné (aj z dôvodu, že nebola vyčíslená jeho výška) možno jednoznačne konštatovať, že súviselo\ns bodom 2 podanej obžaloby. Keďže v súvislosti s bodom 1 obžaloby súd vznik žiadnej škody\nnekonštatoval a v súvislosti s bodom 2 tejto obžaloby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, súd\nrozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku, kedy je v podstate jeho povinnosťou poškodenú\nstranu s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje\nv lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,\nkomu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,\nobžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}