{"guid": "2cf027fe-cf2b-43f3-8bbb-26682a2b927b:42342fcc-0ad6-41aa-87ff-9f11788096f3", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2013:9511100187.1", "spisova_znacka": "2T/46/2011", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/46/2011 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 19. februára 2013, sp. zn. 2T/46/2011, ECLI:SK:SSPK:2013:9511100187.1", "identifikacne_cislo": "9511100187", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42342fcc-0ad6-41aa-87ff-9f11788096f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2013:9511100187.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9511100187.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9511100187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n2T/46/2011\n9511100187\n19. 02. 2013\nruzena sabova\nECLI:SK:SSPK:2013:9511100187.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej\na členov senátu JUDr. Vladimíra Peteju a Mgr. Ivana Matela v trestnej veci proti obžalovanému G. D. pre\nzločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a nasl. na hlavnom pojednávaní\ndňa 19. februára 2013 v Pezinku, takto\nrozhodol:\nobžalovaný G. D.\nnarodený XX. K. XXXX vo E. T., trvale bytom Ž., T. Q. XXX/X, okres E. T., zamestnanec v súkromnej\nbezpečnostnej službe P. D., D..O..M.., J. J.,\nsa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku\noslobodzuje\nspod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nz 28. decembra 2011, č. k. : VII/1 Gv 170/10-29, pre skutok obžalobou právne posúdený ako zločin\nprijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal\nspáchať tým, že dňa 19.09.2010 v čase okolo 17.07 hod. na úseku cesty I/50 pri obci Lovčica - Trubín v\nsmere na mesto Žiar nad Hronom počas výkonu hliadkovej služby v rámci dohľadu\nnad\nbezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky počas kontroly dodržiavania ustanovenej rýchlosti\nvozidiel zastavil z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti o 38 km/h v úseku mimo obce\nosobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. B.-XXXDA, ktoré v tom čase viedol C. Q., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom B., D. XXXX/XX, a tomuto po tom, čo zistil, že ide o priestupok spáchaný príslušníkom PZ uviedol,\nže musí spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto musí zaslať jeho nadriadenému, ale dá sa to\nvybaviť aj tak, že ak mu dá 10,-€, tak môže ísť a nič oznamovať nebude, čo je v rozpore s ustanovením §\n48 ods. 3 písm. a), i), n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení\nneskorších predpisov, na čo však C. Q. nepristúpil a žiadal, aby spísal oznámenie nadriadenému,\npreto, že\nskutok nie je trestným činom.\n\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npodal\ndňa 28. decembra 2011 pod č. k.: VII/1 Gv 170/10-29 obžalobu na G. D. za zločin prijímania úplatku\npodľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2012 a dňa 18.05.2012 súd vykonal dokazovanie výsluchom\nobžalovaného, svedkov npor. J.. C. Q., O. E., G.. G. J., G.. I. C., W.. N. T., C.. C.. I. Š., a ďalej uvedenými\nlistinnými a vecnými dôkazmi.\nNa základe týchto dôkazov súd rozsudkom z 21. mája 2012 rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285\npísmeno a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre\nktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu prokurátor podal odvolanie.\nZ podnetu tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „odvolací súd“) svojím uznesením\nsp. zn. 6 To 5/2012 z 27.09.2012 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý\nrozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Špecializovanému trestnému\nsúdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nZ uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že nie sú pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je\npopísaný v obžalobe, ale s rozdielnymi názormi a vyhodnotením dôkazov ohľadne toho, že na čo\nbolo určených 10 €, ktoré si mal vypýtať obžalovaný od C. Q.. Záver prvostupňového súdu, ktorým sa\nprikláňal k tomu, že obžalovaný zamýšľal vybaviť priestupok Q. v blokovom konaní, odvolací súd označil\nza záver v rozpore so zásadami trestného konania zakotvenými v § 2 ods. 12,\n§2\nods. 19 Tr. por., pretože v priebehu prípravného konania a hlavného pojednávania nebol produkovaný\nžiadny dôkaz na to, že obžalovaný chcel vybaviť priestupok v blokovom konaní. Odvolací súd vyčíta\nprvostupňovému súdu, že si pri svojich úvahách ohľadne možnosti vyriešenia priestupkov a hlavne\ndôvodoch ich riešenia alebo neriešenia odporuje, že sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s\notázkou, že prečo uveril výpovediam C. Q. S. O.Á. E., keď na druhej strane z výpovedí svedkov W..\nT. S. C.. Š. vyplýva, že fotografické snímky boli dokumentované v číselnom poradí a ich svojvoľné\nvymazanie by bolo zjavne preukázateľné, že neberie do úvahy, čo by mohlo nastať, keby došlo k\nvymazaniu údajov. V závere odvolací súd uvádza, že nemohol súd, ak sa obvinený dopustil konania\nopísaného v obžalobe (s iným názorom na následok) a skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal,\nnemožno obžalovaného oslobodiť spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.. Skutočnosť, že neboli\nnaplnené ďalšie znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (následok a úmyselné zavinenie)\nje dôvodom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. Skutok, pre ktorý\nje obžalovaný stíhaný sa stal, ale nie je trestným činom.\nOdvolací súd v uznesení, ktorým zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil, aby\nju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vyslovil názor, že sa skutok stal. Pritom konkrétne\nnenariadil prvostupňovému súdu vykonanie úkonov a dôkazov.\nPodľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný\nprávnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a\ndôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.\nŠpecializovaný trestný súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, postupoval\nv súlade s ust. § 327 ods. 1 Tr. por. a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu\npri\nopätovnom rozhodovaní sa opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov:\n\nObžalovaný G. D. vyhlásil: Som nevinný. Poprel, že by pýtal od svedka Q. peniaze. Obhajoval sa tým,\nže takéto priestupky sú zaznamenané na radare, potom sa to archivuje.\nPri kontrole, ktorú\nvykonávajú jeho nadriadení v nepravidelných intervaloch, fotky musia sedieť\ns\nvyriešeným priestupkom. Obžalovaný si bol vedomý, že v prípade bežných občanov by priestupok\nmohol byť vyriešený v blokovom konaní, ak by vodič priznal vinu a zaplatil na mieste, pričom podľa\nvtedy platného sadzobníka by za prekročenie rýchlosti o 38 km/h bola bloková pokuta vo výške 150\neur. Policajt nemohol byť riešený v blokovom konaní, musel byť oznámený.\nObžalovaný vypovedal, že dňa 19.09.2010 v čase od 14.00 hod. do 22.00 hod. vykonával hliadkovú\nslužbu s por. G. J. a I. C.. Podľa inštruktáže úlohou policajnej hliadky, ktorej bol veliteľom, bolo\nmeranie rýchlosti v úseku cesty 1/50 Žiar nad Hronom, smer Handlová, hranica okresu. V čase okolo\n17.07 hod. bolo namerané osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, ev. č. B.-XXXAD. Po oznámení\nvysielačkou, on zostal na parkovisku pri služobnom motorovom vozidle a vtedy k nemu prišlo a pri\nňom zastavilo namerané vozidlo Audi A4. Vodič stiahol pravé predné okno spolujazdca, cez ktoré on\nnahliadal do vozidla. Nikoho vo vozidle nevidel. Vizuálnu kontrolu priestoru vozidla robil z dôvodu\nvlastnej bezpečnosti a bezpečnosti členov policajnej hliadky. Vodič Q. mu ukázal služobný preukaz\na pravdepodobne, presne si nepamätá, povedal: „Nazdar, ja som kolega, pustite ma“. Odvetil mu, že\nto asi takto nepôjde a poprosil ho, aby odstavil auto nižšie. Jeho kolega G.. J. bol v tom momente na\nprostriedku cesty. Medzitým prišiel a spolu začali riešiť ostatné 3-4 vozidla. Keď ich doriešili, prišiel k Q.\na oznámil mu, že mal rýchlosť prekročenú o 38 km/h a spýtal sa ho, či nebude mať z toho problémy, že\nakého má riaditeľa, či nebude mať z toho zle. Túto otázku položil preto, lebo mali už ohľadom takýchto\nvecí zistenia a poznatky o tom, že niektorí nadriadení, ktorí sú ráznejší a tvrdší, sa vyslovene vyjadrujú,\nže policajt má byť vyriešený príkladne a dostávajú zrážky z platu. Q. v tom čase sedel v aute. Potom mu\npovedal, aby vystúpil. Následne odišiel k služobnému motorovému vozidlu vypisovať správu o výsledku\nobjasňovania priestupku. V čase, keď písal údaje na kufri služobného motorového vozidla, Q. stál vedľa\nneho, po pravej ruke stál jeho kolega G.. J.. Q. vtedy povedal: „To je pekne v piči, keď krajskí dopraváci\nbystrickí pýtajú peniaze.“ Na to on prestal písať a spýtal sa Q.: „Kto pýtal od teba peniaze?“ „Pýtal som\nja od teba nejaké peniaze?“ Na to L.. Q. odpovedal: „Nie nepýtal.“ Konanie Q. vníma ako pomstu za\nto, že mu nepomohol služobný preukaz a: „…nebol doriešený tak, ako si to on predstavoval…“.\nSvedok L.. J.. C. Q. uviedol, že v inkriminovanom čase viedol svoje vozidlo\nna ceste z Bojníc\nsmerom domov do Levíc. Spoločne s ním boli vo vozidle jeho dcéra, ktorá bola umiestnená v sedačke na\nzadnom sedadle za sedadlom spolujazdca a jeho družka O. E., ktorá sedela vzadu za sedadlom vodiča.\nPotvrdil, že bol odstavený príslušníkmi PZ, pričom\nuviedol, že ako prvý k nemu prišiel\nkolega obžalovaného a vyzval ho, aby predložil doklady. Tomuto policajtovi sa preukázal služobným\npreukazom príslušníka PZ, na čo mu ten povedal, že má počkať. Čakal, kým policajti vybavovali 2 alebo\n3 odstavené vozidlá. Až potom k nemu prišiel obžalovaný D. a povedal mu, aby vystúpil z auta. Pritom\nsa ho opýtal slovami: „...či mám kokota nadriadeného...“. Potom mu povedal, že išiel veľmi rýchlo a že\nkeď mu dá „desinu“, tak že môže ísť. Odvetil obžalovanému, že mu desinu nedá a že nech ho oznámi.\nNa to obžalovaný povedal: „…dobre, že ako chceš…“. V tom čase stál vedľa auta, mal stiahnuté okno\nna strane vodiča a potom, keď ho obžalovaný vyzval, aby išiel na miesto, kde mali policajti odstavené\nvozidlo zn. Superb ešte si sadol do auta, vybral technický preukaz a ostatné doklady a vtedy sa ho\njeho priateľka sediaca vo vozidle\nna zadnom sedadle za vodičom spýtala: „To čo chcel od\nteba, peniaze?“. Zobral doklady, prišiel k vozidlu policajtov a tam podotkol slovami: „...tu je pekne v\npiči, keď tu bystrickí, dopraváci alebo policajti, berú od policajtov peniaze…“. Vtedy obž. D. reagoval\nslovami: „...ja som si žiadne peniaze od teba nepýtal…“ Na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2012 súd\npokračoval vo výsluchu svedka L.. J.. C. Q., ktorý potvrdil, že policajtom vydal CD nosič s obsahom\n4 kusov fotografií, ktoré boli vyhotovené dňa 19.09.2010 v ZOO Bojniciach, na ktorých je odfotený on\nso svojou dcérou E. a jeho družka O. E.. Tieto fotografie súd vykonal ako vecný dôkaz. Z úradného\nzáznamu vyšetrovateľa PZ na č.l. 115 súd zistil, že po otvorení CD nosiča boli zistené vlastnosti fotografií\nprostredníctvom programu ACDSee. Vo vlastnostiach týchto fotografií bolo zistené, že boli vytvorené\ndňa 19.09.2010, z toho 3 prístrojom Panasonic DMC-LS60 v čase o 13.17 hod., 13.47 hod. a 14.44\nhod., a jedna prístrojom Nokia 6700c v čase o 15.25 hod. Svedok k tomu uviedol, že čas na fotoaparáte\nnenastavoval a má za to, že ten bol nastavený už výrobcom. Na fotkách nerobil žiadne úpravy, tieto\nsi stiahol z počítača a preniesol na CD nosič.\n\nZa prítomnosti svedka L.. J.. Q. súd vykonal dôkaz zvukovým záznamom telefonických hovorov zo\nsystému REDAT. Prepis zvukovej nahrávky je evidovaný na č.l. 106-108 spisu. Z tohto zvukového\nzáznamu vyplynulo, že dňa 19.09.2010 v čase o 17.28.37 hod. volajúci C. Q. z telefónneho čísla XXXX\nXXX XXX oznámil na operačné stredisko Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, že má problém,\npretože ho namerali kolegovia z Banskej Bystrice na vozidle zn. Škoda Superb. Problém spočíval v\ntom, že keď vystúpil vonku z auta L.. D., ktorý ho riešil, mu povedal, že u nich sa to robí tak, že buď ho\npustí za 10 euro alebo ho oznámi. Zároveň Q. požiadal, aby mu bolo dané číslo na inšpekciu. Q. polícii\nuviedol, že ho zastavili pri Lutile o 17.05 hod.. Z druhej zvukovej nahrávky vyplynulo, že dňa 19.09.2010\nv čase o 17.34.41 hod. volajúci C. Q. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX volal opakovane na operačné\nstredisko Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom a v čase, keď operačný dôstojník Q. hovorí: „ …\ntelefónne čísielko na riaditeľa inšpekčného v Banskej Bystrici je XXXX XX XX XX…“ v pozadí zaznel\ndetský hlas a slová: „…počkaj sekundu…“. Svedok L.. J.. Q. k týmto záznamom uviedol, že pri týchto\ntelefonických hovoroch vykonávaných v jeho vozidle bola prítomná jeho družka sv. E. a jeho dcéra E..\nNa zázname je počuť plač jeho dcéry. Slová „…počkaj sekundu…“ adresoval svojej družke. Peniaze\nnedal obžalovanému z toho dôvodu, lebo s tým nesúhlasil. Rozmýšľal, či je to normálne a povedal si,\nže takto to prosto nebude. Preto vec po odchode z miesta kontroly oznámil telefonicky na polícii.\nZ úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici z 19.09.2010 na č. l. 6 súd zistil, že\nstarší referent OSVO KR PZ L.. C. C.Á. dňa 19.09.2010 o 17.28 hod. prevzal z mobilného telefónneho\nčísla XXXX XXX XXX telefonický hovor na telefónne číslo 158. Muž, ktorý telefonoval sa predstavil\nako C. Q. a uviedol, že má problém s tým, že ho namerali policajti pravdepodobne z Banskej Bystrice.\nPoukázal na postup uloženia sankcie za priestupok spočívajúci v prekročení rýchlosti na ceste I. triedy\npri odbočke na obec Lutila, okres Žiar nad Hronom. Uviedol, že bol kontrolovaný dopravnou hliadkou\ns tým, že mu službukonajúci policajt G. D. povedal takú variantu, že u nich sa to robí tak, že buď ho\npustí za 10 euro alebo ho oznámi. Následne spresnil čas kontroly o 17.05 hod. a požiadal o telefonický\nkontakt na inšpekciu.\nNa základe príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktorý\nvydal Špecializovaný trestný súd dňa 18.03.2011 (č.l. 89-90) obchodné spoločnosti Orange Slovensko,\na.s., Slovak Telekom, a.s. a Telefonica O2 Slovakia, s.r.o. mali stotožniť majiteľa SIM karty s telefónnym\nčíslom XXXX XXX XXX, majiteľa SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a vyhotoviť výpis\nvšetkých prijatých hovorov a odoslaných hovorov na uvedené telefónne čísla v čase od 16.30 hod. do\n18.00 hod. dňa 19.09.2010. Z výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z 19.09.2010 od 16.30\nhod. do 18.00 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX a telefónneho čísla\nXXXX XXX XXX,\nktorý poskytla spoločnosť Orange Slovensko, a.s. súd zistil, že volajúci z telefónneho čísla XXXX XXX\nXXX (zákazník C. Q.) volal o 17.28.35 na telefónne číslo: XXX XXX XXX XXX, o 17.36.48 na telefónne\nčíslo KR PZ v Nitre: XXX XXX XXX XXX, o 17.40.33 na telefónne číslo Ministerstva vnútra SR Bratislava:\nXXX XXX XXX XXX, o 17.43.17 na telefónne číslo KR PZ v Nitre: XXX XXX XXX XXX, o 17.57.13 na\ntelefónne číslo KR PZ v Nitre: XXX XXX XXX XXX a o 17.59.52 na to isté telefónne číslo. Z výpisu\nprichádzajúcich hovorov vyplýva, že o 17.47.30 voľný príjemca na telefónnom čísle XXX XXX XXX XXX\nprijal hovor od volajúceho Krajského riaditeľstva PZ v Nitre číslo XXX XXX XXX XXX.\nZ výpovede svedkyne O. E. vyplynulo, že so svedkom L.. J.. Q. žije v spoločnej domácnosti a spoločne\nvychovávajú dcéru. Po zastavení vozidla k ním pristúpil jeden policajt, ktorému sa Q. preukázal\nslužobným preukazom. Potom čakali na tohto policajta, lebo išiel telefonovať, a potom opäť pristúpil k\nich autu a vyzval Q., aby vystúpil z auta. Keďže bolo stiahnuté okno na strane vodiča, tak počula, že\npolicajt jej druhovi oznámil, že prekročil rýchlosť\na povedal mu, že ho bude musieť oznámiť, alebo\nže u nich je taký zvyk, že keď mu dá 10 euro, že môže ísť bez oznámenia. Ešte sa ho spýtal, akého má\nnadriadeného, že či by mal nejaký problém z toho, keby ho oznámil. Potom mu sv. Q. povedal, že on\nnebude nikomu dávať peniaze, nech ho oznámi… Medzitým prišiel ešte Q. do auta pre doklady.\nSvedok G.. G. J. uviedol, že v tom čase pracoval ako referent krajského cestného dozoru v Banskej\nBystrici a bol velený do hliadky spolu s obž. D. a ďalším členom hliadky. Ako člen hliadky bol inštruovaný\nveliteľom hliadky tak, že má zastavovať motorové vozidlá, ktoré budú nahlásené rádiostanicou a poslať\ntieto vozidla na parkovisko. V čase, keď sa nachádzali\nna odstavnej ploche, na parkovisku nad\n\nobcou Lovčica - Trubín bolo nahlásené cez rádiostanicu,\nže 4 motorové vozidlá, ktoré sa pohybujú\nv úseku smerom od Prievidze do Žiaru nad Hronom, prekročili maximálnu povolenú rýchlosť. Prvé v\nporadí zastavil vozidlo zn. Audi vodiča sv. Q.. Keď všetky tieto 4 motorové vozidlá poslal na odstavnú\nplochu začali riešiť dopravné priestupky tým spôsobom, že on pristupoval k tým osobným motorovým\nvozidlám zozadu od 4-tého zastaveného vozidla. Vozidlá vyriešil v blokovom konaní na mieste. Zostalo\ntam stáť len vozidlo sv. Q.. V tom čase stál jeho kolega obžalovaný D. pri služobnom vozidle. Vtedy\npristúpil k vodičovi Q. z vodičovej strany, povedal mu, že sa dopustil dopravného priestupku tým, že\nprekročil maximálnu povolenú rýchlosť a že za túto rýchlosť sa uloží taká a taká sankcia. Sv. Q. mu\nukázal služobný preukaz a povedal: „Ja som policajt a by ste ma mali pustiť .“ Vtedy mu povedal, že\nnakoľko sa jedná o priestupok, nedá sa vec riešiť v blokovom konaní, a pretože je príslušník PZ, bude\nspísaná správa o objasnení priestupku na mieste. Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že potom odišiel\nk obžalovanému, ktorý ho vtedy požiadal, aby išiel za vodičom a vyzval ho, aby sa dostavil k vozidlu\npolície za účelom vyjadrenia sa k správe o objasnení priestupku. Svedok dodal, že na vodičovej strane\nvozidla Audi bolo otvorené okno. Pri kontrole vozidla zistil, že v tomto vozidle sa nenachádza nikto\nokrem svedka Q.. Údajne tam nebola ani autosedačka. Po príchode k obž. D. Q. povedal: „To je v piči,\nže krajskí dopravní policajti si pýtajú peniaze“. Obžalovaný D. reagoval slovami:„Ja som si od teba pýtal\nnejaké peniaze?“. Q. odpovedal: „Nie nepýtal“. Po spísaní správy o výsledku objasňovania priestupku\nsvedkovi Q. bola daná možnosť, aby sa vyjadril k správe. Po prečítaní tejto správy sa svedok Q. k\nspráve nevyjadril. Svedok dodal, že v prípade, ak by bol Q. civilnou osobou priestupok by sa mohol\nriešiť v blokovom konaní. So záznamom o prekročení rýchlosti sa nakladá tak, že preškolený policajt\nstiahne záznam zo zariadenia v motorovom vozidle na médium, následne sa údaje prenesú do počítača\nv kancelárii, v ktorej je archív a do archívu sa údaje stiahnu s konkrétnym dátumom a konkrétnymi\nčíslami. Fotky sa archivujú v číselnom poradí. Fotky nemožno vymazať.\nSvedok ppor. I. C., starší referent pre riadenie referentov KDI v Banskej Bystrici uviedol, že v\ninkriminovanom čase vykonával hliadkovú službu s obž. D.\na sv. J.. Na vozidle zn. Škoda\nOctávia, ktoré má zabudovaný maják chodil a meral vozidlá, ktoré prekročili rýchlosť. Rýchlosť meral v\nprotismere a hlásil namerané vozidlá. Rýchlosť meral na technickom zariadení Radar C ST 7. Vo vnútri\nvozidla je kamera s ovládacími prvkami. Pri ovládaní zariadenia nastavoval rýchlosť, od ktorej sa má\nfotiť. Zariadenie nameria každé vozidlo, ale snímok spraví len na to vozidlo, ktoré prekročí maximálnu\npovolenú rýchlosť. Každé odfotené vozidlo sa zaznamenáva pod číslom. Na displeji obrazovky sa\nznázorňuje fotka s popisom obsahujúcim dátum, čas, miesto, nastavená rýchlosť, rýchlosť nameraného\nvozidla, evidenčné číslo nameraného vozidla a číslo fotky. Snímky sa vyhotovujú v číselnom poradí. Z\nvýpovede svedka vyplýva, že nemožno manuálne vstupovať do časti systému obsahujúcej odfotené a\nnamerané údaje. Nemožno zasahovať do číselného zoznamu, nemožno odtiaľ fotografie odstraňovať,\nani pridávať. Keby niekto vymazal fotky z radaru, tak pri následnom použití tohto radaru, by tieto čísla\nnešli za sebou. Bolo by vidno, že fotka je vymazaná, že chýba číslo. Skúšobné snímky z radaru sa mohli\nrobiť na začiatku merania v prípade potreby nastavenia svetlosti, svedok dodal, že u nich sa to nerobilo.\nPo skončení služby zistené údaje písomne evidoval v Knihe radaru tak, že zobral disketu, s ktorou\npreniesol fotky z auta. Ešte v aute preniesol fotky z radaru do počítača, potom v kancelári ich stiahol\ndo programu s názvom Archív 3, potom sa fotka vytlačila a do Knihy radaru zapísal všetky fotky, ktoré\nboli odfotené, počet vyriešených priestupkov a počet oznámení. V prípade nameraných vozidiel, ktoré\nsa nestíhajú zastaviť na mieste, sa po skončení služby na základe vyhotovených snímok spíše správa\no výsledku objasňovania priestupku a zašle sa na príslušný dopravný inšpektorát. Svedok uviedol, že\npriestupky, ktoré v roku 2009 spáchali policajti mimo činnej služby bez preukázania sa povolením na\nvoľný prejazd, nebolo možné riešiť inak ako spísaním správy o objasňovaní priestupku a následným\nodovzdaním správy so spisom nadriadenému. V tom čase štandardná sankcia pre bežného občana za\nprekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 38 km/hod. mohla byť pokuta okolo 200 eur. Svedok\ndodal, že nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný niekedy pýtal peniaze za nevybavenie priestupku.\nZ úradného záznamu spísaného L.. G. D. dňa 19.09.2010 (č.l. 121) vyplýva, že dňa 19.09.2010\nmenovaný vykonával hliadkovú službu v služobnom úseku Žiar nad Hronom s G. J. a I. C. na služobných\nmotorových vozidlách zn. Škoda Superb ev.č. J.-XXXCU a Škoda Octávia e.č. O.-XXXAE. V čase o\n17.00 hod. bolo v úseku cesty I./50 pri obci Lovčica - Trubín pri smere Žiar nad Hronom namerané\nvozidlo zn. AUDI A4, ev.č.\nB.-XXXDA, ktoré prekročilo maximálnu povolenú rýchlosť o 38 km/\nhod a ktorého vodičom bol Q..\n\nSvedok W.. N. T. v inkriminovanom čase vykonával funkciu vedúceho Krajského družstva cestného\ndozoru Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici. Bol priamym nadriadeným obžalovaného. Z výpovede\ntohto svedka vyplýva, že údaje o čase a poradové čísla vyplývajúce z meracieho technického zariadenia\nsú údaje automatizované a nasledujú za sebou. Údaje sa ukladajú v počítači, ktorý je zabudovaný vo\nvozidle. Po ukončení merania sa zaznamenané dáta stiahnu\nna médium - CD nosič, ktorý sa\narchivuje. Svedok dodal, že vykonával námatkové previerky o dokumentácii priestupkov. Nekontroloval\nkaždý prípad, či uložená sankcia je v súlade s platným sadzobníkom pokút. Z výpovede svedka súd\nzistil, že v dobe kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku nenastal prípad, že by bol priestupok spočívajúci\nv prekročení rýchlosti o 38 km/h riešený dohovorom. Svedok dodal, že obž. D. pristupoval k práci\nzodpovedne.\nSvedok C.. C.. I. Š., riaditeľ KDI KR PZ Banská Bystrica uviedol, že programové vybavenie prostriedkov\nna meranie rýchlosti je zabezpečené v takom režime, aby nemohlo dôjsť k pochybnosti v prípade\nzadokumentovaného priestupku. Ochranné mechanizmy bránia tomu, aby niekto mohol svojvoľne\nmanipulovať s tým dôkazom. Ramer 7 CST-U - radar po nastavení automaticky zaznamenáva priestupky\na do tohto systému sa nemôže vstupovať. Po jeho zaznamenaní sa priestupok rieši na mieste s\npriestupcom. V čase merania rýchlosti policajt nemá možnosť\ndo prístroja zasahovať a\nvymazávať snímky. Policajt na mieste merania rýchlosti nemá možnosť vstúpiť a manipulovať s údajmi.\nVstup alebo vymazanie dátového súboru je zablokované v prístroji. Svedok nemal vedomosť ani o tom,\nžeby sa mohlo manipulovať po stiahnutí údajov z radaru\nna pamäťové médium. Údaje\nsa zohrávajú na počítačovú zostavu a zaznamenané súbory sa spracovávajú na príslušnom programe\nsoftvérovom. V tomto prípade by to mal byť program s názvom Archív. Každý záber by mal byť podložený\nvýstupom - postupom riešenia zisteného priestupku, či\nna mieste v blokovom konaní alebo\nformou následného objasňovania. Svedok vypovedal, že v inkriminovanom čase bolo možné vybaviť\npriestupok osoby, ktorá prekročila rýchlosť o 38km/h v zmysle zákona aj dohovorom, pretože sadzobník\npokút je len interná norma, ktorá má doporučený charakter. Svedok dodal, že uvedená sankcia by\nv podstate neodzrkadľovala závažnosť priestupku. Sankcia formou dohovoru by nebola adekvátna\nzávažnosti priestupku.\nSúd sa oboznámil s priestupkovým spisom Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný inšpektorát,\nkrajské družstvo cestného dozoru v Banskej Bystrici, č.p.: KRP DI-KDCD-4-190/2010 vo veci priestupcu\nC. Q., pričom zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky súd zistil, že bola spracovaná L.. G. D. s podozrivým C. Q., pričom bolo zistené, že menovaný\nspáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov tým, že dňa 19.09.2010 o 17.07 hod. na úseku cesty I/50 Lovčica -Trubín, smer\nŽiar nad Hronom na osobnom vozidle zn. AUDI A4 QUATRO prekročil maximálnu povolenú rýchlosť\n90 km/h o 38 km/h.. Podľa opisu skutku bol menovaný vodič zastavený a kontrolovaný hliadkou KDCD\nKDI KR PZ, pretože prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/hod. o 38 km/hod. Bol dôvodne\npodozrivý\ni z porušenia § 16/2 zákona č. 8/2009 Zb. zák. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. Svedkom pri spisovaní správy o výsledku objasňovania priestupku bol\nppor. G. J..\nK správe bol priložený dôkazový materiál, a to fotodokumentácia o prekročení\nrýchlosti a výstup z tlačiarne elektronického merača typu Alkotest 7410. Z protokolu, na ktorom je\nznázornené i vozidlo zn. AUDI ev.č. B.-XXXDA, pre súd vyplynulo výrobné číslo radaru: 0130/93, č.\nsnímky z radaru: 900 044, dátum merania 19.09.2010, čas merania 17.07.57 a nameraná rýchlosť\n128 pri limite stanoviska: 90. Z certifikátu o overení, ktorý vydal Slovenský meteorologický ústav súd\nzistil, že meradlom bol cestný radarový rýchlomer typu Ramer 7CCD-U, pričom toto meradlo zodpovedá\nschválenému typu a spĺňa meteorologické požiadavky na daný druh meradla ustanovené predpisom.\nZ listín Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach (č. l. 131, 132) súd zistil, že C. Q.\nna\nzáklade odstúpenej správy o výsledku objasňovania priestupku bol riaditeľom Odboru kriminálnej polície\nOR PZ v Leviciach uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR\nč. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za konanie spočívajúce v prekročení\nnajvyššej povolenej rýchlosti, čím došlo i k porušeniu § 16/2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, a za to mu bola vyslovená výčitka.\n\nZ listiny na č.l. 117-120 vyplýva, že Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica zaslalo vyšetrovateľovi\nfotokópie služobných pomôcok a všetkých písomných záznamov zo služby dňa 19.09.2010 hliadky, ktorá\nvykonávala služobnú činnosť v čase o 17.00 hod. na ceste I. triedy č. 50,\npri odbočke na obec Lutila\nna motorovom vozidle zn. Škoda Superb. Z inštruktáže pre výkon služby referentov Krajského družstva\ncestného dozoru KDI KR PZ zo dňa 19.09.2010 súd zistil, že hliadka bola v zložení: veliteľ L.. G. D. vodič, člen G.. I. C. - vodič, člen G.. G. J.. Čas a miesto výkonu služby: Žiar nad Hronom policajný okres\nod 14.00 do 22.00 hod. Služobné vozidlo: Superb J.-XXXCU, Octávia O.-XXXAE. Inštruktáž vypracoval\nL.. M. J. dňa 17.09.2010 s týmito pokynmi a usmerneniami: rýchlosť, dynamika cestnej premávky,\nalkohol a ostatné úlohy počas výkonu služby včítane kontroly zameranej na kontrolu technického stavu\nvozidiel, kontrola batožinového a iného priestoru vozidla z dôvodu kontroly prípadného prevozu zbraní,\nstreliva, výbušnín, jedov, psychotropných a omamných látok a iných nebezpečných látok, kontrola\nprepravovaných tabakových a liehových výrobkov, zisťovanie poznatkov k páchaniu závažnej trestnej\nčinnosti a majetkovej trestnej činnosti, pátranie po hľadaných a nezvestných osobách, pátranie po\nodcudzených veciach a motorových vozidlách, kontrola záujmových osôb polície, pohybujúcich sa na\nzánovných motorových vozidlách a ich osádky včítane zn. AUDI. Z hliadkovej knihy policajta L.. G. D.\nvyplýva, že dňa 19.09.2010 od 14.00 hod. do 14.20 hod. bola v kancelárii vykonaná inštruktáž a v kolónke\no výsledku činnosti je záznam o C. Q. - § 22/1 - vozidlo AUDI Quatro B.-XXXDA. Z knihy služobného\nmotorového vozidla Škoda Superb, ev.č. J.-XXXCU vyplýva, že počas dňa 19.09.2010 bol vodičom tohto\nvozidla G. D. za účelom výkonu služby - počet najazdených kilometrov 180.\nSúd vykonal dôkaz Pokynom riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ číslo 5 z 21.09.2009 o\npostupe útvarov policajného zboru pri používaní cestných rýchlomerov. Podľa článku IV. o prevádzke\nrýchlomera je vedený osobitný zošit, do ktorého veliteľ cestnej dopravnej hliadky\npo\nukončení kontroly zapisuje údaje o jeho prevádzke a ním zistených a zadokumentovaných priestupkov.\nZa každý kalendárny mesiac a rok sa vykoná v zošite prevádzky rýchlomera uzávierka, ktorú schvaľuje\nriaditeľ útvaru. Zadokumentované priestupky - snímky z radarového rýchlomera sa dočasne ukladajú na\npevný disk rýchlomera, ktorého obsluha po ukončení služby, resp. pri naplnení kapacity pevného disku\nrýchlomera zálohuje na médium alebo USB kľúč, ktoré sú súčasťou príslušenstva rýchlomera. Všetky\nuložené snímky sa po príchode obsluhy rýchlomera na pracovisko neodkladne prenesú z radarového\nrýchlomera zo 100MB zip média alebo USB kľúča cez príslušný obslužný program na napaľovací CDR disk (archivačný nosič), ktorý sa označí číslom rýchlomera, rokom a mesiacom začiatku a konca\nnapaľovania ako i prvým a posledným číslom snímku na ňom uloženým. Archivačné nosiče sa vedú\npre každý rýchlomer osobitne tak, aby bola u príslušného rýchlomera zachovaná postupnosť uložených\nsnímok. Z dôvodu bezpečnosti a nezmanipulovateľnosti údajov musia byť prenesené všetky snímky z\ndaného merania a každá snímka je okrem iných identifikačných znakov opatrená aj poradovým číslom.\nZ Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 2. februára 2009 o postupe pri využívaní sadzobníka\npokút v pôsobnosti Policajného zboru a z Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 3. júla 2009,\nktorým sa mení a dopĺňa NMV SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti\nPZ (č. l. 357) súd zistil, že prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti mimo obce od 31 do 40 km/h je\npostihnuteľné pokutou vo výške od 100 do 200 €.\nZ Nariadenia prezidenta Policajného zboru z 30. apríla 2009 (čiastka 12) o vykonávaní dohľadu nad\nbezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej\nčinnosti, článok 16 - postup a taktika výkonu dohľadu pri kontrole vozidla, (č.l. 306-337) súd zistil, že\npo zastavení vozidla policajt vizuálne kontroluje aj osoby nachádzajúce sa vo vozidle. Požadované\ndoklady preberá cez otvorené okno na dverách vodiča alebo spolujazdca, pričom vodiča nechá sedieť\nvo vozidle so zatvorenými dverami.\nZ posudku o služobnej činnosti pri skončení služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného\nzboru, ktorý podal riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici dňa 09.03.2011 súd zistil, že obžalovaný bol od\n01.01.2009 zaradený ku krajskému družstvu cestného dozoru krajského dopravného inšpektorátu KR PZ\nv Banskej Bystrici, kde pôsobil do skončenia služobného pomeru. K plneniu služobných úloh pristupoval\nzodpovedne. Pravidelne dosahoval výborné výsledky, za čo bol 39 krát odmenený. Zo služobného\npomeru príslušníka PZ bol uvoľnený na vlastnú žiadosť dňom 12.03.2011 v hodnosti nadpráporčík vo\n\nfunkcii referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol krajského dopravného inšpektorátu\nKR PZ v Banskej Bystrici.\nSúd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil\ntakto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho\nvnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i\nv ich súhrne. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd, viazaný\nnázorom odvolacieho súdu dospel k rozhodnutiu uvedenému vo výroku tohto rozsudku, pričom sa riadil\nnasledujúcimi úvahami:\nObžalovanému sa obžalobou kladie za vinu, že počas výkonu hliadkovej služby v rámci dohľadu\nnad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, počas kontroly dodržiavania ustanovenej rýchlosti\nvozidiel, zastavil z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti o 38 km/h v úseku mimo obce\nosobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. B.-XXXDA, ktoré v tom čase viedol C. Q. a po tom, čo zistil,\nže C. Q. v postavení príslušníka PZ spáchal priestupok, i keď si bol\nvedomý toho, že jeho povinnosťou je spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto zaslať\nna\nprejednanie disciplinárneho previnenia jeho nadriadenému, nezamýšľal takto postupovať, ale vypýtal od\nQ. 10 € s tým, dá sa to vybaviť aj tak, že nič oznamovať nebude, čo je v rozpore s ustanovením § 48\nods. 3 písm. a), i), n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení\nneskorších predpisov. Podľa obžaloby týmto konaním v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného\nzáujmu priamo pre seba žiadal úplatok a taký čin spáchal ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ v úmysle\nzadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim\nzákonu.\nSúd mal v tomto prípade výsluchom obžalovaného, svedkov a listinami nespochybniteľne\na\nobjektívne dokázanú existenciu služobného pomeru obžalovaného ako policajta a ako člena - veliteľa\npolicajnej hliadky Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ. Z listiny označenej inštruktáž\npre\nvýkon služby referentov Krajského družstva cestného dozoru KDI KR PZ zo dňa 19.09.2010 súd zistil\npersonálne zloženie hliadky, čas, miesto a výkon pracovnej činnosti. Obžalovaný ako veliteľ hliadky\nbol velený do služby dňa 19.09.2010 s úlohou vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou\ncestnej premávky na danom úseku. Obžalovaný v rámci výkonu dohľadu\nnad\nplynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky, po naplnení znakov priestupku vodičom Q., po zastavení\njeho vozidla a po oznámení dôvodu zastavenia, si vyžiadal od vodiča predloženie platných dokladov\nna vedenie a prevádzku vozidla a následne spísal správu o objasňovaní priestupku. Priestupok sv. Q.\nriadne zadokumentoval a odovzdal na ďalšie konanie svojmu nadriadenému.\nFakt, že obžalovaný žiadal od sv. Q. peniaze v sume 10 € potvrdzujú 2 priame dôkazy, a to výsluch\nsvedka Q. (…a potom mi povedal, že keď mu dá desinu, tak že môžem ísť) a výsluch svedkyne O. E.\n(...keď mu dá 10 euro, že môže ísť bez oznámenia). To, že došlo k vypýtaniu peňazí možno dôvodiť i z\nvyjadrenia svedka Q. k obžalovanému a svedkovi J. a z obsahu reakcie obžalovaného na toto vyjadrenie\nsvedka Q. : „ ...tu je pekne v piči, keď tu bystrickí, dopraváci alebo policajti berú od policajtov peniaze“.\nSúd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by ho viedla k pochybnostiam o vierohodnosti svedkov Q. S. E..\nVyjadrenia týchto svedkov sa v podstatných bodoch skutočnosti týkajúcej sa sumy 10 € zhodujú. Títo\nsvedkovia zhodne vypovedali, že sa Q. obžalovaný pýtal na jeho nadriadeného, a tak ako toto tvrdenie, i\ntvrdenie o otvorenom okne na vozidle Q., je zhodné i s tvrdeniami obžalovaného a prítomného svedka J..\nZ toho vyplýva, že svedkyňa E. mohla zreteľne počuť komunikáciu medzi Q. a obžalovaným. Z dôkazu\nvykonaného prehratím zvukového záznamu telefonických hovorov\nzo systému REDAT je\nzreteľne počuteľný detský plač i slová ...počkaj sekundu.... A tieto dôkazy spolu s dôkazom fotografiami,\nktoré predložil Q. a na ktorých je vyfotografovaný on a svedkyňa E. s ich dcérou v objekte ZOO Bojnice s\ndátumom na fotografiách 19.09.2010, vytvorili pre súd v svojom súhrne logickú, vzájomne sa doplňujúcu\na na seba nadväzujúcu sústavu dôkazov jednoznačne a spoľahlivo preukazujúcich fakt, že sa svedkyňa\nE. v inkriminovanom čase nachádzala v blízkosti Q. a mohla vlastnými zmyslami vnímať tie skutočnosti,\nktoré následne pred súdom reprodukovala. Takto preukázané skutočnosti zároveň vnášajú pochybnosť\ndo vierohodnosti dôkazu výsluchom svedka J. ohľadom ním tvrdenej okolnosti, že sa v čase kontroly vo\n\nvozidle okrem Q. nikto nenachádzal. Súd má za to, že svedok J. bol pritom motivovaný snahou pomôcť\nobžalovanému ako svojmu kolegovi zbaviť sa toho, čo mu obžaloba kladie za vinu. Preto súd uveril\nvýpovediam C. Q. S. O. E.Š..\nĎalej súd riešil otázku týkajúcu sa okolnosti rozhodujúcej pre uznanie či neuznanie viny, a to či\nobžalovaný konaním spočívajúcim v pýtaní 10 € od svedka Q. priamo pre seba žiadal úplatok v úmysle\nzadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech a či ako verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému\nškodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom\nodporujúcim zákonu.\nÚplatok je platnou judikatúrou definovaný ako neoprávnená výhoda spočívajúca v priamom majetkovom\nprospechu alebo iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť\npodplácanej osobe, alebo s jej súhlasom inej osobe a na ktoré táto ani iná osoba nemá nárok. Úplatok\nmôže spočívať buď v priamom majetkovom prospechu (peniaze, naturálie), alebo\nvo výhodách\niného druhu.\nSúd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že tieto jednoznačne nepreukazujú úmysel\nobžalovaného touto sumou dosiahnuť majetkovú výhodu. Súd pritom mal na zreteli neprimeranosť\nvýšky pýtanej sumy k postihu za protiprávne konanie (5-12 rokov) v prípade, ak by sa chcel o uvedenú\nsumu obohatiť. Obžalovaný mohol vybaviť predmetný priestupok len tromi spôsobmi, a to zákonnou\ncestou - správou o objasnení priestupku, t. j. oznámením veci nadriadenému, alebo dohovorom, alebo\nv blokovom konaní. Pri úvahách o vybavení veci dohovorom súd dospel k záveru, že tento spôsob\nvybavenia priestupku pri tak závažnom a výraznom prekročení rýchlosti bol krajne neprimeraný až\npodozrivý. Súd sa pri tejto úvahe oprel o tvrdenie svedka C.. C.. Š., ktorý uviedol, že v danom čase bolo\nmožné vybaviť priestupok spočívajúci v prekročení dovolenej rýchlosti o 38 km/h aj dohovorom, ale táto\nsankcia by nebola adekvátna závažnosti priestupku.\nPri úvahe o vybavení veci uložením pokuty\nv blokovom konaní súd mal na zreteli, že pokuta v blokovom konaní predstavuje konkrétnu sumu peňazí.\nV tomto prípade, ak by „desinka“ mala byť majetkový prospech - úplatok za riešenie kolegu v blokovom\nkonaní, potom by v takom prípade nespochybniteľne absentovala suma peňazí na zaplatenie pokuty\nv blokovom konaní. Obžalovanému síce hrozil disciplinárny postih za neprimerané uloženie sankcie v\nprípade blokovej pokuty 10 euro, ale vzhľadom len na odporúčajúci charakter sadzobníka pokút bez\nprávnej záväznosti, takýto postup nie je vylúčený. Súd pritom neopomenul vziať do úvahy priaznivé\nhodnotenie zo strany nadriadených, z čoho možno dedukovať, že vzťahy medzi ním a nadriadenými\nneboli narušené. Tým bolo do miery podstatnej eliminované riziko disciplinárneho postihu za uloženie\nneprimerane nízkej sankcie. Obžalovaný sa mohol spoliehať i na to, že v prípade vybavenia priestupku v\nblokovom konaní nie sú dané kontrolné mechanizmy zamerané na skúmanie, či osoba, ktorá spáchala\ntakýto priestupok v tom čase bola spôsobilá byť nositeľom zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa\nzákona o priestupkoch.\nSúd nezaznamenal žiadnu skutočnosť nasvedčujúcu\npre možnosť manipulácie s meracím\nsystémom. Svedkovia včítane nadriadených obžalovaného zhodne potvrdili, že fotografické snímky\nboli dokumentované v číselnom poradí a ich svojvoľné vymazanie by bolo zjavne preukázateľné. Z\nvýpovede svedka C.. C.. Š. pre súd jednoznačne vyplynulo, že programové vybavenie prostriedkov\nna meranie rýchlosti je zabezpečené v takom režime, aby nemohlo dôjsť k pochybnosti v prípade\nzadokumentovaného priestupku a ochranné mechanizmy bránia tomu, aby niekto mohol svojvoľne\nmanipulovať s týmto dôkazom. Poukazujúc i na zhodné vyjadrenia svedkov W.. T. S. G.. C. ohľadom\ntejto skutočnosti súd mal za jednoznačne zistený a preukázaný fakt, že\nk vymazaniu\nsnímky dokumentujúcej priestupok Q. nedošlo a podľa žiadnou okolnosťou nespochybnených dôkazov\nvyplývajúcich zo svedeckých výpovedi svedkov C.. Š., W.. T. S. G.. C. ani nemohlo dôjsť k vymazaniu\núdajov zaznamenaných meracím prístrojom. Preto nebral do úvahy, čo by mohlo nastať, keby došlo k\nvymazaniu údajov. Takáto alternatíva nemá oporu v dostupných dôkazoch a prvostupňovému súdu sa\npreto javí ako krajne nepravdepodobná až hypotetická.\nSúd pri týchto úvahách s istotou mal za dokázané, že obžalovaný zaznamenaný priestupok musel\nvybaviť istým spôsobom. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel\n\nsvoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o\npravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá\nskutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Súd sa na základe toho priklonil k\nvariantu vybavenia predmetného priestupku v blokovom konaní.\nSúd dospel k záveru, že skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby sa čiastočne uskutočnil tým, že došlo zo\nstrany obžalovaného k žiadaniu peňazí v sume 10 € od priestupcu sv. Q., pričom obžalovaný bol v čase\nskutku v postavení verejného činiteľa tak ako to má na mysli ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák., pretože\nbol členom hliadky Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ, bol príslušníkom ozbrojeného zboru,\npodieľal sa na plnení úloh spoločnosti a štátu tým, že vykonával kontrolu nad dodržiavaním pravidiel v\ncestnej premávke a používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto\núloh zverená zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákonom č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch a\nzákonom č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a teda rozhodoval o právach a povinnostiach Q. ako osoby\nzodpovednej za priestupok. Súd v rozsahu posudzovaného skutku videl „vec všeobecného záujmu“, t.j.\nčinnosti, ktorá súvisí s plnením úloh,\nna ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá\nspoločnosť alebo určitá sociálna skupina. Činnosť policajnej hliadky, ktorá v danom prípade vykonávala\nkontrolu nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky, patrí do obstarávania veci všeobecného záujmu.\nPodstatu skutku tvorí konanie ako prejav vôle páchateľa navonok, ktorý je pre následok kauzálny, pokiaľ\nje zahrnutý zavinením. Súd skúmal s akou pohnútkou obžalovaný konal, keď žiadal od svedka Q.\npeniaze. Po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostali pochybnosti o skutkovej\nokolnosti súvisiacej s úvahou o tom, na čo bolo určených 10 €, ktoré si vypýtal obžalovaný od Q.,\nt.j. na aký účel eurá žiadal. Úvahami skôr uvedenými súd predostrel, že nemá dôkazy jednoznačne a\nbezpečne preukazujúce úmysel obžalovaného zadovážiť sebe neoprávnený prospech konaním, ktorým\nby žiadal úplatok 10 € za to, že nebude dokumentovať\na riešiť zistený priestupok. Súd teda\nnemal za preukázaný vzťah - súvislosť medzi úplatkom a činnosťou, ktorá patrí do obstarávania veci\nvšeobecného záujmu. Súd na podklade dostupných dôkazov nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek\npochybností preukázané, že žiadaná suma 10 € predstavovala neoprávnenú majetkovú výhodu resp.\niné plnenie majetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok tak ako to predpokladá § 131 ods. 3 Tr. zák.\npri definícii pojmu úplatok.\nSúd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že bola\nspoľahlivo preukázaná podstata skutku, keď skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby sa čiastočne\nuskutočnil, ale dokázaný skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nenaplňuje všetky objektívne i\nsubjektívne znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu. Skutočnosť, že neboli naplnené ďalšie\nznaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (následok a úmyselné zavinenie) je dôvodom na\noslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. so záverom, že skutok pre ktorý\nje obžalovaný stíhaný sa stal, ale nie je trestným činom.\nPritom súd zistil, že neprichádza do úvahy postúpenie veci inému orgánu na prejednanie priestupku,\nči disciplinárneho alebo správneho deliktu, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať, pretože\nobžalovanému sa skončil služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať\nna Špecializovanom\ntrestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho\nvyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti\ntakejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti\ntomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a\nto v prospech ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo\ntýka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto,\nže taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak\ntoto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného môžu\n\nrozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom\nrade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora, sa končí\nlehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému.\nPo vyhlásení rozsudku\nsa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.\nObžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami\nuvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}