Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/3/2011 z 18. 3. 2013
Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 18. marca 2013, sp. zn. 1T/3/2011, ECLI:SK:SSPK:2013:9511100008.1
Špecializovaný trestný súd | 1T/3/2011 | ECLI:SK:SSPK:2013:9511100008.1 | 2013-03-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Citované ustanovenia: TP, § 329 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc11f5db-6d3d-4e31-b147-90c19b6795fc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2013:9511100008.1

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/3/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9511100008
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: vladimir peteja
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2013:9511100008.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, samosudca JUDr. Vladimír Peteja v trestnej veci L. B. a
spol. obžalovaných pre zločin prijímania úplatku podľa § XXX ods. 1 Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19. marca 2013 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

L. B.

nar. XX.X.XXXX v Š., trvalé bydlisko I. Č.. XX, okr. Š., t.č. v mieste trvalého bydliska,

O. H.

nar. X.X.XXXX v Z., trvalé bydlisko N., ul. Z. N. Č.. XX/XX, t.č. v mieste trvalého bydliska,

J. O.

nar. XX.XX.XXXX v Y., Č. L., trvalé bydlisko L., ul. Ž. Č.. XX/X, okr. Y., t.č. v mieste trvalého bydliska,

E. M.

nar. XX.X.XXXX v Ž., okr. Y., trvalé bydlisko K., U.. X. Č.. XXX/X, okr. Y., t.č. v mieste trvalého bydliska,

V. I.

nar. X.X.XXXX v W.  K., okr. Z. I. Z., trvalé bydlisko N. O. Č.. XXX, okr. B., t.č. v mieste trvalého bydliska,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú



spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. VII/1 Gv 70/08-46 zo dňa 4. februára 2011 pre skutky obžalobou kvalifikované ako zločin
prijímania úplatku vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 k § 329 ods. 1 Trestného zákona, ktoré mali
spáchať tak,

ž e

obvinení v bode 1 a 2 L. B. a O. H.

dňa 23.3.2008 v čase približne o 17.50 hod. na hlavnej ceste za obcou Kovárce, okr. Topoľčany smerom
na Nitru, kadiaľ spoločne cestovali z obce Bošany V. M., W. Y., L. B. na osobnom motorovom vozidle zn.
Daewoo Nubira, zelená metalíza, S.: SA XXX BK, ktoré viedol L. B. po uskutočnenom futbalovom zápase
17. kola futbalovej súťaže IV. Ligy Západ medzi futbalovými klubmi Bošany - Ludanice s výsledkom 1:3,
na ktorý boli Západoslovenským futbalovým zväzom delegované osoby: hlavný rozhodca V. M., asistent
rozhodcu 1 L. B., asistent rozhodcu 2 W. Y., delegát O. H., po predchádzajúcom telefonickom dohovore
sa stretli s predsedom futbalového klubu Metacolor Ludanice M. M., z vozidla vystúpil V. M., ktorý prevzal
od M. M. vopred prisľúbený úplatok 25.000,- Sk (829,84,- Eur) za výhru v uvedenom zápase, peniaze si
následne vo vozidle rozdelili a prevzali V. M., L. B. a W. Y., pre každého po čiastke 6.250,- Sk (207,46,-
Eur) a následne v obci Dolné Lefantovce, okr. Nitra v motoreste Elefant, sa stretli s delegátom uvedeného
zápasu O. H., ktorý po zápase odchádzal samostatne na inom motorovom vozidle  a prevzal od W. Y.
svoj podiel na úplatku vo výške 6.250,- Sk (207,46,- Eur),

obvinení v bodoch 3, 4 a 5 J. O., E. M. a V. I.

dňa 1.5.2008 v čase približne o 19.35 hod. v Bánovciach nad Bebravou pred motorestom Eso, kde
spoločne prišli z obce Borčice V. M., J. O. a E. M. na doposiaľ presne neustálenom motorovom vozidle
zn. Citroen, ktoré viedol J. O. po uskutočnenom futbalovom zápase 23. kola futbalovej súťaže IV. ligy
Západ medzi futbalovými klubmi Borčice - Ludanice s výsledkom 0:0, na ktorý boli  Západoslovenským
futbalovým zväzom delegované osoby: hlavný rozhodca J. O., asistent rozhodcu 1 E. M., asistent
rozhodcu 2 V. M., delegát V. I., po predchádzajúcom telefonickom dohovore sa stretli s tajomníkom
futbalového klubu Metacolor Ludanice F. F., ktorý prišiel k vozidlu J. O. a na sedadlo vedľa V. M. položil
vopred prisľúbený úplatok v sume 30.000,-Sk (995,85,- Eur) za remízu v uvedenom zápase, peniaze si
následne vo vozidle rozdelili a prevzali E. M., J.S. O. a V. M. pre každého po čiastke           7.500,- Sk
(248,95,- Eur), J. O. zobral peniaze pre V. I., ktorý po zápase odchádzal samostatne na inom motorovom
vozidle s tým, že si V. I. podiel na úplatku vo výške 7.500,- Sk (248,95,- Eur) následne osobne prevzal,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora ÚŠP GP SR súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaných, svedkov, prečítaním listinných dôkazov, prehratím obrazovo-zvukových
záznamov a zvukových záznamov.

Obžalovaní L. B., O. H., J. O., E. M. a V. I. na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a k veci
nevypovedali. Na návrh prokurátora boli prečítané ich výpovede z prípravného konania.



Vo výpovediach z prípravného konania všetci obžalovaní popreli trestnú činnosť, ktorá im bola kladená
za vinu.

Svedok V. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní  dňa 17.8.2011 uviedol k zápasu, ktorý sa
konal dňa 23.3.2008 medzi klubmi Bošany - Ludanice, tieto skutočnosti: pred konaním zápasu Bošany
- Ludanice mu v mieste bydliska neznáma osoba dala na malom papieriku napísané telefónne číslo na
prezidenta futbalového klubu Ludaníc M. M.. Cestou na zápas sa stretol s L. B., W. Y. a ako išiel do
auta, tak im povedal, čo sa mu prihodilo s tým, že na lístku bola ponuka 25.000,- Sk. Menovaní dvaja
mu povedali, že je to v poriadku, ale že somárov zo seba robiť nebudú, že budú pískať férovo. Ponuku
M. M. zopakoval svedok v kabíne aj O. H., ktorý bol delegát na uvedenom zápase. Zápas sa odohral fair
play, nikomu nič nepomohli, nijako neovplyvnili výsledok. Po zápase volal M., ktorý ich čakal za dedinou
Kovárce. Pri stretnutí so M. svedok vyšiel z auta, v ktorom išiel spolu s L.Z. B. a W. Y., prešiel do auta
M. M., od ktorého prevzal peniaze a po návrate do auta L. B. odovzdal peniaze W. Y.. Svedok ďalej
uviedol, že v Dolných Lefantovciach sa stretli s delegátom zápasu O. H., tam si peniaze rozdelili rovným
dielom a rozišli sa.

K druhému zápasu Borčice - Ludanice svedok uviedol, že tam bol oslovený tajomníkom futbalového
klubu Ludanice F. F.. Na zápas vtedy cestoval svedok s J. O., ktorý ho zobral v obci Rišňovce, pričom v
aute spolu s nimi bol aj E. M.. V aute svedok J. O. a E. M. povedal, že F. F. im ponúka 30.000,- Sk za
remízu v uvedenom zápase. Túto skutočnosť povedal ešte v kabíne aj delegátovi stretnutia V. I.. Podľa
svedka všetci sa zhodli na tom, že ich to nezaujíma, že si svoje odpískajú, aby nebola zloba, nebudú
nadržiavať nikomu. Výsledok zápasu bol 0:0. Po zápase sa zastavili pred motorestom Eso v Bánovciach
nad Bebravou.  Tu k ich vozidlu pristúpil F. F. a na sedadlo vedľa svedka M. položil 30.000,- Sk. Keď
F. odišiel od auta, M. podal peniaze E. M., aby ich rozdelil. J.S. O. povedal, že vezme peniaze aj pre
Jaroslava I., pretože sa stretnú na spoločnej služobnej ceste. Potom svedka zaviezli do Rišňoviec.

Svedok upresnil, komu odovzdal peniaze, takto: po zápase Bošany - Ludanice dňa 23.3.2008 v aute
W. Y. odovzdal peniaze od M. M. a následne pri stretnutí s O. H. si tie peniaze rozdeľovali. Po zápase
Borčice - Ludanice dňa 1.5.2008 peniaze odovzdával pri motoreste Eso v Bánovciach nad Bebravou
E. M., pričom predtým mu dal peniaze F. F. pod stehno pravej nohy. E. M. ich rozdal a čiastku pre V.
I. zobral J. O..

Svedok F. F. využil na hlavnom pojednávaní svoje právo a k veci nevypovedal.

V. B. ako svedok k veci na hlavnom pojednávaní uviedol, že pôsobil sedem rokov ako člen komisie
rozhodcov Západoslovenského futbalového zväzu, potom dva a pol roka pôsobil ako predseda komisie
rozhodcov Západoslovenského futbalového zväzu. Z tejto pozície poznal obžalovaných aj svedka V. M..
K tomuto svedok uviedol, že V. M. v súťažnom ročníku 2007 - 2008  skončil ako rozhodca pre štvrtú ligu,
potom bol preradený do piatej ligy, ale tam už nebol obsadený ani v jednom stretnutí, pretože mu nebola
udelená možnosť rozhodovať. Do nižšej súťaže bol preradený pre sťažnosti funkcionárov klubov.

Svedok R. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku, ktorý je predmetom konania, sa nevie
vyjadriť, ale V. M. pozná dlhé roky. Svedok uviedol, že  podľa neho je tento „chybný“. K tomu ako
vysvetlenie uviedol, že nie je v poriadku, lebo bol predtým problémovým hráčom a problémovým bol aj
ako rozhodca. Ako vysvetlenie uviedol to, že kolegovia sa na V. M. sťažovali, že sa správa arogantne,
chodí neskoro, stále sa rozpráva len o peniazoch.

Svedok Š. M. uviedol, že v roku 2008 bol predsedom Západoslovenského futbalového zväzu. Poznal
teda všetkých obžalovaných, aj svedka V. M.. Všetkých obžalovaných poznal ako schopných a čestných
ľudí. Udanie, že vzali nejaký úplatok ho zaskočilo a nikdy tomu neveril a rovnako aj na hlavnom
pojednávaní povedal, že tomu neverí. K svedkovi M. uviedol, že toho osobne nepoznal, ale v roku
2008 o ňom počul len všetko veľmi negatívne. Spomenul aj príhodu, keď pri nejakom nákupe ho M.
slovne napadol, že ho vyškrtol z nominačnej listiny, pričom svedok uviedol, že vyškrtnutie nebolo v jeho



kompetencii, to robila komisia na čele s predsedom. Svedok o V. M. tiež uviedol, že neoficiálne v rámci
futbalových stretnutí počul, že M. sa podujímal na úlohu ovplyvňovateľa priebehu zápasov.

Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to, čo je uvedené v obžalobe, že je predsedom
futbalového klubu Metacolor Ludanice, sa nezakladá na pravde, pretože on nikdy žiadnu funkciu
nezastával, akurát do futbalu dával peniaze. K obžalovaným uviedol, že ich nepozná. V. M. prvýkrát
stretol na oddelení vyšetrovania v Nitre. Priznal, že V. M. mu dňa 23.3.2008 po zápase Bošany - Ludanice
telefonoval. Poprel, že by M. dával nejaké peniaze. Svedok sa vyjadril aj k prehratým telefonickým
rozhovorom, pričom zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol predtým.

W. Y. ako svedok na hlavnom pojednávaní dňa 3.10.2012 uviedol, že bol spolu s L. B., V. M. a O.Í. H.
delegovaný Západoslovenským futbalovým zväzom na zápas Bošany - Ludanice, ktorý sa konal dňa
23.3.2008. Stretli sa dohovorenou formou, to znamenalo, že najvzdialenejší rozhodca bral auto, takže v
tomto prípade šoféroval B., ktorý prišiel pre neho a pre M. a išli na zápas. Delegát zápasu O. H. prišiel na
futbalové ihrisko sám. Delegát zápasu im povedal svoje predstavy o vedení zápasu, svoje požiadavky,
vykonal sa predzápasový pohovor medzi rozhodcami a zápas prebiehal normálne. To bolo všetko, čo
uviedol svedok k veci spontánne.

Svedok nepovedal, že by počas cesty V. M. uviedol k zápasu niečo, čo by sa týkalo ovplyvňovania
zápasu a takisto M. neurobil nič ani v kabíne, keď tam prišiel delegát O. H.. Peňažné náležitosti za zápas
sa pre rozhodcov vyplácajú automaticky na účet. Svedok nevedel uviesť, ktorou trasou išli po zápase.
Povedal, že išli tým istým smerom, ako aj prišli. Pokiaľ bola na trase obec Kovárce, tak išli aj cez túto
obec. Priznal, že cestou V. M. telefonoval a aj niekoho čakal, ale svedok nevedel uviesť, kde to bolo,
len poznamenal, že s tým, s ktorým telefonoval sa minuli a museli sa vrátiť do nejakej dediny, avšak
nevedel to uviesť presne. Nevedel povedať, s kým sa stretol V. M., len v čase, keď zastali, M. vystúpil
z auta, pričom na druhej strane cesty bolo nejaké tmavé auto. M. prišiel k tomuto autu a bavil sa s
niekým cez polootvorené okno. Svedok ďalej uviedol, že potom sa zastavili v nejakom zrube - motoreste
v Lefantovciach na večeru, pričom tam prišiel aj O. H.. Svedok jednoznačne poprel, že by mu M. hovoril,
že v súvislosti s týmto zápasom im bol ponúkaný nejaký úplatok. M. mu nepovedal, že prevzal od M. M.
peniaze ako úplatok v súvislosti s týmto zápasom zo dňa 23.3.2008. K prečítanej výpovedi V. M., ktorá
sa ho mala týkať, svedok na hlavnom pojednávaní jednoznačne povedal, že tvrdenie V. M. sa nezakladá
na pravde, pretože klame. Svedok na otázku prokurátora, či vie vysvetliť, čo by viedlo M. k tomu, aby
klamal, uviedol, že M. prišiel za  ním s tým, že má načierno urobený vodičský preukaz, že ho policajti
držia v šachu, odpočúvajú a chce, aby mu pomohol. Potom za ním prišli dvaja príslušníci polície, ktorí
mu povedali, že má dosvedčiť, že M. im dal peniaze za ten zápas, pričom mu povedali, že chcú dokázať
Y. korupciu vo futbale. K osobe V. M. naviac svedok uviedol, že predtým boli spolu kamaráti, avšak M.
mu klamal, dokonca je mu dlžný určitú sumu peňazí, ktoré on splácal za počítač, ktorý užíval M..

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy - výpisy z uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzky, dokumentácia Západoslovenského futbalového zväzu, dokumentácia športového klubu
TJ Iskra Borčice, dokumentácia Obecného futbalového klubu Bošany, organizačný poriadok
Západoslovenského futbalového zväzu, zoznamy rozhodcov, osobné doklady, prílohový trestný spis vo
veci obžalovaného W. Y. sp. zn.: BB-4T 17/2010 - z neho rozsudok na č.l. 578-584 a Uznesenie NS SR
sp. zn.: 4To 8/2011 na č.l. 597-600, boli prehraté zvukové záznamy odposluchov telefonických hovorov
a obrazový záznam.

Súd hodnotil všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Zistil, že v tejto veci bol V. M.  vypočutý ako obvinený dňa 23.10.2008 (ČVS: PPZ-48/BPK-Z-2008). Po
vylúčení jeho veci na samostatné konanie bol vypočutý ako svedok dňa 11.5.2009. Dňa 14.10.2009 bol
V. M. rozsudkom, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, uznaný za vinného zo spolupáchateľstva
pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 20, § 329 ods. 1 Trestného zákona, okrem iného aj
za skutky zo dňa 23.3.2008 a 1.5.2008 (v spise na č.l. 839-843).



Súd vyčerpávajúcim spôsobom vykonal všetky dostupné dôkazy, pričom na základe výsledkov
dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní nemohol urobiť jednoznačný záver, že
sa vôbec stali skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe. Naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplývajú dôvodné pochybnosti, či svedok M. vzniknuté situácie sám nezrežíroval v dvoch v podstate
rozdielnych pozápasových situáciách.

Pokiaľ sa svedok M. na hlavnom pojednávaní vyjadroval k oboznamovaným telefonickým rozhovorom,
tak uviedol, že rozhovor medzi ním a F. sa odohral bezprostredne po zápase dňa 1.5.2008.

Z prepisu odposluchov telefonických rozhovorov s uvedením času vyplynulo, že dňa 2.5.2008 o 19.37
hod. volal M. F., na to o 19.39 hod. volal F. M..

Počas hlavného pojednávania nebolo preukázané, že by obžalovaný I. telefonoval M.. M., naopak M.
na hlavnom pojednávaní v postavení svedka uviedol, že vylučuje, že by mu v tejto súvislosti obžalovaný
I. telefonoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 4 To 8/2011, ktorým zamietol odvolanie
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR vo veci proti obžalovanému W. Y. (sp. zn.: BB-4T
17/2010), uviedol: „Svedok má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Ak o okolnosti dôležitej
pre trestné konanie úmyselne nevypovie pravdu alebo takúto okolnosť zamlčí, je trestne zodpovedný za
trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák.

Na rozdiel od svedka môže obvinený v trestnom konaní vo svojej výpovedi klamať, zavádzať, fabulovať a
úmyselne zamlčovať okolnosti dôležité pre trestné konanie, a to i v prípade, ak s prokurátorom uzatvára
dohodu o vine a treste.

Bývalého spoluobvineného možno v pomere k ostatným spoluobvineným vypočuť ako svedka len vtedy,
ak sa konanie voči nemu zastavilo, vylúčilo zo spoločného konania alebo sa už skončilo rozsudkom. Ak
bývalý spoluobvinený v procesnom postavení svedka vypovedá rovnako ako v procesnom postavení
obvineného, t.j. napriek poučeniu a zloženiu prísahy nevypovie pravdu, resp. niečo zamlčí, nemožno ho
trestne stíhať pre trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák.

Z uvedeného vyplýva, že svedeckú výpoveď bývalého spoluobvineného nemožno bez ďalšieho
skúmania pokladať za rovnako vierohodnú ako výpoveď svedka, ktorý v prejednávanej veci postavenie
spoluobvineného nikdy nemal a má preto povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.“

V citovanom uznesení je tiež uvedené, že o vznik situácie (keď jedna osoba je vinná z toho, že dáva
úplatok a druhá osoba, ktorá prijíma ten istý úplatok, je nevinná), sa pričinil sám prokurátor, ktorý v
kontradiktórnom konaní pred súdom obžalobu zastupoval vylúčením veci na samostatné konanie, čím
sa dostal prokurátor i súd do dôkaznej núdze.

M. ako jediný svedok uviedol skutočnosti, ktoré nebolo možné preveriť žiadnymi inými dostupnými
prostriedkami.

S poukazom na výpovede svedka M., s poukazom na neexistujúci rad ďalších nepriamych dôkazov, resp.
dôkazov, ktoré by ako také preukazovali vinu obžalovaných v zmysle podanej obžaloby, samosudca
dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané,  že sa stali skutky, ktoré sú predmetom
obžaloby a dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní, nepostačujú na to, aby bolo
možné z nich spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaných, súd aplikoval zásadu „in dubio pro reo“ -



v pochybnostiach v prospech obžalovaných, preto podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil
všetkých obžalovaných spod obžaloby s tým, že nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa
ho oprávnená osoba výslovne nevzdala.  Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho
priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie
proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave.