Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/14/2012 z 15. 8. 2012
Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 15. augusta 2012, sp. zn. 2T/14/2012, ECLI:SK:SSPK:2012:9512100062.1
Špecializovaný trestný súd | 2T/14/2012 | ECLI:SK:SSPK:2012:9512100062.1 | 2012-08-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: TZ, TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a340cb9e-0ba0-4775-90c0-66ec5b14b5ce
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2012:9512100062.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Špecializovaný trestný súd
2T/14/2012
9512100062
15. 08. 2012
ruzena sabova
ECLI:SK:SSPK:2012:9512100062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci proti obžalovanému D. D. pre trestný čin
podplácania podľa § 161a ods. 1, 2 zákona č. 140/1961 Z. z. a iné na hlavnom pojednávaní dňa 15.
augusta 2012 v Pezinku, takto
rozhodol:
obžalovaný D. D.
narodený XX. G. XXXX vo Zvolene, trvalé bydlisko Š. XX/XX, R. -E. G., tohto času na neznámom mieste
pobytu,
je vinný, že
dňa 30.04.2000 okolo 04.00 hodine na ulici Vrakuňskej v Bratislave, po tom, keď ho ako vodiča
motorového vozidla značky Tatra 613, evidenčného čísla R. XXXBO, zastavila a kontrolovala hliadka
Obvodného oddelenia Policajného zboru Podunajské Biskupice v zložení veliteľ hliadky por. R. R. a
člen hliadky stržm. C. O., ktorej nepredložil doklady, sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo
meračom Alcotest 7410 namerané 0,46 promile alkoholu v krvi, a za to, aby členovia policajnej hliadky
neprejednávali jeho priestupok a pustili ho, im dal 2 bankovky v sume po 1000,- slovenských korún,
celkovo v prepočte 66,39 €; následne hliadkujúci policajti sumu 2000,-Sk zaistili a po spísaní oznámenia
o dopravnom priestupku ho predviedli na Obvodné oddelenie Policajného zboru Podunajské Biskupice,

teda
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a spáchal čin
uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi,
čím spáchal
trestný čin podplácania podľa § 161a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného
do 30.11.2000.
Za to sa odsudzuje

Podľa § 161a ods. 2, s použitím § 34 písmeno j) Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do
30.11.2000 na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného
30.11.2000 sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

do

Podľa § 55 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 30.11.2000 sa mu
ukladá trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti v sume 66,39 EUR (slovom šesťdesiatšesť eur a
tridsaťdeväť eurocentov) uloženej na depozitnom účte EUR Špecializovaného trestného súdu v Štátnej
pokladnici.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 30.11.2000
vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

sa

Naproti tomu
obžalovaný D. D.
narodený XX. G. XXXX vo Zvolene, trvalé bydlisko Š. XX/XX, R. - E. G., tohto času na neznámom
mieste pobytu,
sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
zo 4. mája 2012, č. k. VII/1 Gv 55/12-9, pre skutok v bode 1) obžalobou právne posúdený ako trestný
čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 písmeno c) zákona č. 140/1961 Z.
z., ktorý mal spáchať tým, že dňa 30.04.2000 o 04.00 hod. v Bratislave na Vrakuňskej ulici riadil
osobné motorové vozidlo zn. Tatra 613, EVČ R. XXXBO napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu Bratislava I č. k. ORP-280 DI-2-99-V-1 zo dňa 14.6.1999, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.6.1999, bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu
na
dobu 12 mesiacov,
preto, že
skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 14. mája
2012, pod č. k. VII Gv 55/12, podala na Špecializovanom trestnom súde obžalobu na D. D. za trestný
čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 písmeno c) zákona č. 140/1961 Z. z. a
za trestný čin podplácania podľa § 161a odsek 1, odsek 2 zákona č. 140/1961 Z. z. na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. Súčasne navrhla vykonať konanie proti ušlému.

Samosudkyňa preskúmala obžalobu podľa jej obsahu a obsahu spisu. Vezmúc do úvahy úkony
policajného orgánu, vyšetrovateľa a súdu, ktoré smerovali k zisteniu pobytu a k trestnému stíhaniu
obvineného (príkaz na zatknutie, pátranie po obvinenom, a to aj cestou masovokomunikačných
prostriedkov, trestné stíhanie za iný trestný čin atď.) dospela k záveru, že nedošlo k premlčaniu
tohto trestného stíhania. Následne vo veci nariadila hlavné pojednávanie, určila jeho termín a rozsah
dokazovania. Prostredníctvom útvarov Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru SR, Zboru väzenskej
a justičnej stráže zisťovala miesto pobytu obžalovaného D., avšak až do dňa konania hlavného
pojednávania bez kladného výsledku. Teda podľa zistení súdu sa obžalovaný v mieste trvalého bydliska
dlhodobo nezdržuje a miesto jeho pobytu zostalo neznáme. Z tohto dôvodu nemohla byť zabezpečená
prítomnosť obžalovaného na úkonoch súdneho konania. Dňa 1. augusta 2012 samosudkyňa vydala
nový príkaz na zatknutie obžalovaného D. D. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por..
Na hlavnom pojednávaní dňa 01.08.2012 samosudkyňa podľa § 358 Tr. por. s poukazom
ust. § 360 Tr. por. nariadila proti obž. D. D. konanie proti ušlému.

na

Bez prítomnosti obžalovaného, za účasti jeho obhajcu, na hlavnom pojednávaní súd vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov G. V., R. R., C. O.Č. a dole označenými listinami.
Svedok G.. G. V. vypovedal, že dňa 30.04.2000 vykonával ako policajt stálu službu na OO PZ
Podunajské Biskupice. Počas služby policajti por. R. a stržm. O. predviedli osobu podozrivú z trestného
činu podplácania. Táto osoba uviedla, že sa volá C. D. a uviedla ďalšie svoje osobné údaje. Zistené
údaje telefonicky prostredníctvom operačného dôstojníka overil lustráciou v evidencii obyvateľov a po
zistení zhody v osobných údajoch napísal čestné vyhlásenie, že C. D. je osobou, za ktorú sa vydáva
a začal trestné stíhanie za trestný čin podplácania.
Z výpovede svedka R. R. vyplýva, že osobu D. D. stretol dvakrát,
a to ako vodiča vozidla
značky Tatra 613, ktoré ako veliteľ hliadky polície zastavil dňa 30.04.2000 v čase okolo 04.00 hod.
na ulici Vrakuňskej pri zastávke MHD, a potom na Okresnom súde Bratislava II., kde vystupoval ako
svedok. Po zastavení vozidla dychovou skúškou zistil, že vodič, ktorý nepredložil doklady, mal alkohol
v krvi. Po oznámení, že mu bude zadržaný vodičský preukaz sa vodič opýtal, či sa to nedá vyriešiť
finančne. Vodičovi oznámil, že jazdu pod vplyvom alkoholu nie je možné vybaviť na mieste blokovou
pokutou. Následne vodič nastúpil do služobného vozidla polície, kde svedok zamýšľal spísať oznámenie
o priestupku, a tam vodič vložil do rúk svedka 2 tisíckorunové bankovky. Z dôvodu podozrenia zo
spáchania trestného činu, vodiča predviedli na OO PZ Podunajské Biskupice. Svedok dodal, že vodič im
dával peniaze v súvislosti s tým, že sa u neho zistilo požitie alkoholických nápojov. Na Okresnom súde
Bratislava II. vyšlo najavo, že ten vodič je tam v postavení svedka a teda, že v čase kontroly uviedol
osobné údaje svojho brata. Svedok dodal, že priestupok spočívajúci v jazde pod vplyvom alkoholu
nebolo možné vybaviť v blokovom konaní. Úlohou hliadky, v zložení ktorej on vystupoval ako veliteľ a
stržm. O.Š. ako člen hliadky, bolo podľa inštruktáže odhaľovanie páchateľov trestnej činnosti a ďalšie.
Podľa vyjadrenia svedka, inštruktáž vypracovával buď riaditeľ alebo zástupca OO PZ Podunajské
Biskupice. Inštruktáž vykonávala stála služba nástupom hliadky do služby. V predmetnej veci ako veliteľ
hliadky vypracoval správu o výsledku objasňovania priestupku vodiča, u ktorého bol zistený alkohol.
Kontrolovanej osobe predložil správu na vyjadrenie. Priestupok mal byť zaznačený v hliadkovej knihe.
Svedok C.. C. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako svedok R., s ktorým v inkriminovanom
čase vykonával hliadkovú službu. Potvrdil, že u vodiča dychovou skúškou zistili požitie alkoholu a pri
spisovaní záznamu v služobnom aute vodič policajtovi R. ponúkol úplatok v súvislosti s tým, aby ho
pustili. Vodič nemal pri sebe doklad totožnosti. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok
potvrdil, že vodič dal policajtovi R. 2 tisíckorunové bankovky a po jeho predvedení na obvodné oddelenie
tieto peniaze odovzdali službukonajúcemu policajtovi. Svedok dodal, že pri každom služobnom zákroku
a i v tomto prípade veliteľ hliadky vyzval kontrolovanú osobu k predloženiu dokladov. Z hľadiska
taktiky služobného zákroku jeho úlohou bolo zaisťovať vedúceho člena hliadky pred možným útokom
zo strany kontrolovanej osoby. Každú udalosť, ktorá sa vyskytla v priebehu služby, bol povinný zapísať
do hliadkovej knihy.

Súd obstaral trestný spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T 87/2000 vo veci obv. C. D., nar.
XX.XX.XXXX pre trestný čin podplácania podľa § 161a odsek 1, odsek 2 Tr. zák., pričom po vykonaní
dôkazu listinami z tohto spisu zistil, že obžaloba na C. D. bola podaná na základe skutkových okolností
zhodujúcich sa s tými, ktoré sú uvedené v obžalobe prokurátorky ÚŠP GP, na základe ktorej je vedené
predmetné súdne konanie. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 28.11.2000, č. k. 2T/87/00-47
bolo zistené, že obžalovaný C. D. bol oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že
spáchal tento skutok. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci vyplýva, že D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, brat obžalovaného C.Á. D., vypovedal v procesnom postavení svedka a vtedy
priznal, že skutok právne posúdený ako trestný čin podplácania spáchal on, pričom pri výsluchu pred
vyšetrovateľom uviedol osobné údaje svojho brata, v mene ktorého podpísal i zápisnicu o výsluchu. Zo
zápisnice o výsluchu obvineného z 30.04.2000 súd zistil, že vyšetrovateľ PZ viedol výsluch s osobou
označenou menom C. D.. Vypočúvaný obvinený vtedy uviedol, že na Vrakuňskej ceste bol kontrolovaný
hliadkou polície a policajti zistili dychovou skúškou, že pil. Potom, keď pristúpili k policajnému vozidlu
pýtal sa policajtov, či by sa to nedalo vybaviť nejakým iným spôsobom. Pritom vytiahol z vrecka 2
tisíckorunové bankovky a tieto podal niektorému z policajtov. Policajt položil peniaze na palubovú dosku
vozidla a následne ho predviedli na políciu. Záznam o predbežnom zaistení veci svedčí o tom, že dňa
30.04.2000 o 04.15 hod. por. R. zaistil dve tisíckorunové bankovky s číslami G85740711 a G54510396,
ktorých fotokópie sú evidované v trestnom spise. Zo zápisu o dychovej skúške z 30.04.2000 o 04.02
hod. vyplýva výsledok merania prístrojom Alcotest 7410: 0,46 promile na mieste merania Bratislava, ul.
Vrakuňská. Z Oznámenia o dopravnom priestupku, ktoré spísal policajt OO PZ Podunajské Biskupice
dňa 30.04.2000 súd zistil, že osoba menom C. D. sa v uvedený deň o 04.15 h na ul. Vrakuňskej v
Bratislave dopustila priestupku podľa § 30 zákona č. 372/1990 Z. z. tým, že jazdila pod vplyvom alkoholu
a svoj priestupok chcela vybaviť úplatkom vo výške 2000,-Sk. Tým porušila § 4 ods. 2 písm. b), § 4
ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z. z. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Zhodné skutočnosti vyplývajú i z
úradného záznamu policajta por. R., v ktorom sa uvádza, že dňa 29.04.2000 v čase od 19.30 h do 07.30
h dňa 30.04.2000 bola vykonávaná motohliadka v zložení por. R. a stržm. O. v služobnom obvode Pod.
Biskupíc s volacím znakom R. XXX. V čase o 04.15 h na Vrakuňskej ulici zastavili vozidlo zn. TATRA
613, čiernej farby, ev. č. R.-XXXBO, ktorého vodič nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť a
uviedol, že sa volá C. D..
Podľa záznamu o zložení sumy 66,39 EUR došlej od Generálnej prokuratúry SR uvedené finančné
prostriedky sa tohto času nachádzajú na depozitnou účte EUR Špecializovaného trestného súdu v
Štátnej pokladnici.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný D. bol dosiaľ 11x súdom trestaný za rôznorodú trestnú
činnosť, v prevažujúcej miere za delikty majetkovej povahy. Opakovane mu boli ukladané súhrnné tresty,
pričom časť z týchto odsúdení je zahladená. Na území Slovenskej republiky vykonal nepodmienečný
trest v roku 1996 za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. účinného do
31.02.2006, uložený rozsudkom OS Trnava zo 17.11.1994.
Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil takto vykonané dôkazy,
o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, že sa stal skutok
uvedený v bode 2 obžaloby, pre ktorý je obžalovaný D. D. stíhaný, pričom skutok uvedený v obžalobnom
návrhu upravil tak, aby zodpovedal zistenému skutkovému stavu veci. Identita upraveného skutku so
skutkom uvedeným v obžalobe pritom bola zachovaná.
Súd považoval vykonané dôkazy za vierohodné ohľadom podstatných skutočností rozhodných pre
uznanie viny i trestu.
Súd v procese hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že skutok v bode 2 obžaloby napĺňa znaky trestného
činu podplácania podľa § 161a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do
30.11.2000.

Súd mal za dokázanú existenciu služobného pomeru svedkov por. R. R. a stržm. C. O. ako členov
policajnej hliadky Obvodného oddelenia PZ Podunajské Biskupice. Výkon ich pracovnej činnosti v
dobe a na mieste uvedenom v skutku bol objektívne a nespochybniteľne dokázaný výpoveďou týchto
svedkov, záznamom o predbežnom zaistení bankoviek, oznámením o dopravnom priestupku a úradným
záznamom, ktorý spísal veliteľ hliadky s volacím znakom R. XXX por. R.. Členovia hliadky boli velení do
služby od 19.30 h dňa 29.04.2000 do 07.30 h dňa 30.04.2000 a ako uviedol svedok R. podľa inštruktáže
s úlohou odhaľovať páchateľov trestných činov.
Súd mienil vykonať dôkaz hliadkovou knihou označených policajtov, inštruktážou pre výkon služby
hliadky v zložení por. R. a stržm. C. O. na dobu 29.04.-30.04.2000 a knihou služobného vozidla,
na ktorom bola predmetná služobná činnosť vykonávaná, avšak z prípisu Obvodného oddelenia
Podunajské Biskupice - Bratislava II z 08.08.2012 vyplynulo, že dané dokumenty po uplynutí lehoty ich
uloženia boli zničené. Preto tento dôkaz nemohol vykonať.
Súd v procese dokazovania zistil, že obžalovaný D. D. v inkriminovanom čase viedol motorové vozidlo
po požití alkoholických nápojov, o čom svedčí o. i. i dôkaz zápisom o dychovej skúške z 30.04.2000 o
04.02 hod.. Podľa tejto listiny policajná hliadka v zložení por. R. a stržm. C. O. u neho namerala prístrojom
Alcotest 7410 0,46 promile alkoholu v krvi.
Podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie vozidlo v stave
vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholického nápoja alebo
užitím inej návykovej látky.
Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách vodič
nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky,
alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod vplyvom alkoholu.
Po zistení, že obžalovaný viedol motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov veliteľ hliadky por. R.
spísal oznámenie o dopravnom priestupku vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Zároveň zaznamenal, že vodič svojim konaním porušil ustanovenia zákona
č. 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ďalšia jazda mu bola zakázaná.
Dôkaz výpoveďou svedka R. potvrdzuje, že priestupok obžalovaného podľa zákona č. 372/1990 Z.
z. o priestupkoch bol zaznačený v hliadkovej knihe. Predmetné oznámenie o dopravnom priestupku
nepochybne malo viesť k začatiu správneho konania proti obžalovanému za jeho protiprávne konanie
spočívajúce v naplnení znakov priestupku podľa zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch.
Obžalovaný vzal na vedomie, že mu polícia zakázala ďalšiu jazdu s vozidlom a ako vyplýva z výpovede
svedkov R. a O. po uvedomení si tejto skutočnosti dal policajtovi 2000,-Sk s očakávaním, že za túto
úplatu policajti nebudú postupovať v súlade s právnymi predpismi a nepodajú podnet na jeho stíhanie za
spáchaný priestupok. Pritom by v tomto prípade neobstála obhajoba obžalovaného, že postihu za toto
protiprávne konanie sa domáhal na mieste zaplatením blokovej pokuty, pretože ako vyplýva z dôkazu
výpoveďou svedka R. priestupok spočívajúci v jazde pod vplyvom alkoholu nebolo možné vybaviť v
blokovom konaní. Výška sumy poskytnutých peňazí a zloženie bankoviek je dokázané záznamom
o predbežnom zaistení veci, fotokópiou zaistených bankoviek i dokladom o zložení týchto peňazí na
účte v Národnej banke Slovenska. Fakt, že obžalovaný nespochybňuje a nepopiera, že uvedenú sumu
odovzdal policajtom vyplýva i zo zápisnice o jeho výsluchu pred vyšetrovateľom, kde vystupoval pod
menom C. D..
Z vykonaných dôkazov ďalej vyplýva, že členovia policajnej hliadky peniaze dané obžalovaným neprijali,
obžalovaného zadržali a ako osobu pristihnutú pri spáchaní trestného činu podplácania predviedli na
OO PZ Podunajské Biskupice.

Z pohľadu týchto faktov overených dôkazmi, po ich logickom vyhodnotení, súd považoval
za
dokázané, že obžalovaný D. D. dňa 30.04.2000 okolo 04.00 h na ulici Vrakuňskej v Bratislave, po tom,
keď ho ako vodiča motorového vozidla značky Tatra 613, evidenčného čísla R. XXXBO, zastavila a
kontrolovala hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Podunajské Biskupice v zložení veliteľ
hliadky por. R. R. a člen hliadky stržm. C. O.Á., ktorej nepredložil doklady, sa podrobil dychovej skúške,
pri ktorej mu bolo meračom Alcotest 7410 namerané 0,46 promile alkoholu v krvi, a za to, aby členovia
policajnej hliadky neprejednávali jeho priestupok a pustili ho, im dal 2 bankovky v sume po 1000,slovenských korún, celkovo v prepočte 66,39 €; následne hliadkujúci policajti sumu 2000,-Sk zaistili a
po spísaní oznámenia o dopravnom priestupku ho predviedli na Obvodné oddelenie Policajného zboru
Podunajské Biskupice.
Trestného činu podplácania podľa § 161a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961Z. z. účinného
do 30.11.2000 sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo
alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne, alebo sľúbi úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu a
spácha čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.
Za úplatok treba považovať neoprávnenú výhodu spočívajúcu v priamom majetkovom prospechu, alebo
iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe.
Úplatok môže spočívať buď v priamom majetkovom prospechu, alebo vo výhodách iného druhu.
Obstarávanie vecí všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí
všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovanie orgánov štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť v oblasti
uspokojovania materiálnych, sociálnych, zdravotných, kultúrnych a iných potrieb občanov a právnických
osôb. Ide o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť
alebo určitá sociálna skupina.
Plnenie úloh spoločnosti a štátu zo strany Policajného zboru v danom prípade vymedzuje ustanovenie
§ 2 ods.1 písm. k) zákona č. 171/1993 Z. z . o Policajnom zbore, podľa ktorého Policajný zbor odhaľuje
priestupky a zisťuje ich páchateľov a ak tak ustanovuje osobitný zákon priestupky aj objasňuje a
prejednáva a zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Podľa § 65 ods.1 písm.
a) tohto zákona policajt je oprávnený zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas, ak to vyžaduje
bezpečnosť cestnej premávky. Podľa § 65 ods.1 písm. b) tohto zákona policajt je oprávnený požadovať
predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na prepravu osôb a nákladu a
dokladu preukazujúceho splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods.1 písm. c) tohto
zákona policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom
alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.
Verejný činiteľ je definovaný v § 89 ods. 9 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného
01.01.2006 (ďalej len „Tr. zák.“) za súčasného splnenia nasledovných podmienok:

do

a) podieľa sa na plnení konkrétnych úloh spoločnosti a štátu,
b) disponuje oprávneniami (právnymi prostriedkami) zákonom zverenými na plnenie úloh a
c) trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou.
Osoba v postavení verejného činiteľa realizuje právomoc za súčasného splnenia nasledovných
podmienok:
ba) musí ísť o rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb,
bb) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo
zákonom a
bc) také konanie musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania.

V kontexte už vysloveného, súd dospel k záveru, že členovia hliadky Obvodného oddelenia PZ
Podunajské Biskupice boli v čase skutku v postavení verejného činiteľa tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 89 ods. 9 Tr. zák., pretože boli príslušníkmi ozbrojeného zboru a podieľali sa na plnení úloh
spoločnosti a štátu tým, že odhaľovali páchateľov protiprávnej činnosti a zabezpečovali bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky. Pritom používali právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie
týchto úloh zverená zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákonom č. 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách. Tým rozhodovali o právach a povinnostiach obžalovaného
ako osoby zodpovednej za spáchanie priestupku.
Obžalovaný čin spáchal voči verejnému činiteľovi, pričom konal v priamom, vopred uváženom úmysle,
vyjadrenom v ustanovení § 4 písm. a) Tr. zák., pretože vedený pohnútkou dosiahnuť výhodu spočívajúcu
vo vyhnutí sa zodpovednosti za konanie odporujúce zákonu, chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, t. j. v konkrétnom prípade záujem spoločnosti na
riadnej činnosti policajtov pri plnení ich úloh v zmysle zákona
č. 171/1993 Z. z. a zákona
č. 315/1996 Z. z. Konal v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pričom uvedený motív ako
zložka subjektívnej stránky jeho konania, iniciovala jeho konanie. Konal s pohnútkou zasiahnuť do riadne
vykonávanej činnosti polície a tak dosiahnuť nezákonnú výhodu
na úkor riadneho plnenia
základných úloh zo strany jej príslušníkov.
Následkom konania obžalovaného bolo ohrozenie riadneho, nestranného, nezištného a zákonného
obstarávania veci všeobecného záujmu. Finančnú sumu, ktorú poskytol členom hliadky, pojal súd ako
úplatok, pretože by sa jednalo o neoprávnenú výhodu spočívajúcu v priamom majetkovom obohatení,
ktorá sa mala dostať podplácanej osobe.
Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného je určovaná porušením záujmu na riadnom a
nestrannom plnení úloh Policajného zboru, čo má významný dosah na vnútorný poriadok a bezpečnosť
štátu. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť súd vyhodnotil z hľadiska spôsobu vykonania činu a
jeho následkov, na základe okolností, za ktorých bol čin spáchaný. Súd prihliadol na osobu páchateľa,
mieru jeho zavinenia a jeho pohnútku. Obžalovaný úmyselne porušil zákonom chránený záujem
spoločnosti na zamedzovaní korupcie v čase, keď spoločnosť vedie intenzívny boj s týmto fenoménom
ohrozujúcim právny štát, ľudské práva a demokraciu, podkopáva slušnosť, sociálnu spravodlivosť,
narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a
morálne základy spoločnosti. Skutočnosť, že obžalovaný poskytol úplatok policajtovi, ktorý je verejným
činiteľom pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, a preto súd
v zmysle ust. § 88 Tr. zák. na ňu prihliadol ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby v prípade trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 2 Tr. zák. účinného do 30.11.2000.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil Trestným zákonom účinným v čase spáchania
skutku, a to ustanoveniami § 3 ods. 4, § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z.,
pretože podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 1.1.2006, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestná sadzba pri trestnom čine
podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.11.2000 je trest odňatia
slobody až na tri roky. Trestná sadzba pri prečine podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 1.1.2006 je trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov. Z
týchto dôvodov bola trestnosť činu posúdená a trest uložený podľa Trestného zákona
č.
140/1961 Z. z. účinného do 30. novembra 2000.
Súd mal na zreteli, že sankcia, ktorú ukladá má byť individualizovaná podľa osoby obžalovaného a
možnosti jeho nápravy. Osobu obžalovaného súd vnímal ako osobu majúcu sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prihliadol
na
odsúdenie obžalovaného za trestný čin krádeže na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
20 mesiacov, ktorý vykonal dňa 21.05.1996. Poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného súd
nezistil. Súd má za to, že účel trestu, vzhľadom na fakt, že predchádzajúci trest odňatia slobody

neviedol k jeho náprave, bude naplnený len trestom spojeným s jeho izoláciou. Po zhodnotení všetkých
skutočností, ktoré majú vplyv pri ukladaní druhu a výšky trestu dospel k záveru, že stupňu spoločenskej
nebezpečnosti, pomerom obžalovaného, jeho osobe a možnostiam nápravy je primeraný trest odňatia
slobody v dĺžke troch mesiacov. Súd uložil trest na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby prihliadajúc
i na to, že od spáchania skutku uplynula doba presahujúca 12 rokov. I keď obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd s prihliadnutím na dĺžku doby, ktorá odvtedy uplynula
a so zreteľom na okolnosti predpokladané § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil obžalovaného pre výkon
trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň uložil obžalovanému i trest prepadnutia veci, a to
finančnej hotovosti v sume 66,39 €, ktorá bola vlastníctvom obžalovaného a ktorú použil na spáchanie
predmetného trestného činu.
Súd má za to, že takto uložený trest je postačujúci na dosiahnutie jeho účelu, je úmerný spáchanej
trestnej činnosti a spĺňa predpoklady pre naplnenie funkcie individuálnej a generálnej prevencie.
Súd pri rozhodovaní nepristúpil na argumentáciu obhajcu pri hodnotení primeranosti dĺžky trestného
konania a neosvojil si návrh obhajcu na zastavenie trestného stíhania z dôvodu okolnosti ustanovenej
medzinárodnou zmluvou. Obhajca sa v podstate domáhal zastavenia trestného stíhania z dôvodu
porušenia ľudského práva obžalovaného na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom odvolávajúc sa na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, na Ústavu Slovenskej republiky a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Podľa článku 6 ods. 1, veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 48 ods. 2, veta prvá Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom.
Obsah pojmu spravodlivosť súdneho konania sa podľa výkladu medzinárodného práva spája s tým, že
pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje. Súd v tejto veci prijal obžalobu dňa 14. mája 2012 a dňa
15. augusta 2012, teda v lehote 3 mesiacov v prvom stupni rozhodol o vine a treste. Konkrétna lehota na
skončenie súdneho konania v druhovo určenej veci nie je právnou normou predpísaná a súd považuje
uvedenú dĺžku súdneho konania za primeranú. Obhajca však namietal dĺžku celého trestného konania,
ktorá v danom prípade prevyšuje dobu 12 rokov od doby spáchania skutku a 11 rokov od vznesenia
obvinenia (30.07.2001). Pre určenie primeranosti príslušného obdobia sa musí prihliadať na charakter
veci, t.j. na jej zložitosť a významnosť a na správanie sa subjektov zainteresovaných na trestnom konaní.
V danom prípade je správanie sa obžalovaného ako účastníka konania objektívnou skutočnosťou, ktorá
nemôže byť pripísaná štátu a ktorá musí byť vzatá do úvahy pri posudzovaní otázky, či konanie prekročilo
primeranú lehotu uvedenú v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru i v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Správanie orgánov štátu činných v tomto trestnom konaní nebolo spomalené zložitosťou veci, neplnením
si zákonných povinností, či zlým zorganizovaním systému a práce orgánov činných v trestnom konaní
a súdu. Prieťahy v konaní boli spôsobené správaním sa obžalovaného. Práve obžalovaný tým, že v
čase spáchania skutku zatajil svoju totožnosť a vydával sa za inú osobu zapríčinil, že bolo vznesené
obvinenie za tento skutok nie jemu ako páchateľovi skutku, ale jeho bratovi C. D., ktorý bol následne
neprávom postavený pred súd. Potom, keď na súde, i s pomocou priznania sa D. D. v rámci jeho
svedeckej výpovede, vyšli najavo pravdivé okolnosti o totožnosti páchateľa predmetného skutku, bolo D.
D. bez odkladu vznesené obvinenie. K ďalšiemu predlžovaniu konania dochádzalo z dôvodu neznámeho

miesta pobytu obvineného a nemožnosti zabezpečenia jeho prítomnosti
na úkonoch trestného
konania. Pritom vedel, že sa proti nemu vedie trestné stíhanie, i napriek tomu o mieste svojho pobytu
neupovedomil štátne orgány. Dosiaľ nemožno zistiť, kde sa nachádza, i keď bolo po ňom vyhlásené
pátranie. Nesporne sa počas doby plynúcej od vznesenia obvinenia pobytom na neznámom mieste
zámerne vyhýbal a vyhýba trestnému stíhaniu a hroziacemu trestu. Preto štát nenesie zodpovednosť za
prieťahy v tomto súdnom konaní a súd nezisťuje porušenie práv obžalovaného na súdne prejednanie
veci v primeranej lehote zavineným konaním orgánov štátu.
Preto nevyhovel návrhu obhajcu na
zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1, pre okolnosť uvedenú v § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por.
Súd vykonal dôkaz rozhodnutím o priestupku, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Bratislava I
dňa 14. júna 1999, pod ČTS-P: ORP-280/DI-2-99-V-I. Týmto rozhodnutím, bol D. D. uznaný vinným zo
spáchania priestupku podľa § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 3 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Z. z. o
priestupkoch. Za to mu okrem pokuty bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov, pričom do času zákazu činnosti sa započítava i čas,
po ktorý obvinený nesmel
už túto činnosť vykonávať, t. j. od zadržania vodičského preukazu dňa 13.04.1999.
Z uvedeného dôkazu nesporne vyplýva, že i keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.06.1999, trest zákazu činnosti uplynul dňom 13.04.2000. Teda dňa 30.04.2000, kedy sa mal podľa
obžaloby D. D. dopustiť trestného činu marenia výkonu rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 písm. c)
zákona č. 140/1961, bolo rozhodnutie o zákaze činnosti viesť ním motorové vozidlá všetkého druhu už
vykonané. Teda obžalovaný tým, že viedol motorové vozidlo zn. TATRA 613, čiernej farby, ev. č. R.XXXBO, vykonával činnosť, ktorú v tom čase nemal rozhodnutím štátneho orgánu v správnom konaní
zakázanú. Obžalovanému preto nemožno klásť za vinu, že by týmto konaním nerešpektoval úradné
rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti. Preto súd z dôvodu, že skutok v bode 1) obžaloby, právne
posúdený ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 písmeno c) zákona
č. 140/1961 Z. z., nie je trestným činom, obžalovaného podľa § 285 písmeno b) Tr. por. spod obžaloby
v tomto bode oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať na Špecializovanom trestnom
súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti tomuto rozsudku
sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech
ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného
môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora,
sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému. Po vyhlásení rozsudku sa
môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s
podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie
má odkladný účinok.