{"guid": "847e3fc8-2ba2-42ab-83df-1571cdbdf33b:b19e8d9b-c060-44ee-aaf5-1f71f4a6c815", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.4", "spisova_znacka": "3T/12/2012", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/12/2012 z 29. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 29. júna 2012, sp. zn. 3T/12/2012, ECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.4", "identifikacne_cislo": "9512100044", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Ján Hrubala", "datum_vydania": "2012-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b19e8d9b-c060-44ee-aaf5-1f71f4a6c815", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/12/2012\n9512100044\n29. 06. 2012\nJUDr. Ján Hrubala\nECLI:SK:SSPK:2012:9512100044.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJána Hrubalu a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 29. júna 2012 v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému G. D. a spol., pre\nobzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné,\nvedenej pod sp. zn. BB - 3 T 12/2012 takto\nrozhodol:\nobžalovaní\n1. G. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., E. XXXX/XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Banská\nBystrica,\n2. B. E., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T., Q. XXXX/XXB, t. č. v Ústave na výkon väzby Banská\nBystrica,\n3. A. F., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom F., L. XXXX/XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica,\n4. A. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., A. XXX/XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Banská\nBystrica,\nsú vinní, že\n1/ v priebehu mesiacov máj až do 20. júna 2010 sa obžalovaní G. D., B. E., A. F., A. G. a minimálne jedna\nďalšia nestotožnená osoba vystupujúca pod menom „I.\" spolčili za účelom usmrtenia C. G. z Topoľčian,\nkde za týmto účelom vytvorili organizovanú skupinu, vopred si naplánovali a rozdelili medzi sebou úlohy,\nspáchanie trestného činu koordinovali a skutok prebehol tak, že niekedy v mesiaci máj 2010 na presne\nnezistenom mieste na území Trnavského alebo Nitrianskeho kraja si G. D. objednal za finančnú odmenu\nv presne nezistenej výške a z doposiaľ presne nezisteného dôvodu súvisiaceho s osobnými vzťahmi u B.\nE. a A. F. vraždu C. G. nar. XX.X.XXXX z Topoľčian, pričom na základe takto objednanej vraždy C. G. jej\nvykonanie následne ďalej organizovali a riadili B. E. a A. F. za účasti G. D. a to tak, že zabezpečili ďalších\nľudí a to D. N. nar. XX.X.XXXX, A. G. a doposiaľ presne nestotožnenú osobu pod menom I., konajúcich na\nich pokyny, pričom D. N. prostredníctvom G. D. nar. XX.XX.XXXX a ďalších neznámych osôb zabezpečil\nosobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 2, svetlej farby, ktoré v konečnom dôsledku po úpravách\nmalo karosériu typu sedan, evidenčné číslo D. S. a VIN číslo motora F. a taktiež osobne riadil obhliadky\nvytipovaných miest vykonania vraždy v Topoľčanoch a únikové trasy, ktoré mu predtým ukázal G. D., na\nčom sa zúčastnili I. a A. G. a všeobecne inštruoval I. ako objednaného strelca a A. G. ako objednaného\nvodiča o miestach pohybu C. G., A. G. zabezpečil zbraň a to útočnú pušku Sa vz. 58 so sklopnou pažbou,\na následne dňa 20.07.2010 v ranných hodinách A. G. a I. boli motorovým vozidlom používaným ako\ntaxi riadeným A. L. nar. XX.XX.XXXX na pokyn a pod dohľadom B. E. odvezení po ceste z Trnavy cez\nHlohovec do Topoľčian, kde vystúpili v čase medzi 07.00 až 08.00 hod. v blízkosti nadjazdu v meste,\n\nprestúpili do vyššie popísaného motorového vozidla zn. Octavia, ktoré bolo prichystané a odparkované\npod týmto nadjazdom a potom v čase okolo 08.40 hod na tomto motorovom vozidle na Mojmírovej ulici\nv Topoľčanoch počas jazdy pri predbiehaní osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz S 500,\nev. č. F.-S. z jeho ľavej strany spolujazdec vodiča A. G., osoba vystupujúca pod menom I., vystrelil\nviacero rán z útočnej pušky Sa vz. 58 so sklopnou pažbou, ktoré smerovali na predbiehané vozidlo a\nnajmenej dvoma ranami zasiahli jeho vodiča C. G., čím mu spôsobili strelné poranenia v oblasti hlavy s\nmasívnym krvácaním do mozgu a devastačné poranenie druhého prsta ľavej ruky, na následky ktorých\ndňa 20.07.2010 v čase o 11.00 hod v NsP Topoľčany zomrel, bezprostredne po skutku sa A. G. s I.\nodviezli na použitom motorovom vozidle z Topoľčian do rekreačnej oblasti Duchonka, kde toto vozidlo\nodstavili a odtiaľ boli odvezení do Hlohovca s tým istým vozidlom taxislužby, ktoré ich v ranných hodinách\npriviezlo do Topoľčian, pričom B. E. bol už za trestný čin vraždy odsúdený rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 26.7.1997 sp. zn. 1T 86/1996, a tento rozsudok sa stal právoplatným na základe\nuznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.8.1997 sp. zn. 3To 43/1997,\n2/ obžalovaný A. G. od presne nezistenej doby až do 15:30 hod dňa 6.8.2010, kedy bola vykonaná\ndomová prehliadka na základe príkazu Okresného súdu Piešťany pod č. OS PN-V-10-1/2010-OUS-Ntt\nzo dňa 6.8.2010 v obci F. okr. T., v rodinnom dome č. XX, prechovával v zásuvke skrinky v obývačke na\n1. poschodí plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 2875 mg sušiny konope, z ktorých by bolo\nmožné pripraviť na základe posudku KEÚ PZ Bratislava č. PPZ-10830/KEU-BA-EXP-2010 minimálne 6\nobvykle jednorazových dávok drogy, v miestnosti č. 1 pestoval 78 ks rastlín rodu konope o priemernej\nvýške 65 - 75 cm a hmotnosti 12,48 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 2 pestoval 116 ks rastlín rodu\nkonope o priemernej výške 40-45 cm a hmotnosti 22,28 kg v mokrom stave a 41 ks rastlín rodu konope\no priemernej výške 70-75 cm a hmotnosti 9.91 kg v mokrom stave, v miestnosti č.3 pestoval 90 ks\nrastlín rodu konope o priemernej výške 65-75cm a hmotnosti 14,19 kg v mokrom stave, v miestnosti č.\n4 pestoval 123 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 40 cm a hmotnosti 14,51 kg v mokrom stave\na 35 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 85 cm a hmotnosti 8,07 kg v mokrom stave, pričom\nrastliny rodu Canabis (konopa) sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,\npsychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných\nlátok a ich pestovanie je na území Slovenskej republiky zakázané, zo zaisteného množstva rastliny\na sušiny by bolo možné vyrobiť 29 394 až 61 743 jednorazových dávok drogy a predajom takéhoto\nmnožstva drogy pri minimálnej cene 1,7 Eur za jednorazovú dávku by bolo možné získať minimálne 49\n969,80 Eur,\n3/ osoba obsluhujúca mobilný telefónny prístroj s telefónnym číslom registrovaným na Mgr. D. D.,\nobhajcu obvineného A. G. v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS:KRP-117/OVKTT-2010 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave dňa\n29.09.2010 v čase okolo 13.20 hod. počas výsluchu svedka Mgr. C. H. z účastníckej stanice s telefónnym\nčíslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno D. D., T., L.. U. XXXX/XX zaslala na účastnícku stanicu\ns telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanú na meno B. E., T., Q. XXXX/XXB SMS správu s\ntextom: „Zle vypovedal H., nebol vami kontaktovaný 5.9.2010 ohladom zmluvy.\", pričom vedela, že túto\núčastnícku stanicu v tom čase používa B. E. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi bude doručená,\nnásledne B. E. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX zaslal na účastnícku stanicu\ns telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Co mam povedat ja?\", pričom vedel, že\ntúto účastnícku stanicu v tom čase mal používať Mgr. D. D. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi\nbude doručená, následne osoba obsluhujúca telefónny prístroj z účastníckej stanice s telefónnym číslom\nXXXX XXX XXX krátko po skončení výsluchu svedka H. zaslala na účastnícku stanicu s telefónnym\nčíslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal G. doma ale vy ste najprv\nisli za H. lebo to poziadal G. ale H. nedvihal, tak ste boli za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali\nG. aten zostal vtom ze je od H..\", a následne bezprostredne po ukončení výsluchu svedka Mgr. C. H., B.\nE. toho istého dňa v čase o 13.45 hod. ako svedok v tomto trestnom konaní nepravdivo vypovedal podľa\nvyžiadaných a zaslaných inštrukcií v SMS správach od osoby obsluhujúcej vyššie uvedený telefónny\nprístroj za prítomnosti Mgr. D. D. ako obhajcu obvineného A. G. na tomto procesnom úkone, pričom B. E.\ntak konal za účelom vyviniť obvineného A. G. zo skutku, za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní,\nteda\nv bode 1\n\nobžalovaný G. D.\n- s vopred uváženou pohnútkou požiadal iného, aby spáchal trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144\nTrestného zákona, poskytol inému pomoc pri spáchaní tohto trestného činu a čin spáchal závažnejším\nspôsobom konania ako člen organizovanej skupiny,\nobžalovaný B. E.\n- s vopred uváženou pohnútkou riadil spáchanie trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného\nzákona, hoci už bol za trestný čin vraždy odsúdený, čin spáchal závažnejším spôsobom konania ako\nčlen organizovanej skupiny a z osobitného motívu na objednávku,\nobžalovaný A. F.\n- s vopred uváženou pohnútkou riadil spáchanie trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného\nzákona, čin spáchal závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny a z osobitného\nmotívu na objednávku,\nobžalovaný A. G.\n- iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania\nako člen organizovanej skupiny a z osobitného motívu na objednávku,\nv bode 2\nobžalovaný A. G.\n- neoprávnene vyrobil a prechovával omamnú látku a psychotropnú látku a čin spáchal v značnom\nrozsahu,\nv bode 3\nobžalovaný B. E.\n- ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam\npre rozhodnutie a čin spáchal z osobitného motívu, teda v úmysle zakryť iný trestný čin,\nčím spáchali:\nv bode 1\nobžalovaný G. D.\n- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. c/ s poukazom na § 138\npísm. i/ Trestného zákona formou účastníctva ako objednávateľ a pomocník podľa § 21 ods. 1 písm.\nc/, písm. d/ Trestného zákona,\nobžalovaný B. E.\n- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. c/ s poukazom\nna § 138 písm. i/ Trestného zákona, písm. e/ s poukazom na § 140 písm. a/ Trestného zákona formou\núčastníctva ako organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,\nobžalovaný A. F.\n- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. c/ s poukazom na § 138\npísm. i/ Trestného zákona, písm. e/ s poukazom na § 140 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva\nako organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,\nobžalovaný A. G.\n- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písm. c/ s poukazom na § 138\npísm. i/ Trestného zákona, písm. e/ s poukazom na § 140 písm. a/ Trestného zákona,\nv bode 2\n\nobžalovaný A. G.\n- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. a/, b/, odsek 3 písm. c/\nTrestného zákona,\nv bode 3\nobžalovaný B. E.\n- zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona s\npoukazom na § 140 písm. c/ Trestného zákona.\nZa to sa odsudzujú:\nobžalovaný G. D.\npodľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 36\npísm. j/, § 37 písm. f/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov,\npodľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu\nústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,\npodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á\ntrvaní 3 (tri) roky,\n\nz a r a ď u j e do\nochranný dohľad v\n\nobžalovaný B. E.\npodľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 37\npísm. f/, písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody na doživotie,\npodľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu\nústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,\npodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á\ntrvaní 3 (tri) roky,\n\nz a r a ď u j e do\nochranný dohľad v\n\nobžalovaný A. F.\npodľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 36\npísm. j/, § 37 písm. f/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov,\npodľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu\nústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,\npodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á\ntrvaní 3 (tri) roky,\n\nz a r a ď u j e do\nochranný dohľad v\n\nobžalovaný A. G.\npodľa § 144 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 37 písm. f/, písm. h/, písm.\nm), § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov,\npodľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu\nústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,\n\nz a r a ď u j e do\n\npodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á\ntrvaní 3 (tri) roky.\n\nochranný dohľad v\n\nObžalovaný H. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., Q. XXXX/XX, voči ktorému sa vedie konanie\nako proti ušlému,\nsa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 93/06 zo dňa 8.2.2008 pre skutok podľa\nobžaloby na tom skutkovom základe,\nže\nv priebehu mesiacov apríl až máj 2010 sa obvinení G. D., B. E., A. F., A. G. a H. G. spolčili za účelom\nusmrtenia C. G. z Topoľčian, kde za týmto účelom vytvorili organizovanú skupinu a vopred si naplánovali\na rozdelili medzi sebou úlohy a spáchanie trestného činu koordinovali tak, že niekedy v priebehu\nmesiacov apríl až máj 2010 na presne nezistenom mieste (na území Trnavského alebo Nitrianskeho\nkraja) si G. D., objednal za finančnú odmenu vo výške jeden milión slovenských korún a z doposiaľ\npresne nezisteného dôvodu u B. E. a A. F. vraždu C. G. z Topoľčian, kde na uvedený účel obv. H. G.\nposkytol finančnú hotovosť v presne nezistenej výške obv. G. D., pričom na základe takto objednanej\nvraždy C. G. jej vykonanie následne ďalej organizovali a riadili B. E. a A. F. za účasti G. D. a to tak, že\nzabezpečili ďalších ľudí a to D. N., A. G. a doposiaľ presne nestotožnenú osobu pod menom I., pričom\nD. N. prostredníctvom ďalších neznámych osôb zabezpečil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia\n2, svetlej farby a taktiež osobne riadil obhliadky vytipovaných miest vykonania vraždy v Topoľčanoch a\núnikové trasy, na čom sa zúčastnil I., ďalej inštruoval I. ako objednaného strelca k motorovému vozidlu\npoužitému na prepravu, k miestu a spôsobu usmrtenia C. G., A. G. zabezpečil zbraň a to útočnú pušku\nSa vz. 58 so sklopnou pažbou, následne dňa 20.07.2010 v ranných hodinách A. G. a I. boli taxislužbou\nodvezení po ceste z Trnavy cez Hlohovec do Topoľčian, kde vystúpili v čase medzi 07.00 až 08.00 hod.,\nnásledne v čase okolo 08.40 hod na zabezpečenom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia\n2, svetlej farby na Mojmírovej ulici v Topoľčanoch počas jazdy pri predbiehaní osobného motorového\nvozidla zn. Mercedes Benz S 500, ev. č. F.-S. z jeho ľavej strany vystrelili viacero rán z útočnej pušky Sa\nvz. 58 so sklopnou pažbou, ktoré smerovali na predbiehané vozidlo a najmenej dvoma ranami zasiahli\njeho vodiča C. G., čím mu spôsobili strelné poranenia v oblasti hlavy s masívnym krvácaním do mozgu\na devastačné poranenie druhého prsta ľavej ruky, na následky ktorých dňa 20.07.2010 v čase o 11.00\nhod v NsP Topoľčany zomrel, bezprostredne po skutku sa A. G. s I. odviezli na použitom motorovom\nvozidle z Topoľčian do rekreačnej oblasti Duchonka, kde toto vozidlo odstavili a odtiaľ boli odvezení do\nHlohovca s tým istým vozidlom taxislužby, ktoré ich v ranných hodinách priviezlo do Topoľčian,\nteda\n- poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu najmä poskytnutím finančných prostriedkov,\nč í m mal spáchať\n- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1 formou účastníctva podľa § 21 odsek\n1 písm. d/ Trestného zákona,\noslobodzuje\nnakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní G. D., B. E., A. F. a A. G. povinní spoločne a\nnerozdielne uhradiť poškodenej strane\n\nobchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4,\nIČO: 00151700 spôsobenú škodu vo výške 31.245,86 EUR (slovom: tridsaťjedentisíc dvestoštyridsaťpäť\neur, osemdesiatšesť centov),\nobchodnej spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00653501\nspôsobenú škodu vo výške 375,59 EUR (slovom: tristosedemdesiatpäť eur, päťdesiatdeväť centov).\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení\nSociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484,\nCarnivoro, s.r.o., so sídlom 956 12 Preseľany 548, IČO: 43931197\nodkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.\nodôvodnenie:\nDňa 3. apríla 2012 bola na Špecializovaný trestný súd doručená obžaloba podaná prokurátorom Úradu\nšpeciálnej prokuratúry GP SR spolu proti piatim obvineným, konkrétne proti obžalovaným G. D., B. E.,\nA. F., A. G. (stíhaní vo väzbe) a H. G. (u tohto obžalovaného sa na základe opatrenia súdu konalo\nako proti ušlému, zároveň súd na neho opätovne vydal európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz).\nSkutky uvedené v obžalobe boli kvalifikované okrem iného aj ako trestný čin úkladnej vraždy podľa 144\nTrestného zákona, čím bola založená pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.\nV predmetnej veci, po vykonaní všetkých Trestným poriadkom predpísaných úkonov predsedom senátu,\nbolo bez nariadenia predbežného prejednania obžaloby po výsluchu prvých štyroch menovaných\nna neverejnom zasadnutí za účasti prokurátora dňa 18.4.2012 rozhodnuté o ponechaní prítomných\nobvinených vo väzbe (rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 25.4.2012), zároveň bol na konkrétne\ntermíny v mesiaci jún 2012 stanovený termín hlavného pojednávania vo veci. Rozsah a spôsob\ndokazovania a presný rozpis plánovaných úkonov na hlavnom pojednávaní bol predsedom senátu\nspracovaný a následne stranám bezprostredne zaslaný dňa 15.5.2012.\nV skutkoch, ktoré súd prejednal na hlavnom pojednávaní, sa obžalovaným kládlo za vinu, že\n1/ v priebehu mesiacov apríl až máj 2010 sa obvinení G. D., B. E., A. F., A. G. a H. G. spolčili za účelom\nusmrtenia C. G. z Topoľčian, kde za týmto účelom vytvorili organizovanú skupinu a vopred si naplánovali\na rozdelili medzi sebou úlohy a spáchanie trestného činu koordinovali tak, že niekedy v priebehu\nmesiacov apríl až máj 2010 na presne nezistenom mieste (na území Trnavského alebo Nitrianskeho\nkraja) si G. D. objednal za finančnú odmenu vo výške jeden milión slovenských korún a z doposiaľ\npresne nezisteného dôvodu u B. E. a A. F. vraždu C. G. z Topoľčian, kde na uvedený účel obv. H. G.\nposkytol finančnú hotovosť v presne nezistenej výške obv. G. D., pričom na základe takto objednanej\nvraždy C. G. jej vykonanie následne ďalej organizovali a riadili B. E. a A. F. za účasti G. D. a to tak, že\nzabezpečili ďalších ľudí a to D. N., A. G. a doposiaľ presne nestotožnenú osobu pod menom I., pričom\nD. N. prostredníctvom ďalších neznámych osôb zabezpečil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia\n2 svetlej farby a taktiež osobne riadil obhliadky vytipovaných miest vykonania vraždy v Topoľčanoch a\núnikové trasy, na čom sa zúčastnil I., ďalej inštruoval I. ako objednaného strelca k motorovému vozidlu\npoužitému na prepravu, k miestu a spôsobu usmrtenia C. G., A. G. zabezpečil zbraň a to útočnú pušku\nSa vz. 58 so sklopnou pažbou, následne dňa 20.07.2010 v ranných hodinách A. a I. boli taxislužbou\nodvezení po ceste z Trnavy cez Hlohovec do Topoľčian, kde vystúpili v čase medzi 07.00 až 08.00 hod.,\nnásledne v čase okolo 08.40 hod na zabezpečenom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia\n2 svetlej farby na Mojmírovej ulici v Topoľčanoch počas jazdy pri predbiehaní osobného motorového\nvozidla zn. Mercedes Benz S 500, ev. č. F.-S. z jeho ľavej strany vystrelili viacero rán z útočnej pušky Sa\nvz. 58 so sklopnou pažbou, ktoré smerovali na predbiehané vozidlo a najmenej dvoma ranami zasiahli\njeho vodiča C. G., čím mu spôsobili strelné poranenia v oblasti hlavy s masívnym krvácaním do mozgu\na devastačné poranenie druhého prsta ľavej ruky, na následky ktorých dňa 20.07.2010 v čase o 11.00\nhod v NsP Topoľčany zomrel, bezprostredne po skutku sa A. G. s I. odviezli na použitom motorovom\n\nvozidle z Topoľčian do rekreačnej oblasti Duchonka, kde toto vozidlo odstavili a odtiaľ boli odvezení do\nHlohovca s tým istým vozidlom taxislužby, ktoré ich v ranných hodinách priviezlo do Topoľčian,\n2/ od presne nezistenej doby až do 15:30 hod dňa 6.8.2010, kedy bola vykonaná domová prehliadka\nna základe príkazu Okresného súdu Piešťany pod č. OS PN-V-10-1/2010-OUS-Ntt zo dňa 6.8.2010 v\nobci F. okr. T., v rodinnom dome č. XX, prechovával v zásuvke skrinky v obývačke na 1. poschodí\nplastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 2875 mg sušiny konope, z ktorých by bolo možné\npripraviť na základe posudku KEÚ PZ Bratislava č. PPZ-10830/KEU-BA-EXP-2010 minimálne 6 obvykle\njednorazových dávok drogy, v miestnosti č. 1 pestoval 78 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 65\n- 75 cm a hmotnosti 12,48 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 2 pestoval 116 ks rastlín rodu konope\no priemernej výške 40-45 cm a hmotnosti 22,28 kg v mokrom stave a 41 ks rastlín rodu konope o\npriemernej výške 70-75 cm a hmotnosti 9.91 kg v mokrom stave, v miestnosti č.3 pestoval 90 ks rastlín\nrodu konope o priemernej výške 65-75cm a hmotnosti 14,19 kg v mokrom stave, v miestnosti č. 4\npestoval 123 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 40 cm a hmotnosti 14,51 kg v mokrom stave a\n35 ks rastlín rodu konope o priemernej výške 85 cm a hmotnosti 8,07 kg v mokrom stave, pričom rastliny\nrodu Canabis (konopa), ktoré sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov\nzaradené do I. skupiny omamných látok a ich pestovanie ja na území Slovenskej republiky zakázané,\n3/ Mgr. D. D. ako obhajca obvineného A. G. v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou\nČVS:KRP-117/OVK-TT-2010 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Trnave dňa 29.09.2010 v čase okolo 13.20 hod. počas výsluchu svedka Mgr. C. H. z účastníckej\nstanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno D. D., T., L.. U. XXXX/XX zaslal na\núčastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanú na meno B. E., T., Q. XXXX/XXB\nSMS správu s textom: „Zle vypovedal H., nebol vami kontaktovaný 5.9.2010 ohladom zmluvy.“, pričom\nvedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa B. E. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi\nbude doručená, následne B. E. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX zaslal na\núčastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Co mam povedat\nja?“, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa Mgr. D. D. a uvedená SMS správa mu\nako adresátovi bude doručená, následne Mgr. D. D. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX\nXXX XXX krátko po skončení výsluchu svedka H. zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom\nXXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal G. doma ale vy ste najprv isli\nza H. lebo to poziadal G. ale H. nedvihal, tak ste boli za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali\nG. aten zostal vtom ze je od H..“, a následne bezprostredne po ukončení výsluchu svedka Mgr. C. H.,\nB. E. toho istého dňa v čase o 13.45 hod. ako svedok v tomto trestnom konaní nepravdivo vypovedal\npodľa vyžiadaných a zaslaných inštrukcií v SMS správach od Mgr. D. D. za jeho prítomnosti ako obhajcu\nobvineného A. G. na tomto procesnom úkone, pričom Mgr. D. D. a B. E. tak konali za účelom vyviniť\nobvineného A. G. zo skutku, za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní.\nProkurátor v takto popísaných skutkoch videl v bode 1. obžaloby trestný čin úkladnej vraždy spáchaný\nzávažnejším spôsobom konania (organizovanou skupinou), ktorého sa všetci obžalovaní s výnimkou\nH. G. (mal byť pomocník pri trestnom čine) mali dopustiť ako priami páchatelia a mali tak spáchať\nobzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138\npísm. i/ Trestného zákona. V ostatných bodoch obžaloby prokurátor videl tie isté trestné činy, za ktoré\nv konečnom dôsledku bola súdom uznaná vina.\nDňa 26.6.2012 per analogiam podľa §§ 244 ods. 2 Trestného poriadku a 284 ods. 2 Trestného poriadku\n(povinnosť oznámenia zmeny právnej kvalifikácie sa vzťahuje na celé konanie a hrá úlohu najmä ak ide\no možnosť prísnejšej kvalifikácie) a v podstate nad rámec zákonom uložených povinností, z dôvodu čo\nnajširšieho zabezpečenia práv na obhajobu, predseda senátu oboznámil strany v konaní s možnosťou\nkvalifikovať predmetný skutok aj vo forme účastenstva na ňom a o možnosti kvalifikovať skutok aj podľa\n§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona (osobitný motív konania), u obžalovaného E. aj podľa\npísm. a) toho istého ustanovenia Trestného zákona (opakovanie trestného činu vraždy). Tu je potrebné\npodotknúť, že ani v jednom prípade nešlo o zmenu odseku či alinei skutkovej podstaty toho ktorého\ntrestného činu, pričom eventuálna zmena právnej kvalifikácie nemá vplyv na trestné sadzby stanovené\nu trestných činov, za ktoré bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba (viď všetky dostupné komentáre\nk výkladu termínu „iné ustanovenie zákona“, ktorým sa síce má na mysli aj iný odsek alebo alinea toho\nktorého ustanovenia, ale netýka sa jednotlivých písmen v tom ktorom odseku).\n\nNa hlavnom pojednávaní, ktoré priebežne prebiehalo v dňoch od 6.6.2012 do 28.6.2012, súd vykonal\npomerne rozsiahle dokazovanie a to výsluchmi svedkov a prečítaním výpovedí niektorých svedkov\ntak, ako je to uvedené nižšie, výsluchmi znalcov, čítaním znaleckých posudkov, čítaním listinných\ndôkazov, oboznámením sa s príslušnými fotodokumentáciami a k jednotlivým skutkom zistil nasledovné\nskutočnosti.\nSkutok č. 1\nDňa 20.7.2010 v čase okolo 8.40 hod. došlo na ulici Mojmírovej v Topoľčanoch k streľbe na osobné\nmotorové vozidlo značky Mercedes Benz S 500, ev. č. F.. Na toto vozidlo bolo vystrelených najmenej\n28 striel, pričom tieto strely prenikali do vozidla z jeho pravej strany. V čase streľby vo vozidle sedel\nC. G., obyvateľ Topoľčian, nar. dňa XX.XX.XXXX. C. G. bol zasiahnutý najmenej dvoma ranami, ktoré\nspôsobili strelné poranenie v oblasti hlavy s masívnym krvácaním do mozgu a devastačné poranenie\ndruhého prsta ľavej ruky. Na následky týchto zranení dňa 20.07.2010 v čase o 11.00 hod. C. G. v NsP\nTopoľčany zomrel.\nVo veci nariadená súdna pitva okolnosti smrti poškodeného potvrdila v súlade s vyššie uvedeným,\npričom znalci z odboru súdne lekárstvo konštatovali, že smrteľný výstrel smeroval v smere zľava doprava\na mierne zhora nadol. Vyššie popísaným okolnostiam prípadu nasvedčuje aj rozsah poškodení na\nmotorovom vozidle, ktoré v čase zásahov viedol C. G.. Rozsah a spôsob poškodení motorového vozidla\nnasvedčuje i tomu, že strely prichádzali z pravej strany zasiahnutého motorového vozidla zhruba z\núrovne výšky, v ktorej sa v motorovom vozidle sedí. K streľbe došlo na mieste prístupnom verejnosti, v\nčase streľby na rôznych miestach bolo na ulici viacero ľudí, nikto v bezprostrednej blízkosti.\nViacero svedkov si všimlo, že v čase skutku motorové vozidlo C. G. predbiehalo motorové vozidlo značky\nOctavia, pričom svedkovia predpokladajú, že bolo strieľané z tohto vozidla. Niektorí z nich sčasti streľbu\nzaregistrovali, pričom všetci potvrdili, že motorové vozidlo značky Octavia po výstreloch z miesta činu\nrýchlou jazdou odišlo. Pokiaľ ide o presné okolnosti streľby, možno konštatovať, že nikto z na ulici\nprítomných ďalšie okolnosti streľby do detailov popísať nevedel.\nI keď nie všetci svedkovia vo vozidle videli dve osoby, všetci predpokladali, že bolo z neho strieľané z\nľavej strany, teda zo sedadla spolujazdca. Popis osôb, ktoré mali sedieť v aute, v rámci úkonov v zmysle\nTrestného poriadku zabezpečený nebol. Je potrebné konštatovať, že tieto osoby vodiča ani spolujazdca\nneregistrovali, resp. nevedeli ich popísať spôsobom, ktorý by nespochybniteľne mohol prispieť k ich\nidentifikácii len na základe takéhoto popisu, čo vzhľadom na okolnosti prípadu (nečakaná situácia, u\nktorej nebol dôvod venovať pozornosť predchádzajúcim udalostiam), je možné pochopiť.\nV ten istý deň o 13.12 hod. bol nahlásený požiar v rekreačnej oblasti Duchonka, pričom po príchode\nk miestu požiaru bolo zistené, že horí motorové vozidlo značky Octavia. V obhorenom torze tohto\nmotorového vozidla bolo nájdené torzo zbrane samopal vzor 58 so sklopnou pažbou. Ide o druhovo\ntotožnú zbraň so zbraňou, z ktorej boli vystrelené strely smerujúce na motorové vozidlo C. G., čo\ndokazuje znalecký rozbor nábojníc nájdených na mieste činu. Individuálnu identifikáciu striel ani nábojníc\npokiaľ ide o zbraň, z ktorej boli vystrelené, vzhľadom k zničeniu nájdeného samopalu nebolo možné\nurobiť. Inú porovnávaciu zbraň orgány činné v trestnom konaní nemali.\nPokiaľ ide o obhorené torzo motorového vozidla, bola pri ňom nájdená značka s ev. č. D. Táto značka\nbola pridelená vozidlu Škoda Octavia typu AA sedan a to dňa 26.07.2006. Vozidlo malo byť šedej\nfarby a ako vlastník pri evidencii bola uvedená osoba menom G. Z.. Podľa príslušných evidencií\nPolicajného zboru, toto vozidlo bolo dňa 07.07.2010 o 7.53 hod. majiteľovi odcudzené. Číslo motora VIN\nna obhorenom torze vozidla bolo F.. Takéto číslo motora podľa policajných evidencií patrí osobnému\nmotorovému vozu Škoda Octavia AC combi, ktorému dňa 23.10.2006 bolo pridelené ev. č. N., pričom\naj toto vozidlo malo byť dňa 30.06.2010 o 10.01 hod. odcudzené, resp. od tohto času sa toto vozidlo\nnachádza v pátraní príslušných policajných orgánov (č.l. 2456 - 2461).\nVyššie uvedené okolnosti boli preukázané v podstate nespochybniteľnými a v konečnom dôsledku\nani nespochybňovanými dôkazmi, ktoré na základe technických pozorovaní a meraní dokumentovali\nskutočnosti zistené v súvislosti so smrťou C. G. a nájdeným zhoreným vrakom motorového vozidla\nznačky Škoda Octavia v rekreačnej oblasti Duchonka. Vyššie popísaný stav dokumentujú zápisnice a\n\nfotodokumentácie z ohliadok z miesta činu (po č.l. 2383), znalecký posudok z pitvy poškodeného (č.l.\n1249-1283), zápisnica z ohliadky miesta činu nájdeného motorového vozidla (č.l. 2384-2394) a viaceré\nďalšie dôkazné prostriedky, ktorými sú dokumentované dôkazy súvisiace so smrťou poškodeného i\nnájdeným zhoreným torzom motorového vozidla, v ktorom sa nachádzalo zhorené torzo samopalu vzor\n58 (dôkazy dokumentujúce tieto skutočnosti sa nachádzajú najmä v VII. a VIII. zväzku spisu). Ako už\nbolo uvedené, ide o dôkazné prostriedky, ktoré sú výsledkami odborných a znaleckých pozorovaní,\nsú objektívne merateľné, vychádzajú z príslušných znalostí tých ktorých vedných odborov a v zásade\nžiadnou zo strán neboli spochybňované.\nPokiaľ ide o výpovede osôb, ktoré sa v čase skutku nachádzali na mieste činu, ide o výpovede osôb\nbez akéhokoľvek zaangažovania vo veci, ktoré takisto dokumentujú len „technický“ a v podstate tiež\nnikým nespochybňovaný priebeh udalostí. Popisy boli konkrétnejšie len pokiaľ ide o motorové vozidlá\na ich vzájomné postavenie v čase výstrelov. Osoby z miesta činu v rámci procesných úkonov podľa\nTrestného poriadku nikto detailnejšie popísať nevedel, existujú len operatívne zachytenia čiastočného\npopisu možných páchateľov v zmysle postupu podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nvo forme úradných záznamov, ktoré sú ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní nepoužiteľné.\nČiastočné popisy osôb boli zabezpečené aj v rámci úkonov vyšetrovateľa spred vznesenia obvinenia\n(nekontradiktórne výsluchy), pričom je potrebné uviesť, že aj keby súd pripisoval týmto informáciám\ndôkaznú hodnotu, musel by konštatovať, že ide o informácie málo konkrétne, nekonzistentné (opisy sa\nrôznia), a najmä - ide o informácie osôb, ktoré danú situáciu sledovali naozaj len okrajovo. Schopnosť\nreálneho a objektívnu realitu pravdivo popisujúceho vnímania takto vnímajúcich osôb, ktoré z diaľky\nniečo okrajovo pozorujú, je obvykle naozaj minimálna.\nJe potrebné ešte zdôrazniť, že vo vyššie uvedených odsekoch popísané skutočnosti orgánom činným\nv trestnom konaní boli známe už na začiatku trestného stíhania. Už v tejto fáze vec prešetrujúce\norgány nepochybovali o tom, že vyššie popísané zistenia spolu súvisia a že vo veci našli motorové\nvozidlo i zbraň, s ktorou bol žalovaný trestný čin vraždy spáchaný. Ako vyplynie z ďalšieho, o tejto\nsúvislosti nemal žiadnu pochybnosť ani vec prejednávanú senát a jednoznačne dospel k záveru, že torzo\nzhoreného motorového vozidla značky Octavia, ktoré v podstate bolo „poskladané“ z dvoch tesne pred\nspáchaním skutku odcudzených motorových vozidiel, súvisí s predmetným prípadom. Je teda evidentné,\nže už v počiatočných fázach trestného stíhania bolo možné popísať minimálne časť objektívnej stránky\ntrestného činu - konanie, pričom bolo možné konštatovať i to, že sa podarilo zaistiť vozidlo, z ktorého\nbolo strieľané i zbraň, z ktorej bolo strieľané. Nebolo však zrejmé, kto motorové vozidlo riadil, kto\nz neho strieľal a nebol zrejmý ani motív, resp. pohnútka k spáchaniu takéhoto skutku. Informácie k\ntýmto súvislostiam boli získavané neskôr, boli dokumentované i procesným spôsobom podľa Trestného\nporiadku, pričom relevantnými výpoveďami svedkov i výsledkami ďalších dôkazných prostriedkov sa vo\nveci po podaní obžaloby, samozrejme, zaoberal aj súd.\nPokiaľ ide o ďalšie stranami v konaní vrátane obžalovaných v podstate nespochybňované skutočnosti,\nje potrebné ešte pred zhrnutím výsledkov dokazovania, pokiaľ ide o kontroverzné okolnosti prípadu,\nspomenúť, že obžalovaný G. D. nespochybňoval, že v inkriminovanom čase - teda v čase tesne pred\nspáchaním vyššie popísaného skutku - mu G. D. mal zohnať motorové vozidlo značky Octavia. Dôvod\ntoho, prečo toto vozidlo mal zohnať, spočíval v tom, že on sám takéto vozidlo vlastnil a chcel mať ešte\njedno kvôli náhradným súčiastkam. Obžalovaný D. prostredníctvom svedka vo veci A. G. toto vozidlo\nod D. prevzal. Keď sa však dozvedel, že je kradnuté, nechcel s tým nič mať spoločné a „zbavil sa ho“\npredajom „autíčkárovi Mirovi z Nitry“.\nĎalej - i keď zo strany obhajoby B. E. bola namietnutá legálnosť a legitimita vo veci zabezpečených\nnahrávok telefonických hovorov (súd sa s touto okolnosťou vysporiada v ďalších častiach rozsudku) B. E. nespochybňoval, že v ten deň dvakrát telefonoval so svedkom vo veci A. L.. O A. L. hovoril ako o\nosobe, ktorá mu mala robiť „terč“, chrániť ho, keďže vedel o tom, že mu hrozí nebezpečenstvo, pričom\nv kritický deň 20.07.2010 mu mal dvakrát telefonovať, nakoľko už od rána mal byť A. L. s ním. V rámci\nobidvoch telefonátov nemožno spochybniť, že B. E. sa pýta, resp. kontroluje, kde sa A. L. nachádza,\npričom tento mu hovorí o tom, že „pre A. som išiel“, resp. „išiel som nášho kamaráta zavízt“. B. E. nedáva\nnajavo rozčúlenie nad tým, že A. L. nie je s ním a svedkovi L. nekladie za účelom vysvetlenia jeho\npohybu žiadne otázky.\n\nPodľa názoru súdu aj tieto dve v predchádzajúcich odsekoch popísané príhody spolu s prípadom súvisia,\npričom súvislosti vysvetľujú najmä svedkovia D., N. a L.. Ich výpovede sa orgánom činným v trestnom\nkonaní podarilo zabezpečiť až v neskorších štádiách trestného stíhania, pričom podľa názoru súdu\ntieto výpovede spolu s ďalšími nespochybniteľne zistenými skutočnosťami dokumentujú priebeh udalostí\ntak, že v konečnom dôsledku nebolo možné mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaných a ku skutku\ndošlo tak, ako je počínanie aktérov popísané v skutkovej vete. Dôkazné prostriedky dokumentovali\njednotlivé súvislosti spôsobom, že zistené údaje so sebou vzájomne korešpondovali a súhra časových\ni miestnych údajov nedovolila súdu vyriecť iný záver, než záver o vine vo výroku uvedených štyroch\nobžalovaných, pričom v súvislosti s obžalovaným H. G. použijúc najmä zásadu „v pochybnostiach v\nprospech obvineného“, záver o vine učiniť možné nebolo. K takémuto záveru senát dospel napriek tomu,\nže všetci obžalovaní svoju vinu popierali a uviedli, že s predmetným skutkom nemajú nič spoločné.\nPokiaľ ide o výpovede obžalovaných, obžalovaný G. D. v prípravnom konaní nevypovedal. Na hlavnom\npojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným a nemá žiadnu účasť na vražde C. G.. Zdôrazňoval, že v\nroku 2010 nikomu nemohol dávať 1.000.000,- Sk za vraždu, nakoľko táto mena v tom čase už neplatila.\nTiež poukázal na to, že pôvodne obvinený W. Z. nikomu cez účet nepreviedol sumu 50.000,- Eur, čím\npoukazoval predovšetkým na to, že vo veci utajený svedok klame a nehovorí pravdu.\nPotvrdil, že s poškodeným C. G. v minulosti mal nejaký konflikt, a po tomto konflikte vzťahy medzi nimi\nochladli. Malo ísť o dôsledky bitky medzi právnikom C. G. C.B. a zamestnancom baru, nie však medzi\nním a C. G.. V rámci tohto incidentu mal byť zranený, ani jeden z troch útočníkov však s C. G. podľa\njeho názoru nemal mať nič spoločné. Osoby menom E., R. a V. mali naňho zaútočiť v súvislosti s vyššie\nuvedeným incidentom, mal utrpieť vážne poranenia nožom, avšak on tento svoj incident nikdy nedával\ndo súvisu s C. G.. Bol s ním kamarát a dokonca jeho rodine pomáhal aj vtedy, kedy došlo k únosu C.\nG.. Potvrdil, že vzťahy medzi C. G. a jeho strýkom H. G. boli narušené.\nPokiaľ ide o indície, že za jeho zranením mal byť C. G., toto hovorili predovšetkým policajti, on však vinu\nC. G. za tento incident nekládol. Nespochybnil, že sa preberali rôzne klebety ohľadne tohto incidentu,\navšak v rámci hlavného pojednávania v jeho viacerých častiach zdôrazňoval, že on C. G. neobviňoval a\nzdôrazňoval i to, že bol s ním kamarát. Takýto postoj prezentoval aj po tom, čo na hlavnom pojednávaní\nbol premietnutý videozáznam z reportáže televízie JOJ, v rámci ktorého sa vyjadroval, že on vedel kto\nza tým je. Tvrdil, že tým nemyslel C. G. a otázky novinárov v tejto súvislosti jeho obhajoba považovala\nza sugestívne.\nPokiaľ ide o vozidlo Octavia potvrdil, že takéto vozidlo od G. D. chcel a toto vozidlo - striebornú Octaviu\ncombi pre neho od G. D. prevzal A. G.. Keď neskôr pýtal od vozidla nejaký doklad od D., dozvedel\nsa, že vozidlo bolo kradnuté a „súčiastky do jeho vozidla nepoužiteľné, preto sa ho zbavil“. Predal ho\njednému „autičkárovi“ z Nitry, ktorý sa vola Miro, jeho priezvisko však nevedel. Podľa neho vozidlo malo\nmať evidenčné číslo, on si však značku už nepamätá. Predal ho za 1.300,- Eur.\nObdobne svoju vinu popieral v plnom rozsahu aj obžalovaný B. E., ktorý v priebehu prípravného\nkonania takisto k veci nevypovedal. Podobne ako obžalovaný D., aj on všetkých obžalovaných poznal,\nnevie však o tom, že by s vraždou C. G., ktorého on nepoznal, mali mať niečo spoločné. V rámci\nspontánnej výpovede sa obžalovaný E. zameral predovšetkým na hodnotenie dovtedy vykonaných\núkonov prípravného konania.\nZdôrazňoval, že až do dňa, keď bol zadržaný, o skutku, ktorý mu je kladený za vinu, nič nevedel. Až\npotom sa dozvedel rôzne špinavosti, avšak ku skutku nemá čo povedať, „tu sa asi spolčí každý kto\nniekoho pozná a ide s ním na pivo“. Tvrdil, že v rámci prípravného konania sa skúmala len jeho vina,\npokiaľ ide o nevinu, nič nebolo dokazované a spolu s ostatnými obžalovanými namietal aj praktiky\nvyšetrovacích orgánov. V súvislosti s telefonickými hovormi s A. L. udával, že tieto neboli nahraté celé,\npričom on predtým s Kabaštom ani nebol, netelefonovali si, čo dokazuje aj súdom zabezpečený výpis z\ntelefonických hovorov z dní 19. a 20.07.2010. Tvrdil, že on nie je špinavec ako L., D., N. a všetci, ktorí\nsvedčia proti nim.\nAko už bolo uvedené, o L. hovoril ako o svojom „terči“, v podstate ochrancovi, pričom takéto služby\npotreboval z toho dôvodu, že sa mu už predtým vyhrážali, že ho chcú zastreliť. Obžalovaný E. hovoril\naj o problémoch s D. a L., ktoré nastali nejak v júli, resp. v auguste 2010. Tvrdil, že L. mal byť s ním aj\n\nv čase, kedy malo dôjsť k vražde, on však mal problémy s alkoholom, každý deň mu to vytýkal a keď\nsi neplnil svoje povinnosti, tak mu nadával. Nevedel však vysvetliť, prečo v súvislosti s už spomenutým\ntelefonickým hovorom v rámci neho nedal najavo svoju nespokojnosť, nenadával mu, uviedol len toľko,\nže mu vynadal, až keď sa stretli osobne.\nPokiaľ ide o vysvetlenie nahratého rozhovoru, na otázku akého kamaráta mal L. „zavízt“, obžalovaný\nodpovedal, že on „zo spisu zistil, že to mohol byť ten I.“. Na ďalšiu objasňujúcu otázku predsedu senátu\nvšak odpovedal, že podľa jeho názoru žiadny I. neexistuje, toto si všetko L. povymýšľal. Obdobne\nodpovedal aj na predchádzajúce otázky a z jeho výpovede je možné dedukovať, že o existencii žiadneho\nI. ako F. kamaráta, prípadne bratranca on nevedel.\nVinu vo veci v celom rozsahu poprel aj obžalovaný A. F., ktorý na rozdiel od ostatných vypovedal aj\nv prípravnom konaní. Zdôrazňoval, že on sa s nikým nespolčil, nezabezpečil žiadneho strelca ani N.\nani nikoho iného. Aj tento obžalovaný sa sústredil už v úvode svojej obhajoby na to, že podľa jeho\nnázoru obžaloba ignoruje priame dôkazy a v konaní sa používali nezákonné praktiky. On žiadnu finančnú\nhotovosť v súvislosti so žalovaným skutkom neprevzal a nepreberal ani iné finančné hotovosti.\nZ osôb vystupujúcich vo veci sa najlepšie pozná so E., s D. sa stretol len niekoľkokrát. C. G. pozná „jedine\nzo spisu“. Pripustil, že D. sa mohol vyjadriť, že s jeho napadnutím mohol mať C. G. niečo spoločné, ale\non si to nepamätá. Pozná aj svedkov A. L. a G. D., o ktorých vedel, že sa pohybujú v blízkosti B. E..\nRelatívne dobre pozná aj svedka D. N., ktorý v podstate v minulosti robil pre neho. Obžalovaného H. G.\ntakisto poznal, spolu s B. E. a ešte dvomi obchodnými partnermi obchodne s ním rokovali v súvislosti\ns nákupom alebo predajom motorových vozidiel mimo Európsku úniu. V súvislosti s tvrdeniami G. D. o\ntom, že mu obžalovaný F. mal dať 1.000,- Eur, potvrdil, že takéto peniaze mu dával, avšak nie v súvislosti\ns vraždou, ale v súvislosti s nákupom Audi A6 combi „pre Ruda zo Sihote“, auto malo byť za 2.000,Eur, avšak nemalo byť kradnuté.\nV súvislosti s tým, čo môže byť dôvodom podľa jeho vnímania nepravdivých svedeckých výpovedí\nsvedkov najmä D. a N. obžalovaný F. uviedol, že D. mu dlhoval peniaze a v tejto súvislosti bola zaslaná\naj SMS správa požadujúca vrátenie 1000 Eur niekoľko mesiacov po spáchaní skutku. Inak nevedel\nvysvetliť, aký bol dôvod pre neho nepriaznivých výpovedí od vyššie uvedených svedkov.\nPokiaľ ide o osobu menom I., uviedol, že z okruhu jeho macedónskych priateľov pozná osobu menom\nI.. Nie je to jeho pokrvný bratranec a potvrdil, že v čase, kedy malo dôjsť k zavraždeniu C. G., tu\ntakáto osoba bola. I. tu v tom čase a aj neskôr bol niekoľko týždňov, avšak účel jeho návštevy spočíval\nv objasnení iného trestného činu, ku ktorému malo dôjsť v Holandsku, pričom ohľadne tejto udalosti\nkomunikovali aj s vyšetrovateľkou menom H.H.. Prípravu takéhoto trestného činu on mal „nahrať“ a\npotom to I. mal rozprávať vyšetrovateľke. I. tu bol aj v čase, keď bol vzatý do väzby. Hneď v ďalšom\nodseku svojej výpovede však obžalovaný už tvrdí, že toto už aj nahrali na „DVD-čko“ a on potom za\nvyšetrovateľkou Q. išiel s tým, že to DVD-čko má a I. je tu.\nV súvislosti s D. v rámci prípravného konania i na záver svojej výpovede obžalovaný F. priznal, že mu\nD. mal ukázať miesta, kde sa grupovali osoby, ktoré mali útočiť na jeho život a zdravie. Išlo o osoby\n„ktorých mená nevie a o ktorých sa neskôr potvrdilo, že majú byť naďalej vo väzbe“. V tejto súvislosti\npotvrdil i to, že N. dal pokyn, aby si od G. D. nechal vysvetliť, kde sa takéto osoby grupujú.\nAj obžalovaný A. G., ktorý v prípravnom konaní nevypovedal, na hlavnom pojednávaní uviedol, že s touto\nvecou nemá nič spoločné a žiadnou formou sa nezúčastňoval ani na príprave, ani na vykonaní tohto\ntrestného činu. Odmietal, že by sa mal zúčastňovať na nejakom vytipovaní únikových trás a odmietal\ni to, že mal šoférovať auto, z ktorého malo byť strieľané. Nie je pravdou, že by si u D. odkladal, resp.\nzakopával nejaké zbrane. Odmieta akúkoľvek zaangažovanosť na tomto prípade.\nPokiaľ ide o už spomenuté dôkazy - prepisy i nahrávky telefonických hovorov, tieto boli niekoľkokrát v\npriebehu hlavného pojednávania prehraté a to tak za účasti obžalovaných, ako i niektorých svedkov.\nHneď v úvodných fázach hlavného pojednávania po výsluchoch obžalovaných boli oboznámené i\npríslušné zápisnice o ohliadkach miesta činov, vrátane ohliadky miesta, na ktorom bolo nájdené zhorené\ntorzo motorového vozidla zn. Octavia.\n\nV tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že v podstate všetci obžalovaní tvrdili a na svoju obranu uvádzali,\nže toto vozidlo podľa ich názoru nemá nič spoločné s trestným činom. Napríklad obžalovaný E. doslova\nuviedol, že „nikde nebolo dokázané, že toto vozidlo bolo na mieste činu, pretože hlavný svedok M. tvrdí,\nže to bolo úplne iné auto a takisto aj vodič, ktorý mal byť blonďák, 40 ročný. Nebolo dokázané, že toto\nauto má niečo spoločné s týmto trestným činom. Podľa jeho názoru, auto s trestným činom nič spoločné\nnemá ...“\nV súvislosti s telefonickými hovormi medzi B. E. a A. L. sa nevyjadrovali len v rámci týchto hovorov\nvystupujúce osoby, ktoré v zásade potvrdili autenticitu nahrávky (akurát, že E. hovoril o tom, že nie je\nkompletná), ale aj obžalovaný F., ktorý uviedol, že .... „i keď sa ma to netýka poukazujem na to, že tam\nhovorí o kamarátovi, to je veľmi široký pojem, nehovorí o I.. V prvom telefonáte spomínal, že išiel pre A.,\nje dôležité, že E. sa pýta kde je A.. Keby mal byť organizátor - supervízor, tak by sakra vedel kde je ...“.\nV tejto súvislosti E. hovorí, že „pokiaľ mu L. vravel, že mal ísť po nejakého A. on si myslel, že tohto (G.),\nale však to je úplná debilina. Debilina je to, že išiel pre A.“. Ďalej udáva, že ... „v čase rozhovoru som\nsi ja subjektívne myslel, že hovorí o G.. Prečo teda sa nepýtal aj na I.. Pokiaľ hovorí o A., ja som si nič\nvtedy nemyslel, však keď išiel pre A., tak išiel pre A.. L. mal vtedy byť so mnou ...“.\nV súvislosti s A. L. B. E.alej zdôrazňuje, že zo zabezpečených záznamov a výpisov z telekomunikačnej\nprevádzky nevyplýva, že by on deň predtým mal telefonovať A. L., aby sa k nemu dostavil, resp. aby splnil\njeho pokyny. Zároveň však považuje za prirodzené, aby A. L. sa k nemu hneď ráno dostavil, nakoľko\nmal byť v podstate s ním každý deň.\nPo výsluchoch obžalovaných boli čítané aj zápisnice o domových prehliadkach, v rámci ktorých sa našli\naj legálne držané zbrane, rôzne kukly a v prípade obžalovaného D. aj nástroje na vylamovanie zámok\nmotorových vozidiel. Bol prečítaný aj znalecký posudok doc. Ing. Miroslava Mokrého, ktorý súvisel so\nskúmaním mobilných telefónnych prístrojov a počítačových zostáv zaistených u obžalovaných. K týmto\ndôkazom obžalovaní nemali žiadne pripomienky, pričom obžalovaný F. pripustil, že v telefóne mohol\nmať uložené meno „I. MKD“ (č.l. 1496 spisu), nevedel sa však vyjadriť, či ide o telefónne číslo toho I., o\nktorom hovoril ako o človeku, ktorý tu v čase vraždy naozaj mal byť.\nK čítanej SMS správe zaistenej na telefónnom prístroji svedka G. D.urnalizovanej na č. l. 1738 („Kedy\nmam poslat pre 1000 euro“) uviedol, že nejde o výhražnú správu. Táto SMS sa týkala motorového vozidla\nAudi A6, ktoré bolo kradnuté, pričom 1.000,- Eur malo byť od neho a 1.000,- Eur od E.. D. ich podľa\njeho názoru oklamal. Auto kupoval „Rudo zo Sihote“ a to prostredníctvom jeho a E. od G. D., ktorému\nv tejto súvislosti dali 2.000,- Eur.\nSvedok G. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetkých štyroch na pojednávaní prítomných\nobžalovaných pozná, H. G. pozná len zbežne. V rámci spontánnej výpovede uviedol len toľko, že\n„obžalovaný po ňom chceli, aby niečo pre nich spravil, všetko mu mal vysvetliť N.. Keď mu tento povedal,\no čo ide, on od toho „odstúpil“.\nV ďalšom výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní bolo pokračované formou otázok prokurátora,\nobhajcov i predsedu senátu. V zásade je možné konštatovať, že svedok sa v podstatných bodoch\nneodchýlil od svojich dovtedajších výpovedí z prípravného konania, o niektorých okolnostiach prípadu\nvšak vypovedal stručnejšie. Keďže jeho výpovede neboli tak obšírne a v niektorých detailoch sa líšili\nod výpovedí z prípravného konania, na návrh prokurátora boli odstraňované rozpory vo výpovediach. V\ntejto súvislosti je možné konštatovať, že svedok potvrdil obsah svojich výpovedí z prípravného konania,\nniektoré rozpory vysvetlil odvolaním sa na plynutie času („vtedy som si to lepšie pamätal“), pričom svedok\ntiež vylúčil, že by vypočúvajúce orgány štátu na neho vyvíjali akýkoľvek nátlak.\nMožno konštatovať, že najlepšie sa poznal s B. E., ktorý po svojom návrate z výkonu trestu „chcel po\nňom rôzne veci“, ktoré súviseli s vymáhaním dlhov, ublížením iným osobám a podobne. Konštatoval, že\ns B. E. boli priatelia až dovtedy, keď skupine obžalovaných odmietol robiť šoféra v súvislosti so skutkom,\nktorý súd prejednal. F. mal byť kamarátom B. E., často sa spolu stretávali a A. G. bol osobou, ktorá sa\npohybovala hlavne v blízkosti B. E.. Konštatoval, že bol v podstate jeho podriadeným, pričom v súvislosti\nso skutkom, najmä v prípravnom konaní podrobne opisoval, ako A. G. odovzdal zbraň - samopal\nvz. 58 (na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti nevyvrátil, odmietol však hovoriť o podrobnostiach\nodvolávajúc sa na nebezpečenstvo trestného stíhania, ktoré by si sebe mohol spôsobiť).\n\nV súvislosti so skutkom, ktorý súd prejednával, svedok uviedol, že prvýkrát sa vyššie uvedené osoby\nspoločne s niektorými ďalšími osobami v tejto súvislosti stretli v bare G. v Hlohovci, kde u F. a E. videl\nväčší obnos peňazí - asi dvojcentimetrovú hrubú kopu päťsto eurových bankoviek. Títo s týmito peniazmi\nodišli nabok, zavolali si ho k sebe a každý z nich mu dal po 1.000,- Euro s tým, že to bude „za robotu“.\nTo, o čo išlo, mu mal vysvetliť D. N. (N.), pričom 1.000,- Euro malo byť aj „za auto“. Toto auto malo\nbyť použité na „robotu“, o ktorej mu hovorili všeobecne, pričom neskôr sa dozvedel, že mal „šoférovať\nauto“ a mal odviezť I. na vopred určené miesto v Topoľčanoch, kde mal I. „splniť nejaké pokyny“. Počul,\nže mal strieľať po čiernom mercedese S klassa alebo ML. Nevedel vysvetliť, prečo dostával pokyny\nsprostredkovane od N., túto osobu poznal, pohybovala sa pri obžalovanom F..\nSpolu s N. sa zúčastnil dvoch obhliadok miest, kde mal vykonať „robotu“. Jedno bolo v Bánovciach\nnad Bebravou, zhruba dva mesiace pred streľbou na C. G. a druhé bolo v Topoľčanoch zhruba dva,\ntri týždne pred streľbou na C. G.. V obidvoch prípadoch mu N. ukazoval trasu, po ktorej mal vozidlo\nšoférovať, pričom v prvom prípade - ohliadka v Bánovciach nad Bebravou mali „vystrašiť“ nejakú osobu,\nktorá tam chodila do panelákového bytu na červenom športovom luxusnom aute. Pokiaľ išlo o obhliadku\nv Topoľčanoch, N. mu povedal, že to „bude i nebude to isté“. On však jednoznačne dospel k záveru,\nže mal šoférovať auto po dopredu označených trasách, pričom I. mal strieľať na už vyššie popísané\nmotorové vozidlo značky Mercedes. Ohliadky v Topoľčanoch sa zúčastnil aj I., pričom ešte predtým v\nblízkosti miesta, kde sa všetci spolu stretli, videl G. D. na jeho vozidle BMW X5.\nV súvislosti s touto akciou im N. podal nejaký papierik (resp. tento dal konkrétne I.) a na tomto boli\nštátne poznávacie značky áut. Konkrétne nehovorili, kto má byť zastrelený, bola reč len o tom, na akom\naute má ísť. Pamätá si, že mu ukazovali aj dom, odkiaľ mal odísť. Medzitým, resp. v priebehu týchto\nudalostí G. D. chcel, aby pre neho zohnal nejaké auto, v podstate chcel, aby ho ukradol, pričom on si\nauto požičal od kamaráta a prostredníctvom A. G. G. D. toto auto aj poslal. Malo ísť o osobné motorové\nvozidlo Škoda Octavia, už si však na hlavnom pojednávaní presne nepamätal, o aký typ vozidla išlo (v\nprípravnom konaní hovoril o tom, že malo ísť o vozidlo typu combi). V tejto súvislosti ešte uviedol, že si\npamätá, že auto malo evidenčné číslo dolnokubínskeho okresu.\nNiekoľko dní pred skutkom, pravdepodobne 14.07.2010 za ním prišiel D. N. a povedal mu, že už je\nvšetko zabezpečené, treba to urobiť, pričom on chcel z tohto „vykľučkovať“. Povedal preto N., že zajtra\nje pätnásteho, on pätnásteho nikde nejde, bude doma, nakoľko aj v minulosti ho vždy pätnásteho dňa\nv mesiaci chytili policajti. Na to mu N. odpovedal, že toto povie U. (prezývka obžalovaného F.) a odišiel.\nPotom ho už v súvislosti s touto vecou nekontaktovali, až neskôr dostal SMS správu od F., že má vrátiť\n1.000,- Eur.\nO vražde C. G. sa dozvedel z médií, pričom po tejto udalosti sa stretol aj s A. L., ktorý mu povedal, že v ten\ndeň mal do Topoľčian zaviezť A. G. a I.. Touto úlohou ho mal poveriť B. E.. Pokiaľ ide o osobu menom I.,\ntúto osobu popisuje ako osobu vysokú 175 cm, tmavšej pleti, mal aj nejaké tetovanie, nepamätal si však\npresne kde. Po slovensky veľmi dobre nevedel, hovoril málo. Po skutku mu ešte D. N. hovoril o tom, že\nho „chcú dať dole“, on sa naozaj bál a pripravoval si rôzne kroky, ktoré podnikne na svoju obranu. Pocit,\nže má ísť o vykonanie vraždy, nadobudol hneď po tom, ako mu všetko D. N. bolo vysvetlené. Svedok\npoprel akékoľvek iné kontakty v súvislosti so zabezpečovaním iných typov áut pre obžalovaných, pričom\nvšetky okolnosti súvisiace s D. N. vedenou ohliadkou miesta činu v prípravnom konaní podrobne popísal\na bola s ním vykonaná aj previerka výpovede na mieste činu. V rámci tejto previerky presne označil\nmiesta, po ktorých ho D. N. vodil, pričom popísal aj trasu, ktorou sa z miesta činu mal čo najrýchlejšie\ndostať preč.\nJe pravdou, že v rámci prvej výpovede dňa 06.10.2010 (po začatí trestného stíhania pred vznesením\nobvinenia bez účasti obhajcov) svedok vypovedal, že podľa vyjadrenia N., I. mal strieľať „iba na nohy, aby\ndostali chlapíka na vozík“. Toto vyjadrenie sa však týkalo „prvej“ prehliadky, ktorá sa mala uskutočniť v\nmeste Bánovce nad Bebravou, pričom je potrebné už teraz uviesť, že súdu sa nepodarilo zistiť, či aj táto\n„akcia“ nejakým spôsobom súvisela s C. G. alebo išlo o kroky smerujúce k spáchaniu inej protiprávnej\nčinnosti.\nV súvislosti s výpoveďami v prípravnom konaní vrátane kontradiktórne vykonanej výpovede svedka\nza účasti obhajcov treba ešte uviesť, že svedok v priebehu svojich výpovedí uvádzal viacero detailov,\n\nktoré sa týkali tak miest činu, ako aj časových súvislostí a konkrétností pokynov od D. N.. Svedok tiež\npodrobne vypovedal aj k stretnutiu s A. L. po vražde C. G., kedy si vzájomne vymenili informácie,\nktoré podľa ich názoru do seba zapadali a dospeli k záveru, že A. L. viezol do Topoľčian páchateľov\nvraždy C. G.. To však, že sa pripravuje vražda, svedok, ako už bolo uvedené, vedel už skôr, nakoľko\nto jasne vyplynulo z pokynov D. N.. V prípravnom konaní svedok tiež hovoril o tom, že pokiaľ ide o už\nspomínanú Octaviu, vo veci sa angažoval aj B. E., ktorý na neho začal „ziapať“, keď sa dozvedel, že\nauto pre D. nevybavil. V prípravnom konaní v podstate jednoznačne tvrdil, že išlo o auto, ktoré bolo\npredtým ukradnuté v Považskej Bystrici. O tom, že auto malo byť na súčiastky, mu nikto nehovoril.\nNa hlavnom pojednávaní podobne ako svedok G. D. vypovedal aj svedok D. N., ktorý v zásade potvrdil\nviaceré skutočnosti uvádzané svedkom D.. V súvislosti s týmto svedkom je potrebné uviesť, že vo veci\nbol pôvodne obvinený, pričom v postavení obvineného akúkoľvek účasť na predmetnom skutku popieral.\nUž ako obvinený sa však pri výsluchu dňa 12.11.2010 k trestnej činnosti v podstate priznal a vysvetlil\ntiež, prečo v predchádzajúcich výpovediach zatajoval informácie, ktoré o spáchanom skutku vedel. Ako\nsvedok bol kontradiktórne za účasti obhajcov potom vypočutý dňa 16.02.2011.\nAj tento svedok objasňuje okolnosti ohliadok miesta činu na dvoch rôznych miestach (Bánovce nad\nBebravou a Topoľčany), pričom v ďalšom sa súd bude zaoberať predovšetkým okolnosťami, ktoré súvisia\ns ohliadkami v meste Topoľčany. Tieto on vykonal viackrát, pričom prvá ohliadka bola s G. D., ktorý mu\nukazoval dom C. G. i autá, ktoré vlastní. Ukazoval mu tiež, po akých miestach C. G. so svojimi autami\nchodí. Následne na to on okolnosti, ktoré sa dozvedel od G. D., povedal svedkovi D. i I., ktorý mal byť\nF. známy z Macedónska a aj spoločne s nimi všetky relevantné miesta prešiel na motorovom vozidle. V\ntejto súvislosti bol osobou, ktorá plnila príkazy najmä A. F., u ktorého pracoval, pričom tento podľa jeho\nvyjadrenia celú vec riadil spoločne s B. E.. Svedok D. N. pomáhal A. F. aj v súvislosti s už spomínaným I.,\nktorého ubytoval v penzióne svedka D. V., pričom na majiteľa penziónu mali požiadavku, aby I. nezapísal\npod svojim vlastným menom, ale pod menom D. N..\nV úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní svedok popísal svoje vzťahy s obžalovanými a\npotvrdil, že všetkých štyroch obžalovaných pozná. H. G. však videl asi len trikrát v živote v priebehu tri\nštvrte roka, pričom v súvislosti s týmto skutkom žiadne konkrétne informácie o H. G. neposkytol.\nPokiaľ ide o pokyny, ktoré sprostredkovával od D., F. a E., tieto dával najprv G. D., ktorý mal byť šofér\npri plánovanom skutku. To, že on mal byť šofér mu povedal F., pričom však D. niekoľko dní pred tým,\nnež došlo k usmrteniu C. G., sa na veci zúčastniť odmietol. Spolu s L. mali obavy o svoj život, stretli\nsa s ním, pričom hovorili, že majú nejaké listy a že keby sa im niečo stalo, navzájom si tieto listy majú\nodniesť na políciu. O tom, že o čo má ísť, bol presvedčený v podstate od začiatku ako začal dostávať\npokyny, pričom asi štyri týždne po skutku ho ešte oslovil F., že sa má stretnúť s G. D. a vypýtať od neho\nešte 300.000,- Sk. On sa potom s D. stretol, pričom tento na požiadavku reagoval tak, že peniaze nemá\na on už zaplatil 1.000.000,- Sk. G. D. poznal cez A. F., ktorý mu prikázal, aby si s ním vymenil telefónne\nčísla, nakoľko v súvislosti s pripravovanou vecou bude s ním komunikovať.\nV súvislosti s eventuálnym motívom G. D. D. N. hovoril o tom, že tento mu mal spomínať, že sa mu\n„otvoria väčšie možnosti či už v podnikaní alebo v niečom inom ...“. On síce vedel, čo sa pripravuje, stále\nvšak veril, že sa to nestane. F. chce len takto vylákať nejaké peniaze, on ho v tomto už poznal. Zvykol\nzobrať zálohy a takto oklamal už viacero ľudí a potom sa nič nestalo.\nAj tento svedok vysvetľoval všetky okolnosti súvisiace s obhliadkou miesta činu tak v Bánovciach nad\nBebravou, ako aj v Topoľčanoch v rámci previerky výpovede na mieste činu. Orgánom činným v trestnom\nkonaní za účasti obhajcov presne ukázal miesta, po ktorých ho D. vodil, pričom on tieto miesta potom\nnásledne ukázal aj A. G. a I.. D. mu hovoril, že auto, na ktorom sa to malo vykonať, malo byť odstavené\npod nadjazdom a u tohto auta mali byť kľúče na pneumatike. On však toto auto osobne nikdy nevidel.\nVedel len o tom, že to malo byť auto typu Octavia. V súvislosti so zhoreným motorovým vozidlom uviedol,\nže od obžalovaných počul, že G. sa mal k vozidlu vrátiť na motorke a toto vozidlo podpáliť.\nNa všetkých tvrdeniach, ktoré svedok uviedol na hlavnom pojednávaní, zotrval aj v rámci vykonanej\nkonfrontácie. Aj tento svedok, najmä v rámci výpovede v prípravnom konaní, uvádza viacero podrobností\nvo svojich výpovediach, ktoré súvisia tak s komunikáciou navzájom medzi osobami, ktoré trestný čin\npripravovali, ako aj s vykonanými ohliadkami miesta činu.\n\nAj z tejto výpovede je možné vyvodiť záver, že osoby, ktoré sa zúčastňovali na príprave predmetného\nskutku, mali záujem na tom, aby každá z osôb, ktorá vo veci pomáhala, vedela len o časti pripravovanej\ntrestnej činnosti. Svedok však jednoznačne potvrdil, že nemal pochybnosti o tom, že strelcom má byť F.\npríbuzný alebo kamarát, osoba menom I., vodičom a osobou, ktorá mala zohnať auto spočiatku mal byť\nG. D., keď to však tento odmietol, vodičom sa mal stať A. G.. Ani tento svedok nepochyboval o tom, že\nsa pripravuje usmrtenie osoby, ktorej dom mu G. D. ukazoval.\nPodobne ako svedkovia, ktorých výpovede boli opísané v predchádzajúcich častiach rozsudku, aj\nsvedok A. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní, pričom aj u neho je\nmožné konštatovať, že prípadné odchýlky vo výpovediach je možné vysvetliť plynutím času. V každom\nprípade aj jeho výpoveď, najmä z prípravného konania, je aj v detailoch podrobná, pričom obsah tejto\nvýpovede nespochybnil ani na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že v prípravnom konaní hovoril pravdu\na do výpovede ho nikto nenútil.\nNa základe pokynu B. E. z predchádzajúceho dňa v rámci stretnutia „na zmrzline“ dňa 20.07.2010 o\n6.00 hod. ráno prišiel do Tepličiek pre A. G. a spoločne s ním potom na jeho motorovom vozidle, ktoré\npoužíval ako taxi službu, išli do Trnavy pre „nejakého I.“. Z Trnavy potom spoločne odišli do Topoľčian,\nkde obidvoch vyložil pri začiatku nadjazdu cez mesto smerom od Hlohovca. Na základe telefonátu od A.\nG. sa potom zhruba o dve, tri hodiny po nich vrátil, A. opäť vyložil v Tepličkách a I. zaviezol do Trnavy.\nV tom čase ešte nevedel, o čo ide. Presvedčenie o tom, že tento jeho rozvoz súvisel so smrťou C. G.\nnadobudol po tom, čo o tejto správe počul v médiách a po tom, čo sa o týchto veciach rozprával spolu\ns G. D. a D. N..\nSvedok potvrdil aj obsah telefonátov, ktoré boli prehraté aj za jeho prítomnosti a ktoré zachytávajú\nrozhovor s B. E.. Potvrdil, že tohto z obžalovaných pozná najlepšie, stretávali sa spolu tri až štyrikrát\ntýždenne. Vzťahy medzi nimi charakterizoval ako kamarátske, robieval E. spoločnosť na prechádzke\nso psami, prípadne keď potreboval šoféra pre malého do školy a podobne. Priznal i to, že E. mu dával\npeniaze, hoci on sa necítil ako jeho ochrankár a nebral to tak, že by pre neho vykonával nejaké služby.\nPokiaľ ide o už viackrát spomínané telefonické hovory medzi B. E. a A. L., tieto sa udiali dňa 20.07.2010\no 9.45 hod. a o 10.49 hod. V obidvoch prípadoch volá v tom čase monitorovaná telefonická stanica, ktorej\nčíslo aj podľa vlastného vyjadrenia užíval B. E. (ten obsah telefonických rozhovorov nespochybňoval až\nna to, že tvrdil, že nie sú kompletné). V rámci týchto hovorov sa B. pýta, čo A. L. robí a on uvádza, že\nišiel pre A.. Z reakcie B. E. vyplýva, že vedel, o akom A. A. L. hovorí a pýta sa ho, či A. je doma. Po\nodpovedi, že nie, je na Duchonke, zaznieva do telefónu smiech. B. E. A. L. vyzýva, aby mu ešte volal.\nHovor o 10.49 hod. tiež začína B. E.. Pýta sa A. L., kde je a ten mu odpovedá, že išiel zaviezť „nášho\nkamaráta“. Ani v tomto prípade B. E. sa nepýta, akého kamaráta, odzdravil a hovor ukončil.\nObsah i tón rozhovoru, ktorý bol vedený, súd posudzoval najmä v súvislosti s predchádzajúcimi\ntvrdeniami B. E., ktorý udával, že v ten deň mal byť A. L. už ráno s ním. Zjavne mu to však nijakým\nspôsobom nevytýka, v podstate len kontroluje, kde je, čo robí a nedáva mu žiadne pokyny. V tejto\nsúvislosti však aj A. L. potvrdil, že po týchto rozhovoroch, keď sa s B. E. stretli, mu B. E. vynadal z\ndôvodu „prečo spomína A., či nevie čo sa stalo a či sa chce starať o jeho rodinu, pokiaľ bude A. zavretý“.\nDivil sa tiež, prečo hovoril o tom, že je na Duchonke. V tom čase A. L. ešte nevedel, o čo ide, mal však\npocit, že sa B. E. niečoho bál.\nNa tomto mieste je potrebné uviesť, že vyššie uvedené údaje súvisiace s telefonovaním potvrdzujú i\nvýpisy z telefonických hovorov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré orgány činné v trestnom konaní\nzabezpečili na základe príslušných príkazov sudcu pre prípravné konanie (viď úvodnú časť VII. zväzku\nspisu). V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že orgány činné v trestnom konaní do spisu založili len\nvýpisy, ktoré monitorovali hovory z dovtedy monitorovaných telefonických čísel. Súd však na hlavnom\npojednávaní požiadal prokurátora, aby mu predložil všetky výpisy hovorov monitorovanej telefónnej\nstanice B. E. a vzhľadom k tomu, že išlo o odpočúvanie telefonických hovorov na základe vydaného\npríkazu sudcu pre prípravné konanie, ktorý súvisel sčasti s inou trestnou vecou týkajúcou sa B. E.,\npožiadal tiež o predloženie prepisov všetkých týchto hovorov z dní 20.07.2010 a 19.07.2010.\n\nTu je potrebné konštatovať, že podľa v spise dokumentovaných informácií, ktoré neboli nikým\nspochybnené, A. L. používal dve telefónne čísla, z ktorých jedno bolo registrované na jeho manželku.\nZ evidencií predložených prokurátorom i z evidencií, ktoré sa nachádzajú v VII. zväzku spisu, vyplýva,\nže z týchto čísel dňa 20.07.2010 A. L. v inkriminovaný čas telefonoval z miest, ktoré hovory zachytávali\ntechnické zariadenia umiestnené v Hlohovci (okrem iného v Hlohovci bol aj o 7.53.08 hod.), pričom v\nsúvislosti s uvádzanými hovormi o 9.45 hod. bol zachytený hovor technickým zariadením umiestneným\nv Prašiciach - Duchonka a o 10.49 hod. bol zachytený hovor technickým zariadením umiestneným v\nTrnave, v Bučanoch. Toto súhrnne dokumentuje pravdivosť tvrdení svedka minimálne pokiaľ ide o údaje\no mieste, na ktorom sa mal pohybovať, pričom v rozmedzí o 9.43 hod. do 9.47 hod. sú dokumentované\nna jedno z jeho telefónnych čísel - XXXX XXX XXX - aj ním spomínané telefonické hovory s volajúcim\nXXXX XXX XXX, ktoré číslo mal v tom čase používať A. G.. Aj tieto hovory boli zachytené v blízkosti\nrekreačnej oblasti Duchonka, resp. na technickom zariadení umiestneným v Závade a na technickom\nzariadení mobilného operátora umiestneného v Prašiciach.\nAko to vyplýva z výpisu telekomunikačnej prevádzky žurnalizovaného na č. l. 2216 z telefónneho čísla\nXXXX XXX XXX, ktoré takisto používal A. L., dňa 19.07.2010 v rozmedzí od 10.19 hod až do 10.33\nhod. boli uskutočnené telefonické hovory s volajúcim číslom XXXX XXX XXX, ktoré v tom čase bolo\nmonitorovanou telefónnou stanicou a používal ho B. E.. Ide spolu o tri telefonické hovory, ktorých prepisy\nboli predložené prokurátorom a z ktorých jednoznačne vyplýva, že A. L. a B. E. v ten deň sa majú stretnúť\n(... „pôjdeme za psami“) čo priamo vyvracia tvrdenia B. E., že v ten deň s A. L. nemal žiadny telefonický\nkontakt.\nV tejto súvislosti A. L. ešte uvádzal, že po tom, čo sa opisované udalosti udiali si, ho zavolal E. nabok\na hovoril o tom, že ak by sa ho náhodou policajti pýtali, o akom A. to hovoril mal povedať, že to nebol\nA. G. - mal povedať nejaké iné meno. Možno konštatovať, že takto opísaná snaha obžalovaného E.\ndokumentuje predpoklad, že už v tomto čase mohol tušiť, že jeho telefónne hovory sú odpočúvané.\nTo vysvetľuje aj spôsob jeho komunikácie s A. L., ktorý však v každom prípade je možné vyhodnotiť\nako telefonát kontrolný, ktorý má za úlohu kontrolovať, či došlo k splneniu pokynov z predchádzajúceho\nobdobia.\nPodobne ako svedok D., aj svedok Kabašta popisuje ich vzájomné stretnutie po smrti C. G., kedy si\nvymenili informácie, ktoré ten ktorý o prípade vedeli. D. mu spomenul, že dostal 2.000,- Eur, že pôvodne\nmal robiť šoféra on, ale nakoniec to odmietol. D. mal počuť o tom, že ho chcú odstrániť. Svedok však\nzároveň uviedol, že ani jeden z obžalovaných mu o pripravovanej vražde konkrétne nič nehovorili.\nPokiaľ ide o H. G., tento svedok podobne ako predchádzajúci svedkovia nevedel o tom, že by H. G.\nmal mať s týmto niečo spoločné. Poznal ho len letmo, potvrdil však, že sa stretávali, zachytil, že sa\nrozprávajú o dovolenkách. Takisto nevedel nič o tom, že by do prípravy vraždy mal byť zaangažovaný\nG. D.. Nikto z obžalovaných, ktorých spomínal predtým, o tomto nič nehovoril.\nNa tvrdeniach, ktoré sú popísané vyššie svedok A. L. zotrval aj pri vykonanej konfrontácii a priamo\ntvárou v tvár obžalovanému E. uviedol miesto i čas stretnutia, na ktorom ho mal E. požiadať o odvoz\nA. G. a I.. Nevedel síce uviesť, na základe čoho sa v ten deň stretli na zmrzline (v tejto súvislosti\nviď predchádzajúcu dokumentáciu telefonátov), avšak v žiadnej časti svojho výsluchu o tvrdeniach, o\nktorých rozprával, nijak nezapochyboval. Toto je možné tvrdiť aj u ostatných svedkov, ktorých výpovede\nboli doteraz popísané, pričom výsluchy týchto svedkov, najmä vzhľadom k spôsobu obrany a obhajoby\nobžalovaných, ktorí kládli svedkom priamo otázky, vo svojej podstate boli aj priamou konfrontáciou, takže\nsúd k nej prijatím osobitného uznesenia v týchto prípadoch pristúpiť nemusel.\nVo veci utajený svedok č. 1 bol na hlavnom pojednávaní vypočutý za využitia technických zariadení na\nprenos obrazu a zvuku za prítomnosti náhradnej sudkyne, ktorá overila jeho totožnosť známu predsedovi\nsenátu i senátu. Utajený svedok uviedol, že z obžalovaných pozná všetkých na hlavnom pojednávaní\nprítomných a poznal i H. G..\nVo veci uviedol, že má vedomosť o tom, že G. D. si objednal vraždu C. G. u E. a F.. Za toto zaplatil\n50.000,- Eur, ktoré získal od H. G. a W. Z.. Toto všetko sa malo udiať ešte počas doby, kedy bol C. G.\nvo väzbe. A. G. a B. Q. mali zabezpečiť auto, na ktorom bol C. G. zastrelený. Ako dôvody zlikvidovania\nC. G. uviedol nezhody medzi ním a D. a zároveň obchodné aktivity všetkých zúčastnených.\n\nK vzťahu G. D. a C. G. uviedol, že vedel o tom, že dlhé roky boli veľkí kamaráti, mali rôzne obchodné\naktivity a chodievali spolu na dovolenky. Toto všetko trvalo až po incident, kedy D. napadli doma,\npričom on z tohto vinil C. G.. Tento mal útočníkov za ním poslať. Vedel ešte, že C. G. bol zastrelený\nsamopalom vzor 58 a túto informáciu mal od H. G. a G. D.. Zbraň mal zabezpečovať F. a strelcom mal\nbyť F. kamarát, občan bývalej Juhoslávie menom I.. Totožnosť osoby, ktorá viezla strelca na motorovom\nvozidle, nepozná.\nPokiaľ išlo o motív H. G., u neho išlo o strach, že prehovorí o trestných činoch, ktoré boli predtým\nvykonané a pri ktorých bol aj osobne C. G. (v tejto súvislosti prokurátor súdu predložil uznesenie o začatí\ntrestného stíhania v súvislosti s vraždou poškodeného C. I.). Túto vraždu mal spáchať H. G., pričom C. G.\nto videl, preto sa H. G. C. bál. Ako jeden z motívov uvádzal aj „prevzatie teritória“ a od odstránenia C. G.\nsi páchatelia tiež sľubovali, že sa im otvoria možnosti aktivít v súvislosti s neoprávneným uplatňovaním\nsi nadmerných odpočtov DPH.\nSvedok vedel i to, že vozidlo mal zabezpečiť D., pričom pokiaľ hovoril o 50.000,- Eur, ktoré mali byť\nzaplatené za vykonanie vraždy, H. G. mal povedať Z. „dúfam, že si tie peniaze poslal cez účet“. Na\nobjasňujúcu otázku predsedu senátu, či to bolo myslené vážne a či nemohlo ísť o iróniu, prípadne iný\nnie vážne mienený prejav svedok uviedol, že on to bral ako prejav mienený vážne a neironicky.\nJe možné konštatovať, že skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi či už v prípravnom konaní alebo na\nhlavnom pojednávaní uvádzal utajený skutok č. 1, sú skutočnosti, ktoré on priamo nepozoroval vlastnými\nzmyslami s výnimkou niektorých rozhovorov, o ktorých hovoril. Išlo o údaje, ktoré mal „z počutia“,\npričom v tejto súvislosti je zaujímavé tvrdenie viacerých obžalovaných a niektorých svedkov, že tento\nsvedok informácie o vražde C. G. mal iniciatívne zháňať a iniciatívne tiež pomáhal niektorým na veci\nzúčastneným osobám. Súd nemal dôvod tieto informácie nepovažovať za minimálne sčasti pravdivé,\npripisoval im však podobne málo signifikantný význam, ako vzhľadom k vyššie i nižšie uvedeným\ncharakteristikám tohto dôkazu, za málo významnú považoval celú výpoveď tohto svedka.\nVo veci boli pôvodne obvinení i A. G., B. Q. a W. Z.. Z týchto osôb sa súdu podarilo zabezpečiť účasť\nna hlavnom pojednávaní u A. G. a W. Z.. Na hlavné pojednávanie predvolal aj B. Q., ktorý však súdu\npredložil dôveryhodné písomnosti dokladujúce jeho dlhodobý pobyt v zahraničí.\nA. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odmietnuť vo veci vypovedať a nevypovedal. W. Z. vo\nveci vypovedal a uviedol, že o vražde C. G. nevie nič, utajený svedok vo veci klame, pričom uviedol i\nto, že vie, o koho sa jedná (takúto pripomienku v súvislosti s utajeným svedkom č. 1 počas prípravného\nkonania mali i niektorí obhajcovia). Utajený svedok podľa neho rozpráva rozprávky a nie je pravdou, že\nby on previedol nejakých 50.000,- Eur. Toto doložil aj výpismi zo svojich účtov, z ktorých žiadna takáto\ntransakcia nevyplýva, čo uznal aj sám prokurátor a z dôvodu dôkaznej núdze proti nemu trestné stíhanie\nvo veci zastavil.\nVšetkých obžalovaných pozná a nevie o žiadnej skutočnosti, ktorá by akýmkoľvek spôsobom súvisela\ns tým, že by mali byť páchatelia žalovaného trestného činu. Poznal sa aj s C. G., s týmto sa však len\npozdravili keď sa stretli, nie je pravdou, že by voči nemu mal akékoľvek „hnevy“. Považoval ho však\nza podvodníka, ktorý jemu nie je partnerom. Pokiaľ ide o incident, v rámci ktorého G. D. utrpel viaceré\nrezné poranenia, o tomto sa v médiách i v Topoľčanoch hovorilo, konkrétne sa rozprávalo o tom, že za\ntým boli ľudia C. G.. On však nič konkrétne v tejto súvislosti k veci uviesť nevedel. Svedok poznal aj H.\nG., s ktorým mal spoločné obchodné aktivity a keďže zvykol požičiavať peniaze za úroky, takto požičal\npeniaze aj jemu, konkrétne na nákup nejakých okien alebo dvier z Číny.\nNa návrh prokurátora vo veci bola vypočutá aj svedkyňa Q. G., matka poškodeného C. G.. Táto popísala\nvzťahy medzi jej synom C. a G. D. podobne ako viacerí ďalší svedkovia. Spočiatku boli dobrí kamaráti,\nneskôr sa však pohádali a prestali sa stýkať. Podľa nej si D. myslel, že jeho napadnutie trojicou aj v\nsúčasnej dobe obžalovaných osôb si objednal jej syn C.. Z obžalovaných pozná len G. D. a H. G., pričom\nz jej výpovede bolo evidentné, že si myslí, že práve tieto osoby stoja za smrťou jej syna. Podobne tieto\nosoby podozrieva aj v súvislosti s výbuchom vo firme Euromont, ktorý zdravotne poškodil aj ju (vo veci\nsa nezávisle od tejto veci vedie trestné stíhanie), pričom aj jej syn C. z väzby písal, že podľa neho to\nspravili G. D., H. G. a C. L..\n\nSvedkyňa dokumentovala niekoľko príhod, ktoré súviseli so sledovaním jej domu a domu jej syna C.\nG.. Viackrát v okolí domu videla podozrivé autá. Takisto zaznamenala, že po vražde sa pán D. vozil\nokolo ich firmy Euromont, robil tam všelijaké slučky a dokazoval si tak, že on teraz bude „nová mafia\nv Topoľčanoch“. Jednému z okruhu jej známych tiež odkázal, že „táto strana padá (čím myslel ju a jej\nrodinu) a že v prípade, že sa nedá na jeho stranu, tak skončí ako skončil jej syn“. Aj táto svedkyňa\npotvrdila, že medzi jej synom a H. G. bol dobrý vzťah len zhruba do roku 2003, kedy sa kvôli rôznym\nobchodným aktivitám pohádali a odvtedy spolu nekomunikovali.\nV podobnom duchu bola aj výpoveď svedka G.Z., ktorý podľa jeho vyjadrenia patril do bližšieho okruhu\npriateľov C. G.. Možno konštatovať, že aj tento svedok za osoby zodpovedné za smrť C. G. považoval\nten istý okruh ľudí ako Q. G., čo dokumentoval na niekoľkých príhodách, ktoré v prípravnom konaní i\nna hlavnom pojednávaní opísal.\nV prvom rade uviedol, že v inkriminovanom čase sa stretávali medzi sebou Q., G. a D. a G. D. na\nmotorovom vozidle BMW X5 aj videl odchádzať z rekreačnej oblasti Duchonka. G. a Q. pôsobili ako\nsprostredkovatelia medzi G. D. a H. G., ktorý sa s D. stretával málokedy.\nK vzťahu medzi G. D. a C. G. sa vyjadroval obdobne ako Q. G.. Tiež potvrdil, že z incidentu, ktorý sa\nstal G. D., tento vinil C. G., ktorý si mal objednať jeho prepadnutie. Svedok hovoril o rivalite medzi C.\nG. a G. D..\nTiež vypovedal o tom, že po smrti C. G. videl D. v dosť podnapitom stave v jeho bare Venuša ako sa\nvyjadril v tom zmysle, že „teraz mu to tu patrí“, hoci on presne nevedel, čo tým myslí (v prípravnom\nkonaní toto konkretizoval podrobnejšie). Svedok však evidentne dal najavo, že D. mal zo smrti C. G.\nradosť a v podstate toto oslavoval.\nV podobnom duchu sa niesla i výpoveď svedka A. U.. Ten uviedol, že z obžalovaných pozná G. D., B. E.\npozná z videnia. Poznal aj C. G., ktorý mal byť s G. D. kamarát, avšak len do času, kedy nastal konflikt\nmedzi G. D. a tromi útočníkmi, ktorí ho nožom vážne zranili. Svedok potvrdil, že tí čo napadli D., boli\nkamaráti C. G.. Keď G. D. pustili z nemocnice, tento mal hovoriť o tom, že to určite musel spraviť C.,\nresp. C. G. mal poslať tých ľudí. Svedok potvrdil i to, že C. G. a G. D. si po rôznych ďalších ľuďoch\nposielali rôzne násilné a násilnícke odkazy. V súvislosti s výbuchom vo firme Euromont mu C. G. hovoril,\nže on vie, kto to dal spraviť. I keď nikoho nemenoval, podľa neho vyšlo z toho, že to dal spraviť G. D..\nZhodou okolností bol tento svedok aj blízko miesta činu, teda blízko miesta, kde mali usmrtiť C. G. a\nspolu s ďalšou osobou, ktorej meno nevie, sa mali vybrať aj na miesto, o ktorom A. U. predpokladal,\nže je to miesto, kade unikli páchatelia. Svedok totiž predpokladal, že najlepšie miesto na útek i na\nprípadný úkryt auta pri Topoľčanoch je rekreačná oblasť Duchonka, pričom keď sa blížili k tomuto miestu,\nuž videli dym. Toto mohlo byť niekoľko hodín po streľbe a na základe návrhu obhajoby si súd vyžiadal\naj dokumentáciu Požiarneho a hasičského zboru v Topoľčanoch ohľadne požiaru motorového vozidla\nOctavia. Na základe tejto dokumentácie bol potom, tak ako je vyššie uvedené, upresnený čas, kedy bol\npožiar nahlásený.\nVo veci vypovedal aj brat poškodeného C. G. svedok K. G., pričom je možné konštatovať, že jeho\nvýpoveď dokumentovala obdobné skutočnosti a obdobne popísané vzťahy v rodine, ako o nich\nvypovedala Q. G.. Aj podľa jeho názoru G. D. v poslednom čase nebol kamarát jeho brata C., donášal\nna neho polícii a roznášal intrigy. Svedok tiež uviedol, že videl H. G., ako sa na vozidle nižšej kategórie\nnezodpovedajúcom jeho životnému štýlu (Reanault Laguna) vozí na ulici, kde býval jeho brat.\nVo veci bol vypočutý aj svedok D. V., majiteľ penziónu, v ktorom nechal D. N. ubytovať osobu menom\nI.. Svedok potvrdil skutočnosti súvisiace s ubytovaním takejto osoby, ako i to, že osoba ubytovávajúca\ncudzieho štátneho príslušníka trvala na tom, aby ako ubytovaný bol zapísaný on. Ubytovávanú osobu\npopísal ako osobu - obyvateľa bývalej Juhoslávie, pravdepodobne Slovinca, vysokej, vyšportovanej\npostavy. Ako vyplýva z predloženého záznamu ubytovne Agát, osoba menom D. N. mala byť ubytovaná\nv časoch od 10.07.2010 do 24.07.2010, kedy bol predĺžený pobyt do 03.08.2010. Potom mal byť D. N.\nubytovaný ešte v časoch od 06.10.2010 do 08.10.2010 (dátum rezervácie 03.10.2010 - viď č.l. 975).\n\nPokiaľ ide o výšku popisovanej osoby, svedok udával, že bola ešte vyššia od neho, pričom on meria\n182 cm.\nK vzťahom v rodine G. vypovedal aj svedok D. G., bratranec poškodeného C. G. a synovec obžalovaného\nH. G.. Ten takisto potvrdil, že medzi C. a H. G. neboli dobré vzťahy. O C. uviedol, že „každý si vyberá\ncestu sám“, pričom z jeho výpovedí možno dedukovať, že spôsob obživy C. G. nepovažoval za legálny. K\nprípadnému motívu alebo k tomu, kto mohol spôsobiť smrť C. G., sa tento svedok nijak vyjadriť nevedel.\nNa základe návrhov obhajoby boli vo veci vypočutí aj brat obžalovaného G. Pavloviča svedok C. D.\na svedkyňa Mgr. C. H.H., ktorá v čase výsluchu pracovala ako vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva\nPZ Bratislava II, predtým pracovala na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, Bratislava aj ako\nvyšetrovateľka, aj ako operatívna pracovníčka - starší referent špecialista.\nC. D. vzťahy G. D. a C. G. opísal ako vzťahy nekonfliktné. Podľa jeho názoru vyššie menované osoby\nboli kamaráti, pričom on žiadnu zmenu v správaní sa svojho brata vo vzťahu k C. G. nespozoroval.\nKonštatoval, že s bratom sa v podstate stretával každý deň, pričom v súvislosti s konfliktom uviedol len\ntoľko, že nejaký advokát menom H. mal potýčku s vyhadzovačom, ktorý ho vyhodil, následkom čoho sa\nnejaké osoby pobrali za bratom domov a tam ho zranili.\nPokiaľ ide o smrť C. G., z tohto bol jeho brat prekvapený, čo usudzoval z toho, ako sa správal na druhý\ndeň, keď sa stretli. Svedok ešte zdôraznil, že pri únose C. G. jeho rodine pomáhal práve jeho brat G.\nD.. Pokiaľ ide o jeho vzťahy s bratom, tie hodnotí ako dobré, stávalo sa, že mu brat požičal peniaze,\ninak mu „ani moc nepomáhal“.\nSvedkyňa H. C.H. mala vypovedať k osobe menom I., nakoľko obžalovaný F. udával, že táto osoba\ntu bola kvôli inej veci než to popisuje obžaloba. Chceli spoločne oznámiť trestný čin, ktorý mal byť\nobjednaný z Holandska a ktorý bol „nahratý na DVD“.\nSvedkyňa uviedla, že osobu menom I. nikdy nevidela, vie však, že začiatkom augusta roku 2010 sa\nstretla spolu s A. F., ktorý je členom občianskeho združenia s názvom Priatelia polície a tento jej oznámil,\nže jeho známy má poznatky o trestnej činnosti súvisiacej s Holandskom. Poprosil ju, či vie zabezpečiť\nnejaký kontakt, aby sa táto vec začala preverovať. Svedkyňa uviedla, že „v tejto veci urobila kontakty na\nEuropol“, ale vzhľadom na to, že A. bol obvinený, tak už nestihla vec dokončiť.\nPodstata trestnej činnosti mala spočívať v tom, že nejaký holandský občan mal navádzať I. na trestnú\nčinnosť a „o tomto by mala byť nahrávka“. Ona túto nahrávku pýtala od A. F. a on jej povedal, že\njej to donesie na USB kľúči, keď sa vráti z dovolenky. O nahrávke svedkyňa hovorila, že bola „nejak\ndekódovaná“, pričom potvrdila, že ona kontaktovala Europol ešte predtým, než nahrávky videla. Podľa\nnej totiž ich špecialisti sú na takéto veci slabí, predpokladala, že A. F. tú nahrávku videl. Svedkyňa\npoprela, že by sa s A. F. a B. E., ktorého tiež poznala, stýkala aj súkromne. Potvrdila, že v minulosti\nuž A. F. polícii pomohol a doniesol „nahrávky, ktoré mal“, ktoré si vedela prehrať a tieto sa tiež týkali\ntrestnej činnosti.\nVo veci bola vypočutá aj skupina svedkov, ktorí v čase streľby mali byť v blízkosti miesta činu. Takisto boli\nvypočutí príslušníci Policajného zboru, ktorí sa ako prví na miesto činu dostavili. S výnimkou svedkyne\nW. a svedka M. všetky výpovede týchto svedkov, teda výpovede svedkov G., E. a H. boli na hlavnom\npojednávaní prečítané. Možno konštatovať, že na základe prvých zistení na mieste činu i na základe\njeho následnej ohliadky, ktorej výsledky boli na hlavnom pojednávaní oboznámené, bol dokumentovaný\npriebeh skutku z hľadiska jeho chronológie, miesta a technicky overiteľných zistení.\nPodľa údajov niektorých zo svedkov boli nakreslené aj nákresy, pričom je evidentné, že skutok sa stal\nna Mojmírovej ulici a strieľané bolo z vozidla, ktoré predbiehalo vozidlo, v ktorom sedel poškodený\ntak, že vozidlo strelca obiehalo vozidlo poškodeného zľava. Takto ustálené údaje korešpondujú aj s\ntvrdeniami znalcov, ktorí pitvali telo nebohého C. G. a v súlade s tým, ako je to uvedené v skutkovej\nvete tohto rozsudku ustálili mechanizmus vzniku zranení. Na mieste činu bolo nájdených 28 nábojníc,\nktoré na základe ich balistického skúmania vykazovali druhové znaky tak, ako je to uvedené v prvej časti\nzdôvodnenia tohto rozsudku.\n\nPokiaľ ide o popis motorového vozidla, ktoré predbiehalo vozidlo poškodeného C. G. a popis osôb v ňom\nsediacich, možno uviesť nasledovné. Všetci svedkovia sa zhodli na tom, že išlo o vozidlo značky Octavia\nsvetlejšej farby. Niektorí uvádzali, že išlo o typ vozidla sedan, niektorí sa k tomuto vyjadriť nevedeli.\nSvedok M. ešte uviedol, že si všimol nejakú tyčku trčiacu z okna spolujazdca vodiča Octavie.\nPokiaľ ide o popis osôb sediacich v Octavii, v prvom rade je potrebné spomenúť, že až do času výstrelov\nnikto zo svedčiacich osôb nemal zvlášť veľký dôvod sledovať osoby, ktoré sedeli v motorových vozidlách.\nAko už bolo uvedené, súdu je známa skutočnosť, že boli spracované úradné záznamy príslušníkmi\npolície z prvotných výsluchov svedkov, v rámci ktorých niektorí z nich sčasti osoby sediace vo vozidle mimochodom, nie identicky - popisujú. Je však potrebné zdôrazniť, že ide o úkony, ktoré neboli vykonané\nv zmysle Trestného poriadku, pričom súd nepovažuje za potrebné zvlášť pripomínať ustálenú prax\nsúdov, ktoré takto vykonané dôkazy v trestnom konaní, resp. ich vykonanie nepripúšťajú. Žiadne podania\nvysvetlení v zmysle príslušných ustanovení policajného zákona ani úradné záznam z „vyťaženia osôb“\nv trestnom konaní a zvlášť v konaní pred súdom použiteľné nie sú.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa W. a\nsvedok M. nevedeli žiadnym spôsobom popísať osoby, ktoré sedeli vo vozidle. Súd opäť pripomína, že\ntoto je možné považovať za logický výsledok vnímania situácie, ktorá v jej počiatku sa nijak nevymyká\nštandardnej situácii na ulici, pričom záver - konanie po streľbe - z logických dôvodov zúčastnení už v\npodstate nepozorovali, nakoľko sa starali predovšetkým o svoju bezpečnosť a vyjadrili sa nanajvýš k\ntomu, akým smerom nimi opisované vozidlo Octavia unikalo.\nVo veci boli za súhlasu strán v konaní čítané aj niektoré ďalšie výpovede, napr. výpovede svedkov G.\nN., G. R., C. M. a B. L. a Mgr. L. R.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tieto výpovede sa týkali\npredovšetkým pôvodne obvineného W. Z. a popisovali predovšetkým jeho možnú účasť na objednaní\nsi vraždy C. G.. Pokiaľ ide o obžalovaných v tomto konaní, nešlo o vo veci podstatné výpovede, sčasti\nvšak aj títo svedkovia dokumentovali vzťahy medzi obžalovanými a C. G. spôsobom ako to opisovali\nniektorí ďalší svedkovia.\nV súvislosti s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi ohľadne tohto skutku je potrebné uviesť, že znalecké\nani iné skúmania vo veci nepriniesli žiadne ďalšie výsledky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom boli vo\nveci relevantné. Boli síce zaistené niektoré ďalšie vecné stopy, ich skúmanie však nijakým spôsobom\nneprispelo k objasneniu veci a v konečnom dôsledku výsledky vyhodnotenia týchto dôkazných\nprostriedkov nehovorili nič ani v prospech, ani v neprospech obžalovaných. Z týchto dôvodov súd pri\nvyhodnotení situácie vychádzal predovšetkým z dôkazov uvedených doteraz a v nasledujúcej časti\nrozsudku podrobnejšie rozoberie ich výsledky, ako aj spôsob, akým dôkazné prostriedky prinášajúce\nrelevantné dôkazy v konečnom dôsledku vyhodnotil.\nPokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, tieto boli sčasti akceptované od oboch vo veci aktívne\nkonajúcich strán v konaní, pričom súd si iniciatívne zadovážil aj prepisy rozhovorov z monitorovaného\ntelefónu B. E. z dní 19. a 20.07.2010, vrátane nahrávok týchto rozhovorov. Tesne pred ukončením\ndokazovania súd konštatoval, že ďalšie návrhy na jeho doplnenie má len obhajca obžalovaných E. a\nG. JUDr. Gavalec.\nTen navrhol zabezpečiť telefonický hovor B. E. s H. G. zo dňa 20.07.2010, ktorý by mal potvrdzovať to,\nže B. E. s H. G. sa v tento deň rozprával a vyjadril prekvapenie nad smrťou C. G.. Obhajca nevylúčil,\nže tento hovor bol uskutočnený z druhého telefónu B. E. a vyslovil názor, že je pravdepodobné, že\ntento bol tiež odpočúvaný. Navrhol tiež pribrať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru\nk rozboru kamerového záznamu z kamery, ktorú mal namontovanú B. E. na svojom rodinnom dome\nv Urminciach, z ktorého by malo vyplynúť, že dňa 19.07.2010 sa obžalovaný zdržiaval v priestoroch\nrodinného domu a nebol so svedkom L.. Tiež navrhol vypočuť ako svedka B. Q. a navrhol tiež „vyžiadať\nspis príslušného policajného útvaru ohľadne audiny, o ktorej hovorili obžalovaní a poškodeného R.“.\nNavrhol tiež vypočuť ako svedka C. L. a vyžiadať si správy z príslušných ÚVV o návštevách jednotlivých\nobvinených príslušníkmi polície a to vrátane v tom čase ešte obvineného N..\nPokiaľ ide o telefónne čísla, ktoré v inkriminovanom čase mal používať B. E., je pravdou, že zo spisového\nmateriálu vyplývajú informácie dokladujúce používanie dvoch telefónnych čísel - XXXX XXX XXX\n(evidované na jeho osobu) a telefónne číslo XXXX XXX XXX (neevidované na žiadnu osobu). Ako\n\nuž bolo uvedené, súd si iniciatívne zaobstaral dokumentáciu ohľadne všetkých hovorov monitorovanej\ntelefónnej stanice XXXX XXX XXX z dní 19. - 20.07.2010, pričom z tejto dokumentácie nevyplýva, že\nby obžalovaný E. v ním uvádzaný deň mal uskutočniť hovor s H. G.. V súvislosti s týmto konštatovaním je\npotrebné uviesť, že súd nemá žiadny dôvod domnievať sa, že by orgán činný v trestnom konaní, ktorý vec\nsúdu predložil, falšoval obsah prepisov, prípadne nahrávok, resp. nepredložil príslušnú dokumentáciu\nkompletnú. Pokiaľ ide o druhé telefónne číslo, ktoré mal používať B. E., zo záverečných častí X. zväzku\nspisu, ktoré dokumentujú legalitu a legitimitu nasadenia informačno-technických prostriedkov nevyplýva,\nže by okrem tohto vyššie uvedeného telefónne čísla bol daný súhlas na odposluch a zaznamenávanie\naj iných telefónnych čísel v súvislosti s obžalovaným E..\nPokiaľ ide o skúmanie kamerového záznamu, súd aj na tomto mieste pripomína zásadu kontradiktórnosti\nkonania a možnosť predkladania dôkazných návrhov a dôkazných prostriedkov aj stranami v konaní.\nTúto možnosť obžalovaný B. E. nevyužil a napriek tomu, že je stíhaný už vyše jeden a pol roka, o tomto\nkamerovom zázname nehovoril a orgánom činným v trestnom konaní ani súdu ho nepredložil. Pokiaľ\nby tak učinil, zrejme by nebol dôvod týmto dôkazom sa nezaoberať a samozrejme v prípade potreby\nna preskúmanie jeho autenticity by bol pribratý aj Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.\nV tomto štádiu konania však súd nemá žiadny dôvod na to, aby toto konanie predlžoval z dôvodu a\nspôsobom akým to navrhuje obhajca obžalovaného E.. V tejto súvislosti súd pripomína aj znenie § 240\nods. 3 Trestného poriadku a konštatuje, že strany v konaní hneď v úvode súdneho konania vo veci boli\nvyzvané na to, aby písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve\nbolo zároveň uvedené, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe už v čase\ndoručenia výzvy, môže súd odmietnuť (toto konštatovanie sa vzťahuje na viaceré návrhy obhajoby).\nPokiaľ ide o výsluch svedka B. Q., súd hodnoverným spôsobom zistil, že tento svedok dlhodobo v čase\nprejednania veci pracuje v zahraničí a nie je možné odhadnúť čas, kedy by sa mal vrátiť domov. Z tohto\ndôvodu výsluch tejto osoby nemohol byť vykonaný, pričom je potrebné pripomenúť, že B. Q. bol v tejto\nveci pôvodne obvineným a trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené. Mal v podstate participovať len\nna prevzatí vozidla pre G. D., čo sám G. D. nepopiera a aj z tohto dôvodu jeho výsluch v súvislosti s\nprejednávanou vecou súd nepovažoval za tak dôležitý, aby bolo potrebné eventuálne čakať na návrat\ntohto svedka, resp. zisťovať, či a kedy sa mieni vrátiť do Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o návrh v súvislosti s „audinou a poškodeným R.“ návrh bol nekonkrétny, súdu nie je zrejmé, o\nčo v podstate ide a ani vykonanie tohto dôkazu pre náležité posúdenie veci nebolo potrebné vykonať. Súd\nnepovažoval za potrebné vypočuť ani C. L., výpoveď tohto svedka z prípravného konania je nekonkrétna\na v súvislosti s vecou nič neobjasňujúca.\nPokiaľ ide o posledný návrh smerujúci k dokumentovaniu snahy orgánov činných v trestnom konaní v\nsúvislosti s podľa názoru obhajoby nezákonným ovplyvňovaním obvinených policajnými orgánmi, súd\nk tomuto udáva nasledovné.\nZákladné oprávnenia a povinnosti policajta sú upravené v Zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv platnom znení. Tento zákon v § 17 a 17a uvádza, že policajt je oprávnený požadovať potrebné\nvysvetlenia od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku\nalebo správneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných\nosôb a vecí. Policajt je tiež oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť\nk objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu a zistenie jeho páchateľa. Žiadne z\nustanovení Zákona o Policajnom zbore, ani žiadne z ustanovení Trestného poriadku, prípadne iného\nprávneho predpisu, policajtovi nezakazuje vykonávať takúto aktivitu ani po začatí trestného stíhania vo\nveci, ani po vznesení obvinenia konkrétnym osobám. Po súhlase príslušných orgánov policajt môže\nnavštevovať aj osoby, ktoré sú vo väzbe v ústave na výkon väzby. Vyžadovanie informácií a podanie\nvysvetlení však nie sú úkony podľa Trestného poriadku a v žiadnom zo štádií trestného konania pred\nsúdom nemôžu byť použité ako dôkaz. Samozrejme v zmysle § 8 ods. 1 toho istého zákona pri\nvykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú\na nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný\nzásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou\nčinnosťou.\n\nInak povedané, v žiadnom právnom predpise nie je napísané, že po vznesení obvinenia s obvinenými\nosobami môže komunikovať len vyšetrovateľ, prokurátor a súd činný vo veci. Operatívne zložky polície si\naj voči týmto osobám musia plniť povinnosti stanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom\nrobia to špecifickým spôsobom, ktorý, ako už bolo uvedené, v trestnom konaní nemá procesnú hodnotu.\nObdobne v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky nie je napísané a stanovené, že každý\nkontakt orgánu štátu, policajta, vyšetrovateľa alebo prokurátora s obvinenými osobami, prípadne so\nsvedkami musí mať „procesnú formu“ to znamená, že nikde nie je stanovené, že kontakty medzi stranami\nv konaní, obžalovanými a obvinenými osobami sa môžu diať výlučne spôsobom, ktorý je podchytený\nTrestným poriadkom predpísanými náležitosťami.\nTak ako obhajca vo veci má možnosť „operatívne“ komunikovať s rôznymi osobami v súvislosti s vecou,\nzaobstarávať svedkov, predbežne komunikovať s nimi, vyhľadávať ďalšie dôkazy, tak táto právomoc a to aj po vznesení obvinenia - prináleží aj druhej, žalujúcej strane v konaní. Aj prokurátor, vyšetrovateľ\na policajt majú právo zaobstarávať vo veci ďalšie dôkazy, predbežne zisťovať názory eventuálnych\nsvedkov, ich ochotu vypovedať a žiadny právny predpis Slovenskej republiky týmto orgánom nezakazuje\nmožnosť poskytnutia vysvetlení rôznych odklonov v trestnom konaní. Jediné, čo je v tejto súvislosti\nzakázané, je návod na krivú výpoveď, fyzický či psychický nátlak na svedkov alebo obvinených a ich\nnezákonné ovplyvňovanie. Takéto praktiky v predmetnej veci súd nezistil, a preto ani nepovažoval\nza potrebné zisťovať, či a koľkokrát operatívne orgány polície, prípadne vyšetrovateľ vo veci alebo\ndozorujúci prokurátor obvinených vo väzbe navštívili. Informácia o tejto skutočnosti by ohľadom riešenia\nprípadu nemala žiadnu využiteľnú hodnotu a preto súd návrh na takéto doplnenie dokazovania takisto\nzamietol.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Najvyšší i Ústavný súd Slovenskej republiky sa už viackrát\nzaoberali spôsobom obrany a obhajoby, ktorý spočíval v tvrdení, že „obvinení alebo svedkovia boli\nspracovaní orgánmi činnými v trestnom konaní“. Ani v jednom z týchto prípadov nebolo konštatované,\nže orgány činné v trestnom konaní majú zakázaný styk s vo veci vystupujúcimi osobami mimo\ntzv. procesných úkonov. Samozrejme pokiaľ sa procesné úkony rozhodnú vykonať, musia to urobiť\nkontradiktórne a o každom úkone, ktorý má byť vykonaný v zmysle Trestného poriadku musia informovať\nprotistranu.\nVyššie uvedené úvahy súdu nie sú v rozpore ani s tým, čo o zásade rovnosti v konaní upravenej najmä v\nčlánku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd (ďalej aj „Dohovor“) uvádza\nEurópsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu. Tento súd vo viacerých svojich rozhodnutiach\n(napr. Neumeister vs. Rakúsko, Feldbrugge vs. Holandsko, Brandstetter vs. Rakúsko ...) uvádza, že\nzásada rovnosti zbraní znamená v zásade myšlienku, že každá strana v konaní by mala mať rovnakú\npríležitosť predložiť svoj prípad a že ani jedna z nich by nemala mať podstatné výhody vo vzťahu k\nsvojmu protivníkovi. Zo zásady rovnosti vyplýva, že obe strany v konaní sú oprávnené mať prístup\nk informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany a musia mať rovnocennú možnosť vznášať\nnámietky proti argumentom druhého. Ak by bolo rozhodnutie súdu založené len na podaniach, o\nktorých obžalovaný nevedel, prípadne ak bol jednej strane odoprený prístup k závažným dokumentom\nzo súdneho spisu alebo ak súdy zvážili len skutočnosti predložené jednou stranou (viď aj Hiro Balani\nvs. Španielsko, Kerojärvi vs. Fínsko) v takýchto prípadoch je porušované právo na spravodlivý proces\nv zmysle porušenia princípu rovnosti zbraní. (Už na tomto mieste odôvodnenia rozhodnutia však\nsúd pripomína, že v tejto časti spomínaná judikatúra slovenských i medzinárodných orgánov ochrany\npráva mala významný vplyv na posúdenie veci v súvislosti s obžalovaným H. G. - viď aj ďalšie časti\nodôvodnenia.)\nPokiaľ ide o rozhodnutia slovenských orgánov ochrany práva, súd pripomína najmä kontext rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 220/08, ktorý neriešil len právo obvineného na vypočutie\npred rozhodnutím o vzatí do väzby, ale aj už spomínané podľa názoru sťažovateľa nezákonné kontakty\n(spracovanie) orgánov činných v trestnom konaní. Aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že kontakt tzv.\noperatívcov polície s osobami, ktoré vo veci vystupujú, sám o sebe, pokiaľ polícia nekoná v rozpore so\nsvojimi zákonom stanovenými povinnosťami, neznamená porušenie zásady kontradiktórnosti konania a\nrovnosti zbraní. V tomto rozhodnutí sa ďalej uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Túto časť rozhodnutia Ústavného súdu\nsúd uvádza v tejto časti rozsudku aj z toho dôvodu, že ani v rámci tohto rozhodnutia, aj pokiaľ ide o\n\nďalšie časti odôvodnenia rozsudku, nebude možné detailne sa vysporiadať so všetkými vznášanými\nnámietkami a hodnoteniami jednotlivých dôkazov, ktoré v rámci hlavného pojednávania prednášal najmä\nobžalovaný A. F.. Súd sa však v každom prípade aj v ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku\npokúsi vysporiadať so všetkými dôležitými pripomienkami a námietkami strán v konaní.\nTu je potrebné uviesť, že jednou z takýchto námietok bola aj námietka vznášaná najmä v prípravnom\nkonaní zo strany obhajcov, ktorí uvádzali, že vyšetrovateľ ich upovedomoval len o tom, kedy a kde ten\nktorý úkon bude vykonaný. Neposkytol však informáciu o konkrétne aký úkon (výsluch akého svedka)\nide. K tomuto súd uvádza, že takýto postup vyšetrovateľa je naozaj možné vytknúť, nakoľko obhajoba\nmusí mať primeraný čas na prípravu na ten ktorý úkon, pričom ku kvalite tejto prípravy evidentne\nprispieva aj informácia o tom, o aký úkon orgánu činného v trestnom konaní pôjde. Toto pochybenie\nv konečnom dôsledku však nebolo vyhodnotené ako porušenie práva na spravodlivý proces a v tejto\nsúvislosti súd udáva i to, že najmä v prípravnom konaní strany naozaj nemôžu mať úplne identické\npostavenie (orgán činný v trestnom konaní okrem iného je oprávnený odmietnuť nazretie do spisu,\nposkytnúť niektoré informácie...). Pravdou je i to, že v zmysle § 2 ods. 14 Trestného poriadku, ako to\nsprávne pripomenul obhajca JUDr. Juraj Gavalec, strany sú si v konaní rovné „až“ pred súdom (predtým\nje „dominus litis“, pán sporu prokurátor, ktorý sa stáva stranou v konaní až neskôr). V každom prípade\nvšak túto v zásade logickú a pochopiteľnú nerovnosť v úvodných fázach trestného stíhania je potrebné\ndefinitívne konvalidovať minimálne v konaní pred súdom. Aj z tohto dôvodu predseda senátu v rámci\nnaplánovania hlavného pojednávania stranám v konaní presne uviedol, aké dôkazy sa v ten ktorý deň\nbudú vykonávať.\nNič to však nemení na tom, že vyššie spomínaná nerovnosť v konaní sa musí v čo najväčšej miere\nvyrovnávať aj v rámci prípravného konania - a to aj z toho dôvodu, že slovenské trestné právo tzv.\nprípravnému konaniu naďalej prisudzuje pomerne významnú úlohu. O to viac toto pravidlo platí, ak vo\nveci vypovedajú napr. utajení svedkovia, resp. ak nie všetky informácie sú podávané všetkým stranám v\nkonaní rovnako. Najpodrobnejšie sa doteraz týmto problémom zaoberali európske orgány ochrany práva\nvo veciach Dorson vs. Holandsko a vo veci Mechelen a ostatní vs. Holandsko (argumentáciu z týchto\nrozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva prebral aj Ústavný súd vo veci IV. ÚS 268/2011). V týchto\nrozhodnutiach súd konštatoval, že použitie výpovedí anonymných svedkov k usvedčeniu páchateľa nie\nje za všetkých okolností v rozpore s Dohovorom. Pokiaľ je však anonymita (utajená totožnosť) svedkov\nzachovaná, obžalovaný musí čeliť neobvyklým obtiažam. Súd teda uznal, že v takýchto prípadoch článok\n6 ods. 3 písm. d) vyžaduje, aby znevýhodnenie, v ktorom sa ocitá obžalovaný, bolo dostatočne vyvážené\nv konaní pred súdnymi orgánmi. Podľa názoru vysloveného v týchto rozhodnutiach by obžalovanému\nnemalo byť bránené v tom, aby overoval vierohodnosť svedkov. Odsúdenie naviac nikdy nesmie byť\npostavené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovediach anonymných svedkov.\nV tejto súvislosti už na tomto mieste odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že aj v predmetnej veci, ako to\nvyplýva z vyššie uvedenej časti zdôvodnenia, vo veci vypovedal svedok, ktorého totožnosť bola utajená.\nV žiadnom prípade však nemožno konštatovať, že išlo o rozhodujúcu výpoveď vo veci, avšak splniac\nsi povinnosti, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených rozhodnutí orgánov ochrany práva, súd obhajobe,\nzachovajúc utajenú totožnosť svedka, poskytol informáciu o tom, že osoba, ktorá vypovedala anonymne\nv predchádzajúcich častiach konania, vypovedala v prípravnom konaní aj bez toho, aby v rámci výsluchu\nbola utajená jej totožnosť. Takúto informáciu súd považoval za potrebné obhajobe poskytnúť práve\nkvôli kompenzácii nevýhod, ktoré utajenie totožnosti svedka prináša. Samozrejme, príslušná vedomosť\nsúdu o tom, že utajený svedok vypovedal i bez utajenia svojej totožnosti, potom zohrala úlohu pri\nvyhodnocovaní vierohodnosti takéhoto svedka.\nPokiaľ ide o skutkové a právne úvahy súdu v súvislosti s bodom č. 1 podanej obžaloby a ich hodnotenie,\nsúd v tejto veci uvádza nasledovné.\nV súvislosti s úvahami o vine či nevine žalovaných osôb súd u všetkých žalovaných skutkov\npredovšetkým skúmal, či k týmto skutkom vôbec došlo. V prípade kladnej odpovede na túto základnú\notázku skúmal, za akých okolností boli spáchané a dokazovanie zameral najmä na to, či ich spáchali\nobžalované osoby. Pri svojich záveroch a hodnoteniach sa riadil úvahami, ktoré budú konkretizované u\nkaždého skutku zvlášť, ako aj nasledovnými všeobecne platnými zásadami.\n\nPodľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd postupujú tak, aby bol zistený skutkový\nstav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd\nhodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral\nsúd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.\nTrestný poriadok teda predpisuje tzv. zásadu náležitého zistenia skutkového stavu (v podstate ide\no zásadu, ktorá v minulosti bola definovaná ako zásada objektívnej pravdy) a zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov. To znamená, že zákon predpisuje zistiť pravdu minimálne v miere náležitého\nzistenia skutkového stavu ohľadne žalovaného skutku, nepredpisuje však žiadnu formálnu schému\nhodnovernosti takých či onakých dôkazov, nestanovuje žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne pravidlá ich\nhodnotenia, neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie nejakej\nskutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Neznamená to však ľubovôľu v posudzovaní dôkazov.\nVnútorné presvedčenie súdu premietnuté do skutkovej vety rozsudku sa musí zakladať na starostlivom\nuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a musí byť výsledkom duševnej činnosti\nzaloženej na logických úsudkoch a logických operáciách. Inak povedané, dôkazy v ich komplexnosti\nmusia tvoriť súvislú niť vedúcu bez rozumných pochybností k tomu záveru, ktorý súd učinil.\nZ ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. nepriamo, ale bezpochyby, vyplýva zásada „v pochybnostiach v\nprospech obvineného“. Z jej aplikácie vyplýva, že ak má súd pochybnosti o niektorých skutkových\notázkach (či sa skutok stal, či ho spáchal obžalovaný a pod.), má rozhodnúť v prospech obžalovaného,\nresp. volí taký variant skutkového riešenia, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Treba však zdôrazniť,\nže aj tu musí ísť o pochybnosť „rozumnú“, teda takú, ktorá je vysvetliteľná logickými operáciami\na má logický a vysvetliteľný základ. Treba pritom rozlišovať medzi „rozumnou pochybnosťou“ a\npochybnosťou „rozumne vysvetliteľnou“. Naviac nejde o akúkoľvek pochybnosť ohľadne niektorých,\npodstatu nemeniacich detailov (napr. rozpory ohľadne presného času, presného počtu výstrelov, úderov\na pod.), ale o pochybnosť o podstate obvinenia.\nPri vyhodnocovaní dôkazov si súd bol vedomý aj obsahu judikatúry, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a sčasti i orgánov ochrany práva Českej republiky, na ktoré vo svojej záverečnej reči poukázal\nnajmä obhajca JUDr. Juraj Gavalec. Je jasné, že orgány vykonávajúce trestné stíhanie, tobôž nie súd,\nnesmú vykonávať selekciu dôkazov podľa toho, akú majú predstavu o skončení veci a súd si je vedomý\ni povinnosti aplikácie zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného - pokiaľ pripadá do úvahy aj\niný priebeh skutku, než aký uvádza obžaloba, je potrebné vyhodnotiť situáciu v prospech obžalovaných\nosôb. Je nespochybniteľné i to, že všetky zásahy do ľudských práv a slobôd musia byť vykladané\nreštriktívne, pričom reštriktívny výklad je v trestnom práve prevládajúcim spôsobom výkladu a všetky\nsporné otázky je potrebné, pokiaľ je to možné, hodnotiť v prospech osôb postavených pred súd.\nV tomto prípade však súd o vine jednotlivých obžalovaných osôb s výnimkou H. G. nemal žiadne\npochybnosti. Dospel k záveru, že vina bola preukázaná tak súborom priamych, ako aj nepriamych\ndôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a súvislú niť, ktorá jednoznačným spôsobom dovoľuje\nvysloviť záver o vine vo výroku uvedených štyroch obžalovaných. Nie je pravdou tvrdenie obhajcov, že\nvo veci neexistujú priame dôkazy, nie je pravdou, že vo všetkých prípadoch ide o „svedkov z počutia“.\nVinu obžalovaných je možné oprieť o harmonický celok tak priamych i nepriamych dôkazov, ktoré vo\nsvojej časovej chronologickej i miestnej súvislosti do seba jednoznačne zapadajú.\nAko už bolo uvedené, smrť poškodeného C. G. zavinením cudzej, resp. cudzích osôb je\nnespochybniteľným faktom, nespochybniteľným faktom je i nájdenie zhoreného motorového vozidla, v\ntorze ktorého bolo nájdené torzo zbrane, ktorá druhovo súhlasí s typom zbrane, z ktorej bolo na vozidlo\npoškodeného C. G. strieľané. Je síce pravdou, že priamy dôkaz usvedčujúci toho ktorého páchateľa zo\nstreľby na vozidlo C. G. neexistuje, existujú však priame dôkazy, ktoré dokladujú objednanie vraždy, jej\norganizovanie a existuje tiež priamy dôkaz, ktorý dokumentuje snahu obžalovaného D. o zaobstaranie\nmotorového vozidla značky Octavia, zaobstaranie zbrane samopalu vz. 58, existuje tiež priamy dôkaz\no tom, že v čase tesne pred spáchaním vraždy boli A. G. a osoba menom I. vodičom motorového\nvozidla vysadení v Topoľčanoch a v čase po spáchaní vraždy ich tá istá osoba odváža z rekreačnej\n\noblasti Duchonka. Podobne existujú priame dôkazy, ktoré dosvedčujú ukazovanie budúceho miesta činu\nobžalovaným D., pričom osobám, ktoré o týchto skutočnostiach svedčia, bolo jasné, o čo má ísť - či už\npriamo v čase ich aktívnej účasti na skutku alebo sa im niektoré súvislosti objasnili neskôr, po získaní\nďalších informácií od vo veci vypovedajúcich osôb.\nVšeobecné ustanovenia ohľadne dokazovania obsahuje predovšetkým VI. hlava prvý oddiel Trestného\nporiadku, kde v jednotlivých paragrafoch sú uvedené príkladmo jednak dôkazné prostriedky a jednak\nvšeobecné definície dôkazu ako takého. V týchto ustanoveniach je stanovené i to, čo je potrebné v\ntrestnom konaní dokazovať. Teória delí dôkazy na a) usvedčujúce a ospravedlňujúce, b) pôvodné a\nodvodené, c) priame a nepriame.\nNa usvedčujúce a ospravedlňujúce sa delia dôkazy podľa vzťahu k predmetu konania, to znamená k\nobvineniu. Pôvodným dôkazom je dôkaz, ktorý čerpá bezprostredne z prameňa (napr. výpoveď svedka,\nktorý videl udalosť o ktorej vypovedá, originál listiny ...), odvodeným dôkazom je dôkaz, ktorý čerpá zo\nsprostredkovaného prameňa (napr. výpoveď svedka, ktorý počul rozprávať o udalosti, odpis listiny ...).\nPriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť, pričom\nnepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý potvrdzuje alebo vyvracia určitú skutočnosť pomocou inej\nskutočnosti, ktorá len nepriamo súvisí s dokazovanou skutočnosťou. Všeobecne možno konštatovať,\nže dokazovanie nepriamymi a odvodenými dôkazmi je ťažšie a zložitejšie ako dokazovanie priamymi a\npôvodnými dôkazmi. V zásade tiež je možné konštatovať, že nepriame dôkazy majú dôkaznú silu len\nv spojení s inými dôkazmi a ako už bolo uvedené, nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu (harmonický\ncelok), ktorého jednotlivé časti musia byť navzájom v súlade, vzájomne sa potvrdzovať a dopĺňať. Medzi\nkaždým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť súvislosť - príčinný vzťah.\nPokiaľ ide o skutkovú vetu tak, ako ju v tomto rozsudku konštruoval súd, je možné konštatovať, že\nna viaceré skutkové tvrdenia jednotlivých častí a fáz skutku existujú pôvodné a priame dôkazy. Tento\ntyp dôkazu potvrdzuje najmä fázy skutku, ktoré súviseli s jeho prípravou, okolnosťami jeho objednania\na okolnosťami jeho organizovania. Je potrebné konštatovať tiež to, že priamo vo vzťahu k streľbe na\nvozidlo poškodeného existujú len nepriame dôkazy, ktoré však okrem iného dokladujú spôsob dopravy\nobžalovaných osôb na miesto činu i spôsob ich transportu naspäť, pričom v tomto prípade - výpoveď\nsvedka A. L. - ide síce o nepriamy, ale pôvodný dôkaz, ktorý priamo dosvedčuje konanie obžalovaného\nG. a osoby vystupujúcej pod menom I.. O dôveryhodnosti A. L., najmä vzhľadom k spôsobu prezentácie\nním uvádzaných skutočností i obsahu jeho prednesov (ak si svedok nebol istý, nepamätal si, prípadne\nak o situácii, o ktorej vypovedal, nevedel povedať relevantnú informáciu, uviedol to), súd v konečnom\ndôsledku posudzujúc podstatu ním uvádzaných faktov nemal pochybnosti.\nPokiaľ ide o ďalších svedkov, ktorých výpovede možno zaradiť medzi usvedčujúce dôkazy, ani v prípade\ntýchto osôb - konkrétne ide o G. D., D. N. i utajeného svedka č. 1 - súd z tých istých dôvodov ako\nu A. L. nemal pochybnosti o ich vierohodnosti. Vypovedali v zásade identicky vo všetkých štádiách\ntrestného konania (s výnimkou D. N., ktorý bol spočiatku obvinený) a ich výpovede možno považovať\nza konzistentné, vzájomne korešpondujúce a v konečnej fáze aj dôveryhodné. Nič nenasvedčuje tomu,\nže by sa tieto osoby chceli z veci vyviniť a skrývať svoju spoluúčasť na spáchanom skutku. Je priam\nvylúčené, že by v prípade týchto osôb čo len mohlo ísť o potenciálnych páchateľov.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na niekoľko detailov, ktoré vypovedajúce osoby vo svojich\nvýpovediach udávajú a ktoré v konečnom dôsledku ich výpovede zvierohodňujú. Ide o taký typ\ndetailov, ktoré je naozaj veľmi ťažké vyfabulovať, pričom je potrebné ešte raz zdôrazniť i to, že ani\njeden zo svedkov o skutočnostiach, ktoré sám osobne nepozoroval, nevypovedá a v týchto častiach\nobžalovaných ani neusvedčuje. To v konečnom dôsledku takisto zdôveryhodňuje predmetné výpovede,\npričom jednotlivé rozpory, ktoré v tých ktorých fázach trestného stíhania vo výpovediach nastali, sú\nvysvetliteľné časovým posunom. Je možné dokonca konštatovať, že by bolo naozaj podozrivé, ak by tieto\nrozdiely neexistovali. Spracovanie písomných poznámok nič nemení na dôveryhodnosti výpovedí týchto\nsvedkov (písomné poznámky si o. i. spracoval aj obžalovaný G.), pričom pokiaľ ide o už spomínané\ndetaily, súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.\nTak svedok D. N., ako aj svedok G. D. hovoria o „ohliadke“ v meste Bánovce nad Bebravou. Obidvaja\nhovoria o tom, že osoba, voči ktorej mala byť akcia zameraná, chodila na červenom športovom aute. Bol\nim ukázaný aj vchod do panelového domu, do ktorého táto osoba mala chodievať za svojou frajerkou.\n\nD. N. aj tento objekt ukázal obžalovaný G. D., pričom však, ako už bolo uvedené, v priebehu konania\nnebolo možné zaujať stanovisko k tomu, či aj v tomto prípade išlo takisto o osobu C. G.. Treba ešte\ndodať, že v súvislosti s týmto objektom bola takisto do veci zaangažovaná osoba menom I., pričom aj\nv tomto prípade D. N. z vývoja situácie usúdil, že I. má na záujmovú osobu strieľať (k tomuto svedok\nG. D. v prípravnom konaní uvádzal, že I. v tomto prípade mal strieľať len na nohy, aby „dotyčnú osobu\ndostali na vozík“ čo D. N. nepotvrdil).\nAj pri tejto akcii v rámci ohliadky vytipovali únikovú trasu, pričom v tomto prípade malo byť auto odstavené\nv garáži, ktorú svedok N. ukázal aj v rámci previerky výpovede. Ako majiteľ tejto garáže bol vypočutý\nsvedok B. L., ktorý poprel akúkoľvek spojitosť jeho garáže s pripravovanou trestnou činnosťou.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ak by aj svedkovia D. a N. mali nejaký záujem poškodiť\nobžalovaným osobám v súvislosti so zastrelením C. G., nemali žiadny logicky vysvetliteľný dôvod hovoriť\naj o tejto ohliadke miesta činu. Uvádzali detaily, ktoré naozaj s vecou nesúvisia. Aj v tomto prípade\nvypovedajú konzistentne, pričom práve tá skutočnosť, že opisovaná príhoda nemusí mať žiadny súvis\ns prejednávanou vecou, výpoveď týchto svedkov aj v tejto časti zdôveryhodňuje. Naozaj je ťažké si\npredstaviť situáciu, že by o niečom takomto hovorili, ak by obsah ich výpovede nesúvisel s konkrétnym\nzážitkom. Aj v tomto prípade presne popísali objekt, trasy, garáž, do ktorej mali vozidlo uschovať, pričom\nvýpoveď svedka L., ktorý akúkoľvek spojitosť s trestnou činnosťou v súvislosti s jeho garážou poprel, nič\nnemení na tom fakte, že podľa názoru súdu obidvaja svedkovia hovorili o situácii, ktorú naozaj aj zažili\na je veľmi ťažké si predstaviť, že by si takýto príbeh boli bývali vymysleli.\nDo takejto kategórie detailov patrí aj výpoveď A. L. v súvislosti s pokynom od A. G., ktorý mu zakázal\ntankovať v blízkosti rekreačnej oblasti Duchonka (kde sa v predmetnom čase preukázateľne nachádzal),\na prikázal mu tankovať až v Topoľčanoch. Obdobne dôveryhodne vyznieva aj výhovorka G. D. v súvislosti\ns tým, že akcia bola pôvodne naplánovaná na 15. júla 2010, pričom on uviedol, že pätnásteho on nikde\nnejde, nakoľko v tomto čase ho v minulosti chytili policajti. V súvislosti s osobou menom I. súd dáva do\npozornosti, že obžalovaný F. mal vo svojom mobilnom telefónnom prístroji uložený kontakt s názvom\n„I. MKD“, pričom obžalovaný na priamu otázku, či išlo o toho I., o ktorom A. F. rozprával ako o osobe\nspolupracujúcej s políciou, obžalovaný odpovedal, že nevie, len pripustil, že mohlo ísť o túto osobu. Je\nminimálne zvláštne i to, že obžalovaný F. si nepamätá priezvisko aj podľa jeho vyjadrenia jemu blízkej\nosoby, ktorá v podstate kvôli nemu na Slovensku preukázateľne strávila niekoľko týždňov.\nJe nespochybniteľným faktom i to, že D. N. mal za úlohu zapísať I. v ubytovacom zariadení pod svojim\nmenom a utajiť tak jeho totožnosť. Nebolo pochýb ani o tom, že v okruhu A. F. sa iná osoba menom I.\nv tom čase nepochybovala, pričom táto osoba v priebehu mesiacov júl, august a október pobývala na\nSlovensku rádove niekoľko týždňov, ako to vyplýva z vyššie uvedenej časti odôvodnenia rozsudku.\nA. F. o tejto osobe hovoril ako o osobe, ktorá mala polícii podať závažné informácie v súvislosti s\nvážnym trestným činom, ktorý mali „nahrať“. O tomto však A. Trajkov T. až v posledných fázach trestného\nstíhania, v rámci prípravného konania o tom, že by I. mal pomáhať polícii a že toto bol dôvod jeho pobytu\nna Slovensku, spočiatku nehovoril nič.\nNa návrh obhajoby bola vypočutá aj svedkyňa C. H.H., ktorá potvrdila, že niekedy začiatkom mesiaca\naugust jej A. F. spomínal osobu menom I., ktorá by mala byť svedkom vážnej trestnej činnosti. S touto\nosobou sa svedkyňa mala stretnúť, avšak už k tomu nedošlo, nakoľko A. F. bol vzatý do väzby. V tejto\nsúvislosti súd opäť pripomína, že osoba menom I. zapísaná v ubytovacom zariadení pod menom D.\nN. v relevantnom období tu bola od 10.07.2010 do 03.08.2010 a potom ešte raz v období od 06. do\n08.10.2010. Ak by bola pravdivá verzia A. F., osobe menom I. nič nebránilo sa s policajtkou C. H.H.\nstretnúť, pričom na margo tejto veci súd pripomína, že do začiatku mesiaca august tu osoba pod menom\nI. mala stráviť viac ako dvadsať dní a v tomto čase žiadny kontakt na políciu vyvinutý nebol.\nV súvislosti s výpoveďou svedkyne Q. súd odkazuje na doslovnú protokoláciu jej odpovedí na otázky\nstrán v konaní i súdu, z ktorej je zrejmé, že svedkyňa o tejto príhode vypovedá naozaj minimálne zmätene\na jej vyjadrenia o „dekódovaní nahrávky“, kontakte s Europolom v súvislosti s ďalšími jej vyjadreniami\nvyznievajú naozaj málo dôveryhodne. Svedkyňa totiž sama pripustila, že obžalovaný F. jej mal dodať\npredmetnú nahrávku na USB kľúči, pričom túto nahrávku zrejme predtým videl. K nahrávkam, ktoré je\nschopný si prehrať bežný užívateľ počítačovej techniky nie sú potrebné žiadne dekódovacie techniky a\n\nminimálne zaujímavo vyznieva i to, že svedkyňa ešte predtým, než by o veci čokoľvek vedela, kontaktuje\nEuropol (niet totiž s čím a niet ani predmetu, na ktorý by sa takto informujúca osoba pýtala).\nV tejto súvislosti však súd nevylučuje, že A. F., prípadne aj B. E., v minulosti mohli pôsobiť ako osoby,\nktoré poskytujú informácie polícii a nie je vylúčené, že takýmto spôsobom v minulosti spolupracovali\naj so svedkyňou C. H.H.. Táto okolnosť však nič nezmenila na presvedčení súdu, že osoba menom\nI., aj keby chcela oznámiť nejaký trestný čin, sa v Slovenskej republike nezdržovala primárne z tohto\ndôvodu a spolupracovala s obžalovanými na tom trestnom čine, za ktorý v bode 1 tohto rozsudku bola\nuznaná vina. Už naozaj len na margo je potrebné pripomenúť to, že osoba menom I. aj podľa vyjadrenia\nobžalovaného F. tu bola prítomná i v októbri roku 2010 ešte pred vzatím obžalovaného F. do väzby,\npričom z jeho strany nebola vyvinutá žiadna snaha na stretnutie s políciou.\nDo mozaiky, v rámci ktorej jednotlivé jej časti do seba zapadajú, treba doplniť ešte detail uvádzaný D. N.,\nktorý mal vedieť, že na akciu bude použité motorové vozidlo značky Octavia, mal vedieť, kde toto vozidlo\nbude odstavené a mal uviesť i to, že kľúčik od tohto vozidla bude položený na prednej pneumatike.\nAko už bolo uvedené, takéto vozidlo preukázateľne pre G. D. zháňal G. D., z takéhoto vozidla bolo na\npoškodeného C. G. strieľané a torzo takéhoto vozidla spolu s torzom zbrane, z ktorej preukázateľne\nmohlo byť strieľané, bolo nájdené neďaleko miesta činu, práve na mieste, ktoré svedkovia označovali\nako miesto únikovej trasy. Takáto zhoda náhod súd nemôže viesť k inému záveru, len k tomu, ktorý v\ntejto veci učinil. Vyššie spomenuté detaily je naozaj „ťažké si vymyslieť“, ich popis musí pochádzať z\nkonkrétne prežitých udalostí a posudzujúc vec v celom jej kontexte nemôže byť produktom fabulácie,\nprípadne konfabulácie proti obžalovaným vypovedajúcich osôb.\nDo uvádzanej kategórie detailov patrí aj zmienka G. D. o spôsobe odovzdania dva krát 1000 Eur (údaje\ntypu „na robotu“) a tiež výpoveď D. N., ktorý od D. mal prevziať ďalších 300 000 Sk, pričom D. mu\nmal povedať, že „už dal jeden milión). Aj v týchto prípadoch ide o detaily, ktoré niet dôvodu dodávať\n(vymýšľať si ich) a je naozaj logické predpokladať, že ich opis takisto pramení z reálne prežitej udalosti.\nAko už bolo uvedené, u osôb vypovedajúcich v neprospech obžalovaných nebol zistený žiadny dôvod\nna to, aby sa akýmkoľvek spôsobom pokúšali pomstiť obžalovaným, nemali dôvod si vymýšľať a ich\nvýpovede nesmerovali ani k utajeniu svojej spoluúčasti na spáchaní trestného činu. Toto platí najmä v\nsúvislosti so svedkom D. N., ktorý preukázateľne bol blízkym priateľom A. F., jeho spolupracovníkom a\nspolužiakom zo základnej školy.\nPokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu, teda najmä popis konania, súd oproti obžalobe skutkovú\nvetu sčasti zmenil. Zmeny sa týkajú najmä okolností, ktoré neboli preukázané priamymi dôkazmi, pričom\nvšetky zmeny v jednotlivých ich detailoch súd učinil v zásade v prospech obžalovaných.\nV prvom rade v súlade so skutočnosťami zistenými na hlavnom pojednávaní aj v súvislosti s určením\nčasu návratu C. G. z väzby súd upravil čas, v rámci ktorého prebiehala príprava tohto trestného činu a v\nrámci ktorého si jednotlivé vo veci zaangažované osoby delili úlohy a zabezpečovali už vyššie popísaný\nstav, kde bol eminentný záujem na tom, aby nie všetky do veci zainteresované osoby vedeli o činnostiach\nďalších ľudí. Možno teda konštatovať, že čas, v rámci ktorého došlo k rozhodnutiu čin vykonať a zadelili\njednotlivé úlohy, sa ustálil na dobu zhruba jeden a pol mesiaca, čo je v súlade aj s tvrdeniami svedkov.\nZmena nastala aj pokiaľ ide o posúdenie motívu a pohnútky spáchania trestného činu a výšky sumy,\nza ktorý si jeho spáchanie objednal G. D.. Pomerne veľká časť dokazovania sa týkala incidentu G. D.\nv súvislosti s bitkou v bare Venuša a mnoho dôkazov indikovalo, že práve toto mohlo byť spúšťačom\nnenávisti G. D. voči C. G.. Z prehratého záznamu reportáže televízie JOJ je evidentné, že G. D. tvrdí,\nže vie, kto je za tým a je evidentné i to, že minimálne v tom čase si myslel, že napadnutie v jeho\nrodinnom dvore zariadil C. G. prostredníctvom priamych páchateľov, ktorí patrili medzi jeho priateľov.\nTomuto nasvedčovali aj niektoré svedecké výpovede, pričom sám obžalovaný G. D. hovoril o tom, že\nod tohto času vzťahy medzi nimi ochladli a prestali sa stýkať.\nJe však nutné konštatovať, že súd nemal dostatok dôkazných prostriedkov, ktoré by bez akýchkoľvek\npochybností poukazovali na tento motív. Je však tiež evidentné, že G. D. takýto motív chcel popierať\na je evidentné i to, že v tejto súvislosti navrhol vypočuť aj svojho brata, ktorý mal jeho verziu obhajoby\npotvrdiť, čo sa aj stalo. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti i to, že samotný svedok C. D., a to\n\ndokonca v rozpore s tvrdeniami svojho brata (napriek tomu, že sa s ním stýkal každý deň), si nič nevšimol,\nčo by dôvodilo zmenu vzťahu G. D. k C. G. a tvrdil, že až do času vraždy G. D. a C. G. vychádzali\nspolu dobre.\nĎalej je evidentné i to, že G. D. a C. G. v minulosti boli priatelia, často sa stýkali, pričom ich okolie si\nvšimlo, že tieto vzťahy v rozmedzí rokov 2008 až 2009 skončili. I keď nejde o dôkazne zvlášť hodnotné\nvyjadrenia svedkov, nemohlo neujsť pozornosti súdu, že viacerí z nich vypovedali o tom, že G. D. sa\ndoslova tešil zo smrti C. G., čo dával najavo aj teatrálnym vystupovaním. Je teda zrejmé, že problémy\nmedzi C. G. a G. D. spočívali v kvalite osobných vzťahov, bližšie sa ich však nepodarilo špecifikovať,\nčo súd náležite vyjadril aj v skutkovej vete rozsudku.\nV tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že viaceré dôkazné prostriedky zo spisu indikujú aj tú\nskutočnosť, že v osobách obidvoch do konfliktu zainteresovaných išlo o osoby, ktoré si prostriedky k\nživobytiu zaobstarávali nie len legálnymi prostriedkami. V tomto konaní síce nebolo úlohou súdu sa\ntýmito vecami podrobnejšie zaoberať, nie je však vylúčené, že konflikt medzi zainteresovanými spočíval\naj v tom, že chceli získať kontrolu nad rôznymi nelegálnymi aktivitami v oblasti mesta Topoľčany. Viacerí\nsvedkovia v rámci svojich výpovedí a popisu takýchto aktivít použili rôzne slangové výrazy, ktoré súviseli\ns akousi kontrolou nad územím, čím určite nemali na mysli kontrolu v rámci legálnych podnikateľských\naktivít. Ako však už bolo uvedené, súd nemal dôvod zamerať dokazovanie podrobnejšie týmto smerom\na aj preto motív definoval spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku.\nObdobné konštatovanie (nepreukázanie stavu bez akýchkoľvek pochybností) súd učinil aj v súvislosti\nso sumou, ktorú mal obžalovaný G. D. za objednanú vraždu zaplatiť. V tomto prípade naozaj ide len o\nnepriamy dôkaz a skutočnosť, že za vraždu C. G. mala byť zaplatená suma 1.000.000,- Sk (prípadne\nekvivalent tejto sumy v eurách), bola preukázaná len nepriamymi dôkazmi. V tomto prípade naozaj ide\nlen o dôkazy „z počutia“ ako o nich hovorí obhajoba a neexistuje jeden jediný priamy dôkaz, ktorý by\npreukazoval vyplatenie sumy 1.000.000,- Sk. Tu súd podotýka, že obranu spočívajúcu v zdôrazňovaní\nfaktu, že v čase, kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutku, na Slovensku už neexistovala mena Slovenská\nkoruna, považuje za pre obhajobu irelevantnú. Nie je potrebné nijak zvlášť zdôrazňovať, že po výmene\nmeny ešte pomerne dlhý čas naozaj veľká väčšina občanov Slovenskej republiky finančné čiastky\nuvádzala v korunách.\nJe síce pravdou, že D. N. (ide o ďalší významný detail) hovorí o tom, že ho F. mal poslať vypýtať si\nďalších 300.000,- Sk, na čo mu obžalovaný D. mal povedať, že už dal 1.000.000,- Sk, podľa D. N. „každý\nmal zobrať po milióne“, avšak takýto dôkazný stav nie je možné považovať za stav, z ktorého by bez\nakýchkoľvek pochybností bolo možné vyvodiť výšku sumy, za ktorú si obžalovaný D. usmrtenie C. G.\nobjednal. I keď i niektorí ďalší svedkovia počuli, že vraždu mali spáchať za 1.000.000,- Sk, pričom sa\nna toto mali podľa niektorých skladať viacerí, tento typ dôkazov súd považoval za dôkazy nepriame, na\nzáklade ktorých nie je možné učiniť presný záver o výške poskytnutej sumy a z tohto dôvodu aj v tomto\nsmere skutkovú vetu rozsudku upravil.\nĎalšie úpravy skutkovej vety sa týkali čiastočnej úpravy právnej kvalifikácie, ktorú súd ešte rozvedie\nv ďalších častiach rozsudku a identifikácie motorového vozidla, ktoré bolo nájdené na mieste činu.\nAko už bolo uvedené, súd nepochyboval o tom, že zhorené torzo Octavie nájdené v rekreačnej oblasti\nDuchonka súviselo s týmto trestným činom, pričom preukázateľne išlo o vozidlo, ktoré bolo doslova\nposkladané minimálne z dvoch vozidiel značky Octavia, ktorých identifikáciu sa orgánom činným v\ntrestnom konaní podarilo zabezpečiť. V skutkovej vete rozsudku uvádzaný popis úpravy motorového\nvozidla takisto svedčí o pomerne vysokej miere sofistikovanosti spáchaného trestného činu a aj z tohto\ndôvodu súd považoval za potrebné zistené skutočnosti súvisiace s nájdeným vozidlom zakomponovať\naj do skutkovej vety rozsudku.\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, prokurátor tvrdil, že obvinení D.,\nE., F. a G. iného úmyselne usmrtili s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchali závažnejším spôsobom\nkonania ako organizovaná skupina, pričom obvinený H. G. mal poskytnúť inému pomoc na spáchanie\ntrestného činu, najmä poskytnutím finančných prostriedkov (konkrétne 50.000,- Eur). Tým pádom prví\nštyria menovaní mali spáchať obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm.\nc) s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, teda závažnejším spôsobom konania, konkrétne\norganizovanou skupinou. H. G. mal spáchať obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods.\n\n1 formou účastníctva, podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, teda ako pomocník. Prokurátor bol\nteda toho názoru, že G. D., B. E., A. F. a A. G. spáchali predmetný trestný čin ako priami páchatelia a\nH. G. formou účastníctva ako pomocník. S takouto právnou kvalifikáciou sa však súd v podstate ani u\njedného z páchateľov nestotožnil a to z nasledujúcich dôvodov.\nPodľa § 144 ods. 1 Trestného zákona páchateľom trestného činu úkladnej vraždy je ten, kto iného\númyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, pričom v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto\ntrestného činu prísnejším trestom než stanovuje základná skutková podstata, sa okrem iného potrestá aj\npáchateľ, ktorý už bol odsúdený za trestný čin vraždy, skutok spáchal závažnejším spôsobom konania,\nprípadne ho spáchal z osobitného motívu. Za závažnejší spôsob konania sa rozumie aj páchanie\ntrestného činu organizovanou skupinou (§ 138 písm. i) Trestného zákona) a osobitným motívom sa\nokrem iného rozumie aj spáchanie trestného činu na objednávku (§ 140 písm. a) Trestného zákona).\nV zmysle § 19 a 20 Trestného zákona, páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu sú osoby,\nktoré trestný čin spáchajú sami, prípadne spoločným konaním. Okrem priameho páchateľstva zákon\npozná aj tzv. účastníka na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse. Takýmto účastníkom je ten,\nkto zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor) ten, kto naviedol iného na spáchanie\ntrestného činu (návodca), ten, kto požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo ten,\nkto poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením\nprekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník). Na trestnú\nzodpovednosť účastníkov i priamych páchateľov sa použijú tie isté ustanovenia Trestného zákona (§\n21 Trestného zákona).\nZ hľadiska posúdenia toho, či ide o trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 alebo trestný čin vraždy\npodľa § 145 Trestného zákona, je dôležité posudzovať to, či k spáchaniu trestného činu došlo s tzv.\nvopred uváženou pohnútkou. Ide teda o stav, kedy z hľadiska subjektívnej stránky sa k naplneniu\nskutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy vyžaduje úmysel priamy (§ 15 písm. a) Trestného\nzákona), pretože súčasťou subjektívnej stránky je aj motív. Nevyhnutnou podmienkou trestnosti je\nteda to, aby páchateľ konal s vopred uváženou pohnútkou, z čoho je zrejmé, že nepostačí nepriamy\númysel. Za vopred uváženú pohnútku sa považuje vnútorný pocit páchateľa prameniaci z jeho dlhodobej\nnespokojnosti s daným stavom, ktorý ho vedie k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu spôsobenia\ntrestnoprávneho následku. Ide o širší pojem ako pojem „z osobitného motívu“ a dostupné vysvetlivky\nk príslušnému ustanoveniu Trestného zákona uvádzajú, že môže ísť napr. o dlhodobé osobné spory,\nnenávisť voči poškodenému, žiarlivosť, vraždu na objednávku, zištnosť a podobne.\nTrestný čin vraždy podľa § 144 sa od trestného činu úkladnej vraždy podľa § 145 Trestného zákona\nlíši tým, že vražedný úmysel páchateľa v prípade trestného činu vraždy nie je vopred premyslený,\ndlhodobo pripravovaný a naplánovaný, ale je okamžitou, vopred neuváženou reakciou na podnet, ktorý\nho k takému konaniu vyprovokoval. Konanie páchateľa v týchto prípadoch obvykle býva dôsledkom\nspontánneho rozhodnutia vyvolaného situačným konfliktom vyprovokovaným niekedy obeťou, neraz v\nsilnom rozrušení alebo afekte. Inak povedané, uznať vinu za trestný čin úkladnej vraždy možno len v\ntom prípade, ak ide o naozaj sofistikovaný proces prípravy takéhoto následku, teda smrti poškodeného\nsubjektu, pričom tento proces sa musí vyznačovať uváženými a relatívne dlhodobými krokmi prípravy,\nktoré jednoznačne smerujú k želanému následku a ktorých súčasťou veľmi často býva aj činnosť\nsmerujúca k zahladeniu stôp, resp. k tomu, aby páchateľ trestného činu nebol odhalený. V tomto prípade\npodľa názoru išlo priam o učebnicový príklad takejto činnosti - nešlo o vopred neuváženú reakciu na\npodnet, nešlo o rozhodnutie vyvolané bezprostredne predchádzajúcim situačným konfliktom a nešlo ani\no konanie v silnom rozrušení, prípadne afekte. Išlo o relatívne dlho pripravovanú a sofistikovanú činnosť\nviacerých osôb, ktorých cieľom bolo zlikvidovanie poškodeného C. G..\nK takémuto záveru súd viedlo vyhodnotenie všetkých doteraz uvádzaných skutkových zistení. Bolo\njednoznačne preukázané, že celý proces trval dlhší čas, bolo doňho zapojených viacero osôb, pričom už\nviackrát bolo uvedené i to, že záujmom na veci participujúcich osôb bolo udržanie istej konšpiratívnosti\ncelej akcie, teda jednotlivé zúčastnené osoby nemali vedieť o všetkých detailoch naplánovanej činnosti.\nKaždý mal v tomto procese určenú svoju úlohu, pričom však každý z páchateľov vedel o tom, čo a ako\nsa pripravuje. Inak povedané, každá z osôb, u ktorých bola uznaná vina, vedela, že sa „ukladá“ o život\npoškodeného C. G. a že sa vyvíjajú kroky na jeho odstránenie. Každá z týchto osôb vedela i o tom,\nže ide o súčinnosť viacerých osôb, pričom táto súčinnosť nie je spontánna, je koordinovaná, dopredu\npripravovaná a jej súčasťou je aj snaha o zahladenie stôp. Práve z tohto dôvodu všetci na veci zúčastnení\n\nvec plánovali dlhodobejšie so snahou nezanedbať žiadny detail. Preto najmä z tohto pohľadu súd nemal\nžiadne pochybnosti o tom, že konanie všetkých na veci zúčastnených možno subsumovať pod konanie,\nktoré zákonodarca charakterizuje ako konanie „s vopred uváženou pohnútkou“.\nVyššie uvedená charakteristika konania páchateľov úzko súvisí i s tým, že súd činnosť na veci\nzúčastnených osôb kvalifikoval ako činnosť organizovanej skupiny. Základnými kvalifikačnými znakmi\norganizovanej skupiny, ktoré ju odlišujú od inej, menej závažnej súčinnosti páchateľov, sú spolčenie\nnajmenej troch osôb, stanovenie účelu, ktorým je spáchanie trestného činu vopred, určitá deľba takisto\nvopred určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny a charakteristika jej činnosti plánovitosťou a\nkoordinovanosťou do takej miery, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.\nV týchto súvislostiach sa spolčením rozumie vzájomná dohoda aspoň troch osôb za vopred stanoveným\núčelom, v organizovanej skupine dochádza k určitej deľbe úloh medzi jej členmi, k ich naplánovaniu a ku\nkoordinovaniu formou zosúladenia a harmonizácie činnosti. Táto deľba úloh však neznamená vytvorenie\npevnejšej organizačnej schémy a už vôbec nemusí ísť o vytvorenie štruktúrovanej skupiny. Nevyžaduje\nsa ani jej dlhšie časové trvanie a jej členovia môžu byť približne v rovnakej realizačnej úrovni bez určenia\nvýraznejších vzťahov nadriadenosti a podriadenosti.\nPodľa názoru súdu v tomto prípade išlo práve o činnosť takejto skupiny, pričom medzi jej členov\nmožno zahrnúť všetky štyri osoby uvedené v tomto rozsudku, u ktorých bola uznaná vina, ako i osobu\nmenom I., ktorá spolu s A. G. boli priamymi realizátormi trestného činu. Nie je vylúčené a je dokonca\npravdepodobné, že koordinácie sa zúčastnili aj viaceré ďalšie osoby, tieto však prokurátor v obžalobe\nako páchateľov, resp. účastníkov neidentifikoval, pričom súd sa vinou osôb, ktoré nie sú postavené pred\nneho ako obžalovaní, ani nemôže zaoberať.\nTáto okolnosť však nič nemení na tom, že v tomto prípade o organizovanú skupinu išlo, skupina\nmala minimálne päť členov, pričom v súvislosti s charakteristikami činností týchto členov je možné\npomerne jasne identifikovať ich úlohy. Bolo evidentne preukázané, že iniciátorom a použijúc právnickú\nterminológiu, objednávateľom trestného činu vraždy, bol G. D.. Opäť - nie je vylúčené, že takýchto\niniciátorov bolo viac, avšak u G. D. bolo nepochybne preukázané, že to bol on, ktorý pojal nápad usmrtiť\nC. G. a vraždu si doslova objednal u B. E. a A. F., ktorí ďalej pri jej realizácii a organizovaní spolupracovali\ns ďalšími osobami. Z tohto pohľadu bol G. D. objednávateľom trestného činu, nakoľko išlo o osobu,\nktorá zadala úlohu na jeho vykonanie. Zároveň však súd jeho činnosť vyhodnotil aj ako pomoc pri\nspáchaní trestného činu, nakoľko najmä v súvislosti s ukazovaním trás, kadiaľ poškodený zvykne chodiť,\nposkytoval rady pri spáchaní trestnej činnosti a v podstate odstraňoval prekážky na jej vykonanie. Preto\nbola jeho činnosť vyhodnotená ako účastníctvo na trestnom čine, ktorého sa zúčastnil v podstate dvomi\nčinnosťami - ako objednávateľ, aj ako pomocník.\nV tejto súvislosti súd uvádza, že mu je známy v minulosti publikovaný názor, že ak sa účastník na\ntom istom trestnom čine zúčastňoval viacerými spôsobmi, stačí postihnúť iba jeden zo spôsobov a síce\ntak, že sa mu pričíta iba najzávažnejšia forma, kým menej závažná forma je už v tejto forme zahrnutá.\nTakýto názor však bol vyslovený ešte v čase, kedy zákon nepoznal účastníctvo formou objednávateľstva.\nPodľa názoru súdu v súčasnej dobe je neaktuálny a je potrebné postihnúť všetky formy účastníctva v\nskutkovej i právnej vete a to najmä v tých prípadoch, ak súd dospeje k záveru, že k trestnému činu došlo\nz osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania. Len takto totiž je možné dôjsť k obsiahnutiu\nvšetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu tak, aby bola vyjadrená jeho podstata a\naby bolo možné, či už v prospech alebo v neprospech páchateľa, vyhodnotiť všetky čiastkové konania\ntvoriace skutok, za ktorý je uznávaná vina.\nZa „priamych“ páchateľov v tomto prípade nie je možné považovať ani A. F. a B. E.. Súd tieto osoby\npovažoval za organizátorov trestnej činnosti, teda za osoby, ktoré vyvíjajú relatívne širokú a intenzívnu\nčinnosť, ktorá spočíva v riadení spáchania trestného činu. Organizátor obvykle je iniciátorom eventuálnej\ndohody o spáchaní trestného činu, vymýšľa plán jeho spáchania, vyhľadáva osoby, ktoré by trestný čin\nspáchali, umožňuje ich styk, poveruje ich úlohami a podobne. Podľa názoru súdu práve takúto činnosť,\nako je to opísané v skutkovej vete tohto rozsudku, vyvíjali obžalovaní A. F. a B. E.. Oni boli akýmsi\nprevodovým prvkom medzi nápadom G. D. zastreliť C. G. a priamymi vykonávateľmi, oni dávali pokyny,\nvymýšľali stratégie a kontaktovali príslušné osoby. Na ich pokyn konal tak D. N., ako aj A. L., osoba\nmenom I. a A. G..\n\nPráve A. G. bol priamym aktérom zastrelenia C. G. a z tohto pohľadu práve jeho je možné z vyššie\nuvedených obžalovaných považovať za jediného priameho páchateľa trestného činu. Preukázateľne\nriadil motorové vozidlo, z ktorého na auto C. G. bolo strieľané a preukázané bolo i to, že od začiatku\nparticipácie na skutku vedel o tom, akú úlohu má splniť strelec I. a vedel aj o tom, že v naplnení tejto\núlohy mu ako vodič motorového vozidla, z ktorého bude strieľané, má pomôcť. Z hľadiska právnej\nteórie i praxe sa takéto konanie považuje za priame páchateľstvo trestného činu - nejde o účastníctvo\nformou pomoci, pričom medzi ním a osobou menom I., ako i ostatnými osobami (organizátormi a\nobjednávateľom), išlo o výslovnú dohodu, ktorá by v prípade neuznania formy spáchania trestnej činnosti\norganizovanou skupinou viedlo k záveru, že predmetného skutku sa minimálne I. a A. G. dopustili\nformou spolupáchateľstva. Tu je ešte potrebné dodať, že priamym páchateľom v takýchto prípadoch nie\nje len ten, kto stisne spúšť na vražednej zbrani, ale aj osoby, ktoré ho „kryjú“ pomocnou streľbou na\nďalšie objekty, prípadne mu robia „clonu“, riadia motorové vozidlo, z ktorého je strieľané a podobne (ako\nklasické formy takéhoto typu spolupáchateľstva sú uvádzané najmä príklady pri spáchaní trestného činu\nlúpeže, kedy sa za spolupáchateľov považujú aj osoby, ktoré dávajú pozor na to, aby lúpežník mohol\nnerušene konať, po použití násilia inou osobu po vzájomnej dohode odcudzujú veci a podobne).\nVzhľadom k tomu, že vo veci súd dospel k záveru o tom, že išlo o vraždu na objednávku, kde\nobjednávateľ bol aj identifikovaný, musel v zmysle § 144 ods. 2 písm. e) v súvislosti so znením § 140\npísm. a) Trestného zákona brať do úvahy i to, že vo veci u obžalovaných E., F. a G. išlo o konanie\nna objednávku, teda trestný čin bol spáchaný z tzv. osobitného motívu. Z tohto dôvodu aj túto právnu\nkvalifikáciu zahrnul do tak skutkovej, ako aj právnej vety rozsudku v bode 1. Súd tiež zistil, že obžalovaný\nB. E. v minulosti už bol odsúdený za trestný čin vraždy a to v konaní vedenom pred Krajským súdom\nv Bratislave pod sp. zn. 1T 86/1996, pričom trest uložený mu právoplatným rozsudkom z tohto konania\nsčasti aj vykonal. Predmetný spis bol v rámci konania oboznámený a jeho existencia bez akýchkoľvek\npochybností zakladá tú skutočnosť, že obžalovaný B. E. za trestný čin vraždy nebol súdený a aj\nodsúdený prvýkrát. Z tohto dôvodu u tohto obžalovaného bola uznaná vina aj za trestný čin úkladnej\nvraždy podľa § 144 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nV súvislosti s totožnosťou skutku a s námietkou obhajoby, že nebola po celý čas trestného stíhania\nzachovaná tak, ako bola definovaná na začiatku trestného stíhania, súd udáva, že pokiaľ ide o riešenie\notázky totožnosti skutku, o totožný skutok ide i vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje konanie\naspoň s časťou konania skutku, pre ktorý bol páchateľ stíhaný. Podstata skutku je v zmysle všeobecných\nzásad Trestného poriadku určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom\nnávrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným\nzákonom. Z týchto dôvodov bude totožnosť skutku zachovaná, ak bude aspoň sčasti zachovaná\ntotožnosť konania alebo následku - teda podstata skutku. Pri splnení týchto kritérií môže súd oproti\nobžalobe prípadne uzneseniu o vznesení obvinenia ním zistený skutok podľa výsledkov dokazovania\nna hlavnom pojednávaní meniť. Je irelevantné, či na začiatku trestného stíhania bolo vo veci stíhaných\nviac alebo menej osôb, dôležité je len to, aby sa konštatovala zhoda medzi podstatnými skutkovými\nokolnosťami, nakoľko teória a prax súdov nechápe totožnosť skutku ako úplnú zhodu medzi skutkovými\nokolnosťami opísanými v obžalobe a výrokom rozhodnutia súdu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. Tzov 1/96).\nPokiaľ ide o obžalovaného H. G., tento podľa názoru prokurátora mal byť pomocníkom pri trestnom čine\nvraždy a to takým spôsobom, že mal poskytnúť finančnú hotovosť v presne nezistenej výške obvinenému\nG. D. za účelom realizácie odstránenia C. G.. Tieto okolnosti sa však v priebehu dokazovania, a to ani\nv prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní preukázať nepodarilo, resp. súd bez akýchkoľvek\nrozumných pochybností rešpektujúc zásahu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ nemohol\ndôjsť k záveru, že obžalovaný H. G. akúkoľvek hotovosť, prípadne finančnú čiastku zabezpečovanú\nprevodom v súvislosti s vraždou C. G. komukoľvek odovzdal.\nV tejto súvislosti je opäť potrebné zdôrazniť, že pri ustálení viny súd vychádzal predovšetkým z\nobjektívne overiteľných faktov vyplývajúcich zo znaleckých a iných technických skúmaní, ako aj z\nvýpovedí svedkov N., D. a L., ktorí vo veci v podstate ako jediní poskytovali priame a nesprostredkované\ninformácie, ktoré minimálne sčasti bolo možné zaradiť medzi priame a pôvodné dôkazy. V prípade H.\nG. však žiadny technickými prostriedkami objektivizovateľný dôkaz, ani výpovede svedkov, ktoré by ho\npriamo usvedčovali zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, neexistujú.\n\nSvedok A. L. o tom, že by sa na vražde mal zúčastniť aj H. G. formou akéhosi sponzoringu, vie len z\nmédií a ani ostatní dvaja vyššie spomenutí svedkovia žiadne skutočnosti, ktoré by H. G. usvedčovali,\nneuvádzajú. Svedok D. N. síce potvrdil, že obžalovaní sa s H. G. poznali, niekedy sa aj stretávali, avšak\nani F., ani E., ani D. o ňom nič nehovorili, nič nepočul o tom, že by „za týmto“ mal byť aj H. G.. Obdobne\nvo veci vypovedá aj svedok G. D.. Ten takisto priamo uviedol, že v súvislosti s vraždou o H. G. ani jeden\nz obžalovaných nehovoril.\nZa tejto situácie prokuratúra súdu navrhla vypočuť len svedkov, ktorí zaangažovanosť H. G. do trestného\nčinu vraždy C. G. potvrdzovali len nepriamo. Svedkovia R., M. a sčasti i H. a U. síce potvrdili, že medzi\nC. G. a H. G. nebol dobrý vzťah (toto nespochybňovala ani matka C. G. Q. G., ani jeden z obžalovaných\na ani jeden z vypočutých svedkov), avšak žiadne priamo pozorované konkrétnosti v súvislosti s jeho\nangažovaním sa vo vražde neuviedli. Niektoré osoby z tejto skupiny svedkov akurát uvádzali, že sa\ndopočuli o tom, že do veci mali byť zaangažované aj ďalšie osoby, pričom najčastejšie bol spomínaný\npráve obžalovaný H. G., ale aj W. Z., B. Q. a A. G..\nSnáď najpodrobnejšie k spôsobu zaangažovania do veci vypovedal utajený svedok č. 1. Aj tento sa však\nvyjadroval veľmi neurčito a uvádzal v rámci svojich výpovedí najmä opisy typu „vstúpil do toho H. G.\na W. Z. ... H. G. to s D. a E. preberali už dávnejšie ... 50.000,- Eur na vraždu C. G. mal získať D. od\nH. G. a Z. ...“. Tiež hovoril o motíve H. G., ktorý mal spočívať v tom, že tento mal strach v súvislosti s\nprehovorením C. G. o trestných činoch, ktoré boli predtým vykonané, pri ktorých bol osobne C. G. a ktoré\nokrem iného mal vykonať aj H. G.. Tento svedok, podobne ako aj svedkyňa Q. G., sa domnieval, že H.\nG. sa C. G. obáva, nakoľko tento by mohol prehovoriť o rôznych jeho protiprávnych aktivitách vrátane\nvraždy na poškodeného menom C. I., pri ktorého vražde obidvaja mali byť účastní (v súvislosti s týmto\nprokurátor predložil súdu uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia).\nTu je potrebné zdôrazniť, že žiadne ďalšie konkrétne informácie v súvislosti s pomocou G. D. a\nposkytnutím 50.000,- Eur za účelom vykonania vraždy C. G. žiadny zo svedkov neuvádzal. V tomto\nprípade, ako už bolo uvedené, naozaj išlo len o svedkov „z počutia“, ktoré dôkazy je v každom prípade\npotrebné vyhodnotiť ako dôkazy nepriame a odvodené. Už bolo spomínané, že v takomto prípade\ndokazovanie viny osôb postavených pred súd zo strany žalujúcej strany je oveľa náročnejšie a v zásade\nje možné konštatovať, že v podstate jediný sčasti usvedčujúci nepriamy dôkaz - výpoveď utajeného\nsvedka č. 1, v žiadnom prípade nemôže postačovať na uznanie viny za skutok, pre ktorý bol H. G.\npostavený pred súd.\nNeexistuje totiž jeden jediný nenapadnuteľný a vierohodný dôkaz, ktorý by potvrdzoval pravdivosť práve\ntej vety z obžaloby, ktorá sa obžalovaného H. G. týka. V tejto súvislosti je potrebné ešte poukázať i na to,\nže žiadny prevod sumy 50.000,- Eur z účtu pôvodne obvineného W. Z. nebol preukázaný, i keď v tejto\nsúvislosti sa nedá nespomenúť tá pasáž výpovede utajeného svedka č. 1, v ktorej sa zmieňoval o tom,\nže zainteresované osoby „dúfajú, že peniaze sa pošlú cez účet“. Ak k tejto udalosti došlo, jej logické\nvysvetlenie môže spočívať jedine v tom, že išlo o poznámku ironickú - je naozaj ťažké predpokladať, že\nby niekto trval na tom, aby peniaze v súvislosti s objednaním vraždy boli poskytnuté preukázateľným a\nkontrolovateľným spôsobom, teda prevodom z účtu.\nToto konštatovanie však nič nemení na tom, že utajený svedok č. 1 sa vyjadril ako sa vyjadril a i\nkeby jeho pochopenie situácie, ktorú pozoroval, bolo mylné a i keby takáto situácia naozaj nastala,\ndokonca aj v takomto prípade podľa názoru súdu by to bolo nedostatočné na to, aby mohol byť\nbez akýchkoľvek pochybností konštatovaný výrok o vine obžalovaného H. G.. Aj v takejto situácii by\ntotiž išlo len o predpoklad, že uvedené peniaze boli odovzdané, ktorý okrem samotného vyjadrenia\nutajeného svedka by nebol dokladovaný žiadnym ďalším priamym dôkazom. Súd nevylučuje, že aj\nsúhrn nepriamych dôkazov môže priviesť vec posudzujúci orgán k záveru o vine obžalovaného, avšak v\ntakomto prípade nemôže ísť o jeden jediný dôkaz, pričom ako už bolo uvedené, súhrn takýchto dôkazov\nmusí tvoriť harmonický celok, súvislú niť, ktorej interpretácia neumožňuje iný záver, len záver o vine.\nTakáto situácia v tomto prípade nenastala. Aj výpovede svedkov K. G. a Q. G. totiž dokladujú len nikým\nnespochybňovanú nevraživosť medzi H. a C. G., poskytnutie pomoci pri vražde poskytnutím finančných\nprostriedkov však žiadnym spôsobom nepotvrdzujú.\nV tejto súvislosti súd ešte poukazuje i na už spomínanú judikatúru poukazujúcu na vierohodnosť a\nposudzovanie vierohodnosti výpovedí osôb, ktoré sú vypočúvané s utajením totožnosti, teda anonymne.\n\nIde o ďalšiu okolnosť, ktorá vyžaduje rádove niekoľkonásobne vyššiu silu ostatných usvedčujúcich\ndôkazov, čo v tomto prípade nemožno konštatovať. Nepriame a odvodené dôkazy, ktoré sú spomínané\nv tejto časti zdôvodnenia tohto rozsudku, vo svojom sumáre vinu obžalovaného G. nepreukazujú. Je\nmožné z nich vyvodiť len to, že naozaj pri príprave vraždy C. G. nie je vylúčená pomoc viacerých osôb,\nvrátane pomoci poskytnutím finančných prostriedkov, utvrdzovaní v predsavzatí a podobne, avšak toto\nkonštatovanie vzhľadom na výsledky dokazovania môže zostať len v pravdepodobnostnej rovine.\nŽalujúca strana v tomto prípade bola evidentne v dôkaznej núdzi a dôkazné bremeno neuniesla. Z\ntohto dôvodu súd obžalovaného H. G. v zmysle § 285 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku spod\nobžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný nebolo dokázané, že by došlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorá\nsa obžalovaného G. týkala a to konkrétne v súvislosti s ôsmym a deviatym riadkom skutkovej vety, ako\nje uvedená v obžalobe.\nSkutok č. 2\nV súvislosti so skutkom uvedeným v bode 2 rozsudku je na úvod tejto časti odôvodnenia, podobne ako\nv súvislosti so skutkom pod č. 1, možné takisto sumarizovať viaceré zistenia, ktoré neboli v priebehu\nkonania nikým spochybňované a boli zabezpečené technickými prostriedkami zachytávajúcimi realitu\npomocou príslušných fotooptických a iných elektronických a elektrotechnických zariadení. V úvode tejto\nčasti odôvodnenia rozsudku budú zhrnuté i výsledky pozorovaní príslušnými znalcami, ktoré v zásade\ntakisto žiadnou zo strán neboli spochybňované.\nJe teda možné konštatovať, že, vychádzajúc zo správy príslušníka Požiarneho a hasičského zboru npor.\nA. E. dňa 06.08.2010 o 0.40 hod., vznikol požiar v obci Tepličky, okres Hlohovec v rodinnom dome č.\nXX. Požiar bol nahlásený v ten istý deň o 0.50 hod. A. (správne ide zrejme o R., vypočutú aj na hlavnom\npojednávaní) W. zhruba 10 minút po jeho vzniku, pričom po príjazde na miesto požiaru hasiči zistili, že\nhorí okno a priestor okolo neho na rodinnom dome a murivo pod oknom bolo poliate neznámou látkou,\nktorá zapáchala a bola podľa hasičov pravdepodobne použitá ako podporný činiteľ zápalnej látky. Už vo\nveci zasahujúci hasiči konštatovali, že po rozbití sklenenej výplne z vnútra domu prenikalo svetlo, ktoré\nožarovalo rastliny neznámeho pôvodu (č. l. 326 IX. zväzku spisu).\nV ďalšom priebehu preverovania veci bolo zistené, že predmetný rodinný dom patrí obžalovanému A.\nG., pričom na mieste činu na základe príslušného príkazu sudcu bola vykonaná ohliadka miesta činu.\nV rámci tejto ohliadky bolo konštatované, že rodinný dom v podstate pozostáva z dvoch častí, ktoré\nohliadajúci nazvali ako predná a zadná časť domu. V súvislosti s takýmto delením domu obžalovaný\nA. G. uviedol, že tzv. zadnú časť domu užíval ako obytný priestor on a tzv. prednú časť domu dal do\nprenájmu osobe, ktorá sa mu predstavila ako G. E..\nV rámci ohliadky prednej časti domu boli v jednotlivých miestnostiach zaistené sadenice rastlín konope,\nktoré neskôr čo do ich kvantity, ako aj kvality boli skúmané znaleckým ústavom - Kriminalistickým\nexpertíznym ústavom PZ, za ktorý jednotlivé posudky spracovávali jeho pracovníci. Boli tiež zaistené\nplastové mechy so sušinou, rôzne účtovné doklady dokladujúce nákup umelých hnojív a súbor\nelektrických zariadení, ktoré slúžili na ventiláciu miestností prednej časti domu a hlavne na osvetlenie\nrastlín, ktoré sa tu pestovali. Ohliadka takisto dokumentovala tú skutočnosť, že v dome bolo zariadenie,\nktoré umožňovalo odber elektrickej energie bez toho, aby táto zo strany dodávateľa mohla byť\nfakturovaná. Boli tiež nájdené kanistre s hnojivom a celkovo je možné konštatovať, že pokiaľ ide o prednú\nčasť domu, tu nájdené zariadenia slúžili na pestovanie rastlín, ktoré v tejto časti domu boli nájdené.\nOkrem týchto vecí tu boli nájdené aj dve plastové fľaše, z ktorých boli odobraté biologické stopy v\nsúvislosti s potenciálnymi analýzami DNA.\nV súvislosti s nájdenými elektrickými a elektrotechnickými zariadeniami znalec jednoznačne konštatoval,\nže ide o predmety, ktoré sú používané pri tzv. hydroponickom pestovaní rastlín. Rovnako boli znaleckému\nskúmaniu podrobené aj rastliny nájdené v tejto časti domu, ako aj obsah plastových vriec so sušinou.\nVo všetkých prípadoch podľa záverov znalca, ktoré potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, išlo o rastlinu\nkonope, resp. viac či menej znehodnotenú sušinu z tejto rastliny. Znalec podrobne analyzoval váhu\nnájdených rastlín, resp. sušiny i koncentráciu účinnej látky, teda tetrahydrokanabinolu (THC). Ako už\nbolo uvedené, výsledky tejto časti znaleckého skúmania neboli nijakým spôsobom napadnuté a premietli\n\nsa do skutkovej vety rozsudku. Znalec tiež uviedol, že rastliny rodu cannabis (konopa) sú zaradené v\nzmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov do\nprvej skupiny omamných látok. Ide o látky sedatívne, analgetické a halucinogénne. Hlavným nositeľom\ntýchto účinkov je už spomenutá látka THC. Najbežnejším spôsobom užívania konope je fajčenie a to\nbuď za použitia fajky, ručne pripravených cigariet, príp. plastových fliaš alebo iných nádob (tzv. bongo).\nPokiaľ ide o výsledky domovej prehliadky v súvislosti so zadnou časťou domu, je potrebné uviesť, že\nokrem iného tu boli nájdené digitálna váha striebornej farby, polyamidový sáčok so sušinou, plechovka\nod Coca Coly light (upravená na „fajčenie“), sklenená fajka a rôzne listiny, konkrétne nájomná zmluva a\nfotokópia občianskeho preukazu na meno G. E. a tiež zápisník v tvrdom obale hnedej farby, v ktorom sa\nnachádzali rôzne rukou písané mená, čísla, názvy rôznych hnojív a tiež účtovné doklady dokumentujúce\nnákup týchto hnojív.\nPríslušné znalecké skúmania aj v tomto prípade dokumentovali, že pokiaľ ide o nájdený obsah sušiny v\nprednej časti domu, aj v tomto prípade išlo o sušinu rastliny konope, pričom na nájdených zariadeniach\numožňujúcich fajčenie konope (ľudovo nazývané aj „marihuana“), boli nájdené stopy potvrdzujúce\nfajčenie týchto látok z týchto zariadení. Skúmané boli aj biologické stopy zaistené z plastových fliaš\nnájdených v prednej časti domu, pričom bolo zistené, že biologické stopy na týchto fľašiach pochádzajú\nod obžalovaného A. G., resp. sú kombináciou biologických stôp pochádzajúcich od tohto obžalovaného\na osoby menom G. D., ktorá bola vo veci vypočutá ako svedok, avšak odmietla vypovedať.\nNa základe týchto nájdených stôp je teda možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že v prednej\nčasti domu, ktorý vlastnil obžalovaný A. G., bola pestovaná marihuana v množstve, ako je to uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom išlo o tzv. hydroponické pestovanie týchto rastlín za pomoci\nrôznych prídavných elektrických a elektrotechnických zariadení. Marihuana bola nájdená tak v tzv.\nmokrom stave (rastliny), ako aj vo forme sušiny, ktorá sa užívateľmi obvykle pridáva do tabaku. Bol\nzaistený tiež listinný doklad - nájomná zmluva medzi obžalovaným A. G. a G. E., nar. XX.XX.XXXX. Na\nnájomnej zmluve je uvedené, že bola uzatvorená dňa 15.11.2009, pričom predmetom nájmu sú priestory\nv prednej časti rodinného domu č. XX. Ide o zmluvu nepodpísanú, pričom v priebehu vyšetrovania vo veci\nbol obžalovaným B. E. predložený ďalších listinný doklad - tá istá nájomná zmluva, ktorá bola nájdená\nv dome, avšak už s podpismi obidvoch zmluvných strán.\nV priebehu dokazovania bolo tiež nepochybne preukázané i to, že osoba G. E. uvedená na nájomnej\nzmluve nie je totožná s osobou tohto mena, ktorá má tie isté generálie, ako sú uvedené na zmluve.\nNepochybné bolo i to, že fotografia údajného G. E. na zaistenej fotokópii občianskeho preukazu nie\nje fotografiou skutočného G. E., nar. XX.XX.XXXX. Túto okolnosť nespochybňoval ani obžalovaný G.\na pokiaľ vo veci vypovedal G. E., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný uvádzal, že nejde o tú istú osobu, s\nktorou uzatváral zmluvu a s ktorou sa podľa jeho vyjadrenia mal zhruba desaťkrát, a to aj v predmetnom\nrodinnom dome, stretnúť.\nPo vyššie uvedenom súhrne nespochybniteľných a ani nikým nespochybňovaných faktov v ďalšej časti\nodôvodnenia tohto rozsudku súd popíše okolnosti, ktorých interpretácia stranami v konaní bola rôzna.\nHneď na úvod tejto časti rozsudku je potrebné uviesť, že obžalovaný A. G. nespochybňujúc pestovanie\nmarihuany v jeho dome postavil svoju obranu a obhajobu na tom, že on o tomto nič nevedel, do prednej\nčasti domu nechodil a nevedel uviesť, čo tam jeho nájomca robil.\nV súvislosti s osobou menom G. E. udával, že ho s ním zoznámil jeho kamarát G. (priezvisko nevie),\nktorý mu dal na neho kontakt. Spomína si, že keď sa prvýkrát so E. stretol, bol pri tom aj obžalovaný\nB. E.. Spolu potom išli za pánom H., E. známym, kde sa zmluva spísala a pred pánom H. aj podpísala.\nPodľa jeho názoru boli vypracované dva exempláre zmluvy, obidva boli podpísané, jednu si zobral pán\nE. a jednu si zobral on. Nevedel uviesť, akým spôsobom sa B. E. dostal ku zmluve, ktorú priniesol na\npolíciu, v podstate nevedel vysvetliť ani to, prečo sa u neho v zásuvke našla zmluva nepodpísaná v\nsúvislosti s tým, že predtým tvrdil, že obidva exempláre zmluvy boli podpísané. Nevedel sa vyjadriť ani k\ntomu, že ak by takúto zmluvu podľa jeho predchádzajúceho vyjadrenia mal mať u seba aj pán E., prečo\nv konečnom dôsledku majú existovať tri zmluvy, keď on predtým tvrdil, že pred pánom H. boli podpísané\nním (resp. pracovníkom realitnej kancelárie) vypracované dva exempláre zmluvy.\n\nObžalovaný A. G. poprel akúkoľvek spojitosť nájdených vecí v objekte jeho domu so žalovaným trestným\nčinom. Niekoľkokrát zdôraznil, že on je naozaj proti drogám a vadí mu, keď sa dozvie, že nejakí jeho\npriatelia drogy užívajú. Nájdený sáčok s marihuanou a dve zariadenia slúžiace na jej fajčenie vysvetľoval\ntým, že niekoľko mesiacov pred požiarom jeho rodinného domu mal priateľku Mirku z Nitry, ktorú tam\nnavštevoval a „spával s ňou“. Táto Mirka marihuanu fajčila, nevedela bez nej existovať a hoci jemu to\nvadilo, nejaký čas udržiaval s ňou kontakt. Vyššie uvedené nájdené veci teda pochádzajú od nej, pričom\ntakisto nevedel vysvetliť, čo je dôvodom toho, že boli nájdené v zásuvke skrine v zadnej časti domu,\nktorú užíval on a prečo tieto predmety nevyhodil.\nPokiaľ ide o nájdenú digitálnu váhu slúžiacu na váženie minimálnych množstiev vážených predmetov,\nuviedol, že túto mal od svojho brata. Nájdené stopy slín na plastových fľašiach v časti domu, kde\nsa marihuana priamo pestovala, vysvetľoval tým, že ten, kto to tam pestoval, mohol nájsť tieto fľaše\nnapríklad na dvore a potom ich mohol používať na zalievanie pestovaných rastlín. Pokiaľ ide o nájdený\nzápisník v kuchyni v časti domu, ktorú užíval, tvrdil, že tento zápisník nie je jeho a po nazretí do neho\nuviedol, že sa nejedná o jeho rukopis. Nariadenú skúšku v zmysle § 133 ods. 1 Trestného poriadku\nobžalovaný odmietol vykonať.\nV súvislosti s takouto obranou a obhajobou obžalovaného súd uvádza, že ju považoval za jednoznačne\núčelovú a doslova klamlivú. Podľa názoru súdu obžalovaný už v čase, kedy pripravil (zrejme v súčinnosti\ns ďalšími nezistenými osobami) zmluvu s fiktívnou osobou G. E., to robil za účelom vyvinenia sa zo\nzodpovednosti pre prípad, že by trestná činnosť v súvislosti s pestovaním marihuany v jeho dome začala\nbyť preverovaná. K takémuto záveru súd viedli nielen absurdné a logickým spôsobom nevysvetliteľné\nrozpory, ale aj niektoré tvrdenia vo výpovedi obžalovaného a predovšetkým nasledujúce fakty.\nSvedok C. H. skutočnosti uvádzané obžalovaným v súvislosti so spracovaním nájomnej zmluvy v celom\nrozsahu potvrdil len pri svojej prvej výpovedi učinenej dňa 29.09.2010. Vtedy naozaj potvrdil verziu\nobžalovaného a tvrdil, že ho obžalovaný navštívil spoločne s nejakou osobou a spolu s touto osobou\npred ním podpísali nájomnú zmluvu týkajúcu sa prenájmu nejakých skladovacích priestorov. Aj v rámci\ntejto výpovede uvádzal, že zmluvy boli vyhotovené v dvoch kópiách. Jednu si zobral nájomca a druhú\nprenajímateľ. Vo svojej neskoršej výpovedi v rámci prípravného konania dňa 14.03.2011, ale i na\nhlavnom pojednávaní (výpoveď z prípravného konania žurnalizovaná v X. zväzku spisu) tento svedok už\nudával, že predmetnú zmluvu v dvoch vyhotoveniach síce vypracoval, avšak bolo to len na požiadanie A.\nG., ktorý bol sám, žiadny nájomca spolu s ním ho nenavštívil, on zmluvy vyhotovil, avšak pred ním nikým\npodpisované neboli. Ako dôvod, prečo predtým vypovedal inak, uvádzal, že ho v období preverovania\ntohto trestného činu stretol B. E., ktorý ho požiadal, aby vypovedal spôsobom ako pri prvej výpovedi\n- teda aby tvrdil, že zmluvu, ktorú vypracovával, bola pred ním podpísaná oboma stranami. On mu\nvyhovel, nakoľko z predchádzajúceho výkonu trestu poznal B. E. (v tom čase pracoval ako príslušník\nÚVV) a poznal aj otca A. G. H. G., ktorý bol jeho bývalý kolega.\nSúd teda nepochyboval o tom, že osoba menom G. E. ako ju predstavuje A. G., v reále neexistuje\na je zrejmé len to, že generálie skutočného G. E. boli zneužité pri vytvorení falošného občianskeho\npreukazu, ktorého kópia bola nájdená aj pri domovej prehliadke u A. G.. Takúto interpretáciu udalostí\npotvrdzuje i výpoveď samotného G. E., ktorý poprel, že by obžalovaného G. poznal a uviedol, že jeho\nmeno, resp. jeho osobné údaje boli zneužité aj v súvislosti s ďalšími trestnými činmi, čo okrem tohto\nvyjadrenia potvrdzujú aj niektoré listinné dôkazy nachádzajúce sa v IX. zväzku spisu.\nDo tejto konštrukcie udalostí zapadajú aj výpovede vo veci vypočutých susedov obžalovaného G., N. V.,\nR. a K. W., starostu obce G. H. a priateľky obžalovaného B. D.. Všetky tieto osoby potvrdili, že v dome,\nktorý vlastnil A. G., ho vídavali relatívne často, do tohto domu chodil aj jeho otec H. G., pričom žiadnu\ninú osobu v tomto dome okrem priateľky obžalovaného nikto z týchto svedkov v dome alebo pri ňom\nnevidel. V tejto súvislosti nie je zanedbateľným faktom i tá skutočnosť, že požiar rodinného domu bol\numelo založený, pričom súdu je známa tá skutočnosť, že rôznym spôsobom bol poškodzovaný majetok\naj ďalším v tejto veci spoluobžalovaným osobám (predmetné dôkazy však v tomto konaní neboli prebraté\na tak súd k týmto okolnostiam nijak neprihliadal).\nV tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať i na s touto vecou súvisiaci skutok č. 3, ktorého\nsa mal dopustiť B. E.. Tento pokiaľ ide o nájdené drogy vypovedal vo veci ako svedok dňa 29.09.2010,\npričom popisoval okolnosti, za ktorých sa dostal k nájomnej zmluve, ktorú potom neskôr A. G. odovzdal\n\norgánom polície (viď zápisnicu o vydaní veci a nájomnú zmluvu z č. l. 260 - 263 IX. zväzku spisu). A.\nG. mal uviesť, že túto nájomnú zmluvu mal B. E. od svedka H., E. však vysvetľuje, že toto si G. naozaj\nlen myslel, pričom v skutočnosti to bolo tak, že on sa H. snažil dovolať, ale ho nezastihol. Náhodne však\nstretol G. otca H., ktorému povedal, čo sa stalo, pričom G. otec mu mal povedať, že nájomnú zmluvu má\non a potom mu ju priniesol. Podobne ako svedok H. v neskorších fázach trestného stíhania aj svedok\nH. G. takúto verziu priebehu udalostí nepotvrdil a pri svojom výsluchu dňa 30.09.2010, kedy nevyužil\nprávo vo veci nevypovedať, uviedol, že on túto nájomnú zmluvu nikdy nevidel a nikdy ju ani nedržal v\nrukách (na hlavnom pojednávaní H. G. svoje právo odmietnuť vypovedať využil a vo veci nevypovedal).\nAj tieto rozpory vo výpovediach dokumentujú snahu za trestnú činnosť zodpovedných osôb vyviniť sa a\nto aj uvádzaním nepravdivých a klamlivých údajov. Naozaj nie je žiadny dôvod neveriť tak svedkovi C. H.,\nako aj svedkovi H. G., ktorý je otcom obžalovaného A. G. a žiadny dôkazný prostriedok nedokumentuje\njeho snahu vystupovať proti svojmu synovi. Aj z tohto dôvodu podľa názoru súdu nemá dôvod klamať\na v súvislosti s nájomnou zmluvou a s tým, ako sa podľa B. E. mala dostať ku nemu, hovoril pravdu. Aj\nna tomto mieste zdôvodnenia rozsudku je potrebné podotknúť, že zrejme viaceré osoby vyvíjali snahu\npomôcť obžalovanému A. G. zreálnením postavy G. E., na ktorého sa snažili presunúť zodpovednosť\nza pestovanie marihuany. V tejto súvislosti je dôležitý aj obsah SMS správ medzi telefónnymi číslami\nuvádzanými v skutkovej vete bodu 3 tohto rozsudku, ktorý obsah v podstate absolútne logicky vysvetľuje\nvyššie popísané snahy a zároveň dokazuje nepravdivosť výpovedí obžalovaného A. G. i vo veci\nvypočutého svedka B. E. (jeho výpoveď vzhľadom k postaveniu tejto osoby v konaní bola na hlavnom\npojednávaní čítaná ako listinný dôkaz ).\nInterpretácia udalostí A. G. a B. E. vyznieva priam absurdne a nie je podopretá žiadnym hodnoverným\ndôkazom. Obžalovaný A. G. a B. E. v súvislosti s existenciou, množstvom i podpismi nájomných zmlúv\nsa doslova zamotali do svojich vlastných konštrukcií, pričom je možné dokonca konštatovať, že ak by\nsúd považoval ich tvrdenia za pravdivé, bolo by to v rozpore so základnými pravidlami logiky, najmä\npokiaľ ide o počet vyhotovených zmlúv a podpisov na nich. Ak by totiž naozaj boli vyhotovené len dve\npodpísané zmluvy, ako to tvrdil A. G., a tieto mal mať prenajímateľ (on) a nájomca (G. E.), je naozaj\nnevysvetliteľné, že sa zjavila aj tretia nepodpísaná zmluva v časti domu, ktorú užíval. Je tiež doslova\nnevysvetliteľné i to, že túto zmluvu mal mať jej spracovateľ svedok C. H., prípadne H. G., čo sú verzie,\nktorú v rámci vyšetrovania predmetnej trestnej činnosti ponúkol B. E..\nZhrnúc uvedené, súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že omamné a psychotropné látky nájdené v dome\nč. XX v obci Teplička pestoval A. G., pričom je veľmi pravdepodobné, že takto činil v súčinnosti s ďalšími\nosobami. Okrem poukázania na vyššie uvedené rozpory v jednotlivých výpovediach to jednoznačne\npreukazujú výsledky ohliadky miesta činu, ako i výsledky znaleckých skúmaní vo veci. V objekte, do\nktorého podľa jeho vlastného vyjadrenia obžalovaný A. G. nevstupoval, boli nájdené fľaše so stopami\njeho slín, doklady dokumentujúce nákup hnojív a rôznych elektrotechnických zariadení, v objekte, ktorý\nužíval, bol nájdený sáčok s marihuanou a dve fajky, z ktorých sa táto omamná a psychotropná látka\nzvykne fajčiť. Príbeh s Mirkou, ktorá pred niekoľkými mesiacmi mala do domu marihuanu i fajku priniesť,\nu osoby, ktorá bojuje proti drogám, do ktorej sa obžalovaný A. G. štylizoval, súd považoval za príbeh\nvymyslený a príbeh, ktorý spolu s ďalšími tvrdeniami má použijúc nepravdivé fakty obžalovaného A. G.\nspod zodpovednosti za pestovanie marihuany vyviniť.\nPokiaľ ide o vyčíslenie hodnoty zaistenej drogy, touto sa zaoberá stanovisko pplk. Mgr. D. L., zástupcu\nriaditeľa Národnej protidrogovej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného\nzboru žurnalizované na č. l. 181 spisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obhajoba tu uvedené\nvyčíslenie spôsobeného následku (rozsahu skutku) namietala a žiadala k veci spracovateľa tohto\nstanoviska vypočuť. Súd dospel k záveru, že takýto výsluch vo veci nie je potrebný, spracovateľ\nstanoviska sa jednoznačne vyjadril, pričom uviedol aj spôsob, akým k jednotlivým údajom a sumám\ndospel.\nKonštatoval, že zaistené množstvo konope predstavuje 29 394 až 61 743 dávok drogy, pričom cena\njednorazovej dávky sa v čase spracovania stanoviska pohybovala v rozmedzí od 1,7 Eur až do 3,3 Eur.\nV stanovisku je tiež uvedené, že poznatky o cenách drog na čiernom trhu sú získavané monitorovaním\ntohto trhu pracovníkmi PPZ, pričom je zrejmé, že pomerne veľké rozpätie množstva jednorazových\ndávok je dané takisto praktickými poznatkami a súvisí s „kvalitou“ tej ktorej dávky. Pri výpočte následku,\nteda v tomto prípade rozsahu skutku, ktorý súd aj priamo zakomponoval do skutkovej vety, súd vychádzal\n\nz najpriaznivejšieho výpočtu pre obžalovaného, teda z násobkov najmenšieho množstva jednorazových\ndávok drogy a najnižšej možnej ceny na čiernom trhu. Na margo obhajobného argumentu, že ceny môžu\nbyť rozdielne, konkrétne nižšie, pokiaľ sa droga nepredáva v jednorazových dávkach, súd poznamenáva,\nže výpočet rozsahu skutku na základe násobkov obvykle jednorazových dávok drog na použitie pre\nosobnú spotrebu je bežnou a akceptovanou praxou orgánov činných v trestnom konaní i súdov a\nzodpovedá tiež systematike Trestného zákona, ktorá okrem iného v § 135 stanovuje, čo sa rozumie\nprechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu a tiež\npre vlastnú potrebu vo väčšom množstve (aj toto stanovenie sa odvíja od stanovenia násobkov obvykle\njednorazovej dávky drogy na použitie).\nVzhľadom na zistené vyššie popísané okolnosti prípadu súd jednoznačne dospel k záveru, že\nobžalovaný A. G. neoprávnene vyrobil a prechovával omamnú látku a psychotropnú látku, pričom čin\nspáchal v značnom rozsahu. V zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona značnou škodou sa rozumie suma\ndosahujúca najmenej stonásobok 266,- Eur, pričom takéto hľadiská sa použijú rovnako aj na určenie\nvýšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Tým pádom obžalovaný spáchal trestný čin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.\nSkutok č. 3\nPokiaľ ide o skutok uvedený pod č. 3 rozsudku, je predovšetkým potrebné uviesť, že predložený spisový\nmateriál vo zväzku č. X na č. l. 145 - 148 obsahuje prepisy SMS správ z tých telefónnych čísel a tak, ako\nje to uvedené aj v skutkovej vete rozsudku. Súd dospel k záveru, že tieto dôkazné prostriedky aj v konaní,\nv ktorom prejednal túto vec, sú použiteľné a dôkazy z nich vyplývajúce je potrebné vyhodnocovať. K\ntomuto záveru dospel napriek námietke obhajoby, ktorá uvádzala, že odposluchy telefonických hovorov\nboli nariadené v súvislosti s inou vecou, pričom k takémuto záveru súd viedli predovšetkým nasledujúce\núvahy.\nJe predovšetkým potrebné uviesť, že vyhodnotenie odtajneného materiálu, ktorý sa nachádza v závere\nzväzku č. X spisu, si vyžaduje vyriešenie v zásade dvoch okruhov problémov. Prvý sa týka relatívne\nstručného zdôvodnenia súhlasu na použitia informačno-technických prostriedkov a predĺženia súhlasu,\nktorý vydal sudca pre prípravné konanie Krajského súdu v Trnave na odposluch a zaznamenanie\ntelekomunikačnej prevádzky telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré bolo registrované na osobou\nobžalovaného B. E.. Druhý sa týka tej skutočnosti, že ako naznačuje zdôvodnenie návrhu na vydanie\ntakéhoto súhlasu, tento súhlas mal byť vydaný v súvislosti s kriminálnymi aktivitami B. E., najmä\npokiaľ ide o vytváranie skupiny osôb na zastrašovanie rôznych podnikateľských štruktúr a snahu o\nkontrolovanie a riadenie obchodu s omamnými a psychotropnými látkami.\nUvedenými a súvisiacimi problémami sa zaoberali najmä rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 274/05,\nI. ÚS 117/07 a III. ÚS 80/08. Z argumentácie Ústavného súdu je zrejmé, že každý zásah do\nsúkromia, ktorým nariadenie odposluchu a zaznamenávanie telefonických hovor bezpochyby je, musí\nbyť založený na dostatku dôkazov schopných z pohľadu súdu ospravedlniť zásah do práva na súkromie.\nZ týchto rozhodnutí je tiež evidentné, že bez ohľadu na to či sa zásah deje na základe príslušných\nustanovení Trestného poriadku alebo na základe Zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred\nneoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (Zákon o ochrane pred odpočúvaním),\nkaždé zdôvodnenie zásahu, či už vo forme príkazu alebo súhlasu, si vyžaduje relevantnú konkrétnu\nvysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre\ntento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti\nje súhlas či príkaz spravidla nepreskúmateľný. V tomto smere je irelevantné, že zákon o ochrane\npred odpočúvaním zdôvodnenie rozhodnutia sudcu o použití informačno-technických prostriedkov\nnevyžaduje. Je irelevantné i to, že európske orgány ochrany práva zdôvodnenie takéhoto zásahu a\npriori takisto nevyžadujú (dôležitá je len podmienka splnenia preskúmateľnosti zásahu), v tomto smere\ntotiž Ústavný súd Slovenskej republiky v ochrane práva na súkromie išiel ďalej a všeobecné súdy jeho\nstanovisko musia akceptovať.\nDôležité je však poukázať na použitie výrazu „spravidla“, pričom, samozrejme posúdenie miery stručnosti\nzdôvodnenia toho ktorého rozhodnutia musí byť takisto posudzované prípad od prípadu. Podľa\nnázoru vec prejednávajúceho senátu relatívna stručnosť zdôvodnenia sudcu pre prípravné konanie\n\nKrajského súdu v Trnave v konečnom dôsledku v tomto prípade neznamenala nemožnosť preskúmania\noprávnenosti zásahu. Je totiž evidentné a vyplýva to i z obsahu spisového materiálu, že sudca mal\nk dispozícii pomerne podrobne zdôvodnenú žiadosť o použitie informačno-technického prostriedku, o\nktorú sa v odôvodnení rozhodnutia mohol oprieť a to aj bez toho, že by z tejto žiadosti opakoval tie\nktoré citácie. Posudzujúc vec v takomto kontexte nešlo o typické arbitrárne rozhodnutie sudcu a z\npredložených dokladov je evidentné, že sudca tak rozhodol po myšlienkovom vyhodnotení predložených\npísomností. Tieto zjavne odkrývali súvislosti a okolnosti, na základe ktorých bolo možné pochopiť a\nodôvodniť predmetný zásah.\nPokiaľ ide o námietku obhajoby, že predmetné výsledky odposluchu a zaznamenávania\ntelekomunikačnej prevádzky nie je možné použiť „v inej veci“, tu je potrebné uviesť predovšetkým to, že\n§ 7 ods. 2 Zákona o ochrane pred odpočúvaním stanovuje, že informácie získané použitím informačnotechnického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvod jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu\npoužiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno\npoužiť informačno-technický prostriedok. Zároveň musí byť splnená podmienka, že príslušný orgán štátu\nmusí vyhotoviť písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačnotechnického prostriedku a k písomnému záznamu sa musí priložiť záznam a jeho doslovný prepis, pričom\nvšetky tieto podmienky v tomto prípade splnené boli.\nNaviac, vzhľadom k argumentácii v žiadosti o vydanie predmetných súhlasov, možno naozaj pochybovať\no tom, či v tomto prípade informácie získané použitím informačno-technického prostriedku sa naozaj\nnevzťahujú na dôvody použitia uvedené v žiadosti. Policajt v návrhu totiž udáva, že sa „podarilo\nzískať informácie, že skupina okolo osoby B. E. začala na teritóriu okresu Hlohovec vo veľkom\nkontrolovať a riadiť obchod s omamnými a psychotropnými látkami“. Z vyššie uvedených častí\nodôvodnenia rozsudku vyplýva, že aj skutok prejednaný pod bodom č. 3 obžaloby súvisí s obchodom s\nomamnými a psychotropnými látkami, pričom zaznamenaná komunikácia sa snaží evidentne jednu zo\nzainteresovaných osôb z takéhoto podozrenia vyviniť.\nV každom prípade je však potrebné odkázať predovšetkým na už citované ustanovenie § 7 ods. 2 zákona\no ochrane pred odpočúvaním, pričom vec prejednávajúci senát je toho názoru, že iná situácia by nebola\nani v prípade, ak by predmetné odposluchy boli zaznamenané v zmysle § 115 Trestného poriadku.\nTen v ustanovení v ods. 7 hovorí, že v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a zázname\ntelekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v\ntejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v ods. 1.\nTu súd poukazuje predovšetkým na publikáciu Šámal, Král, Baxa, Púry - Trestní řád komentář díl I, čtvrté\nvydání, strana 549 - poznámka pod čiarou. Autori sa v ňom zaoberajú výkladom slova „súčasne“ v §\n88 ods. 4 Trestného poriadku Českej republiky, ktorého text je v podstate identický s už spomenutým\nustanovením § 115 Trestného poriadku Slovenskej republiky. Autori komentáru tu uvádzajú, že slovo\n„súčasne“ je potrebné správne vzťahovať k okamžiku použitia výsledku odposluchu a nie už k okamžiku\nvykonávania odposluchu, pretože posledná veta predmetného ustanovenia (obdobne aj v Trestnom\nporiadku Slovenskej republiky) upravuje len použitie záznamu o telekomunikačnej prevádzke a nie\nvykonávanie odposluchu. Naviac, podľa názoru autorov komentára by bolo absolútne nelogické, aby\nzákonným spôsobom vykonaný odposluch a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktorý vo veci, v ktorej\nbol nariadený, môže byť vykonávaný i pred začatím trestného stíhania, by mohol byť v inej veci použitý\nlen vtedy, ak by bolo už v dobe jeho vykonávania vedené trestné stíhanie a nič by tu teda nebránilo, aby\nbol súčasne nariadený i v tejto veci, kde dokonca na rozdiel od prvej veci by už bol známy obvinený.\nOpačný výklad by bol v rozpore s argumentom reductio ad absurdum, pretože by viedol k záveru,\nktorý nemá rozumný zmysel a v podstate by znamenal vylúčenie použitia poslednej vety predmetného\nustanovenia Trestného poriadku, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore s autentickým úmyslom\nzákonodarcu.\nZáverom tejto časti odôvodnenia rozsudku teda súd konštatuje, že odposluch a záznam\ntelekomunikačnej prevádzky bol nariadený na záujmovú osobu obžalovaného B. E.. K legalizácii tohto\nodposluchu došlo aj jeho predĺžením, z ktorého možno dedukovať, že odposluch prinášal výsledky,\npričom súd je toho názoru, že v súvislosti s B. E. výsledky legálne a legitímne nariadeného odposluchu\nje možné použiť aj v konaniach, ktoré priamo s dôvodmi nariadenia odposluchu nesúvisia, resp. súvisia\ns nimi len okrajovo, posudzujúc trestnoprávny rozmer inej veci, čo bol aj tento prípad.\n\nNa tomto názore súdu nič nemenia ani názory súdov vybavujúcich trestnú vec obžalovaného JUDr.\nD. D. vyslovené v konaniach pred Okresným súdom Trnava č. 5T 46/2011 a pred Krajským súdom v\nTrnave č. 3To 43/2012. Senátu bola argumentácia z týchto rozsudkov známa a je si vedomý toho, že\nobžalovaný JUDr. D. D. bol za v podstate identické konanie spod obžaloby prokurátora oslobodený.\nV tejto súvislosti však, poukazuje na zdôvodnenie obidvoch rozhodnutí, ktoré vzťahujú nepoužiteľnosť\ntohto dôkazného prostriedku v zásade len proti obžalovanému JUDr. D. D. - teda proti osobe, u\nktorej súhlas na odposluch a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky daný nebol. Nedá sa však\nnespomenúť i to, že vec prejednávajúci senát sa s podstatou argumentácie predmetných súdov nie\nvo všetkých smeroch stotožňuje, pričom okrem iného poukazuje i na to, že vec prejednávajúce súdy\nsa opierali predovšetkým o argumentáciu z rozhodnutia I. ÚS 274/05, ktorý nález Ústavného súdu pre\nvec relevantný problém v podstate vôbec nerieši. Nikde v tomto náleze nie je spomenuté, že „použitie\ninformácií získaných odposluchom vo vzťahu k inej osobe je evidentne nezákonné“, pričom však samy\nvec JUDr. D. prejednávajúce súdy uviedli, že vo vzťahu k osobe B. E. bol súhlas na použitie informačnotechnického prostriedku vydaný v súlade so zákonom. Zhrnúc uvedené možno konštatovať, že aj pokiaľ\nby vec prejednávajúci senát akceptoval argumentáciu súdov prejednávajúcich vec JUDr. D. D., aj tak by\nmohol dôjsť k záveru, že vo vzťahu k B. E. ako záujmovej osoby, ktorej sa týkali zásahy do súkromia,\nsú výsledky týchto zásahov použiteľné.\nZa tejto situácie vyššie popísaný obsah SMS správ je pre vec absolútne rozhodujúcim dôkazom, ktorý\nbol zachytený technickými prostriedkami, ktorých autenticita nebola spochybnená žiadnou zo strán v\nkonaní. Ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že tieto technické prostriedky boli posudzujúc situáciu\nv kontexte nasadené lege artis, i keď do istej miery je možné vytknúť stručnosť príslušných súhlasov na\npoužitie informačno-technických prostriedkov, resp. na predĺženie tohto použitia. V konečnom dôsledku\nvšak takéto konštatovanie vzhľadom k vyššie uvedenému nemôže mať a nemalo za dôsledok formálne\nodmietnutie vykonania dôkazného prostriedku.\nPokiaľ ide o vyjadrenia jednotlivých osôb, u ktorých sa predpokladá, že medzi sebou komunikovali\n(záznam nezachytáva hlas, len obsah písomnej správy, pričom bez pochybností možno konštatovať len\ntelefónne číslo, z ktorej správa odchádza, nie osobu, ktorá ju posiela), obžalovaný B. E. sa ohľadom\ntohto skutku vyjadril len v tom smere, že „osoba, ktorá to spáchala bola oslobodená“, a inak sa odmietol\nk obsahu tejto komunikácie akýmkoľvek spôsobom vyjadriť. Takýto postoj zaujal napriek tomu, že v\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia v súvislosti s týmto skutkom uviedol, že „k SMS, ktoré\nboli z daného čísla zaslané sa vyjadrím neskôr pri výsluchu pred vyšetrovateľom a som presvedčený, že\nvýznam akýchkoľvek SMS, ktoré som z daného čísla odosielal osobne dokážem dôveryhodne vysvetliť\na zároveň tým vyvrátiť vyfabulované presvedčenie vyšetrovateľa, že sa v danom prípade jedná o trestný\nčin“.\nJUDr. D. D. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odmietnuť vo veci vypovedať, pričom predtým\nbol vo veci vypočutý len v postavení obvineného. Takéto výsluchy v tomto konaní použiť možné nie je, a\npreto ich obsah súd pri úvahách o vine či nevine B. E. postaveného v tejto veci pred súd nebral do úvahy.\nO okolnostiach spisovania zápisníc dňa 29.09.2009 so svedkami vo veci Mgr. C. H. a B. E. vypovedal tak\nv prípravnom konaní, ako aj pred súdom vyšetrovateľ vo veci súvisiacej s drogovou trestnou činnosťou\nA. G., E. O.. Ten uviedol, že najprv vypočúval svedka C. H. a to o 13.00 hod., pričom pri výsluchu bol aj\nJUDr. D. ako obhajca v tom čase obvineného A. G.. S C. H. spísal zápisnicu, ktorá už bola spomenutá\nu predchádzajúceho skutku a v rámci ktorej ešte tvrdil, že nájomnú zmluvu s nájomcom menom E. dali\nvyhotoviť za účasti tak prenajímateľa A. G., ako aj nájomcu. Neskôr o 13.45 hod. bol vypočutý B. E.,\nktorý uviedol, že podpísanú nájomnú zmluvu medzi A. G. a E. mu priniesol otec A. G. H. G.. Svedok O.\nzároveň detailne popisuje činnosť obhajcu JUDr. D. D. počas výsluchov vrátane jeho odchodu na toaletu\ni činnosť svedka B. E., ktorému dvakrát „zapípala“ SMS-ka. Je ešte potrebné uviesť, že C. H. v rámci\ntohto úkonu ohľadne zmluvy uviedol, že po tom, čo ju za účasti oboch zmluvných strán dal spracovať,\nho už nikto ohľadne tejto zmluvy nekontaktoval.\nZ dôkazov súvisiacich so spracovaním zápisníc z výsluchov C. H. a B. E. a technickým zachytením SMS\nspráv je ďalej zrejmé, že zápisnica s C. H. je skončená o 13.30 hod., pričom o 13.23 hod. je zachytená\nSMS správa z telefónnej stanice registrovanej na meno D. D., Mgr., ktorej obsahom je informácia, že H.\nvypovedal zle, „nebol Vami kontaktovaný 05.09.2010 ohľadom zmluvy“. Táto SMS správa odchádza na\n\ntelefónny prístroj monitorovanej telefónnej stanice, ktorá bola registrovaná na obžalovaného E.. Ten sa\nnásledne o 13.24 hod. pýta formou SMS správy, čo má povedať on. Odpoveď z telefónneho prístroja\nregistrovaného na Mgr. D. D. prichádza o 13.42 hod. tesne pred začatím výsluchu B. E., pričom osoba\nkomunikujúca z telefónneho prístroja obhajcu A. G. dáva pokyn, ako má B. E. odpovedať - mal tvrdiť,\nže v súvislosti so zmluvou išiel za G. otcom a ten ju mal. Obsah výpovede B. E. zo dňa 29.09.2010 je\npotom identický s pokynom, ktorý dostal SMS správou z telefónneho čísla registrovaného na obhajcu\nA. G.. Následne dňa 30.09.2010 H. G. vypovedá, že nikdy nájomnú zmluvu ohľadne synovho domu\nnevidel a nikdy ju ani nedržal v rukách, čo je v rozpore s tým, čo vypovedal B. E. na základe vyššie\npopísaného pokynu.\nNiet teda sporu o tom, že vyššie popísaná SMS komunikácia prebehla, pričom jednou zo zúčastnených\nstrán bol s absolútnou istotou obžalovaný B. E.. Svedčí o tom tá skutočnosť, že príslušná telefónna\nstanica je registrovaná na jeho meno, ako i to, že sa priam doslovne riadil pokynmi, ktoré dostal vyššie\npopísanými SMS správami. Logika veci tiež káže predpokladať, že druhou komunikujúcou osobou bol\nobhajca A. G. JUDr. D. D., pričom táto osoba ako svedok vo veci odmietla vypovedať a aj z tohto\ndôvodu, berúc do úvahy tiež oslobodzujúce rozsudky súdov, ktoré boli uvedené v predchádzajúcej\nčasti odôvodnenia, nie je možné s absolútnou istotou v rozsudku uviesť, že osoba zasielajúca príkazy\nbola osoba obhajcu JUDr. D. D.. Naviac táto osoba v tejto veci nebola postavená pred súd a aj preto\nrešpektujúc zásadu prezumpcie neviny súd spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku v\nbode 3, oproti obžalobe príslušnú časť skutkovej vety upravil.\nNemohlo byť však sporu o tom, že B. E. v podstavení svedka v trestnom konaní pred vyšetrovateľom\nuviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a čin spáchal z osobitného\nmotívu, teda v úmysle zakryť iný trestný čin. Takýto záver jednoznačne vyplýva z výsledkov vykonaného\ndokazovania, pričom zákonodarca považuje takéto konanie za zločin krivej výpovede a krivej prísahy v\nzmysle § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.\nZa osobitný motív v tomto prípade je možné považovať úmysel zakryť trestný čin A. G., ktorý zhodou\nokolností bol prejednávaný v tom istom konaní ako trestný čin, ktorého sa týka táto časť odôvodnenia\nrozsudku. Niet sporu o tom, že okolnosti súvisiace s vytvorením nájomných zmlúv medzi obžalovaným\nG. a osobou menom G. E. sú dôležitými okolnosťami, ktoré vzhľadom k spôsobu obrany a obhajoby A.\nG., ktorá bola popísaná v rámci bodu 2 rozsudku, hrajú dôležitú úlohu.\nA. G. totiž svoju obhajobu postavil na tvrdení, že za pestovanie marihuany v dome, ktorý vlastnil, je\nzodpovedná iná osoba - nájomca menom G. E.. Bolo však preukázané, že v osobe takéhoto nájomcu\nide o fiktívnu postavu, pričom ak by sa preukázalo, že G. E. v podobe, ako ho prezentoval obžalovaný\nG., reálne existuje, významne by mu to v posudzovaní trestnosti jeho konania mohlo pomôcť. Aj z tohto\ndôvodu bolo preukázané, že klamanie v súvislosti so zmluvou obžalovanému G. reálne mohlo pomôcť a\npokiaľ by v tejto súvislosti niekto uvádzal nepravdu, v každom prípade ide o okolnosť, ktorá má podstatný\nvýznam pre rozhodnutie, pričom možno konštatovať, že takéto klamstvo je produkované v úmysle zakryť\niný trestný čin.\nPokiaľ ide o genézu vzniku spomínanej zmluvy, súd odkazuje na predchádzajúce časti odôvodnenia\nsvojho rozsudku v súvislosti s bodom 2, ako i na výpoveď H. G., ktorý poprel, že by mohla byť pravdivá\nverzia B. E. a uvádzal, že on predmetnú zmluvu nikdy v ruke nedržal. Ešte raz je v tejto súvislosti\npotrebné pripomenúť i to, že H. G., otec obžalovaného A. G., nemá absolútne žiadny záujem vo veci\nuvádzať okolnosti v neprospech svojho syna, takže niet dôvodu pochybovať o pravdivosti jeho tvrdení,\nnajmä pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré nie sú v prospech A. G.. Aj z tohto dôvodu je nespochybniteľné,\nže obžalovaný B. E. o pre trestnú vec významných okolnostiach uvádzal nepravdu, chcel tým zakryť\ntrestný čin spáchaný jeho priateľom A. G., pričom obsah tejto nepravdy bol preukázaný okrem iného aj\nvykonaným dokazovaním v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou A. G..\nZ týchto dôvodov aj v tomto prípade bola preukázaná vina osoby postavenej pred súd, pričom aj v\nprípade tohto skutku súd skutkovú vetu upravil podľa zistení, ktoré možno považovať za jednoznačne\npreukázané. Právnu kvalifikáciu skutku ustálil v súlade s obžalobou.\nK trestom a ochranným opatreniam\n\nPokiaľ ide o uloženie trestov jednotlivým obžalovaným, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti\nodôvodnenia zosumarizovať všetky základné pravidlá a zásady týkajúce sa ukladania trestov.\nPodľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu\nzabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol\nriadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,\nako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený\nčo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery\nsúd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce\nokolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U\norganizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka sa prihliada aj na význam a povahu ich účasti na\nspáchanom trestnom čine. Ak súd ukladá trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň za splnenia\npodmienok uvedených pod jednotlivými písmenami v odseku 8 tohto ustanovenia rozhodnúť aj o tom,\nže podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné.\nPoľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36\na 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno\nprihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie\ntrestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4\ntohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným spôsobom, takisto v § 41 ods. 2 Trestného zákona\nje upravená tzv. asperačná zásada, ktorá takisto upravuje (zvyšuje) sadzby uvedené v osobitnej časti\nTrestného zákona. V súvislosti s týmto prípadom je však potrebné citovať aj poslednú vetu § 38 ods. 8\nTrestného zákona, kde je uvedené, že zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom\nustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba\ntrest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.\nPodľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží\nmu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie\ntrestný. V tomto prípade sa táto časť Trestného zákona vzťahuje na obžalovaných B. E. a A. G..\nV prejednávanom prípade všetci obžalovaní boli uznaní za vinných z trestného činu úkladnej vraždy\npodľa § 144 ods. 2 Trestného zákona v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené\nvo výroku tohto rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest\nodňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je\nvyjadrená tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský\nživot ako najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym\nporiadkom Slovenskej republiky vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať,\nže trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného\nčinu, sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie\nuvedené, táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti\nľudskému životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti Trestného\nzákona má súd na výber len medzi uložením trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo uložením trestu\nodňatia slobody na doživotie.\nTakéto pravidlo je zdôraznené aj znením ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, kde je uvedené, že\nak súd odsudzuje páchateľa okrem iného aj za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, uloží\nmu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v ods. 1 tohto ustanovenia;\ninak mu uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa.\nTakéto okolnosti musia mať naozaj vážny podklad, pričom súd zdôrazňuje, že v tomto prípade neexistujú\nčo len indície, že by takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa mohli existovať. Išlo o chladnokrvne\nspáchaný trestný čin bez akýchkoľvek známok ľútosti od jeho páchateľov, pričom obžalovaný B. E. už za\ntrestný čin vraždy bol odsúdený a obžalovaný A. G. už bol predtým súdom trestaný a trestný čin spáchal\nv skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.\n\nPodľa § 47 ods. 1 trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento\nzákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana\nspoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do\n25 rokov. Ako vyplynie z ďalšieho odôvodnenia rozsudku, splnenie týchto podmienok súd konštatoval\nu obžalovaného B. E..\nPokiaľ ide o kritériá, ku ktorým v tomto prípade je potrebné prihliadať pri určovaní druhu a výmery trestu\nv súvislosti s objednaním tohto trestného činu i jeho organizovaním, je potrebné uviesť, že význam i\npovaha účasti organizátorov a objednávateľov na trestnom čine vraždy možno považovať za naozaj\nsignifikantný, ak nie priam určujúci. Organizátori trestného činu B. E. a A. F. boli tie osoby, ktoré\ndojednávali všetky detaily, určovali a rozdeľovali úlohy. V tomto smere im významne pomáhal aj samotný\nobjednávateľ G. D., u ktorého súd z vyššie uvádzaných dôvodov konštatoval aj účastníctvo na spáchaní\ntohto trestného činu formou pomoci, nakoľko bol to on, ktorý ďalším spolupracujúcim osobám ukázal,\nako a kde má byť objekt útoku zavraždený.\nZa takejto situácie vyhodnotenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností síce zohráva istú úlohu,\navšak v žiadnom prípade nie takú, ktorá by dovoľovala pričítať kladný výsledok vyhodnotenia tohto\npomeru takým spôsobom, aby to zakladalo splnenie podmienok uvedených v § 47 ods. 2 Trestného\nzákona (okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uložiť trest nižší než je stanovená\nsadzba).\nObžalovaným D. a F. poľahčovala tá skutočnosť, že pred spáchaním žalovaného trestného činu viedli\nriadny život, resp. neboli súdom trestaní (z miest trvalého bydliska sú všetci obžalovaní hodnotení v\npodstate neutrálne). Zároveň však všetkým obžalovaným priťažovalo, že trestný čin spáchali verejne to znamená pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, ktorá skutočnosť bola v tomto prípade\njednoznačne preukázaná. Je totiž evidentné, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, že na mieste\nčinu sa nachádzali minimálne tri osoby, ktoré priebeh skutku čiastočne pozorovali, niekoľko ďalších osôb\nbolo v záhradách rodinných domov pri mieste činu.\nObžalovaný B. E. a A. G. sa formou viacčinného súbehu dopustili viacerých trestných činov, preto im súd\nako priťažujúcu okolnosť pričítal aj okolnosť uvedené v § 37 písm. h) Trestného zákona. A. G. priťažovalo\ni to, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Takýmto vyhodnotením situácie\nani v jednom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona a okolnosti, ktoré\nsú zákonným znakom trestného činu, neboli vyhodnotené ako okolnosti, ku ktorým sa prihliadalo ako k\npoľahčujúcim alebo priťažujúcim okolnostiam, prípadne okolnostiam, ktorý podmieňujú použitie vyššej\ntrestnej sadzby.\nPokiaľ ide o charakteristiky jednotlivých obžalovaných, okrem už uvedených faktov súd sa podrobne\nzaoberal aj výsledkami znaleckého dokazovania v súvislosti s osobami a osobnostnými charakteristikami\nobžalovaných a dôsledne vyhodnocoval všetky zistenia do veci pribratých znalcov psychiatrov i\npsychológa, ktorí boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní.\nV súvislosti s trestnoprávnou zodpovednosťou obžalovaných je potrebné predovšetkým uviesť, že podľa\nnázoru znalcov všetci obžalovaní mohli rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a\nmohli svoje konanie v čase spáchania trestných činov i ovládať. V tejto súvislosti súd uvádza, že\nposudzovanie príčetnosti či nepríčetnosti páchateľov je otázkou právnou, súd však v tomto prípade\nnemá dôvod nevychádzať z názorov znalcov, ktorí o všetkých obžalovaných ďalej uviedli, že ani jeden z\nnich netrpí duševnou chorobou z okruhu endogénnych psychóz, teda tzv. duševnou chorobou v pravom\nslova zmysle. V zásade je však možné konštatovať, že v osobách obžalovaných sa vo väčšej či menšej\nmiere konštatujú tzv. abnormne štruktúrované osobnosti, čo je stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný a pri\nvyhodnocovaní príčetnosti či nepríčetnosti páchateľov nehrá žiadnu úlohu.\nPokiaľ ide o intelektovú úroveň obžalovaných, znalec z odboru psychológie Róbert Máthé konštatoval, že\nintelektová úroveň obžalovaných D. a E. je v pásme vyššieho priemeru, intelektová úroveň obžalovaného\nF. je v pásme nadpriemeru a intelektová úroveň obžalovaného G. je v nižšom pásme priemeru. Znalci\nvyhodnocovali aj osobnosť v tom čase obvineného D. N., u tohto konštatovali intelekt v pásme vyššieho\npriemeru, pričom ani jedna zo skúmaných osôb (boli vyšetrení aj W. Z., B. Q. a A. G.) nemá sklony k\nfabuláciám, prípadne konfabuláciám. Teda všetky znalcami skúmané osoby sú schopné správne vnímať\n\ni reprodukovať priebeh udalostí, ktorých boli účastníkmi a pokiaľ by o nich nehovorili pravdu, takýto stav\nnemá žiadnu súvislosť so zdravotným stavom obžalovaných v zmysle chorobou ovplyvnených sklonov\nkonfabulovať.\nV súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je\nkonštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody\nna dobu do 25 rokov, je v každom takomto prípade potrebné vážne sa zaoberať aj možnosťami a\npodmienkami resocializácie jednotlivých páchateľov trestnej činnosti. Aj v tejto súvislosti však súd\nzdôrazňuje, že názory znalcov sú len východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade\nriešením právnej otázky. Pokiaľ ide o možnosti resocializácie u G. D., túto znalec Máthé hodnotí ako\nrelatívne priaznivú, u B. E. sa podľa jeho názoru javí ako menej priaznivá (eventualitu dodržiavania\nzákonov v budúcnosti však jednoznačne nevylučuje), u obžalovaného A. F. možnosť resocializácie\nhodnotí ako menej priaznivú a u obžalovaného A. G. ako hranične nepriaznivú.\nV tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že znalci v akejsi abstraktnej rovine u všetkých obžalovaných\nosôb možnosť resocializácie v prípade súhry priaznivých okolností pripúšťajú, i keď postoj páchateľov,\nktorí sa k žalovaným skutkom nepriznali, v každom prípade je možné vyhodnotiť ako okolnosť,\nktorá resocializáciu významným spôsobom komplikuje. To, čo súd pri úvahách o eventualite uloženia\ndoživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či existuje nádej, že by páchateľa bolo možné\nnapraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Ako už bolo uvedené, túto otázku je kompetentný\nriešiť len súd ako otázku právnu, k riešeniu ktorej znalci poskytujú len podklady (viď napr. rozhodnutie NS\nSR publikované pod č. R4/2000). Konštatovanie neexistencie takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky\nokolnosti prípadu, najmä sklony k recidíve v súvislosti s najzávažnejšími protispoločenskými konaniami\nútočiacimi na ľudský život.\nVyhodnotiac najmä tieto okolnosti súd dospel k záveru, že takáto nádej neexistuje u B. E.. Treba\npripomenúť, že B. E. bol už za trestný čin vraždy odsúdený a možno konštatovať, že po príchode z\nčiastočne vykonaného trestu odňatia slobody (bol podmienečne prepustený na slobodu) v podstate\nihneď začína s činnosťou, ktorá minimálne hraničí so zákonom (tu súd poukazuje na výpovede viacerých\nsvedkov vypovedajúcich o spôsobe života obžalovaného E.) a po necelých troch rokoch od prepustenia\nz výkonu trestu opätovne pácha trestný čin vraždy, resp. sa zúčastňuje na jeho organizovaní, pričom\nv tomto prípade ide už o tzv. kvalifikovanú vraždu, ktorú medzitým zákonodarca upravil ako vraždu\núkladnú, teda vraždu z vopred uváženou pohnútkou.\nSamotný tento fakt je dôkazom nielen toho, že obžalovaný si nevzal poučenie z predchádzajúceho\nodsúdenia, ale i toho, že intenzita páchania trestnej činnosti sa zvyšuje a zvyšuje sa i protispoločenská\nnebezpečnosť jeho konania. Kým v prvom prípade išlo o vraždu, ktorú možno vyhodnotiť ako vraždu\nv afekte pri tzv. krčmovej bitke, v tomto prípade už ide o výrazne sofistikovanejšiu činnosť, ktorej\nkomponenty sú pripravované a vykonávané v súčinnosti s ďalšími osobami, o ktorých je možné takisto sa\ndomnievať, že ide o osoby, ktoré majú sklon ku kriminálnej činnosti. V tejto súvislosti súd opäť pripomína\naj obsah skutku uvedeného v bode 3 tohto rozsudku, z ktorého je možné vyvodiť, že obžalovaný E.\ndoslova spolupracuje so spoluobžalovaným G. minimálne pri jeho vyvinení sa zo závažnej drogovej\nčinnosti.\nAj vzhľadom k postoju obžalovaného E., ktorý vo viacerých fázach konania bol ironický, ak nie až\nagresívny, by bolo naozaj iluzórne domnievať sa, že v prípade takto štruktúrovanej osobnosti existuje\nnejaká nádej na jeho prevýchovu. Je tiež nepochybné, že účinná ochrana spoločnosti pred takýmito\ntypmi páchateľov si vyžaduje ich čo najdlhšiu izoláciu a aj z tohto dôvodu súd mal za preukázané, že boli\nsplnené všetky podmienky na to, aby tomuto obžalovanému mohol byť uložený trest odňatia slobody\nna doživotie.\nSúd tiež dodáva, že u tohto obžalovaného mohol rozhodnúť aj o tom, že podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 34 ods. 8 Trestného zákona nie je prípustné, rozhodol\nsa však, že možnosť danú týmto ustanovením Trestného zákona nevyužije. Aj vzhľadom k veku\nobžalovaného, berúc do úvahy všeobecne známy fakt, že zvyšujúci sa vek rôznymi spôsobmi obmedzuje\nmožnosti páchať trestnú činnosť, mu tak dáva akúsi poslednú šancu k náprave a ponecháva možnosť\neventuálneho podmienečného prepustenia z výkonu trestu po odpykaní si 25 rokov. V tejto súvislosti\nsúd udáva, že podľa jeho názoru pristúpiť k absolútnemu trestu doživotia v zmysle § 34 ods. 8 Trestného\n\nzákona je možné len v naozaj výnimočných prípadoch, ak ide o brutálnych vrahov bez akýchkoľvek\nintelektových možností korigovania ich správania sa, čo nie je prípad obžalovaného E..\nPokiaľ ide o ostatných spoluobžalovaných, u ktorých bola uznaná vina, súd dospel k záveru, že\npodmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie u týchto osôb dané nie sú. Ich kriminogenéza\nje odlišná od B. E. (platí to aj u obžalovaného G.), pričom obžalovaní D. a F. doteraz súdom trestaní\nneboli, resp. sa hľadí na nich, ako keby súdom trestaní neboli. Najmä vzhľadom k postoju aj týchto\nobžalovaných nádej na ich prevýchovu a uvedomenie si závažnosti ich protispoločenskej činnosti je\nminimálna, avšak existuje vo väčšej miere než u spoluobžalovaného B. E..\nPokiaľ ide o A. G., súd ešte dodáva, že napriek tomu, že ide o jediného identifikovaného priameho\npáchateľa trestného činu, mieru jeho zavinenia v istých súvislostiach možno považovať za dokonca\nnižšiu, než mieru spoluzavinenia u objednávateľa a organizátora. Súd je presvedčený o tom, že\norganizátori a objednávateľ vraždy v tomto prípade sú tí, ktorí nesú dokonca vyššiu zodpovednosť než\npriamy páchateľ, ktorý riadil motorové vozidlo, z ktorého sa strieľalo. Inak povedané, nebezpečnosť\ntakýchto ľudí pre spoločnosť možno považovať dokonca za vyššiu než nebezpečnosť osôb, ktoré len\nplnia pokyny a v hierarchii organizovanej skupiny sú na nižšom stupni. Aj z tohto dôvodu napriek\nkriminálnej minulosti A. G. súd nedospel k záveru, že u tohto obžalovaného sú splnené podmienky na\nto, aby mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie.\nV tejto súvislosti súd ešte dodáva, že sú mu známe závery Najvyššieho súdu SR najmä z poslednej\ndoby, v ktorých tento súd poukazuje na to, že v prípade vrážd na objednávku za úplatu ide v ostatnom\nobdobí v našej spoločnosti o stúpajúci trend, pričom spoločnosti je potrebné poskytovať čo najúčinnejšiu\na v podstate absolútnu ochranu pred páchateľmi takýchto činov. V očiach Najvyššieho súdu to obvykle\nznamená uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, čo konštatoval napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 Toš\n45/2006 - rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. 33/2007 a vo veci 5 To 12/2011.\nPodľa názoru vec prejednávajúceho senátu, ktorý sa inak s takýmito všeobecnými konštatovaniami\nstotožňuje, však nemôže ísť o pravidlo bez výnimiek a pri posudzovaní každej veci treba brať do úvahy\njej špecifiká. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v oboch vyššie uvedených prípadoch išlo\no dopredu plánovanú vraždu osôb, ktoré v prvom prípade boli „nebezpečné“ z dôvodu potenciálneho\nodhalenia sofistikovanej ekonomickej trestnej činnosti a v druhom prípade išlo o vraždu osoby, ktorá mala\nrelatívne vysoké spoločenské postavenie a s najväčšou pravdepodobnosťou jej odstránenie súviselo so\nstrachom z činnosti takejto osoby smerujúcej aj k odhaleniu protiprávnych konaní objednávateľov. Takýto\nmotív, ktorý bez akýchkoľvek pochybností stavia spáchanie úkladnej vraždy do toho najnegatívnejšie\nmožného svetla, v tomto prípade zistený nebol a súd vzhľadom k dôkaznej núdzi v tomto smere bol\nschopný konštatovať len to, že motív súvisel s bližšie nešpecifikovanými osobnými vzťahmi medzi\nobžalovaným D. a poškodeným C. G..\nIšlo teda o akési vyrovnávanie si účtov medzi osobami, ktoré sa pohádali, vyčítali si rôzne veci, pričom\njedna z v konflikte stojacich osôb sa rozhodla vyriešiť vec spôsobom, ako je to popísané aj v skutkovej\nvete tohto rozsudku. Prokurátor toto konanie vo svojej záverečnej reči nazval „typická mafiánska\npoprava“, s čím do istej miery možno súhlasiť, avšak skôr, než išlo o popravu človeka nebezpečného pre\nskupiny označujúce sa rôznymi prívlastkami, ktoré možno považovať za „mafiánske“, išlo o vyrovnávanie\nsi účtov medzi takýmito skupinami, resp. o útok na osobu, ktorá vadila len ako prípadná konkurencia.\nTakisto nie je vylúčené, že išlo o odplatu za fyzické napadnutie objednávateľa, prípadne iné motívy a\npohnútky, ktoré z tohto pohľadu sú tiež len motívmi, ktoré možno charakterizovať ako „súkromné“ alebo\nosobné.\nV každom prípade, aj takáto motivácia je zavrhnutiahodná, nedosahuje však úroveň protispoločenského\nkonania z predchádzajúcich dvoch v tejto časti odôvodnenia rozsudku uvedených prípadov. Aj preto súd\ndospel k záveru, že k dosiahnutiu účelu trestu v prípade odsúdených osôb okrem B. E. postačuje uloženie\ntrestu odňatia slobody na 25 rokov. Len na margo aj tu súd dodáva, že už vyššie naznačená znalosť\nčlenov senátu vybavujúcich agendu prípravného konanie o aktivitách skupiny nazývanej ako „Piťovci“\nvoči skupine okolo B. E. a A. F. v úvahách o treste nemôže zohrať žiadnu úlohu, nakoľko v zmysle 2\nods. 19 Trestného poriadku smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.\nV podstate to isté platí aj v súvislosti s eventuálnou motiváciou súvisiacou s vraždou poškodeného I. naviac, takýto eventuálny motív sa týkal len obžalovaného H. G., ktorý spod obžaloby bol oslobodený.\n\nPokiaľ ide o zaradenie obžalovaných do ústavov na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva\ndiferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaného B. E. odsúdil na doživotie, pričom\nvšetci ostatní obžalovaní boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin. V takýchto prípadoch podľa § 48 ods.\n3 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia,\npreto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin\nna nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1 sa\nochranný dohľad ukladá na jeden rok až tri roky.\nV tomto prípade u všetkých štyroch obžalovaných boli splnené podmienky na to, aby im obligatórne\nochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil. Vzhľadom k závažnosti protispoločenského konania,\nza ktoré u všetkých obžalovaných bola uznaná vina, súd uložil ochranný dohľad na hornej hranici\nzákonom stanovenej sadzby. Podľa § 77 ods. 1 odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po\nprepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch\nsvojej obživy a tieto aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie\nsa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.\nK náhrade škody\nPokiaľ ide o náhradu škody, je potrebné uviesť, že v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd\nodsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu, uloží mu spravidla v\nrozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie\npovinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody\nvykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo ho, súd odkáže\npoškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa\nodseku 2 toho istého ustanovenia Trestného poriadku, na občianske súdne konanie, alebo na konanie\npred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z\nakéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti. V zmysle odseku 3 ustanovenia § 288 Trestného poriadku, ak\nsúd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže ho s jeho nárokom na náhradu škody na občianske\nsúdne konanie vždy.\nV tomto prípade si uplatnili nárok na náhradu škody poškodení nasledovne:\nPoškodená spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. si uplatnila sumu vo výške 31.245,86 €, išlo\no sumu, ktorú vyplatila spoločnosti UniCredit - Leasing Slovakia, a.s. Bratislava na základe poistnej\nzmluvy o havarijnom poistení uzatvorenej so spoločnosťou Carnivoro, s.r.o. na vozidlo Mercedes Benz\nS500 ev. č. F..\nPoškodená spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. si uplatnila sumu vo výške 375,59 €, ktorú vyplatila\npoškodenému G.L. za poškodené zariadenie domácnosti - prestrelené okno na základe poistnej zmluvy\nmedzi poškodeným G.L..\nZástupca poškodenej Sociálnej poisťovne, a.s. žiadal v rámci trestného konania priznať náhradu\nvyplácaných sirotských dôchodkov deťom poškodeného C. G. maloletej U.Y. a maloletému N. G., a to\nza rok 2010 v sume 883,38 € a za rok 2011 v sume 1.005,60 €, spolu v sume 1.888,98 €.\nZástupca poškodenej spoločnosti Carnivoro, s.r.o. žiadal nahradiť škodu vo výške 42.078,65 €, ide o\nsumu, ktorú spoločnosť uhradila na splátkach lízingu za osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz\nS500, ev. č. F. spoločnosti UniCredit - Leasing Slovakia, a.s. Bratislava, po odpočítaní poistného plnenia\nuhradeného spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške 31.245,86 € a preplatku na\nsplátkach vo výške 8.613,23 €.\nOstatní poškodení, či už sami alebo prostredníctvom zákonných resp. splnomocnených zástupcov,\nnáhradu škody nežiadali.\n\nSúd konštatuje, že vo všetkých prípadoch bol nárok uplatnený včas, pričom k jednotlivým nárokom udáva\nnasledovné.\nPoškodená spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody za\npoistné plnenie, uhradené dňa 07.12.2010 za poškodené osobné motorové vozidlo na základe zmluvy\no havarijnom poistení spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava. V zmysle § 813 ods.\n1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou\nudalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Tak\nna spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako poistiteľa prešlo právo poisteného, spoločnosti\nCarnivoro, s.r.o. na náhradu škody, toto právo bolo uplatnené včas, poškodený riadne preukázal výšku\nnároku, preto súd priznal nárok na náhradu škody za vyplatené poistné plnenie v plnej sume.\nTakisto v prípade nároku poškodenej spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. za poistné plnenie vyplatené\npoškodenému G.L. dňa 13.12.2010 súd rozhodol o náhrade škody kladne, keď nárok bol uplatnený\nriadne a včas, poukazujúc pritom na argumentáciu vo vzťahu k ustanoveniu § 813 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ako je uvedené vyššie.\nV prípade uplatneného nároku na náhradu škody spoločnosťou Carnivoro, s.r.o. súd odkázal\npoškodeného s nárokom na občianske súdne konanie. Spoločnosť Carnivoro, s.r.o. užívala vozidlo\npoškodené pri trestnom čine na základe tzv. lízingovej zmluvy uzavretej dňa 18.11.2008 so spoločnosťou\nUniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava (tejto spoločnosti v súvislosti so škodovou udalosťou\nplnila poisťovňa), nebola jeho vlastníkom, preto podľa názoru súdu zisťovanie oprávnených nárokov\npoškodeného by znamenalo neprimerané prieťahy v trestnom konaní.\nPodobne poškodenú Sociálnu poisťovňu, a.s. súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske\nsúdne konanie. Poškodený si uplatňoval škodu vzniknutú v súvislosti s mesačnými splátkami sirotského\ndôchodku dvom maloletým deťom poškodeného C. G.. Aj zástupca poškodeného uviedol, že ide o\nškodu, ktorá sa každým mesiacom zvyšuje, keďže sirotské dávky sú a budú obom deťom vyplácané až\ndo 26. roku veku resp. do doby, kedy sa pripravuje na budúce povolanie, preto ich konečnú výšku a teda\nkonečnú výšku škody, aj s poukazom napr. na valorizáciu a podobne, nie je možné v súčasnosti určiť.\nPodľa vyjadrenia zástupcu poškodeného si Sociálna poisťovňa každoročne, po skončení kalendárneho\nroka, uplatňuje v takýchto prípadoch náhradu na základe výpisu vyplateného dôchodku. Súd má za to, že\nzisťovanie presnej výšky škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni, by znamenalo neprimerané prieťahy\nv konaní, najmä s poukazom na skutočnosť, že ide o opakujúce sa, aj v súčasnosti vyplácané dávky, čo\nbolo dôvodom rozhodnutia o tom, že s nárokom na náhradu škody sa poškodený odkazuje na občianske\nsúdne konanie.\nNaviac súd pripomína, že u trestných činov, za ktoré bola uznaná vina v tomto prípade vyčíslenie škody\nnie je obligatórnou súčasťou definovania objektívnej stránky trestného činu (konkrétne následku), v\nzásade nehrá významnú úlohu ani pokiaľ ide o posúdenie miery závažnosti konania a to najmä preto, že\nvzhľadom k spôsobenému následku (strata ľudského života), je spôsobená materiálna škoda následkom\nzanedbateľným. Súd tým netvrdí, že nejde o dôležitú vec a subjektívne práva, na ktoré nie je nárok.\nJe však toho názoru, že posúdenie prípadov posledných dvoch uvedených poškodených vyžaduje\nrozbory predložených dôkazných prostriedkov a prípadné vyžiadanie ďalších listinných dôkazov, ktoré\nrozbory a aktivity presahujú potreby trestného stíhania, neprimerane ho predlžujú a v zásade pri takto\nkomplikovaných skutkových i právnych úvahách z inej oblasti, než oblasti trestného práva, by odpovede\nsúvisiace s vyriešením oprávnenosti nárokov i ich výpočtami malo dať občianske súdne konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde,\nproti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku.\nOznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba\nrozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,\noznámením je až doručenie rozsudku. Prokurátor môže podať odvolanie\npre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,\n\nktorý sa ho priamo dotýka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade\nškody. Odvolanie má odkladný účinok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}