Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/14/2011 z 17. 1. 2012
Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 17. januára 2012, sp. zn. 3T/14/2011, ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1
Špecializovaný trestný súd | 3T/14/2011 | ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1 | 2012-01-17 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e98c3691-fcdf-48a1-8f8c-932038cde242
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Špecializovaný trestný súd
3T/14/2011
9511100071
17. 01. 2012
jan hrubala
ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Oldřicha Kozlíka a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej veci proti Ing. Z. N. a
spol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k §
14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17. januára
2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Ing. Z. N., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom I. X., ul. V. N. č. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Nitra,
je v i n n ý, ž e
1. začiatkom roka 2008 v mene fiktívneho vlastníka pôdy v katastrálnych územiach obcí Polina,
Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, ktorému vlastníkovi
neskôr vytvoril legendu „W. M., nar. XX.X.XXXX bytom Z., V. XXX, P.O. Box XXX, číslo občianskeho
preukazu M. XXXXXX“ začal vyvíjať aktivity na predaj väčšej výmery ornej pôdy, ktorá v takejto výmere
neexistovala, nemal k nej žiadne dispozičné právo a ktorú výmeru nakoniec ustálil na 4 167 hektárov, v
rámci týchto aktivít presvedčil obžalovaného B. Z., nar. XX.X.XXXX bytom B. - W. 193, aby za účelom
predaja týchto i iných nehnuteľností mohol vstúpiť do podnikateľského subjektu Z. Z. R. s.r.o., E. XX, I.,
v ktorom sa dňa 25.7.2008 stal spoločníkom spoločne s B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. - W. XXX,
okr. Nitra a R. Z. bytom B. - W. XXX, okr. Nitra a taktiež konateľom, a postupne vo svojom stolovom
počítači AMD 64 Athlon č. XDXXX-XXXTX L. vytvoril
a) doklady zmocňujúce zastupovať podnikateľský subjekt Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra fiktívneho
vlastníka a to zmluvu o výhradnom zastúpení pri predaji pozemkov, ktorú vytvoril dňa 13.3.2008 o
9,43 hod. (súbor nazvaný „Zmluva o exkluzivite.doc“) a datoval dňom 12.3.2008, opatrenú falošným
osvedčením o pravosti podpisu, mandátnu zmluvu, ktorú vytvoril dňa 11.2.2009 o 11,46 hod. (súbor
nazvaný „mand.zm.BP-M..doc) a datoval dňom 6.2.2009 a podnikateľský subjekt B. L. s.r.o., E. XX,
Nitra, v ktorej bol takisto spoločníkom i konateľom, a to zmluvu o exkluzivite a o poskytnutí súčinnosti
pri kúpe nehnuteľností, ktorú vytvoril dňa 18.2.2009 o 8,54 hod. (súbor nazvaný „Exkluzivita B. M..doc“
a datoval dňom 12.1.2008 opatrenú falošným osvedčením o pravosti podpisu,
b) doklady, ktoré nazval ako „výpis z listu vlastníctva“, v ktorých identifikoval len katastrálne územia
Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, rôzne výmery
pozemkov, ich druh, pričom v týchto dokumentoch chýbali parcelné čísla i identifikácia vlastníkov
pozemkov a aj v tomto dokumente uvedené údaje sa nezhodovali s reálnym stavom nehnuteľností v
danej oblasti, tieto dokumenty postupne vytvoril dňa 3.7.2008 najprv v textovom formáte v rozmedzí od

7,33 hod.(súbor nazvaný „LV Leváre.doc“) do 9,18 hod. (súbor nazvaný „LV Rašice.doc“), následne na
to z textového formátu v rozmedzí od 9,16 hod. (súbor nazvaný „LV Držkovce.pdf“) do 9,59 hod. (súbor
nazvaný LV Žiar.pdf) vytvoril súbory v tlačovom formáte pdf a ako časy vyhotovenia na nich uviedol
dátumy od 1.7.2008 čas 14,08,49 hod. do 2.7.2008 16,58,48 hod.
Po takejto príprave oboznámil s takto vytvoreným stavom vecí spoločníka a konateľa B. Z., B. - W.
XXX, okr. Nitra ako aj zamestnankyňu podnikateľského subjektu Z. Z. s.r.o. E. XX, Nitra Ing. S. W.,
rod. O., bytom J. XXX s tým, že predstieral, že prezentovaný stav je v súlade s realitou, a spoločne
s nimi, obžalovaný Ing. Z. N. v úmysle uviesť potenciálneho kupujúceho do omylu, ponúkali v mene
neexistujúcej osoby na predaj 4 167 hektárov ornej pôdy v uvedenej lokalite vrátane nehnuteľností
údajne na nich stojacich za minimálne 12 Sk ( 0,399 €), pričom za týmto účelom až do februára roku 2011
na rôznych miestach, najmä v priestoroch firmy Z. Z. R. s.r.o., E. XX, Nitra telefonicky a prostredníctvom
e-mailu rokovali s rôznymi fyzickými osobami i zástupcami právnických osôb a to minimálne s X. W.,
bytom B. I. XX, Hlohovec, W. M., bytom M. XX, Trnava, S. M., bytom M. XX, Trnava, O. K., bytom
O. J. XX, Turčianske Teplice, X. O., bytom K. XX, Bratislava, B. Z., bytom N. XX, Bratislava, F. H.,
bytom B. alej XX, Komárno, W. J., bytom Z. XXXX/XX, Nitra, L. O., bytom V. XXXX/X, Bratislava, W.
E., bytom Z. XXXX/X, Nitra - Chrenová, W. N., bytom O. XXX/XX, Lučenec, V. N., bytom L. XXX/X,
Banská Bystrica, R. M., bytom B. Sáru 12XX/X, Banská Bystrica, F. N., bytom N. XXXX/XX, Piešťany,
L. O., bytom X. XXX, Ing. S. X., bytom E. X/X Nitra - Diely, S. X., bytom E. X/X Nitra - Diely, E. K.,
bytom H. XXXX/XX, Bánovce nad Bebravou, G. B.., bytom Z. XXX/X, Nitra - Klokočina a G. I., bytom
L. J.. XX, Nemecko, ktorým predkladali rôzne nimi spracované dokumenty charakterizujúce predmetnú
lokalitu, v mene firmy Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra navrhovali uzavretie súvisiacich zmlúv, a s ktorými za
účelom sprostredkovania predaja aj uzatvárali rôzne typy zmlúv, konkrétne s X.U. - M. L. F. - X.U., E.
X, Hlohovec dňa 21.11.2008 zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, s firmou S. B., s.r.o. Y.
XX, Banská Bystrica dňa 22.7.2009 zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, pričom táto firma
ohľadne uvedených nehnuteľností následne uzatvorila dňa 28.7.2009 zmluvu o spolupráci s O. K., bytom
O.S. XX, Turčianske Teplice ako medzi „sprostredkovateľmi 1 a 2“, s B. Z., bytom N. XX, Bratislava dňa
25.9.2008 zmluvu o sprostredkovaní, s Ing. S. X., E. X/X, Nitra - Diely dňa 20.8.2008 takisto zmluvu o
sprostredkovaní, obžalovaný Ing. Z. N. sám v mene firmy B. L., s.r.o., E. XX, Nitra s firmou N.., s.r.o. H.
XX, Bánovce nad Bebravou zastúpenou konateľkou E. K., bytom H. XXXX/XX, Bánovce nad Bebravou
dňa 28.1.2008 zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií, pričom
k ďalším rokovaniam malo dôjsť po predložení úplných listov vlastníctva a skompletizovaní dokladov
potrebných k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s kupujúcimi, ktorých sa sprostredkovatelia zaviazali hľadať,
pričom ak by k uzatvoreniu takýchto kúpnych zmlúv došlo, subjekt vystupujúci na strane predávajúceho
by získal ku škode kupujúceho neoprávnený prospech vo výške najmenej 16.598.287,- €,
2. od začiatku roku 2009 až do februára roku 2011 vyvíjal aktivity na predaj väčšej výmery ornej pôdy
v katastrálnom území obce Unín, ktorú výmeru ustálil na minimálne 2 296 610 metrov štvorcových „s
možnosťou dokúpenia cca do 500 ha“, ktorá v takejto výmere na predaj neexistovala a s ktorou ornou
pôdou nemal žiadne právo akokoľvek disponovať, v rámci týchto aktivít presvedčil svojho spoločníka
v podnikateľskom subjekte Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - W. XXX,
aby sa zapojil do aktivít spočívajúcich v ponúkaní tejto pôdy s tým, že bude možnosť ju odkúpiť,
prípadne predávať v mene reálnych vlastníkov, spoločne za týmto účelom na začiatku tohto obdobia
v presne nezistený čas v mene firmy Z. Z. R., s. r. o. E. XX, Nitra vytvorili dokument nazvaný „Predaj
pozemkov v: U. (okres Skalica)“ a spoločne, prípadne každý sám alebo za pomoci zamestnankyne
podnikateľského subjektu Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra, Ing. S. W. rod. O., bytom J. XXX na rôznych
miestach, najčastejšie v priestoroch firmy Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra a prostredníctvom telefónu a emailu v mene bližšie neidentifikovaných vlastníkov ponúkali na predaj ornú pôdu v minimálnej výmere 2
296 610 metrov štvorcových, za týmto účelom spoločne alebo osobitne na základe informácií, ktoré im
poskytol obžalovaný Ing. Bohumil Kaňovský rokovali s rôznymi fyzickými osobami prípadne zástupcami
právnických osôb a to minimálne s X.U., bytom Hlohovec, B. I. XX, M. N., bytom Bratislava, O. XX, M.
W., bytom O. XX, Bratislava, Q. J., bytom G. XX, Bratislava a E. K., bytom Bánovce nad Bebravou,
H. XX, v mene firmy Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra navrhovali uzavretie súvisiacich zmlúv a za účelom
sprostredkovania predaja sa aj pokúšali uzatvárať rôzne typy zmlúv, konkrétne s X.U. konajúcim v mene
M. - reklamná agentúra - X.U., E. X, Nitra zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, s X.U. M. reklamná agentúra - X.U., E. X, Nitra ako sprostredkovateľom č. 2, podnikateľským subjektom M., s.r.o.
zastúpeným Ing. M. W. a PaeDr. M. N. CSc. ako sprostredkovateľom č. 3 a podnikateľským subjektom G.

L., s.r.o. zastúpeným R. N. ako sprostredkovateľom č. 4 zmluvu o spolupráci, minimálne s Q. J. aj kúpnu
zmluvu, rámci týchto rokovaní a dokumentov sa ako minimálna kúpna cena nehnuteľností za meter
štvorcový udávala cena 0,564 Eur za meter štvorcový, pričom k ďalším rokovaniam malo dôjsť aj v tomto
prípade po skompletizovaní dokladov potrebných k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s kupujúcimi, ktorých
sa sprostredkovatelia mali zaviazať hľadať, pričom ak by k uzatvoreniu takýchto kúpnych zmlúv došlo,
subjekt vystupujúci na strane predávajúceho by získal ku škode kupujúceho neoprávnený prospech vo
výške najmenej 1 295 288,04 €,
teda
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v
úmysle obohatiť seba na škodu cudzieho majetku tým, že chcel uviesť niekoho do omylu alebo využiť
niečí omyl, čím by pre seba získal neoprávnený prospech veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného
činu nedošlo
čím

spáchal

pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, k § 221 ods. 1, ods.
4 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje

podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest zákazu podnikateľskej
činnosti, ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis a to zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v platnom znení a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom
znení a to vo výmere 5 rokov.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á
trvaní 2 (dva) roky.

ochranný dohľad v

Obžalovaný
B. Z., nar. XX. XX. XXXX v Nitre, trvale bytom B. - W. XXX, okr. Nitra,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
Bratislava, sp. zn. VII/1 Gv 202/09 - 186 zo dňa 2. júna 2011 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako

pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k §
14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak,
že
1. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej
pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca jún roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom
mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle
uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a
ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese
Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice,
Skerešovo, 2iar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali listy neúplné vlastníctva, pričom
B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N. si dohodol prostredníctvom pani
W. M. stretnutie so sprostredkovateľom predaja pani S. M. a záujemcom z Maďarska, kde na stretnutí
im ukazoval údajnú lokalitu, ktorá mala byť predmetom predaja a tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,
tiež tvrdil, že má splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností a doklady týkajúce sa pozemkov,
katastrálne mapy, listy vlastníctva, bonitu pôdy a úradne overený doklad, že má oprávnenie predávať
pozemky, tieto ukáže až pri podpise zmluvy, prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie S. S. M., ul. E.. XX, Senec zastúpenej pani S. M. ponúkli záujemcovi o sprostredkovanie predaja spoločnosti
Z. - K. N., XXXX C., O.t XX, zastúpenej osobou Y. B., tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba
získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,-€ ku škode kupujúceho,
2. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej
pôdy, od dňa 21.11.2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky
sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v
mene predstierajúc, že zastupujú oprávneného vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej
pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v
okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,
Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,
pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval
stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,
že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že má právo tiež podpisovať kúpne
zmluvy za majiteľa pozemkov, že treba prísť s konkrétnym solventným kupujúcim, že kupujúcemu
všetky materiály ukáže, že kúpna zmluva bude postavená tak, že tam bude zmluvná pokuta pre obe
strany v prípade odstúpenia od zmluvy ktorejkoľvek strany bude pokuta 20.000.000,- Sk, pri stretnutiach
ďalej tvrdil, že bližšie informácie o predmete ponuky respektíve doklady ako jeho splnomocnenie,
listy vlastníctva, katastrálne mapy, údaje o majiteľovi má v kancelárii a všetko je pripravené, ukáže
to len kupcovi, takto prostredníctvom sprostredkovateľa X.U., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X ponúkli
na predaj sprostredkovateľom predaja a to spoločnosti S., s.r.o., O. XX, Bratislava zastúpenej JUDr.
Hanou Sukovou, a tiež ďalším záujemcom o sprostredkovanie predaja V.F., O. K., X. O., B. H., F. H.,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho,
3. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka
ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október roku 2009 až doposiaľ, na presne
neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku
tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha
ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v
okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,
Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,
pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval
stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že
majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, tiež ukazoval farebné mapky katastrálnych
území Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, lokalita
Gemer. P. Z. , listy vlastníctva na ktorých neboli uvedené čísla LV, čísla parciel, ani majiteľ, ani žiadne
identifikačné údaje, podľa ktorých by sa dal preveriť skutkový stav, záujemcov o sprostredkovanie

žiadal, aby priniesol písomné vyjadrenie záujmu o kúpu od investora a písomný doklad o solventnosti
investora, tvrdil, že keď bude konkrétny solventný kupec, tak budú aj všetky údaje, že pri podpise
kúpnopredajnej zmluvy všetky doklady a údaje ukáže, chcel jednať len s priamym kupujúcim, tvrdil, že
všetko potrebné ukáže až konkrétnemu investorovi, kupcovi takto prostredníctvom sprostredkovateľa W.
J., bytom Z. XXXX/XX, Nitra ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho,
4. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka
ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008 až doposiaľ, na presne
neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku
tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha
ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v
okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,
Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom Ing.
Z. N., si dohodol a realizoval stretnutie so záujemcami o sprostredkovanie predaja pričom tvrdil, že
pôda, ktorá je predmetom jeho ponuky, má jedného jediného vlastníka, že treba, aby sa záujemca
o kúpu preukázal písomným prejavením záujmu, že má výhradné zastúpenie, plnomocenstvo od
vlastníka, tvrdil, že keď príde záujemca - kupec tak kupcovi sa dajú k dispozícii všetky doklady týkajúca
sa predaja teda kompletné LV, jeho splnomocnenie katastrálne mapy, tvrdil že to nebude ukazovať
sprostredkovateľom., že to predáva so svojím spoločníkom p. Z., že majú ako spoločnosť výhradné
zastúpenie k predaju, tvrdil že sa to predáva len v celku, bude jednať iba so záujemcom, ktorý to chce
kúpiť v celku tých 4167 hektárov, za kúpnu cenu 15 korún za meter štvorcový takto prostredníctvom
sprostredkovateľa L. O. realitného makléra - I., Y..X/XXX, Stará Ľubovňa bytom Z. XXXX/XX, Nitra a W.
N., bytom Lučenec, ul. O. XXX/XX ponúkli na predaj, tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba
získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode kupujúceho.
5. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej
pôdy, v presne neustálenom období od leta 2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej
republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho
v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej
hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach
Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, pričom B. Z.
na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si v období od leta 2009 dohodol
stretnutie v Nitre na benzínovej pumpe M. smerom na Trnavu so sprostredkovateľom predaja F. H.,
bytom B. F.. XXXX/XX, Komárno, pričom na predmetnom stretnutí tvrdil, že materiály týkajúce sa
uvedenej ponuky ako katastrálne mapy, zmluvu alebo listinu, ktorá by ho oprávňovala k predaju tých
nehnuteľností ohľadne ponuky Gemer sprostredkovateľovi pošle, ďalej tvrdil, že je v kontakte s majiteľom
tých pozemkov, že priamo jedná s majiteľom pozemkov, že majiteľ sa zdržuje väčšinou v zahraničí, že
je to slovenský občan, takto prostredníctvom sprostredkovateľa ponúkli na predaj tieto nehnuteľnosti,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho,
6. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka
ornej pôdy od 21.10.2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili
obohatiť na škode cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka
ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej
22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška,
Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a
kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu
poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, takto
dňa 26.10.2009 na stretnutí so záujemcom o sprostredkovanie predaja G. B. v priestoroch spoločnosti
Z. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer v kúpnej
sume 22.229.000,- €, urobil prezentáciu k predaju ornej pôdy v uvedenej lokalite, následne na to dňa
12.11.2009 sa v priestoroch spoločnosti Z. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre stretol so záujemcom o kúpu G.
I. z Nemecka, kde p. Z. znovu predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer, povedal,

že rozloha je vo výmere 4167 hektárov a táto má patriť jednému majiteľovi, záujemca o kúpu môže
nadobudnúť len celú rozloha, nie po častiach, súčasný vlastník dostal túto pôdu späť v reštitúcii od štátu
a má záujem o predaj, B.. Z. tvrdil, že má plnú moc od vlastníka aby výhradne on zabezpečil predaj,
provízia p. Z. je už zarátaná v konečnej cene, ku kúpnej cene sa už nebude zarátavať daň z obratu
ani daň zo zisku. B.. Z. povedal, že jednotlivé pozemky neležia spolu sú porozdeľované, na pozemkoch
nie sú žiadne ťarchy, okrem farmy ktorá je zaťažená 2.000,- € kvôli exekúcii, farma môže byť predaná
dodatočne, p. Z. počas stretnutia poskytol G. B. písomnosti týkajúce sa ponuky na odpredaj pôdy v
lokalite Gemer a dohodol si termín obhliadky na nasledujúci deň, následne podľa dohody dňa 13.11.2009
v ranných hodinách sa p. Z. stretol na čerpacej stanici Slovnaft v Tornalí s p. B. a I. a sprevádzal ich
za účelom obhliadky lokality, ktorá bola predmetom ponuky, takto prostredníctvom sprostredkovateľa G.
B., bytom Nitra Klokočina, Z. XXX/X ponúkli napredaj záujemcovi G. I. z Nemecka tieto nehnuteľnosti,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho.
7. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, v mene vlastníka ornej pôdy, v
presne neustálenom období od mesiaca marec roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste
na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť
do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 550 ha ornej pôdy v celovej
hodnote najmenej 4.381.850,- €, ktorá sa má nachádzať v okrese Skalica v katastrálnom území Unín,
pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval
stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, na týchto stretnutiach sprostredkovateľom predaja
predstavoval ponuku na odpredaj predmetnej pôdy pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že
majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že pôda je scelená bez ťarchy, je tam
jediný vlastník, ponúka bola na predaj za 17 korún meter štvorcový (0,57- € za meter štvorcový)
sprostredkovateľom poskytol ponukový list s tým, že povedal, že okamžite je k dispozícii k predaju
v lokalite Unín 276 ha ornej pôdy s možnosťou odkúpenia konečných až 550 hektárov, takto
prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie Z., s.r.o., Bratislava a tiež prostredníctvom
sprostredkovateľov X.U., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X, M. W., bytom Bratislava V, O. XXXX/XX, M. N.
Bratislava V, O. XXXX/XX, ponúkli na predaj predmetné nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali
neoprávnený prospech vo výške najmenej 4.381.850,- € ku škode kupujúceho,

pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Dňa 2. 6. 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal na
Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na Ing. Z. N., nar. XX. XX. XXXX a B. Z., nar. XX.
XX. XXXX, v ktorej ich vinil zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu formou
spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona. Obžalovaní sa skutku mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:
1. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej
pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca jún roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom
mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle
uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a
ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese
Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice,
Skerešovo, 2iar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali listy neúplné vlastníctva, pričom
B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N. si dohodol prostredníctvom pani
W. M. stretnutie so sprostredkovateľom predaja pani S. M. a záujemcom z Maďarska, kde na stretnutí
im ukazoval údajnú lokalitu, ktorá mala byť predmetom predaja a tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,
tiež tvrdil, že má splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností a doklady týkajúce sa pozemkov,
katastrálne mapy, listy vlastníctva, bonitu pôdy a úradne overený doklad, že má oprávnenie predávať
pozemky, tieto ukáže až pri podpise zmluvy, prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie S.

- S. M., ul. E. č. XX, Senec zastúpenej pani S. M. ponúkli záujemcovi o sprostredkovanie predaja
spoločnosti Z. - K. N., XXXX C., O. út XX, zastúpenej osobou Y. B., tieto nehnuteľnosti, čím by predajom
pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,-€ ku škode kupujúceho,
2. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej
pôdy, od dňa 21.11.2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky
sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v
mene predstierajúc, že zastupujú oprávneného vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej
pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v
okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,
Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,
pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval
stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,
že majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že má právo tiež podpisovať kúpne
zmluvy za majiteľa pozemkov, že treba prísť s konkrétnym solventným kupujúcim, že kupujúcemu
všetky materiály ukáže, že kúpna zmluva bude postavená tak, že tam bude zmluvná pokuta pre obe
strany v prípade odstúpenia od zmluvy ktorejkoľvek strany bude pokuta 20.000.000,- Sk, pri stretnutiach
ďalej tvrdil, že bližšie informácie o predmete ponuky respektíve doklady ako jeho splnomocnenie,
listy vlastníctva, katastrálne mapy, údaje o majiteľovi má v kancelárii a všetko je pripravené, ukáže
to len kupcovi, takto prostredníctvom sprostredkovateľa X. W., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X ponúkli
na predaj sprostredkovateľom predaja a to spoločnosti S., s.r.o., O. XX, Bratislava zastúpenej JUDr.
Hanou Sukovou, a tiež ďalším záujemcom o sprostredkovanie predaja V. J., O. K., X. O., B. H., F. H.,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho,
3. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka
ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október roku 2009 až doposiaľ, na presne
neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku
tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha
ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v
okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,
Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,
pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval
stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že
majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, tiež ukazoval farebné mapky katastrálnych
území Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, lokalita
Gemer. P. Bicko , listy vlastníctva na ktorých neboli uvedené čísla LV, čísla parciel, ani majiteľ, ani
žiadne identifikačné údaje, podľa ktorých by sa dal preveriť skutkový stav, záujemcov o sprostredkovanie
žiadal, aby priniesol písomné vyjadrenie záujmu o kúpu od investora a písomný doklad o solventnosti
investora, tvrdil, že keď bude konkrétny solventný kupec, tak budú aj všetky údaje, že pri podpise
kúpnopredajnej zmluvy všetky doklady a údaje ukáže, chcel jednať len s priamym kupujúcim, tvrdil, že
všetko potrebné ukáže až konkrétnemu investorovi, kupcovi takto prostredníctvom sprostredkovateľa W.
J., bytom Z. XXXX/XX, Nitra ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho,
4. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka
ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008 až doposiaľ, na presne
neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku
tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha
ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v
okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,
Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom Ing.
Z. N., si dohodol a realizoval stretnutie so záujemcami o sprostredkovanie predaja pričom tvrdil, že
pôda, ktorá je predmetom jeho ponuky, má jedného jediného vlastníka, že treba, aby sa záujemca
o kúpu preukázal písomným prejavením záujmu, že má výhradné zastúpenie, plnomocenstvo od

vlastníka, tvrdil, že keď príde záujemca - kupec tak kupcovi sa dajú k dispozícii všetky doklady týkajúca
sa predaja teda kompletné LV, jeho splnomocnenie katastrálne mapy, tvrdil že to nebude ukazovať
sprostredkovateľom., že to predáva so svojím spoločníkom p. Z., že majú ako spoločnosť výhradné
zastúpenie k predaju, tvrdil že sa to predáva len v celku, bude jednať iba so záujemcom, ktorý to chce
kúpiť v celku tých 4167 hektárov, za kúpnu cenu 15 korún za meter štvorcový takto prostredníctvom
sprostredkovateľa L. O. realitného makléra - I., Y..X/XXX, Stará Ľubovňa bytom Z. XXXX/XX, Nitra a W.
N., bytom Lučenec, ul. O. XXX/XX ponúkli na predaj, tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba
získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode kupujúceho.
5. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej
pôdy, v presne neustálenom období od leta 2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej
republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho
v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej
hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach
Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, pričom B. Z.
na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si v období od leta 2009 dohodol
stretnutie v Nitre na benzínovej pumpe Slovnaft smerom na Trnavu so sprostredkovateľom predaja F.
H., bytom B. F.. XXXX/XX, Komárno, pričom na predmetnom stretnutí tvrdil, že materiály týkajúce sa
uvedenej ponuky ako katastrálne mapy, zmluvu alebo listinu, ktorá by ho oprávňovala k predaju tých
nehnuteľností ohľadne ponuky Gemer sprostredkovateľovi pošle, ďalej tvrdil, že je v kontakte s majiteľom
tých pozemkov, že priamo jedná s majiteľom pozemkov, že majiteľ sa zdržuje väčšinou v zahraničí, že
je to slovenský občan, takto prostredníctvom sprostredkovateľa ponúkli na predaj tieto nehnuteľnosti,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho,
6. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka
ornej pôdy od 21.10.2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili
obohatiť na škode cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka
ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej
22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška,
Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a
kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu
poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, takto
dňa 26.10.2009 na stretnutí so záujemcom o sprostredkovanie predaja G. B. v priestoroch spoločnosti
Z. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer v kúpnej
sume 22.229.000,- €, urobil prezentáciu k predaju ornej pôdy v uvedenej lokalite, následne na to dňa
12.11.2009 sa v priestoroch spoločnosti Z. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre stretol so záujemcom o kúpu G.
I. z Nemecka, kde p. Z. znovu predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer, povedal,
že rozloha je vo výmere 4167 hektárov a táto má patriť jednému majiteľovi, záujemca o kúpu môže
nadobudnúť len celú rozloha, nie po častiach, súčasný vlastník dostal túto pôdu späť v reštitúcii od štátu
a má záujem o predaj, B.. Z. tvrdil, že má plnú moc od vlastníka aby výhradne on zabezpečil predaj,
provízia p. Z. je už zarátaná v konečnej cene, ku kúpnej cene sa už nebude zarátavať daň z obratu
ani daň zo zisku. B.. Z. povedal, že jednotlivé pozemky neležia spolu sú porozdeľované, na pozemkoch
nie sú žiadne ťarchy, okrem farmy ktorá je zaťažená 2.000,- € kvôli exekúcii, farma môže byť predaná
dodatočne, p. Z. počas stretnutia poskytol G. B. písomnosti týkajúce sa ponuky na odpredaj pôdy v
lokalite Gemer a dohodol si termín obhliadky na nasledujúci deň, následne podľa dohody dňa 13.11.2009
v ranných hodinách sa p. Z. stretol na čerpacej stanici Slovnaft v Tornalí s p. B. a I. a sprevádzal ich
za účelom obhliadky lokality, ktorá bola predmetom ponuky, takto prostredníctvom sprostredkovateľa G.
B., bytom Nitra Klokočina, Z. XXX/X ponúkli napredaj záujemcovi G. I. z Nemecka tieto nehnuteľnosti,
čím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode
kupujúceho.
7. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, v mene vlastníka ornej pôdy, v
presne neustálenom období od mesiaca marec roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste
na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť
do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 550 ha ornej pôdy v celovej

hodnote najmenej 4.381.850,- €, ktorá sa má nachádzať v okrese Skalica v katastrálnom území Unín,
pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval
stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, na týchto stretnutiach sprostredkovateľom predaja
predstavoval ponuku na odpredaj predmetnej pôdy pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že
majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že pôda je scelená bez ťarchy, je tam
jediný vlastník, ponúka bola na predaj za 17 korún meter štvorcový (0,57- € za meter štvorcový)
sprostredkovateľom poskytol ponukový list s tým, že povedal, že okamžite je k dispozícii k predaju
v lokalite Unín 276 ha ornej pôdy s možnosťou odkúpenia konečných až 550 hektárov, takto
prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie Z., s.r.o., Bratislava a tiež prostredníctvom
sprostredkovateľov X.U., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X, M. W., bytom Bratislava V, O. XXXX/XX, M. N.
Bratislava V, O. XXXX/XX, ponúkli na predaj predmetné nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali
neoprávnený prospech vo výške najmenej 4.381.850,- € ku škode kupujúceho.
Vzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre obzvlášť závažný zločin s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou osem rokov, predseda príslušného senátu po preskúmaní obžaloby v zmysle § 238 ods.
1 Trestného poriadku nariadil predbežné prejednanie obžaloby podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku
a to na verejnom zasadnutí. Ešte predtým dňa 06. 06. 2011 obvineným doručil obžalobu s výzvou na
oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov v zmysle § 240 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného poriadku a po
vypočutí obvineného dňa 15. júna 2011 rozhodol o ponechaní Ing. Z. N. vo väzbe, zamietol jeho žiadosť
o prepustenie z väzby na slobodu a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28. júna 2011, pričom na výzvu súdu reagoval len
obhajca obvineného B. Z. JUDr. Kamil Beresecký, ktorý nad rámec návrhov na vykonanie dokazovania
uvedených v obžalobe, navrhol osobne vypočuť svedkov L., N., O., O., Y., M. a manželku obvineného
R. Z..
Verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo vyššie spomenuté predbežné prejednanie obžaloby,
prebehlo dňa 12. septembra 2011. Na ňom obvinení a prokurátor odmietli rokovať o uzavretí dohody
o vine a treste, pričom prokurátor uviedol, že navrhuje určiť a vytýčiť termín hlavného pojednávania a
vykonať dokazovanie v rozsahu, v akom to navrhol v obžalobe. Pripustil však, že pokiaľ sa nezmení
dôkazná situácia, ako ju predbežne vyhodnotil, nevylúčil, že nebude trvať na osobnom výsluchu
niektorých svedkov.
Obhajca obvineného N. s výnimkou svedkov Q. N. a Z. N. ml. navrhoval vypočuť osobne všetkých
svedkov z prípravného konania, pričom avizoval, že už v tomto štádiu konania obžalovaný N. zaujíma
stanovisko, že nebude súhlasiť s čítaním výpovedí svedkov. Podstata jeho stanoviska však spočívala v
návrhu na zastavenie trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. c) Tr. por. za použitia § 215 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku. Obdobne sa vyjadril aj obhajca obvineného B. Z., ktorý pre prípad, že súd vo veci
určí termín hlavného pojednávania, navrhol vykonať dôkazy v zmysle písomne predloženého návrhu.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie a pokiaľ ide o listinné dôkazy, nariadil dokazovanie v rozsahu,
ako to navrhoval prokurátor. Pokiaľ ide o svedkov, považoval za potrebné predvolať len svedkov, ktorých
výpovede budú zhrnuté v ďalšej časti rozsudku, pričom z predvolaných svedkov sa nedostavil len svedok
M. W. a svedkyňa - agentka G. B..
Na hlavnom pojednávaní súd teda vykonal dokazovanie len sčasti tak, ako to navrhli strany, pričom
však prokurátor pred skončením fázy hlavného pojednávania, v rámci ktorej sa vykonávalo dokazovanie,
vzhľadom k vývoju situácie ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Obdobné stanovisko zaujal
aj obžalovaný B. Z., pričom obžalovaný N. naďalej trval, aby súd osobne vypočul aj ďalších svedkov,
ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní s výnimkou svedkyne O..
Tieto jeho návrhy boli súdom v zmysle § 274 ods. 1 Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko súd po
predbežnom vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že toto bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom

na jeho rozhodnutie. Pokiaľ ide o posúdenie viny či neviny obidvoch obžalovaných, ďalšie dokazovanie
vo veci sa javilo byť nadbytočným a navrhované dôkazy nijak nesúviseli s tými skutkovými okolnosťami,
ktoré boli dôležité pre rozhodnutie v merite veci. Výsluchy navrhovaných osôb síce dokresľovali niektoré
okolnosti súvisiace najmä s prejaveným záujmom o kúpu nehnuteľností, pre posúdenie základných
otázok trestného konania však neboli relevantné a tým pádom nebolo potrebné k nim nijakým spôsobom
prihliadať, čo súd v zmysle § 2 ods. 19 Trestného poriadku aj urobil.
Dokazovanie teda prebehlo v rozsahu, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a ako je to
uvedené aj v nasledovnom súhrne. Boli zistené tieto skutočnosti.
Obžalovaný Ing. Z. N. sa k žalovanej trestnej činnosti nepriznal. Jeho obrana a obhajoba tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spočívala v tom, že on nikoho nechcel uviesť
do omylu, konal legitímne a disponoval poverením od vlastníka nehnuteľnosti. Inak povedané, on len
sprostredkovával predaj nehnuteľností, ktorým ho poverila osoba menom Z., priezviskom O., O., M.,
M.... „alebo tak nejak“. On nevedel, či tieto doklady sú pravé, odrážajú reálny stav alebo nie, udával,
že v rámci jednej z jeho ciest, kedy prechádzal cez Rimavskú Sobotu, sa zastavil v reštaurácii Zlatý
býk, kde si k nemu prisadli muž a žena, začali debatovať a oni mu oznámili, že majú k dispozícii väčšie
výmery pozemkov, ktoré chcú predať. Zároveň mu „predstavili“ lokalitu, ktorá je uvádzaná v obžalobe.
Neskôr od týchto osôb obdržal listy vlastníctva, ktoré boli bez viacerých identifikačných údajov, resp.
tieto identifikačné údaje tam chýbali.
Obžalovaný N. tvrdil, že s týmito listami vlastníctva nijak nemanipuloval, neupravoval a nepozmeňoval
ich. S určitosťou vedel povedať len to, že vlastník tam nebol, možno bol „zatretý“. Pokiaľ ide o tieto listy
vlastníctva, potvrdil, že ide o listy vlastníctva, ktoré sa nachádzajú na viacerých miestach spisu, okrem
iného aj na číslach listov 420 - 438. Obžalovaný tiež potvrdil, že v rámci domovej prehliadky boli u neho
nájdené aj reálne a pravé listy vlastníctva z lokality obcí na Gemeri, ktoré sú žurnalizované na číslach
listov 528 - 544. Obžalovaný nevedel uviesť, z akého dôvodu sa tieto listy vlastníctva u neho nachádzali
a na otázku predsedu senátu, či podľa jeho názoru údaje na týchto listoch vlastníctva sa zhodujú s
údajmi na dokumentoch, ktoré mu mala dať osoba menom M., obžalovaný uviedol, že zrejme áno. Až
po nahliadnutí do týchto dokumentov potvrdil, že pravdepodobne nejde o identické údaje, potreboval sa
„na všetky tie veci rozpamätať“. Ďalej však vo vysvetlení tohto faktu nijakým spôsobom nepokračoval.
Pokiaľ ide o majiteľa pozemkov v lokalite Gemer pána M., udával, že s týmto sa na základe kontaktov
s osobou menom Z. stretol asi dvakrát, pričom však všetky doklady súvisiace so sprostredkovaním
predaja týchto pozemkov mu dával Z.. Z. mu okrem iného odovzdal aj zmluvu o sprostredkovaní
predaja predmetných pozemkov „na firmu“ Z. Z. R., ako aj na firmu B. L. (v tomto prípade sa zmluva o
sprostredkovaní nazývala zmluva o exkluzivite o poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľností). Okrem
týchto zmlúv mu bola Z. odovzdaná aj mandátna zmluva, na základe ktorej sa mandatár zaväzoval pre
mandanta W. M. k vyvíjaniu činností, smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností. Časť týchto
dokumentov bola opatrená aj osvedčením o pravosti podpisu W. M. notárskym úradom.
Pokiaľ ide o odovzdanie týchto dokladov, obžalovaný uviedol, že jedenkrát bol pritom prítomný aj pán M..
V každom prípade obžalovaný tvrdil, že predmetné doklady dostal len v papierovej forme. V papierovej
forme boli tak listy vlastníctva, ako aj vyššie uvedené zmluvy k týmto papierom. Nič iné nedostal, tieto
papiere nijakým spôsobom neukladal do počítača, neskenoval a aj Z. ich priniesol v papierovej forme.
V tejto súvislosti obžalovaný nevedel vysvetliť, ako je možné, že podľa výsledkov domovej prehliadky a
vyjadrení znalcov boli tieto doklady v elektronickej forme nájdené aj v pamäti počítača, ktorý bol zaistený
pri domovej prehliadke domu, v ktorom sa zdržoval obžalovaný N.. Tu je potrebné uviesť, že v rámci
vyjadrenia sa k znaleckým posudkom Ing. B. a Ing. W. obžalovaný uviedol, že „jednotlivé dokumenty si
proste ukladá do počítača, keď mu prídu mailom, alebo ich oskenuje do databázy“. Rozpor medzi týmito
tvrdeniami a predchádzajúcim tvrdením o tom, že už spomínané zmluvy a LV -čka si nijakým spôsobom
neskenoval a do databázy počítača neukladal, nijak nevysvetľoval, resp. nevedel vysvetliť.

Nevedel sa teda vyjadriť, z akého dôvodu sa predmetné dokumenty ocitli aj v elektronickej podobe v
jeho počítači, pričom z údajov, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku (aj prehratím obsahu počítača v
znaleckom posudku označeného ako C7, ktoré bolo vykonané aj na hlavnom pojednávaní) je evidentné,
že predmetné dokumenty boli vytvorené v časoch, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku,
a to najprv v textovom formáte a až neskôr niektoré z nich boli transformované do formátu tlačového.
Pokiaľ ide o ďalšie aktivity v súvislosti s predajom týchto pozemkov, obžalovaný v podstate
nespochybňoval, že na základe poverení od majiteľa W. M. a už spomínaného Z. spoločne s B. Z. vyvíjali
aktivity smerujúce k predaju týchto nehnuteľností. Nespochybnil, že vyššie spomínanú ponuku predstavil
B. Z., za týmto účelom vstúpil do jednej z jeho spoločností a vyvíjali spoločne aktivity, v rámci ktorých
oslovovali rôznych sprostredkovateľov a spisovali s nimi rôzne zmluvy smerujúce k predaju pozemkov,
o ktorých nemal dôvod sa domnievať, že sú neexistujúce, resp. ide o pozemky, ktoré nevlastní W. M..
Obžalovaný N. v podstate nespochybnil ani to, že spoluobžalovaný B. Z. od neho viackrát pýtal „pravé“
dokumenty v súvislosti s uvedenými pozemkami. On sa aj snažil vyvíjať aktivity smerujúce k získaniu
týchto dokumentov, kvôli tomuto minimálne jedenkrát aj počas obhliadky pozemkov s potenciálnymi
klientmi telefonoval osobe, ktorú poznal pod menom Béla. Podľa jeho názoru telefonický kontakt na túto
osobu mal a mal tento kontakt aj uložený vo svojom mobilnom telefónnom prístroji.
Obžalovaný N. počas priebehu celého trestného stíhania zotrval na tvrdeniach, že zmluvy o výhradnom
zastúpení pri predaji pozemkov o exkluzivite i mandátnu zmluvu mu odovzdala osoba menom Z.. On,
resp. majiteľ W. M. mali byť tými osobami, ktoré tieto zmluvy spracovali a vyplnili príslušné údaje. V tejto
súvislosti on s nimi nijak nekomunikoval, pričom naozaj podrobné údaje na predmetných sumách (IČO,
zápis v obchodnom registri s citovaním vložky, bankový účet s uvedením názvu banky, čísla účtu...) podľa
ním prezentovanej verzie získali z jeho vizitky. Aj tieto doklady mal obdržať len v papierovej forme, ani v
tomto prípade nevedel vysvetliť fakt, že aj tieto doklady sú obsahom súborov nájdených v jeho počítači.
Pokiaľ ide i nehnuteľnosti v katastri obce Unín, obžalovaný poprel, že by vyvíjal akékoľvek aktivity v
súvislosti s predajom pozemkov v obci Unín. Ani v tomto prípade nevedel vysvetliť, akým spôsobom
sa v jeho počítači v elektronickej forme ocitol dokument nazvaný ako „predaj pozemku v: Unín (okres
Skalica)“ - žurnalizované okrem iného aj na čl. 803 a 3320 spisu. Počas celého priebehu trestného
stíhania zotrval na tom, že on v katastri obce Unín nepredával žiadne pozemky, resp. nevyvíjal žiadne
aktivity, ktoré by smerovali k predaju týchto pozemkov.
Potvrdil však, že s nejakým zahraničným investorom, ktorého nijak nevedel špecifikovať, rokovali o kúpe
nejakých pozemkov v tejto lokalite s pani W., B. a K.. Tvrdil, že „tieto ženy to jemu akože ponúkli“ a preto
v ňom skrsol nápad hydroponického pestovania plodín. S týmto nápadom oslovil starostu obce svedka
O. F.. V súvislosti s týmto projektom rokoval aj s ním a predstavil ho aj obecnému zastupiteľstvu, ktoré k
tomuto projektu prijalo uznesenie, v rámci ktorého mali spolupracovať na realizácii takéhoto pestovania
plodín. Dá sa konštatovať, že obecné zastupiteľstvo súhlasilo so vstupom firmy Z. Z. R. do predmetnej
lokality, pričom k realizácii tohto projektu mu starosta poskytol rôzne dokumenty ako mapka lokality a listy
vlastníctva pozemkov v odsúhlasenej lokalite. Výmera tejto lokality mala byť zhruba 200 hektárov. On
potom odovzdal všetky tieto dokumenty spoluobžalovanému Z., aby spoločne ďalej realizovali projekt
hydroponického pestovania plodín, ktorý bol odsúhlasený aj obcou. Nakoniec sa im však nepodarilo
získať žiadneho investora.
V súvislosti s obcou Unín teda obžalovaný N. poprel akúkoľvek snahu predávať ďalším záujemcom
akékoľvek pozemky, ktoré by sa nachádzali v tejto lokalite. Jeho jedinou aktivitou v obci Unín mala byť
realizácia projektu hydroponického pestovania plodín.
Pokiaľ ide o obžalovaného B. Z., možno konštatovať, že jeho obrana a obhajoba spočívala v dvoch
základných bodoch. V rámci prvého bodu sa snažil preukázať, že všetky doklady súvisiace tak s
predajom v lokalite Gemer ako aj v lokalite Unín mu doniesol spoluobžalovaný N.. On reálne nevedel
skontrolovať pravosť prezentovaných údajov a týchto dokladov a v rámci druhého oporného bodu

obhajoby sa snažil tiež preukázať to, že vzhľadom k tomu, akým spôsobom sa zoznámil s Z. N., nemal
dôvod neveriť jeho sľubom a reálnosti toho, čo pred ním prezentoval.
Hneď na úvod tejto časti rozsudku je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný B. Z. nijakým spôsobom
nespochybňoval svoje aktivity smerujúce k predaju pozemkov v podstate tak, ako sú uvedené v
skutkovej vete obžaloby. Tiež je potrebné zdôrazniť, že jeho obrana a obhajoba počas celého priebehu
trestného konania bola konzistentná. Možno konštatovať, že pri všetkých svojich výsluchoch vrátane
konfrontácií udával tie isté skutočnosti, resp. bránil sa takým istým spôsobom.
Kontakty so spoluobžalovaným Ing. Z. N., resp. ich začiatok datuje do roku 2007, prípadne na prelom
rokov 2007 až 2008, kedy rokovali o „predaji nejakých nehnuteľností v Slovenskom Grobe“ a neskôr
v rámci rôznych projektov vycestovali do zahraničia, konkrétne Rakúska, Švédska a Nórska. Tu spolu
s Ing. Z. N. absolvoval viacero obchodných rokovaní s naozaj dôležitými ľuďmi, vrátane predsedníčky
Sociálno-demokratickej strany Nórska, ich rokovania sa mu zdali byť seriózne, o zaujímavých projektoch
a boli zaštítené aj slovenskými veľvyslanectvami. Vzhľadom k ich úrovni i projektom, ktoré sa
prejednávali, nemal dôvod pochybovať o serióznosti svojho vtedajšieho partnera Ing. Z. N..
To bol aj dôvod, prečo s ním začal spolupracovať a okrem iného vo firme Z. R., s. r. o. zamestnal aj
jeho syna. Z. N. mu predstavil aj informácie súvisiace s predajom tak pozemkov v lokalite Gemer, ako
aj pozemkov v lokalite Unín. Doniesol mu doklady, ktoré prezentoval ako doklady súvisiace s predajom
väčšej výmery poľnohospodárskej pôdy a aj vzhľadom k tomu, že predtým z jeho vystupovania mal
kladný dojem, dohodli sa, že predaj pozemkov začnú spolu realizovať. Aj z tohto dôvodu založili nový
podnikateľský subjekt, do ktorého spoluobžalovaný N. vstúpil v období, ako je to uvedené v skutkovej
vete tohto rozsudku pokiaľ ide o jeho odsudzujúcu časť.
Obžalovaný B. Z. zdôrazňoval, že všetky aktivity v súvislosti s predajom pozemkov vyvíjal na základe
popudu spoluobžalovaného N., ktorý mu k predmetným lokalitám ukázal aj príslušné doklady, čo
konkrétne znamenalo zaslanie niekoľkých e-mailových správ s neúplnými listami vlastníctva a údajmi
o predmetných lokalitách. Na základe týchto dokladov boli spracované potom rôzne dokumenty, ktoré
súviseli s poverením predaja pozemkov, konkrétne mandátna zmluva medzi W. M. a Z. Z. R., s. r.
o. žurnalizovaná aj na čl. 417 - 419 zo dňa 6. 2. 2009, zmluva o výhradnom zastúpení pri predaji
pozemkov, žurnalizovaná aj na čl. 691 a 416 zo dňa 12. 3. 2008, ktorá takisto existuje v spise vo viacerých
verziách s viacerými (aj na prvý pohľad rôznymi) podpismi, pričom na čl. 691, 416 dokument obsahuje
aj „osvedčenie o pravosti podpisu“ zo dňa 12.3.2008, pracovníčky poverenej notárom na osvedčovanie
právnych úkonov Zuzanou Rybanskou (Notársky úrad Beaty Ondrášikovej) s centrálnym registrom
osvedčených podpisov pod poradovým číslom XXXXXXX/XXXX. (Ako vyplynie z ďalšieho zdôvodnenia
rozsudku, nejde o reálne osvedčenie pravosti podpisu, čo preukazujú stanoviská, i predložené listinné
doklady z notárskeho úradu JUDr. Beaty Ondrášikovej).
Spisový materiál obsahuje aj doklad nazvaný „Predaj pozemku v: Unín (okres Skalica)“ (ide o akýsi
popis územia s celkovou plochou 276 ha „s možnosťou dokúpenia cca 550 ha“), pričom tento doklad
nie je datovaný a v spise sa okrem iného nachádza napr. na čl. 803 a 3320. Z úradného záznamu z
čl. 3314 možno zistiť, že tento „ponukový list“ mal sprostredkovateľovi X.U. predložiť B. Z., čo on ani
v tomto prípade nepopiera.
Tu je potrebné zdôrazniť, že ide o len niekoľko dokladov v súvislosti so snahou predať predmetné
pozemky a v spisovom materiáli sa nachádza viacero dôkazov o tom, že tak B. Z., ako aj pracovníčka
jeho kancelárie svedkyňa Ing. S. W. (v tom čase O.) spracovali viacero dokladov, ktoré dokumentovali ich
úsilie predať pozemky, o ktorých sa dozvedeli od spoluobžalovaného N.. Tieto doklady, z ktorých niektoré
budú ešte spomenuté, predkladali aj jednotliví svedkovia, ktorí vypovedali o rokovaniach s predstaviteľmi
firmy Z. Z. R., s. r. o. či to už boli B. Z., svedkyňa W., alebo Ing. Z. N.. O niektorých týchto rokovaniach
sú spísané aj zápisnice, resp. to, že ku nim došlo, dokladujú aj viaceré e-mailové správy nachádzajúce
sa na rôznych miestach spisu.

Už na tomto mieste rozsudku je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom k intenzite rokovaní oveľa väčšou
mierou dôveryhodnosti, než zážitky svedkov, sa vyznačovali práve tieto listinné dôkazy ako dôkazy
priame, ktoré z hľadiska svojej dôkaznej hodnoty sú nespochybniteľné, resp. spôsob vytvorenia týchto
dôkazov ani ich obsah nikto nespochybnil. V súvislosti s obhajobou obžalovaného B. Z. je potrebné
tiež opätovne zdôrazniť, že ich nespochybňuje ani on sám. Priznáva sa k tomu, že na základe iniciatív
spoluobžalovaného N., ktorý mu predkladal doklady súvisiace s pozemkami spôsobom ako to už bolo
popísané, vyvíjal rôzne aktivity smerujúce k zabezpečeniu predaja týchto pozemkov.
Je však nespochybniteľné i to, že popri týchto aktivitách neustále žiadal spoluobžalovaného aj o to,
aby mu predložené dokumenty doplnil. Napriek tomu, že nemá skúsenosti s predajom nehnuteľností,
bol si totiž vedomý toho, že predložené doklady napr. listy vlastníctva nie sú úplné, chýbali tam viaceré
informácie, pričom nepochyboval ani o tom, že k tomu, aby k úspešnej realizácii obchodu došlo, tieto
informácie bolo potrebné doplniť. Obžalovaný B. Z. pri viacerých svojich výsluchoch vrátane konfrontácií
zdôrazňoval, že tieto doklady od svojho vtedajšieho spoločníka žiadal naozaj dôrazne, viackrát mu
telefonoval, pričom spôsob komunikácie so spoluobžalovaným začínal nasvedčovať tomu, že s ponukou
nie je všetko v poriadku a on N. „prestával dôverovať“.
Spoločne s jeho vtedajšou administratívnou pracovníčkou pani W., rod. O. sa začali o vec zaujímať
intenzívnejšie, okrem iného aj zisťovaním údajov na internetovom katastrálnom portáli, kde žiadne
pozemky, ktoré by mala vlastniť osoba menom M., nenašli. Na všetko súvisiace s týmito informáciami
sa obžalovaný B. Z. N. čoraz intenzívnejšie začal pýtať, hádali sa, pričom veľmi často sa stávalo, že Ing.
Z. N. sa nedalo telefonicky dovolať, resp. bol fyzicky nezastihnuteľný. Ing. Z. N. sa „zatajoval“, pričom
obžalovaný Z. podľa vlastného vyjadrenia už naozaj nevedel, čo má hovoriť jednotlivým záujemcom,
keď títo oprávnene pýtali doplnenie písomných dokladov k predmetu predaja.
Pokiaľ ide o jednotlivé rokovania s rôznymi záujemcami, v zásade nespochybnil rokovania s osobami,
ktoré sú uvedené v skutkovej vete tak obžaloby, ako aj odsudzujúcej časti rozsudku, i keď na detaily si
už spomenúť nevedel. V každom prípade tento obžalovaný nespochybnil ani jeden z listinných dôkazov,
ktoré boli počas hlavného pojednávania čítané a priznal, že všetky tieto listiny vrátane príloh, ktoré tvoria
súčasť spisu naozaj existujú a existovali v takej podobe, ako boli nájdené okrem iného aj v jeho osobnom
notebooku a počítači firmy Z. Z. R. (v príslušnom znaleckom posudku Ing. B. a Ing. W. počítače označené
ako C10 a C1) a pri domovej prehliadke.
Podľa jeho názoru najaktívnejším sprostredkovateľom pri jednotlivých kontaktoch sa javil byť X.U.
a s týmto ako s jedinou osobou komunikoval aj v súvislosti s predajom pozemkov v obci Unín. O
týchto pozemkoch vedel toľko, že „N. je v Uníne, vybavuje nejaké pozemky...“. V súvislosti s týmito
pozemkami nespochybnil svoj podpis na už vyššie spomínanom písomnom doklade, týkajúcom sa
predaja pozemkov v obci Unín. Tvrdil, že všetky tu uvedené údaje boli spracované na základe údajov
spoluobžalovaného N. a aj v tomto prípade išlo o jeho iniciatívu, v rámci ktorej on ponúkal to, čo mu z
jeho strany bolo prezentované.
Obžalovaný B. Z. jednoznačne zotrval na tom, že všetky doklady v súvislosti s ponúkanými
nehnuteľnosťami mu N. posielal e-mailom, pričom len na základe týchto dokladov boli spracovávané
ďalšie písomnosti, súvisiace s ponukou týchto nehnuteľností. Spracovával ich buď on, alebo spoločne
so svedkyňou W., ktorá vo svojich uložených súboroch v počítači mala rôzne vzory príslušných zmlúv.
Porovnajúc tieto dve výpovede v zásade možno dôjsť k záveru, že pokiaľ ide o ponuku jednotlivých
nehnuteľností, v podstatných okolnostiach sa nelíšili. Je z nich zrejmé, že obidvaja obžalovaní aj za
pomoci svedkyne W. vyvíjali aktivity smerujúce k predaju pozemkov v lokalite Gemer. Pokiaľ ide o lokalitu
Unín, v tomto prípade si senát bol vedomý tej skutočnosti, že obžalovaný N. v súvislosti s touto lokalitou
hovoril len o tzv. hydroponickom pestovaní zeleniny a popieral, že by vyvíjal aktivity na predaj pozemkov.

Pokiaľ ide o jednotlivých svedkov, možno konštatovať, že priamo a bezprostredne bola na pojednávaní
vypočutá veľká väčšina záujemcov o ponúkané pozemky s tým, že títo svedkovia potvrdili v podstate
všetky okolnosti v súvislosti so spôsobom ponuky pozemkov, ako to uvádzali obžalovaní B. Z. a v
podstate aj Z. N. (u agentky G. B. a agenta G. I. rokovania a ich výsledky dokumentujú aj vyhotovené
zvukové záznamy zo stretnutí, telefonických hovorov a agentkou odovzdané listiny). Spôsob výsluchu
týchto svedkov spočíval predovšetkým v tom, že im boli predkladané jednotlivé písomné dokumenty
zo spisu nachádzajúce sa najmä v tých jeho častiach, v rámci ktorých sú žurnalizované ich výsluchy,
pričom títo svedkovia sa vyjadrovali k spôsobu vzniku týchto dokumentov, k spôsobu prezentácie predaja
nehnuteľnosti, i k tomu, do akého štádiá rokovania dospeli. Už na tomto mieste je potrebné zdôrazniť to,
že všetci záujemcovia o kúpu nehnuteľností, resp. o sprostredkovanie predaja žiadali od osôb, s ktorými
prichádzali do styku, skompletizovanie predložených materiálov.
Ani jeden z nich nespochybnil reálny záujem o kúpu pozemku a u väčšiny, pokiaľ by boli uspokojené
ich požiadavky o dodanie napr. úplných listov vlastníctva, platí, že v každom prípade by pokračovali v
rokovaniach, nakoľko prezentovali reálny záujem. Toto konštatovanie sa podľa všetkého týka aj ďalších
osôb najmä zo zahraničia, ktoré na hlavnom pojednávaní neboli vypočuté, avšak v tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti:
Úlohou súdu v tejto veci nebolo skúmať reálnosť záujmu, ale reálnosť a vážnosť ponuky. Inak povedané,
pokiaľ by sa aj nepreukázala reálnosť záujmu napr. maďarského podnikateľského subjektu Z. K. Y., resp.
svedka Y., nič by to nemenilo na tom fakte, že sa dali zastupovať osobami, ktoré rokovali v ich mene a
hlavne na tom, že B. Z. a Ing. Z. N. záujem o predaj predmetných nehnuteľností nepredstierali, ale ho
aj reálne mali, čo okrem iného znamenalo i to, že robili reálne kroky smerujúce k reálnemu realizovaniu
obchodu. Z tohto pohľadu potom súd nepovažoval za potrebné v detailoch skúmať podnikateľské zámery
jednotlivých kupujúcich a keďže jeho povinnosťou je zistiť všetky okolnosti súvisiace s tým, či došlo
k naplneniu subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu, uspokojil sa s vykonaním dokazovania
v tomto - vyššie popísanom smere. To v konečnom dôsledku znamenalo, že ďalšie vykonávanie
dokazovania (nad rámec toho, čo je predmetom trestného stíhania) by znamenalo nielen neefektívnu,
ale aj nepotrebnú činnosť súdu, preto ho súd nevykonal.
Na tomto mieste rozsudku sa nedá nespomenúť nielen istá neprehľadnosť spisového materiálu a to, že
na viacerých miestach sú žurnalizované tie isté listinné dôkazy, ale aj to, že dokazovanie v prípravnom
konaní bolo často zamerané na preukazovanie pre vec menej podstatných faktov. Viac, ako na skúmanie
listinných dôkazov a relevantných počítačových údajov sa orgány činné v trestnom konaní zamerali
na skúmanie technických detailov jednotlivých rokovaní, pričom tieto sú dôležité pre posúdenie toho, s
akým reálnym subjektívnym zámerom postupovali jednotlivé osoby, len v druhom rade. Samozrejme,
v konečnom dôsledku aj tieto technické detaily mohli a môžu mať vplyv na posúdenie vážnosti vôle,
eventuálne posúdenie štádia trestnej činnosti (teda či išlo o jej prípravu, pokus, prípadne či takýto
pokus bol spôsobilý priniesť následky, ktoré sú s ním spojené alebo išlo o pokus nespôsobilý...), avšak
pre objektívne posúdenie všetkých relevantných faktov a ich správne (pre meritum veci podstatné)
zakomponovanie do skutkovej vety v prípade vyvodzovania trestno-právnych následkov sa vzhľadom k
vývoju dokazovania a najmä spôsobu zvolenej obhajoby javia byť dôležité iné skutočnosti (viď aj časť
rozsudku venujúcu sa právnej kvalifikácii a vysvetleniu zmien v skutkových formuláciách).
Zhrnúc doteraz uvedené, možno teda konštatovať, že časť svedkov, ktorá bola na konci reťazca
záujmu, súd nemal dôvod vypočúvať, nakoľko ich výpovede preukazovali okolnosti, ktoré s trestnosťou
konania osôb postavených pred súd nesúviseli. Opätovne je teda potrebné zdôrazniť, že u jednotlivých
záujemcov o kúpu, resp. o sprostredkovanie predaja predmetných nehnuteľností bolo dôležité vypočuť
predovšetkým osoby, ktoré bezprostredne rokovali s obžalovanými, posúdiť ich vierohodnosť a to aj v
súvislosti so získanými listinnými dôkazmi. Výpovede osôb, ktoré stáli na konci tohto reťazca, relevanciu
súvisiacu s posúdením trestnosti konania osôb postavených pred súd nemajú v podstate žiadnu. Aj z
tohto dôvodu sa súd zameral na výsluch osôb, ktoré
a) rokovali s obžalovanými, spisovali s nimi listinné zmluvy týkajúce sa predaja nehnuteľností,

b) opisovali skutočnosti súvisiace s reálnym podnikateľským zámerom obžalovaných, prípadne s
predstieraným podnikateľským zámerom (najmä pokiaľ ide o predaj nehnuteľnosti v lokalite Unín v
súvislosti s reálnym alebo predstieraným záujmom hydroponického pestovania plodín),
c) vypovedali o okolnostiach, ktoré súviseli so subjektívnou stránkou trestného činu, najmä s reálnym
úmyslom, reálnou vôľou a hlavne reálnou úrovňou znalostí páchateľov aj v súvislosti s ich eventuálnym
uvedením do omylu. Túto okolnosť z hľadiska posúdenia prípadného skutkového omylu súd považoval
za dôležitú tak u obžalovaného N. (posúdenie faktu, či Z. a M. existovali alebo nie), ako aj u obžalovaného
Z. (ak Z. a M. neexistovali, či o tomto tento obžalovaný vedel, prípadne či na vytvorení legendy nejakým
spôsobom participoval).
Pokiaľ ide o prvú skupinu svedkov, aj tu je možné túto skupinu rozdeliť do troch podskupín - svedkovia,
ktorí vypovedali k predaju nehnuteľnosti v lokalite Gemer a svedkovia, ktorí vypovedali k predaju
nehnuteľnosti v lokalite Unín, resp. svedkovia, ktorí vypovedali k obidvom týmto aktivitám. Posúdenie
vierohodnosti všetkých týchto svedkov v konečnom dôsledku potom záviselo nielen od výpovede
obžalovaných N. a Z., ale predovšetkým do zaujatia stanoviska k relevancii jednotlivých listinných
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré dokladovali snahu predať jednotlivé nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o lokalitu Gemer, k tejto časti obžaloby vypovedali predovšetkým svedkovia W., M., M., K., O.,
Z., H., J., O., E., N., N., M., N., O., X. ml. i X. st. a K.. V prípravnom konaní bola vypočutá aj svedkyňa
agentka G. B. (jej výpoveď bola za súhlasu strán prečítaná) a svedok agent G. I.. Vzhľadom k nesúhlasu
obžalovaného N. však jeho výpoveď čítaná nebola, súd ju tým pádom, samozrejme, nebral do úvahy
a pokiaľ ide o skutkové zistenia v súvislosti s týmito svedkami, vychádzal hlavne z nespochybniteľných
listinných dôkazov, výsledkov nasadenia informačno-technických prostriedkov a výpovede B. Z..
Všetci menovaní svedkovia potvrdili, že v súvislosti s lokalitou Gemer rokovali či už jednorázovo alebo
viackrát, či už s obžalovaným B. Z. alebo Ing. Z. N.. Všetci brali tieto rokovania vážne, to znamená
javili vážny záujem o kúpu pozemkov a v tomto duchu sa im javili aj sprostredkovatelia predaja. Všetci
do jedného spomenuli, že im v rámci rokovaní neboli predložené kompletné doklady, nakoľko listy
vlastníctva, ktoré im boli predložené, neobsahovali potrebné údaje. Väčšina svedkov sa zhodla na tom,
že tam napr. jednoducho chýbalo uvedenie vlastníka a pokiaľ aj predtým sa vyjadrovali k tomu, že tieto
údaje boli „zatreté“, mali na mysli to, že údaj jednoducho chýbal.
Všetci svedkovia potvrdili identitu dokladov - neúplných listov vlastníctva, ktoré im boli predkladané a
po nahliadnutí do listinných dôkazov obvykle žurnalizovaných za ich výpoveďami potvrdili, že ide o tie
listy vlastníctva, o tie popisy lokalít a o tie doklady, ktoré im či už zo strany obžalovaného N. alebo Z.
boli predkladané.
V tom istom duchu sa niesli aj ich vyjadrenia v súvislosti s rôznymi listinami - zmluvami, ktoré v súvislosti
s predajom spisovali. To znamená, že všetci svedkovia potvrdili, že doklady, tak ako sú uvedené v
skutkovej vete odsudzujúcej časti rozsudku, naozaj s obžalovanými spísali tak a v takej podobe, ako
sú v spise žurnalizované. Mimochodom táto okolnosť nebola spochybnená ani zo strany obžalovaných.
Svedkovia potvrdili i to, že časť dokladov im bola zasielaná e-mailom, o niektorých rokovaniach bola
spisovaná zápisnica a v súvislosti s kúpou pozemkov boli v styku aj s pracovníčkou firmy Z. Z. R., s.
r. o.
Ing. S. W., rod. O..
Zhodné boli výpovede aj v tom, že pokiaľ sa dožadovali skompletizovania dokladov, bolo im povedané,
že tieto budú skompletizované neskôr a časť záujemcov aj z dôvodu neplnenia tohto sľubu od ďalšieho
rokovania odstúpila. Najmä svedkovia M., M., ale aj JUDr. S. G. a sčasti aj niektorí ďalší svedkovia po
tom, keď im neboli predkladané požadované dokumenty, sa začali o vec podrobne zaujímať, pričom
rôznymi spôsobmi a cestami dospeli k záveru, že pravdepodobne ide o podvodnú ponuku, nakoľko
pozemky v takej výmere v predmetnej lokalite neexistujú (viď. sumár listinných dôkazov týkajúcich sa
komunikácie týchto svedkov s lokálnymi orgánmi katastra).

Pokiaľ ide o cenu, za ktorú pozemky boli ponúkané, táto sa pohybovala rôzne, najnižšiu cenu udával
svedok O. (12,50 Sk), obžalovaný Z. však tvrdil, že rokovali aj o ponuke za 12,- Sk.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v lokalite Unín, aj v tomto prípade obdobne ako pri lokalite Gemer, dvojica
obžalovaných najintenzívnejšie rokovala so sprostredkovateľom svedkom W.. Tento svedok uviedol, že
aj Unín bol „ako cez kopirák skenerom“ - to isté čo Gemer. V tomto prípade však nemal žiadne, ani
neúplné listy vlastníctva, rokoval hlavne s Z., pričom N. stretol jedenkrát a bol mu predstavený ako
spolumajiteľ firmy a niekto „kto má s ním (Z.) ten obchod“. Svedok W. potom ešte uviedol, že predmetnú
ponuku na predaj pozemkov v lokalite Unín predstavil ešte svedkom N. a W..
Skutočnosti uvádzané svedkom W. pri výsluchu potvrdila aj svedkyňa N., ktorá uviedla, že v súvislosti
s predajom nehnuteľnosti v lokalite Unín rokovala predovšetkým s B. Z.. Potvrdila, že zmluvy, ktoré sú
žurnalizované na čl. 1446 - 1459 sú pravé, je jednou z účastníčok týchto zmlúv, pričom v súvislosti s
obžalovaným N. uviedla, že aj s ním viackrát ohľadne predaja pozemkov telefonovala a mala sa jedenkrát
dostaviť na ohliadku pozemkov. Obžalovaný Z. sa jej zdal nervózny pri rokovaniach a obžalovaný N.
viackrát odmietol vo veci komunikovať, nakoľko oni od neho požadovali predloženie písomných dokladov
k nehnuteľnostiam.
K pozemkom v lokalite Unín vypovedala aj svedkyňa Ing. W., ktorá okrem iného uviedla, že už
niekoľkokrát spomínaný doklad nazvaný ako „predaj pozemku v Uníne“ spísala v podstate ona na
základe údajov, ktoré uviedol obžalovaný Ing. Z. N.. Tento doklad bol podpísaný konateľom spoločnosti
Z. Z. R., s. r. o. obžalovaným Z., pričom toto ani on sám nespochybnil. Svedkyňa jednoznačne uviedla,
že popis bol na základe údajov obžalovaného N., išlo o ponuku predaja pozemkov, pričom N. spomínaný
projekt hydroponického pestovania plodín sa týkal inej lokality. Potvrdila, že aj v súvislosti s takýmto
projektom rokovala tak s obžalovaným N. ako aj Z.. Zúčastnila sa aj niekoľkých školení, resp. stretnutí,
ktoré sa týkali získavania dotácií na takéto projekty. Pokiaľ však vybavovala veci v súvislosti s lokalitou
Unín, išlo o pomoc pri snahe o predaj pozemkov a nie o hydroponické pestovanie plodín.
K predmetným aktivitám boli vypočutí aj všetci svedkovia uvádzaní v bode 2. odsudzujúceho rozsudku s
výnimkou svedka Ing. M. W.. Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané všetky listiny, ktoré sú uvádzané
v tejto časti rozsudku, pričom ani jedna zo strán uvádzaných v týchto dokumentoch nespochybnila ich
validitu, tieto naozaj boli spísané a týkali sa pozemkov v nich uvádzaných. Celú genézu aktivít súvisiacich
s predajom pozemkov v Uníne najvýstižnejšie dokumentuje výpoveď svedkyne N., ktorá sa vyjadrila aj k
tomu, ako vznikal dokument nazvaný kúpna zmluva, ktorá je v podstate v dvoch verziách - bez uvedenia
údajov a s konkretizovaním niektorých údajov žurnalizovaná aj za jej výpoveďou, aj za výpoveďou
svedka Q. J.. Na tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť, že listy vlastníctva uvádzané vo verzii zmluvy,
ktorá už je konkrétnejšia, pod takými číslami neexistujú a ani výmery pozemkov nekopírujú reálne výmery
pozemkov v danej oblasti (spis obsahuje aj reálne výpisy z evidencie nehnuteľností). Možno konštatovať,
že tieto zmluvy sú konkretizáciou údajov z už viackrát spomínanej ponuky, žurnalizovanej na čl. 803 a
tiež 4320.
Pokiaľ ide o cenu nehnuteľností, v predmetných návrhoch kúpnych zmlúv je uvádzaná cena 0,7967 Eur
za meter štvorcový, viacerí svedkovia však uviedli, že sa rokovalo o cene 17,- Sk za meter štvorcový,
čo činí 0,564 Eur za meter štvorcový, ktorá cena potom bola zahrnutá aj do tzv. zmluvy o spolupráci
(svedkyňou N. spomínaná „trojdohoda“) kde cena je uvádzaná ako provízia pre sprostredkovateľa č. 1
- Z. Z. R., s. r. o. (suma 0,564 Eur je tu v podstate cenou za meter štvorcový pre predávajúceho, ktorý v
rámci tejto zmluvy je uvedený ako sprostredkovateľ č. 1) - okrem zmlúv žurnalizovaných za jednotlivými
výpoveďami relevantných svedkov viď aj oboznamovanú prílohu č. 6, dokument označený číslicou 14).
Súvislosti ohľadne predaja pozemkov v lokalite Unín dokumentujú aj výpovede svedkov F., B. a W..
Svedok F. ako starosta obce vypovedal, že bol v styku s obžalovaným Ing. Z. N. a to v súvislosti
s tzv. hydroponickým pestovaním plodín. Tento obžalovaný mu predstavil predmetný projekt ako
podnikateľskú aktivitu, resp. investíciu, ktorá môže priniesť osoh aj obci, napr. v súvislosti s výstavbou
infraštruktúry, pričom obec k predmetnému projektu prostredníctvom svojho obecného zastupiteľstva

prijala aj uznesenie, ktorým schválila predbežné ciele projektu a vyslovila vo veľmi všeobecnej
rovine súhlas s jeho realizáciou. Pokiaľ ide o konkrétnosti, obžalovanému N. zhruba ukazoval časť
nehnuteľností, ktoré majú vyhradené na podnikateľské aktivity, pričom v ďalšom, samozrejme, bolo
potrebné rokovať aj s jednotlivými vlastníkmi pozemkov.
Na tzv. sceľovaní pozemkov pracovala aj svedkyňa W., ktorá oslovila, resp. v rozmedzí rokov 2008 a
2009 oslovovala vlastníkov rozdrobených pozemkov s tým, že pomôže pri ich predaji. V rámci takýchto
aktivít spolupracovala s rôznymi sprostredkovateľmi, okrem iné aj so svedkyňou B., ktorá rokovala s
rôznymi záujemcami o pozemky - okrem iného na jednej z takýchto ohliadok sa zúčastnil aj obžalovaný
N. (ten to nespochybňoval) spolu so zahraničným záujemcom.
Obžalovaný N. si nepamätal, s kým presne na ohliadke bol a tvrdil, že predmetný záujem súvisel s
hydroponickým pestovaním plodín. Svedkyňa B. o obžalovanom a o zahraničnom investorovi hovorila
ako o klasických záujemcoch o nehnuteľnosti, ktorí nijak nešpecifikovali, kvôli čomu mali záujem
nehnuteľnosti kúpiť.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva č. 21/2009 je
takisto obsahom spisového materiálu, pričom v spise je žurnalizovaná aj „zmluva o spolupráci“ medzi
obcou Unín a firmou Z. Z. R., s. r. o., ktorá nadväzuje na uznesenie obecného zastupiteľstva a vymedzuje
záujmové územie záujemcu pre vybudovanie logisticko-priemyselného parku. Zmluva nie je datovaná,
ani podpísaná a ide o akýsi návrh na uzavretie zmluvy.
Záujem a komunikáciu ohľadne vyššie uvedeného projektu s obžalovaným N. dokumentuje nielen
výpoveď starostu obce, ale aj v spise sa nachádzajúca e-mailová komunikácia (čl. 1771 - 1815), v rámci
ktorej sa starosta obce o obžalovanom vyjadruje ako partnerovi, ktorý nie je spoľahlivý, nepokračuje
v rokovaniach, ktoré prisľúbil. Tu je potrebné uviesť, že obžalovaný N. sľuboval pokračovanie v
rokovaniach v súvislosti s týmto projektom, avšak nesplnil viacero prísľubov, resp. sľuby, ktoré boli
obsahom rokovaní, neboli naplnené.
Ako už bolo viackrát uvedené, v súvislosti s aktivitami, ktoré smerovali k predaju uvádzaných
nehnuteľností, sa súd opieral najmä o listinné dôkazy, ktoré všetky uviedol v skutkovej vete odsudzujúcej
časti rozsudku, pričom o existencii a relevantnosti týchto dokumentov nemal žiadne pochybnosti. Koniec
koncov ich nespochybnil ani jeden z obžalovaných, pretože v zásade ani jeden z nich nespochybňoval
tú skutočnosť, že o predaj pozemkov uvedených v skutkovej vete obžaloby naozaj javili záujem. Rozdiel
v postojoch spočíval len v tom, že obžalovaný Z. tvrdil, že o týchto pozemkoch vie len od obžalovaného
N., ktorý mu predkladal všetky relevantné dokumenty a obžalovaný N. hovoril o osobách menom Z.
„M. , O., M....“ a M...., s ktorými osobami sa mal aj stretnúť a ktoré osoby mu všetky doklady, ktoré on
predkladal Z., mali dať. Od týchto osôb mal sľúbené i doplnenie a skompletizovanie dokumentácie.
Za takejto situácie je potom dôležité posúdiť subjektívnu stránku konania a v rámci nej aj vierohodnosť
jednotlivých verzií, ktoré obžalovaní predkladajú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okrem tvrdení
obžalovaného N. o existencii osôb menom M., O., M. ... a M., neexistujú žiadne objektívne dôkazy ani
záznamy - týmito faktami sa súd bude ešte zaoberať v analytickej časti rozsudku.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede, zaujímajúce postoj k subjektívnej stránke činu obžalovaného Z., je
potrebné poukázať na výpovede svedkýň Ing. S. W. a manželky obžalovaného svedkyne R. Z.. Možno
konštatovať, že obidve tieto svedkyne v zásade zvierohodňujú jeho verziu priebehu udalostí, ktorá
spočíva v tom, že podobne ako viacerých klientov, obžalovaný N. oklamal aj jeho.
Pri posudzovaní vierohodnosti rodinného príslušníka obžalovaného súd musí byť naozaj veľmi opatrný.
Faktom však je, že aj R. Z. bola vypočutá v postavení svedkyne a vzťahovali sa a vzťahujú sa na ňu
všetky povinnosti svedka - vrátane povinnosti uvádzať pravdu. Táto svedkyňa pomerne jednoznačne
a to aj mimoverbálnymi prejavmi potvrdila tú skutočnosť, že jej manžel obžalovaný B. Z. bol na

spoluobžalovaného po tom, čo neobdržal od neho požadované doklady, naozaj nahnevaný. Z celého
vývoja situácie bol veľmi nervózny a svedkyňa uvádzala, že „N. bol pre jej manžela nočná mora“. Súd
nemal žiadny dôvod tejto svedkyni neveriť.
V rovnakom duchu vypovedala aj svedkyňa Ing. S. W., v tom čase O., zamestnankyňa firmy Z. Z. R., s.
r. o. Táto svedkyňa predovšetkým potvrdila, že tak v súvislosti s predajom pozemkov v lokalite Gemer,
ako aj v súvislosti s predajom pozemkov v lokalite Unín, sa postupovalo podľa pokynov a údajov, ktoré
do firmy priniesol obžalovaný Ing. Z. N.. Bol to on, ktorý v obidvoch prípadoch inicioval predaj týchto
pozemkov a bol to on, ktorý v obidvoch prípadoch priniesol informácie a doklady súvisiace s týmito
aktivitami. Podľa jej výpovede tak obžalovanému Z. ako aj jej bolo zrejmé, že pokiaľ sa má pokračovať
v úspešnom predaji pozemkov, o ktorých existencii nemali dôvod pochybovať, bude potrebné, aby
doklady dokumentujúce vlastníctvo k pozemkom a ich reálnu výmeru vrátane čísiel listov vlastníctva
boli doplnené.
Vykonané dokazovanie vo veci preukázalo, že okrem iného aj vzhľadom ku konkurenčnému boju na
trhu s realitami nie je výnimkou, že počiatočné fázy obchodno-právnych rokovaní v súvislosti s predajom
nehnuteľností prebiehajú, resp. môžu prebiehať tak, že jednotlivé rokujúce strany neuvedú hneď na
začiatku všetky informácie, ktoré majú k dispozícii - napr. aj z toho dôvodu, aby vo veci vystupujúci
sprostredkovateľ v ďalšom priebehu rokovaní nebol „obídený“ priamym rokovaním s vlastníkom. Preto
aj svedkyňa W. aj obžalovaný Z. spočiatku obžalovaného N. nepodozrievali z uvádzania nepravdivých
údajov a očakávali, že v ďalších štádiách rokovaní prinesie príslušné doklady, ktoré preukazovali reálny
stav pozemkov.
Podľa vyjadrenia svedkyne, obžalovaný Z. po tom, čo ho rokujúce strany vyzývali ku skompletizovaniu
dokladov, viackrát telefonoval a aj inak kontaktoval Ing. Z. N. a žiadal od neho ďalšie informácie a listiny.
Toto sa mu však nedarilo, aj preto bol z celej záležitosti čoraz nervóznejší a viedlo to aj ku hádkam
so spoluobžalovaným.
Snahu obžalovaného Z. o získanie dokumentov, o ktorých je reč, preukazujú aj prepisy odpočúvaných
telefonických rozhovorov, ktoré sú dokumentované na čl. 2847 - 2890. Aj z týchto odposluchov je
zrejmé, že minimálne zhruba od septembra 2009 pretrváva výrazná snaha obžalovaného Z. získať od
obžalovaného N. skompletizovanie materiálov v súvislosti s predajom nehnuteľností. Niet sporu, že B.
Z. od N. tieto dokumenty pýta, pričom viaceré v komunikácii použité slovné zvraty dokumentujú to, že
mu spoluobžalovaný naozaj tieto doklady sľúbil a ak neexistujú, obžalovaný Z. o tom nevie. Obsah i
tón rozhovorov jednoznačne dokumentuje nervozitu zo strany B. Z., on svojho vtedajšieho spoločníka
vo firme niekoľkokrát dôrazne žiadal o skompletizovanie dokumentov, uvádza, že „nemožno to posúvať
donekonečna“, pričom jeho postoj k veci najplastickejšie dokumentuje prepis rozhovoru z čl. 2888, kde
pri rozhovore dňa 5. 1. 2010 Ing. Z. N. hovorí doslova, že už neverí, že existujú nejaké zmluvy a existujú
nejaké pozemky na Gemeri...
V súvislosti s objektivizáciou priebehu udalostí je nutné za veľmi dôležité dôkazné prostriedky považovať
aj obsahy elektronických informácií, ktoré boli zaistené na pamäťových zariadeniach jednotlivých
počítačov, ktoré boli zaistené pri domových prehliadkach. Znalecké posudky Ing. Pulca a Ing. Magulu
dokumentujú, že zo strany zadávateľa znaleckých posudkov bola daná požiadavka zistiť, či sa v
pamäti počítačov nachádzajú relevantné slová, resp. zhluky slov, ktoré súvisia s predmetnou agendou
- ide najmä o slová a zhluky slov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v jednotlivých s vecou súvisiacich
dokumentoch, ktoré boli podrobené skúmaniu a ktoré boli nájdené aj pri domových prehliadkach. Tu
opätovne je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o obžalovaného Z., tento nespochybňoval svoje aktivity v
súvislosti s predajom nehnuteľností a obžalovaný N. udával, že všetky doklady v súvislosti s Gemerom
mu boli predložené a v súvislosti s lokalitou Unín on žiadne aktivity smerujúce k predaju pozemkov
nevyvíjal.
Zo znaleckých posudkov bolo zistené, že relevantné materiály a dokumenty sa nachádzajú v počítačoch
označených ako C1 (počítač firmy Z. Z., s.r.o., ktorý používala v tom čase Ing. O.), C12 (notebook,

ktorý v tom čase používal obžalovaný Z.) a C7 (počítač, ktorý bol zaistený v dome spoluobžalovaného
N.). Zo zistení znalcov, i prehratí jednotlivých DVD nosičov - najmä DVD nosiča č. 4 z posudku Ing.
Pulca je možné jednoznačne dospieť k záveru, že predmetné listiny, ktoré sú obsahom spisu a ktoré
boli zaistené i pri domových prehliadkach, sa nachádzajú v elektronickej podobe tak v počítačových
zostavách obžalovaného Z., ako aj v počítači obžalovaného N..
V tejto súvislosti je možné s absolútnou istotou tvrdiť to, že už viackrát spomínané neúplné listy
vlastníctva z lokality Gemer, sa v textovom i tlačovom formáte nachádzajú aj v počítači zaistenom
u obžalovaného N.. Kliknutím na vlastnosti jednotlivých dokumentov pravým tlačidlom myši je možné
bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť i to, že najskôr vznikli textové a až neskôr tlačové formáty a
je evidentné i to, že aj dokument nazvaný „Predaj pozemkov v: Unín (okres Skalica)“ sa nachádzal
aj v počítači obžalovaného N.. Na margo tejto skutočnosti opäť treba uviesť, že obžalovaný N. tieto
skutočnosti nevedel vysvetliť, neustále tvrdil, že doklady k lokalite Gemer mu odovzdala osoba menom
Z.S., M., O.... len v papierovej podobe, jedenkrát sa stretol aj s majiteľom pánom M., pričom boli to
tieto osoby, ktoré mu odovzdali všetky doklady v súvislosti s poverením na predaj pozemkov - vrátane
notárskych overení podpisu majiteľa pána M..
Tu je potrebné uviesť i to, že na čl. 528 - 544 sa nachádzajú rôzne výpisy z katastra nehnuteľností,
ktoré sa týkajú obcí v lokalite Gemer a ktoré boli reálne vytvorené cez katastrálny portál. Ako časy
vyhotovenia sú uvedené rôzne časové údaje zo dňa 11. 12. 2007 (tieto údaje časovo po viac než pol
roka predchádzajú údaje, ktoré dokumentujú vznik textových i tlačových formátov predmetných súborov
dokumentovaných v počítači Z. N.).
Obžalovaný N. nevedel vysvetliť, aký je dôvod toho, že sa u neho počas domovej prehliadky našli práve
tieto výpisy, o ktorých vzhľadom k ich úprave a štruktúre možno dôvodne predpokladať, že naozaj boli
vytvorené cez katastrálny portál.
Pokiaľ ide o overenie, resp. osvedčenie o pravosti podpisov najmä na už spomínaných zmluvách
o výhradnom zastúpení W. M., je potrebné poukázať na časť spisového materiálu žurnalizovaného
od čl. 3077 po 3100, kde tu sa nachádzajúce dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že všetky v spise sa
nachádzajúce osvedčenia o pravosti podpisov na jednotlivých dokumentoch, ktoré sa týkajú poverenia
firmy Z. Z. R., s. r. o., sú falošné a nie sú vystavené notárskymi úradmi, ktoré sú na nich uvedené. (Napr.
vo vyjadrení na č.l. 3090 notárka JUDr. Beáta Ondrášiková jednoznačne a zrozumiteľne vysvetľuje, v
čom osvedčenie o pravosti podpisu nachádzajúce sa napr. na čl. 440 je falošné a aké konkrétne údaje
boli sfalšované). V nasledujúcich častiach spisového materiálu vo zv. V. časť b) sa nachádzajú doklady,
ktoré dokumentujú skutočnosť, že žiadna osoba pod menom W. M. s generáliami, ktoré sú uvádzané
obžalovaným N. v predložených zmluvách, neexistuje a operatívnym orgánom polície sa nepodarilo
zistiť ani totožnosť a identitu osoby, o ktorej obžalovaný N. hovorí ako o „Z.“??? , M., M., O....
Pokiaľ ide o hodnovernosť skúmaných listov vlastníctva (výpisov z katastra), ktoré mal obžalovanému
N. odovzdať „Z.“, vyjadrila sa k tomu aj Správa katastra (SK) Revúca - vyjadrenie žurnalizované na čl.
134 - viď. aj súvisiace e-maily, komunikácie medzi S. M., W. M. a Ing. O. F., riaditeľkou SK Revúca. Z
vyjadrenia tohto úradu je evidentné, že „listy vlastníctva“, ktoré v súvislosti s lokalitou Gemer v tejto veci
boli predkladané obžalovaným N., nespĺňajú náležitosti vydávaných výpisov z katastra nehnuteľností,
pričom Ing. O. F. vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 9. 2009 presne pomenúva, v čom predmetné dokumenty
nespĺňajú náležitosti úradných dokumentov, ktoré sú vydávané príslušnými správami katastra.
Súd dodáva, že takéto stanovisko samo o sebe nie je dôkazným prostriedkom. Zhodou okolností však v
súlade s realitou dokumentuje skutočnosti, ktoré v konaní je potrebné považovať za tzv. notoriety, teda
okolnosti, ktoré sa nedokazujú. Súdu musí byť jasné, a v tomto prípade mu aj bolo jasné, ako vyzerá výpis
z katastra nehnuteľností, pričom je evidentné, že doklady predkladané obžalovaným N. nie sú a nemôžu
byť dokladmi, ktoré za účelom dokumentovania vlastníckych vzťahov vydáva na to splnomocnený orgán,
prípadne poskytuje príslušný internetový portál. Tu treba len dodať, že z predložených výpisov z katastra
nehnuteľností možno naozaj v podstate ihneď po ich krátkej kontrole dospieť k záveru, že ich forma

nespĺňa obvyklú štruktúru takýchto dokumentov, pričom nič - ani preskúmanie zadovážených výpisov nenasvedčuje ani tomu, že by napr. čísla listov vlastníctva alebo vlastníci boli „zatretí“. Treba ešte dodať,
že ako účastník právneho vzťahu je uvedené „vlastník“ (teda nejde o vynechané miesto), čo je postup,
ktorý takisto nie je v súlade s praxou katastrálnych orgánov.
Inak povedané, už po krátkej kontrole dokumentov, ktoré sú nazvané ako „výpis z katastra nehnuteľností“
je možné, a to aj bez ďalšieho akéhokoľvek znaleckého či iného skúmania, dospieť k záveru, že nejde
o dokument obvykle vydávaný katastrálnymi úradmi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ide o doklad
a dokument, ktorý bol vytvorený iným subjektom. Tomuto nasvedčujú aj skutočnosti a okolnosti, ktoré
zistili znalci Ing. Pulc a Ing. Magula a na ktoré ešte bude poukázané v ďalších častiach tohto rozsudku.
Toto je základné zhrnutie a popis všetkých relevantných dôkazných prostriedkov a z nich vyplývajúcich
dôkazov, ktoré pri posudzovaní viny či neviny obžalovaných zohrávali podstatnú úlohu. Podľa § 2 ods.
10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú
z úradnej povinnosti a právo obstarávať dôkazy majú aj strany. V zmysle odseku 12 toho istého
ustanovenia Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a aj súd hodnotia získané dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo
niektorá zo strán.
Riadiac sa týmito ustanoveniami Trestného poriadku súd konštatoval, že v predmetnej veci možno
rozlišovať dve skupiny faktov, resp. dôkazov, ktoré vyplývajú z dôkazných prostriedkov nie rovnakej
vierohodnosti. Prvou skupinou sú fakty, ktoré sú objektívne preukázateľné, vychádzajú z výsledkov
pozorovania objektívne reality a z tohto pohľadu ich posudzujúc možno medzi ne zaradiť už
viackrát spomínané listinné dôkazy preukazujúce aktivitu obžalovaných a skutočnosti, ktoré vyplývajú
zo skúmania vecí nájdených pri domovej prehliadke jednotlivých obžalovaných, vrátane údajov v
pamäťových zariadeniach zaistených počítačov. Druhou skupinou sú fakty prezentované jednotlivými
obžalovanými a jednotlivými svedkami, ktoré však v tomto prípade, najmä pokiaľ ide o obžalovaného Z.,
sú v reálnej zhode s tým, čo je zistiteľné z objektívne overiteľných faktov.
Pokiaľ ide o posúdenie tohto prípadu, tak v súvislosti s objektívnou i subjektívnou stránkou trestnej
činnosti súd si musel položiť niekoľko základných otázok. Prvou a najzákladnejšou otázkou, tak v
súvislosti s lokalitou Gemer, ako aj s lokalitou Unín, bola otázka, či existujú pozemky v takej výmere a v
tých lokalitách, ako boli obidvomi obžalovanými ponúkané. V súvislosti s lokalitou Gemer a v súvislosti s
posúdením viny obžalovaného N. bolo potom potrebné zodpovedať na otázku, či reálne existuje osoba
menom „Z.“ O., M. alebo M. a osoba menom W. M., o ktorých obžalovaný N. tvrdil, že sú to tie osoby,
ktoré mu predmetné dokumenty odovzdali. Ak by tieto osoby naozaj existovali, úlohou súdu by bolo
potom posúdiť subjektívnu stránku eventuálne spáchaného trestného činu u obidvoch obžalovaných, a
to najmä vzhľadom k tomu, či nekonali v niektorom zo skutkových omylov, ktorý v niektorých prípadoch
vylučuje zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Ak by súd dospel k záveru, že osoby „Z.“ a W. M.
neexistujú, bolo jeho úlohou zaujať stanovisko k tomu, akým spôsobom teda vznikli dokumenty, ktoré
predkladal obžalovaný N. a o ktorých tvrdil, že ich má od týchto osôb.
V tejto súvislosti bolo dôležitou otázkou zaujať stanovisko aj k tomu, čo bolo motívom obžalovaného
N., pokiaľ takéto dokumenty predkladal, čo bolo jeho cieľom a ako chcel pokračovať v snahe predať
pozemky, ktorých existencia a vlastníctve vzťahy ku nim by boli zo strany záujemcov spochybnené.
Samozrejme, keďže nebolo pochybností o existencii listov vlastníctva, ktoré boli prezentované pri snahe
o predaj pozemkov, súd si potom musel zodpovedať aj otázku, akým spôsobom tieto dokumenty boli
prezentované, či sa vyvíjala snaha smerujúca k predaju týchto pozemkov a ak áno, kto ju vyvíjal a akým
spôsobom. V súvislosti s obžalovaným Z., u ktorého nebolo pochybností, že predmetné dokumenty mu
prezentoval spoluobžalovaný N., potom bolo potrebné sa zaoberať i tým, že ak predmetné nehnuteľnosti

ponúkal na predaj, z akých informácií vychádzal a či subjektívne týmto informáciám veril - inak povedané,
či jeho konanie naplnilo aj znaky subjektívnej stránky úmyselného trestného činu.
Viaceré tieto otázky sú relevantné aj v skutku, ktorý sa týka lokality obce Unín, i keď v tomto prípade
niektoré podrobnosti súvisiace najmä s iniciáciou predaja nehnuteľností sú odlišné. Aj v tomto prípade
však bolo potrebné zaujať stanovisko k tomu, kto prišiel s nápadom predávať nehnuteľnosti, či tieto
nehnuteľnosti reálne existujú v takej výmere a v takom rozsahu, v akom boli prezentované a či osoby,
ktoré predávali tieto pozemky (ak k tomu dochádzalo), mali príslušné vlastnícke oprávnenia k takýmto
krokom, resp. splnomocnenia od reálnych vlastníkov.
Úvodom tejto časti rozsudku je potrebné zdôrazniť, že nebolo pochybností o tom, že iniciátorom predaja
pozemkov v lokalite Gemer bol obžalovaný Ing. Z. N.. Tento sám túto skutočnosť nikdy a nijakým
spôsobom nespochybnil a presne popísal, akým spôsobom sa stretol s osobou menom Z. a neskôr aj s
majiteľom W. M.. Obžalovaný N. tiež popisoval svoje aktivity v súvislosti s predajom týchto pozemkov,
oboznámil s týmto svojím cieľom aj obžalovaného B. Z., ktorý mu mal pomáhať a tvrdil tiež, že napr.
aj počas jednej z ohliadok telefonoval osobe menom Z., nakoľko aj on od tejto osoby resp. od majiteľa
požadoval definitívne podklady preukazujúce vlastníctvo k pozemkom (telefónne číslo uložené pod
takýmto alebo podobným menom sa však v jeho mobilnom telefóne nenašlo).
Na tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť aj to, že - tak ako to bude uvedené u obžalovaného Z. - ak
by aj obžalovaný N. sa stal obeťou podvodného konania iných osôb, je veľmi pravdepodobné, že by aj v
jeho prípade súd konštatoval konanie v tzv. negatívnom skutkovom omyle, ktoré v konečnom dôsledku
vylučuje zodpovednosť za úmyselný trestný čin. K takémuto záveru však súd nedospel a jednoznačne
konštatoval, že obrana obžalovaného Ing. Z. N., pokiaľ tvrdí že „aj on bol oklamaný“, nie je vierohodná
a je nepravdivá, vo svojej podstate účelová.
Absurdnosť situácie spočívajúca vo fakte, že niekto sa stal obeťou takto opísaného podvodného konania
(náhodné stretnutie v reštaurácii, neúplná identifikácia osôb, s ktorými sa rokuje o tak závažných
veciach...) sama o sebe ešte nemôže byť dôvodom na konštatáciu faktu, že ide o výmysel. V priebehu
dokazovania však jednoznačne podľa názoru súdu bolo potvrdené, že v tomto prípade o výmysel ide
a ani osoba menom „Z.“, ani W. M. neexistujú. K tomuto záveru súd neviedli len zistenia súvisiace s
falšovaním podpisu W. M. a operatívne zistenia polície, že v regióne Rimavskej Soboty, ani nikde na
Slovensku žiadne osoby, o ktorých hovorí obžalovaný N. neexistujú. K tomuto záveru súd doviedli viaceré
fakty, ktoré dokumentujú nevieryhodnosť obžalovaného N. a to aj v súvislosti s viacerými rozpormi v
jeho výpovediach. Je totiž evidentné, že obžalovaný nevedel logickým spôsobom vysvetliť skutočnosti,
ktoré sú nespochybniteľné.
Predovšetkým tvrdil, že všetky doklady vrátane príslušných mandátnych a sprostredkovateľských zmlúv
mu odovzdali „Z.“, prípadne vlastník pozemkov W. M.. Poprel, že by tieto doklady mal v elektronickej
podobe, všetky písomnosti dostal do rúk a takto ich aj odovzdal a prezentoval spoluobžalovanému
Z., prípadne ďalším osobám. Na výslovnú otázku predsedu senátu odpovedal, že elektronicky tieto
informácie v žiadnej podobe nedostal. Napriek tomu je nespochybniteľným faktom, že v pamäti jeho
počítača boli tieto informácie, resp. príslušné súbory v elektronickej forme nájdené. Už len samotný
tento fakt - nájdenie textových súborov týchto dokumentov v jeho počítači, je za akceptácie jeho
obrany a obhajoby absolútne nevysvetliteľný. Postupnosť krokov, z ktorých je možné overiť skutočnosti
uvádzané aj v skutkovej vete odsudzujúcej časti rozsudku, je možné dosledovať prehratím DVD č. 4
žurnalizovaným na čl. 2661 a to kliknutiami na nasledovné adresáre - C7 - HDD - zmluvy - Z. Z. R.
v prípade prvých dvoch dokumentov uvedených v bode 1 písm. a) odsudzujúcej časti rozsudku a v
prípade posledného menovaného súboru je tento nájditeľný v adresári s názvom PEB Real. Možnosti
identifikácie vzniku predmetných súborov, najmä pokiaľ ide o časy ich vzniku, sú relatívne jednoduché
cez kliknutie pravým tlačidlom myši vo vlastnostiach súboru, resp. sú viditeľné aj pri samotnom súbore.
Obdobne z toho istého DVD nosiča je možné dopátrať sa aj spôsobu vzniku jednotlivých listov
vlastníctva a to cez adresár Gemer - Gemer LV, v rámci ktorého sú uložené tak textové, ako aj tlačové

formáty súborov, dokumentujúcich vznik listov vlastníctva, ktoré boli obžalovaným N. prezentované
ako listy vlastníctva dodané od „Z.“, resp. W. M.. Aj v tomto prípade je možné technicky zistiť časové
údaje, dokumentujúce vznik jednotlivých súborov, pričom v tomto prípade je evidentné, že textové
súbory (formát word - obsah súborov technicky jednoducho upravovateľný, v tomto formáte sa textové
dokumenty vytvárajú) boli neskôr pretransformované aj do súborov tlačových (formát pdf - tzv. „scan“,
v podstate fotokópia dokumentu, v zásade technicky neupravovateľná). Vrátiac sa ešte k listinám
dokumentujúcich splnomocnenie firmy Z. Z. R., tu je potrebné ešte uviesť, že vyššie spomínané súbory
sa v počítači obžalovaného N. nachádzajú len v textovom formáte. To znamená, že nejde o oskenované
súbory a chýbajú tým pádom aj reálne (skenované, teda fotené) podpisy na nich.
Zhrnúc uvedené je teda evidentné a súd mal za preukázané, že nielenže neexistujú pozemky, ktoré boli
popísané v rôznych ponukových dokumentoch a v rôznych zmluvách, spracovaných na základe údajov
obžalovaného N. a o ktorých obsahu bolo jednané s rôznymi záujemcami, ale neexistujú ani osoby, ktoré
by obžalovaného N. podviedli. Objektívne nevyvrátiteľné a jednoznačné dokumenty museli viesť súd k
záveru, že všetky predmetné doklady súvisiace so snahou predaja pozemkov v lokalite Gemer, si vytvoril
obžalovaný N. sám, z čoho vyplýva aj ďalší záver - pokiaľ on o osobe W. M. rozprával B. Z., tomuto tiež
nehovoril pravdu a v podstate ho zavádzal rovnakým spôsobom, ako sa snažil zavádzať súd. (V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nikto z vypočutých osôb a ani žiadny z listinných dôkazov nevyvrátil
tú skutočnosť, že by obžalovaný N. o spôsobe získania informácií, ktoré prezentoval obžalovanému Z.
hovoril nejakým iným spôsobom, než je to vyššie popísané.)
Obdobne genézu vývoja pokusu predať nehnuteľnosti v lokalite Unín možné dosledovať aj z CD nosiča,
ktorý je žurnalizovaný na čl. 2716 - i keď v tomto prípade vzhľadom k spôsobu kopírovania súborov na
CD znalca (kopíroval ich z e-mailu), nie je možné zaujať stanovisko, resp. zistiť, kedy jednotlivé súbory
boli vytvorené. Je však evidentné, že aj v adresároch nahratých na tomto nosiči sa nachádzajú súbory,
ktoré dokumentujú fakt, že v počítači obžalovaného N. sa nachádzali aj údaje, súvisiace s predajom
nehnuteľností v katastri obce Unín (adresár C07 - dokumenty). Z tu uložených súborov je evidentné,
že takisto už viackrát spomínaný súbor, obsahom ktorého bola „predaj pozemku: Unín...“ sa nachádzal
aj v počítači obžalovaného N. pričom nachádzajú sa tu aj viaceré ďalšie dokumenty dokladujúce
záujem o získanie informácií v súvislosti s vlastníckymi i územnými vzťahmi v predmetnej lokalite.
Tu treba opätovne podotknúť, že obžalovaný N. ohľadne Unínu dokladoval len záujem v súvislosti s
hydroponickým pestovaním plodín, pričom popiera záujem o predaj akýkoľvek nehnuteľností.
Za tejto situácie je evidentné, že obidvaja obžalovaní rokovali s rôznymi záujemcami o predaji pozemkov
tak v lokalite Unín, ako aj v lokalite Gemer. Je evidentné i to, že pozemky identifikované spôsobom, ako to
urobil obžalovaný N. neexistujú, pričom ani jeden z obžalovaných nemal žiadne reálne platné zmocnenie
od vlastníka s predmetnými pozemkami narábať. Celý tento proces zjednodušene môžeme nazvať
„ponúkanie reálne neexistujúcich pozemkov, ponúkanie pozemkov, ku ktorým neexistujú vlastnícke
vzťahy tak ako boli deklarované, resp. pre osoby, ktoré pozemky ponúkali, neexistovala reálna
možnosť tieto pozemky predať“. Za tejto situácie bolo v prípade obidvoch obžalovaných nevyhnutné
vysporiadať sa s právnou kvalifikáciou a právnym posúdením takéhoto konania a to najmä v súvislosti
s posúdením eventuálneho štádia trestného konania, resp. spôsobilosti, či nespôsobilosti dosiahnuť
zákonom neželaný, resp. zakázaný stav. V súvislosti s obžalovaným N. je potrebné uviesť nasledovné.
Obidvaja obžalovaní sú stíhaní za trestnú činnosť proti majetku, konkrétne za trestný čin podvodu, ktorý
je zaradený do 4. hlavy Trestného zákona. Skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona spočíva v uvedení na škodu cudzieho majetku seba alebo iného do omylu alebo vo
využití niečieho omylu a spôsobení tak na cudzom majetku malej škody, pričom v zmysle odseku 4 toho
istého ustanovenia Trestného zákona, ak páchateľ svojím konaním spôsobí škodu veľkého rozsahu,
potresce sa odňatím slobody v rozmedzí od 10 do 15 rokov. Škodou veľkého rozsahu sa v zmysle § 125
ods. 1 rozumie suma dosahujúca najmenej 500 násobok sumy 266,- Eur.
Prokurátor v obžalobe tvrdil, že obidvaja páchatelia sa dopustili pokusu tohto trestného činu, pričom
§ 14 ods. 1 Trestného zákona stanovuje, že pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne
smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustí v úmysle spáchať trestný čin, ak

nedošlo k dokonaniu trestného činu. V zmysle odseku 2 § 14 Trestného zákona pokus trestného
činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. Zákon pozná ešte
štádium konania trestnoprávne postihnuteľného nazvané ako príprava na zločin, konkrétne § 13 ods. 1
Trestného zákona stanovuje, že príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní
zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie v spolčení,
zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin, alebo v inom úmyselnom vytváraní
podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu, ani dokonaniu zločinu.
Prípravou sa rozumie činnosť, ktorá spočíva v akomkoľvek úmyselnom vytváraní podmienok pre
spáchanie trestného činu, vyvolávajúca vzdialené nebezpečenstvo následku, ktorý je znakom skutkovej
podstaty trestného činu. Tým sa líši od prejavu úmyslu trestný čin spáchať, ktorý túto povahu ešte nemá
a od pokusu trestného činu, pri ktorom konanie páchateľa pokročilo ďalej ako príprava a bezprostredne
smeruje k dokonaniu trestného činu. Ak už dôjde ku konaniu (súčasť objektívnej stránky trestného činu),
ktoré je nebezpečné pre spoločnosť a toto konanie bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu,
ide o ďalšie štádium trestnej činnosti, o pokus. Pokus časovo nadväzuje na prípravu trestného činu
(vytváranie podmienok na jeho spáchanie) a je všeobecnou formou trestného činu.
V súvislosti s obžalovaným N. je potrebné si pripomenúť, že súd mal za preukázané, že tento obžalovaný
vo všetkých prípadoch uvádzaných v obžalobnom návrhu vymyslel „legendu“ (fiktívne pozemky s
fiktívnymi vlastníkmi), túto legendu predstavoval ako reálny stav, o jej existencii presvedčil a presviedčal
nielen spoluobžalovaného, ale aj ďalšie v skutkovej vete obžaloby uvedené osoby, pričom jediným
účelom vytvorenia tejto legendy bol predaj jej obsahu, čo v tomto konkrétnom prípade znamená predaj
neexistujúcich pozemkov od neexistujúcich vlastníkov. Preukázateľne vyvíjal aktivity, ktoré smerovali k
predaju obsahu legendy (neexistujúceho produktu) a za týmto účelom vytvoril niekoľko nepravých, resp.
falšovaných dokumentov a absolvoval niekoľko v skutkovej vete takisto konkretizovaných rokovaní s
adresátmi predaja neexistujúceho produktu, s ktorými adresátmi sám, spoločne s obžalovaným Z. alebo
obžalovaný Z. sám v mene nimi zastupovaného podnikateľského subjektu uzavreli v skutkovej vete
odsudzujúcej časti rozsudku konkretizované viacstranné právne úkony.
Z takto sumarizovaného skutkového stavu teda jednoznačne vyplýva, že zo strany obžalovaného N.
došlo ku konaniu, avšak nenastal následok, nakoľko obsah legendy (neexistujúci produkt) sa nepodarilo
predať, resp. nepodarilo sa presvedčiť potenciálnych záujemcov, aby za tento produkt zaplatili. Medzi
konaním a zamýšľaným následkom však bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať príčinný
vzťah. Čiže z tohto pohľadu minimálne začala činnosť, ktorú právna teória definuje ako objektívnu
stránku trestného činu a táto činnosť mala stanovený cieľ. Inak povedané, za účelom vylákania peňazí
od potenciálnych záujemcov boli učinené rôzne kroky - od vytvorenia dokumentov až po rôzne rokovania
a spísanie rôznych zmlúv. Tieto kroky neboli ukončené, nakoľko vykonávateľ predaja neexistujúceho
produktu nenatrafil na takého potenciálneho poškodeného, ktorý by bol ochotný akúkoľvek časť zo
žiadaných peňazí vyplatiť bez posledného, avšak z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky
nevyhnutného kroku - reálneho preukázania existencie produktu a reálneho preukázania vlastníckych
vzťahov k nemu. V tomto prípade sa takéto skutočnosti preukazujú prostredníctvom tzv. katastra
nehnuteľností, ktorý je v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam ( Katastrálny zákon) geometrickým určením, súpisom a popisom
nehnuteľností.
Vzhľadom k ustanoveniam tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov je teda na rozdiel od hnuteľných
vecí v prípade nehnuteľností (pozemkov a stavieb spojených pevným základom so zemou) pomerne
ľahké zistiť vlastnícke práva k akejkoľvek nehnuteľnosti. Z takéhoto právneho stavu okrem iného vyplýva
aj to, že každý záujemca o kúpu nehnuteľnosti si pomerne jednoduchým a dostupným spôsobom môže
skontrolovať, či osoba, ktorá vystupuje ako predávajúci, má tiež vlastnícke alebo minimálne dispozičné
právo k manipulácii s takouto nehnuteľnosťou.
Za takejto situácie je teda minimálne veľmi ťažké úspešne predstierať existenciu nehnuteľnosti, resp.
vlastnícky vzťah k takejto nehnuteľnosti. Preto súd otázky súvisiace s vážnosťou a zrozumiteľnosťou vôle
obžalovaného N. považoval za otázky naozaj legitímne, nakoľko, zjednodušene povedané, podvodne

predávať podvodne vymyslené pozemky je z hľadiska dosiahnutia následku (vyplatenia kúpnej ceny),
berúc do úvahy aj notoricky známe skutočnosti súvisiace s predajom nehnuteľností, naozaj veľmi ťažké.
Vážnosť vôle, použité prostriedky a metódy teda v tomto prípade z hľadiska posúdenia trestnoprávneho
rozmeru veci potom hrajú úlohu najmä pokiaľ ide o posudzovanie už vykonaných krokov vo veci z
hľadiska zaujatia stanoviska k tomu, že ak aj konanie viedlo k dosiahnutiu protiprávneho následku, či
nešlo o konanie nespôsobilými prostriedkami, resp. pokus nespôsobilými prostriedkami.
Tak ako pri pokuse na nespôsobilom predmete útoku, tak aj pri pokuse nespôsobilými prostriedkami
právna teória kladie dôraz na to, že trestnosť takýchto prípadov je podmienená predpokladaným
stupňom nebezpečnosti činu pre spoločnosť. V rámci okolností, pre ktoré k dokonaniu trestného činu
nedošlo, treba najmä zhodnotiť, či neúspech trestnej činnosti závisel prevažne od náhodných okolností,
alebo od toho, že páchateľ nebol schopný zvoliť spôsobilé prostriedky. Aj v týchto prípadoch však
existujú rôzne formy pokusov nespôsobilými prostriedkami. V zásade ide o dve skupiny, kde do prvej
patria prípady tzv. pokusov z nevedomosti, poverčivosti... (napr. rituálna „vražda“ prebodnutím bábiky,
obrazu...) a do druhej skupiny patria prípady nedokonania len náhodou, kedy páchateľ omylom zvolí
nesprávny technický prostriedok (napr. strieľa slepými nábojmi).
Vo vzťahu k tomuto prípadu v súvislosti s vyššie naznačenými úvahami zaráža najmä vlastnosť celého
prípadu, ktorú najvýstižnejšie charakterizuje slovné spojenie „naivné očakávania“, resp. do istej miery,
ako to v záverečnej reči charakterizoval obhajca obžalovaného N. „iluzórny predpoklad škody“. Naozaj
nie je jasné, ako obžalovaný N. chcel v konečnom dôsledku riešiť logicky očakávanú snahu každého
záujemcu definitívne sa presvedčiť o reálnosti vlastníckych, prípadne dispozičných vzťahov k pozemku
tak vysokej hodnoty ako je v tomto prípade. Zaujať stanovisko k tejto otázke v konečnom dôsledku nie
je možné, lebo na uvedené logické očakávania záujemcov o kúpu pozemku obžalovaný reagoval len
odďaľovaním termínu, kedy predmetné doklady dodá.
Tu je však dôležité najmä to, že obžalovaný N. začal vykonávať reálne kroky, smerujúce k predaju
vymysleného produktu a naozaj nič nenasvedčuje tomu, že by jeho vôľa doviesť obchodné transakcie do
konca bola len predstieraná, išlo by o akúsi hru, vtip, aktivity „na oko“, prípadne niečo podobné. Je teda
zrejmé, že došlo ku krokom, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou záverečnej fázy - spracovaniu príslušných
kúpnych zmlúv k ponúkaným pozemkom.
Naozaj ťažko predstaviteľná realizovateľnosť spomínanej poslednej a nevyhnutej fázy nič nemôže meniť
na tom, že išlo o prejavy jasnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle s jediným cieľom - dosiahnuť obohatenie sa
na úkor cudzieho majetku. Zvolená stratégia, ktorá naozaj len za veľmi ťažko predstaviteľných okolností
mohla viesť k reálnemu výsledku - predaju neexistujúceho produktu, v žiadnom prípade súd nemôže
doviesť k záveru, že išlo o pokus nespôsobilými prostriedkami. Ak by súd takéto úvahy, prípadne
závery, pripustil, viedlo by to k deformovaniu úmyslu zákonodarcu, i k deformovaniu spravodlivosti.
Najjednoduchšie vyjadrené, neprofesionalita a laické predstavy o tom, kedy a za akých okolností
nastane následok trestnej činnosti, ktorý je inak jednoznačne želaný, nemôžu mať žiadny vplyv na
posúdenie trestnoprávneho rozmeru prípadu. Ten je daný existenciou subjektu trestnej činnosti, jej
objektu (spoločenské vzťahy, voči ktorým je útok zameraný), objektívnou stránkou trestného činu a
jeho stránkou subjektívnou. Nejde teda o taký „iluzórny predpoklad vzniku škody“, v akom smere ho
formuloval obhajca, ktorý by v konečnom dôsledku zbavoval páchateľa trestnej zodpovednosti.
Za najdôležitejšiu súčasť subjektívnej stránky všeobecne i v tomto prípade je potrebné považovať úmysel
páchateľa. Ten v prípade obžalovaného Ing. Z. N. jednoznačne viedol k tomu, čo je ako následok
stanovené v skutkovej podstate trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Súd teda v súvislosti s týmto obžalovaným jednoznačne dospel k záveru, že sa dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu podvodu a tohto konania sa dopustil v úmysle
obohatiť seba na škodu cudzieho majetku tým, že vytvorením fiktívnych majetkoprávnych vzťahov k
nehnuteľnostiam a snahou o ich predaj chcel iných uviesť do omylu, aby tak pre seba získal neoprávnený
prospech veľkého rozsahu. K dokonaniu trestného činu nedošlo len z toho dôvodu, že v záverečných

fázach rokovaní o predaji pozemkov záujemcovia o ich kúpu žiadali predloženie ďalších dokladov, k
čomu už nedošlo (neboli predložené ani reálne, ani ďalšie falšované doklady).
V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že nešlo o prípad upravený v § 14 ods. 3 písmeno a)
prípadne písmeno b) Trestného zákona, kde je stanovené, že trestnosť pokusu trestného činu zaniká,
ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil
nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo urobil
o pokuse trestného čiu relevantné oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní. Je však tiež pravdou i
to, že páchateľ v tomto prípade nevykonal všetko, čo pre dokonanie považoval za potrebné (nedokončil
všetky potrebné kroky súvisiace najmä s potrebou eventuálneho falšovania ďalších dokladov) a z tohto
pohľadu išlo o tzv. neukončený pokus.
Pokiaľ ide o možnosť spôsobenia škody, ku ktorému konanie obžalovaného N. viedlo, súd tak v prípade
nehnuteľností v lokalite Gemer, ako aj v prípade nehnuteľností v lokalite obce Unín použil zásadu
„pochybnostiach v prospech obžalovaného“, stanovil výšku eventuálnej škody, resp. neoprávneného
prospechu na najnižšiu možnú mieru, ktorá v rámci dokazovania bola spomenutá ako reálna možnosť
najnižšej sumy, za ktorú by sa predmetné pozemky mohli predať. V prípade lokality Gemer to bolo
0,399 € (12,- Sk) za meter štvorcový, ktorú ako najnižšiu možnú sumu uviedol obžalovaný Z. a v
prípade lokality obce Unín to bolo 0,564 € ako najnižšia suma uvedená vo výrokovej časti rozsudku
spomenutých zmluvách. Od týchto súm a od v jednotlivých dokumentoch stanovených výmer pozemkov
tiež v ich najmenšom zakotvenom rozsahu sa potom odvíjala aj celková škoda, ku ktorej v prípade
dokonania trestného činu mohlo dôjsť - a to na strane osôb uvádzaných do omylu, teda záujemcov o
kúpu pozemkov.
Pokiaľ ide o skutkovú vetu, túto v súvislosti s obžalovaným N. súd oproti obžalobe výrazne zmenil. Ako
už bolo vyššie naznačené, nepovažoval za dôležité popisovať jednotlivé detaily stretnutí s jednotlivými
záujemcami o kúpu pozemkov, nakoľko toto z hľadiska právnej kvalifikácie aj vzhľadom k vyššie
uvedeným faktom už nehrá podstatnejšiu úlohu, pričom predmetných stretnutí, podľa všetkého bolo
naozaj niekoľko desiatok. Podľa názoru súdu nie je podstatné popisovať detaily týchto stretnutí, nie je
podstatný ani ich počet, podstatné je zaujať stanovisko k tomu, s akým úmyslom sa tieto stretnutia viedli
a čo bolo ich výsledkom.
Z tohto dôvodu skutkovú vetu transformoval spôsobom, že v nej vypichol mená osôb a podnikateľských
subjektov, u ktorých je istota, že sa s nimi obžalovaní N. alebo Z. v súvislosti so žalovanými skutkami
stretávali a najmä dokumenty súvisiace s týmito stretnutiami - predovšetkým návrhy, koncepty, prípadne
definitívne texty právnych úkonov, ktoré boli spísané z tohto titulu. Ako už bolo vyššie naznačené, v tomto
prípade nehrali najdôležitejšiu úlohu svedecké výpovede, nakoľko ani jedna zo strán nespochybňovala
existenciu vyjednávaní a existenciu stretnutí. Dôležité boli objektívne zistiteľné fakty, teda výsledky
týchto rokovaní pretavené do spísaných dokumentov a tiež objektívne zistiteľné skutočnosti z ohliadok
nebytových priestorov a domových prehliadok, vrátane obsahov počítačových zariadení, ktoré boli pri
týchto úkonoch nájdené. Tieto okolnosti, teda najmä skutočnosti, ktoré sú nespochybniteľné a vyplývajú
z objektívne overiteľných faktov zistiteľných najmä z počítačových zostáv obžalovaných, hrajú skutočne
podstatnú úlohu a keďže z nich súd dedukoval aj záver o vine obžalovaného N., v skutkovej vete
obžaloby všetky objektívne overiteľné časové i miestne údaje čo najprecíznejšie a na základe technicky
overiteľných údajov konkretizoval.
Skutky uvedené v bodoch 1 až 6 obžaloby súd nepovažoval za oddeliteľné čiastkové útoky páchateľa
v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona, ale za súčasti konania, ktoré tvorili jeden útok smerujúci
na záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sa týkal fiktívnych pozemkov v lokalitách obcí oblasti
Slovenskej republiky nazývanej Gemer a súvisí s ochranou vlastníctva osôb, voči ktorým podvodné
konanie smerovalo. Za čiastkový útok (v poradí druhý) na záujem chránený zákonom však považoval
konanie súvisiace s nehnuteľnosťami v katastrálnom území obce Unín. V konečnom dôsledku tak skutky
uvedené v bodoch 1 a 2 odsudzujúcej časti rozsudku ako čiastkové útoky tvorili jeden pokračovací trestný
čin ako ho definuje § 122 ods. 10 Trestného zákona, nakoľko bola medzi nimi daná objektívna súvislosť

v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať trestný čin.
Súd je toho názoru, že v tejto súvislosti nemôže byť spor o zachovaní totožnosti skutku aj pri takto
zmenenej skutkovej vete. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na dostupnú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorá totožnosť skutku vymedzuje naozaj široko, i na to, že iný spôsob
detailizovania konania obžalovaného N. nič nemení na tom, že súd sa nijakým spôsobom neodchýlil od
prieskumu toho, čo bolo predmetom obžaloby.
Pokiaľ ide o obžalovaného B. Z. v súvislosti najmä s objektívnou a subjektívnou stránkou trestného
činu, u tohto obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že konanie páchateľa, ktorý môže byť trestnoprávne
postihnuteľný za trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, musí spočívať v skutkoch, ktoré
uvádzajú iného do omylu, resp. využívajú niečí omyl s cieľom spôsobiť tak na cudzom majetku škodu.
Páchateľ teda musí nielen konať a tým uvádzať iného do omylu, ale musí konať aj s takýmto cieľom.
Ide o úmyselný trestný čin, teda v zmysle § 15 Trestného zákona páchateľ buď musí chcieť spôsobom
uvedeným v tohto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo
musí vedieť, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho
spôsobí, musí byť s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
V prípade obžalovaného Z. konanie v konečnom dôsledku uvádzajúce iných do omylu preukázané
bolo a sám obžalovaný sa k nemu v plnom rozsahu priznal. Nijakým spôsobom nespochybňoval, že
vyvíjal aktivity smerujúce k predaju rôznych pozemkov, o ktorých mal informácie od spoluobžalovaného
Ing. Z. N.. Okrem informácií mu spoluobžalovaný na začiatku aktivít týkajúcich sa predaja pozemkov
ukázal aj dokumenty súvisiace s identifikáciou predmetu obchodu, ako aj dokumenty súvisiace s
dispozičným právom obžalovaného N.. Na základe týchto dokumentov sám, prípadne za pomoci svojej
spolupracovníčky Ing. W. spracovali ďalšie dokumenty, ktoré používali pri vyjednávaní s potenciálnymi
záujemcami o pozemky. Pokiaľ ide o pozemky v lokalite Gemer, tieto mu obžalovaný N. aj fyzicky ukázal,
niekoľkokrát tam bol aj so záujemcami o kúpu.
Obžalovaný Z. nemal nijaký dôvod, najmä spočiatku, neveriť spoluobžalovanému N., že informácie
ohľadne pozemkov a súvisiace doklady sú doklady relevantné a dokumentujú reálny stav vo vzťahu k
pozemkom. Nič nenasvedčuje tomu, že v tomto smere bol spoluobžalovaného „komplicom“, že by s ním
sám vymyslel celú stratégiu spôsobu predaja fiktívnych pozemkov a nakoniec aj sám spoluobžalovaný
N. súdu potvrdil, že obžalovanému B. Z. o pozemkoch v podstate hovoril to isté, čo súdu - v prípade
pozemkov lokality Gemer mal k dispozícii s týmito pozemkami všetky príslušné splnomocnenia. V
prípade pozemkov v lokalite obce Unín obžalovaný N. tvrdil, že o pozemky sa zaujíma len z dôvodu
hydroponického pestovania plodín, čiže tu si je súd vedomý niektorých rozdielov v popise situácie
ohľadne pokusu pozemky predať, avšak aj v tomto prípade za dôveryhodnejšiu verziu pokladal verziu
obžalovaného Z..
V tejto súvislosti je teda dôležité nasledovné zistenie súdu: To, čo v prípade obžalovaného Z. ku
konštatovaniu naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu resp. jeho pokusu
chýbalo, bola jednoznačne preukázateľná vedomosť o tom, že sa niekto, teda potenciálni záujemcovia
o kúpu pozemkov uvádzajú do omylu.
Pri úmyselných trestných činov je totiž zavinenie, či už priame alebo nepriame, obligatórnou zložkou
subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie je pritom vnútorný psychický vzťah páchateľa ku
skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Je vybudované na zložke poznania (intelektuálna zložka) a na
zložke vôle (vôľová zložka zavinenia). Obidve tieto zložky, teda poznanie aj vôľa sa musia vzťahovať na
skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu. Intelektuálna a vôľová zložka zavinenia
musia tak zahŕňať nielen porušenie a ohrozenie záujmov chránených Trestným zákonom, a teda objekt
trestného činu, ale aj spôsob, akým bol trestný čin spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané
príslušným ustanovením osobitnej časti Trestného zákona. Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto
skutočností (skutky smerujúce k uvedeniu do omylu a vôľa uviesť do omylu) nevzťahovalo, potom chýba

subjektívna stránka trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Právna
teória ako najklasickejší uvádza príklad, že ak si cestujúci na železničnej stanici omylom vezme cudzí
kufor, nemôže byť stíhaný pre trestný čin krádeže a to pre nedostatok subjektívnej stránky trestného
činu. V takýchto prípadoch zavinenie páchateľa nezahrňuje skutočnosť, že ide o cudziu vec - v našom
prípade zavinenie páchateľa B. Z. nezahrňovalo skutočnosť, že sa predáva fiktívny produkt, resp. že
sa niekto uvádza do omylu.
Už v popisnej časti zdôvodnenia tohto rozsudku je naznačené, ktoré dôkazy súd k takémuto záveru viedli.
Je teda potrebné len zopakovať, že obžalovaného B. Z. doslova vyviňuje z trestnoprávnej zodpovednosti
nielen v tomto smere dôveryhodná výpoveď spoluobžalovaného N., ale aj skutočnosti uvádzané ním
samým, jeho doznanie sa k objektívnej stránke trestného činu a viaceré okolnosti, ktoré takúto verziu
stavu jeho vedomostí a vôle potvrdzujú.
Opätovne teda súd uvádza ako naozaj objektívny, obsahovo „neutrálny“ dôkaz - prepis legálne získaných
odposluchov telefonických hovorov, ktorý počas konania nijakým spôsobom nebol spochybnený. Možno
na ňom vidieť genézu poznania i vôle B. Z., ktorý v relatívne dlhom období viackrát a vehementne od
spoluobžalovaného N.iadal dokumenty, ktoré mu sľúbil a v existenciu ktorých on nemal dôvod neveriť.
Je evidentné i to, že obžalovaný N. sa mu zatajuje, odpovedá vyhýbavo, naďalej sľubuje, čo v konečnom
dôsledku u obžalovaného B. Z. vzbudzuje pochybnosti o tom, či vôbec sa predáva reálne existujúci
pozemok a či obžalovaný N. má reálne dispozičné práva k akémukoľvek pozemku, ktorý ponúka.
Vzhľadom k vývoju situácie postoj obžalovaného Z. sa javí byť logický a je prirodzenou reakciou človeka,
u ktorého nielen nemožno vylúčiť, ale aj možno dôvodne predpokladať, že bol v súvislosti s pozemkami
uvedený do omylu.
Na tomto konštatovaní súdu nič nemení fakt, že aj obžalovaný Z. veľmi vehementne vyvíjal aktivity
smerujúce k predaju pozemkov tak v lokalite Unín, ako aj v lokalite Gemer, a to aj v čase, kedy už
mal pochybnosti o právnej čistote celej ponuky. V telefonických hovoroch s obžalovaným N. viackrát
hovorí o tom, resp. sa pýta, ako vyzerá pred „tými ľuďmi“ (záujemcami o kúpu) a dokedy im má hovoriť,
že doklady donesie. Jeho reakcia, že nechcel vyzerať pred týmito ľuďmi nedôveryhodne, keď už začal
rokovať, sa aj z tohto pohľadu javí byť logická.
Právna teória i prax takéto konanie nazýva konaním v omyle. Omylom sa rozumie nesúlad páchateľovho
poznania so skutočnosťou, spočívajúci v tom, že páchateľ si nejakú skutočnosť vôbec neuvedomuje,
alebo že nemá správnu predstavu. Omyl sa môže týkať okolností skutkových alebo právnych, a
podľa toho ktorých okolností sa dotýka, rozlišujeme omyl skutkový a omyl právny. Zavinenie vyjmúc
nevedomú nedbanlivosť predpokladá, že páchateľ si je aspoň vo všeobecných črtách vedomý možnosti
tých skutočností, ktoré patria pod zákonné znaky trestného činu a že toto vedomie nevybočuje z
rámca vymedzeného týmito znakmi. Pokiaľ by páchateľ nevedel o nejakej skutočnosti požadovanej na
naplnenie znakov uvedených v zákone, ide o tzv. negatívny skutkový omyl. V prípade konštatovania
negatívneho skutkového omylu je vylúčená jeho vedomosť o niektorej relevantnej skutočnosti a teda
aj akákoľvek zodpovednosť za úmyselný trestný čin (rovnako je vylúčená zodpovednosť aj za trestný
čin spáchaný z vedomej nedbanlivosti). V takýchto prípadoch sa skúma nanajvýš zodpovednosť za
niektorých z nedbanlivostných, prípadne kulpóznych trestných činov. Takáto konštatácia platí aj pre
prípad, že omyl bol zložkou páchateľovej nedbanlivosti. To v tomto prípade nie je vylúčené - obžalovaný
B. Z. naozaj mohol vyvinúť väčšiu aktivitu na zistenie reálneho stavu, avšak na závere o beztrestnosti
tohto obžalovaného to nič nemení.
Z týchto dôvodov preto súd obžalovaného Z. musel spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodiť. Pokiaľ v
predchádzajúcej časti rozsudku konštatoval, že tak vôľová, ako aj vedomostná zložka skutkovej podstaty
trestného činu musí byť v tomto prípade súčasťou jeho popisu, resp. páchateľ musel konať tak, ako je to v
skutkovej podstate uvedené vrátane vôľovej a vedomostnej zložky, z hľadiska oslobodzovacích dôvodov
uvedených v § 285 Tr. por. by súd na prvý pohľad mohol konštatovať, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
B. Z. stíhaný sa ani nestal, resp. nebolo dokázané, že sa stal. B. Z. totiž vedome nikoho neuvádzal do
omylu (resp. v rámci dôkazného bremena spočívajúcom na žalobcovi toto nebolo dokázané), avšak je

nepochybné, že konanie ako súčasť objektívnej stránky trestného činu, v zásade tak, ako ho popisuje
obžaloba a priznáva sám obžalovaný, prebehlo.
V takýchto prípadoch je potrebné konštatovať, že skutok sa síce stal (skutkový dej tvoriaci základ
obžaloby sa skutočne prihodil), avšak nezakladá trestný čin. Nedostatok skutkovej podstaty trestného
činu je v tomto prípade dôsledkom toho, že chýbajú jeho subjektívne znaky predovšetkým z dôvodu,
že išlo o konanie v omyle, konkrétne v tzv. negatívnom skutkovom omyle, ktorý zakladá beztrestnosť
za úmyselný trestný čin. Preto bol obžalovaný Z. v súlade s doterajšími závermi súdnej praxe i právnej
teórie riešiacimi konzekvencie konania v omyle oslobodený v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok u obžalovaného Ing. Z. N., súd prihliadol ku
všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu,
jeho následkom, miere zavinenia a pohnútkam obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako
i k charakteristike osoby páchateľa, jeho minulosti, pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy. Pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 34 Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
V súvislosti s typovou spoločenskou nebezpečnosťou trestného činu podvodu je potrebné zdôrazniť,
že objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, pričom
vlastnícke právo je hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym
poriadkom Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem na
ochrane cudzieho majetku. V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 221 ods.
4 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade, zákonodarca stanovuje sadzbu trestu
odňatia slobody na 10 až 15 rokov.
Pokiaľ ide o individuálny stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd uvádza, že
obžalovaný je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený neutrálne. Obžalovaný bol súdom odsúdený
doposiaľ dvakrát, a to v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 3 T 26/94
pre trestný čin podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce
nad Bebravou pod sp. zn. 1 T 34/03 pre trestný čin podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. V oboch prípadoch
mu bol uložený peňažný trest, ktorý v oboch prípadoch zaplatil, teda hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený. Túto okolnosť súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
V zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadza pri trestnom čine podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. je trest odňatia
slobody na 10 až 15 rokov. V tomto prípade prevažovali poľahčujúce okolnosti, preto súd stanovoval trest
v rozpätí trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov 4 mesiace. Okolnosti, ktoré by mu dovoľovali mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 Trestného zákona, nezistil.
Pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá v starostlivosti maloleté
deti, je ženatý. Súd tiež dodáva, že voči obžalovanému sú v súčasnosti vedené ďalšie trestné stíhania
na viacerých okresných súdoch za obdobnú majetkovú trestnú činnosť. Konanie však nie je ani v jednom
prípade doposiaľ ukončené, preto túto okolnosť súd nebol oprávnený žiadnym spôsobom vyhodnocovať.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 5 písm. c) tohto zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri
príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Stíhaný skutok bol spáchaný síce v štádiu neukončeného pokusu, súd však vzal do úvahy, že
protiprávnym konaním obžalovaného mohla byť spôsobená škoda, ktorá niekoľkonásobne prekračuje
hranicu škody veľkého rozsahu. Súd nemohol prehliadnuť ani spôsob páchania trestnej činnosti
obžalovaným, ktorý sa vyznačoval najmä časovo pomerne náročnou prípravou, pričom k dokonaniu
trestného činu nedošlo len z toho dôvodu, že v záverečných fázach rokovaní o predaji pozemkov
záujemcovia o ich kúpu žiadali predloženie ďalších dokladov, k čomu už nedošlo. Súd zo strany
obžalovaného nezaznamenal ľútosť nad svojim konaním.
Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú vplyv pri ukladaní druhu a výšky trestu, súd dospel k
záveru, že spôsobu spáchania činu, jeho eventuálnemu následku, zavineniu, pohnútke, priťažujúcim a
poľahčujúcim okolnostiam a tiež osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy je úmerný
nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu v rámci vyššie uvedenej sadzby (za zníženia hornej
hranice o jednu tretinu) v dolnej polovici takto upravenej sadzby tesne nad jej spodnú hranicu, t. j. vo
výmere 10 rokov a 6 mesiacov.
Súd prihliadol tiež na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochranné,
preventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Pri závere, že v úvahách o výške
trestu sa nakoniec pohyboval v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby napriek naozaj vysokej
hroziacej škode zohral úlohu najmä ten fakt, že úmysel obohatiť sa bol koncipovaný pomerne naivne, išlo
o neukončený pokus, čo tiež výrazným spôsobom prispelo k tomu, že ku vzniku škody nakoniec nedošlo.
Zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia je v tomto prípade dané ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák., ktoré je akousi výnimkou
z pravidla stanoveného ustanovením § 48 ods. 2 a 3 Tr. zák.
V tomto prípade bola uznaná vina za spáchanie obzvlášť závažného zločinu (§ 11 ods. 3 Tr. zák.), pričom
podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradí do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Obžalovanému síce bol uložený trest za obzvlášť závažný zločin, avšak súd má so zreteľom na stupeň
narušenia obžalovaného, najmä s poukazom na už vyššie uvedené, za to, že uložením takéhoto trestu
bude jeho náprava a prevýchova v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, teda v ústave
s miernejším stupňom stráženia, lepšie zaručená. Obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody
nebol, za predošlé odsúdenia mu boli ukladané peňažné tresty, ktoré vykonal, a preto by hneď v živote
prvé zaradenie do najprísnejšieho režimu výkonu trestu medzi recidivistov a najťažších zločincov mohlo
mať skôr opačné, než želané (najmä prevýchovné) následky.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Ako vyplýva z už vyššie uvedeného, niet pochýb, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil v
súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Preto mu súd uložil aj trest zákazu podnikateľskej činnosti, ktorej
podmienky výkonu upravuje osobitný predpis a to zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v platnom znení a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení
a to vo výmere 5 rokov, teda v polovici zákonom stanovenej sadzby. Mal za to, že k dosiahnutiu
vyššie uvedeného účelu trestu je potrebné uložiť aj takýto trest. Podľa názoru súdu najmä vzhľadom k
charakteru trestnej činnosti a spôsobu obživy obžalovaného je tomuto potrebné na pomerne dlhú dobu
zamedziť v prístupe k podnikaniu ako ho chápe a definuje Živnostenský zákon a Obchodný zákonník a
aj takto chrániť spoločnosť od spôsobu „podnikania“, ktorý bol preukázaný obžalovanému.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obligatórne uloží ochranný dohľad páchateľovi, ktorého
odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods.
1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na jeden až tri roky, pričom podstata ochranného
dohľadu spočíva v tom, že odsúdený, ktorému bol takýto dohľad uložený, je po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, tieto
preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.
Súd vzhľadom k týmto ustanoveniam Trestného zákona obžalovanému Ing. Z. N. uložil aj ochranný
dohľad, a to v strede zákonom stanovenej sadzby v trvaní dvoch rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) dní odo dňa
oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde,
pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca,
musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.