{"guid": "8ff691d1-62b3-43f8-b0d7-dde85930ef22:e98c3691-fcdf-48a1-8f8c-932038cde242", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1", "spisova_znacka": "3T/14/2011", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/14/2011 z 17. 1. 2012", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 17. januára 2012, sp. zn. 3T/14/2011, ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1", "identifikacne_cislo": "9511100071", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2012-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e98c3691-fcdf-48a1-8f8c-932038cde242", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/14/2011\n9511100071\n17. 01. 2012\njan hrubala\nECLI:SK:SSPK:2012:9511100071.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJána Hrubalu a sudcov JUDr. Oldřicha Kozlíka a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej veci proti Ing. Z. N. a\nspol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k §\n14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17. januára\n2012 takto\nrozhodol:\nObžalovaný\nIng. Z. N., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom I. X., ul. V. N. č. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Nitra,\nje v i n n ý, ž e\n1. začiatkom roka 2008 v mene fiktívneho vlastníka pôdy v katastrálnych územiach obcí Polina,\nLevkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, ktorému vlastníkovi\nneskôr vytvoril legendu „W. M., nar. XX.X.XXXX bytom Z., V. XXX, P.O. Box XXX, číslo občianskeho\npreukazu M. XXXXXX“ začal vyvíjať aktivity na predaj väčšej výmery ornej pôdy, ktorá v takejto výmere\nneexistovala, nemal k nej žiadne dispozičné právo a ktorú výmeru nakoniec ustálil na 4 167 hektárov, v\nrámci týchto aktivít presvedčil obžalovaného B. Z., nar. XX.X.XXXX bytom B. - W. 193, aby za účelom\npredaja týchto i iných nehnuteľností mohol vstúpiť do podnikateľského subjektu Z. Z. R. s.r.o., E. XX, I.,\nv ktorom sa dňa 25.7.2008 stal spoločníkom spoločne s B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. - W. XXX,\nokr. Nitra a R. Z. bytom B. - W. XXX, okr. Nitra a taktiež konateľom, a postupne vo svojom stolovom\npočítači AMD 64 Athlon č. XDXXX-XXXTX L. vytvoril\na) doklady zmocňujúce zastupovať podnikateľský subjekt Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra fiktívneho\nvlastníka a to zmluvu o výhradnom zastúpení pri predaji pozemkov, ktorú vytvoril dňa 13.3.2008 o\n9,43 hod. (súbor nazvaný „Zmluva o exkluzivite.doc“) a datoval dňom 12.3.2008, opatrenú falošným\nosvedčením o pravosti podpisu, mandátnu zmluvu, ktorú vytvoril dňa 11.2.2009 o 11,46 hod. (súbor\nnazvaný „mand.zm.BP-M..doc) a datoval dňom 6.2.2009 a podnikateľský subjekt B. L. s.r.o., E. XX,\nNitra, v ktorej bol takisto spoločníkom i konateľom, a to zmluvu o exkluzivite a o poskytnutí súčinnosti\npri kúpe nehnuteľností, ktorú vytvoril dňa 18.2.2009 o 8,54 hod. (súbor nazvaný „Exkluzivita B. M..doc“\na datoval dňom 12.1.2008 opatrenú falošným osvedčením o pravosti podpisu,\nb) doklady, ktoré nazval ako „výpis z listu vlastníctva“, v ktorých identifikoval len katastrálne územia\nPolina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, rôzne výmery\npozemkov, ich druh, pričom v týchto dokumentoch chýbali parcelné čísla i identifikácia vlastníkov\npozemkov a aj v tomto dokumente uvedené údaje sa nezhodovali s reálnym stavom nehnuteľností v\ndanej oblasti, tieto dokumenty postupne vytvoril dňa 3.7.2008 najprv v textovom formáte v rozmedzí od\n\n7,33 hod.(súbor nazvaný „LV Leváre.doc“) do 9,18 hod. (súbor nazvaný „LV Rašice.doc“), následne na\nto z textového formátu v rozmedzí od 9,16 hod. (súbor nazvaný „LV Držkovce.pdf“) do 9,59 hod. (súbor\nnazvaný LV Žiar.pdf) vytvoril súbory v tlačovom formáte pdf a ako časy vyhotovenia na nich uviedol\ndátumy od 1.7.2008 čas 14,08,49 hod. do 2.7.2008 16,58,48 hod.\nPo takejto príprave oboznámil s takto vytvoreným stavom vecí spoločníka a konateľa B. Z., B. - W.\nXXX, okr. Nitra ako aj zamestnankyňu podnikateľského subjektu Z. Z. s.r.o. E. XX, Nitra Ing. S. W.,\nrod. O., bytom J. XXX s tým, že predstieral, že prezentovaný stav je v súlade s realitou, a spoločne\ns nimi, obžalovaný Ing. Z. N. v úmysle uviesť potenciálneho kupujúceho do omylu, ponúkali v mene\nneexistujúcej osoby na predaj 4 167 hektárov ornej pôdy v uvedenej lokalite vrátane nehnuteľností\núdajne na nich stojacich za minimálne 12 Sk ( 0,399 €), pričom za týmto účelom až do februára roku 2011\nna rôznych miestach, najmä v priestoroch firmy Z. Z. R. s.r.o., E. XX, Nitra telefonicky a prostredníctvom\ne-mailu rokovali s rôznymi fyzickými osobami i zástupcami právnických osôb a to minimálne s X. W.,\nbytom B. I. XX, Hlohovec, W. M., bytom M. XX, Trnava, S. M., bytom M. XX, Trnava, O. K., bytom\nO. J. XX, Turčianske Teplice, X. O., bytom K. XX, Bratislava, B. Z., bytom N. XX, Bratislava, F. H.,\nbytom B. alej XX, Komárno, W. J., bytom Z. XXXX/XX, Nitra, L. O., bytom V. XXXX/X, Bratislava, W.\nE., bytom Z. XXXX/X, Nitra - Chrenová, W. N., bytom O. XXX/XX, Lučenec, V. N., bytom L. XXX/X,\nBanská Bystrica, R. M., bytom B. Sáru 12XX/X, Banská Bystrica, F. N., bytom N. XXXX/XX, Piešťany,\nL. O., bytom X. XXX, Ing. S. X., bytom E. X/X Nitra - Diely, S. X., bytom E. X/X Nitra - Diely, E. K.,\nbytom H. XXXX/XX, Bánovce nad Bebravou, G. B.., bytom Z. XXX/X, Nitra - Klokočina a G. I., bytom\nL. J.. XX, Nemecko, ktorým predkladali rôzne nimi spracované dokumenty charakterizujúce predmetnú\nlokalitu, v mene firmy Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra navrhovali uzavretie súvisiacich zmlúv, a s ktorými za\núčelom sprostredkovania predaja aj uzatvárali rôzne typy zmlúv, konkrétne s X.U. - M. L. F. - X.U., E.\nX, Hlohovec dňa 21.11.2008 zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, s firmou S. B., s.r.o. Y.\nXX, Banská Bystrica dňa 22.7.2009 zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, pričom táto firma\nohľadne uvedených nehnuteľností následne uzatvorila dňa 28.7.2009 zmluvu o spolupráci s O. K., bytom\nO.S. XX, Turčianske Teplice ako medzi „sprostredkovateľmi 1 a 2“, s B. Z., bytom N. XX, Bratislava dňa\n25.9.2008 zmluvu o sprostredkovaní, s Ing. S. X., E. X/X, Nitra - Diely dňa 20.8.2008 takisto zmluvu o\nsprostredkovaní, obžalovaný Ing. Z. N. sám v mene firmy B. L., s.r.o., E. XX, Nitra s firmou N.., s.r.o. H.\nXX, Bánovce nad Bebravou zastúpenou konateľkou E. K., bytom H. XXXX/XX, Bánovce nad Bebravou\ndňa 28.1.2008 zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií, pričom\nk ďalším rokovaniam malo dôjsť po predložení úplných listov vlastníctva a skompletizovaní dokladov\npotrebných k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s kupujúcimi, ktorých sa sprostredkovatelia zaviazali hľadať,\npričom ak by k uzatvoreniu takýchto kúpnych zmlúv došlo, subjekt vystupujúci na strane predávajúceho\nby získal ku škode kupujúceho neoprávnený prospech vo výške najmenej 16.598.287,- €,\n2. od začiatku roku 2009 až do februára roku 2011 vyvíjal aktivity na predaj väčšej výmery ornej pôdy\nv katastrálnom území obce Unín, ktorú výmeru ustálil na minimálne 2 296 610 metrov štvorcových „s\nmožnosťou dokúpenia cca do 500 ha“, ktorá v takejto výmere na predaj neexistovala a s ktorou ornou\npôdou nemal žiadne právo akokoľvek disponovať, v rámci týchto aktivít presvedčil svojho spoločníka\nv podnikateľskom subjekte Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - W. XXX,\naby sa zapojil do aktivít spočívajúcich v ponúkaní tejto pôdy s tým, že bude možnosť ju odkúpiť,\nprípadne predávať v mene reálnych vlastníkov, spoločne za týmto účelom na začiatku tohto obdobia\nv presne nezistený čas v mene firmy Z. Z. R., s. r. o. E. XX, Nitra vytvorili dokument nazvaný „Predaj\npozemkov v: U. (okres Skalica)“ a spoločne, prípadne každý sám alebo za pomoci zamestnankyne\npodnikateľského subjektu Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra, Ing. S. W. rod. O., bytom J. XXX na rôznych\nmiestach, najčastejšie v priestoroch firmy Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra a prostredníctvom telefónu a emailu v mene bližšie neidentifikovaných vlastníkov ponúkali na predaj ornú pôdu v minimálnej výmere 2\n296 610 metrov štvorcových, za týmto účelom spoločne alebo osobitne na základe informácií, ktoré im\nposkytol obžalovaný Ing. Bohumil Kaňovský rokovali s rôznymi fyzickými osobami prípadne zástupcami\nprávnických osôb a to minimálne s X.U., bytom Hlohovec, B. I. XX, M. N., bytom Bratislava, O. XX, M.\nW., bytom O. XX, Bratislava, Q. J., bytom G. XX, Bratislava a E. K., bytom Bánovce nad Bebravou,\nH. XX, v mene firmy Z. Z. R., s.r.o., E. XX, Nitra navrhovali uzavretie súvisiacich zmlúv a za účelom\nsprostredkovania predaja sa aj pokúšali uzatvárať rôzne typy zmlúv, konkrétne s X.U. konajúcim v mene\nM. - reklamná agentúra - X.U., E. X, Nitra zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, s X.U. M. reklamná agentúra - X.U., E. X, Nitra ako sprostredkovateľom č. 2, podnikateľským subjektom M., s.r.o.\nzastúpeným Ing. M. W. a PaeDr. M. N. CSc. ako sprostredkovateľom č. 3 a podnikateľským subjektom G.\n\nL., s.r.o. zastúpeným R. N. ako sprostredkovateľom č. 4 zmluvu o spolupráci, minimálne s Q. J. aj kúpnu\nzmluvu, rámci týchto rokovaní a dokumentov sa ako minimálna kúpna cena nehnuteľností za meter\nštvorcový udávala cena 0,564 Eur za meter štvorcový, pričom k ďalším rokovaniam malo dôjsť aj v tomto\nprípade po skompletizovaní dokladov potrebných k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s kupujúcimi, ktorých\nsa sprostredkovatelia mali zaviazať hľadať, pričom ak by k uzatvoreniu takýchto kúpnych zmlúv došlo,\nsubjekt vystupujúci na strane predávajúceho by získal ku škode kupujúceho neoprávnený prospech vo\nvýške najmenej 1 295 288,04 €,\nteda\ndopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v\númysle obohatiť seba na škodu cudzieho majetku tým, že chcel uviesť niekoho do omylu alebo využiť\nniečí omyl, čím by pre seba získal neoprávnený prospech veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného\nčinu nedošlo\nčím\n\nspáchal\n\npokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, k § 221 ods. 1, ods.\n4 písm. a) Trestného zákona.\nZa to sa odsudzuje\n\npodľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)\nTrestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest zákazu podnikateľskej\nčinnosti, ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis a to zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v platnom znení a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom\nznení a to vo výmere 5 rokov.\nPodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á\ntrvaní 2 (dva) roky.\n\nochranný dohľad v\n\nObžalovaný\nB. Z., nar. XX. XX. XXXX v Nitre, trvale bytom B. - W. XXX, okr. Nitra,\nsa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku\noslobodzuje\nspod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nBratislava, sp. zn. VII/1 Gv 202/09 - 186 zo dňa 2. júna 2011 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako\n\npokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k §\n14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak,\nže\n1. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej\npôdy, v presne neustálenom období od mesiaca jún roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom\nmieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle\nuviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a\nďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese\nRevúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice,\nSkerešovo, 2iar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali listy neúplné vlastníctva, pričom\nB. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N. si dohodol prostredníctvom pani\nW. M. stretnutie so sprostredkovateľom predaja pani S. M. a záujemcom z Maďarska, kde na stretnutí\nim ukazoval údajnú lokalitu, ktorá mala byť predmetom predaja a tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,\ntiež tvrdil, že má splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností a doklady týkajúce sa pozemkov,\nkatastrálne mapy, listy vlastníctva, bonitu pôdy a úradne overený doklad, že má oprávnenie predávať\npozemky, tieto ukáže až pri podpise zmluvy, prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie S. S. M., ul. E.. XX, Senec zastúpenej pani S. M. ponúkli záujemcovi o sprostredkovanie predaja spoločnosti\nZ. - K. N., XXXX C., O.t XX, zastúpenej osobou Y. B., tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba\nzískali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,-€ ku škode kupujúceho,\n2. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej\npôdy, od dňa 21.11.2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky\nsa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v\nmene predstierajúc, že zastupujú oprávneného vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej\npôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v\nokrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,\nRašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,\npričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval\nstretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,\nže majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že má právo tiež podpisovať kúpne\nzmluvy za majiteľa pozemkov, že treba prísť s konkrétnym solventným kupujúcim, že kupujúcemu\nvšetky materiály ukáže, že kúpna zmluva bude postavená tak, že tam bude zmluvná pokuta pre obe\nstrany v prípade odstúpenia od zmluvy ktorejkoľvek strany bude pokuta 20.000.000,- Sk, pri stretnutiach\nďalej tvrdil, že bližšie informácie o predmete ponuky respektíve doklady ako jeho splnomocnenie,\nlisty vlastníctva, katastrálne mapy, údaje o majiteľovi má v kancelárii a všetko je pripravené, ukáže\nto len kupcovi, takto prostredníctvom sprostredkovateľa X.U., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X ponúkli\nna predaj sprostredkovateľom predaja a to spoločnosti S., s.r.o., O. XX, Bratislava zastúpenej JUDr.\nHanou Sukovou, a tiež ďalším záujemcom o sprostredkovanie predaja V.F., O. K., X. O., B. H., F. H.,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho,\n3. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka\nornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október roku 2009 až doposiaľ, na presne\nneustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku\ntým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha\nornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v\nokrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,\nRašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,\npričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval\nstretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že\nmajú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, tiež ukazoval farebné mapky katastrálnych\núzemí Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, lokalita\nGemer. P. Z. , listy vlastníctva na ktorých neboli uvedené čísla LV, čísla parciel, ani majiteľ, ani žiadne\nidentifikačné údaje, podľa ktorých by sa dal preveriť skutkový stav, záujemcov o sprostredkovanie\n\nžiadal, aby priniesol písomné vyjadrenie záujmu o kúpu od investora a písomný doklad o solventnosti\ninvestora, tvrdil, že keď bude konkrétny solventný kupec, tak budú aj všetky údaje, že pri podpise\nkúpnopredajnej zmluvy všetky doklady a údaje ukáže, chcel jednať len s priamym kupujúcim, tvrdil, že\nvšetko potrebné ukáže až konkrétnemu investorovi, kupcovi takto prostredníctvom sprostredkovateľa W.\nJ., bytom Z. XXXX/XX, Nitra ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho,\n4. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka\nornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008 až doposiaľ, na presne\nneustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku\ntým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha\nornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v\nokrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,\nRašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom Ing.\nZ. N., si dohodol a realizoval stretnutie so záujemcami o sprostredkovanie predaja pričom tvrdil, že\npôda, ktorá je predmetom jeho ponuky, má jedného jediného vlastníka, že treba, aby sa záujemca\no kúpu preukázal písomným prejavením záujmu, že má výhradné zastúpenie, plnomocenstvo od\nvlastníka, tvrdil, že keď príde záujemca - kupec tak kupcovi sa dajú k dispozícii všetky doklady týkajúca\nsa predaja teda kompletné LV, jeho splnomocnenie katastrálne mapy, tvrdil že to nebude ukazovať\nsprostredkovateľom., že to predáva so svojím spoločníkom p. Z., že majú ako spoločnosť výhradné\nzastúpenie k predaju, tvrdil že sa to predáva len v celku, bude jednať iba so záujemcom, ktorý to chce\nkúpiť v celku tých 4167 hektárov, za kúpnu cenu 15 korún za meter štvorcový takto prostredníctvom\nsprostredkovateľa L. O. realitného makléra - I., Y..X/XXX, Stará Ľubovňa bytom Z. XXXX/XX, Nitra a W.\nN., bytom Lučenec, ul. O. XXX/XX ponúkli na predaj, tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba\nzískali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode kupujúceho.\n5. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej\npôdy, v presne neustálenom období od leta 2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej\nrepubliky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho\nv mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej\nhodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach\nPolina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, pričom B. Z.\nna základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si v období od leta 2009 dohodol\nstretnutie v Nitre na benzínovej pumpe M. smerom na Trnavu so sprostredkovateľom predaja F. H.,\nbytom B. F.. XXXX/XX, Komárno, pričom na predmetnom stretnutí tvrdil, že materiály týkajúce sa\nuvedenej ponuky ako katastrálne mapy, zmluvu alebo listinu, ktorá by ho oprávňovala k predaju tých\nnehnuteľností ohľadne ponuky Gemer sprostredkovateľovi pošle, ďalej tvrdil, že je v kontakte s majiteľom\ntých pozemkov, že priamo jedná s majiteľom pozemkov, že majiteľ sa zdržuje väčšinou v zahraničí, že\nje to slovenský občan, takto prostredníctvom sprostredkovateľa ponúkli na predaj tieto nehnuteľnosti,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho,\n6. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka\nornej pôdy od 21.10.2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili\nobohatiť na škode cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka\nponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej\n22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška,\nGemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a\nkupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu\nposkytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, takto\ndňa 26.10.2009 na stretnutí so záujemcom o sprostredkovanie predaja G. B. v priestoroch spoločnosti\nZ. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer v kúpnej\nsume 22.229.000,- €, urobil prezentáciu k predaju ornej pôdy v uvedenej lokalite, následne na to dňa\n12.11.2009 sa v priestoroch spoločnosti Z. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre stretol so záujemcom o kúpu G.\nI. z Nemecka, kde p. Z. znovu predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer, povedal,\n\nže rozloha je vo výmere 4167 hektárov a táto má patriť jednému majiteľovi, záujemca o kúpu môže\nnadobudnúť len celú rozloha, nie po častiach, súčasný vlastník dostal túto pôdu späť v reštitúcii od štátu\na má záujem o predaj, B.. Z. tvrdil, že má plnú moc od vlastníka aby výhradne on zabezpečil predaj,\nprovízia p. Z. je už zarátaná v konečnej cene, ku kúpnej cene sa už nebude zarátavať daň z obratu\nani daň zo zisku. B.. Z. povedal, že jednotlivé pozemky neležia spolu sú porozdeľované, na pozemkoch\nnie sú žiadne ťarchy, okrem farmy ktorá je zaťažená 2.000,- € kvôli exekúcii, farma môže byť predaná\ndodatočne, p. Z. počas stretnutia poskytol G. B. písomnosti týkajúce sa ponuky na odpredaj pôdy v\nlokalite Gemer a dohodol si termín obhliadky na nasledujúci deň, následne podľa dohody dňa 13.11.2009\nv ranných hodinách sa p. Z. stretol na čerpacej stanici Slovnaft v Tornalí s p. B. a I. a sprevádzal ich\nza účelom obhliadky lokality, ktorá bola predmetom ponuky, takto prostredníctvom sprostredkovateľa G.\nB., bytom Nitra Klokočina, Z. XXX/X ponúkli napredaj záujemcovi G. I. z Nemecka tieto nehnuteľnosti,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho.\n7. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, v mene vlastníka ornej pôdy, v\npresne neustálenom období od mesiaca marec roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste\nna území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť\ndo omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 550 ha ornej pôdy v celovej\nhodnote najmenej 4.381.850,- €, ktorá sa má nachádzať v okrese Skalica v katastrálnom území Unín,\npričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval\nstretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, na týchto stretnutiach sprostredkovateľom predaja\npredstavoval ponuku na odpredaj predmetnej pôdy pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že\nmajú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že pôda je scelená bez ťarchy, je tam\njediný vlastník, ponúka bola na predaj za 17 korún meter štvorcový (0,57- € za meter štvorcový)\nsprostredkovateľom poskytol ponukový list s tým, že povedal, že okamžite je k dispozícii k predaju\nv lokalite Unín 276 ha ornej pôdy s možnosťou odkúpenia konečných až 550 hektárov, takto\nprostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie Z., s.r.o., Bratislava a tiež prostredníctvom\nsprostredkovateľov X.U., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X, M. W., bytom Bratislava V, O. XXXX/XX, M. N.\nBratislava V, O. XXXX/XX, ponúkli na predaj predmetné nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali\nneoprávnený prospech vo výške najmenej 4.381.850,- € ku škode kupujúceho,\n\npretože skutok nie je trestným činom.\nodôvodnenie:\nDňa 2. 6. 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal na\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na Ing. Z. N., nar. XX. XX. XXXX a B. Z., nar. XX.\nXX. XXXX, v ktorej ich vinil zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu formou\nspolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona. Obžalovaní sa skutku mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:\n1. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej\npôdy, v presne neustálenom období od mesiaca jún roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom\nmieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle\nuviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a\nďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese\nRevúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice,\nSkerešovo, 2iar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali listy neúplné vlastníctva, pričom\nB. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N. si dohodol prostredníctvom pani\nW. M. stretnutie so sprostredkovateľom predaja pani S. M. a záujemcom z Maďarska, kde na stretnutí\nim ukazoval údajnú lokalitu, ktorá mala byť predmetom predaja a tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,\ntiež tvrdil, že má splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností a doklady týkajúce sa pozemkov,\nkatastrálne mapy, listy vlastníctva, bonitu pôdy a úradne overený doklad, že má oprávnenie predávať\npozemky, tieto ukáže až pri podpise zmluvy, prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie S.\n\n- S. M., ul. E. č. XX, Senec zastúpenej pani S. M. ponúkli záujemcovi o sprostredkovanie predaja\nspoločnosti Z. - K. N., XXXX C., O. út XX, zastúpenej osobou Y. B., tieto nehnuteľnosti, čím by predajom\npre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,-€ ku škode kupujúceho,\n2. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej\npôdy, od dňa 21.11.2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky\nsa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v\nmene predstierajúc, že zastupujú oprávneného vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej\npôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v\nokrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,\nRašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,\npričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval\nstretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka,\nže majú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že má právo tiež podpisovať kúpne\nzmluvy za majiteľa pozemkov, že treba prísť s konkrétnym solventným kupujúcim, že kupujúcemu\nvšetky materiály ukáže, že kúpna zmluva bude postavená tak, že tam bude zmluvná pokuta pre obe\nstrany v prípade odstúpenia od zmluvy ktorejkoľvek strany bude pokuta 20.000.000,- Sk, pri stretnutiach\nďalej tvrdil, že bližšie informácie o predmete ponuky respektíve doklady ako jeho splnomocnenie,\nlisty vlastníctva, katastrálne mapy, údaje o majiteľovi má v kancelárii a všetko je pripravené, ukáže\nto len kupcovi, takto prostredníctvom sprostredkovateľa X. W., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X ponúkli\nna predaj sprostredkovateľom predaja a to spoločnosti S., s.r.o., O. XX, Bratislava zastúpenej JUDr.\nHanou Sukovou, a tiež ďalším záujemcom o sprostredkovanie predaja V. J., O. K., X. O., B. H., F. H.,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho,\n3. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka\nornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október roku 2009 až doposiaľ, na presne\nneustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku\ntým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha\nornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v\nokrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,\nRašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva,\npričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval\nstretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že\nmajú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, tiež ukazoval farebné mapky katastrálnych\núzemí Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, lokalita\nGemer. P. Bicko , listy vlastníctva na ktorých neboli uvedené čísla LV, čísla parciel, ani majiteľ, ani\nžiadne identifikačné údaje, podľa ktorých by sa dal preveriť skutkový stav, záujemcov o sprostredkovanie\nžiadal, aby priniesol písomné vyjadrenie záujmu o kúpu od investora a písomný doklad o solventnosti\ninvestora, tvrdil, že keď bude konkrétny solventný kupec, tak budú aj všetky údaje, že pri podpise\nkúpnopredajnej zmluvy všetky doklady a údaje ukáže, chcel jednať len s priamym kupujúcim, tvrdil, že\nvšetko potrebné ukáže až konkrétnemu investorovi, kupcovi takto prostredníctvom sprostredkovateľa W.\nJ., bytom Z. XXXX/XX, Nitra ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom, tieto nehnuteľnosti,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho,\n4. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka\nornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008 až doposiaľ, na presne\nneustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku\ntým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha\nornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v\nokrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce,\nRašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom Ing.\nZ. N., si dohodol a realizoval stretnutie so záujemcami o sprostredkovanie predaja pričom tvrdil, že\npôda, ktorá je predmetom jeho ponuky, má jedného jediného vlastníka, že treba, aby sa záujemca\no kúpu preukázal písomným prejavením záujmu, že má výhradné zastúpenie, plnomocenstvo od\n\nvlastníka, tvrdil, že keď príde záujemca - kupec tak kupcovi sa dajú k dispozícii všetky doklady týkajúca\nsa predaja teda kompletné LV, jeho splnomocnenie katastrálne mapy, tvrdil že to nebude ukazovať\nsprostredkovateľom., že to predáva so svojím spoločníkom p. Z., že majú ako spoločnosť výhradné\nzastúpenie k predaju, tvrdil že sa to predáva len v celku, bude jednať iba so záujemcom, ktorý to chce\nkúpiť v celku tých 4167 hektárov, za kúpnu cenu 15 korún za meter štvorcový takto prostredníctvom\nsprostredkovateľa L. O. realitného makléra - I., Y..X/XXX, Stará Ľubovňa bytom Z. XXXX/XX, Nitra a W.\nN., bytom Lučenec, ul. O. XXX/XX ponúkli na predaj, tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba\nzískali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode kupujúceho.\n5. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka ornej\npôdy, v presne neustálenom období od leta 2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej\nrepubliky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho\nv mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej\nhodnote najmenej 22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach\nPolina, Levkuška, Gemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, pričom B. Z.\nna základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si v období od leta 2009 dohodol\nstretnutie v Nitre na benzínovej pumpe Slovnaft smerom na Trnavu so sprostredkovateľom predaja F.\nH., bytom B. F.. XXXX/XX, Komárno, pričom na predmetnom stretnutí tvrdil, že materiály týkajúce sa\nuvedenej ponuky ako katastrálne mapy, zmluvu alebo listinu, ktorá by ho oprávňovala k predaju tých\nnehnuteľností ohľadne ponuky Gemer sprostredkovateľovi pošle, ďalej tvrdil, že je v kontakte s majiteľom\ntých pozemkov, že priamo jedná s majiteľom pozemkov, že majiteľ sa zdržuje väčšinou v zahraničí, že\nje to slovenský občan, takto prostredníctvom sprostredkovateľa ponúkli na predaj tieto nehnuteľnosti,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho,\n6. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene vlastníka\nornej pôdy od 21.10.2009, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili\nobohatiť na škode cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka\nponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celovej hodnote najmenej\n22.229.000,- €, ktoré sa majú nachádzať v okrese Revúca v katastrálnych územiach Polina, Levkuška,\nGemerská Ves, Otročok, Leváre, Držkovce, Rašice, Skerešovo, Žiar, sprostredkovateľom predaja a\nkupujúcim predkladali neúplné listy vlastníctva, pričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu\nposkytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval stretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, takto\ndňa 26.10.2009 na stretnutí so záujemcom o sprostredkovanie predaja G. B. v priestoroch spoločnosti\nZ. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer v kúpnej\nsume 22.229.000,- €, urobil prezentáciu k predaju ornej pôdy v uvedenej lokalite, následne na to dňa\n12.11.2009 sa v priestoroch spoločnosti Z. Z., s.r.o. na ul. E. v Nitre stretol so záujemcom o kúpu G.\nI. z Nemecka, kde p. Z. znovu predstavil ponuku na odpredaj ornej pôdy v lokalite Gemer, povedal,\nže rozloha je vo výmere 4167 hektárov a táto má patriť jednému majiteľovi, záujemca o kúpu môže\nnadobudnúť len celú rozloha, nie po častiach, súčasný vlastník dostal túto pôdu späť v reštitúcii od štátu\na má záujem o predaj, B.. Z. tvrdil, že má plnú moc od vlastníka aby výhradne on zabezpečil predaj,\nprovízia p. Z. je už zarátaná v konečnej cene, ku kúpnej cene sa už nebude zarátavať daň z obratu\nani daň zo zisku. B.. Z. povedal, že jednotlivé pozemky neležia spolu sú porozdeľované, na pozemkoch\nnie sú žiadne ťarchy, okrem farmy ktorá je zaťažená 2.000,- € kvôli exekúcii, farma môže byť predaná\ndodatočne, p. Z. počas stretnutia poskytol G. B. písomnosti týkajúce sa ponuky na odpredaj pôdy v\nlokalite Gemer a dohodol si termín obhliadky na nasledujúci deň, následne podľa dohody dňa 13.11.2009\nv ranných hodinách sa p. Z. stretol na čerpacej stanici Slovnaft v Tornalí s p. B. a I. a sprevádzal ich\nza účelom obhliadky lokality, ktorá bola predmetom ponuky, takto prostredníctvom sprostredkovateľa G.\nB., bytom Nitra Klokočina, Z. XXX/X ponúkli napredaj záujemcovi G. I. z Nemecka tieto nehnuteľnosti,\nčím by predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22.229.000,- € ku škode\nkupujúceho.\n7. B. Z. a Ing. Z. N. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, v mene vlastníka ornej pôdy, v\npresne neustálenom období od mesiaca marec roku 2009 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste\nna území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť\ndo omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali na predaj minimálne 550 ha ornej pôdy v celovej\n\nhodnote najmenej 4.381.850,- €, ktorá sa má nachádzať v okrese Skalica v katastrálnom území Unín,\npričom B. Z. na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. Z. N., si dohadoval a realizoval\nstretnutia so záujemcami o sprostredkovanie predaja, na týchto stretnutiach sprostredkovateľom predaja\npredstavoval ponuku na odpredaj predmetnej pôdy pričom tvrdil, že vystupuje v mene vlastníka, že\nmajú splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, že pôda je scelená bez ťarchy, je tam\njediný vlastník, ponúka bola na predaj za 17 korún meter štvorcový (0,57- € za meter štvorcový)\nsprostredkovateľom poskytol ponukový list s tým, že povedal, že okamžite je k dispozícii k predaju\nv lokalite Unín 276 ha ornej pôdy s možnosťou odkúpenia konečných až 550 hektárov, takto\nprostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie Z., s.r.o., Bratislava a tiež prostredníctvom\nsprostredkovateľov X.U., bytom Hlohovec, Q. XXXX/X, M. W., bytom Bratislava V, O. XXXX/XX, M. N.\nBratislava V, O. XXXX/XX, ponúkli na predaj predmetné nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali\nneoprávnený prospech vo výške najmenej 4.381.850,- € ku škode kupujúceho.\nVzhľadom k tomu, že išlo o obžalobu pre obzvlášť závažný zločin s hornou hranicou trestnej sadzby\nprevyšujúcou osem rokov, predseda príslušného senátu po preskúmaní obžaloby v zmysle § 238 ods.\n1 Trestného poriadku nariadil predbežné prejednanie obžaloby podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku\na to na verejnom zasadnutí. Ešte predtým dňa 06. 06. 2011 obvineným doručil obžalobu s výzvou na\noznámenie návrhov na vykonanie dôkazov v zmysle § 240 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného poriadku a po\nvypočutí obvineného dňa 15. júna 2011 rozhodol o ponechaní Ing. Z. N. vo väzbe, zamietol jeho žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nToto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28. júna 2011, pričom na výzvu súdu reagoval len\nobhajca obvineného B. Z. JUDr. Kamil Beresecký, ktorý nad rámec návrhov na vykonanie dokazovania\nuvedených v obžalobe, navrhol osobne vypočuť svedkov L., N., O., O., Y., M. a manželku obvineného\nR. Z..\nVerejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo vyššie spomenuté predbežné prejednanie obžaloby,\nprebehlo dňa 12. septembra 2011. Na ňom obvinení a prokurátor odmietli rokovať o uzavretí dohody\no vine a treste, pričom prokurátor uviedol, že navrhuje určiť a vytýčiť termín hlavného pojednávania a\nvykonať dokazovanie v rozsahu, v akom to navrhol v obžalobe. Pripustil však, že pokiaľ sa nezmení\ndôkazná situácia, ako ju predbežne vyhodnotil, nevylúčil, že nebude trvať na osobnom výsluchu\nniektorých svedkov.\nObhajca obvineného N. s výnimkou svedkov Q. N. a Z. N. ml. navrhoval vypočuť osobne všetkých\nsvedkov z prípravného konania, pričom avizoval, že už v tomto štádiu konania obžalovaný N. zaujíma\nstanovisko, že nebude súhlasiť s čítaním výpovedí svedkov. Podstata jeho stanoviska však spočívala v\nnávrhu na zastavenie trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. c) Tr. por. za použitia § 215 ods. 1 písm.\nb) Trestného poriadku. Obdobne sa vyjadril aj obhajca obvineného B. Z., ktorý pre prípad, že súd vo veci\nurčí termín hlavného pojednávania, navrhol vykonať dôkazy v zmysle písomne predloženého návrhu.\nSúd vo veci nariadil hlavné pojednávanie a pokiaľ ide o listinné dôkazy, nariadil dokazovanie v rozsahu,\nako to navrhoval prokurátor. Pokiaľ ide o svedkov, považoval za potrebné predvolať len svedkov, ktorých\nvýpovede budú zhrnuté v ďalšej časti rozsudku, pričom z predvolaných svedkov sa nedostavil len svedok\nM. W. a svedkyňa - agentka G. B..\nNa hlavnom pojednávaní súd teda vykonal dokazovanie len sčasti tak, ako to navrhli strany, pričom\nvšak prokurátor pred skončením fázy hlavného pojednávania, v rámci ktorej sa vykonávalo dokazovanie,\nvzhľadom k vývoju situácie ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Obdobné stanovisko zaujal\naj obžalovaný B. Z., pričom obžalovaný N. naďalej trval, aby súd osobne vypočul aj ďalších svedkov,\nktorí boli vypočutí v prípravnom konaní s výnimkou svedkyne O..\nTieto jeho návrhy boli súdom v zmysle § 274 ods. 1 Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko súd po\npredbežnom vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že toto bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom\n\nna jeho rozhodnutie. Pokiaľ ide o posúdenie viny či neviny obidvoch obžalovaných, ďalšie dokazovanie\nvo veci sa javilo byť nadbytočným a navrhované dôkazy nijak nesúviseli s tými skutkovými okolnosťami,\nktoré boli dôležité pre rozhodnutie v merite veci. Výsluchy navrhovaných osôb síce dokresľovali niektoré\nokolnosti súvisiace najmä s prejaveným záujmom o kúpu nehnuteľností, pre posúdenie základných\notázok trestného konania však neboli relevantné a tým pádom nebolo potrebné k nim nijakým spôsobom\nprihliadať, čo súd v zmysle § 2 ods. 19 Trestného poriadku aj urobil.\nDokazovanie teda prebehlo v rozsahu, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a ako je to\nuvedené aj v nasledovnom súhrne. Boli zistené tieto skutočnosti.\nObžalovaný Ing. Z. N. sa k žalovanej trestnej činnosti nepriznal. Jeho obrana a obhajoba tak v\nprípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spočívala v tom, že on nikoho nechcel uviesť\ndo omylu, konal legitímne a disponoval poverením od vlastníka nehnuteľnosti. Inak povedané, on len\nsprostredkovával predaj nehnuteľností, ktorým ho poverila osoba menom Z., priezviskom O., O., M.,\nM.... „alebo tak nejak“. On nevedel, či tieto doklady sú pravé, odrážajú reálny stav alebo nie, udával,\nže v rámci jednej z jeho ciest, kedy prechádzal cez Rimavskú Sobotu, sa zastavil v reštaurácii Zlatý\nbýk, kde si k nemu prisadli muž a žena, začali debatovať a oni mu oznámili, že majú k dispozícii väčšie\nvýmery pozemkov, ktoré chcú predať. Zároveň mu „predstavili“ lokalitu, ktorá je uvádzaná v obžalobe.\nNeskôr od týchto osôb obdržal listy vlastníctva, ktoré boli bez viacerých identifikačných údajov, resp.\ntieto identifikačné údaje tam chýbali.\nObžalovaný N. tvrdil, že s týmito listami vlastníctva nijak nemanipuloval, neupravoval a nepozmeňoval\nich. S určitosťou vedel povedať len to, že vlastník tam nebol, možno bol „zatretý“. Pokiaľ ide o tieto listy\nvlastníctva, potvrdil, že ide o listy vlastníctva, ktoré sa nachádzajú na viacerých miestach spisu, okrem\niného aj na číslach listov 420 - 438. Obžalovaný tiež potvrdil, že v rámci domovej prehliadky boli u neho\nnájdené aj reálne a pravé listy vlastníctva z lokality obcí na Gemeri, ktoré sú žurnalizované na číslach\nlistov 528 - 544. Obžalovaný nevedel uviesť, z akého dôvodu sa tieto listy vlastníctva u neho nachádzali\na na otázku predsedu senátu, či podľa jeho názoru údaje na týchto listoch vlastníctva sa zhodujú s\núdajmi na dokumentoch, ktoré mu mala dať osoba menom M., obžalovaný uviedol, že zrejme áno. Až\npo nahliadnutí do týchto dokumentov potvrdil, že pravdepodobne nejde o identické údaje, potreboval sa\n„na všetky tie veci rozpamätať“. Ďalej však vo vysvetlení tohto faktu nijakým spôsobom nepokračoval.\nPokiaľ ide o majiteľa pozemkov v lokalite Gemer pána M., udával, že s týmto sa na základe kontaktov\ns osobou menom Z. stretol asi dvakrát, pričom však všetky doklady súvisiace so sprostredkovaním\npredaja týchto pozemkov mu dával Z.. Z. mu okrem iného odovzdal aj zmluvu o sprostredkovaní\npredaja predmetných pozemkov „na firmu“ Z. Z. R., ako aj na firmu B. L. (v tomto prípade sa zmluva o\nsprostredkovaní nazývala zmluva o exkluzivite o poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľností). Okrem\ntýchto zmlúv mu bola Z. odovzdaná aj mandátna zmluva, na základe ktorej sa mandatár zaväzoval pre\nmandanta W. M. k vyvíjaniu činností, smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností. Časť týchto\ndokumentov bola opatrená aj osvedčením o pravosti podpisu W. M. notárskym úradom.\nPokiaľ ide o odovzdanie týchto dokladov, obžalovaný uviedol, že jedenkrát bol pritom prítomný aj pán M..\nV každom prípade obžalovaný tvrdil, že predmetné doklady dostal len v papierovej forme. V papierovej\nforme boli tak listy vlastníctva, ako aj vyššie uvedené zmluvy k týmto papierom. Nič iné nedostal, tieto\npapiere nijakým spôsobom neukladal do počítača, neskenoval a aj Z. ich priniesol v papierovej forme.\nV tejto súvislosti obžalovaný nevedel vysvetliť, ako je možné, že podľa výsledkov domovej prehliadky a\nvyjadrení znalcov boli tieto doklady v elektronickej forme nájdené aj v pamäti počítača, ktorý bol zaistený\npri domovej prehliadke domu, v ktorom sa zdržoval obžalovaný N.. Tu je potrebné uviesť, že v rámci\nvyjadrenia sa k znaleckým posudkom Ing. B. a Ing. W. obžalovaný uviedol, že „jednotlivé dokumenty si\nproste ukladá do počítača, keď mu prídu mailom, alebo ich oskenuje do databázy“. Rozpor medzi týmito\ntvrdeniami a predchádzajúcim tvrdením o tom, že už spomínané zmluvy a LV -čka si nijakým spôsobom\nneskenoval a do databázy počítača neukladal, nijak nevysvetľoval, resp. nevedel vysvetliť.\n\nNevedel sa teda vyjadriť, z akého dôvodu sa predmetné dokumenty ocitli aj v elektronickej podobe v\njeho počítači, pričom z údajov, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku (aj prehratím obsahu počítača v\nznaleckom posudku označeného ako C7, ktoré bolo vykonané aj na hlavnom pojednávaní) je evidentné,\nže predmetné dokumenty boli vytvorené v časoch, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku,\na to najprv v textovom formáte a až neskôr niektoré z nich boli transformované do formátu tlačového.\nPokiaľ ide o ďalšie aktivity v súvislosti s predajom týchto pozemkov, obžalovaný v podstate\nnespochybňoval, že na základe poverení od majiteľa W. M. a už spomínaného Z. spoločne s B. Z. vyvíjali\naktivity smerujúce k predaju týchto nehnuteľností. Nespochybnil, že vyššie spomínanú ponuku predstavil\nB. Z., za týmto účelom vstúpil do jednej z jeho spoločností a vyvíjali spoločne aktivity, v rámci ktorých\noslovovali rôznych sprostredkovateľov a spisovali s nimi rôzne zmluvy smerujúce k predaju pozemkov,\no ktorých nemal dôvod sa domnievať, že sú neexistujúce, resp. ide o pozemky, ktoré nevlastní W. M..\nObžalovaný N. v podstate nespochybnil ani to, že spoluobžalovaný B. Z. od neho viackrát pýtal „pravé“\ndokumenty v súvislosti s uvedenými pozemkami. On sa aj snažil vyvíjať aktivity smerujúce k získaniu\ntýchto dokumentov, kvôli tomuto minimálne jedenkrát aj počas obhliadky pozemkov s potenciálnymi\nklientmi telefonoval osobe, ktorú poznal pod menom Béla. Podľa jeho názoru telefonický kontakt na túto\nosobu mal a mal tento kontakt aj uložený vo svojom mobilnom telefónnom prístroji.\nObžalovaný N. počas priebehu celého trestného stíhania zotrval na tvrdeniach, že zmluvy o výhradnom\nzastúpení pri predaji pozemkov o exkluzivite i mandátnu zmluvu mu odovzdala osoba menom Z.. On,\nresp. majiteľ W. M. mali byť tými osobami, ktoré tieto zmluvy spracovali a vyplnili príslušné údaje. V tejto\nsúvislosti on s nimi nijak nekomunikoval, pričom naozaj podrobné údaje na predmetných sumách (IČO,\nzápis v obchodnom registri s citovaním vložky, bankový účet s uvedením názvu banky, čísla účtu...) podľa\nním prezentovanej verzie získali z jeho vizitky. Aj tieto doklady mal obdržať len v papierovej forme, ani v\ntomto prípade nevedel vysvetliť fakt, že aj tieto doklady sú obsahom súborov nájdených v jeho počítači.\nPokiaľ ide i nehnuteľnosti v katastri obce Unín, obžalovaný poprel, že by vyvíjal akékoľvek aktivity v\nsúvislosti s predajom pozemkov v obci Unín. Ani v tomto prípade nevedel vysvetliť, akým spôsobom\nsa v jeho počítači v elektronickej forme ocitol dokument nazvaný ako „predaj pozemku v: Unín (okres\nSkalica)“ - žurnalizované okrem iného aj na čl. 803 a 3320 spisu. Počas celého priebehu trestného\nstíhania zotrval na tom, že on v katastri obce Unín nepredával žiadne pozemky, resp. nevyvíjal žiadne\naktivity, ktoré by smerovali k predaju týchto pozemkov.\nPotvrdil však, že s nejakým zahraničným investorom, ktorého nijak nevedel špecifikovať, rokovali o kúpe\nnejakých pozemkov v tejto lokalite s pani W., B. a K.. Tvrdil, že „tieto ženy to jemu akože ponúkli“ a preto\nv ňom skrsol nápad hydroponického pestovania plodín. S týmto nápadom oslovil starostu obce svedka\nO. F.. V súvislosti s týmto projektom rokoval aj s ním a predstavil ho aj obecnému zastupiteľstvu, ktoré k\ntomuto projektu prijalo uznesenie, v rámci ktorého mali spolupracovať na realizácii takéhoto pestovania\nplodín. Dá sa konštatovať, že obecné zastupiteľstvo súhlasilo so vstupom firmy Z. Z. R. do predmetnej\nlokality, pričom k realizácii tohto projektu mu starosta poskytol rôzne dokumenty ako mapka lokality a listy\nvlastníctva pozemkov v odsúhlasenej lokalite. Výmera tejto lokality mala byť zhruba 200 hektárov. On\npotom odovzdal všetky tieto dokumenty spoluobžalovanému Z., aby spoločne ďalej realizovali projekt\nhydroponického pestovania plodín, ktorý bol odsúhlasený aj obcou. Nakoniec sa im však nepodarilo\nzískať žiadneho investora.\nV súvislosti s obcou Unín teda obžalovaný N. poprel akúkoľvek snahu predávať ďalším záujemcom\nakékoľvek pozemky, ktoré by sa nachádzali v tejto lokalite. Jeho jedinou aktivitou v obci Unín mala byť\nrealizácia projektu hydroponického pestovania plodín.\nPokiaľ ide o obžalovaného B. Z., možno konštatovať, že jeho obrana a obhajoba spočívala v dvoch\nzákladných bodoch. V rámci prvého bodu sa snažil preukázať, že všetky doklady súvisiace tak s\npredajom v lokalite Gemer ako aj v lokalite Unín mu doniesol spoluobžalovaný N.. On reálne nevedel\nskontrolovať pravosť prezentovaných údajov a týchto dokladov a v rámci druhého oporného bodu\n\nobhajoby sa snažil tiež preukázať to, že vzhľadom k tomu, akým spôsobom sa zoznámil s Z. N., nemal\ndôvod neveriť jeho sľubom a reálnosti toho, čo pred ním prezentoval.\nHneď na úvod tejto časti rozsudku je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný B. Z. nijakým spôsobom\nnespochybňoval svoje aktivity smerujúce k predaju pozemkov v podstate tak, ako sú uvedené v\nskutkovej vete obžaloby. Tiež je potrebné zdôrazniť, že jeho obrana a obhajoba počas celého priebehu\ntrestného konania bola konzistentná. Možno konštatovať, že pri všetkých svojich výsluchoch vrátane\nkonfrontácií udával tie isté skutočnosti, resp. bránil sa takým istým spôsobom.\nKontakty so spoluobžalovaným Ing. Z. N., resp. ich začiatok datuje do roku 2007, prípadne na prelom\nrokov 2007 až 2008, kedy rokovali o „predaji nejakých nehnuteľností v Slovenskom Grobe“ a neskôr\nv rámci rôznych projektov vycestovali do zahraničia, konkrétne Rakúska, Švédska a Nórska. Tu spolu\ns Ing. Z. N. absolvoval viacero obchodných rokovaní s naozaj dôležitými ľuďmi, vrátane predsedníčky\nSociálno-demokratickej strany Nórska, ich rokovania sa mu zdali byť seriózne, o zaujímavých projektoch\na boli zaštítené aj slovenskými veľvyslanectvami. Vzhľadom k ich úrovni i projektom, ktoré sa\nprejednávali, nemal dôvod pochybovať o serióznosti svojho vtedajšieho partnera Ing. Z. N..\nTo bol aj dôvod, prečo s ním začal spolupracovať a okrem iného vo firme Z. R., s. r. o. zamestnal aj\njeho syna. Z. N. mu predstavil aj informácie súvisiace s predajom tak pozemkov v lokalite Gemer, ako\naj pozemkov v lokalite Unín. Doniesol mu doklady, ktoré prezentoval ako doklady súvisiace s predajom\nväčšej výmery poľnohospodárskej pôdy a aj vzhľadom k tomu, že predtým z jeho vystupovania mal\nkladný dojem, dohodli sa, že predaj pozemkov začnú spolu realizovať. Aj z tohto dôvodu založili nový\npodnikateľský subjekt, do ktorého spoluobžalovaný N. vstúpil v období, ako je to uvedené v skutkovej\nvete tohto rozsudku pokiaľ ide o jeho odsudzujúcu časť.\nObžalovaný B. Z. zdôrazňoval, že všetky aktivity v súvislosti s predajom pozemkov vyvíjal na základe\npopudu spoluobžalovaného N., ktorý mu k predmetným lokalitám ukázal aj príslušné doklady, čo\nkonkrétne znamenalo zaslanie niekoľkých e-mailových správ s neúplnými listami vlastníctva a údajmi\no predmetných lokalitách. Na základe týchto dokladov boli spracované potom rôzne dokumenty, ktoré\nsúviseli s poverením predaja pozemkov, konkrétne mandátna zmluva medzi W. M. a Z. Z. R., s. r.\no. žurnalizovaná aj na čl. 417 - 419 zo dňa 6. 2. 2009, zmluva o výhradnom zastúpení pri predaji\npozemkov, žurnalizovaná aj na čl. 691 a 416 zo dňa 12. 3. 2008, ktorá takisto existuje v spise vo viacerých\nverziách s viacerými (aj na prvý pohľad rôznymi) podpismi, pričom na čl. 691, 416 dokument obsahuje\naj „osvedčenie o pravosti podpisu“ zo dňa 12.3.2008, pracovníčky poverenej notárom na osvedčovanie\nprávnych úkonov Zuzanou Rybanskou (Notársky úrad Beaty Ondrášikovej) s centrálnym registrom\nosvedčených podpisov pod poradovým číslom XXXXXXX/XXXX. (Ako vyplynie z ďalšieho zdôvodnenia\nrozsudku, nejde o reálne osvedčenie pravosti podpisu, čo preukazujú stanoviská, i predložené listinné\ndoklady z notárskeho úradu JUDr. Beaty Ondrášikovej).\nSpisový materiál obsahuje aj doklad nazvaný „Predaj pozemku v: Unín (okres Skalica)“ (ide o akýsi\npopis územia s celkovou plochou 276 ha „s možnosťou dokúpenia cca 550 ha“), pričom tento doklad\nnie je datovaný a v spise sa okrem iného nachádza napr. na čl. 803 a 3320. Z úradného záznamu z\nčl. 3314 možno zistiť, že tento „ponukový list“ mal sprostredkovateľovi X.U. predložiť B. Z., čo on ani\nv tomto prípade nepopiera.\nTu je potrebné zdôrazniť, že ide o len niekoľko dokladov v súvislosti so snahou predať predmetné\npozemky a v spisovom materiáli sa nachádza viacero dôkazov o tom, že tak B. Z., ako aj pracovníčka\njeho kancelárie svedkyňa Ing. S. W. (v tom čase O.) spracovali viacero dokladov, ktoré dokumentovali ich\núsilie predať pozemky, o ktorých sa dozvedeli od spoluobžalovaného N.. Tieto doklady, z ktorých niektoré\nbudú ešte spomenuté, predkladali aj jednotliví svedkovia, ktorí vypovedali o rokovaniach s predstaviteľmi\nfirmy Z. Z. R., s. r. o. či to už boli B. Z., svedkyňa W., alebo Ing. Z. N.. O niektorých týchto rokovaniach\nsú spísané aj zápisnice, resp. to, že ku nim došlo, dokladujú aj viaceré e-mailové správy nachádzajúce\nsa na rôznych miestach spisu.\n\nUž na tomto mieste rozsudku je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom k intenzite rokovaní oveľa väčšou\nmierou dôveryhodnosti, než zážitky svedkov, sa vyznačovali práve tieto listinné dôkazy ako dôkazy\npriame, ktoré z hľadiska svojej dôkaznej hodnoty sú nespochybniteľné, resp. spôsob vytvorenia týchto\ndôkazov ani ich obsah nikto nespochybnil. V súvislosti s obhajobou obžalovaného B. Z. je potrebné\ntiež opätovne zdôrazniť, že ich nespochybňuje ani on sám. Priznáva sa k tomu, že na základe iniciatív\nspoluobžalovaného N., ktorý mu predkladal doklady súvisiace s pozemkami spôsobom ako to už bolo\npopísané, vyvíjal rôzne aktivity smerujúce k zabezpečeniu predaja týchto pozemkov.\nJe však nespochybniteľné i to, že popri týchto aktivitách neustále žiadal spoluobžalovaného aj o to,\naby mu predložené dokumenty doplnil. Napriek tomu, že nemá skúsenosti s predajom nehnuteľností,\nbol si totiž vedomý toho, že predložené doklady napr. listy vlastníctva nie sú úplné, chýbali tam viaceré\ninformácie, pričom nepochyboval ani o tom, že k tomu, aby k úspešnej realizácii obchodu došlo, tieto\ninformácie bolo potrebné doplniť. Obžalovaný B. Z. pri viacerých svojich výsluchoch vrátane konfrontácií\nzdôrazňoval, že tieto doklady od svojho vtedajšieho spoločníka žiadal naozaj dôrazne, viackrát mu\ntelefonoval, pričom spôsob komunikácie so spoluobžalovaným začínal nasvedčovať tomu, že s ponukou\nnie je všetko v poriadku a on N. „prestával dôverovať“.\nSpoločne s jeho vtedajšou administratívnou pracovníčkou pani W., rod. O. sa začali o vec zaujímať\nintenzívnejšie, okrem iného aj zisťovaním údajov na internetovom katastrálnom portáli, kde žiadne\npozemky, ktoré by mala vlastniť osoba menom M., nenašli. Na všetko súvisiace s týmito informáciami\nsa obžalovaný B. Z. N. čoraz intenzívnejšie začal pýtať, hádali sa, pričom veľmi často sa stávalo, že Ing.\nZ. N. sa nedalo telefonicky dovolať, resp. bol fyzicky nezastihnuteľný. Ing. Z. N. sa „zatajoval“, pričom\nobžalovaný Z. podľa vlastného vyjadrenia už naozaj nevedel, čo má hovoriť jednotlivým záujemcom,\nkeď títo oprávnene pýtali doplnenie písomných dokladov k predmetu predaja.\nPokiaľ ide o jednotlivé rokovania s rôznymi záujemcami, v zásade nespochybnil rokovania s osobami,\nktoré sú uvedené v skutkovej vete tak obžaloby, ako aj odsudzujúcej časti rozsudku, i keď na detaily si\nuž spomenúť nevedel. V každom prípade tento obžalovaný nespochybnil ani jeden z listinných dôkazov,\nktoré boli počas hlavného pojednávania čítané a priznal, že všetky tieto listiny vrátane príloh, ktoré tvoria\nsúčasť spisu naozaj existujú a existovali v takej podobe, ako boli nájdené okrem iného aj v jeho osobnom\nnotebooku a počítači firmy Z. Z. R. (v príslušnom znaleckom posudku Ing. B. a Ing. W. počítače označené\nako C10 a C1) a pri domovej prehliadke.\nPodľa jeho názoru najaktívnejším sprostredkovateľom pri jednotlivých kontaktoch sa javil byť X.U.\na s týmto ako s jedinou osobou komunikoval aj v súvislosti s predajom pozemkov v obci Unín. O\ntýchto pozemkoch vedel toľko, že „N. je v Uníne, vybavuje nejaké pozemky...“. V súvislosti s týmito\npozemkami nespochybnil svoj podpis na už vyššie spomínanom písomnom doklade, týkajúcom sa\npredaja pozemkov v obci Unín. Tvrdil, že všetky tu uvedené údaje boli spracované na základe údajov\nspoluobžalovaného N. a aj v tomto prípade išlo o jeho iniciatívu, v rámci ktorej on ponúkal to, čo mu z\njeho strany bolo prezentované.\nObžalovaný B. Z. jednoznačne zotrval na tom, že všetky doklady v súvislosti s ponúkanými\nnehnuteľnosťami mu N. posielal e-mailom, pričom len na základe týchto dokladov boli spracovávané\nďalšie písomnosti, súvisiace s ponukou týchto nehnuteľností. Spracovával ich buď on, alebo spoločne\nso svedkyňou W., ktorá vo svojich uložených súboroch v počítači mala rôzne vzory príslušných zmlúv.\nPorovnajúc tieto dve výpovede v zásade možno dôjsť k záveru, že pokiaľ ide o ponuku jednotlivých\nnehnuteľností, v podstatných okolnostiach sa nelíšili. Je z nich zrejmé, že obidvaja obžalovaní aj za\npomoci svedkyne W. vyvíjali aktivity smerujúce k predaju pozemkov v lokalite Gemer. Pokiaľ ide o lokalitu\nUnín, v tomto prípade si senát bol vedomý tej skutočnosti, že obžalovaný N. v súvislosti s touto lokalitou\nhovoril len o tzv. hydroponickom pestovaní zeleniny a popieral, že by vyvíjal aktivity na predaj pozemkov.\n\nPokiaľ ide o jednotlivých svedkov, možno konštatovať, že priamo a bezprostredne bola na pojednávaní\nvypočutá veľká väčšina záujemcov o ponúkané pozemky s tým, že títo svedkovia potvrdili v podstate\nvšetky okolnosti v súvislosti so spôsobom ponuky pozemkov, ako to uvádzali obžalovaní B. Z. a v\npodstate aj Z. N. (u agentky G. B. a agenta G. I. rokovania a ich výsledky dokumentujú aj vyhotovené\nzvukové záznamy zo stretnutí, telefonických hovorov a agentkou odovzdané listiny). Spôsob výsluchu\ntýchto svedkov spočíval predovšetkým v tom, že im boli predkladané jednotlivé písomné dokumenty\nzo spisu nachádzajúce sa najmä v tých jeho častiach, v rámci ktorých sú žurnalizované ich výsluchy,\npričom títo svedkovia sa vyjadrovali k spôsobu vzniku týchto dokumentov, k spôsobu prezentácie predaja\nnehnuteľnosti, i k tomu, do akého štádiá rokovania dospeli. Už na tomto mieste je potrebné zdôrazniť to,\nže všetci záujemcovia o kúpu nehnuteľností, resp. o sprostredkovanie predaja žiadali od osôb, s ktorými\nprichádzali do styku, skompletizovanie predložených materiálov.\nAni jeden z nich nespochybnil reálny záujem o kúpu pozemku a u väčšiny, pokiaľ by boli uspokojené\nich požiadavky o dodanie napr. úplných listov vlastníctva, platí, že v každom prípade by pokračovali v\nrokovaniach, nakoľko prezentovali reálny záujem. Toto konštatovanie sa podľa všetkého týka aj ďalších\nosôb najmä zo zahraničia, ktoré na hlavnom pojednávaní neboli vypočuté, avšak v tejto súvislosti je\npotrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti:\nÚlohou súdu v tejto veci nebolo skúmať reálnosť záujmu, ale reálnosť a vážnosť ponuky. Inak povedané,\npokiaľ by sa aj nepreukázala reálnosť záujmu napr. maďarského podnikateľského subjektu Z. K. Y., resp.\nsvedka Y., nič by to nemenilo na tom fakte, že sa dali zastupovať osobami, ktoré rokovali v ich mene a\nhlavne na tom, že B. Z. a Ing. Z. N. záujem o predaj predmetných nehnuteľností nepredstierali, ale ho\naj reálne mali, čo okrem iného znamenalo i to, že robili reálne kroky smerujúce k reálnemu realizovaniu\nobchodu. Z tohto pohľadu potom súd nepovažoval za potrebné v detailoch skúmať podnikateľské zámery\njednotlivých kupujúcich a keďže jeho povinnosťou je zistiť všetky okolnosti súvisiace s tým, či došlo\nk naplneniu subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu, uspokojil sa s vykonaním dokazovania\nv tomto - vyššie popísanom smere. To v konečnom dôsledku znamenalo, že ďalšie vykonávanie\ndokazovania (nad rámec toho, čo je predmetom trestného stíhania) by znamenalo nielen neefektívnu,\nale aj nepotrebnú činnosť súdu, preto ho súd nevykonal.\nNa tomto mieste rozsudku sa nedá nespomenúť nielen istá neprehľadnosť spisového materiálu a to, že\nna viacerých miestach sú žurnalizované tie isté listinné dôkazy, ale aj to, že dokazovanie v prípravnom\nkonaní bolo často zamerané na preukazovanie pre vec menej podstatných faktov. Viac, ako na skúmanie\nlistinných dôkazov a relevantných počítačových údajov sa orgány činné v trestnom konaní zamerali\nna skúmanie technických detailov jednotlivých rokovaní, pričom tieto sú dôležité pre posúdenie toho, s\nakým reálnym subjektívnym zámerom postupovali jednotlivé osoby, len v druhom rade. Samozrejme,\nv konečnom dôsledku aj tieto technické detaily mohli a môžu mať vplyv na posúdenie vážnosti vôle,\neventuálne posúdenie štádia trestnej činnosti (teda či išlo o jej prípravu, pokus, prípadne či takýto\npokus bol spôsobilý priniesť následky, ktoré sú s ním spojené alebo išlo o pokus nespôsobilý...), avšak\npre objektívne posúdenie všetkých relevantných faktov a ich správne (pre meritum veci podstatné)\nzakomponovanie do skutkovej vety v prípade vyvodzovania trestno-právnych následkov sa vzhľadom k\nvývoju dokazovania a najmä spôsobu zvolenej obhajoby javia byť dôležité iné skutočnosti (viď aj časť\nrozsudku venujúcu sa právnej kvalifikácii a vysvetleniu zmien v skutkových formuláciách).\nZhrnúc doteraz uvedené, možno teda konštatovať, že časť svedkov, ktorá bola na konci reťazca\nzáujmu, súd nemal dôvod vypočúvať, nakoľko ich výpovede preukazovali okolnosti, ktoré s trestnosťou\nkonania osôb postavených pred súd nesúviseli. Opätovne je teda potrebné zdôrazniť, že u jednotlivých\nzáujemcov o kúpu, resp. o sprostredkovanie predaja predmetných nehnuteľností bolo dôležité vypočuť\npredovšetkým osoby, ktoré bezprostredne rokovali s obžalovanými, posúdiť ich vierohodnosť a to aj v\nsúvislosti so získanými listinnými dôkazmi. Výpovede osôb, ktoré stáli na konci tohto reťazca, relevanciu\nsúvisiacu s posúdením trestnosti konania osôb postavených pred súd nemajú v podstate žiadnu. Aj z\ntohto dôvodu sa súd zameral na výsluch osôb, ktoré\na) rokovali s obžalovanými, spisovali s nimi listinné zmluvy týkajúce sa predaja nehnuteľností,\n\nb) opisovali skutočnosti súvisiace s reálnym podnikateľským zámerom obžalovaných, prípadne s\npredstieraným podnikateľským zámerom (najmä pokiaľ ide o predaj nehnuteľnosti v lokalite Unín v\nsúvislosti s reálnym alebo predstieraným záujmom hydroponického pestovania plodín),\nc) vypovedali o okolnostiach, ktoré súviseli so subjektívnou stránkou trestného činu, najmä s reálnym\númyslom, reálnou vôľou a hlavne reálnou úrovňou znalostí páchateľov aj v súvislosti s ich eventuálnym\nuvedením do omylu. Túto okolnosť z hľadiska posúdenia prípadného skutkového omylu súd považoval\nza dôležitú tak u obžalovaného N. (posúdenie faktu, či Z. a M. existovali alebo nie), ako aj u obžalovaného\nZ. (ak Z. a M. neexistovali, či o tomto tento obžalovaný vedel, prípadne či na vytvorení legendy nejakým\nspôsobom participoval).\nPokiaľ ide o prvú skupinu svedkov, aj tu je možné túto skupinu rozdeliť do troch podskupín - svedkovia,\nktorí vypovedali k predaju nehnuteľnosti v lokalite Gemer a svedkovia, ktorí vypovedali k predaju\nnehnuteľnosti v lokalite Unín, resp. svedkovia, ktorí vypovedali k obidvom týmto aktivitám. Posúdenie\nvierohodnosti všetkých týchto svedkov v konečnom dôsledku potom záviselo nielen od výpovede\nobžalovaných N. a Z., ale predovšetkým do zaujatia stanoviska k relevancii jednotlivých listinných\ndôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré dokladovali snahu predať jednotlivé nehnuteľnosti.\nPokiaľ ide o lokalitu Gemer, k tejto časti obžaloby vypovedali predovšetkým svedkovia W., M., M., K., O.,\nZ., H., J., O., E., N., N., M., N., O., X. ml. i X. st. a K.. V prípravnom konaní bola vypočutá aj svedkyňa\nagentka G. B. (jej výpoveď bola za súhlasu strán prečítaná) a svedok agent G. I.. Vzhľadom k nesúhlasu\nobžalovaného N. však jeho výpoveď čítaná nebola, súd ju tým pádom, samozrejme, nebral do úvahy\na pokiaľ ide o skutkové zistenia v súvislosti s týmito svedkami, vychádzal hlavne z nespochybniteľných\nlistinných dôkazov, výsledkov nasadenia informačno-technických prostriedkov a výpovede B. Z..\nVšetci menovaní svedkovia potvrdili, že v súvislosti s lokalitou Gemer rokovali či už jednorázovo alebo\nviackrát, či už s obžalovaným B. Z. alebo Ing. Z. N.. Všetci brali tieto rokovania vážne, to znamená\njavili vážny záujem o kúpu pozemkov a v tomto duchu sa im javili aj sprostredkovatelia predaja. Všetci\ndo jedného spomenuli, že im v rámci rokovaní neboli predložené kompletné doklady, nakoľko listy\nvlastníctva, ktoré im boli predložené, neobsahovali potrebné údaje. Väčšina svedkov sa zhodla na tom,\nže tam napr. jednoducho chýbalo uvedenie vlastníka a pokiaľ aj predtým sa vyjadrovali k tomu, že tieto\núdaje boli „zatreté“, mali na mysli to, že údaj jednoducho chýbal.\nVšetci svedkovia potvrdili identitu dokladov - neúplných listov vlastníctva, ktoré im boli predkladané a\npo nahliadnutí do listinných dôkazov obvykle žurnalizovaných za ich výpoveďami potvrdili, že ide o tie\nlisty vlastníctva, o tie popisy lokalít a o tie doklady, ktoré im či už zo strany obžalovaného N. alebo Z.\nboli predkladané.\nV tom istom duchu sa niesli aj ich vyjadrenia v súvislosti s rôznymi listinami - zmluvami, ktoré v súvislosti\ns predajom spisovali. To znamená, že všetci svedkovia potvrdili, že doklady, tak ako sú uvedené v\nskutkovej vete odsudzujúcej časti rozsudku, naozaj s obžalovanými spísali tak a v takej podobe, ako\nsú v spise žurnalizované. Mimochodom táto okolnosť nebola spochybnená ani zo strany obžalovaných.\nSvedkovia potvrdili i to, že časť dokladov im bola zasielaná e-mailom, o niektorých rokovaniach bola\nspisovaná zápisnica a v súvislosti s kúpou pozemkov boli v styku aj s pracovníčkou firmy Z. Z. R., s.\nr. o.\nIng. S. W., rod. O..\nZhodné boli výpovede aj v tom, že pokiaľ sa dožadovali skompletizovania dokladov, bolo im povedané,\nže tieto budú skompletizované neskôr a časť záujemcov aj z dôvodu neplnenia tohto sľubu od ďalšieho\nrokovania odstúpila. Najmä svedkovia M., M., ale aj JUDr. S. G. a sčasti aj niektorí ďalší svedkovia po\ntom, keď im neboli predkladané požadované dokumenty, sa začali o vec podrobne zaujímať, pričom\nrôznymi spôsobmi a cestami dospeli k záveru, že pravdepodobne ide o podvodnú ponuku, nakoľko\npozemky v takej výmere v predmetnej lokalite neexistujú (viď. sumár listinných dôkazov týkajúcich sa\nkomunikácie týchto svedkov s lokálnymi orgánmi katastra).\n\nPokiaľ ide o cenu, za ktorú pozemky boli ponúkané, táto sa pohybovala rôzne, najnižšiu cenu udával\nsvedok O. (12,50 Sk), obžalovaný Z. však tvrdil, že rokovali aj o ponuke za 12,- Sk.\nPokiaľ ide o nehnuteľnosti v lokalite Unín, aj v tomto prípade obdobne ako pri lokalite Gemer, dvojica\nobžalovaných najintenzívnejšie rokovala so sprostredkovateľom svedkom W.. Tento svedok uviedol, že\naj Unín bol „ako cez kopirák skenerom“ - to isté čo Gemer. V tomto prípade však nemal žiadne, ani\nneúplné listy vlastníctva, rokoval hlavne s Z., pričom N. stretol jedenkrát a bol mu predstavený ako\nspolumajiteľ firmy a niekto „kto má s ním (Z.) ten obchod“. Svedok W. potom ešte uviedol, že predmetnú\nponuku na predaj pozemkov v lokalite Unín predstavil ešte svedkom N. a W..\nSkutočnosti uvádzané svedkom W. pri výsluchu potvrdila aj svedkyňa N., ktorá uviedla, že v súvislosti\ns predajom nehnuteľnosti v lokalite Unín rokovala predovšetkým s B. Z.. Potvrdila, že zmluvy, ktoré sú\nžurnalizované na čl. 1446 - 1459 sú pravé, je jednou z účastníčok týchto zmlúv, pričom v súvislosti s\nobžalovaným N. uviedla, že aj s ním viackrát ohľadne predaja pozemkov telefonovala a mala sa jedenkrát\ndostaviť na ohliadku pozemkov. Obžalovaný Z. sa jej zdal nervózny pri rokovaniach a obžalovaný N.\nviackrát odmietol vo veci komunikovať, nakoľko oni od neho požadovali predloženie písomných dokladov\nk nehnuteľnostiam.\nK pozemkom v lokalite Unín vypovedala aj svedkyňa Ing. W., ktorá okrem iného uviedla, že už\nniekoľkokrát spomínaný doklad nazvaný ako „predaj pozemku v Uníne“ spísala v podstate ona na\nzáklade údajov, ktoré uviedol obžalovaný Ing. Z. N.. Tento doklad bol podpísaný konateľom spoločnosti\nZ. Z. R., s. r. o. obžalovaným Z., pričom toto ani on sám nespochybnil. Svedkyňa jednoznačne uviedla,\nže popis bol na základe údajov obžalovaného N., išlo o ponuku predaja pozemkov, pričom N. spomínaný\nprojekt hydroponického pestovania plodín sa týkal inej lokality. Potvrdila, že aj v súvislosti s takýmto\nprojektom rokovala tak s obžalovaným N. ako aj Z.. Zúčastnila sa aj niekoľkých školení, resp. stretnutí,\nktoré sa týkali získavania dotácií na takéto projekty. Pokiaľ však vybavovala veci v súvislosti s lokalitou\nUnín, išlo o pomoc pri snahe o predaj pozemkov a nie o hydroponické pestovanie plodín.\nK predmetným aktivitám boli vypočutí aj všetci svedkovia uvádzaní v bode 2. odsudzujúceho rozsudku s\nvýnimkou svedka Ing. M. W.. Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané všetky listiny, ktoré sú uvádzané\nv tejto časti rozsudku, pričom ani jedna zo strán uvádzaných v týchto dokumentoch nespochybnila ich\nvaliditu, tieto naozaj boli spísané a týkali sa pozemkov v nich uvádzaných. Celú genézu aktivít súvisiacich\ns predajom pozemkov v Uníne najvýstižnejšie dokumentuje výpoveď svedkyne N., ktorá sa vyjadrila aj k\ntomu, ako vznikal dokument nazvaný kúpna zmluva, ktorá je v podstate v dvoch verziách - bez uvedenia\núdajov a s konkretizovaním niektorých údajov žurnalizovaná aj za jej výpoveďou, aj za výpoveďou\nsvedka Q. J.. Na tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť, že listy vlastníctva uvádzané vo verzii zmluvy,\nktorá už je konkrétnejšia, pod takými číslami neexistujú a ani výmery pozemkov nekopírujú reálne výmery\npozemkov v danej oblasti (spis obsahuje aj reálne výpisy z evidencie nehnuteľností). Možno konštatovať,\nže tieto zmluvy sú konkretizáciou údajov z už viackrát spomínanej ponuky, žurnalizovanej na čl. 803 a\ntiež 4320.\nPokiaľ ide o cenu nehnuteľností, v predmetných návrhoch kúpnych zmlúv je uvádzaná cena 0,7967 Eur\nza meter štvorcový, viacerí svedkovia však uviedli, že sa rokovalo o cene 17,- Sk za meter štvorcový,\nčo činí 0,564 Eur za meter štvorcový, ktorá cena potom bola zahrnutá aj do tzv. zmluvy o spolupráci\n(svedkyňou N. spomínaná „trojdohoda“) kde cena je uvádzaná ako provízia pre sprostredkovateľa č. 1\n- Z. Z. R., s. r. o. (suma 0,564 Eur je tu v podstate cenou za meter štvorcový pre predávajúceho, ktorý v\nrámci tejto zmluvy je uvedený ako sprostredkovateľ č. 1) - okrem zmlúv žurnalizovaných za jednotlivými\nvýpoveďami relevantných svedkov viď aj oboznamovanú prílohu č. 6, dokument označený číslicou 14).\nSúvislosti ohľadne predaja pozemkov v lokalite Unín dokumentujú aj výpovede svedkov F., B. a W..\nSvedok F. ako starosta obce vypovedal, že bol v styku s obžalovaným Ing. Z. N. a to v súvislosti\ns tzv. hydroponickým pestovaním plodín. Tento obžalovaný mu predstavil predmetný projekt ako\npodnikateľskú aktivitu, resp. investíciu, ktorá môže priniesť osoh aj obci, napr. v súvislosti s výstavbou\ninfraštruktúry, pričom obec k predmetnému projektu prostredníctvom svojho obecného zastupiteľstva\n\nprijala aj uznesenie, ktorým schválila predbežné ciele projektu a vyslovila vo veľmi všeobecnej\nrovine súhlas s jeho realizáciou. Pokiaľ ide o konkrétnosti, obžalovanému N. zhruba ukazoval časť\nnehnuteľností, ktoré majú vyhradené na podnikateľské aktivity, pričom v ďalšom, samozrejme, bolo\npotrebné rokovať aj s jednotlivými vlastníkmi pozemkov.\nNa tzv. sceľovaní pozemkov pracovala aj svedkyňa W., ktorá oslovila, resp. v rozmedzí rokov 2008 a\n2009 oslovovala vlastníkov rozdrobených pozemkov s tým, že pomôže pri ich predaji. V rámci takýchto\naktivít spolupracovala s rôznymi sprostredkovateľmi, okrem iné aj so svedkyňou B., ktorá rokovala s\nrôznymi záujemcami o pozemky - okrem iného na jednej z takýchto ohliadok sa zúčastnil aj obžalovaný\nN. (ten to nespochybňoval) spolu so zahraničným záujemcom.\nObžalovaný N. si nepamätal, s kým presne na ohliadke bol a tvrdil, že predmetný záujem súvisel s\nhydroponickým pestovaním plodín. Svedkyňa B. o obžalovanom a o zahraničnom investorovi hovorila\nako o klasických záujemcoch o nehnuteľnosti, ktorí nijak nešpecifikovali, kvôli čomu mali záujem\nnehnuteľnosti kúpiť.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva č. 21/2009 je\ntakisto obsahom spisového materiálu, pričom v spise je žurnalizovaná aj „zmluva o spolupráci“ medzi\nobcou Unín a firmou Z. Z. R., s. r. o., ktorá nadväzuje na uznesenie obecného zastupiteľstva a vymedzuje\nzáujmové územie záujemcu pre vybudovanie logisticko-priemyselného parku. Zmluva nie je datovaná,\nani podpísaná a ide o akýsi návrh na uzavretie zmluvy.\nZáujem a komunikáciu ohľadne vyššie uvedeného projektu s obžalovaným N. dokumentuje nielen\nvýpoveď starostu obce, ale aj v spise sa nachádzajúca e-mailová komunikácia (čl. 1771 - 1815), v rámci\nktorej sa starosta obce o obžalovanom vyjadruje ako partnerovi, ktorý nie je spoľahlivý, nepokračuje\nv rokovaniach, ktoré prisľúbil. Tu je potrebné uviesť, že obžalovaný N. sľuboval pokračovanie v\nrokovaniach v súvislosti s týmto projektom, avšak nesplnil viacero prísľubov, resp. sľuby, ktoré boli\nobsahom rokovaní, neboli naplnené.\nAko už bolo viackrát uvedené, v súvislosti s aktivitami, ktoré smerovali k predaju uvádzaných\nnehnuteľností, sa súd opieral najmä o listinné dôkazy, ktoré všetky uviedol v skutkovej vete odsudzujúcej\nčasti rozsudku, pričom o existencii a relevantnosti týchto dokumentov nemal žiadne pochybnosti. Koniec\nkoncov ich nespochybnil ani jeden z obžalovaných, pretože v zásade ani jeden z nich nespochybňoval\ntú skutočnosť, že o predaj pozemkov uvedených v skutkovej vete obžaloby naozaj javili záujem. Rozdiel\nv postojoch spočíval len v tom, že obžalovaný Z. tvrdil, že o týchto pozemkoch vie len od obžalovaného\nN., ktorý mu predkladal všetky relevantné dokumenty a obžalovaný N. hovoril o osobách menom Z.\n„M. , O., M....“ a M...., s ktorými osobami sa mal aj stretnúť a ktoré osoby mu všetky doklady, ktoré on\npredkladal Z., mali dať. Od týchto osôb mal sľúbené i doplnenie a skompletizovanie dokumentácie.\nZa takejto situácie je potom dôležité posúdiť subjektívnu stránku konania a v rámci nej aj vierohodnosť\njednotlivých verzií, ktoré obžalovaní predkladajú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okrem tvrdení\nobžalovaného N. o existencii osôb menom M., O., M. ... a M., neexistujú žiadne objektívne dôkazy ani\nzáznamy - týmito faktami sa súd bude ešte zaoberať v analytickej časti rozsudku.\nPokiaľ ide o svedecké výpovede, zaujímajúce postoj k subjektívnej stránke činu obžalovaného Z., je\npotrebné poukázať na výpovede svedkýň Ing. S. W. a manželky obžalovaného svedkyne R. Z.. Možno\nkonštatovať, že obidve tieto svedkyne v zásade zvierohodňujú jeho verziu priebehu udalostí, ktorá\nspočíva v tom, že podobne ako viacerých klientov, obžalovaný N. oklamal aj jeho.\nPri posudzovaní vierohodnosti rodinného príslušníka obžalovaného súd musí byť naozaj veľmi opatrný.\nFaktom však je, že aj R. Z. bola vypočutá v postavení svedkyne a vzťahovali sa a vzťahujú sa na ňu\nvšetky povinnosti svedka - vrátane povinnosti uvádzať pravdu. Táto svedkyňa pomerne jednoznačne\na to aj mimoverbálnymi prejavmi potvrdila tú skutočnosť, že jej manžel obžalovaný B. Z. bol na\n\nspoluobžalovaného po tom, čo neobdržal od neho požadované doklady, naozaj nahnevaný. Z celého\nvývoja situácie bol veľmi nervózny a svedkyňa uvádzala, že „N. bol pre jej manžela nočná mora“. Súd\nnemal žiadny dôvod tejto svedkyni neveriť.\nV rovnakom duchu vypovedala aj svedkyňa Ing. S. W., v tom čase O., zamestnankyňa firmy Z. Z. R., s.\nr. o. Táto svedkyňa predovšetkým potvrdila, že tak v súvislosti s predajom pozemkov v lokalite Gemer,\nako aj v súvislosti s predajom pozemkov v lokalite Unín, sa postupovalo podľa pokynov a údajov, ktoré\ndo firmy priniesol obžalovaný Ing. Z. N.. Bol to on, ktorý v obidvoch prípadoch inicioval predaj týchto\npozemkov a bol to on, ktorý v obidvoch prípadoch priniesol informácie a doklady súvisiace s týmito\naktivitami. Podľa jej výpovede tak obžalovanému Z. ako aj jej bolo zrejmé, že pokiaľ sa má pokračovať\nv úspešnom predaji pozemkov, o ktorých existencii nemali dôvod pochybovať, bude potrebné, aby\ndoklady dokumentujúce vlastníctvo k pozemkom a ich reálnu výmeru vrátane čísiel listov vlastníctva\nboli doplnené.\nVykonané dokazovanie vo veci preukázalo, že okrem iného aj vzhľadom ku konkurenčnému boju na\ntrhu s realitami nie je výnimkou, že počiatočné fázy obchodno-právnych rokovaní v súvislosti s predajom\nnehnuteľností prebiehajú, resp. môžu prebiehať tak, že jednotlivé rokujúce strany neuvedú hneď na\nzačiatku všetky informácie, ktoré majú k dispozícii - napr. aj z toho dôvodu, aby vo veci vystupujúci\nsprostredkovateľ v ďalšom priebehu rokovaní nebol „obídený“ priamym rokovaním s vlastníkom. Preto\naj svedkyňa W. aj obžalovaný Z. spočiatku obžalovaného N. nepodozrievali z uvádzania nepravdivých\núdajov a očakávali, že v ďalších štádiách rokovaní prinesie príslušné doklady, ktoré preukazovali reálny\nstav pozemkov.\nPodľa vyjadrenia svedkyne, obžalovaný Z. po tom, čo ho rokujúce strany vyzývali ku skompletizovaniu\ndokladov, viackrát telefonoval a aj inak kontaktoval Ing. Z. N. a žiadal od neho ďalšie informácie a listiny.\nToto sa mu však nedarilo, aj preto bol z celej záležitosti čoraz nervóznejší a viedlo to aj ku hádkam\nso spoluobžalovaným.\nSnahu obžalovaného Z. o získanie dokumentov, o ktorých je reč, preukazujú aj prepisy odpočúvaných\ntelefonických rozhovorov, ktoré sú dokumentované na čl. 2847 - 2890. Aj z týchto odposluchov je\nzrejmé, že minimálne zhruba od septembra 2009 pretrváva výrazná snaha obžalovaného Z. získať od\nobžalovaného N. skompletizovanie materiálov v súvislosti s predajom nehnuteľností. Niet sporu, že B.\nZ. od N. tieto dokumenty pýta, pričom viaceré v komunikácii použité slovné zvraty dokumentujú to, že\nmu spoluobžalovaný naozaj tieto doklady sľúbil a ak neexistujú, obžalovaný Z. o tom nevie. Obsah i\ntón rozhovorov jednoznačne dokumentuje nervozitu zo strany B. Z., on svojho vtedajšieho spoločníka\nvo firme niekoľkokrát dôrazne žiadal o skompletizovanie dokumentov, uvádza, že „nemožno to posúvať\ndonekonečna“, pričom jeho postoj k veci najplastickejšie dokumentuje prepis rozhovoru z čl. 2888, kde\npri rozhovore dňa 5. 1. 2010 Ing. Z. N. hovorí doslova, že už neverí, že existujú nejaké zmluvy a existujú\nnejaké pozemky na Gemeri...\nV súvislosti s objektivizáciou priebehu udalostí je nutné za veľmi dôležité dôkazné prostriedky považovať\naj obsahy elektronických informácií, ktoré boli zaistené na pamäťových zariadeniach jednotlivých\npočítačov, ktoré boli zaistené pri domových prehliadkach. Znalecké posudky Ing. Pulca a Ing. Magulu\ndokumentujú, že zo strany zadávateľa znaleckých posudkov bola daná požiadavka zistiť, či sa v\npamäti počítačov nachádzajú relevantné slová, resp. zhluky slov, ktoré súvisia s predmetnou agendou\n- ide najmä o slová a zhluky slov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v jednotlivých s vecou súvisiacich\ndokumentoch, ktoré boli podrobené skúmaniu a ktoré boli nájdené aj pri domových prehliadkach. Tu\nopätovne je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o obžalovaného Z., tento nespochybňoval svoje aktivity v\nsúvislosti s predajom nehnuteľností a obžalovaný N. udával, že všetky doklady v súvislosti s Gemerom\nmu boli predložené a v súvislosti s lokalitou Unín on žiadne aktivity smerujúce k predaju pozemkov\nnevyvíjal.\nZo znaleckých posudkov bolo zistené, že relevantné materiály a dokumenty sa nachádzajú v počítačoch\noznačených ako C1 (počítač firmy Z. Z., s.r.o., ktorý používala v tom čase Ing. O.), C12 (notebook,\n\nktorý v tom čase používal obžalovaný Z.) a C7 (počítač, ktorý bol zaistený v dome spoluobžalovaného\nN.). Zo zistení znalcov, i prehratí jednotlivých DVD nosičov - najmä DVD nosiča č. 4 z posudku Ing.\nPulca je možné jednoznačne dospieť k záveru, že predmetné listiny, ktoré sú obsahom spisu a ktoré\nboli zaistené i pri domových prehliadkach, sa nachádzajú v elektronickej podobe tak v počítačových\nzostavách obžalovaného Z., ako aj v počítači obžalovaného N..\nV tejto súvislosti je možné s absolútnou istotou tvrdiť to, že už viackrát spomínané neúplné listy\nvlastníctva z lokality Gemer, sa v textovom i tlačovom formáte nachádzajú aj v počítači zaistenom\nu obžalovaného N.. Kliknutím na vlastnosti jednotlivých dokumentov pravým tlačidlom myši je možné\nbez akýchkoľvek pochybností potvrdiť i to, že najskôr vznikli textové a až neskôr tlačové formáty a\nje evidentné i to, že aj dokument nazvaný „Predaj pozemkov v: Unín (okres Skalica)“ sa nachádzal\naj v počítači obžalovaného N.. Na margo tejto skutočnosti opäť treba uviesť, že obžalovaný N. tieto\nskutočnosti nevedel vysvetliť, neustále tvrdil, že doklady k lokalite Gemer mu odovzdala osoba menom\nZ.S., M., O.... len v papierovej podobe, jedenkrát sa stretol aj s majiteľom pánom M., pričom boli to\ntieto osoby, ktoré mu odovzdali všetky doklady v súvislosti s poverením na predaj pozemkov - vrátane\nnotárskych overení podpisu majiteľa pána M..\nTu je potrebné uviesť i to, že na čl. 528 - 544 sa nachádzajú rôzne výpisy z katastra nehnuteľností,\nktoré sa týkajú obcí v lokalite Gemer a ktoré boli reálne vytvorené cez katastrálny portál. Ako časy\nvyhotovenia sú uvedené rôzne časové údaje zo dňa 11. 12. 2007 (tieto údaje časovo po viac než pol\nroka predchádzajú údaje, ktoré dokumentujú vznik textových i tlačových formátov predmetných súborov\ndokumentovaných v počítači Z. N.).\nObžalovaný N. nevedel vysvetliť, aký je dôvod toho, že sa u neho počas domovej prehliadky našli práve\ntieto výpisy, o ktorých vzhľadom k ich úprave a štruktúre možno dôvodne predpokladať, že naozaj boli\nvytvorené cez katastrálny portál.\nPokiaľ ide o overenie, resp. osvedčenie o pravosti podpisov najmä na už spomínaných zmluvách\no výhradnom zastúpení W. M., je potrebné poukázať na časť spisového materiálu žurnalizovaného\nod čl. 3077 po 3100, kde tu sa nachádzajúce dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že všetky v spise sa\nnachádzajúce osvedčenia o pravosti podpisov na jednotlivých dokumentoch, ktoré sa týkajú poverenia\nfirmy Z. Z. R., s. r. o., sú falošné a nie sú vystavené notárskymi úradmi, ktoré sú na nich uvedené. (Napr.\nvo vyjadrení na č.l. 3090 notárka JUDr. Beáta Ondrášiková jednoznačne a zrozumiteľne vysvetľuje, v\nčom osvedčenie o pravosti podpisu nachádzajúce sa napr. na čl. 440 je falošné a aké konkrétne údaje\nboli sfalšované). V nasledujúcich častiach spisového materiálu vo zv. V. časť b) sa nachádzajú doklady,\nktoré dokumentujú skutočnosť, že žiadna osoba pod menom W. M. s generáliami, ktoré sú uvádzané\nobžalovaným N. v predložených zmluvách, neexistuje a operatívnym orgánom polície sa nepodarilo\nzistiť ani totožnosť a identitu osoby, o ktorej obžalovaný N. hovorí ako o „Z.“??? , M., M., O....\nPokiaľ ide o hodnovernosť skúmaných listov vlastníctva (výpisov z katastra), ktoré mal obžalovanému\nN. odovzdať „Z.“, vyjadrila sa k tomu aj Správa katastra (SK) Revúca - vyjadrenie žurnalizované na čl.\n134 - viď. aj súvisiace e-maily, komunikácie medzi S. M., W. M. a Ing. O. F., riaditeľkou SK Revúca. Z\nvyjadrenia tohto úradu je evidentné, že „listy vlastníctva“, ktoré v súvislosti s lokalitou Gemer v tejto veci\nboli predkladané obžalovaným N., nespĺňajú náležitosti vydávaných výpisov z katastra nehnuteľností,\npričom Ing. O. F. vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 9. 2009 presne pomenúva, v čom predmetné dokumenty\nnespĺňajú náležitosti úradných dokumentov, ktoré sú vydávané príslušnými správami katastra.\nSúd dodáva, že takéto stanovisko samo o sebe nie je dôkazným prostriedkom. Zhodou okolností však v\nsúlade s realitou dokumentuje skutočnosti, ktoré v konaní je potrebné považovať za tzv. notoriety, teda\nokolnosti, ktoré sa nedokazujú. Súdu musí byť jasné, a v tomto prípade mu aj bolo jasné, ako vyzerá výpis\nz katastra nehnuteľností, pričom je evidentné, že doklady predkladané obžalovaným N. nie sú a nemôžu\nbyť dokladmi, ktoré za účelom dokumentovania vlastníckych vzťahov vydáva na to splnomocnený orgán,\nprípadne poskytuje príslušný internetový portál. Tu treba len dodať, že z predložených výpisov z katastra\nnehnuteľností možno naozaj v podstate ihneď po ich krátkej kontrole dospieť k záveru, že ich forma\n\nnespĺňa obvyklú štruktúru takýchto dokumentov, pričom nič - ani preskúmanie zadovážených výpisov nenasvedčuje ani tomu, že by napr. čísla listov vlastníctva alebo vlastníci boli „zatretí“. Treba ešte dodať,\nže ako účastník právneho vzťahu je uvedené „vlastník“ (teda nejde o vynechané miesto), čo je postup,\nktorý takisto nie je v súlade s praxou katastrálnych orgánov.\nInak povedané, už po krátkej kontrole dokumentov, ktoré sú nazvané ako „výpis z katastra nehnuteľností“\nje možné, a to aj bez ďalšieho akéhokoľvek znaleckého či iného skúmania, dospieť k záveru, že nejde\no dokument obvykle vydávaný katastrálnymi úradmi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ide o doklad\na dokument, ktorý bol vytvorený iným subjektom. Tomuto nasvedčujú aj skutočnosti a okolnosti, ktoré\nzistili znalci Ing. Pulc a Ing. Magula a na ktoré ešte bude poukázané v ďalších častiach tohto rozsudku.\nToto je základné zhrnutie a popis všetkých relevantných dôkazných prostriedkov a z nich vyplývajúcich\ndôkazov, ktoré pri posudzovaní viny či neviny obžalovaných zohrávali podstatnú úlohu. Podľa § 2 ods.\n10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom\nnie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú\nz úradnej povinnosti a právo obstarávať dôkazy majú aj strany. V zmysle odseku 12 toho istého\nustanovenia Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a aj súd hodnotia získané dôkazy podľa\nsvojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu\njednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo\nniektorá zo strán.\nRiadiac sa týmito ustanoveniami Trestného poriadku súd konštatoval, že v predmetnej veci možno\nrozlišovať dve skupiny faktov, resp. dôkazov, ktoré vyplývajú z dôkazných prostriedkov nie rovnakej\nvierohodnosti. Prvou skupinou sú fakty, ktoré sú objektívne preukázateľné, vychádzajú z výsledkov\npozorovania objektívne reality a z tohto pohľadu ich posudzujúc možno medzi ne zaradiť už\nviackrát spomínané listinné dôkazy preukazujúce aktivitu obžalovaných a skutočnosti, ktoré vyplývajú\nzo skúmania vecí nájdených pri domovej prehliadke jednotlivých obžalovaných, vrátane údajov v\npamäťových zariadeniach zaistených počítačov. Druhou skupinou sú fakty prezentované jednotlivými\nobžalovanými a jednotlivými svedkami, ktoré však v tomto prípade, najmä pokiaľ ide o obžalovaného Z.,\nsú v reálnej zhode s tým, čo je zistiteľné z objektívne overiteľných faktov.\nPokiaľ ide o posúdenie tohto prípadu, tak v súvislosti s objektívnou i subjektívnou stránkou trestnej\nčinnosti súd si musel položiť niekoľko základných otázok. Prvou a najzákladnejšou otázkou, tak v\nsúvislosti s lokalitou Gemer, ako aj s lokalitou Unín, bola otázka, či existujú pozemky v takej výmere a v\ntých lokalitách, ako boli obidvomi obžalovanými ponúkané. V súvislosti s lokalitou Gemer a v súvislosti s\nposúdením viny obžalovaného N. bolo potom potrebné zodpovedať na otázku, či reálne existuje osoba\nmenom „Z.“ O., M. alebo M. a osoba menom W. M., o ktorých obžalovaný N. tvrdil, že sú to tie osoby,\nktoré mu predmetné dokumenty odovzdali. Ak by tieto osoby naozaj existovali, úlohou súdu by bolo\npotom posúdiť subjektívnu stránku eventuálne spáchaného trestného činu u obidvoch obžalovaných, a\nto najmä vzhľadom k tomu, či nekonali v niektorom zo skutkových omylov, ktorý v niektorých prípadoch\nvylučuje zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Ak by súd dospel k záveru, že osoby „Z.“ a W. M.\nneexistujú, bolo jeho úlohou zaujať stanovisko k tomu, akým spôsobom teda vznikli dokumenty, ktoré\npredkladal obžalovaný N. a o ktorých tvrdil, že ich má od týchto osôb.\nV tejto súvislosti bolo dôležitou otázkou zaujať stanovisko aj k tomu, čo bolo motívom obžalovaného\nN., pokiaľ takéto dokumenty predkladal, čo bolo jeho cieľom a ako chcel pokračovať v snahe predať\npozemky, ktorých existencia a vlastníctve vzťahy ku nim by boli zo strany záujemcov spochybnené.\nSamozrejme, keďže nebolo pochybností o existencii listov vlastníctva, ktoré boli prezentované pri snahe\no predaj pozemkov, súd si potom musel zodpovedať aj otázku, akým spôsobom tieto dokumenty boli\nprezentované, či sa vyvíjala snaha smerujúca k predaju týchto pozemkov a ak áno, kto ju vyvíjal a akým\nspôsobom. V súvislosti s obžalovaným Z., u ktorého nebolo pochybností, že predmetné dokumenty mu\nprezentoval spoluobžalovaný N., potom bolo potrebné sa zaoberať i tým, že ak predmetné nehnuteľnosti\n\nponúkal na predaj, z akých informácií vychádzal a či subjektívne týmto informáciám veril - inak povedané,\nči jeho konanie naplnilo aj znaky subjektívnej stránky úmyselného trestného činu.\nViaceré tieto otázky sú relevantné aj v skutku, ktorý sa týka lokality obce Unín, i keď v tomto prípade\nniektoré podrobnosti súvisiace najmä s iniciáciou predaja nehnuteľností sú odlišné. Aj v tomto prípade\nvšak bolo potrebné zaujať stanovisko k tomu, kto prišiel s nápadom predávať nehnuteľnosti, či tieto\nnehnuteľnosti reálne existujú v takej výmere a v takom rozsahu, v akom boli prezentované a či osoby,\nktoré predávali tieto pozemky (ak k tomu dochádzalo), mali príslušné vlastnícke oprávnenia k takýmto\nkrokom, resp. splnomocnenia od reálnych vlastníkov.\nÚvodom tejto časti rozsudku je potrebné zdôrazniť, že nebolo pochybností o tom, že iniciátorom predaja\npozemkov v lokalite Gemer bol obžalovaný Ing. Z. N.. Tento sám túto skutočnosť nikdy a nijakým\nspôsobom nespochybnil a presne popísal, akým spôsobom sa stretol s osobou menom Z. a neskôr aj s\nmajiteľom W. M.. Obžalovaný N. tiež popisoval svoje aktivity v súvislosti s predajom týchto pozemkov,\noboznámil s týmto svojím cieľom aj obžalovaného B. Z., ktorý mu mal pomáhať a tvrdil tiež, že napr.\naj počas jednej z ohliadok telefonoval osobe menom Z., nakoľko aj on od tejto osoby resp. od majiteľa\npožadoval definitívne podklady preukazujúce vlastníctvo k pozemkom (telefónne číslo uložené pod\ntakýmto alebo podobným menom sa však v jeho mobilnom telefóne nenašlo).\nNa tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť aj to, že - tak ako to bude uvedené u obžalovaného Z. - ak\nby aj obžalovaný N. sa stal obeťou podvodného konania iných osôb, je veľmi pravdepodobné, že by aj v\njeho prípade súd konštatoval konanie v tzv. negatívnom skutkovom omyle, ktoré v konečnom dôsledku\nvylučuje zodpovednosť za úmyselný trestný čin. K takémuto záveru však súd nedospel a jednoznačne\nkonštatoval, že obrana obžalovaného Ing. Z. N., pokiaľ tvrdí že „aj on bol oklamaný“, nie je vierohodná\na je nepravdivá, vo svojej podstate účelová.\nAbsurdnosť situácie spočívajúca vo fakte, že niekto sa stal obeťou takto opísaného podvodného konania\n(náhodné stretnutie v reštaurácii, neúplná identifikácia osôb, s ktorými sa rokuje o tak závažných\nveciach...) sama o sebe ešte nemôže byť dôvodom na konštatáciu faktu, že ide o výmysel. V priebehu\ndokazovania však jednoznačne podľa názoru súdu bolo potvrdené, že v tomto prípade o výmysel ide\na ani osoba menom „Z.“, ani W. M. neexistujú. K tomuto záveru súd neviedli len zistenia súvisiace s\nfalšovaním podpisu W. M. a operatívne zistenia polície, že v regióne Rimavskej Soboty, ani nikde na\nSlovensku žiadne osoby, o ktorých hovorí obžalovaný N. neexistujú. K tomuto záveru súd doviedli viaceré\nfakty, ktoré dokumentujú nevieryhodnosť obžalovaného N. a to aj v súvislosti s viacerými rozpormi v\njeho výpovediach. Je totiž evidentné, že obžalovaný nevedel logickým spôsobom vysvetliť skutočnosti,\nktoré sú nespochybniteľné.\nPredovšetkým tvrdil, že všetky doklady vrátane príslušných mandátnych a sprostredkovateľských zmlúv\nmu odovzdali „Z.“, prípadne vlastník pozemkov W. M.. Poprel, že by tieto doklady mal v elektronickej\npodobe, všetky písomnosti dostal do rúk a takto ich aj odovzdal a prezentoval spoluobžalovanému\nZ., prípadne ďalším osobám. Na výslovnú otázku predsedu senátu odpovedal, že elektronicky tieto\ninformácie v žiadnej podobe nedostal. Napriek tomu je nespochybniteľným faktom, že v pamäti jeho\npočítača boli tieto informácie, resp. príslušné súbory v elektronickej forme nájdené. Už len samotný\ntento fakt - nájdenie textových súborov týchto dokumentov v jeho počítači, je za akceptácie jeho\nobrany a obhajoby absolútne nevysvetliteľný. Postupnosť krokov, z ktorých je možné overiť skutočnosti\nuvádzané aj v skutkovej vete odsudzujúcej časti rozsudku, je možné dosledovať prehratím DVD č. 4\nžurnalizovaným na čl. 2661 a to kliknutiami na nasledovné adresáre - C7 - HDD - zmluvy - Z. Z. R.\nv prípade prvých dvoch dokumentov uvedených v bode 1 písm. a) odsudzujúcej časti rozsudku a v\nprípade posledného menovaného súboru je tento nájditeľný v adresári s názvom PEB Real. Možnosti\nidentifikácie vzniku predmetných súborov, najmä pokiaľ ide o časy ich vzniku, sú relatívne jednoduché\ncez kliknutie pravým tlačidlom myši vo vlastnostiach súboru, resp. sú viditeľné aj pri samotnom súbore.\nObdobne z toho istého DVD nosiča je možné dopátrať sa aj spôsobu vzniku jednotlivých listov\nvlastníctva a to cez adresár Gemer - Gemer LV, v rámci ktorého sú uložené tak textové, ako aj tlačové\n\nformáty súborov, dokumentujúcich vznik listov vlastníctva, ktoré boli obžalovaným N. prezentované\nako listy vlastníctva dodané od „Z.“, resp. W. M.. Aj v tomto prípade je možné technicky zistiť časové\núdaje, dokumentujúce vznik jednotlivých súborov, pričom v tomto prípade je evidentné, že textové\nsúbory (formát word - obsah súborov technicky jednoducho upravovateľný, v tomto formáte sa textové\ndokumenty vytvárajú) boli neskôr pretransformované aj do súborov tlačových (formát pdf - tzv. „scan“,\nv podstate fotokópia dokumentu, v zásade technicky neupravovateľná). Vrátiac sa ešte k listinám\ndokumentujúcich splnomocnenie firmy Z. Z. R., tu je potrebné ešte uviesť, že vyššie spomínané súbory\nsa v počítači obžalovaného N. nachádzajú len v textovom formáte. To znamená, že nejde o oskenované\nsúbory a chýbajú tým pádom aj reálne (skenované, teda fotené) podpisy na nich.\nZhrnúc uvedené je teda evidentné a súd mal za preukázané, že nielenže neexistujú pozemky, ktoré boli\npopísané v rôznych ponukových dokumentoch a v rôznych zmluvách, spracovaných na základe údajov\nobžalovaného N. a o ktorých obsahu bolo jednané s rôznymi záujemcami, ale neexistujú ani osoby, ktoré\nby obžalovaného N. podviedli. Objektívne nevyvrátiteľné a jednoznačné dokumenty museli viesť súd k\nzáveru, že všetky predmetné doklady súvisiace so snahou predaja pozemkov v lokalite Gemer, si vytvoril\nobžalovaný N. sám, z čoho vyplýva aj ďalší záver - pokiaľ on o osobe W. M. rozprával B. Z., tomuto tiež\nnehovoril pravdu a v podstate ho zavádzal rovnakým spôsobom, ako sa snažil zavádzať súd. (V tejto\nsúvislosti je potrebné zdôrazniť, že nikto z vypočutých osôb a ani žiadny z listinných dôkazov nevyvrátil\ntú skutočnosť, že by obžalovaný N. o spôsobe získania informácií, ktoré prezentoval obžalovanému Z.\nhovoril nejakým iným spôsobom, než je to vyššie popísané.)\nObdobne genézu vývoja pokusu predať nehnuteľnosti v lokalite Unín možné dosledovať aj z CD nosiča,\nktorý je žurnalizovaný na čl. 2716 - i keď v tomto prípade vzhľadom k spôsobu kopírovania súborov na\nCD znalca (kopíroval ich z e-mailu), nie je možné zaujať stanovisko, resp. zistiť, kedy jednotlivé súbory\nboli vytvorené. Je však evidentné, že aj v adresároch nahratých na tomto nosiči sa nachádzajú súbory,\nktoré dokumentujú fakt, že v počítači obžalovaného N. sa nachádzali aj údaje, súvisiace s predajom\nnehnuteľností v katastri obce Unín (adresár C07 - dokumenty). Z tu uložených súborov je evidentné,\nže takisto už viackrát spomínaný súbor, obsahom ktorého bola „predaj pozemku: Unín...“ sa nachádzal\naj v počítači obžalovaného N. pričom nachádzajú sa tu aj viaceré ďalšie dokumenty dokladujúce\nzáujem o získanie informácií v súvislosti s vlastníckymi i územnými vzťahmi v predmetnej lokalite.\nTu treba opätovne podotknúť, že obžalovaný N. ohľadne Unínu dokladoval len záujem v súvislosti s\nhydroponickým pestovaním plodín, pričom popiera záujem o predaj akýkoľvek nehnuteľností.\nZa tejto situácie je evidentné, že obidvaja obžalovaní rokovali s rôznymi záujemcami o predaji pozemkov\ntak v lokalite Unín, ako aj v lokalite Gemer. Je evidentné i to, že pozemky identifikované spôsobom, ako to\nurobil obžalovaný N. neexistujú, pričom ani jeden z obžalovaných nemal žiadne reálne platné zmocnenie\nod vlastníka s predmetnými pozemkami narábať. Celý tento proces zjednodušene môžeme nazvať\n„ponúkanie reálne neexistujúcich pozemkov, ponúkanie pozemkov, ku ktorým neexistujú vlastnícke\nvzťahy tak ako boli deklarované, resp. pre osoby, ktoré pozemky ponúkali, neexistovala reálna\nmožnosť tieto pozemky predať“. Za tejto situácie bolo v prípade obidvoch obžalovaných nevyhnutné\nvysporiadať sa s právnou kvalifikáciou a právnym posúdením takéhoto konania a to najmä v súvislosti\ns posúdením eventuálneho štádia trestného konania, resp. spôsobilosti, či nespôsobilosti dosiahnuť\nzákonom neželaný, resp. zakázaný stav. V súvislosti s obžalovaným N. je potrebné uviesť nasledovné.\nObidvaja obžalovaní sú stíhaní za trestnú činnosť proti majetku, konkrétne za trestný čin podvodu, ktorý\nje zaradený do 4. hlavy Trestného zákona. Skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods.\n1 Trestného zákona spočíva v uvedení na škodu cudzieho majetku seba alebo iného do omylu alebo vo\nvyužití niečieho omylu a spôsobení tak na cudzom majetku malej škody, pričom v zmysle odseku 4 toho\nistého ustanovenia Trestného zákona, ak páchateľ svojím konaním spôsobí škodu veľkého rozsahu,\npotresce sa odňatím slobody v rozmedzí od 10 do 15 rokov. Škodou veľkého rozsahu sa v zmysle § 125\nods. 1 rozumie suma dosahujúca najmenej 500 násobok sumy 266,- Eur.\nProkurátor v obžalobe tvrdil, že obidvaja páchatelia sa dopustili pokusu tohto trestného činu, pričom\n§ 14 ods. 1 Trestného zákona stanovuje, že pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne\nsmeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustí v úmysle spáchať trestný čin, ak\n\nnedošlo k dokonaniu trestného činu. V zmysle odseku 2 § 14 Trestného zákona pokus trestného\nčinu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. Zákon pozná ešte\nštádium konania trestnoprávne postihnuteľného nazvané ako príprava na zločin, konkrétne § 13 ods. 1\nTrestného zákona stanovuje, že príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní\nzločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie v spolčení,\nzhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin, alebo v inom úmyselnom vytváraní\npodmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu, ani dokonaniu zločinu.\nPrípravou sa rozumie činnosť, ktorá spočíva v akomkoľvek úmyselnom vytváraní podmienok pre\nspáchanie trestného činu, vyvolávajúca vzdialené nebezpečenstvo následku, ktorý je znakom skutkovej\npodstaty trestného činu. Tým sa líši od prejavu úmyslu trestný čin spáchať, ktorý túto povahu ešte nemá\na od pokusu trestného činu, pri ktorom konanie páchateľa pokročilo ďalej ako príprava a bezprostredne\nsmeruje k dokonaniu trestného činu. Ak už dôjde ku konaniu (súčasť objektívnej stránky trestného činu),\nktoré je nebezpečné pre spoločnosť a toto konanie bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu,\nide o ďalšie štádium trestnej činnosti, o pokus. Pokus časovo nadväzuje na prípravu trestného činu\n(vytváranie podmienok na jeho spáchanie) a je všeobecnou formou trestného činu.\nV súvislosti s obžalovaným N. je potrebné si pripomenúť, že súd mal za preukázané, že tento obžalovaný\nvo všetkých prípadoch uvádzaných v obžalobnom návrhu vymyslel „legendu“ (fiktívne pozemky s\nfiktívnymi vlastníkmi), túto legendu predstavoval ako reálny stav, o jej existencii presvedčil a presviedčal\nnielen spoluobžalovaného, ale aj ďalšie v skutkovej vete obžaloby uvedené osoby, pričom jediným\núčelom vytvorenia tejto legendy bol predaj jej obsahu, čo v tomto konkrétnom prípade znamená predaj\nneexistujúcich pozemkov od neexistujúcich vlastníkov. Preukázateľne vyvíjal aktivity, ktoré smerovali k\npredaju obsahu legendy (neexistujúceho produktu) a za týmto účelom vytvoril niekoľko nepravých, resp.\nfalšovaných dokumentov a absolvoval niekoľko v skutkovej vete takisto konkretizovaných rokovaní s\nadresátmi predaja neexistujúceho produktu, s ktorými adresátmi sám, spoločne s obžalovaným Z. alebo\nobžalovaný Z. sám v mene nimi zastupovaného podnikateľského subjektu uzavreli v skutkovej vete\nodsudzujúcej časti rozsudku konkretizované viacstranné právne úkony.\nZ takto sumarizovaného skutkového stavu teda jednoznačne vyplýva, že zo strany obžalovaného N.\ndošlo ku konaniu, avšak nenastal následok, nakoľko obsah legendy (neexistujúci produkt) sa nepodarilo\npredať, resp. nepodarilo sa presvedčiť potenciálnych záujemcov, aby za tento produkt zaplatili. Medzi\nkonaním a zamýšľaným následkom však bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať príčinný\nvzťah. Čiže z tohto pohľadu minimálne začala činnosť, ktorú právna teória definuje ako objektívnu\nstránku trestného činu a táto činnosť mala stanovený cieľ. Inak povedané, za účelom vylákania peňazí\nod potenciálnych záujemcov boli učinené rôzne kroky - od vytvorenia dokumentov až po rôzne rokovania\na spísanie rôznych zmlúv. Tieto kroky neboli ukončené, nakoľko vykonávateľ predaja neexistujúceho\nproduktu nenatrafil na takého potenciálneho poškodeného, ktorý by bol ochotný akúkoľvek časť zo\nžiadaných peňazí vyplatiť bez posledného, avšak z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky\nnevyhnutného kroku - reálneho preukázania existencie produktu a reálneho preukázania vlastníckych\nvzťahov k nemu. V tomto prípade sa takéto skutočnosti preukazujú prostredníctvom tzv. katastra\nnehnuteľností, ktorý je v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam ( Katastrálny zákon) geometrickým určením, súpisom a popisom\nnehnuteľností.\nVzhľadom k ustanoveniam tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov je teda na rozdiel od hnuteľných\nvecí v prípade nehnuteľností (pozemkov a stavieb spojených pevným základom so zemou) pomerne\nľahké zistiť vlastnícke práva k akejkoľvek nehnuteľnosti. Z takéhoto právneho stavu okrem iného vyplýva\naj to, že každý záujemca o kúpu nehnuteľnosti si pomerne jednoduchým a dostupným spôsobom môže\nskontrolovať, či osoba, ktorá vystupuje ako predávajúci, má tiež vlastnícke alebo minimálne dispozičné\nprávo k manipulácii s takouto nehnuteľnosťou.\nZa takejto situácie je teda minimálne veľmi ťažké úspešne predstierať existenciu nehnuteľnosti, resp.\nvlastnícky vzťah k takejto nehnuteľnosti. Preto súd otázky súvisiace s vážnosťou a zrozumiteľnosťou vôle\nobžalovaného N. považoval za otázky naozaj legitímne, nakoľko, zjednodušene povedané, podvodne\n\npredávať podvodne vymyslené pozemky je z hľadiska dosiahnutia následku (vyplatenia kúpnej ceny),\nberúc do úvahy aj notoricky známe skutočnosti súvisiace s predajom nehnuteľností, naozaj veľmi ťažké.\nVážnosť vôle, použité prostriedky a metódy teda v tomto prípade z hľadiska posúdenia trestnoprávneho\nrozmeru veci potom hrajú úlohu najmä pokiaľ ide o posudzovanie už vykonaných krokov vo veci z\nhľadiska zaujatia stanoviska k tomu, že ak aj konanie viedlo k dosiahnutiu protiprávneho následku, či\nnešlo o konanie nespôsobilými prostriedkami, resp. pokus nespôsobilými prostriedkami.\nTak ako pri pokuse na nespôsobilom predmete útoku, tak aj pri pokuse nespôsobilými prostriedkami\nprávna teória kladie dôraz na to, že trestnosť takýchto prípadov je podmienená predpokladaným\nstupňom nebezpečnosti činu pre spoločnosť. V rámci okolností, pre ktoré k dokonaniu trestného činu\nnedošlo, treba najmä zhodnotiť, či neúspech trestnej činnosti závisel prevažne od náhodných okolností,\nalebo od toho, že páchateľ nebol schopný zvoliť spôsobilé prostriedky. Aj v týchto prípadoch však\nexistujú rôzne formy pokusov nespôsobilými prostriedkami. V zásade ide o dve skupiny, kde do prvej\npatria prípady tzv. pokusov z nevedomosti, poverčivosti... (napr. rituálna „vražda“ prebodnutím bábiky,\nobrazu...) a do druhej skupiny patria prípady nedokonania len náhodou, kedy páchateľ omylom zvolí\nnesprávny technický prostriedok (napr. strieľa slepými nábojmi).\nVo vzťahu k tomuto prípadu v súvislosti s vyššie naznačenými úvahami zaráža najmä vlastnosť celého\nprípadu, ktorú najvýstižnejšie charakterizuje slovné spojenie „naivné očakávania“, resp. do istej miery,\nako to v záverečnej reči charakterizoval obhajca obžalovaného N. „iluzórny predpoklad škody“. Naozaj\nnie je jasné, ako obžalovaný N. chcel v konečnom dôsledku riešiť logicky očakávanú snahu každého\nzáujemcu definitívne sa presvedčiť o reálnosti vlastníckych, prípadne dispozičných vzťahov k pozemku\ntak vysokej hodnoty ako je v tomto prípade. Zaujať stanovisko k tejto otázke v konečnom dôsledku nie\nje možné, lebo na uvedené logické očakávania záujemcov o kúpu pozemku obžalovaný reagoval len\nodďaľovaním termínu, kedy predmetné doklady dodá.\nTu je však dôležité najmä to, že obžalovaný N. začal vykonávať reálne kroky, smerujúce k predaju\nvymysleného produktu a naozaj nič nenasvedčuje tomu, že by jeho vôľa doviesť obchodné transakcie do\nkonca bola len predstieraná, išlo by o akúsi hru, vtip, aktivity „na oko“, prípadne niečo podobné. Je teda\nzrejmé, že došlo ku krokom, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou záverečnej fázy - spracovaniu príslušných\nkúpnych zmlúv k ponúkaným pozemkom.\nNaozaj ťažko predstaviteľná realizovateľnosť spomínanej poslednej a nevyhnutej fázy nič nemôže meniť\nna tom, že išlo o prejavy jasnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle s jediným cieľom - dosiahnuť obohatenie sa\nna úkor cudzieho majetku. Zvolená stratégia, ktorá naozaj len za veľmi ťažko predstaviteľných okolností\nmohla viesť k reálnemu výsledku - predaju neexistujúceho produktu, v žiadnom prípade súd nemôže\ndoviesť k záveru, že išlo o pokus nespôsobilými prostriedkami. Ak by súd takéto úvahy, prípadne\nzávery, pripustil, viedlo by to k deformovaniu úmyslu zákonodarcu, i k deformovaniu spravodlivosti.\nNajjednoduchšie vyjadrené, neprofesionalita a laické predstavy o tom, kedy a za akých okolností\nnastane následok trestnej činnosti, ktorý je inak jednoznačne želaný, nemôžu mať žiadny vplyv na\nposúdenie trestnoprávneho rozmeru prípadu. Ten je daný existenciou subjektu trestnej činnosti, jej\nobjektu (spoločenské vzťahy, voči ktorým je útok zameraný), objektívnou stránkou trestného činu a\njeho stránkou subjektívnou. Nejde teda o taký „iluzórny predpoklad vzniku škody“, v akom smere ho\nformuloval obhajca, ktorý by v konečnom dôsledku zbavoval páchateľa trestnej zodpovednosti.\nZa najdôležitejšiu súčasť subjektívnej stránky všeobecne i v tomto prípade je potrebné považovať úmysel\npáchateľa. Ten v prípade obžalovaného Ing. Z. N. jednoznačne viedol k tomu, čo je ako následok\nstanovené v skutkovej podstate trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.\nSúd teda v súvislosti s týmto obžalovaným jednoznačne dospel k záveru, že sa dopustil konania, ktoré\nbezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu podvodu a tohto konania sa dopustil v úmysle\nobohatiť seba na škodu cudzieho majetku tým, že vytvorením fiktívnych majetkoprávnych vzťahov k\nnehnuteľnostiam a snahou o ich predaj chcel iných uviesť do omylu, aby tak pre seba získal neoprávnený\nprospech veľkého rozsahu. K dokonaniu trestného činu nedošlo len z toho dôvodu, že v záverečných\n\nfázach rokovaní o predaji pozemkov záujemcovia o ich kúpu žiadali predloženie ďalších dokladov, k\nčomu už nedošlo (neboli predložené ani reálne, ani ďalšie falšované doklady).\nV tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že nešlo o prípad upravený v § 14 ods. 3 písmeno a)\nprípadne písmeno b) Trestného zákona, kde je stanovené, že trestnosť pokusu trestného činu zaniká,\nak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil\nnebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo urobil\no pokuse trestného čiu relevantné oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní. Je však tiež pravdou i\nto, že páchateľ v tomto prípade nevykonal všetko, čo pre dokonanie považoval za potrebné (nedokončil\nvšetky potrebné kroky súvisiace najmä s potrebou eventuálneho falšovania ďalších dokladov) a z tohto\npohľadu išlo o tzv. neukončený pokus.\nPokiaľ ide o možnosť spôsobenia škody, ku ktorému konanie obžalovaného N. viedlo, súd tak v prípade\nnehnuteľností v lokalite Gemer, ako aj v prípade nehnuteľností v lokalite obce Unín použil zásadu\n„pochybnostiach v prospech obžalovaného“, stanovil výšku eventuálnej škody, resp. neoprávneného\nprospechu na najnižšiu možnú mieru, ktorá v rámci dokazovania bola spomenutá ako reálna možnosť\nnajnižšej sumy, za ktorú by sa predmetné pozemky mohli predať. V prípade lokality Gemer to bolo\n0,399 € (12,- Sk) za meter štvorcový, ktorú ako najnižšiu možnú sumu uviedol obžalovaný Z. a v\nprípade lokality obce Unín to bolo 0,564 € ako najnižšia suma uvedená vo výrokovej časti rozsudku\nspomenutých zmluvách. Od týchto súm a od v jednotlivých dokumentoch stanovených výmer pozemkov\ntiež v ich najmenšom zakotvenom rozsahu sa potom odvíjala aj celková škoda, ku ktorej v prípade\ndokonania trestného činu mohlo dôjsť - a to na strane osôb uvádzaných do omylu, teda záujemcov o\nkúpu pozemkov.\nPokiaľ ide o skutkovú vetu, túto v súvislosti s obžalovaným N. súd oproti obžalobe výrazne zmenil. Ako\nuž bolo vyššie naznačené, nepovažoval za dôležité popisovať jednotlivé detaily stretnutí s jednotlivými\nzáujemcami o kúpu pozemkov, nakoľko toto z hľadiska právnej kvalifikácie aj vzhľadom k vyššie\nuvedeným faktom už nehrá podstatnejšiu úlohu, pričom predmetných stretnutí, podľa všetkého bolo\nnaozaj niekoľko desiatok. Podľa názoru súdu nie je podstatné popisovať detaily týchto stretnutí, nie je\npodstatný ani ich počet, podstatné je zaujať stanovisko k tomu, s akým úmyslom sa tieto stretnutia viedli\na čo bolo ich výsledkom.\nZ tohto dôvodu skutkovú vetu transformoval spôsobom, že v nej vypichol mená osôb a podnikateľských\nsubjektov, u ktorých je istota, že sa s nimi obžalovaní N. alebo Z. v súvislosti so žalovanými skutkami\nstretávali a najmä dokumenty súvisiace s týmito stretnutiami - predovšetkým návrhy, koncepty, prípadne\ndefinitívne texty právnych úkonov, ktoré boli spísané z tohto titulu. Ako už bolo vyššie naznačené, v tomto\nprípade nehrali najdôležitejšiu úlohu svedecké výpovede, nakoľko ani jedna zo strán nespochybňovala\nexistenciu vyjednávaní a existenciu stretnutí. Dôležité boli objektívne zistiteľné fakty, teda výsledky\ntýchto rokovaní pretavené do spísaných dokumentov a tiež objektívne zistiteľné skutočnosti z ohliadok\nnebytových priestorov a domových prehliadok, vrátane obsahov počítačových zariadení, ktoré boli pri\ntýchto úkonoch nájdené. Tieto okolnosti, teda najmä skutočnosti, ktoré sú nespochybniteľné a vyplývajú\nz objektívne overiteľných faktov zistiteľných najmä z počítačových zostáv obžalovaných, hrajú skutočne\npodstatnú úlohu a keďže z nich súd dedukoval aj záver o vine obžalovaného N., v skutkovej vete\nobžaloby všetky objektívne overiteľné časové i miestne údaje čo najprecíznejšie a na základe technicky\noveriteľných údajov konkretizoval.\nSkutky uvedené v bodoch 1 až 6 obžaloby súd nepovažoval za oddeliteľné čiastkové útoky páchateľa\nv zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona, ale za súčasti konania, ktoré tvorili jeden útok smerujúci\nna záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sa týkal fiktívnych pozemkov v lokalitách obcí oblasti\nSlovenskej republiky nazývanej Gemer a súvisí s ochranou vlastníctva osôb, voči ktorým podvodné\nkonanie smerovalo. Za čiastkový útok (v poradí druhý) na záujem chránený zákonom však považoval\nkonanie súvisiace s nehnuteľnosťami v katastrálnom území obce Unín. V konečnom dôsledku tak skutky\nuvedené v bodoch 1 a 2 odsudzujúcej časti rozsudku ako čiastkové útoky tvorili jeden pokračovací trestný\nčin ako ho definuje § 122 ods. 10 Trestného zákona, nakoľko bola medzi nimi daná objektívna súvislosť\n\nv čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer\npáchateľa spáchať trestný čin.\nSúd je toho názoru, že v tejto súvislosti nemôže byť spor o zachovaní totožnosti skutku aj pri takto\nzmenenej skutkovej vete. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na dostupnú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorá totožnosť skutku vymedzuje naozaj široko, i na to, že iný spôsob\ndetailizovania konania obžalovaného N. nič nemení na tom, že súd sa nijakým spôsobom neodchýlil od\nprieskumu toho, čo bolo predmetom obžaloby.\nPokiaľ ide o obžalovaného B. Z. v súvislosti najmä s objektívnou a subjektívnou stránkou trestného\nčinu, u tohto obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že konanie páchateľa, ktorý môže byť trestnoprávne\npostihnuteľný za trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, musí spočívať v skutkoch, ktoré\nuvádzajú iného do omylu, resp. využívajú niečí omyl s cieľom spôsobiť tak na cudzom majetku škodu.\nPáchateľ teda musí nielen konať a tým uvádzať iného do omylu, ale musí konať aj s takýmto cieľom.\nIde o úmyselný trestný čin, teda v zmysle § 15 Trestného zákona páchateľ buď musí chcieť spôsobom\nuvedeným v tohto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo\nmusí vedieť, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho\nspôsobí, musí byť s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).\nV prípade obžalovaného Z. konanie v konečnom dôsledku uvádzajúce iných do omylu preukázané\nbolo a sám obžalovaný sa k nemu v plnom rozsahu priznal. Nijakým spôsobom nespochybňoval, že\nvyvíjal aktivity smerujúce k predaju rôznych pozemkov, o ktorých mal informácie od spoluobžalovaného\nIng. Z. N.. Okrem informácií mu spoluobžalovaný na začiatku aktivít týkajúcich sa predaja pozemkov\nukázal aj dokumenty súvisiace s identifikáciou predmetu obchodu, ako aj dokumenty súvisiace s\ndispozičným právom obžalovaného N.. Na základe týchto dokumentov sám, prípadne za pomoci svojej\nspolupracovníčky Ing. W. spracovali ďalšie dokumenty, ktoré používali pri vyjednávaní s potenciálnymi\nzáujemcami o pozemky. Pokiaľ ide o pozemky v lokalite Gemer, tieto mu obžalovaný N. aj fyzicky ukázal,\nniekoľkokrát tam bol aj so záujemcami o kúpu.\nObžalovaný Z. nemal nijaký dôvod, najmä spočiatku, neveriť spoluobžalovanému N., že informácie\nohľadne pozemkov a súvisiace doklady sú doklady relevantné a dokumentujú reálny stav vo vzťahu k\npozemkom. Nič nenasvedčuje tomu, že v tomto smere bol spoluobžalovaného „komplicom“, že by s ním\nsám vymyslel celú stratégiu spôsobu predaja fiktívnych pozemkov a nakoniec aj sám spoluobžalovaný\nN. súdu potvrdil, že obžalovanému B. Z. o pozemkoch v podstate hovoril to isté, čo súdu - v prípade\npozemkov lokality Gemer mal k dispozícii s týmito pozemkami všetky príslušné splnomocnenia. V\nprípade pozemkov v lokalite obce Unín obžalovaný N. tvrdil, že o pozemky sa zaujíma len z dôvodu\nhydroponického pestovania plodín, čiže tu si je súd vedomý niektorých rozdielov v popise situácie\nohľadne pokusu pozemky predať, avšak aj v tomto prípade za dôveryhodnejšiu verziu pokladal verziu\nobžalovaného Z..\nV tejto súvislosti je teda dôležité nasledovné zistenie súdu: To, čo v prípade obžalovaného Z. ku\nkonštatovaniu naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu resp. jeho pokusu\nchýbalo, bola jednoznačne preukázateľná vedomosť o tom, že sa niekto, teda potenciálni záujemcovia\no kúpu pozemkov uvádzajú do omylu.\nPri úmyselných trestných činov je totiž zavinenie, či už priame alebo nepriame, obligatórnou zložkou\nsubjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie je pritom vnútorný psychický vzťah páchateľa ku\nskutočnostiam tvoriacim trestný čin. Je vybudované na zložke poznania (intelektuálna zložka) a na\nzložke vôle (vôľová zložka zavinenia). Obidve tieto zložky, teda poznanie aj vôľa sa musia vzťahovať na\nskutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu. Intelektuálna a vôľová zložka zavinenia\nmusia tak zahŕňať nielen porušenie a ohrozenie záujmov chránených Trestným zákonom, a teda objekt\ntrestného činu, ale aj spôsob, akým bol trestný čin spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané\npríslušným ustanovením osobitnej časti Trestného zákona. Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto\nskutočností (skutky smerujúce k uvedeniu do omylu a vôľa uviesť do omylu) nevzťahovalo, potom chýba\n\nsubjektívna stránka trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Právna\nteória ako najklasickejší uvádza príklad, že ak si cestujúci na železničnej stanici omylom vezme cudzí\nkufor, nemôže byť stíhaný pre trestný čin krádeže a to pre nedostatok subjektívnej stránky trestného\nčinu. V takýchto prípadoch zavinenie páchateľa nezahrňuje skutočnosť, že ide o cudziu vec - v našom\nprípade zavinenie páchateľa B. Z. nezahrňovalo skutočnosť, že sa predáva fiktívny produkt, resp. že\nsa niekto uvádza do omylu.\nUž v popisnej časti zdôvodnenia tohto rozsudku je naznačené, ktoré dôkazy súd k takémuto záveru viedli.\nJe teda potrebné len zopakovať, že obžalovaného B. Z. doslova vyviňuje z trestnoprávnej zodpovednosti\nnielen v tomto smere dôveryhodná výpoveď spoluobžalovaného N., ale aj skutočnosti uvádzané ním\nsamým, jeho doznanie sa k objektívnej stránke trestného činu a viaceré okolnosti, ktoré takúto verziu\nstavu jeho vedomostí a vôle potvrdzujú.\nOpätovne teda súd uvádza ako naozaj objektívny, obsahovo „neutrálny“ dôkaz - prepis legálne získaných\nodposluchov telefonických hovorov, ktorý počas konania nijakým spôsobom nebol spochybnený. Možno\nna ňom vidieť genézu poznania i vôle B. Z., ktorý v relatívne dlhom období viackrát a vehementne od\nspoluobžalovaného N.iadal dokumenty, ktoré mu sľúbil a v existenciu ktorých on nemal dôvod neveriť.\nJe evidentné i to, že obžalovaný N. sa mu zatajuje, odpovedá vyhýbavo, naďalej sľubuje, čo v konečnom\ndôsledku u obžalovaného B. Z. vzbudzuje pochybnosti o tom, či vôbec sa predáva reálne existujúci\npozemok a či obžalovaný N. má reálne dispozičné práva k akémukoľvek pozemku, ktorý ponúka.\nVzhľadom k vývoju situácie postoj obžalovaného Z. sa javí byť logický a je prirodzenou reakciou človeka,\nu ktorého nielen nemožno vylúčiť, ale aj možno dôvodne predpokladať, že bol v súvislosti s pozemkami\nuvedený do omylu.\nNa tomto konštatovaní súdu nič nemení fakt, že aj obžalovaný Z. veľmi vehementne vyvíjal aktivity\nsmerujúce k predaju pozemkov tak v lokalite Unín, ako aj v lokalite Gemer, a to aj v čase, kedy už\nmal pochybnosti o právnej čistote celej ponuky. V telefonických hovoroch s obžalovaným N. viackrát\nhovorí o tom, resp. sa pýta, ako vyzerá pred „tými ľuďmi“ (záujemcami o kúpu) a dokedy im má hovoriť,\nže doklady donesie. Jeho reakcia, že nechcel vyzerať pred týmito ľuďmi nedôveryhodne, keď už začal\nrokovať, sa aj z tohto pohľadu javí byť logická.\nPrávna teória i prax takéto konanie nazýva konaním v omyle. Omylom sa rozumie nesúlad páchateľovho\npoznania so skutočnosťou, spočívajúci v tom, že páchateľ si nejakú skutočnosť vôbec neuvedomuje,\nalebo že nemá správnu predstavu. Omyl sa môže týkať okolností skutkových alebo právnych, a\npodľa toho ktorých okolností sa dotýka, rozlišujeme omyl skutkový a omyl právny. Zavinenie vyjmúc\nnevedomú nedbanlivosť predpokladá, že páchateľ si je aspoň vo všeobecných črtách vedomý možnosti\ntých skutočností, ktoré patria pod zákonné znaky trestného činu a že toto vedomie nevybočuje z\nrámca vymedzeného týmito znakmi. Pokiaľ by páchateľ nevedel o nejakej skutočnosti požadovanej na\nnaplnenie znakov uvedených v zákone, ide o tzv. negatívny skutkový omyl. V prípade konštatovania\nnegatívneho skutkového omylu je vylúčená jeho vedomosť o niektorej relevantnej skutočnosti a teda\naj akákoľvek zodpovednosť za úmyselný trestný čin (rovnako je vylúčená zodpovednosť aj za trestný\nčin spáchaný z vedomej nedbanlivosti). V takýchto prípadoch sa skúma nanajvýš zodpovednosť za\nniektorých z nedbanlivostných, prípadne kulpóznych trestných činov. Takáto konštatácia platí aj pre\nprípad, že omyl bol zložkou páchateľovej nedbanlivosti. To v tomto prípade nie je vylúčené - obžalovaný\nB. Z. naozaj mohol vyvinúť väčšiu aktivitu na zistenie reálneho stavu, avšak na závere o beztrestnosti\ntohto obžalovaného to nič nemení.\nZ týchto dôvodov preto súd obžalovaného Z. musel spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodiť. Pokiaľ v\npredchádzajúcej časti rozsudku konštatoval, že tak vôľová, ako aj vedomostná zložka skutkovej podstaty\ntrestného činu musí byť v tomto prípade súčasťou jeho popisu, resp. páchateľ musel konať tak, ako je to v\nskutkovej podstate uvedené vrátane vôľovej a vedomostnej zložky, z hľadiska oslobodzovacích dôvodov\nuvedených v § 285 Tr. por. by súd na prvý pohľad mohol konštatovať, že skutok, pre ktorý je obžalovaný\nB. Z. stíhaný sa ani nestal, resp. nebolo dokázané, že sa stal. B. Z. totiž vedome nikoho neuvádzal do\nomylu (resp. v rámci dôkazného bremena spočívajúcom na žalobcovi toto nebolo dokázané), avšak je\n\nnepochybné, že konanie ako súčasť objektívnej stránky trestného činu, v zásade tak, ako ho popisuje\nobžaloba a priznáva sám obžalovaný, prebehlo.\nV takýchto prípadoch je potrebné konštatovať, že skutok sa síce stal (skutkový dej tvoriaci základ\nobžaloby sa skutočne prihodil), avšak nezakladá trestný čin. Nedostatok skutkovej podstaty trestného\nčinu je v tomto prípade dôsledkom toho, že chýbajú jeho subjektívne znaky predovšetkým z dôvodu,\nže išlo o konanie v omyle, konkrétne v tzv. negatívnom skutkovom omyle, ktorý zakladá beztrestnosť\nza úmyselný trestný čin. Preto bol obžalovaný Z. v súlade s doterajšími závermi súdnej praxe i právnej\nteórie riešiacimi konzekvencie konania v omyle oslobodený v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku.\n\nPokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok u obžalovaného Ing. Z. N., súd prihliadol ku\nvšetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu,\njeho následkom, miere zavinenia a pohnútkam obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako\ni k charakteristike osoby páchateľa, jeho minulosti, pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy. Pri\nrozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 34 Tr. zák. účinného v čase spáchania\nskutku.\nPodľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni\nv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a\nsúčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa\nspoločnosťou.\nV súvislosti s typovou spoločenskou nebezpečnosťou trestného činu podvodu je potrebné zdôrazniť,\nže objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, pričom\nvlastnícke právo je hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym\nporiadkom Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem na\nochrane cudzieho majetku. V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 221 ods.\n4 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade, zákonodarca stanovuje sadzbu trestu\nodňatia slobody na 10 až 15 rokov.\nPokiaľ ide o individuálny stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd uvádza, že\nobžalovaný je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený neutrálne. Obžalovaný bol súdom odsúdený\ndoposiaľ dvakrát, a to v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 3 T 26/94\npre trestný čin podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce\nnad Bebravou pod sp. zn. 1 T 34/03 pre trestný čin podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. V oboch prípadoch\nmu bol uložený peňažný trest, ktorý v oboch prípadoch zaplatil, teda hľadí sa na neho, akoby nebol\nodsúdený. Túto okolnosť súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36\npísm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.\nV zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd\nprihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje\npomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu\ntretinu, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadza pri trestnom čine podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. je trest odňatia\nslobody na 10 až 15 rokov. V tomto prípade prevažovali poľahčujúce okolnosti, preto súd stanovoval trest\nv rozpätí trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov 4 mesiace. Okolnosti, ktoré by mu dovoľovali mimoriadne\nznížiť trest podľa § 39 Trestného zákona, nezistil.\nPri skúmaní osobných pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá v starostlivosti maloleté\ndeti, je ženatý. Súd tiež dodáva, že voči obžalovanému sú v súčasnosti vedené ďalšie trestné stíhania\nna viacerých okresných súdoch za obdobnú majetkovú trestnú činnosť. Konanie však nie je ani v jednom\nprípade doposiaľ ukončené, preto túto okolnosť súd nebol oprávnený žiadnym spôsobom vyhodnocovať.\n\nPodľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na\nosobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nPodľa § 34 ods. 5 písm. c) tohto zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri\npríprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k\ndokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.\nStíhaný skutok bol spáchaný síce v štádiu neukončeného pokusu, súd však vzal do úvahy, že\nprotiprávnym konaním obžalovaného mohla byť spôsobená škoda, ktorá niekoľkonásobne prekračuje\nhranicu škody veľkého rozsahu. Súd nemohol prehliadnuť ani spôsob páchania trestnej činnosti\nobžalovaným, ktorý sa vyznačoval najmä časovo pomerne náročnou prípravou, pričom k dokonaniu\ntrestného činu nedošlo len z toho dôvodu, že v záverečných fázach rokovaní o predaji pozemkov\nzáujemcovia o ich kúpu žiadali predloženie ďalších dokladov, k čomu už nedošlo. Súd zo strany\nobžalovaného nezaznamenal ľútosť nad svojim konaním.\nPo zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú vplyv pri ukladaní druhu a výšky trestu, súd dospel k\nzáveru, že spôsobu spáchania činu, jeho eventuálnemu následku, zavineniu, pohnútke, priťažujúcim a\npoľahčujúcim okolnostiam a tiež osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy je úmerný\nnepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu v rámci vyššie uvedenej sadzby (za zníženia hornej\nhranice o jednu tretinu) v dolnej polovici takto upravenej sadzby tesne nad jej spodnú hranicu, t. j. vo\nvýmere 10 rokov a 6 mesiacov.\nSúd prihliadol tiež na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochranné,\npreventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Pri závere, že v úvahách o výške\ntrestu sa nakoniec pohyboval v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby napriek naozaj vysokej\nhroziacej škode zohral úlohu najmä ten fakt, že úmysel obohatiť sa bol koncipovaný pomerne naivne, išlo\no neukončený pokus, čo tiež výrazným spôsobom prispelo k tomu, že ku vzniku škody nakoniec nedošlo.\nZaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia je v tomto prípade dané ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák., ktoré je akousi výnimkou\nz pravidla stanoveného ustanovením § 48 ods. 2 a 3 Tr. zák.\nV tomto prípade bola uznaná vina za spáchanie obzvlášť závažného zločinu (§ 11 ods. 3 Tr. zák.), pričom\npodľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradí do ústavu\nna výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa\nstráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného\nčinu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho\nnáprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť\npáchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu\nza úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom\nstráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa\nobzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.\nObžalovanému síce bol uložený trest za obzvlášť závažný zločin, avšak súd má so zreteľom na stupeň\nnarušenia obžalovaného, najmä s poukazom na už vyššie uvedené, za to, že uložením takéhoto trestu\nbude jeho náprava a prevýchova v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, teda v ústave\ns miernejším stupňom stráženia, lepšie zaručená. Obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody\nnebol, za predošlé odsúdenia mu boli ukladané peňažné tresty, ktoré vykonal, a preto by hneď v živote\nprvé zaradenie do najprísnejšieho režimu výkonu trestu medzi recidivistov a najťažších zločincov mohlo\nmať skôr opačné, než želané (najmä prevýchovné) následky.\n\nPodľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu\nvýkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,\nna ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa\nodseku 2 tohto ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa\npáchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.\nAko vyplýva z už vyššie uvedeného, niet pochýb, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil v\nsúvislosti s podnikateľskou činnosťou. Preto mu súd uložil aj trest zákazu podnikateľskej činnosti, ktorej\npodmienky výkonu upravuje osobitný predpis a to zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v platnom znení a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení\na to vo výmere 5 rokov, teda v polovici zákonom stanovenej sadzby. Mal za to, že k dosiahnutiu\nvyššie uvedeného účelu trestu je potrebné uložiť aj takýto trest. Podľa názoru súdu najmä vzhľadom k\ncharakteru trestnej činnosti a spôsobu obživy obžalovaného je tomuto potrebné na pomerne dlhú dobu\nzamedziť v prístupe k podnikaniu ako ho chápe a definuje Živnostenský zákon a Obchodný zákonník a\naj takto chrániť spoločnosť od spôsobu „podnikania“, ktorý bol preukázaný obžalovanému.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obligatórne uloží ochranný dohľad páchateľovi, ktorého\nodsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods.\n1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na jeden až tri roky, pričom podstata ochranného\ndohľadu spočíva v tom, že odsúdený, ktorému bol takýto dohľad uložený, je po prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, tieto\npreukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.\nSúd vzhľadom k týmto ustanoveniam Trestného zákona obžalovanému Ing. Z. N. uložil aj ochranný\ndohľad, a to v strede zákonom stanovenej sadzby v trvaní dvoch rokov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) dní odo dňa\noznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením\nrozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa\nrozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie\nrozsudku. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde,\npracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.\nOdvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca,\nmusí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké\nchyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}