{"guid": "ca8f297c-2008-43ff-8468-2c18eac16baa:f2bcc875-d4cb-4381-b7e9-102fc90e26ab", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2012:9510100051.1", "spisova_znacka": "3T/36/2011", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/36/2011 z 18. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 18. júna 2012, sp. zn. 3T/36/2011, ECLI:SK:SSPK:2012:9510100051.1", "identifikacne_cislo": "9510100051", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2012-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2bcc875-d4cb-4381-b7e9-102fc90e26ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2012:9510100051.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9510100051.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2012:9510100051.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/36/2011\n9510100051\n18. 06. 2012\njan giertli\nECLI:SK:SSPK:2012:9510100051.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu\nsenátu JUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci proti\nobžalovanému D. L. pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna 2012\nv Banskej Bystrici takto\nrozhodol:\nObžalovaný D. L., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., B. XXXX/X,\n\nje v i n n ý , ž e\n1) ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti N. P., s.r.o., P., IČO XX XXX XXX, podal dňa\n30.09.2004 na Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania v Bratislave žiadosť o\nposkytnutie nenávratného finančného príspevku pre žiadateľa zo súkromného sektora v rámci Opatrenia\n1.1 Sektorového operačného programu Priemysel a služby na projekt kódu 11110100128 „Zvyšovanie\nkonkurencieschopnosti spoločnosti N. P., s.r.o.“, hoci uvedená spoločnosť nemala na podnikateľské\naktivity, na ktoré príspevok žiadala, živnostenské oprávnenie, v žiadosti v rozpore so skutočnosťou\ndeklaroval, že táto spoločnosť nie je daňovým dlžníkom ani dlžníkom poistného na dôchodkové\nzabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a poistenie príspevku v nezamestnanosti, o\nčom predložil nesprávne potvrdenia, ktoré zabezpečil od Daňového úradu P. a od Zdravotnej poisťovne\nP. - I., ktoré svojou formuláciou takýto dojem navodzovali, od Sociálnej poisťovne, pobočka W. na základe\nprísľubu zaplatenia nedoplatkov vylákal nepravdivé potvrdenie o neexistencii dlhu a zamlčal existenciu\nnedoplatkov voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka W., v dôsledku čoho mu bola po uzavretí\nzmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a\nstredného podnikania zo 06.07.2005 neoprávnene poskytnutá suma 1.374.758,73 EUR (45.415.981,49\nSk), čím na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vznikla škoda 695.785,11 EUR\n(20.961.222,29 Sk) a na prostriedkoch z Európskeho fondu regionálneho rozvoja škoda 811.749,29 EUR\n(24.454.759,20 Sk),\n2) ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti N. P., s.r.o., P., IČO: XX XXX XXX podal dňa\n16.09.2004 na Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií obchodu (SARIO) v Bratislave žiadosť o\nposkytnutie nenávratného finančného príspevku pre žiadateľa zo súkromného sektoru v rámci Opatrenia\n1.5 „Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR“ Sektorového operačného programu Priemysel a\nslužby na projekt kódu 11110500024 „Účasť na výstave Hannover Fair - Nemecko“, v ktorej v rozpore\nso skutočnosťou deklaroval, že táto spoločnosť nie je daňovým dlžníkom ani dlžníkom poistného\nna dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a poistenie príspevku v\nnezamestnanosti, o čom predložil nesprávne potvrdenia, ktoré zabezpečil od Daňového úradu P. a\nZdravotnej poisťovne P. - I., ktoré svojou formuláciou takýto dojem navodzovali, od Sociálnej poisťovne,\n\npobočka W. na základe prísľubu zaplatenia nedoplatkov vylákal nepravdivé potvrdenie o neexistencii\ndlhu a zamlčal existenciu nedoplatkov voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka W., pričom mu\nbola na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku so Slovenskou agentúrou\npre rozvoj investícií obchodu (SARIO) z 21.06.2005, neoprávnene schválená suma 62.188,81 EUR\n(1.873.500,- Sk), z ktorej 28.702,53 EUR (864.692,31 Sk) tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu\nSlovenskej republiky a 33.486,28 EUR (1.008.807,69 Sk) príspevok Európskeho fondu regionálneho\nrozvoja, pričom však k poskytnutiu uvedeného príspevku nedošlo, pretože Slovenská agentúra pre\nrozvoj investícií obchodu (SARIO) po predložení žiadosti o platbu od zmluvy v dôsledku porušenia iných\nzmluvných povinností zo strany príjemcu dňa 31.10.2006 odstúpila,\nteda\nv bodoch 1, 2\n- vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne\nzáväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v\notázke ich splnenia a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu a zároveň sa dopustil konania nebezpečného\npre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v\númysle vylákať od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa\nvšeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol\ndo omylu v otázke ich splnenia a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného\nčinu nedošlo,\n- predložil nesprávny doklad a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného\nrozpočtu Európskych spoločenstiev a uvedeným činom spôsobil škodu veľkého rozsahu a zároveň sa\ndopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného\nčinu a ktorého sa dopustil v úmysle predložiť nesprávny doklad, aby tým umožnil spôsobenie sprenevery\nprostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a aby uvedeným činom spôsobil\nškodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,\n\nčím spáchal\nv bodoch 1, 2\n- pokračovací trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného\ndo 31.12.2005, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005, v jednočinnom súbehu\n- s pokračovacím trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa\n§ 126 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, čiastočne dokonaným a čiastočne v\nštádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005\n\nZa to sa odsudzuje:\nPodľa § 126 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005, § 40 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na úhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.\n\nPodľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu odňatia slobody sa\npodmienečne odkladá.\nPodľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 určuje sa skúšobná doba na 3 (tri) roky.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky na občianske súdne konanie.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 1.\ndecembra 2011 obžalobu na obvineného D. L.. V nej obžaloval obvineného D. L. zo spáchania trestného\nčinu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,\nčiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do\n31.12.2005 a z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa §\n126 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, čiastočne dokonaného a čiastočne v\nštádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.\nObžalovaný sa mal podľa obžalobného návrhu trestnej činnosti dopustiť tak, ako to je konkrétne uvedené\nv skutkovej časti tohto rozsudku, v bodoch 1, 2.\nPredseda senátu v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal podanú obžalobu\nobsah spisu. Zistil, že vec nie je potrebné predbežne prejednať, preto nariadil hlavné pojednávanie. Na\ndoplnenie možno uviesť, že v predmetnej veci už bolo v minulosti vykonané predbežné prejednanie\nobžaloby, následne obžalovaný vyjadril súhlas vykonať konanie o dohode o vine a treste, následkom\nčoho bola trestná vec vrátená prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku. Keďže\nk dohode o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným nedošlo, bola opätovne podaná obžaloba na\nsúd na obvineného D. L., pričom išlo o identickú obžalobu s pôvodne podanou obžalobou.\nObžalovaný D. L. na hlavnom pojednávaní po tom, ako bol poučený podľa § 257 ods. 1 Trestného\nporiadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda urobil vyhlásenie o tom,\nže je vinný zo spáchania skutku. Následne prokurátor predniesol stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie\nobžalovaného.\nVzhľadom na vyhlásenie obžalovaného predseda senátu poučil obžalovaného podľa § 257 ods. 5\nTrestného poriadku, ako aj podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a položil\nobžalovanému otázky tak, ako sú formulované v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného\nporiadku. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, a preto bol následne poučený podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, po ktorom poučení obžalovaný potvrdil, že rozumie aj tomuto\npoučeniu.\nKeďže nič nebránilo súdu, aby prijal vyhlásenie obžalovaného D. L. o vine, súd uznesením rozhodol\npodľa § 257 ods. 5, ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného D. L. o\nvine v celom rozsahu podľa obžalobného návrhu a zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v\nakom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a budú vykonané dôkazy súvisiace s výrokom\no treste.\nPodľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané odpis z registra trestov na obžalovaného, z ktorého bolo\nzistené, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol.\n\nNásledne bol prečítaný pracovný posudok na obžalovaného podaný konateľom spoločnosti N. P., s.r.o.\nPodľa pracovného posudku D. L. pracuje v pozícii generálneho riaditeľa a zároveň konateľa spoločnosti\nN. P., s.r.o. D. L.č spĺňa podmienky skúseného, zodpovedného, strategicky zmýšľajúceho, ako aj\nkreatívneho človeka, ktorý si dokáže stanoviť priority a má vynikajúce organizačné a ľudské kvality. Je\nokrem toho aktívny, flexibilný, lojálny a má veľmi dobré manažérske schopnosti. Má vysoký pracovný\npotenciál.\nMestský úrad P. v podanej charakteristike na D. L. uviedol len základné informácie a to, že D. L. žije\na býva spolu s manželkou a synom, pričom rodinné a majetkové pomery nie sú mestskému úradu\nznáme. Do spoločenského a verejného života v meste sa nezapája. Menovaný doteraz nebol riešený v\npriestupkovom konaní pre spáchanie priestupku.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nZ dôvodu, že obvinený urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, súd nevykonal dokazovanie\nku skutku, ale iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.\nPodľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v\nobžalobnom návrhu.\nZ pohľadu ustanovenia § 278 ods. 1 Trestného poriadku špecializovaný trestný súd nevykonal v rozsudku\nzmeny v skutkovej časti. Preto aj vzhľadom na vyhlásenie obvineného podľa § 257 ods. písm. b)\nTrestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, skutková časť tohto rozsudku je úplne zhodná s\nopisom skutku v obžalobnom návrhu. Súd však bez akejkoľvek zmeny skutku vykonal oproti obžalobe\n- obžalobnému návrhu len drobné spresnenie a to také, že v konaní páchateľa išlo o pokračovanie v\ntrestnej činnosti a zároveň trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu. Konanie páchateľa teda\nsúd po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b\nods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu\npokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom skôr uvedený trestný čin bol\nspáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom poškodzovania finančných záujmov\nEurópskych spoločenstiev podľa § 126 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,\nčiastočne dokonaným a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do\n31.12.2005. Takéto spresnenie mohol obsahovať už obžalobný návrh, lebo z formulácie skutku v bode\n1 a 2 obžaloby (a tiež tohto rozsudku) je celkom zrejmé, že v konaní páchateľa ide o pokračovanie v\npáchaní oboch trestných činov, pričom oba trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu, nie dvoma\nsamostatnými konaniami.\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov trestnosť činu sa\nposudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi\nspáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nPodľa § 126 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 odňatím slobody na 5 rokov až 12 rokov\nsa páchateľ potresce ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.\nPodľa § 250b ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 môže byť páchateľovi uložený trest\nodňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 škodu veľkého\nrozsahu alebo ním získa prospech veľkého rozsahu.\n\nPorovnaním trestných sadzieb uvedených pri trestných činoch vzťahujúcich sa na konanie obžalovaného\nD. L. v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 s trestnými sadzbami uvedenými v\nTrestnom zákone č. 300/2005 Z.z., ale aj porovnaním oboch zákonov ako celku, dospel špecializovaný\ntrestný súd k záveru, že Trestný zákon účinný do 31.12.2005 je pre obžalovaného ako celok priaznivejší,\npreto pri rozhodovaní o vine a treste použil ustanovenia Trestného zákona účinného do 31.12.2005.\nOdôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje dôkazy a ich hodnotenie vzťahujúce sa na výrok o vine\nvzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd vyhlásenie obžalovaného\nprijal, lebo nemal na základe obžaloby a pripojeného vyšetrovacieho spisu pochybnosti o skutkových\ntvrdeniach uvedených v obžalobe a tým nemal pochybnosti ani o vyhlásení obžalovaného.\nPri rozhodovaní o treste, aký druh trest obžalovanému uložiť a v akej výmere, sa súd riadil ustanovením\n§ 23 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ako aj ustanovením § 31 Trestného zákona účinného\ndo 31.12.2005.\nPodľa § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred\npáchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k\ntomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.\nPodľa § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pri určení druhu trestu a jeho výmery\nsúd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005), na možnosť jeho nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za\nnápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so\nzreteľom na túto okolnosť.\nPodľa § 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť\nje určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu\na jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia\na jeho pohnútkou.\nPri výlučne represívnej interpretácii (výška škody spôsobená konaním obžalovaného kvalifikovaná ako\nškoda veľkého rozsahu) a pri aplikácii vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona účinného do\n31.12.2005 by neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie o treste, než uloženie trestu odňatia slobody\nnepodmienečného a to vo výmere päť rokov, ktorá výmera je pritom dolnou hranicou trestnej sadzby pri\noboch obžalovaným spáchaných trestných činoch.\nZákon (§ 3 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005) však ukladá súdu prihliadať aj na spôsob\nvykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, na osobu páchateľa, mieru jeho\nzavinenia a jeho pohnútku. Ak pristúpia aj tieto ďalšie okolnosti, javí sa uloženie trestu odňatia slobody\nobžalovanému v minimálnej výmere päť rokov ako neprimerane prísne a nesúladné s nebezpečnosťou\nčinu obžalovaného pre spoločnosť.\nPodľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu\nalebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej\ntýmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom\nkratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto\nzákonom.\nPodľa § 40 ods. 2 Trestného zákona súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej\nsadzby aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin alebo za pokus trestného činu a\nvzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu sa domnieva, že by použitie trestnej sadzby\n\nodňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu\nmožno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.\nSúd nezistil na strane obžalovaného také pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia\n§ 40 ods. Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ako zmierňujúceho ustanovenia na mimoriadne\nzníženie trestu odňatia slobody. Podľa zistení špecializovaného trestného súdu však treba zohľadniť\nokolnosti prípadu. Konanie obvineného tak, ako je opísané v skutkovej časti tohto rozsudku,\nnesmerovalo k tradičnému obohateniu sa páchateľa, nesmerovalo k použitiu získaných finančných\nprostriedkov pre vlastnú potrebu, ale smerovalo k rozšíreniu výrobných kapacít. O tom, že pridelené\npeniaze boli použité na výstavbu výrobnej haly a na zariadenie, svedčí jednak bohatá fotodokumentácia,\nktorá sa nachádza v spise, ale aj správy o vykonanej následnej kontrole, ako sa narába s prostriedkami\nEurópskych spoločenstiev. Je nepochybné, že obžalovaný nezískal finančné prostriedky v súlade s\npodmienkami vyhlásenej súťaže. Je však nepochybné aj to, že takto získané prostriedky investoval\ndo vybudovania objektu, ktorý poskytol zamestnanie množstvu ľudí, čím objektívne došlo k zníženiu\nnezamestnanosti v danom regióne, pričom takto vybudované objekty sa podieľali na skutočnosti, že\nfirma obžalovaného bola tretím najväčším zamestnávateľom v okrese.\nĎalej treba v prospech obvineného hodnotiť aj skutočnosť, že jeho konaním išlo čiastočne o štádium\npokusu k trestnému činu, na čo pamätá ustanovenie § 40 ods. 2 Trestného zákona. Aj v takomto prípade\nmôže súd znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.\nJe nepochybné, že obžalovaný už na „štarte“, teda v čase, keď sa uchádzal spolu s ďalšími záujemcami\no poskytnutie nenávratného finančného príspevku v žiadosti v rozpore so skutočnosťou deklaroval, že\nspoločnosť N. P., s.r.o. nie je daňovým dlžníkom ani dlžníkom poistného na dôchodkové zabezpečenie,\nnemocenské poistenie, zdravotné poistenie a poistenie príspevku v nezamestnanosti, o čom predložil\nnesprávne potvrdenia, ktoré zabezpečil od Daňového úradu P. a od Zdravotnej poisťovne P. - I.,\nktoré svojou formuláciou takýto dojem navodzovali, od Sociálnej poisťovne, pobočka W. na základe\nprísľubu zaplatenia nedoplatkov vylákal nepravdivé potvrdenie o neexistencii dlhu a zamlčal existenciu\nnedoplatkov voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka W., v dôsledku čoho mu bola po uzavretí\nzmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a\nstredného podnikania zo 06.07.2005 neoprávnene poskytnutá suma 1.374.758,73 EUR (45.415.981,49\nSk).\nV konaní obžalovaného D. L. však nejde o typicky jednoduché až primitívne konanie páchateľa v línii, že\nnaivným spôsobom podvedie iného iba preto, aby získal peniaze výlučne za účelom, aby ich vo veľmi\nkrátkom čase použil iba pre vlastnú potrebu rozhadzovačným spôsobom života. Konanie obžalovaného\nsmerovalo k tomu, aby získané peniaze investoval do rozšírenia výrobných kapacít, do výstavby hál,\nkúpy zariadenia, teda do zmysluplnej činnosti, ktorej výsledkom má byť výroba, teda produkcia tovarov,\nčo však zároveň nemôže byť ospravedlnením konania páchateľa, ktorým došlo k spôsobeniu škody na\nštátnom rozpočte. Konanie uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku bolo nepochybne na prospech aj\nobžalovanému prostredníctvom jeho firmy - N., s.r.o., ale zároveň je na prospech aj spoločnosti, teda\nzamestnancom, osobám v regióne s vysokou nezamestnanosťou, ktoré osoby takto majú prácu, ale je\nna prospech aj štátu, keďže obžalovaný zisk zdaňuje, či platí odvody.\nV tejto súvislosti považuje za potrebné špecializovaný trestný súd uviesť, že z „nepráva na štarte“\nisto nemôže vzniknúť právo. To znamená, že ak obžalovaný získal finančný príspevok nelegálne,\nlogicky by nelegálnymi mali byť aj ďalšie „veci“, ktoré majú svoj pôvod v trestnej činnosti, teda výrobné\nhaly, zariadenia, zisk z výroby, zdanenie zisku, odvody platené spoločnosťou N., s.r.o. a v konečno\ndôsledku vari aj mzdy zamestnancov, hoci tí nepochybne pracovali v dobrej viere, že všetko je legálne. V\nuvedených súvislostiach však možno vysloviť presvedčenie, že aj keď došlo k odsúdeniu obžalovaného\nD. L. (hoci zatiaľ neprávoplatne) na základe protiprávneho konania (ako je uvedené v skutkovej časti\ntohto rozsudku), okrem poškodenej strany sa nikto nebude domáhať naplnenia právneho stavu. Teda\nnebude sa ho domáhať najmä štát tým, že vráti dane, ktoré získal od spoločnosti N. nebudú sa ho\ndomáhať ani poisťovne, pričom nikto nebude argumentovať tým, že musia byť vrátené získané financie\npreto, lebo vo svojej podstate ide o „veci“ pochádzajúce z trestnej činnosti.\n\nS prihliadnutím na vyššie spomenuté okolnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajší bezúhonný spôsob\nživota obžalovaného, lebo nebol trestaný ani prejednávaný za priestupok, sa javí uloženie trestu odňatia\nslobody spojeného s jeho priamym výkonom pre páchateľa ako neprimerane prísna represia. Časť\nkonania obžalovaného bola pritom iba pokusom k trestnému činu. Doterajší bezúhonný spôsob života\nobžalovaného spolu s jeho vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní sú konkrétnymi skutočnosťami\nv zmysle § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na ktorých možno postaviť reálnosť\nzáveru, že obžalovaný bude viesť riadny život, teda nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, preto\nnie je nevyhnutne potrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody.\nAko poľahčujúcu okolnosť súd hodnotil doterajší riadny spôsob života obžalovaného - § 33 písm.\ng) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a úprimné oľutovanie trestnej činnosť - § 33 písm. ch)\nTrestného zákona účinného do 31.12.2005, keď radikálnu zmenu postoja obžalovaného k trestnej\nčinnosti na hlavnom pojednávaní vyhlásením o vine, oproti postoju v prípravnom konaní, hodnotil súd\nprakticky ako úprimnú ľútosť, aj keď obžalovaný výslovne nepoužil na hlavnom pojednávaní slová o\núprimnej ľútosti. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo spôsobenie vyššej škody - § 34 písm.\nf) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a spáchanie viacerých trestných činov - § 34 písm. i)\nTrestného zákona účinného do 31.12.2005. Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti tak boli v rovnováhe.\nVšetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy potom viedli prvostupňový súd pri ukladaní trestu\nobžalovanému k uplatneniu postupu podľa § 40 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do\n31.12.2005, teda k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody. Na účinnú nápravu obžalovaného\nveľmi dobre postačuje hrozba trestom, teda podmienečným odložením trestu odňatia slobody na\nskúšobnú dobu.\nPodľa § 40 ods. 5 písm. c) Trestného zákona pri znížení trestu odňatia slobody nemožno uložiť trest pod\njeden rok ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň 5 rokov.\nUloženie trestu v základných výmerách podľa § 126 ods. 4 a podľa § 250b ods. 5 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005 vo výmere najmenej päť rokov teda môže byť prelomené vyššie citovaným\nustanovením § 40 ods. 5 písm. c) tak, že obžalovanému možno uložiť trest odňatia slobody v takej\nvýmere, ktorá dovoľuje uložený trest podmienečne odložiť a určiť zároveň skúšobnú dobu. Hrozba\ntrestom vo výmere dvoch rokov, pričom obžalovaný bude v skúšobnej dobe tri roky, je dostatočne silná\nhrozba na to, aby obžalovaný v budúcnosti viedol riadny život a už nespáchal trestnú činnosť. Takýto trest\nvšak aj z výchovného hľadiska môže byť veľmi účinnou motiváciou pre obžalovaného aj na to, aby ďalej\nriadne podnikal a plnil si svoje daňové a odvodové povinnosti tak, aby ich neplnením nepáchal trestnú\nčinnosť. Z takéhoto konania bude potom priamo profitovať aj štát získavaním daní z výrobnej činnosti\na kontinuálne bude zabezpečená aj zamestnanosť v danom regióne, ktorá by mohla byť ohrozená tým,\nže obžalovaný by išiel do výkonu trestu odňatia slobody. Preto obžalovaný by mal dostať možnosť\npreukázať svoju nápravu práve takým spôsobom, že bude nielen viesť svoju spoločnosť v budúcnosti\ntak, že jej fungovanie bude úplne legálne, ale svojím konaním, teda riadnym podnikaním pomôže aj\nostatným v regióne.\nČo sa týka náhrady škody, súd rozhodol o odkázaní poškodenej strany s nárokom na náhradu\nškody na občianske súdne konanie. Vykonávanie dôkazov v tomto smere by presahovalo potreby\ntrestného konania, a to najmä na základe zásadnej námietky uvedenej obhajcom obžalovaného, že\nMinisterstvo hospodárstva SR nemôže byť poškodenou stranou. V prejednávanej veci má byť podľa\nobhajoby poškodenou stranou Ministerstvo financií SR a to z dôvodu, že finančné prostriedky odovzdané\nobžalovanému by mali smerovať späť do štátnej pokladnice Slovenskej republiky.\nAko poškodená strana v konaní vystupovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.\nPoškodená strana bola zastúpená splnomocnencom, Mgr. Zuzanou Bollovou, advokátkou z Advokátskej\nkancelárie - Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, pričom je faktom, že ministerstvo hospodárstva\n\nvystupujúce ako poškodená strana, prostredníctvom svojho splnomocnenca riadne a včas uplatnila\nnárok na náhradu škody.\nZo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej medzi Národnou agentúrou\npre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMS) a N.om Slovakia, s.r.o. je zrejmé, že NARMS je\nlen vykonávateľom štátnej pomoci. Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi\nSlovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) a N.om P., s.r.o. je zrejmé, že SARIO\nje len vykonávateľom štátnej pomoci. Zo znenia obžalobného návrhu je zrejmé, že obžalovaný spôsobil\nškodu na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (aj na prostriedkoch z Európskeho\nfondu regionálneho rozvoja) a časť konania obžalovaného bezprostredne smerovala k spôsobeniu škody\nštátnemu rozpočtu Slovenskej republiky (aj Európskemu fondu regionálneho rozvoja). Je dostatočne\nznáme, že k výdavkom štátu sa vyjadruje a je potrebný súhlas ministerstva financií. Ministerstvo\nhospodárstva isto nespravuje prostriedky štátneho rozpočtu, ale iba narába s prostriedkami, ktoré sú\nmu uvoľňované zo štátneho rozpočtu. Preto v tomto prípade sa javí ministerstvo hospodárstva len\nvykonávateľom štátnej pomoci o úroveň vyššie ako SARIO či NARMS. Na základe vyššie uvedeného je\npravdepodobné, že finančné prostriedky, ktoré získala firma obžalovaného nepochádzali v skutočnosti\nz rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva, lebo na začiatku rozhodovacieho procesu o nakladaní\ns prostriedkami štátneho rozpočtu bolo ministerstvo financií (či Národná rada SR, keď schválila zákon o\nštátnom rozpočte na príslušný rok). Z uvedeného preto vyplývajú isté pochybnosti, kto je v prejednávanej\nveci skutočným poškodeným, a preto v pochybnostiach súd rozhodol o odkázaní poškodenej strany na\nobčianske súdne konanie, lebo dokazovanie, či je poškodeným Ministerstvo hospodárstva Slovenskej\nrepubliky alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky presahuje rámec trestného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na\nsúde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 ( pätnástich ) dní od\noznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti\ntoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti\ntakejto osoby, vyhlásením je až doručenie rozsudku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}