Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/23/2010 z 14. 6. 2011
Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 14. júna 2011, sp. zn. 2T/23/2010, ECLI:SK:SSPK:2011:9510100091.1
Špecializovaný trestný súd | 2T/23/2010 | ECLI:SK:SSPK:2011:9510100091.1 | 2011-06-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Hospodárske trestné činy, Majetok
Citované ustanovenia: TZ, TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d47c214-d0c9-4f0d-9c6c-2273c9e2f19a
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2011:9510100091.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Špecializovaný trestný súd
2T/23/2010
9510100091
14. 06. 2011
ivan matel
ECLI:SK:SSPK:2011:9510100091.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní pred senátom zloženým z predsedu
senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Ruženy Sabovej konanom dňa
14.6.2011 v Pezinku takto
rozhodol:
obžalovaný D. A. Y. D. L. A,
nar. X.XX.XXXX v U. Š., bydlisko H. Š. č. XX, okres D., rozvedený, slovenskej národnosti, t. č. v mieste
bydliska,
sa

uznáva

vinným

z pokračujúceho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona,
pretože
- po tom, ako v pozícii konateľa obchodnej spoločnosti D., s.r.o. so sídlom v D. na ul. T. č. XX, IČO:
XX XXX XXX uzavrel v Prešove s Úradom práce, sociálnych vecí s rodiny Prešov, Slovenská č. 87 dňa
28.9.2005 Dohodu číslo XX/§XX/XXXX/II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie
chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie s dodatkami, v úmysle vylákať
finančné prostriedky predložil dňa 14.11.2005 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove (ďalej
len ÚPSVR Prešov) žiadosť o platbu č. 1 za obdobie 11/05, prílohou ktorej bola faktúra číslo 2805
vystavená dňa 24.10.2005 dodávateľom spoločnosťou Y., C. Ď., M. č. XX, D. pre odberateľa D., s.r.o., T.
č. XX, D. znejúca na sumu 367.550,- Sk (12.200,42 €), z ktorej 75% vo výške 275.662,50 Sk (9.150,32
€) predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25%
vo výške 91.887,50 Sk (3.050,11 €) tvorená zo štátneho rozpočtu SR a príjmové pokladničné doklady
spoločnosti Y. D. číslo 1/10/05 zo dňa 24.10.2005 so sumou 150.000,- Sk (4.979,09 €) a číslo 2/10/05
zo dňa 26.10.2005 so sumou 217.550,- Sk (7.221,34 €) prijatých od spoločnosti D., s.r.o., T. č. XX, D.
za vykonané stavebné práce a súpis vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVR Prešov z predloženej
faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 175.770,- Sk (5.834,50 €), ktoré boli dňa 1.12.2005
poukázané spolu s ďalšími oprávnenými nákladmi na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci D.
A. mal vedomosť o tom, že žiadne stavebné práce neboli spoločnosťou Y. D. vykonané a táto spoločnosť
príjmové pokladničné doklady nevystavila, čím spoločnosť D., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A.

získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila tak ÚPSVR Prešov škodu vo výške 175.770,- Sk
(5.834,50 €) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 131.827,50
Sk (4.375,87 €) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 43.942,50 Sk (1.458,62 €),
pričom spoločnosť D., s.r.o. D. do zmluvného termínu 16.1.2006 chránenú dielňu nezriadila,
- po tom, ako pôvodne konateľ spoločnosti K., s.r.o., so sídlom v D. na ul. T. č. XXX, IČO: XX XXX XXX L.
A. st. uzavrela v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
Slovenská č. 87 dňa 28.7.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie v úmysle vylákať finančné prostriedky podal
dňa 27.6.2007 obvinený D. A. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove žiadosť o platbu č. 5
za obdobie 06/07, prílohou ktorej bola faktúra číslo 3107 vystavená dodávateľom spoločnosťou Y., C.
Ď., M. č. XX, D. pre odberateľa K., s.r.o., D. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti Y. D. zo dňa
19.6.2007 znejúce na sumu 415.224,- Sk (13.782,91 €), z ktorej 75% vo výške 311.418,- Sk (10.337,18
€) predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25%
vo výške 103.803,- Sk (3.445,73 €) tvorená zo štátneho rozpočtu SR, prijatej od spoločnosti K. s.r.o. D.
za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, pričom
ÚPSVR Prešov z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 240.579,- Sk (7.985,76
€), ktoré boli dňa 18.7.2007 poukázané na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci obv. D. A.
mal vedomosť o tom, že deklarované stavebné a elektroinštalačné práce spoločnosťou Y. D. neboli
vykonané, čím spoločnosť K., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A. v rozpore s § 56 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila
ÚPSVR Prešov škodu vo výške 240.579,- Sk (7.985,76 €) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky
Európskeho sociálneho fondu vo výške 180.434,25 Sk (5.989,32 €) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho
rozpočtu SR vo výške 60.144,75 Sk (1.996,44 €),
- po tom, ako L. A. st. v postavení konateľky spoločnosti K., s.r.o. so sídlom v D. na ul. T. č. XXX,
IČO XX XXX XXX uzatvorila v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, Slovenská č. 87, dňa 28.7.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na
zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie (ďalej len Dohoda) a
zaviazala sa dňom 15.8.2006 zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom
10 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a udržať pracovné miesta, na ktoré bol
poskytnutý príspevok a podľa tejto Dohody po dobu najmenej troch rokov, od 1.12.2006, kedy sa stal
konateľom spoločnosti K., s.r.o. D. obvinený D. A. a zároveň kedy bolo zmenené miesto sídla spoločnosti
na adresu ul. T. XX, D., obvinený D. A. podmienky Dohody nesplnil a to tým, že neudržal pracovné
miesta po dobu troch rokov, pretože pracovné miesto číslo 1 bolo obsadené od 15.8.2006 do 2.3.2007
a od 2.4.2007 do 30.11.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 653 dní, pracovné miesta 4,5,6,7,8,9 boli
obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda do splnenia záväzku chýbalo 623 dní, pracovné miesta
číslo 2, 3 a 10 boli obsadené od 15.8.2006 do 30.9.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 684 dní, čím
bol porušený čl. II. písm. A/ bod 5 Dohody a zároveň čl. II. písm. A) bod 13 Dohody, pretože nebola
vrátená na účet ÚPSVR Prešov pomerná časť príspevku v lehote do 1 mesiaca po uplynutí 30 dňovej
lehoty na preobsadenie pracovného miesta, pričom nesplnením tohto bodu Dohody vznikla povinnosť
pre spoločnosť K., s.r.o. podľa čl. II písm. A) bodu 14 Dohody vrátiť na účet úradu celú sumu príspevku,
ktorý bol poskytnutý na podporné pracovné miesta, pričom poskytnutý príspevok vo výške 1.698.572,Sk
(56.382,26 €) doposiaľ nebol vrátený a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov tak bola
spôsobená škoda vo výške 1.273.929,- Sk (42.286,70 €) z finančných prostriedkov tvorených Európskym
sociálnym fondom
a týmto konaním čiastočne spôsobil a čiastočne sa pokúsil spôsobiť Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny škodu v celkovej výške 82.365,60 € (2.481.346,- Sk) z čoho 75.869,76 € (2.285.652,39 Sk) bolo
z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a 6.495,84 € (195.693,68 Sk) bolo z prostriedkov štátneho
rozpočtu SR,
teda

použil a predložil nesprávny doklad a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev na iný účel, ako boli určené a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov z uvedeného rozpočtu a zároveň sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle použiť prostriedky
zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožniť
spôsobenie sprenevery tým, že použil a predložil nesprávny doklad, pričom dokonaniu trestného činu
nedošlo a takým činom spôsobil značnú škodu a zároveň
vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne
záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich
splnenia a zároveň sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného príspevok zo štátneho
rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky,
ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia, pričom k dokonaniu trestného činu
nedošlo a takým činom spôsobil väčšiu škodu,
a

odsudzuje

sa

za

to

Podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), m) Trestného zákona a § 38 ods. 7
Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 2
Trestného zákona k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody na 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na 3 (tri) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa súčasne zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/58/2006 zo dňa 4.12.2007, ktorý mu bol podľa § 360 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods.
1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody na
17 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 3
roky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2007 a vyhlásený bol dňa 4.12.2007 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
9.7.2010 obžalobu na obvineného D. A. pre v bode 1) obžaloby pokus trestného činu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 8 ods. 1, § 126 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a
zároveň trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 Trestného zákona účinného do 1.1.2006;
v bode 2) obžaloby trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa §
261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods.
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného po 1.1.2006 z časti dokonaný z časti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona; v bode 3) obžaloby trestný čin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného po 1.1.2006 na tom
skutkovom základe, že v bode 1) po tom, ako v pozícii konateľa obchodnej spoločnosti D., s.r.o. so sídlom
v D. na ul. T. č. XX, IČO XX XXX XXX uzavrel v Prešove s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
Slovenská č. 87 dňa 28.09.2005 Dohodu číslo XX/§XX/XXXX/II o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie s dodatkami,
v úmysle vylákať finančné prostriedky predložil dňa 14.11.2005 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Prešove (ďalej len ÚPSVR Prešov) žiadosť o platbu č. 1 za obdobie 11/05, prílohou ktorej bola faktúra
číslo 2805 vystavená dňa 24.10.2005 dodávateľom spoločnosťou Y., C. Ď., M. XX, D. pre odberateľa
D., s.r.o., T. XX, D., znejúca na sumu 367.550,- Sk (12.200,42 €), z ktorej 75 % vo výške 275.662,- Sk
predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25 % vo
výške 91.887,- Sk tvorená zo štátneho rozpočtu SR a príjmové pokladničné doklady spoločnosti Y. D.
číslo 1/10/05 zo dňa 24.10.2005 so sumou 150.000,- Sk (4.979,09 €) a číslo 2/10/05 zo dňa 26.10.2005
so sumou 217.550,- Sk (7.221,34 €) prijatých od spoločnosti D., s.r.o., T. XX, D. za vykonané stavebné
práce a súpis vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVR Prešov z predloženej faktúry priznal za
oprávnené náklady vo výške 175.770,- Sk (5.834,50 €), ktoré boli dňa 01.12.2005 poukázané spolu s
ďalšími oprávnenými nákladmi na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci D. A. mal vedomosť
o tom, že žiadne stavebné práce neboli spoločnosťou Y. D. vykonané a táto spoločnosť príjmové
pokladničné doklady nevystavila, čím spoločnosť D., s.r.o. D. konaním obv. D. A. získala neoprávnene
finančné prostriedky a spôsobila tak ÚPSVR Prešov škodu vo výške 175.770,- Sk (5.834,50 €) z čoho 75
% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 131.827,50 Sk (4.375,87 €) a 25
% tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 43.942,50 Sk (1.458,62 €) pričom spoločnosť D.,
s.r.o. D. do zmluvného termínu 16.01.2006 chránenú dielňu nezriadila, v bode 2) po tom, ako pôvodne
konateľ spoločnosti K., s.r.o., so sídlom v D. na ul. T. č. XXX, IČO XX XXX XXX L. A. st. uzavrela v
Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská č. 87
dňa 28.07.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie v úmysle vylákať finančné prostriedky podal dňa 27.06.2007
obv. D. A. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove žiadosť o platbu č. 5 za obdobie 06/07,
prílohou ktorej bola faktúra číslo 3107 vystavená dodávateľom spoločnosťou Y., C. Ď., M. XX, D. pre
odberateľa K., s.r.o. D. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti Y. D. zo dňa 19.06.2007 znejúce na
sumu 415.224,- Sk (13.782,91 €), z ktorej 75 % vo výške 311.418,- Sk (10.337,18 €) predstavuje čiastka
tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25 % vo výške 103.806,Sk (3.445,72 €) tvorená zo štátneho rozpočtu SR, prijatej od spoločnosti K., s.r.o. D.Š. za vykonané
stavebné a elektroinštalačné práce spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVR
Prešov z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 240.579,- Sk (7.985,76 €), ktoré boli
dňa 18.07.2007 poukázané na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci obv. D. A. mal vedomosť
o tom, že deklarované stavebné a elektroinštalačné práce spoločnosťou Y. D. neboli vykonané, čím
spoločnosť K., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A. v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti v platnom znení získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila ÚPSVR Prešov
škodu vo výške 240.579,- Sk (7.985,76 €) z čoho 75 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho
fondu vo výške 180.434,25 Sk (5.989,32 €) a 25 % tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo
výške 60.144,75 Sk (1.996,44 €), v bode 3) po tom, ako L. A. st. v postavení konateľky spoločnosti
K., s.r.o. so sídlom v D. na ul. T. č. XXX, IČO XX XXX XXX uzatvorila v Prešove Dohodu č. XX/§XX/
XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská č. 87 dňa 28.07.2006 o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich
zachovanie (ďalej len Dohoda) a zaviazala sa dňom 15.08.2006 zriadiť chránenú dielňu alebo chránené
pracovisko s celkovým počtom 10 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a udržať
pracovné miesta, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tejto Dohody po dobu najmenej troch rokov,
od 01.12.2006, kedy sa stal konateľom spoločnosti K., s.r.o. D. obvinený D. A. a zároveň kedy bolo
zmenené miesto sídla spoločnosti na adresu ulica T. XX, D., obvinený D. A. podmienky Dohody nesplnil
a to tým, že neudržal pracovné miesta po dobu troch rokov, pretože pracovné miesta číslo 1, 4, 5, 6, 7,
8, 9 boli obsadené od 15.08.2006 do 30.11.2007, teda do splnenia záväzku chýba 653 dní, pracovné
miesta číslo 2 a 3 boli obsadené od 15.08.2006 do 30.09.2007 - do splnenia záväzku chýba 684 dní a
pracovné miesto číslo 10 bolo obsadené od 15.08.2006 do 31.10.2006 a od 01.01.2007 do 30.09.2007 do splnenia záväzku chýba 623 dní, čím bol porušený čl. II. písm. A/ bod 5 Dohody a zároveň čl. II. písm.
A/ bod 13 Dohody, pretože nebola vrátená na účet ÚPSVR Prešov pomerná časť príspevku v lehote do
1 mesiaca po uplynutí 30 dňovej lehoty na preobsadenie pracovného miesta, pričom nesplnením tohto
bodu Dohody vznikla povinnosť pre spoločnosť K., s.r.o. podľa čl. II. písm. A/ bodu 14 Dohody vrátiť na
účet úradu celú sumu príspevku, ktorý bol poskytnutý na podporné pracovné miesta, pričom poskytnutý
príspevok vo výške 1.698.572,- Sk (56.382,26 €) doposiaľ nebol vrátený a Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov tak bola spôsobená škoda vo výške 1.698.572,- Sk (56.382,26 €) z čoho 75 % tvorili
finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 1.273.929,- Sk (42.286,70 €) a 25 % tvorili
prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 424.643,- Sk (14.095,57 €).

Na hlavnom pojednávaní súd náležite zistil skutkový stav veci tak, že po tom, ako - D. A. v pozícii
konateľa obchodnej spoločnosti D., s.r.o. so sídlom v D. na ul. T. č. XX, IČO: XX XXX XXX uzavrel
v Prešove s Úradom práce, sociálnych vecí s rodiny Prešov, Slovenská č. 87 dňa 28.9.2005 Dohodu
číslo XX/§XX/XXXX/II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie s dodatkami, v úmysle vylákať finančné prostriedky
predložil dňa 14.11.2005 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove (ďalej len ÚPSVR Prešov)
žiadosť o platbu č. 1 za obdobie 11/05, prílohou ktorej bola faktúra číslo 2805 vystavená dňa 24.10.2005
dodávateľom spoločnosťou Y., C. Ď., M. č. XX, D. pre odberateľa D., s.r.o., T. č. XX, D. znejúca na
sumu 367.550,- Sk (12.200,42 €), z ktorej 75% vo výške 275.662,50 Sk (9.150,32 €) predstavuje čiastka
tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25% vo výške 91.887,50 Sk
(3.050,11 €) tvorená zo štátneho rozpočtu SR a príjmové pokladničné doklady spoločnosti Y. D. číslo
1/10/05 zo dňa 24.10.2005 so sumou 150.000,- Sk (4.979,09 €) a číslo 2/10/05 zo dňa 26.10.2005
so sumou 217.550,- Sk (7.221,34 €) prijatých od spoločnosti D., s.r.o., T. č. XX, D. za vykonané
stavebné práce a súpis vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVR Prešov z predloženej faktúry
uznal za oprávnené náklady vo výške 175.770,- Sk (5.834,50 €), ktoré boli dňa 1.12.2005 poukázané
spolu s ďalšími oprávnenými nákladmi na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci D. A. mal
vedomosť o tom, že žiadne stavebné práce neboli spoločnosťou Y. D. vykonané a táto spoločnosť
príjmové pokladničné doklady nevystavila, čím spoločnosť D., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A.
získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila tak ÚPSVR Prešov škodu vo výške 175.770,- Sk
(5.834,50 €) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 131.827,50
Sk (4.375,87 €) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 43.942,50 Sk (1.458,62 €),
pričom spoločnosť D., s.r.o. D. do zmluvného termínu 16.1.2006 chránenú dielňu nezriadila,
- po tom, ako pôvodne konateľ spoločnosti K., s.r.o., so sídlom v D. na ul. T. č. XXX, IČO: S. XXX XXX
A. st. uzavrela v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
Slovenská č. 87 dňa 28.7.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie v úmysle vylákať finančné prostriedky podal
dňa 27.6.2007 obvinený D. A. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove žiadosť o platbu č. 5
za obdobie 06/07, prílohou ktorej bola faktúra číslo 3107 vystavená dodávateľom spoločnosťou Y., C.
Ď., M. č. XX, D. pre odberateľa K., s.r.o., D. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti Y. D. zo dňa
19.6.2007 znejúce na sumu 415.224,- Sk (13.782,91 €), z ktorej 75% vo výške 311.418,- Sk (10.337,18
€) predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25%
vo výške 103.803,- Sk (3.445,73 €) tvorená zo štátneho rozpočtu SR, prijatej od spoločnosti K. s.r.o. D.
za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, pričom
ÚPSVR Prešov z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 240.579,- Sk (7.985,76
€), ktoré boli dňa 18.7.2007 poukázané na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci obv. D. A.
mal vedomosť o tom, že deklarované stavebné a elektroinštalačné práce spoločnosťou Y. D. neboli
vykonané, čím spoločnosť K., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A. v rozpore s § 56 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila
ÚPSVR Prešov škodu vo výške 240.579,- Sk (7.985,76 €) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky
Európskeho sociálneho fondu vo výške 180.434,25 Sk (5.989,32 €) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho
rozpočtu SR vo výške 60.144,75 Sk (1.996,44 €),
- po tom, ako L. A. st. v postavení konateľky spoločnosti K., s.r.o. so sídlom v D. na ul. T. č. XXX,
IČO XX XXX XXX uzatvorila v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, Slovenská č. 87, dňa 28.7.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na
zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie (ďalej len Dohoda) a
zaviazala sa dňom 15.8.2006 zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom
10 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a udržať pracovné miesta, na ktoré bol
poskytnutý príspevok a podľa tejto Dohody po dobu najmenej troch rokov, od 1.12.2006, kedy sa stal
konateľom spoločnosti K., s.r.o. D. obvinený D. A. a zároveň kedy bolo zmenené miesto sídla spoločnosti
na adresu ul. T. XX,D., obvinený D. A. podmienky Dohody nesplnil a to tým, že neudržal pracovné
miesta po dobu troch rokov, pretože pracovné miesto číslo 1 bolo obsadené od 15.8.2006 do 2.3.2007
a od 2.4.2007 do 30.11.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 653 dní, pracovné miesta 4,5,6,7,8,9 boli
obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda do splnenia záväzku chýbalo 623 dní, pracovné miesta
číslo 2, 3 a 10 boli obsadené od 15.8.2006 do 30.9.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 684 dní, čím
bol porušený čl. II. písm. A/ bod 5 Dohody a zároveň čl. II. písm. A) bod 13 Dohody, pretože nebola
vrátená na účet ÚPSVR Prešov pomerná časť príspevku v lehote do 1 mesiaca po uplynutí 30 dňovej

lehoty na preobsadenie pracovného miesta, pričom nesplnením tohto bodu Dohody vznikla povinnosť
pre spoločnosť K., s.r.o. podľa čl. II písm. A) bodu 14 Dohody vrátiť na účet úradu celú sumu príspevku,
ktorý bol poskytnutý na podporné pracovné miesta, pričom poskytnutý príspevok vo výške 1.698.572,Sk
(56.382,26 €) doposiaľ nebol vrátený a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov tak bola
spôsobená škoda vo výške 1.273.929,- Sk (42.286,70 €) z finančných prostriedkov tvorených Európskym
sociálnym fondom
a týmto konaním čiastočne spôsobil a čiastočne sa pokúsil spôsobiť Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny škodu v celkovej výške 82.365,60 € (2.481.346,- Sk) z čoho 75.869,76 € (2.285.652,39 Sk) bolo
z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a 6.495,84 € (195.693,68 Sk) bolo z prostriedkov štátneho
rozpočtu SR.
Uvedený skutkový stav súd ustálil z vykonaného dokazovania a to výpoveďou a čiastočným priznaním
obžalovaného D. A., výpoveďou svedka poškodeného JUDr. Š. Š. (na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 11.3.2010 sa poškodený vzdal všetkých procesných práv poškodeného a vyhlásil, že žiadnu
náhradu škody si neuplatňuje), výpoveďou svedkov C. Ď., C. I., Ing. B. G., listinnými dôkazmi a
to výpočtom pomernej časti príspevku, fotokópiou žiadosti príspevku, dohodou č. XX/§XX/XXXX/
II, fotokópiu vzoru zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, fotokópiou listinných
materiálov spoločnosti D., fotokópiou faktúry č. 2805 s prílohami, správou o výsledku následnej finančnej
kontroly, pracovnými zmluvami, žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, Dohodou
č. XX/§XX/XXXX/II, fotokópiami pracovných zmlúv so zamestnancami, fotokópiami ostatných listinných
materiálov K., s.r.o. D., fotokópiami platobných poukazov a výpisov z účtu, fotokópiou žiadosti o platbu č.
5 s prílohami, fotokópiou o platbu č. 6 s prílohami, správou Sociálnej poisťovne, výpisom z obchodného
registra D., s.r.o., výpisom z obchodného registra K., s.r.o. , správou z Obvodného úradu Prešov, správou
z Obecného úradu H. Š., odpismi z registra trestov, informáciou z 28.7.2010 podanou Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, prílohovým spisom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/264/05,
prílohovým spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/58/06.
Obžalovaný D. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.3.2010 vyhlásil v zmysle ustanovenia § 257
Trestného poriadku, že v bode 1) a 2) obžaloby sa cíti nevinný a v bode 3) obžaloby sa cíti vinný a súd
podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Ďalej obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vypovedal k majetkovým pomerom, že nemá žiadny príjem, je rozvedený a nič nevlastní.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vysporiadané tak, že všetko dal manželke a deťom. Ku
skutkom uviedol, že podľa neho ide hlavne o dve faktúry, jedna D.-L. a druhá K.. K tomu uviedol, že nikdy
v živote na Úrade práce to nefunguje tak, že by sa išlo s faktúrou na Úrad práce a oni to odsúhlasili.
Proste sa im dá faktúra, buď ju preplatia alebo nepreplatia. Logicky vystavil faktúru tak, ako hovorí
pán Ď. s dokladom, tvrdil, že v živote nikto nevystaví predfaktúru ako faktúru i s dokladom a naraz sa
dopočul, že on vystavil faktúru, ktorú úrad práce neodsúhlasil a týmto sa to malo stornovať. Opakoval,
že nikto nedá faktúru s príjmových dokladom ako predfaktúru. Čo sa týka D.-L. prvý bod je tam súpis
prác vystavený C. Ď.. Je tam aj jeho pečiatka, ale vie, že ide o ten príjmový doklad. Obžalovaný sa
pýtal, či je to naozaj tak, ako povedal pán Ď., že to bolo spravené ako predfaktúra. Taktiež sa pýtal,
či sú to jeho doklady s pečiatkou. V K. argumentoval rovnako, že ako môže úrad práce nesúhlasiť a
potom preplatiť. Uviedol, že to funguje tak, že úradu práce sa dá faktúra, z tej faktúry buď strhnú jednu
tretinu, alebo koľko úrad práce uzná za vhodné a zbytok preplatí, tak sa aj stalo. Bola nafakturovaná na
415.000,- ale preplatili iba 240.000,-. Čo sa týka bodu 3) obžaloby bol odsúdený na nepodmienečný
trest. V januári 2008 keď už predtým rok vedel, že pôjde na 17 mesiacov do výkonu trestu robil všetko,
čo možné sa dalo. Ťažko mohol dodržať tri roky, keď sedel v base. Obžalovaný ale priznal, že neohlásil
úradu práce tieto skutočnosti, čo bola skutočne jeho chyba. Argumentoval, že peniaze nepoužil inak,
ako je to uvedené v obžalobe, lebo rok a pól zamestnával uvedené osoby to znamená, že rok a pól išlo
z tých peňazí na mzdy polovička a polovička na výstavbu a na nákupy. On z toho nikdy nič nemal. K
tretiemu bodu ale priznal, že pristúpil na dohodu a mal ju splniť. Len došlo k takým okolnostiam, že sa
to splniť nedalo. Na otázky prokurátora odpovedal, že práce v rozsahu faktúry číslo 2805 v roku 2005
boli vykonané pánom Ď. v celom rozsahu a tá faktúra je reálna. K súvisiacim príjmovým pokladničným
dokladom sa vyjadril, že nie sú reálne, príjmový doklad tam bol dopísaný s pečiatkou pána Ď., pretože
sa to robilo narýchlo a bolo potrebné to rýchlo odovzdať úradu práce. Súpis prác bol ale reálny a v roku
2005 boli vykonané elektroinštalačné práce, potrubia, maľovalo sa, murovalo a svietidlá sa tam dávali.

Na otázku prokurátora, či tieto práce boli vykonané do 24.10. alebo po 24.10. 2005 obžalovaný uviedol,
že sa na to nepamätá. Rovnakú otázku položil prokurátor ak faktúre číslo 3107 z roku 2007, teda či práce
boli vykonané v tomto roku v zmysle uvedenej faktúry. Obžalovaný odpovedal, že práce boli vykonané,
faktúra je reálna aj príjmový pokladničný doklad je reálny, tak isto ako aj súpis prác. V roku 2007 boli
podľa obžalovaného vykonané rozsiahle práce, prerábka kanalizácií, prerábal sa veľký meštiacky dom.
Nevedel sa však vyjadriť, či tá faktúra, alebo predchádzajúca, lebo tam bola veľa faktúr a on už si to
nepamätá. Na ďalšiu otázku prokurátora, či najskôr boli vykonané práce a až potom bola vystavená
faktúra a tieto práce boli takto preplatené, alebo či tomu bolo opačne obžalovaný uviedol, že možno
to bolo na 90% práce vykonané a tých 10% nebolo vykonaných, lebo bolo treba rýchlo dať faktúru na
úrad práce. Tak isto sa obžalovaný vyjadril aj k faktúre číslo 3107 a zároveň uviedol, že všetky finančné
prostriedky za stavebné práce boli vyplatené pánovi Ď.. Ako k tomu presne došlo si však nepamätal.
Obžalovaný stále opakoval, že úrad práce nefunguje tak, že sa mu predložia na schválenie predfaktúry
a až na základe schválenia sa potom vykonajú povolené práce. Prokurátor sa preto opýtal, prečo to takto
svedok Ď. tvrdí, že práve za týmto účelom boli poskytnuté predfaktúry obžalovanému a práce nevykonal
vôbec, na to obžalovaný odpovedal, že keď sa zisťovali faktúry cez pána vyšetrovateľa, tak vyskočili, že
neboli dané v účtovníctve. Vo výkone trestu bol od januára 2008 do 30.3.2009.
Keďže obžalovaný si nepamätal na konkrétne dátumy, sumy, čísla Dohôd , zmlúv ako aj finančných
prostriedkov z dôvodu veľkého časového odstupu na hlavnom pojednávaní bola prečítaná jeho výpoveď
z prípravného konania zo dňa 13.4.2010. V tejto výpovedi obžalovaný uviedol, že od 16.8.2005 do
4.1.2007 bol konateľom spoločnosti D., s.r.o. Dňa 28.8.2005 podal na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne v
rámci ktorej malo byť vytvorených 11 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím, pričom
žiadal o príspevok vo výške 3.207.556,- Sk. Keďže splnil všetky podmienky dňa 28.9.2005 uzatvoril
Dohodu z Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. XX/§XX/XXXX/II o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, v ktorej sa zaviazal
zriadiť dielňu do 15.10.2005, čo sa mu však nepodarilo a preto požiadal o predĺženie termínu do
16.1.2006. Toto predĺženie mu úrad práce schválil dodatkom č. 2 zo dňa 5.1.2006, ale ani v tomto
termíne sa mu zriadiť dielňu nepodarilo. Dňa 14.11.2005 podal žiadosť o úhradu platby číslo 1 za
obdobie mesiaca 11/2005 a doložil k tomu faktúru číslo 2805 na 260.190,- Sk spolu s 2 ks príjmových
pokladničných dokladov a 10 dokladov z registračnej pokladne na sumu 99.000,- Sk. Pamätá sa, že
nejaké peniaze z toho aj dostal, ale nepamätá sa koľko. Práce vykonávala firma Y. - C. Ď., nepamätá
sa ale, či práce boli v termíne vykonané ani či mu C. Ď. dal doklady. K predloženej faktúre číslo 2805
zo dňa 24.10.2005, ktorú vystavil Y. - C. Ď. sa vyjadril, že si nepamätá, či tieto práce boli vykonané
k termínu 24.10.2005, resp. v roku 2006. Nepamätá sa ani, či mu uvedené doklady dal C. Ď.. Na
úrad všetky písomnosti k žiadosti číslo 1 doniesol osobne. Tak isto ju aj vypisoval. Keďže nezriadil
chránenú dielňu, ani nevytvoril pracovné miesta porušil Dohodu s Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny a preto im všetky finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté aj vrátil spolu s penálami. K
druhému skutku uviedol, že druhú zmluvu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorila jeho
bývalá manželka L. A. ako konateľka spoločnosti K., s.r.o. D., teda dňa 28.7.2006 uzatvorila Dohodu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska číslo XX/§XX/XXXX/II a zaviazala sa vytvoriť 10 pracovných miest do 15.8.2006 na dobu
najmenej 36 mesiacov. Dňa 1.12.2006 sa stal obžalovaný konateľom spoločnosti K. a táto skutočnosť
bol riadne oznámená úradu práce. Spoločnosti však mali finančné problémy a preto činnosť dielne bola
ukončená ku dňu 30.11.2007 a zároveň došlo k zrušeniu vytvorených pracovných miest. Činnosť dielne
bola oficiálne ukončená dňom 30.11.2007. Obžalovaný priznal, že mal vedomosť o tom, že zmeny bol v
zmysle Dohody povinný ohlásiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a v prípade nedodržania dohody
vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku. Keďže ale spoločnosť nemala finančné prostriedky z
toho dôvodu nesplnil podmienky Dohody, neoznámil v určenom termíne ukončenie činnosti pracoviska,
ani zrušenie pracovných miest a nevrátil pomernú časť poskytnutého príspevku úradom. Tieto finančné
prostriedky doposiaľ nevrátil. Ako konateľ spoločnosti predložil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prešove žiadosť o úhradu platby číslo 5 za obdobie 6/2007, ku ktorej predložil aj doklad číslo 3107 zo dňa
15.6.2007 za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce na sumu 415.224,- Sk. K faktúre vystavenej
firmou Y. - C. Ď. predložil aj súpis vykonaných prác a príjmový a pokladničný doklad zo dňa 15.6.2007
od spoločnosti Y. - C. Ď.. Nepamätá sa už však, či tieto práce uvedené na faktúre boli vykonané. Pamätá
sa ale, že peniaze z faktúry, ktoré boli preplatené boli využíté pre chod spoločnosti a hlavne na mzdy.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný potvrdil, že jeho výpoveď z prípravného konania súhlasí s realitou.
Na ďalšie otázky prokurátora obžalovaný odpovedal, že úrad práce nefunguje ako priateľ, že sa s ním
poháda a už nikdy v živote mu nekúpi pivo, ale že je to štátna inštitúcia, čo znamená, že ak sa mu vrátia
tie peniaze, tak môže o tri mesiace trebárs aj novú firmu podať žiadosť a je čistý. Takýmto spôsobom sa
teda tie peniaze aj s penálmi úradu práce vrátili, čím bol čistý a mohol ďalej podnikať. Keďže to vrátil,
mal šancu, že druhá firma môže pokračovať ďalej, ešte sa jeho podnikanie rozširovalo o ďalší dom a
preto sa tie peniaze vrátili. Peniaze vrátil, lebo porušil Dohodu a úrad práce tú Dohodu zrušil a pýtal
peniaze naspäť. Obžalovaný uviedol, že vedel, že keď bude čistý, môže podnikať ďalej, keď nebude
čistý, tam je jedno či voči úradu práce je podlžnosť 1.000,- Sk, vlastne sa už nikdy nedostane do jeho
systému. Vtedy si popremýšľal, čo je lepšie, či pozháňať peniaze a vrátiť tieto peniaze, alebo ostať
visieť. V druhom prípade peniaze nevrátil, lebo tá K. mu za rok a pól zobrala všetky peniaze. Tam sa
to skončilo úplným fiaskom, krachom. Na otázku predsedu senátu, že či bol za týmto vrátením peňazí
nejaký postranný úmysel ďalej pokračovať obdobným spôsobom v podnikaní, obžalovaný odpovedal, že
nie. Toto rozporné tvrdenie súd považuje za účelové, nakoľko v spontánnej časti výpovede obžalovaný
svoj úmysel vyjadril jasne, ale na konkrétnu otázku predsedu senátu už sa zrejme uvedomil a odpovedal
účelovo záporne.
Svedok C. Ď. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa jedná o dve inkriminované faktúry, tak
tie práce neboli uskutočnené. Vystavená faktúra číslo 28/05 zo dňa 24.10.2005 na sumu 367.550,Sk na stavebné práce vykonané neboli a taktiež nebola vykonaná úhrada. Faktúra bola vykonaná len
ako predfaktúra, pretože akože musí byť predfaktúra, lebo oni musia odsúhlasiť práce, ktoré sa budú
vykonávať. Na základe toho bola tá predfaktúra na práce, ktoré budú môcť byť uskutočnené. Na otázky
prokurátora svedok odpovedal, že predfaktúru vydal obžalovanému na základe jeho požiadavky. Tam
uvedená suma bola predpokladaná na práce, ktoré budú vykonané. Na tom základe bol spravený aj
súpis prác, ktoré budú vykonané. Tú sumu vypočítal svedok na základe prieskumu prác, ktoré mali byť
vykonané na požiadavku obžalovaného. pečiatka na príjmových dokladoch je jeho, ktorú používal v
účtovníctve. Na jednom alebo druhom, čo znamená na faktúre alebo na príjmovom doklade bol podpis,
ktorý nebol jeho. Bol vypísaný príjmový bloček, nebol ním podpísaný. Žiadne čisté predtlače svedok
obžalovanému nedával, len faktúru. Na faktúre bol jeho podpis, ale tá faktúra bola vystavená ako
predfaktúra. Ten príjmový bloček nebol vypísaný ním, ani to nebolo jeho písmo, tak nevie ako sa tam
dostal ten príjmový bloček. Faktúru odovzdal obžalovanému s tým, že ten ide na úrad práce vybavovať
papiere, či sa to vôbec bude uskutočňovať a potom sa to začalo robiť až v decembri roku 2005 sa začali
tie práce uskutočňovať, až potom tam bola skutočná faktúra, ktorá bola zo dňa 7.8.2006, kde bol urobený
nový súpis, čo sa práce robili a tie práce boli uskutočnené, vyfakturované a uhradené. Osud pôvodnej
faktúry bola storno faktúra. Obžalovaný ho informoval o tom, že faktúra je stornovaná. Ďalšia faktúra
37/06 zo dňa 7.8.2006 na sumu 415.346,- Sk pre odberateľa K. práce boli v zmysle vystavenej faktúry
vystavené a úhrada spoločnosťou K. bola vykonaná. K tretej faktúre číslo 3107 zo dňa 19.6.2007 svedok
uviedol, že stavebné práce uvedené v tejto faktúre vykonané tiež neboli a nebola vykonaná ani úhrada,
táto mala slúžiť tiež ako predfaktúra s tým, že obžalovaný pôjde na úrad práce. Keď prišiel z úradu
práce, obžalovaný uviedol, že faktúra bude stornovaná. Na túto faktúru bol vystavený príjmový bloček
s tým, že automaticky keď faktúra bola stornovaná, že práce nebudú vykonané. Svedok svoju faktúru
zničil, až následne sa dozvedel, že tá faktúra bola použitá i s tým príjmovým bločkom a práce vykonané
neboli. Taktiež bol k tomu priložený súpis vykonaných prác. Tieto práce neboli vykonané ani v neskoršom
období, vôbec sa nevykonávali. Na otázky predsedu senátu svedok C. Ď. odpovedal, že faktúra číslo
28/05 zo dňa 24.10.2005 bola na sumu 367.550,- Sk. Pán A. ho požiadal, že to bude ako predfaktúra.
Žiadne pokladničné bloky k tomu neboli. Túto faktúru stornoval svedok, keďže práce neboli vykonané
a to po dohode s obžalovaným. Stornoval znamená, že ju skartoval. Čo sa týka dokladov 24.10.2005,
1/10/05 na 150.000,- Sk a zo dňa 26.10.2006, 2/10/05 na 217.555,- Sk o týchto dokladoch svedok nikdy
nepočul. Faktúra číslo 37/06 pre spoločnosť K. za vykonané práce bola uhradená. Takzvaná predfaktúra
č. 31/07 zo dňa 15.6.2007 znejúca na sumu 415.224,- Sk a príjmový a pokladničný doklad z 19.6.2007
bez čísla na 415.224,- Sk boli rovnakým spôsobom skartované taktiež po dohode s obžalovaným.
Svedok C. I. na hlavnom pojednávaní uviedol k spoločnosti D., s.r.o., že na základe podkladov žiadateľa,
konateľa spoločnosti pána A. bola vypracovaná Dohoda o poskytnutí príspevku v ktorej sa pán A.
zaviazal, že zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s počtom 11 pracovných miest. Dňom
15.10.2005 mala byť zriadená chránená dielňa. Jednalo sa o Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II. Dohoda
bola podpísaná dňa 28.9.2005 na jednej strane D. A. ako štatutárom a riaditeľkou úradu práce. V

tejto Dohode sa zamestnávateľ zaviazal zriadiť dňom 15.10.2005 chránenú dielňu alebo chránené
pracovisko s celkovým počtom 11 pracovných miest, z toho pre občanov so zdravotným postihnutím 11
pracovných miest. Taktiež sa zaviazal k dôležitej povinnosti uvedenej v článku II. bod 3 Dohody a to, že
predloží úradu práce právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu zdravia a príjme zamestnancov
so zdravotným postihnutím na dobu svedok sa domnieva 3 rokov a zároveň sa zaviazal udržať každé
pracovné miesto po dobu najmenej 3 roky. Úrad práce sa zaviazal poskytnúť zamestnávateľovi na
vytvorenie 11 pracovných miest príspevok vo výške 1.851.888,- Sk, z toho príspevok na zriadenie
pracovných miest vo výške 1.160.016,- Sk a príspevok na dodatočné náklady vo výške 691.872,- Sk.
Táto Dohoda bola podpísaná dňa 28.9.2005 a záväzok začal plynúť dňom 15.10.2005. K uvedenej
dohode boli potom vypracované dodatky s tým, že dňa 10.10.2005 zamestnávateľ požiadal o odklad
termínu na zriadenie chránenej dielne a predĺžiť ho ku dňu 15.12.2005. Dodatok k dohode č. XX/§XX/
XXXX bol vypracovaný a podpísaný obidvoma zmluvnými stranami 12.10.2005. Keďže táto podmienka
nebola splnená dňa 22.12.2005 požiadal zamestnávateľ o zmenu termínu a žiadal predĺžiť termín na
zriadenie a predĺženie rozhodnutia toho orgánu na ochranu zdravia ku dňu 16.1.2006. Dodatkom č. 2 zo
dňa 5.1.2006 úrad práce zaviazal zamestnávateľa, že zriadi dňom 16.1.2006 chránenú dielňu a predloží
úradu práce právoplatný kladný posudok na ochranu zdravia. Vzhľadom na to, že táto podmienka nebola
splnená zo strany zamestnávateľa úrad práce odstúpil uvedenú dohodu na kontrolu oddeleniu kontroly
v čase od 23.12.2005 do 18.1.2006, táto kontrola bola vykonaná a bolo skonštatované, že zo strany
zamestnávateľa došlo k porušeniu Dohody a dodatku k tejto dohode tým, že nezriadil chránenú dielňu
alebo chránené pracovisko a nepredložil úradu práce právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu
zdravia v súlade s dodatkom. Tým, že zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu Dohody vznikla
mu v zmysle článku II. bod 13) Dohody povinnosť vrátiť na účet úradu práce pomernú časť príspevku
zodpovedajúcu obdobiu po ktoré na podpornom mieste nebola vykonaná pracovná činnosť a to do
jedného mesiaca od ukončenia lehoty, resp. tým že zamestnávateľ nevrátil pomernú časť príspevku z
dôvodu porušenia Dohody vznikla mu podľa bodu 14 tejto Dohody povinnosť vrátiť na účet úradu práce
celú sumu príspevku, ktorá mu bola poskytnutá. Na základe týchto zistení bol celý spisový materiál
postúpený oddeleniu kontroly úradu práce, kde kontrolným zistením bolo zistené, že došlo k porušeniu
Dohody a dodatku č. 2 Dohody, čím mu vznikla povinnosť vrátiť pomernú časť príspevku a to v lehote 30
dní. Keďže pomerná časť príspevku nebola vrátená, úrad práce listom zo dňa 3.3.2006 vyzval spoločnosť
D. vrátiť dlžnú sumu 273.226,- Sk na účet Úradu práce Prešov č. XXXXXXXXXX/XXXX a dlžnú sumu
čo znamená penále ku dňu výzvy činilo 4645,- Sk a to do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Listom zo dňa
4.4. bola spoločnosť D. vyzvaná dňa 31.3. bolo na účet Úradu práce Prešov uhradená suma 273.226,Sk, to znamená v plnej výške poskytnutého príspevku a penále vo výške 4645,- Sk. Nakoľko k úhrade
došlo po lehote to penále ďalej narastalo a listom zo dňa 4.4.bola spoločnosť vyzvaná, aby penále
ktoré vzniklo až do dňa úhrady to znamená tým, že dlžnú sumu subjekt uhradil dňa 30.3.2006 vznikla
mu povinnosť zaplatiť penále do doby vrátenia finančných prostriedkov spolu vo výške 12.022,- Sk.
Nakoľko z tejto sumy subjekt uhradil penále od 15.2.2006 do 30.3. za 17 dní vo výške 4645,- korún
vznikla subjektu povinnosť zaplatiť penále od 4.3.2006 do 30.3. vrátane teda za 27 dní vo výške 7.377,Sk. Táto suma bola vrátená na účet úradu práce dňa 22.6.2007 a tým bol vlastne celý poskytnutý
príspevok vrátane penále vrátený na účet úradu práce. K inkriminovanej faktúre 28/05 zo dňa 24.10.2005
sa svedok na otázku prokurátora vyjadril, že žiadosť o úhradu platby č. 1 na sumu 359.190,- Sk bola
prevzatá zamestnankyňou Úradu práce a bola aj uhradená s tým, že z požadovanej sumy boli uznané
ako oprávnené náklady tých 273.226,- Sk. Zároveň svedok uviedol, že právo kontroly môžu vykonávať
len zamestnanci oddelenia kontroly na základe poverenia v zmysle zákona o kontrole. Z uvedených
dôvodov bol aj spis postúpený na kontrolu a oni už potom vypracovali protokol z kontroly, kde zistili
porušenie Dohody.
K spoločnosti K. svedok uviedol, že túto zastupovala pani L. A. staršia, pričom táto požiadala úrad práce o
príspevok na vytvorenie 10 pracovných miest, na zriadenie chránenej dielne a vytvorenie 10 pracovných
miest. Na základe predložených dokladov bola vypracovaná Dohoda č. XX/§XX/XXXX/II, ktorá bola dňa
28.7.2006 podpísaná konateľom spoločnosti a štatutárom úradu práce riaditeľkou úradu práce. V tejto
Dohode sa zamestnávateľ zaviazal zriadiť dňom 15.8.2006 chránenú dielňu a vytvoriť 10 pracovných
miest. Úrad práce sa na druhej strane zaviazal poskytnúť príspevok vo výške 2.238.910,- Sk z toho
príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške 1.119.460,- Sk a príspevok na dodatočné náklady
vo výške 1.119.450,- Sk. Na základe predložených žiadostí o platbu úrad práce vyplatil dňa 9.1.2007
sumu 370.392,- Sk, dňa 6.2.2007 sumu 229.298,- Sk, čo bolo dodatočne, resp. na zriadenie dielne.
Dňa 19.6.2007 sumu 401.142,- Sk na mzdy a odvody, dňa 21.5.2007 sumu 279.181,- Sk na dodatočné
náklady, dňa 18.7.2007 sumu 240.579,- Sk na dodatočné náklady a dňa 8.8.2007 sumu 177.980,-

Sk na mzdy a odvody zamestnancov. Nakoľko zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu Dohody
tým, že vytvorené pracovné miesta neudržal 3 roky tak, ako sa zaviazal opätovne bol spis postúpený
oddeleniu kontroly úradu práce, ktorý v čase od 29.11.2007 do 29.2.2008 vykonal kontrolu dodržiavania
podmienok Dohody a zistil, že zamestnávateľ nedodržal Dohodu pričom, ale v tomto čase už bol
konateľom spoločnosti pán A.. Na základe týchto kontrolných zistení vznikla zamestnávateľovi povinnosť
vrátiť spolu ku dňu vypracovania správy dňa 29.2.2008 poskytnutý príspevok vo výške 1.698.572,- Sk a
zaplatiť penále spolu vo výške 81.398,- Sk, pričom táto suma bola celá čiastka, pretože zamestnávateľovi
vznikla povinnosť vrátiť na účet úradu práce celú časť príspevku vo výške 1.698.572,- Sk z dôvodu, že
v lehote 30 dní nevrátil pomernú časť príspevku. Na otázku prokurátora, či bol obžalovaný vyzvaný na
vrátenie pomernej časti príspevku svedok odpovedal: článkom II. bod 13) Dohody v ktorom je uvedené,
že zamestnávateľ sa zaviazal podľa tohto článku bodu 13) vrátiť na účet úradu práce pomernú časť
príspevku zodpovedajúcu obdobiu, po ktorom na pracovnom mieste nebola vykonaná činnosť a písomne
oznámiť úradu vrátenie príspevku a keďže zamestnávateľ nevrátil podľa bodu 13) na účet pomernú
časť príspevku v lehote do jedného mesiaca po uplynutí 30-dňovej lehoty na preobsadenie, tým mu
vznikla povinnosť podľa bodu 14) vrátiť na účet úradu celú sumu príspevku, čo znamená v čase končenia
kontroly dňa 29.2.2008 tá lehota na vrátenie pomernej časti už prešla. V čase ukončenia kontroly, už tu
bola povinnosť vrátiť celý príspevok. Na upresňujúcu otázku predsedu senátu svedok potvrdil, že podľa
bodu 13) vzniká povinnosť vrátiť pomernú časť príspevku v lehote jedného mesiaca po uplynutí 30dňovej lehoty na preobsadenie pracovného miesta tým, že došlo k porušeniu bodu 13) vzniká okamžite
povinnosť podľa bodu 14) vrátiť na účet celú sumu príspevku v uvedenej výške. Ďalej svedok uviedol,
že táto agenda bola ukončená tak, že po ukončení kontroly oddelenie kontroly vrátilo celý spisový
materiál naspäť príslušnej sekcii úradu práce na oddelenie služieb a zároveň oznámilo, že listom zo
dňa 25.3.2008 boli kontrolné zistenia oznámené Správe finančnej kontroly, čo znamená, že celý spisový
materiál bol odstúpený na vymáhanie na Správu finančnej kontroly v Košiciach.
Ďalej svedok presne ozrejmil proces, ktorým zamestnávateľ, resp. žiadateľ o príspevok predkladá
žiadosť o úhradu platby tlačivo, v ktorom uvedie sumu požadovanú a k tejto žiadosti predloží všetky
potrebné doklady, ktorými preukáže, že ten výdavok mu skutočne vznikol. To znamená faktúra, príjmový,
výdavkový v prípade úhrady z účtu výpis z účtu, kde musí byť suma na faktúre zhodná so skutočne
uhradenou sumou. Oprávneným výdavkom je výdavok, ktorý bol skutočne splnený. Nemôže dostať
príspevok na niečo, čo ešte len bude robiť, aj s tými dokladmi on už preukazuje, že tie finančné
prostriedky boli komusi zaplatené. Na otázku predsedu senátu aké boli uznané výdaje z faktúry
číslo 2805, ich rozdelenie na 75% z Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu 25%
svedok odpovedal, že faktúra číslo 2805 bola predložená na sumu 367.550,- Sk, pričom za stavebné
práce mu uhradené úradom práce 175.770,- Sk z čoho 75% tvorili finančné prostriedky Európskeho
sociálneho fondu vo výške 131.827,50 Sk a 25% tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške
43.942,50 Sk, ktoré boli poukázané dňa 1.12.2005 pánovi A. na účet. Keďže svedok nemal potrebné
podklady predseda senátu prečítal časť výpovede z prípravného konania a to k spoločnosti K., pričom
v prípravnom konaní svedok vypovedal, že predloženej faktúry boli uznané výdaje v celkovej výške
240.579,- Sk z čoho 75% bolo Európsky sociálny fond 180.434,25 Sk a 25% štátny rozpočet 60.144,75
Sk, tieto boli prevedené na účet spoločnosti K. 18.7.2007 číslo XXXXXXXXXX/XXXX, čo je uvedené aj
na platobnom poukaze číslo 320. Ku skutku číslo 3) sa svedok vyjadril akým spôsobom sa vypočítava
čiastka na jeden deň a jedného zamestnanca, a podľa jeho vyjadrenia je výpočet stanovený v ich internej
norme, ktorú používajú zamestnanci oddelenia kontroly, ktorí vyčísľujú sumy na vrátenie a vychádzajú z
toho vzorca, ktorý je nasledovný: výška poskytnutého príspevku sa vydelí počtom dní záväzku v tomto
prípade 163.983,- Sk delené 1096 dní, t.j. 3 roky a dospejeme k sume na jeden deň trvania záväzku.
V tomto prípade to bolo 149,- Sk na jeden deň na jedno pracovné miesto. Potom sa zoberie výška
príspevku poskytnutého na jedno pracovné miesto vydelí s počtom dní trvania záväzku v tomto prípade
3 roky, čo je 1096 dní a dostaneme čiastku na jeden deň záväzku a teraz z toho záväzku tých troch rokov,
resp. 1096 zistíme koľko dní záväzok trval a koľko dní záväzok netrval, resp. miesto nebolo obsadené.
Tento počet dní neobsadeného miesta sa vynásobí počtom na jeden deň a dospejeme k pomernej časti,
ktorú je povinný zamestnávateľ vrátiť.
Svedok JUDr. Š. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s faktúrami číslo 2805 z 24.10.2005 a
číslo 3107 z 19.6.2007 z hľadiska svojej pracovnej náplne nedošiel do kontaktu, v ich účtovníctve
nemajú žiadnu pohľadávku voči spoločnostiam D. ani K. konateľom ktorých bol obžalovaný. Pokiaľ ide o
spoločnosť D. ich pohľadávka vo výške 273.226,- Sk bola uhradená obžalovaným dňa 31.3.2006 vrátane

penále, ktoré mu vyčíslili za oneskorenú úhradu vo výške 12.022,- Sk a pokiaľ ide o spoločnosť K., tak
pohľadávka vo výške 1.698.572,- Sk vzhľadom na to, že ju obžalovaný nebol v stave vyrovnať, bola
odstúpená v zmysle § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy na správu
finančnej kontroly do Košíc a tým pádom v podstate oni túto pohľadávku v účtovníctve neevidujú.
Svedkyňa Ing. B. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti D. vykonávali kontrolu z dôvodu,
že tam bolo podozrenie, že sa nestihne zriadiť chránená dielňa v stanovenom termíne. V plánovanom
sídle chránenej dielne boli fyzicky na kontrolu dvakrát, pričom priestory našli uzamknuté a nikto tam v
tom čase nebol, hoci už v tom čase tá dielňa mala fungovať. V telefonickom dohovore s pánom A. im
bolo umožnené nahliadnuť do tých priestorov a zistili, že nejaké práce tam vykonané boli. Nie je si však
istá, či to bolo v súvislosti so spoločnosťou D. alebo K.. Výsledkom kontroly bolo, že pán A. chránenú
dielňu nezriadil v stanovenom termíne, čiže príspevok, ktorý mu bol vyplatený za tie práce, ktoré tam
mali byť vykonané bol povinný vrátiť. Túto povinnosť si pán A. splnil a príspevok vrátil. Svedkyňa tuší,
že tam bol problém s kanalizáciou a pretože potreboval súhlas hygienika a nebola tam tá kanalizácia,
nemohol tento súhlas dostať a nestihol vlastne v stanovenom termíne chránenú dielňu zriadiť. Mal ju
zriadiť do 16.1.2006, t.j. do času v ktorom boli oni na kontrole. Počas kontroly v podstate len fyzicky
skontrolovali, že sa tam nevykonáva činnosť. V tom čase nebol dôvod nijako riešiť faktúru, lebo nemali
žiadne podozrenie, že by sa jednalo o fiktívnu faktúru. Tak či tak bol pán A. príspevok povinný vrátiť,
preto sa tým vôbec nezaoberali. V spoločnosti K. vykonávali kontrolu z toho dôvodu, že pán A., ktorý
mal záväzok zamestnávať prijatých zamestnancov do chránenej dielne po dobu troch rokov predčasne
skončil s niektorými zamestnancami pracovný pomer, pričom došlo k vyčísleniu doby neobsadenia
pracovných miest a sumy, ktorú mal pán A. vrátiť. Spis im bol odstúpený na kontrolu z toho dôvodu,
že oddelenie služieb zamestnávateľom zistilo, že tam boli predčasne ukončené pracovné pomery. Na
faktúru si nespomína, lebo kontrolou bolo zistené, že pán A. má vrátiť celý poskytnutý príspevok.
Z výpočtu pomernej časti príspevku pri povinnosti vrátenia alikvotnej časti poskytnutého príspevku (č.l.
96 - 97), ktorý pri svojej výpovedi predložila Ing. B. G. súd zistil, že je v súlade s jej výpoveďou,
ktorá sa týkala všeobecného postupu pri výpočte, čo v konkrétnosti znamená, že so zamestnávateľom
bola dňa 10.1.2006 uzatvorená Dohoda o zriadení chránenej dielne, v ktorej bude vytvorené jedno
pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a poskytnutý príspevok vo výške 190.308,Sk. Postavenie chránenej dielne bolo priznané dňom 30.1.2006 a pracovné miesto bolo obsadené
občanom so zdravotným postihnutím dňom 1.2.2006. Dňom 31.10.2006 prišlo k rozviazaniu pracovného
pomeru a zamestnávateľ už pracovné miesto neobsadil občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok
na uvedené pracovné miesto bol do 31.10.2006 vyplatený vo výške 80.200,- Sk. Výška dohodnutého
príspevku na pracovné miesto činí 190.308,- Sk, výška poskytnutého teda vyplateného príspevku na
pracovné miesto činí 80.200,- Sk. Obdobie stanovené Dohodou je doba tri roky, čo znamená 1096
kalendárnych dní. Obdobie obsadzovania pracovného miesta je 273 kalendárnych dní a obdobie
neobsadzovania pracovného miesta 823 kalendárnych dní. Matematickým výpočtom na základe
spomínaného vzorca výška príspevku na jeden kalendárny deň činí 73,18 Sk a alikvotná, teda pomerná
časť príspevku 60.227,- Sk. V uvedenom príklade je pomernou časťou príspevku, ktorú je príjemca
pomoci povinný vrátiť suma vo výške 60.227,- Sk.
Zo žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho
fondu prijatej dňa 23.8.2005 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov súd zistil, že žiadateľom
bola právnická osoba D., s.r.o., štatutárnym zástupcom D. A., ktorý žiadal príspevok na 11 vytvorených
pracovných miest a to príspevok na zriadenie v celkovej výške 1.576.553,- Sk a príspevok na preukázané
dodatočné náklady vo výške 1.631.003,- Sk.
Z Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MPSVR SR č.
44/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení neskorších
predpisov č. XX/§XX/XXXX/II (ďalej len Dohoda) (č.l. 101 - 105) súd zistil, že bola uzatvorená medzi

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a zamestnávateľom D., s.r.o. so sídlom T. XX, D.,
zastúpená štatutárnym zástupcom D. A. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetom a účelom Dohody
bola podpora tvorby a udržania pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím. V Dohode
sa okrem iného zamestnávateľ zaviazal podľa článku II. písm. A) bod 1 zriadiť dňom 15.10.2005
chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom 11 pracovných miest pre občanov
so zdravotným postihnutím; podľa článku II. písm. A) bod 3 predložiť Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny právoplatný kladný posudok od orgánu na ochranu zdravia; podľa článku II písm. A) bod 4 prijať
na zriadené pracovné miesta občanov so zdravotným postihnutím najneskôr v termíne od 15.10.2005
na dobu najmenej 12 mesiacov; podľa článku II písm. A) bod 5 udržať každé pracovné miesto, na
ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tejto Dohody po dobu najmenej 3 roky; podľa článku II. písm.
A) bod 8 poskytnutý príspevok použiť v súlade so žiadosťou a predloženým podnikateľským zámerom
na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím
v celkovej výške 1.851.888,- Sk; podľa článku II. písm. A) bod 9 predkladať Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny jeden originál a dve kópie dokladov preukazujúcich skutočne vynaložený oprávnený
náklad na zriadenie pracovného miesta, t.j. na mzdové náklady a na preukázané dodatočné náklady,
pričom dokladom je okrem iného aj faktúra alebo doklad o zaplatení; podľa článku II. písm. A) bod 12
písomne oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote do 30 kalendárnych dní každú zmenu
dohodnutých podmienok; podľa článku II. písm. A) bod 13 vrátiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu po ktoré na podporenom pracovnom mieste
nebola vykonávaná pracovná činnosť ak celková doba vykonávania pracovnej činnosti bola kratšia ako
tri roky najneskôr do jedného mesiaca od skončenia lehoty podľa článku VI. bod 3 ak sa s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny nedohodne inak a zároveň písomne oznámiť úradu vrátenie príspevku; podľa
článku II. písm. A) bod 14 vrátiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny celú sumu príspevku,
ktorý bol poskytnutý na podporené pracovné miesto v prípade nesplnenia podmienok podľa článku II.
písm. A) bod 6 a 13; podľa článku II. písm. A) bod 17 v prípade nedodržania dohodnutých záväzkov
uvedených v článku II. písm. A) bod 1, 2 a 3 vrátiť bez vyzvania a to najneskôr do 30 kalendárnych dní
odo dňa od ktorého k nesplneniu z niektorého z uvedených záväzkov došlo celý poskytnutý príspevok
na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a písomne oznámiť úradu vrátenie príspevku, ak sa s
úradom nedohodne inak. Dohoda bola podpísaná dňa 28.9.2005 oboma zmluvnými stranami.
Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. X/XXXX/PO (ďalej len Zmluva)
uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
a v zmysle § 55f zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (č.l.
106 - 119) súd zistil, že bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami a to Ústredím práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a podpísaná oboma zmluvnými
stranami dňa 1.7.2004 v Bratislave a v Prešove. V zmysle článku V nenávratný finančný príspevok
poskytnutý úradu na základe tejto Zmluvy predstavuje sumu 12.536.682,- Sk určený na realizáciu
projektu uvedeného v prílohe číslo 1 Zmluvy. Nenávratný finančný príspevok poskytnutý úradu sa skladá
z príspevku Európskeho sociálneho fondu vo výške 9.402.512,- Sk, čo predstavuje 75% nenávratného
finančného príspevku a z príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške 3.134.170,- Sk, čo predstavuje 25%
z nenávratného finančného príspevku, pričom konečná výška nenávratného finančného príspevku sa
určí na základe skutočne vynaložených odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov, ktoré súvisia
s realizáciou projektu. Celková schválená výška nenávratného finančného príspevku však nesmie byť
prekročená.
Z ďalších listinných dôkazov žurnalizovaných na č.l. 120 - 139 poskytnutých Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny k spoločnosti D., s.r.o. D. súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 10.10.2005 obžalovaný
ako konateľ spoločnosti D., s.r.o. zaslal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov žiadosť o odklad
termínu na zriadenie chránenej dielne podľa Dohody č. XX/§XX/XXXX/II, pričom žiadal o odklad termínu
do dňa 15.12.2005.
Dodatkom k Dohode č. XX/§XX/XXXX uzavretej medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a
zamestnávateľom D., s.r.o. zastúpeným D. A. sa na základe vyššie uvedenej žiadosti zmenila predmetná
Dohoda tak, že sa upravili práva a povinnosti účastníkov Dohody nasledovne. Zamestnávateľ sa zaviazal
zriadiť dňom 15.12.2005 chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom 11 pracovných
miest pre občanov so zdravotným postihnutím a zároveň predložiť právoplatný kladný posudok orgánu

na ochranu zdravia. Dodatok nadobudol právoplatnosť podpísaním oboma zmluvnými stranami, čo sa
stalo dňa 12.10.2005.
Dňa 23.12.2005 bola Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručená ďalšia žiadosť od
spoločnosti D., s.r.o. D. zastúpená konateľom D. A. o zmenu Dohody v tom zmysle, že obžalovaný žiadal
zmenu termínu článku II a nový termín navrhol ako 16.1.2006.
Na vyššie uvedenom základe došlo k podpísaniu Dodatku č. 2 k Dohode číslo XX/§XX/XXXX/II
uzatvorenej medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom D., s.r.o. zastúpenej D.
A. v článku II. práva a povinnosti účastníkov Dohody tak, že zamestnávateľ sa zaviazal zriadiť dňom
16.1.2006 chránenú dielňu, alebo chránené pracovisko s celkovým počtom 11 pracovných miest pre
občanov so zdravotným postihnutím a zároveň predložiť právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu
zdravia. Dodatok nadobudol právoplatnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami k čomu došlo
dňa 5.1.2006. Dňa 9.9.2005 oznámil D. A. za spoločnosť D., s.r.o. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, že nemá ku dňu 11.9.2005 žiadnych zamestnancov a teda, že mu k danému dňu nevznikol
žiadny záväzok odvodov voči žiadnej zdravotnej poisťovni.
Zo zápisnice o prerokovaní Správy o výsledku následnej finančnej kontroly Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov ako aj zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, oddelenie kontroly súd zistil, že predmetom kontroly bolo dodržiavanie ustanovení §
56 zákona NS SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a dodržiavanie podmienok Dohody č. XX/§XX/XXXX/II zo dňa 28.9.2005,
pričom kontrola bola vykonaná od 23.12.2005 do 18.1.2006 v sídle prevádzky Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov. Kontrolu vykonali JUDr. G. L. a Ing. B. G. so záverom, že kontrolou bolo zistené
porušenie článku II písm. A) bod 1,3,4 Dohody číslo XX/§XX/XXXX/II zo dňa 28.9.2005 a Dodatkov
k Dohode, čo znamená, že zamestnávateľ nezriadil chránenú dielňu alebo chránené pracovisko a
nepredložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu
zdravia v súlade s Dodatkom k Dohode.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove listom zo dňa 2.2.2006 oznámil spoločnosti D., s.r.o.
D. odstúpenie od Dohody č. XX/§XX/XXXX/II zo dňa 28.9.2005 o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku na zriadenie chránenej dielne a to z dôvodu porušenia dohodnutých podmienok v plnom
rozsahu a vyzval spoločnosť D., s.r.o. na povinnosť vrátiť bez vyzvania a to najneskôr do 30-tich
kalendárnych dní odo dňa nesplnenia uvedeného záväzku celý poskytnutý príspevok na účet Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov.
Z prílohy spisového materiálu D., s.r.o. D. - porušenie podmienok Dohody č. XX/§XX/XXXX/II súd
zistil, že nakoľko zo strany spoločnosti D., s.r.o. nedošlo k úhrade poskytnutého príspevku do 30 dní
od zisteného porušenia, listom zo dňa 3.3.2006 bol zamestnávateľ vyzvaný na vrátenie dlžnej sumy
273.226,- Sk a 0,1% penále, t.j. ku dňu 3.3.2006 vo výške 4.645,- Sk. Dňa 31.3.2006 zamestnávateľ
uhradil dlžnú sumu 273.226,- Sk a penále 4.645,- Sk. Listom zo dňa 4.4.2006 bolo spoločnosti D., s.r.o.
D. oznámené, že z dôvodu úhrady dlžnej sumy a penále až dňa 31.3.2006 vznikla mu povinnosť zaplatiť
penále vo výške 7.377,- Sk. Podľa informácie finančného oddelenia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov dlžná suma nebola ku dňu 24.10.2006 uhradená.
Dňa 14.11.2005 predložil D. A. za spoločnosť D., s.r.o. žiadosť o platbu č. 1 za obdobie 11/05 s
požadovanou čiastkou 359.190,- Sk prílohou ktorej bola aj faktúra č. 2805 vystavená dňa 24.10.2005
dodávateľom spoločnosťou Y. C. Ď., M. XX, Prešov pre odberateľa D., s.r.o., T. č. XX, D. na sumu
367.550,- Sk a príjmové pokladničné doklady spoločnosti Y. D. č. 1/10/05 zo dňa 24.10.2005 so sumou
150.000,- Sk a číslo 2/10/05 zo dňa 26.10.2005 so sumou 217.550,- Sk prijatých od spoločnosti D.,
s.r.o. za vykonané stavebné práce a súpis vykonaných prác a dodávok. Tomuto zodpovedajú aj v spise
žurnalizované výdavkové pokladničné doklady.
Z platobného poukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 28.11.2005 a zároveň z
výpisu z účtu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov súd zistil, že k 1.12.2005 bola príjemcovi D.,
s.r.o. vyplatená suma 273.226,- Sk z toho Európsky sociálny fond činil 218.581,- Sk a štátny rozpočet
54.645,- Sk a to prevodom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

V Správe o výsledku následnej finančnej kontroly podľa § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 502/2001 Z. z.
o finančnej kontrole a vnútornou audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č.l. 150 - 153) je
uvedené, že bola vykonaná kontrola v spoločnosti D., s.r.o. v zastúpení štatutárnym zástupcom D. A.,
kontrolu vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenie kontroly, táto bola vykonaná
od 23.12.2005 do 18.1.2006 v sídle prevádzky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a bolo
kontrolované obdobie počas doby trvania záväzku vyplývajúceho z dohody č. XX/§XX/XXXX/II. Kontrolu
vykonali JUDr. G. L. a Ing. B. G.. V záveroch z kontroly je uvedené, že bolo zistené porušenie článku II.
písm. A) bod 1, 3, 4 Dohody č. XX/§XX/XXXX/II zo dňa 28.9.2005 a Dodatkov k Dohode teda konkrétne,
že došlo k nezriadeniu chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a subjekt nepredložil právoplatný
kladný posudok orgánu na ochranu zdravia v súlade s Dodatkom k Dohode. Správa bola vyhotovená
dňa 18.1.2006. Zároveň na č.l. 154 - 164 sa nachádzajú pracovné zmluvy jednotlivých zamestnancov
zamestnávateľa D., s.r.o. D..
Dňa 17.7.2006 bola doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov žiadosť o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich
zachovanie podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho fondu spoločnosťou K., s.r.o. v
zastúpení L. A. staršou, pričom žiadaný príspevok je na 10 vytvorených pracovných miest v celkovej
výške na zariadenia a dodatočné náklady 2.238.910,- Sk. Žiadosť je podpísaná L. A. dňa 17.7.2006.
Z Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MPSVR SR č.
44/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení neskorších
predpisov č. XX/§XX/XXXX/II súd zistil, že táto bola uzavretá medzi Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov a zamestnávateľom K., s.r.o. zastúpeným štatutárnym zástupcom L. A. staršia č.
účtu XXXXXXXX/XXXX, pričom predmetom a účelom Dohody je úprava záväzkov účastníkov Dohody
pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska a ich zachovanie, ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskeho
sociálneho fondu.
Podľa článku II. práva a povinnosti účastníkov Dohody písm. A) bod 1 sa zamestnávateľ zaviazal zriadiť
dňom 15.8.2006 chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom 10 pracovných miest,
z toho pre občanov so zdravotným postihnutím 10 pracovných miest; podľa článku II. písm. A) bod
3 zároveň predložiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny právoplatný kladný posudok orgánu na
ochranu zdravia; podľa článku II. písm. A) bod 4 prijať na zriadené pracovné miesta zamestnancov
so zdravotným postihnutím najneskôr v termíne do 15.8.2006 na dobu najmenej 36 mesiacov; podľa
článku II. písm. A) bod 5 udržať každé pracovné miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa
tejto Dohody po dobu najmenej 3 roky; podľa článku II. písm. A) bod 8 poskytnutý príspevok použiť v
súlade so žiadosťou a predloženým podnikateľským zámerom v celkovej výške 2.238.910,- Sk z toho
príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške 1.119.460,- Sk a príspevok na preukázané dodatočné
náklady 1.119.450,- Sk; podľa článku II. písm. A) bod 9 predkladať Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny jeden originál a dve kópie dokladov preukazujúcich skutočne vynaložený oprávnený náklad na
zriadenie pracovného miesta, t.j. na mzdové náklady a na preukázané dodatočné náklady, ktorým je
okrem iného aj faktúra alebo doklad o zaplatení; podľa článku II. písm. A) bod 12 písomne oznámiť
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote do 30 kalendárnych dní každú zmenu dohodnutých
podmienok; podľa článku II. písm. A) bod 13 vrátiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pomernú
časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu po ktoré na podporenom pracovnom mieste nebola vykonávaná
pracovná činnosť, ak celková doba vykonávania pracovnej činnosti bola kratšia ako tri roky najneskôr
do jedného mesiaca od skončenia lehoty podľa článku IV. bod 3 ak sa s úradom nedohodne inak a
zároveň písomne oznámiť úradu vrátenie príspevku; podľa článku II. písm. A) bod 14 vrátiť na účet
úradu celú sumu príspevku, ktorý bol poskytnutý na podporené pracovné miesto v prípade nesplnenia
podmienok podľa článku II. písm. A) bod 6 a 13; podľa článku II. písm. A) bod 17 v prípade nedodržania
dohodnutých záväzkov uvedených v článku II. písm. A) bod 1, 2, a 3 vrátiť bez vyzvania a to najneskôr
do 30 kalendárnych dní odo dňa, od ktorého k nesplneniu niektorého z uvedených záväzkov došlo
celý poskytnutý príspevok na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a písomne oznámiť úradu
vrátenie príspevku ak sa s úradom nedohodne inak. Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej

podpísania oboma účastníkmi Dohody k čomu došlo dňa 28.7.2006. K uvedenej Dohode spoločnosť
K., s.r.o. predložila doklady prijatých zamestnancov, konkrétne pracovné zmluvy so zamestnancami (č.l.
172 - 192). Z uvedených pracovných zmlúv súd zistil, že zamestnanec C. H. nastúpil do práce 15.8.2006
a dňom 2.3.2007 ukončil pracovný pomer. R. H. nastúpila do práca 2.4.2007, D. G. nastúpil do práce
dňa 15.8.2006 a ukončil pracovný pomer dohodou dňom 30.4.2007. W. W. nastúpil do práce 1.5.2007,
C. R. dňa 15.8.2006, G. T. dňa 15.8.2006, L. A. dňa 15.8.2006, C. C. dňa 15.8.2006, T. L. dňa 15.8.2006,
A. L.Á. dňa 15.8.2006, G. L. dňa 15.8.2006, K. G. dňa 15.8.2006. Dňa 31.12.2006 došlo k rozviazaniu
pracovného pomeru dohodou s K. G.. Ing. G. E. nastúpila do práce 1.1.2007, pričom skončila pracovný
pomer dohodou dňa 30.4.2007. F. W. nastúpila do práca dňa 1.5.2007.
Dňa 22.2.2007 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručené oznámenie spoločnosti K.,
s.r.o. o zmene právneho stavu a to zmene štatutárneho zástupcu a sídla firmy od 1.12.2006, pričom
novým konateľom spoločnosti K., s.r.o. sa stal D. A.. Z účinnosťou od 1.12.2006 došlo k zmene sídla
spoločnosti a nové sídlo spoločnosti je T. XX, D.. K uvedenému bol doručený aj výpis z obchodného
registra Okresného súdu Prešov.
Dňa 11.1.2008 konateľ spoločnosti K., s.r.o. D. A. oznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k
Dohode č. XX/§XX/XXXX/II, že dňa 31.12.2007 bol podaný konateľom spoločnosti Návrh dlžníka na
vyhlásenie konkurzu vzhľadom na insolventnosť spoločnosti. K tomu dňu bola činnosť chránenej dielne
ukončená.
Zo zápisnice o prerokovaní Správy o výsledku následnej finančnej kontroly ako aj zo Správy o výsledku
následnej finančnej kontroly podľa ustanovenia § 16 ods. 1 a § 17 zákona NR SR č. 502/2001 Z.z. o
finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (č.l. 198 - 203) súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenie kontroly
zamestnanci Ing. B. G. a JUDr. G. L. vykonali v čase od 29.11.2007 do 29.2.2008 kontrolu dodržiavania
vybraných ustanovení zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podmienok Dohody č. XX/§XX/XXXX/II
zo dňa 28.7.2006 v subjekte K., s.r.o. D., pričom úrad dospel k nasledovným zisteniam. Prvé pracovné
miesto bolo obsadené C. H. od 15.8.2006 do 2.3.2007 celkovo 200 dní, následne R. H. od 2.4.2007 do
30.11.2007 teda 243 dní. Spolu bolo pracovné miesto obsadené 443 dní, do splnenia záväzku udržania
pracovného miesta po dobu troch rokov chýbalo 653 dní. Druhé pracovné miesto bolo obsadené D. G.
od 15.8.2006 do 30.4.2007 spolu 259 dní a následne W. W. od 1.5.2007 do 30.9.2007 teda 153 dní.
Spolu bolo pracovné miesto obsadené 412 dní, do splnenia záväzku chýbalo 684 dní. Tretie pracovné
miesto bolo obsadené C. R. od 15.8.2006 do 30.9.2007 teda 412 dní, pričom do splnenia záväzku
chýbalo 684 dní. Štvrté pracovné miesto bolo obsadené G. T. od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda 473 dní
a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Piate pracovné miesto bolo obsadené L. A. od 15.8.2006 do
30.11.2007 teda 473 dní a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Šieste pracovné miesto bolo obsadené
G. L. od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda 473 dní a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Siedme pracovné
miesto bolo obsadené A. L. od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda 473 dní a do splnenia záväzku chýbalo 623
dní. Ôsme pracovné miesto bolo obsadené T. L. od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda 473 dní a do splnenia
záväzku chýbalo 623 dní. Deviate pracovné miesto bolo obsadené C. C. od 15.8.2006 do 30.11.2007,
teda 473 dní a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Desiate pracovné miesto bolo obsadené K. G. od
15.8.2006 do 31.12.2006 teda 139 dní, následne G. E. od 1.1.2007 do 30.4.2007 teda 120 dní a následne
F.Q. W. od 1.5.2007 do 30.9.2007 teda 153 dní, do splnenia záväzku chýbalo 684 dní. Neudržaním
pracovných miest po dobu troch rokov došlo zo strany zamestnávateľa k porušeniu článku II. písm. A)
bod 5 Dohody. Zamestnávateľ nevrátil podľa bodu 13 na účet úradu pomernú časť príspevku v lehote do
jedného mesiaca po uplynutí 30 dňovej lehoty na preobsadenie. Tým mu vznikla povinnosť podľa bodu
14 vrátiť na účet úradu celú sumu príspevku, ktorý bol poskytnutý na podporované pracovné miesto.
Kontrola dospela k záveru, že ku dňu vypracovania správy dňa 29.2.2008 je zamestnávateľ povinný
vrátiť poskytnutý príspevok vo výške 1.698.572,- Sk a zaplatiť penále spolu vo výške 81.398,- Sk. Správa
bola vyhotovená dňa 29.2.2008.
Rozhodnutím Správy finančnej kontroly Košice číslo X/XXX/XXXX/XXX zo dňa 18.12.2008 bolo
rozhodnuté, že obchodnej spoločnosti K., s.r.o. so sídlom T. XX, D. sa na základe vykonanej následnej
finančnej kontroly Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ukladá odvod finančných prostriedkov
vo výške porušenia finančnej disciplíny do štrukturálneho fondu a do štátneho rozpočtu a penále do

štátneho rozpočtu v celkovej sume 2.277.652,- Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2009
a vykonateľnosť dňa 28.1.2009.
Z platobného poukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 13.7.2007 ako aj z výpisu
účtu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov súd zistil, že dňa 18.7.2007 boli príjemcovi K., s.r.o.
vyplatené finančné prostriedky vo výške 240.579,- Sk, pričom z Európskeho sociálneho fondu to činilo
180.434,25 Sk a zo štátneho rozpočtu 60.144,75 Sk.
K uvedenej výplate došlo na základe žiadosti o platbu č. 5 za obdobie 6/2007, doručenej Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 27.6.2007 k Dohode č. XX/§XX/XXXX/II zo dňa 28.7.2006 v ktorej
žiadateľ K., s.r.o. v zastúpení D. A. žiadal o preplatenie požadovanej čiastky 415.224,- Sk na základe
dokladu faktúry č. 3107 za stavebné a elektroinštalačné práce, čo žiadal uhradiť na bankový účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Prílohou uvedenej žiadosti bola aj faktúra č. 3107 vystavená dodávateľom
spoločnosťou Y. C. Ď., M. č. XX, D. pre odberateľa K., s.r.o. D. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti
Y. D. zo dňa 19.6.2007 znejúce na sumu 415.224,- Sk za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce
spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok.
Na základe dožiadania Sociálna poisťovňa pobočka Prešov oznámila dňa 4.5.2010 zoznam
zamestnancov spoločnosti K., s.r.o. s tým, že zamestnancami uvedenej spoločnosti boli C. H. od
15.8.2006 do 2.3.2007, R. H. od 2.4.2007 do 30.11.2007, D. G. od 15.8.2006 do 30.4.2007, W. W. od
1.5.2007 do 30.9.2007, C. R. od 15-8-2006 do 30.9.2007, G. T. od 15.8.2006 do 30.11.2007, L. A. od
15.8.2006 do 30.11.2007, G. L. od 15.8.2006 do 30.11.2007, A. L. od 15.8.2006 do 30.11.2007, T. L. od
15.8.2006 do 30.11.2007, C. C. od 15.8.2006 do 30.11.2007, K. G. od 15.8.2006 do 31.10.2006, Ing. G.
E. od 1.1.2007 do 30.4.2007, F. W. od 1.5.2007 do 30.9.2007.
Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice k 16.8.2005 súd zistil, že v obchodnom registri
je zapísaná spoločnosť D., s.r.o. dňom zápisu 16.8.2005, ktorej štatutárnym orgánom konateľom je D.
A. a táto funkcia mu vznikla 16.8.2005.
Z historického prehľadu údajov z obchodného registra Okresného súdu Prešov spoločnosti K., s.r.o. súd
zistil, že táto má sídlo na T. ulici číslo XXX v D., deň zápisu je 19.4.2006, štatutárnym orgánom bola L. A.
staršia od 19.4.2006 do 18.12.2006, funkcia jej vznikla 19.4.2006 a skončila 1.12.2006. Od 19.12.2006
je konateľom spoločnosti D. A., funkcia mu vznikla 1.12.2006.
Správa, ktorú na dožiadanie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 5.8.2010 súd zistil, že táto je v súlade so
všetkými kontrolnými zisteniami príslušného úradu.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že „mám za to, že výsledky dokazovania na hlavných
pojednávaniach, dokazovania pred týmto súdom nespochybnili podanie obžaloby tak, ako som
tomuto súdu túto obžalobu podal 9.7.2010. naopak mám za to, že dokazovanie na týchto hlavných
pojednávaniach potvrdilo dôvodnosť podania obžaloby na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
v obžalobe a aj za trestné činy tak, ako sú v tejto obžalobe špecifikované. Už tu bolo aj pánom
predsedom konštatované, že obžalovaný sa v zásade priznal k skutku č. 3) obžaloby, naozaj tento
skutok nevyvoláva žiadne pochybnosti z hľadiska ustálenia skutkového stavu a stavu teda dokazovania.
Na toto priznanie nadväzuje vlastne aj zistenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivý
zamestnanci, najmä kontrolóri vypovedali, že skutočne nedošlo k udržaniu týchto pracovných miest,
ku ktorým sa spoločnosť zaviazala a teda že jednotlivý zamestnanci nepracovali tie tri požadované
roky, ale len rok a asi tri mesiace nanajvýš. Na tieto výpovede potom nadväzujú listinné dôkazy tak,
ako tu boli podrobne konštatované. Takže v tomto prípade myslím si, že niet naozaj sporu ohľadom
skutkových zistení ani právnych záverov. O niečo iná situácia vyznela v prípade skutkov č. 1) a 2)
obžaloby, tam sa totižto obžalovaný priamo formálne na hlavnom pojednávaní k tejto trestnej činnosti
nepriznáva, pretože v prípravnom konaní teda konštatoval, že si presne nespomína na vystavovanie
týchto faktúr a rozsah prác vzhľadom na množstvo prác a na hlavnom pojednávaní teda konštatoval,
že podľa jeho názoru boli tieto inkriminované faktúry č. 2805 a 3107 vystavené riadne zo strany C. Ď.

a on s nimi riadne nakladal aj vo vzťahu k Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ostatné dôkazy však
tento postoj či obranu obžalovaného vyvracajú. Predovšetkým je to svedok C. Ď., ktorý tu presvedčivo
vypovedal, že predmetné faktúry a nato nadväzujúce listiny vystavoval len ako predbežné faktúry s tým,
že obžalovaný ich mal použiť len na zisťovanie možného preplatenia na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v Prešove, tieto predfaktúry mali byť následne zlikvidované aj s prílohami a až samozrejme
následne pokiaľ by k prácam sa reálne pristúpilo, boli by vystavené nové účtovné doklady, ktoré by ako
relevantné boli použité vo vzťahu k úradu práce, čo sa nestalo a naopak obžalovaný ich použil ako
riadne účtovné doklady vo vzťahu k úradu práce a nakoniec aj z časti čiastka ním požadovaná bola
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny obžalovanému vyplatená. Okrem výpovede samotného svedka
Ď. tento stav objektivizujú aj okolnosti v skutku č. 1) v tom slova zmysle, že nakoniec k predĺženému
zmluvnému termínu 16.1.2006 chránená dielňa zo strany spoločnosti D., s.r.o. D. nebola zriadená, i keď
je pravdou, že čiastočne finančné prostriedky boli vrátené späť Úradu práce zo strany obžalovaného.
Žiaľ až vtedy, keď už spáchal trestný čin, čo má samozrejme vplyv na eventuálnu otázku náhrady
škody, resp. na závažnosť skutku v tejto jeho časti. V prípade skutku č. 2) je tu nadväznosť na ten
skutok 1) a skutok č. 3)to znamená, že naozaj v tomto prípade bola táto faktúra použitá irelevantne, žiaľ
finančné prostriedky z Úradu práce boli preplatené a v skutočnosti takýmto spôsobom došlo k vylákaniu
tejto čiastky zo strany obžalovaného, i keď na druhej strane možno to vnímať aj pozitívne, že tieto
finančné prostriedky chcel použiť na daný projekt pre spoločnosť K., žiaľ spôsobom kontra légem. Na to
nadväzujú už spomenuté listiny najmä spomenutá faktúra 3107 a s tým súvisiace ďalšie listiny. Teda za
takýchto skutkových okolností nemám najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal predmetné
trestné činy spôsobom popísaným v obžalobe a teda v bode 1) obžaloby spáchal pokus trestného činu
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 8 ods. 1, § 126 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. a zároveň trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006. v
bode 2) obžaloby potom trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa
§ 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1), ods. 4 písm.
a) Tr. zák. účinného po 1.1.2006 z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a
napokon v bode 3) obžaloby trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.. V tomto prípade obžalovanému z môjho pohľadu hrozí prísny
trest. Už aj vzhľadom na konštatované predchádzajúce odsúdenie, k čomu sa teda vzťahuje eventuálny
súhrnný trest a vzhľadom aj na tri skutky, k čomu sa k prísnosti trestnej sadzby viaže asperačná zásada.
Obžalovaný v konečnom dôsledku je človek, ktorý pácha trestnú činnosť, išlo teda doslova bez urážky o
cestného piráta, počuli sme tu osem zápisov z odpisu registra trestov i keď z časti tresty sú zahľadené.
Aj preto mu nepoľahčuje žiadna skutočnosť. Priťažuje mu, že doposiaľ neviedol riadny život, bol teda
za trestné činy odsúdený a navyše spáchal viac trestných činov, čo sú priťažujúce okolnosti podľa § 37
písm. h), m) Tr. zák. Navrhujem preto obžalovaného uznať vinným v zmysle obžaloby z predmetných
citovaných trestných činov na tom skutkovom základe, ako je špecifikovaná obžaloba a za to mu uložiť
súhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady, je to trest nepodmienečný na dolnej hranici
trestnej sadzby a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho zaradiť do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Otázka náhrady škody je bezpredmetná, pretože poškodený sa v tomto prípade z
otázkou náhrady škody nepripojil“.
Obžalovaný D. A. v záverečnej reči uviedol, že „čo sa týka firmy D. bolo tu veľakrát povedané, že
nepostavila sa tá firma a veľakrát, lenže tu bolo trikrát predĺženie termínu, kde z úradu práce prišli tam
a videli, že sa to stavá, nie že nebolo postavené. K 16.1. keď bolo zrušenie dohody boli prijatí aj ľudia,
tam boli prijatí aj ľudia, hygienik tam nebol, možno dva, tri dni chýbali, úrad práce nejednal. Áno došlo k
porušeniu dohody. Najviac ma mrzí veta nepostavil nič, vylákal, nie tam sa stavalo, tam sa preinvestovalo
oveľa viacej peňazí ako tých 175.000,-, to je jedno. Tieto peniaze boli potom vrátené jak mi zrušili dohodu,
vrátil som tieto peniaze. Tieto peniaze, ktoré ja som ako pán prokurátor, vylákal od úradu práce, boli
na stavanie, tam sa stavalo, boli tam robotníci, tam boli kontroly z úradu práce, že sa tam stavalo. Tam
boli prijatí ľudia až do dohody z technických príčin sa to nepodarilo ukončiť. Bolo tam nesmierne veľa
práce a hlavne kanály. Čo sa týka K. a ešte tej D.-L. faktúry, je ťažko, ja 20 rokov podnikám, v živote
sa nedávala faktúra ako predfaktúra, proste vtedy ma napadlo len jedno požiadať pána Ď. aby mi vrátil
tieto peniaze, pretože mám faktúru, mám príjmové bločky a bolo povedané, že práca nebola vykonaná
aj keď pán I. aj z úradu práce, aj ďalší kontrolóri povedali, že nikdy v živote nekonzultovali so subjektom,
či tie práce preplatia alebo nepreplatia. To znamená pán Ď. tam úplne klamal. Jednoznačne klamal, lebo
pán I. aj títo dvaja kontrolné pracovníčky vyvrátili, že by niekedy so mnou rozprávali o týchto faktúrach.
Mám faktúru s príjmovým dokladom, ktorý si dnes tvrdí, že sa práce nevykonali. To znamená, že teraz

čakám, či ďalší prídu, či pán Ď., lebo pán ďuro mal 40 faktúr, tak sa môže stať, že mi ďalšie príde.
To sa týka tej firmy D.. Necítim sa za ňu vinný, absolútne, zobralo mi trošku zo života. Čo sa týka K.,
firma K., najprv prídem k tej faktúre, k tej konfliktnej faktúre. Detto to isté. Mám faktúru s príjmovým
bločkom, ktorá vlastne nebola vykonaná. Tak isto z úradu práce povedali, nikdy v živote nekonzultovali.
V bežnom živote, keď si dáte spraviť práce, tak Vám spravia predfaktúru, nikto v živote Vám nedá faktúru
s príjmovým dokladom. Keď máte príjmový doklad, to znamená, že ste museli peniaze prijať. Nikto Vám
nedal príjmový doklad bez toho, snáď len pán Ď., ktorý tu. Čo sa týka, ako ste Vy povedali, že veľmi
dobre odpovedal, mal to pekne napísané, ja viem aj s kadiaľ, jeho pani robí na Krajskej polícii stamadiaľ
sa dostal do spisu. Nechcel som to vtedy povedať, hej? Však to mal napísané tak, že on ani nevedel, kde
čo mal. keby to nemal napísané, tak ani nevie, že to mal. čo sa týka bodu 3) tam som chybil, áno. Firmu
K. som zobral po svojej bývalej manželke, pretože táto firma sa dosť začala trápiť. Čestne som si myslel,
že sa dá z toho výjsť. Nastúpil som, tam sa robilo od rána do večera. Bohužiaľ nedalo sa udržať tieto
kúpele uhličité, boli to nové kúpele, najprv bol prísľub zo zdravotníctva, že sa dostaneme k nim, potom
nám nepodpisovali z akých príčin, to už nikto nevie, proste sa to technicky nedalo udržať. Mal som tri
roky, čestne poviem bola to moja chyba, neudržal som, proste skrachoval som, ľudovo povedané. Na
svoju obhajobu môžem povedať, ani jeden paragraf, vyšetrovateľ nenašiel, že by som dlhoval výplatu
jednému zamestnancovi, že by som dlhoval na sociálnej poisťovni, mal som vyplatené, daňovníctvo som
mal vyplatené, som nemal pozdĺžnosti nič. Proste som skrachoval a nesiem totu vinu, skrachoval som aj
preto, pretože som sa dostal do zariadenia, vedel som, že už idem, relatívne už sa to nedalo, snažil som
sa všetko ukočírovať. Tieto papiere som nevidel, pretože bolo mi čudné, že ma nemohli nájsť, až ma
nemohli nájsť keď som bol zavretý, tak už potom neviem kde ma policajti vedeli ešte nájsť. Takže ja som
o týchto papieroch nevedel. Ale za tento tretí skutok morálnu zodpovednosť by som povedal beriem,
ale v živote som z toho nevidel 10 halierov okrem nervov a súdnych konaní teraz. Čo sa týka ešte tých
dvoch faktúr ešte raz opakujem dokázalo sa tu z úradu práce, že tie faktúry, ja viem ako tie faktúry išli ale
ja tu nemôžem teraz tu hovoriť. Že boli vyvrátené z úradu práce, nikdy takéto nebolo. Cítim sa v prvých
dvoch veciach nevinný, 100% nevinný v tretej sa cítim morálny krach, že som to skrachoval. Mal som
to udržať, nedalo sa to udržať nijakým spôsobom, bola by sa kopila potom sociálna a všetky nepodarky
a dnes by tam boli záväzky oveľa väčšie, to znamená, že rozhodol som sa, že nemôžeme, videl som,
že to je koniec. Prasklo to. To by bolo všetko z mojej strany“.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ak aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a že
ho spáchal obžalovaný, ktorý sa k spáchaniu čiastočne priznal (skutok č. 3 obžaloby), pričom vykonané
dôkazy svedčia o tom, že sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne dokázané, že po tom, ako D. A. v pozícii konateľa obchodnej
spoločnosti D., s.r.o. so sídlom v D.Š. na ul. T. č. XX, IČO: XX XXX XXX uzavrel v Prešove s Úradom
práce, sociálnych vecí s rodiny Prešov, Slovenská č. 87 dňa 28.9.2005 Dohodu číslo XX/§XX/XXXX/
II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska a na ich zachovanie s dodatkami, v úmysle vylákať finančné prostriedky predložil dňa
14.11.2005 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove (ďalej len ÚPSVR Prešov) žiadosť o platbu
č. 1 za obdobie 11/05, prílohou ktorej bola faktúra číslo 2805 vystavená dňa 24.10.2005 dodávateľom
spoločnosťou Y., C. Ď.Z., M. č. XX, D. pre odberateľa D., s.r.o., T. č. XX, D. znejúca na sumu 367.550,Sk (12.200,42 €), z ktorej 75% vo výške 275.662,50 Sk (9.150,32 €) predstavuje čiastka tvorená z
finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25% vo výške 91.887,50 Sk (3.050,11 €)
tvorená zo štátneho rozpočtu SR a príjmové pokladničné doklady spoločnosti Y. D. číslo 1/10/05 zo dňa
24.10.2005 so sumou 150.000,- Sk (4.979,09 €) a číslo 2/10/05 zo dňa 26.10.2005 so sumou 217.550,Sk (7.221,34 €) prijatých od spoločnosti D., s.r.o., T. č. XX, D. za vykonané stavebné práce a súpis
vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVR Prešov z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady
vo výške 175.770,- Sk (5.834,50 €), ktoré boli dňa 1.12.2005 poukázané spolu s ďalšími oprávnenými
nákladmi na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci D. A. mal vedomosť o tom, že žiadne
stavebné práce neboli spoločnosťou Y. D. vykonané a táto spoločnosť príjmové pokladničné doklady
nevystavila, čím spoločnosť D., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A. získala neoprávnene finančné
prostriedky a spôsobila tak ÚPSVR Prešov škodu vo výške 175.770,- Sk (5.834,50 €) z čoho 75% tvorili
finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 131.827,50 Sk (4.375,87 €) a 25% tvorili
prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 43.942,50 Sk (1.458,62 €), pričom spoločnosť D., s.r.o.
D. do zmluvného termínu 16.1.2006 chránenú dielňu nezriadila,

- po tom, ako pôvodne konateľ spoločnosti K., s.r.o., so sídlom v D. na ul. T. č. XXX, IČO: S. XXX XXX
A. st. uzavrela v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
Slovenská č. 87 dňa 28.7.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie v úmysle vylákať finančné prostriedky podal
dňa 27.6.2007 obvinený D. A. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove žiadosť o platbu č. 5
za obdobie 06/07, prílohou ktorej bola faktúra číslo 3107 vystavená dodávateľom spoločnosťou Y., C.
Ď., M. č. XX, D. pre odberateľa K., s.r.o., D. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti Y. D. zo dňa
19.6.2007 znejúce na sumu 415.224,- Sk (13.782,91 €), z ktorej 75% vo výške 311.418,- Sk (10.337,18
€) predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25%
vo výške 103.803,- Sk (3.445,73 €) tvorená zo štátneho rozpočtu SR, prijatej od spoločnosti K. s.r.o. D.
za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, pričom
ÚPSVR Prešov z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 240.579,- Sk (7.985,76
€), ktoré boli dňa 18.7.2007 poukázané na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci obv. D. A.
mal vedomosť o tom, že deklarované stavebné a elektroinštalačné práce spoločnosťou Y. D. neboli
vykonané, čím spoločnosť K., s.r.o. D. takýmto konaním obv. D. A. v rozpore s § 56 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila
ÚPSVR Prešov škodu vo výške 240.579,- Sk (7.985,76 €) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky
Európskeho sociálneho fondu vo výške 180.434,25 Sk (5.989,32 €) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho
rozpočtu SR vo výške 60.144,75 Sk (1.996,44 €),
- po tom, ako L. A. st. v postavení konateľky spoločnosti K., s.r.o. so sídlom v D. na ul. T. č. XXX,
IČO XX XXX 825 uzatvorila v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, Slovenská č. 87, dňa 28.7.2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na
zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie (ďalej len Dohoda) a
zaviazala sa dňom 15.8.2006 zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom
10 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a udržať pracovné miesta, na ktoré bol
poskytnutý príspevok a podľa tejto Dohody po dobu najmenej troch rokov, od 1.12.2006, kedy sa stal
konateľom spoločnosti K., s.r.o. D. obvinený D. A. a zároveň kedy bolo zmenené miesto sídla spoločnosti
na adresu ul. T. XX, D., obvinený D. A. podmienky Dohody nesplnil a to tým, že neudržal pracovné
miesta po dobu troch rokov, pretože pracovné miesto číslo 1 bolo obsadené od 15.8.2006 do 2.3.2007
a od 2.4.2007 do 30.11.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 653 dní, pracovné miesta 4,5,6,7,8,9 boli
obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 teda do splnenia záväzku chýbalo 623 dní, pracovné miesta
číslo 2, 3 a 10 boli obsadené od 15.8.2006 do 30.9.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 684 dní, čím
bol porušený čl. II. písm. A/ bod 5 Dohody a zároveň čl. II. písm. A) bod 13 Dohody, pretože nebola
vrátená na účet ÚPSVR Prešov pomerná časť príspevku v lehote do 1 mesiaca po uplynutí 30 dňovej
lehoty na preobsadenie pracovného miesta, pričom nesplnením tohto bodu Dohody vznikla povinnosť
pre spoločnosť K., s.r.o. podľa čl. II písm. A) bodu 14 Dohody vrátiť na účet úradu celú sumu príspevku,
ktorý bol poskytnutý na podporné pracovné miesta, pričom poskytnutý príspevok vo výške 1.698.572,Sk
(56.382,26 €) doposiaľ nebol vrátený a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov tak bola
spôsobená škoda vo výške 1.273.929,- Sk (42.286,70 €) z finančných prostriedkov tvorených Európskym
sociálnym fondom
a týmto konaním čiastočne spôsobil a čiastočne sa pokúsil spôsobiť Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny škodu v celkovej výške 82.365,60 € (2.481.346,- Sk) z čoho 75.869,76 € (2.285.652,39 Sk) bolo
z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a 6.495,84 € (195.693,68 Sk) bolo z prostriedkov štátneho
rozpočtu SR.
Súd oproti obžalobe upravil skutok (skutky) tak, aby úplne zodpovedal zistenému skutočnému stavu
veci, pričom identita skutku (skutkov) zostala zachovaná. Potrebné úpravy sa týkali len upresnenia
výpočtov v nepatrnom rozsahu, doplnenia prepočtov na eurá, úpravu obsadenosti pracovných miest a
doplnenia celkovej výšky škody, ktorú obžalovaný čiastočne spôsobil a čiastočne sa spôsobiť pokúsil v
rámci vyhodnotenia skutkov 1) až 3) obžaloby ako pokračovacieho trestného činu.
Pri vyhodnotení dôkazov súd najskôr poukáže na nesporné skutkové zistenia, ktoré sú potvrdené
výpoveďou obžalovaného, svedkov i listinnými dôkazmi. Obžalovaný sa síce priznal ku skutku č. 3)

obžaloby, ale vzhľadom na prepojenosť skutkových zistení súd poukáže aj na tie, naviac tým odôvodní
aj svoje procesné rozhodnutie podľa § 257 ods. 6 Tr. por., ktorým vyhlásenie obžalovaného o vine v
skutku číslo 3) obžaloby prijal aj na základe znalostí dôkazov zo spisového materiálu. Z výpovede C. I.
vyplynulo, že dňa 28.9.2005 konateľ spoločnosti D., s.r.o. D. A. uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí
s rodiny Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku tvoreného 75%
Európskeho sociálneho fondu a 25% zo štátneho rozpočtu a zaviazal sa dňom 15.10. zriadiť chránenú
dielňu na 11 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím po dobu najmenej troch rokov.
Dohoda znela na sumu 1.851.888,- Sk. Dňa 10.10.2005 požiadal obžalovaný o odklad termínu na
zriadenie chránenej dielne do 15.12.2005. Žiadosť obžalovaného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
schválil dodatkom k Dohode XX/§XX/XXXX/II zo dňa 12.10.2005. Keďže chránená dielňa ani do tohto
termínu zriadená nebola, dňa 23.12.2005 obžalovaný znovu požiadal o posun termínu na 16.1.2006.
Úrad práce jeho požiadavku schválil dodatkom č. 2 k Dohode XX/§XX/XXXX/II zo dňa 5.1.2006. Dňa
14.11.2005 si podal obžalovaný A. žiadosť o platbu číslo 1 za obdobie 11/05 na preplatenie nákladov na
zriadenie chránenej dielne na sumu 359.190,- Sk. K žiadosti doložil faktúru spoločnosti Y. C. Ď.Z. č. 2805
vystavenú dňa 24.10.2005 za prevedené stavebné práce na 367.550,- Sk a 2 ks príjmových dokladov
spoločnosti Y. na sumy 217.550,- Sk a 150.000,- Sk a súpis vykonaných prác a dodávok a pokladničné
bloky na nákup kancelárskej techniky a nábytku vo výške 99.000,- Sk. Úrad práce za oprávnené uznal
výdaje z faktúry č. 2805 za stavebné práce vo výške 175.770,- Sk, z nákupu na kancelársku techniku
97.456,- Sk, čo spolu činilo 273.226,- Sk, z toho pripadalo na Európsky sociálny fond 218.581,- Sk a na
štátny rozpočet 54.645,- Sk. Pre účely dokazovania boli dôležité najmä uznané výdaje z faktúry číslo
2805 za stavebné práce vo výške 175.770,- Sk. Z tejto 75% tvorili finančné prostriedky z Európskeho
sociálneho fondu vo výške 131.827,50 Sk a 25% tvorili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo
výške 43.942,50 Sk. Takto uznaná a schválená suma bola prevedená bankovým prevodom spoločnosti
D., s.r.o. dňa 1.12.2005 na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
oddelenie kontroly vykonal dňa 23.12.2005 do 18.1.2006 následnú finančnú kontrolu spoločnosti D.,
s.r.o. Správa tejto finančnej kontroly bola vyhotovená 18.1.2006 a obžalovaný bol s ňou oboznámený
23.1.2006. V závere bolo konštatované porušenie Dohody článku II. písm. A) bod 1, 3, 4 z dôvodu,
že obžalovaný v určenom termíne nezriadil chránenú dielňu z 11 pracovnými miestami, pričom síce
uzatvoril z 11 pracovníkmi pracovné zmluvy ale dielňu nezriadil a nepredložil posudok orgánu na ochranu
zdravia. Z tohto dôvodu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil dňa 2.2.2006 od Dohody, čo
oznámil spoločnosti D., s.r.o. dňa 7.2.2006. zároveň bol obžalovaný vyzvaný v zmysle článku II. písm.
A) bod 13 Dohody vrátiť poskytnutý príspevok do 30 kalendárnych dní do 17.1.2006. Keďže obžalovaný
nevrátil príspevok v lehote, ale až dňa 31.3.2006 bol povinný vrátiť 273.226,- Sk istinu a 31.3.2006 vrátil
aj penále vo výške 4.345,- Sk a následne aj ďalšie penále vo výške 7.377,- Sk vrátil dňa 22.6.2007,
čím uhradil všetko.
Dňa 28.7.2006 konateľka spoločnosti K., s.r.o. L. A. st. uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Prešove Dohodu č. XX/§XX/XXXX/II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na
zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na celkovú sumu 2.238.910,- Sk a zaviazala
sa dňom 15.8.2006 zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko na 10 pracovných miest pre
občanov so zdravotným postihnutím a tieto udržať po dobu najmenej 3 rokov. Dňa 1.12.2006 došlo
k zmene konateľa spoločnosti K., s.r.o., ktorým sa stal D. A., čo písomne oznámil úradu práce dňa
22.2.2007. Dňa 27.6.2007 podal konateľ spoločnosti K. obžalovaný A. žiadosť o platbu č. 5 za obdobie
6/07 za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce na sumu 415.224,- Sk a doložil k tomu faktúru
spoločnosti Y. C. Ď. č. 3107 vystavenú dňa 15.6.2007 za vykonané práce na sumu 415.224,- Sk a súpis
prác a dodávok a 1 ks príjmového dokladu spoločnosti Y. C.Á. Ď. na sumu 415.224,- Sk. Z predloženej
faktúry úrad práce uznal výdaje v celkovej výške 240.579,- Sk z čoho 75% tvoril Európsky sociálny
fond vo výške 180.434,25 Sk a 25% štátny rozpočet 60.144,75 Sk. Táto suma bola prevedená na účet
spoločnosti K., s.r.o. dňa 18.7.2007 na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Následná finančná kontrola
úradu práce, oddelenia kontroly bola uskutočnená od 29.11.2007 do 29.2.2008, správa bola vyhotovená
dňa 29.2.2008 a oznámená konateľovi bola 18.3.2008, pričom zistila porušenie článku II. písm. A) bod
5, pretože obžalovaný neudržal pracovné miesta po dobu troch rokov a nevrátil podľa bodu 13 pomernú
časť príspevku v lehote jedného mesiaca po uplynutí 30-dňovej lehoty na preobsadenie pracovného
miesta a týmto mu vznikla povinnosť podľa bodu 14 vrátiť na účet celú sumu príspevku vo výške
1.698.572,- Sk a penále vo výške 81.398,- Sk, pričom z poskytnutého príspevku 75% tvoril Európsky
sociálny fond vo výške 1.273.929,- Sk a 25% príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 424.643,Sk. Pracovné miesta pritom neboli obsadené nasledovne. Prvé pracovné miesto bolo obsadené od
15.8.2006 do 30.11.2007 teda do záväzku chýbalo 653 dní. Druhé pracovné miesto bolo obsadené

od 15.8.2006 do 30.9.2007 a do záväzku chýbalo 684 dní. Tretie pracovné miesto bolo obsadené od
15.8.2006 do 30.9.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 684 dní. Štvrté pracovné miesto bolo obsadené
od 15.8.2006 do 30.11.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Piate pracovné miesto bolo
obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Šieste pracovné miesto
bolo obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Siedme pracovné
miesto bolo obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní. Ôsme
pracovné miesto bolo obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 623 dní.
Deviate pracovné miesto bolo obsadené od 15.8.2006 do 30.11.2007 a do splnenia záväzku chýbalo 623
dní. Desiate pracovné miesto bolo obsadené od 15.8.2006 do 30.9.2007 a do splnenia záväzku chýbalo
684 dní. Na základe týchto skutkových zistení súd upravil pôvodný skutok číslo 3) obžaloby vo vzťahu k
obsadenosti pracovných miest. Dňa 25.3.2008 boli kontrolné zistenia a pohľadávka odstúpená Správe
finančnej kontroly Košice. Obžalovaný porušil Dohodu aj v článku II. písm. A) bod 12, pretože v lehote do
30-tich kalendárnych dní neoznámil zmenu dohodnutých podmienok až 11.1.2008 oznámil obžalovaný
A. úradu práce vyhlásenie konkurzu na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu insolventnosti spoločnosti
ako aj to, že k 31.12.2007 bola ukončená činnosť chránenej dielne a posledný zamestnanec chránenej
dielne ukončil prácu dňa 30.11.2007 z čoho vyplýva, že úrad práce mal byť vyrozumený o tomto
najneskôr do 30.12.2007. Traja zamestnanci ukončili prácu 30.9.2007, miesta neboli preobsadené z
čoho vznikla povinnosť, ktorú obžalovaný nesplnil, oznámiť úradu práce tieto skutočnosti do 30.10.2007.
Následne vo veci konala Správa finančnej kontroly Košice dňa 18.12.2008 pod číslom 7/673/2008/426
vydala právoplatné rozhodnutie o odvode finančných prostriedkov spoločnosti K. z dôvodu porušenia
finančnej disciplíny v celkovej výške 2.277.652,- Sk z čoho Európsky sociálny fond činil 1.273.929,- Sk
a štátny rozpočet 424.643,- Sk a penále činilo 579.080,- Sk. Uvedené skutočnosti z výpovede svedka
plne korešpondujú aj s listinnými dôkazmi a nemal voči nim výhrady ani obžalovaný. Svedok C. I. sa
vyjadril k výpočtu pomernej čiastky na jeden deň a zamestnanca k čomu súd vykonal dokazovanie aj
listinným dôkazom, kde bol tento výpočet presne rozpísaný aj odôvodnený, pretože výpočet neodporoval
ani elementárnej logike, súd spôsob výpočtu uznal za správny a oprávnený. Aj svedkyňa Ing. B. G.,
kontrolórka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove potvrdila uvedené skutočnosti, čo znamená
okrem iného aj výpoveď svedka I. ohľadom presného výpočtu príspevku na jedného zamestnanca a
priložila k tomu vzorec žurnalizovaný na č.l. 96 spisového materiálu. Výpoveď svedka C. I. potvrdil aj
splnomocnenec na zastupovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove JUDr. Š. Š..
Uvedené skutkové zistenia potvrdil vo svojej výpovedi aj sám obžalovaný D. A., ktorý uviedol, že
od 16.8.2005 do 4.1.2007 bol konateľom spoločnosti D., s.r.o. Dňa 28.8.2005 podal na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie
chránenej dielne na 11 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a žiadal príspevok
vo výške 3.207.556,- Sk. Dňa 28.9.2005 uzatvoril Dohodu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov č. XX/§XX/XXXX/II o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska, v ktorej sa zaviazal zriadiť dielňu do 15.10.2005, čo sa mu však
nepodarilo, preto požiadal o predĺženie termínu do 16.1.2006, čo mu úrad práce schválil dodatkom
č. 2 zo dňa 5.1.2006, avšak ani do tohto dňa obžalovaný chránenú dielňu nezriadil. Dňa 14.11.2005
si podal žiadosť o úhradu platby číslo 1 za obdobie 11/05 a doložil k tomu faktúru číslo 2805 na
260.190,- Sk a 2 ks príjmových dokladov a 10 dokladov z registračnej pokladnice na sumu 99.000,Sk. Nejaké peniaze dostal, nepamätá si koľko. Práce vykonávala firma Y. C.U. Ď.. Nepamätá si, či
práce boli v termíne vykonané, ani či mu Ď. dal doklady. Keďže nezriadil chránenú dielňu ani nevytvoril
pracovné miesta, porušil Dohodu s úradom práce, peniaze i penále vrátil. Ďalšie dve zmluvy s úradom
práce uzatvorila bývalá manželka L. A. st. ako konateľka spoločnosti K., s. r. o. D.. Dňa 28.7.2006
uzatvorila Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska č. XX/§XX/XXXX/II, v ktorej sa zaviazala vytvoriť 10 pracovných miest pre
občanov so zdravotným postihnutím do 15.8.2006 na dobu najmenej 36 mesiacov. Dňa 1.12.2006 sa
stal obžalovaný konateľom spoločnosti K., a keďže spoločnosť mala finančné problémy činnosť dielne
bola ukončená dňom 30.11.2007 a došlo k zrušeniu vytvorených pracovných miest. Obžalovaný vedel,
že mal ohlásiť zmeny a vrátiť úradu práce pomernú časť finančných prostriedkov, čo doposiaľ neurobil.
Úradu práce predložil žiadosť o úhradu platby č. 5 za obdobie 6/2007 a doložil k tomu doklad č. 3107
zo dňa 15.6.2007 za vykonané elektroinštalačné práce vo výške 415.224,- Sk a príjmový pokladničný
doklad zo dňa 15.6.2007 od spoločnosti Y. C. Ď., ale nevie, či práce boli vykonané, peniaze využil
na chod firmy a na mzdy. Vo svojej výpovedi obžalovaný dôvodil vo vzťahu ku skutku č. 3) obžaloby,
že lehotu troch rokov nemohol dodržať, lebo v tom čase bol vo výkone trestu. Sám však priznal, že

ohlasovaciu povinnosť si riadne nesplnil a nevrátil v lehote, ani doposiaľ poskytnuté finančné prostriedky
na podporované pracovné miesta. Z tohto dôvodu sa aj v sumáre k skutku č. 3) obžaloby priznal.
K sporným faktúram č. 2805 zo dňa 24.10.2005 a č. 3107 zo dňa 15.6.2007 vypovedali obžalovaný aj
svedok C. Ď., pričom svedok C. Ď. v sumáre uviedol, že v rámci svojej firmy vykonáva elektroinštalačné
práce a na spoločnosť D., s.r.o. vystavil faktúru č. 2805 dňa 24.10.2005 na sumu 367.550,- Sk.
Obžalovaný ho požiadal, že to bude len predfaktúra. Žiadne pokladničné bloky mu nevydával. Po dohode
s pánom A. bola faktúra stornovaná a žiadne práce neboli vykonané. Až na jar roku 2006 pre spoločnosť
K. zastúpenú pánom A. vykonal nejaké práce. Doklady č. 1/10/05 zo dňa 24.10.2005 na sumu 150.000,Sk a číslo 2/10/05 zo dňa 26.10.2006 na sumu 217.550,- Sk nikdy nevystavil. V roku 2006 pre spoločnosť
K. začal rekonštrukcie priestorov. Dňa 7.8.2006 vystavil faktúru č. 3706 pre spoločnosť K. za vykonané
práce na sumu 415.347,- Sk k čomu doložil aj súpis prác. Táto faktúra bola uhradená a práce boli riadne
vykonané. Ďalší kontakt bol v júni 2007, kde obžalovanému pre spoločnosť K. vystavil predfaktúru číslo
3107 zo dňa 15.6.2007 na sumu 415.224,- Sk, ku ktorej vystavil aj súpis predpokladaných prác a príjmový
a pokladničný doklad zo dňa 19.6.2007 bez čísla na sumu 415.224,- Sk. Toto bolo taktiež skartované
po dohode a na žiadosť obžalovaného, pričom žiadne práce vykonané neboli. Na otázky prokurátora
sa svedok veľmi jasne vyjadril vo vzťahu k faktúre č. 28/05 zo dňa 24.10.2005 na sumu 367.550,- Sk,
že stavebné práce vykonané neboli a taktiež nebola vykonaná úhrada. Táto faktúra bola vykonaná ako
predfaktúra, pretože obžalovaný mu uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny musí odsúhlasiť
práce, ktoré sa budú vykonávať, aby vedeli, či práce môžu byť uskutočnené. Predfaktúru vydal na
základe požiadavky obžalovaného. Na príjmovom bločku podpis nie je jeho, ten príjmový bloček nebol
nim vypísaný ani to nie je jeho písmo, takže nevie akým spôsobom sa k tej predfaktúre dostal príjmový
bloček. Práce sa začali robiť až v decembri 2005. Až potom bola vystavená skutočná faktúra, ktorá bola
zo 7.8.2006. Bol spravený nový súpis, čo sa robili práce a práce boli riadne uskutočnené, vyfakturované
a uhradené. Podľa jeho vedomosti predfakúra mala byť stornovaná a čo on aj vykonal takým spôsobom,
že ju skartoval. K faktúre č. 3107 uviedol, že stavebné práce uvedené vo faktúre vykonané neboli a
nebola vykonaná ani úhrada. Táto mala tiež slúžiť len ako predfaktúra tým, že obžalovaný pôjde na
úrad práce, či na to dostane dotáciu. Potom ako obžalovaný prišiel z úradu práce uviedol, že faktúra
bude stornovaná. Na faktúru bol tiež vystavený príjmový bloček s tým, že to malo slúžiť ako podklad pre
úrad práce. Taktiež tam bol súpis predpokladaných vykonávaných prác, ktoré neboli nikdy vykonané.
Po dohode s obžalovaným malo dôjsť k stornovaniu faktúry, čo on opätovne vykonal jej skartovaním.
Na upresňujúce otázky predsedu senátu svedok vypovedal a potvrdil, že faktúra číslo 28/05 zo dňa
24.10.2005 bola na sumu 367.550,- Sk, pričom obžalovaný ho požiadal, že to bude len predfaktúra.
Žiadne pokladničné bloky k tomu svedok nevydával. Túto stornoval, keďže práce neboli vykonané po
dohode s obžalovaným. Čo sa týka dokladov z 24.10.2005 číslo 1/10/05 na 150.000,- Sk a zo dňa
26.10.2006 číslo 2/10/05 na 217.550,- Sk k tomu sa svedok vyjadril, že tieto sumy nikdy nepočul, to
počuje prvýkrát. Taktiež svedok potvrdil, že predfaktúra č. 31/07 zo dňa 15.6.2007 znejúca na sumu
415.224,- Sk a príjmový a pokladničný doklad z 19.6.2007 bez čísla na sumu 415.224,- Sk boli taktiež
rovnakým spôsobom po dohode s obžalovaným skartované.
K uvedeným sporným okolnostiam obžalovaný vypovedal a bránil sa tým, že úrad práce nefunguje tak,
že by schvaľoval predfaktúry ale len faktúry. Taktiež uviedol, že nikto nevystaví predfaktúru i s dokladom.
Obžalovaný síce tvrdil, že vykonané práce v rozsahu faktúry č. 2805 z roku 2005 boli vykonané v celom
rozsahu a aj tá faktúra s pokladničnými dokladmi je reálna ako aj so súpisom prác, ale nepamätal si,
či tieto práce boli vykonané do 24.10.2005 alebo až po 24.10.2005. Obdobne sa vyjadril aj k ďalšej
faktúre č. 3107 z roku 2007, že je reálna ako aj príjmový pokladničný doklad, aj súpis prác a že aj práce
boli riadne vykonané. Na opakovanú otázku prokurátora, či boli práce deklarované vo faktúre zo dňa
24.10.2005 vykonané do, alebo po 24.10.2005 obžalovaný uviedol a v podstate priznal, že to bolo možno
na 90% vykonané a asi na 10% to vykonané nebolo, lebo bolo treba rýchle dať faktúru na úrad práce. Na
rovnakú otázku k faktúre č. 3107 sa obžalovaný vyjadril, že to bolo tak isto, ako pri tej predchádzajúcej.
Z uvedenej časti výpovede obžalovaného súd má jednoznačne za to, že obžalovaný sa týmto de facto
priznal k tomu, že práce neboli reálne vykonané do predloženia oboch faktúr na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny ako súčasti žiadostí o platbu za už vykonané práce. Obžalovaný zjavne nepochopil, že
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe Dohody prepláca len reálne vykonané práce a reálne
vynaložené náklady, ktoré už boli vynaložené, nie ktoré majú byť ešte len vynaložené. Už aj táto samotná
časť výpovede obžalovaného jasne potvrdzuje, že sporné doklady boli na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny predložené zjavne neoprávnene. V zmysle predmetných Dohôd, ktorými bol obžalovaný viazaný

sa za oprávnený náklad považuje len náklad skutočne vynaložený, čo zjavne potvrdzuje tú skutočnosť,
že predkladané doklady boli celkom alebo aspoň z časti nereálne, lebo práce ešte neboli buď vykonané
vôbec, alebo aspoň čiastočne a to obžalovaný potvrdil aj bez ohľadu na to, ako vypovedal svedok C.
Ď. k čomu sa súd ešte následne dostane. V tejto časti však súd chcel poukázať najmä na to, že nech
sa akokoľvek obžalovanému javí sporná výpoveď svedka C. Ď. v podstate sa sám priznal, že na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny si uplatňoval vynaložené náklady za práce, ktoré ešte neboli reálne
prinajmenšom dokončené, čo znamená, že neboli vykonané tak, ako obžalovaný úradu práce deklaroval.
Tu je potrebné si všimnúť, že obžalovaný mal k dispozícii podľa svojich tvrdení faktúry za vykonané
práce, súpis vykonaných prác, príjmové pokladničné doklady z firmy Y. C. Ď. skôr, ako boli práce
skutočne reálne vykonané, alebo dokončené, vyfakturované a zaplatené, čo je v podstate nemožné.
Z toho vyplýva, že obžalovaný predložil úradu práce nereálne doklady za ešte nevykonané, alebo
neukončené práce. Podľa názoru súdu si obžalovaný zrejme neuvedomil súvislosť otázky prokurátora,
svojej odpovede vo vzťahu k svojej obrane a de facto sa priznal. V tomto svetle sa výpoveď svedka C.
Ď. javí ako zodpovedajúca skutočnosti, pričom obžalovaný sám svoju obranu spoľahlivo vyvrátil a súd
nemal žiadne pochybnosti o skutkových záveroch tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V nadväznosti sa súd oprávnene môže domnievať, že obžalovaný úmyselne zaviedol svedka C. Ď., že je
potrebné vystavovať dopredu doklady na schválenie predpokladaných prác a nákladov pre úrad práce,
ako aj to, že obžalovaný svedkovi C.U. Ď. povedal, že práce vykonané na ich základe nebudú, že faktúry
a príslušné doklady sa stornujú, čo zrejme svedok C. Ď. aj uskutočnil, ale obžalovaný ich po doplnení
neoprávnene predložil na úrad práce ako reálne, hoci vedel, že v skutočnosti práce vykonané neboli
a spoločnosť Y. C. Ď. žiadne pokladničné doklady nevystavil, a čím obžalovaný v časti preplatených
neoprávnene uplatnených nákladov získal a v časti nepreplatených neoprávnene uplatnených nákladov
sa pokúsil získať neoprávnené finančné prostriedky.
Aj pracovníci oddelenia kontroly úradu práce pri svojej kontrole zistili, že chránená dielňa v prvom prípade
zriadená nebola a hoci nekontrolovali podrobne úplný rozsah vykonaných prác, bežnou ohliadkou zistili,
že stavebné práce zrejme ukončené neboli a chránená dielňa teda v termíne zriadená nebola. Hoci
teda obžalovaný vo svojej obrane argumentoval, že úrad práce nefunguje na základe schvaľovania
predfaktúr, ale že schvaľuje až následné faktúry a reálne výdavky, bol to práve obžalovaný, ktorý
nesporne sám zavádzal C. Ď., že úrad práce najskôr musí schváliť predfaktúru, pričom sám obžalovaný
tieto tzv. predfaktúry úmyselne predložil spolu aj s príslušnými dokladmi s neoprávnenými výdavkami na
úrad práce. Svedok C. Ď. jasne uviedol, že práce súvisiace so skutkom č. 1) obžaloby začali vykonávať
až v decembri roku 2005 (teda po neoprávnenom uplatnení si nákladov obžalovaného dňa 14.11.2005 za
obdobie 11/2005) a až potom vystavil reálne faktúry a práce uvedené v skutku č. 2) obžaloby nevykonal
vôbec. Naviac podpisy na príjmových pokladničných dokladoch ako svedok uviedol, nie sú jeho a tieto
on sám ani nevypisoval, lebo to nie je jeho písmo.
Zároveň si treba povšimnúť ešte jednu vývojovú líniu. Obžalovaný získal neoprávnené finančné
prostriedky (v skutku č. 1 obžaloby), ktoré ale musel vrátiť, lebo porušil Dohodu a chránenú dielňu
nezriadil, v skutku č. 2 sa už obžalovaný nachádzal vo finančnej tiesni a zopakoval úplne rovnaký
postup, ako v skutku č. 1, čím opätovne získal neoprávnené finančné prostriedky. Podľa názoru súdu
z dôvodu finančnej insolventnosti sa obžalovaný rozhodol konať v rozpore s ustanovením Dohôd i
zákona a najskôr si podvodne zaobstarať finančné prostriedky, ktoré by mohol následne prípadne
aj investovať do zriadenia chránenej dielne. De facto by aj tento „opačný postup“ bol pochopiteľný,
ale de jure sa jedná o postup protizákonný a obžalovaný o tom musel vedieť, lebo to vyplýva z
Dohôd, ktorými bol viazaný. Obžalovaný si podľa názoru súdu zvolil finančne jednoduchší, nenáročnejší
spôsob, teda najskôr získať finančné prostriedky a až potom ich prípadne investovať, ale tento postup
obžalovaného bol protizákonný. Súd chápe aj stanovisko obžalovaného, že chcel zriadiť chránené
dielne a aby tieto chránené dielne fungovali, naviac nebolo zistené, že by si obžalovaný tieto finančné
prostriedky ponechal pre svoju súkromnú potrebu, ale v tomto prípade podľa obžalovaného dobrý úmysel
vonkoncom nesvätí protizákonné prostriedky.
Z vykonaného dokazovania je v sumáre napokon úplne zrejmé, že obžalovaný si úmyselne zaobstaral
nesprávne doklady (t.j. doklady za nevykonané a skutočne nefakturované, nevynaložené a nezaplatené

náklady), tieto doklady úmyselne neoprávnene predložil na preplatenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Prešove, hoci vedel, že mu na finančné plnenie de facto ani de jure nevznikol oprávnený
nárok. Uplatnené finančné prostriedky teda ani nepoužil v deklarovaných časových súvislostiach (teda
predtým, než si ich uplatnil), teda ani na časovo deklarovaný účel (na konkrétny účel, ktorý mal nastať
v minulosti), použil ich až následne právne i logicky nesporne v iných časových súvislostiach na iný ako
deklarovaný účel, čím ich skutkovo a právne nielen podvodne získal ale i spreneveril, lebo v súlade
s Dohodami, ktorými bol viazaný si obžalovaný mohol uplatniť náklady len už skutočne vynaložené v
súlade s účelom Dohôd a vôbec nie náklady predpokladané, alebo iné ešte v skutočnosti nevynaložené.
Na základe tejto skutkovo právnej analýzy súd dospel aj k podstate právnej kvalifikácie konania
obžalovaného.
Právnu kvalifikáciu súd ustálil z vykonaného dokazovania. Oproti obžalobe súd vyhodnotil konanie
obžalovaného v pôvodných bodoch obžaloby označeného ako bod 1) až 3) ako jeden pokračujúci
trestný čin, resp. ako dva pokračovacie trestné činy v jednočinnom súbehu z nasledovných dôvodov. Na
hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že úrad práce je štátna inštitúcia, čo znamená, že keď sú
mu vrátené peniaze, tak môže o tri mesiace trebárs cez novú firmu podať žiadosť, pretože je čistý. Preto
tieto peniaze aj s penálami vrátil, aby mohol ďalej podnikať. Vedel, že má šancu, lebo druhá firma môže
pokračovať ďalej. Preto finančné prostriedky viažúce sa ku skutku č. 1) vrátil. Obžalovaný vedel, že keď
bude čistý, môže podnikať ďalej, keď nebude čistý, lebo bude mať podlžnosť u úradu práce, nedostane
sa nikdy už do jeho systému. Vtedy si o tom popremýšľal, či je lepšie pozháňať peniaze a vrátiť tieto
peniaze, alebo ostať visieť.
Na upresňujúcu otázku predsedu senátu si už obžalovaný zrejme uvedomil, že smeruje k zisteniu
jednotiaceho premysleného podvodného úmyslu obžalovaného a svoju predchádzajúcu výpoveď
účelovo poprel, keď uviedol, že takto vlastne neuvažoval a že medzi skutkami nie je žiadna súvislosť.
Tomuto súd na základe presvedčivosti a logickosti jeho predchádzajúcej časti výpovede neuveril.
Podľa § 122 ods. 9 Trestného zákona trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal
viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna
alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci záver páchateľa spáchať
uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.
U obžalovaného D. A. páchateľ pokračoval v páchaní tých istých činov v jednočinnom súbehu.
Objektívnu súvislosť z hľadiska času podľa názoru súdu nemožno prísne časovo ohraničovať, lebo to
závisí od povahy trestnej činnosti. V tomto prípade je síce zrejmý časový odstup medzi skutkami č. 1) a
2) obžaloby, ale je potrebné si povšimnúť časovú kontinuitu z hľadiska celého procesu, ktorý prebiehal
medzi obžalovaným a úradom práce. Dňa 14.11.2005 obžalovaný požiadal úrad práce o platbu. Dňa
1.12.2005 mu boli finančné prostriedky poukázané na účet. Do 16.1.2006 obžalovaný chránenú dielňu
nezriadil. Dňa 18.1.2006 končila v spoločnosti D., s.r.o. následná finančná kontrola. Dňa 2.2.2006 úrad
práce odstúpil od zmluvy a až dňa 22.6.2007 (výpoveď svedka I. č.l. 71 prvý odsek) obžalovaný vrátil
úradu práce penále za neskoré vrátenie istiny. Na vrátenie neoprávnených finančných prostriedkov sa
obžalovaný rozhodol z dôvodu, že chcel v „spolupráci s úradom práce“ pokračovať. Obžalovaný však
pokračoval tak, že dňa 27.6.2007 si obžalovaný už za spoločnosť K., s.r.o. podal obdobnú žiadosť
o platbu na úrad práce, opätovne s pochybnou a nereálnou faktúrou spoločnosti Y. C. Ď.. V tomto
procese súd vidí nielen objektívnu časovú súvislosť, ale i subjektívny jednotiaci zámer páchateľa s
vopred prijatého plánu získať neoprávnene finančné prostriedky od úradu práce. Objektívnu súvislosť
z hľadiska spôsobu spáchania trestnej činnosti súd vidí v predkladaní nesprávnych faktúr v súvislosti
s nesplnením podmienok na príspevok z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu a pritom v
skutku č. 1) obžaloby nezriadením chránenej dielne v záväznom termíne a v skutku č. 2) a 3) obžaloby v
súvislosti s nesplnením si povinnosti na vrátenie príspevku po neudržaní pracovných miest po stanovenú

dobu troch rokov. Objektívnou súvislosťou z hľadiska predmetu útoku sú finančné prostriedky Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu.
Subjektívnu súvislosť z hľadiska jednotiaceho zámeru páchateľa spáchať trestný čin súd vidí v rovnakom
zámere páchateľa z vopred prijatého plánu získať príspevok z Európskeho sociálneho fondu a štátneho
rozpočtu predkladaním nesprávnych dokladov za vopred nevykonanú prácu a nezaplatené reálne
náklady, ktorý páchateľ realizoval samostatnými útokmi, pričom tento úmysel páchateľ poňal už pri prvom
(hoci vo finále nezdarenom útoku, alebo práve preto). Aj keď sa obžalovaný nakoniec bránil, že takýto
úmysel nemal, v predchádzajúcej výpovedi dôveryhodne vysvetlil, prečo vrátil finančné prostriedky a
to, aby mohol opätovne získať finančné prostriedky z úradu práce z Európskeho sociálneho fondu a
štátneho rozpočtu a že ich chcel opätovne získať podvodným spôsobom potvrdil svojím následným
podvodným konaním, čím svoju obranu fakticky spoľahlivo vyvrátil.
Obžalovaný teda pokračoval v reálnych časových súvislostiach v predkladaní nesprávnych dokladov
firmy Y. C. Ď., pričom C. Ď. opätovne zaviedol, že budú slúžiť ako predfaktúry vo vymyslenom
schvaľovacom konaní úradu práce. Účelom tohto konania bolo podvodné získanie finančných
prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu prostredníctvom úradu práce.
Tým, že obžalovaný konal opätovne rovnakým spôsobom z rovnakým zámerom finančného zisku z
úradu práce, predkladaním nesprávnych dokladov od rovnakej firmy Y. C. Ď., jeho konanie dostatočne
preukazuje jednotiaci zámer získavania finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a
štátneho rozpočtu v reálnych časových súvislostiach. Po tomto vysvetlení súd pri určovaní právnej
kvalifikácie postupoval nasledovne.
Obžalovaný svojím konaním spáchal pokračujúci zločin poškodzovania finančným záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona čiastočne dokonaného a čiastočne v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom
subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona čiastočne dokonaného
a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, teda obžalovaný použil a predložil
nesprávny doklad a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel,
ako boli určené a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného
rozpočtu a zároveň sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle použiť prostriedky zo všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožniť spôsobenie sprenevery
tým, že použil a predložil nesprávny doklad, pričom dokonaniu trestného činu nedošlo a takým činom
spôsobil značnú škodu a zároveň vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie
a použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že
ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a zároveň sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť,
ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od
iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného
predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia,
pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a takým činom spôsobil väčšiu škodu.
Štádiom pokusu u oboch zločinov súd vníma rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré obžalovaný
neoprávnene žiadal a finančnými prostriedkami, ktoré neoprávnene dostal. Podľa § 14 ods.1 Trestného
zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa
§ 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na
dokonaný trestný čin.
Obžalovaný teda konkrétne použil a predložil nesprávny doklad (nereálne faktúry č. 2805 a 3107) a použil
prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli určené (finančné
prostriedky boli určené na preplatenie už vynaložených reálnych nákladov) a tým umožnil spôsobenie
sprenevery (ako súd vníma spreneveru je podrobne vysvetlené už pri vyhodnotení dokazovania
posledný odsek) a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu (to sú prostriedky, ktoré
mal obžalovaný vrátiť úradu práce, ale tak neučinil) a spôsobil takým činom značnú škodu.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- Eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa

rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Na základe uvedeného je škodou značnou teda škoda od 26.600,- Eur do 133.000,- Eur. Pri ustaľovaní
kvalifikačného znaku škody a to ako v štádiu dokonanom, tak aj v štádiu pokusu súd postupoval pri
svojich výpočtoch nasledovne. Pri prvom čiastkovom útoku pokračujúceho trestného činu (skutok č. 1
obžaloby) spôsobená škoda spolu činila 9.150,32 Eur (275.662,50 Sk), pričom z tejto sumy obžalovaný
neoprávnene získal 4.375,87 Eur (131.827,50 Sk) a pokúsil sa získať 4.774,45 Eur (143.835,- Sk). To,
že obžalovaný po finančnej kontrole vrátil celú uvedenú čiastku aj s penálami nemá žiadny vplyv na
trestnosť jeho činu. Pri druhom čiastkovom útoku (skutok č. 2 obžaloby) škoda celkovo činila 10.337,18
Eur (311.417,- Sk) z ktorej obžalovaný získal 5.989.32 Eur (180.434,25 Sk) a pokúsil sa získať 4.347,86
Eur (130.983,75 Sk). Pri treťom čiastkovom útoku pokračujúceho zločinu škoda spolu činila 56.382,26
Eur (1.698.572,- Sk), pričom túto sumu obžalovaný aj získal. Po zrátaní škody pri všetkých troch
čiastkových útokoch škoda spolu činila 75.869.76 Eur, pričom obžalovaný získal 66.747,45 Eur a pokúsil
sa získať 9.122,31 Eur. Pri kvalifikovaní značnej škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona súd
vychádzal už z uvedeného § 14 ods. 2 Trestného zákona, že pokus je trestný ako dokonaný trestný
čin a preto spočítal to, čo sa obžalovaný pokúšal získať ako aj to, čo získal pri jednotlivých čiastkových
útokoch z čoho vyšla suma 75.869,76 Eur.
Ďalej obžalovaný konkrétne vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu (od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov), ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu
viazané na podmienky, ktoré nespĺňal (obžalovaný reálne nevynaložil náklady predtým, ako žiadal úrad
práce o ich preplatenie) a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia (predložením faktúr č.
2805 a 3107 obžalovaný deklaroval skutočne nevynaložené náklady) a takým činom spôsobil väčšiu
škodu.
Tak isto ako v predchádzajúcom prípade súd dospel ku kvalifikačnému znaku škody nasledovným
výpočtom. Pri prvom čiastkovom útoku obžalovaný spôsobil škodu na štátnom rozpočte vo výške spolu
3.050,11 Eur (91.887,50 Sk), pričom obžalovaný získal 1.458,62 Eur (43.942,50 Sk) a pokúsil sa získať
1.591,49 Eur (47.945,- Sk). Pri druhom čiastkovom útoku obžalovaný spôsobil škodu 3.445,73 Eur
(103.806,- Sk), pričom získal 1.996,44 Eur (60.144,75 Sk) a pokúsil sa získať 1.449,29 Eur (43.661,31
Sk). Tretí čiastkový útok súd nesubsumoval pod uvedenú skutkovú podstatu, pretože z hľadiska štátneho
rozpočtu ide o nenávratný finančný príspevok, ktorý obžalovaný vrátiť nemusel. Po zrátaní uvedenej
škody súd dospel k tomu, že obžalovaný sa pokúsil získať a získal spolu 6.495,84 Eur, čo je podľa §
125 ods. 1 Trestného zákona škoda väčšia, teda škoda v rozmedzí od 2.660,- Eur do 26.660,- Eur. K
tomuto súčtu súd dospel tak, ako v predchádzajúcom prípade v zmysle § 14 ods. 2 Trestného zákona,
na základe ktorého je pokus trestný ako dokonaný trestný čin.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona súd hodnotí úmysel obžalovaného ako priamy, pretože páchateľ
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákona porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
K osobe obžalovaného súd zistil, že nebol priestupkovo riešený, v mieste trvalého bydliska sa
nezdržiava, neboli na neho podané žiadne sťažnosti, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku
a nie je platcom dane z nehnuteľnosti. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že v štyroch prípadoch
odsúdenia sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, v jednom prípade Okresný súd Poprad
pod sp. zn. 1T/41/94 rozhodnutím zo dňa 22.2.1994 upustil od uloženia súhrnného trestu; trestným
rozkazom Okresného súdu Spišská nová Ves, sp. zn. 4T/264/05 právoplatného dňa 15.12.2005 bol
odsúdený podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona k trestu odňatia slobody podmienečne na 10
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 15.12.2007, nariadený výkon trestu bol 25.3.2008 v
I. NVS, podmienečné prepustenie dňa 31.3.2009 Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2PP/39/09 so
skúšobnou dobou na 3 roky, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky, podmienečné upustenie od
výkonu zvyšku zákazu činnosti dňa 21.4.2009 so skúšobnou dobou na 2 roky. Rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 2.2.2006 pod sp. zn. 1T/69/05 právoplatným dňa 2.2.2006 bol obžalovaný odsúdený
podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody podmienečne na 1 rok a 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 2.2.2009;
k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na tri roky; podmienečne upustené od výkonu zvyšku

trestu zákazu činnosti 9.10.2007 so skúšobnou dobou na 2 roky; ochranné liečenie protialkoholické
ambulantné, úhrnný trest zrušený. Ďalej bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/58/2006 zo dňa 4.12.2007 právoplatným 4.12.2007 podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody nepodmienečne na 1 rok a 5 mesiacov v Ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia; podmienečné prepustenie dňa 31.3.2009 Okresným súdom Prešov, sp. zn. 2PP/39/09 so
skúšobnou dobou na 3 roky; trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky; uložený trest je
súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 2.2.2006 sp. zn. 1T/69/05 bol zrušený.
Keďže obžalovaný mal spáchať v trestnej veci tunajšieho súdu dva pokračujúce zločiny v jednočinnom
súbehu od 14.11.2005 do 30.11.2007 (čo je dátum, ku ktorému vznikla obžalovanému prvýkrát povinnosť
vrátiť Úradu prácu celú sumu príspevku poskytnutého na podporované pracovné miesta podľa článku II.
písm. A) bod 14 Dohody č. XX/§XX/XXXX/II, pretože v lehote do jedného mesiaca po uplynutí 30-dňovej
lehoty na preobsadenie pracovných miest č. 2, 3 a 10, ktoré boli obsadené len do 30.9.2007 nevrátil
pomernú časť príspevku podľa článku II. písm. A) bod 5 a 13 Dohody) z hľadiska súhrnného trestu bol
pre tunajší súd aktuálny len rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/58/2006 zo dňa 4.12.2007.
Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/58/06 zo dňa 4.12.2007 bol D. A. uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
a odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2
Trestného zákona pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody na 17
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu
bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3 rokov. Podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 2.2.2006 sp. zn. 1T/69/05-49 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2007, pričom k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 4.12.2007.
Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že obžalovanému podľa § 36
Trestného zákona nič nepoľahčuje a to preto, že obžalovaný sa priznal len k jednému čiastkovému
útoku pokračujúceho trestného činu, pričom k dvom čiastkovým útokom pokračujúceho trestného činu
sa nepriznal, čo v zmysle § 36 písm. l) nie je možné hodnotiť ako priznanie sa k spáchaniu trestného
činu a jeho úprimné oľutovanie. Naopak podľa § 37 Trestného zákona obžalovanému priťažuje v zmysle
písm. h), že spáchal viac trestných činov a to vo vzťahu ku konaniu pred tunajším súdom ako aj vo
vzťahu k ukladanému súhrnnému trestu z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/58/06 zo dňa
4.12.2007. Taktiež obžalovanému priťažuje v zmysle písm. m), že bol už za trestný čin odsúdený a to vo
vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/264/05 zo dňa 23.11.2005.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, avšak podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona
ustanovenia ods. 4 až 6 sa nepoužijú ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest
podľa § 41 ods. 2, alebo podľa § 42 ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa
neprimerane prísne. Vzhľadom na to, že sa u páchateľa obžalovaného D. A. jedná práve o tento prípad,
ktorý predpokladá ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona súd po dôkladnom a spravodlivom uvážení
rozhodol, že ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona nepoužije.
Po zhodnotení všetkých okolností, ktoré majú význam pri ukladaní trestu a jeho výšky súd dospel
k záveru, že u obžalovaného je primeraným a na základe použitých zákonných ustanovení jediným
možným z hľadiska primeranosti, prísnosti a spravodlivosti trestu trest uložený podľa § 225 ods. 4
Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), m) Trestného zákona a § 38 ods. 7 Trestného zákona s
použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona k § 41 ods. 2 Trestného zákona
a to úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody na 8 rokov a 3 mesiace.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom takéhoto zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť
aj iný druh trestu ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri mladistvých
trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1, alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného
trestu uložiť aj iný druh trestu ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných
činov.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce
a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest okrem iného aj trest zákazu
činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Najprísnejšie trestným trestným činom v rámci ukladania súhrnného trestu podľa zásad ukladania
úhrnného trestu je pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody na 3 až 10 rokov. V zmysle § 41 ods.
2 Trestného zákona asperovaná trestná sadzba je v rozmedzí 8 rokov a 2 mesiace (98 mesiacov)
až 13 rokov a 4 mesiace (160 mesiacov) a súd bol povinný ukladať trest nad jednou polovicou takto
určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Súd však považoval asperovanú dolnú hranicu trestnej
sadzby za tak mimoriadne prísnu, že pri ukladaní trestu obžalovanému túto už ani nezvýšil o už
vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody z rozsudku Okresného súdu Prešov. Pre uvedenú
mimoriadnu prísnosť trestnej sadzby ako už bolo vysvetlené súd vo vzťahu k vyhodnoteniu priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. h) a m) Trestného zákona použil ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona.
Súhrnný trest súd obžalovanému ukladal preto, že ho odsudzoval za trestný čin (v tomto prípade za
dva pokračujúce zločiny v jednočinnom súbehu), ktoré spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa, teda
Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 4T/58/06 zo dňa 4.12.2007 vyhlásený odsudzujúci rozsudok
dňa 4.12.2007 za iný jeho trestný čin. Tento súhrnný trest súd ukladal aj podľa zásad ukladania úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona preto, že obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma, alebo viacerými skutkami. V tomto prípade,
pri ukladaní súhrnného trestu má súd na mysli jednak pokračujúci zločin podľa § 261 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a zároveň
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ak v posledných 10-tich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ak v posledných 10-tich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin. Na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne ak sa na páchateľa hľadí akoby nebol
odsúdený.

V posudzovanom prípade súd zistil, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu uložený za úmyselný trestný čin, pričom v
tomto prípade sa na páchateľa nehľadí, ako keby nebol odsúdený. Avšak podľa § 48 ods. 4 Trestného
zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého
má byť podľa ods. 2 zaradený ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Vzhľadom na uvedené, súd po dôkladnom zvážení a vzhľadom na mimoriadne vysokú výšku trestu
odňatia slobody a stupeň narušenia páchateľa zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na 3 roky a to preto, že podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol
súd povinný obžalovanému tento trest uložiť nakoľko mu takýto trest bol uložený aj predchádzajúcim
zrušeným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/58/06 zo dňa 4.12.2007.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona súd posúdil trestnú činnosť a trest ukladal podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný, pričom v tomto prípade bol čin spáchaný od 14.11.2005 do 30.11.2007 a
teda k jeho dokončeniu došlo za účinnosti Trestného zákona účinného od 1.1.2006.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému tak aj jeho obhajcovi alebo
zákonnému zástupcovi plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným
osobám oprávneným podať odvolanie okrem prokurátora plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok
môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená
osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť
odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného
a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca
alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj
prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže
ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú
poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.