{"guid": "001bc958-91e8-4030-9051-c6cd9cb6c9a6:7acf0569-381a-487f-9254-d770033699ce", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2011:9510100001.1", "spisova_znacka": "3T/1/2010", "nazov": "Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/1/2010 z 11. 10. 2011", "citacia": "rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 11. októbra 2011, sp. zn. 3T/1/2010, ECLI:SK:SSPK:2011:9510100001.1", "identifikacne_cislo": "9510100001", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2011-10-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7acf0569-381a-487f-9254-d770033699ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2011:9510100001.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9510100001.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9510100001.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n3T/1/2010\n9510100001\n11. 10. 2011\njan hrubala\nECLI:SK:SSPK:2011:9510100001.1\n\nRozhodnutie\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJána Hrubalu a sudcov JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Michala Trubana, v trestnej veci obžalovaného T.\nR. pre trestný čin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods.\n1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30.9.1994, na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 11.10.2011 takto\nrozhodol:\nObžalovaný T.R., nar. X. D. XXXX, trvale bytom J., ul. R.. XX, živnostník,\n\nje\n\nvinný, že\n\nspoločne s Ing. I. Z. CSc., J. H., O. U., Ing. R.O., S. P., Ing. E. U., Q. G., C. P. a E. U., proti\nktorým už bolo trestné stíhanie skončené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Vrchného súdu v\nOlomouci z 26. januára 2006, sp. zn. 1To/87/2004, v úmysle získať majetkový prospech sa vedome\nzapojil do operácií s cennými papiermi spočívajúcich v tom, že členovia tejto skupiny jednotlivo, v\nrôznych presnejšie neidentifikovateľných zoskupeniach a aj prostredníctvom ďalších nestotožnených\nosôb v období od marca 1994 do novembra 1994 z Českej republiky a Maďarskej republiky najmä\nprostredníctvom telefaxu zasielali do bankových a podnikateľských subjektov rôznych krajín presne\nnestotožnený počet cudzích zmeniek na nominálne čiastky 2.000.000 (dva milióny) USD (v prepočte\nk času skutku 65.460.000 v tom čase platnej meny Sk, čo činí 2.172.800 €) a 20.000.000 (dvadsať\nmiliónov) USD (v prepočte k času skutku 654.600.000 v tom čase platnej meny Sk, čo činí 21.728.000 €),\no ktorých vedeli, že sú nebonitné a nie sú kryté, vystavených vystaviteľom firmou P. spol. s r. o., P. XXX,\nZ. (ďalej len „firma P.“) na vlastný rad vystaviteľa firmy P. so zmenečným dlžníkom (zmenečníkom) O. U.\navalované falšovaným zmenečným ručením Českej sporiteľne a. s., pobočka v Opave (ďalej „ČS a.s.“) s\númyslom tieto ako bonitné cenné papiere predať, prípadne garantovať nimi úvery alebo zaplatenie ceny\nobchodovaného tovaru a obžalovaný T.R. v období od 24. marca 1994 takto ponúkol minimálne jednu\nzmenku vystavenú dňa 24. marca 1994 splatnú dňa 24. marca 1995 na sumu 2.000.000,- USD E. P.,\nnar. XX. XX. XXXX, v tom čase zamestnancovi firmy A. s. r. o., ktorý ju potom za účelom predaja resp.\nsprostredkovania predaja alebo diskontovania dňa 18. 4. 1994 zaslal firme M. a. s. Praha 4 a minimálne\njednu zmenku vystavenú dňa 24. marca 1994 splatnú dňa 24. marca 1995 na sumu 2.000.000,- USD\nprostredníctvom F. D., nar. XX. X. XXXX, ktorému začiatkom roku 1994 ponúkol zastupovanie firmy P.\nv obchodno-právnych vzťahoch a tiež možnosť „manipulácie“ s uvedenou zmenkou, jej „predaju alebo\nprevodu na iného majiteľa“, čo bolo potvrdené spísaním plnej moci medzi firmou P., zastúpenou J. H.\na F. D. zo dňa 28. 4. 1994, na použitie ako platby za 50.000,- MT (metrických ton) hliníkových blokov\nzakúpených firmou P. od predajcu firmy S. G..E..T..U.. na základe zmluvy zo dňa 24. 2. 1994,\n\nteda\n\ndopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu\ntrestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť\ntým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k\ndokonaniu trestného činu nedošlo,\n\nčím\n\nspáchal\n\npokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.\núčinného v čase spáchania činu v znení platnom do 30.9.1994,\n\nZa to sa odsudzuje\n\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30.9.1994 s použitím § 40 ods.\n1, 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní (štyri) roky a 20 (dvadsať) dní.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30.9.1994 sa obžalovaný pre\nvýkon trestu zaraďuje do druhej nápravnovýchovnej skupiny.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená strana M. J. a.s. Praha, B. v H., Z. XXXX/XX, XXX\nXX Praha so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR dňa 4. 1. 2010 podal na obvineného\nT.R. obžalobu, podľa ktorej sa mal dopustiť spolupáchateľstvom pokusu trestného činu podvodu podľa\n§ 9 ods. 2, § 8 ods. 1 a § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu, na\ntom skutkovom základe, že\nobvinený T.R. spoločne s Ing. I. Z., CSc., J. H., O. U., Ing. R.O., S. P., Ing. E. U., Q. G., C. P. a E. U.,\nproti ktorým už bolo trestné stíhanie skončené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Vrchného súdu\nv Olomouci z 26. januára 2006, sp. zn. 1 To 87/2004, v úmysle získať majetkový prospech sa vedome\nzapojil do podvodných operácií s cennými papiermi tak, že\nv období od marca 1994 do novembra 1994 z Českej republiky, Maďarskej republiky alebo priamo\nprostredníctvom rôznych osôb zasielal do celého radu krajín nekryté zmenky vystavené na nominálne\nčiastky 2 milióny a 20 miliónov amerických dolároch (ďalej len „USD“), v celkovej nominálnej výške\nnajmenej 28 miliónov USD, v prospech firmy P., spol. s r. o., P. XXX, Z. (ďalej len „P.“), ktoré boli opatrené\nfalšovaným avalom M. J., a. s. (ďalej len „M., a. s.“), pobočka v Z. a podvodné potvrdenia o blokácii\npeňažných prostriedkov vo výške 160 miliónov USD v ČS, a. s. podporujúce ich obchodovateľnosť,\navšak ku dňu podania obžaloby nebolo zistené, že by sa obvinenému T.R. a osobám, proti ktorým už\nbolo trestné stíhanie právoplatne skončené, podarilo podvodné obchodné operácie dokončiť ku škode\nkonkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, keď v dôsledku opatrenia zmeniek avalom hrozila v prípade\nich uplatnenia ČS, a. s. škoda až do výšky plnenia vyplývajúceho z ručiteľského záväzku a škoda iným\npeňažným ústavom, ak by v dôsledku potvrdenej blokácie prostriedkov v ČS, a. s., poskytli financovanie\nobchodov, ktoré mali falšované zmenky zaisťovať.\n\nDňa 13. 1. 2010 Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica ako súd prvostupňový, vypravil\nzásielku, v ktorej obvinenému, obhajcovi a poškodenej strane doručoval obžalobu spolu s výzvou podľa\n§ 240 ods. 3 Trestného poriadku na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. V relatívne krátkej dobe\nsa túto zásielku podarilo doručiť poškodenej strane i obhajcovi obvineného, avšak samotný obvinený\nsi zásielku prevzal až dňa 3. 3. 2010. Na výzvu v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá musí\npredchádzať povinnému predbežnému prejednaniu obžaloby podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku,\nžiadna zo strán v konaní nereagovala.\nPo uplynutí stanovenej lehoty na vyjadrenie potom prvostupňový súd dňa 16. 3. 2010 určil termín\npredbežného prejednania obžaloby, a to formou neverejného zasadnutia, nakoľko v tom čase podľa\nnázoru súdu prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) Trestného poriadku.\nTermín neverejného zasadnutia bol stanovený na deň 25. marca 2010.\nV rámci tohto neverejného zasadnutia súd dospel k záveru, že podľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods.\n1 písm. g) Trestného poriadku (neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu ustanovení medzinárodnej\nzmluvy pre neprimeranú dĺžku konania) je v tomto prípade trestné stíhanie potrebné obligatórne zastaviť.\nI keď toto rozhodnutie neskôr bolo odvolacím Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, kvôli\nprehľadnosti a preskúmateľnosti tohto rozhodnutia aj samého osebe považuje súd za potrebné aj v\ntomto rozhodnutí zopakovať sumarizáciu prípadu a svoje predchádzajúce úvahy, nakoľko napriek\nnesúhlasnému stanovisku odvolacieho súdu so spôsobom riešenia veci niektoré z týchto úvah nestratili\nsvoju aktuálnosť. Sumarizovanie okolností, ktoré viedli k tomu ktorému štádiu konania je pritom\nnevyhnutnou súčasťou každého rozhodnutia, ktorým súd zaujíma stanovisko k merite veci. Čiže k\nrozhodnutiu o zastavení veci súd viedli predovšetkým tieto úvahy.\nPodľa § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku súd pri predbežnom prejednaní obžaloby trestné stíhanie\nzastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Trestného poriadku. V ustanovení § 215 ods. 1 písm.\nd) Trestného poriadku je uvedené, že jedným z dôvodov zastavenia trestného stíhania je skutočnosť\nzakladajúca dôvod, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku. Podľa ustanovenia\n§ 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno\nv ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.\nJednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorou sa Slovenská republika musí riadiť, je aj Dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol prijatý v roku 1950 (ďalej „Dohovor“), a ktorý sa\nstal súčasťou nášho právneho poriadku na základe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných\nvecí bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky o dojednaní Dohovoru, ktoré bolo uverejnené\nv Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb. Článok 6 ods. 1 tohto Dohovoru stanovuje, že každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z tohto článku teda vyplýva právo\nna konanie spravodlivé (spravodlivý proces), verejné a právo na to, aby každá vec bola prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote.\nDohovor exaktne nestanovuje, koľko trestné stíhanie od jeho začatia až po jeho skončenie môže najviac\ntrvať. Judikatúra Súdu pre ľudské práva, ktorý Dohovor v poslednej inštancii aplikuje, však v rámci\nviacerých rozhodnutí, ktoré ešte budú spomenuté, dáva odpoveď na to, čo už prejednaním veci v\nprimeranej lehote nie je. V tomto prípade skutky sa mali stať pred viac ako sedemnástimi rokmi (pred\nvynesením rozsudku prvostupňového súdu) a takúto dobu trvá i trestné stíhanie. Súd si je vedomý toho,\nže z textu článku 6 Dohovoru nevyplýva priama povinnosť zastaviť takto dlho trvajúce trestné stíhanie,\navšak Dohovor takúto možnosť nevylučuje, pričom v niektorých extrémnych prípadoch je možné dospieť\nk záveru, že takto dlho trvajúci proces je priam nevyhnutné zastaviť, nakoľko v konečnom dôsledku\ndochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nV prípade trestnej veci obvineného T.R. ide o relatívne komplikovanú trestnú vec, v rámci prejednania\nktorej prokurátor navrhuje vykonať naozaj rozsiahle dokazovanie, pričom táto trestná vec pokiaľ ide či\nuž o jej priebeh alebo spôsob vybavovania, vykazuje i mnohé ďalšie špecifiká. (Napríklad v rámci tohto\nkonania prokurátor navrhuje výsluchy svedkov, ktorí majú trvalý pobyt takmer výlučne v zahraničí, veľká\nčasť spisu je v podstate len kópiou spisového materiálu veci prejednávanej súdmi Českej republiky,\nvšetci navrhovaní svedkovia vo veci či už v postavení svedkov alebo obvinených už viackrát vypovedali\npred inými súdmi a pod..) Genézu prípadu možno stručne zhrnúť nasledovne.\nZáznam o oznámení obvinenia T.R. v zmysle vtedy platného ustanovenia § 160 Trestného poriadku č.\n141/1961 Zb. účinného v tom čase je datovaný dňom 11. 11. 1994, pričom v tom čase už prebiehalo\ntrestné stíhanie pôvodne spoluobvinených osôb. Možno konštatovať, že od tohto času trvá trestné\nstíhanie obvineného, pričom zo začiatku ho vykonávali orgány Českej republiky a trestné stíhanie sa\nviedlo podľa právnych predpisov účinných v tom čase a prebratých z bývalej Českej a Slovenskej\nfederatívnej republiky. Trestné stíhanie bolo vedené proti obvinenému spolu s ďalšími deviatimi\nspolupáchateľmi, pričom možno konštatovať, že skutok, resp. skutky boli z viacerých hľadísk popísané\nrozdielne od obžaloby, ktorou sa súd zaoberal v rámci vo veci prvého, ale aj druhého predbežného\nprejednania obžaloby (inak bola vyčíslená škoda, sčasti inak bolo popísané aj konanie ako súčasť\nobjektívnej stránky trestného činu). Od momentu oznámenia obvinenia, ktorý je totožný s momentom\nzadržania, teda od 11. 11. 1994, bol obvinený T.R. stíhaný väzobne. Väzba v Českej republike trvala\naž do 23. 4. 1998.\nVo veci prebehlo pomerne rozsiahle prípravné konanie, po ukončení ktorého Krajská štátna zástupkyňa\nKrajského štátneho zastupiteľstva v Ostrave podala dňa 5. júna 1997 pod č.k. 4KZv 77/94 na Krajskom\nsúde v Ostrave obžalobu na obvineného R. i ďalších deviatich spolupáchateľov pre obdobne popísaný\nskutok ako vyššie, právne posúdený ako pokus trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, §\n250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona Českej republiky spáchaný formou spolupáchateľstva.\nNa základe tejto obžaloby vo veci konali viaceré súdy Českej republiky, ktoré spočiatku viedli konania\nvoči obžalovaným českej štátnej príslušnosti spoločne s obvineným T.R. - ten bol jediný z obžalovaných,\nktorý mal inú, než českú štátnu príslušnosť. Vec sa však českým súdom nepodarilo skončiť spoločne\nproti všetkým obžalovaným, pričom vec obvineného T.R. po vylúčení veci so spoločného konania bola\nv konečnom dôsledku dňa 5. septembra 2002 v konaní Krajského súdu Ostrava vedenom pod sp. zn.\n45 T 12/99 podľa § 383b ods. 2 Trestného poriadku Českej republiky odovzdaná príslušným orgánom\nSlovenskej republiky.\nTu je potrebné uviesť, že v období po svojom prepustení z väzby, kedy ešte trestné stíhanie nebolo\nukončené, od 7. 12. 1998 do 4. 10. 1999 obvinený R. ospravedlňoval svoju neúčasť na hlavných\npojednávaniach svojimi zdravotnými problémami. Preto vyššie uvedený krajský súd tohto obžalovaného\nvylúčil zo spoločného konania ostatných spoluobžalovaných, pričom v období do 25. 2. 2000 sa\nobžalovaný naďalej pravidelne ospravedlňoval z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov.\nMedzitým trestné stíhanie ostatných spoluobžalovaných skončilo rozsudkom prvostupňového súdu,\npričom trestné stíhanie obžalovaného R. v Českej republike naďalej nebolo možné skončiť a orgány\nčinné v trestnom konaní Českej republiky podľa ich tvrdenia v príslušných rozhodnutiach stratili v\nzmysle platných procesných predpisov možnosť vydať na obžalovaného zatýkací rozkaz. Z tohto dôvodu\nKrajský súd v Ostrave dňa 5. septembra 2002 rozhodol ako bolo vyššie uvedené, pričom Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky na základe žiadosti Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa\n17. októbra 2002 sp. zn. 2656/2002-MO-M rozhodla dňa 7. novembra 2002 pod č.k. V GPt 500/02 podľa\n§ 421 ods. 1 Trestného poriadku účinného v čase rozhodovania o prevzatí trestného stíhania proti T.R..\nAko už bolo uvedené, v Českej republike prebiehalo trestné stíhanie pôvodne spoluobžalovaných\nH., U., Ing. W., Ing. Z., U., P., Ing. U., G. a P., osobitne U., ktoré po použití tak riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov bolo nakoniec právoplatne skončené Vrchným súdom v Olomouci\ndňa 26. januára 2006. Obžalovaným boli uložené tak podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia\nslobody, všetky za použitia ustanovenia vtedy platného § 40 ods. 1 Trestného zákona (tzv. mimoriadne\n\nzníženie trestu). Najprísnejší trest bol uložený obžalovanému Ing. I. Z., a to v trvaní štyri a pol roka.\nPoužitie tzv. mimoriadneho zníženia trestu bolo odôvodnené predovšetkým dĺžkou trestného stíhania.\nV súvislosti s trestným stíhaním obvineného T.R. v Slovenskej republike, prvý úkon voči nemu bol\nučinený dňa 20. 12. 2004, kedy mu bolo vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave v zmysle\n§ 163 ods. 1 Trestného poriadku účinného v tom čase, vznesené obvinenie. Trestné stíhanie však\nbolo pomerne komplikované aj v Slovenskej republike predovšetkým z toho dôvodu, že v tom čase sa\nobžalovaný R. nezdržiaval na adrese trvalého pobytu a boli indície, že sa zdržuje v zahraničí - konkrétne\nv Maďarskej republike. Aj preto bol na obžalovaného vydaný európsky zatýkací rozkaz, ktorý v konečnom\ndôsledku bol realizovaný dňa 19. januára 2007, kedy bol obžalovaný R. sudcom pre prípravné konanie\nŠpeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vzatý do väzby. Jeho väzba v Slovenskej\nrepublike trvala od 18. 1. 2007 do 27. 7. 2007 (viď zväzky č. I.-III spisu.). Tu je potrebné uviesť, že\nskutková veta uvedená v uznesení o vznesení obvinenia bola formulovaná obdobne ako skutková veta\nobžaloby, na základe ktorej konali súdy v Českej republike, avšak sčasti rozdielne od skutkovej vety,\nktorá bola uvedená v konečnom znení obžaloby podanej na Špecializovaný trestný súd Pezinok.\nPokiaľ ide o pokračovanie trestného stíhania T.R. na Slovensku, prokurátor ÚŠP GP SR podal dňa 24.\nmája 2007 pod č.k. VII/2 Gv 7/05-155 na vtedajšom Špeciálnom súde v Pezinku obžalobu na obvineného\nT.R. pre skutok právne posúdený ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Uznesením Špeciálneho\nsúdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 19. júla 2007 sp. zn. BB-3 T 7/2007 v spojení s uznesením\nNajvyššieho súdu SR z 27. júla 2007 sp. zn. 1 Tošs 38/2007 došlo k odmietnutiu obžaloby podanej na\nobvineného T.R. prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a vráteniu veci prokurátorovi.\nRozhodujúce súdy v citovaných rozhodnutiach prijali záver, že skutok opísaný v uznesení o vznesení\nobvinenia T.R. a v európskom zatýkacom rozkaze vydanom proti tomuto obvinenému, nie je totožný\nso skutkom opísaným v skutkovej vete obžaloby na obvineného T.R. z 24. mája 2007. Súdy tiež\nuviedli, že uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia T.R. neobsahuje zákonné znaky\nodôvodňujúce kvalifikovanie skutku aj podľa § 140 Trestného zákona, a súčasne námietky, ktoré uplatnil\nprokurátor v sťažnosti z 23. júla 2007 (spočívali v tvrdení, že zásada špeciality sa vzťahuje na skutok\na nie jeho právne posúdenie, totožnosť skutku bola zachovaná, a že ide o jednočinný súbeh trestných\nčinov, preto správne nebol vyšetrovateľom aplikovaný postup podľa § 206 ods. 4 Trestného poriadku),\nboli odmietnuté ako nedôvodné.\nBez ohľadu na správnosť, či nesprávnosť týchto úvah prvostupňového i odvolacieho súdu, prokurátor\nÚŠP GP SR ich musel akceptovať a dňa 11. septembra 2007 pod č.k. VII/2 Gv 7/05-180 na Špeciálnom\nsúde v Pezinku opätovne podal obžalobu na obvineného T.R. pre skutok právne posúdený ako pokus\ntrestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 a § 250 ods. 1, ods. 4\nTrestného zákona účinného v čase spáchania činu. Uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko\nBanská Bystrica z 24. októbra 2007 sp. zn. BB- 3 T 20/207 v spojení s uznesením Najvyššieho\nsúdu SR z 10. apríla 2008 sp. zn. 1 Tošs 51/2007 však opäť došlo k odmietnutiu obžaloby podanej\nna obvineného a vráteniu veci prokurátorovi. Dôvody tento krát viac-menej spočívali v nedostatkoch\nohľadne dokazovania, ktoré nedostatky mal prokurátor odstrániť. Výsledkom celého tohto procesu je\nznovu podaná obžaloba dňa 4. 1. 2010 so zmenenou skutkovou vetou, ktorá inak nie je totožná ani so\nskutkovou vetou uvedenou v tomto rozsudku.\nV rámci prvého predbežného prejednania obžaloby na neverejnom zasadnutí po podaní obžaloby, o\nktorej je rozhodnuté aj týmto rozhodnutím, sa súd zaoberal v zásade dvomi základnými otázkami. Prvá sa\ntýkala totožnosti skutku - súd skúmal, či počas celého konania bola zachovaná. Druhá otázka sa týkala\nposúdenia toho, či po šestnástich rokoch trestného stíhania, ktorého sklz minimálne v jednej polovici\nbol zapríčinený neúmerne dlhým konaním či už orgánov Českej alebo Slovenskej republiky, je vôbec\nmožné z hľadiska zásad práva na spravodlivý proces vo veci konať (táto otázka, vzhľadom k názoru\nodvolacieho súdu rozhodujúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení veci už nie je aktuálna). To\nvšetko bolo posudzované aj vzhľadom k očakávanému pomerne zložitému dokazovaniu najmä pokiaľ\nide o jeho technickú stránku a predpokladanú časovú náročnosť veci, ktorá konanie ešte viac predĺži.\n\nPokiaľ ide o totožnosť skutku (viď napr. rozsudok NS SR TZo-V-1/96) teória a prax súdov nechápe\ntotožnosť skutku iba ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami opísanými v obžalobnom návrhu\na výrokom rozhodnutia súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Podstatu skutku\npritom tvorí konanie a následok. Podstata skutku je takto určovaná účasťou obvineného na určitej\nudalosti popísanej v uznesení o začatí trestného stíhania, resp. v obžalobe, z ktorej vzišiel následok\nporušujúci alebo ohrozujúci záujmy chránené Trestným zákonom. Na zachovaní totožnosti skutku\nnemajú vplyv zmeny v okolnostiach, ktoré iba individualizujú stíhaný, resp. žalovaný skutok z hľadiska\nčasu, miesta spáchania činu, formy zavinenia, rozsahu následku a motivácie, keď inak zhoda v následku\nalebo v konaní nie je dotknutá. Totožnosť skutku je teda zachovaná, ak je aspoň sčasti zachovaná\ntotožnosť konania alebo následku.\nPri posúdení zachovania totožnosti skutku podkladom pre rozhodovanie súdu je skutok, ktorý je uvedený\nv obžalobnom návrhu, pričom súd musí skúmať predovšetkým to, či tento skutok je totožný s tým\nskutkom, ktorý je popísaný v uznesení o vznesení obvinenia. Inak povedané, jeho povinnosťou je\nskúmať, či obvinený bol obžalovaný za to, za čo bolo vedené trestné stíhanie.\nV tomto prípade vývoj popisu skutku (popisu objektívnej stránky trestného činu) prešiel pomerne\nzaujímavú cestu. V prvom zázname o oznámení obvinenia zo dňa 11. 11. 1994 (č.l. 466 spisu), je\njednoducho uvedené, že obvinený T.R. spolu s ďalšími spoluobvinenými mal odosielať do zahraničia\nnekryté zmenky firmy P., s.r.o., ktoré boli opatrené falšovaným avalom (ručením) M. J., a.s. Z., pričom\ntakýmto spôsobom zahraničným bankám mali byť ponúkané k odkúpeniu zmenky za „cca 5.000.000,USD“. Podstata obžaloby v Českej republike, podobne ako aj prvej obžaloby v Slovenskej republike bola\nohľadne objektívnej stránky trestného činu konkrétnejšia a prokurátor sa zameral na osud konkrétnych\nštyroch zmeniek, každej v hodnote 2.000.000,- USD, pričom uviedol, že malo byť nezisteným spôsobom\nzaistené rozmnoženie týchto zmeniek, mal na nich tiež byť falšovaný aval, pričom neskôr tieto „falzifikáty“\nmali byť „uvádzané do obehu v celom rade krajín“ bližšie nešpecifikovaným spôsobom.\nPokiaľ ide o obžalobu, ktorou sa súd zaoberal v rámci tohto konania, „do celého radu krajín mali byť\nzasielané nekryté zmenky vystavené na nominálne čiastky 2.000.000,- a 20.000.000,- USD v celkovej\nnominálnej výške najmenej 28.000.000,- USD v prospech firmy P. s.r.o.“, pričom tieto zmenky mali byť\ntiež opatrené falšovaným avalom M. J., a.s. Prokurátor síce v akomsi návetí obžaloby uvádza, že aj\nobvinený R. sa „zapojil do podvodných operácií s cennými papiermi“, neuvádza však akým spôsobom,\nz obžaloby sa nemožno dopátrať, o ktoré zmenky mu ide (čisto na základe matematického výpočtu sa\nmožno len domnievať, že ide len o jednu dvadsaťmiliónovú zmenku a štyri dvojmiliónové zmenky), a nie\nje tiež zrejmé, s akým cieľom sa tieto zmenky do zahraničia posielali. Netreba osobitne zdôrazňovať, že\npúhe zaslanie zmenky či už poštou alebo faxom do cudzej krajiny, vzhľadom k charakteru zmenky, ako\nju popisuje zmenkový a šekový zákon 191/1950 Zb., bez konkrétneho popisu úmyslu, s akým zmenka\nje zasielaná, trestno-právny dosah žiadny nemá. Možno teda konštatovať, že v skutkovej vete obžaloby\nchýba konkrétny popis podvodnej operácie a nie je popísaný následok, s akým páchateľ v prípade\núspešnosti pokusu počítal. Z tohto dôvodu je potom naozaj ťažké vyhodnotiť príčinnú súvislosť medzi\nkonaním a následkom ako jednu zo základných súčastí objektívnej stránky trestného činu.\nTu je aj potrebné konštatovať, že takáto zmena skutkovej vety bola sčasti vyvolaná aj uznesením\nprvostupňového súdu, pričom tento následok, resp. úmysel vyvolať následok bol veľmi úsporne, ale\npredsa len, opísaný aj v rozhodnutiach českých súdov. Podľa názoru túto vec vybavujúceho súdu,\ntakto formulovanej skutkovej vete možno vytknúť nedostatočný popis skutku (podstata žalovaného\nskutku nie je „zasielanie“ zmeniek, podstatou je ich predaj, indosovanie či iné, z hľadiska úmyslu osoby\nmanipulujúcej so zmenkou, nezákonné uplatnenie na trhu), v konečnom dôsledku však táto skutočnosť\nneznamenala ani odmietnutie skutku, ani zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že žalovaný skutok\nnie je trestným činom.\nAko už bolo uvedené, platná judikatúra totiž chápe totožnosť skutku vo veľmi širokom kontexte a\nv zásade je možné konštatovať, že (i keď s ťažkosťami) v rámci konania na súde, by sa konanie\nobžalovaného i zamýšľaný následok ešte v rámci zachovania totožnosti skutku dali precizovať a\n\npodrobnejšie v skutkovej vete stanoviť. K tomuto, ako vyplynie z ďalšieho, v konaní pred súdom nakoniec\naj došlo.\nZávažnejšie než výhrady voči zachovaniu totožnosti skutku však v rámci prvého predbežného\nprejednania obžaloby, boli výhrady súdu týkajúce sa neprimeranej dĺžky konania. Súd v uznesení o\nzastavení konania uviedol, že netreba nijak zvlášť zdôrazňovať, že akokoľvek by vec bola zložitá, štát\nako orgán moci musí mať k dispozícii také prostriedky, aby ju neprerokúval v čase, ktorý výrazne\npresahuje jedno desaťročie. Predmetné úvahy súdu sa však stali už neaktuálnymi, nakoľko rozhodnutie\nsenátu Špecializovaného trestného súdu o zastavení konania vo veci bolo rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2010 zrušené a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na\nopätovné prejednanie. Podľa názoru súdu rozhodujúceho o sťažnosti síce úvahy o neprimeranej dĺžke\nkonania nemožno spochybňovať, avšak neprimeraná dĺžka konania sama osebe nie je dôvodom na to,\naby sa meritum veci v riadnom konaní neprejednalo.\nZ úvah, ktoré prvostupňový súd zahrnul do svojho uznesenia o zastavení konania, sú však vzhľadom\nku konečnému stanovisku súdu prezentovanému v tomto rozhodnutí aktuálne nasledovné fakty, ktorých\nopis je možné po primeranej štylistickej úprave prevziať aj do tohto rozhodnutia.\nĎalším zo zásadných faktov, ktorý zohral úvahu pri závere súdu, že ide naozaj o extrémny prípad\nneprimerane dlhého konania, u ktorého je potrebné trestné stíhanie zastaviť, súvisí s predpokladaným\nkonečným efektom trestného stíhania, teda predpokladaným rozsudkom vo veci, či už pre prípad\nuznania, alebo neuznania viny. Tu je možné konštatovať, že v rovine rozumnej istoty je možné očakávať,\nže aj prípadný výrok o vine a treste by bol v podstate len akademickým výrokom, nakoľko rozumne aj vzhľadom k výrokom českých súdov ohľadne súvisiacich vecí - možno predpokladať a očakávať, že\nby trest nepresiahol už vykonanú dĺžku väzby, resp. ak aj áno, presiahol by ju len minimálne. Okolnosti\nmimoriadneho zníženia trestu, resp. okolnosti vedúce k záveru o potrebe použitia už spomínaného\nustanovenia o mimoriadnom znížení trestu sú totiž v tomto prípade naozaj jednoznačné. I keby ktokoľvek\nmal pochybnosti o nevyhnutnosti zastaviť trestné stíhanie, nemôže mať pochybnosti o tom, že po\nsedemnástich rokoch, resp. viac ako sedemnástich rokoch od spáchania trestného činu akejkoľvek\nspoločenskej závažnosti, najmä pokiaľ vo veci už bola vykonávaná väzba, je možné ukladať trest\nodňatia slobody v rámci zákonom stanovenej sadzby. Táto pre prípad uznania viny u obvineného T.R. sa\npohybuje v rozmedzí od piatich do dvanástich rokov, pričom tento trest by v prípade jeho mimoriadneho\nzníženia bolo možné znížiť až na jeden rok trestu odňatia slobody.\nPo vrátení veci prvostupňovému súdu tento vo veci opätovne nariadil predbežné prejednanie obžaloby,\ntentokrát na verejnom zasadnutí a to na deň 29.7.2010, pričom z dôvodu práceneschopnosti obhajcu\nsa toto verejné zasadnutie muselo odročiť na deň 27.8.2010.\nNa verejnom zasadnutí dňa 27. 8. 2010 obvinený R. navrhol trestné stíhanie zastaviť. Podľa jeho názoru\nak, tak ide nanajvýš o tzv. nespôsobilý pokus a aj keby boli zasielané a faxované rôzne zmenky, ku škode\nnemohlo dôjsť, nakoľko „ide o bežnú prax napr. medzi bankami, kedy si takéto cenné papiere vzájomne\nzapočítavajú a vzájomne berú úroky“. V konečnom dôsledku však v rámci tohto procesného úkonu\nobvinený tvrdil, že on so zmenkami nič nemá, tieto sa nedajú spárovať s nejakými právnymi dokumentmi\na nie je ani isté, na čo a ako bola tá ktorá zmenka použitá.\nProkurátor navrhol obžalobu prijať a vytýčiť vo veci termín hlavného pojednávania, v rámci ktorého\nnavrhol vykonať dokazovanie v súlade s návrhom uvedeným v obžalobe.\nSúd v zásade akceptoval návrh prokurátora, vo veci vytýčil hlavné pojednávanie a nariadil rozsah\ndokazovania, avšak v užšom rozsahu, než ako požadoval prokurátor. Na hlavnom pojednávaní, ktoré v\nkonečnom dôsledku trvalo niekoľko dní, obžalovaný využil svoje právo vo veci nevypovedať a vzhľadom\nk splneniu podmienok na čítanie jeho predchádzajúcich výpovedí, tieto súd prečítal. Vo veci vypočul\nsvedkov, ktorých výpovede budú v relevantných častiach stručne sumarizované nižšie a prečítal všetky\n\nlistinné dôkazy vzťahujúce sa k skutku, ktorý spôsobom, ako je to opísané nižšie, bol obžalovanému\ndávaný za vinu.\nUž na tomto mieste tohto rozsudku je potrebné spomenúť zásadu individualizácie posúdenia konania\nosôb alebo osoby, ktoré sú postavené pred súd, potrebu čo najpresnejšieho opisu relevantného konania\ntej osoby, u ktorej vec posudzujúci orgán konštatuje istý priebeh objektívnej stránky trestného činu\n(konanie, následok a príčinná súvislosť medzi nimi). V tomto konaní táto individualizácia znamenala\npredovšetkým to, že väčšinu listinných dôkazov, a to ani vzhľadom k výpovediam svedkov, ktoré si súd\nv rámci štúdia spisu prečítal, vzhľadom k obsahu predmetných listinných dôkazov v ich veľkej väčšine\nnijakým spôsobom nebolo možné vztiahnuť na konkrétne konanie obžalovaného T.R..\nAko je už naznačené vyššie, v trestnom práve, ktoré je okrem iného ovládané aj zásadou „v\npochybnostiach v prospech obžalovaného“, nie je možné skutky, ohľadne ktorých sa uznáva vina,\npopisovať všeobecne spôsobom, ako to bolo uvedené v obžalobnom návrhu, a konanie obžalovaného,\npokiaľ sa dá, je potrebné čo najkonkrétnejšie popísať. Ak to vo vzťahu k niektorým listinným dôkazom\nnie je možné, resp. ak nič nenasvedčuje tomu, že obžalovaný v rámci čiastkových aktivít v súvislosti\nso zmenkami akýmkoľvek spôsobom konal (resp. príčinné súvislosti medzi konaním a následkom nie\nje možné nijakým spôsobom dosledovať), súd nemá dôvod sa predmetnými čiastkovými aktivitami\n(útokmi), prípadne samostatnými skutkami zaoberať a jeho povinnosťou zostáva objasňovať okolnosti, v\nktorých zaangažovanosť a zainteresovanosť osoby postavenej pred súd sa javí byť logická a dôkaznými\nprostriedkami preukázateľná.\nTo je hlavný dôvod, prečo súd pri danom vývoji dokazovania aj na hlavnom pojednávaní v podstate\nredukoval jeho rozsah na preukazovanie niekoľkých pre vec zásadných a základných faktov, priamo\nsa týkajúcich obžalovaného. Z tohto dôvodu v konečnom dôsledku neakceptoval niektoré návrhy\nprokurátora na vypočutie svedkov, najmä pokiaľ ide o svedkov zo zahraničia, ktorí preukazovali\nmanipuláciu so zmenkami bez akejkoľvek súvislosti s obžalovaným T.R..\nZákladnou úlohou súdu v tomto prípade bolo zaoberať sa otázkou, či existovali zmenky, o ktorých hovorí\nprokurátor v obžalobe, ako o zmenkách „vystavených na nominálne čiastky 2 milióny a 20 miliónov\namerických dolárov (USD) v prospech firmy P., spol. s r. o., P. XXX, Z. (ďalej aj „P.“), ktoré boli opatrené\nfalšovaným avalom M. J. a. s. , pobočka v Opave“ (ďalej aj „M. J.“)“. Ak by súd preukázal, že takéto\nzmenky existujú, ďalšou jeho úlohou bolo posúdiť právnu relevanciu, platnosť týchto zmeniek, zaujať\nstanovisko k otázke, o aké zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej\naj „Zmenkový a šekový zákon“) išlo, kto bol zmenečník, kto zmenku vystavil a tiež v neposlednom rade,\nči a akým spôsobom s touto zmenkou bolo manipulované.\nV prípade preukázania existencie týchto zmeniek bolo potom takisto potrebné, aby súd posúdil otázku\nbonity týchto cenných papierov, to znamená, či boli zmenky kryté reálne existujúcimi finančnými\nprostriedkami a vzhľadom k okolnostiam prípadu bolo jeho úlohou posúdiť aj to, či na zmenke bol záznam\no zmenečnom ručení (avale - viď 4. diel Zmenkového a šekového zákona, §§ 30 až 32) a ak áno, či\ntento aval bol pravý, resp. či zmenečné ručenie na zmenkách lege artis potvrdili na to zmocnené osoby.\nPokiaľ ide o tretiu zásadnú otázku tohto prípadu vzhľadom k obžalovacej zásade, bolo úlohou súdu,\nzjednodušene povedané, posúdiť, čo s tým má spoločné obžalovaný T.R.. Konkrétne súd musel zaujať\nstanovisko k tomu, či nejakým spôsobom participoval na vytvorení týchto zmeniek, ich šírení, pokusoch\no uplatnenie na trhu a podobne. To všetko bolo potrebné skúmať v čo najkonkrétnejšej miere tak, aby\nsúd bol schopný popísať už spomenutú objektívnu stránky trestného činu spôsobom, aby bolo zrejmé,\nči obžalovaný R. mal so zmenkami niečo spoločné, a ak áno, čo všetko s nimi robil - najmä vo vzťahu k\nmožnosti posúdenia eventuálneho trestno-právneho rozmeru takéhoto konania.\nPokiaľ ide o zodpovedanie prvých dvoch vyššie položených otázok, záver je možné učiniť už na základe\nlistinných dôkazov obsiahnutých v spise. Na jeho viacerých miestach sa nachádzajú zmenky či už v\n\nčeskom alebo anglickom jazyku na nominálnu hodnotu 2 milióny USD a v jednom prípade na hodnotu\n20 miliónov USD (v tomto prípade však naozaj bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanému R., čo bolo\nmožné jednoznačne konštatovať už po preštudovaní spisu po podaní obžaloby). Tieto zmenky v rôznych\nformách (na predtlačiach vyplnených v slovenskom, anglickom jazyku), v rôznych podobách (s avalom,\nbez avalu, s overenými i neoverenými podpismi) a v rôznych kópiách sa nachádzajú na viacerých\nmiestach spisu a sú žurnalizované najmä pri jednotlivých výpovediach osôb, ktoré s týmito zmenkami\nprišli do styku - či už v rámci obchodných alebo iných rokovaní.\nZmenky sa nachádzajú tiež vo zväzku č. XX, ktorý zväzok dokumentuje výsledky rôznych domových\nprehliadok, prípadne ide o dokumenty získané vydaním obžalovaným T.R.. U neskôr obžalovaného O.\nU. (v tejto veci svedka) sa našli zmenky v českom jazyku vystavené na 2 milióny USD a u neskôr\nobžalovaného J. H. (takisto v tejto veci svedka) sa našli zmenky na túto hodnotu tak v českom, ako\naj v anglickom jazyku. Nájdené zmenky sú žurnalizované napr. na čl. 1788, 1792, 1808, 1838, 1834\na nasledujúce. Niektoré zmenky sú avalované, niektoré nie, na niektorých z nich je overený podpis\nzmenečníka O. U. notárskym úradom Mgr. D. P., notára v Opave. Ako vyplýva z vyjadrenia tohto notára,\nžurnalizovanom na čl. 1494, 1495, v prípade týchto osvedčení podpisov ide o reálne, to znamená pravé\na nie falšované osvedčenia podpisu zmenečníka.\nVšetky zmenky sú vystavené dňa 24. 3. 1994 a na niektorých je uvedená splatnosť 24. 3. 1995, na\nniektorých splatnosť 24. 3. 1996. Z hľadiska zmenkového práva tak v prípade zmeniek v českom jazyku\nako aj zmeniek v jazyku anglickom v súlade s názormi vo veci vypočutých znalcov O. U. a R. T., ide o\nzmenky cudzie, lepšie povedané zastreté vlastné zmenky (vystaviteľ seba označil ako zmenečníka, čo\nje zrejmé najmä z českého textu zmenky).\nTu treba uviesť, že zmenka v zmysle § 1 písm. h) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch účinného\nv čase spáchania skutku, aj v čase spáchania skutku bola cenným papierom, z ktorého vyplýva písomný\ndlžnícky záväzok spísaný v presne stanovenej forme, ktorý poskytuje majiteľovi zmenky nesporné právo\npožadovať v stanovenom termíne zaplatenie peňažnej sumy, uvedenej v zmenke. Ide teda o listinu,\nv ktorej jej vystaviteľ buď sám sľubuje zaplatiť určitú čiastku v lehote splatnosti záväzku zmenkovo\noprávnenému majiteľovi takejto listiny, alebo prikazuje inej osobe, aby zaplatila určitú čiastku v lehote\nsplatnosti záväzku zmenkovo oprávnenému majiteľovi takejto listiny. V tomto prípade, pokiaľ by nedošlo\nk indosovaniu zmenky, čo je samozrejme možné, zmenkove oprávneným bola firma P. spol. s r. o., na\nrad ktorej mali byť vyššie uvedené sumy v dobe splatnosti vyplatené. Zmenečným dlžníkom („drawee“) osobou, ktorá akceptovala záväzok, ale v podstate aj vystavovateľom zmenky bol O. U., adresa Opava,\nH.. X.\nZmenkový a šekový zákon stanovuje náležitosti zmenky relatívne striktne, avšak zjednodušene\npovedané, pokiaľ zmenka má všetky predpísané náležitosti, je listinou napísanou na či už predtlačenom\nalebo nepredtlačenom formáte, prípadne na akomkoľvek „zdrape“ papiera, ide o zmenku platnú a\nvyplýva z nej bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu. V tomto smere platnosť zmenky s\njej bonitou - schopnosťou zaplatiť záväzok - nemá absolútne nič spoločné. Teda za obchodovateľnú a\nplatnú zmenku možno považovať aj zmenku, ktorá nie je „krytá“ a zmenečný dlžník nemal prostriedky\nna to, aby záväzok uhradil.\nZ tohto pohľadu sa prísnosť zmenky prejavuje cez tzv. rigor cambialis a aj preto sa zmenka považuje za\ntzv. dokonale cenný papier. Použiteľný, samozrejme, na či už obchodovanie, indosovanie, diskontovanie,\nalebo uplatnenie zmenky je jedine originál tohto cenného papiera. Pokiaľ sa teda predloží originál\nzmenky „na videnie“ a zmenka je splatná, ten, kto je povinný z nej platiť, musí uhradiť svoj záväzok.\nI keď v spise sa nenachádza žiadny originál zmenky (samotný spis je overenou fotokópiou iného spisu),\nniet dôvodu pochybovať o tom, že všetky v spise sa nachádzajúce fotokópie zmeniek boli vyhotovené či\nuž z iných fotokópií alebo z originálov, ktoré z hľadiska ich obsahu, aj podľa názoru znalcov z príslušného\nodboru, spĺňali náležitosti zmenky a ako také boli uplatniteľné, resp. použiteľné na trhu. Niet teda sporu\no tom, že spĺňali náležitosti cenného papieru a mohli sa aj indosamentom (druhý oddiel Zmenkového a\n\nšekového zákona, §§ 11 až 20) previesť na inú osobu, mohli slúžiť ako zábezpeka úveru, prostriedok\nsplatenia ceny tovaru a podobne.\nPokiaľ ide o obranu obžalovaného, ktorý udával, že banky si mohli medzi sebou takéto zmenky úročiť,\nresp. mohli byť tieto zmenky použiteľné na depozitné úročenie (viď aj písomne spracovanú obranu\nobžalovaného na č. l. 4690 a nasledujúcich), treba k tomu uviesť, že niečo ako depozitné úročenie\nzmenky v zmysle, ako to opisuje obžalovaný, neexistuje, a pokiaľ ide o tzv. depozitnú zmenku, takáto\nzmenka je obvykle vlastnou zmenkou banky, ktorá je však vydávaná len ako protihodnota vkladu osoby,\nktorá finančné prostriedky banke zveruje. Depozitná zmenka predstavuje kombináciu termínovaného\nvkladu a obchodovateľného cenného papiera, teda cudzej zmenky. Zakúpením depozitnej zmenky si\nklient uloží v banke finančné prostriedky na ľubovoľne dlhú dobu a takáto zmenka sa úročí odo dňa jej\nvystavenia. V tomto prípade o takéto zmenky nešlo, resp. nič nenaznačuje, že by išlo o takýto produkt\nbankového trhu. Išlo teda o obyčajné cudzie zmenky, svojou povahou zastreté vlastné zmenky, v ktorých\nsa O. U. zaväzoval v dobe splatnosti vyplatiť istú na zmenkách uvedenú sumu.\nPokiaľ ide o zmenečné ručenie - aval, ktorý môže byť súčasťou zmenky a na základe ktorého zmenečný\nručiteľ preberá záväzok za zmenečníka, pokiaľ je insolventný, niektoré z predmetných zmeniek, ktoré\nsa v rámci trestného stíhania podarilo zaistiť, sú opatrené tzv. avalom. Ide o časť zmeniek napísaných\nv anglickom jazyku, ručenie je uvedené v kolónke per aval a ako avalisti sú uvedení M. J., a. s., Okresní\npobočka XXXXX Z., aj M. B. H., divize úvěrú. Na avale sú uvedené mená dipl. Ing. P., Ing. W. a Dr. H..\nZ týchto osôb, ktoré všetky boli vypočuté aj ako svedkovia, jedine Ing. W. vypovedá k tomu, ako tento\naval vznikol, pričom sa v plnom rozsahu priznáva k tomu, že ide o aval falšovaný - teda aval, ku ktorého\nposkytnutiu z hľadiska svojej pozície v M. J., a. s. nemal žiadne zmocnenie. Ostatné osoby uvedené na\navale popierajú, že by o takomto zmenečnom ručení čokoľvek vedeli, pričom dokazovanie preukázalo\naj tú skutočnosť, že ani v jednom prípade nejde o pravý podpis týchto osôb.\nZ uvedeného vyplýva, že na prvé dve z vyššie položených otázok možno bez ďalšieho a bez akýchkoľvek\npochybností odpovedať naozaj jednoznačne. Všetky v spise sa nachádzajúce zmenky z hľadiska zákona\nč. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, sú zmenky, ktoré spĺňajú náležitosti tohto cenného\npapiera, sú obchodovateľné, uplatniteľné a použiteľné na trhu. Je evidentné i to, že tieto zmenky, resp.\nich časť je opatrená falšovaným zmenečným ručením, čo znamená, že právnické osoby uvedené ako\navalisti sa k zmenečnému ručeniu reálne nezaviazali. Nateraz nie je dôležité riešiť otázku, ako by sa s\ntakýmto avalom vysporiadal obchodný súd riešiaci prípadný spor zo zmenky a ako vyplynie z ďalšieho,\nposúdenie tejto otázky nehrá žiadnu úlohu ani v prípade posudzovania spôsobilosti, či nespôsobilosti\neventuálneho pokusu trestného činu podvodu spôsobiť následky, s ktorými konanie počíta.\nOstáva posúdenie tretej položenej, v tomto prípade aj najspornejšej a z tohto pohľadu teda aj\nnajdôležitejšej otázky - akým spôsobom predmetné zmenky vznikali, či, a ak áno, ako boli na trhu\nuplatňované. Vo vzťahu k obžalovanému R. bolo potrebné posúdiť otázku, či sa táto osoba do\neventuálnych obchodov, resp. pokusov obchodov so zmenkami zapájala alebo nie. K tomuto bola\nsmerovaná podstatná časť dokazovania, pričom v ďalšom sa súd zameria najmä na popis toho, čo\nv konaní považoval za dokázateľné, konkrétne, a na eventuálnu zaangažovať obžalovaného T.R. do\ntakýchto činností.\nSamotný T.R. na hlavnom pojednávaní vo veci odmietol vypovedať, i keď v neskoršom priebehu konania\nniektoré dôkazy komentoval a uviedol ku nim svoj postoj. Z dôvodu odopretia výpovede, keďže výpovede\nz prípravného konania boli v súlade s v tom čase platnými a účinnými procesnoprávnymi predpismi,\nsúd prečítal obsah týchto výpovedí. Z nich vyplýva, že obžalovaný sa v rôznych štádiách trestného\nstíhania bránil v zásade tromi rôznymi spôsobmi (súd pripomína zásadu, že spôsob obhajoby ako takej\nv žiadnom prípade sám osebe nemôže byť vyhodnotený na škodu obžalovaného, ktorú zásadu v plnej\nmiere aj dodržal).\nV úvodných fázach trestného stíhania obžalovaný popiera akúkoľvek účasť na trestnej činnosti, resp.\nznalosť o nej. Poznal sa síce s v tom čase spoluobvinenými U. a P., avšak o zmenkách nič nevedel. To\nisté uvádzal aj v súvislosti s I. Z., s ktorým sa niekoľkokrát stretol a vymenili si spolu vizitky. Priznal kontakt\n\ns niekým z M. J. Opava - vedúcim oddelenia, aj sa s ním kontaktoval, avšak išlo o záujem o založenie\nfirmy a kúpu obchodu jeho maďarských spoločníkov, bavili sa spolu 10 až 15 minút, o zmenkách nič\nnehovorili. Obžalovaný T.R. pri výsluchu dňa 15. 11. 1994 priznal kontakt aj s v tejto veci vypočutým\nsvedkom E. P., u ktorého bol aj vo firme niekde v Žiline a E. P. mu vtedy ukazoval nejakú zmenku fotokópiu textu v angličtine. Obžalovaný mu žiadnu zmenku nespomínal. Osobu menom F. D. nepozná,\nIng. V. E. z firmy S. pozná, niekoľkokrát sa s ním stretol a tento sa ho pýtal na možnosti nákupu hliníku.\nV ďalšom priebehu trestného stíhania bol v tom čase obvinený T.R. na vlastnú žiadosť (viď. čl. 1158)\nvypočutý aj 19. 12. 1994. V tomto štádiu trestného stíhania a svojej obhajoby uviedol, že nejaké poznatky\no operáciách so zmenkami má, išlo o rôzne transakcie s cennými papiermi za účelom depozitného\núročenia. Po jeho vysvetlení za depozitné úročenie podľa jeho názoru možno považovať, že „banka\nna základe depozitu zmenky získa vo svoj prospech zisk a časť zisku potom banka vyplatí tomu, kto\nzložil cenný papier“. Jeho výpoveď aj v tomto štádiu trestného konania je veľmi neurčitá, hovoril o\nnejakých Araboch, medzi inými aj o I. Z., pričom tieto osoby cez svoje známosti v bankách získali zmenky\navalované M. J. v Opave, hoci presný postup získania týchto zmeniek nepozná.\nZmenky potom išli do Budapešti a odtiaľ mali ísť ďalej do zahraničia. Po čase ho však ľudia z Budapešti\ninformovali o tom, že aval na zmenkách je falošný a preto pozastavili ďalšie kroky. To bolo už vtedy,\nkeď niektoré osoby boli zatknuté. Obžalovaný uviedol, že vedel o vyrobení viacerých zmeniek, nevedel\nvšak presne, koľko kusov bolo vyrobených. V obdobnom duchu vypovedal aj 12. januára 1995, kedy\nspomína ďalšiu osobu zaangažovanú do veci s menom E. G.. Pri výsluchu dňa 27. 3. 1995 priznal, že\nsa poznal s pani D., vyšetrovateľ sa ho pýtal na tzv. indiánske zmenky, pričom obžalovaný uvádzal, že\ns Z. o takýchto zmenkách jednal, avšak s D. nie.\nV ďalšom priebehu trestného stíhania, resp. aj pri výpovedi pred sudkyňou Okresného súdu v Opave dňa\n12. 11. 1994 obžalovaný svoju trestnú činnosť v podstate v plnom rozsahu popiera. Pri výsluchoch pred\norgánmi činnými v trestnom konaní Slovenskej republiky dňa 12. 2. 2007 a 16. 4. 2007 obžalovaný R.\nvypovedá doslova nezrozumiteľne, ironicky, a obsah jeho výpovede navodzuje buď dojem, že otázkam\nnerozumel, alebo dojem, že nekoná v normálnom psychickom rozpoložení. Tomuto nasvedčuje i list,\nktorý obžalovaný v tomto období poslal z výkonu väzby v maďarčine svojej matke a ktorý v priebehu\nkonania bol preložený aj do slovenčiny (súd poznamenáva, že išlo o listinný dôkazný prostriedok, ktorý\nvzhľadom tak k spôsobu získania ako aj jeho obsahu je v trestnom konaní použiteľný, na čom nič nemení\nfakt, že ide o súkromný dopis).\nZ takto koncipovanej obrany a obhajoby je zrejmé, že všetky údaje uvádzané obžalovaným v\nktoromkoľvek štádiu trestného stíhania je potrebné brať minimálne s veľkou rezervou. Ich vierohodnosť\nje naozaj sporná a v konečnom dôsledku údaje uvádzané obžalovaným pri úvahách súdu nezohrali\nžiadnu podstatnejšiu úlohu. Súd sa musel spoľahnúť predovšetkým na listinné dôkazy, najmä tie, ktoré sú\nuvedené v skutkovej vete obžaloby a najmä vzhľadom k uplynutému času s veľkou rezervou posudzoval\naj obsah ďalších výpovedí.\nSvedok Ing. O. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že T.R. nepozná a nič mu nehovorí ani meno T.,\nktoré spomínali niektorí ďalší svedkovia a pod ktorým menom podľa niektorých dôkazov mal vystupovať\nobžalovaný R.. Z osôb, ktoré v predmetnej veci aj pred českými súdmi vystupovali, pozná len J. H..\nPokiaľ ide o zmenky, svedok U. nespochybnil, že sa na zmenky podpísal ako zmenečník - zmenečný\nručiteľ. Nevedel však, čo s týmito zmenkami sa má udiať, vedel len, že najprv sa podpisovali nejaké\nčeské zmenky kvôli obchodu s autami, tieto sa potom uložili do depozitu a potom prišiel H. s tým, že\nčeské sú nepoužiteľné, treba vystaviť zmenky medzinárodné. On v žiadnom prípade nemal finančné\nmožnosti sumy uvedené na zmenkách kryť a zmenky podpísal preto, lebo za obchod s autami „mal proti\nhotovosti ručiť so zmenkami“.\n\nTento svedok ešte popisoval osobu menom A. S., ktorá ho v súvislosti s tými autami kontaktovala, pričom\nohľadne tých áut mal on vycestovať do Iraku, predať tam nejaké autá zabezpečené A. S. „z kanadskoamerickej burzy“ a dostať za to peniaze. Zmenka podľa jeho názoru mala slúžiť ako ručenie, teda keď\n„bude H. dlhovať peniaze, tak on použije tú zmenku ako nástroj na vymoženie dlhu“. Nič nevie o tom,\nčo je aval, zmenečné ručenie, zmenečník a podobne, zmenkovému právu nerozumie.\nZmenky on v podstate nikdy nemal u seba, mali byť uložené do depozitu a v prípade potreby mali byť\npoužité. Svedok nespochybnil ani to, že niektoré zmenky boli overené notárom, resp. notár overil jeho\npodpis na zmenke.\nPokiaľ ide o A. S., podobne ako svedok U. vypovedal aj J. H.. Obchod s autami mal spočívať v tom, že sa\nmali doviesť veľké autá „z kanadsko-americkej burzy“ a vyviesť do Iraku. S. mu mal povedať, že neverí\nobchodným zmluvám a preto je rozumnejšie vypísať zmenky. Keďže on zmenky vypisovať nevedel a\npoznal pracovníka sporiteľne v Opave pána W., poprosil ho, aby mu s tým pomohol. On mal byť jediný\nmajiteľ tých zmeniek a na návrh pána S. sa tam „vložil“ ešte pán U.. Podľa jeho názoru zmenky slúžili\nv podstate ako garancia a boli v depozite Českej spořitelne, kde boli dané na základe zmluvy o uložení\nhodnôt (viď. aj čl. 3775 - 3805).\nNa tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť, že pokiaľ by zmenky mali slúžiť ako garancia pre A. S.,\nktorý mal autá do Iraku dodať, bolo by logické, keby zmenky boli vystavené „na rad“ nejakej firmy, na\nktorej chod má dosah A. S.. Len v takomto prípade by totiž tvorili ten druh garancie a záruky pre majiteľa\na dodávateľa vozidiel A. S., o ktorom hovoril O. U. a J. H.. Ak je oprávnený zo zmenky J. H., resp. jeho\nfirma P. spol. s r. o., peniaze investora A. S. to nijak nechráni. Zmenečný dlžník O. U. by totiž nebol\npovinný vyplatiť peniaze dodávateľovi vozidiel (A. S., prípadne jeho obchodnému partnerovi), ale J. H.,\nktorý, ako to vyplýva z jeho výpovedí i ďalších dôkazov, mal byť takisto len využitý na zabezpečenie\nobchodu a medzi ním a A. S. nebol nijak garantovaný partnerský vzťah.\nTieto skutočnosti J. H. nijakým spôsobom nevedel vysvetliť a z povahy takéhoto obchodu jednoznačne\nmožno vyvodiť záver, že z hľadiska zabezpečenia plánovaného obchodu s autami, garancie zmenkami,\nz ktorých bol oprávnený J. H., nemali nijaký zmysel. Teda pokiaľ aj osoba menom A. S. existuje, nemohla\nkonať s úmyslom, ktorý sama prezentovala, nakoľko spôsob zabezpečenia transakcie jeho finančné\nprostriedky nijak nechránil. Z toho možno vyvodiť, že či už svedkovia H., alebo U. konali nezákonne v\númysle privodiť inému škodu, alebo boli len zneužití, nič to nemení na tom, že ich vysvetlenie dôvodu\nvypísania zmenky nemá absolútne žiadnu logiku.\nPokiaľ ide o obžalovaného T.R., na hlavnom pojednávaní svedok H. poprel, že by mu v súvislosti so\nzmenkami dávali nejaké formuláre, tlačivá alebo samotné zmenky. Nakoľko táto časť jeho výpovede\nbola v rozpore s výpoveďou z prípravného konania, kedy ako svedok bol vypočutý dňa 7. 9. 2006,\npríslušné časti tejto výpovede mu boli prečítané a svedok bol požiadaný o odstránenie rozporov vo\nvýpovediach. Svedok potvrdil, že výpoveď zo dňa 7. 9. 2006 podpísal, vypovedal to, čo je tam uvedené\na v podstate sa odvolal na svoje predchádzajúce výpovede. Pokiaľ ide o identitu osoby, o ktorej hovoril\nako T., vyšetrovateľ mu mal uviesť, aby nehovoril T., lebo T. je R.. Na hlavnom pojednávaní však nevedel,\nči osoba, ktorá tam sedí ako obžalovaný, teda T.R., je T. alebo nie.\nV rámci spomenutého výsluchu v prípravnom konaní tento svedok udával, že v dobe, keď už rokoval\nohľadne zmeniek s pracovníkmi M. J., prišli za nimi nejakí muži aj s T.R. na čiernom mercedese, hovorili,\nže „obchod je už na spadnutie“ a T.R. chcel potom nejaké formuláre. Ráno mal prísť k Českej spořitelni,\nkde mu W. mal tieto formuláre odovzdať. On naozaj od W. prevzal zalepenú obálku a túto odovzdal R..\nR. s ľuďmi, ktorí s ním sedeli v aute, hovoril po maďarsky. F. D. nepozná, on žiadne splnomocnenie\nčloveku takéhoto mena nedával, v tejto súvislosti nič nepodpisoval.\nVo veci mal byť zaangažovaný aj ďalší svedok, v pôvodnej veci obžalovaný E. U.. Tento obžalovaného\nnepoznal a nič mu nehovorí ani meno T.. S H. mal nejaké aktivity v súvislosti s autami, pričom H. mal\n\nplatiť zmenkami. Do veci bol zaangažovaný aj I. Z., ktorý mal H. poslať nejaké prázdne zmenky, zmenku\nposielal cez neho, nakoľko sa on v tom čase s H. stýkal. Tento v tomto konaní svedok nič iné uviesť\nnevedel v podstate ani v prípravnom konaní, pričom jeho výpoveď ako obžalovaného z konania pred\nčeskými súdmi v tomto konaní použiteľná nie je.\nNa margo tejto výpovede však treba uviesť, že H. trval na tom, že vypísané zmenky odovzdal práve\ntomuto svedkovi. Aj J. H. priznal, že sa s ním pozná, boli v relatívne častom styku v súvislosti s už\nspomínanými obchodmi.\nDôležitou výpoveďou vo veci bola výpoveď svedka Ing. R.O.. Ide o svedka, ktorý dôveryhodným\nspôsobom opísal okolnosti súvisiace s avalovaním zmenky spôsobom, ako to bolo už vyššie spomínané,\na aj na základe jeho výpovede nebolo sporu o tom, že všetky avalované zmenky boli avalované nie v\nsúlade s reálnou vôľou subjektu, ktorý v tom čase Ing. R.O. zastupoval, teda boli avalované falošne. Na\ntomto fakte nič nemení ani to, že podpis na avale „W.“ nie je reálnym podpisom svedka R.O..\nIng. R.O. potvrdil, že fyzicky si zmenky vypísal J. H., ktorý v tejto súvislosti chodil za ním a hovoril, že\npartner potrebuje nejakú garanciu od banky, v ktorej má on účet. V tej dobe sa už podľa svedka začali\nrôzne telefonáty, ktoré vyžadovali, aby vyhovel pánovi H.. Cítil tlak a chceli po ňom, aby sám „potvrdil“\ntie zmenky a tak ich nakoniec opečiatkoval, hoci niektoré náležitosti pečiatky pozmenil.\nPokiaľ ide o T.R., tohto s odstupom času na hlavnom pojednávaní už nevedel identifikovať, pričom T.R.,\nako podľa názoru prezentovaného vyšetrovateľmi vyšlo najavo v priebehu prípravného konania, mal\nbyť „T.“, teda osoba, ktorá s ním v súvislosti so zmenkami rokovala. Pokiaľ ide o identifikáciu T., resp.\nT.R., súd považuje za potrebné poukázať predovšetkým na prvý odsek 14. strany zápisnice o hlavnom\npojednávaní zo dňa 7. - 8. decembra 2010. Svedok si totiž už pri konfrontácii v prípravnom konaní,\nteda pri úkone vykonanom takmer pred 15 rokmi nebol istý, že či osoba, ktorá bola vypočúvaná a s ním\nkonfrontovaná ako T.R., je naozaj ten T., s ktorým on v inkriminovanom čase rokoval.\nTáto osoba mu počas chvíľky, kedy ich policajti v rámci konfrontácie nechali osamote, požiadala,\naby povedal, že ho nepozná, pričom počas tohto úkonu nijakým spôsobom konfrontovaná osoba\nnespochybňovala, že by T.R. nebola. Obžalovaný T.R. v priebehu konania vo viacerých jeho štádiách\nnaznačoval, že niekto sa vydáva za T.R. a zneužíva tak jeho identitu. Aj týmto faktom a touto\nskutočnosťou sa súd zaoberal, pričom dospel k záveru, že aj táto časť obhajoby obžalovaného je\núčelová. Ak totiž konfrontovanou osobou bol naozaj obžalovaný T.R., o čom niet dôvodu pochybovať\na nespochybňuje to ani on sám, tento nemá absolútne žiadny dôvod žiadať druhú osobu účastnú na\nkonfrontácii o to, aby zaprela jeho totožnosť resp. znalosť, s jedinou výnimkou - ak by takýmto spôsobom\nnie v súlade s realitou chcel dokázať, že T. je niekto iný. Ak totiž konfrontovaný bol T.R. a ten tvrdí, že\ns predmetnou trestnou činnosťou nemá nič spoločné, nemá takáto osoba dôvod kohokoľvek žiadať o\nzapretie totožnosti.\nZhrnúc uvedené, táto časť výpovede obžalovaného Ing. R.O., o ktorej dôveryhodnosti súd nemal žiadny\ndôvod pochybovať, jednoznačne potvrdila to, že osoba menom T., berúc do úvahy aj ostatné okolnosti\nprípadu, bez akýchkoľvek pochybností bola T.R.. (Mimochodom T.R. pri jednej zo svojich výpovedí\npriznáva, že rokoval s pracovníkom M. J.).\nTreba ešte poznamenať, že toto súd uvádza len na margo vysvetlenia svojich úvah o identifikácii T.\na T.R., totožnosť identity týchto dvoch osôb je zrejmá aj z iných častí spisu, pričom aj Ing. R.O. pri\nkonfrontácii si len, ako to sám uvádza, nebol úplne istý, ale myslel si, že je to on. Spôsob správania sa\nT.R. pri tejto konfrontácii túto úvahu súdu potvrdil s naozaj nespochybniteľnou istotou.\nPokiaľ ide o činnosť osoby menom T., túto svedok popísal tak, že T. spolu s maďarsky hovoriacimi\nosobami priamo prišli do jeho bydliska, požadovali ďalšiu spoluprácu v súvislosti so zmenkami a\n\nsľubovali za to odmenu. Naviac, T. po ňom chcel hlavičkový papier M. J. a žiadal, aby to nechal u J.\nH., čomu on vyhovel.\nAj tento svedok potvrdil všeobecne logickú úvahu, že ak by mala zmenka slúžiť ako ručenie pre osobu,\nktorá obchod zabezpečuje, resp. dodáva tovar, bolo by logické, ak by bola v depozitnom ovládaní práve\ntejto osoby. Z tohto pohľadu teda nebolo logické, aby klientom zmluvy o uložení hodnôt do banky, ako\nto vyplýva z čl. 3800 a nasledujúcich, bol J. H., nakoľko nie on bol tou osobou, ktorá celú transakciu s\nautami mala financovať a ktorá v tomto smere mala byť finančne istená proti konaniu O. U..\nV súvislosti s výpoveďou tohto svedka je dôležitý aj jeho list určený orgánom činným v trestnom konaní,\nktorý je žurnalizovaný na čl. 1074 - 1078. V tomto liste, ktorého identitu svedok nespochybnil, Ing.\nR.O. pomerne podrobne popisuje zaangažovať pána T. do celej záležitosti so zmenkami. V tomto liste\npomerne podrobne a dôveryhodne popisuje, akým spôsobom sa mu T. vyhrážal, čo po ňom chcel a čo\nsa mu stane, ak nesplní jeho príkazy. Z obsahu listu je evidentné, že osoba menom T. hrala dôležitú\núlohu pri nátlaku na Ing. R.O., smerujúceho k vystaveniu falšovaného avalu. Z obsahu tohto listu a\nz výpovede svedka nie je síce zrejmé, na čo presne zmenky mali slúžiť, zo zistených okolností však\nmožno vyvodiť naozaj jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že nátlak smerujúci k avalovaniu\nzmenky je evidentnou súčasťou konania, ktoré smeruje k vytvoreniu zdania o krytí a bonite cenného\npapiera (súčasť konania, ktoré naozaj v súlade s obžalobou možno všeobecne nazvať ako „operácie\ns cennými papiermi“) a pritom je evidentné i to, že predmetné zmenky ako cenné papiere vzhľadom k\ntýmto okolnostiam i ďalším zisteným skutočnostiam majú veľmi nízku resp. žiadnu bonitu.\nNa vyššie uvedených zisteniach a úvahách súdu nič nemenia ani výpovede a znalecké posudky znalcov\nIng. R. T. a prof. Dr. O. U.. Znalci v celom rozsahu zotrvali na výsledkoch a záveroch svojich znaleckých\nskúmaní a potvrdili už vyššie uvedené úvahy súdu o tom, že išlo o cudzie, resp. vlastné zastreté\nzmenky, ktoré spĺňali náležitosti vyžadované Zmenkovým a šekovým zákonom a ako také boli všeobecne\nobchodovateľné. Samozrejme, aj znalci potvrdili, že uplatniteľnosť na trhu, resp. bonita takejto zmenky\nje ďalšou vecou, ktorá však s platnosťou zmenky ako takou nijak nesúvisí. Znalci potvrdili i to, že v\nprípadoch depozitného úročenia musia byť vydané tzv. depozitné zmenky, pričom obvykle ide o vlastné\nzmenky banky.\nSvedok Ing. I. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel akúkoľvek zaangažovanosť do\ntrestnej činnosti, pričom obžalovaného R. síce zbežne poznal, avšak len v súvislosti s „nejakými\nprojektami“. O zmenkách tento svedok nevie nič, dozvedel sa o nich len v čase, kedy bol už vo\nväzbe. Z bývalých spoluobžalovaných pozná len U., avšak ani táto jeho známosť nemá nič spoločné s\nprejednávanou trestnou činnosťou. Pokiaľ bol u neho zaistený papier s textom „akce směnka, pan H.“\nuviedol, že H. mu volal, že má zmenku za 60 miliónov českých korún, či by sa s tým niečo dalo robiť...\nPotom sa už neozval.\nVšeobecné skutočnosti uvedené vyššie v súvislosti s platnosťou a bonitou zmeniek potvrdzujú aj čítané\nvýpovede svedkov P., F., E., D., T. a H.. Svedok P. podobne ako svedok Ing. R.O. potvrdil, že aval na\nzmenke je falošný a jeho meno bolo použité neprávom. Prvýkrát sa o predmetných zmenkách dozvedel\ndňa 18. 4. 1994, kedy mu osobne telefonoval Ing. J., zástupca firmy M., a. s. a požiadal o overenie\npravosti podpisu na zmenke, ktorú obdržal faxom od svojho obchodného partnera na Slovensku. Po\nobdržaní faxu zistil, že jeho podpis je falšovaný a falšovaný je aj podpis svedka W.. Obdobné tvrdenie\nplatí aj o odtlačkoch pečiatky, ktoré boli na faxe. V neskoršom období ešte niekoľkokrát prišiel do styku\ns podobnými zmenkami a na aval sa ho pýtali rôzne subjekty vrátane subjektov zahraničných. Vždy\nodpovedal v tom zmysle, že aval je falošný.\nTento svedok potvrdil, že o zmenkách ho informoval aj Ing. R.O., ktorý mal byť podľa vlastného\nvyjadrenia kontaktovaný istým pánom T., od ktorého mal byť požiadaný o stanovisko, či je rozhodnutý\naval zmeniek potvrdiť. Výpoveď svedka P. takisto naznačuje, že na svedka W. bol vyvíjaný nátlak a\nto od osoby menom T.. Osoba menom T. mala hovoriť po slovensky, pričom pracovníkmi úverového\n\noddelenia sporiteľne v Opave mu bolo povedané, že na Ing. R.O. sa niekoľkokrát pýtala osoba hovoriaca\npo slovensky.\nVýpovede ostatných svedkov vzhľadom k predmetu trestného stíhania, teda zisťovania okolností\nsúvisiacich s vystavením a používaním zmeniek, boli v konečnom dôsledku menej podstatné. Svedkyňa\nT. potvrdila, že T.R. sa zaujímal o niektoré bankové produkty bankového ústavu, v ktorom ona v tom čase\npracovala a svedkyňa D. uviedla, že žiadneho T.R. nepozná, kontaktovala sa predovšetkým s neskôr\nobvinenými G., P. a Z., pričom pripustila, že tieto osoby s jej vedomím faxovali rôzne doklady do rôznych\nbankových inštitútov a Q. G. sa stýkal aj s osobou, ktorá hovorila po slovensky.\nOslovovanie rôznych podnikateľských subjektov najmä v zahraničí v rôznych štátoch, či už\nprostredníctvom faxu alebo iných prostriedkov bolo v súvislosti s predmetnými zmenkami preukázané\ni ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal. Viaceré zväzky spisu\nobsahujú dokumentáciu o korešpondencii týkajúcej sa zmeniek na dva milióny USD, pričom rôznymi\npodnikateľskými subjektami boli predkladané práve zmenky, ktoré sú žurnalizované aj vo zväzku č. XX\nspisu a ktoré boli nájdené pri domových prehliadkach, resp. zmenky týmto veľmi podobné. Niet sporu o\ntom, že relatívne dobre organizovaná skupina ľudí využívala rôzne kontakty a najmä telefaxom posielala\ndo rôznych podnikateľských subjektov zmenky, ktoré popisuje aj obžaloba a ktorých popis je zahrnutý\naj do skutkovej vety tohto rozsudku.\nAko už bolo uvedené, je nesporné aj to, že tieto zmenky nemali žiadnu bonitu, neboli zmenečným\ndlžníkom ani iným spôsobom nijako reálne kryté, pričom je nesporné i to, že ich uplatnenie na trhu z tohto\npohľadu bolo absolútne nereálne. Ďalej je nesporným faktom, že osoby, ktoré sa pokúšali takto zmenky\nna trhu uplatniť, museli vedieť o tom, že nie sú bonitné, z čoho možno vyvodiť naozaj jednoznačný záver o\npodvodnom úmysle osôb, ktoré tieto zmenky zasielali. Tomuto názoru súdu nasvedčuje i predchádzajúci\npriebeh konania súdov Českej republiky ohľadne Ing. I. Z., J. H., O. U., Ing. R.O., S. P., Ing. E. U.,\nQ. G., C. P. a E. U., proti ktorým už bolo trestné stíhanie skončené a to právoplatným odsudzujúcim\nrozsudkom Vrchného súdu v Olomouci z 26. 1. 2006. Tieto osoby v úmysle získať majetkový prospech\nsa vedome zapojili do operácií s cennými papiermi, ktoré spočívali v tom, že zasielali do bankových a\npodnikateľských subjektov rôznych krajín vyššie popísané zmenky s úmyslom tieto zmenky ako bonitné\ncenné papiere predať, garantovať nimi úvery alebo zaplatiť cenu obchodovaného tovaru.\nSúd mal za preukázané, že do týchto operácií sa zapojil aj obžalovaný v tejto veci T.R. a to\npomerne závažným a výrazným spôsobom. Bol to práve on, ktorý sa podieľal na zabezpečení zmeniek\nfalšovanými avalmi a v tomto smere vyvíjal naozaj aktívnu činnosť. Okrem vyššie uvedených dôkazov\no aktivite T.R. so zmenkami súvisí aj list v tom čase obvineného Q. G., ktorý je žurnalizovaný na\nč.l. 1255-1265. Aj v tomto liste sa nachádzajú konkrétne údaje, ktoré preukazujú veľmi intenzívne\nzaangažovanie obžalovaného R. do konaní, ktoré sú mu kladené za vinu a za ktoré trestné stíhania v\nČeskej republike už boli ukončené právoplatnými odsudzujúcimi rozsudkami (W. bol v blízkom kontakte\nso R., R. disponoval potrebnými pečiatkami, splnomocneniami, mal „papiere od sporiteľne“, aktívne\nrokoval a bol v kontakte v súvislosti so zmenkami s I. Z., pani D., predstavoval sa aj ako „T.“...).\nV súvislosti s týmto listom je však potrebné uviesť, že nie je z jeho obsahu zrejmé, komu bol adresovaný,\nkedy a za akým účelom bol napísaný, akým spôsobom bol zaistený a ako sa stal súčasťou spisového\nmateriálu, pričom predmetné skutočnosti nebolo možné zistiť ani výsluchom Q. G., nakoľko účasť tohto\nsvedka nebolo možné zaistiť. Aj z týchto dôvodov preto súd tomuto listinnému dôkazu neprikladal zvlášť\nvýznamnú váhu a uvádza ho len ako doplnok k ďalším dôkazom, ktorých vierohodnosť a váha sama\nosebe postačuje na to, aby súd v rozsudku vyriekol tie tvrdenia, ktoré v súvislosti s opisom skutku\nvyriekol.\nNa tomto mieste rozsudku súd opätovne zdôrazňuje, že v súvislosti s konkrétnosťami jednotlivých\nkonaní smerujúcich k uplatneniu zmeniek na trhu bolo meno obžalovaného T.R. spomenuté len v dvoch\nprípadoch, ktoré súd popíše v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku. Nič nenasvedčuje tomu, že by\n\ntento obžalovaný aktívne, okrem spôsobu popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku, konal aj v iných\nkonkrétne pomenovateľných a popísateľných prípadoch.\nZ tohto dôvodu súd skutok popísaný v obžalobe mohol považovať len za akési návetie popísania ďalších\nkonkrétností, pričom pokiaľ by zostalo len pri preukázaní faktov uvedených v prvej časti skutkovej vety\ntohto rozsudku bez možnosti ich konkretizácie, súd by nemohol kvalifikovať toto konanie ako či už\nprípravu alebo pokus trestného činu a nanajvýš by mohol konštatovať účastenstvo na ňom formou\npomoci.\nAko už bolo uvedené, skutková veta žiadneho odsudzujúceho rozsudku nemôže znieť tak všeobecne,\nako to uvádza obžalobný návrh a pokiaľ by súd mal dospieť k odsudzujúcemu rozsudku, musí zistiť viacej\nkonkrétností. Musí teda minimálne rozviť, ktoré sú to tie krajiny „z celého radu krajín“, ktoré konkrétne\nzmenky sa posielali, kam presne sa tieto zmenky posielali a s akým účelom sa posielali. Toto sa v prípade\nobžalovaného T.R. podarilo takto konkretizovať len v dvoch prípadoch a to u zmeniek, ktoré sú uvedené\nv závere skutkovej vety rozsudku. V súvislosti s týmito zmenkami sú dôležité tak v spise sa nachádzajúce\nlistinné dôkazy, ako aj výpovede svedkov, predovšetkým svedka P., J. a D..\nPokiaľ ide o zmenku, ktorá mala byť v zmysle skutkovej vety tohto rozsudku ponúknutá E. P., táto\nzmenka bola zachytená a to vo forme faxovanej kópie, ktorá sa v spise nachádza na č.l. 1430 a 1427.\nZ porovnania týchto dvoch faxových kópií je zrejmé, že ide o kópie tých istých dokumentov, pričom z\nkópie žurnalizovanej na č.l. 1430 je zrejmé, že ide o dokument faxovaný 18.4.1994 o 18,13 alebo 19,13\nhod. (úvodná číslica nie je presne identifikovateľná) z telefónneho čísla +XXXX XXXXXX (telefaxové\nzariadenie nazvané „A. s.r.o.“), ktorý dokument bol neskôr prefaxovaný v ten istý deň o 19,43 hod.\n(7,43 PM) z telefaxového zariadenia nazvaného M. a.s. na telefónne číslo XXXX X XXXXXXX. Kópia\nnachádzajúca sa na č.l. 1427 je menej kvalitná, obrázok nezachytáva časti dokumentu dokumentujúce\nidentifikácie faxovania, nachádzajú sa však na ňom rukou písané poznámky - okrem iného aj poznámka\n„1) neobchodovat, aval falešný 2) běží několik takových směnek“. Tejto zmenky sa týkajú výpovede\nsvedkov E. P. a Ing. R. J..\nSvedok E. P. bol vo veci vypočutý orgánmi činnými v prípravnom konaní dňa 14.11.1994, potom\nvypovedal aj pred zastupujúcim predsedom senátu z dôvodu príkazu na obmedzenie osobnej slobody\ndňa 23.06.2011, a tento svedok vypovedal aj na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2011. Možno\nkonštatovať, že podstata faktov, ktoré uvádzal, je u všetkých troch výpovedí totožná.\nTento svedok v čase skutku pracoval vo firme A., s.r.o., ktorá sídlila vo R., okres Žilina. Jeho pracovnou\nnáplňou okrem iného mal byť aj finančný manažment, vrátane získania finančných prostriedkov aj\nprostredníctvom úverov. Pri výsluchu v rámci prípravného konania E. P. potvrdil, že v inkriminovanom\nobdobí sa poznal s osobou menom T., ktorá v tom čase mala asi 30 rokov a vysoký bol asi 170 cm.\nTúto osobu neskôr, a to aj na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde, identifikoval\nako obžalovaného T.R..\nTu treba uviesť, že T.R. nespochybňoval fakt, že sa pozná s E. P. a pokiaľ ide o zmenky, súd pripomína\ntú časť výpovede, v rámci ktorej uvádzal, že nie on, ale naopak E. P. mu ukazoval nejakú zmenku. Táto\nzmenka mala byť na 1,3 milióna USD, pričom obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom\nstanovisku, že o zmenke Českej sporiteľne so svedkom E. P. nerokoval.\nSvedok E. P. si na hlavnom pojednávaní s odstupom času už nepamätal presne, o akej zmenke s T.R.\nrokoval, jednoznačne však zotrval na svojom stanovisku, že to bol on, kto od T.R. obdržal zmenku,\nnajpravdepodobnejšie formou faxu. Pokiaľ bol oboznámený s vyššie popísanými skutočnosťami\nvyplývajúcimi z údajov na faxovaných zmenkách, potvrdil, že - vzhľadom k týmto údajom - ide o kópie\ntých zmeniek, o ktorých rokoval s obžalovaným T.R..\n\nDôvod, prečo mu T.R. zmenku vyššie popísaným spôsobom poskytol, bol ten, že pre firmu, v ktorej v tom\nčase pracoval, zháňal nejaký úver. T.R. mu na to povedal, že má možnosť takýto úver zohnať, prípadne\nmôže zohnať garancie na poskytnutie úveru. Neskôr vyšlo najavo, že za túto garanciu považuje zmenku,\nktorá sa nachádza aj v spisovom materiáli, a ktorej charakteristika je rozobratá v predchádzajúcich\nodsekoch tohto rozsudku. Svedok E. P. mal zistiť, či takúto zmenku banka ako garanciu vezme.\nPo takomto vývoji situácie E. P. predmetnú zmenku odfaxoval do firmy M., pričom podľa jeho názoru\nkomunikoval s pánom menom R.. Z firmy M. mu neskôr bolo telefonované, že zmenka nie je použiteľná,\nčo on oznámil aj T.R.. Na to tento ponúkol opatriť zmenku ďalším avalom, a to od W. T. v Bratislave,\navšak od doby tejto ponuky sa už neozval.\nTieto skutočnosti v duchu, ako to uvádzal svedok E. P., potvrdil aj svedok Ing. R. J., a to pri\nvýsluchu orgánmi činnými v prípravnom konaní dňa 14.06.1994 a pri výsluchu dožiadaným Mestským\nsúdom v Prahe dňa 29.08.2011. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd z dôvodu zachovania\nzásady bezprostrednosti a ústnosti konania sa pokúsil zabezpečiť účasť tohto svedka na hlavnom\npojednávaní, avšak Ing. R. J. odmietol tak vydanie do Slovenskej republiky za účelom výsluchu, ako\naj videokonferenciu, čo justičné orgány v Českej republike akceptovali. Z tohto dôvodu k opätovnému\nvýsluchu svedka došlo len prostredníctvom dožiadaného súdu. Tento však mal k dispozícii nielen\npredchádzajúcu výpoveď svedka pre prípad odstraňovania rozporov, ale aj faxové kópie dokumentov,\nktoré sú rozvádzané v odsekoch vyššie s tým, že svedkovi boli kladené otázky aj v súvislosti s rukou\npísanými poznámkami na kópiách zmeniek.\nSvedok Ing. R. J. v podstate potvrdil skutočnosti vyplývajúce z údajov na faxovaných dokumentoch a\naj skutočnosti, ktoré uvádzal E. P., s výnimkou toho faktu, že podľa jeho názoru zmenky boli zasielané\ns úmyslom tieto preplatiť, resp. diskontovať (kúpiť zmenky so zrážkou úrokov u pohľadávky, ktorá má\nneskoršiu splatnosť, než doba kúpy). On v tom čase pracoval vo firme M., a.s. a o mužovi, ktorý s\nním hovoril v súvislosti so zmenkou, vedel uviesť len to, že hovoril po slovensky a neskôr zistil, že fax\nzasielajúci zmenku pochádza od firmy A., s.r.o., ktorú firmu on nepozná.\nNásledne, čo potvrdzujú aj faxové kópie, sa on spojil s Ing. E. P., ktorý mu ráno telefonoval, že aval\nna zmenke je falošný, v rámci avalu nejde o jeho podpis a ani o podpis osoby menom W.. Jemu\nsa celá vec zdala podozrivá hneď od začiatku a v podstate aj z toho dôvodu kontaktoval pracovníka\nČeskej sporiteľne E. P., ktorého aj osobne pozná. Pokiaľ ide o rukou písané poznámky na dokumente\nžurnalizovanom na č.l. 1427, nevedel sa vyjadriť k tomu, kto tieto poznámky tam dopísal. V každom\nprípade však išlo o tú zmenku, o ktorej hovoril, pričom, ako je to už vyššie uvedené, z faxových správ\na technických údajov, ktoré faxové zariadenia zaznamenávajú, je možné v podstate nespochybniteľne\ndokumentovať „kolobeh“ tohto dokumentu.\nVyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i v ich súvislostiach je možné bez akéhokoľvek\npochybenia konštatovať, že dňa 18.04. vo večerných hodinách (buď 18.13 h alebo 19.13 h) bol faxovaný\nz firmy A., s.r.o. dokument nazvaný „International bill of Exchange“ - zmenka na 2.000.000,- USD, ktorý\nje konkretizovaný aj v skutkovej vete tohto rozsudku. Táto zmenka v podobe, ako ju preniesol fax,\nbola avalovaná M. J. a.s. s menami dipl. Ing. P. a Ing. W.. Následne táto zmenka je z firmy M., a.s. o\n19.43 h faxovaná na telefónne číslo pražského uzlového telefónneho obvodu. Celý tento technickými\nprostriedkami zadokumentovaný priebeh udalostí je vysvetlený obidvomi svedkami, tak E. P., ako aj\nIng. R. J.. Obidvaja títo svedkovia potvrdzujú fakt, že vyššie popísaný dokument bol najprv z firmy A.\nfaxovaný firme M. a neskôr z firmy M. Ing. R. J. tento dokument kvôli jeho overeniu faxuje na telefónne\nčíslo, na ktorom bol zastihnuteľný E. P., ako jedna z osôb, ktorá bola uvedená na zmenke ako avalista.\nNiet sporu, že ide o jednu zo zmeniek, ktoré sú uvádzané v obžalobe prokurátora aj v tejto veci, a ktorej\npopis je uvedený aj v skutkovej vete tohto rozsudku. V tejto súvislosti nebolo dôvodu neveriť svedkom\nP. a J., z ktorých svedkov - pokiaľ ide o obžalovaného R. - E. P. vysvetľoval, ako sa k tejto zmenke\ndostal. Súd teda neuveril obhajobe obžalovaného R., ktorý poprel, že by to bol on, ktorý iniciatívne\nzmenku svedkovi ponúka. Naopak mal za to, že práve obžalovaný R. v tomto prípade vyvíjal úsilie\n\nsmerujúce k uplatneniu zmenky na trhu, za čo, samozrejme, očakával prísľub nejakého, hoc aj dopredu\nnešpecifikovaného zisku.\nV súvislosti s cieľom, akým sa zmenka faxovala firme M., a.s., sa súdu javí byť dôveryhodnejšia výpoveď\nIng. R. J., ktorý uviedol, že zmenka bola zasielaná za účelom jej preplatenia, resp. diskontovania,\nčo znamená nákup pohľadávky s neskoršou splatnosťou so zrazením určených úrokov. Svedčí o tom\naj rukou písaná poznámka „neobchodovat, aval falešný“ na faxovej kópii zmenky. Tu treba ešte vo\nvšeobecnosti poznamenať, že súdu sa javí byť logická snaha overovať si platnosť, či prípadnú bonitu\nzmenky aj u iného podnikateľského subjektu než je banka, od ktorej sa prípadne žiada úver, ak zmenka\nmá slúžiť ako jeho garancia, čo v zásade v trhovej ekonomike nie je nemožné - ak by však zmenka aj\nmala byť použitá ako „garancia“ (zábezpeka, záložné krytie) úveru, ako vyplynie z ďalšieho, na právnej\nkvalifikácii skutku to nič nemení.\nNa margo tejto veci je potrebné uviesť, že v zásade z hľadiska právnej kvalifikácie a posudzovania\neventuality podvodného úmyslu je jedno, akým spôsobom mala byť zmenka použitá - teda či bola snaha\no jej predaj, diskontovanie, alebo snaha o použitie tohto dokumentu ako „garancie protiúveru“. Totiž aj v\nprípade, že by zmenka mala slúžiť ako garancia úveru - ak ide o zmenku nebonitnú a ten, kto ju poskytuje\no tomto vie - ide o konanie, ktoré protistranu (v tomto prípade banku) uvádza do omylu. Teda ten, kto\ntakto koná, sa snahou o poskytnutie reálne nekrytého úveru pokúša na cudzom majetku spôsobiť škodu\n- v tomto prípade škodu veľkého rozsahu - nakoľko logicky možno predpokladať, že úver by mal byť\nposkytnutý približne v sume, na ktorú je ako cenný papier vydaná zmenka.\nV tejto súvislosti teda možno konštatovať niekoľko faktov. Obžalovaný T.R. vedome manipuloval so\nzmenkou, o ktorej vedel, že nie je krytá a jej bonita je v podstate nulová. Manipuloval s ňou s cieľom\nprostredníctvom E. P. ju uplatniť na trhu ako cenný papier - túto zmenku predať, diskontovať, resp. použiť\nju ako garanciu vopred nešpecifikovaného úveru, čo v tomto prípade spadá pod v obchodnej praxi široko\nchápaný pojem diskontovania zmenky. V tomto smere je dôležité konštatovanie, že nebonitná zmenka\nmala na trhu predstavovať reálne krytie dvoch miliónov USD a za týmto účelom mala byť použitá takým\nspôsobom, že sa počítalo s vyplatením reálnej hotovosti v uvedenej sume, prípadne vyplatením hotovosti\nlen o niečo nižšej po zrážke úrokov v prípade ešte nezročnej pohľadávky.\nAko ďalší dôkaz potvrdzujúci vyššie uvedený vývoj udalostí i vyššie uvedené konštatácie o\ncharakteristike zmenky, ktorú sa pokúšal uplatniť na trhu E. P., možno uviesť aj listinný dôkaz\nžurnalizovaný na č.l. 1505, nazvaný ako „Správa o zistených falšovaných podpisoch“. Ide o doklad\nspracovaný dňa 19.04.1994 Ing. E. P. a Ing. D. J., vedúcim úseku služieb M. J., a.s., OP Opava, v ktorom\nje konštatované, že z firmy M. so sídlom Praha 4, D. XXXX bola vznesená požiadavka o overenie\npodpisu na zmenke, ktorej kópiu uvedená firma obdržala faxom. Aj tento dokument zrozumiteľne a jasne\nvysvetľuje, v čom spočíva záver zmenku hodnotiacich orgánov o tom, že aval na nej je falošný. Všetky\ntieto zistenia sú v súlade s doteraz uvedenými faktami.\nVeľmi podobne, ako v tomto prípade bolo z v podstate s tou istou zmenkou manipulované aj v druhom\nprípade, uvedenom v skutkovej vete tohto rozsudku, o ktorom referoval najmä svedok F. D., pričom vývoj\nmanipulácie s touto zmenkou aj v tomto prípade je možné dosledovať listinnými dôkazmi.\nV tejto súvislosti sú dôležité listinné dôkazy žurnalizované na č.l. 1522-1523, 1713, 1714 - zmluva medzi\nfirmami S. S.-R.-K. I.-G. m.b.h. (Ďalej aj „S. G..E....U..“) a P. spol. s r.o. preložená na č.l. 1524-1525,\nza týmto prekladom žurnalizovaná fotokópia zmenky s poznámkami z č.l. 1526-1527 s príslušnými\nprekladmi a dokument nazvaný ako „Plná moc“ žurnalizovaný na č.l. 2379. Okolnosti súvisiace s touto\nčasťou skutkovej vety rozsudku dokumentujú aj už spomínané listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l.\n1495 a nasl. (vyjadrenia Notárskeho úradu Dr. P.) a výpoveď svedka F. D. z prípravného konania, ktorá\nna súde v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku musela byť prečítaná, nakoľko tento\nsvedok v čase, v ktorom prebiehalo hlavné pojednávanie Špecializovaného trestného súdu, už nežil.\n\nSúd si je vedomý tej skutočnosti, že vzhľadom k smrti svedka nemohol posudzovať jeho doveryhodnosť\naj osobným a bezprostredným výsluchom, avšak takýto stav spôsobili objektívne skutočnosti, pričom\npredmetného „nedostatku“ tohto dôkazu si súd bol vedomý a z tohto pohľadu ho aj vyhodnocoval. Ako\nvšak vyplynie z ďalšieho, obsah výpovede F. D. bol v súlade s obsahom listinných dôkazov, ktorých\nexistencia je nespochybniteľná a hlavne tieto listinné dôkazy v konečnom dôsledku zohrali úlohu pri\nkonštruovaní skutkovej vety rozsudku a pri uznaní viny za takto formulované konanie.\nO F. D. je potrebné predovšetkým uviesť, že bez akýchkoľvek pochybností v rámci rekognície opoznal\nobžalovaného T.R.. Opoznal aj osobu, ktorú spomínajú aj niektorí ďalší vo veci zainteresovaní svedkovia,\nprípadne v predchádzajúcom konaní obžalovaní menom E. G.. Jednoznačne potvrdil, že tieto dve osoby\nsa poznali a vykonávali aktivity aj v súvislosti so zmenkami vystavenými na rôzne hodnoty - najmä\n1.000.000,- a 2.000.000,- USD. S T.R. zo Senice sa zoznámil niekedy v roku 1994. Priznal sa mu, že je\nvo finančných ťažkostiach, na čo mu T.R. prisľúbil, že je mu schopný pomôcť, a to takým spôsobom, že\nbude zastupovať firmu P., s.r.o. Opava. Jeho činnosť presnejšie špecifikoval ako činnosť „zástupcu tejto\nfirmy pri predaji zmeniek firmy P.“. Predmetné zmenky mu aj ukázal, tieto boli opatrené šnúrkou farby\ntrikolóry s jedným razítkom na kraji, s názvom M. J., Okresná pobočka Opava a dvoma podpismi. V\nsúvislosti so zmenkami veľa cestoval, najmä do Budapešti a za predaj každej zo zmeniek mal sľúbených\n300.000,- USD. Tento svedok mal podpísať viacero dokumentov, nevie o tom, že by sa im podarilo predať\nnejakú zo zmeniek, 300.000,- USD mu nikdy nebolo vyplatených.\nNa č.l. 2379 v spise sa nachádza dokument nazvaný „Plná moc“, na hlavičkovom papieri P., spol. s\nr.o. Opava s razítkom tejto spoločnosti, ktorým dokumentom sa zmocňuje F. D., bytom H., F. W., nar.\nXX.XX.XXXX k manipulácii so zmenkou, ktorá je avalovaná u „M. J. J., okresní pobočka Opava“,\npričom zmocnenie platí k podpisovému právu, predaju, alebo prevodu zmenky na iného majiteľa. Na\nplnej moci okrem odtlačku pečiatky firmy P., spol. s r.o. sa nachádza aj podpis majiteľa (ide o podpis\nveľmi podobný podpisu svedka H.), podpis „zmocnenej osoby“ a osvedčenie podpisu J. H. - P. spol.\ns r.o. spolu s odtlačkom pečiatky Mgr. D. P., notára v Opave. V súvislosti s týmto overením podpisu\nje potrebné opätovne pripomenúť už vyššie spomínané dôkazy, ktoré preukazujú, že nejde o reálne\noverenie podpisu, všetky údaje týkajúce sa tohto právneho úkonu, ako aj Notárskeho úradu Mgr. D. P.\nsú falošné.\nV rámci výsluchu F. D. dňa 12.03.1996 mu táto plná moc bola predložená, pričom svedok k tomuto\nuviedol, že tento dokument mal už R. pripravený a on ho podpísal v časti kde je uvedené „podpis\nzmocnenej osoby“ a vypísal v ľavej časti text „V Opave 28.04.1994“. Plnú moc s razítkom P. s.r.o. opatril\nT.R., svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kto mal na tento dokument zabezpečiť odtlačok pečiatky notára\nD. P.. V dobe jeho podpisu však takéto overenie doklad ešte neobsahoval. Plnú moc si mal R. zobrať k\nsebe, a či ju niekde použil alebo nie, svedok uviesť nevedel.\nOkrem iného aj na č. l. 1522-1523 (aj 2256-2257) sa nachádza dokument v nemeckom jazyku nazvaný\nako „Zmluva medzi firmou S. G..E..T..U. a P. spol. s r.o.“, ktorá bola zastúpená „F. D. ako kupujúcim“.\nNa základe tejto zmluvy firma S. ako predávajúca strana predáva 50.000 mt (metrických ton - málo\npoužívaný výraz pre jednotkovú mieru, ktorá v sústave SI predstavuje v slovenskom jazyku používaný\nvýraz „tona“) hliníkových blokov, ktoré má kupovať firma P. spol. s r.o. Cena predávaného tovaru nie\nje uvedená (v bode 2. zmluvy je za slovom „cena“ uvedený údaj LME-7% USD/mt), v bode 4. zmluvy\nje však stanovené, že platiť sa má avalizovanou (bankou potvrdenou) zmenkou. Zmenka musí byť tiež\nuznaná nejakou „západnou bankou“. Za firmu S. G. má konať jej zástupca „Dir. Ing“ V. E.“, pričom v\nďalšej časti spisu sú žurnalizované dokumenty, ktoré preukazujú tú skutočnosť, že osoba menom V. E.\nposiela osobe menom Mr. Q. Q. „na preskúšanie“ („zur Prüfung“) zmenku zmenečného dlžníka O. U. na\n2.000.000,- USD (ide o tú istú zmenku, ktorá je spomínaná aj na iných miestach tohto rozsudku, v tejto\nverzii je avalovaná ČS a.s. s podpismi dipl. Ing. P. a Ing. W.). Osoba menom „Q. Q.“ bola v priebehu\nprípravného konania identifikovaná ako Q. C. nar. X.X.XXXX bytom T. XX, XXXX W. (viď zápisnicu o\nvýsluchu a jej preklad č.l. 2238 - 2254 a nasl. časti spisu, ktoré preukazujú, že Q. C. ohľadne zmenky\nbol v kontakte s pracovníkmi ČS a.s.)\n\nAj tieto dokumenty, resp. vyššie popísaná zmluva bola F. D. dňa XX.XX.XXXX predložená na\nnahliadnutie. Svedok uznal, že podpis na tejto zmluve je jeho, nie si je však vedomý toho, že by takúto\nzmluvu niekedy podpisoval. Pripustil však, že R. mu dával podpisovať rôzne dokumenty a on ich podpísal\nbez toho, aby si prečítal ich obsah. Pokiaľ ide o pečiatku firmy Kupla, tak túto pečiatku mal pri sebe T.R..\nZ vyššie uvedených faktov jednoznačne možno vyvodiť záver, že s firmou S. zastúpenou Ing. V. E. niekto\nrokoval a výsledkom tohto rokovania bolo spísanie vyššie uvedenej zmluvy zo dňa 24.02.1994, pričom\npodľa obsahu tejto zmluvy, táto mala byť spísaná v Budapešti. Predmetom zmluvy bol predaj hliníkových\nblokov, za ktoré sa malo zaplatiť avalizovanou zmenkou. Cena predávaného tovaru na zmluve uvedená\nnebola, z ďalších listinných dôkazov je však možné bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť tú skutočnosť,\nže zástupca firmy S. mal k dispozícii práve zmenku znejúcu na 2.000.000,- USD, ktorá je predmetom\ntrestného stíhania aj v tejto veci (viď už spomínaná faxovaná správa Q. Q.).\nĎalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa najmä vo zväzku č. 11 a vo zväzku č. 13 potom dokladujú tú\nskutočnosť, že osoba menom W. E. si overuje bonitu tejto zmenky, pričom aj bez výsluchu tejto osoby\n(obžalovaný nedal súhlas k čítaniu jej výpovede), nie je dôvod pochybovať o tom, že niekto vystupujúci za\nfirmu P. spol. s r.o. sa snaží za tovar ponúkaný firmou V. E. zaplatiť avalizovanou zmenkou a niet dôvodu\npochybovať ani o tom, že V. E. bola poskytnutá zmenka zmenečného dlžníka O. U. na 2.000.000,USD, ktorá je okrem iného v spise prefotená aj na č.l. 1526. Popisované overovanie zmenky je možné\ndatovať na 29.4.1994 - ide o dátum, ktorý je zo súvisiacich faxovaných správ (napr. č.l. 1526,1527)\nidentifikovateľný z faxu žurnalizovanom na č.l. 1527 - čas odoslania 29. Apr 94 13 : 14)\nSúdu nie je známy skutočný úmysel V. E. konajúceho za firmu S. G., vzhľadom k technicky\ndokumentovaným skutočnostiam niet však pochýb o tom, že táto osoba mala k dispozícii vyššie uvedenú\nzmenku a táto mala slúžiť ako platobný prostriedok. Ďalej vzhľadom k obsahu listinných dôkazov a z\nich obsahu jednoznačne vyplývajúcim vyššie formulovaným súvislostiam, možno jednoznačne dospieť\nk záveru, že aj v tomto prípade sa niekto zmenku na 2.000.000,- USD snažil prezentovať ako zmenku\nbonitnú a snažil sa ňou zaplatiť za tovar, ktorý bol definovaný v už spomínanej zmluve zo dňa 24.02.1994.\nStranou tejto zmluvy na strane kupujúceho takisto bez akýchkoľvek pochybností bola firma P. spol. s\nr.o., a tak súdu zostávalo zodpovedať už len otázku, kto v skutočnosti za túto firmu konal a rokoval.\nOdpoveď na túto otázku pomerne jednoznačne a nespochybniteľne dáva vo svojej výpovedi F. D.,\nktorý pomerne podrobne referuje o tom, akým spôsobom prišiel do styku s T.R. a čo bolo obsahom\nich kontaktov. Jeho výpoveď je pomerne podrobná a aj v detailoch dôveryhodná, pričom zapadá do\nkontextu skutočností zistených inými dôkaznými prostriedkami. Súd nemal absolútne žiadny dôvod tejto\nvýpovedi neveriť, ale opäť zdôrazňuje, že za najzávažnejšie aj v tomto prípade považoval listinné dôkazy,\nktoré jednoznačne dokumentujú prezentovanie snahy použiť zmenku na 2.000.000,- USD ako platobný\nprostriedok.\nV tejto súvislosti podvodný úmysel, resp. snahu prezentovať zmenku ako bonitný platobný prostriedok,\ndokumentuje aj plná moc na F. D., ktorá je opatrená falošným overením podpisu J. H.. Za takéhoto stavu\nje potom irelevantné, či túto plnú moc naozaj podpísal J. H., i keď - ako už bolo uvedené - aj jednoduchá\nvizuálna kontrola jeho podpisu spravdepodobňuje tú skutočnosť, že ide naozaj o jeho podpis. V súvislosti\nso záverom o vine obžalovaného je to však jedno - bezpochyby ide o falšovaný doklad a bezpochyby\njeho obsahom je zmocnenie F. D. na manipuláciu so zmenkou. Nič nenasvedčuje tomu, že by si prípadne\ntento dokument vyrobil F. D. sám. F. D. o existencii firmy P., spol. s r.o. mohol vedieť naozaj len od T.R.,\nobžalovaný H. uviedol, že žiadneho F. D. nepozná a táto osoba nemala mať žiadny dôvod na vlastnenie\npečiatky firmy P., spol. s r.o.\nPodľa názoru súdu aj v tomto prípade išlo o pokus umiestniť zmenku na trhu a použiť ju ako platbu\nza 50.000 metrických ton hliníkových blokov od firmy S. G. s tým, že iniciátorom takéhoto postupu aj v\ntomto prípade bol obžalovaný T.R., ktorý na toto zneužil F. D.. Aj v tomto prípade išlo o veľmi podobný\npokus zhodnotiť bezcenný cenný papier, ako v prípade prvom. K overovaniu bonity zmenky došlo dňa\n\n29.4.1994, z čoho možno predpokladať, že k predloženiu zmenky došlo tesne pred týmto obdobím a\ntoto je aj obdobie, kedy došlo k „ukončeniu pokusu (viď ďalšie časti rozsudku).\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu predmetného konania obžalovaného T.R., ktoré súd posúdil ako trestnoprávne postihnuteľné, je nutné spomenúť predovšetkým ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona,\npodľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin\nspáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,\ntrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nT.R. bol obžalovaný ako spolupáchateľ trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného\nzákona účinného v čase spáchania činu, pričom skutku sa mal dopustiť v štádiu pokusu. V § 250\nTrestného zákona v znení účinnom do 30.09.1994 (posledná úprava zákonom č. 177/1993 Zb., stav do\nprijatia zákona č. 248/1994 Z. z.) je uvedené, že kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí\ntým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu\nnie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným\ntrestom alebo prepadnutím veci (odsek 1 predmetného ustanovenia Trestného zákona). Odsek 4 § 250\nTrestného zákona ďalej stanovuje, že odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak\nspôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu. Za škodu veľkého rozsahu sa v tom čase\npovažovala škoda dosahujúca 500-násobok minimálnej mesačnej mzdy, určenej osobitným zákonom,\nčo v tom čase predstavovalo sumu 2.450,-- Sk (nariadenie vlády č. 248/1993 Z. z.). Takáto právna\nkvalifikácia a zákonom stanovená sadzba trestu je pre páchateľa jednoznačne priaznivejšia než súčasný\nstav hmotného práva - vrátane všeobecných ustanovení o ukladaní trestu, a tak súd použil hmotné právo\núčinné v čase spáchania skutku v celom jeho rozsahu.\nMal za preukázané, že konanie páchateľa smerovalo k obohateniu seba alebo iného a spočívalo v\ntom, že obžalovaný za pomoci ďalších osôb sa pokúšal iných uviesť do omylu a spôsobiť tak na\ncudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Táto škoda pritom podľa názoru súdu spočíva v prepočte sumy\n2.000.000,- USD na vtedy platnú menu na území Slovenskej republiky a následného prepočtu tejto\nsumy na menu platnú v súčasnej dobe. Na tomto závere súdu, teda na konštatovaní škody v takomto\nrozsahu nič nemení to, že chýbajú dôkazy o tom, presne za akú sumu predmetné nebonitné zmenky\nchceli predať. V tejto súvislosti je opätovne potrebné zdôrazniť, že z hľadiska formálnych náležitostí\nzmenky išlo o perfektný právny dokument, ktorý zmocňoval majiteľa zmenky na to, aby mu zmenečný\ndlžník preplatil práve tú sumu, ktorá na zmenke je uvedená.\nPokiaľ ide o vyhodnotenie spôsobilosti, či nespôsobilosti pokusu docieliť následok ako súčasť objektívnej\nstránky trestného činu, súd k tomuto uvádza nasledovné:\nAj v tomto prípade, berúc do úvahy jeho špecifiká, súd otázky súvisiace s vážnosťou a zrozumiteľnosťou\nvôle obžalovaného pri posudzovaní jeho konania, považoval za otázky naozaj legitímne, nakoľko,\nzjednodušene povedané, podvodne predávať (indosovať, diskontovať...) podvodne vymyslené zmenky\nje z hľadiska dosiahnutia následku („vyplatenia“ zmenky), berúc do úvahy aj notoricky známe\nskutočnosti súvisiace so skúmaním bonity každej zmenky v obchodnej praxi už tej doby, naozaj\nproblematické. Vážnosť vôle, použité prostriedky a metódy teda aj v tomto prípade z hľadiska posúdenia\ntrestnoprávneho rozmeru veci potom hrajú úlohu najmä pokiaľ ide o posudzovanie už vykonaných krokov\nvo veci z hľadiska zaujatia stanoviska k tomu, že ak aj konanie neviedlo k dosiahnutiu protiprávneho\nnásledku, či nešlo o konanie nespôsobilými prostriedkami, resp. pokus nespôsobilými prostriedkami.\nTak ako pri pokuse na nespôsobilom predmete útoku, tak aj pri pokuse nespôsobilými prostriedkami\nprávna teória kladie dôraz na to, že trestnosť takýchto prípadov je podmienená predpokladaným\nstupňom nebezpečnosti činu pre spoločnosť. V rámci okolností, pre ktoré k dokonaniu trestného činu\nnedošlo, treba najmä zhodnotiť, či neúspech trestnej činnosti závisel prevažne od náhodných okolností,\nalebo od toho, že páchateľ nebol schopný zvoliť spôsobilé prostriedky. Aj v týchto prípadoch však\nexistujú rôzne formy pokusov nespôsobilými prostriedkami. V zásade ide o dve skupiny, kde do prvej\npatria prípady tzv. pokusov z nevedomosti, poverčivosti... (napr. rituálna „vražda“ prebodnutím bábiky,\n\nobrazu...) a do druhej skupiny patria prípady nedokonania len náhodou, kedy páchateľ omylom zvolí\nnesprávny technický prostriedok (napr. strieľa slepými nábojmi).\nVo vzťahu k tomuto prípadu v súvislosti s vyššie naznačenými úvahami naozaj nie je jasné, ako\nobžalovaný R. a ďalšie už vo veci odsúdené osoby chceli v konečnom dôsledku riešiť logicky očakávanú\nsnahu každého záujemcu o zmenku definitívne sa presvedčiť o jej bonite. Tu je však dôležité najmä\nto, že obžalovaný R. i ostatní už vo veci právoplatne odsúdení začali vykonávať a aj vykonali reálne\nkroky, smerujúce k predaju doslova vymysleného produktu a naozaj nič nenasvedčuje tomu, že by ich\nvôľa doviesť obchodné transakcie do konca bola len predstieraná, išlo by o akúsi hru, vtip, aktivity „na\noko“, prípadne niečo podobné. Je teda zrejmé, že došlo ku krokom, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou\nzáverečnej fázy - úspešného umiestnenia zmenky na trhu jej zhodnotením formou predaja (indosovania,\ndiskontovania, poskytnutia zmenky ako záruky, zálohy...). Logiku takéhoto záveru potvrdzuje i to,\nže predmetné zmenky boli avalované preukázateľne falošným avalom, do tvorby ktorého páchatelia\nzaangažovali v tejto oblasti profesionálnu osobu.\nProblematicky predstaviteľná realizovateľnosť poslednej a nevyhnutej fázy „speňaženia“ zmenky - jej\núspešného prevodu na iný subjekt za odplatu, nič nemôže meniť na tom, že v konaní obžalovaného R. a\nodsúdených išlo o prejavy jasnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle s jediným cieľom - dosiahnuť obohatenie\nsa na úkor cudzieho majetku. Zvolená stratégia, ktorá naozaj len v prípade súhry viacerých okolností\nmohla viesť k reálnemu výsledku - prevodu nebonitného produktu, v žiadnom prípade súd nemôže\ndoviesť k záveru, že išlo o pokus nespôsobilými prostriedkami. Ak by súd takéto úvahy, prípadne\nzávery, prijal, viedlo by to k deformovaniu úmyslu zákonodarcu, i k deformovaniu spravodlivosti ako\nprimárneho cieľa, ku ktorému by malo smerovať konanie súdu. Najjednoduchšie vyjadrené, na náhodu\nsúhry viacerých okolností sa spoliehajúce očakávania a predstavy páchateľov o tom, kedy a za akých\nokolností nastane následok trestnej činnosti, ktorý je inak jednoznačne želaný, nemôžu mať žiadny vplyv\nna posúdenie trestnoprávneho rozmeru prípadu. Ten je daný existenciou subjektu trestnej činnosti, jej\nobjektu (spoločenské vzťahy, voči ktorým je útok zameraný, objektívnou stránkou trestného činu a jeho\nstránkou subjektívnou.\nZa najdôležitejšiu súčasť subjektívnej stránky všeobecne i v tomto prípade je potrebné považovať úmysel\npáchateľa. Ten v prípade obžalovaného T.R. bol priamy a jednoznačne viedol k tomu, čo je ako následok\nstanovené v skutkovej podstate trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona\núčinného v čase spáchania skutku. K následku nedošlo (z tohto dôvodu ide o pokus, ako je definovaný\nv právnej vete tohto rozsudku), pričom však obžalovaný v obidvoch konkrétne popísaných prípadoch\nurobil všetko pre to, aby následok nastal - z tohto pohľadu z hľadiska právnej teórie ide o tzv. ukončený\npokus.\nOkolnosti súvisiace s tým, či obžalovaný pri kontaktoch s opísanými osobami a rokovaniach s nimi\npoužíval originál zmenky alebo jej kópiu nehrajú podstatnú úlohu - koniec koncov pri prenose telefaxom,\nz ktorého kópie v tomto prípade boli k dispozícii, ani nie je možné zaujať stanovisko k tomu, či fax prenáša\noriginál alebo fotokópiu dokumentu. Podstatné je to, že originály zmeniek bez akýchkoľvek pochybností\nexistovali (boli overené notárom) a obžalovaný T.R. ku nim preukázateľne mal prístup.\nPodľa názoru vec vybavujúceho senátu k „ukončeniu pokusu“ v tomto prípade nebolo potrebné doviesť\nrokovania až do štádia, kedy by sa prevádzal originál zmenky, a až vtedy by došlo k odmietnutiu\nobchodno-právneho vzťahu. K tomuto ukončeniu pokusu došlo už faxovaním či už originálu alebo kópie\nzmenky, resp. odovzdaním takéhoto falšovaného dokumentu osobe faxujúcej s cieľom zmenku uplatniť\nna trhu - už v tomto štádiu totiž páchateľ urobil všetko preto, aby vyvolal želaný následok (falošný doklad\nvyrobil a aj použil).\nNa základe týchto skutočností súd potom kvalifikoval konanie tak, ako je uvedené vyššie, pričom\noproti obžalobe došlo aj k výraznej úprave skutkovej vety. Súd je toho názoru, že totožnosť skutku\nbola zachovaná, pričom došlo len k jeho konkretizácii vo vzťahu k obžalovanému T.R.. Zo spôsobu\nkonkretizácie potom vyplýva aj právny názor vec vybavujúceho súdu v súvislosti s posúdením\n\neventuálneho spolupáchateľstva obžalovaného. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k spôsobu\nformulovania skutkovej vety v tomto prípade sa obžalovaný T.R. skutku nedopustil ako spolupáchateľ,\nale ako jediný páchateľ.\nPokiaľ ide o odmietnutie niektorých dôkazov, ktoré navrhol vykonať obžalovaný R. (výsluch svedkov, ktorí\nsa písomne vyjadrili, že sú ochotní vo veci vypovedať bez ďalšieho identifikovania svojho súčasného\npobytu), je potrebné uviesť, že vzhľadom k formulácii skutkovej vety tohto rozsudku, výsluchy týchto\nsvedkov súd nepovažoval za potrebné a ich vykonanie by znamenalo len neefektívnu a nehospodárnu\nčinnosť súdu, ktorý by sa zaoberal skutočnosťami, v súvislosti s ktorými vinu tak či tak nebolo možné\nuznať. Nič totiž nenasvedčovalo tomu, že by obžalovaným navrhovaní svedkovia mali vypovedať ku\nkonkrétnostiam súvisiacim s činnosťou obžalovaného T.R. voči F. D., Ing. R. J. alebo E. P., prípadne\nohľadne listinných dôkazov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku.\nTo isté možno konštatovať aj vo vzťahu k svedkom z Maďarskej republiky, ktorých súd pôvodne\npredvolal na výsluch. Títo svedkovia mali vypovedať k „všeobecnej“ činnosti T.R. a jeho angažovanosti\nv súvislosti so zmenkami najmä pokiaľ ide o skutočnosti odohrávajúce sa v meste Opava v spojitosti s\nmiestnou pobočkou ČS a.s. a jej pracovníkom svedkom W.. Tieto okolnosti súd považoval za dostatočne\nzadokumentované inými dôkazmi (výpoveď svedka W., jeho list, výpoveď svedka H....) a v konečnom\ndôsledku sa konania definovaného v skutkovej vete týkali len okrajovo.\nPokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz\nuvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, stupňu spoločenskej\nnebezpečnosti konania obžalovaného, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti. Pri\nrozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 3 ods. 4 (stupeň nebezpečnosti činu\npre spoločnosť), § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.\nPodľa § 23 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku účelom trestu je chrániť spoločnosť pred\npáchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k\ntomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.\nPodľa § 31 ods. Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku pri určení druhu trestu a jeho výmery\nsúd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery\npáchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto\nzáruku ponúkol, a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť. Podľa § 31 ods. 2 tohto zákona pri určení\ndruhu trestu a jeho výmery súd prihliadne\na) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,\nb) u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,\nc) pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa\npriblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.\nPodľa § 31 ods. 3 tohto zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno\nprihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby.\nPokiaľ ide o individuálny stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd uvádza, že\nobžalovaný je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený v podstate kladne resp. neutrálne, súdom\ntrestaný doteraz nebol. Túto okolnosť v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť.\nPriťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného súd zistil, že\nobžalovaný nemá v starostlivosti maloleté deti, je slobodný.\n\nV súvislosti s typovou spoločenskou nebezpečnosťou trestného činu podvodu je potrebné zdôrazniť,\nže objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, pričom\nvlastnícke právo je hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym\nporiadkom Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem na\nochrane cudzieho majetku.\nV súlade s ustanovením § 88 ods. 1 Tr. zák. pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako\ntrestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd\nprihliadol k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pretože táto pre svoju závažnosť\npodstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu obžalovaného pre spoločnosť. Stíhaný skutok\nbol spáchaný síce v štádiu pokusu, súd však vzal do úvahy, že protiprávnym konaním obžalovaného\n(spolu s ďalšími pôvodne spoluobvinenými a následne právoplatne odsúdenými) mohla byť spôsobená\nškoda, ktorá niekoľkotisícnásobne prekračuje hranicu škody veľkého rozsahu, čo zvyšuje spoločenskú\nnebezpečnosť konania obžalovaného. Súd nemohol prehliadnuť ani spôsob páchania trestnej činnosti\nobžalovaným, ktorý vykazuje znaky koordinácie viacerých osôb a doslova cezhraničný charakter\nspolupráce, páchania trestnej činnosti. Súd zo strany obžalovaného nezaznamenal ľútosť nad svojim\nkonaním.\nPodľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu\nalebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej\ntýmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom\nkratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto\nzákonom.\nPodľa odseku 3 písm. c) tohto ustanovenia pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2\nnemožno uložiť trest pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.\nPo zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú vplyv pri ukladaní druhu a výšky trestu, súd dospel k\nzáveru, že stupňu spoločenskej nebezpečnosti, pomerom páchateľa, jeho osobe a možnostiam nápravy\nje úmerný nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom\nstanovenej sadzby, uložený mu s použitím ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného v čase\nspáchania skutku, keďže mal vzhľadom na okolnosti prípadu za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia\nslobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu\ndosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Trestná sadzba trestu odňatia slobody (§ 250 ods. 4 Tr. zák.\núčinného v čase spáchania skutku) sa pohybuje v rozmedzí od piatich do dvanástich rokov, pričom tento\ntrest je v prípade jeho mimoriadneho zníženia možné znížiť až na jeden rok trestu odňatia slobody (§\n40 ods. 3 písm. c) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku).\nZásadný fakt, ktorý zohral úvahu pri závere súdu, že pri ukladaní trestu obžalovanému je nevyhnutné\nprihliadnuť na okolnosti prípadu, je skutočnosť, že ide naozaj o extrémny prípad neprimerane dlhého\nkonania, ako už bolo uvádzané vyššie v súvislosti s úvahami o zastavení trestného stíhania.\nV rámci nasledujúcej časti zdôvodnenia rozsudku sa súd stručne pokúsi zhrnúť genézu tohto prípadu\nz hľadiska posúdenia rôznych foriem a dôvodov zavinení na jeho neúmernej dĺžke. Podotýka, že táto\nskutočnosť má význam aj z hľadiska posúdenia práva na spravodlivý proces v primeranej lehote, nakoľko\npokiaľ by neprimeranosť dĺžky konania bola zapríčinená výlučne osobou, voči ktorej sa trestné stíhanie\nvedie, tak tento fakt výrazne umožňuje štátu viesť trestné stíhanie dlhšie. Inými slovami, pokiaľ sa\nobvinený vyhýba trestnému stíhaniu a predovšetkým toto je dôvodom prestojov a prieťahov vo veci,\nprísnosť postoja voči štátu sa výrazne znižuje. V tejto súvislosti u tohto prípadu je potrebné konštatovať\na nemožno spochybniť to, že na dĺžke trestného stíhania sa sčasti podieľal aj samotný obžalovaný.\nJe však nespochybniteľné, že obžalovaný T.R. bol vo väzbe v Českej republike v súvislosti s touto vecou\nvyše tri a pol roka. Je nespochybniteľné i to, že počas tejto doby bol orgánom činným v trestnom konaní\nk dispozícii v plnej miere a jeho zavinením sa trestné stíhanie nijak nepredlžovalo. Po jeho prepustení\n\nz väzby bol ešte minimálne do konca roku 2000 orgánom Českej republiky k dispozícii, reagoval na\npredvolania, hoci je pravdou i to, že tento súd nemá k dispozícii dostatok informácií k tomu, aby mohol\nposúdiť oprávnenosť a dôvodnosť neúčasti obžalovaného R. na úkonoch českého súdu.\nV roku 2002 došlo k odovzdaniu trestného stíhania do Slovenskej republiky, pričom dôvodom bolo\nto, že o pobyte obžalovaného český súd prestal mať informácie. Tu je potrebné uviesť hlavne to, že\nobžalovaný sa v dobe okolo roku 2002 nezdržiaval podľa všetkého ani na území Slovenskej republiky,\ntakže bol nedosiahnuteľný i pre orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky. Napriek tomu\ntrestné stíhanie bolo prevzaté, pričom orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky museli\ntakisto voči obžalovanému použiť všetky dostupné zákonné prostriedky smerujúce k zisteniu jeho pobytu\na zabezpečeniu trestného stíhania v Slovenskej republike.\nJe potrebné zdôrazniť i to, že orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky na seba vzali\nbremeno zopakovať viaceré dôkazy učinené v Českej republike, pričom napr. možnosti štátu zabezpečiť\núčasť svedka z cudziny na úkone sú oproti možnostiam postupu voči „tuzemským“ osobám značne\nobmedzené (nemožnosť predvedenia a pod.). Z hľadiska dĺžky konania nezanedbateľným faktom je i to,\nže napriek tomu, že k prevzatiu veci došlo už v roku 2002, v Slovenskej republike bolo vo veci začaté a\nvznesené obvinenie až dňa 20. 12. 2004, pričom aj tento prieťah v konaní možno jednoznačne pripísať\nna vrub orgánov činných v trestnom konaní.\nZa prieťahy spôsobené realizáciou Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného vo veci štát v zásade\nnenesie zodpovednosť a tieto idú na vrub obžalovaného. Európsky zatýkací rozkaz bol však dňa 18. 1.\n2007 realizovaný, obžalovaný strávil opäť vyše pol roka (do 27. 7. 2007) vo väzbe, opäť bol k dispozícii\norgánom činným v trestnom konaní, pričom na tom, že až do dnešného dňa vec nebola skončená, v\ntomto období nenesie žiadnu vinu (využívanie procesných prostriedkov svojej obhajoby aj vzhľadom k\nich charakteru, keďže sa týkali merita veci, nemožno vyhodnotiť v jeho neprospech).\nZ tohto sumáru vyplýva, že prieťahy v konaní aj pri najreštriktívnejšom výklade voči obžalovanému,\nneboli spôsobené ním pokiaľ ide o dĺžku konania blížiacu sa k deviatim rokom. Počas doby minimálne\ndeviatich rokov teda obžalovaný bol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a tieto orgány\nmohli uplatňovať všetky zákonné kompetencie súvisiace s efektívnym vyšetrením a skončením trestnej\nveci, pričom zabezpečovanie dôkazov nevyžadujúcich prítomnosť obžalovaného nebolo obmedzené\npočas celej doby trestného stíhania. Zvolené spôsoby vybavenia veci (odovzdanie trestného stíhania,\nodmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi) nemôžu byť pričítané na vrub obžalovaného a\nnemôžu byť vyhodnotené v jeho neprospech.\nNajvyšší súd SR v konaní 3 Tz 2/2003 (rozhodnutie uverejnené aj v zbierke súdnych rozhodnutí pod\nčíslom Tpj 5/04) uviedol (aj v súlade s rozhodnutiami českých súdov v s touto vecou súvisiacich veciach),\nže zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h)\nvtedy účinného Trestného poriadku (teraz § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku) s poukazom na článok\n6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna\nmedzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania\nmôže súd zohľadniť pri výmere trestu, a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.\nNajvyšší súd SR uviedol i to, že uplynutie doby viac ako ôsmych rokov od vznesenia obvinenia je možné\nz hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru považovať za extrémny\nprípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe vtedajšieho § 11 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku per analogiam, najmä ak správanie poškodenej strany významným spôsobom sa\npodieľalo na neúmerne dlhom konaní.\nV zásade možno konštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konanie\nuž konanie, ktoré presahuje dobu šiestich rokov. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutiach Beck\nversus Nórsko z 26. septembra 2001 a Helmut Jansen versus Spolková republika Nemecko z 12. októbra\n2000 konštatoval, že vnútroštátne súdy poskytli náhradu za namietané porušenie práva zakotveného v\nčlánku 6 Dohovoru tým, že v dôsledku zistenia neprimeranej dĺžky trestného konania uložili páchateľom\n\nminimálne tresty, aké povoľujú príslušné ustanovenia trestného vnútroštátneho práva, a preto ďalšie\nzadosťučinenia im nepatria.\nJe potrebné si uvedomiť, že nie je možné dať jednoznačnú odpoveď ohľadne stanovenia doby, nad ktorú\ntrestné stíhanie už nie je prípustné. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné brať do úvahy závažnosť\nprotispoločenskej činnosti, náročnosť konania, mieru, akou sa na prieťahoch v konaní podieľal samotný\nobvinený, i ďalšie okolnosti prípadu, ktoré nie je možné taxatívne vymenovať. Až po posúdení všetkých\ntýchto faktov v ich komplexnosti a príčinných súvislostiach môže súd v tom ktorom prípade dať odpoveď\nna to, či k prieťahom došlo alebo nie a následne či existencia takýchto prieťahov mala za následok\ntak závažné porušenie práva na spravodlivý proces v primeranej dobe, že je potrebné pristúpiť, aj s\npoukazom na vyššie citované rozhodnutia súdov, k mimoriadnemu zníženiu uloženého trestu odňatia\nslobody.\nPodľa názoru vec rozhodujúceho senátu v tomto prípade ide o takýto extrémny prípad. Osobitosti tohto\nprípadu, ktoré súd viedli k tomuto záveru, možno zhrnúť nasledovne.\nNa prvom mieste je potrebné spomenúť naozaj neobvyklú dĺžku konania - viac ako sedemnásť rokov.\nIde o naozaj nevídane extrémny prípad, pričom na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že došlo k\nodovzdaniu trestného stíhania z jednej krajiny do druhej a že v tomto prípade bola obžaloba dvakrát\nodmietnutá a vrátená „na došetrenie“. Ako už bolo uvedené, púha skutočnosť, že štáty si odovzdávajú\ntrestnú vec, ako aj to, že orgány činné v prípravnom konaní majú iný názor na vec, než súdy, nemôže\nbyť pripočítaná obvinenému v jeho neprospech.\nDruhou neopomenuteľnou skutočnosťou tohto prípadu je to, že obžalovaný bol v rámci jeho priebehu\nviac ako štyri roky vo väzbe. Súd nemôže mať a nemá pochybnosti o zákonnosti tejto väzby, pričom\nkonštatovanie, že väzba ako zaisťovací inštitút obmedzujúci osobnú slobodu obžalovaného má výrazne\nnegatívny dopad na jeho kvalitu života, je nespochybniteľným faktom. V konečnom dôsledku aj toto\nje dôvodom, prečo sa každá väzba započítava do eventuálneho trestu odňatia slobody. Rovnako\nnespochybniteľným faktom je potom i to, že obžalovaný následkom toho, čo mu je kladené za vinu, už bol\nobmedzený na osobnej slobode, a to v rozsahu takmer obdobnom ako bol uložený trest odňatia slobody\nnajprísnejšie postihnutému páchateľovi a pôvodne spoluobvinenému za trestnú činnosť v podstate\nobdobnú a veľmi úzko súvisiacu so skutkom kladeným za vinu obžalovanému v tomto konaní.\nSúd mal za to, že po sedemnástich rokoch od spáchania trestného činu v tomto prípade do úvahy\nprichádzajúcej spoločenskej nebezpečnosti (nejde o trestný čin, ktorý sa nepremlčuje), najmä pokiaľ vo\nveci už bola vykonávaná väzba, je možné ukladať trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 40 Tr.\nzák. účinného v čase spáchania skutku a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu\nzákonom stanovenej sadzby.\nPokiaľ ide o výšku trestu odňatia slobody uloženú obžalovanému, s poukazom na vyššie uvedené mu\nbol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 20 dní. Ide o dobu, po ktorú bol obžalovaný stíhaný\nv tejto veci väzobne. Súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť prísnejším trestom a\ndospel k záveru, že k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 23 Tr. zák. účinného v\nčase spáchania skutku, uložený trest postačuje z dôvodov, ako je uvedené v tejto časti rozsudku.\nTrestná sadza pri trestnom čine podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, je trest\nodňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Nepodmienečný trest odňatia slobody súd uložil vzhľadom na\nvysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti, na prioritný záujem spoločnosti na boji proti sofistikovanej\nmajetkovej trestnej činnosti zastieranej podnikateľskými aktivitami a v tejto súvislosti i s prihliadnutím na\ngenerálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 23 Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku, ktorým je\nochranné, preventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti.\n\nAko už bolo uvedené, podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01. januára\n2006, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nAk v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť\nčinu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestná sadzba\npri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku\n(Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30.09.1994) je trest odňatia slobody na päť až\ndvanásť rokov. Trestná sadzba pri tomto trestnom čine podľa § 221 ods.1, ods. 4 písm. b) teraz platného\nTrestného zákona je trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Vzhľadom na uvedené rozpätie trestných\nsadzieb, s prihliadnutím na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť z hľadiska výšky spôsobenej\nškody je Trestný zákon v znení poslednej úpravy zákonom č. 177/1993 Z. z., teda zákon účinný v čase\nspáchania skutku, ako celok pre obžalovaného priaznivejší. Z uvedeného dôvodu bola trestnosť činu\nposúdená a trest uložený podľa Trestného zákona účinného do 30.09.1994.\nSúd z dôvodu extrémnej dĺžky konania, ako už bolo vyššie podrobne rozvedené, nepovažoval za\npotrebné ukladať obžalovanému vyšší trest odňatia slobody, keďže po zhruba sedemnástich rokoch od\njeho spáchania možno o prevýchovnom účinku trestu na obžalovaného uvažovať len teoreticky.\nZaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do 2. nápravnovýchovnej skupiny je dané\nustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.\nPodľa § 39a ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd zaradí páchateľa spravidla\na) do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ak nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním\ntrestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,\nb) do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného\nčinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce\nodsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa pozerá, ako by nebol odsúdený,\nc) do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ak sa mu ukladá trest ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi\n(§ 41) alebo trest za niektorý z trestných činov uvedených v § 62.\nPodľa odseku 3 tohto ustanovenia súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než\ndo ktorej má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň\na povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine lepšie zaručená;\ndo tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému bol uložený výnimočný trest.\nObžalovanému síce bol uložený trest za trestný čin uvedený v § 62 Tr. zák. účinného v čase spáchania\nskutku, avšak súd má so zreteľom na stupeň narušenia obžalovaného, najmä s poukazom na už vyššie\nuvedené, za to, že uložením takéhoto trestu bude jeho náprava a prevýchova v druhej, teda miernejšej\nnápravnovýchovnej skupine lepšie zaručená. Aj na tomto mieste rozsudku je potrebné zdôrazniť, že\nv podstate ide o akademický výrok, pretože v prípade správoplatnenia tohto rozhodnutia dôjde k\nzapočítaniu väzby odsúdeného, ktorým sa pokryje celý rozsah uloženého trestu,\nPokiaľ ide o náhradu škody, poškodený M. J., a.s. Praha si uplatnil nárok na náhradu škody v\ncelkovej výške 1.487,36 €, čo predstavuje len škodu súvisiacu s administratívnymi nákladmi na nápravu\nstavu (výdavok spojený s odoslaním zákazu výplaty falšovaných zmeniek systémom S.W.I.F.T dňa\n04.10.1995), pričom vzhľadom k charakteru poškodeného subjektu ide naozaj o zanedbateľnú čiastku.\nPoškodený si neuplatnil žiadnu nemajetkovú ujmu.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku <aspi://module='KO'&link='KO301_2005SK%2523287'&ucink-dni='30.12.9999'>k súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,\nuvedenú v § 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252346'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,\nuloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.\nAk tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je\n\njej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za\nvinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa\nosobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie\npovinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody\nvykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže\npoškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.\nPoškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom\nbydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,\nsídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom\nregistri.\nSúd konštatuje, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať\nďalšie dokazovanie. Poškodený nárok uplatnený v trestnom konaní nepodložil žiadnymi potvrdeniami\nkonkretizujúcimi a preukazujúcimi tento výdaj. V rámci trestného konania by tak bolo by nutné zabezpečiť\nďalšie podklady súvisiace s uplatneným nárokom poškodeného, čo by mohlo neprimerane predĺžiť už aj\ntak extrémne dlhé konanie. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu škody tak, že poškodeného odkázal\nna občianske súdne konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnásť) dní odo dňa\noznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením\nrozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa\nrozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie\nrozsudku. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde,\npracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.\nOdvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca,\nmusí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké\nchyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}