{"guid": "32bf42ef-eb54-4f81-a5fe-3250f1b58d7f:b4b2642c-1dea-4c54-9409-875188238aeb", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2", "spisova_znacka": "4T/13/2007", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/13/2007 z 27. 7. 2011", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 27. júla 2011, sp. zn. 4T/13/2007, ECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2", "identifikacne_cislo": "9507100047", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2011-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4b2642c-1dea-4c54-9409-875188238aeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/13/2007\n9507100047\n27. 07. 2011\nzdenka cabanova\nECLI:SK:SSPK:2011:9507100047.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu Zdenky Cabanovej a sudcov JUDr. Odřicha Kozlíka a JUDr. Michala Trubana, na hlavnom\npojednávaní konanom dňa 27. júla 2011, v trestnej veci proti obžalovaným W.. C. N., G.. a spol., pre\ntrestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a\niné, takto\nrozhodol:\nObžalovaní:\n1/ W.. C. N., G.. nar. XX. XX. XXXX v T., okres Poprad, trvale\nbytom T., ul. T., č. d. XX,\n2/ I. J.,\n\nnar. XX. XX. XXXX v T., okres B., trvale bytom\n\nB., ul. L. č. XX,\n3/ W.. I. T.\n\nrod. T., nar. XX. XX. XXXX v E., okres\n\nO., trvale bytom B., ul. M. XX,\n4/ B. J. ,\n\nnar. XX. XX. XXXX v Y., okres T., trvale bytom\n\nY. č. XXX,\n5/ W.. I. D.,\n\nnar. XX. XX. XXXX v T., okres G., trvale bytom\n\nT., D. hora č. XX,\n6/ C. V.,\n\nnar. XX. XX. XXXX v T., okres G., trvale bytom\n\nT., Ul. C. XX.,\n7/ W.. P. C., nar. XX. XX. XXXX v C., okres C.,\ntrvale bytom T., ul. T. T. č. X,\nsú\n\nvinní,\n\nže\n\n1) obžalovaný W.. C. N. spoločne s obžalovaným I. J., ako spoločníci a konatelia spoločnosti B. F. B.,\ns.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX a obžalovaný I. J. aj ako konateľ spoločnosti V., s.r.o., Y. 3, T., W.\n\nXX XXX XXX, po dohode s obvineným P. C., konajúcim v mene spoločnosti J., spol. s r.o. T., G. X T.,\nW. XX XXX XXX, ktorému vystavil dňa 01 02. 1997 plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti\njej jediný spoločník a konateľ B. J.,\nv úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B.,\nW. XX XXX XXX odpredajom liehu bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty a jeho\nspätného odkúpenia ale už so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne\nspoločnosť uplatnila u správcu dane ako nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe\npri dani z pridanej hodnoty,\nza týmto účelom fingovali odpredaj časti podniku spoločnosti J., spol. s r. o. T., G. X T., W. XX XXX\nXXX Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 18. 03. 1997 - čerpaciu stanicu na vodu, hoci odpredali\nnepoužívanú nehnuteľnosť spolu s prílohou k predmetnej zmluve č. 2 zo dňa 18. 03. 1997, ktorou\ndeklarovali predaj aj 350 000 litrov absolútneho alkoholu, ktorý akoby sa v nehnuteľnosti bol nachádzal,\nhoci tam nebol a ani neboli tam na jeho uskladnenie žiadne možnosti, pričom k tejto zmluve následne\nvypracovali aj 2 faktúry,\na to faktúru č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 8 625 900.- Sk\n(286.327,42 €) bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty a\nfaktúru č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 1 874 100.-Sk (62.208,72\n€), bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty, ako aj\nv celkovom počte 4 dodacie listy č. XXXXXXXX až č. XXXXXXXX zo dňa 18. 03. 1997, ktoré tvorili\npodklady pre daňové priznania oboch spoločností,\nnásledne spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX ten istý lieh a v tom istom množstve\nodkúpila späť, avšak už so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty od spoločnosti V.,\ns.r.o., Y. 3, T., W. XX XXX XXX,\na to faktúrou č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 112 791 000,- Sk, z ktorej\nsumy spotrebná daň z liehu predstavovala čiastku 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) a daň z pridanej\nhodnoty predstavovala čiastku 21 091 000.-Sk (700.092,94 €),\nktorú faktúru si spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX zapracovala do svojho\ndaňového priznania za mesiac marec 1997 a zároveň si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z\nliehu, ktorý jej správca dane v sume 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) aj priznal a poukázal na účet č.\nXXX-XXX/XXXX vedený v G. a. s. expozitúra B.;\nnásledne po tom, ako správca dane Daňový úrad T. I neuznal spoločnosť V., s.r.o., Y. 3, T., W. XX\nXXX XXX ako platcu spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na vrátenie spotrebnej\ndane z liehu a bez vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), obžalovaní zamenili účtovné doklady\ndodávateľa spoločnosti V., s.r.o., Y. 3, T., W. XX XXX XXX na dodávateľa spoločnosť J., spol. s r. o. T.,\nG. X T., W. XX XXX XXX, ktorého\nfaktúru č. X/XX zo dňa 21. 03. 1997 vystavenú na celkovú sumu 112 791 000.-Sk (3.743.975,30 €) si\nspoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX zapracovala do daňového priznania dane z\npridanej hodnoty za mesiac apríl 1997 v sume 21 091 000.- Sk (700.092,94 €) ako daň na vstupe,\ntakto obžalovaní konali za pomoci obžalovaného B. J., ktorý jednak ako jediný spoločník a konateľ\nspoločnosti J. spol. s r.o., T., G. 2, T., W. XX XXX XXX splnomocnil obvineného P. C. na konanie za\nsvoju spoločnosť J. spol. s r.o. T., G. X T., W. XX XXX XXX a tiež za účelom realizácie tohto obchodného\nprípadu obžalovaný B. J. dňa 24. 3. 1997 založil pre túto spoločnosť bežný účet č. XXXXX-XXX v G., a.\ns. expozitúra B., ku ktorému mal ako jediný dispozičné právo, pričom odo dňa 11. 04. 1997 mal k tomuto\núčtu dispozičné právo aj splnomocnenec, obvinený P. C., na ktorý cez spoločnosť V., s.r.o., Y. 3, T., W.\nXX XXX XXX boli poukázané peniaze v sume 40 000 000.-Sk (1.327.756,70 €) od spoločnosti B. F. B.,\ns.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, z ktorých obžalovaný B. J., ako osoba oprávnená na dispozíciu s\ntýmto účtom, sumu 10 140 000.-Sk (336.586,33 €) spätne poukázal pre spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G.\nB. 1, B., W. XX XXX XXX, sumu 6 000 000.-Sk (199.163,51 €) vybral na 3 krát v hotovosti, sumu 7 000\n000.-Sk (232.357,43 €) predisponoval na termínovaný účet spoločnosti J. spol. s r.o., T., G. X T., sumu\n\n15 500 000.-Sk (514.505,74 €) previedol na bežný účet č. XXX XXX-XXX spoločnosti J. spol. s r.o. T., G.\nX T. a sumu 1 350 000.-Sk (44.811,79 €) previedol na účet č. XXXX XXXX spoločnosti G. s.r.o., pričom\ntakýmto svojim konaním obžalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republike zastúpenej\nDaňovým riaditeľstvom SR, Ul. L. č. XX J. J. škodu vo výške 105 091 000.-Sk (3.488.382,13 €), z čoho\nsuma vo výške 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) predstavuje neoprávnene vyplatený nárok na vrátenie\nspotrebnej dane z liehu a suma 21 091 000.-Sk (700.092,94 €) predstavuje daň z pridanej hodnoty\nneoprávnene zahrnutú do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť spoločnosti B. F. B., s.r.o.\nB., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX za mesiac apríl 1997,\n\n2) obžalovaný W.. C. N., G.., ako spoločník a konateľ spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W.\nXX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obvineným P. C., ktorý bol splnomocnený konať za spoločnosť\nS., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX, v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v\nprospech spoločnosti B. WHW. B. s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, fingovali uzavretie zmluvy o\nsprostredkovaní zo dňa 24. 01. 1997, ktoré plnenie z predmetnej zmluvy akoby poskytla spoločnosť\nS., spol. s r.o., M. XX, J. pre spoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX a následne\nP. C., splnomocnený konať za spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX vystavil za\nsprostredkovateľskú spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX faktúru č. X/a/XX zo dňa 27.\n01. 1997, ktorú následne obžalovaný W.. C. N., G.. nechal zapracovať do daňového priznania k dani\nz pridanej hodnoty spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX v sume XX 190 000.-Sk\n(404.633,87 €) ako daň na vstupe za mesiac január 1997, v dôsledku čoho dosiahnutý nadmerný odpočet\nspoločnosti správca dane aj priznal a poskytol formou preúčtovania na existujúci daňový nedoplatok\nna spotrebnej dani z liehu, hoci žiadne zdaniteľné plnenie poskytnuté nebolo, uzavretie zmluvy o\nsprostredkovaní len zinscenovali za účelom získania finančného prospechu vo výške 12 190 000.-Sk\n(404.633,87 €) v prospech spoločnosti B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B. W. XX XXX XXX ku škode štátneho\nrozpočtu Slovenskej republiky zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. L. č. XX Banská Bystrica,\n\n3) obžalovaný B. J., ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., spol. s r.o. T., G. 2, W. XX XXX XXX,\nna požiadanie splnomocnenca P. C., konajúceho za spoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX\nXXX, ktorý nadobudol finančné prostriedky spôsobom uvedeným v skutku pod bodom 2), zriadil dňa\n04. 02. 1997 účet č. XXXXXX-XXX/XXXX v G., a. s., filiálka T., na ktorý mu splnomocnenec P. C. za\nspoločnosť S., spol. s r.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX príkazom zo dňa 04. 02. 1997 poslal finančné\nprostriedky formou bezhotovostného prevodu vo výške 7 500 000.-Sk (248.954,39 €) z účtu XXXXXXXX, ktorý bol zriadený dňa 27. 01. 1997 v G., a. s., expozitúra B. a ktorý patril spoločnosti S., spol. s\nr.o., M. XX, J., W. XX XXX XXX;\nnásledne obžalovaný B. J. napriek vedomosti o skutku v bode 2) za účelom zatajenia jeho spáchania\na ukrytia prostriedkov z neho pochádzajúcich,\ncelkovo v 9-tich prípadoch vykonal výber hotovostí v celkovej sume 4 965 000.-Sk (164.807,80 €), sumu\n1 000 000.-Sk (33.193,92 €) previedol na účet spoločnosti B., s.r.o. G. 1 B. C., W. XX XXX XXX., sumu\n1 444 000.-Sk (51.251,41 €) previedol na účet spoločnosti V. D., s.r.o., O. č. XX, T., W. XX XXX XXX,\nako úhradu kúpy motorového vozidla pre svoju osobu, a to až do úplného vyčerpania prostriedkov na\núčte, pričom ako konateľ spoločnosti J. spol. s r.o. T., G. 2, W. XX XXX XXX vystavil pre spoločnosť S.,\nspol. s r.o. M. XX, J. W. XX XXX XXX aj písomné potvrdenie, že čiastka 7 500 000.-Sk (248.954,39 €),\nuhradená bankovým prevodom zo dňa 05. 02. 1997 je čiastočnou úhradou faktúry č. X/a/XX s tým, že\ntoto potvrdenie vydal na základe žiadosti spoločnosti S., spol. s r.o. M. XX, J.,\n\n4) v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v prospech\nspoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. X B., W. XX XXX XXX, zastúpenej spoločníkom a jediným\nkonateľom obvineným P. C., uplatnením si neoprávneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu,\nhoci aj na úkor zvýšenia daňových nedoplatkov v spoločnosti C., s.r.o., T., G. XX, D. P., W. XX XXX\nXXX, v ktorej konateľmi a spoločníkmi boli obžalovaní W.. I. D. a C. V. a v spoločnosti B. F. B., s.r.o.\nB., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, v ktorej bol v tom čase jedným zo spoločníkov obžalovaný W.. C. N.,\n\nG.., ktorý v tom čase zastával funkciu generálneho riaditeľa, po vzájomnej dohode približne v auguste\n1997 sa rozhodli, že uskutočnia obchod s objemom 410 000 la liehu od dodávateľa B. F. B., s.r.o. B.,\nG. B. 1, B., W. XX XXX XXX pre odberateľa spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX\nXXX a následným predajom tohto liehu od dodávateľa D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX\nXXX pre odberateľa spoločnosť C., s.r.o., T., G. XX, D. P., W. XX XXX XXX a posledným predajom 410\n000 la liehu od dodávateľa spoločnosť C., s.r.o. T., G. XX, D. P., W. XX XXX XXX späť pre odberateľa\nspoločnosť B. F. B., s.r.o. B., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX tak,\nže potom ako spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX nepožiada o vrátenie\nspotrebnej dani z liehu pri nákupe zdaneného liehu od spoločnosti B. F. B., s.r.o. G. B. 1, B., W. XX\nXXX XXX a ani neprizná daňovú povinnosť pri jeho následnom predaji spoločnosti C., s.r.o. T., G.\nXX, D. P., vydá spoločnosť C., s.r.o., T., G. XX, D.a, W. XX XXX XXX daňový doklad, z ktorého si\ntáto spoločnosť uplatní nárok na vrátenie spotrebnej dani z liehu, ktorý táto spoločnosť po úhrade z\npríslušného daňového úradu pošle na účet spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX\nXXX, ako čiastočnú úhradu faktúry za nákup liehu;\nza tým účelom obžalovaní W.. I. D. a C. V., ako spoločníci a konatelia spoločnosti C., s.r.o. T., G. XX, D.\nP., W. XX XXX XXX dodatkom č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti zo dňa 13. 08. 1997\nzámerne zmenili sídlo spoločnosti C., s.r.o. T. do pôsobnosti K. úradu B. a tu zaregistrovali spoločnosť C.,\ns.r.o. T. pod novým sídlom spoločnosti a to so sídlom T. XX, B., W. XX XXX XXX, ako platcu spotrebnej\ndane z liehu a platcu dane z pridanej hodnoty;\nnásledne dňa 16. 09. 1997 splnomocnili na ďalšie konanie vo všetkých právnych a daňových úkonoch\nza spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B., W. XX XXX XXX obžalovaného W.. P. C., v minulosti pracovníka\nDaňového úradu T.,\nktorý toho istého dňa, t. j. 16. 09. 1997 na pokyn obžalovaných W.. I. D. a C. V. zriadil bežný účet\nčíslo XXXXX-XXX v G. a. s., expozitúra v B. ako účet nový, nezaťažený daňovými exekúciami, ktoré\nspoločnosť C., s.r.o., T., so sídlom G. XX, D. P., W. XX XXX XXX mala na účtoch pre styk s Daňovým\núradom v T.;\nnásledne obžalovaný C. N., G.., ako konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B.,\nW. XX XXX XXX odpredal spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX zastúpenej\nspoločníkom a jediným konateľom obvineným P. C. 410 000 la liehu jemného rafinovaného a to faktúrou\nč. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 účtovanou so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk\n(3.266.281,60 €) a s daňou z pridanej hodnoty vo výške 25 196 960.-Sk (836.385,84 €) pri jednotkovej\ncene 27,20 Sk (0,903 €) za l la liehu,\nspoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX ako dodávateľ, následne odpredala ten\nistý lieh, v tom istom objeme, bez zmeny jeho podstaty a úpravy, ako aj bez vyskladnenia zo skladových\npriestorov spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX a jeho prijatia na sklad odberateľovi,\nspoločnosti C., s r.o., T., T. XX, B., W. XX XXX XXX a to faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30. 09. 1997,\npričom spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX nebola oprávnená tento obchod\núčtovať so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a ani s daňou z\npridanej hodnoty vo výške 24 895 200.-Sk (826.369,24 €), pri jednotkovej cene 24.-Sk (0,797 €), pričom\npredmetná faktúra znela na celkovú sumu 133 135 200.-Sk (4.419.279,03 €), lebo spoločnosť vôbec\nnebola oprávnená nakladať s jemným rafinovaným liehom a teda nebola oprávnená ani od tohto liehu\nvystaviť daňový doklad,\nspoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX, za ktorú z poverenia konateľov spoločnosti\nobžalovaných C. V. a W.. I. D. odo dňa 16. 09. 1997 konal nimi splnomocnený obžalovaný W.. P. C., ten\nistý lieh opäť bez zmeny jeho podstaty a úpravy, bez prijatia na sklad a jeho vyskladnenia, ako dodávateľ,\nodpredala na dvakrát opäť ten istý lieh v celovom množstve 410 000 la naspäť spoločnosti B. F. B., s.r.o.,\nG. B. 1, B., IČO XX XXX XXX ako odberateľovi, a to faktúrou č. XXX XX zo dňa 22. 10. 1997 najprv\n380 000 la liehu, pri jednotkovej cene 24,20 Sk (0,803 €) a ďalšou faktúrou č. XXX XX zo dňa 03. 11.\n1997 bolo odpredaných zvyšných 30 000 la liehu, pri rovnakej jednotkovej cene, spolu so spotrebnou\ndaňou z liehu v súhrne vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a daňou z pridanej hodnoty v súhrne\n\nvo výške 24 914 060.-Sk (826.995,28 €), čím sa lieh dostal opäť do vlastníctva spoločnosti B. F. B.,\ns.r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX,\nhoci jej priestory nikdy ani neopustil, keďže spoločnosť B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX\nXXX, zastúpená obžalovaným W.. C. N., PhD. na strane skladovateľa a spoločnosť D. B., s.r.o., D. L.\nE., G. B. 1, B., W. XX XXX XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom obvineným P. C. na strane\nukladateľa, uzatvorili zmluvu o skladovaní zo dňa 22. 08. 1997 na skladovanie jemného rafinovaného\nliehu v množstve 410 000 la v nádrži č. XX, dňa 30. 09. 1997 bola uzatvorená zmluva o skladovaní\nmedzi spoločnosťou B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX, zastúpená obžalovaným W.. C.\nN., G.. na strane skladovateľa a spoločnosťou C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX, zastúpenou\nsplnomocnencom obžalovaným W.. P. C., na skladovanie toho istého liehu a v tom istom množstve,\navšak v tomto prípade v nádrži č. XXX, pričom obidve tieto zmluvné strany uzatvorili aj ďalšiu zmluvu o\nskladovaní zo dňa 30. 10. 1997 na uskladnenie toho istého liehu, ale v množstve 30 000 la v nádrži č. XX,\npričom spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX si z nakúpeného liehu uplatnila nárok na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €), hoci spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E.,\nG. B. 1, B. IČO XX XXX XXX ako dodávateľ túto daňovú povinnosť nepriznala, konatelia spoločnosti\nC., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX obžalovaní W.. I. D. a C. V. využili, že Daňový úrad v B.\nnebol informovaný o výške ich daňových nedoplatkov z Daňového úradu T., oznámili Daňovému úradu\nB. číslo novozaloženého účtu spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., IČO XX XXX XXX a to č. ú. XXXXXXXX (neskoršie č. účtu XXXXXXX), s ktorým mohli voľne disponovať a na ktorý bol následne Daňovým\núradom B. aj nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €)\nplatobným poukazom č. XXXXXX/XXX z 13. 10. 1997 tejto spoločnosti vyplatený;\nvzápätí bola touto sumou t. j. 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) uhradená časť faktúry č. XXX XXX zo\ndňa 30. 09. 1997 spoločnosti D. B., s r.o. D. L. E., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX a to aj napriek tomu,\nže táto spoločnosť nemohla vystaviť daňový doklad a sama si pri predaji liehu ani nepriznala daňovú\npovinnosť k spotrebnej dani z liehu;\ntakýmto konaním obžalovaní W.. C. N., W.. I. D., C. V. spolu s obžalovaným W.. P. C. obohatili spoločnosť\nD. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B., IČO XX XXX XXX o sumu 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a v rovnakej\nvýške poškodili štátny rozpočet Slovenskej republiky zastúpenej Dňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č.\n13 Banská Bystrica,\n\n5) obžalovaná W.. I. T. ako spoločníčka a konateľka spoločnosti G., spol. s r. o., T. 3, G., IČO XX XXX\nXXX a odo dňa 19. 10. 1998 aj ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti G., a. s., T. 3, G., IČO XX\nXXX XXX, od 05. 11. 1998 s názvom spoločnosti F. B., a. s. , X. XX, D. L. E., IČO XX XXX XXX, na\nktorú akciovú spoločnosť sa dňa 19. 10. 1998 pretransformovala spoločnosť G., spol. s r.o. T. 3, G., IČO\nXX XXX XXX, po dohode s obžalovaným W.. J. N., v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov\novplyvňujúcich daňové povinnosti, uzavreli fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou G.,\nspol. s r.o., T. 3, G., IČO XX XXX XXX ako záujemcom a spoločnosťou S. Y., a. s., Y. XX, X. IČO XX XXX\nXXX ako sprostredkovateľom, následne predstierali plnenie tejto zmluvy, pričom dodávateľ spoločnosť\nS. Y., a. s., Y. XX, X., IČO XX XXX XXX, za ktorú konal bez splnomocnenia obžalovaný W.. J. N., vystavil\nfiktívnu faktúru s odmenou pre sprostredkovateľa č. XXXXXXXXX, zo dňa 12. 10. 1998 v celkovej výške\n18 450 000.-Sk (612.427,80 €), so základom dane vo výške 15 000 000.-Sk (497.908,78 €) a s vyčíslenou\ndaňou z pridanej hodnoty vo výške 3 450 000.-Sk (114.519,02 €), a následne túto sumu obžalovaná\nW.. I. T. aj postupne vyplatila a to pokladničným výdavkovým dokladom zo dňa 23. 11. 1998 v sume\n4 950 000.-Sk (164.309,89 €), ktorá suma predstavovala 23 % daň z pridanej hodnoty vyfakturovanej\nspomenutou faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 12. 10. 1998, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa\n20. 01. 1999 v sume 3 500 000.-Sk (116.178,71 €), výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 22. 02.\n1999 v sume 1 000 000.-Sk (33.193,92 €) a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 08. 03. 1999\nv sume 9 000 000.-Sk (298.745,26 €),\ntúto faktúru obžalovaná W.. I. T. zaviedla do účtovníctva spoločnosti G., spol. s r.o., T. 3, G., IČO XX XXX\nXXX, hoci žiadne plnenie z nej poskytnuté nebolo a sumu 15 000 000.-Sk (497.908,78 €), ako základ\ndane uplatnila v nákladoch spoločnosti G., spol. s r.o. T. 3, G., IČO XX XXX XXX v daňovom priznaní\nk dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a zároveň sumu 3 450 000.-Sk (114.519,02 €) uplatnila\n\nako „daň na vstupe\" v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty spoločnosti za spoločnosť F. B., a. s. ,\nX. XX, D. L. E., IČO XX XXX XXX za 4. štvrťrok 1998, ktoré obžalovaná W.. I. T. podala dňa 20. 01.\n1999 na Daňový úrad Levoča, čím uviedli do omylu Daňový úrad Levoča;\ntakýmto svojim konaním obžalovaná spôsobila štátnemu rozpočtu Slovenskej republike zastúpenej\nDaňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č. 13 Banská Bystrica, lebo neoprávnene zo štátneho rozpočtu\nzískala sumu vo výške 6 000 000.- Sk (199.163,51 €) na dani z príjmu právnickej osoby, ktorú uplatnila\nza spoločnosť G. s.r.o., T. X, G., IČO XX XXX XXX ako aj sumu vo výške 3 450 000.-Sk (114.519,02\n€), ktorú uplatnila ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za spoločnosť F. B.,\na. s. X. XX, D. L. E., W. XX XXX XXX\n\n6) obžalovaný W.. C. N. G.., ako spoločník a konateľ spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., W. XX XXX\nXX a zároveň jej generálny riaditeľ spolu s obžalovaným W.. J. N. konajúcim za spoločnosť T. s.r.o., S.\nXX, T., IČO XX XXX XXX, v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové\npriznanie, ako aj získať v hotovosti peniaze z pokladne spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., IČO XX\nXXX XX,\nv presne nezistený deň v mesiacoch október - november 1998 uzavreli fiktívnu zmluvu o sprostredkovaní\nzo dňa 02. 02. 1998 medzi záujemcom, spoločnosťou B. F. B., s. r. o., G. B. 1, B., IČO XX XXX\nXX a spoločnosťou T., s r.o., S. XX, T., IČO XX XXX XXX T., ako sprostredkovateľom, s predmetom\nzabezpečenia príležitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu a výrobkov na báze liehu\ns treťou osobou s odmenou pre sprostredkovateľa 12 000 000.-Sk (398.327,02 €) bez dane z pridanej\nhodnoty, ktorá bude zaplatená najneskôr do 31. 10. 1998;\nnásledne bez uskutočnenia reálneho plnenia zmluvy obžalovaný Ing. J. N. za spoločnosť T., s.r.o., S.\nXX, T., IČO XX XXX XXX, ako dodávateľa, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie tejto spoločnosti\nna základe plnej moci zo dňa 14. 10. 1998, vystavil fiktívnu faktúru č. XX XX XX s odmenou pre\nsprostredkovateľa 12 000 000.-Sk (398.327,02 €) a aj s daňou z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000.Sk (91.615,22 €) spolu na čiastku 14 760 000.-Sk (489.942,24 €), ktorú spoločnosť B. F. B., s.r. o., G. B.\n1, B., IČO XX XXX XX prevzala dňa 23. 10. 1998 a ktorú sumu aj následne spoločnosť B. F. B., s r.o.,\nG. B. 1, B., IČO XX XXX XX postupne vyplatila a to:\nvýdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 23. 10. 1998 v sume 3 960 000.-Sk (131.447,91 €),\nvýdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 26. 10. 1998 v sume 5 000 000.-Sk (165.969,59 €),\nvýdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 27. 10. 1998 v sume 3 000 000.-Sk (99.581,76 €),\nvýdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa 02. 11. 1998 v sume 2 800 000.-Sk (92.942,97 €),\npričom túto faktúru obžalovaný W.. C. N. G.. predložil na spracovanie pracovníkom ekonomického úseku\nspoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1, B., IČO XX XXX XX a suma dane z pridanej hodnoty vo výške\n2 760 000.-Sk (91.615,22 €) bola následne zaúčtovaná ako „daň na vstupe\" v daňovom priznaní za\nmesiac október 1998, čím došlo k prevýšeniu „dane na vstupe\" nad „daňou na výstupe\" a takto získaný\nnadmerný odpočet v sume 228 822.-Sk (7.595,50 €) im daňový úrad preúčtoval na daňový nedoplatok\nna spotrebnej dane z liehu;\ntakýmto konaním uviedli Daňový úrad B., do omylu, čím spôsobili škodu vo výške 2 531 178.-Sk\n(84.019,72 €), ktorá suma mala byť vyčíslená ako daňová povinnosť spoločnosti B. F. B., s r.o., G. B. 1,\nB., IČO XX. XXX XX pri neuplatnení si fiktívnej faktúry č. XX XX XX,\n\nt eda\nv bode 1)\n\nobžalovaní W.. C. N., G.. a I. J. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým,\nže uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a obžalovaný B. J.\ninému úmyselne poskytol pomoc na spáchanie trestného činu, odstránením prekážok, aby iný na škodu\ncudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu\nveľkého rozsahu,\nv bode 2)\nobžalovaný W.. C. N. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol\niného do omylu a spôsobil tak škodu na cudzom majetku veľkého rozsahu,\nv bode 3)\nobžalovaný B. J. vec značnej hodnoty, ktorá je príjmom z trestného činu predisponoval na účet v banke\na získal takým činom pre iného prospech veľkého rozsahu,\nv bode 4)\nobžalovaní W.. C. N. G.., W.. I. D., C. V. a W.. P. C. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku\nseba obohatili tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,\nv bode 5) obžalovaná W.. I. T. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že\nuviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,\nv bode 6) obžalovaný W.. C. N., G.. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,\nže uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,\ntým spáchali\nobžalovaný W.. C. N., G..\nv bode 1), 2), 4) pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č.\n140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z ., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona\nč. 300/2005 Z. z.,\nv bode 6) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/94 Z. z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961\nZb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,\nobžalovaný I. J.\nv bode 1) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.\nv znení zákona č. 248/1994 Z. z ., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,\nobžalovaný B. J.\nv bode 1) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 248/1994 Z. z., formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.\nv znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.\n\nv bode 3) trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona\nč. 300/2005 Z. z.,\nobžalovaný W.. I. D.\nv bode 4) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,\nobžalovaný C. V.\nv bode 4) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,\nobžalovaný W.. P. C.\nv bode 4) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,\nobžalovaná W.. I. T.\nv bode 5) trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,\nza\n\nto\n\nsa\n\nodsudzujú:\n\nobžalovaný W.. C. N., G..\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s použitím § 35 ods.\n1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu\nodňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný\ntrest vo výmere 40 000.-€ (štyridsaťtisíc eur).\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 2 (dva) roky,\n\nobžalovaný I. J.\n\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere\n3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu\nodňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný\ntrest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 12 (dvanásť) mesiacov,\n\nobžalovaný B. J.\npodľa § 252 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods.\n1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. na úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 4 (štyri) roky.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu\nodňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný\ntrest vo výmere 20 000.-€ (dvadsaťtisíc eur).\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 18 (osemnásť) mesiacov,\nobžalovaný W.. I. D.\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere\n3 (tri) roky.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu\nodňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný\ntrest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).\n\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 12 (dvanásť) mesiacov,\nobžalovaný C. V.\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere\n3 (tri) roky.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu\nodňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný\ntrest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 12 (dvanásť) mesiacov,\nobžalovaný W.. P. C.\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere\n3 (tri) roky.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu\nodňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňažný\ntrest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 12 (dvanásť) mesiacov,\nobžalovaná W.. I. T.\npodľa § 250 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za použitia čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere\n2 (dva) roky.\n\nPodľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa výkon\ntrestu odňatia slobody podmienečne odkladá.\nPodľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa určuje skúšobná\ndoba vo výmere 5 (päť) rokov.\nPodľa § 53 ods. 1 Trestného zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj\npeňažný trest vo výmere 10 000.-€ (desaťtisíc eur).\nPodľa § 54 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymožená suma\npeňažného trestu pripadá štátu.\nPodľa § 54 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, že by\nvýkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo\nvýmere 8 (osem) mesiacov.\n\nObžalovanú\nW.. I.. rod. T., nar. XX.XX.XXXX v E., okres O.,\ntrvale bytom B., ul. M. XX\npodľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP\nSR Bratislava sp. zn. E. Gv XXX/XX-XXX zo dňa 25. 05. 2007 pre skutok, ktorého sa mala dopustiť na\ntom skutkovom základe, že\nobvinený W.. C. N. G.. spoločne s obvineným I. J., ako spoločníci a konatelia firmy B. F. B. s.r.o. B.\na obvinený I. J. aj ako konateľ firmy V. s.r.o. T. po vzájomnom dohovore s P. C., konajúcim v mene\nspoločnosti J. s.r.o. T. s pomocou obvineného B. J., jediného spoločníka a konateľa firmy J. s.r.o. a W..\nI. T., ekonomickej riaditeľky firmy B. F. B. s.r.o. B. v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v\nprospech firmy B. F. B. s.r.o. B. odpredajom liehu bez spotrebnej dane z liehu a bez DPH a jeho spätného\nodkúpenia, už však so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne uplatnia\nu správcu dane ako nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe pri dani z pridanej\nhodnoty, za týmto účelom fingovali odpredaj časti podniku, hoci odpredali nepoužívanú nehnuteľnosť\n- čerpaciu stanicu na vodu - spolu s prílohou č. 2 k zmluve o predaji časti podniku 350 000 litrami\nabsolútneho alkoholu, ktorý akoby sa v nehnuteľnosti bol nachádzal, hoci tam neboli žiadne možnosti\njeho uskladnenia a to zmluvou o predaji časti podniku s kupujúcim firmou J. s.r.o. a k tejto zmluve\nnásledne vypracovali aj faktúry a to faktúru č. XXXXXXXX z 18.03.1997 na sumu 8 625 900,- Sk bez\nDPH a bez spotrebnej dane z liehu a faktúru č. XXXXXXXX z 18.3.1997 na sumu 1 874 100,- Sk a\ndodacie listy, ktoré tvorili podklady pre daňové priznania oboch firiem. Následne firma B. F. B. s.r.o. B.\ntento lieh odkúpila späť od spoločnosti V. s.r.o. a to faktúrou č. XXX/XX zo dňa 24.3.1997, ktorú firma B.\nF. B. s.r.o. B. zapracovala do svojho daňového priznania za mesiac marec 1997 a uplatnila si nárok na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu (za nákup liehu so spotrebnou daňou z liehu), ktorý mu správca dane\nv sume 84 000 000,- Sk aj priznal, a poukázal na účet č. XXX-XXX vedený v G. B.. Potom, ako K. úrad\nKošice I neuznal firmu V. s.r.o. T. ako platcu spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu a bez vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), zúčastnené osoby\nzamenili účtovné doklady dodávateľa firmy V. s.r.o. T. na dodávateľa firmu J. s.r.o., ktorého faktúru č. X/\nXX si firma B. F. B. s.r.o. B. zapracovala do daňového priznania dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl\n1997 v sume 21 091 000,- Sk ako daň na vstupe. Pričom takto konali za pomoci obvineného B. J., ktorý\njednak splnomocnil obvineného P. C. na konanie za jeho firmu J. s.r.o. a tiež za účelom realizácie tohto\nobchodného prípadu otvoril pre spoločnosť J. s.r.o. účet č. XXXXX-XXX v G. B., na ktorý cez spoločnosť\nV. s.r.o T. boli poukázané peniaze v sume 40 000 000,- Sk od firmy B. F. B. s.r.o. , z ktorých obvinený\nB. J. ako osoba oprávnená na dispozíciu s účtom 10 140 000,- Sk spätne poukázal pre spoločnosť B. F.\n\nB. s.r.o., 7 000 000,- Sk predisponoval na svoj terminovaný účet, 6 000 000,- Sk vybral v hotovosti, 15\n500 000,- Sk previedol na iný účet firmy J. s.r.o. a 1 350 000,- Sk použil na úhradu pohľadávky svojho\ndodávateľa. Obvinení W.. C. N. G.., I. J., W.. V. G., P. C. a W.. I. T. takýmto svojim konaním pri nedodržaní\nzákona č. 229/95 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a zákona č. 289/95 o dani z pridanej hodnoty a zákona\nč. 289/96 Z.z. o výrobe a obehu liehu, ako aj ustanovení Obchodného zákonníka o predaji časti podniku\nspôsobili Slovenskej republike zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR škodu vo výške 105 091 000,Sk, z čoho 84 000 000.-Sk je neoprávnene vyplatený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a 21\n091 000,- Sk je suma DPH neoprávnene zahrnutá do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť\nfirmy B. s.r.o. B. za mesiac apríl 1997,\nktorý prokurátor kvalifikoval ako pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 odsek 1, písmeno c)\nTrestného zákona § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z.,\noslobodzuje,\nlebo nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.\nodôvodnenie:\nProkurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave podala na podpísaný\nsúd dňa 25. 05. 2007, pod sp. zn. E. Gv XXX/XXXX-XXX obžalobu spolu na 9 obžalovaných, v ktorej\nich vinila zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení\nzákona č. 248/1994 Zb., ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného\nzákona v znení zákona č. 248/1994 Zb., a to na obžalovaných W.. C. N., P. C. v bodoch 1, 2, 4 obžaloby,\nobžalovaného I. J. v bode 1 obžaloby, na obžalovaných W.. I. D., C. V. a W.. P. C. v bode 4 obžaloby; na\nobžalovaných B. J. a W.. I. T. v bode 1 obžaloby pre pomoc podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v\nznení zákona č. 248/1994 Z. z. k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v\nznení zákona č. 248/1994 Zb.; na obžalovaného B. J. v bode 3 obžaloby pre trestný čin legalizácie príjmu\nz trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.;\nna obžalovaných W.. J. N. a W.. I. T. v bode 5 obžaloby z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.\n4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z., ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva\npodľa § 9 ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z. a na obžalovaných W.. C. N. a W..\nJ. N. v bode 6 obžaloby z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v znení\nzákona č. 248/1994 Z.z., ktorého sa mali takisto dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2\nTrestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.z..\nJednotliví obžalovaní vymenovaných trestných činov sa mali podľa obžaloby dopustiť na tom skutkovom\nzáklade, že\nv bode 1 obžaloby obvinení W.. C. N., G.., I. J., W.. I. T.,\nP. C., B. J.\nW.. C. N. spoločne s obv. I. J. ako spoločníci a konatelia firmy B. F. B. s.r.o. B. a obv. I. J. aj ako konateľ\nfirmy V. s.r.o. T. po vzájomnom dohovore s P. C., konajúcim v mene spoločnosti J. s.r.o. T. s pomocou B.\nJ., jediného spoločníka a konateľa firmy J. s.r.o. a W.. I. T., ekonomickej riaditeľky firmy B. F. B. s.r.o. B.\nv úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech firmy B. F. B. s.r.o. B. odpredajom liehu\nbez spotrebnej dane z liehu a bez DPH a jeho spätného odkúpenia, už však so spotrebnou daňou z\nliehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne uplatnia u správcu dane ako nárok na vrátenie\nspotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe pri dani z pridanej hodnoty. Za týmto účelom fingovali\nodpredaj časti podniku, hoci odpredali nepoužívanú nehnuteľnosť - čerpaciu stanicu na vodu - spolu s\nprílohou č. 2 k zmluve o predaji časti podniku 350 000 litrami absolútneho alkoholu, ktorý ako by sa v\nnehnuteľnosti bol nachádzal, hoci tam neboli žiadne možnosti jeho uskladnenia a to zmluvou o predaji\n\nčasti podniku s kupujúcim firmou J. s.r.o. a k tejto zmluve následne vypracovali aj faktúry a to faktúru\nč. XXXXXXXX z 18.3.1997 na sumu 8 625 900,- Sk bez DPH a bez spotrebnej dane z liehu a faktúru\nč. XXXXXXXX z 18.3.1997 na sumu 1 874 100,- Sk a dodacie listy, ktoré tvorili podklady pre daňové\npriznania oboch firiem. Následne firma B. F. B. s.r.o. B. tento lieh odkúpila späť od spoločnosti V. s.r.o.\na to faktúrou č. XXX/XX zo dňa 24.3.1997, ktorú firma B. F. B. s.r.o. B. zapracovala do svojho daňového\npriznania za mesiac marec 1997 a uplatnila si nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu (za nákup liehu\nso spotrebnou daňou z liehu), ktorý mu správca dane v sume 84 000 000,- Sk aj priznal, a poukázal na\núčet č. XXX-XXX vedený v G. B.. Potom, ako Daňový úrad Košice I neuznal firmu V. s.r.o. T. ako platcu\nspotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu a bez\nvzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), zúčastnené osoby zamenili účtovné doklady dodávateľa\nfirmy V. s.r.o. T. na dodávateľa firmu J. s.r.o., ktorého faktúru č. X/XX si firma B. F. B. s.r.o. B. zapracovala\ndo daňového priznania dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1997 v sume 21 091 000,- Sk ako daň\nna vstupe. Pričom takto konali za pomoci obv. B. J., ktorý jednak splnomocnil obv. P. C. na konanie za\njeho firmu J. s.r.o. a tiež za účelom realizácie tohto obchodného prípadu otvoril pre spoločnosť J. s.r.o.\núčet č. XXXXX-XXX v G. B. a na ktorý cez spoločnosť V. s.r.o T. boli poukázané peniaze v sume\n40 000 000,- Sk od firmy B. F. B. s.r.o., z ktorých obv. B. J. ako osoba oprávnená na dispozíciu s účtom\n10 140 000,- Sk spätne poukázal pre spoločnosť B. F. B. s.r.o., sumu 7 000 000,- Sk predisponoval\nna svoj terminovaný účet, 6 000 000,- Sk vybral v hotovosti, 15 500 000,- Sk previedol na iný účet firmy\nJ. s.r.o. a 1 350 000,- Sk použil na úhradu pohľadávky svojho dodávateľa. Obv. lng. C. N., G.., I. J., lng.\nV. G., P. C. a W.. I. T. takýmto svojim konaním pri nedodržaní zákona č. 229/95 Z.z. o spotrebnej dani z\nliehu a zákona č. 289/95 o dani z pridanej hodnoty a zákona č. 289/96 Z.z. o výrobe a obehu liehu, ako\naj ustanovení Obchodného zákonníka o predaji časti podniku spôsobili Slovenskej republike zastúpenej\nDaňovým riaditeľstvom SR škodu vo výške 105 091 000,- Sk, z čoho 84 000 000,-- Sk je neoprávnene\nvyplatený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a 21 091 000,- Sk je suma DPH neoprávnene\nzahrnutá do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť firmy B. s.r.o. B. za mesiac apríl 1997.\nv bode 2 obžaloby obvinení W.. C. N., G.. a P. C.\nobv. W.. C. N. G.. ako spoločník a konateľ firmy B. F. B. s.r.o. spolu s P. C., ktorý bol splnomocnený konať\nza firmu S. s.r.o. J., po vzájomnej dohode v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech\nspoločnosti B. F. B. s.r.o. fingovali uzavretie zmluvy o sprostredkovaní, ktoré akoby poskytla firma S.\ns.r.o. pre firmu B. F. B. s.r.o. a následne obv. P. C. vystavil za sprostredkovateľa firmu S. s.r.o. J. faktúru\nč. X/a/XX a túto obv. W.. C. N. nechal zapracovať do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty firmy\nB. F. B. s.r.o. B. v sume 12 190 000,- Sk ako daň na vstupe za mesiac január 1997, v dôsledku čoho\ndosiahnutý nadmerný odpočet firmy B. F. B. s.r.o. správca dane priznal a poskytol formou preúčtovania\nna existujúci daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu, hoci žiadne zdaniteľné plnenie poskytnuté\nnebolo, uzavretie zmluvy o sprostredkovaní len zinscenovali za účelom získania finančného prospechu\n12 190 000,- Sk pre B. F. B. s.r.o. B. ku škode Slovenskej republiky v zastúpení daňového úradu.\nv bode 3 obžaloby obvinený B. J.\nobv. B. J. na požiadanie obv. P. C., ktorý nadobudol peniaze zo skutku č. 2 obžaloby, zriadil dňa 4.2.1997\núčet č. XXXXXX-XXX v G. T., na ktoré mal jediný dispozičné právo a na ktoré mu obv. P. C. za firmu S.\ns.r.o. J. poslal 6.2.1997 finančné prostriedky formou bezhotovostného prevodu v sume 7,5 milióna korún\nslovenských. Následne obv. B. J. napriek vedomosti o skutku v bode 2 obžaloby, za účelom zatajenia\njeho spáchania a „ukrytia\" prostriedkov z neho pochádzajúcich, celkovo v 9-tich prípadoch vykonal výber\nhotovosti v celkovej sume 4 965 000,- Sk, sumu 1 000 000,- Sk previedol na účet spoločnosti B. s.r.o B.\nC., ktorá patrí družke obv. P. C. R. K., v dvoch prípadoch celkovú sumu 1 544 000,- Sk previedol na účet\nspoločnosti V. D. T. ako úhradu kúpy motorového vozidla a to až do úplného vyčerpania prostriedkov na\núčte, pričom ako konateľ firmy J. s.r.o. vystavil pre firmu S. s.r.o. aj potvrdenie, že kredit 7, 5 milióna,\nktoré na účet prišli 6.2.1997, je čiastočnou úhradou fa č. X/a-XX..\nv bode 4 obžaloby obvinení W.. C. N. G.., W.. I. D., C. V.,\nP. C. a a W.. P. C.\n\nobvinení spoločným konaním v úmysle získať finančné prostriedky v hotovosti v prospech spoločnosti\nD. B. s.r.o. zo štátneho rozpočtu uplatnením si neoprávneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z\nlieho a neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty hoci aj na úkor zvýšenia\ndaňových nedoplatkov firmy C. s.r.o. T. a firmy B. F. B. s.r.o. B. po dohode približne v auguste 1997\nrozhodli, že uskutočnia obchod s objemom 410 000 litrov liehu od dodávateľa B. F. B. s.r.o. B. pre\nodberateľa firmu D. B. s.r.o. B. následným predajom od dodávateľa D. B. pre odberateľa firmu C. s.r.o. T.\na posledným predajom 410 000 litrov liehu od dodávateľa C. s.r.o. T. pre odberateľa firmu B. F. B. s.r.o.\ntak, že potom ako firma D. B. s.r.o. nepožiada o vrátenie spotrebnej dani z liehu pri nákupe zdaneného\nliehu od B., ani neprizná daňovú povinnosť pri jeho predaji firme C. s.r.o., vydá firme C. s.r.o. daňový\ndoklad, z ktorého si firma C. uplatní nárok na vrátenie spotrebnej dani z liehu, ktorý táto po úhrade z\ndaňového úrad pošle na účet firmy D. B. ako čiastočnú úhradu faktúry za nákup liehu. Za týmto účelom\nobv. I. D. a C. V. zámerne zmenili sídlo firmy C. s.r.o. T. do pôsobnosti Daňového úradu Levoča a tu\nzaregistrovali firmu C. s.r.o. so sídlom T. XX, T. ako platcu spotrebnej dane z liehu a platcu dane z\npridanej hodnoty a splnomocnili na ďalšie konanie W.. P. C., v minulosti pracovníka Daňového úradu\nKežmarok, ktorý zriadil účet číslo XXXXX-XXX v G. v B. ako účtu nového a nezaťaženého daňovými\nexekúciami, ktoré firma C. mala na účty pre styk s Daňovým úradom v Kežmarku. Následne obv. C. N.\nG.. ako konateľ a generálny riaditeľ firmy B. F. B. s.r.o. B. odpredal firme obv. P. C. D. B. s.r.o. B. 410 000\nlitrov liehu jemného rafinovaného, a to faktúrou dodávateľa B. s.r.o. B. č. XXXXXXXX zo dňa 22.8.1997\núčtovanú so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98,4 milióna a s DPH vo výške 25 196 960,- Sk pri\njednotkovej cene 27,20 Sk za liter liehu. Firma D. B. s.r.o. B. ako dodávateľ odpredala 410 000 litrov toho\nistého liehu bez zmeny jeho podstaty a úpravy, bez vyskladnenia a prijatia na sklad odberateľovi C. s.r.o.\na to faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30. 9. 1997. Táto faktúra napriek tomu, že D. B. nebol oprávnený tento\nobchod účtovať so spotrebnou daňou z liehu 98,4 milióna a s DPH 24 895 200,- Sk pri jednotkovej cene\n24,- Sk za liter liehu znela na sumu 133 135 200,- Sk, hoci firma D. B. s.r.o. B. vôbec nebola oprávnená\nnakladať s jemným rafinovaným liehom a od neho vystaviť daňový doklad. Firma C. s.r.o. za ktorú z\npoverenia konateľov firmy C. V. a W.. I. D. konal splnomocnený obv. W.. P. C. ten istý lieh, bez zmeny jeho\npodstaty a úpravy, bez vyskladnenia a prijatia na sklad ako dodávateľ odpredal na dva krát v celkovom\nmnožstve 410 000 litrov firme B. F. B. s.r.o. B. a to faktúrami č. XXXXX zo dňa 22. 10. 1997 najprv 380\n000 litrov liehu pri jednotkovej cene 24,20 Sk a ďalšou faktúrou č. XXXXX zo dňa 3.11.1997 aj zvyšných\n30 000 litrov liehu spolu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98,4 milióna a DPH 24 914 060,- Sk, čím\nsa lieh dostal papierovo opäť do vlastníctva firme B. F. B. s.r.o. hoci jej priestory nikdy ani neopustil.\nFirma C. s.r.o. si z nakúpeného liehu uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu 98,4 milióna,\nhoci firma D. B. s.r.o. B. ako dodávateľ túto daňovú povinnosť nepriznala, konatelia firmy C. s.r.o.\nvyužili, že Daňový úrad v Levoči nebol informovaný o výške ich daňových nedoplatkov z Daňového\núradu Kežmarok, oznámili číslo novo založeného účtu firmy C. s.r.o. B. č. XXXXX/XXX (následne č. ú.\nXXXXXXX), s ktorým mohli voľne disponovať a na ktorý bol následne aj nárok na vrátenie spotrebnej\ndane z liehu vo výške 98 400 000,- Sk platobným poukazom č. XXXXXX/XXX z 13.10.1997 aj firme C.\ns.r.o. vyplatený. Vzápätí bola touto sumou uhradená časť faktúry firme D. B. s.r.o. a to aj napriek tomu,\nže táto firma nemohla vystaviť daňový doklad a sama si pri predaji liehu ani nepriznala daňovú povinnosť\nk spotrebnej dani z liehu. Týmto obv. W.. C. N., P. C., obv. W.. I. D. a obv. C. V. spolu s obv. W.. P. C.\nobohatili firmu D. B. o sumu 98 400 000,- Sk a v rovnakej výške poškodili štátny rozpočet Slovenskej\nrepubliky v zastúpení daňového úradu,\nv bode 5 obžaloby obvinení W.. I. T. a W.. J. N.\nobv. W.. I. T. ako spoločníčka a konateľka firmy G. s.r.o. G. a predsedníčka firmy F. B. a.s. so sídlom\nD. L. E., X. ulica č. XX, na ktorú sa dňa 19.10.1998 pretransformovala firma G. s.r.o. po dohode s\nobv. W.. J. N. v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové povinnosti\nuzavreli fiktívnu zmluvu o sprostredkovaní medzi firmou G. s.r.o. ako záujemcom a firmou S. Y. a.s. X.\nako sprostredkovateľom, následne predstierali plnenie tejto zmluvy a dodávateľ S. Y. a.s. X. vystavil\nfiktívnu faktúru s odmenou pre sprostredkovateľa č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 10. 1998 vo výške 15\n000 000,- Sk s daňou z pridanej hodnoty vo výške 3 450 000,- S a následne túto sumu obv. W.. I.\nT. aj postupne vyplatila a to pokladničným výdavkovým dokladom zo dňa 23.11.1998 v sume 4 950\n000,- Sk, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 20.1.1999 v sume 3 500 000,- Sk, výdavkovým\npokladničným dokladom zo dňa 22.2.1999 v sume 1 000 000,- Sk a výdavkovým pokladničným dokladom\n\nzo dňa 8.3.1999 v sume 9 000 000,- Sk. Túto faktúru obv. W.. I. T. zaviedla do účtovníctva firmy G. s.r.o.\nG., hoci žiadne plnenie z nej poskytnuté nebolo a sumu 15 000 000,- Sk uplatnila v nákladoch firmy\nG. s.r.o. v daňovom priznaní v dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a sumu 3 450 000,- Sk\nuplatnila ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty firmy F. B. a.s. za 4. štvrťrok\n1998, čím uviedli do omylu daňový úrad a pre firmu G. s.r.o. zo štátneho rozpočtu neoprávnene získali\n6 000 000,- Sk a pre firmu F. B. s.r.o,, sumu vo výške 3 450 000,- Sk, ktoré sumy boli neoprávnene\nzahrnuté do daňových priznaní.\nv bode 6 obžaloby obvinení W.. C. N., G.. a Ing. J. N.\nobvinený Ing. C. N., PhD., ako spoločník a konateľ firmy B. F. B. s.r.o. B. a jej generálny riaditeľ po\ndohode s obvineným W.. J. N., konajúcim za firmu T. s.r.o. T. v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia\nnákladov ovplyvňujúcich daňové povinnosti ako aj získať v hotovosti peniaze z pokladne B. F. B. s.r.o. B.\nv presne nezistený deň v mesiaci október - november 1998 uzavreli fiktívnu zmluvu o sprostredkovaní\nmedzi záujemcom B. F. B. s.r.o. a firmou T. s.r.o. T. ako sprostredkovateľom s predmetom zabezpečenia\npríležitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu a výrobkov na báze liehu, s odmenou pre\nsprostredkovateľa 12 000 000,- Sk bez dane z pridanej hodnoty. Následne bez uskutočnenia reálneho\nplnenia zmluvy, obv. W.. J. N. za firmu T. s.r.o. ako dodávateľa vystavil fiktívnu faktúru č. XXXXX s\nodmenou pre sprostredkovateľa 12 000 000,- Sk a daňou z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000,-- Sk,\nktoré sumy aj následne firma B. F. B. s.r.o. vyplatila, a to výdavkovými pokladničnými blokmi zo\ndňa 23.10.1998 v sume\n3 960 000,- Sk, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 26. 10. 1998 v sume 5 000 000,Sk výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 27.10.1998 v sume 3 000 000,- Sk, výdavkovým\npokladničným dokladom zo dňa 2.11.1998 v sume 2 800 000,- Sk. Túto faktúru obv. W.. C. N. predložil\nna spracovanie pracovníkom ekonomického úseku B. F. B. s.r.o. a suma dane z pridanej hodnoty vo\nvýške 2 760 000,- Sk zaúčtovaná ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty firmy\nB. F. B. s.r.o. B. za mesiac október 1998 zabezpečila pre firmu B. F. B. s.r.o., prevýšením dani na\nvstupe nad daňou na výstupe nadmerný odpočet v sume 228 822,- Sk, čím uviedli daňový úrad,\nktorý im preúčtoval podvodne získaný nadmerný odpočet dane na daňový nedoplatok spotrebnej dane\nz liehu a spôsobili mu škodu 2 531 178,- Sk, ktorá by daňová povinnosť firme B. F. B. s.r.o. vznikla pri\nneuplatnení fiktívnej faktúry.\nDňa 30. 05. 2008, v tom čase ešte Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica po preskúmaní\nobžaloby vydal vo veci uznesenie, ktorým rozhodol podľa § 46 ods. 3 a 4 Trestného poriadku s\nprihliadnutím na ustanovenie § 256 ods. 4 Trestného poriadku tak, že poškodená strana Slovenská\nrepublika zastúpená Ústredným daňovým riaditeľstvom SR, odbor právnych služieb, Ul. Nová č. 13, 975\n04 Banská Bystrica si nemôže ďalej uplatňovať nárok na náhradu škody v trestnom konaní vedenom na\nŠpeciálnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB - 4T 13/2007, a to z dôvodu, že o\nnároku prezentovanom poškodenou stranou už bolo rozhodnuté v inom príslušnom konaní. Predmetné\nuznesenie bolo všetkým stranám v konaní doručené. Zároveň senát Špeciálneho súdu v Pezinku,\npracovisko Banská Bystrica, na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby konanom toho\nistého dňa, t. j. 30. 05. 2008 o. i. rozhodol tak, že podľa § 50 ods. 3 Trestného poriadku zamietol\nnávrh poškodenej strany Slovenskej republiky, zastúpenej Ústredným daňovým riaditeľstvom SR Banská\nBystrica, odbor právnych služieb, Ul. Nová č. 13 na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody\nspôsobenej trestným činom s odôvodnením, že nárok nemožno v trestnom konaní uplatniť, a preto ani\nzaistiť. Proti tomuto uzneseniu poškodená strana podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá\nbola uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2008 , sp. zn. 2 Tošs 19/2008 zamietnutá.\nNa podnet prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorá vo veci podala na obvinených\nobžalobu, senát Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí\nkonanom dňa 05. 02. 2009, pod. sp. zn. BB - 4T 13/2007 vydal príkaz na vyšetrenie duševného\nstavu obžalovaného P. C.. Do konania boli pribratí dvaja znalci z odboru psychiatrie, ktorí podali\n\nznalecký posudok na obžalovaného P. C. zo dňa 23. 02. 2009. Na základe záverov tohto posudku senát\nŠpeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo dňa 20. 03. 2009 rozhodol\ntak, že podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 283 ods. 1 Trestného\nporiadku, z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku prerušil trestné stíhanie vedené\nproti obžalovanému P. C., stíhaného pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,\n§ 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zák. č. 248/1994 Z. z. v bodoch 1, 2 a 4 obžaloby.\nToto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 04. 2009. Stranám v konaní bolo rozhodnutie súdu\ndoručené, vrátane opatrovníčky obžalovaného P. C.\nSúd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaných, prečítaním\nvýpovedí obžalovaných z prípravného konania, ktorí požiadali, aby sa hlavné pojednávanie konalo v ich\nneprítomnosti v zmysle ustanovenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku, ďalej na hlavnom pojednávaní\nvypočul svedkov, ktorých výsluch navrhovali strany v konaní, a boli prečítané všetky listinné dôkazy\nzadovážené ešte v štádiu prípravného konania, ktoré v tomto rozsudku, v jeho nasledovnej časti, budú\npostupne uvedené. Na návrh prokurátorky bola, v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a) Trestného\nporiadku, prečítaná výpoveď svedka R. P., ktorý dňa 24. 03. 2009 zomrel, ktorú skutočnosť súd zistil z\númrtného listu matričného úradu obce G. P. č. X/XXXX, zapísaný v knihe úmrtí zväzok I., ročník 2009,\nstrana 16, por. č. 1. Ďalej na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, ktoré strany nenavrhli,\nale súd si ich zadovážil pre potreby konania pred súdom v súlade s ustanovením § 2 ods. 11 Trestného\nporiadku a to oborovú normu bývalých ministerstiev a to Ministerstva zemědělství a výživy ČSR a\nMinisterstva poľnohospodárstva a výživy SSR B. a konzervární o. r. G. a Bratislava pod č. ON 66 0803,\nktorá nadobudla účinnosť dňom 01. 02. 1974 a Úpravu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR,\nktorou sa určovali normy strát liehu pri výrobe a obehu liehu pre liehovarské závody a spracovateľov\nliehu, u ktorých bol lieh hlavnou surovinou (vrátane noriem strát liehu sulfitového, prípadne syntetického),\nktorá bola v tom čase evidovaná vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ročník XX,\nčiastka 7, pod č. 4532/88-PP zo dňa 30. 05. 1988. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že svedkovia pracovníci (aj bývalí) príslušných daňových úradov boli vypočutí po tom, ako boli generálnym riaditeľom\nDaňového riaditeľstva SR poverení na oznámenie a sprístupnenie daňového tajomstva na účely podľa §\n23 ods. 5 písm. g) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ sa jednalo o výsluch\nbývalých zamestnancov daňových orgánov a to W.. W. O., W.. E. N., G. I. a R. V., tunajšiemu súdu\nlistom zo dňa 04. 07. 2008 evidovaným pod č. X/XXX/XXXXX/XX/XXX Daňového riaditeľstva SR Banská\nBystrica bolo oznámené, že podľa § 23a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je\nbývalý zamestnanec správcu dane oprávnený oznámiť daňové tajomstvo na účely podľa § 23 ods. 5\npísm. e), f) a g) priamo zo zákona, bez poverenia osobou uvedenou v § 23a ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb. v znení neskorších predpisov. List vyhotovila riaditeľka odboru právnych služieb C.. S. I.. Pokiaľ\nbola na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa vypočutá I.. K. T., notárka so sídlom Notárskeho úradu v T.,\nŠtúrova XX, od povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela\npri výkone notárskej činnosti súvisiacej s okolnosťami overovania pravosti podpisov W.. I. N. a B. J.,\nktoré sú vedené v knihe osvedčenia pravosti podpisov pod poradovými číslami O XXXX/XX, O XXXX/\nXX, O XXXX/XX a O XXXX/XX zo dňa 14. 04. 1997, bola zbavená rozhodnutím ministerky spravodlivosti\nSlovenskej republiky Viery Petríkovej zo dňa 24. 03. 2010, evidovanom pod č. 16440/2010-41.\nVykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 1 na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že\nDodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve S.L.L. s.r.o. B. zo dňa 21. 03. 1996, na zasadnutí valného\nzhromaždenia, došlo k zmene obchodného mena spoločnosti a k zmene jej sídla na: B. F. B., s.r.o. B., G.\nB. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) a rozšíril sa aj predmet činnosti tejto spoločnosti v bode 19. „maloobchod a\nveľkoobchod s alkoholickými a nealkoholickými nápojmi a liehom\". Od počiatku spoločníkom spoločnosti\nboli o. i. obžalovaní W.. C. N., G.. a I. J.. Konateľom tejto spoločnosti bol obžalovaný W.. C. N. a od\n28. 03. 1996 bol konateľom spoločnosti aj obžalovaný I. J.. Od tohto dátumu obžalovaný W.. C. N.,\nG.. sa stal generálnym riaditeľom tejto spoločnosti. Pôvodne spoločnosť S.L.L., s.r.o. B., K. XX B., bola\nzaložená na základe Spoločenskej zmluvy zo dňa 13. 07. 1995. Obaja v spoločnosti pôsobili do 13.\n12. 1998, ktorá skutočnosť vyplynula z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, ako aj\nzo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti B., s.r.o. B. zo dňa XX. 11. 1998, na ktorom došlo k\n\nschváleniu odpredaja obchodných podielov spoločníkov tejto spoločnosti, spoločnosti T., s.r.o. T., L. č.\n1, zastúpenej jej jediným spoločníkom a konateľom E. T..\nĎalej vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný W.. C. N.,\nG.., ako spoločník a konateľ spoločnosti B. F. B., s.r.o., G. B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) uzatvoril\nso spoločnosťou J., s.r.o., T., G. X (ďalej len J., s.r.o. T.), v zastúpení obžalovaným P. C., na základe\nplnej moci zo dňa 01. 02. 1997, ktorú mu vyhotovil konateľ spoločnosti, obžalovaný B. J., dňa 18. 03.\n1997 Zmluvu o predaji časti podniku, ktorá mala dve prílohy. Predmetom predaja bola nehnuteľnosť\nšpecifikovaná v prílohe č. 1 s kúpnou cenou 140 000.-Sk. Jednalo sa o nehnuteľnosti: dom, plot, čerpacia\nstanica, dreváreň, pozemky, trvalé porasty, ako aj 350 000 la absolútneho alkoholu s kúpnou cenou 10\n500 000.-Sk - t. j. zásoby špecifikované v prílohe č. 2 tejto zmluvy. Obe prílohy tvorili neoddeliteľnú súčasť\nspomenutej zmluvy. V zmluve bolo ďalej uvedené, že kúpna cena predmetu predaja bola dojednaná\nsumou 10 640 000.-Sk s tým, že predávajúci uzatvoril túto zmluvu so súhlasom Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky.\nV prílohe č. 2 bol uvedený lieh v nasledovných množstvách:\nlieh rafinovaný jemný\n\n168 737 la\n\ná 30.-Sk\n\n5 062 110.-Sk\n\nlieh rafinovaný veľajemný\n\n72 175 la\n\ná 30.-Sk\n\n2 165 250.-Sk\n\nlieh technický\n\n46 618 la\n\ná 30.-Sk\n\n1 398 540.-Sk\n\nlieh surový\n\n62 470 la\n\ná 30.-Sk\n\n1 874 100.-Sk.\n\nLieh bol odpredaný v celkovom objeme 350 000 la v celkovej hodnote tak, ako to bolo prv už uvedené,\nza 10 500 000.-Sk, pri jednotkovej cene 30.-Sk za liter.\nJediný spoločník a konateľ spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaný B. J. vydal dňa 01. 02. 1997 pre\nobžalovaného P. C. splnomocnenie, na základe ktorého tento mohol jednať s príslušnými fyzickými\ni právnickými osobami, podpisovať a preberať všetky listiny a vykonávať všetky činnosti spojené s\nčinnosťou spoločnosti, zastupovať spoločnosť mal oprávnenie v takom rozsahu, že všetky listiny po\npredložení plnej moci bol oprávnený aj podpísať svojim meno a pripojiť odtlačok pečiatky spoločnosti.\nPlná moc mu bola udelená na neurčitú dobu až do odvolania. Pracovník, poverený notárom I.. K. T. z\nT., overil podpis obžalovaného B. J. dňa 10. 04. 1997.\nObžalovaný W.. N., G.. listom zo dňa 05. 03. 1997 požiadal Fond národného majetku Bratislava o\nvydanie súhlasu na uzavretie zmluvy o predaji časti podniku s tým, že sa jedná o čerpaciu stanicu\nnachádzajúcu sa v zlom technickom stave, ktorú spoločnosť neužíva. V liste sa uvádzalo, že čerpacia\nstanica sa nachádza mimo areálu prevádzky a je pre spoločnosť prebytočná a neupotrebiteľná. Z\npísomného vyjadrenia podpredsedu a člena Výkonného výboru Fondu národného majetku až zo dňa 24.\n03. 1997 vyplynulo, že Výkonný výbor FNM SR na svojom zasadaní dňa 24. 03. 1997 schválil uvoľnenie\nnehnuteľného majetku zo záložného práva a zároveň súhlasil s odpredajom tejto časti podniku. V\nsúvislosti s odpredajom časti podniku bol vyhotovený znalecký posudok znalcom W.. G. P. č. 63/97, v\nktorom bol predmet zmluvy o predaji presne popísaný. V znaleckom posudku neboli uvedené žiadne\nnádrže, cisterny prípadne sudy, v ktorých by bolo možné vôbec uskladniť lieh, a už vôbec nie lieh v\ntakom množstve, ktoré sa stalo predmetom predaja. Celkovú hodnotu odpredávanej nehnuteľnosti, ktorú\nznalec podrobne v znaleckom posudku špecifikoval, znalec stanovil na sumu 129 377.-Sk. Znalecký\nposudok bol vypracovaný až dňa 25. 03. 1997.\nPredmet predaja bol spoločnosti J., s.r.o. T. fakturovaný dvoma faktúrami. Jedna faktúra bola vyhotovená\npod č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03. 1997, ktorá bola vyhotovená na sumu 8 625 900.-Sk. Touto faktúrou\nbol odpredaný lieh jemný rafinovaný, lieh veľajemný a lieh technický. Faktúru vyhotovila E. Y..\n\nDruhá faktúra bola vyhotovená S. C. pod č. XXX XXX XX takisto zo dňa 18. 03. 1997, ktorou bol\nodpredaný aj lieh surový v hodnote 1 874 100.-Sk. Obe faktúry boli účtované bez spotrebnej dane z\nliehu a bez dane z pridanej hodnoty. Lieh bol teda dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy odpredaný spolu\nza sumu 10 500 000.-Sk.\nK predmetným faktúram boli vyhotovené dodacie listy spoločnosťou B., s.r.o. B. pod č. XXX XXX XX až\nXXX XXX. XX a preberacie listy vystavené spoločnosťou J., s.r.o. T. pod č. X/XX až X/XX. Preberacie\nlisty boli vyhotovené s dátumom 18. 03. 1997. Za spoločnosť J., s.r.o. T. preberacie listy podpísal\nsplnomocnenec, obžalovaný P. C.\nV súvislosti s odpredajom liehu boli vyhotovené spoločnosťou J., s.r.o. T. skladové karty zásob pod č.\nX/XX, X/XX, X/XX a X/XX, z obsahu ktorých vyplynulo, že bol na nich zaznamenaný príjem liehu v ten\nistý deň, t. j. 18. 03. 1997. Následne bol na nich zaznamenaný aj výdaj toho istého liehu, v tom istom\nmnožstve s poznámkou „predaj\" s vyznačeným dátumom predaja - 21. 03. 1997. Skladové karty zásob\nboli použité s logom inej spoločnosti, a to spoločnosti F. B., B. B., toto logo bolo prečiarknuté a rukou\nbolo napísané „J., s.r.o. T.\".\nSamotná čerpacia stanica bola odpredaná za 140 000.-Sk faktúrou č. XXX XXX XX zo dňa 18. 03.\n1997. Aj túto faktúru vyhotovila S. C..\nV spisovom materiáli sa nachádzala aj Zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do predaja\nna základe zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola vyhotovená v ten istý deň ako samotná zmluva\no predaji časti podniku, t. j. dňa 18. 03. 1997. Z jej obsahu vyplynulo, že zmluvné strany vyhlasujú a\nsvojimi podpismi potvrdzujú, že predávajúci odovzdal a kupujúci prevzal veci zahrnuté do predaja na\nzáklade zmluvy o predaji časti podniku B. F. B., s.r.o. B.. Za predávajúcu spoločnosť zápisnicu podpísal\nopäť obžalovaný W.. C. N., G.. a za kupujúcu stranu jej splnomocnenec, obžalovaný P. C., na základe\nplnej moci, ktorú mu vyhotovil konateľ spoločnosti obžalovaný B. J., dňa 01. 02. 1997.\nMedzi oboma spoločnosťami bola uzatvorená ešte dňa 01. 03. 1997 Zmluva o skladovaní, predmetom\nktorej sa stalo prevzatie, uloženie a opatrovanie liehu surového v množstve 62 470 la, ktorý bude\nuskladnený v sklade rafinéria liehu v nádrži č. XX skladovateľa, lieh rafinovaný v nádrži č. XX., lieh\nveľajemný rafinovaný v nádrži č. XX a lieh technický v nádrži č. XX. Dohodnuté bolo, že predmetný lieh\nbude skladovaný najdlhšie do dňa 30. 06. 1997. Zmluvné strany si tiež dohodli, že ukladateľ odovzdá\nveci na skladovanie uvedené v zmluve v priebehu mesiaca marec 1997 s tým, že skladovateľ neurobí\ninventarizáciu uskladnených vecí, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Ukladateľ sa zaviazal\nodovzdať skladovateľovi veci na uskladnenie do 31. 03. 1997. Predmetnú zmluvu za skladovateľa,\nspoločnosť B., s.r.o. B., podpísal obžalovaný W.. N., G.. a za ukladateľa, spoločnosť J., s.r.o. T., jej\nsplnomocnený zástupca, obžalovaný P. C.\nSpoločnosť B., s.r.o. B. poskytla orgánom činným v trestnom konaní súpis skladovacích nádrží v jej\nprevádzkach. Tento súpis o. i. zahŕňa aj nádrže č. 80, 78, 34 a 33.\nSpoločnosť B., s.r.o. B. odpredaj liehu v celkovom objeme 350 000 la priznala v daňovom priznaní k\nspotrebnej dane z liehu za marec 1997 a súčasne si naň uplatnila oslobodenie od dane v zmysle § 12\nods. 3 zákona č. 229/1995 Z. z. Toto daňové priznanie podpísal obžalovaný W.. C. N., G.., ako generálny\nriaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B..\nV spomenutom ustanovení sa uvádzalo, že od dane je oslobodený lieh, ktorý tvorí obchodný majetok\nplatiteľa pri predaji podniku v prípade, ak kupujúcim je platiteľ.\nVykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v odpredávanej nepoužívanej nehnuteľnosti, ktorá stála\nmimo areálu podniku, sa nenachádzali žiadne nádoby, sudy alebo cisterny, v ktorých by mohol byť lieh\n\nv objeme 350 000 la skladovaný. Táto skutočnosť bola potvrdená nie len prv spomenutým znaleckým\nposudkom, ale aj výpoveďou svedka B. G., skladníka v rafinérii spoločnosti B., s.r.o. B..\n.\nNa základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že predmetný lieh v celkovom objeme 350\n000 la nebol uskladnený v priestoroch čerpacej stanice tak, ako to bolo deklarované Zmluvou o predaji\nčasti podniku. Ani v samotnej zmluve o predaji časti podniku sa neuvádzali údaje o tom, že by bol lieh,\nktorý sa stal predmetom predaja skladovaný v priestoroch odpredávanej čerpacej stanice. Ani samotní\nobžalovaní svojimi výpoveďami nepotvrdili, že by sa v priestoroch čerpacej stanice v tom čase alebo aj\nv minulosti skladoval lieh. Zhodne vypovedali, že lieh sa skladoval na prevádzke rafinérie v cisternách\nv tzv. skladovacích nádržiach. V tomto zmysle bola uzatvorená aj samotná zmluva o skladovaní ešte\nzo dňa 01. 03. 1997.\nNásledne, podľa vykonaných dôkazov, spoločnosť J., s.r.o. T. deklarovala odpredaj predmetného liehu\ntoho istého druhu a množstva spoločnosti V., s.r.o. Y. 3, T. (ďalej len V., s.r.o., T.), a to už na tretí deň,\nt. j. dňom 21. 03. 1997. Za tým účelom bola vystavená faktúra č. X/XX z 21. 03. 1997, ktorú v kolónke\nvyhotoviteľ podpísal splnomocnenec, obžalovaný P. C. Lieh bol odpredaný za ďaleko nižšiu jednotkovú\ncenu a to za 20,50 Sk/la za celkovo fakturovanú sumu 112 145 250.-Sk, avšak už s daňou z pridanej\nhodnoty vo výške 20 970 250.-Sk a aj so spotrebnou daňou z liehu, ktorá bola vyčíslená na sumu 84\n000 000.-Sk.\nZo skladových karát zásob spoločnosti J., s.r.o. T. č. X/XX až X/XX vyplynulo, ako to už bolo prv\nspomenuté, že aj napriek prv spomenutej Zmluve o skladovaní uzatvorenej medzi spoločnosťami B.,\ns.r.o. B. a J., s.r.o. T., mal byť dňa 18. 03. 1997 t. j. v deň nákupu liehu, na základe predchádzajúcej\nZmluve o predaji časti podniku s dodatkami č. 1 a č. 2, prijatý do skladových zásob všetok nakúpený lieh\na zároveň bolo deklarované, že predmetný lieh bol dňa 21. 03. 1997 v tom istom množstve vyskladnený\nzo spoločnosti J., s.r.o. T.. Jednotková cena tohto liehu bola na skladových kartách vedená v sume 30.Sk/la.\nV spoločnosti J., s.r.o. T. boli vyhotovené aj dodacie listy č. X/XX až X/XX zo dňa 21. 03. 1997, z\nktorých vyplynulo, že všetok nakúpený lieh bol v nezmenenom množstve a cene dodaný odberateľovi\nspoločnosti B., s.r.o. B.. Na predmetných dodacích listoch sa nachádza aj odtlačok pečiatky spoločnosti\nB., s.r.o. B. s poznámkou „prevzal\" a nečitateľný podpis.\nV ten istý deň, ako bola vystavená faktúra č. X/XX splnomocnencom za spoločnosť J., s.r.o. T. pre\nodberateľa, spoločnosť V., s.r.o. T. t.j. 21. 03. 1997, bola d o b r o p i s o v a n á táto faktúra. Dobropis\nbol vystavený teda dňom 21. 03. 1997 na sumu 112 145 250.-Sk a bol podpísaný splnomocnencom\nspoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaným P. C.\nNa hlavnom pojednávaní ako dôkaz bola oboznámená aj faktúra a to konkrétne faktúra č. XXX/\nXX, vystavená s dátumom 24. 03. 1997 s vyznačeným dátumom „vyskladnenia\" 24. 03. 1997, ktorú\nvyhotovila spoločnosť V., s.r.o. T. a ktorú podpísal obžalovaný I. J., ako riaditeľ spoločnosti.\nZ predmetnej faktúry si spoločnosť V., s.r.o. T. uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo\nvýške 84 000 000.-Sk za mesiac marec 1997, ktorý bol Daňovému úradu v Košiciach predložený 11. 04.\n1997. Predmetnú žiadosť o vrátenie dane predložil a podpísal jej jediný spoločník a konateľ, obžalovaný\nI. J. Žiadosť bola vyhotovená s dátumom 07. 04. 1997.\nObžalovaný I. J. toho istého dňa t. j. 07. 04. 1997 zároveň aj priznal daňovú povinnosť k spotrebnej dani\nz liehu za mesiac marec 1997 za spoločnosť V., s.r.o. T., podpísal toto daňové priznanie, ktoré správcovi\ndane doručil v ten istý deň t. j. 11. 04. 1997. Daňovú povinnosť priznal vo výške 84 000 000.-Sk.\n\nNa tomto mieste považoval súd za potrebné zdôrazniť, že v rozhodnom období, kedy došlo k predaju a\nkúpe toho istého liehu boli konateľmi spoločnosti V., s.r.o. T. obaja obžalovaní a to I. J. a W.. C. N., PhD.\nObžalovaný I. J., ako riaditeľ spoločnosti V., s.r.o. T., predložil správcovi dane, Daňovému úradu Košice\n1 žiadosť o započítanie uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu zo dňa 09. 04. 1997 na\nplatbu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997, ktorá bola správcovi dane doručená\n11. 04. 1997.\nPredmetnej žiadosti vyhovené správcom dane nebolo. Táto skutočnosť vyplynula z listu Daňového úradu\nKošice I. zo dňa 17. 04. 1997, č. j.: 695/240/30228/97. V liste bolo konštatované, že podané daňové\npriznanie správca dane spoločnosti V., s.r.o. T. neakceptoval, s odôvodnením, že daňovému subjektu\nspoločnosti V., s.r.o. T. nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ani daňová povinnosť a to\nz dôvodu, že aj keď bola spoločnosť registrovaná na spotrebnej dani z liehu, pre daný obchodný prípad\nspoločnosť nebola platiteľom spotrebnej dane z liehu.\nNa tomto mieste žiada sa zdôrazniť, že podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 229/95 o spotrebnej dani z liehu,\n(účinný od 01. 01. 1996 do 01. 05. 2004) platiteľ mal nárok na vrátenie dane, ak\n„a) v rámci podnikateľskej činnosti použije nakúpený lieh na výrobu výrobku, ktorý je predmetom dane ...\"\nKeďže v konkrétnom obchodnom prípade tomu tak nebolo, správca dane neuznal spoločnosť V., s.r.o.\nT. za platcu dane. Predmetný lieh v rámci podnikateľskej činnosti nebol použitý na výrobu, preto správca\ndane na žiadosť spoločnosti reagoval tak, ako je to vyššie opísané v odpovedi na žiadosť zo dňa 17.\n04. 1997. Takéto stanovisko správca dane, teda Daňový úrad Košice I., zaujal aj vo vzťahu k dožiadaniu\nod Daňového úradu Levoča, ktorý v spoločnosti V., s.r.o. T. vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty\nza obdobie r. 1996 a 1997. Z odpovede na spomenuté dožiadanie o. i. vyplynulo, že daňový subjekt\nV., s.r.o. T. bol registrovaný na spotrebnej dani z liehu od 21. 03. 1997. Na dani z pridanej hodnoty bol\nregistrovaný ako štvrťročný platiteľ od 01. 07. 1994. Aj z úradného záznamu, ktorý vyhotovili za správcu\ndane Daňového úradu Košice II W.. W. O. a I. P. zo dňa 11. 08. 1997 vyplynulo, že pokiaľ si daňový\nsubjekt spoločnosť V., s.r.o. T. z kúpy liehu v množstve 350 000 la uplatnil spotrebnú daň z liehu vo\nvýške 84 000 000.-Sk na základe dodávateľskej faktúry č. X/XX zo dňa 21. 03. 1997 od spoločnosti J.,\ns.r.o. T. a priznal daňovú povinnosť na 350 000 la liehu, spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.Sk, ktorá vznikla predajom nakúpeného liehu na základe vystavenej odberateľskej faktúry č. XXX/XX.\nzo dňa 24. 03. 1997, odberateľ B. s.r.o., podané daňové priznania neboli Daňovým úradom Košice I\nakceptované z dôvodu, že daňovému subjektu nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a\nani daňová povinnosť. Odôvodňovali to tým, že ide o obchodnú firmu, ktorá sa zaoberala nákupom a\npredajom liehu. Aj keď bol daňový subjekt registrovaný na spotrebnej dani z liehu, pre daný obchodný\nprípad mu nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane, pretože nakúpený lieh nebol použitý v zmysle\n§ 14 ods. 1 zákona č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nSpoločnosť V., s.r.o., Y. 3, T. mala povolenia na výrobu liehu a jeho uvádzanie do obehu ovocných destilátov, liehovín a skladovanie liehu. Toto povolenie bolo spoločnosti vydané na základe\npredchádzajúcej žiadosti až dňa 12. 01. 1999, pod č. XXXX/XXXX/XXXX-XXX.\nNásledne obžalovaný I. J., podpísaný ako riaditeľ spoločnosti V., s.r.o. T. svojim písomným podaním\nzo dňa 23. 04. 1997 správcovi dane oznámil, že uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu\na daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-Sk za zdaňovacie obdobie marec\n1997 berie späť ako bezpredmetné. Toto podanie bolo správcovi dane Daňový úrad Košice I doručené\ndňa 24. 04. 1997.\nV ten istý deň, t. j. 2l. 03. 1997 bola splnomocnencom spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaným P. C.,\nvystavená nová faktúra č. X/XX (teda v ten istý deň a pod tým istým číslom ako faktúra, ktorá bola\nvyhotovená pre spoločnosť V., s.r.o. T.), ktorou bol ten istý lieh, v tom istom množstve, ale za jednotkovú\ncenu už 22.-Sk/la (predtým pre spoločnosť V. s.r.o. za jednotkovú cenu 20.50 Sk/la) odpredaný naspäť\n\nspoločnosti B., s.r.o. B.. Za tento spätný odpredaj 350 000 la liehu bola celkovo fakturovaná suma 112\n791 000.-Sk, vrátane spotrebnej dane z liehu vo výške 84 000 000.-Sk, ako aj vrátane dane z pridanej\nhodnoty v celkovom objeme 21 091 000.-Sk.\nO tom, že spôsobom prv uvedeným, bol lieh v uvedenom množstve a druhu reálne aj vyskladnený,\nmali svedčiť dodacie listy č. X/XX až X/XX spoločnosti J., s.r.o. T., ktoré boli vyhotovené s dátumom\n21. 03. 1997. Na týchto dodacích listoch sa nachádza aj odtlačok pečiatky spoločnosti B., s.r.o. B. s\npoznámkou prevzal: nečitateľný podpis. Príjem liehu na sklad 18. 03. 1997 uvedený v prílohe č. 2 Zmluvy\no predaji časti podniku, ktorý bol následne predaný 2l. 01. 1997 bol zachytený na skladových kartách\nzásob spoločnosti J., s.r.o. T. tak, ako to bolo už prv spomenuté.\nZ uvedeného vyplýva, že odpredaj liehu a jeho spätná kúpa sa v spoločnosti B., s.r.o. B., za okolností\nskôr uvedených, „papierovo\" uskutočnila za 3 dni.\nTento „spätný predaj\" je zrejmý aj zo skladových kariet zásob spoločnosti J., s.r.o. T. č. X/XX až X/XX.\nJedná sa o skladové karty použité s logom spoločnosti F. B., lW. B., ktoré používala spoločnosť J., s.r.o.\nT.. Takisto aj z dodacích listov č. 1/97 až 4/97 z 21.03. 1997 spoločnosti J., s.r.o. T. vyplýva, že došlo k\nvyskladneniu toho istého druhu a množstva liehu pre kupujúceho - spoločnosť B., s.r.o. B., na ktorých\nsa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti B., s.r.o. B., s poznámkou „prevzal\" a nečitateľný podpis tak,\nako to bolo už prv v tomto rozhodnutí spomenuté.\nObžalovaný W.. C. N., G.., ako generálny riaditeľ, si za spoločnosť B., s.r.o. B. za mesiac marec 1997\nuplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu z nákupu tohto liehu, v celkovom objeme 648 292,04 la\nv celkovej sume 155 590 090.-Sk. Predmetnú žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu správcovi dane\nDaňovému úradu Levoča doručil dňa 01. 04. 1997. Zároveň k žiadosti pripojil súpis faktúr od dodávateľov\npre spoločnosť B., s.r.o. B., v ktorom bola zahrnutá aj faktúra vystavená spoločnosťou J., s.r.o. T., od\nktorej spoločnosť B., s.r.o. B. spätne odkúpila 350 000 la liehu, a to už so spotrebnou daňou z liehu vo\nvýške 84 000 000.-Sk. Na tomto mieste sa žiada znovu zdôrazniť, že sa jedná o rozhodujúce množstvo\nliehu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Predmetná faktúra (č. 3/97 z\n21. 03. 1997) v súpise je zaevidovaná pod číslom 397. Z tohto súpisu je zrejmé, že najprv v súpise bol\nako dodávateľ uvedená spoločnosť V., s.r.o. T. zápisom „V. T.\" a rukou bola táto spoločnosť prečiarknutá\na zapísaná spoločnosť „J.\".\nTakéto skutočnosti vyplývajú aj z obratovej predvahy podniku - spoločnosti B., s.r.o. B. za mesiac\nmarec 1997, v ktorej je takisto zaznamenaná kúpa liehu v objeme 350 000 la od spoločnosti J., s.r.o.\nT. so spotrebnou daňou z liehu vo výške 84 000 000.-Sk (interné č. faktúry XXXXXXXX). Jedná sa o\nrozhodujúce množstvo liehu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu.\nKontrolou vykonanou správcom dane Daňovým úradom v Levoči bol tento nárok spoločnosti B. s.r.o. aj\npriznaný. Svedčí o tom protokol o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 15. 04. 1997, č. j.\n731/240/5898/1997. Kontrolu vykonali svedkovia M. E. a W.. S. D.. Z protokolu o kontrole vyplynulo, že\nkontrolórom bola predložená o. i. aj faktúra č. 003/97 od spoločnosti V., s.r.o. T.. Vzhľadom na výsledok\npredmetnej čiastkovej kontroly spoločnosti B., s.r.o. B. na účet XXXXXX/XXXX bola zaslaná uplatnená\nčiastka 155 590 090.-Sk.\nTáto skutočnosť bola zrejmá aj z platobného poukazu DÚ Levoča, ktorý bol podpísaný riaditeľkou tohto\núradu I.. D. T..\nŽiada sa uviesť, že na tomto platobnou poukaze je uvedené číslo faktúry „f X/XX\", teda faktúry, ktorá\npredstavovala rozhodujúce množstvo liehu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie spotrebnej\ndane z liehu. Jedná sa o faktúru (č. 3/97 z 21. 03. 1997), ktorú pre spoločnosť B., s.r.o. B. vyhotovil\nsplnomocnenec spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaný P.C.. Táto faktúra ale správcovi dane pri čiastkovej\n\nkontrole predložená nebola. Naopak, kontrolórom bola predložená faktúra č. XXX/XX od spoločnosti V.,\ns.r.o. T. tak, ako to bolo prv v tomto rozhodnutí uvedené.\nV rámci riadneho zistenia skutkového stavu veci, súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním\naj ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v rámci prípravného konania. Bola oboznámená prv\nspomenutá faktúra č. 003/97, ktorá bola predložená kontrolórom, ktorí vykonali čiastkovú kontrolu zo\ndňa 15. 04. 1997 v spoločnosti B., s.r.o. B.. Jedná sa o faktúru, ktorú vystavil za spoločnosť V., s.r.o. T.,\nako dodávateľa jej spoločník a riaditeľ, obžalovaný I. J., pre odberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B. dňa 24.\n03. 1997. Celkovo bola fakturovaná suma 112 791 000.-Sk, pričom spotrebnú daň z liehu predstavovala\nčiastka 84 000 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty predstavovala čiastka 21 091 000.-Sk. Lieh v celkovom\nobjeme 350 000 la, toho istého druhu, ako to už bolo prv konštatované, bol odpredaný za jednotkovú\ncenu 22.-Sk/la. V spomenutej faktúre deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ako aj deň vyskladnenia,\nje totožný s dňom vystavenia faktúry, t. j. 24. 03. 1997. Z uvedeného vyplýva, že lieh, ktorý spoločnosť\nV., s.r.o. T. kúpila na základe faktúry č. 3/97 z 21. 03. 1997 s celkovo fakturovanou sumou 112 145 250.Sk od spoločnosti J., s.r.o. T., následne prv spomenutou faktúrou č. XXX/XX, akoby predala spoločnosti\nB., s.r.o. B. dňa XX. 03. 1997. Predmetná faktúra bola zaevidovaná pod interným číslom XXXXXXXX\nv knihe došlých faktúr, ktorej výpis za obdobie od 3. do 11. mesiaca 1997 sa nachádza v spisovom\nmateriáli a takisto bol na hlavnom pojednávaní oboznámený ako listinný dôkaz.\nFaktúra č. XXX/XX z 24. 03. 1997 bola neskôr stornovaná, o čom svedčí Likvidačný list faktúry s interným\nčíslom XXXXXXXX a s dodávateľským číslom faktúry XXX, ktorý vystavila spoločnosť B., s.r.o. B. s\npoznámkou „omylom nahratý partner; patrí fi J. T., oprava: apríl 97\", bez podpisu. Ako pôvodný dodávateľ\nbola na likvidačnom liste uvedená spoločnosť „V.\", tento údaj bol prečiarknutý a rukou napísaný údaj\n„J. s.r.o.\".\nNa hlavnom pojednávaní bol oboznámený dobropis k tejto faktúre s názvom „Faktúra číslo XXX/XX\". Z\ntejto faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť V., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o. B. vyplynulo,\nže odberateľovi bola dobropisovaná faktúra znejúca na celkovo fakturovanú sumu 112 791 000.-Sk,\navšak s poznámkou „Dobropisujeme Vám k fa X/XX\". Jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností sa\njedná o dobropis k faktúre č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997. Za vyhotoviteľa tohto dobropisu nie je nikto\npodpísaný. Nachádza sa na ňom len odtlačok pečiatky dodávateľskej spoločnosti.\nAj z Knihy došlých faktúr spoločnosti B., s.r.o. B. za obdobie 3 - 11/1997 bolo zistiteľné, že pod interným\nčíslom XXXXXXXX s číslom faktúry dodávateľa 397 bola zaevidovaná faktúra č. XXX/XX z 24. 03. 1997\nod dodávateľa spoločnosti V., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o. B. s fakturovanou sumou 112\n791 000.-Sk, pod interným číslom XXXXXXXX bol zaevidovaný „dobropis - fa X/XX\", ktorý vyhotovila\nspoločnosť V., s.r.o. T. k prv spomenutej faktúre a pod interným číslom XXXXXXXX bola zaevidovaná\nfaktúra č. X/XX z 21. 03. 1997 od dodávateľa spoločnosti J., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o.\nB., keby bola fakturovaná tá istá suma ako v prípade faktúry č. XXX/XX.\nObžalovaný I. J., ako riaditeľ spoločnosti V., s.r.o. T. podal dňa 09. 04. 1997 na Daňový úrad Košice I.\nžiadosť o započítanie uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 84 000 000.-Sk\nna platbu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997.\nDaňový úrad Košice I. listom zo dňa 17. 04. 1997 č. j. 695/240/30226/97 spoločnosti V., s.r.o. T. na\npredmetnú žiadosť oznámil, že podané daňové priznanie neakceptovali z dôvodu, že im nevznikol nárok\nna vrátenie spotrebnej dane z liehu a nevznikla im ani daňová povinnosť. Bolo im oznámené, že ak budú\nvystavovať na takéto obchodné prípady, ako je nákup zdaneného liehu a jeho predaj daňové doklady,\nmusia ich vystavovať bez spotrebnej dane z liehu. Následne obžalovaný I. J., ako riaditeľ spomenutej\nspoločnosti, listom zo dňa 23. 04. 1997, ktorý adresoval Daňovému úradu Košice I. svoju žiadosť vzal\nspäť s tým, že žiadal daňový úrad, aby jeho žiadosť zo dňa 09. 04. 1997 považovali za bezpredmetnú.\n\nNa Daňovom úrade Košice II. bol pod č. j. 696/240/31458/97/Toka zo dňa 11. 08. 1997 spísaný úradný\nzáznam, ktorý vyhotovila svedkyňa W.. I. C., rod. P. v spolupráci s Ing. W. O., pracovníčkou Daňového\núradu Košice I. Úradný záznam bol vyhotovený vo veci uplatnenia si nároku na vrátenie spotrebnej dane\nz liehu u daňového subjektu spoločnosti V., s.r.o. T., registrovaného na spotrebnej dani z liehu od 21.\n03. 1997 na Daňovom úrade Košice I. V ňom sa spomenula kúpa liehu v množstve 350 000 la liehu\nod spoločnosti J., s.r.o. T. so spotrebnou daňou z liehu vo výške 84 000 000,-Sk, na základe ktorej si\nspoločnosť V., s.r.o. T. uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu na základe dodávateľskej\nfaktúry č. 3/97 zo dňa 21. 03. 1997 a predaj tohto liehu na základe vystavenej faktúry č. 003/97 zo dňa\n24. 03. 1997, v ktorom prípade odberateľom bola spoločnosť B., s.r.o. B., kedy spoločnosť V., s.r.o.\nT. priznala daňovú povinnosť z predaja liehu v objeme 350 000 la liehu so spotrebnou daňou z liehu\nvo výške 84 000 000.-Sk. Podané daňové priznania neboli Daňovým úradom Košice I. akceptované\nz dôvodu, že daňovému subjektu nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ani daňová\npovinnosť. Ide o obchodnú firmu, ktorá sa zaoberala nákupom a predajom liehu. Tejto spoločnosti\nnevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, pretože nakúpený lieh nebol použitý v zmysle § 14\nods. 1 Zákona o spotrebnej dani z liehu, teda nebol v rámci podnikateľskej činnosti použitý na výrobu\nvýrobku, ktorý by bol predmetom dane. Ďalej sa v tomto zázname uvádzalo, že k šetreniu sa pristúpilo v\nsúvislosti s preverením dožiadania Daňového úradu Levoča vo veci nakúpenia liehu oslobodeného od\nspotrebnej dane z liehu v zmysle § 12 ods. 3 citovaného zákona a priznania spotrebnej dane z tohto\nliehu u daňového subjektu J., s.r.o. T., ktorý bol registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane z liehu od 15.\n02. 1997. V tomto zázname bol spomenutý aj daňový dobropis k daňovému dokladu - faktúre č. X/XX,\nktorý vystavila spoločnosť J., s.r.o. T. pre spoločnosť V., s.r.o. T. s tým, že správcovi dane Daňovému\núradu Košice I. v čase šetrenia dožiadania, nebol uvedený dobropis predložený.\nZ formuláru s názvom Registračné údaje k spotrebnej dani, ktorý bol doručený Daňovému úradu Košice\nI. dňa 21. 03. 1997 súd zistil a aj konštatoval, že obžalovaný I. J. spoločnosť V., s.r.o. T. zaregistroval\nna spotrebnú daň z liehu dňom 21. 03. 1997.\nSpoločnosť B., s.r.o. B. podala daňové priznanie za mesiac marec 1997 k dani z pridanej hodnoty a\nuplatnila si nadmerný odpočet vo výške 42 316 593.-Sk. Daňové priznanie bolo správcovi dane doručené\n15. 04. 1997 a správnosť údajov v daňovom priznaní podpísal obžalovaný I. J..\nNásledne spoločnosť B., s.r.o. B. podala opravné daňové priznanie, v ktorom si uplatnila nadmerný\nodpočet už len 21 225 596.-Sk, čo je suma práve po odpočítaní sumy 21 091 000.- Sk, ktorá čiastka\npredstavovala vyčíslenú daň z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti V., s.r.o. T. č. XXX/XX (s celkovo\nfakturovanou sumou 112 791 000.-Sk).\nPo kúpe liehu v marci 1997 ale už od spoločnosti J., s.r.o. T. si v mesiaci apríl 1997 spoločnosť B., s.r.o.\nB. u správcu dane v daňovom priznaní uplatnila nadmerný odpočet vo výške 36 571 217.-Sk. Správnosť\núdajov v tomto daňovom priznaní potvrdil svojim podpisom dňa 16. 05. 1997 obžalovaný W.. C. N., G...\nToto daňové priznanie bolo správcovi dane doručené 21. 05. 1997. Daň z pridanej hodnoty v celkovej\nvýške 21 091 000.- Sk ako „daň na vstupe\" si spoločnosť B., s.r.o. B. uplatnila už z predmetnej kúpi.\nTáto suma rozhodnou mierou ovplyvnila daňovú povinnosť spoločnosti B., s.r.o. B..\nNa tomto mieste je opäť potrebné zdôrazniť, že v neskoršom období, a to konkrétne dňa 14. 02.\n2000, Daňový úrad v Levoči vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty pod č.\n731/240/3683/2000/Ba, podľa ktorého uplatnený nadmerný odpočet za mesiac apríl 1997 (vo výške\n36 571 217,- Sk) bol znížený práve o sumu 21 091 000.-Sk. Správca dane pri svojom rozhodnutí\nvychádzal z Protokolu o komplexnej kontrole o. i. aj dane z pridanej hodnoty, zo dňa 03. 12. 1999, ev. č.\n731/735/25774-Eč/99, v ktorom sa o. i. konštatovalo, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na\nvstupe bol uplatnený v rozpore s ustanovením § 20 ods. 2 písm. a) Zák. č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení\nneskorších predpisov. Lieh nebol vyskladnený, teda nebol ani dodaný z výrobných ani skladovacích\npriestorov B. s.r.o. pri predaji oslobodeného liehu, ani znova dodaný na sklad pri uplatnení si nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe. Preto správca dane znížil neoprávnene uplatnený nadmerný\nodpočet za apríl 1997 o sumu 21 091 000.-Sk.\n\nPodľa § 20 ods. 2 písm. a) Zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení zákona č. 386/1996 Z. z. (účinného\nod 01. 01. 1997 do 31. 12. 1997) platiteľ mal nárok na odpočet dane, ak\na) sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie (§ 13),\nb) daň na vstupe zaúčtoval,\nc) daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie,\nd) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení\ndane.\nPodľa § 13 ods. 1 citovaného zákona zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené\na) pri predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa kúpnej\nzmluvy dôjde až zaplatením tovaru...\n\nSpoločnosť J., s.r.o. T. v zastúpení jej splnomocnencom, obvineným P. C. podala dňa 14. 04. 1997 za\nmesiac marec 1997 daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu. Uplatnila si nárok na vrátenie spotrebnej\ndane z liehu vo výške 84 000 000.-Sk.\nNásledne splnomocnenec, obžalovaný P. C. podal na toho istého správcu dane t. j. Daňový úrad T. II.\nžiadosť o odklad platenia spotrebnej dane z liehu. V žiadosti o. i. uviedol, že celková daňová povinnosť\nna spotrebnej dani predstavovala čiastku 84 000 000.-Sk. Požiadal o odklad splatenia spotrebnej dane\nz liehu vo výške 74 000 000.-Sk.\nDaňový úrad Košice II rozhodnutím zo dňa 12. 05. 1997 č. j. 696/240/17924/97/Ba11 odklad na splatenie\nspotrebnej dane z liehu pre spoločnosť povolil najprv do 30. 05. 1997 a na základe ďalšej žiadosti povolil\nďalší odklad do 04. 08. 1997.\nZ Protokolu o kontrole spotrebnej dane z liehu za rok 1997, ktorý bol vyhotovený dňa 17. 04. 1998\npod č. j. 731/240/6509/1998 súd zistil, že kontrola bola vykonaná v spoločnosti B., s.r.o. B. v období\nod 18. 02. 1998 do 27. 03. 1997. Kontrola bola zameraná o. i. aj na vznik daňovej povinnosti pri\nvyskladnení liehu, preverenie nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu, ako aj preverenie uplatneného\noslobodenia od spotrebnej dane z liehu. Konkrétne predmetom kontroly sa stal predaj časti podniku,\npredaj liehu v objeme 350 000 la spoločnosti J., s.r.o. T. na základe už prv spomenutých zmlúv. Daňoví\nkontrolóri pod vedením Ing. I. N. konštatovali, že nehnuteľnosť - čerpacia stanica na vodu - v čase jej\npredala neslúžila k prevádzkovaniu podniku, neprislúchali k nej žiadne priestory na skladovanie liehu\nani netvorila samostatnú organizačnú zložku, z čoho je zrejmé, že v tomto prípade sa nejednalo o\npredaj časti podniku, ale o predaj nehnuteľnosti. Ďalej konštatovali s poukazom na zmluvu o skladovaní\nzo dňa 01. 03. 1997, že k vyskladneniu liehu pri predaji časti podniku nedošlo, nakoľko spoločnosť J.,\ns.r.o. T. nedisponovala so skladovacími priestormi na uskladnenie liehu. Pokiaľ si spoločnosť B., s.r.o.\nB. uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 pri spätnej\nkúpe a ktorá bola spoločnosti v stanovenom termíne aj vrátená, nárok na jej vrátenie bol uplatnený v\nrozpore s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) Zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení\nneskorších predpisov.\nPodľa § 14 ods. 2 písm. a Zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu účinného od 01. 01. 1996\nv znení zákona č. 386/1996 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 1997, nárok na vrátenie dane\nvzniká platiteľovi dňom\na) vzatia zdaneného liehu na sklad.\n\nVyššie uvedené množstvá liehu neboli vyskladnené z výrobných ani skladovacích priestorov spoločnosti\nB., s.r.o. B. pri predaji oslobodeného liehu ani znova prevzatého na sklad pri uplatnení si nároku na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 04. 1998 na Daňovom úrade v B. k prv spomenutému\nprotokolu o kontrole sa zástupcovia spoločnosti B., s.r.o. B., obžalovaní W.. C. N., PhD. a Ing. I. T.\nodmietli vyjadriť a odmietli ju aj podpísať.\nNa základe výsledkov uvedenej kontroly Daňový úrad B. vydal dňa 12. 05. 1998 pod č.\n731/240/8250/1998 platobný výmer, ktorým znížil spoločnosti B., s.r.o. B. uplatnený nárok na vrátenie\nspotrebnej dane z liehu o. i. aj za zdaňovacie obdobie marec 1997 o čiastku 84 000 000.-Sk (vo vzťahu\nku skutku pod bodom 1.), ako aj za ďalšie zdaňovacie obdobia spolu o čiastku 302 400 000.-Sk. Zároveň\nvydal v ten istý deň ďalší platobný výmer pod č. j. 731/240/8251/1998, ktorým správca dane predpísal\nzvýšenie spotrebnej dane z liehu o predmetnú čiastku t. j. o 302 400 000.-Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňom 08. 09. 1999 a vykonateľnosť dňom 29. 05. 1998. Daňový subjekt podal odvolanie\nproti obom rozhodnutiam.\nÚstredné daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 01. 10. 1998, č. j. VII/240/10145-552/98/Gč na\nzáklade podaného odvolania rozhodnutie č. j. 731/240/8250/1998, ktorým bol spoločnosti B., s.r.o. B.\nznížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu zrušilo a vec vrátilo na nové konanie.\nRozhodnutie sp. z. č. j. 731/240/8251/1998 potvrdil svojim rozhodnutím zo dňa 02. 09. 1999 č. j.\nVII/220/9343/99/Gč.\nNa základe príkazu Ústredného daňového riaditeľstva bola za obdobie 3/97, 7/97, 10/97 a 11/97\nvykonaná ďalšia kontrola v spoločnosti B., s.r.o. B. na spotrebnú daň z liehu, ktorú vykonali pracovníci\nDaňového úradu Levoča v dňoch 17. 06. - 23. 06. 1999, evidovaná pod č. j. 731/320/11883/99. Na\nzáklade výsledkov tejto kontroly bolo dňa 25. 06. 1999, pod č. j. 731/240/12312/1999 vydaný nový\nplatobný výmer, ktorým Daňový úrad Levoča znížil platiteľovi B., s.r.o. Levoča uplatnený nárok na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu o celkovú čiastku 302 400 XXX.-Sk, v ktorej je zahrnutý o. i. aj uplatnený\nnárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 z čiastky 155 590 090.Sk o čiastku 84 000 000.-Sk. Kontrola bola vykonaná na základe rozhodnutia o odvolaní z 01. 10. 198,\nktorým bolo zrušené rozhodnutie Daňového úradu Levoča č. 731/240/8250/1998 zo dňa 12. 05. 1998.\nAj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ako aj vykonateľnosť dňom 26. 07. 1999.\nV spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná komplexná kontrola o. i. aj so zameraním na daň z\npridanej hodnoty. Protokol o výsledkoch tejto kontroly bol vyhotovený dňa 03. 12. 1999, pod č. j.\n731/320/735/25774-Eč/99. V predmetnom protokole o. i. sa uvádza, že spoločnosť B., s.r.o. B. si nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe za mesiac apríl 1997, ktorý predstavuje čiastka 21 091\n000.-Sk, uplatnila v rozpore s § 20 ods. 2 písm. a) Zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších\npredpisov, lebo vyššie uvedené množstvá liehu neboli vyskladnené, teda neboli ani dodané z výrobných\nani skladovacích priestorov B. s.r.o. pri predaji oslobodeného liehu, ani znova dodané na sklad pri\nuplatnení si nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe pri spätnej jeho kúpe. Preto správca\ndane znížil daň na vstupe o sumu 21 091 000.-Sk.\nNásledne bol Daňovým úradom Levoča vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 14. 0X. 2000 č. j.\n731/240/3683/2000/Ba, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 03. 2000 a aj vykonateľnosť dňom 11.\n04. 2000, ktorým daňový úrad znížil neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet za apríl 1997 o sumu\n21 091 000.-Sk.\nPodľa výpisov z obchodného registra spoločnosť J. spol. s r.o. T., G. 2 T. bola založená 04. 12. 1996 a\nako jediným spoločníkom a konateľom sa stal obžalovaný B. J..\n\nDňa 04. 02. 1997 obžalovaný B. J. založil pre spoločnosť J., s.r.o. T. bežný účet č. XXXX XX - XXX v\nG., a. s. J., filiálka T.. On bol ako jediný oprávnený disponovať s prostriedkami na tomto účte. Od 11. 04.\n19997 bol s týmto účtom oprávnený disponovať aj splnomocnenec P. C. Obaja mohli s týmto účtom\ndisponovať až do 09. 10. 1997, v ktorý deň došlo k zrušeniu predmetného účtu, ktorá skutočnosť je\nzrejmá zo zápisu pracovníka banky z toho istého dňa, ako aj z prílohy k zmluve o bežnom účte zo dňa\n09. 10. 1997. O jeho zrušenie požiadal obžalovaný B. J. dňa 09. 10. 1997, v ktorý deň mu bol v hotovosti\nvyplatený kreditný zostatok v sume 134 135.30 Sk.\nDňa 24. marca 1997 obžalovaný B. J. založil v poradí druhý bežný účet pre spoločnosť J. s.r.o. T. a to v G.,\na. s., expozitúra B. s číslom účtu XXXXX-XXX. Jedinou oprávnenou osobou disponovať s prostriedkami\nna tomto účet bol obžalovaný B. J., ktorá skutočnosť vyplýva z listiny s názvom - podpisový vzor zo\ndňa 24. 03. 1997 Odo dňa 11. 04. 1997 získal oprávnenie disponovať s finančnými prostriedkami na\ntomto účte aj splnomocnenec, obžalovaný P. C., ktorá skutočnosť vyplynula z listiny o podpisovom vzore\nk tomuto účtu zo dňa 11. 04. 1997. Odo dňa 20. 05. 1997 mohol s prostriedkami na účte ako jediný\ndisponovať už nie ako splnomocnenec, ale ako spoločník a konateľ spoločnosti, obžalovaný P. C.\nOhľadom prevodu čiastky 40 000 000.-Sk tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,\nvykonaným dokazovaním bolo zistené, že na účet spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXXX-XXX boli cez\nspoločnosť V., s.r.o. T. poukázané peniaze vo výške 40 000 000.-Sk, ktorá skutočnosť vyplýva nie len\nz výpisu z bežného účtu tejto spoločnosti č. XXXXX-XXX zo dňa 24. 03. 1997 (t.j. na štvrtý deň po\nzriadení tohto účtu), na ktorom je uvedené číslo zaevidovanej faktúry „397\", ale aj z výpisu bežného\núčtu spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXXX-XX zo dňa 24. 03. 1997. Príkaz na úhradu za spoločnosť V.,\ns.r.o. T. podpísal jej konateľ a spoločník, obžalovaný I. J..\n\nZa spoločnosť V., s.r.o. T., obžalovaný I. J., dňa 20. 03. 1997 v G., expozitúra B. zriadil bežný účet\nspoločnosti č. XXXXX-XXX, so základným vkladom 1 000.-Sk. Ako jediný mal podpisový vzor k tomuto\núčtu, ktorá skutočnosť vyplynula z podpisového vzoru osôb oprávnených disponovať s prostriedkami na\núčte č. XXXXX-121 zo dňa 20. 03. 1997.\nObžalovaný I. J., konateľ spoločnosti V., s.r.o. T. vydal príkaz na úhradu zo dňa 24. 03. 1997, ktorým\nprikázal previesť na účet príjemcu, spoločnosti J., s.r.o. T. čiastku 40 000 000.-Sk, ktorá skutočnosť\nvyplynula z tohto príkazu, ktorý bol takisto na hlavnom pojednávaní oboznámený.\nOpätovne na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že z Knihy došlých faktúr spoločnosti B., s.r.o. B. za\nobdobie 3 - 11/1997 bola pod interným číslom 78420369 s číslom faktúry dodávateľa „397\" zaevidovaná\nfaktúra č. 003/97 zo dňa 24. 03. 1997 od dodávateľa, spoločnosti V., s.r.o. T. pre odberateľa, spoločnosť\nB., s.r.o. B. s fakturovanou sumou 112 791 000.-Sk a pod interným číslom 78420624 bol zaevidovaný\n„K.\", ktorý vyhotovila spoločnosť V., s.r.o. T. k prv spomenutej faktúre. Pod interným číslom 78420623\nbola zaevidovaná faktúra č. 3/97 zo dňa 21. 03. 1997 od dodávateľa spoločnosti J., s.r.o. T. pre\nodberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B., keby bola fakturovaná tá istá suma ako v prípade faktúry č. 003/97.\nZ tohto účtu obžalovaný B. J. v ten istý deň. t. j. 24. 03. 1997 dal príkaz predisponovať spätne čiastku 10\n140 000.-Sk na účet spoločnosti B., s.r.o. B. na číslo účtu XXX-XXX/XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z\npríkazu na úhradu, na ktorom je dátum splatnosti uvedený deň 24. 03. 1997, dňa 25. 3. 19997 dal príkaz\npredisponovať čiastku 7 000 000.-Sk na účet XXXXX-XXXXXX/XXXX - ktorý bol termínovaným účtom\nspoločnosti J., s.r.o. T., čiastku 15 500 000.-Sk dňa 25. 03. 1997 previedol na iný účet spoločnosti J., s.r.o.\nT. a to na bežný účet č. XXX XXX-XXX, s ktorým účtom mohol v tom čase disponovať ako jediný (tento\núčet založil dňa 04. 02. 1997), ktorý neskoršie, a to konkrétne dňa 09. 10. 1997 bol zrušený, čiastku 6\n000 000.-Sk vybral v hotovosti na tri krát v dňoch 25., 26. marca 1997 a 05. 04. 1997 a dňa 26. 03. 1997\ndal príkaz k úhrade sumy 1 350 000.-Sk v prospech, inak neznámej, spoločnosti G., s.r.o. na ich číslo\núčtu XXXX XX. XX. Všetky tieto spomenuté príkazy na úhradu podpísal ako príkazca, obžalovaný B. J..\n\nDňa 14. 04. 1997 uzatvoril B. J. s obžalovaným P. C. zmluvu o prevode obchodného podielu s tým,\nže jediným spoločníkom spoločnosti J., s.r.o. T. sa stal obžalovaný P. C.. Táto skutočnosť vyplýva z\nnotárskej zápisnice napísanej dňa 14. 04. 1997 v notárskej kancelárii I.. E. M. v T. sp. zn. N 72/97, Nz\n72/97, ako aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice, vložka č. XXXX/V zo dňa 07. 05.\n1997. Následne obžalovaný P. C. opäť zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 13. 10. 1997,\npreviedol celý obchodný podiel na G. T., ktorý sa stal jediným spoločníkom a konateľom predmetnej\nspoločnosti, ktorá neskoršie zmenila názov a sídlo na spoločnosť N., s.r.o. T., G. 2. Z notárskej zápisnice\nzo dňa 15. 12. 1997 je zrejmé, že následne G. T. zmenil sídlo spoločnosti N. , s.r.o. do B. J., Ul. B. č. XX.\nO tom, že spoločnosť B., s.r.o. B. mala zriadený bežný účet č. XXX-XXX/XXXX v G., a. s. expozitúra\nB. svedčí zmluva o účte zo dňa 06. 05. 1996, ktorý bol zriadený na základe žiadosti obžalovaného W..\nC. N., G...\nSpoločnosť V. B. s.r.o., K. XX, B. vznikla na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 15. 04. 1994, do\nobchodného registra bola zapísaná dňa 16. 06. 1994. Od počiatku bol konateľom tejto spoločnosti\nobžalovaný I. J., ďalším konateľom v tejto spoločnosti bol v čase odo dňa 16. 06. 1994 do dňa 18.\n10. 1995 W.. V. G., odo dňa 03. 07. 1996 do dňa 06. 07. 1998 Doc. W.. C. D., CSc., odo dňa 07. 07.\n1998 do dňa 07. 07. 1998 znovu W.. V. G. a odo dňa 08. 07.1998 bol ďalším konateľom spolu s I.\nJ., W.. C. N.. V období marec 1997 boli konateľmi tejto spoločnosti I. J. a Ing. C. D. CSc. s tým, že\npísomnosti, ktoré zakladali práva a povinnosti spoločnosti podpisoval každý z konateľov samostatne.\nTieto skutočnosti boli zistiteľné z výpisu z obchodného registra. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného Ing. C.\nN., PhD., tento sa stal na základe Dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa 13. 06. 1996 spoločníkom\ntejto obchodnej spoločnosti so zápisom do obchodného registra odo dňa 03. 07. 1996. Došlo aj k zmene\nnázvu a sídla spoločnosti na: V. T., s.r.o., Y. 3, T.. Ďalším Dodatkom č. 4 zo dňa 30. 03. 1998 so zápisom\ndo obchodného registra dňa 07. 07. 1998 obžalovaný Ing. C. N., PhD. prestal byť spoločníkom tejto\nspoločnosti. Ďalším Dodatkom č. 5 zo dňa 15. 06. 1998 so zápisom do obchodného registra dňa 08.\n07. 1998 obžalovaný Ing. C. N., PhD. sa opäť stal spoločníkom a zároveň aj konateľom. Dodatkom č.\n6 zo dňa 30. 10. 1998 došlo k zmene mena a sídla spoločnosti na : V., s.r.o. L. XXX, C.. Spoločníkmi\ntejto spoločnosti boli 3 fyzické osoby, jedná právnická spoločnosť a aj obžalovaní I. J. a Ing. C. N., PhD.,\npričom obaja obžalovaní sa stali aj konateľmi tejto spoločnosti.\nZo správy Daňového úradu Malacky zo dňa 27. 06. 2002 bolo zistiteľné, že daňový subjekt spoločnosť\nV., s.r.o. z dôvodu zmeny sídla spoločnosti bol dňom 14. 12. 1998 delimitovaný z Daňového úradu Košice\nI. Pri delimitácii daňového subjektu z Daňového úradu Košice I neprevzali žiadne osvedčenia, súhlasy a\npovolenia k podnikaniu s liehom. Za rok 1997 subjekt podal na Daňový úrad Košice I len jedno daňové\npriznanie za zdaňovacie obdobie marec 1997 s vykázanou daňovou povinnosťou 84 000 000.-Sk. Daň\nuhradená nebola. Žiadosť o vrátenie dane za rok 1997 bola podaná len jedna na sumu 84 000 000.Sk za zdaňovacie obdobie marec 1997. Zároveň bola podaná dňa 10. 04. 1997 na Daňový úrad Košice\nI žiadosť na započítanie uplatneného nároku na vrátenie dane na daňovú povinnosť spotrebnej dane z\nliehu za zdaňovacie obdobie marec 1997. Daňový úrad Košice I na žiadosť subjektu odpovedal listom zo\ndňa 17. 04. 1997, č. 695/240/30226/97. Daňový úrad Malacky mal k dispozícii jednu faktúru č. 3/97 od\ndodávateľa spoločnosť J., s.r.o. G. 2, T.. So žiadnym Protokolom o daňovej kontrole k spotrebnej dane z\nliehu za rok 1997 Daňový úrad Malacky nedisponoval, pretože za tento rok kontrola u daňového subjektu\nvykonaná nebola. Tieto skutočnosti písomne oznámila vtedajšia riaditeľa Daňového úradu Malacky na\nžiadosť orgánov činných v predmetnom trestnom konaní.\nVykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 2 na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že dňa 10.\n04. 1996 vznikla spoločnosť s obchodným názvom S., spol. s r.o., M. XX, J., IČO XX XXX XXX (ďalej\nlen S., s.r.o. J.) s predmetom činnosti kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi\n(maloobchod), prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a rastlinná a živočíšna výroba. Jediným\nspoločníkom a konateľom spoločnosti sa stal R. P. z J.. Tieto skutočnosti boli zistiteľné z výpisu z\nobchodného Obvodného súdu J. 1.\n\nDňa 30. 04. 1996 konateľ a spoločník R. P. vystavil pre obžalovaného P. C. splnomocnenie na\nzastupovanie v plnom rozsahu spoločnosť S. spol. s r.o., M. XX, J., teda aby jednal s príslušnými\nfyzickými i právnickými osobami, podpisoval a preberal všetky listiny a vykonával všetky činnosti spojené\ns činnosťou spoločnosti. X. spoločnosť mal v rozsahu, že všetky listiny po predložení plnej moci podpíše\nsvojim menom a pripojí odtlačok pečiatky spoločnosti. P. plná moc bola udelená na dobu neurčitú až\ndo odvolania.\nG. výpisu z obchodného registra M. súdu T. I., obžalovaný W.. C. N., PhD. bol v čase spáchania skutku\nspoločníkom ako aj konateľom spoločnosti B. F. B. s.r.o. B., G. B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) a zároveň\nzastával funkciu generálneho riaditeľa tejto obchodnej spoločnosti (od 14.07.2.1995 do 13.12.1998).\nZástupcovia oboch spomenutých spoločností, a to obžalovaný Ing. C. N., PhD. na strane záujemcu\na splnomocnený zástupca, obžalovaný P. C. na strane sprostredkovateľa, uzatvorili dňa 24. 01. 1997\nZmluvu o sprostredkovaní. Predmetom tejto zmluvy bolo, že sprostredkovateľ, spoločnosť S., s.r.o.\nJ. zabezpečí pre záujemcu B., s.r.o. B. vystavenie záväzného prísľubu na poskytnutie finančných\nprostriedkov zo zahraničia - príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru, resp. grantu v sume\nnajviac 530 000 000.-Sk, ktoré budú použité na realizáciu projektu „Výstavba B.\" s klauzulou o. i.,\nže sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, od ktorých pre záujemcu zabezpečil\nvystavenie záväzného prísľubu na poskytnutie finančných prostriedkov. Ďalej v zmluve bolo uvedené, že\nsprostredkovateľovi vzniká nárok na odplatu po zabezpečení vystavenia prísľubu, ktorý je predmetom\nsprostredkovania. Záujemca uhradí za sprostredkovanie dohodnutú odplatu, a to nasledujúcim\nspôsobom a za týchto podmienok:\na) 10 % zo sumy uvedenej v prísľube, vystavenie ktorého zabezpečí sprostredkovateľ pre záujemcu a\npo b) záujemca neposkytne sprostredkovateľovi zálohu.\nĎalej bolo uvedené, že sprostredkovateľ záujemcovi bude odmenu fakturovať a záujemca sa zaväzuje\nzaplatiť odmenu do 90 dní po doručení faktúry; záujemca zaplatí sprostredkovateľovi do konca\nkalendárneho mesiaca, v ktorom bol záväzný prísľub vystavený, daň z pridanej hodnoty 23 % z celkovej\nvýšky odplaty; sprostredkovateľovi zaniká nárok na odplatu v prípade, ak finančné prostriedky pre\nzáujemcu nebudú financujúcou stranou poskytnuté aj napriek záväznému prísľubu, 90 dní od doručenia\nzáväzného prísľubu.\nZmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ktorákoľvek zmluvná strana mohla zmluvu vypovedať. (bez\nstanovenia sankčných dôsledkov). Zástupcovia oboch zmluvných strán zmluvu podpísali. Zrejme len\nnedopatrením obžalovaný Ing. N., PhD. podpísal zmluvu za „sprostredkovateľa\" a splnomocnenec P.\nC. za „záujemcu\".\nUž dňa 27. 01. 1997, t. j. na tretí deň po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní, splnomocnenec,\nobžalovaný P. C. vyhotovil a podpísal v kolónke „vyhotovil\" dodávateľskú faktúru č. 1/a/97 pre odberateľa\nB., s.r.o. B. na sumu 53 000 000.-Sk, spolu s 23 % daňou z pridanej hodnoty v sume 12 190 000.-Sk.\nCelkovo bolo fakturovaná suma 65 190 000.-Sk. Na tomto mieste žiada sa zdôrazniť, že ako dátum\nplnenia na spomenutej faktúre je uvedený deň 17. 01. 1997, z čoho bolo možné usúdiť, že ešte skôr\nmalo dôjsť k samotnému plneniu, ako bola zmluva o sprostredkovaní vôbec uzatvorená.\nPredmetná faktúra bola v spoločnosti B., s.r.o. B. zaúčtovaná dňa 03. 02.1997, ktorá skutočnosť vyplýva\nz rozúčtovania faktúry, ktorá bola v spoločnosti zaevidovaná pod interným číslom XXXXXXXX. Na\npredmetnom rozúčtovaní sa nachádza podpis obžalovaného Ing. C. N., PhD., Táto skutočnosť vyplýva\naj zo Zoznamu dokladov - prijaté zdaniteľné plnenie z tuzemska za obdobie 1.1997 spoločnosti B., s.r.o.\nB.. Aj z neho je zrejmé, že faktúra č. X/a/XX bola zaevidovaná pod prv uvedeným interným číslom, t.\nj. XXXXXXXX.\n\nZ „ V dokladu č. XXX\" z decembra 1997, ktorý bol poskytnutý správkyňou konkurznej podstaty\nspoločnosti B., s.r.o. B. v likvidácii orgánom činným v trestnom konaní vyplynulo, že, predmetná faktúra s\ninterným číslom 78720004 bola stornovaná, bez uvedenia dátumu, pričom v tom istom riadku v kolónke\n„Identifikátor\" je uvedené súčíslie „XXX/XXXX/XXXXX XXX.\" Čo predstavujú jednotlivé čísla zo súčíslia\nje zrejmé z výpisu z účtu č. XXX-XXX spoločnosti B., s.r.o. B. zo dňa 28. 01. 1997.\nSuma 12 190 000.-Sk bola skutočne spoločnosťou B., s.r.o. B., z jej účtu, zaslaná na účet\nsprostredkovateľa, spoločnosť S., s.r.o. J., čo vyplýva z výpisu z účtu č. XXX-XXX zo dňa 28. 01. 1997\nspoločnosti B., s.r.o. B., ktorý mala spoločnosť založený v G., a. s. J.. Táto čiastka bola zaslaná na účet\nspoločnosti S., s.r.o. J., s číslom účtu XXXXXXXX. Suma predstavuje 23% daň z pridanej hodnoty z\nfakturovanej sumy 65 190 000.-Sk, na základe faktúry č. X/a/XX.\nZ predchádzajúceho textu sú zrejmé čísla účtov oboch spoločností. S cieľom zistiť, kedy boli tieto účty\nzaložené a kým, súd v tomto smere vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov na\nhlavnom pojednávaní a zistil nasledovné skutočnosti:\nSpoločnosť B., s.r.o. B., v zastúpení obžalovaným W.. C. N., PhD. uzatvorila Zmluvu o účte so\nspoločnosťou G., a. s., expozitúra B. a to dňa 06. 05. 1996 s číslom bežného účtu: XXX-XXX/XXXX.\nObžalovaný Ing. C. N., PhD. bol jednou z oprávnených osôb disponovať s prostriedkami na tomto účte\n(ako aj I. J., Ing. I. T. a Ing. X. T.). Tento účet bol však pôvodne založený ešte v roku 1994 a to konkrétne\ndňa 29. 03. 2004 ešte vo vtedajšej D., a. s. filiálka D.. Predmetný účet v tom čase založil pracovník ešte\npre bývalý D. B., š. p. B.. Účet spoločnosti B., s.r.o. B. XXX-XXX/XXXX po konverzii D. a A. získal nové\nčíslo a to číslo: XXXXXXX.\nSpoločnosť S., s.r.o. J. založila v G., a. s. expozitúra B. bežný účet s číslom: XXXXX-XXX, ktorá\nskutočnosť je zrejmá zo Zmluvy o účte zo dňa 27. 01. 1997. Zmluvu o účte za obchodnú spoločnosť\npodpísal jej jediný spoločník a konateľ R. P. a ním splnomocnený splnomocnenec P. C.. Predmetný účet\nbol založený práve v deň, kedy spoločnosťou S. s.r.o. bola vystavená faktúra č. X/a/XX pre spoločnosť\nB., s.r.o. B.. Osoby, ktoré boli oprávnené disponovať s predmetným účtom bol R. P. a splnomocnenec,\nobžalovaný P. C.\nPríkaz na úhradu sumy 12 190 000.-Sk z účtu spoločnosti B., s.r.o. B. č. XXX-XXX na účet\nsprostredkovateľa, spoločnosť S., s.r.o. J., č. XXXXX-XXX dňa 28. 01. 1997 za záujemcu, spoločnosť\nB., s.r.o. B., vydala Ing. I. T. a Ing. I. J.. Príkaz na úhradu korešponduje aj s výpisom z účtu č. XXX-XXX z\n28. 01. 1997, z ktorého takisto vyplynulo, že suma 12 190 000.-Sk bola z tohto účtu predisponovaná na\núčet č. XXXXX-XXX/XXXX. Pokiaľ G., a. s. expozitúra B. poskytla orgánom činným v trestnom konaní\nako dôkaz históriu účtu spoločnosti S., s.r.o. J. č. XXXXX-XXX, ktorý bol takisto ako dôkaz na hlavnom\npojednávaní oboznámený, aj z tohto listinného dôkazu takisto vyplynulo, že platba 12 190 000,- Sk dňa\n28. 01. 1997 došla od spoločnosti B., s.r.o. B.. Deň predtým bola na účte XXXXX-XXX evidovaná čiastka\nlen 10 000.-Sk, čo je zrejmé z výpisu z tohto účtu zo dňa 27. 01. 1997. Po tom, ako na účet spoločnosti S.,\ns.r.o. J. č. XXXX-XXX nabehla suma 12 190 000.-Sk, nasledujúci deň t.j. 28. 01. 1997, bol uskutočnený\nvýber v hotovosti 1 000 000.-Sk do pokladne. Teda konečný stav resp. zostatok na účte bol 11 200 000.Sk, čo bolo možné konštatovať na základe výpisu z predmetného účtu G., a. s. expozitúra B..\nNásledne po predmetnej transakcii došlo k zrušeniu účtu sprostredkovateľa, spoločnosti S. s.r.o. č.\nXXXXX-XXX. Stalo sa tak dňa 07. 05. 1997 na základe žiadosti R. P..\nV ten istý mesiac, konkrétne dňa 02. 05. 1997, bola podpísaná Zmluva o prevode obchodných podielov,\nz obsahu ktorej vyplynulo, že R. P. previedol obchodný podiel spoločnosti S., s.r.o. J. na nadobúdateľa O.\nC. s tým, že výška obchodného podielu prevádzajúceho R. P. bol 100 % na základnom imaní spoločnosti,\nt. j. 100 000.-Sk. Prevod obchodného podielu bol bezodplatný.\n\nEšte dňa 24. 01. 1997, t. j. v deň, kedy bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a teda v čase, kedy\nuž bol obžalovaný P. C. splnomocnený samostatne a v celom rozsahu konať za spoločnosť S., s.r.o. J.,\nbola uzatvorená Zmluva o tichom spoločenstve. Účastníkmi tejto zmluvy bola spoločnosť S., s.r.o. J., v\nzastúpení spoločníkom a konateľom R. P. - tichým spoločníkom a spoločnosťou B., s.r.o. B., v zastúpení\njej konateľom, obžalovaným Ing. C. N., PhD. - generálnym riaditeľom. V predmetnej zmluve sa o. i.\nuvádzalo, že tichý spoločník sa zaväzuje zúčastniť sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti uvedenej\nv článku I, teda B., s.r.o. B. prispením vkladu v sume 50 000 000.-Sk, ktorý tichý spoločník vyplatí\nspoločnosti B., s.r.o. B. do dňa 15. 04. 1997. Pre prípad, že tichý spoločník nevyplatí vklad spoločnosti do\nuvedeného dátumu, t. j. do dňa 15. 04. 1997, zaväzuje sa tichý spoločník zaplatiť spoločnosti B., s.r.o. B.\nzmluvnú pokutu do výšky 12 000 000.-Sk, ktorú sumu nepovažuje tichý spoločník v zmysle ustanovenia\n§ 301 Obchodného zákonníka za neprimerane vysokú. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do\n31. 12. 1998. V zmluve bolo ďalej uvedené, že účastníci zmluvy sa dohodli, že vklad tichého spoločníka\nbude uložený na účet vedenom v G. a. s., filiálka B. č. ú. XXX-XXX/XXXX. Obaja účastníci zmluvy túto\nna znak súhlasu aj podpísali. Keďže R. P. neuložil svoj vklad vo výške 50 000 000.-Sk do termínu - 15.\n04. 1997 v zmysle spomenutej zmluvy o tichom spoločenstve, vyhotovil písomné prehlásenie o uznaní\ndlhu, tzv. Uznanie dlhu zo dňa 15. 05. 1997, z obsahu ktorého bolo zistiteľné, že uznal dlh vo výške 12\n000 000.-Sk (zmluvnú pokutu) voči spoločnosti B., s.r.o. B., keďže nedodržal zmluvne dohodnutý termín\ndo dňa 15. 04. 1997 vložiť svoj vklad vo výške 50 000 000.- Sk.\nObžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. B. podal dňa 24. 02. 1997 na Daňový úrad Levoča\ndaňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za január 1997, ktoré vychádzalo aj z faktúry č. X/a/XX,\nktorým si spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 9 867 762.-Sk. Daňové\npriznanie aj sám podpísal. Následne Ing. C. N., PhD. listom zo dňa 25. 02. 1997 požiadal Daňový úrad\nLevoča o preúčtovanie tejto sumy na nedoplatok na spotrebnej dani z liehu. Daňový úrad tejto žiadosti\nvyhovel, ktorú skutočnosť listom zo dňa 28. 02. 1997 riaditeľka JUDr. D. T. oznámila žiadateľovi s tým,\nže ich nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za január 1997 v uvedenej výške preúčtovali na\núhradu daňovej povinnosti na spotrebnej dani z liehu za január 1997, čo sa uskutočnilo na základe nimi\npodanej žiadosti. Že sa tak reálne aj stalo, svedčí o tom platobný poukaz vydaný správnom dane dňa\n28. 02.1997.\nSpoločnosť S., s.r.o. J. v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 25.02.1997, ktoré správcovi\ndane bolo doručené dňa 25.02.1997 a ktoré podpísal R. P., si naopak priznala za mesiac január 1997\nako daň na výstupe sumu 12 190 000.-Sk a priznala vlastnú daňovú povinnosť v celkovej výške 11 951\n850.-Sk.\nPokiaľ bol v prípravnom konaní ako svedok vypočutý R. P. a ktorého výpoveď bola na hlavnom\npojednávaní na návrh prokurátora prečítaná v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a) Trestného\nporiadku, (svedok zomrel) tento vypovedal, že pre svoj vysoký fyzický vek a odstup času si nevedel\nspomenúť, za akých okolností sa na neho nakontaktoval P. C. s B. J.. Nevedel sa bližšie vyjadriť k\nokolnostiam, za ktorých P. C. poveril zastupovať spoločnosť S., s.r.o. J.. Potom, ako P. C. prevzal\nzastupovanie spoločnosti, tento ho neoboznamoval s činnosťou spoločnosti. P. C. a B. J. mu boli\npredkladané k podpisu daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a ďalšie doklady, ktoré im podpisoval\nbez toho, aby bližšie rozumel ich obsahu. Pokiaľ mu bola predložená Zmluva o sprostredkovaní z 24.\n01. 1997, k tejto sa nevedel vyjadriť. K daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty za január 1997\ns vykázanou daňovou povinnosťou 11 951 850.-Sk, v ktorom v uskutočnenom zdaniteľnom plnení je\nuvedená suma 53 000 000.-Sk vypovedal, že podpis na daňovom priznaní je jeho, ale všetky údaje\ntam uvedené boli vypisované inou osobou. Toto daňové priznanie mu predložili obaja, teda P.C. s B.\nJ.. Dodal, že P.C., keďže ho poveril zastupovaním, odovzdal mu pečiatku spoločnosti a nechal P. C.\naj možnosť disponovať s účtom spoločnosti. Mal teda podpisový vzor. Svedkovi bola vyšetrovateľom\npredložená aj Zmluva o tichom spoločenstve z 24. 01.1997. K nej uviedol, že túto podpísal priamo v\nspoločnosti B. s.r.o.. Do B. sa z C. dostal tak, že prišli pre neho P. C. spolu s B. J.. Podpísal ju bez toho,\naby bol uzrozumený s jej obsahom. Pokiaľ sa pýtal P.C. či je všetko v poriadku a či sa nemusí niečoho\nobávať, tento ho ubezpečil, že všetko je v poriadku. Vklad 50 000 0000.-Sk on nezložil a či ho niekto\niný zložil, k tomu sa vyjadriť nevedel. Prečo chcel P. C., aby túto zmluvu podpísal, keď už mal plnú moc\nk zastupovaniu, k tomu sa nevedel vyjadriť. Obdobná situácia bola aj v čase, kedy podpísal uznanie\ndlhu. Nepoznal obsah tohto dokumentu a o podpis ho požiadal P. C. spolu s B. J.. Pred nimi sa zároveň\n\nvyjadril, že dom v Bratislave, kde mala sídlo aj spoločnosť S. s.r.o., J. bol zbúraný, povedal im, že treba\ns tým niečo robiť a zároveň sa pred nimi vyjadril, že už nechce podnikať vo firme. Následne prišla za ním\nosoba, ktorá mala záujem obchodný podiel kúpiť od neho, s touto osobou bol aj v Trenčíne u notárky,\navšak či sa ozaj jednalo o osobu menom O. C., k tomu sa vyjadriť nevedel. Po predaji obchodných\npodielov viac s touto osobu nebol.\nNa hlavnom pojednávaní bola prečítaná svedecká výpoveď O. C. v súlade s ustanovením § 263 ods. 1,\n2 Trestného poriadku, ktorý vypovedal, že jemu názov spoločnosti S., s.r.o. J. nič nehovorí. Tvrdil, že na\njeho osobu neboli prevedené obchodné podiely tejto spoločnosti. Nebol ani u notára za týmto účelom a\npodpis na notárskej zápisnici nie je jeho. Meno R. P. mu nič nehovorí. Dodal, že začiatkom roka 1997\nmal haváriu pri Trnave, vtedy mu boli ukradnuté všetky osobné doklady, teda aj občiansky preukaz, čo\naj nahlásil na polícii.\nZo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.1997 vyplynulo, že R. P. previedol svoj obchodný\npodiel v plnej výške na O. C. z Trenčína, ako aj z notárskej zápisnice z toho istého dňa. Nové sídlo\nspoločnosti sa stalo mesto Trenčín, B. 1. P. skutočnosť bola zrejmá aj z výpisu z obchodného registra\nOkresného súdu Trenčín z 11. 03. 2004. Pokiaľ Daňový úrad Levoča v mesiaci júl 1997 robil šetrenie v\nsúvislosti so spoločnosťou S., s.r.o. J., či bola tejto spoločnosti vyplatená odmena na základe Zmluvy o\nsprostredkovaní zo dňa 24.01.1997, Daňový úrad J. I predmetnú žiadosť z dôvodu delimitácie daňového\nsubjektu 03.12.1997 postúpil Daňovému úradu Trenčín. V odpovedi na dožiadanie správca dane\npredelimitáciu zo dňa 03. 12. 1997 potvrdil s tým, že O. C. sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu\na preto nebolo možné zodpovedať na otázky, či vie preukázať konkrétne prípade sprostredkovania a\nslužby, ktoré vykonal pre odberateľa a ktoré by preukazovali, že došlo k uskutočnenému zdaniteľnému\nplneniu, či mal dôvod a opodstatnenie vystaviť daňový doklad (faktúra č. X/a/XX na sumu 65 190 000.Sk) a či daň z pridanej hodnoty na výstupe v januári 1997 je priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu.\nTu treba poznamenať, že v konečnom dôsledku faktúra spoločnosti S., s.r.o. J. tak, ako to bolo už\nvyššie uvedené, bola v priebehu roka 1997 stornovaná, pričom dátum plnenia na spomenutej faktúre\nje uvedený deň 17. 01. 1997, teda k plneniu malo dôjsť ešte skôr, ako bola zmluva o sprostredkovaní\nvôbec uzatvorená.\nNa hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz bol prečítaný Protokol o výsledku komplexnej kontroly dane\nz príjmov právnických osôb, cestnej dane, dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov zo závislej činnosti\na funkčných pôžitkov a regulačných odvodov, spotrebnej dane z liehu zo dňa 03.12.1999, pod č. j.\nXXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX u podnikateľského subjektu B., s.r.o. B., za obdobie 1997. Predmetná\nkontrola bola vykonaná v dňoch 07. 07. 1999 do 03. 12. 1999. Kontrolu vykonal Daňový úrad Levoča.\nZ jeho obsahu o. i. k predmetnému skutku bolo uvedené, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie\njanuár 1997 uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. X/a/XXXX vystavenej\nna základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24.01.1997 dodávateľom S., s.r.o., M. XX, J. v celkovej\nsume 65 190 000.- Sk, z čoho základ dane predstavovala suma 53 000 000.-Sk a 23% daň z pridanej\nhodnoty suma 12 190 000.-Sk. Predmetom zmluvy o sprostredkovaní bolo zabezpečenie vystavenia\nzáväzného prísľubu na poskytnutie finančných prostriedkov zo zahraničia - príležitosť uzavrieť zmluvu\no poskytnutí úveru, resp. grantu, v sume 530 000 000.-Sk, ktoré mali byť použité na realizáciu projektu\n„E.\". Keďže nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čoho dôkazom bola aj penalizácia dodávateľa\na storno faktúry s interným číslom XXXXXXXXX vo V dokladoch č. XXX z decembra 1998 a daňový\nsubjekt daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu nevrátil, porušil § 13 a 20 Zákona č. 289/1995 Z.\nz. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe kontroly daňový úrad znížil „daň\nna vstupe\" o sumu 12 190 000.-Sk s tým, že v konečnom dôsledku stanovil podnikateľskému subjektu\ndaňovú povinnosť na 2 322 238.-Sk. Správca dane predpísal za mesiac január 1997 spoločnosti B.,\ns.r.o. B. daňovú povinnosť v konečnej výške 2 322 238.- Sk. Tieto skutočnosti boli zistiteľné aj s\ndodatočného platobného výmeru zo dňa 14. 02. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2000\na vykonateľnosť dňom 11. 04. 2000.\n-\n\nVykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 3 na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že\nobžalovaný B. J. v čase spáchania skutku bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J., spol. s\nr. o., G. 2, T., IČO XX XXX XXX (ďalej len J., s.r.o. T.), ktorá spoločnosť bola založená zakladateľskou\nlistinou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 04. 11. 1996. Dátum vzniku tejto spoločnosti bol podľa\nvýpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. bol zaznamenaný dňom 04. 12. 1996.\nČo sa týka spoločnosti S., spol. s r.o., M. XX, J., IČO XX XXX XXX (ďalej len S., s.r.o. J.) v čase spáchania\nskutku jediný spoločník a konateľ tejto spoločnosti bol R. P., ktorý ešte dňa 30. 04. 1996 splnomocnil\nobžalovaného P. C. na zastupovanie spoločnosti v celom rozsahu tak, ako to už vyššie bolo spomenuté.\nObžalovaný B. J. na požiadanie obžalovaného P. C. podal dňa 04. 02. 1997 žiadosť o otvorenie bežného\núčtu G., a. s., filiálka T. pre spoločnosť J., s.r.o. T., ktorá žiadosť adresátovi bola doručená ešte v ten\ndeň. Na základe predmetnej žiadosti bol v uvedenej filiálke založený bežný účet č. XXXX XX-XXX,\nktorá skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o účte zo dňa 04. 02. 1997, ktorú podpísal obžalovaný B. J.. Ako\nosoba oprávnená disponovať s prostriedkami na tomto účte bol obžalovaný B. J.. Odo dňa 14. 02.\n1997 získal dispozičné právo k tomuto účtu popri obžalovanom B. J. aj splnomocnenec spoločnosti S.,\ns.r.o. J., obžalovaný P. C., ktorá skutočnosť je zrejmá z listiny o podpisovom vzore. Obaja s finančnými\nprostriedkami na tomto účte mohli disponovať do dňa 09. 10. 1997, kedy došlo k zrušeniu predmetného\núčtu, ktorá skutočnosť je vyznačená na listine o podpisovom vzore.\nEšte pred otvorením bežného účtu č. XXXX XX-XXX v G., a. s., filiálka T. obžalovaný B. J. písomne\nvyhotovil s dátumom 01. 02. 1997 plnomocenstvo a svoj podpis dal overiť pred pracovníkom notárky\nI.. K. T.. Z jeho obsahu vyplynulo, že ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., s.r.o., G. 2, T.,\nIČO XXXXXXXX splnomocnil P. C. na zastupovanie v plnom rozsahu tak, aby jednal s príslušnými\nfyzickými i právnickými osobami, podpisoval a preberal všetky listiny a vykonával všetky činnosti spojené\ns činnosťou spoločnosti. Zastupovať spoločnosť mal tak, že všetky listiny po predložení plnej moci\npodpíše svojim menom a pripojí odtlačok pečiatky spoločnosti. Plnú moc udelil obžalovanému P. C. na\ndobu neurčitú až do odvolania.\nAj napriek tomuto splnomocneniu okrem založenia bežného účtu, obžalovaný B. J. vykonával aj iné\núkony súvisiace s vedením účtu. Podal na G., a. s., filiálka T. žiadosť o vydanie potvrdenia o existencii\nbežného účtu č. XXXX XX -XXX/XXXX, ktorá bola adresátovi doručená 10.04.1997, a tiež v neskoršom\nobdobí, a to konkrétne dňa 09. 10. 1997, podal žiadosť o zrušenie tohto účtu. Predmetnú žiadosť G.,\na. s., filiálka T. prevzala dňa 09. 10. 1997. Z predmetnej žiadosti o. i. vyplynulo, že obžalovaný B. J.\npožiadal o vyplatenie kreditného zostatku vo výške 134 135,30 Sk ešte v ten istý deň.\nObžalovaný B. J. pre spoločnosť J., s.r.o. T. v G., a.s., expozitúra B. založil dňa 24. 03. 1997 aj ďalší\núčet a to s č.XXXXX-XXX, ktorá skutočnosť je zrejmá zo Zmluvy o účte zo dňa 24. 03. 1997, ktorý\npodpísal obžalovaný B. J.. Od uvedeného dňa oprávnenie disponovať s prostriedkami na tomto účte mal\nnajprv samotný obžalovaný B. J. a odo dňa 11. 04. 1997 mal takéto dispozičné právo aj splnomocnenec\nspoločnosti S., s.r.o. J., obžalovaný P. C., čo bolo zistiteľné z dokumentu o podpisovom vzore zo dňa\n11. 04. 1997.\nŽiada sa podotknúť, že v tom čase splnomocnenec P. C. bol oprávnený zastupovať v plnom rozsahu aj\nsamotnú spoločnosť J., s.r.o. T. na základe B. J. vystaveného plnomocenstva zo dňa 01. 02. 1997.\nSpoločnosť S. s.r.o. J. založila v G. a. s. expozitúra B. bežný účet s číslom: XXXXX-XXX, ktorá\nskutočnosť je zrejmá zo Zmluvy o účte zo dňa 27. 01. 1997. Zmluvu o účte za obchodnú spoločnosť\npodpísal jej jediný spoločník a konateľ R. P. a ním splnomocnený splnomocnenec, obžalovaný P. C..\nPredmetný účet bol založený práve v deň, kedy spoločnosťou S., s.r.o. J. bola vystavená faktúra č. X/\na/XX pre spoločnosť B. s.r.o. B.. Osoby, ktoré boli oprávnené disponovať s predmetným účtom bol R.\nP. a splnomocnenec, obžalovaný P. C.\n\nZ výpisu z účtu č. XXXXX-XXX spoločnosti S., s.r.o. J. zo dňa 05. 02. 1997 bolo zistiteľné, že čiastka vo\nvýške 7 500 000.-Sk bola poukázaná na účet č. XXXX XX-XXX spoločnosti J., s.r.o. T..\nTáto skutočnosť je zrejmá aj z výpisu z účtu č. XXXX XX-XXX spoločnosti J., s.r.o. T., z ktorého bolo\nzistiteľné, že na tento účet bola poukázaná od spoločnosti S., s.r.o. J. dňa 05. 02. 1997 peňažná čiastka\nvo výške 7 500 000.-Sk.\nPríkaz na úhradu sumy 7 500 000.-Sk vydal dňa 04. 02. 1997 za spoločnosť S., s.r.o. J. splnomocnenec\nP. C., v prospech účtu č.XXXX XX-XXX spoločnosti J., s.r.o. T.. Ako príkazca na príkaze na úhradu je\nza spoločnosť S., s.r.o. J. podpísaný splnomocnenec tejto spoločnosti, obžalovaný P. C.\nAko dôkaz bolo na hlavnom pojednávaní oboznámené potvrdenie bez uvedenia dátumu jeho vystavenia,\nktorým B. J., ako konateľ spoločnosti J. s.r.o. T., G. 2 potvrdil, že čiastka 7 500 000.-Sk uhradená\nbankovým prevodom dňa 05. 02. 1997 spoločnosťou S., spol. s r.o. J. je čiastočná úhrada faktúry č.\nX/a/XX. Toto potvrdenie vydal na základe žiadosti spoločnosti S. s.r.o. J.. Pravosť jeho podpisu na\npredmetnom potvrdení bol overený administratívnym pracovníkom povereným notárkou JUDr. K. T. z\nT. dňa 14. 04. 1997.\nNa hlavnom pojednávaní boli oboznámené prečítaním aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých bolo zistiteľné,\nkto, kedy a s akým obsahom boli vydané príkazy k úhrade z účtu č. XXX XXX XXX spoločnosti J., s.r.o. T..\n1) Dňa 07. 02. 1997 bol vydaný príkaz na úhradu z tohto účtu. Suma 1 000 000.-Sk bola zaslaná na\núčet č. XXXX-XXX spoločnosti B., s.r.o. B. C..\n2) Dňa 10. 02. 1997 bol vydaný príkaz na úhradu z tohto účtu s tým, že suma 100 000.-Sk bola zaslaná\nna účet č. XXX XXXX XXX spoločnosti V. D., s.r.o. T..\n3) Dňa 13. 02. 1997 bol vydaný príkaz na úhradu čiastky 1 444 000.-Sk v prospech účtu XXX XXXX\nXXX spoločnosti V. D., s. r. o. T..\nVšetky príkazy na úhradu z účtu č. XXX XXX XXX vydal obžalovaný B. J..\nKrátko po založení predmetného účtu č. XXX XXX XXX spoločnosti J., s.r.o. T. (založený bol dňa\n04.02.1997) bolo uskutočnených 9 výberov v hotovosti a to v dňoch:\n28. 02. 1997 ............................. ..........500 000.-Sk\n28. 02. 1997 ...........................................60 000.-Sk\n28. 02. 1997............................... ........1 500 000.-Sk\n28. 02. 1997 ..........................................500 000.-Sk\n28. 02. 1997 .............................. ........1 500 000.-Sk\n28. 02. 1997 ......................................... 500 000.-Sk\n28. 02. 1997 ......................................... 371 000.-Sk\n31. 03. 1997 ........................................... 22 000.-Sk\n31. 03. 1997 ........................................... 12 000.-Sk.\n\nV spomenutých 9-tich prípadoch vykonal obžalovaný B. J. výber v hotovosti v celkovej výške 4 965 000.Sk.\nVo vzťahu k spoločnosti B., s.r.o., G. 1, B. C., IČO XX XXX XXX sa Špecializovanému trestnému\nsúdu nepodarilo zistiť, a ani prokurátorka na hlavnom pojednávaní nepreukázala, z čoho vychádzala,\nkeď do obžaloby uviedla, že konateľkou predmetnej spoločnosti mala byť družka splnomocnenca,\nobžalovaného P.C., R. K.. Súd si vyžiadal výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina, ktorý\nna hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním. Toto meno nefiguruje v obchodnom registri spomenutej\nspoločnosti. Z obsahu spisového materiálu bola zistiteľná len tá skutočnosť, že R. K. bola v čase svojho\nvýsluchu ako svedkyňa družkou obžalovaného P. C., využila svoje právo odoprieť vypovedať v zmysle\nustanovenia § 100 ods. 1 Trestného poriadku (účinného v čase výsluchu) a ako svedkyňa vo veci\nnevypovedala. Jej výsluch v konaní pred súdom strany nenavrhli a ani súd jej výsluch nepovažoval za\npotrebný.\nSúd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa spoločnosti V. D., s.r.o., O.\nč. XX, T., IČO XX XXX XX. Bolo preukázané, že táto spoločnosť vyhotovila pre spoločnosť J., s.r.o. T.\n2 faktúry.\nPrvú faktúru č. XXXXXX s dátumom odoslania 13. 02. 1997, s dátumom splatnosti „ihneď\". Na základe\nobjednávky bola fakturovaná suma 1 444 000.-Sk (vrátane 23 % DPH) za odpredaný R., X.Xi, farby\nK. blue s imobilizerom a alarmom. Predmetné vozidlo s výbavou si ešte v ten istý deň osobne prevzal\nobžalovaný B. J., ktorá skutočnosť vyplynula z preberacieho protokolu autosalónu zo dňa 13. 02. 1997.\nDruhú faktúru č. XXXXXX s dátumom odoslania 21. 04. 1997 s dátumom splatnosti „ihneď\". Z jej obsahu\nvyplynulo, že pre spoločnosť J., s.r.o. T. bol opäť fakturovaný predaj vozidla zn. R., X.Xi s príslušenstvom\nv celkovej hodnote 1 604 383.60 Sk (vrátane 23% DPH). Predmetné motorové vozidlo si v ten istý\ndeň prevzal splnomocnenec spoločnosti J., s.r.o. T., obžalovaný P.C., ktorá skutočnosť bola zistiteľná z\npreberacieho protokolu autosalónu z 21. 04. 1997, čo splnomocnenec P. C. potvrdil svojim podpisom.\nNa základe ďalších listinných dôkazov bolo možné konštatovať, že predmetné motorové vozidlo\nobžalovaný P. C. preberal nie ako splnomocnenec spoločnosti J., s.r.o. T., ale už ako jediný spoločník a\nkonateľ tejto spoločnosti. Len pre zaujímavosť súd poukazuje na to, že v tomto čase obžalovaný P. C. bol\nešte stále splnomocnencom spoločnosti S., s.r.o. J. a to až do dňa 22. 05. 1997, kedy bola uzatvorená\nZmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorej bolo deklarované, že jediný spoločník a\nkonateľ tejto spoločnosti, R. P. previedol svoj obchodný podiel v plnej výške na O. C. z P..\nDňa 14. 4. 1997 sa dostavil do kancelárie notárky I.. E. M. v T. splnomocnenec, obžalovaný P. C., ktorý\npožiadal notárku, aby osvedčila jeho vyhlásenie, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu,\nuzavretej 14. 04. 1997 medzi prevodcom B. J. a ním sa stal jediným spoločníkom spoločnosti J. s.r.o. T.,\nG. 2. K zmene zakladateľskej listiny došlo formou notárskej zápisnice č. N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 14.\n04. 1997. Tieto skutočnosti boli zaznamenané v obchodnom registri Okresného súdu Košice 1 dňa 07.\n05. 1997. V neskoršom období, a to konkrétne dňa 16. 10. 1997, svoj obchodný podiel obžalovaný P. C.,\nako jediný spoločník a konateľ spoločnosti J., s.r.o. T., previedol formou notárskej zápisnice N XXX/XX,\nNz XXX/XX, ako prevádzajúci, na nadobúdateľa, G. T. a to na základe Zmluvy o prevode obchodného\npodielu zo dňa 13.10.1997. Dňa 27. 10. 1997 bol vykonaný zápis v obchodnom registri s tým, že do\nobchodného registra ako nový spoločník a konateľ bol zapísaný G. T. a došlo k zmene obchodného mena\nspoločnosti na spoločnosť N., s.r.o.. Táto skutočnosť vyplynula z uznesenia Okresného súdu Košice 1,\nsp. zn. S.r.o. XXXX/V.\nObžalovaný B. J. na hlavnom pojednávaní namietal pravosť jeho podpisu na prv spomenutom potvrdení,\nktorým potvrdil, že čiastka 7 500 000.-Sk uhradená bankovým prevodom zo dňa 05. 02. 1997 firmou S.,\ns.r.o. J. je čiastočná úhrada faktúry č. X/a/XXXX, ktorú vystavila spoločnosť S., s.r.o. J. pre spoločnosť B.,\ns.r.o. B. na základe zmluvy o sprostredkovaní. Na tomto potvrdení sa nachádzala pečiatka osvedčovacia\ndoložka pravosti podpisu - notárky JUDr. K. T., notárky z T., z obsahu ktorej je zrejmé, že podľa knihy\nosvedčenia pravostí podpisov č. O XXXX/XX pracovníčka poverená notárom X. C. osvedčila pravosť\n\npodpisu B. J., ktorého osobná totožnosť bola zákonným spôsobom preukázaná. Stalo sa tak dňa 14.\n04. 1997.\nNa hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá JUDr. K. T., notárka z T., ktorá na hlavnom\npojednávaní predložila a k spisu pripojila aj osvedčovaciu knihu 0. - XXXX, 2. časť. V priebehu výsluchu\njej boli dané k nahliadnutiu dve listiny a to 1) potvrdenie s textom: „Týmto potvrdzujem, že čiastka 7\n500 000.-Sk (sedem miliónov päťstotisíc korún slovenských) uhradená bankovým prevodom zo dňa\n5.2.1997 firmou S. spol. s r.o., je čiastočná úhrada faktúry č. X/a/XX. Toto potvrdenie sa vydáva na\nzáklade žiadosti firmy S. spol. s r.o. B. J., konateľ spoločnosti a podpis\" a 2) listina s nasledovným textom:\n„Čestné prehlásenie. J. B., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. č. XXX týmto čestne prehlasujem, že som Ing.\nI. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. nad P. časť J. č.XXX, okr. T. - vidiek požičal dňa 14. 4. 1997 sumu\n200 000.-Sk (dvestotisíc korún slovenských). Uvedenú sumu sa dotyčný zaväzuje vrátiť do jedného\nroka. B. J., podpis a Ing. I. L., podpis.\"\nNa čestnom prehlásení sa nachádzajú osvedčovacie doložky pravosti s č. XXXX/XX a s č. XXXX/XX\nzo dňa 14. 04. 1997 a na potvrdení sa nachádzajú osvedčovacie doložky pravosti s č. XXXX/XX a s\nč. XXXX/XX.\nSvedkyňa po nahliadnutí do osvedčovacej knihy na str. XXX-XXX konštatovala, že v kolónke poradové\nčíslo je uvedené „XXXX\", v kolónke dátum je uvedený deň 14. 04. 1997, v kolónke meno a priezvisko\nje uvedený údaj „W.. L. I. r. č. XXXXXX/XXX, bytom D. nad P., J. XXX\" a jeho podpis, v kolónke\npreukaz totožnosti je uvedené „OP D. XXXXXX\" a v kolónke výška odmeny je zaznamenaná suma\n„60.-Sk\". V kolónke označenie listiny je uvedené „čestné prehlásenie, že Ing. J. L. pán L. J. požičal\npeniaze, zo dňa 14.04.1997 2x\" Na str. XXX-XXX v kolónke poradové číslo je uvedené „XXXX\", v\nnasledujúcich kolónkach sú vyznačené tzv. opakovacie znamienka, len v kolónke označenie listiny je\nuvedené „Potvrdenie, že čiastka bola uhradená bankovým prevodom, úhrada faktúry zo dňa 14.04.1997\n2x\".\nNa tej istej strane v kolónke poradové číslo je uvedené „XXXX\", v kolónke dátum je uvedený deň\nje vyznačené tzv. opakovacie znamienko, v kolónke meno a priezvisko je uvedený údaj „J. B., r. č.\nXXXXXX//XXXX, bytom Y. XXX a jeho podpis, v kolónke označenie listiny je opäť tzv. opakovacie\nznamienko 2x, v kolónke preukaz totožnosti je „OP D. XXX XXl\" a v kolónke výška odmeny je\nzaznamenaná suma „60.-Sk\".. Na tej iste strane v kolónke poradové číslo je uvedené „XXXX\", v kolónke\ndátum je vyznačené tzv. opakovacie znamienko, v kolónke meno a priezvisko je zaznamenané tzv.\nopakovacie znamienko a podpis (B. J.), v kolónke označenie listiny je uvedené „čestné vyhlásenie,\nže Ing. L. požičal peniaze, zo dňa 14.04.1997, 2x\" a v nasledovnej kolónke preukaz totožnosti je\nzaznamenané tzv. opakovacie znamienko s vyznačením výšky odmeny v poslednej kolónke „60.-Sk\".\nPodľa výpovede svedkyne obidve spomenuté osoby sa dostavili v uvedený deň do kancelárie, po\npredložení preukazu totožnosti boli prv spomenuté údaje zaznamenané, boli predložené dve listiny a to\npotvrdenie a čestné prehlásenie s obsahom vyššie spomenutým, obe osoby sa do osvedčovacej knihy aj\npodpísali a v závere uviedla, že oba tieto dokumenty boli predložené v dvoch vyhotoveniach. Vykonanie\nzáznamov tak, ako ich zaznamenala ňou poverená pracovníčka, nie sú v rozpore so zákonom. Pokiaľ\nv rámci výsluchu tejto svedkyne, obhajkyňa obžalovaného B. J. vzniesla otázku, z akého dôvodu je\npri osvedčovacej doložke pravosti u Ing. I. L. poradové číslo „XXXX/XX\" a pri osvedčovacej doložke\npravosti podpisu u B. J. je poradové číslo „XXXX/XX\", teda že chýbajú resp. sú vynechané dve čísla, t.\nj. číslo „XXXX\" a „XXXX\", svedkyňa uviedla, že takýto zápis nie je nedostatočný a nie je ani v rozpore\nso žiadnym zákonom. Je vecou každej pracovníčky, ako predložené listiny zaznamená, dôležité je, aby\nvšetko bolo zaznamenané.\nAni jeden z obžalovaných nenamietal pravosť svojich podpisov v osvedčovacej knihe 0. - XXXX, 2. časť.\nObžalovaní potvrdili, že celkom dvakrát sa podpisovali do predmetnej knihy. Obžalovaný Ing. I. L. uviedol,\nže aj keď sa podpísal pod poradové číslo „XXXX\", listinu resp. potvrdenie o bankovom prevode čiastky 7\n500 000.-Sk nikdy nevidel. Na druhej strane nespochybnil údaj o tom, že dvakrát podpisoval potvrdenie\n\no pôžičke ohľadom sumy 200 000.-Sk tvrdiac, že štyri razy na listiny, ktoré boli predložené pracovníčke\npoverenej notárom, sa nepodpisoval. Takisto potvrdil, že všetky platby vyznačené za overenie podpisov\nuhradil na mieste obžalovaný B. J.. Ani obžalovaný B. J. nespochybnil, že v uvedený deň sa dostavili\ndo kancelárii notárky, na ktorú ju odporučil splnomocnenec, obžalovaný P. C. a tiež nespochybnil, že\nby v knihe sa nachádzajúce podpisy neboli jeho. Jedná sa o podpisy pod poradovými číslami „XXXX\" a\n„XXXX\". Nepamätal si, či podpisoval aj samotné potvrdenie o bankovom prevode sumy 7 500 000.-Sk,\ntúto skutočnosť pripustil najprv len v teoretickej rovine s odôvodnením, že by mal mať o tom doklad, že\npeniaze boli prevedené bankovým prevodom, neskoršie svoju výpoveď pozmenil s tým, že „zrejme sa\nmohlo stať, že tú pôžičku, ktorú dával Ing. I. L. vo výške 200 000.-Sk, tá mala byť uhradená bankovým\nprevodom a na tento prevod sa vypýtalo potvrdenie. Mohlo sa stať, že peniaze, ktoré mu dal, že ich\nnedostal v hotovosti, ale boli uhradené bankovým prevodom za nejakú faktúru.\" Obžalovaný B. J. ďalej\nvypovedal, že o úhrade faktúry č. X/a/XX nevie nič. Následne vypovedal, že vie len jedno, že 7 500 000.Sk prišli na účet spoločnosti J., s.r.o. T. od spoločnosti S., s.r.o. J.. Keď povedal splnomocnencovi P. C.,\nže na účet nabehla predmetná suma, splnomocnenec P. C. mu mal oznámiť, že to je úhrada za nejakú\nfaktúru. Bližšie sa k tomu obžalovaný nevyjadril s odôvodnením, že sa o obchodovanie spoločnosti J.,\ns.r.o. T. nezaujímal. Nevedel sa rozpamätať, či v čase, v ktorom boli zaslané peniaze na účet spoločnosti\nJ., s.r.o. T. vo výške 7 500 000.-Sk od spoločnosti S., s.r.o. J., už bol ním obžalovaný P. C. splnomocnený\nzastupovať aj spoločnosť J., s.r.o. T..\nTak ako už bolo prv spomenuté, v spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná komplexná kontrola o. i. aj dane\nz pridanej hodnoty, výsledky ktorej boli zahrnuté v protokole zo dňa 03. 12. 1999, č. j. XXX/XXX/XXX/\nXXXXX-Eč/XX, z obsahu ktorého o. i. vyplynulo, že daňový subjekt spoločnosť B., s.r.o. B. za zdaňovacie\nobdobie január 1997 uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty práv zo spomenutej dodávateľskej\nfaktúry č. X/a/XX, s interným číslom XXXXXXXX, vystavenej na základe zmluvy o sprostredkovaní\nzo dňa 24. 01. 1997 dodávateľom spoločnosťou S., s.r.o. J. v celkovej výške 53 000 000.-Sk a 23%\ndaňou z pridanej hodnoty vyčíslenej vo výške 12 190 000.-Sk. Podľa pracovníkov daňového úradu\nvykonávajúcich kontrolu, k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo. Dôkazom toho bola nielen\npenalizácia dodávateľa, ale aj storno faktúry č. X/a/XX, s interným číslom XXXXXXXX vo V dokladoch\nč. XXX z decembra 1998. Práve preto, na základe vykonanej kontroly bola následne znížená daň „na\nvstupe\" o čiastku 12 190 000.-Sk a bola vyčíslená daňová povinnosť na sumu 2 322 238.-Sk. Na základe\nvýsledkov kontroly, správca dane vyčíslil spoločnosti B., s.r.o. B. daňovú povinnosť na sumu 2 322\n238.-Sk.\nVykonaným dokazovaním ku skutku pod bodom 4 bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že\nspoločnosť C., s.r.o., T., so sídlom D. Y. XX, P.O.J. 9, T., IČO XX XXX XXX (ďalej len C., s.r.o. T.) bola\nzaložená spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 08. 04. 1994.\nJej spoločníkmi a konateľmi sa stali obžalovaní Ing. I. D. a C. V.. Táto skutočnosť bola zaznamenaná aj v\nobchodnom registri Obvodného súdu Košice I, vložka č. XXXX/V. Na základe Dodatku k Spoločenskej\nzmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 19. 06. 1995, spoločníci zmenili sídlo\nspoločnosti na: G. XX, D. P. a ďalším konateľom spoločnosti sa stal I. D., nar. XX. XX. XXXX z G., čo je\nzrejmé nielen z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Košice I č. XXXX/V, ale aj zo samotného\nDodatku k Spoločenskej zmluve o založení spoločnosti zo dňa 19. 06. 1995. Dňa 07. 08. 1997 sa\nkonalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom spoločníci odhlasovali návrh na zmenu\npôvodného sídla spoločnosti na: T. XX, XXX XX B. a I. D. sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti. Na\nzáklade rozhodnutia valného zhromaždenia bol prijatý Dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o založení\nspoločnosti C. s.r.o., T. z XX. XX. XXXX, ktorým došlo k zmene sídla spoločnosti na T. XX, XXX XX\nB.. V ten istý deň obžalovaní Ing. I. D. a C. V. podali na Okresný súd Prešov návrh na zmenu zápisu\nv obchodnom registri u spoločnosti s tým, že žiadali vymazať sídlo spoločnosti: G. XX, D. P., ako aj\nštatutárny orgán: I. D. a žiadali zapísať do obchodného registra nové sídlo spoločnosti: T. XX, XXX XX\nB.. Ich žiadosti bolo vyhovené, o čom svedčí výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov,\nvložka č. XXXX/P.\nDňa 16. 09. 1997 obaja spoločníci a konatelia spoločnosti C., s.r.o. T., so sídlom v B., T. XX Ing. I. D.\na C. V. splnomocnili obžalovaného Ing. P. C. ku všetkým právnym a daňovým úkonom spoločnosti C.,\n\ns.r.o. T. v plnom rozsahu, ktorá skutočnosť vyplývala zo splnomocnenia. Pravosť ich podpisov bola v\nten istý deň overená pracovníkom notára JUDr. I. B. z T..\nDňa 16. 09. 1997 bola Daňovému úradu Levoča doručená prihláška k registrácii daňovníka k daňovej\npovinnosti dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani, dani z príjmov právnických osôb a cestnej dani,\npričom ako prevažujúca činnosť bola uvedená „výroba liehovín studenou cestou\" s tým, že táto\nspoločnosť už bola registrovaná na Daňovom úrade v Kežmarku. Predmetnú žiadosť predkladal\nobžalovaný C. V.. Podľa Prílohy č. 1 k prihláške o registrácii daňovníka, obaja obžalovaní a to Ing. I. D.\na C. V. názov peňažného ústavu uviedli G. B., č. účtu XXXXX-XXX/XXXX.\nV ten istý deň, t. j. 16. 09. 1997 riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T. vydala pre spoločnosť\nC., s.r.o. T. osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, o. i. k spotrebnej dani z\nliehu. Toto osvedčenie prevzal dňa 24. 09. 1997 obžalovaný Ing. P. C..\nDňa 16. 09. 1997 obžalovaný Ing. P. C., splnomocnený ku všetkým právnym a daňovým úkonom, založil\nnový bežný účet spoločnosti C., s.r.o. T. v G., a.s., expozitúra B. č. XXXXX-XXX, ktorý bol ako jediný\noprávnený disponovať s predmetným účtom, ktorý bol neskôr, a to dňa 25. 05. 1998 zrušený. Táto\nskutočnosť bola zistiteľná z tlačiva o podpisovom vzore osôb oprávnených disponovať s prostriedkami\nna účte. Dňa 23. 09. 1997 obžalovaný Ing. P. C. na predmetný účet vložil sumu 10 000.-Sk, o čom svedčí\npotvrdenie o vklade predmetnej sumy na účet č. XXXXX-XXX.\nSpoločnosť D. B., s.r.o., D. L. E., Y. X/XX bola založená na základe spoločenskej zmluvy z 13. 10. 1995.\nJej spoločníkmi sa stali MVDr. P. D., T. T., MVDr. C. J., C. G., V. N. a Ing. C. G..\nNa základe Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 12. 05. 1997 sa spoločníkmi predmetnej\nspoločnosti stali T. T. a obžalovaný P. C. s tým, že konateľom spoločnosti sa stal samotný obžalovaný\nP. C.\nZmluvou o prevode obchodného podielu z 12. 05. 1997 MVDr. P. D. previedol svoj obchodný podiel\npredstavujúci 51 % základného imania na obžalovaného P. C., ktorá skutočnosť je zrejmá z predmetnej\nzmluvy. V ten istý deň aj ďalší zakladatelia spoločnosti previedli svoje obchodné podiely, na základe\nzmlúv o prevode obchodného podielu, na obžalovaného P. C. za dohodnutú cenu. Učinila tak C. G., Ing.\nC. G., MVDr. C. J. a V. N.. S prevodom obchodných podielov súhlasilo valné zhromaždenie, ktoré sa\nuskutočnilo dňa 10. 05. 1997.\nĎalším Dodatkom č. 2 k spoločenskej zmluve zo dňa 17. 05. 1997 došlo k zmene sídla spoločnosti.\nNovým sídlom spoločnosti sa stala adresa: G. B. 1, B.. Nedošlo k zmene v spoločníkoch a ani konateľovi\nspoločnosti. Spoločníkmi spoločnosti ostali T. T. a obžalovaný P. C., s tým, že naďalej konateľom\nspoločnosti bol obžalovaný P. C.\nDodatkom č. 3 zo dňa 02. 07. 1997 došlo k ďalšej zmene spoločenskej zmluvy zo dňa 17. 05. 1997 s\ntým, že novým spoločníkom spoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., G. B. 1, B. sa stal ako tretí v poradí MVDr.\nE. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., V. XX, ktorý vložil do spoločnosti 30 000.-Sk a zároveň vyhlásil, že\npristupuje k spoločenskej zmluve v celom rozsahu.\nAko vyplýva z doposiaľ uvedeného, jediným konateľom spoločnosti D. B., s.r.o., D. L. E., G. B. 1, B.\n(ďalej len D. B., s.r.o., B.) sa stal obžalovaný P. C.\nDodatkom č. 5 zo dňa 04. 11. 1997 došlo k zmene názvu spoločnosti a štatutárneho orgánu. Všetci\ntraja spoločníci a to T. T., MVDr. E. T. a obvinený P.C. sa dohodli, že spoločnosť D. B., s.r.o. D. L. E.,\nďalej bude vystupovať pod obchodným menom D. B., s.r.o. G. B. 1, B. a ku konateľovi, obžalovanému\n\nP.C. pribudla ako konateľka spoločnosti Ing. C. G. s tým, že každý z nich bude konať za spoločnosť\nsamostatne. Svedčí o tom aj zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 04. 11. 1997.\nV neskoršom období, na základe zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 15. 06. 1998, všetci\ntraja spoločníci previedli svoje obchodné podiely na jediného spoločníka obchodnej spoločnosti D. B.,\ns.r.o. B. na Ing. W. P.. Svedčí o tom nie len spomenutá zmluva o prevode, ale aj notárska zápisnica z\n19. 06. 1998.\nSpoločnosť D. B., s.r.o., G. B. 1, B. mala povolenie na výrobu liehu a jeho uvádzanie do obehu - surový\npoľnohospodársky lieh. Toto povolenie vydalo na základe žiadosti zo dňa 19. 05. 1997 Ministerstvo\npôdohospodárstva SR dňa 22. 05. 1997, pod č. XXXX/XXXX/XXX-XXX, reg. č. XX/XXXX-P. Nadväzne\nna toto povolenie bolo vydané dňom 27. 11. 1997 osvedčenie na prevádzkovanie liehovarníckych\nzávodov, ktoré spoločnosť prevádzkovala v D. E., K., Y. a E. C.. Túto skutočnosť bolo možné konštatovať\nzo samotného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 06. 1997.\nJediný konateľ spoločnosti D. B., s.r.o. B., obžalovaný P. C. uzatvoril s generálnym riaditeľom spoločnosti\nB. F. B., s r.o., G. B. 1, B., obžalovaným Ing. C. N., PhD. (ďalej len B., s.r.o. B.), kúpnu zmluvu. Na základe\ntejto zmluvy, spoločnosť B., s.r.o. B., na strane predávajúceho, vystavila pre odberateľa, spoločnosť\nD. B., s.r.o. B., faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997, ktorou bol vyfakturovaný predaj jemného\nrafinovaného liehu v množstve 410 000 la, pri jednotkovej cene 27.20 Sk za 1 la. Fakturovaná bola\nčiastka 134 748 960,- Sk, z ktorej spotrebná daň z liehu bola vyčíslená na sumu 98 400 000.-Sk a a daň z\npridanej hodnoty bola vyčíslená na sumu 25 196 960,- Sk. Dátum splatnosti bol určený deň 31. 12. 1997.\nSpoločnosti B., s.r.o. B. a D. B., s.r.o. B. uzatvorili zmluvu o skladovaní zo dňa 22. 08. 1997. Z jej obsahu\nvyplynulo, že predmetom skladovania sa stal jemný rafinovaný lieh v množstve 410 000 la a že tento\nbude uskladnený v nádrži č. XX u skladovateľa spoločnosti B., s.r.o. B.. Ukladateľ predmetného liehu bola\nspoločnosť D. B., s.r.o. B.. Zmluvu o skladovaní podpísali obžalovaný Ing. C. N., PhD. za skladovateľa\na za ukladateľa obžalovaný P. C. Zmluvné strany sa dohodli, že predmet skladovania - lieh o množstve\n410 000 la bude skladovaný najdlhšie do 31. 12. 1997 a že ukladateľ „odovzdá veci na skladovanie\"\nv priebehu mesiaca august 1997. Ukladateľ sa zaviazal odovzdať skladovateľovi veci na uskladnenie\ndo 22. 08. 1997 s tým, že ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi veci v uvedenom termíne, predmetná\nzmluva (t. j. zmluva o skladovaní) zaniká.\nSpoločnosť B., s.r.o. B. podala daňové priznanie k spotrebnej dane z liehu za mesiac august 1997, z\nktorého vyplýva, že spoločnosť priznala daňovú povinnosť v sume 161 107 850.- Sk z celkového predaja\n568 8943 la liehu a 102 388,70 l liehovín a destilátov. Správnosť údajov na tomto daňovom priznaní\npodpísal obžalovaný Ing. C. N., PhD. Túto daňovú povinnosť požiadal obžalovaný Ing. C. N., PhD. za\nspoločnosť B., s.r.o. B. odložiť a to listom zo dňa 09. 09. XXXX. Odklad zaplatenia žiadali vo výške 98\n400 000.-Sk do dňa 31. 01. 1998 s tým, že zvyšnú čiastku 62 707 850.-Sk zaplatia v termíne splatnosti do\ndňa 30. 09. 1997. Napriek tomu, že komisia Daňového úradu Levoča nedoporučila na svojom zasadnutí\ndňa 10. 09. 1997 žiadosti vyhovieť, čo vyplýva zo zápisu z predmetného zasadnutia, riaditeľka daňového\núradu JUDr. D. T. svojim rozhodnutím zo dňa 11. 09. 1997 č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ká povolila odo\ndňa 30.09.1997 odklad platenia spotrebnej dane z liehu vypočítanej v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie august 1997 vo výške 98 400 000.-Sk. Odklad platenia dane povolila do 31. 01. 1998. Odklad\nsplnený nebol, lebo odložená daňová povinnosť bola uhradená čiastočnými úhradami až v dňoch 20. 03.\n1998, 02. 04. 1998 a 15. 04. 1998. Za oneskorenú úhradu boli vyrubené penále platobným výmerom č. j.\nXXX/XXX/XXXXX/XX/Ká zo dňa 30. 08. 1999. Táto skutočnosť bola preukázaná z písomného vyjadrenia\nvtedajšej riaditeľky úradu zo dňa 09. 03. 2001 Ing. C. B..\nV spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná kontrola k spotrebnej dani z liehu, predmetom ktorej bolo o. i.\naj zdaňovacie obdobie za august 1997. Kontrola bola vykonaná v dňoch 10. 11. až 03. 12. 1999, o čom\nsvedčí protokol o kontrole Daňového úradu Levoča zo dňa 03. 12. 1999, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Gaj.\nZ výsledkov vykonanej kontroly bolo zistené, že spoločnosti B., s.r.o. B. nevznikla daňová povinnosť\nz predaja 410 000 la liehu spoločnosti D. B., s.r.o. B., pretože odpredaný lieh nebol vyskladnený zo\n\nskladovacích priestorov spoločnosti B., s.r.o., čoho dôkazom bola zmluva o skladovaní liehu v uvedenom\nmnožstve v nádrži č. XXX, uzatvorená medzi oboma spoločnosťami dňa 22. 08. 1997. Kontrolná komisia\nv zložení Ing. I. W. a G. N. pri vyhodnotení tohto obchodného prípadu vychádzala z ustanovenia § 9 písm.\na) Zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, ako aj z ustanovenia\n§ 2 ods. 2 písm. a), bod 1. Z tohto dôvodu správca dane upravil daňovú povinnosť, pôvodne priznanú\ndaňovým priznaním za mesiac august 1997, o čiastku 98 400 000.-Sk na sumu 62 707 850.-Sk. Takéto\nrozhodnutie sa odzrkadlilo vo vydaní dodatočného platobného výmeru pre spoločnosť B., s.r.o. B. v\nkonkurze, pod č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Ba, zo dňa 14. 02. 2000.\nPodľa § 9 Zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení Zákona č. 386/1996 Z. z. ktorý\nnadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1997, daňová povinnosť vzniká dňom\na) vyskladnenia liehu....\nPodľa § 2 Zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení Zákona č. 386/1996 Z. z. ktorý\nnadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1997\nods. 2 vyskladnením liehu sa na účely tohto zákona rozumie\na) vydanie liehu výrobcom\nl. na splnenie zmluvného záväzku v tuzemsku alebo do zahraničia z priestorov, kde sa lieh vyrába, alebo\nz priestorov, kde sa lieh skladuje....\nZ predaja liehu spoločnosť B., s.r.o. B. podala daňové priznanie aj k dani z pridanej hodnoty za august\n1997, ktorým im vznikla daňová povinnosť vo výške 33 595 872.-Sk. Správnosť a úplnosť údajov\nuvedených na predmetnom priznaní podpísal obžalovaný Ing. C. N., PhD. dňa 10. 09. 1997. Aj v\ntomto prípade obžalovaný Ing. C. N., PhD. listom zo dňa 11. 09. 1997 požiadal Daňový úrad Levoča o\nzaplatenie priznanej daňovej povinnosti v splátkach. Jeho žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím riaditeľky\nIng. D. T. o povolení zaplatiť daň v splátkach zo dňa 23. 09. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/T.., aj napriek\ntomu, že komisia pre posudzovanie žiadosti opäť neodporučila žiadosti vyhovieť. Svedčí o tom zápisnica\no zasadnutí komisie zo dňa 22. 09. 1997.\nNa druhej strane spoločnosť D. B., s.r.o. B. z nákupu liehu v objeme 410 000 l, ktorý odkúpila od\nspoločnosti B., s.r.o. B. so spotrebnou daňou z liehu a daňou z pridanej hodnoty, si neuplatnila nárok\nna vrátenie spotrebnej dane z liehu, o čom svedčí daňové priznanie za mesiac august 1997. Táto\nskutočnosť vyplýva z daňového priznania za mesiac august 1997, ktoré podpísala výkonná riaditeľa\nspoločnosti D. B., s.r.o. B. Ing. C. G. a ktorá svojim podpisom potvrdila pravdivosť a úplnosť údajov\nuvedených v predmetnom daňovom priznaní.\nV rozpore s prv spomenutým daňovým priznaním, v súvislosti s nákupom jemného rafinovaného liehu\nv objeme 410 000 la, výkonná riaditeľka Ing. C. G. podpísala daňové priznanie dane z pridanej hodnoty\nza mesiac august 1997 zo dňa 23. 09. 1997, doručené Daňovému úradu Levoča doručené dňa 24. 09.\n1997. Z neho vyplýva, že spoločnosť D. B., s.r.o. B. zaviedla do „dane na vstupe\" o. i. aj nákup 410 000\nla liehu, t. j. vyčíslenú daň z pridanej hodnoty uvedenej vo faktúre č. XXX XXXXX zo dňa 22. 08. 1997\nvo výške 25 196 960.-Sk. Keďže „daň na vstupe\" takýmto spôsobom prevyšovala „daň na výstupe\",\nspoločnosti D. B., s.r.o. B. vznikol nárok na nadmerný odpočet dane, vyčíslený vo výške 20 605 851.-Sk.\nZ výdavkového pokladničného dokladu č. XXXX/XX zo dňa 28. 08. 1997 spoločnosti D. B., s.r.o.\nB. zo dňa 28. 08. 1997 bolo zistiteľné, že spoločnosť uhradila spoločnosti B., s.r.o. B. časť faktúry\nč. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 čiastku 25 196 960.-Sk, ktorá predstavuje 23% DPH z nákupu\nvyfakturovaného liehu. K zúčtovaniu došlo v ten istý deň, t. j. dňa 28. 08. 1997. Táto skutočnosť vyplýva\naj zo zoznamu uhradených faktúr zo dňa 28. 08. 1997. Na úhradu predmetnej faktúry spoločnosť D.\nB., s.r.o. B. zaslala aj ďalšiu čiastku a to 4 797 570,20 Sk, čo vyplynulo z výdavkového pokladničného\ndokladu č. XXXX/XX zo dňa 28. 08. 1997, ako aj zo zoznamu uhradených faktúr z toho istého dňa.\n\nObžalovaný P. C., konateľ spoločnosti D. B., s.r.o. B., listom zo dňa 29. 09. 1997 adresovaným\nDaňovému úradu Levoča požiadal preúčtovať vzniknutý nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty\nza mesiac august 1997 vo výške 20 605 851.-Sk na daňovú povinnosť na spotrebnej dani z liehu za\nmesiac august 1997 (vyčíslenú v daňovom priznaní spotrebnej dani z liehu za mesiac august 1997\nvo výške 19 632 000.-Sk) a zvyšnú čiastku 973 851.-Sk sa podanou žiadosťou domáhal poukázať na\nčiastočnú úhradu penále v zmysle rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. 09. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/\nXX/T.. Žiadosť o preúčtovanie bola správcovi dane doručená 30. 09. 1997.\nZ odpovede Daňového úradu Levoča na predmetnú žiadosť zo dňa 10. 10. 1997 bolo zistiteľné, že\nvtedajšia riaditeľka Ing. D. T. tejto požiadavke v celom rozsahu vyhovela a teda, o. i., vzniknutý nadmerný\nodpočet vyčíslený spoločnosťou D. B., s.r.o. B. vo výške 20 605 664.-Sk bol preúčtovaný na úhradu\ndaňovej povinnosti na spotrebnej dani z liehu vo výške 19 632 000.-Sk. O realizácii preúčtovania\nsvedčí aj platobný poukaz na preúčtovanie č. XXXXXX/XXX zo dňa 10. 10. 1997 v prospech príjemcu,\nspoločnosti D. B., s.r.o. B..\nAj v spoločnosti D. B., s.r.o. B. bola vykonaná čiastková kontrola správcom dane. Predmetom čiastkovej\nkontroly bola daň z pridanej hodnoty za august 1997; kontrolu vykonali M. E. a S. T. dňa 02. 10. 1997. Z\nčiastkovej kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 03. 10. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/XX, z ktorého bolo\nzistiteľné, že spoločnosť D. B., s.r.o. B. bola zaregistrovaná ako platca DPH s predmetom podnikania\n- výroba a predaj surového liehu. Predmetom kontroly bol nadmerný odpočet vykázaný v daňovom\npriznaný za mesiac august 1997 v celkovej výške 20 605 851.-Sk. Nadmerný odpočet vznikol z odpočtu\ndane z pridanej hodnoty z nákupu jemného rafinovaného liehu v objeme 410 000 la od spoločnosti\nB., s.r.o. B. na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997, z čoho daň z pridanej hodnoty\npredstavovala čiastku 25 196 960,- Sk. Aj v tomto protokole bolo konštatované, že odberateľ D. B.,\ns.r.o. B. uhradil predmetnú daň dodávateľovi dňa 28. 08. 1997. Predmetnou kontrolou správca dane\npotvrdil uplatnený nadmerný odpočet vo výške 20 605 664,- Sk, t. j. znížený o sumu 187,- Sk oproti\npredloženému daňovému priznaniu (ide o čiastku vyrubenú dodatočným platobným výmerom).\nPo mesiaci spoločnosť D. B., s.r.o. B. ten istý lieh, v rovnakom množstve a bez zmeny jeho podstaty, teda\nv celkovom objeme 410 000 la, ktorý odkúpila od spoločnosti B., s.r.o. B. dňa 22. 08. 1997, odpredala\nďalšej spoločnosti a to spoločnosti C., s.r.o. B.. Stalo sa tak na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi\ntýmito dvoma spoločnosťami. Za predávajúcu spoločnosť zmluvu podpísal jej konateľ, obžalovaný P. C.\na za spoločnosť C., s.r.o. B. bola zmluva podpísaná splnomocnencom, obžalovaným Ing. P. C.. Zmluvné\nstrany sa dohodli na kúpnej cene 24.-Sk za 1 la jemného rafinovaného liehu (spoločnosť D. B., s.r.o.\nB. odkúpil predmetný lieh za 27.-Sk/1 la). Zástupcovia oboch spoločností sa dohodli, že predávajúci\nodovzdá tovar kupujúcemu v termíne do dňa 30. 09. 1997, pričom miesto plnenia bolo určené sídlo\npredávajúceho, t. j. G. B. 1, B.. Zároveň sa obaja zástupcovia dohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke\npráva k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 29. 09. 1997. K\npredmetnej zmluve bolo pripojené splnomocnenie, z obsahu ktorého vyplynulo, tak, ako to bolo vyššie\nuž spomenuté, že konatelia spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., obžalovaní Ing. I. D. a C. V. splnomocnili\ndňom 16. 09. 1997 na zastupovanie predmetnú spoločnosť v plnom rozsahu spoluobžalovaného Ing.\nP. C..\nNasledujúceho dňa, t. j. 30. 09. 1997 obžalovaný Ing. C. N., za skladovateľa, spoločnosť B., s.r.o.,\nB., uzatvoril s obžalovaným Ing. P. C., splnomocnencom za ukladateľa, spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX,\nB. zmluvu o skladovaní. Predmetom tejto zmluvy bolo „prevzatie, uloženie a opatrovanie 410 000 la\njemného rafinovaného liehu v nádrži č. XXX\". (Podľa predchádzajúcej zmluvy o skladovaní, predmetný\nlieh bol skladovaný v nádrži č. XXX). Zástupcovia zmluvných strán dohodli, že lieh bude skladovateľ\nskladovať najdlhšie do dňa 31. 10. 1997 a že ukladateľ odovzdá veci na skladovanie dňa 30. 09. 1997.\nNa základe oboch zmlúv zo strany dodávateľa - zamestnanec spoločnosti D. B., s.r.o., B. vystavil pre\nspoločnosť C., s.r.o., B. v ten istý deň faktúru č. XXXXXX, t. j. zo dňa 30. 09. 1997 na celkovú sumu 133\n135 200.-Sk, z ktorej sumy spotrebná daň z liehu predstavovala sumu 98 400 000.-Sk a daň z pridanej\nhodnoty bola vyčíslená na 24 895 200.-Sk. Deň vyskladnenia na predmetnej faktúre bol vyznačený\ndátumom 30. 09. 1997. Zároveň bol neznámym pracovníkom spoločnosti D. B., s.r.o. B. vystavený\n\ndodací list s č. XXX/XX F. Na predmetom dodacom liste nebol uvedený dátum jeho vyhotovenia a okrem\npoznámky „lieh jemný rafinovaný 410 000 la\" iné údaje dodací list neobsahoval.\nZa spoločnosť D. B., s.r.o. B. opäť výkonná riaditeľka Ing. C. G. podpísala a tým potvrdila pravdivosť a\núplnosť údajov na daňovom priznaní k spotrebnej dani z liehu. Jednalo sa o daňové priznanie za mesiac\nseptember 1997. Spoločnosť priznala daňovú povinnosť len za odpredaj 19 342 la v celkovej výške 4\n642 080.-Sk. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť odpredaj jemného rafinovaného liehu v objeme 410\n000 la vôbec v daňovom priznaní za mesiac september 1997 nezohľadnila a teda\nn e p r i z n a l a.\nSpoločnosť D. B., s.r.o. B., hoci v daňovom priznaní k spotrebnej dani nepriznal odpredaj predmetného\nliehu, v daňovom priznaní k spotrebnej dani z liehu za mesiac september 1997 si uplatnil ako „daň na\nvýstupe\" vyfakturovanú daň z pridanej hodnoty z faktúry č. XXXXXX. Spoločnosť D. lW., s.r.o. B. si\npriznal vlastnú daňovú povinnosť v kolonke „XX\" vo výške 25 801 912.-Sk. Správnosť a úplnosť údajov\nna predmetnom daňovom priznaní potvrdila svojim podpisom výkonná riaditeľka Ing. C. G.. Za tento\nmesiac, teda september 1997, spoločnosť D.., s.r.o. B. podala dňa 24. 04. 1998 dodatočné daňové\npriznanie dani z pridanej hodnoty, v ktorom v kolónke „výsledok opravy pôvodného daňového priznania\"\nbola „daň na výstupe\" priznaná v kolónke „XX\" suma 593,- Sk.\nZ protokolu o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty Ústredného daňového riaditeľstva SR,\npracovisko Prešov, zo dňa 04. 12. 1998, č. j. E./XXX/XXX-XXXX/XX, bolo zistiteľné, že pracovníci\ndaňového riaditeľstva v spoločnosti vykonali kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia\njanuár 1997 až december 1997 v spoločnosti D. B., T. XX, B. (medzičasom došlo k zmenu sídla\nspoločnosti na základe vyhlásenia jediného spoločníka spoločnosti Ing. W. P. pred notárom do notárskej\nzápisnice zo dňa 24. 09. 1998 č. N XXX/XX a NZ XXX/XX). V zdaňovacom období august a september\n1997 neboli zistené porušenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\nObžalovaný Ing. P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T., T. XX, B. podal dňa 06. 10. 1997 na Daňový úrad B.\nžiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac september 1997, v ktorej žiadosti bol zohľadnený\nnákup 410 000 la liehu, ktorý im bol vyfakturovaný spoločnosťou D. B., s.r.o. B. faktúrou č. XXX XXX zo\ndňa 30. 09. 1997. Z predmetnej žiadosti bolo zistiteľné, že nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu si\nspoločnosť C., s.r.o. T. uplatnila v celkovej výške 100 815 552.- Sk. Tento nárok pozostával z nákupu\nz troch realizovaných obchodov, kedy spoločnosť nakúpila 10 000 la liehu, potom 64,80 la liehu a prv\nspomenutých 410 000 la liehu.\nŠtyri dni na to, ako spoločnosť doručila správcovi dane žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za\nmesiac september 1997, bola dňa 10. 10. 1997 v spoločnosti vykonaná čiastková kontrola spotrebnej\ndane z liehu pracovníkmi Daňového úradu Levoča. Kontrolu vykonali Ing. I. W. a S. T.. Protokol o kontrole\nbol evidovaný pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX. Výsledok kontroly bol ten, že bola potvrdená oprávnenosť\nnároku na vrátenie spotrebnej dane čiastočne, a to práve len vo vzťahu k sume 98 400 000.-Sk za\nnákup liehu v objeme 410 000 la. V protokole o čiastočnej kontrole bolo o. i. uvedené, že správca dane\npreveril a odsúhlasil príjem jemného liehu celkom 410 000 la, pričom v ďalšej časti uplatneného nároku\nbola kontrola prerušená a bola tak pozastavená tzv. vratka spotrebnej dane z liehu k ostatnému liehu\nv celkovom objeme 10 064,80 la liehu.\nPlatobným poukazom č. XXXXXX/XXX už zo dňa 13. 10. 1997 bolo preukázané, že Daňový úrad Levoča\npoukázal na účet spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B. na číslo účtu XXXXXXX/XXXX sumu 98 400 000.-Sk,\nktorej vrátenie si spoločnosť uplatnila svojou žiadosťou zo dňa 06. 10. 1997. Jedná sa o účet, ktorý bol\npôvodne vedený pod č. XXXXX-XXX, ktorý založil dňa 16. 09. 1997 v G., a. s., expozitúra B. samotný\nobžalovaný Ing. P. C. a ktorý bol, ako je to už vyššie uvedené, dňa 25. 05. 1998 zrušený. K jeho\nprečíslovaniu došlo na základe príkazu zo dňa 13. 10. 1997. O tom, že sa jedná o jeden a ten istý účet a\nže teda došlo len k jeho prečíslovaniu,svedčí aj záznam na listine o podpisovom vzore osôb oprávnených\ndisponovať s prostriedkami na účte zo dňa 16. 09. 1997, ktorý založil obžalovaný Ing. P. C..\n\nOpäť o štyri dni neskôr, konkrétne dňa 17. 10. 1997 z účtu č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. T.,\nT. XX, B. bola následne poukázaná suma vo výške 98 400 000.-Sk na účet spoločnosti D. lW., s.r.o.\nB. evidovaný pod číslom XXXXXXX/XXXX. O tejto transakcii svedčí aj výpis z účtu č. XXXXXXX/XXXX\nspoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B. - obraty na klientskom účte - za obdobie odo dňa 01. 09. 1997 do dňa 28.\n05. 1998, na ktorý bol ako prvý vklad zaznamenaný vo výške 10 000.-Sk dňa 23. 09. 1997, dňa 16. 10.\n1997 bol zaznamenaný príjem sumy 98 400 000.-Sk z Daňového úradu Levoča a dňa 17. 10. 1997 bol\nzaznamenaný prevod sumy vo výške 98 400 000.-Sk v prospech účtu č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti\nD. B., s.r.o. B.. Z účtu č. XXXXXXX/XXXX, ktorý patril spoločnosti B., s.r.o. B., bol zaznamenaný prevod\nsumy 23 091 080.-Sk dňa 27. 11. 1997 na účet spoločnosti C., s.r.o. T. č. XXXXXXX/XXXX a z tejto\nsumy sa vykonali nasledovné transakcie: 11 365 200.-Sk spoločnosť C. s.r.o. T. zaslala dňa 27. 11. 1997\nspoločnosti V., s.r.o. (neznáma spoločnosť) na ich účet č. XXXXXXX, sumu 4 300 000.-Sk v ten istý deň\nspoločnosť zaslala na svoj ďalší účet č. XXXXXXX/XXXX, nasledujúci deň, t. j. dňa 28. 11. 1997 znovu\nna svoj účet zaslala spoločnosť C., s.r.o. T. čiastku 7 400 000.-Sk a sumu 26 163.80 Sk dňa 15. 04. 1998\nzaslala spoločnosť C., s.r.o. T. na účet Daňového úradu T. č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Na tento\núčet bola zaslaná dňa 25. 05. 1998 aj suma 1 000.- Sk. Následne dňa 25. 05. 1998 došlo k zrušeniu\npredmetného účtu so zostatkom na účte 895.05 Sk.\nÚčet č. XXXXXXX/XXXX mala spoločnosť C., s.r.o. T. založený v spoločnosti A., filiálka G.. Z vyjadrenia\nriaditeľa filiálky zo dňa 12. 11. 2003 vyplynulo, že spoločnosť C., s.r.o. T. 16. 04. 1997 uzatvorila\nzmluvu o účte č. XXXXXXXX/XXXX. Pri konverzii bankového systému v septembri r. 1997 bolo tomuto\núčtu pridelené nové číslo a to č. XXXXXXX/XXXX. Predmetný účet založil pre spoločnosť jej konateľ,\nobžalovaný Ing. I. D., o čom svedčí zmluva o bežnom účte zo dňa 16. 04. 1997. Podpisový vzor k tomuto\núčtu mal okrem obžalovaného Ing. I. D. aj ďalší, v tom čase konateľ spoločnosti, I. D.. Predmetný\núčet bol dňa 13. 04. 1999 zrušený so zostatkom na účte vo výške 893.20 Sk, o čom svedčí žiadosť o\njeho zrušenie. Z výpisu z účtu č. XXXXXXX/XXXX bolo zistiteľné, že na tento účet boli pripísané prv\nspomenuté sumy vo výške 4 300 000.-Sk a 7 400 000.-Sk dňa 28. 11. 1997.\nSkutočnosť, že prv spomenutá suma 23 091 080.-Sk bola poukázaná na účet spoločnosti C., s.r.o. T.\nz účtu spoločnosti B. s.r.o. B., svedčí príkaz na úhradu zo dňa 27. 11. 1997. Tento príkaz podpísali\nobžalovaní Ing. I. T. a Ing. C. N., PhD. Z neho vyplynulo, že z účtu č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti\nB., s.r.o. B. na účet č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. T. bol daný príkaz na prevod predmetnej\nsumy. Z ďalšieho príkazu na úhradu zo dňa 27. 11. 1997 vyplynulo, že spoločnosť C., s.r.o. T. poslala\nspoločnosti V., s.r.o. (neznáma spoločnosť), teda z účtu č. XXXXXXX/XXXX na č. účtu XXXXXXX/XXXX\nsumu 11 365 200.-Sk. Pokyn na predmetnú transakciu dal obžalovaný Ing. P. C.. Suma 7 400 000.-Sk\nbola dňa 28. 11. 1997 z toho istého účtu zaslaná na účet č. XXXXXXX/XXXX (majiteľ účtu neznámy),\nčo vyplynulo takisto z príkazu na úhradu zo dňa 28. 11. 1997, ktorý vydal opäť obžalovaný Ing. P. C..\nObžalovaný Ing. P. C. bežný účet č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. T. dňa 25. 05. 1998 zrušil\nso zostatkom 930.-Sk. Na žiadosti o zrušenie bežného účtu je okrem mena obžalovaného uvedené aj\njeho rodné číslo a číslo preukazu totožnosti.\nVýpis z účtu spoločnosti C. s.r.o., G. XX, D. P. č. XXXXXXX/XXXX potvrdzuje, že spoločnosti bola\nvyplatená suma 98 400 000.-Sk Daňovým úradom Levoča a to dňa 16. 10. 1997. Zostatok na tomto\núčte dovtedy bol, teda pred zaúčtovaním sumy 98 400 000.-Sk, len vo výške 9 972.25 Sk. Toto bola prvá\noperácia, ktorá bola na tomto účte zaznamenaná. Predtým boli na účte zaznamenané len nasledovné\noperácie:\n- a to strhnutie poplatku za vedenie účtu a\n- pripísanie kreditného úroku z pôvodného vkladu 10 000.-Sk.\nTáto suma, t. j. 98 400 000.-Sk bola následne preúčtovaná v prospech spoločnosti D. B., s.r.o. B. na\nčíslo účtu: XXXXXXX. Stalo sa tak hneď nasledujúci deň, t. j. 17. 10. 1997.\nTýmto prevodom spoločnosť D. B., s.r.o. B. tak získala zo štátneho rozpočtu sumu 98 400 000.-Sk.\n\nObžalovaný Ing. P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T. za mesiac september 1997 podal daňové priznanie\ndane z pridanej hodnoty, v ktorom priznal daňovú povinnosť spoločnosti vo výške 93 691.-Sk. Za mesiac\noktóber 1997 takisto za spoločnosť podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom vyčíslil\nnadmerný odpočet vo výške 2 304 445.-Sk.\nTen istý lieh, ktorý spoločnosť B., s.r.o. B. predtým predala spoločnosti D. B., s.r.o. B. dňa 22. 08. 1997,\nznovu spoločnosť B., s.r.o. B. odkúpila, ale už od spoločnosti C., s.r.o. T.. Keď ho vtedy spoločnosť B.,\ns.r.o. B. predávala za jednotkovú cenu 27.20 Sk, pri spätnej jeho kúpe bola stanovená jednotková cena\nuž len 24.20 Sk. Spôsobom doposiaľ uvedeným ten istý lieh sa postupne vrátil spoločnosti B., s.r.o. B..\nStalo sa tak v období odo dňa 22. 08. 1997 do dňa 22. 10. 1997.\nNajprv obžalovaný Ing. C. N., PhD., ako generálny riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B., na strane kupujúceho,\nuzatvoril s obžalovaným Ing. P. C., splnomocnencom spoločnosti C., s.r.o., T. XX, B., ako predávajúcim,\nkúpnu zmluvu č. XXX/XXXX dňa 22. 10. 1997. Predmetom kúpy bol rafinovaný lieh v množstve 380 000\nla. Kúpnu cenu predmetu zmluvy zmluvné strany dohodli vo výške 24.20 Sk/la, vrátane príslušnej sadzby\nspotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty. Zmluvnú strany o. i. tiež dohodli, že predávajúci dodá tovar\nkupujúcemu v termíne do dňa 31. 10. 1997. Zároveň dohodli, že kupujúci vlastníctvo k predávanému\ntovaru nadobudne až úplným zaplatením kúpnej ceny.\nNa základe kúpnej zmluvy bola pre kupujúceho, spoločnosť B., s.r.o. B., vystavená faktúra č. XXXXX\nzo dňa 22. 10. 1997, z obsahu ktorej vyplynulo, že spoločnosť odkúpila 380 000 la liehu jemného\nrafinovaného za jednotkovú cenu 24.20 Sk spolu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 91 200 000.Sk a s daňou z pridanej hodnoty vo výške 23 091 080.-Sk. Faktúra bola vystavená na celkovú sumu\n123 487 080.-Sk.\nNa dokreslenie situácie v spoločnosti C., s.r.o. T. svedčí výdajka výrobkov spoločnosti s dátum\nspracovania 07. 11. 1997, z obsahu ktorej bolo možné vyvodiť záver o tom, že spoločnosť C., s.r.o. T.,\nbežne neobchodovala s tak veľkým množstvom jemného rafinovaného liehu. Jej obraty sa pohybovali\nmaximálne v tisícových objemoch.\nZa spoločnosť C., s.r.o. T. obžalovaný Ing. P. C. podal dňa 20. 11. 1997 daňové priznanie za mesiac\noktóber 1997 k spotrebnej dani z liehu, z obsahu ktorého bolo zistiteľné, že z tohto obchodu priznal\nvlastnú daňovú povinnosť k predmetnej dani vo výške 94 144 800.-Sk.\nObžalovaný Ing. P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T. zároveň podal aj daňové priznanie dane z pridanej\nhodnoty za mesiac október 1997, v ktorom sa takisto odzrkadlil predmetný obchod, pričom spoločnosť\nsi vyčíslila nadmerný odpočet vo výške 2 304 445.-Sk.\nNásledne bola v spoločnosti C., s.r.o. T. vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty pracovníkmi\nDaňového úradu B.. Kontrolu vykonali Ing. I. W. a G. N.. Predmetom kontroly bolo zdaňovacie obdobie\noktóber 1997. Záver kontroly bol ten, že vyčíslený nadmerný odpočet za mesiac október 1997 bude\nplatiteľovi preúčtovaný na nedoplatky vo výške 2 304 445.-Sk.\nTakto vyčíslený nadmerný odpočet bol skutočne preúčtovaný na úhradu daňového nedoplatku na\nspotrebnej dani z liehu, ktorá skutočnosť vyplynula z písomného oznámenia samotnej riaditeľky\nDaňového úradu B., JUDr. D. T. zo dňa 18. 12. 1997, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ká., ako aj z platobného\npoukazu - preúčtovanie nadmerného odpočtu č. XXXXXX/XXX z 25. 11. 1997.\nNa druhej strane za spoločnosť B., s. r. o. B., obžalovaný Ing. C. N., PhD. podal na Daňový úrad B.\nžiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac október 1997. Spoločnosť si z predmetnej faktúry č.\nXXX XX uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za uvedené zdaňovacie obdobie v celkovej\n\nvýške 191 201 760.-Sk, ktorá čiastka pozostávala z nákupu 348 928 la surového liehu a 447 746 la liehu\njemného rafinovaného.\nNa zdaňovacie obdobie október 1997 bola v spoločnosti B., s.r.o. B. následne vykonaná čiastková\nkontrola spotrebnej dane z liehu, ktorú za Daňový úrad B. vykonali Ing. I. W. a S. T.. Predmetná kontrola\npotvrdila oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane v požadovanej výške 191 760.-Sk za nákup\nsurového liehu v objeme 348 928 la a jemného liehu v objeme 447746 la. Protokol bol vyhotovený dňa\n04. 11. 1997 pod č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX.\nNa základe výsledkov kontroly, platobným poukazom č. XXXXXX/XXX správca dane skutočne aj zaslal\nspoločnosti B., s.r.o. B. na účet č. XXXXXXX/XXXX čiastku 191 201 760.-Sk.\nTáto čiastka bola zaslaná na účet spoločnosti aj napriek preukázaným vysokým nedoplatkom na\nspotrebnej dane z liehu voči správcovi dane.\nObžalovaný Ing. C. N., PhD. podal aj daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za spoločnosť B., s.r.o. B.\nza mesiac november 1997 s vyčísleným nadmerným odpočtom 32 189 XXX.-Sk, v ktorom bola zahrnutá\naj fakturovaná daň z pridanej hodnoty faktúrou č. XXX XX, keďže k jej úhrade došlo v zdaňovacom\nobdobí novembri 1997.\nZ výpisu z účtu spoločnosti B., s.r.o. B. č. XXXXXXX zo dňa 27. 11. 1997 súd zistil, že až dňa 27. 11.\n1997 bola zaevidovaná platba na účet spoločnosti C., s.r.o. T. č. XXXXXXX v sume 23 091 080.-Sk. Je\nto suma, ktorá predstavuje vyčíslenú daň z pridanej hodnoty vo faktúre č. XXX XX, zo dňa 22. 10. 1997.\nObžalovaný Ing. C. N., PhD. spoločnosťou B., s.r.o. B. vyčíslený nadmerný odpočet vo výške 32 189\n034.-Sk za zdaňovacie obdobie november 1997, požiadal Daňový úrad B., listom zo dňa 13. 12. 1997,\npreúčtovať na nedoplatky na platbách spotrebnej dane z liehu za rok 1997, ktorej požiadavke správca\ndane vyhovel, ktorá skutočnosť bola spoločnosti B., s.r.o. B. listom zo dňa 07. 01. 1998, č. XXX/XXX/\nXXX/XXXX/Ká oznámená.\nZvyšná časť jemného rafinovaného liehu v celkovom objeme 30 000 la sa stala predmetom kúpy v\nnasledujúcom týždni. Konkrétne dňa 03. 11. 1997 obaja obžalovaní Ing. C. N. a Ing. P. C. uzatvorili\nkúpnu zmluvu č. XXX/XXXX-WL, s rovnakým obsahom ako predchádzajúca zmluva, len s tým rozdielom,\nže predmetom kúpy sa stal rafinovaný lieh v objeme 30 000 la. Týmto spôsobom teda akoby došlo k\nodkúpeniu pôvodných 410 000 la jemného rafinovaného liehu.\nZa rovnakých podmienok, avšak s dátumom 30. 10. 1997 bola uzatvorená zmluva o skladovaní\nrafinovaného liehu v objeme 30 000 la, ktorý sa mal nachádzať v nádrži č. XX v sklade skladovateľa; na\nstrane skladovateľa bola opäť spoločnosť B., s.r.o. B. a na strane ukladateľa bola spoločnosť C., s.r.o. B..\nObžalovaným P. C. bola podpísaná faktúra č. XXX XX zo dňa 03. 11. 1997, ktorá bola vystavená na\ncelkovú sumu 9 748 980.- Sk. Vyfakturovaný bol odpredaj zvyšných 30 000 000 la liehu, pri jednotkovej\ncene 24.20 Sk za liter liehu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 7 200 000.-Sk a daňou z pridanej\nhodnoty vo výške 1 922 980.-Sk. (čl. 1794).\nSpoločnosťou C., s.r.o. T. bola vyhotovená výdajka výrobkov s dátumom jej spracovania 01. 12. 1997,\nz obsahu ktorej vyplynulo, že spoločnosť len v tomto jedinom prípade obchodovala s tak veľkým\nmnožstvom jemného rafinovaného liehu. V iných obchodných prípadoch odpredala maximálne najviac\n1 200 la liehu.\n\nZ tohto obchodného prípadu za spoločnosť C., s.r.o. T., obžalovaný Ing. P. C. predložil správcovi dane\ndaňové priznanie spotrebnej dane z liehu za mesiac november 1997, z ktorého bolo zistiteľné, že\nspoločnosť z predaja 30 000 000 la jemného rafinovaného liehu priznala daňovú povinnosť v celkovej\nvýške 8 413 200.- Sk. Ďalší predaj liehu, ktorý bol zahrnutý do predmetného daňového priznania, bol v\nobjeme 5 055 la liehu, s daňovou povinnosťou 1 213 XXX,XXX Sk, od ôsmich odberateľov.\nObžalovaný P. C. za spoločnosť C., s.r.o. T. predložil správcovi dane aj daňové priznanie dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie november 1997. Za spoločnosť uplatnil nadmerný odpočet vo výške\n98 626.-Sk.\nNa druhej strane spoločnosť B., s.r.o. B., zastúpená obžalovaným Ing. C. N., PhD. podala Daňovému\núradu B. žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie november 1997. Z\npredmetnej žiadosti bolo zistiteľné, že spoločnosť si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu\nvo výške 145 830 437.-Sk, z kúpy liehu v množstve 606 309.82 la a kúpy destilátu v objeme 1 317 la.\nNásledne v spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná čiastková kontrola spotrebnej dane z liehu na\nzdaňovacie obdobie november 1997. Kontrolu vykonali Ing. I. W. a G. N. za Daňový úrad B.. Z kontroly bol\nvyhotovený protokol s dátumom 02. 12. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX. Predmetom kontroly o. i. bola\naj faktúra č. XXX XX, ktorou spoločnosť odkúpila 30 000 la liehu. Kontrolou bola potvrdená oprávnenosť\nnároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 145 830 437.-Sk za nákup liehu v objeme 607\n626.82 la.\nTáto čiastka bola na základe platobného poukazu na vrátenie č. XXXXXX/XX správcom dane spoločnosti\nB. na ich účet č. XXXXXXX/XXXX takisto vrátená.\nZ Protokolu o kontrole spotrebnej dane z liehu za rok 1997 v spoločnosti B., s.r.o. B., ktorej výsledky\nvo vzťahu ku skutku pod bodom 1) už boli spomenuté, ktorý bol vyhotovený dňa 17. 04. 1998 pod\nč. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX, súd k predmetnému skutku zistil, že pracovníci Daňového úradu B. v\npredmetom protokole konštatovali, že spoločnosti B., s.r.o. B., ako dodávateľovi, nevznikla daňová\npovinnosť, pretože aj keď vyfakturovala odberateľovi D. B., s.r.o. B. jemný rafinovaný lieh v objeme 410\n000 la, toto množstvo liehu nebolo vyskladnené zo skladových priestorov, čoho dôkazom bola zmluva o\nskladovaní uzatvorená medzi oboma spoločnosťami. Ďalej v protokole bolo uvedené, že priznaná časť\nspotrebnej dane z liehu nebola uhradená, nakoľko platiteľ požiadal o odklad platenia spotrebnej dane a\nsprávca dane tejto žiadosti vyhovel. Aj v tomto prípade členovia daňovej kontroly poukázali na porušenie\nustanovenia § 9 písm. a) zákona č. 229/1995 z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom vyskladnenia liehu. Vyskladnenie liehu v zmysle § 2 ods.\n2, písm. a), bod 1. je vydanie liehu výrobcom na splnenie zmluvného záväzku v tuzemsku alebo do\nzahraničia z priestorov, kde sa lieh vyrába alebo z priestorov, kde sa lieh skladuje.\nTaktiež predmetom kontroly bola kúpna zmluva medzi spoločnosťami B., s.r.o. B., na strane kupujúceho a\nC., s.r.o. T., na strane predávajúceho, ako aj zmluva o skladovaní liehu, uzatvorená medzi spoločnosťami\nC., s.r.o. T. (ktorá v tom čase mala odkúpený lieh od spoločnosti D. B., s.r.o., B.) a spoločnosťou B., s.r.o.\nB.. Predmetom kontroly boli aj obe faktúra č. XXX XX a XXX XX a vystavené dodacie a preberacie listy. V\nprotokole sa konštatuje, že spoločnosť B., s.r.o. B. si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu\nza zdaňovacie obdobie október 1997 v čiastke 91 200 000.-Sk a za zdaňovacie obdobie november 1997\nsi uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane vo výške 7 200 000.-Sk., ktoré čiastky boli v stanovených\ntermínoch správcom dane aj vrátené.\nPracovníci daňového úradu v protokole konštatovali, že nárok na vrátenie spotrebnej dane vzniká\nplatiteľovi dane dňom prevzatia zdaneného liehu na sklad podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 229/1995\nZ. z. o spotrebnej dani z liehu v ú. z.. Z dôvodu, že k jeho vyskladneniu a ku skutočnému fyzickému\nprevzatiu tzv. naskladneniu liehu od dodávateľa spoločnosti C., s.r.o. T. nedošlo, spoločnosť B., s.r.o.,\nB. si nárok na vrátenie spotrebnej dane za oba zdaňovacie obdobia uplatnila v rozpore s prv citovaným\n\nustanovením, teda neoprávnene. V protokole sa o. i. uvádza, že daňová povinnosť z hľadiska spotrebnej\ndane z liehu vzniká spoločnosti vyskladnením liehu a liehovín za účelom predaja.\nUplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za celé kontrolované obdobie, t. j. za obdobie roku\n1997, ktoré si spoločnosť B., s.r.o. B. v objeme 1 177 487 784.-Sk, po vykonanej kontrole bol znížený\no celkovú čiastku 302 400 000.-Sk. V tejto čiastke bol zahrnutý aj neoprávnene uplatnený nárok na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie október 1997 (91 200 000.-Sk), november 1997\n(7 200 000.-Sk) a už skôr spomenutá čiastka 84 000 000.-Sk, uplatnená za zdaňovacie obdobie marec\n1997 - pri skutku pod bodom 1) výroku tohto rozsudku. Obžalovaný W.. C. N., PhD. sa k tomuto výsledku\nkontroly odmietol vyjadriť, ktorá skutočnosť svedčí zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 04.\n1998.\nOpäť na tomto mieste je potrebné poukázať na platobný výmer zo dňa 12. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/\nXXXX, ktorý už bol prv spomenutý vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) rozsudku, ktorým bol platiteľovi\ndane B., s.r.o. B. znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu o. i. aj za zdaňovacie\nobdobie október a november 1997, spolu o čiastku 98 400 000.-Sk.\nV súvislosti s touto kontrolou bol vydaný aj ďalší platobný výmer zo dňa 12. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/\nXXXX/XXXX, ktorým sa daňovému subjektu B., s.r.o. B., predpísalo zvýšenie dane o celkovú čiastku\n302 400 000.-Sk.\nProti obom platobným výmerom spoločnosť B., s.r.o. B. podala v zákonnej lehote odvolanie. Ústredné\ndaňové riaditeľstvo SR odvolaniu vo vzťahu k rozhodnutiu o znížení uplatneného nároku na vrátenie\nspotrebnej dane z liehu pod č. XXX/XXX/XXXX/XXXX vyhovelo, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nna nové konanie. Naproti tomu rozhodnutie - platobný výmer zo dňa 12. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/\nXXXX potvrdilo. Stalo sa tak na základe rozhodnutia zo dňa 02. 09. 1999, č. j. E./XXX/XXXX/XX/Gč.\nO rok neskôr, konkrétne dňa 23. 06. 1999 Daňovým úradom B. pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX bola\nopäť vykonaná kontrola spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. B.. Znovu bol kontrolovaný rok\n1997, avšak len zdaňovacie obdobia marec, október a november. Kontrolu vykonali Ing. I. W., S. T.\na G. N.. P. kontrola bola vykonaná na základe príkazu Ústredného daňového riaditeľstva SR Banská\nBystrica zo dňa 08. 06. 1999 a z dôvodu zrušenia platobného výmeru, prv spomenutého, č. XXX/\nXXX/XXXX/XXXX. Výsledky predmetnej kontroly boli totožné so závermi predchádzajúcej kontroly zo\ndňa 17. 04. 1998 pod č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX. Aj v tomto protokole sa o. i. uvádzalo, že platiteľovi\nspotrebnej dane z liehu, spoločnosti B., s.r.o. B. pokiaľ vyfakturovala odberateľovi, spoločnosti D. B.,\ns.r.o. B. jemný rafinovaný lieh v množstve 410 000 la faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 s\nvyčíslenou spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk, nevznikla daňová povinnosť. Dôkazom\ntoho, podľa spomenutého protokolu, bola zmluva o skladovaní liehu v objeme 410 000 la v nádrži č.\nXXX uzatvorená medzi oboma spoločnosťami dňa 22. 08. 1997. V tomto smere spracovatelia protokolu\npoukázali na ustanovenie § 9 písm. a) zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v úplnom\nznení, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom vyskladnenia liehu. Vyskladnenie liehu v zmysle §\n2 ods. 2 písm. a), bod 1 citovaného zákona, je vydanie liehu výrobcom na splnenie zmluvného záväzku\nv tuzemsku alebo do zahraničia z priestorov, kde sa lieh vyrába alebo z priestorov, kde sa lieh skladuje.\nAj napriek tomu, že bola priznaná časť spotrebnej dane z liehu, táto nebola uhradená, nakoľko platiteľ\npožiadal o odklad platenia spotrebnej dane a správca dane tejto žiadosti vyhovel. Ďalej sa v protokole\nkonštatovalo, že dňa 30. 09. 1997 spoločnosť B., s.r.o. B. uzatvorila so spoločnosťou C., s.r.o. T. Zmluvu\no skladovaní liehu jemného rafinovaného v množstve 410 000 la v nádrži č. XXX. Spoločnosť C., s.r.o.\nT. nedisponovala s takými skladovacími kapacitami, ktoré by umožňovali uskladnenie vyššie uvedeného\nmnožstva liehu nakúpeného od spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Obdobne ako pri fakturácii liehu jemného\nrafinovaného v množstve 410 000 la medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a D. B., s.r.o. B., tak aj následne\npri fakturácii identického množstva liehu medzi spoločnosťami D. B., s.r.o. B. a C., s.r.o. T., nedošlo k\nfyzickému vyskladneniu liehu zo skladovacích priestorov spoločnosti B., s.r.o. B.. Uvedené množstvo\nskladovaného rafinovaného liehu v skladovacích priestoroch spoločnosti B., s.r.o. B., spoločnosť C.,\ns.r.o. T. vyfakturovala faktúrami č. XXX XX z 22. 10. 1997 v množstve 380 000 la liehu a faktoru XXX XX\nzo dňa 03. 11. 1997 v množstve 30 000 la liehu spoločnosti B., s.r.o. B.. Aj na množstvo 30 000 la liehu\n\njemného rafinovaného bola uzatvorená Zmluva o skladovaní liehu v nádrži č. XX zo dňa 30. 10. 1997\nmedzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a C., s.r.o. T.. Spoločnosť B., s.r.o. B. si uplatnila nárok na vrátenie\nspotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie október 1997 v čiastke 91 200 000.-Sk a za zdaňovacie\nobdobie november 1997 si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane vo výške 7 200 000.-Sk, ktoré\nsumy boli v stanovených termínoch správcom dane aj vrátené. Pracovníci daňového úradu vykonávajúci\nu daňového subjektu kontrolu poukázali na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 229/1995 Z.\nz. o spotrebnej dani z liehu v úplnom znení, podľa ktorého nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu\nvzniká platiteľovi dane dňom prevzatia zdaneného liehu na sklad. Keďže nedošlo k vyskladneniu a ku\nskutočnému fyzickému prevzatiu (naskladneniu) liehu od dodávateľa C., s.r.o. T., o čom svedčili zmluvy\no skladovaní liehu zo dňa 30. 09. 1997 a dňa 30. 10. 1997, dospeli k záveru, že daňový subjekt si\nuplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane v rozpore s predmetným ustanovením.\nZa spoločnosť B., s.r.o. B. sa prerokovania výsledkov kontroly dňa 25. 06. 1999 zúčastnil Ing. G. E.,\nuž vtedajší generálny riaditeľ, ktorý s protokolom nesúhlasil, lebo mal za to, že protokol bol opísaný z\nprotokolu prerokovaného dňa 17. 04. 1998.\nNa základe výsledkov kontroly bol Daňovým úradom Levoča dňa 25. 06. 1999 pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/\nXXXX/Ká vydaný nový platobný výmer, ktorým platiteľovi, spoločnosti B., s.r.o. B., bol znížený uplatnený\nnárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 o čiastku 84 000 000.-Sk,\nza zdaňovacie obdobie júl 1997 o čiastku 120 000 000.-Sk a za zdaňovacie obdobia október a november\n1997 spolu o čiastku 98 400 000.-Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom\n26. 07. 1999, ktorá skutočnosť vyplynula z predmetného rozhodnutia.\nNa hlavnom pojednávaní bol prečítaný Protokol o výsledku komplexnej kontroly dane z príjmov\nprávnických osôb, cestnej dane, dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných\npôžitkov a regulačných odvodov, spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. B. zo dňa 03. 12. 1999,\nč. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX. Kontrolu vykonali Ing. N., Ing. P., V., Ing. I. W., S. T., G. N., E., Ing.\nY., E. v dňoch 07. 07. - 03. 12. 1999.\nAj v tomto protokole sa o. i. uvádzalo, že z dôvodu, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia,\nnebol platiteľ, spoločnosť B., s.r.o. B., povinný v mesiaci august 1997 priznať daň z pridanej hodnoty „na\nvýstupe\" (z predaja liehu - faktúra č. XXXXXXXXX) vo výške 25 196 960.-Sk, keďže 410 000 la liehu\nnebolo vyskladnených zo skladovacích priestorov spoločnosti, čoho dôkazom bola zmluva o skladovaní.\nV tomto smere spracovatelia protokolu poukázali na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 289/1995\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v úplnom znení, podľa ktorého zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri\npredaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy\ndôjde až zaplatením tovaru.\nPredmetom kontroly sa stal aj obchodný prípad, kedy ten istý lieh spoločnosť B., s.r.o. B. spätne odkúpila\nuž od spoločnosť C., s.r.o., T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 1997 a to na základe faktúr č.\nXXX XX a XXX XX. Opäť aj v tomto prípade členovia kontrolnej skupiny Daňového úradu Levoča o. i.\nv protokole uviedli, že aj v tomto prípade nedošlo k fyzickému vyskladneniu liehu a teda nedošlo ani k\njeho dodaniu odberateľovi, teda spoločnosti B., s.r.o. B.. Aj v tomto prípade správca dane na základe\nkontroly znížil „daň na vstupe\" (z kúpy tovaru) o čiastku 23 091 080.-Sk z dôvodu neoprávneného si\nuplatneného odpočtu dani z pridanej hodnoty od spoločnosti C., s.r.o. T..\nSprávca dane Daňový úrad Levoča vykonal v spoločnosti D. B., s.r.o., G. B., Levoča kontrolu spotrebnej\ndane z liehu. Výsledky kontroly boli zhrnuté do protokolu o kontrole zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/\nXXXX/XX. Z tohto protokolu bolo zistiteľné, že osvedčenie o registrácii a pridelenie registračného čísla\nbolo tejto spoločnosti vydané Daňovým úradom Levoča pod č. XXXX/XXXX dňa 30. 06. 1997, ktoré\npotvrdilo aj registráciu spotrebnej dane z liehu od 02. 12. 1996. Spoločnosť v tom čase mala podľa výpisu\nz obchodného registra o. i. v predmete činnosti výrobu „surového liehu\". Podľa výpisu z obchodného\nregistra sídlom spoločnosti D. B., s.r.o. bola B., G. B.. V skutočnosti však daňový subjekt mal v tom\nčase sídlo v mieste svojej prevádzky na adrese: K. XX, D. L. E.. Podľa pracovníkov vykonávajúcich\n\npredmetnú kontrolu, tento stav - používanie iného názvu v záhlaví vyhotovovaných faktúr - daňových\ndokladov bolo v nesúlade s ustanovením § 8 Obchodného zákonníka v ú. z. vo vzťahu k § 11 ods. 4\nzákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.\nPodľa § 11 ods. 4 písm. c) Zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, v znení zák. č. 386/1996\nZ. z. doklad musel obsahovať najmä tieto náležitosti:\na) poradové číslo daňového dokladu,\nb) dátum vyskladnenia liehu,\nc) obchodné meno, sídlo, miesto vyskladnenia, daňové identifikačné číslo, ak je platiteľom právnická\nosoba; meno a priezvisko, obchodné meno, bydlisko, miesto vyskladnenia a daňové identifikačné číslo,\nak je platiteľom fyzická osoba....\nV protokole o kontrole bolo konštatované, že údaje na odtlačku pečiatky a v záhlaví faktúr neboli\ntotožné. Ďalej bolo uvedené, že Zákon o spotrebnej dani z liehu svojou povahou a konštrukčným\nriešením rešpektoval osobitné postavenie liehu, ako všeobecne nebezpečné návykové narkotikum,\nktoré je nie len problémom sociologickým, zdravotným, ale aj ekonomickým. Práve z toho dôvodu na\nlieh bol uvalený osobitný daňový režim. Pracovníkmi daňového úradu o. i. bol podrobený kontrole\nnákup jemného rafinovaného liehu v objeme 410 000 la od spoločnosti B., s.r.o. B. na základe faktúry\nč. XXXXXXXX zo dňa 22. 08. 1997 v celkovej hodnote 134 748 960.-Sk., z čoho spotrebná daň z\nliehu predstavovala čiastku 98 400 000.-Sk. Na dokladoch týkajúcich sa predmetného obchodného\nprípadu bolo nesprávne uvádzané obchodné meno v záhlaví daňových dokladov, ako aj nebolo uvedené\nmiesto vyskladnenia, ktorá skutočnosť bola predpísanou náležitosťou daňového dokladu stanovenou §\n11 ods. 4 Zákona o spotrebnej dani. Predmetom kontroly bola aj faktúra č. XXX XXX zo dňa 30. 09.\n1997, ktorou kontrolovaná spoločnosť D. B., s.r.o. B. predmetný lieh v tom istom množstve v celkovej\nhodnote 133 135 200.-Sk (vrátane s vyčíslenou spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk)\nodpredala odberateľovi - spoločnosti C., s.r.o. T.. D. B., s.r.o. B. v zmysle ustanovenia § 4 písm. a)\nZákona o spotrebnej dani z liehu bol platiteľom spotrebnej dane z liehu ako výrobca, v nadväznosti na §\n2 ods. 1, písm. b), e) Zákona o spotrebnej dani z liehu, ako aj podľa vydaného povolenia Ministerstvom\npôdohospodárstva SR č. XXXX/XXXXXXX-XXX z 22. 05. 1997, Reg. číslo XX/XXXX-P na výrobu liehu\na jeho uvádzanie do obehu - surový poľnohospodársky lieh - a Osvedčenie MP SR č. Reg. XX-XX/\nXXXX/-X/XX z 27.11.1997 na prevádzkovanie liehovarníckych závodov. Platiteľ spotrebnej dane z liehu\nnemal povolenie na činnosť, ktorá mala vplyv na zmenu podstaty rafinovaného liehu jemného podľa\n§ 2 ods. 1 písm. c) Zákona o spotrebnej dani z liehu. Nemal teda právo vystavovať daňový doklad v\nzmysle § 11 citovaného zákona. Nakoľko platiteľ takto postupoval, podľa pracovníkov daňového úradu\nvykonávajúcich predmetnú kontrolu, porušil ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona. Tým, že vystavil\ndaňové doklady, umožnil odberateľovi rafinovaného liehu jemného uplatniť nárok na vrátenie spotrebnej\ndane a následné odčerpanie zo štátneho rozpočtu.\nVzhľadom na výsledky kontroly Daňový úrad Levoča vydal platobný výmer zo dňa 13. 05. 1998 č. XXX/\nXXX/XXXX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že správca dane predpísal platiteľovi spotrebnej dane z liehu\nspoločnosti D. B., s.r.o. B. za zdaňovacie obdobie rok 1997 spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 234\n659 040.-Sk, v ktorej čiastke bola zahrnutá aj spotrebná daň z liehu vo výške 98 400 000.-Sk z faktúry\nč. XXX XXX zo dňa 30. 09. 1997 z predaja liehu spoločnosti C., s.r.o. T.. Platobný výmer nadobudol\nvykonateľnosť dňom 15. 06. 1998.\nProti tomuto platobnému výmeru podal odvolanie konateľ spoločnosti D.., s.r.o. B., obžalovaný P. C. a\nzároveň požiadal o odklad zaplatenia vyrubenej spotrebnej dane. Ako dôvod uviedol druhotnú platobnú\nneschopnosť a meškanie platieb od odberateľov.\nJeho žiadosti bolo vyhovené, ktorá skutočnosť vyplývala z rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane\nzo dňa 29. 05. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/XX. Odklad platenia spotrebnej dane bol povolený Daňovým\núradom Levoča do dňa 31. 12. 1998. Rozhodnutie vydala riaditeľka Daňového úradu v Levoči JUDr. D. T..\n\nSpoločnosť D. B., s.r.o. B. zastupoval v rámci odvolacieho konania komerčný právnik JUDr. C. T., ktorý\nbol obžalovaným P.C. splnomocnený za spoločnosť v rámci odvolacieho konania konať. Jedná sa o\nplnomocenstvo zo dňa 11. 06. 1998.\nV predkladacej správe k rozhodnutiu odvolacieho orgánu, ktorú dňa 24. 06. 1998, pod č. j. XXX/XXX/\nXXXXX/XXXX/Ká, ktorú podpísala riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T., avšak v kolónke\n„Vybavuje\" bolo uvedené meno „W.. T.\", bolo odvolaciemu orgánu navrhované potvrdiť napadnutý\nplatobný výmer o znížení nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX.\nRozhodnutím riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva SR, pracovisko Prešov JUDr. I. N., zo dňa 09.\n10. 1998, č. j. E./XXX/XXXXX-XXX/XX/Dud bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušené a vec\nbola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.\nNa základe tohto rozhodnutia bola opätovne v spoločnosti D.., s.r.o. B. vykonaná kontrola, ktorú vykonala\nsamotná riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T. a S. T.. Výsledok predmetnej kontroly bol ten, že\nsprávca dane v rámci obnovenej kontroly za sledované zdaňovacie obdobia nezistil krátenie štátneho\nrozpočtu.\nNa hlavnom pojednávaní boli ďalej oboznámené úradné záznamy spísané pracovníkmi Daňového úradu\nBratislava zo dňa 11. 11. 2002, ktoré boli vyhotovené na základe predchádzajúcej žiadosti vo veci\nčinného vyšetrovateľa, pod č. j. XXX/XXXX/XXXXXX/XXXX a XXX/XXXX/XXXXXX/XXXX. Predmetné\nzáznamy sa týkali spotrebnej dane z liehu za september, október a november 1997 a dane z pridanej\nhodnoty za október a november 1997 v spoločnosti C., s.r.o. T. D. XX, Bratislava. Všetky skutočnosti\nuvedené v týchto protokoloch predstavovali zhrnutie a vyhodnotenie jednotlivých daňových dokladov\ntýkajúcich sa spomínaných obchodných transakcií spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B. (kúpa a predaj liehu\njemného rafinovaného v objeme 410 000 la). V záznamoch je uvedený zoznam pomôcok, ktoré kontrolóri\nmali k dispozícii pri hodnotení obchodnej transakcie s predmetným liehom spoločnosťou C., s.r.o. T.. V\núradnom zázname k spotrebnej dani z liehu sa na strane 6 uvádzalo, že správca dane vykonal dňa 10.\n10. 1997 kontrolu u daňového subjektu, ktorý si za zdaňovacie obdobie september 1997 uplatnil nárok na\nvrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 100 815 552.-Sk. Správca dane predčasne uzatvoril daňovú\nkontrolu, dňa 13. 10. 1997 vystavil daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení konania, ktoré bolo\ndaňovému subjektu doručené 14. 10. 1997, následne v ten istý deň, t. j. 13. 10. 1997 vystavil daňovému\nsubjektu platobný poukaz na vrátenie sumy 98 400 000.-Sk, ktorá suma bola z účtu správcu dane dňa\n15. 10. 1997 poukázaná na účet spoločnosti C., s.r.o. T.. V uvedenom období správca dane Daňový\núrad Levoča evidoval u tohto daňového subjektu nedoplatok na spotrebnej dani z liehu vo výške 103\n322 795.-Sk, na základe exekučného príkazu vydaného Daňovým úradom Kežmarok. Z tohto nákupu si\nspoločnosť C., s.r.o. T. uplatnila vrátiť daň z pridanej hodnoty, ktorú predstavovala čiastka vo výške 24\n895 200.-Sk a to za zdaňovacie obdobie október 1997. V zázname sa konštatuje, že spoločnosť C., s.r.o.\nT. si neoprávnene uplatnila nárok na odpočet dane, nakoľko nedošlo k vyskladneniu liehu u dodávateľa,\nspoločnosti D. B., s.r.o. B. a následne k prevzatiu liehu na sklad. Nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného\nplnenia v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a Zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení zákona NR SR č. 200/1996 Z.z. a zákona č. 386/1996 Z.z.\nPre dokreslenie, aký bol ďalší vývoj v spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., súd na hlavnom pojednávaní\noboznámil ďalšie listinné dôkazy. Z dvoch zmlúv o prevode obchodných podielov zo dňa 04. 12. 1997\nbolo zistiteľné, že obaja dovtedajší spoločníci spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B., obžalovaní Ing. I. D. a\nC. V. previedli obchodné podiely na nového nadobúdateľa a to P. O.. Táto skutočnosť vyplynula aj zo\nzápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti C. s.r.o. T. zo dňa 28. 11. 1997.\nZ rovnopisu notárskej zápisnice zo dňa 05. 12. 1997 napísanej pred notárom JUDr. Y. Y. z J. vyplynulo,\nže sa pred notárku dostavil P. O. a uviedol, že sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti\nC., s.r.o. T., T. XX, B..\n\nZ ďalšieho rovnopisu notárskej zápisnice zo dňa 09. 06. 1998 napísanej pred notárom JUDr. I. B. z T.\nvyplynulo, že P. O. prehlásil pred notárom, že mení sídlo spoločnosti na: C., s.r.o., T., D. XX, J..\nZ písomného vyjadrenia výkonného riaditeľa spoločnosti G., súkromná bezpečnostná služba, s.r.o. T.,\nG. XX, I. G. zo dňa 05. 02. 1999, ktoré bolo adresované spoločnosti C., s. r.o. T., už na adresu: D. č.\nXX, J., vyplynulo, že pri preprave tovaru z predchádzajúceho účtovného obdobia zo sídla „v T. do J.,\nna ul. D. č. XX\" spoločnosti s poľutovaním oznámil, že preprava, ktorú realizovali 03. 02. 1999 na trase\n„T. - T. - J. bola neúspešná\". Dňa 03. 02. 1999 v meste T. im bolo osobné motorové vozidlo odcudzené\nvrátane prepravovaných tovarov.\nNa základe listinných dôkazov bolo zistiteľné, že spoločnosť C., s.r.o. T. sídlila od svojho vzniku na\nadrese: D. Y. č. XX, T. a to do dňa 25. 07. 1995, ktorým dňom zmenila svoje sídlo na: G. XX, D. P.. Táto\nskutočnosť bola zistiteľná z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Košice I, vložka XXXX/V.\nNásledne potom, ako spoločnosť C. s.r.o. T. predala prvou faktúrou č. XXX XX zo dňa 22. 10. 1997\nnajprv 380 000 la liehu spoločnosti B., s.r.o. B., bola uzatvorená zmluva o pôžičke zo dňa 31. 10. 1997.\nZmluvu o pôžičke uzatvorili za spoločnosť D. B., s.r.o. B., v zastúpení obžalovaným P. C. na strane\nveriteľa a na strane dlžníka, spoločnosť C. s.r.o. T., obžalovaný Ing. P. C.. Z jej obsahu vyplynulo, že\nveriteľ dňom podpísania predmetnej zmluvy požičal dlžníkovi bezúročne sumu 24 895 200.-Sk. Dlžník\nsa zaviazal túto sumu vrátiť do 30. 11. 1997. Obaja zástupcovia spoločností predmetnú zmluvu na znak\nsúhlasu aj podpísali. To znamená, že spoločnosť D. B., s.r.o. B. vlastne požičala spoločnosti C., s.r.o. T.\npráve takú sumu, ktorú mu vyfakturovala faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30. 09. 1997 pri odpredaji jemného\nrafinovaného liehu v objeme 410 000 la. Táto suma predstavovala faktúrou vyčíslenú daň z pridanej\nhodnoty. (Jedná sa pritom o ten istý lieh, ktorý spoločnosť D. B., s.r.o. B. dňa 22. 08. 1997 odkúpila od\nspoločnosti B., s.r.o. B..)\nDňa 27. 11. 1997, teda už po odpredaji predmetného liehu spoločnosťou C., s.r.o. T. spoločnosti B., s.r.o.\nB. dvoma faktúrami č. XXX XX z 22. 10. 1997 a č. XXX XX zo dňa 03. 11. 1997, veriteľ, spoločnosť\nD. B., s.r.o. B., zastúpená obvineným P. C., postúpila svoju pohľadávku voči spoločnosti C., s.r.o. B.\nspoločnosti B., s.r.o. B..\nDohodu o postúpení pohľadávky za postupníka, spoločnosť B., s.r.o. B., podpísal obžalovaný Ing. C. N..\nPredmetom postúpenej pohľadávky bola prv spomenutá suma predstavujúca vyčíslenú daň z pridanej\nhodnoty vo faktúre č. XXXXXX z 30. 09. 1997. To znamená, že pôvodný dlžník, spoločnosť C., s.r.o. T.\nnemusel predmetnú sumu vrátiť veriteľovi, spoločnosti D. B., s.r.o. B., ale mal ju uhradiť spoločnosti B.,\ns.r.o. B., keďže túto pohľadávku spoločnosť D. B., s.r.o. B. postúpil spoločnosti B., s.r.o. B..\nV ten istý deň, t. j. 27. 11. 1997 obe zmluvné strany, teda spoločnosť D. B., s.r.o. B., zastúpená\nobžalovaným P. C. a spoločnosť B., s.r.o. B., zastúpená jej generálnym riaditeľom, obžalovaným Ing. C.\nN., PhD. uzatvorili aj ďalšiu zmluvu a to Dohodu o postúpení pohľadávky. Obžalovaní, ako zástupcovia\noboch spoločností sa dohodli, že D. B., s.r.o. B. dňom podpísania predmetnej dohody postúpi svoje\npohľadávky bez príslušenstva a ponížené o daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 9 840 000.Sk, tvorené neuhradenými faktúrami voči dlžníkovi, spoločnosti C., s.r.o. T.. V dohode o postúpení\npohľadávky je uvedená opäť faktúra č. XXXXXX. Suma, resp. výška postúpenej pohľadávky suma 9\n840 000.-Sk, je cena, za ktorú spoločnosť C., s.r.o. T. odkúpila 410 000 la liehu od spoločnosti D. B.,\ns.r.o. B. faktúrou č. XXX XXX. Predmetný lieh bol kúpený za jednotkovú cenu 24.00 Sk. Ak teda bola\nvyfakturovaná celková suma vo výške 133 135 200.-Sk, postúpenú pohľadávku predstavuje táto suma\nbez vyčíslenej spotrebnej dane z liehu, ako aj bez vyčíslenej dane z pridanej hodnoty.\nTo znamenalo, že spoločnosť C., s.r.o. T. nemusela uhradiť nielen daň z pridanej hodnoty, ale ani\nnákupnú cenu spoločnosti D. B., s.r.o. B. z faktúry č. XXX XXX z 30. 09. 1997.\n\nNasledujúci deň opäť obžalovaný Ing. C. N. PhD., ako generálny riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B.,\ns obžalovaným Ing. P. C., splnomocneným zastupovať spoločnosť C., s.r.o. T., uzatvorili Dohodu o\nkompenzácií pohľadávok a záväzkov, zo dňa 28. 11. 1997, z obsahu ktorej vyplynulo, že pokiaľ mala\nspoločnosť C., s.r.o. T. na základe predchádzajúcich dohôd o postúpení pohľadávok zaplatiť spoločnosti\nB., s.r.o. B. nákupnú cenu 9 840 000.-Sk, ako aj sumu 24 895 200.-Sk, ktorú sumu si pôvodne požičala\nod spoločnosti D. B., s.r.o. B. a ktorá vlastne predstavovala vyrubenú daň z pridanej hodnoty fakturovanú\nfaktúrou č. XXX XXX, teda spolu 34 735 200.-Sk, táto suma sa stala predmetom započítania, vzhľadom\nna faktúru č. XXX XX zo dňa XXX XX, ktorú vyhotovila spoločnosť C., s.r.o. B. pre odberateľa, spoločnosť\nB., s.r.o. B., ktorou bol spätne odkúpený jemný rafinovaný lieh spoločnosťou B., s.r.o. B..\nV súvislosti so spomenutou zmluvou o pôžičke, dohodami o postúpení pohľadávok, ako aj v súvislosti s\ndohodou o kompenzácii, je na tomto mieste potrebné spomenúť aj ďalší dôkazový materiál, ktorý bol na\nhlavnom pojednávaní oboznámený, a to Oznámenie o postúpení pohľadávok, zo dňa 26. 01. 1998, ktoré\nvyhotovil už nový konateľ spoločnosti C., s.r.o. T., T. XX, B. P. O., ktorému obaja spoločníci, obžalovaní C.\nV. a W.. I. D. odpredali obchodné podiely spoločnosti, na základe zmlúv o prevode obchodných podielov\nzo dňa 04. 12. 1997. Toto oznámenie bolo adresované spoločnosti B., s.r.o. B., v ktorom bolo uvedené,\nže zmluvou uzatvorenou dňa 26. 01. 1998 postúpil pohľadávky spolu vo výške 73 586 800.-Sk obchodnej\nspoločnosti D. B., s.r.o. D. L. E., B., G. B. 1 tak, že dlh, ktorý mala spoločnosť B., s.r.o. B. voči spoločnosti\nC., s.r.o. T. na základe faktúry č. XXX XX, splatnej dňa 20. 11. 1997 v sume 7 926 000.-Sk (bez dane z\npridanej hodnoty), pôvodne vystavenej na sumu 9 748 980.-Sk a faktúry č. XXX XX, splatnej dňa 20. 11.\n1997 v sume 65 660 800.-Sk (pôvodne fakturovanej sume 123 487 080.-Sk) v uvedenej sume splatia\nnovému veriteľovi.\nTo znamenalo, že pohľadávka v objeme 73 586 800.-Sk, ktorú mala spoločnosť C., s.r.o. T. voči\nspoločnosti B., s.r.o. B. z oboch spomenutých faktúr, (všetko bez dane z pridanej hodnoty) mala\nspoločnosť B., s.r.o. B. uhradiť nie predávajúcej spoločnosti C., s.r.o. T., ale spoločnosti D. B., s.r.o. B.,\nako novému veriteľovi.\nJediný spoločník a konateľ spoločnosti D. B., s.r.o. B., obžalovaný P. C. vyhotovil písomné oznámenie\no postúpení pohľadávky zo dňa 02. 04. 1998, ktoré adresoval spoločnosti B., s.r.o. B..\nTýmto listom obžalovaný P. C. oznámil, že zmluvou uzavretou takisto v ten istý deň, ako bolo vyhotovené\npredmetné oznámenie, postúpil pohľadávky spolu vo výške 73 586 800.-Sk obchodnej spoločnosti R.,\ns.r.o. so sídlom XXX XX T., K. 6, IČO: XX XXX XXX tak, že dlh, ktorý spoločnosť B., s.r.o. B. mala voči\nspoločnosti D. B., s.r.o. B. na základe faktúry č XXX XX v sume 7 926 000.-Sk (bez dane z pridanej\nhodnoty) pôvodne vyčíslenej na sumu 9 748 980.-Sk a faktúry č. XXX XX v sume 65 660 800.-Sk,\npôvodne fakturovanej sumy 123 487 080.-Sk, splatia novému veriteľovi.\nAj v tomto prípade to znamenalo, že pohľadávku v objeme 73 586 800.-Sk, ktorú mala spoločnosť\nB., s.r.o. B. uhradiť spoločnosti D. B., s.r.o. B., (na základe predchádzajúceho oznámenia o postúpení\npohľadávok zo dňa 26. 01. 1998, ktoré vyhotovil konateľ P. O.), mala uhradiť novému veriteľovi a to\nspoločnosti R., s.r.o. so sídlom T., K. 6. (ďalej len R., s.r.o. T.)\nZmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 04. 1998, spomenutá v Oznámení o postúpení pohľadávok,\nktoré vyhotovil konateľ spoločnosti R., s.r.o. T., bola takisto na hlavnom pojednávaní oboznámená. Za\nspoločnosť G., s.r.o. G. ako postupníka zmluvu podpísal Ing. C. D., konateľ tejto spoločnosti. K tejto\nzmluve bol vyhotovený v ten istý deň Dodatok č. 1, kde sa W. C. a Ing. C. D. dohodli, že postúpenie\npohľadávok sa uskutoční za odplatu a to tak, že pohľadávky uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok\npostupuje postupca na postupníka za sumu 73 000 000.-Sk a zároveň, že postupník - spoločnosť G.,\ns.r.o. G. zaplatí postupcovi - spoločnosti R., s.r.o. T. zálohu vo výške 12 000 000.-Sk v lehote najneskôr\ndo 30. 11. 1998 na základe vystavenej zálohovej faktúry a zostatok sumy v lehote do 31. 12. 1998 na\nzáklade faktúry vystavenej postupcom.\n\nNa základe zmluvy o postúpení pohľadávky a jej dodatku vyfakturovala spoločnosť R., s.r.o. T.\nspoločnosti G., s.r.o. G. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 01. 07. 1998 zálohu vo výške 12 000 000.-Sk.\nV ten istý mesiac konateľ spoločnosti R., s.r.o. K. 6, T. W. C. vyhotovil písomné oznámenie, ktoré takisto\nadresoval spoločnosti B., s.r.o. B.. Jednalo sa o Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 04.\n1998. Obsahom tohto oznámenia bolo, že spoločnosti B., s.r.o. B. oznámil, že postúpil pohľadávky spolu\nvo výške 73 586 800.-Sk obchodnej spoločnosti G., s.r.o. so sídlom G., T. 3, IČO: XX XXX XXX tak,\nže dlh, ktorý mala voči ich spoločnosti spoločnosť B., s.r.o. B. na základe faktúry č. XXX XX v sume 7\n926 000.-Sk (bez dane z pridanej hodnoty), pôvodne vyčíslenej na 9 748 980.-Sk a faktúry č. XXXXX v\nsume 65 660 800.-Sk (pôvodne fakturovanej sumy 123 487 080.-Sk), splatia novému veriteľovi. V tomto\nprípade novým veriteľom sa stala spoločnosť G., s.r.o. G., teda spoločnosť, ktorá v tomto rozhodnutí\nbude neskoršie spomínaná v súvislosti s ďalším skutkom pod bodom 5.\nTáto suma, t. j. suma 12 000 000.-Sk, bola z účtu vybratá do pokladne spoločnosti F. B., a.s. D. L. E., o\nčom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 12. 11. 1998, č. XXXXX. V ten istý deň, t. j. 12. 11. 1998\nbol vyhotovený z pokladne aj výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX na sumu 12 000 000.-Sk. Tieto\ndoklady boli vyhotovené už pod hlavičkou spoločnosti F. B., a. s. X. XX, D. L. E., z toho dôvodu, že táto\nspoločnosť vznikla na valnom zhromaždení dňa 19. 10. 1998 transformáciou z obchodnej spoločnosti\nG., s.r.o. G.. Tieto peniaze boli osobne pracovníkom spoločnosti R., s.r.o. T. aj prevzaté, o čom svedčí\npríjmový pokladničný doklad bez uvedenia čísla tohto pokladničného dokladu.\nVo vzťahu ku skutku pod bodom 5 vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový stav:\nSpoločnosť G. spol. s r.o., T. 3, G. IČO XX XXX XXX (ďalej len G., s.r.o. G.) vznikla spoločenskou\nzmluvou zo dňa 21. 06. 1994. Spoločnosť založili Ing. C. D. a G. G., ktorí sa stali aj konateľmi tejto\nspoločnosti. Dodatkom č. 1 zo dňa 21. 07. 1994 k predmetnej zmluve došlo k zmene obchodného mena,\nspoločnosť sa premenovala na G., spoločnosť s ručením obmedzeným. Predmetnú zmenu povolil v\nobchodnom registri vykonať sudca Okresného súdu Bratislava - vidiek uznesením zo dňa 26.07.94\nsp. zn. S.r.o.XXXX/K. Dodatkom č. 2 zo dňa 24. 05. 1995 došlo k rozšíreniu predmetu činnosť tejto\nspoločnosti.\nZo zápisnice z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti G., s.r.o. G. zo dňa 20. 05. 1998 vyplynulo,\nže sa spoločníci Ing. C. D. a G. G. so záujemcami o vstup do spoločnosti (obžalovaná Ing. I. T., E.\nV., JUDr. C. T. a Ing. O. V.) dohodli o prevode obchodných podielov a to zo spoločníka Ing. C. D. na\nnadobúdateľa Ing. V. a zo spoločníka G. G. na JUDr. C. T.. Obaja boli odvolaní aj z funkcie konateľov\nspoločnosti. Valné zhromaždenie ustanovilo za konateľov spoločnosti Ing. I. T. a C. T. a dohodli sa aj na\núplnom znení Dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa 21. 06. 1994. K prevodu obchodných podielov\ndošlo na základe zmluvy o prevode obchodných podielov z toho istého dňa, t.j. zo dňa 20. 05. 1998.\nDodatkom č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa zo dňa 20. 05. 1998 došlo k zmene pôvodnej spoločenskej\nzmluvy a do spoločnosti tak vstúpili obžalovaná Ing. I. T., E. V., JUDr. C. T. a Ing. O. V. s tým, že\nkonateľmi spoločnosti sa stali obžalovaná Ing. I. T. a JUDr. C. T. a každý z nich mohol konať samostatne.\nUznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 02. 09. 1998 sp. zn. S.r.o. XXX/T bola povolená zmena na\nzáklade prv spomenutých zápisníc a dodatkov.\nZo zápisnice z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti G., s.r.o. G. zo dňa 06. 08. 1998 vyplynulo,\nže došlo k rozšíreniu predmetu činnosti a to o stáčanie prírodnej minerálnej a pitnej vody, výrobu\novocných nápojov, rafináciu surového liehu, výrobu liehu studenou cestou a prevádzkovanie ovocných\nliehovarov. V tomto zmysle bol vyhotovený dodatok č. 4 k spoločenskej zmluve obchodnej spoločnosti\nzo dňa 21. 06. 1994.\n\nNa hlavnom pojednávaní bolo ako dôkaz oboznámené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 22.\n09. 1998, s.r.o. XXX/T, z obsahu ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti: Na základe opäť dodatku\nč. 4 k spoločenskej zmluve zo dňa 11. 08. 1998 bol zapísaný ako predmet činnosti kúpa tovaru\nza účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), kúpa tovaru za účelom jeho\npredaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), výroba ovocných a zeleninových nápojov, maľovanie,\nlakovanie a sklenárske práce, výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu, výroba ovocných destilátov a\nliehovín, rafinácia liehu, denaturácia liehu a skladovanie liehu. Všetky už prv spomenuté zmeny vyplývajú\naj z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava - vidiek a Okresného súdu Trnava.\nZo zápisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.1998, S.r.o. XXX/T bolo\nzistiteľné, že na základe rozhodnutia spoločníkov na valnom zhromaždení konanom dňa 05. 10. 1998\na so súhlasom správcu dane zo dňa 06. 10. 1998 a 14. 10. 1998 sa zrušila obchodná spoločnosť G.,\ns.r.o., T. 3, G. bez likvidácie a podľa § 69 ods. 2 Obch. zák. sa t r a n s f o r m o v a l a na obchodnú\nspoločnosť G., a. s., so sídlom T. č. 3, G. IČO XX XXX XXX. (ďalej len G., a.s. G.) Novovzniknutá akciová\nspoločnosť prebrala všetky práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti. Dňom 19. 10. 1998 celý\nzápis pri subjekte G. s.r.o., T. 3, G. IČO XX XXX XXX bol vymazaný, ktorá skutočnosť bola zistiteľná z\nvýpisu obchodného registra Okresného súdu v Trnave v odd. S.r.o. vo vl. č. XXX/T.\nSpoločnosť G., a. s., T. 3, G. pod týmto názvom existovala od 19. 10. 1998 do 04. 11. 1998, lebo od\n05. 11. 1998 zmenila svoje obchodné meno a sídlo na obchodnú spoločnosť pod názvom a sídlom\nF. B., a. s., X. XX, D. L. E.. (ďalej len F. B., a.s. D. L. E.) K tejto zmene došlo na základe rozhodnutia\nvalného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 19. 10. 1998, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou\nzápisnicou č. N XXX/XX, Nz XXX/XX, ktoré schválilo zmenu stanov, zmenu obchodného mena a sídla\nspoločnosti. Táto skutočnosť vyplývala aj z uznesenia Okresného súdu Trnava, zo dňa 05. 11. 1998,\nsp. zn. Sa XXXXX/T, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 11. 1998, ako aj z výpisu z Obchodného\nregistra Okresného súdu Trnava.\nSpoločnosť F. B., a. s. D. L. E. začala svoju činnosť odo dňa 05. 11. 1998. Predsedom predstavenstva\nv predmetnej spoločnosti už odo dňa 19. 10. 1998 bola obžalovaná Ing. I. T. (jej podpredsedom bol\nIng. I. C.).\nNa hlavnom pojednávaní ako dôkaz bola oboznámená zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti G.,\na. s., T. 3, G., zo dňa 09. 09. 1998, ktorej zakladateľmi boli Ing. I. T., Ing. I. C., Ing. G. V. a Ing. O.\nV., ktorí tvorili predstavenstvo spoločnosti, pričom bolo stanovené, že spoločnosť G., a.s. G., ako jediný\nuniverzálny právny nástupca spoločnosti G., s.r.o. G., preberá všetok jeho hmotný a nehmotný majetok,\naktíva a pasíva ako aj všetky známe aj neznáme záväzky a pohľadávky.\nZ uznesenia Okresného súdu Košice zo dňa 15. 07. 1999 sp. zn. Sa XXXX/V súd zistil, že okresný\nsúd povolil zmenu v obchodnom registri s tým, že obžalovaná Ing. I. T. prestala byť predsedníčkou\npredstavenstva spoločnosti F. B. a. s. X. XX D. L. E., a prestala v spoločnosti pôsobiť v akomkoľvek\norgáne spoločnosti, takisto Ing. I. C., Ing. G. V., Ing. O. V.. Namiesto nich, ako predstavitelia štatutárneho\norgánu, boli zapísaní JUDr. I. O., Ing. K. P., Ing. C. G., E. D., Ing. D., pričom predsedom predstavenstva\nsa stal JUDr. I. O..\nSpoločnosť G., s.r.o. G. si ako poslednú došlú faktúru č. XXXXXXXX zaúčtovala dňa 12. 10. 1998 (od\n19. 10. 1998 existovala už ako akciová spoločnosť) do nákladov faktúru od spoločnosti S. Y., a.s., Y. XX,\nX. (ďalej len S. Y., a.s. X.) ako odmenu za sprostredkovanie v celkovej fakturovanej výške 18 450\n000.-Sk, z ktorej suma 15 000 000.-Sk tvorila základ dane a suma 3 450 000.-Sk predstavovala 23% daň\nz pridanej hodnoty. Faktúra bola zapísaná pod poradovým číslom XX XX XXXX. so zápisom v kolónke\n„došlo dňa\" bol vyznačený dátum 12.10.1998. Pod týmto zápisom v evidencii došlých faktúr bol vykonaný\nzáznam s nasledovným textom: „ZMENA PRÁVNEJ FORMY SPOLOČNOSTI OD 19. 10. 1998\".\n\nZ protokolu o odovzdaní dokladov za spoločnosť G. s.r.o. G. bolo zistiteľné, že medzi odovzdanými\ndokladmi bola aj predmetná faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12. 10. 1998, ktorá bola v tomto zozname\nzaznamenaná s jej poradovým číslom t. j. XX XX XXXX.\nZ pokladničnej knihy spoločnosti pod názvom „G. a. s. - F. B. a. s.\" bolo ďalej zistená tu skutočnosť, že\ndňa 12. 11. 1998 (nesprávne bol v obžalobe uvedený dátum 12.10. 1998) bol zaznamenaný výber z účtu\na zároveň zaznamenaná úhrada záväzku vo výške 12 000 000.-Sk. Predmetný výber bol zaznamenaný\npod číslom dokladu XXXXX. Keďže v tom istom mesiaci - november 1998 došlo aj k čiastočnej úhrade\nprv spomenutej dodávateľskej faktúry, v pokladničnej knihe je táto čiastočná úhrada zachytená zápisom\nzo dňa 23. 11. 1998, pod číslom dokladu XXXXX. K čiastočnej úhrade došlo v hotovosti v sume 4 950\n000.-Sk. Táto čiastka v podstate predstavovala 23% daň z pridanej hodnoty, ktorá bola vyfakturovaná\nfaktúrou č. XXXXXXXX z 12. 10. 1998.\nTáto zistená skutočnosť korešponduje aj s výdavkovým pokladničným dokladom č. XX XXX z toho istého\ndňa, t. j. 23. 11. 1998, ktorý vyhotovila svedkyňa Ing. C. G. a schválila ho obžalovaná Ing. I. T.. Za\nspoločnosť S. Y., a. s. X. sa na tomto výdavkovom pokladničnom doklade nachádza odtlačok pečiatky\ntejto spoločnosti a podpis „E.\".\nNásledne túto faktúru, ktorú prijala ešte obchodná spoločnosť pod názvom G., s.r.o. G., mala po\ntransformácii už uhrádzať spoločnosť F. B., a. s. D. L. E.. Táto spoločnosť aj uhradila v hotovosti celé\nplnenie zo spomenutej faktúry, ktorá skutočnosť bola zrejmá z nasledovných dokladov:\n- už z prv spomenutého výdavkového pokladničného dokladu č. XX XXX. zo dňa 23. 11. 1998, ktorý\nbol vystavený na sumu 4 950 000.-Sk. Z tohto dokladu bolo jednoznačne zistiteľné, že bol vyhotovený\nuž za spoločnosť F. B., a. s. D. L. E., pre spoločnosť S. Y. a. s. X., ako čiastočná úhrada faktúry č.\nXXXXXXXX, v kolónke vyhotovil je uvedené meno „G.\", v kolónke schválil je uvedené meno „T.\", na\ndoklade sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.\";\n- z výdavkového pokladničného dokladu č. 19 zo dňa 20. 01. 1999, ktorý bol vystavený na sumu 3\n500 000.-Sk. Z tohto dokladu bolo takisto zistené, že bol vyhotovený už za spoločnosť F. B., a. s.,\npre spoločnosť S. Y. a. s. X., účel platby ako úhrada faktúry č. XXXXXXXX, v kolónke vyhotovil nie\nje uvedené žiadne meno, v kolónke schválil je uvedené meno „T.\", na doklade sa nachádza odtlačok\npečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.\",\n- z výdavkového pokladničného dokladu č. XX z 22.02.1999, ktorý bol vystavený na sumu 1 000 000.Sk, bol vyhotovený za spoločnosť F. B. a. s., pre spoločnosť S. Y. a. s. X., účel platby nebol uvedený, v\nkolónke vyhotovil nie je uvedené žiadne meno, v kolónke schválil je uvedené meno „T.\" a opäť na doklad\nsa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.\";\n- z výdavkového pokladničného dokladu č. XX zo dňa 08. 03. 1999, ktorý bol vystavený na sumu 9 000\n000.-Sk, ktorý bol vyhotovený opäť už za prv uvedenú spoločnosť, pre spoločnosť S. Y. a. s. X., účel\nplatby nebol uvedený, v kolónke vyhotovil nie je uvedené žiadne meno, v kolónke schválil je uvedené\nmeno „T. a opäť na doklad sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. a podpis „E.\". Všetky\núdaje na týchto dokladoch sú vypísané ručne.\nAj z interných dokladov spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. č. X/XX a č. X/XX, ktoré takisto boli na pojednávaní\noboznámené, vyplynulo, že sumy 3 500 000.-Sk a 9 000 000.-Sk boli použité na úhradu dodávateľskej\nfaktúry spoločnosti S. Y. a. s.. V kolónke schválil je uvedené meno „T.\".\nSpolu bola tak uhradená suma\ndodávateľskou spoločnosťou.\n\nv celkovej výške 18 450 000.-Sk, ktorá bola aj vyfakturovaná\n\nNiet pochýb o tom, keďže predmetná faktúra, ktorá sa v spisovom materiáli nenachádza a taktiež ani\nsprostredkovateľská zmluva, ktoré doklady sa nepodarilo orgánom činným v trestnom konaní zadovážiť,\nže táto faktúra bola vyhotovená za dodávateľskú spoločnosť S. Y., a. s. X., pod číslom XXXXXXXX,\n\nbola zaevidovaná u spoločnosti G., s.r.o. G. pod poradovým číslom faktúry XX XX. XXXX, jednalo\nsa o faktúru zaevidovanú dňa 12. 10. 1998, s vyznačeným dátumom plnenia 12. 10. 1998 s tým, že\nbola fakturovaná suma 18 450 000.-Sk. Tieto skutočnosti vyplývali o. i. aj zo zoznamu neuspokojených\npohľadávok a záväzkov za október 1998, list X/X. Predmetná faktúra bola zaevidovaná ako neuhradená\nspolu s viacerými v sumáre nezaplatených faktúr ku dňu 31.10.1998.\nObžalovaná Ing. I. T. ešte za spoločnosť G., s.r.o. G. dala predmetnú faktúru č. XXXXXXXX zaúčtovať do\nnákladov tejto spoločnosti v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 1998. Daňové\npriznanie bolo vyhotovené 26. 11. 1998, ktoré podpísala obžalovaná Ing. I. T., pričom bolo opatrené\npečiatkou spoločnosti G., s.r.o. G.. Z tohto daňového priznania súd zistil, že daňový subjekt ako základ\ndane v riadku č. XXX uviedol sumu 1 686 000.-Sk, pričom daňovník sumu 15 000 000.-Sk uplatnil v\nnákladoch spoločnosti G., s.r.o. G.. Následne základ dane v riadku 290 si daňový subjekt vyčíslil na\nsumu 4 215 000.-Sk. V riadku 200 správca dane uviedol sumu, ktorú zistil v rámci daňovej kontroly\nako neoprávnený náklad: 15 000 000.-Sk + 1 110 248.-Sk. Na mieste sa žiada zdôrazniť, že správca\ndane v rámci vykonania kontroly zaznamenával výsledky svojho zistenia zrkadlovite na pravej strane\ntlačiva. Ak teda na pravej strane v riadku 310 je správcom dane uvedená čiastka 8 130 000.-Sk, rozdiel\nmedzi daňou podľa správcu dane a daňou vypočítanou daňovníkom predstavuje suma 6 444 000.-Sk.\nTo znamená, že sumy 15 000 000.-Sk sa týka vypočítaná čiastka 444 000.-Sk. Suma 6 000 000.-Sk je teda čiastka, o ktorú bola znížená daň daňovníkom, keď si uplatnil neoprávnený náklad 15 000 000.Sk (daň z príjmu právnických osôb tvorila 40%)\n15 000 000.-Sk ................100%\n\n1 110 248.00 Sk ............... 100 %\n\n150 000.-Sk................ 1 %\n\n11 102,84 Sk ..............\n\n6 000 000.-Sk .............. 40 %\n\n444 113.60 Sk.............. 40 %.\n\n1%\n\nV spoločnosti F. B., a.s. D. L. E. bola vykonaná správcom dane Daňovým úradom Levoča kontrola o. i.\ndane z príjmov právnických osôb, ako aj daň z pridanej hodnoty. Kontrola bola vykonaná za obdobie\nod 01.01.1998 do 18. 10.1998. Výsledky tejto kontroly boli zhrnuté do Protokolu o kontrole zo dňa 24.\n11. 2000, č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX. Z jeho obsahu súd zistil, že dňa 19. 10. 1998 si do\nnákladov za rok 1998 spoločnosť prostredníctvom účtu XXXXX zaúčtovala odmenu vo výške 15 000\n000.-Sk. Faktúra a ani zmluva o sprostredkovaní v dokladoch predložených na kontrolu neboli. Za tým\núčelom správca dane požiadal o spoluprácu miestne príslušný Daňový úrad v Žiline. Z odpovede na\ndožiadanie vyplynulo, že spoločnosť S. Y. a. s. X. sa na uvedenej adrese Y. XX, X. nenachádzala,\nod júla 1998 spoločnosť nepodávala daňové priznania k DPH a predseda predstavenstva S. E. na\nvýzvy daňového úradu nereagoval. Z dôvodu, že daňový subjekt, spoločnosť F. B., a. s. D. L. E.,\nnepreukázal a nezdôvodnil náklad vynaložený na sprostredkovanie vyplatený spoločnosti S. Y., a. s.\nX., teda nepreukázal a ani nezdôvodnil náklad vo výške 15 000 000.-Sk, o túto čiastku správca dane\ndaňovému subjektu náklady znížil. Správca dane znížil náklady aj o ďalšiu čiastku vo výške 1 110 238.90\nSk. (táto suma nebola predmetom trestného konania) Spolu správca dane znížil náklady daňovému\nsubjektu o čiastku 16 110 238.90 Sk.\nNásledne Daňový úrad Levoča vydal dňa 13. 12. 2000, pod č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Han dodatočný\nplatobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu F. B., a. s. D. L. E. rozdiel dane z príjmov právnických\nosôb za zdaňovacie obdobie vo výške 6 444 000.-Sk. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe prv\nspomenutej kontrole, ktorá bola vykonaná v spoločnosti za rok 1998. Predmetné rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť a aj vykonateľnosť dňom 23. 01. 2001.\nPre vysvetlenie, prečo súd vo výrokovej časti tohto rozhodnutia uviedol, že svojim konaním obžalovaní\nspôsobili štátnemu rozpočtu škodu, lebo neoprávnene z neho získali sumu vo výške 6 000 000.- Sk\n(teda nie 6 444 000.-Sk) na dani z príjmu právnickej osoby, ktorú uplatnili za spoločnosť G. s.r.o., T. 3,\nG., je potrebné uviesť nasledovné:\n\nV riadku 200 spomenutého daňového priznania, správca dane uviedol sumu 16 110 284.-Sk, ktorú zistil\nv rámci daňovej kontroly ako neoprávnený základ. Takto vyčíslený základ pozostával zo sumy 15 000\n000.-Sk (ktorá suma bola zavedená do účtovných dokladov a tvorila daňový základ z fiktívnej faktúry)\n+ suma 1 110 284.-Sk. Na základe tohto v riadku 310 správca dane vypočítal novú daň v sume 8 130\n000.-Sk. Teda rozdiel medzi daňou podľa správcu dane a daňou vypočítanou daňovníkom predstavovala\nčiastka 6 444 000.-Sk. Suma 6 000 000.-Sk, ktorú daňovník neoprávnene získal na úkor štátneho\nrozpočtu bola čiastka, o ktorú bola znížená daň daňovníkom vo vzťahu k neoprávnene uplatnenému\nzákladu 15 000 000.-Sk, o ktorú čiastku si daňovník znížil náklady. Suma 6 000 000.-Sk, ktorá bola\nneoprávnene získaná na úkor štátneho rozpočtu predstavovala 40 % zo základu dane, t. j. zo sumy\n15 000 000.-Sk. (zo sumy 1 110 248.-Sk 40% predstavuje práve suma 444 000.-Sk, ktorá bola takisto\nneoprávnene získaná na úkor štátneho rozpočtu, avšak táto suma nemala súvis so skutkom pod bodom\n5 tohto rozsudku.)\nObžalovaná Ing. I. T. podala na daňový úrad dňa 20. 01. 1999 daňové priznanie aj k dani z pridanej\nhodnoty (ďalej DPH), ktoré dňa 18. 01. 1999 podpísala. Išlo o daňové priznanie za 4. Q. 2008. V daňovom\npriznaní obžalovaná Ing. I. T. za spoločnosť priznala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 6 600 014.-Sk.\nAj v tomto prípade bola v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. vykonaná kontrola správcom dane, o čom\nsvedčí protokol o kontrole o. i. aj dani z pridanej hodnoty. Kontrolované obdobie bol rok 1998 odo dňa\n19. 10. 1998 do 31. 12. 1998. Protokol bol vydaný dňom 21. 06. 2000 pod č. XXX/XXX/XXX/XXXXXEč/XXXX. V tomto protokole sa o. i. uvádza, že „...spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. uhradila odmenu za\nsprostredkovanie pre spoločnosť S. Y., a. s. X.. Ako vyplýva z evidencie došlých faktúr, je to faktúra č.\nXXXXXXXX z 12. 10. 1998, základ dane 15 000 000.-Sk a DPH 23 % 3 450 000.-Sk, cena spolu s DPH\n18 450 000.-Sk. Úhrada bola prevedená v hotovosti po čiastkach. DPH bola uhradená dňa 23.11.1998\nvýdavkovým pokladničným dokladom č. XXXXX vo výške 4 950 000.-Sk. Odpočet uplatnený za 4. Q.\n1998\". Ani v tomto prípade faktúra a ani zmluva o sprostredkovaní sa v predložených dokladoch ku\nkontrole nenachádzali. Pracovníci kontroly vykonali šetrenie vo vzťahu k spoločnosti S. Y., a. s. X. s\nvýsledkom, aký je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Na základe výsledkov vykonanej\nkontroly, pracovníci kontroly v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. doúčtovali rozdiel dodatočnej dane z\npridanej hodnoty z pôvodnej priznanej daňovej povinnosti 6 600 014.-Sk na daň zistenú pri kontrole v\nsume 10 241 816.-Sk, ktorá suma predstavovala doúčtovaný rozdiel 3 641 802.-Sk.\nKtoré doklady boli daňovej kontrole predložené, boli uvedené v pripojenom zozname zo dňa 29. 03.\n2000. Za spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. ich predkladala E. J., účtovníčka spoločnosti, ktorá do zápisnice\npri predbežnom prerokovaní výsledkov kontroly uviedla, že preberací protokol z odovzdávania dokladov\nzo spoločnosti G., a. s. G. na F. B., a. s. D. L. E. sa nachádzal v obale, ktorý sa stratil.\nNa základe výsledkov kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č. XXX/\nXXXXX/XXXX zo dňa 10. 07. 2000, ktorý vyhotovil Daňový úrad Levoča pre spoločnosť F. B., a. s. D. L.\nE.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. 08. 2000 a vykonateľné sa stalo dňom 31. 08.\n2000. V dôvodovej časti tohto rozhodnutia sa o. i. konštatovalo, že spoločnosť F. B., a. s. D. L. E. uhradila\nodmenu za sprostredkovanie pre spoločnosť S. Y. a. s. X., pričom faktúra č. XXXXXXXX z 12. 10. 1998\nso zdaniteľným plnením 15 000 000.-Sk a s 23% DPH 3 450 000.-Sk bola uhradená v hotovosti po\nčiastkach. Samotná DPH bola uhradená dňa 23. 11. 1998, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad\nč. XXXXX vo výške 4 950 000.-Sk. Samotná faktúra ako aj zmluva o sprostredkovaní nebola kontrole\npredložená. Za účelom overenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia správca dane požiadal o spoluprácu\nmiestne príslušný Daňový úrad Žilina. Výsledkom tejto spolupráce bolo konštatovanie v predmetnom\nrozhodnutí, že na uvedenej adrese sa spoločnosť S. Y. a. s. nenachádza, od júla 1998 nepodáva daňové\npriznanie k dani z pridanej hodnoty a predseda predstavenstva E. na výzvy nereaguje. Pretože nebolo\nmožné potvrdiť uskutočnenie zdaniteľného plnenia a nebola ku kontrole doložená prv spomenutá faktúra\nani zmluva o sprostredkovaní, uplatnením odpočtu došlo k porušeniu ustanovenia § 20 ods. 2a, 2d Zák.\nč. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Preto za porušenie uvedených ustanovení bola\nplatiteľovi predpísaná dodatočná daň vo výške uplatneného odpočtu.\n\nVo vzťahu k spoločnosti S. Y., a. s., Y. XX, X. súd zistil, že správca dane Daňový úrad Žilina na\ndožiadanie Daňového úradu Levoča dňa 04. 04. 2000 oznámil, že k prevereniu požadovaných údajov u\ntejto spoločnosti nemohlo dôjsť, pretože spoločnosť sa na uvedenej adrese už dlhší čas nenachádzala,\nS. E. na predvolania nereagoval, nepreberal poštu v mieste svojho bydliska a spoločnosť od júla 1998\nnepodala žiadne daňové priznanie.\nNa hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj odpoveď Daňového úradu Levoča na dožiadanie, z\nobsahu ktorej vyplynulo, že daňový subjekt F. B., a. s. D. L. E. neuhradil dodatočnú daňovú povinnosť\ndane z príjmov právnických osôb vyrubenú rozhodnutím zo dňa 13. 12. 2000 vo výške 6 444 000.-Sk\na taktiež neuhradil ani dodatočnú daňovú povinnosť dane z pridanej hodnoty vyrubenú rozhodnutím zo\ndňa 10. 07. 2000 vo výške 3 641802.-Sk.\nZ písomného vyjadrenia vedúceho oddelenia vymeriavacieho I Daňového úradu Žilina W.. C. V. zo dňa\n06. 03. 2003, č. XXX/XXX/XXXXX/XX súd zistil, že spoločnosť S. Y. a. s. Žilina daňové priznanie k dani z\npríjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 1998 od začiatku svojej podnikateľskej činnosti žiadne\nnepodala. Posledné daňové priznanie a aj to k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie\njún 1998.\nPodľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici č. W. XXXX/XX spoločnosť\nS. Y., a. s., Y. XX, X., IČO XX XXX. XXX mala o. i. v predmete činnosti aj sprostredkovanie obchodu.\nPredsedom predstavenstva bol S. E., ktorý bol oprávnený spoločnosť aj zastupovať.\nZ knihy návštev spoločnosti F. B. a. s., D. L. E., ktorú súd na hlavnom pojednávaní oboznámil bolo\nzistiteľné, že obžalovaný Ing. J. N. prešiel vrátnicou spoločnosti F. B. a. s. D. L. E. dňa 22. 10. 1998, bol\nza obžalovanou Ing. I. T., v kolónke dôvod je uvedené „služobne, v čase od 08.55 h do 09.40 h. a dňa\n23. 11. 1998 vrátnicou prešiel opäť obžalovaný Ing. J. N., v kolónke za kým je uvedené „sekretariát\", v\nkolónke dôvod je uvedené číslo preukazu totožnosti D. XXXXXX, v čase od 10.00 h do 10.05 h a v ten\nistý deň prešiel vrátnicou aj svedok I. E., v kolónke za kým je uvedené meno „p. T.\", v kolónke dôvod je\nuvedené „služobne\", v čase od 11.05 h do 11.45 h.. Dňa 09.12.1998 vrátnicou prešiel obžalovaný Ing.\nJ. N. + 1, v kolónke za kým je uvedené „Ing. T., v kolónke dôvod je uvedené „služobne, v čase od 09.50\ndo 10.30 h.. Dňa 10. 12. 1998 prešiel vrátnicou obžalovaný Ing. J. N., v kolónke za kým je uvedené „T.\",\nv kolónke dôvod je uvedené „služobne\", v čase od 10.35 h do 11.30 h.\nZ pripojeného spisového materiálu Okresného súdu T. I, evidovaného pod sp. zn. 3T XXX/XX súd z\nrozsudku prvostupňového súdu zo dňa 16. 02. 2009 zistil, že Ing. J. N. bol uznaný vinným v bodoch 1 až\n4 z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z.\nz., pričom v bodoch 3 a 4 bol uznaný vinným v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona. V bode\n5 tohto rozsudku bol uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona.\nBol mu uložený podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., § 35 ods. 1\nTrestného zákona s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Pre výkon trestu bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona do I. nápravno-výchovnej skupiny. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 20.\n01. 2010, kedy Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6 To XX/XXXX-XXX podľa § 256 Trestného\nporiadku účinného do 31. 12. 2005 zamietol odvolanie okresného prokurátora aj obžalovaného.\nĎalej z tohto spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný Ing. J. N. pokiaľ bol v prípravnom konaní\nvypočutý v procesnom postavení obvineného, pri svojom výsluchu predložil preukaz totožnosti s číslom\nD. XXXXXX. V tomto smere súd považoval za potrebné zdôrazniť, že ide o preukaz totožnosti, ktorý\npredložil obžalovaný Ing. J. N. aj v čase, v ktorom navštívil obžalovanú Ing. I. T. v spoločnosti F. B. a.\ns., D. L. E. v čase, ako to bolo prv už spomenuté.\nObžalovaný Ing. J. N. bol odsúdený pre skutky, ktorých sa mal v troch prípadoch dopustiť tak, že si ako\nkonateľ dvoch spoločností v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty z\n\nnákupu tovaru od dodávateľa spoločnosti S. Y. a. s. X. v období od februára do júna 1998, pričom bolo\nzistené, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a nákup tovaru bol zinscenovaný za účelom\nzískania peňazí ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zastúpenej vtedy Daňovým úradom\nKošice I. Aj v tom čase konateľom spomenutej spoločnosti bol svedok S. E.. Trestného činu vydierania\nsa dopustil v mesiacoch marec a apríl 1998 na tom skutkovom základe, že v reštaurácii A. na ul. S.\nv T. pod hrozbou násilia prinútil tam v dvoch prípadoch S. E., aby mu tento vyhotovil a tam odovzdal\npodklady dodávateľa k realizácii fiktívneho obchodu s predajom plechov a alumíniových ingotov medzi\nfirmou S. Y., a. s. a firmami R., s.r.o. T. a Y., s.r.o. Košice, na základe ktorých si Ing. J. N. ako konateľ\ntýchto dvoch firiem uplatnil nadmerný odpočet dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 23 582 917.-Sk,\nt. j. 782 809.43 Eur, ktoré mu boli vyplatené v plnej výške Daňovým úradom Košice I.\nVykonaným dokazovaním vo vzťahu k 6 skutku bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že za\nspoločnosť B. F. B., s.r.o. G. B. 1, B. (ďalej len B., s.r.o. B.) ako záujemcu a za spoločnosť T., s.r.o.,\nS. XX, Košice (ďalej len T., s.r.o. Košice) ako sprostredkovateľa, obžalovaný Ing. C. N., PhD. spolu\ns obžalovaným Ing. J. N. uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní s vyznačeným dátumom uzatvorenia\ntejto zmluvy 02. 02. 1998. Účelom tejto zmluvy bolo zabezpečiť pre záujemcu, spoločnosť B., s.r.o. B.,\npríležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu na odpredaj rafinovaného liehu a výrobkov na báze liehu.\nZáujemca, spoločnosť B., s.r.o. B., sa zaviazala vyplatiť sprostredkovateľovi, spoločnosti T., s.r.o. T.,\nprovíziu vo výške 12 000 000.-Sk bez dane z pridanej hodnoty, ktorá mala byť zaplatená najneskôr do\n31. 10. 1998. Právo na vyúčtovanie provízie malo podľa V. časti zmluvy nastať zaobstaraním príležitosti\nna uzavretie zmluvy na dodávku a odber produktov vyrobených na báze liehu a rafinovaného liehu.\nZmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu určitú a to do dňa 15. 10. 1998.\nNa základe tejto zmluvy bola vyhotovená dodávateľská faktúra č. XX XX XX, bez dátumu jej vystavenia,\nsprostredkovateľom, spoločnosťou T., s.r.o. T., pre odberateľa záujemcu, spoločnosť B., s.r.o. B., s\nnasledovným textom: „Fakturujeme Vám na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02. 02. 1998\nsumu 12 000 000.-Sk, 23 % DPH 2 760 000.-Sk, spolu 14 760 000.-Sk.\" Predmetná zmluva bola\nopatrená odtlačkom pečiatky spoločnosti T., s.r.o., S. XX, T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. Faktúra\nbola spoločnosti B., s.r.o. B. doručená dňa 23. 10. 1998, ktorá skutočnosť vyplýva z prezenčnej pečiatky\nspoločnosti.\nK predmetnej faktúre č. XX XX XX. záujemca, spoločnosť B., s.r.o. B., vyhotovil dňa 26. 10. 1998\nlikvidačný list, v ktorom je uvedené interné číslo predmetnej faktúry XXXXXXXX. Je na ňom uvedené\naj číslo účtu dodávateľskej spoločnosti T., s.r.o. T. X-XXXXXXXXXX s udaným kódom banky XXXX s\nvyznačeným spôsobom úhrady „PP\" s vyznačeným dátumom odoslania 23. 10. 1998, s vyznačeným\ndátumom príjmu 23. 10. 1998 a s vyznačeným dátumom splatnosti 02. 11. 1998. Na predmetnom\nlikvidačnom liste sa nachádza podpis obžalovaného Ing. C. N., PhD.\nZ fotokópie písomného splnomocnenia zo dňa 14. 10. 1998 bolo zistiteľné, že v tom čase konateľ\nspoločnosti T., s.r.o. T. C. X. splnomocnil na zastupovanie predmetnej spoločnosti v pracovných a\nobchodných úkonoch obžalovaného Ing. J. N. Podpis konateľa spoločnosti C. X. na predmetnom\nsplnomocnení osvedčil poverený pracovník Notárskeho úradu notára JUDr. I. G. v T. dňa 15. 10. 1998,\nktorá skutočnosť je zrejmá z odtlačku pečiatky notárskeho úradu s tým, že v knihe osvedčenia pravosti\npodpisov bol podpis konateľa spoločnosti zaevidovaný pod č. XXXX/XX. Predmetné splnomocnenie\npre orgánov činných v trestnom konaní vydala obžalovaná Ing. I. T., ktorá pod odtlačkom pečiatky\nspoločnosti B., s.r.o. B. napísala text „súhlasí s originálom\".\nZ účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 23. 10. 1998, ktorý vyhotovila C. T. za spoločnosť B., s.r.o. B.\nvyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu 3 960 000.-Sk. (čl.\n3068)\n\nNásledne pracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, bez\nuvedenia jeho čísla, s dátumom 23. 10. 1998, s vyznačeným účelom platby „úhrada fa č. XX XX\nXX - čiastočná\". Na tomto doklade sa nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis\nobžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený príjmový pokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o.\nT. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu s dátumom 23. 10. 1998 na prijatie sumy 3 960 000.-Sk s\nvyznačeným účelom „fa č. XX XX XX čiastočná úhrada\" s tým, že tento doklad vyhotovil, schválil a aj\nna miesto podpisu príjemcu sa podpísal obžalovaný Ing. J. N.\nZ účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 26. 10. 1998, ktorý vyhotovila C. T. za spoločnosť B., s.r.o. B.\nvyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu 5 000 000.-Sk.\nPracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, bez uvedenia\njeho čísla, s dátumom 26. 10. 1998 na vyplatenie sumy 5 000 000.-Sk pre spoločnosť T., s.r.o. T. s\nvyznačeným účelom platby „čiastočná úhrada fa č. XX XX XX\". Na tomto doklade sa nachádza odtlačok\npečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený príjmový\npokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o. T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu. ako aj bez uvedenia\ndátumu jeho vyhotovenia, na prijatie sumy 5 000 000.-Sk s vyznačeným účelom „čiastočná úhrada fa\nč. XX XX XX\" s tým, že tento doklad vyhotovil, schválil a aj na miesto podpisu príjemcu sa podpísal\nobžalovaný Ing. J. N.\nZ ďalšieho účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 27. 10. 1998, ktorý opäť vyhotovila C. T. za spoločnosť\nB., s.r.o. B. vyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu 3 000\n000.-Sk.\nPracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, bez uvedenia\njeho čísla, s dátumom 27. 10. 1998 na vyplatenie sumy 3 000 000.-Sk pre spoločnosť T., s.r.o. T. s\nvyznačeným účelom platby „čiastočná úhrada fa č. XX XX XX\". Na tomto doklade sa nachádza odtlačok\npečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený príjmový\npokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o., T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu. ako aj bez uvedenia\ndátumu jeho vyhotovenia, na prijatie sumy 3 000 000.-Sk s vyznačeným účelom „čiastočná úhrada fa\nč. XX XX XX\" s tým, že tento doklad vyhotovil, schválil a aj na miesto podpisu príjemcu sa podpísal\nobžalovaný Ing. J. N.\nZ posledného účtovacieho predpisu č. XXXXXX dňa 02. 11. 1998, ktorý opäť vyhotovila C. T. za\nspoločnosť B., s.r.o. B. vyplynulo, že bol daný pokyn pre spoločnosť T., s.r.o. T. v hotovosti vyplatiť sumu\n2 800 000.-Sk.\nPracovníčkou spoločnosti B., s.r.o. B. bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad, opäť bez uvedenia\njeho čísla, s dátumom vyhotovenia 02. 11. 1998 na vyplatenie sumy 2 800 000.-Sk pre spoločnosť T. s.r.o.\nT. s vyznačeným účelom platby „čiastočná úhrada fa č. XX XX XX.\". Na tomto doklade sa opäť nachádza\nodtlačok pečiatky spoločnosti T., s.r.o. T. a podpis obžalovaného Ing. J. N. a následne bol vyhotovený\npríjmový pokladničný doklad spoločnosťou T., s.r.o., T. opäť bez uvedenia čísla tohto dokladu, ako aj bez\nuvedenia dátumu jeho vyhotovenia, na prijatie sumy 2 800 000.-Sk s vyznačeným účelom „čiastočná\núhrada fa č. XX XX XX\" s tým, že tento doklad opäť vyhotovil, schválil a aj na miesto podpisu príjemcu\nsa podpísal obžalovaný Ing. J. N.\nDňom vyplatenia poslednej čiastky, t. j. dňom 02. 11. 1998 bolo vyhotovené spoločnosťou B., s.r.o., B.\ndaňové priznanie dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 1998, v ktorom správnosť a\núplnosť uvedených údajov potvrdil svojim podpisom obžalovaný Ing. C. N., PhD. Daňové priznanie bolo\nDaňovému úradu B. doručené dňa 03. 11. 1998. Za spoločnosť B., s.r.o. B. obžalovaný Ing. N., PhD.\nuplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 228 822.-Sk.\n\nV tento istý deň, teda 02. 11. 1998 listom, ktorý bol doručený daňovému úradu toho istého dňa, požiadal\nobžalovaný Ing. C. N., PhD., ako generálny riaditeľ spoločnosti B., s.r.o. B., o preúčtovanie vzniknutého\nnadmerného odpočtu vo výške 228 822.-Sk na platbu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie\noktóber 1998.\nZ písomného vyjadrenia Daňového úradu Levoča zo dňa 07. 03. 2003 súd zistil, že pokiaľ daňový subjekt\nB., s.r.o. B. predložil prv spomenuté daňové priznanie, ako aj žiadosť na preúčtovanie uplatneného\nnadmerného odpočtu vo výške 228 822.-Sk na spotrebnú daň z liehu, tejto žiadosti správca dane\nnevyhovel, pretože na základe výsledkov kontroly zo dňa 22. 06. 1999 daňový subjekt nemal priznaný\nnadmerný odpočet a preto nebolo možné žiadosti tohto daňového subjektu vyhovieť. Zároveň Daňový\núrad Levoča oznámil, že dodatočnú daňovú povinnosť vo výške 2 531 178.-Sk daňový subjekt neuhradil\na preto si uvedenú pohľadávku voči daňovému subjektu správca dane uplatnil v konkurznom konaní\nvedenom na Krajskom súde v Košiciach.\nDaňový úrad Levoča v spoločnosti B., s.r.o. B. vykonal kontrolu oprávnenosti nároku nadmerného\nodpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 1998. Z predmetnej kontroly bol vyhotovený protokol pod\nč. XXX/XXX/XXXX/XXXX zo dňa 22. 06. 1999. Kontrolu v dňoch 28. 12. 1998 s prerušovaním do 22. 06.\n1999 vykonali Ing. I. W., S. T. a G. N.. V čase kontroly zastupoval kontrolovaný subjekt už Ing. G. E., ako\ngenerálny riaditeľ. Z protokolu o predmetnej kontrole bolo zistiteľné, že najväčší podiel na nadmernom\nodpočte za október 1998 predstavoval práve vyplácanie faktúry č. XX XX XX v hotovosti z pokladne a\nto v dňoch prv uvedených. Pracovníci daňového úradu vykonávajúci kontrolu v spoločnosti B., s.r.o. B.\nvykonali dožiadanie pod č. XXX/XXX/XXX/XXXX/Ku a na základe výsledkov vykonaného dožiadania,\ndaňový úrad znížil daň na vstupe o sumu 2 760 000.-Sk (ktorá predstavovala 23 % DPH z predmetnej\nfaktúry) a následne vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 531 178.-Sk.\nDňa 25. 06. 1999 bola na Daňovom úrade Levoča spísaná zápisnica z prerokovania výsledkov\npredmetnej kontroly, kedy za spoločnosť B.. s.r.o. B. sa prerokovania zúčastnili už Ing. G. E., ako nový\ngenerálny riaditeľ spoločnosti.\nPredtým, ešte dňa 24. 05. 1999, bola spísaná zápisnica na predmetnom daňovom úrade za prítomnosti\ngenerálneho riaditeľa Ing. G. E., t. j. v čase, kedy prebiehala v spoločnosti B., s.r.o. B. daňová kontrola, z\nobsahu ktorej bolo zistené vyjadrenie generálneho riaditeľa, ktorý uviedol v rámci preverovania Zmluvy o\nsprostredkovaní zo dňa 02. 02. 1998, že „došlo k nárastu predaja liehu a platby boli prevažne v hotovosti.\"\nSúd na hlavnom pojednávaní prečítal obsah odpovede Daňového úradu Košice I. Ing. V. na dožiadanie\nkontrolórov z obsahu ktorého bolo zistiteľné, že spoločnosť T., s.r.o. T. bola registrovaná ako platca\nspotrebnej dane odo dňa 12. 06. 1998 so stanovením mesačného zdaňovacieho obdobia. Spoločnosť\nT., s.r.o. T. podala za uvedené zdaňovacie obdobie, t. j. za jún 1998 negatívne daňové priznanie dane\nz pridanej hodnoty a za september 1998, kedy takisto podali daňové priznanie dane z pridanej hodnoty\ns vyčísleným nadmerným odpočtom vo výške 4.-Sk. Vzhľadom k tomu, že za zdaňovacie obdobie\noktóber 1998 vykázal platiteľ nadmerný odpočet v sume 19 978 650.-Sk, Daňový úrad Košice I. zahájil\nčiastkovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie. Spoločnosť T., s.r.o. T. predložila\nku kontrole príslušné doklady, pričom na výstupe predložila iba 2 faktúry, z ktorých daň z pridanej\nhodnoty priznala. Spornú faktúru č. XX XX XX spoločnosť T., s. r. o. T. v evidencii DPH na výstupe\nani v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za október 1998 nemala zaúčtovanú. Vzhľadom k\núplne inému číslovaniu a forme faktúr predložených spoločnosťou T., s.r.o. T. Ing. E. V. v závere svojho\nvyjadrenia uviedol predpoklad, že faktúra č.. bez dátumu jej vyhotovenia je fiktívna a k zdaniteľnému\nplneniu nedošlo. Spoločnosť T., s.r.o. T. za nasledujúce zdaňovacie obdobia november 1998 a december\n1998 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty ani nepodala. Prílohu k predmetnému písomnému\nvyjadreniu tvorili prv spomenuté 2 faktúry od iných spoločností a aj samotné daňové priznanie dane z\npridanej hodnoty za mesiac október 1998 s vyčísleným nadmerným odpočtom 19 978 650.-Sk.\nDaňový úrad Levoča vydal pod č. XXX/XXX/XXXXX/XX Ba dňa 25. 06. 1999 rozhodnutie, ktorým v\nzmysle § 44 ods. 4 zákona č. XXX/XX Zb. o správe daní a poplatkov v úplnom znení na základe\n\nvýsledkov daňovej kontroly platiteľovi spoločnosti B., s.r.o.. za zdaňovacie obdobie október 1998 znížil\nvykázaný nadmerný odpočet o 228 822, t. j. na 0.-Sk. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\naj vykonateľnosť dňom 26. 07. 1999. (čl. 3091) Zároveň tým istým dňom pod č. XXX/XXX/XXXXX/\nXXXX vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa prv citovaného zákona predpísal spoločnosti B.,\ns.r.o. B. dodatočnú daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 2 531 178.-Sk, ktorá čiastka predstavovala\nvlastnú daňovú povinnosť vyčíslenú na základe prv spomenutej kontroly u daňového subjektu B., s.r.o..\nPredmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom 26.07. 1999.\nV spoločnosti B., s.r.o. B. bola vykonaná aj komplexná kontrola o. i. aj dane z pridanej hodnoty,\nvýsledky ktorej boli zahrnuté do protokolu o výsledku komplexnej kontroly daní zo dňa 03. 12. 1999,\nč. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX, z obsahu ktorej o. i. vyplynulo, že daňový subjekt, spoločnosť B.,\ns.r.o. B. si do nákladov prostredníctvom účtu XXX zúčtoval faktúru č. XXXXXX s interným číslom\nXXXXXXXX (toto interné číslo je uvedené na likvidačnom liste) vystavenú spoločnosťou T., s.r.o. T.\nza sprostredkovanie vo výške 12 000 000.-Sk. Podľa kontrolórov uvedená faktúra bola fiktívna a k\nposkytnutiu služby zo strany spoločnosti T., s.r.o. T. nedošlo. Preto správca dane daňové náklady znížil\no predmetnú čiastku. Ďalej sa o. i. v predmetnom protokole uvádza, že za október 1998 vykonal správca\ndane kontrolu oprávnenosti nadmerného odpočtu v dňoch 28. 12. 1998 - 22. 06. 1999 s prerušovaním.\nNajväčší podiel na nadmernom odpočte predstavovala úhrada faktúry č. XXXXXX v hotovosti cez\npokladňu pre spoločnosť T., s.r.o. T.. Fakturácia a úhrada predmetnej faktúry sa uskutočnila na základe\nzmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 02. 02. 1998, ktorá bola vypracovaná všeobecne a ani\ndaňový subjekt nepreukázal správcovi dane konkrétne prípady sprostredkovania obchodu. Z odpovede\nDaňového úradu Košice na dožiadanie č. j. XXX/XXX/XXX/XXXX/Ku, ktoré vypracoval správca dane\nvyplýva, že spoločnosť T., s.r.o. T. je registrovaná ako platca spotrebnej dane z pridanej hodnoty odo\ndňa 12. 06. 1998 so stanovením mesačného zdaňovacieho obdobia. Uvedenú faktúru č. XXXXXX\nnemá v evidencii dane z pridanej hodnoty „na výstupe\". Faktúra nebola zaúčtovaná, nebol na nej\ndátum vystavenia, ani dátum zdaniteľného plnenia. Príjem v hotovosti predmetná spoločnosť nemala\nzaúčtovaný v pokladničnej knihe. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Košice I faktúra č. XXXXXX bola\nfiktívna. Správca dane na základe zistených skutočností znížil daň „na vstupe\" o sumu 2 760 000.-Sk\noproti daňovému priznaniu.\nPokiaľ teda platca dane vyčíslil nadmerný odpočet na sumu 228 822.-Sk, na základe výsledkov kontroly\nnadmerného odpočtu správca dane znížil daň „na vstupe\" o čiastku 2 760 000.-Sk samostatným\nprotokolom a platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 25. 06. 1999. To znamená, že ak\no túto čiastku bola znížená „daň na vstupe\", po kontrole bola „daň na vstupe\" upravená na čiastku XX\n714 184.-Sk a pri uplatnenej „dane na výstupe\" vo výške 18 254 362.-Sk, správca dane správne vyčíslil\nvlastnú daňovú povinnosť platcovi dane na čiastku 2 531 178.-Sk.\nNemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť T.,\ns.r.o., S. XX, T. IČO: XX XXX XXX bola zapísaná do obchodného registra dňom 09. 06. 1998, pričom\nbola založená zakladateľskou listinou zo dňa 05. 05. 1998. Spoločnosť B., s.r.o. B. a spoločnosť\nT., s.r.o. T. podpísali zmluvu o sprostredkovaní ešte dňa 02. 02. 1998, teda dávno pred samotným\nvznikom spoločnosti T. s.r.o., T., ktorej ako jediným konateľom a spoločníkom bol C. X., ktorý až 14.\n10. 1998 splnomocnil na zastupovanie predmetnej spoločnosti v pracovných a obchodných úkonoch\nobžalovaného Ing. J. N. Následne až po tomto dátume, t. j. po 14. 10. 1998 boli v hotovosti postupne\nvyplatené z pokladne spoločnosti B., s.r.o. B. prv spomenuté finančné čiastky (3 960 000.- Sk, 5 000\n000.-Sk, 3 000 000.-Sk a 2 800 000.-Sk), ktoré zakaždým prevzal obžalovaný Ing. J. N. Na dokladoch,\nktoré boli vystavované spôsobom prv opísaným, vždy bola uvedená poznámka „čiastočná úhrada fa č.\nXX XX XX\". Za spoločnosť B., s.r.o. B. tzv. účtovné doklady vyhotovovala C. T..\nNa hlavnom pojednávaní k jednotlivým skutkom obžaloby vypovedal obžalovaný Ing. C. N., PhD, ku\nskutku pod bodom 1 vypovedal, že do spoločnosti B., s.r.o. B. nastúpil dňa 01. 03. 1995. Na čele\nspoločnosti bolo direktórium, zložené z 11 majiteľov spoločnosti. Jednou z vecí, ktorá sa riešila na\nzasadnutí direktória, bola aj otázka predaja časti podniku B., s.r.o. B.. Ako generálny riaditeľ spoločnosti\n\ndostal predložené materiály, čo sa týka odpredaja časti podniku v zásade hotové, pripravené a bol\nteda uzrozumený s tým, že to, čo je predmetom predaja, sa bude skutočne odpredávať záujemcovi.\nNikdy v živote v odpredávanom areáli nebol. Na podpis dostal zmluvu o predaji časti podniku a bol\nk nej priložený aj súhlas Fondu národného majetku s predajom časti podniku. Žiadosť adresovanú\nFondu národného majetku pripravil Ing. G., on ju len podpísal. Mal vedomosť o tom, že Ing. V. G.\npožiadal Ing. E. o stanovisko k predaju časti podniku, z ktorého vyplývalo, že v zásade nemá výhrady\nvoči pripravovanému odpredaju časti podniku. Ing. E. bol v tom čase pracovníkom daňového úradu,\nbol zodpovedný za spotrebné dane. Len po určitom čase bolo konštatované, že k odpredaju nemalo\ndôjsť a spoločnosti boli vyrubené penále. Zmluvu o predaji časti podniku podpísal. Mal vedomosť\no tom, že súčasťou predaja podniku bol aj predaj liehu. Vedel o tom, lebo skladové karty mu boli\npredložené a mal k dispozícii aj zápis, ktorý podpísal vedúci rafinérie. Z toho nabral vedomosť o tom,\nže lieh v tej časti podniku aj bol. Vypovedal, že: „...no asi tam bol, keď sme ho predávali.\". Na otázku\nprokurátorky, kde bol lieh skladovaný, obžalovaný odpovedal, že v rafinérii liehu bol sklad a lieh, ktorý\nbol predmetom predaja, bol odvezený z rafinérie liehu do čerpacej stanice, ktorá sa predávala. Vyslovil\npresvedčenie, že musel byť skladovaný v čerpacej stanici, lebo ju používali ako skladové priestory.\nNa vysvetlenie uviedol, že kupovali surový lieh, ktorý sa rafinoval v rafinérii. Lieh, ktorý sa plánoval\nodpredať, musel odísť z rafinérie do čerpacej stanice, keď sa predával. Pôvodne lieh nebol skladovaný\nv čerpacej stanici, lebo prax bola taká, že dovezený lieh prišiel v cisternách alebo v nádobách, tento\nsa vyskladnil v rafinérii liehu, tam ho zrafinovali a potom ho distribuovali. Zmluvu so spoločnosťou J.,\ns.r.o. T. podpisoval on. Keď lieh spoločnosť B., s.r.o. B. spätne odkupovala od spoločnosti J., s.r.o. T.,\nopäť kúpnu zmluvu podpisoval on. Uviedol, že v odpredávanej čerpacej stanici boli skladové priestory\npre lieh, ktorý bol spolu s čerpacou stanicou, ako nepotrebná časť podniku, odpredaný. V čom bol\nuskladnený, k tomu sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani k otázke, prečo potom so spoločnosťou\nJ., s.r.o. T. uzatvoril zmluvu o skladovaní práve v tejto čerpacej stanici. K okolnostiam uzatvorenia\nzmluvy o skladovaní so spoločnosťou J., s.r.o. T. sa obžalovaný vyjadriť nevedel. Uviedol, že v živote\nnejednal so zástupcami spoločnosti J., s.r.o. T.. So zástupcami tejto spoločnosti, podľa jeho vyjadrenia,\njednali W.. V. G. a obžalovaný I. J.. So zástupcom spoločnosti J., s.r.o. T. sa stretol len pri podpise\nzmluvy o predaji. Nevedel odpovedať na otázku prokurátorky, či ten istý lieh potom opätovne kúpila\nspoločnosť B. späť. Obžalovaného P. C. poznal, lebo zo D. B., s.r.o. B. kupovali surový lieh. Práve\nod obžalovaného P. C. „chodili\" na podpis zmluvy. Na otázku prokurátorky vypovedal, že obžalovaný\nP. C. nijako neprotežoval, naopak bol to obžalovaný P. C., ktorý prišiel za ním s tým, že chce predávať\nsurový lieh, pretože D. B., s.r.o. B. vyrábal surový lieh. Neskôr, po výsluchu spoluobžalovaného I. J.\nuviedol, že obžalovaného P. C. doviezol na odporúčanie jedného známeho, posadil si ho k sebe, bol\ntam prítomný aj obžalovaný I. J. a „ten obchod prebiehal\". Obchod mal na starosti jeho svokor, Ing.\nV. G., lebo mal na starosti ekonomické a obchodné záležitosti. Zainteresovaní na obchode vystupovali\nako majitelia, vzájomne neboli vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti v hierarchii podniku B., s.r.o. B.,\nteda stretol sa management, preto obžalovaná Ing. I. T. musela jednoducho ich rozhodnutia akceptovať.\nĎalej uviedol, že do činnosti spoločnosti V., s.r.o. T. nijako nezasahoval a o spoločnosti J., s.r.o. T. nič\nnevedel. V kontakte so zástupcami spoločností bol Ing. V. G.. Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa\nbola obchodných jednaní so zástupcami spomenutých spoločností zúčastňovala aj obžalovaná Ing. I.\nT.. Obžalovaný nevedel zdôvodniť, prečo interná faktúra v knihe došlých faktúr od spoločnosti V., s.r.o.\nT. bola nahradená, akoby bola faktúrou od spoločnosti J., s.r.o. T.. Na otázku, kto mohol o tejto zmene\nrozhodnúť, obžalovaný uviedol, že Ing. V. G., ktorý mal ekonomické vzdelanie, ktoré on postrádal. K\ncelkovým kapacitám skladovania liehu v spoločnosti B., s.r.o. B. sa obžalovaný vyjadriť nevedel.\nKu skutku 2 vypovedal, že v spoločnosti B., s.r.o. B. vznikol projekt, ktorý sa týkal postavenia závodu na\nvýrobu liehu. Narazili ale na problém financovania závodu. V tom období vstúpil do jednania Ing. V. G. s\nobžalovaným P. C., obaja prišli za ním s tým, že obžalovaný P. C. vie nájsť spoločnosť, prípadne banku,\nteda investora, ktorý by im zabezpečil vyfinancovanie stavby. Za tým účelom bola podpísaná zmluva\no sprostredkovaní. Sprostredkovateľ, teda obžalovaný P. C. za spoločnosť S., s.r.o. J. „jednoducho\"\nvystavila faktúru a oni (spoločnosť B., s.r.o. B.) zaplatili daň z pridanej hodnoty. Nevedel sa vyjadriť,\nkto dal súhlas na čiastočnú úhradu faktúry - na úhradu vyčíslenej dani z pridanej hodnoty. Nevylúčil, že\ntento súhlas mohol dať aj on samotný. Nastal ale problém, keď „tá financujúca organizácia\", obžalovaný\nnevedel kto mal projekt financovať, či to mala byť samotná spoločnosť S., s.r.o. J. alebo nejaká banka,\nzistili, že spoločnosť B., s.r.o. B. má daňové záväzky vo vzťahu k spotrebnej dani z liehu v objeme zhruba\n100 000 000.-Sk. Po tomto zistení financujúca spoločnosť od svojho pôvodného zámeru odstúpila.\nDodal, že spoločnosť S., s.r.o. J. si preto nenárokovala zaplatenie istiny, ktorá vznikla zo zmluvy o\nsprostredkovaní. K plánovanej výstavbe závodu ani nedošlo. Zmluvu o sprostredkovaní podpisoval on.\n\nJej obsah mu bol vtedy známy. Nevedel o tom, že za spoločnosť S., s.r.o. J. konal jej splnomocnenec,\nobžalovaný P. C. Dozvedel sa o tom len pri podpisovaní sprostredkovateľskej zmluvy. Nemal záujem\nsa stretnúť s konateľom spoločnosti S., s.r.o. J., lebo mal na to človeka a to Ing. V. G.. Za realizáciu\npredmetného obchodu bol zodpovedný Ing. V. G. a obžalovaný I. J., ktorý mal na starosti výrobu\nKu skutku 4 vypovedal, že od spoločnosti B., s.r.o. B. chcela zakúpiť 410 000 la liehu spoločnosť, ktorú\nzastupoval obžalovaný P. C., teda spoločnosť D. B., s.r.o. B. s tým, že majú odberateľa z Ruska. Na\nzáklade toho, došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy medzi oboma spoločnosťami. Spoločnosť B.,\ns.r.o. B. odpredala spoločnosti D. B., s.r.o. B. lieh v celkovom objeme 410 000 la. Zároveň uzatvorili aj\nzmluvu o prenájme cisterien, v ktorých sa nachádzal už odkúpený lieh. K tomuto odpredaju liehu a jeho\nskladovaniu pracovníci daňového úradu nemali výhrady. Po určitej dobe ho navštívil obžalovaný P. C.\ns tým, že lieh nevie odpredať a opýtal sa ho, či neodkúpi spoločnosť B., s.r.o. B. lieh naspäť. Spätné\nodkúpenie s obžalovaným P. C. vybavoval Ing. V. G.. Nevedel povedať, ktorú spoločnosť obžalovaný\nP. C. zastupoval. Tá spoločnosť však platila nájom za cisterny. Nevedel povedať názov spoločnosti.\nPrínos z tejto transakcie bol ten, že ho predávali za vyššiu cenu ako ho kupovali, nejaký milión korún\nna tom „jednoducho\" zarobili za tie tri mesiace. Tento obchod považoval za normálny. Nevedel akým\nspôsobom bola uhradená pohľadávka z tohto predaja, ale vyslovil presvedčenie, že určite bola, keď\npredávali lieh. Nevedel sa rozpamätať, ktorej spoločnosti odpredávali predmetný lieh. Zmluvu o predaji\nliehu však podpisoval on. Vyslovil presvedčenie, že všetky transakcie ohľadne predaja a kúpy liehu\nprebehli v súlade so zákonom. Aj so zástupcom spoločnosti C., s.r.o. T. podpisoval zmluvu. Obžalovaný\nna záver uviedol, že všetky transakcie a obchody, ktoré boli vykonané v spoločnosti B., s.r.o. B. boli\nrealizované buď podriadenými pracovníkmi, alebo vedúcimi jednotlivých úsekov, alebo sa realizovali na\nzáklade rozhodnutia direktória. Za realizáciu tohto obchodu bol zodpovedný Ing. V. G.. Na záver uviedol,\nže za realizáciu obchodu v bode 6 obžaloby bol zodpovedný opäť Ing. V. G. a obžalovaný Ing. J. N.\nOhľadne problematiky dane z pridanej hodnoty pri jednotlivých transakciách hovoril s obžalovanou Ing.\nI. T., lebo on podpisoval mesačné výkazy pre daňový úrad. Mal vedomosť o tom, ako to bude s „daňou\nna vstupe\" a „s daňou na výstupe\" pri každej transakcii, ktorá je predmetom obžaloby. Bol presvedčený\no tom, že všetko je v poriadku.\nObžalovaný I. J. ku skutku pod bodom 1 vypovedal, že na čele spoločnosti bolo direktórium, ktorého\nčlenom bol aj on, pričom bol určený pre výrobu, neskôr sa stal konateľom spoločnosti a to v marci\n1996. Obžalovaný Ing. C. N., PhD. bol generálnym riaditeľom, Ing. I. C. bol výkonným riaditeľom,\nekonomickou riaditeľkou bola obžalovaná Ing. I. T., obchodným riaditeľom bol Ing. G. E. a I. C., ktorý\nmal na starosti strojnú technológiu podniku. Obchodné zmluvy za spoločnosť B., s.r.o. B., podpisoval\nobžalovaný Ing. C. N., a v prípade jeho neprítomnosti, pri menej významných zmluvách do výšky 300\n000.-Sk, zmluvy podpisoval on, ako jeho zástupca. Ďalej uviedol, že rozhodujúce slovo na zasadnutí\ndirektória mal obžalovaný Ing. C. N., PhD. Predmetný obchod nebol prejednávaný na direktóriu, ani na\nvýrobnej porade. Obžalovaný nevedel povedať v ktorom období sa stal konateľom spoločnosti B., s.r.o.\nB. a zároveň sa stal zástupcom generálneho riaditeľa, obžalovaného Ing. C. N., PhD. Mimo toho ešte\npredtým, ako sa stal konateľom a zástupcom generálneho riaditeľa, bol spoluzakladateľom spoločnosti\nV., s.r.o. T. spolu s Ing. V. G.. Obaja boli podielnici a on sám sa stal konateľom tejto spoločnosti. Bol\nto generálny riaditeľ, obžalovaný Ing. C. N., PhD., ktorý prišiel s tým, že obžalovaný P.C. je z Košíc\na chce s nami obchodovať. Z toho dôvodu ho pozvali na obchodné rokovanie, ktorého sa zúčastnili\non, za spoločnosť V. s.r.o. T., za spoločnosť J., s.r.o. T. sa rokovania zúčastnil obžalovaný P. C. a za\nspoločnosť B., s.r.o. B. bol jednania prítomný Ing. V. G.. Jednania sa zúčastnila aj obžalovaná Ing. I.\nT., ako ekonómka, ktorá tam bola len v postavení pozorovateľa. Bol to obžalovaný P. C., ktorý predložil\nprojekt, na základe ktorého sa mal uskutočniť obchod. Trval na tom, aby tento projekt bol daný JUDr. T. z\nKošíc, podnikovému právnikovi spoločnosti B., s.r.o. B., aby ho posúdil, či sa nejedná náhodou o obchod\nv rozpore so zákonom. Ďalej bol požiadaný aj Ing. V. G., aby sa skontaktoval s riaditeľkou Daňového\núradu Levoča, či nedôjde k nejakému porušeniu zákona pri realizácii navrhovaného obchodu. V tomto\nsmere ho zaujímala aj otázka uskladnenia nakúpeného „tovaru\". JUDr. T. mu bolo neskôr povedané, že\nzákon porušený nebude, že bude to „čistý obchod\". Takáto informácia prišla aj z daňového úradu. Z jeho\nstrany nebol teda dôvod pochybovať o čistote chystaného obchodu. Bol to obžalovaný P. C., ktorý tvrdil,\nže čím viac firiem bude do obchodu zapojených, tým obchod bude väčší. Za jeho prítomnosti sa nikdy\nnespomínalo, že by bola nejaká možnosť obísť zákon a zmocniť sa peňazí. Pokiaľ sa pýtal, aké výhody\nbude mať z tohto obchodu spoločnosť V., s.r.o. T. bolo mu povedané, že vyčísliť zisk bude možné až\npo realizácii tohto obchodu. Ing. V. G. mu bolo povedané, že si bude môcť žiadať „vratku dane.\" Z toho\n\ndôvodu po zrealizovaní obchodu požiadal Daňový úrad Košice o vrátenie nadmerného odpočtu a túto\nžiadosť aj sám podpísal. Po určitom čase bolo spoločnosti oznámené, že v tomto prípade nie je možné\nuplatňovať si vrátenie vyčísleného nadmerného odpočtu a preto nechcel riskovať a rozhodol sa, že od\ntohto obchodu za spoločnosť V., s.r.o. T. odstúpi. Keď toto zainteresovaným stranám oznámil, všetci\nzúčastnení na obchode boli z toho prekvapení, ale nikto mu neoponoval. Požiadal zainteresovaných, aby\nvšetko bolo dané do pôvodného stavu. Neskoršie bol informovaný, že jeho požiadavke bolo vyhovené.\nLen v období, kedy sa polícia začala o tento obchod zaujímať, zistil čo všetko za tým je a preto bol\nrád, že z tohto obchodu odstúpil. Obžalovaný P. C. zdôrazňoval, že čím viac spoločností sa bude\npodieľať na predmetnom obchode, tým bude väčší obchod. V podstate spoločnosť V., s.r.o. T. mala\nnakúpiť jemný rafinovaný lieh od spoločnosti J., s.r.o. T. a tá mala lieh predať spoločnosti B., s.r.o.\nB.. Na stretnutí so zainteresovanými na predmetnom obchode sa od neho očakávalo, že spoločnosť\nV., s.r.o. T. kúpi lieh, aby ho znovu predala spoločnosti B., s.r.o. B.. Vedel o tom od počiatočného\nštádia dojednávania obchodu s liehom. Vedel o tom, že predmetom obchodu bude lieh, ktorý vlastnila\nspoločnosť B., s.r.o. B.. Doslova obžalovaný uviedol, že „toto bolo odo mňa žiadané.\" Obžalovaný I. J.\npriznal, že spoločnosť V., s.r.o. T. nevykonávala žiadnu činnosť, mala veľmi málo aktivít. Uviedol, že sem\ntam sa predalo nejaké drevo. Hlavným iniciátorom v tomto obchode bol G. Q., ktorého na obchodovanie\ns liehom odporučil obžalovaný Ing. C. N., PhD. Hneď pri uzatváraní kontraktu vedel, že nakúpený lieh\nbude spoločnosť V. s.r.o. T. predávať spoločnosti B. s.r.o. B.. Bol uzrozumený aj s tým, že lieh bol\nuskladnený v spoločnosti B. s.r.o. B.. Bol tam uskladnený na základe zmluvy o uskladnení. Vypovedal,\nže informatívne vedel, že spoločnosť J., s.r.o. T. kúpi lieh od spoločnosti B., s.r.o. B., táto spoločnosť\nho predá spoločnosti V., s.r.o. T. a následne sa predá znovu spoločnosti B., s.r.o. B.. Priznal, že mal\nprehľad o majetku spoločnosti B., s.r.o. B.. Vedel aj kde sa nachádzala čerpacia stanica, ktorá patrila\ndo majetku spoločnosti B., s.r.o. B.. Vedel to z toho dôvodu, že v spoločnosti B., s.r.o. B. 17 rokov\npracoval ako vedúci rafinérie liehu. Mal vedomosť aj o tom, kde sa nachádzala čerpacia stanica na vodu,\nktorá sa nachádzala mimo areálu podniku. Jednalo sa o čerpaciu stanicu, z ktorej sa dodávala voda\npre rafinériu liehu. Preto vedel, že skladové priestory na lieh v priestoroch čerpacej stanice nikdy neboli.\nNa čerpacej stanici sa mohol skladovať lieh, ale len v sudoch prípadne v nejakých kontajneroch, teda\nv malom množstve. K odpredaju čerpacej stanice sa nevedel vyjadriť. Vypovedal, že „toto nerobil, robil\nto pán generálny riaditeľ, obžalovaný Ing. C. N., PhD. Lieh, ktorý spoločnosť V., s.r.o. T. odkúpila, bol\nvšak skladovaný priamo v rafinérii liehu, teda priamo v spoločnosti B., s.r.o. B.. K podmienkam, za akých\ndošlo k odpredaju liehu spoločnosťou B., s.r.o. B. spoločnosti J., s.r.o. T. sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že\ntoto „robil\" obžalovaný Ing. C. N., PhD. a on mu do toho nezasahoval, pretože nemal príčinu. Netýkalo\nsa to jeho, na predaji liehu spoločnosti J., s.r.o. T. sa nepodieľal. Keď lieh odkupovala spoločnosť V.,\ns.r.o. T. od tejto spoločnosti a následne ho spätne predávala spoločnosti B., s.r.o. B., „tam podpisoval\nurčité doklady.\" Jedine on bol oprávnený disponovať s účtom spoločnosti V. s.r.o. T.. Pripustil možnosť,\nže mohol podpísať kúpnu zmluvu za spoločnosť V., s.r.o. T. v čase, keď táto spoločnosť kupovala lieh\nod spoločnosti J., s.r.o. T.. Pre odstup času si nevedel spomenúť, či za spoločnosť B., s.r.o. B. alebo\nza spoločnosť J., s.r.o. T. nejaké kúpne prípadne iné zmluvy podpisoval, túto skutočnosť však nevylúčil.\nRozpamätal sa, že na účet spoločnosti V., s.r.o. T. nabehla suma 40 000 000.-Sk z predaja liehu, ale\nkeď za túto spoločnosť odstúpil od obchodu, peniaze „boli z účtu zlikvidované\".\nKeď sa rozhodol za spoločnosť V., s.r.o. T. odstúpiť od predmetného obchodu, oznámil túto skutočnosť\nG. Q., Ing. G., Ing. N. aj Ing. T., ktorú zároveň požiadal, aby dala všetko do pôvodného stavu. Aj dala\nveci do „pôvodného stavu\". Ďalej uviedol, že spoločnosť V., s.r.o. T. nebola platcom spotrebnej dane z\nliehu. Sám potom Daňovému úradu Košice oznámil, že spoločnosť V., s.r.o. T. odstupuje od obchodu. S\nobžalovaným Ing. C. N., PhD. sa stretli maximálne 3 - krát. Raz, keď im predstavil obžalovaného P.C.,\ndruhý raz vtedy, keď ho informoval, či porušia alebo neporušia zákon, či teda môžu obchodovať alebo\nnie a potom už „daný pokyn\" obchod prevádzať.\nKu skutku pod bodom 6 vypovedal, že obžalovaného Ing. J. N. videl prvýkrát len na súde. Vie, že taký\nčlovek existoval, lebo taký človek robil pre nich sprostredkovanie. Na otázku prokurátorky, aby vysvetlil,\nako sa faktúra od spoločnosti T., s.r.o. T.\ndostala do dispozície spoločnosti B., s.r.o.\nB., obžalovaný uviedol, že na túto otázku nevie odpovedať. Priznal, že zmluvu o sprostredkovaní s\nobžalovaným Ing. J. N., ktorý zastupoval spoločnosť T., s.r.o. T., podpísal.\nVyslovil názor, že to mal byť obchodný riaditeľ Ing. E. a ekonomický riaditeľ Ing. G., ktorí mali\ndokumentovať, že ktoré obchody s ktorými firmami sa robili na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú\nspoločnosť B., s.r.o. B. so spoločnosťou T., s.r.o. T. uzatvorila. Nevedel sa vyjadriť, aký bol predmet\n\nsprostredkovateľskej zmluvy. Obžalovaného B. J. poznal, stále ho bral ako šoféra obžalovaného P. C.,\nhoci vedel o tom, že mohol konať za spoločnosť J., s.r.o. T. a že mal aj podpisový vzor.\nObžalovaná Ing. I. T. ku skutku 1 vypovedala, že na predmetnom obchode sa nijako nepodieľala, s\nnikým nejednala a ani žiadne zmluvy nepodpisovala. Pokiaľ bola prizvaná k obchodným jednaniam,\nbolo to len za tým účelom, aby doniesla kalkulácie ktoré spracovával ekonomický úsek, aby sa mohlo\nzistiť, či ponúkaná cena je prijateľná alebo nie pre spoločnosť B., s.r.o. B., v ktorej pracovala vo\nfunkcii ekonomickej riaditeľky. Mala na starosti vedenie všeobecnej učtárne a výpočtové stredisko. Na\nspracovávanie účtovných dokladov používala spoločnosť program, ktorý dodala spoločnosť D., program\npracoval na princípe jednotlivých podsystémov. Samostatne bol systém pre rafinériu, pre pálenicu, pre\nvýrobu, pre sklad a na každom jednotlivom úseku a na každom jednotlivom úseku boli účtovníčky,\nktoré ona v podstate z titulu jej funkcie riadila tieto úseky. Daňové priznania nerobila a ani neuzatvárala\nobchody. Žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť niektorý obchodný alebo akýkoľvek účtovný prípad\nzaúčtovať, pretože nemala prístupové práva do tohto softvéru, pretože bol to program, ktorý prevzali\nzo štátneho podniku. Keď sa posťahovali údaje z jednotlivých podsystémov, vyšiel výstup, z ktorého\nvyplývalo, aká bola výška dani z pridanej hodnoty „na vstupe\", alebo aká bola na „výstupe\", ktoré\nobchody boli oslobodené od spotrebnej dane z liehu a ktoré nie. K odpredaju čerpacej stanice uviedla,\nže samotný objekt nepoznala, do objektu rafinéria liehu nechodila. Daňové priznania vyhotovovala\núčtovníčka na základe jednotlivých výstupov z podsystémov. Údaje do podsystémov zadávali jednotlivé\núčtovníčky, ktoré robili fakturáciu. Obžalovaný I. J., ako jeden zo spoločníkov spoločnosti B., s.r.o. B.\nbol pri každých obchodných jednaniach ohľadne kúpy a predaja liehu. Obchodovanie liehu spadalo\npod obchodný úsek, ktorý mal na starosti obžalovaný I. J.. Ďalej uviedla, že nebola nikdy prítomná pri\njednaniach, na ktorých sa dohadovalo čo a komu sa predá. Vyjadrovala sa len k otázkam cenotvorby,\nresp. kalkulácie cien na jednotlivé produkty, lebo na ekonomickom úseku sa robila kalkulácie cien.\nKu skutku pod bodom 5 vypovedala: že spoločnosť G., s.r.o. T. X, G. odkúpila nejaký majetok od\nspoločnosti B., s.r.o. B. a tiež odkúpila nejakú pohľadávku voči spoločnosti B., s.r.o. B., bola vystavená\naj nejaká faktúra, ktorá bola zrealizovaná, mala byť vyplatená záloha a zvyšok mal byť doplatený neskôr.\nDo toho vstúpil prísľub od tej spoločnosti, od ktorej spoločnosť G., s.r.o. G. kúpil pohľadávku a spoločnosť\nS. Y., a.s. X. dala prísľub, že zníži kúpnu cenu predmetnej pohľadávky. Následne sa spoločnosť\npretransformovala na akciovú spoločnosť. Mala za to, že spoločnosť k dátumu transformácie nemala\nrobiť uzávierku, pretože právnym nástupcom spoločnosti G., s.r.o. G. sa stala akciová spoločnosť G.,\nT. 3 G..\nSpoločníčkou spoločnosti G., s.r.o. G. sa stala okamihom odkúpenia obchodných podielov. Nepamätala\nsi, kto podpisoval zmluvu o sprostredkovaní so zástupcom spoločnosti S. Y., a.s. X.. Poprela, že by\nsa bola poznala s obžalovaným Ing. J. N. Pokiaľ spoločnosť G., s.r.o. G. nakúpila rôzne zariadenia\nod spoločnosti B., s.r.o. B., nákup sa realizoval ešte v čase, kedy vstúpila do spoločnosti. Na otázku,\nkto bol oprávnený vystavovať výdavkové pokladničné doklady obžalovaná uviedla, že pokladníčka s\ntým, že bolo to viac-menej na dohode s obchodným partnerom, ktorý sám povedal ako chce, aby\nmu boli peniaze vyplatené. Boli aj prípady, kedy aj ona dala pokyn pre pokladníčku na vystavenie\nvýdavkového pokladničného dokladu. Bolo bežné, že v pokladni sa nachádzalo aj niekoľko miliónov\nkorún. K výdavkovým pokladničným dokladom uviedla, že vyplatila veľké peniaze v hotovosti, pretože\n„dotyčný\" chcel v hotovosti peniaze. Bola uzatvorená zmluva so spoločnosťou, ktorá sa zaviazala, že\nzabezpečí zníženie kúpnej ceny pohľadávky. Daňové priznanie z príjmov právnických osôb za rok\n1998 zrejme podpisovala ona. Spoločnosť G., s.r.o. G. odkúpila nejakú pohľadávku od nejakej firmy, ale\nnepamätala si od ktorej a čo odkúpila. Spoločnosť G., s.r.o. G. odkúpila nejaký majetok od spoločnosti\nB., s.r.o. B., s ktorou bola dohoda, že úhrada za odkúpený majetok bude vyplatená na 3-krát. Do\ntoho prišla spoločnosť S. Y., a.s. X., ktorá sa zaviazala, že zabezpečí zníženie „tej ceny\". Nebola\nžiadna zmluva podpísaná, bol daný len prísľub. „Ten\" zo spoločnosti S. Y., a.s. X. chcel peniaze, lebo\npotreboval zaplatiť daň z pridanej hodnoty, preto mu „časť uhradili\", zvyšok peňazí chcela podržať, kým\nsa neuzavrie zmluva. Následne došlo k transformácii spoločnosti G., s.r.o. G. na akciovú spoločnosť a\nakciová spoločnosť následne uzavrela zmluvu s „tou firmou\" ktorá zabezpečila zníženie pohľadávky na tú\nsumu, ktorá bola už vyplatená. Nedošlo k žiadnemu fiktívnemu obchodu. Mala za to, že došlo k naplneniu\nzmluvy. Ekonomické oddelenie spoločnosti G., a.s. G. riadila Ing. G. a ona ju riadila. Obžalovaná uviedla,\nže bola to ona, ktorá dala pokyn, aby boli peniaze pre S. Y., a. s. X. vyplatené, lebo nevidela dôvod im\npeniaze nevyplatiť. Sama peniaze nevyplácala, vyplácala ich pokladníčka. Konateľ spoločnosti S. Y., a.\ns. X. vyplatené peniaze prevzal a ich prevzatie aj podpísal. Spoločnosť S. Y., a. s. X. porušila zákon a\n\nostala beztrestná a ona sedí na lavici obžalovaných. Spoločnosť G., a. s. G. postupovala podľa Zákona\no dani z príjmu, mali účtovný doklad, došlo k plneniu, mali preto nárok na zúčtovanie dani na vstupe. Na\nzáver uviedla, že bola to účtovníčka, ktorá tam robila, ktorá prevzala účtovné doklady, ale pri daňovej\nkontrole ich nepredložila.\nObžalovaný B. J. ku skutku 1 vypovedal, že o kúpe liehu od spoločnosti B., s.r.o. B. spoločnosťou J., s.r.o.\nT. a jeho spätnom predaji opäť spoločnosti B., s.r.o. B. nevedel, lebo sa obchodných rokovaní ohľadom\npredaja liehu nezúčastňoval. Prítomný na týchto obchodných rokovaniach bol obžalovaný P. C., ktorý\nsa ich zúčastnil na základe zmluvy o splnomocnení, ktorú mu dňa 01. 02. 1997 podpísal. Uviedol, že\nspoločnosť J., s.r.o. T. nemala skladovacie priestory na uskladnenie liehu. On sám nemal skúsenosti\ns obchodovaním s liehom, nechcel preto s ním obchodovať a keďže obžalovaný P. C. o takýto druh\nobchodu mal záujem, vystavil mu splnomocnenie. Obžalovaný P. C. začal chodiť na jednania do Levoče\na preto založil účet v Levoči v G.. O založenie účtu ho požiadal G. Q.. Spočiatku len on mal dispozičné\nprávo k účtom spoločnosti. Na pokyn obžalovaného P. C. vystavoval prevodné príkazy na úhradu faktúr.\nPeniaze na účtoch boli z obchodov, ktoré realizoval obžalovaný P. C. Ako prvé peniaze na účet v G.,\nexpozitúra v B. prišli v objeme okolo 7 000 000.-Sk. Keď sa pýtal obžalovaného P.C., za čo došli peniaze\nna účet, povedal mu, že sú to legálne peniaze, z vlastnej obchodnej činnosti. Bol to obžalovaný P. C.,\nktorý mu vždy povedal, kde a na aké číslo účtu má akú čiastku zaslať. Jeho pokynom vyhovel.\nPríkaz na úhradu zo dňa 25. 03. 1997 na sumu 10 140 000.-Sk v prospech účtu č. XXX-XXX/XXXX\nvystavil on a aj ho podpísal, lebo ho o to požiadal obžalovaný P. C., nakoľko on údajne nemal čas behať\npo bankách. Nevedel o akú úhradu peňazí sa jednalo, začo a na účet akej spoločnosti šli peniaze. Aj\npríkaz k úhrade zo dňa 25. 03. 1997 na sumu 7 000 000.-Sk vyplnil on a aj ho podpísal. Tieto peniaze boli\nprevedené za účelom získania úrokov a to tak, že túto sumu previedol na termínovaný vklad a to na určitú\ndobu s tým , že banka následne tieto peniaze na firemný účet vráti. On tieto peniaze nepredisponoval\nna svoj účet, ale tieto peniaze na predmetnom účte ďalej ostali. S obžalovanými Ing. C. N., PhD. a\nobžalovanou Ing. I. T. sa v živote nestretol za účelom nejakých rozhovorov o podnikaní alebo o nákupe.\nNejednal s nimi. Na žiadnom obchode sa nezúčastňoval ani na žiadnom jednaní. Pokiaľ otvoril účet,\nurobil to len na požiadanie obžalovaného P. C. Prečo na účet došlo 40 000 000.-Sk, k tomu sa vyjadriť\nnevedel. Pokiaľ sa uvádza v obžalobe, akým spôsobom boli peniaze predisponované, tak tieto údaje\npovažoval za pravdivé tvrdenie. Všetky peniaze uvádzané v obžalobe prevádzal on sám. Robil to ale\nna požiadanie obžalovaného P. C., ktorého splnomocnil na zastupovanie spoločnosti J., s.r.o. T.. Pokiaľ\nsa v spise nachádzajú šeky zo dňa 25. 03. 1997, 26. 03. 1997 a zo dňa 05. 04. 1997, zakaždým boli\nvybraté čiastky vo výške 2 000 000.-Sk. Na základe týchto šekov on sám vyberal peniaze z banky v\nhotovosti, potom boli zúčtované do pokladne. Tieto peniaze sa používali na platby v hotovosti. Robil to\nna pokyn obžalovaného P. C. aj napriek tomu, že v tom čase bol vlastníkom spoločnosti J., s.r.o. T.,\na to až do dňa 14. 4. 1997. Obžalovaný P. C. mu povedal, že v podstate on doniesol tieto peniaze do\nspoločnosti, že sú to peniaze z obchodov, ktoré on realizoval a aby vydržal, lebo aj tak od neho firmu\nkúpi. Preto mal za to, že sú to jeho peniaze zarobené jeho vlastným podnikaným a preto nevidel dôvod\nsa ho pýtať na pôvod týchto peňazí.\nKu skutku pod bodom 3 vypovedal, že v priebehu konca roku 1996 založil spoločnosť J., s.r.o. T., so\nsídlom Ul. G. č. 2, T.. Bol jej jediným konateľom a spoločníkom. Cez túto firmu chcel podnikať s drevom,\nale podnikanie mu veľmi nešlo. Začiatkom roku 1997 ho oslovil obžalovaný P. C., ktorého zbežne poznal,\n(bývali na jednom sídlisku) ktorý mu povedal, že potrebuje nejakú firmu, cez ktorú by mohol obchodovať.\nPovedal mu, že vlastní spoločnosť J., s.r.o. T., ktorú v podstate nevyužíva. Obžalovaný P. C. mu hovoril,\nže nemá doriešené trvalé bydlisko, resp. občiansky preukaz a že chce podnikať v Košiciach a preto ho\npožiadal, aby ho splnomocnil na zastupovanie jeho spoločnosti, pokiaľ si dá do poriadku svoje doklady\na že následne by od neho spoločnosť odkúpil. Tiež mu obžalovaný P. C. navrhol, že on môže byť v\npodstate akoby jeho zamestnancom. Návrhu obžalovaného P. C. vyhovel a v plnej miere ho splnomocnil\nna zastupovanie spoločnosti J., s.r.o. T.. Aj napriek vydaniu tohto plnomocenstva, naďalej oficiálne\nvystupoval ako konateľ a spoločník spoločnosti J. s.r.o. T.. Obžalovanému P. C. ako „zamestnanec\" mu\nrobil v podstate iba vodiča osobného motorového vozidla. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný P. C.\nnebol držiteľom vodičského oprávnenia. Krátko na to, konkrétne dňa 14. 04. 1997 predal obchodné\npodiely spoločnosti obžalovanému P. C. Došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodných podielov,\na od tej doby sa stal majiteľom a konateľom spoločnosti obžalovaný P. C. Aj po odpredaji obchodných\npodielov ostal v spoločnosti ako vodič obžalovanému P. C. Spoločnosť od počiatku bola mesačným\nplatcom dane z pridanej hodnoty. Platcom spotrebnej dane z liehu sa spoločnosť stala dňom 15. 02.\n\n1997, žiadosť o registráciu vybavoval on sám a aj ju vypísal a podpísal. Urobil tak preto, lebo obžalovaný\nP. C. mu povedal, že ide obchodovať s liehom. Preto potreboval, aby bola spoločnosť prihlásená na\nDaňovom úrade Košice II. aj ako platca spotrebnej dane z liehu.\nĎalej vypovedal, že spoločnosť J., s.r.o. Košice mala založené 2 účty v G.. Jeden v expozitúre B. a\ndruhý vo filiálke Košice. V G., filiálka Košice založil sám, mal k nemu ako jediný dispozičné právo. Po\nodpredaji obchodných podielov, dispozičné právo k tomuto účtu získal aj obžalovaný P. C. Tento účet\nbol neskôr zrušený, zrušoval ho on, keďže bol jeho majiteľom. Druhý účet bol založený v G., expozitúra\nB.. O založenie tohto účtu ho požiadal obžalovaný P. C. Preto na základe žiadosti zo dňa 24. 03. 1997\nzaložil bežný účet s číslom XXXXX-XXX. Mal k nemu podpisový vzor, a potom odo dňa 11. 04. 1997 mal\ndispozičné právo s tomuto účtu aj obžalovaný P. C.\nPo otvorení účtu XXXXXX-XXX/XXXX dňa 04. 02. 1997 v G., a. s., filiálka Košice, pokiaľ sa mu kladie za\nvinu, že mal realizovať výbery v celkovej sume 7 500 000.-Sk s tým, aby kryl pôvod týchto peňazí, toto\ntvrdenie sa nezakladá na pravde. O pôvode týchto peňazí nič nevedel. Keď mu boli dané k nahliadnutiu\npríkazy na úhradu týkajúcich sa výberov z tohto účtu uviedol, že suma vo výške 7 500 000.-Sk, ktorá\ndňa 04. 02. 1997 nabehla na účet spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXXXX-XXX/XXXX od spoločnosti S.,\ns.r.o. J., tak túto spoločnosť vôbec nepoznal, nevedel uviesť o akú platbu sa mohlo jednať a začo.\nPostupne vybral z predmetného účtu sumu v celkovej výške 4 965 000.-Sk a to v rôznych výškach.\nKaždú finančnú hotovosť však odovzdal do pokladne spoločnosti, čo je zrejmé aj z výpisov z účtu, a čo\ns nimi následne obžalovaný P. C., ktorý mohol s pokladňou disponovať urobil, nevedel uviesť. Poprel,\nže by bol peniaze použil pre seba. Plnil len pokyny obžalovaného P.C., ktorý za spoločnosť oficiálne\nvystupoval. O pôvode peňazí nemal žiadnu vedomosť. Obžalovanému P. C. dôveroval a mal za to, že\ntým, že mu udelil plnú moc, tak za chod firmy zodpovedal on. Obžalovaný P. C. disponoval aj s účtovnou\ndokumentáciou spoločnosti, ktorú mu odovzdal. Na otázku prokurátorky, či ho žiadal obžalovaný P. C.\no to, aby mu vystavil ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. T. nejaké potvrdenie, obžalovaný uviedol, že nie.\nKeď mu bolo dané k nahliadnutiu potvrdenie z čl. 1560 obžalovaný uviedol, že u notára nebol predmetné\npotvrdenie podpisovať.\nObžalovaný Ing. I. D. ku skutku 4 vypovedal, že bol konateľom spoločnosti C., s.r.o. T. spolu s\nobžalovaným C. V.. Obžalovaný Ing. P. C. bol zamestnancom. Tento bol splnomocnený konať za\nspoločnosť C., s.r.o. na základe splnomocnenia zo dňa 16. 09. 1997. Daňový úrad Kežmarok bol voči\nich spoločnosti zaujatý, ktorá skutočnosť ich viedla zmeniť sídlo spoločnosti do D., Ul. G.. Vtedy ešte\nnetušili, že voči ich spoločnosti bol zaujatý nie len tento daňový úrad, ale aj Ústredné daňové riaditeľstvo,\npracovisko Prešov. Na základe priamej intervencie riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva Prešov\nbola spoločnosť vrátená opätovne pod správu Daňového úradu Kežmarok, aj keď sídlo spoločnosti mali\nuž v D.. Spoločnosť C., s.r.o. T. mala sídlo v T. na ulici D. č. XX, potom mala sídlo v D., G. XX a nakoniec\nmala sídlo v B. T. XX. Týmito zmenami sledovali zmenu správcu dane, aby spoločnosť mala pokoj na\nprácu. Obžalovaného Ing. P. C. splnomocnili preto, aby konal za spoločnosť a zastupoval ju vo všetkých\núkonoch. Mal oprávnenie zriadiť aj účet a disponovať ním. Účet bol založený v G., v pobočke, ktorá mala\nsídlo totožné so sídlom spoločnosti, t. j. v Levoči. Mali aj staré účty, ktoré používali pre styk s Daňovým\núradom Kežmarok. Prevádzka spoločnosti ostala v Kežmarku. V rámci ich činnosti výroby liehovín\nnakupovali a predávali lieh. Bežne nenakupovali lieh v takom rozsahu, ako v predmetnom obchodnom\nprípade, keď spoločnosť C., s.r.o. Kežmarok zakúpila 410 000 la liehu. Táto ponuka bola výhodná, preto\nna ňu reflektovali. Ponuku na realizáciu tohto obchodu im dal obžalovaný P. C. Na otázku prokurátorky,\nči mali finančné prostriedky na zakúpenie 410 000 la liehu, obžalovaný vypovedal, že nebolo podstatné,\nči mali peniaze na zakúpenie tohto liehu. Dodal, že si myslí, že nemali na celú sumu. Nevedel sa\nrozpamätať, ako chceli zafinancovať kúpnu cenu tohto liehu. Nevedel si spomenúť, prečo naďalej prestali\npoužívať už zriadené účty, ktoré mala spoločnosť už zriadené. Ako dôvod pre zriadenie nového účtu\nuviedol to, že chceli mať banku v sídle spoločnosti. Spoločnosť C., s.r.o. T. vyrábala liehoviny studenou\ncestou. Tento obchodný prípad bol špecifickým prípadom. Za spoločnosť bol oprávnený podávať daňové\npriznanie obžalovaný Ing. P. C.. Jeho činnosť nekontroloval, lebo obžalovaný Ing. C. bol fundovaný, bol\nlepší v takýchto obchodoch ako on sám. Predtým bol obžalovaný Ing. P. C. zamestnaný na Daňovom\núrade Kežmarok. Ponuku v súvislosti s nákupom liehu v objeme 410 000 la liehu dostali od obžalovaného\nP.C. Bola to ponuka výhodná, preto na ňu reflektovali. V súvislosti s nákupom tohto liehu sa stretol zrejme\nraz s obžalovaným P. C., ohľadom predaja tohto liehu sa nestretol s nikým, resp. si nepamätá, či sa s\nniekým stretol. Uviedol, že si myslí, že o nákupe liehu v takomto objeme sa dohodli so spoločníkom, teda\ns obžalovaným C. V., a keďže nákup brali ako bežnú transakciu, poverili obžalovaného Ing. P. C., aby\n\nju zrealizoval. Na uskladnenie liehu v takomto množstve nemali kapacity, mohli uskladniť maximálne 20\naž 40 000 la liehu. Preto nakúpený lieh v objeme 410 000 la uskladnili v priestoroch spoločnosti B., s.r.o.\nB.. Za týmto účelom uzatvorili so spoločnosťou B., s.r.o. B. zmluvu o skladovaní. Zmluvu o skladovaní\nuzatváral obžalovaný Ing. P. C.. Za skladovanie samozrejme spoločnosti B., s.r.o. B. platili. Spoločnosť\nC., s.r.o. T. vyrábala liehoviny studenou cestou. Z 96 % vyrábali liehoviny miešaním. Predávali už\nhotové výrobky. Z nakúpeného jemného rafinovaného liehu mali záujem lieh vyrobiť a to taký, na ktorý\nmali povolenie, urobiť si zásoby a vyrábať postupne z tohto liehu liehoviny. Na otázku prokurátorky,\nprečo to isté množstvo, ktoré odkúpili od spoločnosti D. B., s.r.o. B., predali naspäť spoločnosti B., s.r.o.\nB. obžalovaný vypovedal, že si na to už nepamätá. Na ďalšiu otázku, prečo v auguste 1997 nakúpili\n410 000 la liehu, keď vypovedal, že chceli si z neho urobiť zásoby a vyrábať z neho liehoviny a už\nv decembri 1997 odpredávali spoločnosť C., s.r.o. T. P. O., obžalovaný uviedol, že zmenou legislatívy\nku dňu 31. 12. 1997 všetkým subjektom, ktoré vyrábali liehoviny, padli licencie, bolo potrebné znovu\nsi vybavovať osvedčenie alebo povolenie na výrobu a keďže mali indície, že toto povolenie im nebude\nvydané, spoločnosť C., s.r.o. T. predali. Ich spoločnosť mala daňové nedoplatky vo výške približne\n100 000 000.-Sk, tento dlh evidoval Daňový úrad T.. Predmetný daňový nedoplatok vznikol na základe\nexportu, kedy zahraničná spoločnosť deklarovala export, umiestnila svoje produkty na slovenskom trhu\naj so zahraničnými spotrebiteľskými baleniami a keďže štát a orgány činné v trestnom konaní nemohli\ntúto spoločnosť nájsť, uvalili celú ťarchu daňového zaťaženia na spoločnosť C., s.r.o. T.. Mal vedomosť\no tom, že na účty, ktoré používali, Daňový úrad Kežmarok zriadil exekúciu. Pokiaľ lieh v objeme 410\n000 la odpredali spoločnosti B., s.r.o. B., vyslovil domnienku, že zrejme dostali dobrú ponuku od tejto\nspoločnosti. Z uvedenej transakcie nemala spoločnosť majetkový ani nemajetkový prospech. Peniaze\nako prišli, tak aj odišli, lebo šli na úhradu faktúry. On sám sa nezúčastnil podpisovania zmlúv, nezúčastnil\nsa ani jednaní o realizovaní predmetného obchodu, nebol prítomný pri podávaní daňových priznaní,\nvšetkým poverili obžalovaného Ing. P. C., ktorý konal podľa svojho najlepšieho vedomie a svedomia.\nObžalovaný Ing. P. C. mal generálne splnomocnenie, preto mohol konať aj z vlastnej vôle, na základe\nvlastnej iniciatívy, nevyžadovali od neho, aby ich ako konateľov spoločnosti informoval o každom kroku.\nStriktne od neho nevyžadovali informácie. Brali to ako prirodzenú samozrejmosť, že nebude robiť\n„somariny\". So spoluobžalovanými sa nikdy nestretli s cieľom, aby sa vedome pripravovali, dohadovali\nalebo realizovali predmetnú obchodnú transakciu tak, ako im to kládla obžaloba za vinu. Vypovedal, že\nsi presne nepamätá, len predpokladá, že na úvodnom rokovaní o tejto výhodnej ponuke na odkúpenie\nliehu za zaujímavých podmienok bol. Nejaký čas zvažovali a nakoniec sa rozhodli, že túto ponuku\nvyužijú. Všetky dokumenty a následné úkony potom realizoval obžalovaný Ing. P. C.. Daňové priznania\nza mesiace september a október 1997 vo vzťahu k spotrebnej dani z liehu ako aj dani z pridanej hodnoty\nštandardne spracovávala účtovníčka pani C., ktorá robila na základe podkladov, ktoré jej boli dané.\nSprávnosť údajov za spoločnosť zrejme potvrdzoval obžalovaný Ing. P. C.. S obžalovaným Ing. C. N.,\nPhD. sa poznali, lebo hodne nakupovali od spoločnosti B., s.r.o. B.. Takisto sa poznal s obžalovaným\nP.C., spoločnosť D. B., s.r.o. B. poznal z predchádzajúceho obdobia. Dodal, že s obžalovaným P. C.\nprišiel do kontaktu len pri uzatváraní kontraktov vo vzťahu k 410 000 la liehu. Obžalovanému bola\nsúdom predložená zmluva o postúpení pohľadávok a to zmluva zo dňa 27. 11. 1997 uzatvorená medzi\npostupcom, spoločnosťou D. B., s.r.o. B., zastúpenej obžalovaným P.C. a postupníkom, spoločnosťou\nB., s.r.o. B., zastúpenej obžalovaným Ing. C. N., ktorou postupca postúpil postupníkovi svoje pohľadávky\nbez príslušenstva a ponížené o DPH v celkovej výške 9 840 000.-Sk, tvorené neuhradenými faktúrami\nvoči dlžníkov, spoločnosti C., s.r.o. T. a dohodu o kompenzácií vzájomných pohľadávok a záväzkov zo\ndňa 28.11. 1997, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou B., s.r.o. B. a spoločnosťou C., s.r.o. T., na\nzáklade ktorej došlo ku kompenzácii pohľadávky v objeme 9 840 000.-Sk, ako aj v objeme 24 895 200.Sk, načo obžalovaný uviedol, že tieto dohody vidí prvý raz.\nObžalovaný C. V. ku skutku pod bodom 4 na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal,\njeho výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Vypovedal, že bol\nmajiteľom a aj konateľom spolu s obžalovaným Ing. I. D. spoločnosti C. s.r.o. T., D. Y. č. XX, T., ktorá\nvznikla 08. 04. 1994. Spoločnosť mala súhlas na výrobu liehovín studenou cestou, súhlas bol vydaný\nMinisterstvom pôdohospodárstva SR do konca roku 1997 (vtedy končila licencia), kedy obaja svoje\nobchodné podiely odpredali P. O.. Komplexnú dokumentáciu odovzdali P. O. a to cestou jednej kuriérskej\nfirmy a len má informácie, že táto dokumentácia O. vôbec nebola doručená. Z akého dôvodu sa tak stalo,\nnevedel uviesť. Po prevzatí účtovnej dokumentácie za jej doručenie zodpovedala táto kuriérska firma.\nV objekte výrobne liehovín na Ul. D. v T. mali stacionárne nádrže na uskladnenie rafinovaného liehu s\nmaximálnou skladovacou kapacitou 20 000 litrov. Kupovali rafinovaný lieh zvyčajne od spoločnosti B.,\n\ns.r.o. B.. O kúpe liehu uzatvorili kúpnu zmluvu na určité množstvo a lieh im bol dovážaný dodávateľom v\nautocisternách, pričom následne z týchto autocisterien sa lieh prečerpával do ich nádrží. Pri odovzdaní\nliehu sa riadne vystavil dodací list na dodané množstvo liehu a dodávka liehu sa následne z ich\nstrany zaplatila na základe faktúr vystavených dodávateľom. Spoločnosť C., s.r.o. T. bola na príslušnom\ndaňovom úrade zaevidovaná ako platca spotrebnej dane z liehu a platca dane z pridanej hodnoty, pričom\nv čase, keď spoločnosť mala sídlo v T. a následne v D. P. patrili pod Daňový úrad T. a keď došlo k\nzmene sídla spoločnosti, patrili pod Daňový úrad B.. Účtovnú agendu spoločnosti viedla W. C., ktorá aj\nspracovávala jednotlivé daňové priznania. Daňový úrad Kežmarok im vymeral dlh na spotrebnej dani\nz liehu niečo nad 100 000 000.-Sk, v ktorej čiastke bola zarátaná aj päťnásobná pokuta základu dane,\nktorá predstavovala čiastku okolo 23 000 000.-Sk. Tento dlh vznikol z vývozov tovaru a liehovín, ktorý\non považoval za vymyslený, Bol presvedčený, že riaditeľ Daňového úradu Kežmarok Ing. T. bol voči\nich spoločnosti zaujatý a mal dojem, že spoločnosť sa snažil takto zlikvidovať. Ak si uplatňovali nejaké\ntzv. vratky na daniach zo spotrebnej dane z liehu alebo si uplatňovali vrátenie dani z pridanej hodnoty,\ntieto sumy im neboli poukazované na účet, lebo daňový úrad si s nimi kompenzoval nedoplatky. Z toho\ndôvodu hľadali možnosť zmeny sídla spoločnosti tak, aby spadali pod Daňový úrad Levoča, Svit resp.\nStará Ľubovňa.\nObaja s obžalovaným Ing. I. D. vystavili dňa 19. 9. 1997 splnomocnenie pre obžalovaného Ing. P. C.,\naby mohol konať vo vzťahu ku všetkým právnym a daňovým úkonom v mene spoločnosti C., s.r.o. T., t.j.\nvo vzťahu k tretím osobám. Pokiaľ spoločnosť C., s.r.o. T. uzatvorila kúpnu zmluvu so D. B., s.r.o. B. dňa\n30. 09. 1997 a na základe faktúry vystavenej D. B., s.r.o. B. č. XXXXXX im bola vyfakturovaná suma\n133 135 200.-Sk spolu so spotrebnou daňou z liehu, považoval túto obchodnú transakciu za bežnú.\nSpoločnosť C., s.r.o. T. zastupoval obžalovaný Ing. P. C., on bol na zmluve aj podpísaný. Na predmetnej\nzmluve je ako právny zástupca dodávateľa uvedený obžalovaný P.C., ktorého poznal len z videnia.\nŽiadne obchodné aktivity s ním nedojednával. V čase uzavretia kúpnej zmluvy spoločnosť C., s.r.o. T. už\nmala sídlo na ul. T. XX, B.. V živote nebol v novom sídle spoločnosti, nevedel sa vyjadriť, kto nové sídlo\nspoločnosti v B. dojednal, a takisto nevedel, kto spoločnosť prihlásil na Daňovom úrade Levoča. Len z\nkúpnej zmluvy zistil, že spoločnosť C., s.r.o. T. mala zriadený účet v G., a. s. B. č. ú. XXXXXXXX/XXXX.\nNevedel ani to, kto mal dispozičné právo k predmetnému účtu. Vypovedal, že on nedával obžalovanému\nIng. P. C. žiadne pokyny. Len predpokladal, že na základe udeleného splnomocnenia vykonával rôzne\núkony obžalovaný Ing. P. C.. O obchode s liehom v objeme 410 000 la liehu vedel, ale ohľadom\ntohto obchodu s nikým nejednal a ani nedojednával uskladnenie tohto liehu v spoločnosti B., s.r.o. B..\nUviedol, že na takéto množstvo liehu nemali v spoločnosti C., s.r.o. T. skladové priestory. Predmetný\nlieh im bol zo strany D. B., s.r.o. B. dodaný. Nepamätal si, či faktúru, ktorú pre spoločnosť C., s.r.o.\nKežmarok vystavila spoločnosť D. B., s.r.o. Levoča aj nejakým spôsobom uhradili. Odmietol sa vyjadriť\nku zmluve o pôžičke peňazí, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami D. B., s.r.o. Levoča a C., s.r.o.\nKežmarok o zapožičaní sumy 24 895 200.-Sk zo dňa 31. 10. 1997, lebo on túto zmluvu nepodpisoval\na odmietol sa vyjadriť aj k ďalším zmluvám, čo odôvodnil tým, že na nich sa nenachádzal jeho podpis.\nPokiaľ si uplatnili vrátenie spotrebnej dane z liehu a daň z pridanej hodnoty z faktúry č. XXXXXX, kde\nspotrebná daň z liehu predstavovala sumu 98 400 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty sumu 24 895 200.Sk vypovedal, že bolo ich povinnosťou v daňových priznaniach si uplatniť vrátenie týchto daní, ale či im\npríslušná spotrebná daň z liehu a daň z pridanej hodnoty boli vrátené, k tomu sa nevedel vyjadriť. Daňové\npriznania nepodpisoval a preto odmietol sa k nim vyjadriť s tým, že zrejme daňové priznania vystavila\núčtovníčka. Pokiaľ si uplatnili u Daňového úradu Levoča nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo\nvýške 98 400 000.-Sk daňovým priznaným za september 1997 dňa 06. 10. 1997, čiastočná daňová\nkontrola D. za obdobie september 1997 potvrdila oprávnenosť ich nároku na vrátenie D. vo výške 98\n400 000.-Sk za nákup liehu v objeme 410 000 la liehu. Bolo jednoznačne v kompetencii správcu dane, či\ntúto priznanú návratku dane správca dane použije na úhradu svojich nedoplatkov, alebo sumu poukáže\nna účet spoločnosti. Návratka dane bola poukázaná na ich účet a to oni ovplyvniť nemohli. Vypovedal,\nže jednalo sa o skutočný obchod a nie fingovaný, a že nedošlo v skutočnosti o vyskladnenie liehu, toto\nnebolo „na závadu\", nakoľko riadne boli uzatvorené zmluvy o skladovaní liehu v zmysle Obchodného\nzákonníka, z čoho bolo zrejmé, že vlastníkom liehu bola skutočne spoločnosť C., s.r.o. T. a mali ho len\nuskladnený v spoločnosti B., s.r.o. B.. Ďalej vypovedal, že pokiaľ vie, zakúpený lieh v množstve 410 000\nla nespracovali, ale následne ho odpredali spoločnosti B., s.r.o. B., a to na základe faktúry č. XXX XX\nzo dňa 22. 10. 1997, kedy odpredali 380 00 la liehu a faktúry č. XXX XX zo dňa 03. 11. 1997, kedy\nodpredali zvyšných 30 000 la liehu. Nepamätal si, či on osobne so spoločnosťou B., s.r.o. B. viedol\nza spoločnosť C., s.r.o. T. jednania ohľadom odpredaja ich liehu. Z tejto obchodnej transakcie kúpne\nzmluvy za spoločnosť C., s.r.o. T. neuzatváral. Pokiaľ mu boli predložené k nahliadnutiu kúpne zmluvy\n\nzo dňa 22. 10. 1997 na odpredaj 380 000 la liehu a zo dňa 3. 11. 1997 na odpredaj 30 000 la liehu - k\ntýmto sa odmietol vyjadriť s tým, že jeho podpis na týchto kúpnych zmluvách nefiguruje. Keďže došlo\nk odpredaju liehu spoločnosti B., s.r.o. B., bolo ich povinnosťou priznať „na výstupe\" spotrebnú daň z\nliehu, ako aj daň z pridanej hodnoty na príslušných daňových priznaniach, ale či zo strany spoločnosti C.,\ns.r.o. T. nimi priznané dane aj príslušnému daňovému úradu uhradili, to si spomenúť pre časový odstup\nnevedel. Ohľadne faktúr č. XXX XX a XXX XX len vyslovil predpoklad, že im boli spoločnosťou B., s.r.o.\nB. obe faktúry uhradené. Po predložení dohody o kompenzácii vzájomných pohľadávok a záväzkov\nmedzi spoločnosťou B., s.r.o. B. a spoločnosťou C., s.r.o. T. zo dňa 28. 11. 1997 na celkovú hodnotu\nzápočtu 34 735 200, obžalovaný sa k predmetnej dohode nevyjadril s odôvodnením, že ju neuzatváral.\nMal za to, že spoločnosť C., s.r.o. T. sa žiadnym spôsobom na tomto obchode neobohatila.\nObžalovaný Ing. P. C. ku skutku pod bodom 4 na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal,\njeho výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Vypovedal, že od\nseptembra 1991 do februára 1997 pracoval na Daňovom úrade Kežmarok ako referent na exekučnom\noddelení. Potom sa zamestnal v spoločnosti D., s.r.o. G., ktorá mala prevádzku v T. a patrila spoločníkom\nspoločnosti C., s.r.o. T. a to obžalovaným C. V. a Ing. I. D.. Ako ich zamestnanec dostal za úlohu meniť\nsídlo spoločnosti zo D. P. do B.. Z akého dôvodu ho spoločníci poverili zmeniť sídlo zo D. P. do B.\nuviesť nevedel. Za tým účelom mu obaja spoločníci - obžalovaní vydali splnomocnenie zo dňa 16. 9.\n1997. Na základe tohto splnomocnenia bol oprávnený ku všetkým právnym a daňovým úkonom v mene\nspoločnosti. Sídlo mala mať spoločnosť v B., na ul. T. XX, čo bolo uvedené na splnomocnení.\nZ toho dôvodu na Živnostenskom úrade v Starej Ľubovni spoločnosť odhlásil a na Živnostenskom úrade\nv Levoči spoločnosť prihlásil k novej adrese - ul. T. XX. B.. Kde má byť sídlo spoločnosti (teda ul. T. XX, B.)\nmu bolo povedané majiteľmi spoločnosti. Mal vedomosť o tom, že sídlo spoločnosti C., s.r.o. T. sa malo\nnachádzať v objekte, ktorý bol vo vlastníctve nejakej stavebnej spoločnosti. Realizoval aj ďalšie kroky,\nktoré súviseli s presídlením spoločnosti zo Starej Ľubovne do Levoče. Prihlášku k registrácii daňovníka\nzo dňa 16. 09. 1997 na Daňovom úrade v Levoči nevypisoval a ani nepodpisoval. Obžalovanými C.\nV. a Ing. I. D. bol poverený zriadiť nový účet spoločnosti a preto ho zriadil. Zmluvu o zriadení účtu\npodpisoval on. Jednalo sa o účet s číslom XXXXX-XXX. Podpisové právo k tomuto účtu mal len on.\nAj v banke predložil splnomocnenie zo dňa 16. 09. 1997. Nepamätal si, či kúpnu zmluvu uzatvorenú\nmedzi spoločnosťami C., s.r.o. T. (odberateľom) a D. B., s.r.o. B. (dodávateľom) na nákup 410 000 la\nliehu zo dňa 29. 09. 199, ako aj zmluvu o skladovaní uzavretú medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a C.,\ns.r.o. Kežmarok zo dňa 30. 09. 1997 na uskladnenie predmetného rafinovaného liehu v množstve 410\n000 la v nádrži č. 7 podpisoval osobne, avšak bol konateľmi spoločnosti poverený k uzavretiu týchto\nzmlúv. O vlastný obsah zmlúv sa nezaujímal. Nepamätal si, či pri uzatváraní zmluvy prišiel do kontaktu\ns obžalovaným P. C., ktorý zastupoval spoločnosť D. B., s.r.o. B.. S obžalovaným Ing. C. N., PhD. nikdy\ndo kontaktu neprišiel, hoci jeho meno figuruje na zmluve. Daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu\nza mesiac september 1997 a daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 1997\na október 1997 za spoločnosť vypisovala účtovníčka spoločnosti C.. Aj keď je na nich uvedené jeho\nmeno, nespomenul si pri výsluchu pred vyšetrovateľom, či ich aj fakticky podpísal. Ďalej vypovedal, že\npredmetným daňovým priznaním k spotrebnej dani z liehu si spoločnosť C., s.r.o. T. z nakúpeného liehu v\nmnožstve 410 000 la uplatňovala vrátenie dane vo výške 98 400 000.-Sk. Pracovníkmi Daňového úradu\nLevoča bola realizovaná kontrola oprávnenosti vrátenia spotrebnej dane z liehu za mesiac september\n1997, bol vydaný aj protokol o čiastkovej kontrole D. č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX zo dňa 10. 10. 1997 a\nz neho je zrejmé, že touto kontrolou bola potvrdená oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane\nz liehu vo výške 98 400 000.-Sk z nákupu liehu v objeme 410 000 la. O tom, že táto čiastka bude\npoukázaná na účet spoločnosti C., s.r.o. T. bolo výlučne v kompetencii Daňového úradu Levoča, ktorý\ntakto aj rozhodol. Nezaujímal sa o to, či mala spoločnosť nejaké daňové nedoplatky alebo nie a ak mala,\nprečo si ich správca dane neuplatnil. Celá „vratka spotrebnej dane z liehu\" následne bola poukázaná\nz účtu spoločnosti C., s.r.o. T., vedenom v G. v B., na účet spoločnosti D. B., s.r.o. B., a to na základe\npríkazu na úhradu zo dňa 17. 10. 1997, ktorý vystavil on. Tieto peniaze slúžili ako čiastočná úhrada\nfaktúry č. XXXXXX. Pokiaľ boli obžalovanému Ing. P. C. dané k nahliadnutiu 2 kúpne zmluvy, ktorými\nspoločnosť C., s.r.o. T. predala tento lieh na dvakrát spoločnosti B., s.r.o. B. a to zo dňa 22. 10. 1997 na\n380 000 la a zo dňa 03. 11. 1997 na 30 000 la, faktúry č. XXX XX zo dňa 22. 10. 1997 a č. XXX XX z 03.\n11. 1997, ak aj daňové priznania k spotrebnej dani z liehu za obdobie október 1997 a november 1997\na daňové priznanie dani z pridanej hodnoty za október 1997 a november 1997 obžalovaný uviedol, že\nna tento „obchod\" si vôbec nespomína aj napriek tomu, že na zmluvách je uvedené, že spoločnosť C.,\n\ns.r.o. T. zastupoval on. Jeho meno je uvedené aj na daňových priznaniach. Oboma obžalovanými bol\npoverený, aby na všetkých dokladoch spoločnosť C., s.r.o. T. zastupoval a preto za spoločnosť všetky\ndoklady aj podpisoval. Nebola jeho starosť zisťovať, či odberateľ, spoločnosť B., s.r.o. Levoča, uhradil\nspoločnosti C., s.r.o. T. prv spomenuté nimi vystavené faktúry. Spoločnosť C., s.r.o. T. určite nemala\nskladové priestory na uskladnenie takého množstva liehu, ktoré zakúpila od spoločnosti D. B., s.r.o.\nLevoča. Práve preto boli uzatvorené zmluvy o skladovaní v priestoroch spoločnosti B., s.r.o. Levoča.\nĎalej vypovedal, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, lebo len realizoval úkony, ktoré mu dávali\nmajitelia spoločnosti, obžalovaní C. V. a Ing. I. D.. Žiadnych obchodných jednaní za spoločnosť C., s.r.o.\nT. sa nezúčastnil. Či sa obchodných jednaní zúčastnili obaja obžalovaní, alebo iba jeden z nich, k tomu\nsa vyjadriť nevedel. Vypovedal, že o predmet tohto obchodného vzťahu sa nezaujímal, bola to výlučne\npovinnosť spoločníkov spoločnosti C., s.r.o. T.. Plnil iba pokyny, ktoré dostal od oboch obžalovaných s\ntým, že len technicky realizoval to, čo mu bolo povedané. Ktorý konkrétny pokyn dostal a od ktorého\nobžalovaného, k tomu sa nevedel vyjadriť.\nObžalovaný Ing. J. N. ku skutku pod bodom 5 vypovedal, že skutok pod týmto bodom sa ho vôbec netýka,\npretože nebol konateľom spoločnosti S. Y., a.s. X.. Za spoločnosť S. Y., s.r.o. T. nikdy nevystupoval. So\nzmluvou o sprostredkovaní nemá nič spoločné, po prvý krát o nej počul len na hlavnom pojednávaní.\nSvedok S. E. ho obvinil z vydierania s úmyslom, vyhnúť sa trestnému stíhaniu, lebo bol to on, ktorý\nvydával faktúry na krátenie dane. V roku 2001 stratil občiansky preukaz. Keď mu vyšetrovateľ v inej\nveci ukazoval knihu návštev, všimol si, že tam je uvedené pri jeho mene číslo občianskeho preukazu.\nKeď prišiel domov, porovnával si čísla občianskych preukazov a zistil, že v tom období mal iné číslo\nobčianskeho preukazu. S S. E. nebol v B.. Svedkovi S. E. nehovoril kde má ísť a za akým účelom, keď\nnavštívil spoločnosť B., s.r.o. B.. Do objektu spoločnosti B., s.r.o. B. chodil, chodieval za Ing. G., nechodil\nza obžalovanou Ing. I. T.. Na otázku, prečo v knihe návštev je poznamenané, že šiel navštíviť Ing. I. T.,\nobžalovaný vypovedal, že „už teraz vie,\" že na vrátnicu pre neho prišla obžalovaná Ing. I. T.. Vtedy ju\npo mene nepoznal. Bola to ona, ktorá ho odviedla ku pokladni po prvý raz. Obžalovanú Ing. I. T. vtedy\nnepoznal, spoznal ju len v čase, kedy bola na súde svedčiť ako svedkyňa proti jeho osobe. Od svedka\nS. E. nikdy žiadne peniaze neprevzal. Keď boli obžalovanému súdom dané k nahliadnutiu príjmové a\nvýdavkové pokladničné doklady zo zväzku XI. spisu obžalovaný vypovedal, že peniaze prevzal, avšak\nide o peniaze „za obchody\", ktoré robil so spoločnosťou B., s.r.o. B. ešte v minulosti. Peniaze, ktoré\nprevzal, odovzdal P. M., ktorý mal tieto peniaze zabezpečiť pre spoločnosť T., s.r.o. T..\nK bodu 6 vypovedal, že spoločnosť T., s.r.o. T. sprostredkovala kupujúcich, ktorí kupovali rafinovaný\nlieh a výrobky na báze rafinovaného liehu zo spoločnosti B., s.r.o. B.. Spoločnosť T., s.r.o. T. prijímala\nobjednávky od odberateľov, ktoré potom dávala na realizáciu do spoločnosti B., s.r.o. B.. Túto prácu\nsi spoločnosť T., s.r.o. T. vyfakturovala a faktúru predložila spoločnosti B., s.r.o. B. na odsúhlasenie,\nna podpis a následne fakturovanú cenu spoločnosť B., s.r.o. B. aj uhradila. „Firma T. potom vystavila,\npodpísala a opečiatkovala príjmové a výdavkové doklady.\" Odmena za sprostredkovanie vo výške 12\n000 000.-Sk spolu s 23 % daňou z pridanej hodnoty bola v prospech spoločnosti T., s.r.o. T. vyplatená\nv hotovosti v štyroch splátkach. Odmena za prácu pre jeho osobu bola dohodnutá ústne. Jej výšku\nneuviedol, lebo si ju už nepamätal. Spoločnosť T., s.r.o. T. zastupoval na základe plnej moci, ktorú\nmu vystavil jej konateľ. Na otázku súdu, odkiaľ sa poznal s C. X., obžalovaný vypovedal, že C. X.\nnepoznal. Za spoločnosť T., s.r.o. T. konal na základe plnej moci, ktorú mu dal P. M., ktorý sa mu\npredstavil ako konateľ tejto spoločnosti. On mu dal aj pečiatku spoločnosti. Keď bolo súdom dané\nobžalovanému k nahliadnutiu splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti T., s.r.o. T. s tým, aby si jeho\nobsah prečítal, obžalovaný vypovedal, že si už nepamätá, či konal za túto spoločnosť práve na základe\njemu predloženého splnomocnenia. Spoločnosť T., s.r.o. T. takúto službu v prospech spoločnosti B.,\ns.r.o. B. robila na základe odporučenia, ktoré pre spoločnosť T., s.r.o. T. dal prokurátor E. O. z obce X.,\nktorý mu dal kontakt aj na P. M..\nNa hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý Ing. G. E., ktorý pracoval v spoločnosti B., s.r.o.\nvo funkcii vedúceho obchodného úseku. Jeho priamym nadriadeným bol obžalovaný Ing. C. N., PhD.\nSpoločníkmi spoločnosti boli obžalovaní Ing. C. N., ktorý bol vo funkcii generálneho riaditeľa, I. J., ktorý\nmal na starosti výrobu a Ing. V. G., ktorý bol členom grémia. Majiteľmi spoločnosti boli aj ďalšie osoby,\n\nktoré boli uvedené v obchodnom registri. Riaditeľkou ekonomického úseku bola v tom čase obžalovaná\nIng. I. T.. Obchodné oddelenie lieh nenakupovalo, ale malo na starosti odpredaj už hotových výrobkov. S\nobžalovanou Ing. I. T. neprichádzal do kontaktu. Obchodných jednaní, ktoré sa týkali nákupu a predaja\nliehu sa nezúčastňoval. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sa týkali predaja liehu v objeme\n350 000 la, ani predaja liehu v objeme 410 000 la a nemal vedomosť ani o obchodnom prípade vo\nvzťahu k sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti S., s.r.o. J.. O žiadnych obchodných kontaktoch so\nspoločnosťami V., s.r.o. T. a C., s.r.o. T. vedomosť nemal.\nSvedok Ing. I. C. vypovedal, že v spoločnosti B., s.r.o. B. pracoval od marca 1996, ihneď po tom,\nako sa táto spoločnosť transformovala zo spoločnosti D. B., š. p. B., kde vykonával funkciu riaditeľa.\nV spoločnosti B., s.r.o. B. vykonával funkciu výrobného riaditeľa a to aj do júla 1999. Riaditeľkou\nekonomického úseku bola obžalovaná Ing. I. T., generálnym riaditeľom bol obžalovaný Ing. C. N., PhD. a\nobžalovaný I. J. zastával funkciu výrobného riaditeľa. Ako výrobný riaditeľ sa nezúčastňoval obchodných\njednaní za spoločnosť B., s.r.o. B.. Nepamätal si, či sa v minulosti stretol s menom obžalovaného P. C. Z\nvidenia poznal obžalovaného Ing. I. D.. V neskoršom období prešiel pracovať do spoločnosti F. B., s.r.o.\nD. L. E.. O ekonomickej situácii tejto spoločnosti nevedel. K jednotlivým skutkom obžaloby sa vyjadriť\nnevedel s tým, že nemal vedomosť o predaji 350 000 la liehu spoločnosti J., s.r.o. T., ani o predaji 410\n000 la liehu D. B., s.r.o. B.. Dodal, že sa jedná o vysoké množstvo liehu, na prevoz ktorého by bolo\npotrebné 20 cisternových vagónov. Nemal vedomosť ani o zmluve o sprostredkovaní, ktorú uzatvorila\nspoločnosť B., s.r.o. B. so spoločnosťou S., s.r.o. J..\nSvedok B. G., vypovedal, že v spoločnosti B., s.r.o. B. vykonával funkciu skladníka v rafinérii liehu.\nZodpovedal za príjem, skladovanie a výdaj liehu, k čomu viedol aj potrebnú evidenciu. K samotnému\nprocesu vyskladneniu liehu uviedol, že odberateľ musel predložiť výpis z obchodného registra, povolenie\ns nakladaním liehu a musel predložiť aj objednávku. Proces pri vyskladnení liehu prebiehal tak, že\nsa najprv odvážila prázdna nádoba, ktorá sa po naplnení opäť vážila a čistá váha sa vynásobila\nváhovým koeficientom. Merala sa zdanlivá stupňovitosť a zistila sa výsledná stupňovitosť vo vzťahu\nk teplote liehu. Od výslednej stupňovitosti sa v tabuľkách zistil váhový koeficient, ktorým sa násobila\nčistá váha dodaného liehu a tak sa zistilo skutočné množstvo dodaného liehu v la, čo sa vyvádzalo v\ndodacích listoch a skladových evidenciách. Spoločnosť nakupovala surový lieh. Tento do spoločnosti\nbol dovážaný v cisternách a to v autocisternách alebo po železnici, ktorý následne prečerpávali do\nvlastných skladových nádob. Tento sa vypaľoval na destilačnej kolóne a tak vznikal čistý lieh. Vo vzťahu\nk dodanému surovému liehu vypovedal, že tento bol takisto vážený, zisťoval sa váhový koeficient cez\nodobratú vzorku, aby sa zistila stupňovitosť a teplotu dodaného liehu, následne dodané množstvo\nliehu bolo prenásobené týmto váhovým koeficientom a tak zistili skutočne dodané množstvo liehu v\nla. Následne účtovníčka rafinérie E. Y. ku skutočne dodanému liehu vystavila prijímací list a lieh bol\nzavedený do skladovej evidencie ako príjem. Kapacita skladovacích priestorov bola dobrá. Dodacie\nlisty zo dňa 18. 03. 1997 pod č. XXXXXXXX až XXXXXXXX vystavil osobne a to potom, ako dostal k\ntomuto úkonu pokyn od vedúceho rafinérie B. E., ktorý dostával objednávky z obchodného úseku. On\nmu prikázal vystaviť dodacie listy k odpredaju celkom 4 druhov liehu v celkovom množstve 350 000 la\na to bez spotrebnej dane z liehu pre spoločnosť J., s.r.o. T.. Na aké množstvo, z ktorého druhu liehu\nmal vystaviť dodacie listy, vedel od vedúceho rafinérie B. E.. Že odpredaj bol bez tejto dane, vyznačil na\npravej strane dodacích listov ako „ - SD\" Bolo mu tiež ním povedané, že lieh sa nevyskladní a že ostane\nv ich skladoch. Následne potom účtovníčka rafinérie E. Y. vystavila faktúru č. XXXXXXXX, a všetky tieto\ndoklady odniesla na sekretariát generálneho riaditeľa.\nK vyskladneniu tohto liehu nedošlo, odberateľ si ho neprišiel fyzicky prevziať. Ako skladník, vôbec nebol v\nkontakte so zástupcom odberateľa. Zástupca odberateľa za jeho prítomnosti dodacie listy nepodpisoval.\nU neho sa zástupca odberateľa nezaujímal o skladovaný lieh, teda už odpredaný lieh. Tento lieh\nbol skladovaný spolu s ostatným liehom spoločnosti B., s.r.o. B.. Zároveň dodal, že nevylučuje, že\nsa odberateľ o skladovanie odkúpeného liehu zaujímal u vedenia spoločnosti. O čerpacej stanici na\nvodu vedomosť mal a mal vedomosť aj o jej odpredaji. Vedel o tom, že spolu s čerpacou stanicou\nbol odpredaný aj lieh. V priestoroch čerpacej stanice neboli žiadne skladové priestory na lieh a ani\nnádrže na uskladnenie liehu. Na otázku prokurátorky svedok uviedol, že v iných prípadoch si odberateľ\nnakúpený lieh prišiel prevziať sám, alebo mu bol spoločnosťou B., s.r.o. B. dovezený. Nevedel sa vyjadriť\nk spätnému odkúpeniu liehu. Dodal, že mu bolo divné, že bolo odpredané také obrovské množstvo\nliehu, bolo to jedinečné a navyše bez spotrebnej dane z liehu. Bolo mu divné, že lieh bol skladovaný v\n\nich skladovacích priestoroch. Svedkovi na hlavnom pojednávaní bol súdom daný k nahliadnutiu súpis\nskladovacích nádrží evidovaných na čl. 1431 vo zväzku 6. Svedok uviedol, že údaje uvedené v súpise\nsú pravdivé. Pre časový odstup si nepamätal, či nádrže evidované pod č. XX až XX boli takého objemu,\nako to bolo uvedené v súpise. Päťstotisíc litrové nádrže sa v skutočnosti v spoločnosti nachádzali. Na\notázku, či na skladovanie liehu sa používala aj nádrž s označením č. XX svedok uviedol, že na nádrž s\ntýmto číslom si nepamätá. Kto vypracoval tento súpis, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Nebolo jeho\npovinnosťou viesť v evidencii predmetné nádrže. Na prevoz liehu používali 200 litrové nádrže. Tieto sa\npoužívali len na vývoz liehu, nie na skladovanie liehu. S. v jednej z nádrží uvedenej v zozname objektívne\nnemohol byť predaný lieh uskladnený v priestoroch čerpacej stanice na vodu, pretože nádrže v objekte\nskladu boli pevne pripútané k zemi. Nádrže nebolo možné demontovať a premiestňovať.\nSvedok B. E. vypovedal, že ako vedúci skladu pracoval v spoločnosti B., s.r.o. B.. Jeho priamym\nnadriadeným bol W.. I. C., výrobný riaditeľ. Obžalovaný I. J. si celú rafinériu zobral pod patronát. Po\nodchode na dôchodok obžalovaného I. J., bol poverený riadením rafinérie liehu ako celku. V tejto funkcii\npracoval až do marca 1999. Jeho úlohou bolo zabezpečiť činnosť rafinérie liehu, od nákupu surového\nliehu, cez jeho rafináciu až po distribúciu, teda predaj liehu jednotlivým odberateľom. Pod rafinériu patrili\naj zásobníky a nádrže na lieh, v ktorých sa skladoval. Celkove v sklade bolo 10 stacionárnych nádrží s\nobjemom 1 000 hektolitrov a na nádvorí boli 3 stacionárne nádrže s objemom každá po 5 500 hektolitrov.\nPriamo z rafinérie, po prečistení liehu, lieh tiekol do skladu. Pre iné spoločnosti nebolo možné zabezpečiť\nskladovanie liehu, pretože časť liehu tvoril štátne hmotné rezervy. Dodávateľom surového liehu bola\no. i. aj spoločnosť D. B., s.r.o. B.. Pri veľkom odbere, lieh dodávali v 200 hektolitrových železničných\ncisternách. Celkove mesačne sa predalo aj 2 500 hektolitrov, t. j. 250 000 litrov. V rokoch 1997 až\n1998 sa v rafinérii značilo, že sa lieh predáva aj so spotrebnou daňou z liehu. Skladovanie liehu sa\nevidovalo na dodacích listoch. Ak malo dôjsť k vysladneniu liehu, objednávku na jeho vyskladnenie\ndostal z riaditeľstva. Jednalo sa o objednávku, ktorá prišla poštou. Ak odberateľ prišiel s objednávkou\nosobne, doniesol ju priamo do rafinérie. Cena za 1 la liehu bola stanovená učtárňou. Nevedel o\ntom, že spoločnosť odpredala čerpaciu stanicu na vodu, o tomto predaji sa dozvedel len v rámci\nvyšetrovania. D. J., s.r.o. B. nebola bežným odberateľom. Túto čerpaciu stanicu poznal, bol v nej. Nikdy\nsa v jej priestoroch neskladoval lieh. Mal vedomosť o tom, že spoločnosť B., s.r.o. B. uzatvorila so\nspoločnosťou J., s.r.o. B. zmluvu o skladovaní. Dovtedy mu táto spoločnosť známa nebola. Spoločnosť\nB., s.r.o. B. nikdy nezabezpečovala skladovanie odpredaného liehu. Lieh bol skladovaný na základe\nspomenutej zmluvy o skladovaní v nádrži, ktorá v zmluve bola uvedená a bol aj spoločnosti J., s.r.o.\nB. kedykoľvek k dispozícii. Ak sa v zmluve o skladovaní spomína nádrž č. XX, s takýmto číslom nádrž\nv areáli rafinéria liehu nebola. Po vystavení dodacích listov, účtovníčka rafinérie E. Y. vystavila faktúru\npre odberateľa, spoločnosť J., s.r.o. B.. Dodacie listy aj faktúra boli odstúpené na ekonomický úsek.\nV tom čase nezisťoval, či spoločnosť J., s.r.o. B. je oprávnená nakupovať lieh. Odpredaný lieh bol\nskladovaný v nádržiach spoločnosti spolu s ďalším liehom. Nebol teda skladovaný samostatne. Svedok\nzároveň uviedol, že uskladnenie a dodržanie ustanovenia § 3 a § 4 Úpravy MPVŽ SSR č. 4532/88-PP\nz 30. 05. 1988 mal na starosti skladník v rafinérii liehu, svedok B. G., ktorý vystavoval dodacie listy. Pri\nvyskladňovaní liehu napr. v železničnej cisterne, skladník zabezpečil jej pristavenie na váhu, odvážila sa\nnajprv prázdna cisterna, potom sa natankovala, znovu sa odvážila, a čistá váha sa násobila váhovým a\nobjemovým koeficientom, aby sa vypočítalo skutočné množstvo dodaného liehu. Údaje v dodacom liste\nopäť vyplňoval skladník. K odpredaju 350 000 la uviedol, že čerpacia stanica na vodu sa od roku 1992\nnepoužívala, chodieval tam, pretože dovtedy slúžila na čerpanie vody z potoka na chladenie kolóny.\nNeboli v nej žiadne skladovacie priestory na lieh, teda sudy alebo nádrže. V týchto priestoroch neboli\nvykonávané ani inventúry. O zmluve, predmetom ktorej bol predaj čerpacej stanice na vodu, vedomosť\nnemal. Čerpacia stanica mala podlahovú plochu približne vo veľkosti 2 metre krát 3 metre. Boli v nej\nnainštalované 2 čerpadlá na vodu. Každá nádrž, ktorá slúžila na skladovanie liehu, mala svoju skladovú\nkartu, na ktorej sa evidoval príjem a výdaj liehu. Okrem stacionárnych cisterien sa v sklade nachádzali\naj prenosné nádoby s rôznym objemom, tieto sa využívali pre octáreň. Stacionárna cisterna nebola\ndemontovateľná. Informáciu o tom, že lieh v objeme 350 000 la bol spätne odkúpený, sa najskôr dozvedel\nod obžalovaného I. J.. Vystavená faktúra dodávateľom, spoločnosťou V., s.r.o. T. musela byť doručená\ndo rafinérie, lebo na vystavených príjemkách č. XX a č. XX je práve táto spoločnosť uvádzaná ako\ndodávateľ. Tieto príjemky sám podpísal. Takto sa predmetný lieh papierovo dostal naspäť do skladových\nzásob spoločnosti B., s.r.o. B., čo sa vyznačilo aj na skladových kartách. O tom, že lieh bol odpredaný\nspoločnosti J., s.r.o. B. a bol odpredaný bez spotrebnej dane z liehu, rozhodlo vedenie spoločnosti. Mal\nvedomosť o tom, že spoločnosť V., s.r.o. T. bola „firma I. J.\", ktorý si celú rafinériu zobral pod patronát.\n\nDo realizácie predmetného obchodného prípadu ani jedna zo spomenutých spoločností nebola ich\nodberateľom ani dodávateľom. Zmluvu o predaji liehu v objeme 350 000 la mal k dispozícii. K otázke, kto\nmu zmluvu predložil, sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že zrejme ju doniesla sekretárka generálneho riaditeľa,\nobžalovaného Ing. C. N., PhD. alebo účtovníčka rafinérie E. Y. ju od nej doniesla, prípadne samotný\nobžalovaný I. J., ktorý sa v stredisku rafinéria liehu zdržiaval takmer denne. Pokiaľ bola svedkovi na\nhlavnom pojednávaní daná k nahliadnutiu súpiska nádrží svedok uviedol, že tieto nádrže sa v skutočnosti\nv stredisku rafinéria liehu aj nachádzali, pričom 3 z nich sa nachádzali na voľnom priestranstve. Jednalo\nsa o nádrže pod č. XX až XX. Po tom, čo boli svedkovi súdom dané k nahliadnutiu aj dodacie listy pod\nč. XXXXXXXX až XXXXXXXX svedok uviedol, že podpis, ktorý sa nachádza v kolonke „vystavil\" sa mu\njaví ako podpis svedka B. G., skladníka v rafinérii. V konkrétnom obchodnom prípade išlo o odpredaj\nveľkého množstva liehu. Prečo tento lieh nebol aj vyexpedovaný, svedok uviesť nevedel. Ďalej uviedol,\nže mal vedomosť o zmluve o skladovaní. Ako bol tento lieh skladovaný, či samostatne alebo spoločne\ns ostatným zaskladovaným liehom, k tomu sa svedok takisto vyjadriť nevedel. Na otázku člena senátu,\nčo sa stalo s predaným liehom, ktorý bol v stredisku rafinérii liehu uskladnený v množstve 350 000\nla svedok uviedol, že ostal v spoločnosti B., s.r.o. B. a bol naspäť odkúpený a naďalej tvoril skladové\nzásoby spoločnosti. Neskôr sa buď postupne predal iným odberateľom, alebo sa použil na ďalšiu výrobu\nv rámci spoločnosti.\nInformáciu o predaji 410 000 la liehu sa dozvedel od obžalovaného I. J.. Čo sa týka označenia nádrže\nč. XX, kde mal byť predmetný lieh uskladnený, vypovedal, že také číslo nádrže spoločnosť B., s.r.o. B. v\nstredisku rafinéria liehu nemala. Nevedel sa vyjadriť ku skladovaniu tohto liehu, ani k spätnej kúpe tohto\nliehu od spoločnosti C., s.r.o. T. z dôvodu, že na tento obchodný prípad sa nepamätal. O spoločnosti\nC., s.r.o. T. uviedol, že táto spoločnosť mesačne od ich nakupovala jemný rafinovaný lieh v množstve\ncca 10 000 la, ktorý používala na výrobu liehovín studenou cestou. Mal vedomosť aj o spoločnosti D.\nB., s.r.o. B., spoločnosť poznal ako dodávateľa surového liehu, avšak obžalovaného P. C., ktorý konal\nv menej tejto spoločnosti, nepoznal.\nSvedkyňa E. Y. vypovedala, že pracovala v stredisku rafinéria liehu ako administratívna pracovníčka,\nako účtovníčka, o. i. mala na starosti fakturáciu liehu. Jej priamym nadriadeným bol B. E., vedúci rafinérie\nliehu. Pri práci prichádzala do kontaktu nie len s ním, ale aj s vedúcim skladu B. G.. Mali na starosti\nvýdaj liehu, jeho príjem, vybavovanie objednávok, vyhotovovanie faktúr, ktoré konkrétne vyhotovovala\nona samotná. Vyhotovovala ich na počítači a následne ich posielala do učtárne. S obžalovanou\nIng. I. T. bežne neprichádzal do kontaktu. Obracali sa na ňu len pri závažnejších ekonomických\nzáležitostiach. Keď vystavovala faktúru, musela mať k dispozícii objednávku, ktorá musela obsahovať\nvšetky predpísané údaje. Priamo v objednávke musela byť vznesená požiadavka o oslobodenie od\nspotrebnej dane z liehu a účel použitia liehu a táto požiadavka musela byť v súlade so zákonom a\npotom bolo dôležité, keď bol lieh fakturovaný bez tejto dane, aby bolo pripojené rozhodnutie daňového\nriaditeľstva, či oslobodzuje konkrétny predaj liehu bez spotrebnej dane. Predmetné rozhodnutie si\nmusel zadovážiť samotný odberateľ, ktorý predkladal objednávku na nákup liehu. Objednávateľ musel\ndisponovať s rozhodnutím daňového úradu o tom, že môže nakupovať lieh bez spotrebnej dane z liehu.\nV spomenutom rozhodnutí musel byť uvedený aj účel použitia liehu. Len potom mohla byť vystavená\nfaktúra na nakúpený lieh bez spotrebnej dane z liehu. Faktúru na predaj liehu č. XXXXXXXX z 18. 03.\n1997 vystavila ona, túto aj podpísala. Na daňový úrad Levoča spracovala a aj zaslala potvrdenie o\nvyskladnení liehu bez spotrebnej dane z liehu, ktorú povinnosť si musela splniť do 3 dní po vykonaní\nodpredaja liehu. Spomenutú lehotu aj dodržala. Odpredaj liehu bol vyznačený aj na skladových\nkartách. Všetky spracované faktúry následne zasielala na ekonomický úsek, na hlavnú učtáreň, kde bola\nsledovaná úhrada faktúr. V tom čase nemala vedomosť o tom, že odpredaný lieh nebol vyskladnený pre\nodberateľa a že tento ostal v sklade rafinéria liehu. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam, za ktorých bola\ndo skladu rafinéria liehu doručená faktúra č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997, ktorou spoločnosť V., s.r.o. T.\nodpredala lieh spoločnosti B., s.r.o. B.. Ona samotná vystavila prijímacie listy č. XX a č. XX zo dňa 24. 03.\n1997, podľa ktorých dodávateľom liehu v celkovom objeme 350 000 la bola spoločnosť V., s.r.o. T.. Kto\nprepísal na oboch príjemkách dodávateľa na spoločnosť J., s.r.o. T., k tomu sa vyjadriť nevedela. Dodala,\nže s daňovými priznaniami v sklade rafinéria liehu neprichádzala do styku. Pokiaľ boli vykonávané\nkontroly pracovníkmi daňového úradu, predmetom kontroly bol príjem a výdaj liehu a štvrťročne boli\nvykonávané fyzické inventúry. Ich výsledky porovnávali so skladovou evidenciou. Skladové karty viedol\nskladník, svedok B. G. a ona viedla evidenciu na počítači. Mali na to program. V závere svojej výpovede\n\nsvedkyňa uviedla, že s obžalovanou Ing. I. T. nehovorila o obchodnej transakcii týkajúcej sa predaja\nliehu v objeme 350 000 la.\nSvedkyňa C. T. vypovedala, že v spoločnostiach B., s.r.o. B. a F. B., a. s. D. L. E. pracovala\nako pokladníčka, pričom v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. pracovala len 2 mesiace. Pokladňu v\ntejto spoločnosti prevzala po Ing. C. G.. O. i. z pokladne sa niekedy uhrádzali aj faktúry vystavené\ndodávateľom. Nemala vedomosť o tom, že by bola stanovená maximálna výška sumy, ktorou mohla\nbyť uhradená dodávateľská faktúra priamo z pokladne. Zároveň vyhotovovala aj výdavkový pokladničný\ndoklad. Faktúry boli nahrávané do počítača, na spracovanie faktúr mali vypracovaný program.\nVýdavkový pokladničný doklad bol vyhotovovaný na počítači. Na výdavkovom pokladničnom doklade\nbolo uvedené aká suma, komu a začo bola vyplatená, ku ktorej faktúre je viazaný výdavkový pokladničný\ndoklad a kto tento doklad vyhotovil. Aká faktúra bude práve v hotovosti uhradená, o tom svojvoľne\nnerozhodovala. Na to dostala pokyn a to buď od svojho priameho nadriadeného, alebo od obžalovanej\nIng. I. T., alebo od generálneho riaditeľa obžalovaného Ing. C. N., PhD., alebo od majiteľov spoločnosti.\nV spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. priamou nadriadenou jej bola obžalovaná Ing. I. T.. Pre časový odstup sa\nnevedela vyjadriť, či jej priamou nadriadenou bola aj v spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Nie vždy si overovala\ntotožnosť osoby, ktorej bola na základe výdavkového pokladničného dokladu odovzdaná fakturovaná\nsuma peňazí.\nPo tom, ako bol svedkyni predložený výdavkový pokladničný doklad č. XX zo dňa 20. 01. 1999 z čl.\n1573 svedkyňa uviedla, že tento vystavila ona, je na ňom odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y., a.s. X., je\nna tomto doklade uvedené číslo faktúry a v kolonke „schválil\" je podpis obžalovanej Ing. I. T.. Faktúru\nk dispozícii nemala, lebo faktúry cez pokladňu neprechádzali, tieto boli zúčtované v učtárni. Nevedela\nvysvetliť, prečo v kolónke „vyhotovil\" nie je uvedené jej meno. Dodala, že údaje nachádzajúce sa na\ntomto doklade jej musela povedať obžalovaná Ing. I. T.. Nevedela povedať, čí podpis sa na tomto doklade\nnachádza pod odtlačkom pečiatky spoločnosti S. Y., a. s. X.. Svedkyňa uviedla, že na základe tohto\nvýdavkového pokladničného dokladu v prospech spoločnosti S. Y., a. s. X. bola z pokladne vyplatená\nhotovosť 3 500 000.-Sk. Pokyn na vyplatenie tejto čiastky vydala obžalovaná Ing. I. T.. Osobne so\nzástupcom spoločnosti S. Y., a. s. X. nebola. Ďalej uviedla, že rukou napísaný text nasledovného znenia\n„S. Y. a. s. X.\" rukou vypísala samotná obžalovaná Ing. I. T.. Dodala, že keď v iných prípadoch vydávala z\npokladne peniaze na základe výdavkového pokladničného dokladu, peniaze vydávala oproti príjmovému\npokladničnému dokladu s tým, že do tohto dokladu poznamenala aj číslo preukazu totožnosti osoby,\nktorej peniaze z pokladne vydávala. Následne svedkyni bol súdom daný k nahliadnutiu výdavkový\npokladničný doklad XXXXX zo dňa 23. 11. 1998, ku ktorému uviedla, že v kolónke „vyhotovil\" je rukou\nnapísané meno G.. Svedkyňa na otázku obhajcu, prečo na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa\n20. 01. 1999 nie je uvedené číslo preukazu totožnosti osoby, ktorá preberala peňažnú hotovosť uviedla,\nže ten pán pri nej nebol pre peniaze. Predmetný výdavkový pokladničný doklad jej doniesla obžalovaná\nIng. I. T., preto tento doklad postráda v kolónke „vyhotovil\" jej podpis.\nSvedkyňa Ing. C. G. vypovedala, že v spoločnosti B., s.r.o. B. pracovala od 01. 10. 1996 do apríla 1999\nako vedúca účtovnej evidencie. Potom od apríla 1999 začala pracovať v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E.,\nako hlavná účtovníčka. Ona zavádzala došlé faktúry do účtovníctva. Faktúru od spoločnosti S. Y., a. s.\nX. zo dňa 12. 10. 1998 zaviedla do evidencie došlých faktúr pod interné číslo XXXXXXXX. Túto faktúru\nzaviedla aj do účtovnej evidencie pre daň z pridanej hodnoty ako daň na vstupe. Výdavkový pokladničný\ndoklad č. XX XXX zo dňa 23. 11. 1998, ktorým bola vyplatená suma 4 950 000.-Sk pre spoločnosť S.\nY., a. s. X. vyhotovila vlastnoručne na pokyn jej priamej nadriadenej, ktorou bola obžalovaná Ing. I. T..\nPokiaľ pracovala v spoločnosti B., s.r.o. B., vyhotovovala daňové priznania, ktoré predkladala na podpis\nzvyčajne obžalovanému Ing. C. N., PhD. Nikdy s ním neprejednávala obsah predloženého daňového\npriznania.\nSvedok P. O. vypovedal, že z obžalovaných poznal Ing. C. N., PhD. a Ing. I. T.. V priebehu roku\n1998 odkúpil obchodné podiely spoločnosti C., s.r.o. T.. Obchodné podiely odkúpil z dôvodu, že chcel\nprostredníctvom tejto spoločnosti podnikať. Spoločnosť stratila licenciu dňom 31. 12. 1997, ktorú chcel\nzískať naspäť od ministerstva pôdohospodárstva, ale nepodarilo sa mu to.\n\nSvedkyňa W. C. vypovedala, že pracovala ako účtovníčka v spoločnosti C., s.r.o. T.. Pre časový odstup\nsi už nepamätala, kde mala spoločnosť svoje oficiálne sídlo, kde mala kancelárie, kde sa sedelo.\nPamätala si, že sedeli na D. ceste v T.. Na akej adrese mala spoločnosť svoje sídlo, si pre časový odstup\nnepamätala. S obžalovaným Ing. P. C. sa na pracovisku stretávala, ale nevedela, aký post zastáva. Mala\nvedomosť o tom, že kým prešiel pracovať do spoločnosti C., s.r.o. T., pracoval na daňovom úrade. Keď\nmala problémy pri vyhotovovaní daňových priznaní, radila sa s ním. Bežne na pracovisku prichádzala\ndo kontaktu aj s konateľmi spoločnosti a to obžalovanými Ing. I. D. a C. V.. Faktúry na spracovanie\nchodili do spoločnosti poštou, alebo ich doniesli osobne od dodávateľa spolu s dodacím listom. Niekedy\nsa stalo, že jej faktúru doniesol obžalovaný Ing. P. C., alebo niektorý z konateľov spoločnosti.\nSvedok Ing. C. D. vypovedal, že spolu so spoločníkom G. G., boli ako jediní spoločníci a konatelia\nspoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G., T. 3. Bol to niekedy v roku 1997, kedy sa na výstave v L. zoznámil\ns obžalovaným Ing. C. N., PhD. Koncom tohto roku prišiel obžalovaný Ing. C. N., PhD. za ním s\nnávrhom, že spoločnosť B., s.r.o. B. by sa dala odkúpiť. Spočiatku mal záujem odkúpiť všetok hnuteľný\na nehnuteľný majetok spoločnosti B., s.r.o. B.. Z tohto dôvodu začal vyvíjať iniciatívu na získanie peňazí\nalebo získanie nejakých spoločníkov, s ktorými by spoločnosť B., s.r.o. B. odkúpili. Keďže v tomto smere\nnebol úspešný, lebo nezískal peniaze a ani záujemcov o majetok spoločnosti, od kúpy spoločnosti\nustúpili, ktorú skutočnosť obžalovanému Ing. C. N., PhD. aj oznámil s tým, že spoločnosť G., s.r.o. so\nsídlom v G. odstupuje od zmluvy. Zo strany obžalovaného Ing. C. N., PhD. mu bolo v období okolo\nmarca alebo apríla 1998 navrhnuté, že by spoločnosť G., s.r.o. mohli odkúpiť „iní ľudia\", čo sa aj v\nskutočnosti stalo. Do spoločnosti G., s.r.o. v G. nastúpili noví spoločníci. V podstate on spoločne s G.\nG. v máji 1998 predali svoje obchodné podiely spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G.. Novými spoločníkmi\nspoločnosti sa stali JUDr. T., Ing. V., obžalovaná Ing. I. T. a ešte jedna osoba, meno ktorej si nevedel\nspomenúť. Hospodárske výsledky spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G. pred odpredajom obchodných\npodielov boli zlé, spoločnosť bola v strate. Takáto situácia v spoločnosti bola aj v čase, kedy im bol\nponúknutý predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku zo strany obžalovaného Ing. C. N.a, PhD. Aj\nnapriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že spoločnosť je v strate, na začiatku prejavil záujem o\nkúpu spoločnosti B., s.r.o. B., lebo sa domnieval, že zoženie peniaze na kúpu spoločnosti alebo že\nzoženie nových ľudí s ktorými by mohol spoločnosť odkúpiť. Keď o tohto zámeru odstúpil, bolo mu\nobžalovaným Ing. N., PhD. povedané, že existujú štyria ľudia, ktorí by spoločnosť G., s.r.o. prebrali.\nSvedok dodal, že niekedy v mesiaci máj 1998 sa spravila aj zmluva o prevode obchodných podielov\nspoločnosti G., s.r.o. na nových majiteľov. Zmluva o prevode obchodných podielov sa dala zaregistrovať\nna príslušný súd do obchodného registra. Pokiaľ sa zaregistrovanie neuskutočnilo, on v podstate stále\nbol aj konateľom spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G.. Práve v tomto období mu boli predložené na\npodpis zmluvy o prenájme hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré podpísal za spoločnosť G., s.r.o.\nso sídlom v G.. Boli to JUDr. T. a obžalovaná Ing. I. T., ktorý ho žiadali predložené zmluvy o prenájme\nhnuteľného a nehnuteľného majetku podpísať. Účtovné doklady spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v G.\nnovým spoločníkom odovzdával niekedy v marci alebo v apríli 1998. Vypovedal, že spoločnosť G., s.r.o.\nso sídlom v G. nemal povolenie a osvedčenie na výrobu a obeh liehu.\nSvedok Mgr. I. X. vypovedal, že návrh na vklad vlastníctva pod č. V XXX/XX vykonal on, predkladateľ\nnávrhu bol obžalovaný Ing. C. N., PhD., zástupca predávajúcej spoločnosti B., s.r.o. B.. Kupujúcou\nstranou bola spoločnosť J., s.r.o. T., zastúpená P. C.. Návrh na vklad bol predložený dňa 10. 09. 1997\npod prv uvedeným číslom na Katastrálny odbor Obvodného úradu Levoča. Vklad bol vykonaný dňa\n11. 09. 1997. Súčasťou predmetného návrhu boli písomnosti založené na Správe katastra Levoča a\nto Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 18. 03. 1997, výpis z obchodného registra k spoločnosti B.,\ns.r.o. Levoča a plnomocenstvo od obžalovaného B. J. za spoločnosť J., s.r.o. T. pre obžalovaného\nP. C., výpis z obchodného registra k spoločnosti J., s.r.o. T., súhlas Fondu národného majetku SR k\nodpredaju nehnuteľného majetku zo dňa 24. 03. 1997 a znalecký posudok č. XX/XX zo dňa 25. 03.\n1997. Predmetom prevodu bol dom s parcelou, konkrétne čerpacia stanica a betónová jama - vodáreň,\nnachádzajúca sa na parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX v KÚ B.. Jej vlastníkom sa stala spoločnosť\nJ., s.r.o. T..\nSvedkyňa R. T. vypovedala, že pracovala v spoločnosti D. B., s.r.o. B. ako účtovníčka materiálových\nzásob. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bola výroba surového poľnohospodárskeho liehu, požívatín\na polotovarov. Rafinovaný lieh nevyrábali. Keď ho chceli predať, museli ho najprv kúpiť. Pamätala si, že\n\nspoločnosť mala v istom období sídlo na K. ulici v D. L. E., neskoršie sa jej sídlom zmenilo. V čase, kedy v\nspoločnosti pracovala, spoločnosť mala sídlo v D. L. E. a konateľom spoločnosti bol obžalovaný P. C. Ona\nvystavovala odchádzajúce faktúry. Vystavovala ich na základe dodacích listov, ktoré vystavoval skladník.\nRobila aj iné práce na požiadanie vtedajšej riaditeľky Ing. G., napríklad spracovala daňové priznania,\nalebo keď jej dal príkaz obžalovaný P.C., napríklad na vystavenie faktúry. Najväčším odberateľom liehu\nbola spoločnosť B., s.r.o. B.. Rafinovaný lieh spoločnosť musela nakupovať. Nevedela vysvetliť rozdielne\ndopady na daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu pri predaji rafinovaného a predaji surového liehu.\nSvedkyňa S. G. vypovedala, že v spoločnosti D. B., s.r.o. B. pracovala do augusta 1997 ako účtovníčka.\nV spoločnosti sa vyrábal surový poľnohospodársky lieh. Faktúry nevystavovala, ale kontovala.\nVyhotovovala aj daňové priznania k spotrebnej dani z liehu. Vychádzala pri tom z účtovnej evidencie,\nktorá bola vedená v počítačovom programe. Mala vedomosť o tom, že spoločnosť obchodovala s\nliehom surovým poľnohospodárskym, či obchodovala aj s rafinovaným liehom, pre časový odstup sa\nnevedela vyjadriť. Z odberateľov si pamätala na spoločnosť B., s.r.o. B.. Mala vedomosť o tom, že keď\nzo spoločnosti v auguste 1997 odchádzala, spoločnosť zmenila sídlo zo D. L. E. do B., spoločnosť mala\nnedoplatky na daniach. Na otázku prokurátorky, či v čase, kedy spoločnosť zmenila svoje sídlo do B.,\npracovala aj v B., svedkyňa uviedla, že spoločnosť sa presťahovala, ale len na „papieri\". Pre vysvetlenie\nuviedla, že daňové priznania aj napriek zmene sídla spoločnosti boli podávané na Daňový úrad Spišská\nNová Ves. Len od určitého dátumu spoločnosť začala patriť pod Daňový úrad Levoča. Všetko robili na\npokyn pani riaditeľky, ktorá nosila daňové priznania na daňový úrad.\nSvedok G. N. vypovedal, že od 01. 11. 1997 pracoval ako kontrolór daní na Daňovom úrade v\nLevoči. Zúčastnil sa viacerých kontrol vykonávaných v spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Každá kontrola, na\nvykonanie ktorej bol daný príkaz, bola ukončená protokolom. Každý protokol sa prejednal s daňovým\nsubjektom. Za svojej praxe sa nestretol s tým, že by protokol o kontrole nebol predložený a nebol\nprerokovaný s daňovým subjektom. Prejednanie sa zaznamenalo v samotnom protokole alebo do\nzápisnice o prejednaní protokolu. Daňový subjekt mal právo odmietnuť podpísať zápisnicu o prejednaní\nprotokolu, ktorá skutočnosť sa v zápisnici poznamenala. K Protokolu o kontrole spotrebnej dane z liehu\nzo dňa 23. 06. 1999, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX, ktorá bola vykonaná v spoločnosti B., s.r.o. B. za obdobie\nX/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX vypovedal, že kontrola bola vykonaná na základe príkazu\nÚDR SR Banská Bystrica zo dňa 08. 06. 1999, keď bol zrušený platobný výmer č. j. XXX/XXX/XXXX/\nXXXX zo dňa 12. 05. 1998 a rozhodnutím o odvolaní zo dňa 01. 10. 1998 bola vec vrátená na nové\nkonanie a rozhodnutie. V protokole bol rozobratý nárok na vrátenie dane v súvislosti s obchodným\nprípadom s 350 000 la liehu rôzneho druhu v obchodnom reťazci medzi spoločnosťami B., s.r.o. Levoča,\nJ., s.r.o. T. a naspäť do spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Za obdobie marec 1997 si spoločnosť B., s.r.o.\nLevoča v daňovom priznaní uplatnila oslobodenie od spotrebnej dane z liehu v zmysle § 12 ods. 3\nzák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Podľa tohto ustanovenia, od dane bol oslobodený lieh,\nktorý tvoril obchodný majetok platiteľa pri predaji podniku v prípade, ak kupujúci je platiteľ. V zmysle\npredloženej dokumentácie, ktorú mali ako kontrola k dispozícii, vyplynulo, že spoločnosť B., s.r.o. B.\nzmluvou o predaji časti podniku zo dňa 18. 03. 1997 odpredala spoločnosti J., s.r.o. T. ako časť podniku\nnehnuteľnosť - čerpaciu stanicu na vodu a spolu s ňou bol odpredaný lieh rôzneho druhu v množstve\nuvedenom v prílohe č. 2 k tejto zmluve. K odpredaju došlo v zmysle ustanovenia § 476, 487 a § 7\nObchodného zákonníka v zmysle ktorých samostatnou organizačnou zložkou bol považovaný odštepný\nzávod zapísaný v obchodnom registri, prípadne iná organizačná zložka zapísaná v tomto registri. Zistili\nvšak, že odpredaná nehnuteľnosť, v čase jej odpredaja, neslúžila prevádzkovaniu podniku. Neprislúchali\njej priestory na skladovanie liehu a ani netvorila samostatnú organizačnú zložku. Z tohto dôvodu dospeli\nk záveru, že v danom prípade sa nejednalo o predaj časti podniku, ale o predaj nehnuteľnosti. K\nodpredaju tohto liehu boli vystavené faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX, obe zo dňa 18. 03. 1997 a\nešte dňa 01. 03. 1997 bola uzavretá medzi subjektmi aj zmluva o skladovaní liehu, ktorý bol predmetom\npredaja. K vyskladneniu liehu pri predaji časti podniku fyzicky nedošlo, nakoľko spoločnosť J., s.r.o.\nT. nedisponovala so skladovacími priestormi na uskladnenie liehu. Ku kontrole predloženým dokladom\nďalej vypovedal, že spoločnosť J., s.r.o. T. vystavila faktúru č. X/XXXX z 21. 03. 1997, ktorou ten istý\nlieh, teda toho istého druhu a množstva, bez zmeny jeho podstaty alebo úpravy odpredala naspäť\nspoločnosti B., s.r.o. B., pričom spotrebná daň z liehu vo faktúre bola vyčíslená na sumu 84 000 000.Sk a daň z pridanej hodnoty na sumu 21 091 000.-Sk. Práve sumu 84 000 000.-Sk si spoločnosť B.,\ns.r.o. B. uplatnila v daňovom priznaní - žiadosť o vrátenie dane za zdaňovacie obdobie marec 1997\na táto požadovaná suma bola spoločnosti B., s.r.o. B. v stanovenom termíne aj vrátená. Z uvedených\n\ndôvodov preto v protokole konštatovali, že nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu v sume 84\n000 000.-Sk bol uplatnený v rozpore s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 229/1995 Z. z. o\nspotrebnej dani z liehu. K takémuto záveru dospeli z toho dôvodu, lebo lieh nebol fyzicky vyskladnený\nz výrobných ani skladovacích priestorov, následne nebol znova prevzatý na sklad, keďže podľa prv\ncitovaného ustanovenia nárok na vrátenie dane vznikol platiteľovi dňom prevzatia zdaneného liehu na\nsklad. Závery tejto časti protokolu boli následne podkladom pre vydanie platobného výmeru zo dňa 25.\n06. 1999, č. j. XXX/XXX/Z./XXXX, ktorým bol znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z\nliehu za zdaňovacie obdobie marec 1997 o sumu 84 000 000.-Sk. Ich zistenia z predmetnej kontroly boli\ntotožné so zisteniami sústredenej kontroly ÚDR SR uvedené v protokole o kontrole spotrebnej dane z\nliehu zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/XXXX. Tieto zistenia boli použité aj pri kontrole dane\nz pridanej hodnoty v spoločnosti B., s.r.o. B., čo bolo uvedené v protokole zo dňa 03. 12. 1999, č. j.\nXXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/1999. Protokolom bol znížený uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie\nobdobie apríl 1997 zo sumy 36 571 217.-Sk na sumu 15 480 217.-Sk, t. j. o neoprávnene uplatnený\nnadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty bol znížený o sumu 21 091 000.-Sk. Svedok k faktúre č.\nXXX/XX zo dňa 24. 03. 1997 od dodávateľa spoločnosti V., s.r.o. T. pre odberateľa spoločnosť B., s.r.o.\nLevoča sa vyjadriť nevedel, pretože k potrebám kontroly im bola kontrolovaným subjektom predložená\nlen faktúra od dodávateľa spoločnosti J., s.r.o. T. zo dňa 21. 03. 1997, č. X/XX.\nĎalej vypovedal, že sa podieľal aj na kontrole dane z pridanej hodnoty, ktorej výsledky boli zhrnuté v\nuž spomenutom protokole zo dňa 03. 12. 1999, č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX. Spoločnosť si\nza január 1997 uplatnila nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 9 867 762.-Sk. Daňové\npriznanie spoločnosť podala dňa 24. 02. 1997, v ktorom ako daň na vstupe si uplatnila sumu 16 600\n011.-Sk a ako daň na výstupe sumu 6 732 249.-Sk a práve rozdiel týchto súm predstavoval uplatnený\nnadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 9 867 762.-Sk. Spoločnosť svojou žiadosťou zo\ndňa 26. 02. 1997 podpísanou obžalovaným Ing. C. N., PhD. si uplatnila nárok na preúčtovanie tejto\nsumy na daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu za obdobie január 1997. V zmysle tejto žiadosti\ndošlo k skutočnému preúčtovaniu uplatneného nároku. Práve tento uplatnený nárok bol predmetom\nvykonanej kontroly. V tomto protokole konštatovali uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty, teda\nako daň z pridanej hodnoty na vstupe z faktúry č. X/a/XX, interného čísla XXXXXXXX, vystavenej\nna základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24. 01. 1997 dodávateľom, spoločnosťou S., s.r.o. J..\nFakturovaná suma bola 65 190 000.-Sk, z čoho základ dane tvorila čiastka 53 000 000.-Sk a daň z\npridanej hodnoty bola vyčíslená na sumu 12 190 00.-Sk. Pri kontrole mali k dispozícii aj predmetnú\nzmluvu o sprostredkovaní. Nakoľko nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čoho dôkazom bolo\naj storno tejto faktúry v nákladoch spoločnosti v mesiaci december roka 1997 a keďže nedošlo k vráteniu\npredmetnej sumy vyčíslenej na dani z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, došlo k porušeniu § 13\na § 20 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a preto na základe výsledkov kontroly bol\nza mesiac január 1997 uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty znížený o neoprávnene\nuplatnenú sumu 12 190 000.-Sk ako daň na vstupe. Na základe týchto záverov vznikla spoločnosti\nB., s.r.o. B. za január 1997 daňová povinnosť vo výške 2 322 238.-Sk, čo následne bolo predpísané\naj platobným výmerom. Následne, na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní, bola\nspracovaná informácia pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XXXX s dátumom jej vyhotovenia 01. 08. 2000, v\nktorej rozobrali aj ďalšie okolnosti a dokumentáciu, ktorú mali k dispozícii pri kontrole uplatneného\nnadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty spoločnosťou B., s.r.o. B. za obdobie január 1997. Na\nzáklade predloženej dokumentácie zistili, že spoločnosť predmetnú faktúru od spoločnosti S., s.r.o. J.\nzúčtovala do nákladov na účet č. XXXXXXXX ako ostatné služby. Tento účtovný zápis daňový subjekt\nopravil interným dokladom č. V XX, kde preúčtoval čiastku 53 000 000.-Sk z účtu na účet XXXXXXXX\nna obstaranie hmotných investícií. Následne interným dokladom V XXX odstornoval zúčtovanie sumy\n53 000 000.-Sk v mesiaci december 1997. Spoločnosť takto mala k 31. 12. 1997 zúčtovanú úhradu len\nna dani z pridanej hodnoty vo výške 12 190 000.-Sk z faktúry č. X/a/XX, ktorú spoločnosti S., s.r.o. J.\nuhradila dňa 28. 01. 1997 v zmysle bankového výpisu č. 16. V predmetom liste preto konštatovali, že\nspoločnosť B., s.r.o. B. nemala vo svojom účtovníctve zaevidovaný žiaden záväzok ani pohľadávku voči\nspoločnosti S., s.r.o. J.. Faktom bolo, že im bola predložená aj zmluva o tichom spoločenstve uzavretá\nmedzi spoločnosťami S., s.r.o. J. a B., s.r.o. B. zo dňa 24. 01. 1997, v zmysle ktorej mala spoločnosť S.,\ns.r.o. J. do spoločnosti B., s.r.o. B. vložiť vklad vo výške 50 000 000.-Sk so zmluvnou pokutou 12 000\n000.-Sk, v prípade nesplnenia tohto vkladu. Predložené im bolo aj uznanie dlhu vyhotovené s dátumom\n15. 05. 1997, ktorým spoločnosť S., s.r.o. J. v zastúpení R. P., uznala svoj záväzok 12 000 000.-Sk z\ntitulu nesplnenia vkladu tichého spoločníka. V účtovníctve spoločnosti B., s.r.o. B. ale neboli účtované\nžiadne záväzky ani pohľadávky voči spoločnosti S., s.r.o. J.. Z týchto dôvodov nevylúčil, že spoločnosť\n\nB., s.r.o. B. touto zmluvnou pokutou chcela len vykompenzovať uhradenú sumu dane z pridanej hodnoty\n12 190 000.-Sk z faktúry č. X/a/XX.\nSvedkyňa S. B. vypovedala, že istý čas pracovala v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E. ako účtovníčka.\nPamätala si, že spoločnosť mala chránenú dielňu a po prepustení všetkých zamestnancov, začala\nv spoločnosti pracovať ako účtovníčka a v podstate odovzdávala účtovníctvo správcovi konkurznej\npodstaty. Nastúpila po Ing. C. G., od ktorej prevzala účtovnú agendu. Spomenula si, že keď prišla z\ndovolenky, chýbali v spoločnosti účtovné doklady, ktoré boli v jednom šanóne. O spoločnosti G., s.r.o.\nG. nemala žiadne vedomosti.\nSvedok S. E., ktorý vypovedal, že v roku 1998 bol predsedom predstavenstva spoločnosti S. Y., a. s.\nX.. Pre časový odstup - 12 rokov - si nevedel spomenúť, za akých okolností a kedy sa zoznámil s\nobžalovaným Ing. J. N. Pamätal si, že to bolo v Košiciach na jednom obchodnom rokovaní a zoznámili\nsa prostredníctvom istého pána J. z Bratislavy. Pamätal si, že obžalovaný spočiatku mal záujem aj na\nodkúpení spoločnosti S. Y. a. s. X. na využívanie rôznych obchodných činností. Obžalovaný Ing. J. N.\nmu sám povedal, že potrebuje takú firmu, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť. V skutočnosti spoločnosť\nexistovala len formálne, nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. V súvislosti so spoločnosťou S.\nY. a. s. X. boli vykonané viaceré fiktívne obchody bez toho, aby spoločnosť niečo kúpila alebo predala,\nalebo sprostredkovala. Bol to obžalovaný Ing. J. N., ktorý ho ubezpečoval, že daňové kontroly budú v\nporiadku, že nemusí mať žiadne obavy. Všetky daňové doklady, ktoré mal poskytnúť daňovej kontrole\nz Daňového úradu v Žiline za spoločnosť prevzal od obžalovaného Ing. J. N., ktorý ho nútil, aby za\nspoločnosť S. Y. a. s. X. podpisoval všetky faktúry. Svedok poukázal na to, že v súvislosti s trestnou\nčinnosťou Ing. J. N. bol vo veci viackrát vypočúvaný, bol vypočutý aj ako svedok v konaní pred súdom\nna Okresnom súde v Košiciach. Z celého toho, „čo bolo spustené\" mal obavu, bol na to viac menej\ndonútený, bol neustále zo strany obžalovaného Ing. J. N. zastrašovaný tým, že ak sa nebude v tom\npokračovať, tak to nedopadne dobre. Na konanie za spoločnosť S. Y. a. s. X. obžalovaného Ing. J.\nN. nikdy nesplnomocnil. Viackrát sa s obžalovaným stretol v Košiciach alebo v Poprade za účelom\nprevzatia dokumentov k obchodným transakciám, pre ktoré bol obžalovaný Ing. J. N. neskoršie trestne\nstíhaný. Na základe inštrukcií obžalovaného Ing. J. N. jedenkrát navštívil istú spoločnosť v Levoči. Bol\nto liehovar. Vedel, že v tej spoločnosti sa vyrábal alkohol. Už mal pripravené nejaké zmluvy, ktoré za\nspoločnosť S. Y. a. s. X. v liehovare odovzdal a podpísal. Pamätal si, že aj niečo preberal. Všetko „to\nčo vybavil\" odovzdal následne obžalovanému Ing. J. N. Konkrétne odovzdal obžalovanému Ing. J. N.\nbalík, na ktorý obžalovaný čakal mimo areálu spoločnosti, ktorú navštívil. Pamätal si, že v uvedenom\nbalíku boli peniaze. Prevzal čiastku presahujúcu milión korún. V akej presnej výške, k tomu sa svedok\nnevedel vyjadriť. Keď vchádzal do objektu spoločnosti, obžalovaným Ing. J. N. mu bolo povedané, že\nvšetko je nachystané, že len popodpisuje papiere, vezme peniaze, ktoré už sú nachystané a potom mu\nich odovzdá. Obžalovaný Ing. J. N. mu povedal, že bude na neho vonku pred areálom spoločnosti čakať.\nPamätal si, že obžalovaný mu ďalej povedal, že sa toto všetko robí pre nejakého „starého\". Svedok\nuviedol v tejto súvislosti, že si spomína na to, že mu obžalovaný Ing. J. N. povedal, že už potom bude\nmať pokoj a že je to posledná vec, ktorú od neho chcú. Nikdy predtým ani nikdy potom s levočskou\nspoločnosťou nejednal ani ju nenavštívil. Bolo to len raz, v konkrétnom prípade. Nevedel si na hlavnom\npojednávaní spomenúť na meno osoby, ktorá levočskú spoločnosť zastupovala. Pamätal si, že krátko\npred jeho návštevou, v tej istý deň, bol v uvedenej obchodnej spoločnosti najprv obžalovaný Ing. J. N.,\nktorý bol „u tej osoby za ktorou šiel neskôr aj on\" dohodnúť transakciu, ktorá mala prebehnúť a potom\ndo spoločnosti na pokyn obžalovaného Ing. J. N. šiel on za účelom popodpisovať rôzne dokumenty. Na\nmiesto ho doviezol autom obžalovaný Ing. J. N. Keď prechádzal vrátnicou podniku, tak bol na vrátnici\nzaevidovaný, t. j. zapísaný. Pamätal si, že s ním jednali dve ženy, ktoré sa tvárili suverénne. Nemusel\nsa im ani predstavovať, lebo už ho čakali, nikto mu nič nevysvetľoval, žiadne rokovania na mieste\nneprebiehali, všetko bolo dopredu napísané a dohodnuté. Obžalovaný Ing. J. N. mu vtedy hovoril, že\nvšetko je dohodnuté, že to tam má ísť len vybaviť, doložiť doklady k prípadnej daňovej kontrole alebo\nk dožiadaniu, keby sa dotazoval príslušný daňový úrad na spoločnosť S. Y. a. s. X.. So spomenutými\nženami o ničom nejednal, všetko bolo dohodnuté a pripravené, len podpisoval nejaké veci. Pamätal\nsi, že podpisoval nejakú zmluvu alebo nejaké faktúry, nejaké príjmové doklady. Všetky doklady boli\npodpísané naraz. Kde bolo potrebné dať odtlačok pečiatky spoločnosti S. Y. a. s. X., tak to urobil, pretože\npečiatku mal pri sebe. Pokiaľ boli svedkovi dané k dispozícii výdavkové pokladničné doklady č. XX XXX\nzo dňa 23. 11. 1998, č. 19 zo dňa 20. 01. 1999, č. XX zo dňa 22. 02. 1999 a č. XX zo dňa 08. 03. 1999\nsvedok uviedol, že všetky tieto doklady podpisoval naraz, aj ich opečiatkoval. Nevedel sa vyjadriť, či už\n\nv čase, kedy ich podpisoval boli na nich vyznačené uvedené dátumy. Nevedel sa vyjadriť na otázku, či\ncelkovú sumu uvedenú na výdavkových pokladničných dokladoch aj v skutočnosti prevzal. Pre časový\nodstup sa nevedel vyjadriť o akú transakciu sa konkrétne jednalo a ani na výšku odmeny, nepamätal si,\nčo bolo predmetom plnenia danej zmluvy. Nevedel si spomenúť, či za spoločnosť, v ktorej sa nachádzal,\nuž bola zmluva podpísaná alebo ešte nie. Zmluvu doplnil o svoj podpis. Túto zmluvu ako takú neriešil,\nnevedel čo bolo predmetom tejto zmluvy. Všetky pokyny, ktoré dostal od obžalovaného Ing. J. N. splnil\nlen preto, lebo mu bolo ním prisľúbené, že toto je posledná vec, ktorú pre „nich robím a potom už mi\ndajú pokoj.\" V prítomnosti týchto žien nič nečítal, lebo to za tej situácie nepovažoval za potrebné. Keď\nsa vracal s balíčkom peňazí a opäť prechádzal vrátnicou, nikto ho nekontroloval, aby sa presvedčil,\nči niečo z podniku vynáša. Peniaze odovzdal obžalovanému Ing. J. N., ktorý ho čakal v aute mimo\nareálu spoločnosti. Obžalovaný Ing. J. N. mu povedal, že nechce, aby ho vo firme videli. Po odovzdaní\nbalíčka s peniazmi sa rozišli. Pre spresnenie svedok uviedol, že na miesto pred samotný liehovar\nprišli každý svojim motorovým vozidlom a balíček s peniazmi obžalovanému dával do rúk. Svedok\nviackrát počas výsluchu zdôrazňoval, že spoločnosť S. Y., a. s. nevykonávala žiadnu činnosti a ani nič\nnesprostredkovávala. Spoločnosť ani nikoho nezamestnávala. Svedok ďalej vypovedal, že spoločnosť\ndovtedy, kým sa „v nej\" nezačali realizovať „tie obchody\", nemala žiadne daňové povinnosti. Pečiatku za\nspoločnosť S. Y. a. s. X. mal vyhotovenú, nevedel si spomenúť, či ju niekedy niekomu zapožičal. Svedok\nďalej vypovedal, že všetky účtovné doklady, všetky faktúry odovzdal k dispozícii orgánom činným v\ntrestnom konaní, tieto sú založené v trestnom spise Okresného súdu v Košiciach. Išlo o doklady, ktoré\nsa dotýkali obchodovania s plechmi a s ingotmi. Keď prebiehali tieto obchody a aj keď prebiehal obchod\ns „alkoholom\" so spoločnosťou, vo vzťahu ku ktorej malo dôjsť k sprostredkovaniu obchodu, vždy prišiel\ns ním do kontaktu len samotný obžalovaný Ing. J. N. Svedok dodal, že takýchto obchodov sa mohlo\nuskutočniť v počte tri alebo štyri. Svedok uviedol, že k takýmto fiktívnym obchodom pristúpil viac menej\npreto, že inú možnosť nevidel. Ďalej uviedol, že podľa neho nemal inú možnosť, lebo mal obavy z istých\nzáujmových skupín, ktoré sa pohybovali po mestách Žilina a Martin, na ktoré sa odvolával obžalovaný\nIng. J. N. Po prvej daňovej kontrole, ktorá bola vykonaná po prvom fiktívnom obchode, bol obžalovaným\nIng. J. N. ubezpečovaný, že všetko bude v poriadku. Aj prevzal od neho doklady, ktoré pracovníkom\nvykonávajúcim daňovú kontrolu odovzdal. Vtedy kontrola, ktorú vykonal Daňový úrad Žilina, dopadla\ndobre, vyplatil sa rozdiel na dani z pridanej hodnoty a preto sám si myslel, že už bude mať pokoj.\nSpoločnosť S. Y., a. s. Žilina bola využitá len na presun papierových resp. hospodárskych tlačív, ktoré\nboli zaúčtované bez toho, aby fyzicky tovar existoval. Za toto nedostal žiadne finančné prostriedky.\nSamotná spoločnosť S. Y. a. s. Žilina nedisponovala so žiadnymi finančnými prostriedkami. Nikdy sa\nnepodarilo túto spoločnosť rozbehnúť. Spoločnosť S. Y., a. s. Žilina mala v banke zriadený aj účet, ale na\ntomto účte sa nenachádzali žiadne peniaze. Ani v pokladničnej knihe neboli vykonávané žiadne zápisy.\nDaňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb bolo nulové, oficiálne spoločnosť nemala žiadne\núčtovné doklady. Na otázku obžalovanej Ing. I. T., prečo faktúru nezaviedol do účtovníctva spoločnosti\nS. Y., a. s. Žilina a prečo z danej faktúry nepodal daňové priznanie, svedok uviedol, že neurobil tak preto,\nlebo nechcel spolupracovať s obžalovaným Ing. J. N.\nSvedkyňa C. T. vypovedala, že na Daňovom úrade v Levoči pracovala ako správkyňa nepriamych daní.\nKontroloval sa každý nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a kontroloval sa aj uplatnený nadmerný\nodpočet dane z pridanej hodnoty. Bola členkou komisie, ktorá rozhodovala o žiadostiach spoločnosti\nB. s.r.o. B. o odklad platenia spotrebnej dane. Komisia dávala zamietavé stanovisko, nedoporučovala\npovoliť odklad platenia z dôvodu narastania nedoplatkov, ale rozhodnutím riaditeľky Daňového úradu\nLevoča v podstate boli všetky odklady povolené. Samotná prichádzala do kontaktu len so žiadosťami o\ndaňové priznanie, s konateľmi spoločnosti do kontaktu neprichádzala, lebo sa kontaktovali so samotnou\nriaditeľkou úradu. Pamätala si, že v jednom prípade sa zúčastnila kontroly v spoločnosti D. B., s.r.o.\nB.. Predmetom kontroly bol nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. Pri delimitácii spoločnosti\nprechádza spoločnosť zo správy jedného daňového úradu do druhého. Mala vedomosť o delimitácii\nspoločnosti D. B., s.r.o. B.. Nevedela sa vyjadriť, či táto spoločnosť mohla obchodovať s jemným\nrafinovaným liehom a to z dôvodu, že nebola kontrolórka. V spoločnosti B., s.r.o. B. nebola na kontrole.\nMala vedomosť o tom, že na účet spoločnosti C., s.r.o. T. bola zasielaná čiastka 98 000 000.-Sk., ktorá\nsuma im bola zaslaná na základe vykonanej kontroly.\nSvedok Ing. I. W. vypovedal, že na Daňovom úrade v Levoči pracoval ako kontrolór do roku 2001. Bol\nčlenom kontrolnej komisie, ktorá vykonala kontrolu v spoločnosti B., s.r.o. B. v súvislosti s uplatnenými\nvratkami spotrebnej dane z liehu. Mesačne kontrolovali vratky spotrebnej dane, ako aj vratky dane z\n\npridanej hodnoty. Ak po vykonaní kontroly dospeli k záveru, že nárok je opodstatnený, žiadaná suma sa\nmusela vrátiť spoločnosti na účet. Správca dane nemohol peniaze použiť na nedoplatky na spotrebnej\ndani, jedine v tom prípade, ak si daňový subjekt podal písomnú žiadosť, ktorou požiadal o preúčtovanie\nna nedoplatky. S odstupom času sa nevedel vyjadriť k odpredaju čerpacej stanice a ani k odpredaju\n350 000 la liehu. Vypovedal, že do spoločnosti B., s.r.o. B. chodili na kontroly z dôvodu vykonania\nfyzickej inventúry liehu v zmysle výnosu Ministerstva pôdohospodárstva. K odpredaju spomenutého\nmnožstva liehu uviedol, že si pamätal, že vznikol nejaký trojuholník firiem a že lieh medzi nimi papierovo\nputoval a to medzi spoločnosťami B., s.r.o. B. a J., s.r.o. T. a že sa lieh vrátil opäť do spoločnosti B.,\ns.r.o. B.. Spoločnosť B., s.r.o. B. mala priestory na skladovanie liehu a mal vedomosť o tom, že tieto\ndve spoločnosti uzatvorili medzi sebou zmluvy o skladovaní. Pamätal si, že spoločnosť D. B., s.r.o.\nB. bola výrobcom surového liehu. Ak táto spoločnosť si priznala predaj liehu pri daňovom priznaní na\ndani z pridanej hodnoty ako daň na výstupe, musel sa mu tento obchod prejaviť aj v daňovom priznaní\nk spotrebnej dani z liehu. Spotrebná daň z liehu sa priamo viazala na daň z pridanej hodnoty. Ďalej\nvypovedal, že na daňovom úrade sa stretli aj s takými prípadmi, že fyzicky nedošlo k obchodu, ktorý\ndeklaroval daňový subjekt. Viackrát bol v spoločnosti B., s.r.o. Levoča na kontrole po uplatnení nároku\nna vrátenie spotrebnej dane alebo dane z pridanej hodnoty. Po nahliadnutí do protokolu č. XXX/XXX/\nXXX/XXXXX-Eč/XXXX zo dňa 24. 11. 2000 uviedol, že v spoločnosti F. B., s.r.o. D. L. E. na kontrole dani\nz príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty v r. 2000 sa nezúčastnil. Aj k ďalšiemu protokolu a\nto konkrétne k protokolu č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč-XXXX zo dňa 21. 06. 2000 uviedol, že ani na tejto\nkontrole sa nezúčastnil. Dodal, že pokiaľ bola vykonávaná u daňového subjektu komplexná kontrola na\nvšetky dane, na prvej strane protokolu sa uvádzali mená všetkých pracovníkov za všetky dane. Dôležité\nboli mená na poslednej strane toho ktorého protokolu, pretože tam sa uvádzali mená pracovníkov, ktorí\npredmetnú kontrolu aj skutočne vykonali. Vypovedal, že v čase, kedy bol vypočúvaný v prípravnom\nkonaní, mal k dispozícii doklady, z ktorých pri svojej výpovedi vychádzal. Na hlavnom pojednávaní bola\nprečítaná jeho výpoveď. Svedok vypovedal, že spoločnosť B., s.r.o. B. za zdaňovacie obdobie 3/97 si\npodala žiadosť o vrátenie dane v celkovej sume nároku 155 590 090.-Sk a to aj z faktúry od dodávateľa\nspoločnosti V., s.r.o. T. za dodávku 350 000 la liehu s vyčíslenou spotrebnou daňou z liehu vo výške\n84 000 000.-Sk, ktorá bola aj predmetom daňovej kontroly zo dňa 15. 04. 1997. Kontrolou bol uplatnený\nnárok v plnej výške priznaný. Mal vedomosť o spracovaných dožiadaniach na Daňový úrad Košice\nI. k spoločnosti V., s.r.o. Košice a na Daňový úrad Košice II. k spoločnosti J., s.r.o. Košice. Správca\ndane potvrdil, že spoločnosť J., s.r.o. Košice priznala spotrebnú daň z liehu z odpredaného liehu pre\nodberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B. a vyskladnenie predmetného liehu. Ďalej uviedol, že si spomenul, že\npri následných kontrolách zistili zámenu dokladov dodávateľa spoločnosť V., s.r.o. Košice za doklady\nspoločnosti J., s.r.o. Košice, v skutočnosti však nedošlo k zmenám fakturovaných a uplatnených súm\nu spotrebnej dane z liehu a ani u dane z pridanej hodnoty. Spomenul si na nejednotnosť, resp. na\ndiskusie ohľadom odpredaja od dane oslobodeného liehu, ktorý bol predmetom kontroly v 3. štvrťroku\n1997 uplatnený. V tom čase bolo požiadané Daňové riaditeľstvo SR o zaujatie stanoviska. Spoločnosť\nJ., s.r.o. Košice aj priznala daňovú povinnosť z odpredaja predmetného liehu. Obdobne v roku 1997\nnemali pochybnosti o vyskladnení a naskladnení liehu vo vzťahu k uzavretým zmluvám o skladovaní,\nktoré v tom čase akceptovali. Začiatkom roka 1998 bola z príkazu vtedajšej riaditeľky ÚDR SR vykonaná\nkontrola SD z liehu v spoločnosti B. s.r.o. B., bol spracovaný protokol a následne aj platobný výmer,\nv zmysle ktorého bol subjektu znížený uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu o celkovú\nsumu 302 400 000.-Sk, v ktorej sume bolo zahrnutých aj 84 000 000.-Sk z obchodného prípadu s 350\n000 la liehu. Pri kontrole žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 3/97 nemali\nk dispozícii žiadosť adresovanú Fondu národného majetku SR o vydanie predchádzajúceho súhlasu\nna uzavretie zmluvy o predaji časti podniku, ani odpoveď na toto dožiadanie a ani znalecký posudok,\nktorým bola ocenená odpredaná čerpacia stanica na vodu.\nSvedkyňa Ing. S. D. vypovedala, že vyšetrovateľom bola vypočúvaná v roku 2003. V spoločnostiach B.,\ns.r.o. B. a F. B., a. s. D. L. E. so sídlom v B. bola na kontrolách, ale pre časový odstup si na závery z kontrol\nnepamätala. Robila kontrolu dane z pridanej hodnoty. Kontrolu spotrebnej dane z liehu robil Ing. I. W. a\nC. E.. Na kontrolu chodili vo dvojiciach. Ak bola na kontrole s C. E., on bol garantom vykonanej kontroly\na aj ju podpísala. Ona bola garantom pri kontrole dane z pridanej hodnoty. Obaja boli v spoločnosti B.,\ns.r.o. Levoča pozrieť, ktorá časť podniku bola predaná. Na mieste zistili, že nebola predaná časť podniku.\nPredaná bola búda na pozemku. Nebola to samostatná funkčná jednotka, objekt nebol samostatný\nfunkčný objekt, preto nemohlo dôjsť k predaju časti podniku. Hneď na mieste konštatovali, že nešlo o\npredaj časti podniku. V priestoroch čerpacej stanice neboli. Pri zmluvách o sprostredkovaní a vystavení\n\nfaktúry na vykonanie sprostredkovania sa takisto vypočítava a platí daň z pridanej hodnoty. Či obchod bol\nvykonaný sa preverovalo dožiadaním na príslušný daňový úrad, odkiaľ pochádzal sprostredkovateľ, či je\nna neho kontakt s tým, aby preukázal sprostredkovanie a vykonanie činnosti v rámci sprostredkovania\na až potom sa posudzoval nárok na odpočítanie dane a na druhej strane splnenie povinnosti odviesť\ndaň. Uviedla príklad, že ak predmetom sprostredkovateľskej zmluvy bolo nájdenie nového odberateľa\nna tovar, tak odberateľ musel reálne existovať a obchod sa musel uskutočniť. Pri každej zmluve bola\nkonkrétna vec, ktorá sa zisťovala. Plnenie zo sprostredkovateľskej zmluvy sa malo riešiť a aj rieši\ndotazom u prijímateľa sprostredkovania a aj samotného sprostredkovateľa. K došlým faktúram od\ndodávateľa svedkyňa vypovedala, že faktúra sa musela premietnuť do daňového priznania k spotrebnej\ndani, ako aj do daňového priznania dane z pridanej hodnoty. Prvotne sa vždy kontroloval najprv\nuplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a k termínu do 25. každého mesiaca aj daň z\npridanej hodnoty. Pri vykonávaní daňových kontrol sa stretávala s obžalovaným I. J. a obžalovanou\nIng. I. T.. Svedkyni bol daný k nahliadnutiu protokol o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu, zo\ndňa 15. 04. 1997, č. XXX/XXX/XXXX/XXXX, ktorá kontrola bola vykonaná v spoločnosti B., s.r.o. B. za\nkontrolované obdobie marec 1997, ku ktorému uviedla, že kontrolu vykonali spoločne s C. E., Nevedela\nsa jednoznačne vyjadriť, či sa zúčastnila aj kontroly v spoločnosti F. B., a. s. B., z ktorej bol vyhotovený\nprotokol zo dňa 24. 11. 2000, pod č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX, kedy predmetom kontroly bola\ndaň z príjmov právnických osôb a daň z pridanej hodnoty za rok 1998, čo odôvodnila tým, že na protokole\nnie je jej podpis, pričom protokol je podpísaný len vtedajšou riaditeľkou daňového úradu Ing. C. B..\nSvedkyni na hlavnom pojednávaní bol predložený aj protokol č. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XXXX zo\ndňa 21. 06. 2000, ako aj zápisnica zo dňa 02. 06. 2000, ktorá bola spísaná s E. J. na Daňovom úrade\nLevoča, ktorá oznámila, že preberací protokol z odovzdávania a preberania dokladov zo spoločnosti G.,\na. s. G. na spoločnosť F. B., a. s. D. L. E., ktorá sa transformovala z uvedenej spoločnosti, sa stratili.\nSvedkyňa vypovedala, že v oboch prípadoch sa na úkonoch zúčastnila. Zároveň uviedla, že dožiadanie\nna Daňový úrad Žilina, ohľadom spoločnosti S. Y., a. s. Žilina zo dňa 04. 04. 2000 vyhotovila ona. Na\notázku prokurátorky uviedla, že pokyn na vyplatenie platobného poukazu za Daňový úrad Levoča mohla\ndať len jeho riaditeľka, ktorá mala k dispozícii všetky protokoly o vykonaných daňových kontrolách. Bolo\nv kompetencii riaditeľky aj vydať platobný poukaz.\nSvedok Ing. E. N. vypovedal, že v daňovej správe nepracuje už tri roky. Pokiaľ pracoval, vykonával\nfunkciu metodika na Daňovom riaditeľstve, pracovisko Prešov. Pamätal si, že riešil odvolanie, ktoré\npodala spoločnosť B., s.r.o. B. proti platobnému výmeru. Nevedel, čo bolo predmetom odvolania tvrdiac,\nže po tom, ako odišiel z daňovej správy, všetko z pamäti vypustil. Na nič si ohľadom daní nepamätá.\nNa otázku prokurátorky ako bol zo strany Daňového riaditeľstva, pracovisko Prešov posudzovaný\npojem „vyskladnenie\" svedok vypovedal, daňové riaditeľstvo vykladalo tento pojem, ako „vydanie\".\nNevedel sa vyjadriť, kto požadoval výklad k pojmu „vyskladnenie\", nevedel sa vyjadriť, kedy, kým a ako\nbol posudzovaný predaj čerpacej stanice ako „časti podniku\" spoločnosťou B., s.r.o. B., na otázku, či\nexistovali v roku 1997-98 normy definujúce pojem „vyskladnenie liehu\" svedok uviedol, že existovali,\nale nič si už nepamätá. Dodal, že odvolanie spoločnosti B., s.r.o. B. zrušil preto, lebo dostal taký\npríkaz. Neuviedol, od koho takýto príkaz dostal. Po tom, ako obhajca trval na tom, aby uviedol meno\nosoby, ktorá mu dala takýto príkaz, svedok vypovedal, že to bolo v inej veci, ktorá bola riešená na\nOkresnom súde v Prešove a tá vec je už uzavretá. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal o\nokolnostiach, za ktorých podpisoval protokol o vykonanej kontrole až po 5 mesiacoch po jeho spracovaní,\nlebo po tom, ako ho spracoval, bol mu odňatý a bol uložený na Daňovom riaditeľstve v Banskej\nBystrici. Na hlavnom pojednávaní bol mu daný k nahliadnutiu protokol č. I/XXX/XXXX/XX. Svedok\nuviedol, že to je ten protokol, ktorý vo svojej výpovedí spomenul a ktorý podpisoval po veľkom časovom\nodstupe. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej\nvypovedal, že z poverenia riaditeľky Ústredného daňového riaditeľstva SR vykonal kontrolu spolu s Ing.\nK. T.. Kontrolovaný subjekt bol Daňový úrad Levoča, zastúpený riaditeľkou tohto úradu. Kontrola bola\nzameraná na správu spotrebnej dane z liehu a uplatnených nárokov na vrátenie dane o. i. aj v spoločnosti\nB., s.r.o. Levoča, konkrétne predmetom kontroly bol obchodný prípad predaja a spätnej kúpy 350 000 la\nliehu. Jedná sa o protokol č. I/XXX/XXXX/XX. Svedok vypovedal, že nárok na vrátenie spotrebnej dane\nz liehu bol uplatnený v rozpore s § 14 ods. 2 písm. a) zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, lebo\nnárok na vrátenie dane vzniká platiteľovi dňom prevzatia zdaniteľného liehu na sklad, pričom predmetný\nlieh, ktorý pri predaji bol oslobodený od dane, nebol vyskladnený. Pri jeho kúpe nebol prevzatý na sklad,\nnapriek tomu si spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Uviedol, že vyskladnenie\n\nliehu bolo rozvedené v norme č. XXXXXX - vyskladnenie a preverovanie plnenia liehu, ako aj na úpravu\nMPVŽ SR č. XXXXPXX-PP z 30.05.1988, ktorou sa určovali normy strát liehu.\nSvedkyňa Ing. S. I. vypovedala, že si pre časový odstup na podrobnosti ohľadom predaja nehnuteľnosti\na predaja 350 000la liehu, ktorý predaj uskutočnila spoločnosť B., s.r.o. B., pre časový odstup už\nnepamätá. Podľa jej názoru nešlo o predaj nehnuteľnosti v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý\ndefinuje predaj podniku alebo jeho časti. V prípade, že predmetný lieh nebol súčasťou obchodného\nmajetku pri predaji podniku, nemohlo byť v danom prípade aplikované ustanovenie § 12 ods. 3 zák. č.\n229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Nebolo povinnosťou žiadať správcu dane o súhlas k predaju\nnehnuteľnosti alebo časti podniku.\nSvedkyňa Ing. I. C., rod. P. vypovedala, že pre veľký časový odstup si vôbec nepamätá na skutočnosti,\npreto bola v minulosti vyšetrovateľom vypočúvaná. Túto skutočnosť povedala aj vyšetrovateľovi s tým,\nže pokiaľ by mala zodpovedať na položené otázky, musela by vidieť listiny vzťahujúce sa k obchodnému\nprípadu. Nevedela, či nejaký problém ohľadom spoločnosti J., s.r.o. T. alebo spoločnosti B., s.r.o.\nLevoča riešila alebo nie. Uviedla, že vyšetrovateľom jej boli predložené listinné dôkazy, ku ktorým potom\nvypovedala. Vypovedala pravdu, nemala dôvod nič zamlčať. Na hlavnom pojednávaní bol svedkyni\npredložený úradný záznam zo dňa 11. 08. 1997, pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX/P.. Po nahliadnutí\nsvedkyňa uviedla, že podpis na tomto úradnom zázname je jej a tie skutočnosti, ktoré sú v úradnom\nzázname napísané, zapísala ich ona. Informácie, ktoré v zázname uviedla, preverovala na Daňovom\núrade Košice I. u pani Ing. W. O., ktorá mala veci na starosti. Pokiaľ písala v zázname o dobropise,\nurčite ho mala k dispozícii. Určite mala k dispozícii podklady, pretože bez nich by nedokázala napísať\nani čísla dokladov a ani sumy, ktoré sú v tomto zázname uvedené. Ďalej bola svedkyni predložená\nk nahliadnutiu odpoveď Daňového úradu Košice I. zo dňa 17. 04. 1997 na žiadosť spoločnosti V.,\ns.r.o. Košice o započítanie uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu na platbu daňovej\npovinnosti spotrebnej dane z liehu. Svedkyňa uviedla, že to je tá odpoveď, ktorú spomenula aj v\núradnom zázname zo dňa 11. 08. 1997, teda ktorú mala k dispozícii. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej bolo\nznáme aj písomné vyjadrenie riaditeľa spoločnosti, obžalovaného I. J., za spoločnosť V., s.r.o. T., ktorým\nobžalovaný Daňovému úradu Košice I. oznámil, aby uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu\na daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-Sk za zdaňovacie obdobie marec\n1997 považovali za bezpredmetné a vzali ho späť. Mala k dispozícii aj dožiadanie Daňového úradu\nLevoča na Daňový úrad Košice I. zo dňa 11. 04. 1997, ktoré jej takisto bolo dané k nahliadnutiu.\nNa hlavnom pojednávaní bola následne prečítaná jej svedecká výpoveď. Svedkyňa v prípravnom konaní\nvypovedala, že úradný záznam z 11. 08. 1997 spracovala v súvislosti s preverovaním dožiadania\nDaňového úradu Levoča vo veci nakúpenia liehu oslobodeného od spotrebnej dane z liehu v zmysle § 12\nods. 3 zák. č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a priznania spotrebnej dani z liehu spoločnosťou\nJ., s.r.o. T., ktorá bola v správe Daňového úradu Košice II. Vypracovala ho spolu s Ing. W. O. z Daňového\núradu Košice I., v ktorej správe bola spoločnosť V., s.r.o. Košice. Táto spoločnosť bola registrovaná na\nspotrebnú daň z liehu len od 21. 03. 1997. Táto spoločnosť dňa 10. 04. 1997 podala daňové priznanie k\nspotrebnej dani z liehu za mesiac marec 1997, v ktorom si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane\nz liehu z nakúpených 350 000 la liehu vo výške 84 000 000.-Sk od dodávateľa, spoločnosti J., s.r.o.\nKošice. V úradnom zázname konštatovali, že spoločnosť V., s.r.o. T. priznala daňovú povinnosť z titulu\nodpredaja 350 000 la liehu so spotrebnou daňou z liehu vo výške 84 000 000.-Sk, a to pre odberateľa\nB., s.r.o. B. v zmysle faktúry č. XXX/XX zo dňa 24. 03. 1997. Správca dane podané daňové priznania\nneakceptoval z dôvodu, že spoločnosti V., s.r.o. Košice nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z\nliehu ani daňová povinnosť, že táto spoločnosť je obchodnou organizáciou, ktorá sa zaoberá nákupom\na predajom liehu a aj keď je registrovaná na spotrebnú daň z liehu, pre daný obchodný prípad tejto\nspoločnosti nevznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, keďže nakúpený lieh nebol použitý v\nzmysle § 14 ods. 1 Zákona o spotrebnej dani z liehu. Spoločnosť J., s.r.o. Košice vystavila pre spoločnosť\nV., s.r.o. Košice dňa 21. 03. 1997 dobropis k faktúre č. X/XX na predmetný lieh, ktorý nebol správcovi\ndane Daňovému úradu Košice I. predložený a preto Daňový úrad Košice I. konštatoval, že dodávateľom\nliehu pre spoločnosť B., s.r.o. B. bola spoločnosť V., s.r.o. Košice.\nSvedok I. N. vypovedal, že na základe poverenia Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici\nspolu s ďalšími kolegami vykonali kontrolu spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. B.. Výsledkom\n\nich kontroly bol Protokol o kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/\nXXXX/XXXX. Kontrolu vykonali začiatkom roka 1998. V protokole rozobrali obchodný prípad, ktorý\nsa uskutočnil v marci 1997, kedy spoločnosť B., s.r.o. B. predala spoločnosti J., s.r.o. Košice časť\npodniku na základy zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola uzatvorená 18. 03. 1997. Predmetom\ntejto zmluvy bola nehnuteľnosť, podľa znaleckého posudku, stará čerpacia stanica na vodu a zásoby\nliehu. Podľa znaleckého posudku neprislúchali k tejto nehnuteľnosti žiadne skladovacie zásoby na lieh,\nžiaden lieh tam uskladnený nebol. Spoločnosť B., s.r.o. B. v rozpore so zákonom akoby vyskladnila\nlieh oslobodený od dane. Odpredávaná čerpacia stanica na vodu bola nehnuteľnosťou, ktorá neslúžila\nna prevádzkovanie podniku, teda nedošlo k odpredaju časti podniku ale k odpredaju nehnuteľnosti.\nTieto dve spoločnosti uzatvorili aj zmluvu o skladovaní, čiže lieh neopustil spoločnosť B., s.r.o. B., ale\nnaďalej bol uskladnený v prevádzkových priestoroch spoločnosti B., s.r.o. B.. Táto spoločnosť si neskôr\nneoprávnene uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, lebo spätne odkúpila tento lieh spolu\nuž so spotrebnou daňou. Neoprávnene z toho dôvodu, že platca dane si môže uplatniť nárok na vrátenie\nspotrebnej dane len vtedy, ak príjme lieh na sklad. Lieh nebol prijatý na sklad, lebo nikdy nebol ani\nvyskladnený.\nV protokole o kontrole rozviedli aj ďalší obchodný prípad, ktorý sa realizoval medzi spoločnosťami B.,\ns.r.o. B. a D. B., s.r.o. B.. V tom prípade spoločnosť B., s.r.o. B. vyfakturovala spoločnosti D. B., s.r.o. B.\nobrovské množstvo liehu, ktorý nebol zo skladových priestorov spoločnosti B., s.r.o. B. vyskladnený. Bol\nto iba účtovný prípad, ktorým predajca odpredal veľké množstvo liehu spomenutej spoločnosti, ktorá bola\nplatcom dane, ale zaregistrovaná bola ako výrobca surového liehu. D. B., s.r.o. B. nakupoval obiloviny\nalebo zemiaky a z týchto surovín vyrábal surový lieh, ktorý následne odpredával ďalším odberateľom,\nktorí tento lieh spracovávali na rafinovaný lieh, ktorý sa ďalej mohol používať. V tomto prípade sa\nspoločnosť D. B., s.r.o. B. správala neutrálne a to z toho hľadiska, že keď nakúpila predmetný lieh od\nspoločnosti B., s.r.o. B., neuplatnili si nárok na vrátenie spotrebnej dane a následne pri jeho odpredaji\nnaspäť spoločnosti B., s.r.o. B. tento obchodný prípad nezaviedli do daňovej povinnosti.\nĎalej vypovedal, že tretí prípad bol obdobný, kedy do reťazca sa pridala spoločnosť C., s.r.o. T., ktorej\nspoločnosti spoločnosť D. B., s.r.o. B. predala lieh a ten uskutočnil spätný predaj znova spoločnosti B.,\ns.r.o. B., keďže prvotne spoločnosť B., s.r.o. B. predala ten istý lieh spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Znova\naj v tomto prípade boli uzatvorené zmluvy o skladovaní, na základe ktorých bolo potrebné konštatovať,\nže lieh, ktorý sa stal predmetom predaja v tomto obchodnom reťazci, nikdy nebol vyskladnený ani\nnaskladnený, vlastne nikdy ani neopustil prevádzkové priestory spoločnosti B., s.r.o. B.. Pri tomto\nspätnom predaji si spoločnosť B., s.r.o. B. znovu uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, ktorý\njej bol aj vrátený, pritom pri vyskladnení si spoločnosť B., s.r.o. B. priznala vlastnú daňovú povinnosť,\navšak táto nebola zaplatená, lebo požiadali o odklad zaplatenia dane, ale spotrebná daň im bola\npri uplatnenom nároku na jej vrátenie vrátená, čiže z toho vyplýva, že vlastne určitú dobu používali\nspotrebnú daň z liehu pre vlastné financovanie. Na otázku prokurátorky, či subjekt, ktorý nie je výrobcom\nliehu a nakúpi jemný rafinovaný lieh, či ho môže následne odpredať bez toho, aby ho spracoval a tak\nzmenil jeho podstatu, a či pri tom mu vzniká daňová povinnosť, svedok uviedol, že v podstate konštrukcia\nzákona o spotrebnej dani od počiatku hovorí, kto je kupujúcim a kto je výrobca liehu. Kupujúci je taká\nspoločnosť, ktorí si uplatňuje nárok na vrátenie spotrebnej dane pri kúpe a samozrejme použije nakúpený\nlieh na výrobu ďalších výrobkov. Toto je podmienka. A keď lieh nakúpi a nepoužije ho na spracovanie\na znovu ho predá, v takom prípade nemôže si uplatniť nárok na vrátenie spotrebnej dane. V podstate\nspoločnosti D. B., s.r.o. B. vôbec nemal byť odpredaný predmetný lieh. Predávajúci môže subjektu\npredať lieh len vtedy, ak je subjekt platiteľ spotrebnej dane a vyrobí nejaký výrobok z nakúpeného\nliehu, teda pozmení jeho podstatu. Lieh nie je komodita verejne obchodovateľná, nemôže s ňou hocikto\nobchodovať. Lieh sa berie ako návyková látka a preto štát na ňu uvalil špeciálny daňový dozor. D. B.,\ns.r.o. Levoča nemohol obchodovať s jemným rafinovaným liehom, aj keď je platiteľom spotrebnej dane,\nale je registrovaný ako výrobca surového liehu, nedisponoval jednak s technológiou na to, aby lieh ďalej\nupravil a ani nemal skladovacie priestory na uskladnenie nakúpeného liehu. Spoločnosť preto nemohla\nani vystaviť daňový doklad. Spoločnosť z hľadiska konštrukcie Zákona o spotrebnej dani z liehu nebola\nkupujúcim. Nemohla nakupovať rafinovaný lieh, ani veľajemný lieh. Jasne to vyplýva z ustanovenia §\n2 písm. f) Zákona o spotrebnej dani z liehu, podľa ktorého kupujúcim liehu je právnická osoba alebo\nfyzická osoba, ktorá nakupuje lieh v rámci podnikateľskej činnosti a uplatňuje si nárok na vrátenie dane\nalebo nárok na oslobodenie od dane. Na otázku obhajcu svedok vypovedal, že pri vykonávaní kontrole\nsa riadili Obchodným zákonníkom a Zákonom o spotrebnej dani z liehu. Žiadne metodické pokyny k\ndispozícii nemali. Právny názor, ktorý bol vyslovený v protokole o kontrole, bol aj jeho vlastným názorom.\n\nPri spracovaní výsledkov kontroly zhrnutých v protokole konzultovali otázku predaja čerpacej stanice na\nvodu a následného predaja liehu oslobodeného od spotrebnej dane s pracovníkmi Daňového riaditeľstva\nv Banskej J. a aj na pobočke v Prešove. Na otázku obhajcu, či sa vyskytol aj iný názor, ako ten, ktorý\nk otázke predaja bol zahrnutý v predmetnom protokole, svedok vypovedal, že nie. Pri výklade pojmu\n„vyskladnenie\" vychádzal so Zákona o spotrebnej dani z liehu, nie z Obchodného zákonníka.\nSvedkyňa Ing. C. P. vypovedala, že keď pracovala na Daňovom úrade v Levoči ako kontrolórka,\nvykonala kontrolu dane z príjmov právnických osôb v spoločnosti F. B., a. s. D. L. E., transformovanej\nz obchodnej spoločnosti G., s.r.o. G.. Všetky skutočnosti, ktoré boli zistené počas kontroly, boli do\nprotokolu zavedené. Na otázku ako kontrolovali naplnenie zmluvy o sprostredkovaní svedkyňa uviedla,\nže všetko, čo bolo predmetom kontroly a všetko čo zistili, uviedli do protokolu s tým, že pre časový odstup\nsi vôbec na zistené skutočnosti súvisiace s kontrolou nepamätala. Nevedela sa vyjadriť na otázku, s kým\nbola v priebehu vykonávania kontroly v spoločnosti v kontakte. Svedkyni bol predložený k nahliadnutiu\nprotokol o výsledku komplexnej kontroly v spoločnosti zo dňa 24. 11. 2000, č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXXEč/XXXX. Svedkyňa vypovedala, že to je protokol, ktorý vo svojej výpovedi spomenula, na jeho obsahu\ntrvá, v protokole boli uvedené pravdivo skutočnosti, ktoré boli v priebehu kontroly zistené. Pre časový\nodstup si nepamätala, či sa v tom čase robilo preverovanie vo vzťahu ku spoločnosti S. Y., a.s. X..\nVšetky doklady, ktoré im boli v spoločnosti predložené, boli pojaté aj do protokolu. V protokole musí\nbyť uvedené, čo bolo kontrolované. Účtovné doklady boli preverené. Pamätala si, že na daňový úrad\nbolo predložené daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb od daňového subjektu za rok\n1998. Svedkyňa ďalej vypovedala, že pri kontrole daňový subjekt môže predložiť aj kópie účtovných\ndokladov, ale čo je dôležité, musí preukázať skutočný výdavok, že výdavok bol reálne uskutočnený, či\nteda transakcia reálne prebehla. Niekedy je ťažko rozlíšiť originál dokladu od jeho kópie. Môže sa stať,\nže originál dokladu sa stratí a je vyhotovená jeho kópia a tá je predložená ku kontrole. Nič nemení na\nveci, že musí byť daňovým subjektom preukázané, že transakcia prebehla. Pokiaľ neboli predložené\núčtovné doklady, spoločnosť bola požiadaná o ich predloženie. Súd predložil k nahliadnutiu výpis z\nevidencie došlých faktúr. Svedkyňa vypovedala, že predmetná listina nie je doklad, ide len o evidenciu,\nna základe ktorej ako kontrolóri dospeli k záveru, že spoločnosť mala zúčtovaný predmetný výdavok.\nŽiaden doklad im ale predložený nebol, na základe ktorého zúčtovali predmetný výdavok. Na základe\nzaúčtovanej faktúry uvedenej v evidencii žiadali spoločnosť o predloženie prvotného dokladu a to zmluvu\no sprostredkovaní a požiadali ich aj o predloženie faktúry. Tieto doklady im ale predložené neboli.\nSvedkyňa Ing. D. C. vypovedala, že pracovala na Daňovom úrade v T., pracovala na oddelení\nnepriamych daní a od istého času pracovala ako kontrolórka dane. K spoločnosti C., s.r.o. uviedla, že\ntáto mala sídlo na adrese D. Y. XX v T.. Mala vedomosť o tom, že spoločnosť sa zaoberala výrobou\nliehu a liehovín studenou cestou, spoločnosť bola ich daňový subjekt a potom na niekoľko mesiacov\nspoločnosť zmenila sídlo a spadala pod Daňový úrad Levoča a následne sa znovu vrátili pod ich\ndaňový úrad. Keď opäť zmenili sídlo do Bratislavy, na určitý čas spadali pod Daňový úrad Bratislava\nII. Spoločnosť C., s.r.o. T. bola platcom o. i. dane z príjmu právnických osôb, spotrebnej dane z\nliehu a dane z pridanej hodnoty. Keď spadali pod Daňový úrad Kežmarok, na základe vykonaných\nkontrol zistili, že mali okolo 100 miliónový dlh na spotrebnej dani z liehu a dani z pridanej hodnoty.\nKeď spoločnosť prechádzala pod správu Daňového úradu Levoča, všetok materiál k tejto spoločnosti\npripravili na delimitáciu a zástupcovia Daňového úradu Levoča si materiál prišli prevziať. Na otázku\nobhajcu, či bolo možné započítať nárok na vrátenie spotrebnej dane s daňovou povinnosťou v roku\n1997, svedkyňa uviedla, že nebolo možné, nárok na vrátenie spotrebnej dane nemohli jednoducho\npreúčtovať na nedoplatky na iných daniach. Keď vznikol nárok na vrátenie spotrebnej dane, musel sa\npoukázať na účet daňového subjektu. Na otázku prokurátorky, že keď mala spoločnosť také veľké\nnedoplatky, aký bol ďalší postup zo strany správcu dane, svedkyňa uviedla, že nedoplatky sa vymáhali\nprostredníctvom pracovníkov exekučného oddelenia a to najčastejšie zablokovaním účtu. Spoločnosť\nC., s.r.o. T. dostávala aj vratky zo samotného daňového úradu, čiže presne vedeli, čo môžu očakávať,\nlebo keď si spoločnosť požiadala o vrátenie buď nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, alebo\nvrátenie spotrebnej dane z liehu, tak presne vedeli, koľko stotisíc alebo miliónov spoločnosť dostane\nna účet. Zo zablokovaného účtu vedeli, že prostredníctvom exekučného oddelenia sa im peniaze\nvrátia. Nebol problém na základe exekučného príkazu zo zablokovaného účtu získať peniaze naspäť.\nUplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty sa mohol rovno preúčtovať\nna daňové nedoplatky, peniaze sa neposielali na účet spoločnosti, ako to bolo v prípade vrátenia\nspotrebnej dane z liehu. Tento postup mohol daňový subjekt ovplyvniť jedine tým spôsobom, že si otvoril\n\nnový účet, ktorý nebol momentálne v evidencii daňového úradu. Svedkyni bol daný k nahliadnutiu list,\nktorý adresoval Daňový úrad Kežmarok Daňovému úradu Levoča dňa 15. 10. 1997, z obsahu ktorého je\nzrejmé, že boli postúpené doklady daňového dlžníka spoločnosti C., s.r.o. T. Daňovému úradu Levoča\nako príslušnému správcovi dane, ku ktorému svedkyňa uviedla, že postúpili týmto spôsobom daňové\ndoklady vrátane exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave č. XXX/XXX/\nXXXXX/XX zo dňa 10. 04. 1997. Tým pádom bol zablokovaný konkrétny účet spoločnosti a daňový úrad\nokamihom prevzatia exekučného príkazu o tom vedel.\nSvedok Bc. G. E. vypovedal, že spolu s kolegom na základe žiadosti orgánov činných v trestnom\nkonaní vo veci adresovanej Daňového úradu Bratislava II. vyhotovili dva úradné záznamy zo dňa 11.\n11. 2002, ktoré sa dotýkali spoločnosti C., s.r.o. T., D. XX, Bratislava. Podkladom pre vyhotovenie týchto\ndvoch záznamov boli všetky materiály, ktoré mal daňový úrad k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral,\nvrátane protokolov o daňovej kontrole z iných daňových úradov, ktoré sa vykonávali v spoločnostiach\nF. B., a. s., D. L. E. a D. B., s.r.o. Levoča. V čase vyhotovovania úradných záznamov bol zaradený do\nfunkcie ako správca dane s povolením vykonávať aj daňové kontroly. Z dôvodu, že kontrolovaný daňový\nsubjekt spoločnosť C., s.r.o. T. neumožnila vykonať daňovú kontrolu, bola ukončená takýmito úradnými\nzáznamami. Nebolo možné zabezpečiť a komunikovať s konateľom spoločnosti, v tom čase už P. O.. V\ntom čase spoločnosť už bola v likvidácii. Svedok uviedol, že trvá na záveroch, zhrnutých v predmetných\núradných záznamoch, keďže pre časový odstup si už nepamätal na podrobnosti, dotýkajúce sa\nobchodnej spoločnosti C., s.r.o. Kežmarok za obdobie september až november 1997. Svedok uviedol,\nže v čase, kedy spoločnosť spadala pod správu Daňového úradu Bratislava, mala nedoplatok okolo 200\n000 000 Sk. Mal vedomosť o tom, že u spomínaného daňového subjektu bola otvorená daňová kontrola\nna spotrebnej dani z liehu, ktorá bola predčasne uzatvorená a to z dôvodov, ktoré uviedol na strane\n6 úradného záznamu. Dodal, že daňový úrad prerušil daňovú kontrolu z dôvodu zaslaných daňových\ndožiadaní na iné daňové úrady z dôvodu preverovania určitých skutočností. Napriek tomu z uplatneného\nnároku na vrátenie spotrebnej dane správca dane časť uznal a po vystavení platobného poukazu vrátil\nuplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane pre spoločnosť C., s.r.o. Kežmarok. Takýto postup zákon\nč. 511/1992 Zb. o správe daní nepripúšťal. Najprv sa mala uzavrieť daňová kontrola. Ak nebolo možné\nju uzavrieť, daňovú kontrolu prerušili. Bolo v rozpore s citovaným zákonom vrátiť peniaze daňovému\nsubjektu. Správca dane, v konkrétnom prípade Daňový úrad Levoča, postupoval protiprávne, v rozpore\ns prv spomenutým zákonom, lebo predčasne uzatvoril daňovú kontrolu. Svedok, na otázku prokurátorky,\nčo sa rozumie pod pojmom „vyskladnenie\" v zmysle daňového zákona, vypovedal, že už samo o sebe\nslovo vyskladnenie znamená, že niečo sa fyzicky niekomu vydá, teda že dochádza k pohybu s tovarom,\nk jeho fyzickému prevzatiu. Ďalej svedok vypovedal, že pri vyhotovovaní úradných záznamov mali k\ndispozícii aj exekučné príkazy, pamätal si, že mal v rukách aj exekučný príkaz na nedoplatok vo výške\nviac ako 100 miliónov Sk. Na otázku obhajcu, kto robil prvú daňovú kontrolu spotrebnej dane z liehu u\nspomínaného daňového subjektu za obdobie september, október a november 1997, svedok uviedol, že\nDaňový úrad Levoča. Svedok vypovedal, že v úradných záznamoch len konštatovali zistené skutočnosti,\nnijako ich nevyhodnocovali. Na viaceré otázky obhajcu svedok vypovedal, že všetky doklady, ktoré mal\nk dispozícii, boli spomenuté v úradných záznamoch a či tieto doklady mal k dispozícii aj Daňový úrad\nLevoča, k tejto otázke uviedol, že sa nevie k nej vyjadriť, lebo nevedel, z akých podkladov vykonával\ndaňovú kontrolu Daňový úrad Levoča. Svedok doslova uviedol: „... ale neviem čo mali oni, ja som riešil\nto, čo som mal ja.\". Svedok zotrval na svojom tvrdení, že zákon o správe daní nepripúšťal prerušiť\ndaňovú kontrolu v tom zmysle, ako sa to stalo v konkrétnom prípade, že správca dane preruší kontrolu a\nuzavrie ju s tým, že vráti daňovému subjektu 98 miliónov. Svedok dodal, že so závermi daňovej kontroly\nvykonanej správcom dane a to Daňovým úradom v Levoči, sa nestotožnil. Na otázku súdu, či svedok\npozná Úpravu č. 4532/8 z 30. mája 1998, ktorou sa určovali normy strát liehu a či mu je známa norma\nON-66 0803, svedok uviedol, že tieto predpisy nepozná.\nSvedkyňa S. T. vypovedala, že z dôvodu, že od vykonania kontrol, ktorých sa zúčastnila, uplynulo veľa\nrokov, na ich priebeh si nepamätá. Vedela, že kontroly boli zamerané na spotrebnú daň z liehu. Všetko,\nčo bolo v priebehu kontrol zistené, bolo do protokolov zaznamenané. Na otázku prokurátorky, či bolo\nv tom čase možné daňovú kontrolu pri kontrole nároku na vrátenie spotrebnej dane prerušiť a v časti\nukončiť, svedkyňa vypovedala, že podľa jej názoru to možné nebolo. Kontroly sa robili raz mesačne a to\npo tom, ako si daňový subjekt uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Pamätala sa v súvislosti\nso spoločnosťou C., s.r.o. T., že tento subjekt bol delimitovaný z Daňového úradu Kežmarok na Daňový\núrad Levoča, ale za aké dlhé obdobie spadala spoločnosť pod správu Daňového úradu Levoča, k tomu sa\n\nvyjadriť nevedela. Nepamätala si, akú obchodnú činnosť vykonávala táto spoločnosť v čase, keď spadala\ndo pôsobnosti Daňového úradu Levoča. Jeden alebo dvakrát bola členkou komisie, ktorá na daňovom\núrade rozhodovala o žiadosti o odklad platenia dane. Svedkyňa si nepamätala na rozhodovaciu činnosť\ntejto komisie, nepamätala si žiadne skutočnosti, ktoré by sa boli dotýkali spoločnosti B., s.r.o. B. a\nnespomenula si na žiadne okolnosti, za ktorých bola vykonaná kontrola v spoločnosti C., s.r.o. T..\nSvedkyni bol daný k nahliadnutiu Protokol o čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu v spoločnosti\nC., s.r.o. Kežmarok zo dňa 10. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX, ktorá kontrola bola prerušená, ku\nktorému vypovedala, že protokol spracovávala spolu s vedúcim Ing. I. W.. Predmetom kontroly bol nákup\njemného rafinovaného liehu a liehovinových aróm. Len krátko robila na spotrebnej dani z liehu, lebo\nväčšinou robila na dani z príjmov fyzických osôb. V podstate sa učila, všetko to bolo pre ňu nové. Kolega\nIng. I. W. na spotrebnej dani robil dlhšie. Kontrolované obdobie bol september 1997. Svedkyni bola daná\nk nahliadnutiu žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac september 1997, ktorú za spoločnosť\nC., s.r.o. Kežmarok na Daňový úrad Levoča predložil obžalovaný Ing. P. C.. Svedkyňa potvrdila, že išlo\npráve o tento daňový doklad, ktorý sa stal predmetom spomenutej kontroly. Pokiaľ bola daná svedkyni k\nnahliadnutiu zmluva o skladovaní, uzavretá medzi spoločnosťami B., s.r.o. Levoča a C., s.r.o. Kežmarok\nzo dňa 30. 09. 1997, predmetom ktorej bolo prevzatie, uloženie a opatrovanie jemného rafinovaného\nliehu v množstve 410 000 la v nádrži č. XXX u skladovateľa, spoločnosti B., s.r.o. Levoča, svedkyňa\nvypovedala, že na túto zmluvu si nespomína. Ďalej uviedla, že spolupodieľala sa na vytvorení protokolu\no čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu v spoločnosti B., s.r.o. Levoča, ktorý bol vyhotovený s\ndátumom 04. 11. 1997, pod č. j. XXX/XXX/XXXXX/XXXX, na základe ktorého kontrolou bola potvrdená\noprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu v požadovanej výške 191 201 760.-Sk za nákup\nliehu. Na otázku súdu, prečo závery čiastkovej kontroly, ktorá bola robená 04. 11. 1997 v spoločnosti\nB., s.r.o. Levoča a ktorá priznala oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane, sú v porovnaní so\nzávermi kontroly zo dňa 23. 06. 1999, evidovanej pod č. j. XXX/XXX/XXXX/XX, kde takisto bola prítomná\nako členka kontrolnej skupiny, diametrálne odlišné, svedkyňa uviedla, že k tejto otázke sa nevie vyjadriť.\nĎalej svedkyňa na otázky súdu vypovedala, že lieh ako tovar ak príde na sklad, mal by zo skladu aj\nodísť. Takto vysvetľovala pojem „naskladnenie\" a „vyskladnenie\". Na ďalšiu otázku súdu vypovedala, že\nak spoločnosť nemala priestory na skladovanie, mohla uzatvoriť s predávajúcim zmluvu o skladovaní.\nNa otázku, akým spôsobom si kupujúci potom preberá lieh a či si ho musí aj fyzicky prevziať, svedkyňa\nvypovedala, že áno, musí si ho fyzicky na sklad prevziať. Nevedela, aké úkony je potrebné urobiť pri\n„fyzickom\" prebratí liehu. Doslova svedkyňa uviedla: „Tak neviem, buď v kartónoch je ten lieh...fyzicky si\nho prevezme z jedného skladu do druhého skladu. Neviem. Z jedného skladu do druhého preskladniť.\nNeviem.\" Na otázku súdu, či sa niekedy svedkyňa stretla s obchodnou normou č. 660803, svedkyňa\nvypovedala, že si myslí, že existuje, ale nepamätá si vôbec. Nespomenula si ani na úpravu MPV z\nroku 1988 č. 4532. Na otázku súdu, keď muselo dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly z objektívnych\ndôvodov, mohol správca dane vydať rozhodnutie o tom, či je nárok daňovým subjektom oprávnený\nalebo neoprávnený na vrátenie dane, ktorý si uplatnil a ktorý bol predmetom kontroly do skončenia tejto\nkontroly, svedkyňa vypovedala, že na túto otázku sa vyjadriť nevie. Keď svedkyni bol prečítaný protokol\no čiastkovej kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 10. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX, ktorým bola\nprerušená kontrola a zároveň bola potvrdená oprávnenosť nároku na vrátenie spotrebnej dane 98 400\n000.-Sk z celkovo požadovanej čiastky na vrátenie v objeme 100 815 600.-Sk, svedkyňa odpovedala, že\náno, vtedy to možné bolo. Na otázku prokurátorky svedkyňa vypovedala, že vyskladnenie a fakturáciu\nu dodávateľa D. B., s.r.o. B. kontrolovali, pamätala si, že kontrolovali dodacie a preberacie listy za\nseptember 1997 a záznam o príjme a výdaji liehu zo septembra 1997. Zisťovali, od ktorého dodávateľa\nsa nakupoval lieh, kontrolovali sa faktúry, preberacie listy, aby bolo možné skontrolovať oprávnenosť\nsumy, ktorú si daňový subjekt v daňovom priznaní nárokoval.\nSvedkyňa JUDr. D. T., bývalá riaditeľka Daňového úradu Levoča po zákonnom poučení o. i. aj podľa §\n130 ods. 2 Trestného poriadku, že má právo odmietnuť vypovedať, ak by svojou výpoveďou spôsobila\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade.....využila svoje právo a\nnevypovedala.\nSvedkyňa W. E., správca dane Daňového úradu Košice I. vypovedala, že nikdy neprišla do kontaktu so\nspoločnosťou T., s.r.o. Košice, ako správkyňa dane. To znamená, že ona nepreverovala daňový subjekt,\npreto pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala ešte vo veci, vychádzala len zo spisového materiálu\ndaňového úradu, ktorý mala k dispozícii. Spis jej bol v podstate pridelený. Na dani z príjmov právnických\nosôb spoločnosť nepodala žiadne daňové priznanie. V čase, kedy jej bol spis pridelený, spoločnosti\n\nbola zrušená daň z pridanej hodnoty z úradnej moci. Z titulu jej pracovného zaradenia ukladala len\nsankčné úroky, pokuty, dávala výzvy na podania a podobne. V spoločnosti, pokiaľ sa vykonali kontroly,\ntýchto sa nezúčastňovala. Pokiaľ si zo spomenutého spisu pamätala, spoločnosť si v 10. mesiaci 1998\npodala daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty, bolo to vlastne posledné daňové priznanie, ktoré\nspoločnosť predložila. Vykázali v ňom nadmerný odpočet okolo 19 000 000.-Sk. Z toho dôvodu bola\nvykonaná čiastková kontrola na preverenie oprávnenia na vrátenia dane z pridanej hodnoty. Daňový\nsubjekt nevedel preukázať dokladmi, či ten nadmerný odpočet bol oprávnený a z toho dôvodu mu nebol\npriznaný. Daňový úrad Košice I. mu nevrátil nadmerný odpočet. Mala vedomosť o tom, že sa zasielali\nnejaké dožiadania na preverovanie nejakých skutočností ohľadom spoločnosti T., s.r.o. Košice, avšak\ntieto dožiadania robili samotní kontrolóri. Dožiadania boli zasielané na Daňový úrad Levoča a vyslovila\ndomnienku, že aj do Prešova. Nadmerný odpočet vzniká vtedy, keď je väčšia daň na vstupe, ako na\nvýstupe. Na otázku prokurátorky, koľko faktúr mala spoločnosť zaúčtovaných na „výstupe\", svedkyňa\nvypovedala, že dve faktúry, pretože stále chodili dožiadania, aby ich úrad preveril, čo mala spoločnosť\nv účtovníctve. Spoločnosť však nespolupracovala s daňovým úradom. Okrem dvoch faktúr, spoločnosť\nnepredložila žiadne doklady. Pamätala si, že daňový úrad robil dožiadania, pretože keď sa robila kontrola\nuplatneného nadmerného odpočtu, tak sa zasielali dožiadania na iné daňové subjekty, aby sa zistilo, či\nje nadmerný odpočet uplatnený oprávnene. Spoločnosť ako predmet činnosti mala sprostredkovanie,\nteda mali si účtovať za sprostredkovateľské služby. Na otázku, či spoločnosť mala zaevidovanú takúto\nfaktúru na „výstupe\", svedkyňa vypovedala, že k tomu by sa vedel vyjadriť kontrolór Ing. V., Ing. E. a B.,\nlebo oni boli kontrolóri. Či mala spoločnosť T., s.r.o. T. zaúčtovanú zmluvu za sprostredkovanie, k tomu\nsa vyjadriť nevedela. Svedkyni bola daná k nahliadnutiu odpoveď na dožiadanie, ktoré vyhotovil Ing. V.\ndňa 28. 01. 1999 pod č. j. XXX/XXX/XXXX/XX/Fil, ku ktorému svedkyňa vypovedala, že správnosť tejto\nfokotópie overovala ona, ako aj osvedčenia o registrácii spoločnosti na dani z príjmu právnickej osoby\na dani z pridanej hodnoty.\nSvedok Ing. E. V. vypovedal, že pred 11 rokmi vypracoval odpoveď na dožiadanie, ktoré sa týkalo\nspoločnosti T., s.r.o. T.. Na Daňovom úrade Košice I. už viac ako 9 rokov nepracuje. Z toho dôvodu\nsvedkovi bola daná k nahliadnutiu odpoveď na dožiadanie zo dňa 28. 01. 1999 pod č. j. XXX/XXX/XXXX/\nXX/V., ku ktorej svedok uviedol, že toto dožiadanie vypracoval on, na základe získaných podkladov. Na\nobsahu tohto vyjadrenia zotrval.\nSvedok JUDr. I. N. po zákonnom poučení o. i. aj podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku, že má\nprávo odmietnuť vypovedať, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe,\nsvojmu príbuznému v priamom rade.....využil svoje právo a nevypovedal.\nSvedok I. V. vypovedal, že spolu s G. I., ktorý bol vedúcim kontrolnej skupiny, boli pred viac ako 12\nrokmi na kontrole v spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Kontrolovali doklady za viac rokov dozadu. Pamätal si,\nže niektoré výkazy sa nestotožňovali s názvom spoločnosti. Nimi požadované doklady im boli nakoniec\npredložené v D. L. E.. Svedkovi bol daný k nahliadnutiu protokol o kontrole spotrebnej dane z liehu\nzo dňa 17. 04. 1998, č. j. XXX/XXX/XXXX/XX, ku ktorému svedok vypovedal, že na jeho obsahu trvá\na nevidí dôvod niečo na jeho obsahu meniť. V čase vykonávania kontroly pracoval na Daňovom\núrade v Lučenci. Na kontrolu boli delegovaní riaditeľkou Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej\nBystrici. Pamätal si, že keď šli do Levoče na kontrolu, kde spoločnosť D. B., s.r.o. mala sídlo, na mieste\nzistili, že na uvedenej adrese spoločnosť nesídlila. Skutočné sídlo mala v D. L. E.. Jednalo sa o prvú\ndaňovú kontrolu vo vzťahu k tomuto daňovému subjektu. Či pred nimi vykonanou kontrolou boli tie isté\nskutočnosti predmetom kontroly Daňového úradu Levoča, k tomu sa vyjadriť nevedel. Či následne, po\nnimi uskutočnenej kontrole, bola vykonaná ďalšia kontrola za to isté zdaňovacie obdobie tej istej daňovej\npovinnosti, ani k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok dodal, že do každého protokolu sa uvádzalo,\nže právo daňového úradu vykonať ďalšiu podrobnejšiu kontrolu bez ohľadu na výsledok už vykonanej\nkontroly zostáva nedotknuté. Po vykonaní predmetnej kontroly nemohli vydať žiadne rozhodnutie, lebo\nneboli miestne príslušní, keďže boli delegovaní na vykonanie kontroly, pričom všetku dokumentáciu\nodovzdali daňovému riaditeľstvu, ktorý ich delegoval na vykonanie tejto kontroly. Svedok dodal, že až\nna pracovisku daňového riaditeľstva v Prešove, kde sa zišli viacerí kontrolóri, im bolo povedané, ktorá\ndvojica kontrolórov do ktorej spoločnosti pôjde vykonať kontrolu. Bolo im povedané, aby nechodili na\nDaňový úrad do Levoče. Na otázku obhajcu, či im boli dané nejaké usmernenia predtým, ako išli na\nkontrolu, prípadne, či boli usmernení, ako majú aplikovať Zákon o spotrebnej dani z liehu, svedok uviedol,\n\nže nebolo treba, považovali ich za dosť erudovaných, každý vedúci bol vedúcim oddelenia a zároveň\nvedúcim kontroly.\nSvedok Ing. C. E. vypovedal, že v roku 1997 pracoval ako kontrolór dani z pridanej hodnoty a\nspotrebných daní na Daňovom úrade v Levoči. Pravidelne sa vykonávali kontroly u daňového subjektu,\nspoločnosti B., s.r.o. B.. Kontroly sa vykonávali vo dvojici, ktoré sa menili. O tom, kto a u akého daňového\nsubjektu vykoná kontrolu, rozhodol riaditeľ daňového úradu. Po vykonanej kontrole, v prípade, že\nsa dodatočne zistili nejaké nezrovnalosti, robila sa znovu kontrola. V závere každého protokolu bolo\nuvedené, že ďalšia, podrobnejšia, kontrola je možná, s tým bol vždy uzrozumený každý jeden daňový\nsubjekt. Boli oboznámení s tým, že následná kontrola a podrobnejšia kontrola, resp. opakovaná kontrola\nje možná. Priebežne, daňovým riaditeľstvom, boli vydávané metodické pokyny, ktoré boli niekedy\nrozporuplné. Metodické pokyny boli len internou normou, ktorá mala naviesť konkrétneho kontrolóra\nk požadovanému záveru kontroly. Mal vedomosť o tom, že na daňovom riaditeľstve sa riešila otázka\npredaja časti podniku spoločnosťou B., s.r.o. B., ale do jeho odchodu z pozície kontrolóra zrejme\nvyriešená nebola. Čo sa týka predaja časti podniku, svedok vypovedal, že v období roku 1997 to bola\núplne nová skutočnosť, s ktorou sa ako kontrolóri nemali možnosť bežne v praxi stretnúť. Rozsah\nkontroly určoval príkaz na vykonanie kontroly, ktorý vydával priamy nadriadený. Kontrola sa vykonala\nbuď dokladová alebo fyzická inventarizácia. Na otázku obhajcu, že keď sa robila fyzická inventarizácia,\nči mali prístup ku všetkým nádržiam do všetkých skladových priestorov, svedok vypovedal, že podnik\nako taký mal svoju rozlohu a ako kontrolóri nikdy nevedeli, či im daňový subjekt sprístupnil všetky svoje\npriestory. Pamätal si, že v spoločnosti B., s.r.o. B. sa robili viacmenej pravidelné inventarizácie. Vtedy im\nbol sprístupnený všetok lieh, ktorý mala spoločnosť uskladnený vo svojom areály. V roku 1998 odišiel\nz Daňového úradu Levoča v podstate z toho dôvodu, že vtedajšia riaditeľka rozhodla, že nebude ho\nposielať na kontroly do spoločnosti B., s.r.o. Levoča, zrejme z dôvodu, že nebol „najvhodnejší typ,\" podľa\njej úsudku, hoci vedel, že kontroly vykonávali aj neschopnejší ľudia. Takto svedok odpovedal na otázku\nobhajcu, či bol spôsobilý na výkon kontroly, ako osoba odborne zdatná. Na ďalšiu otázku obhajcu, či\nmal vedomosť o tom, že niekedy sa kontroly nevykonali fyzicky, ale len tak, že sa vyhotovil protokol o\nkontrole, svedok uviedol, že všetko bolo možné, ale pokiaľ on mal nariadený výkon fyzickej kontroly, tak\nju aj v skutočnosti vykonal. Predmetom kontroly mohla byť jedine daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná\ndaň z liehu. Vo všeobecnosti kontrolóri nemali právo zúčastňovať sa rozhodovacej činnosti o žiadostiach\ndaňových subjektov o odklad priznanej daňovej povinnosti. V tom čase mali len jeden subjekt, ktorý\npodliehal spotrebnej dani v rámci právomoci Daňového úradu Levoča a to spoločnosť B., s.r.o. Levoča.\nNa otázku prokurátorky, či bolo možné po tom, ako bola prerušená kontrola, sčasti vyplatiť uplatnený\nnárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, svedok uviedol, že logika veci mu dáva, že nie. Dodal, že\nkontrolór vykoná kontrolu, ktorú buď riadne skončí alebo ju pre nejaké nezrovnalosti preruší. Potom by\nmala nastúpiť práca konkrétneho správcu dane a pokiaľ správca vypíše doklad na vrátenie akejkoľvek\ndane a riaditeľ daňového úradu to podpíše, tak za to už kontrolór nenesie zodpovednosť. Bola to už\nzodpovednosť samého nadriadeného, prečo finančné prostriedky pustil. Dodal, že si nevie predstaviť,\nže by bola kontrola prerušená a boli by vrátené finančné prostriedky. Na otázku prokurátorky uviedol,\nže logicky, keď výrobca lieh predal, muselo sa to odraziť aj v daňovom priznaní na spotrebnej dani a\naj v daňovom priznaní dani z pridanej hodnoty. Na otázku prokurátorky, či poznal riaditeľku Daňového\núradu v Levoči JUDr. D. T., svedok uviedol, že preto od 01. 04. 1998 odišiel. Svedkovi bol súdom daný\nk nahliadnutiu protokol o čiastkovej kontrole dane z pridanej hodnoty v spoločnosti D. B., s.r.o. B. zo\ndňa 03. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/XX za kontrolované obdobie august 1997, pričom predmetom\nkontroly bol uplatnený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vykázaný v daňovom priznaný za\n8/97 vo výške 20 605 851.-Sk. Svedok uviedol, že podpis na tomto protokole je jeho. Ako kontrolóri\npri kontrole zisťovali, či bola spoločnosť registrovaná za platcu dane z pridanej hodnoty k určitému\ndátumu. Zrejme na kontrole v tejto spoločnosti boli preto, že na istý čas spoločnosť zmenila svoje\nsídlo. Pravdepodobne to tak bolo, lebo inak by nemohol ísť vykonať kontrolu do katastrálneho územia\nD. L. E.. Či spĺňala spoločnosť podmienky na registráciu, to nebolo ich povinnosťou kontrolovať. Na\notázku súdu svedok uviedol, že v prípade, ak sa im vyskytol problém s výkladom niektorého ustanovenia\nzákona alebo nejakého pojmu, mohli sa obrátiť na metodikov, v konkrétnom prípade oni sa mohli\nobrátiť na Ing. C.. Pokiaľ ani metodik na pracovisku nevedel vydať záväzné stanovisko, podnet šiel na\ndaňové riaditeľstvo, aby prípadne vydali metodický pokyn centrálne pre celé daňové úrady. Nevedel\no vydaní metodického pokynu k pojmu „vyskladnenie liehu\". Na žiadosť obhajkyne bol daný svedkovi\nk nahliadnutiu list riaditeľky Daňového úradu Levoča zo dňa 06. 10. 1997 adresovaný Ústrednému\ndaňovému riaditeľstvu, pracovisko Košice o zaujatie stanoviska k predaju časti podniku spoločnosťou\n\nB., s.r.o. B. spoločnosti J., s.r.o. Košice aj s predajom zásob liehu v množstve 350 000 la v zmysle §\n12 ods. 3 Zák. č. 229/95 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Svedok uviedol, že nemal vedomosť o tom, že\nby na tento dotaz bola prišla odpoveď z nadriadeného orgánu. Svedkovi bol k nahliadnutiu obhajcom\npredložený protokol o kontrole spotrebnej dane z liehu zo dňa 31. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXX/\nXX, ktorý zároveň bol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní predložený súdu. Svedok uviedol, že prv\nspomenutý list riaditeľky bol zaslaný adresátovi z dôvodu, aby sa vyjadril k predaju podniku ako takému a\ns tým súvisiacemu predaju liehu oslobodeného od spotrebnej dani z liehu spoločnosti J., s.r.o. T.. Chceli\nzistiť, či mohol takýto obchodný prípad nastať, odpovedi sa nedočkali. Kontrolu predbežne ukončili a\notázka predaja časti podniku zostala v tom období nezodpovedaná. Na žiadosť obhajcu, svedkovi bol\npredložený k nahliadnutiu listinný dôkaz a to zápis zo zasadnutia komisie pre posudzovanie žiadosti\nspoločnosti B., s.r.o. B. o povolenie odkladu na zaplatenie daňovej povinnosti na spotrebnú daň z liehu\nza zdaňovacie obdobie august 1997 vo výške 98 400 000.-Sk do 31. 01. 1998, v ktorej zápisnici figuruje\naj meno svedka, ako člena tejto komisie. Svedok uviedol, že si nevie vysvetliť, aký má súvis rozhodnutie\ntejto komisie, ktorá neodporučila žiadosti vyhovieť, s protokolom o kontrole zo dňa 31. 10. 1997. Obhajca\nsa následne svedka opýtal, či niekto v tom čase spochybňoval existenciu tejto daňovej povinnosti, t. j.\nzaplatiť 98 400 000.-Sk na spotrebnej dani z liehu zo strany B., s.r.o. B.. Svedok uviedol, že keby to bola\ntzv. vratka, ešte by to malo logiku, ale kto bude spochybňovať povinnosť, keď si daňový subjekt toľko\ndane priznal. Svedkovi obhajca predložil aj zmluvu o skladovaní, ktorú uzatvorili spoločnosti B., s.r.o.\nB. a J., s.r.o. T.. Na otázku obhajcu, či predmetná zmluva o skladovaní mohla svedčiť o „vyskladnení\",\nteda či je to svojim spôsobom „vyskladnenie\", svedok uviedol, že pre časový odstup nie je schopný\nbez vtedy platného zákona na otázku zodpovedať, avšak pokiaľ bola podávaná žiadosť zo dňa 06. 10.\n1997 adresovaná Ústrednému daňovému riaditeľstvu, pracovisko Košice o zaujatie stanoviska k predaju\nčasti podniku spoločnosťou B., s.r.o. B. spoločnosti J., s.r.o. Košice, chceli zistiť, či bolo možné takýto\npredaj časti podniku podľa 476 Obchodného zákonníka uskutočniť, keď tam bola nadväznosť na predaj\nliehu oslobodeného od spotrebnej dane. Svedok dodal, že bol diametrálny rozdiel medzi registráciou\nna daň z pridanej hodnoty a na spotrebnú daň z liehu. Čo sa týka dane z pridanej hodnoty, spoločnosť\nD. B., s.r.o. Levoča si mohla zaúčtovať do daňového priznania dane z pridanej hodnoty obchod s\nakýmkoľvek druhom liehu, nie len obchod so surovým liehom, na výrobu a predaj ktorého bol daňový\nsubjekt registrovaný. Bolo jedno, aký to bol lieh. Bola to obchodná transakcia a Zákon o dani z pridanej\nhodnoty na to nepamätal.\nSúd na hlavnom pojednávaní ako dôkaz oboznámil oborovú normu bývalých ministerstiev a to\nMinisterstva zemědelství a výživy ČSR a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR Liehovarov\na konzervární o. r. Praha a Bratislava pod č. ON 66 0803, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01. 02.\n1974. Táto norma obsahovala predpisy pre vyskladnenie a preverovanie plnenia všetkých druhov liehu\nv liehovarníckych závodoch aj u spracovateľov liehu. Pojem „vyskladnenia\" táto norma charakterizovala\nv bode 1. ako súhrn úkonov počínajúc prípravou dopravných nádob a zahrňujúcich ich plnenie\nliehom, zmeranie objemovej koncentrácie etanolu, hmotnosti alebo objemového množstva a končiac\nodoslaním... V bode 11., veta 4. a 5. zneli tak, že na vyskladnenú zásielku sa vyhotoví dodací list\nobsahujúci údaje podľa prílohy č. 2 a faktúra. Faktúra s prepisom dodacieho listu sa zašle odberateľovi,\nprvopis dodacieho listu sprevádzal zásielku.\nÚpravu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ktorou sa určovali normy strát liehu pri výrobe a\nobehu liehu pre liehovarské závody a spracovateľov liehu, u ktorých bol lieh hlavnou surovinou (vrátane\nnoriem strát liehu sulfitového, prípadne syntetického), ktorá bola v tom čase evidovaná vo Vestníku\nMinisterstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ročník XX, čiastka 7, pod č. 4532/88-PP zo dňa 30. 05.\n1988, v ustanovení § 3 a § 4 ukladala povinnosť pri každej zásielke vykonať fyzické prevzatie liehu, ktoré\nspočívalo v riadnom zistení hmotnosti a objemovej koncentrácie etanolu, ako aj zistenie skutočného\nmnožstva liehu v la.\nNa základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ku skutkom došlo\ntak, ako je to uvedené v skutkových vetách pod bodom 1 až. 6. tohto rozsudku.\n\nVšetky podnikateľské subjekty uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku reálne existovali. Prehľad\njednotlivých spoločností ako podnikateľských subjektov, podľa výpisov z obchodného registra, vrátane\ndát dokumentujúcich vznik a personálne obsadenie predmetných spoločností, súd spracoval tak, ako\nje to v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia uvedené. Predmetné spoločnosti viedli účtovníctvo\nv rôznej kvalite a v rôznej kvalite viedli evidenciu účtovných dokladov. Súd nemal pochybnosti o tom,\nže všetci obžalovaní sa vzájomne poznali, vzájomne sa kontaktovali, cez podnikateľské subjekty boli\nna seba priamo prepojení. Z dôkazov prv spomenutých bez akýchkoľvek pochybností bolo možné\nkonštatovať, že obžalovaní v postavení spoločníka, konateľa, riaditeľa tej ktorej spoločnosti, alebo v\npostavení splnomocnenca, konali s jediným cieľom, obohatiť sa na úkor štátneho rozpočtu Slovenskej\nrepubliky.\nZ dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo zistiteľné, akým spôsobom v skutku pod bodom\n1. bola obohatená spoločnosť B., s.r.o. B., ktorej v čase spáchania skutku boli spoločníkmi a konateľmi\nobžalovaní Ing. C. N., PhD. a I. J.. Bol to obžalovaný Ing. C. N., PhD., ktorý uzatvoril zmluvu o\npredaji časti podniku 18. 03. 1997 spolu s obžalovaným P.C., ktorého splnomocnil obžalovaný I. J.. Aj\nkeď obžalovaný Ing. C. N., PhD. tvrdil, že odpredaj čerpacej stanice realizovali po predchádzajúcom\nsúhlase Fondu národného majetku SR, toto tvrdenie nebolo pravdivé. Jednak z toho dôvodu, že\nsúhlas s predajom bol prijatý na zasadnutí až 24. 3. 1997 a jednak preto, lebo súhlas bol vyslovený s\nodpredajom nehnuteľného majetku, nie časti podniku. Aj samotný znalecký posudok Ing. G. P., ktorým\nbola ohodnotená čerpacia stanica, bol vyhotovený s dátumom 25. 3. 1997. Odpredaj 350 000 la liehu\nbol súčasťou spomenutej zmluvy. Keď v spoločnosti B., s.r.o. B. bola v apríli 1998 vykonaná kontrola\nspotrebnej dane z liehu za rok 1997, už v tomto protokole o. i. bolo konštatované, že čerpacia stanica\nna vodu v čase jej predaja neslúžila k prevádzkovaniu podniku, neprislúchali k nej žiadne priestory na\nskladovanie, netvorila samostatnú organizačnú zložku a preto sa nejednalo o predaj „časti podniku\", ale\no predaj „nehnuteľnosti.\" Ohľadom odpredaja liehu bolo konštatované, že spoločnosť si neoprávnene\nuplatnila nadmerný odpočet spotrebnej dane, pretože nedošlo k vyskladneniu a ani k naskladneniu liehu.\nLieh nikdy neopustil priestory rafinérie liehu tejto spoločnosti. Tento protokol obžalovaní Ing. C. N., PhD.\nako aj Ing. I. T. odmietli podpísať a odmietli sa k nemu vyjadriť.\nVýpoveďami svedkov bol preukázané, že skladové priestory na uskladnenie takéhoto obrovského\nmnožstva liehu sa v čerpacej stanici nenachádzali. Nenachádzali sa v nej totiž žiadne sudy, ani iné\nnádoby, vhodné na uskladnenie akéhokoľvek množstva liehu. Bolo preukázané, že lieh bol uskladnený\nv nádržiach a to priamo v sklade rafinéria liehu. Naostatok ani jeden z obžalovaných túto skutočnosť\nna hlavnom pojednávaní nepotvrdil, naopak vypovedali, že lieh, keďže bol skladovaný v nádržiach\nspolu s ostatným liehom, z tohto dôvodu uzatvorili zmluvu o skladovaní tohto liehu. Opäť túto zmluvu\npodpisovali obžalovaní JUDr. C. N., PhD. a P. C. Na druhej strane, aby pre potreby uplatnenia si nároku\nna vrátenie spotrebnej dane z liehu a aby si mohli neskôr do „dani na vstupe\" zahrnúť daň z pridanej\nhodnoty, vyhotovili doklady a to dodacie listy, preberacie listy, skladové karty, a dokonca aj zápisnicu o\nodovzdaní a prevzatí nakúpeného liehu. Týmito dokladmi predstierali, že došlo k skutočnému prevzatiu\nnakúpeného liehu spoločnosťou J., s.r.o. T.. Všetky tieto doklady v predchádzajúce časti tohto rozsudku\nsúd opísal. Pozornosti súdu neušlo ani to, že skladové karty zásob boli použité s logom nie spoločnosti\nJ., s.r.o. T., ale spoločnosti „F. B., B. B..\" Obžalovaní napriek tomu, že vedeli, že 350 000 la liehu\nneopustilo priestory rafinérie, spísali zápisnicu o odovzdaní a prevzatí tohto liehu. Bol to obžalovaný Ing.\nC. N., PhD., ktorý po takto zrealizovanom predaji uplatnil oslobodenie od dane v daňovom priznaní k\nspotrebnej dani z liehu za marec 1997. O tri dni spoločnosť J., s.r.o. T. deklarovala predaj toho istého\nliehu spoločnosti V., s.r.o. T., bola vystavená aj faktúra č. XXX/XX, ktorá ale v ten istý deň, t. j. 21. 03.\n1997 bola dobropisovaná. Spoločnosť V., s.r.o. T. si prostredníctvom obžalovaného I. J. z vyfakturovanej\nsumy uplatnila za mesiac marec 1997 nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. Za túto spoločnosť\nobžalovaný I. J. aj priznal daňovú povinnosť k spotrebnej dani. Spoločníkmi a konateľmi spoločnosti V.,\ns.r.o. T. boli obžalovaní I. J. a Ing. C. N., PhD. Keď obžalovaný I. J. žiadal započítanie uplatneného nároku\nna vrátenie spotrebnej dane v apríli 1997 na platbu spotrebnej dane za zdaňovacie obdobie marec 1997,\nžiadosti Daňovým úradom Košice I. vyhovené nebolo s odôvodnením, že spoločnosti nevznikol nárok na\nvrátenie spotrebnej dane ani daňová povinnosť a to z dôvodu, že pre daný obchodný prípad spoločnosť\nnebola platiteľom spotrebnej dane, lebo predmetný lieh nebol použitý na výrobu v zmysle § 14 ods. 1\nZákona o spotrebnej dani. Obžalovaný I. J. následne doručil daňovému úradu oznámenie, že predmetnú\nžiadosť berie späť a aby bola považovaná za bezpredmetnú. Na tomto mieste je potrebné vrátiť sa ku\n\ndňu 21. 03. 1997, kedy zrejme potom, ako bola dobropisovaná spomenutá faktúra, spoločnosť J., s.r.o.\nT. vystavila novú faktúru s č. X/XX, ktorou predala 350 000 la liehu naspäť spoločnosti B., s.r.o. B., ale\nuž so spotrebnou daňou z liehu aj s daňou z pridanej hodnoty. Kým lieh pred troma dňami spoločnosť B.,\ns.r.o. B. predávala za jednotkovú cenu 30.-Sk za liter, teraz ho odkupovala za 22.-Sk za liter. Na dodacích\nlistoch spoločnosť J., s.r.o. T. deklarovala riadne vyskladnenie tohto tovaru zo skladových zásob. Z kúpy\nza spoločnosť B., s.r.o. B., obžalovaný Ing. C. N., PhD. uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane z\nliehu. K žiadosti o vrátenie pripojil aj súpis faktúr, v ktorom figurovala faktúra č. X/XX. V súpise faktúr\nbola táto faktúra zaevidovaná pod č. XXX, v ktorom pôvodná faktúra vystavená spoločnosťou V., s.r.o.\nT. bola prečiarknutá. Pozornosti súdu neušla tá skutočnosť, že keď bola vykonaná správcom dane\nkontrola uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane v spoločnosti B., s.r.o. B., kontrolórom bola\npredložená nie faktúra č. X/XX, ale č. XXX/XX, teda od spoločnosti V., s.r.o. Košice. Ďalšia zaujímavá\nskutočnosť bola súdom konštatovaná tá, že na platobnom poukaze podpísanom riaditeľkou JUDr. D. T.\nbola uvedená poznámka, že uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane bol viazaný k faktúre č. X/\nXX, ktorú vyhotovila spoločnosť J., s.r.o. Košice. Obžalovaný I. J. faktúrou č. XXX/XX akoby deklaroval\npredaj liehu spoločnosti B., s.r.o. Košice, ktorá mala faktúru zavedenú do knihy došlých faktúr pod\ninterným číslom XXXXXXXX. Daňové priznanie za spoločnosť B., s.r.o. B. dane z pridanej hodnoty,\nktorým si spoločnosť uplatnila nadmerný odpočet, tentoraz predkladal nie už obžalovaný Ing. C. N., PhD.,\nale samotný obžalovaný I. J.. Najprv uplatňoval vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 42 316 596.Sk, neskôr toto daňové priznanie opravil. Opravným daňovým priznaním žiadal vrátenie nadmerného\nodpočtu vo výške len 21 225 596.-Sk, čo bola suma práve po odpočítaní sumy 21 091 000, ktorá čiastka\npredstavovala vyčíslenú daň z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti V., s.r.o. Košice č. XXX/XX.\nNásledne nato, bol to obžalovaný Ing. I. N., PhD., ktorý novým daňovým priznaním za spoločnosť B.,\ns.r.o. B. uplatnil nadmerný odpočet vo výške 36 571 217.-Sk, v ktorej sume bola zahrnutá aj daň z\npridanej hodnoty vyčíslená vo faktúre č. XX/XX, ktorou spoločnosť deklarovala odkúpenie predmetného\nliehu. Až v neskoršom období, na základe výsledkov komplexnej daňovej kontroly o.i. aj dane z pridanej\nhodnoty bol spoločnosti B.. s.r.o. B. správcom dane uplatnený a aj priznaný nadmerný odpočet za\nmesiac apríl 1997 znížený práve o spomenutú sumu 21 091 000.- Sk. Vo vzťahu k uplatnenému nároku\nna odpočet dane z pridanej hodnoty „na vstupe\" za mesiac apríl 1997 bola v spoločnosti B., s.r.o. B.\nvykonaná komplexná kontrola. Na základe jej výsledkov, správca dane vydal dodatočný platobný výmer,\nktorým daňový úrad znížil neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet za apríl 1997 o sumu 21 091 000.Sk. M. z dôvodov, že lieh nikdy neopustil skladové priestory rafinérie liehu spoločnosti B., s.r.o. B..\nPodľa vtedy platného Zákona o spotrebnej dani z liehu č. 229/1995 Z. z. nárok na vrátenie spotrebnej\ndane z liehu vznikol platiteľovi dňom prevzatia zdaneného liehu na sklad. Od dane bol oslobodený lieh,\nktorý tvoril obchodný majetok platiteľa pri predaji podniku v prípade, ak aj kupujúci bol platiteľom. Pojem\n„vyskladnenie liehu\" bol upravený v norme č. 660803, kde v časti 1. sa vyskladnenie liehu definovalo\nako súhrn úkonov spočívajúcich v príprave prepravných nádob a zahrňujúcich ich plnenie, zmeranie\nobjemovej koncentrácie etanolu, hmotnosti alebo objemového množstva a konečné odovzdanie na\nodoslanie. Aj úprava č. 4532P88-PP, ktorou boli určené normy strát liehu, ustanoveniami § 3 a § 4 bola\nuložená povinnosť pri každej zásielke vykonať fyzické prevzatie liehu, ktoré spočívalo v riadnom zistení\nhmotnosti a objemovej koncentrácie etanolu, ako aj zistenie skutočného množstva liehu v la. Pokiaľ\nna hlavnom pojednávaní súd oboznámil obhajcom predložený protokol o kontrole spotrebnej dane z\nliehu zo dňa 31. 10. 1997, č. j. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX, ktorá sa uskutočnila v spoločnosti B., s.r.o. B.,\nkde sa konštatovalo, že spoločnosť J., s.r.o. T., ktorá odkúpila oslobodený lieh, resp. odkúpila lieh bez\nspotrebnej dane a následne ho už so spotrebnou daňou z liehu opäť odpredala spoločnosti B., s.r.o.,\nlebo tento lieh sa jej nepodarilo vyviesť do zahraničia, táto skutočnosť nemala absolútne žiadny vplyv na\nskutočnosť, že spoločnosť B., s.r.o. lieh odpredala bez spotrebnej dane a zo spätne nakúpeného liehu si\nnásledne uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane. Totiž podmienkou nakúpenia liehu bez spotrebnej\ndane za účelom jeho vývozu bola registrácia platiteľa ako vývozcu podľa § 4 písm. c Zákona o spotrebnej\ndani z liehu. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona lieh je pri vývoze oslobodený od dane, ak vývozcom liehu je\nvýrobca. To znamená, že spoločnosť J., s.r.o. T. mala byť registrovaná na spotrebnej dani z liehu ako\nvýrobca, avšak túto podmienku spoločnosť nespĺňala.\nDaňová povinnosť pri spotrebnej dani z liehu je nastavená spôsobom, že pri predaji liehu vzniká\npredajcovi daňová povinnosť k spotrebnej dani z liehu a kupujúcemu vzniká za nákup liehu so\nspotrebnou daňou z liehu nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu. K obchodovaniu s liehom ako s\ntovarom sa viažu aj predpisy o dani z pridanej hodnoty, konkrétne Zákon o dani z pridanej hodnoty č.\n\n289/1995 Z. z. v znení zákona č. 386/1996 Z.z., kedy daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty sa\npredávajúcemu pripočíta ako „daň na výstupe\" a kupujúcemu ako „daň na vstupe\". Štát prostredníctvom\ndaňových úradov sleduje, či to, čo jeden subjekt (predávajúci) deklaruje ako predaný tovar s daňou z\npridanej hodnoty „na výstupe\", iný subjekt (kupujúci) deklaruje nákup tovaru s touto „daňou na vstupe\".\nPorovnanie „dane na výstupe\" a „dane na vstupe\" potom priamo určuje buď daňovú povinnosť subjektu,\nak daň „na výstupe\" - z objemu predaného tovaru - prevyšuje „daň na „vstupe\" - z objemu nakúpeného\ntovaru - , alebo subjektu vzniká nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, ak „daň na výstupe\" je nižšia\nako „daň na vstupe\".\nĎalšia skutočnosť, na ktorú súd upriamil svoju pozornosť, bola tá, kedy a kto zakladal účet č. XXXX XX XXX v G., a. s. J., filiálka T.. Bol to obžalovaný B. J.. Účet založil krátko pred realizáciou obchodu s liehom\nv objeme 350 000 la a to dňa 04. 02. 1997. Disponovať s týmto účtom mohol len on. Až dňom 11. 04.\n1997, teda po zrealizovaní tohto obchodu získal dispozičné právo k tomuto účtu aj ním splnomocnený\n(dňa 01. 02. 1997), obžalovaný P. C. Dňa 24. 03. 1997 obžalovaný B. J. založil v tej istej banke, ale\nvo filiálke B. druhý účet s č. XXXX-XXX. Dispozičné práva k tomuto účtu boli totožné, ako pri prvom\nzaloženom účte. Práve na tento účet spoločnosť J., s.r.o. T. prijala čiastku 40 000 000.-Sk od spoločnosti\nV., s.r.o. T.. Svedčil o tom výpis z účtu tejto spoločnosti č. XXXXX-XXX zo dňa 24. 03. 1997, na ktorom je\nuvedené aj číslo zaevidovanej faktúry „XXX\". (v knihe došlých faktúr spoločnosti B., s.r.o. B. za obdobie 3\n- 11/97 bola pod interným číslom XXXXXXXX s číslom faktúry dodávateľa „XXX\" zaevidovaná faktúra č.\nXXX/XX z 24. 03. 1997 od dodávateľa, spoločnosť V., s.r.o. T..) Príkaz na úhradu za spoločnosť V., s.r.o.\nT. podpísal sám obžalovaný I. J., ako konateľ a spoločník tejto spoločnosti. Bežný účet s číslom XXXXXXXX pre spoločnosť V., s.r.o. T. založil obžalovaný I. J. a to dňa 21. 03. 1997 s vkladom 1 000.-Sk. Príkaz\nna úhradu 40 000 000.-Sk z tohto účtu v prospech účtu spoločnosti J., s.r.o. T. vydal obžalovaný I. J..\nZ doteraz uvedeného bolo možné vyvodiť záver o tom, že dňa 24. 03. 1997 obžalovaný B. J. pre\nspoločnosť J., s.r.o. T. založil účet č. XXXXX-XXX, aby v ten istý deň mohli na tento účet prijať 40 000\n000,-Sk od spoločnosti V., s.r.o. T. z účtu, ktorý založil dňa 20. 03. 1997 obžalovaný I. J..\nZ tohto účtu, t. j. bežného účtu č. XXXXX-XXX patriacemu spoločnosti J., s.r.o. T. následne obžalovaný B.\nJ. v ten istý deň, ako nabehla suma 40 000 000.-Sk, zaslal na účet spoločnosti B., s.r.o. B. č. XXX-XXX/\nXXXX sumu 10 140 000.-Sk, 25. 03. 1997 dal predisponovať sumu 7 000 000.-Sk na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol termínovaným účtom spoločnosti J., s.r.o. T., sumu 15 500 000,- Sk previedol\nna ďalší účet tejto spoločnosti s č. XXX XXX-XXX, ktorý sám založil dňa 04. 02. 1997 a ku ktorému mal\nlen on dispozičné právo v čase prevodu uvedenej sumy, (dňa 09. 10. 1997 zrušil), čiastku 6 000 000.Sk vybral v hotovosti na tri krát v dňoch 25., 26., 03. 1997 a 05. 04. 1997 a dňa 26. 03. 1997 dal príkaz\nk úhrade sumy 1 350 000.-Sk v prospech spoločnosti G., s.r.o., na ich číslo účtu XXXX XX. XX..\nNakoniec obžalovaný B. J. opustil spoločnosť J., s.r.o. T., kedy dňa 14. 04. 1997 previedol svoj obchodný\npodiel na obžalovaného P. C., ktorý 13. 10. 1997 previedol spoločnosť na G. T., ktorý sa stal jediným\nspoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá neskoršie zmenila svoj názov a sídlo na spoločnosť N.,\ns.r.o. T., G. 2.\nČo sa týka spoločnosti V., s.r.o. B., v tejto spoločnosti bol spoločníkom a konateľom ako jediný\nobžalovaný I. J. a od 08. 07. 1998 sa stal spoločníkom a konateľom obžalovaný Ing. C. N., PhD.\nDodatkom č. 6 z 30. 10. 1998 došlo k zmene sídla spoločnosti: L. XXX, C. a spoločníkmi tejto spoločnosti\nsa stali 3 fyzické a 1 právnická osoba a obžalovaní I. J. a Ing. C. N., PhD., pričom obaja obžalovaní\nsa stali aj konateľmi tejto spoločnosti. Za rok 1997 spoločnosť V., s.r.o. T. podala len jedno daňové\npriznanie za marec 1997 s vykázanou daňovou povinnosťou 84 000 000.-Sk, ktorá suma predstavovala\nzo spomenutej obchodnej transakcie spotrebnú daň z liehu.\nZa takejto dôkaznej situácie po ustálení vyššie uvedených faktov bolo následne úlohou súdu posúdiť\ntrestnoprávny rozmer zodpovednosti tých osôb, ktoré boli obžalované. Všetci obžalovaní, a to konkrétne\nIng. C. N., PhD., I. J., ako aj B. J., spôsobom v predchádzajúcej časti tohto rozsudku podrobne zhrnutom,\nurobili všetko pre to, aby navonok sa obchodná transakcia s liehom v objeme 350 000 la javila ako\nbežný obchod, realizovaný v rámci ich bežnej podnikateľskej činnosti, že išlo o bežné dodávateľsko\n\nodberateľské vzťahy. Hlavne, aby sa tento obchod takto javil v čase kontrol vykonaných správcom dane.\nDoteraz spomenuté osoby v rámci svojho postavenia v spoločnostiach vedeli, že lieh nikdy neopustil\nrafinériu liehu, vedeli, že lieh nebol bežný tovar, že sa jedná o špecifický druh obchodnej komodity a\nže pri obchodovaní s liehom resp. pri jeho vyskladnení sa musel vykonať súhrn úkonov spočívajúcich\nv príprave prepravných nádob, muselo sa vykonať zmeranie objemovej koncentrácie etanolu, zmerať\njeho objemové množstvo a tak ho pripraviť na odoslanie. Na druhej strane muselo sa vykonať fyzické\nprevzatie liehu, ktoré spočívalo v riadnom zistení jeho hmotnosti a objemovej koncentrácie etanolu\nako aj zistenie skutočného množstva liehu v la. O tom, že v iných prípadoch sa takto lieh predával\naj v samotnej spoločnosti B., s.r.o. B., vypovedali prv spomenutí svedkovia a to B. E., E. Y. a B.\nG.. O fyzických kontrolách vykonávajúcich v tejto spoločnosti vypovedal aj Ing. I. W.. Len v tomto\nprípade obžalovaní uzatvorili zmluvu o skladovaní, ktorá mala nahradiť ich povinnosti pri predaji a kúpe\nliehu, bežné pri obchodovaní s liehom. Až následne uzatvorili kúpnu zmluvu. Obžalovaní vedeli, že\nnepredávajú časť podniku, ako samostatnú organizačnú jednotku, lebo objekt nebol samostatne funkčný\nobjekt, predali v podstate rokmi nepoužívaný schátraný dom, ktorý v dávnej minulosti sa využíval ako\nčerpacia stanica na vodu. A už vôbec tam neboli skladové priestory. Bola to nepoužívaná nehnuteľnosť,\nktorá stála mimo areálu podniku. To, že prvotné kontroly správcu dane im odobrili uplatnený nadmerný\nodpočet, alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, samo o sebe nemalo vplyv na posúdenie\ntrestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných. O spôsobe, akým riaditeľka Daňového úradu v Levoči, pod\nsprávu ktorého spadala samotná spoločnosť B., s.r.o. B., určovala kontrolórov do tejto spoločnosti, resp.\nakým spôsobom rozhodovala o žiadostiach o povolenie odkladu platenia daní, vypovedali svedkovia, o.\ni. aj Ing. C. E., G. N., ako aj svedkyňa C. T.. Pokiaľ za spoločnosť V., s.r.o. T. podal daňové priznanie\nobžalovaný I. J. a teda uplatnil nárok na vrátenie spotrebnej dane a priznal aj daňovú povinnosť z tohto\nobchodného prípadu, správca dane Daňový úrad Košice I. podané daňové priznania neakceptoval.\nPráve preto obžalovaný I. J. správcovi dane oznámil, aby uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane\na daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu vo výške 84 000 000.-Sk za zdaňovacie obdobie marec\n1997 považovali za bezpredmetné. Preto v tejto spoločnosti sa kontrola nekonala. V konkrétnom prípade\nobžalovaný vykonali obchod len účtovne, alebo tzv. papierovo, ako ho zhodnotil svedok G. N.. Pri\nlogickom vyhodnotení všetkých dôkazov k tomuto skutku vzťahujúcich, či už samostatne, ale hlavne vo\nvzájomnej súvislosti, potom súd dospel k záveru, že obžalovaní Ing. C. N., PhD., I. J. a B. J. sa konania\ndopustili tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 1.\nZ dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 2. tohto rozsudku bolo možné\nmať za bezpečne preukázané, že obžalovaný P. C. spolu s obžalovaným Ing. C. N., PhD. dňa 24. 01.\n1997 uzatvorili fingovanú Zmluvu o sprostredkovaní. Fingovanú preto, lebo k plneniu z tejto zmluvy nikdy\nv skutočnosti nedošlo. Napriek tomu obžalovaný Ing. C. N., PhD. dal predmetnú zmluvu zapracovať do\ndaňového priznania dani z pridanej hodnoty v sume 12 190 000.-Sk, ako „daň na vstupe\" za mesiac\njanuár 1997, v dôsledku čoho správca dane dosiahnutý nadmerný odpočet spoločnosti aj priznal a\nposkytol formou preúčtovania na už existujúci daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu. Opäť\nvtedajšia riaditeľka Daňového úradu Levoča JUDr. D. T. písomne 28. 02. 1997 spoločnosti oznámila, že\nich nadmerný odpočet za január 1997 v uvedenej výške na ich žiadosť preúčtovali na úhradu daňovej\npovinnosti na spotrebnej dani z liehu za január 1997. Účelom takéhoto konania zo strany obžalovaného\nIng. C. N., PhD. bolo získať finančný prospech v uvedenej výške v prospech spoločnosti B., s.r.o. B.,\nku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na základe výpovede svedka R. P. bolo preukázané,\nakým spôsobom, za akých okolností prevzal obžalovaný P. C. zastupovanie spoločnosti S., s.r.o. J..\nSvedok uviedol akým spôsobom mu obžalovaný P. C. spolu s obžalovaným B. J. predkladali k podpisu\nrôzne daňové doklady a iné písomnosti, ktorým nerozumel pre svoj vysoký fyzický vek. Svedok nepoprel,\nže podpis na daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty, kde spoločnosť priznala vlastnú daňovú\npovinnosť, bol jeho, tvrdiac, že údaje na ňom uvedené boli napísané inou osobou. Svedok tiež uviedol,\nza akých okolností podpísal aj zmluvu o tichom spoločenstve s tým, že ju podpísal priamo v spoločnosti\nB., s.r.o. B., kde ho obaja obžalovaní z C. doviezli. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný B.\nJ. sa s obžalovaným P. C. poznali. V tom čase obžalovaný B. J. bol jediným konateľom a spoločníkom\nspoločnosti J., s.r.o. T.. Svedok uviedol, že obsah tejto zmluvy nepoznal, ale po tom, ako ho obžalovaný\nP. C. ubezpečil, že všetko bude v poriadku a ničoho sa nemusí obávať, zmluvu podpísal. Jednoznačne\nuviedol, že 50 000 000.-Sk nezložil do spoločnosti B., s.r.o. B.. Nevedel si vysvetliť, prečo bol na neho\nvyvinutý tlak, aby zmluvu o tichom spoločenstve podpisoval, keď obžalovaný P. C. už mal k dispozícii\nplnú moc k zastupovania spoločnosti S., s.r.o. J.. Svedok si vôbec nebol vedomý toho, že sa stal tichým\n\nspoločníkom spoločnosti B., s.r.o. B. a to podpisom tejto zmluvy. Svedkovi bolo dané obžalovanými na\npodpis aj písomné vyhlásenie o uznaní dlhu vo výške 12 000 000,- Sk, čo mala byť ním uznaná zmluvná\npokuta, ku ktorej sa mal zaviazať daním podpisu na zmluvu o tichom spoločenstve. Totiž podpisom na\nzmluve o tichom spoločenstve sa mal stať tichým spoločníkom spoločnosti B., s.r.o. B.. Nebol dôvod\npochybovať o vierohodnosti tejto svedeckej výpovede, vzhľadom na rad vykonaných listinných dôkazov,\nz ktorých bolo možné sled udalostí zistiť a vyvodiť z nich závery o tom, že skutkový dej sa stal tak,\nako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 2. Svedok R. P., už v tom čase vo\nveku 72 rokov, bol použitý na realizáciu zámeru všetkých osôb zainteresovaných do spáchania tohto\nskutku, vrátane samotného obžalovaného Ing. C. N., PhD. Jednoznačne bolo preukázané, že dátum\nplnenia na spomenutej faktúre bol uvedený dňom 17. 01. 1997, teda k plneniu malo dôjsť skôr, ako\nbola vôbec zmluva o sprostredkovaní uzatvorená (24. 01. 1997). Následne, už na tretí deň vyhotovil\nobžalovaný P. C. faktúru č. X/a/XX pre odberateľa, spoločnosť B., s.r.o. B. s vyčíslenou daňou z pridanej\nhodnoty 12 190 000.-Sk. Faktúra bola zaúčtovaná dňa 03. 02.1997 pod interným číslom XXXXXXXX.\nNa predmetnom rozúčtovaní sa nachádza podpis obžalovaného Ing. C. N., PhD. Suma 12 190 000.Sk bola aj spoločnosťou B., s.r.o. B. zaslaná na účet sprostredkovateľa s číslom účtu XXXXXXXX. Táto\nfaktúra bola po určitom čase, ešte v roku 1997, stornovaná. Nemohlo ostať bez povšimnutia, že meno\nR. P. a splnomocnenca bolo uvedené aj na zmluve o založení účtu, na ktorý bola zaslaná predmetná\nsuma práve v ten deň, kedy bola vystavená faktúra č. X/a/XX. Príkaz na úhradu za spoločnosť B.,\ns.r.o. Levoča vydal obžalovaný I. J.. Takisto bolo preukázané, že po tejto transakcii došlo k zrušeniu\núčtu sprostredkovateľskej spoločnosti. Stalo sa tak 07. 05. 1997. Aj v samotnom protokole o vykonaní\nkontroly v spoločnosti B., s.r.o. Levoča č. j. XXX/XXX/XXX/XXXXX-Eč/XX bolo uvedené, že spoločnosť\naj keď predložila predmetnú faktúru pre potreby kontroly, nepreukázala plnenie z predmetnej zmluvy,\nnaopak, dodávateľ bol penalizovaný a faktúra bola stornovaná vo V dokladoch č. XXX z decembra 1998.\nSúd ďalej nemal pochybnosti, že skutok pod bodom 3. sa stal tak, ako to ustálil súd vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku. Už zo zistených dôkazov, ktorými sa súd zaoberal v predchádzajúcej časti tohto\nrozsudku, bolo preukázané, že obžalovaný B. J. sa s obžalovaným P. C. dobre poznali. Bolo ďalej\npreukázané, že obžalovaný B. J. zriadil dňa 04. 02. 1997 v G., a. s. filiálka T. bežný účet č. XXXX\nXX-XXX/XXXX pre spoločnosť J., s.r.o. T., ku ktorému od 14. 02. 1997 získal dispozičné právo aj\nobžalovaný P. C. Tento účet v októbri 1997 zrušil. Obžalovaný P. C. okrem tohto dispozičného práva bol\nobžalovaným B. J. splnomocnený konať aj za samotnú spoločnosť J., s.r.o. T.. Stalo sa tak na základe\nplnomocenstva zo dňa 01. 02. 1997. Okrem toho, obžalovaný B. J. zriadil dňa 24. 03. 1997 aj ďalší\núčet č. XXXXX-XXX, v prospech spomenutej spoločnosti, ku ktorému takisto od 11. 04. 1997 získal\ndispozičné právo aj obžalovaný P. C. Bolo preukázané, že na účet spoločnosti J., s.r.o. T. č. XXXX\nXX-XXX/XXXX, hneď nasledujúci deň po jeho založení, bola zaslaná z účtu č. XXXXXX-XXX (založený\ndňa 27. 01. 1997) spoločnosti S., s.r.o. J. čiastka 7 500 000.-Sk. Príkaz na zaslanie tejto čiastky vydal\nobžalovaný P. C. Niet pochýb o tom, že bol to obžalovaný B. J., konateľ spoločnosti J., s.r.o. T., ktorý\nvydal potvrdenie pre spoločnosť S., s.r.o. J. o tom, že táto čiastka bola čiastočnou úhradou faktúry č. X/\na/XX. V predchádzajúcej časti tohto rozsudku bolo podrobne uvedené, kedy, v prospech akého účtu a v\nakej výške boli zasielané postupne finančné prostriedky. O. i. bolo tiež preukázané, že obaja obžalovaní\nsi osobne prevzali zo spoločnosti V. D., s.r.o. T. motorové vozidlá. Pokiaľ obžalovaný B. J. na hlavnom\npojednávaní namietal pravosť podpisu na spomenutom potvrdení ohľadom čiastky 7 500 000.-Sk, jeho\ntvrdenia výsluchom svedkyne JUDr. K. T., notárky z T. boli jednoznačne vyvrátené. Obžalovaný B. J. od\npočiatku vedel, aký zámer s jeho spoločnosťou mal obžalovaný P. C.. Ako sám uviedol, bol to obžalovaný\nP. C., ktorý mu povedal, že potrebuje „nejakú firmu\" aby mohol obchodovať s liehom. Spoločnosť v tom\nčase obžalovaný B. J. nevyužíval, spoločnosť nevykazovala žiadnu činnosť a aby mohol obžalovaný\nP. C. „obchodovať\" s liehom, plnil všetky pokyny, ktoré mu dával obžalovaný P. C., Preto len 15. 02.\n1997, tesne pred uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy so spoločnosťou B., s.r.o. B. na nákup 350 000\nla liehu, bol spoločnosť zaregistrovať na Daňový úrad Košice II, ako platcu spotrebnej dane z liehu. Po\ntom, ako opäť na žiadosť obžalovaného P. C. tohto splnomocnil na zastupovanie spoločnosti (01. 02.\n1997), bol stále v bezprostrednom kontakte s obžalovaným P. C., ktorému robil osobného vodiča. Keď\nobžalovaný B. J., na požiadanie obžalovaného P. C. zriadil nový účet pre spoločnosť s číslom XXXXXXXXX, práve na tento účet mu obžalovaný P. C. z účtu spoločnosti S., s.r.o. J. zaslal čiastku 7 500 000.-Sk.\nZaslal mu ju z účtu, ktorý krátko predtým založil samotný obžalovaný P. C. (27. 01. 1997) Práve k tejto\nčiastke vydal obžalovaný B. J. potvrdenie pre spoločnosť S., s.r.o. J., že je to čiastočná úhrada faktúry\n\nč. X/a/XX. O tom, že toto potvrdenie vydal, súd nemal pochybnosti, vzhľadom na výpoveď svedkyne\nJUDr. K. T., ako aj vzhľadom na listinné dôkazy, ktorými sa súd v predchádzajúcej časti zaoberal. Súd\nneuveril obrane obžalovaného, že sa jedná o tzv. vyrobenú kópiu a že nikdy v kancelárii notárky nebol.\nObžalovaný tak svojim konaním vedome poskytol pomoc obžalovanému P. C. Obžalovaný B. J. konal\nvedome, úmyselne a minimálne bol uzrozumený s tým, že jeho činnosť je protizákonná, avšak konal\nna pokyn (objednávku) obžalovaného P. C., ako autora tejto transakcie. Obžalovaný B. J. bol priamo\nzaangažovaný do ukrytia finančných prostriedkov, ktoré boli získané spôsobom uvedených v bode 2.\ntohto rozsudku, a ako odmenu získal motorové vozidlo pre seba, ktoré si bol osobne od predajcu prevziať\na ktoré aj používal. Z týchto finančných prostriedkov bolo zakúpené aj ďalšie motorové vozidlo, na\nktorom, podľa tvrdenia samotného obžalovaného, vozil obžalovaného P. C.. V konečnom dôsledku je\nna mieste zdôrazniť, že to bol obžalovaný B. J., ktorý spolu s obžalovaným P. C. navštívili svedka R. P.,\nktorému obaja predkladali rôzne doklady, spomenuté už v jeho výpovedi. Tento svedok uviedol, za akých\nokolností a prečo splnomocnil obžalovaného P. C. na zastupovanie spoločnosti S., s.r.o. J.. A bol to opäť\npráve obžalovaný B. J., ktorý spolu s obžalovaným P. C. svedka R. P. doviezli do areálu spoločnosti B.,\ns.r.o. B., ubezpečovali ho, že všetko bude v poriadku, len aby podpísal predložené listiny. Listiny, ktoré\nboli dané svedkovi na podpis, tieto súd v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia vyhodnotil. Tieto listiny\ndali obraz o tom, čo sa dialo okolo spoločnosti S., s.r.o. J., a to aj v súvislosti so spoločnosťou B., s.r.o. B..\nVo vzťahu ku skutku pod bodom 5. tohto rozsudku súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané,\nže obžalovaná Ing. I. T. sa skutku dopustila tak, ako to súd v tomto bode rozsudku ustálil. Obrana\nobžalovanej bola v celom rozsahu vyvrátená. Bolo preukázané, že obžalovaná vstúpila do spoločnosti\nG., s.r.o. G. dňa 20. 05. 1998 a stala sa jej konateľkou. V októbri 1998 sa táto spoločnosť zrušila bez\nlikvidácie a pretransformovala sa na akciovú spoločnosť. Ako akciová spoločnosť existovala pod tým\nistým názvom od 19. 10. do 04. 11. 1998, kedy spoločnosť zmenila obchodné meno a sídlo s názvom\nF. B., a. s. D. L. E.. Takto vytvorená spoločnosť začala svoju činnosť dňom 05. 11. 1998. Predsedom\npredstavenstva naďalej ostala obžalovaná Ing. T. (od 19. 10. 1998). V tejto spoločnosti obžalovaná\nprestala pôsobiť dňom 15. 07. 1999. Dokazovaním bolo preukázané, že faktúra č. XXXXXXXX bola\ndo účtovníctva spoločnosti G., s.r.o. G. do nákladov zaúčtovaná ako posledná a to dňa 12. 10. 1998.\nPreukázateľne bola zapísaná do nákladov pod č. XXXX XXXX. Faktúra bola vystavená spoločnosťou\nS. Y., a. s. X.. Zaevidovaná bola ako odmena za sprostredkovanie v celkovej výške 18 450 000.Sk, z ktorej čiastky suma 15 000 000.- Sk tvorila základ dane a suma 3 450 000.-Sk predstavovala\n23% daň z pridanej hodnoty. Bolo tiež preukázané, že 12. 11. 1998 došlo k výberu z účtu spoločnosti\nvo výške 12 000 000.-Sk. Prv podrobne spomenutými výdavkovými pokladničnými dokladmi, ale aj\nz interných dokladov bolo preukázané, že spoločnosť F. B., s.r.o. D. L. E. uhradila v hotovosti celé\nplnenie zo spomenutej faktúry. Na všetkých týchto dokladoch v kolónke schválil je uvedené meno\nobžalovanej Ing. I. T. a nachádza sa na nich podpis svedka S. E.. Bola to obžalovaná, ktorá ešte\nza spoločnosť G., s.r.o. G. predmetnú faktúru, resp. sumu 15 000 000.-Sk zaúčtovala do nákladov\ndaňového priznania dane z príjmov právnických osôb za rok 1998 a suma 6 000 000.-Sk bola čiastka,\no ktorú bola znížená daň daňovým subjektom, keď obžalovaná neoprávnene sumu 15 000 000.-Sk\nzaviedla do nákladov spoločnosti. Aj v tomto smere, v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, sa\nsúd predmetným daňovým priznaním zaoberal. Súd upravil skutkovú vetu obžaloby tak, ako je to vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku uvedené, pritom akými úvahami sa riadil, je takisto v dôvodovej časti\ntohto rozsudku prv uvedené. Ďalej bolo preukázané, že to bola obžalovaná Ing. I. T., ktorá podala v\njanuár 1999 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, a to za 4. Q. 2008, pričom priznala vlastnú\ndaňovú povinnosť 6 600 014.-Sk. Aj keď zmluva o sprostredkovaní, ako aj spomenutá faktúra nebola\norgánom činným v trestnom konaní zabezpečená z dôvodu straty dokladov, (aj touto otázkou sa súd\nzaoberal) bezpečne bolo preukázané, že spoločnosť S. Y., a. s. X. za rok 1998 nikdy správcovi dane\nnepredložila daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a posledné daňové priznanie dane z\npridanej hodnoty bolo spoločnosťou predložené za zdaňovacie obdobie jún 1998. O tom, že obžalovaní\nIng. I. T. s Ing. J. N. sa poznali, kontaktovali sa a hlavne obžalovaní Ing. J. N. navštívil obžalovanú\nviackrát, svedčia záznamy z knihy návštev spoločnosti F. B., a. s. D. L. E.. Aj v tomto smere neobstála\nobrana obžalovaných, ktorí tvrdili, že sa vzájomne nepoznali. Preukázateľným spôsobom jedenkrát,\na to konkrétne dňa 23. 11. 1998 obžalovaný Ing. J. N. navštívil obžalovanú spolu so svedkom S. E..\nKeď na hlavnom pojednávaní obžalovanému Ing. J. N. bola daná k nahliadnutiu kniha návštev a bolo\nkonštatované, že pri jeho mene je poznamenané aj číslo občianskeho preukazu, obžalovaný J. N. tvrdil,\nže na návšteve so svedkom E. nebol, čo odôvodňoval tým, že v tom čase mu bol odcudzený občiansky\n\npreukaz a preto ten, kto bol na návšteve za obžalovanou Ing. T., zneužil jeho doklad totožnosti. Aj v tomto\nsmere súd vykonal dokazovanie, pri ktorom zistil, že keď bol obžalovaný Ing. J. N. vypočutý orgánom\nčinným v trestnom konaní vo veci neskôr vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 3T XXX/XX,\nako obvinený, vyšetrovateľovi predložil preukaz totožnosti práve s číslom totožným v knihe návštev. Súd\nnemal pochybnosti o tom, že na návšteve bol za obžalovanou práve Ing. J. N. Svedok E. túto skutočnosť\npotvrdil a vo svojej výpovedi podrobne uviedol, za akých okolností a prečo bol v spoločnosti F. B., s.r.o. D.\nL. E.. Jednoznačne vypovedal, a v tom smere bola jeho výpoveď potvrdená písomným vyjadrením Ing.\nV. z Daňového úradu X., že spoločnosť S. Y., a. s. X. nikdy nevykonávala podnikateľské aktivity, nikoho\nnezamestnávala, existovala len formálne. Bol to obžalovaný Ing. J. N., ktorý sa na svedka nakontaktoval\na dával mu príkazy s odôvodnením, že „toto je posledná vec a potom už bude mať pokoj\" a že všetko toto\nsa robí pre nejakého „starého\". Práve vo vzťahu k tomuto svedkovi bol obžalovaný Ing. J. N. právoplatne\nodsúdený pre trestný čin vydierania. Spoločnosť S. Y., a. s. X. bola využitá aj vo vzťahu k ďalšej trestnej\nčinnosti, ktorá sa stala predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Svedok uviedol,\nže jeho spoločnosť reálne nič pre spoločnosť G., s.r.o. G. nesprostredkovala. Všetky listiny, ktoré vo\nsvojej výpovedi vymenoval, bez toho aby ich čítal, pri návšteve spoločnosti B., s.r.o. B. podpísal, prevzal\npeniaze, ktoré už boli nachystané, vyniesol ich zo spoločnosti a odovzdal obžalovanému Ing. J.N., ktorý\nna neho čakal. Súd o vierohodnosti výpovedi tohto svedka nemal dôvod pochybovať, vzhľadom na rad\nlistinných dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal. Do účtovníctva faktúru spoločnosti S. Y., a.\ns. X. zaviedla svedkyňa Ing. C. G., ktorá potvrdila, že pokiaľ sa na jednom z výdavkových pokladničných\ndokladov na sumu 4 950 000.-Sk nachádza jej podpis, tento doklad vyhotovila, urobila tak ale na pokyn\nobžalovanej Ing. I. T.. Kontroly vykonané následne správcom dane tieto skutočnosti potvrdili. Preto súd\nvzal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako to ustálil vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nVo vzťahu ku skutku 6. mal súd za preukázané, že obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. B.\nuzatvoril aj v tomto prípade zmluvu o sprostredkovaní, na ktorej bol uvedený dátum jej uzavretia deň 02.\n02. 1998 s obžalovaným Ing. J. N., ktorý zastupoval spoločnosť T., s.r.o. T., s predmetom zabezpečenie\npríležitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu s odmenou pre sprostredkovateľa 12 000\n000.-Sk bez dane z pridanej hodnoty. Bolo však preukázané, že obžalovaný Ing. J. N. bol konateľom\na spoločníkom tejto spoločnosti splnomocnený na jej zastupovanie až dňa 14. 10. 1998. Obžalovaný\nIng. J. N. vystavil faktúru s č. XXX XXX a to na základe uvedenej zmluvy, už aj s vyčíslenou daňou\nz pridanej hodnoty vo výške 2 760 000.-Sk, ktorú faktúru spoločnosť B., s.r.o. B. dňa 23. 10. 1998\nprevzala. Vyfakturovaná suma bola na základe vyššie spomenutých dokladov aj postupne v hotovosti\nvyplatená. Príjmové pokladničné doklady za spoločnosť T., s.r.o. T. vyhotovil a aj schválil a aj na miesto\npodpisu príjemcu podpísal samotný obžalovaný Ing. J. N. Svedkyňa C. T., ktorá za spoločnosť B., s.r.o. B.\nvyhotovila všetky účtovacie predpisy prv v tomto rozsudku spomenuté, svojou výpoveďou potvrdila, že\npokyn na ich vyhotovenie dostala priamo od obžalovaného Ing. C. N., PhD., alebo od Ing. I. T., o ktorej sa\npre odstup času nevedela vyjadriť, či jej v tom čase bola priamou nadriadenou. Faktúry boli nahrávané do\npočítača, lebo na spracovanie faktúr mali spravený program a pri vyhotovovaní predmetných dokladov\nvychádzala z nahratých faktúr. Všetky výdavkové pokladničné doklady vyhotovené pre spoločnosť T.,\ns.r.o. T. podpísal samotný obžalovaný Ing. J. N. Aj príjmové pokladničné doklady, ktoré boli vyhotovené\nza túto spoločnosť, podpísal obžalovaný Ing. J. N. Dňom vyplatenia poslednej čiastky na úhradu\npredmetnej faktúry, za spoločnosť B., s.r.o. B. obžalovaný Ing. C. N., PhD. v novembri 1998 podal na\nDaňový úrad Levoča daňové priznanie za zdaňovacie obdobie október 1998, ktorým uplatnil nadmerný\nodpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 228 822.-Sk. Zároveň v ten istý deň podal správcovi dane\naj žiadosť o preúčtovanie vzniknutého nadmerného odpočtu na platbu spotrebnej dane z liehu za\nzdaňovacie obdobie október 1998. Správca dane na základe tohto vykonal v spoločnosti B., s.r.o. B.\nkontrolu oprávnenosti nároku nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\noktóber 1988 a na základe výsledkov vykonaného dožiadania u príslušného správcu dane a to Daňového\núradu Košice, znížil „daň na vstupe\" o sumu 2 760 000.-Sk, ktorá predstavovala vo faktúre vyčíslenú 23\n% daň z pridanej hodnoty a následne vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti B., s.r.o. B. vo výške\n2 531 178.-Sk. Pokiaľ závery predmetnej kontroly boli prerokované s generálnym riaditeľom spoločnosti,\nv tom čase už s Ing. G. E., tento sa vyjadril len vo všeobecnosti k fakturovanej čiastke s tým, že v\nrozhodnom období došlo k nárastu predaja liehu a platby boli prevažne vykonané v hotovosti. Pokiaľ sa\nDaňový úrad Košice I. vyjadroval na spomenuté dožiadanie správcu dane z Levoče, z tohto písomného\nvyjadrenia z januára 1999 bolo zistiteľné, že spoločnosť T., s.r.o. Košice podala len 2 krát daňové\npriznanie k predmetnej dani a to negatívne za jún 1998 a za september 1998 ho podala s vyčísleným\n\nnadmerným odpočtom vo výške 4.-Sk. Z tohto dožiadania bolo zistiteľné, po vykonanom šetrení, že\nspoločnosť T., s.r.o. Košice spornú faktúru č. XXX XXX nemal v evidencii dane z pridanej hodnoty „na\nvýstupe\" a nemala ju uvedenú ani v daňovom priznaní za október 1998. Príjem v sume 12 000 000.Sk zaúčtovaný nebol v spoločnosti. Ani za následné zdaňovacie obdobia november a december 1998\nspoločnosť T., s.r.o. T. daňové priznanie nepodala. Z týchto dôvodov potom Daňový úrad Levoča vydal\nrozhodnutie, na základe ktorého znížil spoločnosti B., s.r.o. Levoča vykázaný a uplatnený nadmerný\nodpočet o sumu 228 822, t. j na 0.-Sk. Ďalším rozhodnutím zároveň predpísal spoločnosti vlastnú\ndaňovú povinnosť vyčíslenú na základe už spomenutej kontroly na sumu 2 531 178.-Sk. Čo sa týka\nsamotnej spoločnosti T., s.r.o. Košice, za ktorú obžalovaný Ing. J. N. podpisoval fingovanú zmluvu o\nsprostredkovaní s dátumom jej uzatvorenia 02. 02. 1998, treba zdôrazniť, že spoločnosť bola zapísaná\ndo obchodného registra iba dňom 09. 06. 1998. Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou, ktorá\nje datovaná 05. 05. 1998. To znamená, že zmluva o sprostredkovaní, podľa dátumu jej vyhotovenia,\nbola resp. mala byť uzatvorená dávno predtým, ako spoločnosť T., s.r.o. Košice vôbec vznikla. Neostala\nsúdu bez povšimnutia aj ďalšia závažná skutočnosť, že sporná faktúra postrádala dátum jej vyhotovenia.\nLikvidačný list k tejto faktúre s dátumom 26. 10. 1998, v ktorom bolo uvedené interné číslo faktúry\nXXXXXXXX a ktorý obsahoval spôsob úhrady „PP\" s vyznačeným dátumom odoslania 23. 10. 1998, s\nvyznačeným dátumom príjmu 23. 10. 1998 a s vyznačeným dátumom splatnosti 02. 11. 1998, podpísal\nsamotný obžalovaný Ing. C. N., PhD. S tým istým dátumom, t. j. 23. 10. 1998 bol vyhotovený prvý\núčtovací predpis na vyplatenie hotovosti. (3 960 000.-Sk.) Peniaze v hotovosti, ktoré postupne prebral\nobžalovaný Ing. J. N., preberal už ako splnomocnenec za spoločnosť T., s.r.o. Košice. Na základe takto\nustáleného skutkového stavu mal súd za preukázané, že zmluva o sprostredkovaní bola fiktívna a k\nžiadnemu plneniu z tejto zmluvy nedošlo. Pokiaľ obžalovaný Ing. C. N., PhD. predložil Daňovému úradu\nv Levoči daňové priznanie za mesiac október 1998 s vykázaným nadmerným odpočtom o sumu 228\n822.-Sk a zároveň požiadal daňový úrad o preúčtovanie tejto sumy na daňový nedoplatok na spotrebnej\ndani z liehu, takýmto konaním uviedol Daňový úrad Levoča do omylu. Keďže daň z pridanej hodnoty z\npredmetnej faktúry bola zaúčtovaná ako „daň na vstupe\", v daňovom priznaní došlo k prevýšeniu „dane\nna vstupe\" nad „daňou na výstupe.\" o uvedenú čiastku. Takýmto konaním obžalovaný Ing. C. N., PhD.\nuviedol Daňový úrad Levoča do omylu, čím spôsobil škodu vo výške 2 531 178.-Sk, ktorá suma mala\nbyť vyčíslená ako daňová povinnosť spoločnosťou B., s.r.o. pri neuplatnení si fiktívnej faktúry.\nVykonaným dokazovaným bolo preukázané, že skutok pod bodom 4. sa stal, spáchali ho obžalovaní Ing.\nC. N., PhD, Ing. I. D., C. V. a Ing. P. C.. Na základe ich konania, podrobne opísaného v dôvodovej časti\ntohto rozsudku, došlo k obohateniu spoločnosti D. B., s.r.o. Levoča na úkor štátneho rozpočtu Slovenskej\nrepubliky. Aj v tomto prípade tak, ako tomu bolo v bode 1., obžalovaní uskutočnili účtovný obchod s\nliehom v objeme 410 000.-Sk, ktorý nikdy neopustil rafinériu liehu spoločnosti B., s.r.o. B.. Aj v tomto\nprípade obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. Levoča s obžalovaným P. C., v tom čase\nako jediným konateľom spoločnosti D. B., s.r.o. Levoča uzatvoril kúpnu zmluvu na odpredaj 410 000 la\nliehu. Bola fakturovaná (faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.08.1997) čiastka 134 748 960.-Sk, pričom\nspotrebná daň z liehu bola vyčíslená na sumu 98 400 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty bola vyčíslená\nna sumu 25 196 960.-Sk. V ten istý deň, ako bola fakturovaná predmetná suma, uzatvorili aj zmluvu\no skladovaní tohto liehu. Za spoločnosť B., s.r.o. B. podal daňové priznanie k spotrebnej dane z liehu\nza mesiac august 1997 obžalovaný Ing. C. N., PhD., v ktorom priznal daňovú povinnosť vo výške 161\n107 850.-Sk. Zároveň podal žiadosť na Daňový úrad Levoča o odklad zaplatenia dane práve vo výške\n98 400 000.-Sk. Vtedajšia riaditeľka Daňového úradu Levoča svojim rozhodnutím opäť rozhodla tak, že\ntejto žiadosti, napriek zamietajúcemu stanovisku komisie, vyhovela a povolila odklad platenia spotrebnej\ndane vo výške 98 400 000.-Sk. Z predaja liehu obžalovaný Ing. C. N., PhD. podal aj daňové priznanie\ndane z pridanej hodnoty, ktorým bola priznaná daňová povinnosť vo výške 33 595 872.-Sk. Aj v tomto\nprípade požiadal správcu dane o zaplatenie priznanej daňovej povinnosti v splátkach. Napriek tomu,\nže komisia neodporučila tejto žiadosti vyhovieť, riaditeľka svojim rozhodnutím požiadavke vyhovela.\nVýkonná riaditeľka spoločnosti D. B., s.r.o. B. Ing. C. G. z tohto obchodného prípadu neuplatnila nárok\nna vrátenie spotrebnej dane z liehu za mesiac august 1997, avšak z daňového priznania dane z pridanej\nhodnoty za august 1997 zaviedla vyfakturovanú daň z pridanej hodnoty vo výške 25 196 960.-Sk z\nfaktúry č. XXXXXXX do „dane na vstupe\". Keďže „daň na vstupe\" takýmto spôsobom prevyšovala „daň\nna výstupe\", podaným daňovým priznaním uplatnila nárok na nadmerný odpočet dane vyčíslený na\nsumu 20 605 851.-Sk. Bolo preukázané, že z fakturovanej sumy spoločnosť D. B., s.r.o. B. uhradil\npredávajúcej spoločnosti len čiastku 25 196 960.-Sk, ktorá predstavovala 23% daň z pridanej hodnoty z\n\nnákupu vyfakturovaného liehu. Bol to ale obžalovaný P.C., ktorý požiadal správcu dane o preúčtovanie\nvzniknutého nadmerného odpočtu na predmetnej dani vo výške 20 605 851.-Sk na daňovú povinnosť na\nspotrebnej dani z liehu. Riaditeľka Daňového úradu B. žiadosti vyhovela. Dňa 29. 09. 1997 obžalovaný\nP. C. za spoločnosť D. B., s.r.o. B. (predajca) uzatvoril kúpnu zmluvu s obžalovaným Ing. P. C., ktorý bol\nkrátko predtým, konkrétne dňa 16. 09. 1997, splnomocnený konať za spoločnosť C., s.r.o. T. (kupujúci).\nTohto obžalovaného splnomocnili spoločníci a konatelia tejto spoločnosti a to obžalovaní Ing. I. D. a C.\nV.. Bolo preukázané, že obžalovaný Ing. C. N., PhD. za spoločnosť B., s.r.o. B. uzatvoril s obžalovaným\nIng. P. C. opäť zmluvu o skladovaní s dátumom jej vyhotovenia 30. 09. 1997. Druhýkrát odpredávaný\nten istý lieh ale stále neopustil rafinériu liehu spoločnosti B., s.r.o. Levoča. Zamestnanec spoločnosti\nD. B., s.r.o. B. v ten istý deň, t.j. 30.09. 1997 vystavil faktúru na sumu 133 135 200.-Sk, z ktorej sumy\nspotrebná daň z liehu predstavovala suma 98 400 000.-Sk a daň z pridanej hodnoty bola vyčíslená na\nsumu 24 895 200.-Sk. Výkonná riaditeľka Ing. C. G. podala daňové priznanie za mesiac september 1997,\nv ktorom priznala daňovú povinnosť k spotrebnej dani z liehu len sumu 4 642 080.-Sk, teda odpredaj\njemného rafinovaného liehu v objeme 410 000 la liehu nepriznala. Naopak, v daňovom priznaní dane z\npridanej hodnoty vyfakturovanú daň z predmetnej faktúry zaviedla do „dane na výstupe\", čím priznala\nvlastnú daňovú povinnosť vo výške 25 801 912.-Sk. V neskoršom období, a to konkrétne 24. 04. 1998\nza to isté zdaňovacie obdobie podala dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v ktorom v\nkolónke „výsledok opravy pôvodného daňového priznania\" bola vyčíslená „daň na výstupe\" suma 593.Sk. Bol to obžalovaný Ing. P. C., ktorý za spoločnosť C., s.r.o. T. podal za mesiac september 1997 na\nDaňový úrad Levoča žiadosť o vrátenie spotrebnej dane za mesiac september 1997. Uplatnený nárok\nv sebe zahrnul aj nákup 410 000 la liehu. Na základe tejto žiadosti Daňový úrad Levoča poukázal na\núčet spoločnosti C., s.r.o. T. na číslo účtu XXXXXXX/XXXX sumu 98 400 000.-Sk. Jedná sa o účet,\nktorý bol pôvodne vedený pod č. XXXXX-XXX, ktorý krátko pred touto transakciou založil obžalovaný\nIng. P. C. na žiadosť obžalovaný Ing. I. D. a C. V.. Stalo sa tak dňa 16. 09. 1997, Založil ho hneď v\nten deň, kedy ho obaja obžalovaní splnomocnili na zastupovanie spoločnosti. Následne spoločnosť C.,\ns.r.o. T. zo spomenutého účtu zaslala dňa 17. 10. 1997 na účet č. XXXXXXX/XXXX spoločnosti D. B.,\ns.r.o. B. 98 400 000.-Sk. Týmto prevodom spoločnosť D. B., s.r.o. B. získala zo štátneho rozpočtu sumu\n98 400 000.-Sk. Tu sa žiada zdôrazniť, ako už bolo možné zistiť z listinných dôkazov prv uvedených, že\nspoločnosť C., s.r.o. T. pôvodne mala sídlo v T., D. Y. XX, potom mala spoločnosť sídlo v D. P. a následne,\nod začiatku augusta 1997 spoločnosť opäť zmenila sídlo do B.. Aj keď spoločnosť menila svoje sídlo,\nvýrobné haly mala stále v meste T.. Táto spoločnosť bola až do konca augusta 1997 v správe Daňového\núradu Kežmarok a len po tom, ako zmenila svoje sídlo do B., prešla pod správu Daňového úradu Levoča.\nZ listinných dôkazov bolo preukázané, že spoločnosť mala značné daňové nedoplatky vo vzťahu k\nspotrebnej dani z liehu a aj k dani z pridanej hodnoty v objeme viac ako 100 000 000.-Sk. Z dôvodu zmeny\nsídla, Daňový úrad Kežmarok spoločnosť delimitoval pod správu Daňového úradu Levoča, to znamená,\nže materiál týkajúci sa predmetnej spoločnosti bol odstúpený Daňovému úradu Levoča. Daňový úrad\nLevoča teda mal vedomosť o daňových nedoplatkoch spoločnosti C., s.r.o. T.. Nový správca dane mal\nteda vedomosť aj o exekučných konaniach vo vzťahu k účtom tejto spoločnosti. Napriek tomu, vtedajšia\nriaditeľka Daňového úradu Levoča vydala dňa 13. 10. 1997 príkaz na zaslanie sumy 98 400 000.-Sk\nna novozriadené číslo účtu XXXXXXX/XXXX spoločnosti C., s.r.o. Kežmarok. Vydala ho krátko na to,\nako došlo k prerušeniu čiastkovej kontroly spotrebnej dane z liehu v tejto spoločnosti, ktorú kontrolu\nvykonali pracovníci Daňového úradu Levoča, ktorí uplatnený nárok v časti týkajúcej sa uplatneného\nnároku v objeme 98 400 000.-Sk potvrdili. (vo vzťahu k zvyšnej čiastke v objeme 7 415 600.-Sk kontrolu\nprerušili.) Z listinných dôkazov bolo zistiteľné, že spoločnosť D. B., s.r.o. Levoča mala povolenie na\nvýrobu liehu, avšak jednalo sa o povolenie len na výrobu surového poľnohospodárskeho liehu a jeho\nuvádzanie do obehu. Spoločnosť nebola oprávnená nakladať s jemným rafinovaným liehom a preto\nnebola oprávnená vystaviť na takýto lieh daňový doklad. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z povolenia\nMinisterstva pôdohospodárstva SR zo dňa 22. 05. 1997 a jednak z komplexných kontrol, ktorých závery\nsú v predchádzajúcej časti tohto rozsudku uvedené. Potom došlo k uzatvoreniu ďalšej kúpnej zmluvy, na\nzáklade ktorej v októbri 1997 v priebehu krátkej doby došlo k spätnej kúpe toho istého liehu, v tom istom\nmnožstve, bez zmeny jeho podstaty a bez toho, aby lieh bol býval opustil rafinériu liehu spoločnosti B.,\ns.r.o. B.. Opäť išlo o účtovný predaj toho istého liehu. Dňa 22. 10. 1997 uzatvoril predmetnú zmluvu\nza spoločnosť B., s.r.o. Levoča obžalovaný Ing. C. N., PhD. a za spoločnosť C., s.r.o. T. obžalovaný\nIng. P. C.. Predmetný lieh v množstve 410 000 la liehu bol predaný na dva krát a to prv spomínanými\nfaktúrami č. XXXXX a č. XXXXX. Ani jedna z týchto faktúr uhradená nebola. Z tohto obchodného\nprípadu obžalovaný Ing. P. C. podal daňové priznanie v mesiaci november 1997 za zdaňovací mesiac\noktóber 1997 k spotrebnej dani z liehu, v ktorom priznal daňovú povinnosť z odpredaja tohto liehu.\nZároveň podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za uvedený mesiac, v ktorom takisto bol\n\nzachytený odpredaj tohto liehu, pričom spoločnosť si vyčíslila nadmerný odpočet vo výške 2 304 445,Sk. Obžalovaní Ing. I. D. ako aj C. V. tvrdili, že sa jednalo o obchod, ktorý zrealizoval nimi poverený\nobžalovaný Ing. P. C.. Pripustili, že v konkrétnom prípade bol to vo svojej podstate výnimočný obchod,\npretože dovtedy nenakúpili také množstvo liehu, keďže nedisponovali so skladovými priestormi. Ponuku\nna tento obchod dostali od obžalovaného P. C. Bol to obžalovaný Ing. I. D., ktorý svojou výpoveďou\npotvrdil, že obžalovaný Ing. P. C. vybavil prehlásenie spoločnosti pod správu Daňového úradu Levoča\na že aj zriadil nový účet pre spoločnosť, lebo takto konal na základe plnej moci, avšak sám uviedol,\nže obžalovaný Ing. P. Mihálik fyzicky realizoval pokyny, ktoré mu dávali spolu s obžalovaným C. V..\nNeobstojí obrana obžalovaných v tom smere, že nekontrolovali činnosť Ing. P. C. z dôvodu, že ako bývalý\nzamestnanec Daňového úradu Kežmarok bol fundovaný a to práve z dôvodu, ako vypovedal samotný\nobžalovaný Ing. P. C..\nObžalovaný Ing. I. D. svojou výpoveďou potvrdil, že bol to on spolu s obžalovaným C. V., ktorí rozhodli,\nže predmetný lieh nakúpia, lebo túto obchodnú transakciu považovali za bežnú a následne na realizáciu\ntejto obchodnej transakcie splnomocnili Ing. P. C.. Na jednej strane obžalovaný Ing. I. D. nevedel\nzdôvodniť prečo nakúpený lieh krátko na to odpredali spoločnosti B., s.r.o. Levoča a na druhej strany\nuviedol, že takto sa rozhodli zrejme preto, lebo dostali asi výhodnú ponuku a bol si vedomý toho,\nže všetkým spoločnostiam, ktoré vyrábali liehoviny k 31. 12. padnú licencie. Obaja obžalovaní svojou\nvýpoveďou potvrdili, že Daňový úrad Kežmarok vedel o ich vysokých nedoplatkoch a boli si vedomí\naj toho, že správca dane zriadil na ich účty exekúciu a práve preto hľadali možnosť zmeniť sídlo\nspoločnosti. Ak obžalovaný C. V. tvrdil, že nevedel, kto nové sídlo spoločnosti dojednal, že nevedel, kto\nspoločnosť prihlásil na Daňový úrad v Levoči, jeho výpoveď v tomto smere bola vyvrátená výpoveďou\noboch spoluobžalovaných, teda obžalovaného Ing. I. D. a Ing. P. C.. Tiež neobstojí jeho obrana v tom\nsmere, že sa len z kúpnej zmluvy dozvedel, že spoločnosť mala novozriadený účet. Bolo preukázané,\nže nové číslo účtu oznámili obaja obžalovaní u správcu dane, kde osobne obžalovaný C. V. doručil\nprihlášku k registrácii, o. i. aj k daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty, ako aj spotrebnej dane.\nO jeho zriadení jednak vedel, a vzhľadom na výpovede obžalovaných vedel, kto ho zriadil a na čí\npokyn. Neobstojí ani jeho obrana v tom smere, že on nedával obžalovanému Ing. P. C. žiadne pokyny.\nAk obžalovaný C. V. tvrdil, že o nákupe liehu rozhodli spolu so spoločníkom, potom obžalovaný C.\nV. vedel, že lieh sa bude nakupovať, od koho sa bude nakupovať a že sa bude aj v krátkej dobe\npredávať. Obžalovaný C. V. na svoju obranu uviedol, že bolo ich povinnosťou uplatniť si vrátenie\nspotrebnej dane z liehu aj daň z pridanej hodnoty s tým, že bolo výslovne v kompetencii správcu dane,\nči priznanú návratku dane správca dane použije na úhradu ich nedoplatkov, alebo im peniaze poukáže\nna účet. Ak boli peniaze spoločnosti zaslané na novozriadený účet, toto oni ovplyvniť nemohli a to\nže nedošlo k vyskladneniu liehu, nebolo „na závadu\". Ak tento obžalovaný ďalej tvrdil, že za predaj\ntohto liehu v žiadnom prípade nezodpovedá, lebo jeho predaj uskutočnil obžalovaný Ing. P. C., súd jeho\nobranu aj v tomto smere považoval za vyvrátenú, vzhľadom na výpoveď spoluobžalovaného C. V. a\naj samotného obžalovaného Ing. P. C., ktorý tvrdil, že všetko, čo zrealizoval vo vzťahu k spoločnosti\nC., s.r.o. T., urobil len na pokyn oboch obžalovaných. Pokiaľ sa mal vyjadriť k daňovým nedoplatkom,\nobžalovaný tvrdil, že sa nezaujímal o to, či mala spoločnosť C., s.r.o. T. nejaké nedoplatky s tým, že\nbolo len na správcovi dane, či kontrolou potvrdený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu bude\nzaslaný na novozriadený účet, alebo predmetnou čiastkou budú hradené daňové nedoplatky. Keď na\njednej strane obžalovaní C. V. a Ing. I. D. tvrdili, že realizáciu predaja nechali na tomto obžalovanom,\nobžalovaný Ing. P. C. tvrdil, že na tento obchod - predaj liehu dvoma faktúrami spoločnosti B., s.r.o. B. si vôbec nespomína. Súd pri vyhodnocovaní výpovedí všetkých troch obžalovaných dospel k záveru, že\nkaždý jeden z týchto obžalovaných mal snahu presvedčiť, že predmetným obchodom a dodávateľskoodberateľským vzťahom medzi troma spoločnosťami nie je možné vytknúť žiadnu protizákonnosť a už\nvôbec nie trestnoprávnu zodpovednosť, pretože obchodovalo sa s liehom, ktorý reálne existoval, ak\nneboli skladové priestory, tento problém sa vyriešil zmluvami o skladovaní, všetky účtovné doklady, ako\nfaktúry, dodacie listy sa vyhotovili a pokiaľ si uplatnili nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, bolo len\nna správcovi dane, ako oprávnenosť uplatneného nároku vyhodnotí. Tiež bolo len na správcovi dane,\nči priznaný nárok preúčtuje na daňové nedoplatky, alebo ho zašle na účet spoločnosti C., s.r.o. T..\nVychádzajúc z výpovedí obžalovaných, oni len zmenili sídlo spoločnosti, zriadili nový účet a keď zistili,\nže uplatnený nárok im bol priznaný, zabezpečili, aby sa práve suma 98 400 000.-Sk, ktorá predstavovala\nvyčíslenú spotrebnú daň z liehu, ihneď preúčtovala na účet spoločnosti D. B., s.r.o. B.. Nemôže ostať\nbez povšimnutia, že aj táto spoločnosť mala sídlo presne to isté, ako spoločnosť B., s.r.o. B. (G. B. X).\nV konečnom dôsledku tak, ako to už bolo v tomto rozsudku uvedené, obžalovaní sa všetci vzájomne\npoznali. Poznali aj obžalovaného P. C., ktorý konal za spoločnosť D. B., s.r.o. B., lebo v rozhodnom\n\nčase, v ktorom došlo k celej obchodnej transakcii medzi spoločnosťami B., .s.r.o. B., D. B., s.r.o. B. a\nC., s.r.o. T. bol jej jediným konateľom a aj jedným zo spoločníkov, popri MVDr. E. T. z B. a T. T.. Kto bol\nIng. W. P. z C., okr. B.. C., ktorý od 13. 07. 1998 na určitý čas sa stal jediný spoločník tejto spoločnosti,\nsúd neskúmal.\nNa tomto mieste sa žiada uviesť, že pokiaľ boli v spoločnostiach vykonané prvotné kontroly dane\nz pridanej hodnoty a kontroly zamerané na spotrebnú daň, tieto kontroly v každom jednom prípade\npotvrdili oprávnenosť uplatnených nárokov prv uvedených spoločností. Až následné kontroly dopadli\ninak. Výsledky všetkých kontrol súd v predchádzajúcej časti tohto rozsudku podrobne rozviedol. Žiada\nsa zdôrazniť, že prvotné kontroly boli zamerané na doklady, teda boli vykonané dokladové kontroly,\nnedošlo k fyzickému odkontrolovaniu liehu, a keďže dokladovo boli všetky obchodné prípady potvrdené,\nich výsledok bol negatívny.\nZa tejto situácie musel súd teda vyriešiť, či predmetným obchodom v konkrétnom prípade, a v konečnom\ndôsledku aj v prípade vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 1. tohto rozsudku, bolo možné\nvytknúť protizákonnosť a teda trestnoprávny rozmer, či vrátením nadmerného odpočtu dane z pridanej\nhodnoty, alebo vrátením uplatneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu, štátu vôbec vznikla\nškoda a ak áno, prečo a kto ju spôsobil. Súd dospel k záveru, že ani v jednom zo spomenutých\nprípadov, a to sa vzťahuje aj ku skutkom uvedeným v bode 2., 5. a 6, nešlo v žiadnom prípade\no reálne, trhové obchodné vzťahy vyvolané prirodzeným vzťahom dopytu a ponuky, tok tovaru bol\ndopredu nalinajkovaný samotnými obžalovanými, ktorí v rozhodnom čase použili sieť spoločností prv v\ntomto rozsudku spomenutých, aby vyvolali dojem o riadne fungujúcich dodávateľsko - odberateľských\nvzťahoch. Vo vzťahu k obchodovaniu s liehom tak, ako to bolo ustálené v skutkovej vete pod bodom 1.\na 4. tohto rozsudku, lieh nikdy neopustil rafinériu liehu spoločnosti B., s.r.o. B.. Preto súd obchodovanie\ns liehom pomenoval ako účtovný obchod, formálny a nelogický, ktorý v žiadnom prípade nebol vyvolaný\nprirodzeným vzťahom dopytu a ponuky. Tak, ako to bolo už prv spomenuté, obchodovanie s liehom bolo\nšpecifické, diametrálne odlišné od obchodovania s iným druhom tovaru. Pri manipulácii s liehom a jeho\nuvádzaním do obehu bolo povinnosťou prv spomenutých spoločností, hlavne spoločnosti B., s.r.o. B.,\npostupovať v zmysle Úpravy MPV SSR, č. 4532/88 zo dňa 30. 05. 1988, ktorou sa určovali normy strát\nliehu a dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy týkajúce sa manipulácie s liehom. Navyše už v tom\nčase dlhodobo účinná oborová norma č. ON 66 0803 pojem „vyskladnenia\" charakterizovala v bode 1.\nako súhrn úkonov počínajúc prípravou dopravných nádob a zahrňujúcich ich plnenie liehom, zmeranie\nobjemovej koncentrácie etanolu, hmotnosti alebo objemového množstva a končiac odoslaním...\nSúd neuveril obrane obžalovaných, ktorí tvrdili, že predmetné obchody boli štandardné a dokonca\nzákonné, tvrdiac, že aj samotné čiastkové kontroly potvrdili nimi uplatnené nároky a pokiaľ boli vykonané\nďalšie kontroly, tzv. opakované, tie do slovenského právneho poriadku zákonodarca zaviedol až od\n01. 09. 1999. Opakované daňové kontroly považovali obžalovaní za nezákonné. V tomto smere súd\nnepovažoval za potrebné z hľadiska trestnoprávneho posúdenia konania obžalovaných skúmať, či\nopakované kontroly boli protizákonné alebo nie. Treba dodať, že pokiaľ boli správcom dane vykonané\nprvotné kontroly, v každom protokole o vykonaní kontroly bolo v ich závere uvedené, že právo daňového\núradu vykonať ďalšiu podrobnejšiu kontrolu zostáva nedotknuté bez ohľadu na výsledok kontroly. Z\ndokumentácie jednotlivých spoločností bolo zistiteľné, v ktorom období jednotliví obžalovaní prevádzali\nsvoje obchodné podiely na iné osoby, kedy dochádzalo k založeniu jednotlivých účtov a k ich zrušeniu.\nVo vzťahu k novozriadenému účtu spoločnosti C., s.r.o. T. č. XXXXX-XXX ak dokonca obžalovaný C.\nV. tvrdil, že nevedel, kto tento účet založil, jeho obrana bola výpoveďou spoluobžalovaného Ing. P. C.\nvyvrátená. Obaja obžalovaní v deň, kedy obžalovaného Ing. P. C. splnomocnili na zastupovanie, dali\nmu aj pokyn na založenie tohto účtu. Listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že bol to obžalovaný\nC. V., ktorý spolu s obžalovaným Ing. I. D. prihlásili spoločnosť C., s.r.o. T. na Daňový úrad Levoča,\nako spoločníci a konatelia tejto spoločnosti, osobne C. V. doručil prihlášku k registrácii o. i. aj k daňovej\npovinnosti dane z pridanej hodnoty, ako aj k spotrebnej dani z liehu.\n\nO tom, akým spôsobom sa nakladalo s liehom ako so špecifickým druhom tovaru, akým spôsobom sa\nprijímal do skladu po jeho kúpe a akým spôsobom sa vydával zo skladu pri jeho predaji, vedel aj radový\nzamestnanec, svedok B. G.. Vedomosť o tom mali aj samotní obžalovaní. Práve preto obžalovaní pri tzv.\núčtovnom predaji a kúpe liehu uzatvárali zmluvy o skladovaní, ktorých obsahom sa súd skôr zaoberal.\nNa druhej strane nemohla ostať bez povšimnutia ani tá, podľa názoru súdu podstatná skutočnosť,\nže obžalovaní dali pokyn, alebo zabezpečili u podriadených, aby radoví pracovníci vypisovali faktúry,\ndodacie listy, príjemky na sklad, skladové výdajky, viedli evidenciu stavu zásob a iné doklady, ktoré\nv podstate navodzovali dojem, že s liehom sa manipulovalo v súlade s prv spomenutými normami.\nV každom jednom prípade, pokiaľ zo strany daňových kontrolórov vykonávajúcich prvotné kontroly\nbola vykonaná dokladová kontrola, táto dopadla v prospech uplatneného nároku. Pri trestnoprávnom\nposudzovaní konania obžalovaných, súd nepovažoval za potrebné hodnotiť resp. vyhodnocovať závery\nkontrolných skupín.\nTrestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994\nZ. z. sa dopustí ten,\n1) kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo\nvyužije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody\naž na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.\n2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak\nspôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu nie malú.\n3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,\na/ ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo pre zárobok alebo\nb/ ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.\n4) Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v\nodseku 1 škodu veľkého rozsahu.\nTrestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/1994 Z. z. sa dopustí ten,\n1) kto vec značnej hodnoty, ktorá je príjmom z trestného činu,\na/ prevedie na seba alebo na iného, prenajme, požičia, vypožičia, dovezie, vyvezie, prevezie, premiestni,\npredisponuje na účte v banke alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo\nb/ drží, uschováva, ukrýva, užíva, zničí, zmení, poškodí alebo spotrebuje, v úmysle zatajiť jej existenciu\nalebo zakryť jej pôvod v trestnom čine alebo jej určenie, či použitie na spáchanie trestného činu alebo\nzmariť jej zaistenie na účely trestného konania, jej prepadnutie alebo zhabanie, potresce sa odňatím\nslobody na jeden až päť rokov alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti.\n2) Odňatím slobody na dva až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na/ pre zárobok,\nb/ ako člen organizovanej skupiny,\nc/ napriek tomu, že podľa svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie bol povinný\nlegalizáciu príjmu z trestnej činnosti oznámiť alebo ohlásiť, alebo\nd/ ak takým činom získa pre seba alebo pre iného prospech značného rozsahu.\n3) Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na/ ako verejný činiteľ, alebo\n\nb/ ako člen organizovanej skupiny, pôsobiacej vo viacerých štátoch alebo v spojení s takou skupinou.\n4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 získa pre seba alebo\niného prospech veľkého rozsahu.\nPodľa § 10 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z.\n1) účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne\na/ zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu /organizátor/,\nb/ naviedol iného na spáchanie trestného činu /návodca/,\nc/ poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením\nprekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť na trestnom čine /pomocník/.\n2) Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a\ntrestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov, podľa názoru prokurátorky, sa obžalovaní v rôznych štádiách,\nrôznym spôsobom a v rôznom rozsahu mali dopustiť trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.\n4 alebo ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., nakoľko mali na škodu cudzieho\nmajetku seba alebo iného obohatiť tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku\nškodu veľkého rozsahu. Je pravdou, že až do účinnosti jednej z noviel Trestného zákona a to zákona č.\n183/1999 Z. z. sa vyššie popísané konania postihovali ako trestný čin proti majetku - konkrétne trestný čin\npodvodu, avšak od momentu účinnosti uvedenej novely nastala zmena, ktorá neoprávnené uplatnenie\nnároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane zaraďovala medzi trestné činy proti\nmene a trestné činy daňové. Obžalovaní minimálne vedeli, že svojim konaním môžu porušiť alebo ohroziť\nzáujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia, boli\ns tým uzrozumení. Konali minimálne v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b) Trestného zákona v znení\nzákona č. 248/1994 Z. z.. Nakoľko každý z nich zvlášť spáchal čin vo veľkom rozsahu (v zmysle § 89 ods.\n14 Trestného zákona v znení zákona č. 248/94 Z. z.) - je čin spáchaný vo veľkom rozsahu, ak rozsah\nčinu prekračuje resp. prekračoval päťstonásobok minimálnej mesačnej mzdy, ktorá v čase skutku bola\nstanovená na sumu 2 700.-Sk Zák. č. 90/96 Z. z.. Skutok pod bodom 6. tohto rozsudku bol spáchaný v\nnovembri 1998, teda v čase, kedy zákon č. 366/97 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1998\nurčil minimálnu mzdu vo výške 3 000.-Sk. Opäť podľa ustanovenia § 89 ods. 14 prv citovaného zákona\nznačnou škodou bola považovaná suma dosahujúca najmenej stonásobok minimálnej mzdy. V čase\nrozhodovania išlo v zmysle Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 o škodu značnú, keďže v zmysle\nZák. č. 428/2005 Z. z. škodou veľkého rozsahu je považovaná suma 3 450 000.-Sk. Podľa v súčasnosti\nplatného Trestného zákona sa za škodu veľkého rozsahu považuje suma 133 000.-€.\nPodľa § 2 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania o veci trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním\nčinu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest\nsa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,\nktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\nPri úvahe o použití tohto ustanovenia, súd zvážil, či použitie nového zákona vcelku, tak z hľadiska\nustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona by\nbolo pre obžalovaných priaznivejšie. Po zvážení všetkých hľadísk dospel k záveru, že pre obžalovaných\nbolo priaznivejšie použitie Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., keďže neskoršie znenia\npríslušných ustanovení by toto konanie kvalifikovali prísnejšie, a to aj s poukazom na výšku spôsobenej\nškody, ako aj s poukazom na trestné sadzby, ktoré Trestný zákon č. 140/1961 Zb. a Trestný zákon č.\n300/2005 Z. z. ukladá.\n\nNa základe uvedeného súd mal za to, že obžalovaný Ing. C. N., PhD. v bode 1), 2) a 4) tohto rozsudku\nnaplnil všetky pojmové znaky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ktorého sa dopustil formou\nspolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z.\nz., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a v bode 6) naplnil\npojmové znaky trestného činu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v\nznení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005\nZ.z., z ktorých trestných činov ho súd uznal vinným. V bode 4) súd uznal vinných z prv uvedeného\ntrestného činu aj obžalovaných Ing. I. D., C. V. a Ing. P. C., ktorí sa trestného činu takisto dopustili formou\nspolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z.,\ns poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Obžalovaného I. J. v bode\n1) uznal vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961\nZb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ktorého sa dopustil formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie §\n2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a obžalovaného B. J. v bode 1) uznal vinným z trestného\nčinu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994\nZ. z., ktorého sa dopustil formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona 140/1961 Zb.\nv znení zákona č. 248/1994 Z. z., a v bode 3) ho uznal vinným z trestného činu legalizácie príjmu z\ntrestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.\n248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Obžalovanú\nIng. I. T. uznal za vinnú v bode 5) z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 1\nTrestného zákona č. 300/2005 Z. z.\nNa druhej strane súd žalovanú Ing. I. T. spod obžaloby pre skutok uvedený pod bodom 1) obžaloby,\nktorý prokurátorka kvalifikovala ako pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1, písm.\nc) Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z.\npodľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, lebo vykonaným dokazovaním nebolo dokázané,\nže predmetného skutku sa mala dopustiť aj samotná obžalovaná. Na hlavnom pojednávaní nebol\nprodukovaný žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že obžalovaná sa\númyselne podieľala na realizácii predaja a spätnej kúpy liehu v objeme 350 000 la s cieľom neoprávnene\nobohatiť spoločnosť B., s.r.o. B. ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a to spôsobom,\nako to bolo uvedené v bode 1) obžaloby. Pokiaľ obžalovaná na svoju obhajobu vypovedala, že sa\njednania ohľadom odpredaja čerpacej stanice na vodu spolu s 350 000 la liehu nezúčastnila a nijako\nsa na predmetnom obchode nepodieľala, nepodávala daňové priznania za spoločnosť B., s.r.o. B.,\nnevydávala pokyny, ktorými by bola zabezpečovala účtovný predaj predmetného liehu a následne jeho\nspätnú kúpu, naopak vyjadrovala sa len k otázkam cenotvorby, resp. kalkulácie cien na jednotlivé\nprodukty, táto jej obrana výpoveďami svedkov, pracovníkov spoločnosti B., s.r.o. B., vyvrátená nebola.\nAni výpoveďami samotných spoluobžalovaných sa nepreukázalo, že by bola obžalovaná akýmkoľvek\nspôsobom participovala na spáchaní skutku uvedeného pod bodom 1) obžaloby. Na žiadnom z listinných\ndôkazov nefiguroval jej podpis. Samotný obžalovaný Ing. C. N., PhD., ktorý v čase spáchania skutku\nzastával funkciu generálneho riaditeľa, vypovedal, že obžalovaná Ing. I. T. nebola oprávnená z titulu\nsvojej funkcie - ekonomickej riaditeľky, zasiahnuť do predmetného obchodu, pretože o realizácii tohto\nobchodného prípadu rozhodol management spoločnosti B., s.r.o. B., pričom obžalovaná musela ich\nrozhodnutie, ako majiteľov spoločnosti, akceptovať.\nPri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle príslušných zákonom vymedzených zásad, ktoré bolo\nmožné zhrnúť nasledovne:\nPodľa § 23 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku účelom trestu je chrániť spoločnosť\npred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať\nho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.\n\nPodľa § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku pri určení druhu trestu a jeho\nvýmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť /§3 ods. 4/, na možnosť\nnápravy a pomery páchateľa. Podľa § 31 ods. 2 tohto zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd\nprihliadne:\na/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, ...\nPodľa § 31 ods. 3 tohto zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno\nprihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby.\nPri výmere trestu súd prihliadne aj na to, či existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, ktoré sú\npríkladmo vymenované v ustanoveniach §§ 33 a 34 Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku. Ak existujú, tieto vyhodnotí a stanoví akou mierou prispeli k úvahám o výmere trestu.\nUstanovenia Ústavy SR a medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú práva na súdnu ochranu, či práva na\nspravodlivý proces, upravujú činnosť súdu, prípadne garantujú práva občana, ktoré má v súdnom konaní\nsúd rešpektovať. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj ústavným\nzákonom a medzinárodnou zmluvou o ľudských právach (čl. 144 ods. 2 v súvislosti s čl. 11 Ústavy SR)\na je povinný ich aplikovať. Zákony musí vykladať tak, aby sa ich výklad nedostal do rozporu s ústavou,\nani s medzinárodnou zmluvou o ľudských právach.\nČl. 11 Ústavy SR ustanovuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú\nprednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.\nEurópsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\") v znení Protokolu\nč. 11, ktorý nadobudol účinnosť 01.11.1998, vo svojom článku 6 ods. 1 upravuje právo každého, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom.\nPodľa názoru súdu uplynutie doby viac ako 8 rokov od vznesenia obvinenia a viac ako 14 rokov od\nspáchania stíhaných skutkov je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru považovať za prípad, pri ktorom môže súd neúmernú dĺžku konania zohľadniť pri výmere\ntrestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. Účelom Trestného poriadku (§ 1 Tr.\npor.) je úprava postupu orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a\npáchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 7 Tr. por.). Súd\npri svojich úvahách o druhu a výmere trestu vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že od vydania uznesení o\nvznesení obvinenia jednotlivým obžalovaným vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1) až 6) tohto rozsudku\ndo podania obžaloby na podpísaný súd, uplynula doba viac ako 5 rokov. Ani jeden z obžalovaných\nsvojim konaním nespôsobil prieťah v konaní, na úkony nariadené orgánom činným v trestnom konaní sa\nriadne dostavili. Ani vo vzťahu ku konaniu pred súdom zo strany obžalovaných v zásade nebolo možné\nkonštatovať neprimerané prieťahy.\nAko už bolo prv konštatované, Trestný zákon účinný v čase spáchania stíhaných skutkov vo svojej\nosobitnej časti pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 4 dovoľuje uložiť trest odňatia slobody v\nrozmedzí od 5 rokov do 12 rokov. Práve vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a konkrétne čl. 6 ods. 1\nDohovoru, bol súd toho názoru, že uloženie trestu odňatia slobody jednotlivým obžalovaným v zákonom\nstanovenej trestnej sadzbe, vzhľadom na už spomínanú neúmernú dĺžku konania, by bolo nespravodlivé.\nZ toho dôvodu jednotlivým obžalovaným, s výnimkou obžalovaného Ing. C. N., PhD., vymeral trest pod\ndolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Avšak aj vo vzťahu k tomuto obžalovanému súd\n\npoužil príslušné ustanovenia Dohovoru. Bez jeho použitia by súd obžalovanému uložil trest vyšší, a to\nnajmä vzhľadom na výšku spôsobenej škody a počet spáchaných skutkov, keďže u tohto obžalovaného\nako jediného ukladal trest úhrnný podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutkov. Podľa spomenutého ustanovenia ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných\nčinov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich\nnajprísnejšie trestný...\nPokiaľ ide o osoby obžalovaných, z miesta svojich bydlísk boli v zásade hodnotení neutrálne, v\npriestupkovom konaní stíhaní neboli a do rozhodnutia súdu ani jeden z obžalovaných nemal záznam v\nRegistri trestov SR. Neboli zistené okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako priťažujúce okolnosti,\ns výnimkou obžalovaného N., u ktorého súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že\nspáchal dva samostatné skutky, čo bolo uvedené vyššie.\nPri výmere trestu súd prihliadol u jednotlivých obžalovaných na mieru zavinenia, pohnútky k spáchaniu\ntrestných činov, závažnosť ich konania a najmä na výšku škody, ktorá bola jednotlivými obžalovanými\nspôsobená. Prihliadnuc na tieto okolnosti súd uložil obžalovaným tresty tak, ako sú uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku. Obžalovaných, s výnimkou obžalovanej Ing. I. T., súd pre výkon trestu zaradil do\nI. nápravnovýchovnej skupiny, použijúc ustanovenie § 39a ods. 3 Trestného zákona účinného v čase\nspáchania skutku, podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než\ndo ktorej má byť podľa odseku 2 tohto ustanovenia zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného\nčinu a na stupeň a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej\nskupine lepšie zaručená. Je potrebné zdôrazniť, že u obžalovaných by prichádzalo bez použitia tohto\nustanovenia (v zmysle § 62, § 39a ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku)\nzaradenie do tretej nápravnovýchovnej skupiny.\nTu súd považuje za potrebné osobitne uviesť, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej\nIng. I. T. prihliadol na výšku škody spôsobenú jej konaním, ktorá bola podstatne a výrazne nižšia, než\nktorú svojim konaním spôsobili ostatní obžalovaní. Súd bol toho názoru, že boli u obžalovanej splnené\npodmienky na uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody. Skúšobnú dobu, ktorú jej súd vymeral,\nurčil na hornej hranici.\nSúd zároveň u všetkých obžalovaných považoval za nutné uložiť aj peňažné tresty, keďže všetci\nobžalovaní spáchali trestné činy úmyselne s cieľom získať majetkový prospech (§ 53 ods. 1 Trestného\nzákona účinného v čase spáchania skutku). Pri výmere peňažného trestu u každého jedného\nobžalovaného, súd prihliadol nie len na ich majetkové a osobné pomery, ale aj na rozsah škody, ktorú\nsvojim konaním spôsobili vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR. Pre prípad, ak by výkon peňažného trestu\nobžalovaní úmyselne zmarili, uložil im aj primeraný náhradný trest odňatia slobody.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou\ntunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho\nvyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil\nv neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku podľa\n§ 309 ods. 1 Trestného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}