{"guid": "71c47af1-2d46-43e9-9da8-596ea86e4492:c3765ff8-d638-4ca6-a205-8d19ddde27a8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200280.1", "spisova_znacka": "7Svk/33/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/33/2025 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. februára 2026, sp. zn. 7Svk/33/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200280.1", "identifikacne_cislo": "9625200280", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "nazov": "§ 151a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b", "nazov": "§ 151b OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151e.odsek-2", "nazov": "§ 151e ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151e.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/461/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 461/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/461/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2009/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151e", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-4", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-8", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-28", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/2009/461#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3765ff8-d638-4ca6-a205-8d19ddde27a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200280.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200280.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Svk/33/2025\n9625200280\n25. 02. 2026\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2026:9625200280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky\nsenátu vo veci žalobcu: CEVASERVIS a.s., IČO: 31 412 670, Cementárska 14, Stupava, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou: SHM PARTNERS s.r.o., IČO: 47 235 616, Záhradnícka 51, Bratislava, proti\nžalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka: ISMONT, s.r.o., IČO: 45 593 141, Strojárenská 1C, Trnava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného z 1. februára 2021, č. VoÚ 63/2020/Ja, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/48/2021-69 z 10. septembra 2025 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania..\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca ako záložný veriteľ a ďalší účastník ako\nzáložca podpísali 25. júna 2020 zmluvu o zriadení záložného práva. V jej čl. I ods. 1 konštatovali, že v\nten istý deň uzavreli aj zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa za určitých podmienok zaviazali\nuzavrieť kúpnu zmluvu, a pohľadávky žalobcu zo zmluvy o budúcej zmluve sa rozhodli zabezpečiť\nzáložným právom. Preto podľa čl. II záložnej zmluvy zriadili záložné právo k bližšie označeným\nnebytovým priestorom v k. ú. U. (T.) na zabezpečenia uspokojenia „zabezpečenej pohľadávky\" vrátane\njej príslušenstva a nákladov na vymáhanie. Zabezpečenou pohľadávkou sa podľa čl. I ods. 2 písm.\na) záložnej zmluvy rozumela pohľadávka záložného veriteľa, ktorá „môže vzniknúť v budúcnosti v\nprípade, ak záložca nenaplní účel Budúcej kúpnej zmluvy a neuzavrie Kúpnu zmluvu, čím vzhľadom\nna podmienky upravené v Budúcej kúpnej zmluve záložnému veriteľovi vznikne nárok na úhradu\njednorazovej paušálnej zmluvnej pokuty vo výške 600 000 EUR, ktorá je pre účely tejto zmluvy peňažnou\npohľadávkou\" žalobcu voči ďalšiemu účastníkovi.\n2. Dňa 1. júla 2020 obaja navrhli, aby Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, povolil vklad tohto\nzáložného práva. Katastrálny odbor však rozhodnutím zo 16. júla 2020, č. V-5805/20, zamietol tento\nnávrh. Na odôvodnenie odkázal na svoje prieskumné oprávnenie podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)\nv znení neskorších predpisov. S odkazom na názory doktríny a dôvodovej správy k ustanoveniu § 151c\nObčianskeho zákonníka dospel k záveru, že pre záložné právo je typická akcesorita, teda aj jeho vznik\nje podmienený existenciou zabezpečovanej pohľadávky. Rovnako spomenul potrebu analogicky použiť\nustanovenie § 151f ods. 2 OZ, podľa ktorého záložné právo k veci nadobúdanej záložcom v budúcnosti\nvznikne až nadobudnutím vlastníckeho práva k nej. Na základe toho uzavrel, že aj keď v záložnej zmluve\nz 25. júna 2020 je určená najvyššia hodnota zabezpečenej pohľadávky, jej vznik je podmienený, teda\n\notázny, a preto by povolenie záložného práva na jej zabezpečenie bolo neprimeraným obmedzením\nvlastníckeho práva vlastníka veci. Na záver dodal, že v záložnej zmluve je aj nesprávny spoluvlastnícky\npodiel pri jednom z nebytových priestorov.\n3. Žalobca a ďalší účastník dodatkom zo 7. augusta 2020 opravili túto chybu a zároveň sa odvolali\nproti rozhodnutiu katastrálneho odboru. V zhodne znejúcich odvolaniach citovali § 151c ods. 2 OZ,\nktorý dovoľuje zabezpečiť záložným právom aj budúcu pohľadávku a ktorý podľa doktríny predstavuje\nvýnimky zo zásady akcesority. Rovnako zákon počíta s jeho vkladom do katastra, aj keď ešte nevznikla\nzabezpečená pohľadávka. Žalovaný však preskúmavaným rozhodnutím z 1. februára 2021 potvrdil\nrozhodnutie katastrálneho odboru. Odvolanie ďalšieho účastníka vybavil tým, že bolo podané neskoro.\nK námietkam žalobcu uviedol, že jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka sa musia vykladať v\nsúvislosti s ustanoveniami § 1, 2, § 68 ods. 1 a § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Údaje katastra\nsa majú čo najviac približovať skutočnému právnemu stavu a odporoval by im zápis práva, ktorého\nvznik je neistý a ktoré v čase zápisu neexistuje. Aj dôvodová správa k § 151c ods. 2 OZ predpokladala,\nže záložné právo vznikne až v okamihu vzniku zabezpečenej pohľadávky, a rovnaké názory zaujíma\naj časť doktríny. Podľa záložnej zmluvy z 25. júna 2020 malo záložné právo zabezpečovať budúcu\npohľadávku a ani odvolania nepreukazujú, že by táto pohľadávka už vznikla. Žalovaný sa nestotožnil s\nopačnými názormi, ktoré citoval žalobca, pretože nesúhlasil s tým, aby záložné právo bolo možné zriadiť\nna zabezpečenie budúcej pohľadávky.\n4. Tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-1S/48/2021-69 správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie,\nako aj rozhodnutie katastrálneho odboru zo 16. júla 2020. Vo všeobecnosti sa stotožnil s názorom, že\nzáložné právo je akcesorické k zabezpečenej pohľadávke, a uznal, že k ustanoveniu § 151c ods. 2 OZ\nsa v doktríne vytvorili dva názorové prúdy. Zdôraznil však, že akcesorita je len zásadou nevyjadrenou v\nkonkrétnej právnej norme, a preto je nutné vychádzať z obsahu citovaného ustanovenia, ktoré výslovne\nustanovuje čiastočnú výnimku z nej. Samotné zmluvné zriadenie záložného práva (bez vzniku) nemá\npre záložného veriteľa právny ani ekonomický význam, no jeho výkon je aj tak možný až po vzniku\nzabezpečenej pohľadávky. Výklad žalovaného zbavuje normatívneho obsahu ustanovenie § 151c ods.\n2 OZ, ktoré podľa doktríny odráža potrebu ekonomickej reality. Správny súd považoval svoj výklad aj\nza ústavne konformný, pretože posilňuje slobodu vlastníka - záložcu pri nakladaní so svojou vecou,\na situáciu porovnal so zákonným záložným právom podľa § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov. Záverom dodal, že podľa § 8 ods. 1 písm. b) druhého bodu\nzákona č. 162/1995 Z. z. je možné pri zápise záložného práva uviesť aj ďalšie údaje, a že žalovaný\nbežne zapisuje do katastra záložné práva na zabezpečenie úverových pohľadávok bánk skôr, než je\núver poskytnutý.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba\nzamietne, eventuálne jeho zrušenia. Vytkol správnemu súdu, že jeho výklad je v rozpore s úmyslom\nzákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe § 151c Občianskeho zákonníka, nerešpektuje rozdiel\nmedzi zriadením a vznikom záložného práva a porušuje zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov\nkatastra. Ďalej mu vytkol, že nedôvodne argumentoval analógiou k ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. a\nbankovou praxou, keďže banky podliehajú regulácii. Názor správneho súdu podľa žalovaného znižuje\nprávnu istotu a oprávnené záujmy tretích osôb, pretože v katastri sú evidované neexistujúce záložné\npráva. Vytvára sa tým fiktívne zaťaženie, lebo v katastri sa neeviduje výška dlhu, a dovoľuje sa, aby\nzáložca v spolupráci so záložným veriteľom vytvárali fiktívne záložné právo kvôli zabezpečeniu poradia.\nŽalovaný nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, pretože súd neskúmal dôvody hodné osobitného\nzreteľa v zmysle § 167 ods. 3 SSP. Žalovaný sa totiž pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia riadil\nustáleným názorom, od ktorého sa správny súd odchýlil.\n6. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Podrobne opísal doterajší priebeh konania a názory\nžalovaného, ako aj svoje názory. Znova zdôraznil, že možnosť vzniku záložného práva na zabezpečenie\nbudúcej pohľadávky pripúšťa § 151c ods. 2 OZ, časť doktríny aj judikatúra. Žalovaný podľa neho\npožiadavku akcesority absolutizuje, jeho názor však vedie k viacerým praktickým problémom. Naopak,\nproblémy opísané žalovaným možno riešiť poznámkami v katastri nehnuteľností. Jeho výklad je\nsvojvôľou, ktorá nerešpektuje zákon a zakladá nerovnosť subjektov pred zákonom. Napadnutý\nrozsudok, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného, teda vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.\nRovnako správny je podľa žalobcu aj výrok o trovách, pretože neexistuje dôvod hodný osobitného\nzreteľa.\n7. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril, hoci mu bola riadne doručená.\nIII.\n\nPosúdenie veci kasačným súdom\n8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v?medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n9. V prerokúvanej veci žalovaný aj katastrálny odbor odopreli povoliť vklad záložného práva, pretože\nmalo zabezpečovať pohľadávku, lebo podľa uzavretej záložnej zmluvy bol jej vznik len možný, hoci bolo\njasne vymedzené, z čoho môže vzniknúť (z porušenia zmluvy o budúcej zmluve) a do akej výšky je\nzabezpečená (istina 600.000 € a príslušenstvo). Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi,\nktoré správny súd vyslovil v napadnutom rozsudku a na základe ktorých zrušil obe tieto rozhodnutia. Ako\nzrozumiteľne vysvetlil, ustanovenie § 151c ods. 2 OZ výslovne predpokladá, že záložným právom možno\nzabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.\nJeho jasné jazykové znenie tak svedčí o tom, že existujúce záložné právo môže zabezpečiť budúcu\n(podmienenú) pohľadávku. O budúcej (podmienenej) pohľadávke možno totiž podľa tohto ustanovenia\nzmysluplne hovoriť len vtedy, ak je „budúca\", resp. „podmienená\" v čase, kedy ju záložné právo už\nzabezpečuje. Výklad žalovaného, ktorý sa snaží formulácii „záložným právom možno zabezpečiť\" dať\nvýznam „záložnú zmluvu možno uzavrieť aj na zabezpečenie\" s tým, že záložné právo vznikne až\nnásledne vznikom pohľadávky, odporuje nielen jasnému zneniu ustanovenia § 151c ods. 2 OZ, ale nemá\noporu ani v ďalších súvisiacich ustanoveniach.\n10. Ako správne upozorňuje žalobca, názory žalovaného vychádzajú z extrémne úzko a dogmaticky\nchápaného princípu akcesority (k jeho kritike pozri nález českého Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 760/18\ns odkazmi na česko-slovenskú aj zahraničnú doktrínu), ktorý však - ako to zdôraznil aj správny súd v takejto podobe nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa tak snaží\nnevyjadrenému princípu prispôsobiť výklad viacerých zákonných ustanovení, hoci ich znenie svedčí\no opaku. Už ustanovenie § 151a OZ normuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky\ntým, že oprávňuje záložného veriteľa domáhať sa jej uspokojenie zo zálohu, ak pohľadávka nie je\nriadne a včas splnená. Toto znenie všeobecne vyjadruje zabezpečovací účel záložného práva, ktorému\nnijako neodporuje, ak vznikne ešte v čase, kedy sa len očakáva vznik pohľadávky, pretože práve\ntým sa zabezpečí, že ju bude zabezpečovať už v okamihu jej vzniku. Ďalej žalovaný prehliada, že\npodľa výslovného a celkom jasného ustanovenia § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnosti\nvzniká zápisom v katastri nehnuteľností (podobne iné záložné práva vznikajú registráciou v notárskom\ncentrálnom registri podľa odseku 1 alebo v inom registri podľa odseku 3). Tieto ustanovenia tak celkom\njasne normujú spôsob a okamih vzniku záložného práva. Pritom z nich nevyplýva žiadna výnimka ani\npre záložné práva, ktoré zabezpečujú budúcu (podmienenú) pohľadávku v zmysle § 151c ods. 2 OZ.\nTo kontrastuje s ustanovením § 151f ods. 2 OZ, ktoré jasne normuje, že pri zálohoch nadobúdaných\nv budúcnosti vznikne záložné právo až v okamihu ich nadobudnutia; k tomuto dátumu sa vykoná aj\npríslušný zápis (§ 151f ods. 3 OZ).\n11. Všetky citované ustanovenia tak svedčia proti takto úzko a dogmaticky chápanej akcesorite, a práve\npreto takto chápaná akcesorita ani v žiadnom ustanovení nie je vyjadrená. Občiansky zákonník chápe\nakcesoritu záložného práva v tom zmysle, ako to vyjadruje § 151a a následne § 151b: ako požiadavku,\naby bolo zriadené vždy na zabezpečenie konkrétnej pohľadávky, teda určitého práva veriteľa na plnenie\nz určitého právneho vzťahu (porov. definíciu v § 488 OZ). Previazanosť záložného práva s pohľadávkou\nznamená, že právny poriadok Slovenskej republiky nedovoľuje zriaďovať abstraktné záložné práva, teda\nzáložné práva, ktorých obsah by spočíval len v práve záložného veriteľa, aby sa mu zálohu vyplatila\nurčitá peňažná suma. Takýto inštitút je, resp. bol známy v iných právnych poriadkoch ako tzv. pozemkový\ndlh („abstraktná hypotéka\"), o čom svedčí napr. § 1191 nemeckého Občianskeho zákonníka („Pozemok\nmožno zaťažiť aj tak, že sa tomu, v čí prospech bol zaťažený, vyplatí z pozemku určitá peňažná suma.\"),\nprípadne čl. 192 slovinského Vecnoprávneho zákonníka účinného do 6. novembra 2013. Rovnako sa\npreviazanosť pohľadávky a záložného práva prejavuje v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého možno uspokojenie zo záložného práva dosiahnuť len vtedy, ak zabezpečená pohľadávka nie\nje riadne a včas splnená. Riadne a včas nesplnená môže byť logicky len pohľadávka, ktorá už vznikla.\n12. Neobstoja ani ďalšie argumenty žalovaného. Predovšetkým, jeho argumentácia akcesoritou\nzáložného práva je v skutočnosti jednostranná, pretože sa snaží len vylúčiť povolenie jeho vkladu do\nkatastra skôr než vznikne pohľadávka. Ak však nechce celkom vyprázdniť ustanovenie § 151e ods. 2 OZ,\nnemôže zastávať názor, že záložné právo vznikne vznikom pohľadávky, pretože podľa cit. ustanovenia\ncelkom jasne vznikne až zápisom do katastra. Pokiaľ by žalovaný dôsledne trval na akcesorite, musel\nby bezpodmienečne zabezpečiť, aby k jeho zápisu došlo ku dňu vzniku pohľadávky. Opačný postup\nby znamenal existenciu obdobia medzi vznikom pohľadávky a zápisom do katastra, počas ktorého by\nzáložné právo kvôli jasnému ustanoveniu § 151e ods. 2 OZ nebolo zapísané do katastra, takže by ani\n\nnemohlo plniť svoju funkciu vymedzenú v § 151a OZ. Ďalej žalovaný nedostatočne zohľadňuje, aký\nvýznam má zápis do katastra pre vecnoprávne účinky záložného práva: podľa § 151h ods. 1 OZ totiž\nzáložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, avšak zásadne len za predpokladu, že je zapísané v\nkatastri nehnuteľností (porov. § 151h ods. 4 v spojení s § 151e ods. 4 OZ). Ak by teda došlo k scudzeniu\nzálohu skôr, než bol vykonaný tento zápis, nepôsobilo by záložné právo voči nadobúdateľovi, čo znova\nodporuje jeho funkcii v zmysle § 151a OZ.\n13. Námietka, že výklad správneho súdu je v rozpore so zásadou hodnovernosti a záväznosti katastra,\nopäť vychádza z nesprávneho chápania akcesority, aké nemá oporu v Občianskom zákonníku. Podľa §\n70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sú hodnoverné údaje katastra uvedené aj v § 7 písm. c), medzi ktoré\npatria údaje o právach k nehnuteľnostiam (teda aj o záložnom práve, porov. leg. skratku v § 1 ods. 1) a\núdaje o iných oprávnených osobách [teda aj záložnom veriteľovi, porov. § 3a písm. a)]. Pretože práva k\nnehnuteľnostiam v zmysle § 1 ods. 1 (teda aj záložné právo) zo zmlúv sa zapisujú zásadne vkladom (§ 28\nods. 1), podľa § 28 ods. 3 cit. zák. vznikajú právne účinky vkladu na základe právoplatného rozhodnutia\no jeho povolení. Len čo teda katastrálny odbor vydá rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva na\nzáklade záložnej zmluvy (a nejde o prípad, kedy osobitný predpis ustanovuje inak), nastávajú právne\núčinky vkladu záložného práva, ktoré sa na základe toho podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.\nvpíše do listu vlastníctva a stane sa hodnoverným a záväzným údajom katastra. Takéto riešenie plne\nzodpovedá aj viackrát citovanému § 151e ods. 2 OZ, podľa ktorého záložné právo k nehnuteľnosti vzniká\nzápisom do katastra nehnuteľností, pretože vklad je jedným z druhov zápisu do katastra nehnuteľností\n(§ 4 zákona č. 162/1995 Z. z.). Z citovaných ustanovení tak plynie, že povolením vkladu vznikne záložné\nprávo, a preto údaj o ňom na liste vlastníctva plne zodpovedá hmotnoprávnemu stavu.\n14. Ako upozornil už správny súd, podľa § 8 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 162/1995 Z.\nz. možno v časti C listu vlastníctva uvádzať okrem iného aj iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia\nčasti C. Podobne § 14 písm. d) vyhlášky žalovaného č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny\nzákon, predpokladá, že údaje o právach k nehnuteľnostiam (t. j. aj záložnému právu) budú obsahovať aj\nďalšie identifikačné údaje, teda ďalšie údaje, ktoré umožnia bližšie identifikovať zapísané záložné právo.\nAni podľa kasačného súdu tak nič nebráni, aby sa v súbore popisných informácií pri údaji o záložnom\npráve uvádzala aj okolnosť, že slúži na zabezpečenie budúcej (podmienenej) pohľadávky. Argument\nžalovaného, že § 8 ods. 1 písm. b) druhý bod zákona č. 162/1995 Z. z. nedovoľuje uvádzať výšku\ndlhu, nie je podstatný; aj zabezpečená pohľadávka, ktorá existuje v čase vkladu záložného práva, sa\nmôže postupom času zmeniť, a tak ani pri nej kataster nedokáže poskytnúť informáciu o (aktuálnom)\nekonomickom zaťažení nehnuteľnosti. K argumentu o údajnej špekulatívnej rezervácii poradia postačí\nodkázať na iné inštitúty, ktoré sú určené na ochranu veriteľov (napr. odporovanie v zmysle § 42a\nObčianskeho zákonníka alebo § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Okrem\ntoho, otázka špekulatívnych (naoko zriadených) záložných práva a s tým súvisiaci argument akéhosi\nprivilegovania bánk (ktorý nemá solídnu ústavnú oporu, porov. nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. ÚS 21/00) sú celkom odlišné než argumentácia striktnou akcesoritou, z ktorej\nvychádzalo preskúmavané rozhodnutie. Ak by totiž mal platiť názor žalovaného, že záložné právo\nskutočne vznikne až vznikom pohľadávky, potom nie je podstatné, či jej veriteľom je alebo nie je\ndohliadaný subjekt (napríklad banka).\n15. Konečne, kasačný súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalovaného proti výroku o náhrade trov.\nŽalobca mal v konaní pred správnym súdom úspech, čo podľa § 167 ods. 1 SSP znamenalo, že mu\nsprávny súd priznal právo na náhradu trov proti žalovanému. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP\nsíce dovoľuje nepriznať túto náhradu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ide však o výnimku,\nktorú treba aplikovať reštriktívne (porov. podobne uznesenie sp. zn. 1 Svk 22/2024). Ani sama okolnosť,\nže právny názor, ktorý znamenal úspech žalobcu, sa ustálil až počas súdneho konania, ešte neznamená\nautomaticky dôvod hodný osobitného zreteľa (porov. rozsudok sp. zn. 2 Stk 6/2023). V prerokúvanej\nveci síce žalovaný tvrdil, že jeho rozhodnutie bolo v súlade s ustálenou praxou, sám však v kasačnej\nsťažnosti neoznačil žiadnu takúto prax (tvorenú rozhodnutiami vrcholných súdnych autorít, porov. čl.\n2 ods. 2 základných princípov CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP). Ani v samotnom preskúmavanom\nrozhodnutí necituje žiadnu rozhodovaciu prax, z ktorej vychádzal, a sám uznal, že názory doktríny sú\nrozdielne. Za daných okolností tak ide o celkom obvyklý prípad nesprávneho právneho posúdenia veci,\nktoré je riadne predpokladaným žalobným dôvodom v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP a ktorého sa\nžalobca od počiatku dovolával. Preto správny súd nepochybil, ak v prerokúvanej veci nevidel žiaden\ndôvod hodný osobitného zreteľa, prečo by mu nemal priznať právo na náhradu trov podľa § 167 SSP.\nIV.\nZáver\n\n16. Kasačná sťažnosť žalovaného tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP\nrozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n17. Pretože žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný, podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP mu kasačný súd priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnému žalovanému.\nTento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}