Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/33/2025 z 31. 7. 2026 Citácia: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. júla 2026, sp. zn. 1Svk/33/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1 Najvyšší správny súd SR | 1Svk/33/2025 | ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1 | 2026-07-31 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c863ef77-ae76-41fa-934c-9c78c0f8f1af Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší správny súd SR 1Svk/33/2025 8022200357 31. 07. 2026 JUDr. Jana Hatalová ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N.. Ľ. R., nar. XX. T. XXXX, L.. C.. X. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Župné námestie 12, P. O. Box 75/A, 810 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľky žalovaného č. KT/9943/2022, ČRZ: 41918/2022 zo dňa 14. apríla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/41/2022-260 zo dňa 24. júna 2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou doručenou dňa 28.09.2021 Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej aj „prvostupňový orgán“) požiadal podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2021 zo dňa 30.07.2021. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. KaPO/3344/2022, ČRZ: 8959/2022 zo dňa 25.01.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“) zastavil správne konanie o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalobca nepredložil k žiadosti údaje a doklady, ktoré boli nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré riaditeľka žalovaného rozhodnutím č. KT/9943/2022, ČRZ: 41918/2022 zo dňa 14.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. 3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prezentoval priebeh konania pred prvostupňovým orgánom, v rámci ktorého uviedol, že (i) ani lustráciou v starších spisoch sa nepodarilo zabezpečiť všetky doklady potrebné na posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci, resp. tieto doklady nespĺňali náležitosti podľa § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci (podľa ktorého doklady nesmú byť staršie ako tri mesiace); (ii) prvostupňový orgán viackrát neúspešne vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote odstránil nedostatky jeho podania, t. j. aby doplnil potrebné údaje a doklady k preukázaniu stavu materiálnej núdze (potvrdenie o čistom príjme, ak mu bol vyplatený, fotokópiu technického preukazu od automobilu, čestné prehlásenia a doklady o príjme manželky), pričom žalobca bol poučený o následkoch neodstránenia nedostatkov podania spočívajúcich v zastavení konania. Žalovaný konštatoval, že žalobca na výzvy nereagoval a nedoložil doklady týkajúce sa príjmu a majetku žalobcu ani doklady preukazujúce príjem manželky žalobcu ako spoločne posudzovanej osoby. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež zhrnul odvolacie námietky žalobcu, ktorých podstata spočívala v tvrdení, že všetky podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobca splnil, a v požiadavke, aby k predloženiu požadovaných dokladov bola oslovená jeho manželka ako spoločne posudzovaná osoba, a aby si potrebné doklady správny orgán sám zabezpečil od príslušných štátnych inštitúcií. Žalovaný konštatoval, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť, boli jasne, prehľadne a zrozumiteľne uvedené v rozhodnutí o prerušení konania a tiež v následných výzvach, no žalobca ich v stanovených lehotách nepredložil. Uviedol, že išlo o také doklady, ktoré si orgán verejnej správy nevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcií. Žalovaný vysvetlil, že príjem spoločne posudzovanej osoby sa nezapočítava k príjmu žiadateľa, len ak je spoločne posudzovaná osoba v súdnom spore v protichodnom postavení so žiadateľom (najmä vo veci zvýšenia, resp. zníženia výživného proti osobe, ktorá by inak bola osobou spoločne posudzovanou). Samotné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezakladá situáciu, v ktorej by druhý manžel mal byť považovaný za účastníka s protichodným postavením v súdnom spore. Žalovaný dodal, že správny orgán je povinný za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci preveriť aj príjem spoločne posudzovanej osoby a zistiť, či tá nemá príjem, ktorý by spolu s príjmom žiadateľa prevyšoval hranicu materiálnej núdze. Žalovaný vysvetlil, že správny orgán si zabezpečuje (podľa možnosti) doklady relevantné pre posúdenie nároku na poskytovanie právnej pomoci, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické a fyzické osoby, ktoré sú povinné poskytnúť správnemu orgánu potrebnú súčinnosť. Avšak manželka žalobcu nie je účastníkom konania a nie je voči správnemu orgánu ani osobou, ktorá je povinná poskytovať súčinnosť podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa žalovaného bol žalobca ako žiadateľ o právnu pomoc povinný preukázať stav materiálnej núdze a predložiť doklady o svojom príjme a majetku, ako aj o príjme a majetku spoločne posudzovaných osôb. II. Konanie pred správnym súdom 5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal jeho zrušenia. Správny súd v Košiciach, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Prešove, o správnej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. PO-1S/41/2022-260 zo dňa 24.06.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) tak, že ju ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 6. Podľa správneho súdu bolo potrebné zodpovedať prioritne otázku, či podanie žalobcu (žiadosť o právnu pomoc) malo naozaj nedostatky, ktoré bolo nevyhnutné odstrániť pre účely pokračovania v ďalšom konaní a či tieto boli odstrániteľné prostredníctvom aktivity žalobcu, ako žiadateľa o právnu pomoc a účastníka konania. 7. Na základe obsahu administratívneho spisu správny súd konštatoval, že žalobca požadované informácie a doklady nepredložil v stanovenej lehote, pričom bol o možnosti zastavenia konania náležite zo strany prvostupňového orgánu poučený. Podľa správneho súdu je zrejmé, že prvostupňový orgán v zmysle § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci realizoval obstaranie časti relevantných podkladov na základe súčinnosti poskytnutej mu zo strany kompetentných štátnych orgánov, ktoré pre tieto účely oslovil (Sociálna poisťovňa, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Správny súd tiež konštatoval, že špecifikované informácie a doklady boli od žalobcu požadované dôvodne, keďže ich obsah bol nevyhnutný pre objektívne posúdenie splnenia jednej zo zákonných podmienok, ktorou je stav materiálnej núdze preukazovaný posúdením výšky príjmu jednak žalobcu, ako aj príjmu spoločne posudzovanej osoby, ktorou bola v danom prípade jeho manželka. Potreba skúmania aj výšky príjmu spoločne posudzovanej osoby vyplýva zo zákonných ustanovení § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej aj „zákon o životnom minime“). Žalobca bol o týchto skutočnostiach náležite poučený, a to v rozhodnutí o prerušení konania, ako aj v jemu adresovaných výzvach. 8. Správny súd uviedol, že v predmetnom prípade nebola zistená situácia, kedy sa príjem spoločne posudzovanej osoby nezapočítava k príjmu žiadateľa, keďže žalobca sa nedomáhal právnej pomoci vo veci (v súdnom spore), kde má spoločne posudzovaná osoba protichodné postavenie so žiadateľom. Dodal, že ani zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov nie je tým dôvodom, ktorý by v situácii trvajúceho manželstva vylučoval manželku žalobcu z okruhu spoločne posudzovaných osôb. Správny súd konštatoval, že preverenie finančnej situácie samotného žalobcu a príjmu jeho manželky bolo okolnosťou relevantnou pre posúdenie existencie stavu materiálnej núdze na strane žalobcu, preto bol prvostupňový orgán povinný za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci tieto skutočnosti preveriť. 9. Správny súd považoval argumentáciu žalobcu, podľa ktorej podklady týkajúce sa jeho manželky mali byť správnym orgánom vyžiadané priamo od nej, za irelevantnú. Pripomenul, že účastníkom konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci je žalobca, nie jeho manželka. Správny súd poukázal na § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa na konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci vzťahuje Správny poriadok, ktorý v § 32 ods. 1 ustanovuje správnemu orgánu povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 10. Ďalej správny súd poukázal na právnu teóriu, ktorá pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie rozoznáva dve procesné zásady: (i) prejednaciu, ktorej podstatu predstavuje aktívna súčinnosť účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach a je uplatňovaná v konaní začatom na základe návrhu účastníka (neunesenie dôkazného bremena je spojené s nepriaznivými dôsledkami pre účastníka konania) a (ii) zásadu vyhľadávaciu uplatňovanú pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu, kde povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno spočíva v plnom rozsahu na správnom orgáne. Správny súd tiež zdôraznil, že s povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci úzko súvisí aj zásada súčinnosti účastníka konania v správnom konaní, upravená v § 4 ods. 1 Správneho poriadku. 11. Podľa správneho súdu v posudzovanom prípade ide o konanie iniciované žiadosťou, resp. návrhom žalobcu a nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti, pričom aj keď sa riadi zásadou materiálnej pravdy, nie je možné opomenúť, že je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou vyhľadávacou. Táto okolnosť sa premieta s poukazom na § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku do povinnosti účastníka konania vyvinúť vlastnú procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutočností, ktorých zistenie je pre rozhodnutie nevyhnutné. 12. Obsah administratívneho spisu podľa správneho súdu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nepredložil ani po opakovaných výzvach relevantné doklady, ktoré boli od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom konaní, čím vznikla prekážka brániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol naplnený obligatórny dôvod pre zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Správny súd dodal, že vyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by u neho išlo o stav dôkaznej núdze, keďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a informácii nie je v jeho moci. 13. Správny súd uzavrel, že neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý konanie pred prvostupňovým orgánom inicioval svojim návrhom, znamená porušenie prejednacej zásady, keď si žalobca nesplnil svoju povinnosť a nepredložil podklady nevyhnutné pre posúdenie ním uplatneného nároku na právnu pomoc. Žalobca odmietol participovať na získavaní relevantných podkladov nevyhnutých pre posúdenie podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc a takýmto prístupom si privodil nepriaznivé dôsledky v podobe zastavenia konania. Dôkazné bremeno v konaní o poskytnutí právnej pomoci nespočíva na pleciach orgánu verejnej správy v absolútnej miere, ako je o tom žalobca mylne presvedčený, pretože orgán verejnej správy má len za splnenia podmienky aktívnej súčinnosti oprávnenej osoby možnosť riadne vyhodnotiť všetky rozhodujúce skutočnosti pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. 14. Správny dodal, že rozhodnutia správnych orgánov zrozumiteľným spôsobom odôvodňujú svoje závery a poskytujú primeranú odpoveď na žalobcom vznesené relevantné námietky. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov (vypočutie osôb) správny súd vyhodnotil ako neúčelný, pretože oboznámenie sa s obsahom administratívneho spisu pre účely posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného považoval za dostačujúce. III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní 15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Opakovane tvrdil, že všetky povinnosti voči žalovanému splnil. Namietal, že prvostupňový orgán nebol oprávnený požadovať príjem od jeho manželky (nebohej), pretože mali rozhodnutím súdu zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva, a teda s manželkou mali oddelené vlastníctvo. Namietal, že správny orgán ani správny súd nevysvetlili, na základe akého dôvodu boli od neho požadované informácie ohľadne nebohej manželky a jeho dcér. Správny orgán si mal uvedené informácie vyžiadať priamo od nich alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde je vedený ako nezamestnaný. 17. Ďalej sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že nemá žiadnu adresu trvalého pobytu a disponuje len poštovým priečinkom. Doručovanie a oznamovanie rozhodnutí je proti nemu hrubo zneužívané, preto považuje rozhodnutia správny súdov za arbitrárne. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú; alternatívne aby bola priamo odmietnutá pre nesplnenie zákonných náležitostí podľa § 459 písm. e) SSP. Podľa žalovaného sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP bol sťažovateľom pomenovaný bez tvrdenia rozhodujúcich skutočností, čo má byť dôvodom na odmietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ podľa žalovaného opiera o časť argumentácie (ohľadom jeho trvalého pobytu a doručovania), ktorá nie je relevantná. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami sťažovateľa ohľadom splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci a nemožnosti požadovať od neho informácie o príjme jeho manželky. Zastával názor, že správny súd svoje zistenia zrozumiteľne vysvetlil a skutkový stav správne právne posúdil. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 19. Prejednávaná vec bola dňa 31.10.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/33/2025. 20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal 22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima;2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.“ 23. Podľa § 3 písm. a) zákona o životnom minime: „Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.“ 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“ 25. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.“ 26. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“ 27. Podľa § 25 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona, ak to možno od nich požadovať, sú povinné centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne poskytnúť údaje, vydať listiny a veci. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred zničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už nie sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.“ 28. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku: „Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.“ VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti 29. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi z dôvodu, že sťažovateľ v stanovenej lehote nedoplnil požadované údaje a doklady nevyhnutné na to, aby prvostupňový orgán mohol posúdiť stav materiálnej núdze ako jednu z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. 30. Hneď na úvod považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že v predmetnej veci bol v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Konanie o kasačnej sťažnosti tak bolo ovládané zásadou dispozičnou. Úspech v kasačnom konaní ako aj rozsah a kvalita odôvodnenia kasačného súdu v takýchto prípadoch do značnej miery závisia od kvality kasačnej sťažnosti a formulácie sťažnostných námietok. Kasačný súd teda nie je povinný ani oprávnený domýšľať si kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom a preberal by úlohu advokáta (pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 875/20 zo dňa 06.01.2020 a sp. zn. I. ÚS 776/21 zo dňa 14.09.2021). 31. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ síce formálne uplatnil, avšak obsahovo nijako nevymedzil. Sťažovateľ ani len neuviedol, akým nesprávnym procesným postupom mu mal správny súd znemožniť uplatnenie jeho procesných práv v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tvrdenia sťažovateľa o zneužívaní adresy jeho trvalého pobytu (P. O. Box) v súvislosti s doručovaním boli uplatnené bez akéhokoľvek vysvetlenia ich súvisu s tu posudzovanou vecou a ich relevanciu nezistil ani kasačný súd. 32. Pokiaľ ide o sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, toto v zmysle ustálenej judikatúry spočíva v tom, že správny súd buď použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, alebo napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo 20.02.2018). 33. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti obmedzil len na zopakovanie svojich všeobecných tvrdení zo správnej žaloby (bez pokusu o reakciu na konkrétne právne závery správneho súdu), a síce že (i) všetky podmienky na priznanie právnej pomoci splnil a (ii) že prvostupňový orgán nebol oprávnený požadovať údaje o príjme jeho manželky, s ktorou mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a doklady si mal vyžiadať priamo od nej, ako aj že sťažovateľ bol vedený ako nezamestnaný na úrade práce a doklady si mal tiež správny orgán vyžiadať od tohto úradu. Ako kasačný súd odôvodňuje ďalej, žiaden z týchto kasačných bodov nepostačoval na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. 34. Ako uviedol už správny súd, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci je vedené na základe návrhu účastníka konania, t. j. nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti (ex offo). Toto konanie sa síce riadi zásadou materiálnej pravdy, avšak je potrebné prihliadať aj na to, že je ovládané prejednacou zásadou, a nie zásadou vyhľadávacou. V praxi to znamená, že aj s poukazom na § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku sa od účastníka konania oprávnene očakáva vlastná procesná aktivita na preukázanie skutočností podstatných pre rozhodnutie o jeho nároku (bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/3/2023 z 27.10.2023). 35. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť nároku žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že príjem žiadateľa nesmie presahovať 1,4-násobok sumy životného minima (podľa v posudzovanej veci účinného znenia) ustanoveného osobitným predpisom, a že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci). Poskytovaním bezplatnej právnej pomoci štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžk/32/2019 z 21.04.2020). 36. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca doručil prvostupňovému orgánu žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žiadosť sťažovateľa bolo potrebné doplniť o údaje a doklady, ktoré boli nevyhnutné na posúdenie splnenia podmienok na priznanie právnej pomoci, prvostupňový orgán konanie prerušil a neúspešne vyzval sťažovateľa (celkovo trikrát) na doplnenie údajov v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, pričom v rozhodnutí o prerušení konania i následných výzvach boli konkrétne uvedené doklady, ktoré mal sťažovateľ predložiť. Sťažovateľ bol zároveň poučený, že ak v stanovenej lehote nedoplní požadované doklady a nevyjadrí sa k požadovaným skutočnostiam, prvostupňový orgán podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastaví. 37. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že doklady požadované prvostupňovým orgánom boli vyžadované dôvodne, keďže mali preukázať naplnenie nevyhnutnej podmienky pre priznanie právnej pomoci sťažovateľovi, a to stav jeho materiálnej núdze prostredníctvom preukázania jeho príjmu a majetku a príjmu spoločne posudzovanej osoby, a to jeho manželky. Ako už žalovaný ale aj správny súd uviedli, potreba skúmania príjmu spoločne posudzovaných osôb vyplývala priamo z ustanovení § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 3 písm. a) zákona o životnom minime, o čom bol sťažovateľ jasne a zrozumiteľne informovaný aj v rozhodnutí o prerušení konania v spojení s výzvou na odstránenie nedostatkov. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom aj v tom, že ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezakladá za predpokladu trvania manželstva situáciu, pri ktorej by bolo možné manželku sťažovateľa z okruhu spoločne posudzovaných osôb vylúčiť (porov. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2025 z 21.05.2026, či 4Svk/53/2025 z 22.01.2026). 38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti pritom len opakovane tvrdil, že správny súd a žalovaný mu nevysvetlili, na základe akého dôvodu boli od neho požadované údaje o príjme manželky, avšak toto tvrdenie je nepravdivé, keďže ako bolo uvedené vyššie, tento dôvod mu objasnil tak žalovaný ako aj správny súd a sťažovateľ proti ich argumentácii v podstate nebrojil nijakou vlastnou právnou argumentáciou, s ktorou by sa mal kasačný súd osobitne vysporiadať. 39. Podľa názoru kasačného súdu tak prvostupňový orgán postupoval v predmetnej veci podľa zákona, keď požadoval od sťažovateľa doklady potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový orgán sa pritom pokúšal zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie, a to lustráciou skorších spisov, ako aj prostredníctvom iných orgánov (Sociálnej poisťovne, či Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov). Prvostupňový orgán zároveň trikrát vyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov pod hrozbou zastavenia konania. Sťažovateľ na výzvy správneho orgánu nereagoval a v stanovených lehotách sa nevyjadril k požadovaným skutočnostiam a tiež nepredložil požadované dokumenty (tie nepredložil ani v odvolacom konaní), následkom čoho prvostupňový orgán dôvodne zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci ako aj Správnym poriadkom. 40. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že prvostupňový orgán mal požadované doklady týkajúce sa príjmu jeho manželky vyžiadať priamo od nej, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ toto tvrdenie neoprel o nijaké zákonné ustanovenie, ktoré mali žalovaný a správny súd nesprávne aplikovať či vyložiť, keď zaujali názor, že takú povinnosť prvostupňový orgán nemal. Sťažnostný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci teda sťažovateľ ani v tejto právnej otázke nevymedzil dostatočne konkrétne (k tomu viď bod 30 tohto rozsudku). 41. Nad rámec uvedeného kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. V zmysle § 10 ods. 1 zákona o právnej pomoci žiadateľ na výzvu centra predloží, resp. doplní ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku. Je tak potrebné opätovne uviesť, že dôkazným bremenom na preukázanie podmienok pre vznik nároku na právnu pomoc bol zaťažený primárne sťažovateľ, ktorý na výzvy prvostupňového orgánu nijako nereagoval, netvrdil nemožnosť či vážne ťažkosti spojené so zadovažovaním požadovaných dokladov, nepožiadal o ich obstaranie správny orgán a nenavrhol vykonanie nijakých dôkazov. Správny súd v tejto súvislosti preto priliehavo poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ netvrdil ani nenaznačoval stav dôkaznej núdze (teda že predloženie dôkazov nebolo v jeho moci). K záveru, že bolo na sťažovateľovi, aby na výzvu žalovaného predložil doklad o príjme manželky, dospel Najvyšší správny súd SR aj v rozsudku sp. zn. 4Svk/53/2026 z 22.01.2026, ktorý odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 271/2026 z 05.05.2026. Navyše, doklady o príjme manželky neboli jedinými požadovanými dokladmi, ktoré sťažovateľ v tu posudzovanej veci nepredložil, pretože týmito boli aj doklady viažuce sa k príjmu a majetku samotného sťažovateľa (potvrdenie o čistom príjme, čestné vyhlásenia, fotokópia technického preukazu od automobilu). Sťažovateľ v súvislosti s nimi taktiež netvrdil a neosvedčil, žeby ich predloženie bolo pre neho objektívne nemožné či spojené s vážnymi prekážkami a nenavrhol ich zaobstaranie zo strany správneho orgánu, resp. nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. 42. Je tak možné zhrnúť, že žiadateľ o právnu pomoc je povinný uviesť vo svojej žiadosti všetky údaje a doložiť k nej všetky doklady, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia podmienok na priznanie právnej pomoci, alebo takéto údaje a doklady doplniť na výzvu správneho orgánu. Uvedené platí aj pre preukazovanie materiálnej núdze podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom žiadateľa zaťažuje povinnosť preukázať tak svoje majetkové pomery a príjem ako aj príjem spoločne posudzovaných osôb. Až keď žiadateľ o právnu pomoc osvedčí, že nie je v jeho moci predložiť údaje či doklady o príjme spoločne posudzovanej osoby (napr. manželky) a navrhne ich obstaranie správnym orgánom, je od správneho orgánu dôvodné požadovať využitie inštitútu žiadosti o súčinnosť adresovanej spoločne posudzovanej osobe v zmysle § 25 ods. 4 cit. zákona. Toto ustanovenie totiž predpokladá, že aj iné právnické osoby alebo fyzické osoby (než uvedené v predchádzajúcich odsekoch), ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona, sú povinné centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne poskytnúť údaje, vydať listiny a veci. Správny orgán zároveň disponuje donucovacími prostriedkami (§ 45 Správneho poriadku) na vynútenie splnenia povinnosti súčinnosti, ktorými účastník konania zo svojej súkromnoprávnej pozície nedisponuje a nevie prinútiť tretiu fyzickú či právnickú osobu k súčinnosti a predloženiu potrebných údajov či dokladov. 43. Kasačný súd tak konštatuje, že zastavenie konania pre absenciu dokladov potrebných pre posúdenie žiadosti sťažovateľa o právnu pomoc v administratívnom konaní nebolo výsledkom porušenia povinnosti správneho orgánu, ale dôsledkom vlastnej procesnej pasivity sťažovateľa a porušenia jeho povinností poskytnúť správnemu orgánu potrebnú súčinnosť a uniesť v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci svoje dôkazné bremeno. VII. Záver 44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol. 45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP). Žiadateľ o právnu pomoc je povinný uviesť vo svojej žiadosti všetky údaje a doložiť k nej všetky doklady, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia podmienok na priznanie právnej pomoci, alebo takéto údaje a doklady doplniť na výzvu správneho orgánu. Uvedené platí aj pre preukazovanie materiálnej núdze podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom žiadateľa zaťažuje povinnosť preukázať tak svoje majetkové pomery a príjem ako aj príjem spoločne posudzovaných osôb. Až keď žiadateľ o právnu pomoc osvedčí, že nie je v jeho moci predložiť údaje či doklady o príjme spoločne posudzovanej osoby (napr. manželky) a navrhne ich obstaranie správnym orgánom, je od správneho orgánu dôvodné požadovať využitie inštitútu žiadosti o súčinnosť adresovanej spoločne posudzovanej osobe v zmysle § 25 ods. 4 cit. zákona. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.