{"guid": "144ee454-3047-43ee-b9e3-646daf75c581:c863ef77-ae76-41fa-934c-9c78c0f8f1af", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1", "spisova_znacka": "1Svk/33/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/33/2025 z 31. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. júla 2026, sp. zn. 1Svk/33/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1", "identifikacne_cislo": "8022200357", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2026-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-7", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c863ef77-ae76-41fa-934c-9c78c0f8f1af", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/33/2025\n8022200357\n31. 07. 2026\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2026:8022200357.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N.. Ľ. R., nar. XX. T.\nXXXX, L.. C.. X. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Župné námestie 12, P. O.\nBox 75/A, 810 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľky žalovaného č.\nKT/9943/2022, ČRZ: 41918/2022 zo dňa 14. apríla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/41/2022-260 zo dňa 24. júna 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou doručenou dňa 28.09.2021 Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej aj\n„prvostupňový orgán“) požiadal podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) o poskytnutie\nprávnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2021 zo dňa 30.07.2021. Prvostupňový\norgán rozhodnutím č. KaPO/3344/2022, ČRZ: 8959/2022 zo dňa 25.01.2022 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny\nporiadok“) zastavil správne konanie o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že\nžalobca nepredložil k žiadosti údaje a doklady, ktoré boli nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok\npre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré riaditeľka žalovaného rozhodnutím\nč. KT/9943/2022, ČRZ: 41918/2022 zo dňa 14.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo\n„rozhodnutie žalovaného“) zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.\n3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prezentoval priebeh konania pred prvostupňovým\norgánom, v rámci ktorého uviedol, že (i) ani lustráciou v starších spisoch sa nepodarilo zabezpečiť\nvšetky doklady potrebné na posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci, resp. tieto\ndoklady nespĺňali náležitosti podľa § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci (podľa ktorého doklady\nnesmú byť staršie ako tri mesiace); (ii) prvostupňový orgán viackrát neúspešne vyzval žalobcu, aby\nv stanovenej lehote odstránil nedostatky jeho podania, t. j. aby doplnil potrebné údaje a doklady\nk preukázaniu stavu materiálnej núdze (potvrdenie o čistom príjme, ak mu bol vyplatený, fotokópiu\ntechnického preukazu od automobilu, čestné prehlásenia a doklady o príjme manželky), pričom žalobca\n\nbol poučený o následkoch neodstránenia nedostatkov podania spočívajúcich v zastavení konania.\nŽalovaný konštatoval, že žalobca na výzvy nereagoval a nedoložil doklady týkajúce sa príjmu a majetku\nžalobcu ani doklady preukazujúce príjem manželky žalobcu ako spoločne posudzovanej osoby.\n4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež zhrnul odvolacie námietky žalobcu, ktorých podstata\nspočívala v tvrdení, že všetky podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobca\nsplnil, a v požiadavke, aby k predloženiu požadovaných dokladov bola oslovená jeho manželka ako\nspoločne posudzovaná osoba, a aby si potrebné doklady správny orgán sám zabezpečil od príslušných\nštátnych inštitúcií. Žalovaný konštatoval, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť, boli jasne, prehľadne\na zrozumiteľne uvedené v rozhodnutí o prerušení konania a tiež v následných výzvach, no žalobca\nich v stanovených lehotách nepredložil. Uviedol, že išlo o také doklady, ktoré si orgán verejnej správy\nnevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcií. Žalovaný vysvetlil,\nže príjem spoločne posudzovanej osoby sa nezapočítava k príjmu žiadateľa, len ak je spoločne\nposudzovaná osoba v súdnom spore v protichodnom postavení so žiadateľom (najmä vo veci zvýšenia,\nresp. zníženia výživného proti osobe, ktorá by inak bola osobou spoločne posudzovanou). Samotné\nzrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezakladá situáciu, v ktorej by druhý manžel mal\nbyť považovaný za účastníka s protichodným postavením v súdnom spore. Žalovaný dodal, že správny\norgán je povinný za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci preveriť aj príjem spoločne posudzovanej\nosoby a zistiť, či tá nemá príjem, ktorý by spolu s príjmom žiadateľa prevyšoval hranicu materiálnej\nnúdze. Žalovaný vysvetlil, že správny orgán si zabezpečuje (podľa možnosti) doklady relevantné pre\nposúdenie nároku na poskytovanie právnej pomoci, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné\nprávnické a fyzické osoby, ktoré sú povinné poskytnúť správnemu orgánu potrebnú súčinnosť. Avšak\nmanželka žalobcu nie je účastníkom konania a nie je voči správnemu orgánu ani osobou, ktorá je povinná\nposkytovať súčinnosť podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa žalovaného bol žalobca ako\nžiadateľ o právnu pomoc povinný preukázať stav materiálnej núdze a predložiť doklady o svojom príjme\na majetku, ako aj o príjme a majetku spoločne posudzovaných osôb.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa\ndomáhal jeho zrušenia. Správny súd v Košiciach, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu\nv Prešove, o správnej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. PO-1S/41/2022-260 zo dňa 24.06.2025 (ďalej\naj „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) tak, že ju ako nedôvodnú zamietol podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Žalovanému právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n6. Podľa správneho súdu bolo potrebné zodpovedať prioritne otázku, či podanie žalobcu (žiadosť o\nprávnu pomoc) malo naozaj nedostatky, ktoré bolo nevyhnutné odstrániť pre účely pokračovania v\nďalšom konaní a či tieto boli odstrániteľné prostredníctvom aktivity žalobcu, ako žiadateľa o právnu\npomoc a účastníka konania.\n7. Na základe obsahu administratívneho spisu správny súd konštatoval, že žalobca požadované\ninformácie a doklady nepredložil v stanovenej lehote, pričom bol o možnosti zastavenia konania náležite\nzo strany prvostupňového orgánu poučený. Podľa správneho súdu je zrejmé, že prvostupňový orgán\nv zmysle § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci realizoval obstaranie časti relevantných\npodkladov na základe súčinnosti poskytnutej mu zo strany kompetentných štátnych orgánov, ktoré pre\ntieto účely oslovil (Sociálna poisťovňa, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Správny súd\ntiež konštatoval, že špecifikované informácie a doklady boli od žalobcu požadované dôvodne, keďže\nich obsah bol nevyhnutný pre objektívne posúdenie splnenia jednej zo zákonných podmienok, ktorou je\nstav materiálnej núdze preukazovaný posúdením výšky príjmu jednak žalobcu, ako aj príjmu spoločne\nposudzovanej osoby, ktorou bola v danom prípade jeho manželka. Potreba skúmania aj výšky príjmu\nspoločne posudzovanej osoby vyplýva zo zákonných ustanovení § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci a § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov(ďalej aj „zákon o životnom minime“). Žalobca bol o týchto skutočnostiach náležite poučený, a\nto v rozhodnutí o prerušení konania, ako aj v jemu adresovaných výzvach.\n8. Správny súd uviedol, že v predmetnom prípade nebola zistená situácia, kedy sa príjem spoločne\nposudzovanej osoby nezapočítava k príjmu žiadateľa, keďže žalobca sa nedomáhal právnej pomoci vo\nveci (v súdnom spore), kde má spoločne posudzovaná osoba protichodné postavenie so žiadateľom.\nDodal, že ani zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov nie je tým dôvodom, ktorý by v situácii\ntrvajúceho manželstva vylučoval manželku žalobcu z okruhu spoločne posudzovaných osôb. Správny\nsúd konštatoval, že preverenie finančnej situácie samotného žalobcu a príjmu jeho manželky bolo\nokolnosťou relevantnou pre posúdenie existencie stavu materiálnej núdze na strane žalobcu, preto bol\nprvostupňový orgán povinný za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci tieto skutočnosti preveriť.\n\n9. Správny súd považoval argumentáciu žalobcu, podľa ktorej podklady týkajúce sa jeho manželky mali\nbyť správnym orgánom vyžiadané priamo od nej, za irelevantnú. Pripomenul, že účastníkom konania\no nároku na poskytnutie právnej pomoci je žalobca, nie jeho manželka. Správny súd poukázal na § 25\nods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa na konanie o nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci vzťahuje Správny poriadok, ktorý v § 32 ods. 1 ustanovuje správnemu orgánu povinnosť\nzistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\n10. Ďalej správny súd poukázal na právnu teóriu, ktorá pri obstarávaní potrebných podkladov pre\nrozhodnutie rozoznáva dve procesné zásady: (i) prejednaciu, ktorej podstatu predstavuje aktívna\nsúčinnosť účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach a je\nuplatňovaná v konaní začatom na základe návrhu účastníka (neunesenie dôkazného bremena je\nspojené s nepriaznivými dôsledkami pre účastníka konania) a (ii) zásadu vyhľadávaciu uplatňovanú pri\nkonaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu, kde povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo\nverejnom záujme a dôkazné bremeno spočíva v plnom rozsahu na správnom orgáne. Správny súd tiež\nzdôraznil, že s povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci úzko súvisí aj zásada súčinnosti\núčastníka konania v správnom konaní, upravená v § 4 ods. 1 Správneho poriadku.\n11. Podľa správneho súdu v posudzovanom prípade ide o konanie iniciované žiadosťou, resp. návrhom\nžalobcu a nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti, pričom aj keď sa riadi zásadou materiálnej\npravdy, nie je možné opomenúť, že je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou vyhľadávacou. Táto\nokolnosť sa premieta s poukazom na § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku do povinnosti účastníka\nkonania vyvinúť vlastnú procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutočností, ktorých zistenie je pre\nrozhodnutie nevyhnutné.\n12. Obsah administratívneho spisu podľa správneho súdu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako\nžiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nepredložil ani po opakovaných výzvach relevantné doklady, ktoré\nboli od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom konaní, čím vznikla prekážka\nbrániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol naplnený obligatórny\ndôvod pre zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Správny súd dodal, že\nvyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by u neho išlo o stav dôkaznej núdze,\nkeďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a informácii nie je v jeho moci.\n13. Správny súd uzavrel, že neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý konanie\npred prvostupňovým orgánom inicioval svojim návrhom, znamená porušenie prejednacej zásady,\nkeď si žalobca nesplnil svoju povinnosť a nepredložil podklady nevyhnutné pre posúdenie ním\nuplatneného nároku na právnu pomoc. Žalobca odmietol participovať na získavaní relevantných\npodkladov nevyhnutých pre posúdenie podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc a takýmto\nprístupom si privodil nepriaznivé dôsledky v podobe zastavenia konania. Dôkazné bremeno v konaní o\nposkytnutí právnej pomoci nespočíva na pleciach orgánu verejnej správy v absolútnej miere, ako je o\ntom žalobca mylne presvedčený, pretože orgán verejnej správy má len za splnenia podmienky aktívnej\nsúčinnosti oprávnenej osoby možnosť riadne vyhodnotiť všetky rozhodujúce skutočnosti pre vydanie\nrozhodnutia vo veci samej.\n14. Správny dodal, že rozhodnutia správnych orgánov zrozumiteľným spôsobom odôvodňujú svoje\nzávery a poskytujú primeranú odpoveď na žalobcom vznesené relevantné námietky. Návrh žalobcu na\nvykonanie dôkazov (vypočutie osôb) správny súd vyhodnotil ako neúčelný, pretože oboznámenie sa s\nobsahom administratívneho spisu pre účely posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného považoval\nza dostačujúce.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na\nďalšie konanie.\n16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Opakovane tvrdil, že všetky\npovinnosti voči žalovanému splnil. Namietal, že prvostupňový orgán nebol oprávnený požadovať príjem\nod jeho manželky (nebohej), pretože mali rozhodnutím súdu zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov za trvania manželstva, a teda s manželkou mali oddelené vlastníctvo. Namietal, že správny\norgán ani správny súd nevysvetlili, na základe akého dôvodu boli od neho požadované informácie\nohľadne nebohej manželky a jeho dcér. Správny orgán si mal uvedené informácie vyžiadať priamo od\nnich alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde je vedený ako nezamestnaný.\n\n17. Ďalej sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že nemá žiadnu adresu trvalého pobytu a disponuje len\npoštovým priečinkom. Doručovanie a oznamovanie rozhodnutí je proti nemu hrubo zneužívané, preto\npovažuje rozhodnutia správny súdov za arbitrárne.\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť\nv celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú; alternatívne aby bola priamo odmietnutá pre nesplnenie\nzákonných náležitostí podľa § 459 písm. e) SSP. Podľa žalovaného sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1\npísm. f) SSP bol sťažovateľom pomenovaný bez tvrdenia rozhodujúcich skutočností, čo má byť dôvodom\nna odmietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods.\n1 písm. g) SSP sťažovateľ podľa žalovaného opiera o časť argumentácie (ohľadom jeho trvalého pobytu\na doručovania), ktorá nie je relevantná. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami sťažovateľa ohľadom splnenia\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci a nemožnosti požadovať od neho informácie o príjme jeho\nmanželky. Zastával názor, že správny súd svoje zistenia zrozumiteľne vysvetlil a skutkový stav správne\nprávne posúdil.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n19. Prejednávaná vec bola dňa 31.10.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky, bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej\npridelená spisová značka 1Svk/33/2025.\n20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR\nwww.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel\nkasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o\nposkytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu\nfyzickej osoby na účely určenia súm životného minima;2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované\nfyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.“\n23. Podľa § 3 písm. a) zákona o životnom minime: „Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia\nsúm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.“\n24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima\nustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím\nmajetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej\nmzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“\n25. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Konanie o nároku na poskytnutie právnej\npomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi\nskutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ\nnachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno\na priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní\nv primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na\nposúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa\nmožnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné\nprávnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.“\n26. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Na konanie o nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní.“\n27. Podľa § 25 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Iné právnické osoby alebo fyzické osoby,\nktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona, ak to\nmožno od nich požadovať, sú povinné centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne poskytnúť údaje,\nvydať listiny a veci. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred\nzničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už\nnie sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.“\n\n28. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku: „Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania\nna výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti\nzastavenia konania poučený.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n29. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol správnu\nžalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho prvostupňové\nrozhodnutie o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi z dôvodu,\nže sťažovateľ v stanovenej lehote nedoplnil požadované údaje a doklady nevyhnutné na to, aby\nprvostupňový orgán mohol posúdiť stav materiálnej núdze ako jednu z podmienok na priznanie nároku\nna poskytnutie právnej pomoci.\n30. Hneď na úvod považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že v predmetnej veci bol v zmysle §\n453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Konanie o kasačnej\nsťažnosti tak bolo ovládané zásadou dispozičnou. Úspech v kasačnom konaní ako aj rozsah a kvalita\nodôvodnenia kasačného súdu v takýchto prípadoch do značnej miery závisia od kvality kasačnej\nsťažnosti a formulácie sťažnostných námietok. Kasačný súd teda nie je povinný ani oprávnený domýšľať\nsi kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa. Takýmto postupom by prestal byť nestranným\nrozhodcom a preberal by úlohu advokáta (pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp.\nzn. II. ÚS 875/20 zo dňa 06.01.2020 a sp. zn. I. ÚS 776/21 zo dňa 14.09.2021).\n31. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ síce formálne uplatnil, avšak obsahovo\nnijako nevymedzil. Sťažovateľ ani len neuviedol, akým nesprávnym procesným postupom mu mal\nsprávny súd znemožniť uplatnenie jeho procesných práv v miere, že došlo k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces. Tvrdenia sťažovateľa o zneužívaní adresy jeho trvalého pobytu (P. O. Box) v\nsúvislosti s doručovaním boli uplatnené bez akéhokoľvek vysvetlenia ich súvisu s tu posudzovanou\nvecou a ich relevanciu nezistil ani kasačný súd.\n32. Pokiaľ ide o sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. nesprávne právne posúdenie\nveci správnym súdom, toto v zmysle ustálenej judikatúry spočíva v tom, že správny súd buď použil\nnesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,\nalebo napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo 20.02.2018).\n33. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti obmedzil len na zopakovanie svojich všeobecných tvrdení zo\nsprávnej žaloby (bez pokusu o reakciu na konkrétne právne závery správneho súdu), a síce že (i) všetky\npodmienky na priznanie právnej pomoci splnil a (ii) že prvostupňový orgán nebol oprávnený požadovať\núdaje o príjme jeho manželky, s ktorou mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a doklady\nsi mal vyžiadať priamo od nej, ako aj že sťažovateľ bol vedený ako nezamestnaný na úrade práce a\ndoklady si mal tiež správny orgán vyžiadať od tohto úradu. Ako kasačný súd odôvodňuje ďalej, žiaden\nz týchto kasačných bodov nepostačoval na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu.\n34. Ako uviedol už správny súd, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci je vedené na základe\nnávrhu účastníka konania, t. j. nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti (ex offo). Toto konanie sa\nsíce riadi zásadou materiálnej pravdy, avšak je potrebné prihliadať aj na to, že je ovládané prejednacou\nzásadou, a nie zásadou vyhľadávacou. V praxi to znamená, že aj s poukazom na § 34 ods. 3 a §\n4 ods. 1 Správneho poriadku sa od účastníka konania oprávnene očakáva vlastná procesná aktivita\nna preukázanie skutočností podstatných pre rozhodnutie o jeho nároku (bližšie pozri napr. rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/3/2023 z 27.10.2023).\n35. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť nároku žiadateľov o\nprávnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Materiálnu núdzu ustanovuje\nako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že príjem žiadateľa nesmie presahovať\n1,4-násobok sumy životného minima (podľa v posudzovanej veci účinného znenia) ustanoveného\nosobitným predpisom, a že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom\n(§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci). Poskytovaním bezplatnej právnej pomoci\nštát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak,\npreberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný\nz hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu\nv absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu\noblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n6Sžk/32/2019 z 21.04.2020).\n36. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca doručil prvostupňovému\norgánu žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie\nzákladných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že\n\nžiadosť sťažovateľa bolo potrebné doplniť o údaje a doklady, ktoré boli nevyhnutné na posúdenie\nsplnenia podmienok na priznanie právnej pomoci, prvostupňový orgán konanie prerušil a neúspešne\nvyzval sťažovateľa (celkovo trikrát) na doplnenie údajov v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, pričom\nv rozhodnutí o prerušení konania i následných výzvach boli konkrétne uvedené doklady, ktoré mal\nsťažovateľ predložiť. Sťažovateľ bol zároveň poučený, že ak v stanovenej lehote nedoplní požadované\ndoklady a nevyjadrí sa k požadovaným skutočnostiam, prvostupňový orgán podľa § 30 ods. 1 písm. d)\nSprávneho poriadku konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastaví.\n37. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že doklady požadované prvostupňovým\norgánom boli vyžadované dôvodne, keďže mali preukázať naplnenie nevyhnutnej podmienky pre\npriznanie právnej pomoci sťažovateľovi, a to stav jeho materiálnej núdze prostredníctvom preukázania\njeho príjmu a majetku a príjmu spoločne posudzovanej osoby, a to jeho manželky. Ako už žalovaný\nale aj správny súd uviedli, potreba skúmania príjmu spoločne posudzovaných osôb vyplývala priamo\nz ustanovení § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 3 písm. a) zákona o životnom\nminime, o čom bol sťažovateľ jasne a zrozumiteľne informovaný aj v rozhodnutí o prerušení konania\nv spojení s výzvou na odstránenie nedostatkov. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom aj\nv tom, že ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezakladá za predpokladu trvania\nmanželstva situáciu, pri ktorej by bolo možné manželku sťažovateľa z okruhu spoločne posudzovaných\nosôb vylúčiť (porov. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2025 z 21.05.2026,\nči 4Svk/53/2025 z 22.01.2026).\n38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti pritom len opakovane tvrdil, že správny súd a žalovaný mu\nnevysvetlili, na základe akého dôvodu boli od neho požadované údaje o príjme manželky, avšak\ntoto tvrdenie je nepravdivé, keďže ako bolo uvedené vyššie, tento dôvod mu objasnil tak žalovaný\nako aj správny súd a sťažovateľ proti ich argumentácii v podstate nebrojil nijakou vlastnou právnou\nargumentáciou, s ktorou by sa mal kasačný súd osobitne vysporiadať.\n39. Podľa názoru kasačného súdu tak prvostupňový orgán postupoval v predmetnej veci podľa zákona,\nkeď požadoval od sťažovateľa doklady potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový orgán sa\npritom pokúšal zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie, a to lustráciou skorších spisov, ako aj\nprostredníctvom iných orgánov (Sociálnej poisťovne, či Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov).\nPrvostupňový orgán zároveň trikrát vyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov pod hrozbou\nzastavenia konania. Sťažovateľ na výzvy správneho orgánu nereagoval a v stanovených lehotách sa\nnevyjadril k požadovaným skutočnostiam a tiež nepredložil požadované dokumenty (tie nepredložil ani\nv odvolacom konaní), následkom čoho prvostupňový orgán dôvodne zastavil konanie podľa § 30 ods.\n1 písm. d) Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový orgán ako aj žalovaný\npostupovali v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci ako aj Správnym poriadkom.\n40. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že prvostupňový orgán mal požadované doklady týkajúce sa príjmu\njeho manželky vyžiadať priamo od nej, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ toto tvrdenie neoprel o\nnijaké zákonné ustanovenie, ktoré mali žalovaný a správny súd nesprávne aplikovať či vyložiť, keď\nzaujali názor, že takú povinnosť prvostupňový orgán nemal. Sťažnostný dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci teda sťažovateľ ani v tejto právnej otázke nevymedzil dostatočne konkrétne (k tomu viď\nbod 30 tohto rozsudku).\n41. Nad rámec uvedeného kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku\nje účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. V zmysle\n§ 10 ods. 1 zákona o právnej pomoci žiadateľ na výzvu centra predloží, resp. doplní ďalšie údaje\na doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku. Je tak potrebné opätovne\nuviesť, že dôkazným bremenom na preukázanie podmienok pre vznik nároku na právnu pomoc bol\nzaťažený primárne sťažovateľ, ktorý na výzvy prvostupňového orgánu nijako nereagoval, netvrdil\nnemožnosť či vážne ťažkosti spojené so zadovažovaním požadovaných dokladov, nepožiadal o ich\nobstaranie správny orgán a nenavrhol vykonanie nijakých dôkazov. Správny súd v tejto súvislosti\npreto priliehavo poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ netvrdil ani nenaznačoval stav dôkaznej núdze\n(teda že predloženie dôkazov nebolo v jeho moci). K záveru, že bolo na sťažovateľovi, aby na výzvu\nžalovaného predložil doklad o príjme manželky, dospel Najvyšší správny súd SR aj v rozsudku sp.\nzn. 4Svk/53/2026 z 22.01.2026, ktorý odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 271/2026\nz 05.05.2026. Navyše, doklady o príjme manželky neboli jedinými požadovanými dokladmi, ktoré\nsťažovateľ v tu posudzovanej veci nepredložil, pretože týmito boli aj doklady viažuce sa k príjmu a\nmajetku samotného sťažovateľa (potvrdenie o čistom príjme, čestné vyhlásenia, fotokópia technického\npreukazu od automobilu). Sťažovateľ v súvislosti s nimi taktiež netvrdil a neosvedčil, žeby ich predloženie\nbolo pre neho objektívne nemožné či spojené s vážnymi prekážkami a nenavrhol ich zaobstaranie zo\nstrany správneho orgánu, resp. nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.\n\n42. Je tak možné zhrnúť, že žiadateľ o právnu pomoc je povinný uviesť vo svojej žiadosti všetky údaje\na doložiť k nej všetky doklady, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia podmienok na priznanie\nprávnej pomoci, alebo takéto údaje a doklady doplniť na výzvu správneho orgánu. Uvedené platí aj pre\npreukazovanie materiálnej núdze podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom\nžiadateľa zaťažuje povinnosť preukázať tak svoje majetkové pomery a príjem ako aj príjem spoločne\nposudzovaných osôb. Až keď žiadateľ o právnu pomoc osvedčí, že nie je v jeho moci predložiť údaje\nči doklady o príjme spoločne posudzovanej osoby (napr. manželky) a navrhne ich obstaranie správnym\norgánom, je od správneho orgánu dôvodné požadovať využitie inštitútu žiadosti o súčinnosť adresovanej\nspoločne posudzovanej osobe v zmysle § 25 ods. 4 cit. zákona. Toto ustanovenie totiž predpokladá, že aj\niné právnické osoby alebo fyzické osoby (než uvedené v predchádzajúcich odsekoch), ktoré majú údaje,\nlistiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona, sú povinné centru na jeho\npísomnú žiadosť bezodplatne poskytnúť údaje, vydať listiny a veci. Správny orgán zároveň disponuje\ndonucovacími prostriedkami (§ 45 Správneho poriadku) na vynútenie splnenia povinnosti súčinnosti,\nktorými účastník konania zo svojej súkromnoprávnej pozície nedisponuje a nevie prinútiť tretiu fyzickú\nči právnickú osobu k súčinnosti a predloženiu potrebných údajov či dokladov.\n43. Kasačný súd tak konštatuje, že zastavenie konania pre absenciu dokladov potrebných pre posúdenie\nžiadosti sťažovateľa o právnu pomoc v administratívnom konaní nebolo výsledkom porušenia povinnosti\nsprávneho orgánu, ale dôsledkom vlastnej procesnej pasivity sťažovateľa a porušenia jeho povinností\nposkytnúť správnemu orgánu potrebnú súčinnosť a uniesť v konaní o nároku na poskytnutie právnej\npomoci svoje dôkazné bremeno.\nVII. Záver\n44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol.\n45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.\n1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania\nprislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených\npodmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd\nžalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n46. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nŽiadateľ o právnu pomoc je povinný uviesť vo svojej žiadosti všetky údaje a doložiť k nej všetky doklady,\nktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia podmienok na priznanie právnej pomoci, alebo takéto údaje\na doklady doplniť na výzvu správneho orgánu. Uvedené platí aj pre preukazovanie materiálnej núdze\npodľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom žiadateľa zaťažuje povinnosť\npreukázať tak svoje majetkové pomery a príjem ako aj príjem spoločne posudzovaných osôb. Až keď\nžiadateľ o právnu pomoc osvedčí, že nie je v jeho moci predložiť údaje či doklady o príjme spoločne\nposudzovanej osoby (napr. manželky) a navrhne ich obstaranie správnym orgánom, je od správneho\norgánu dôvodné požadovať využitie inštitútu žiadosti o súčinnosť adresovanej spoločne posudzovanej\nosobe v zmysle § 25 ods. 4 cit. zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}