{"guid": "6b6557b7-a759-4d15-bbd4-1fff3c1417ea:b7ab541b-4695-4d85-8f03-ca70d429abb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1", "spisova_znacka": "19SVs/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 19SVs/1/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1", "identifikacne_cislo": "8021200445", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 466 ods. 5 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-457.odsek-1", "nazov": "§ 457 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-457.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-457"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-457"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7ab541b-4695-4d85-8f03-ca70d429abb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n19SVs/1/2025\n8021200445\n26. 05. 2026\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte zloženom zo sudcov: Marián Trenčan\nako predseda senátu, Jana Martinčeková, Petra Príbelská ako členky senátu, Michal Novotný (sudca\nspravodajca), Marián Fečík, Peter Potásch a Martin Tiso ako členovia senátu, vo veci vo veci žalobcu:\nA. G., nar. XX. C. XXXX, R. XX, D., zastúpeného: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., IČO:\n51 913 984, Masarykova 16, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8\na 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 7. júla 2021, č. 0401302702021, o kasačnej sťažnosti\nžalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-5Sa/19/2021-118 z 23. októbra 2023 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100% trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že jej pobočka Prešov rozhodnutím z 20. júna 2013\npredpísala žalobcovi penále v sume 2.195,25 € za neskoro odvedené poistné a príspevky za obdobie\njanuár až december 2004, január až december 2005 a január 2006. Toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 11. júla 2013. Pretože žalobca predpísané penále nezaplatil, žalovaná\n25. júla 2013 podala súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi návrh na ich vymoženie v exekúcii.\nHoci súdny exekútor nevymohol od žalobcu žiadnu sumu, exekúcia sa zastavila podľa § 2 ods. 1 písm.\na) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní v znení neskorších predpisov.\nDňa 11. marca 2020 bolo žalovanej doručené oznámenie o ukončení exekučného konania, v ktorom\nsúdny exekútor oznámil, že 6. marca 2020 bolo exekučné konanie proti žalobcovi skončené.\n2. Následne 14. mája 2021 pobočka v Prešove vydala rozhodnutie podľa § 225c zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. júla 2017, ktorým začala vymáhať penále predpísané\nrozhodnutím z 20. júna 2013, a žalobcovi 24. mája 2021 doručila upovedomenie o začatí vymáhania.\nProti upovedomeniu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietol, že od právoplatnosti rozhodnutia\nz 20. júna 2013 uplynulo viac ako šesť rokov. Preto právo žalovanej vymáhať túto pohľadávku\npovažoval za premlčané s odkazom na § 147 ods. 3 a § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nŽalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo 7. júla 2021 zamietla jeho odvolanie. Na odôvodnenie\nuviedla, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba spočívala, a teda neplynula, počas\ncelého vykonávacieho konania. To znamená, že plynula od 11. júla 2013 (právoplatnosť rozhodnutia o\npredpísaní penále) do 25. júla 2013 (podanie návrhu na vykonanie exekúcie) a následne znova od 11.\nmarca 2020 (ukončenie exekučného konania) do 14. mája 2021 (vydanie rozhodnutia o začatí konania\nvo veci vymáhania pohľadávok). Pretože z nej takto uplynulo menej než šesť rokov, v čase začatia\nvymáhania ešte neuplynula.\n3. Tu napadnutým rozsudkom č. k. PO-5Sa/19/2021-118 správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie\nžalovanej zo 7. júla 2021 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda kvôli tomu, že vychádzalo z nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci. Dôvodil tým, že zákon o sociálnom poistení ako norma verejného práva\nupravuje premlčanie komplexne, no neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty. Preto bola\nžalobcom vznesená námietka premlčania dôvodná a žalovaná mala podľa § 225e ods. 1 písm. c) zákona\no sociálnom poistení zastaviť konanie vo veci vymáhania pohľadávky. Dodal tiež, že žalovaná mala\nmožnosť viesť proti žalobcovi popri exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku aj konanie vo veci\nvymáhania pohľadávok podľa cit. zákona č. 461/2003 Z. z.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. Správnemu súdu vytkla, že nesprávne posúdil otázku spočívania premlčacej lehoty.\nSvoju pohľadávku totiž riadne a včas uplatnila v exekučnom konaní a počas neho mala postavenie\njedného z účastníkov konania v súkromnoprávnom vzťahu ako akýkoľvek iný oprávnený v exekúcii.\nPreto je na toto obdobie žiaduce analogicky uplatniť inštitút spočívania premlčacej doby podľa § 112 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej nemožno na jej ťarchu pričítať ani nepredvídateľnú zmenu\nprávnej úpravy od 1. januára 2020, ktorá spôsobila ukončenie riadne začatého exekučného konania.\nDodala, že súbežné vymáhanie tej istej pohľadávky podľa Exekučného poriadku a zákona o sociálnom\npoistení nebolo prípustné.\n5. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodil tým, že analogia iuris vo vzťahu\nk inštitútu spočívania premlčacej doby podľa občianskeho práva ako súkromného práva nie je prípustná\nv oblasti práva sociálneho zabezpečenia ako verejného práva. Preto námietku premlčania podľa § 147\nods. 3 zákona o sociálnom poistení vzniesol dôvodne.\nIII. Postúpenie veci veľkému senátu\n6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) v trojčlennom senáte\n[§ 21 písm. b) SSP] dospel pred rozhodnutím jednomyseľne k záveru, že sa chce odchýliť od právneho\nnázoru vyjadreného v rozsudku sp. zn. 6 Ssk 113/2023. V ňom tunajší súd ako kasačný súd vyslovil, že\npodľa § 149 zákona o sociálnom poistení účinného do 30. júna 2017 mohli organizačné zložky žalovanej\nvymáhať svoje pohľadávky zásadne len návrhom na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.\nS odkazom na skorší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 55/2015 potom\nuzavrel, že žalovaná mala v takejto exekúcii postavenie jedného z účastníkov konania, nevykonáva\nsvoje právomoci vyplývajúce z verejného práva, a preto bolo prípustné a potrebné aplikovať ustanovenie\n§ 112 Obč. zák. týkajúce sa spočívania premlčania, ak bol navrhnutý výkon rozhodnutia organizačnej\nzložky žalovanej o predpísaní poistného alebo penále. Pretože predkladajúci senát kasačného súdu\nnesúhlasil s týmito právnymi názormi, považoval za splnené podmienky podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP\na uznesením sp. zn. 7 Ssk 10/2024 z 26. marca 2025 postúpil vec veľkému senátu.\n7. Generálny prokurátor Slovenskej republiky sa vo svojom stanovisku, ktoré si kasačný súd vyžiadal\npodľa § 466 ods. 4 SSP, nestotožnil s názorom žalovanej v kasačnej sťažnosti. Odkázal na závery\nrozsudku veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 1 SVs 5/2022, v zmysle ktorých nemožno do verejného\npráva bez ďalšieho prenášať predpisy civilného práva. Analógia vo verejnom práve je totiž prípustná\nlen úplne výnimočne. Ak je právna úprava nejasná, musí sa dať prednosť výkladu výhodnejšiemu pre\nosoby, nie pre verejnú moc. Chýbajúca úprava spočívania premlčania v zákone o sociálnom poistení\nsa tak nemôže vypĺňať analógiou k § 112 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mohla od 1. júla 2017\niniciovať ukončenie exekúcie a vymáhať svoju pohľadávku podľa zákona o sociálnom poistení, pretože\npremlčacia lehota podľa § 147 ods. 3 cit. zák. uplynula až 11. júla 2019.\nIV. Posúdenie veci veľkým senátom kasačného súdu\n8. Po zistení, že sú splnené predpoklady postúpenia veci v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, kasačný\nsúd vo veľkom senáte preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj\npredchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) viazaný\nuplatnenými sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP).\n9. Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý sa podľa § 241 ods. 1 tohto zákona\npoužije aj na penále, právo vymáhať poistné (a tým aj penále) sa premlčí za šesť rokov odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné (resp. penále) predpísalo. V prerokúvanej\nveci je predmetom vymáhania pohľadávka žalovanej na penále v sume 2.195,25 €, ktoré žalobcovi\npredpísala pobočka svojím rozhodnutím právoplatným 11. júla 2013. Organizačná zložka žalovanej po\njeho právoplatnosti postupovala v?súlade s vtedy účinným § 224 ods. 1 cit. zák., v zmysle ktorého bolo\njej právoplatné rozhodnutie vykonateľné len podľa Exekučného poriadku, a navrhla vykonanie exekúcie.\nAž s účinnosťou od 1. júla 2017 zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 225a a nasl. upravil\nkonanie, ktorým žalovaná z úradnej moci vymáha svoje pohľadávky. So žalovanou tak možno súhlasiť,\nže citovaný zákon ani Exekučný poriadok nepredpokladali súbeh oboch vymáhacích konaní súčasne.\nNie je teda správny názor správneho súdu, že žalovaná mohla začať konanie o vymáhanie pohľadávky aj\n\npočas prebiehajúcej exekúcie. Naopak, možno akceptovať jej názor, že tak mohla urobiť až po skončení\nexekučného konania.\n10. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že exekučné konanie na vymoženie tejto pohľadávky sa\nviedlo od 25. júla 2013 do 6. marca 2020, kedy sa podľa oznámenia súdneho exekútora skončilo na\nzáklade zákona č. 233/2019 Z. z. V tejto exekúcii sa však nevymohla ani časť pohľadávky, a preto\npobočka žalovanej 14. mája 2021 rozhodla o začatí jej vymáhania podľa ustanovenia § 225c zákona\no sociálnom poistení. Žalobca namietol, že tento výkon sa premlčal podľa § 147 ods. 3 cit. zák. 11.\njúlom 2019, kedy uplynulo šesť rokov od právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia. Ak by však počas\nexekučného konania premlčacia doba skutočne spočívala, potom by právo vymáhať pohľadávku v\ntomto výkone ešte premlčané nebolo. Žalovaná sa v tomto smere dovoláva použitia ustanovenia § 112\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného\npríslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu\nkonania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u\niného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Naopak žalobca aj správny súd použitie tohto\nustanovenia odmietali.\n11. Občiansky zákonník, v ktorom sa nachádza toto ustanovenie, vo svojom § 1 ods. 2 ustanovuje,\nže upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, ale aj majetkové vzťahy medzi týmito\nosobami a štátom, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Z toho vyplýva, že\nďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka sa zásadne aplikujú na občianskoprávne vzťahy. To platí vo\nvšeobecnosti aj pre úpravu premlčania podľa § 100 a nasl., ktorá sa použije predovšetkým na práva z\nobčianskoprávnych vzťahov. Pohľadávka žalovanej na poistné platené na základe § 128 a nasl. zákona\no sociálnom poistení, ale aj pohľadávka na penále podľa § 240 tohto zákona však nie sú pohľadávkami\nz občianskoprávnych vzťahov. Jej veriteľom je totiž žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia založená na\nvýkon sociálneho poistenia (§ 120 cit. zák.) a táto pohľadávka vzniká na základe samotného zákona o\nsociálnom poistení, ktorý nie je predpisom občianskeho (ani v širšom zmysle súkromného) práva. Preto\naj judikatúra dôsledne trvá na stanovisku, že pohľadávka žalovanej na poistné aj penále je pohľadávkou\nz verejnoprávneho vzťahu (porov. napr. rozsudky veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2023,\nktorý sa týkal otázky vzniku pohľadávky na penále na účely prihlášky do reštrukturalizácie, alebo sp. zn. 1\nSVs 5/2022, ktorý sa týkal premlčania práva predpísať poistné a penále). Rovnako sa druhovo podobné\npohľadávky zdravotných poisťovní na poistné na verejné zdravotné poistenie považujú za pohľadávky\nz verejnoprávneho, nie súkromnoprávneho (občianskoprávneho) vzťahu (porov. rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. Sž-o-KS 87/03, judikát R 8/2004, alebo jeho stanovisko sp. zn. Snj 39/2014, judikát R\n36/2016).\n12. Žalovaná, ale ani vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 113/2023 však netvrdili,\nže by pohľadávky na poistné alebo penále boli svojou povahou občianskoprávnymi pohľadávkami.\nPodstata ich argumentácie spočívala v tom, že ak sa žalovaná bola nútená vymáhať svoju\npohľadávku exekúciou, neuplatňovala svoje verejnomocenské oprávnenia, ale mala postavenie jedného\nz účastníkov exekučného konania. Preto malo byť prípustné použiť ustanovenie § 112 Občianskeho\nzákonníka. Ako však už bolo uvedené, použitie či nepoužitie ustanovení Občianskeho zákonníka na\nurčitý právny vzťah je závislé predovšetkým od toho, či tento vzťah je vzťahom občianskoprávnym alebo\nnie. Povaha tohto vzťahu potom predurčuje aj právny režim pohľadávky z neho. V tomto smere možno\npoukázať na trefnú argumentáciu v citovanom judikáte R 8/2004, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že na\nvznik, trvanie, zmenu ani na zánik pohľadávky z verejného práva nemožno nahliadať podľa ustanovení\npráva súkromného. Skutočnosť, že pohľadávky vznikli ako pohľadávky z verejného práva, znamená, že\ntento ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Inak povedané, právna úprava, ktorou\nsa spravuje vznik, trvanie, zmena a zánik pohľadávky, je daná právnym charakterom pohľadávky, teda\nči ide o pohľadávku verejnoprávnu alebo občianskoprávnu (resp. súkromnoprávnu), a tento charakter\nsa nemení v závislosti od konania, v ktorom sa uplatňuje, ani od procesného postavenia, v akom v ňom\nvystupuje jej veriteľ.\n13. V tomto zmysle treba pripomenúť, že podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.\nmarca 2017 boli exekučnými titulmi rôzne právne akty, medzi nimi napr. aj rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy vo veciach priestupkov [písmeno f), vrátane blokov, porov. stanovisko najvyššieho súdu sp. zn.\nCpj 36/01, judikát R 68/2001] alebo vo veciach daní a poplatkov [písmeno g), napríklad rozhodnutie o\nurčení colného dlhu, porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. M Cdo 262/02, judikát R 87/2004], teda\ncelkom zjavne aj pohľadávky z typicky verejnoprávnych vzťahov. Sama okolnosť, že sa mohli (a prípadne\naj museli) vymáhať v exekúcii, nič nemenila na tom, že zostávali verejnoprávnymi pohľadávkami.\nOpačný výklad by viedol napríklad k pomerne absurdnému záveru, že premlčacie doby na vymoženie\nsankcií alebo daňových či colných pohľadávok by sa spravovali výhodnejšou úpravou v Občianskom\n\nzákonníka. To by viedlo k pomerne neprehľadnej spleti právnych následkov len v závislosti na tom,\nči sa druhovo rovnaká pohľadávka vymáha tým či oným spôsobom. Vo výnimočných prípadoch by to\ndokonca dovoľovalo veriteľovi takejto pohľadávky, aby si vyberal exekúciu súdnym exekútorom práve na\nto, aby sa na túto pohľadávku aplikovala (výhodnejšia) úprava plynutia premlčacej doby v Občianskom\nzákonníku namiesto tej, ktorá je pre túto pohľadávku ustanovená v príslušnom verejnoprávnom predpise.\nPodľa veľkého senátu bez jasnej zákonnej opory nemožno pripustiť takéto vo svojej podstate náhodné\na nepredvídateľné právne následky.\n14. Hoci sa teda pohľadávka žalovanej nemohla považovať za občianskoprávnu pohľadávku len preto,\nže sa vymáhala v (súdnej) exekúcii, naďalej možno uvažovať nad tým, či by sa na ňu nemohli použiť\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka aspoň prostredníctvom analógie. Judikatúra najvyššieho\nsúdu takto napríklad už pripustila použitie pravidiel o započítaní pohľadávok (porov. napríklad rozsudok\nsp. zn. 9 Sžsk 90/2017), aj keď staršia judikatúra zdôrazňovala, že takéto použitie je možné len\núplne výnimočne (citovaný judikát R 8/2004). Veľký senát tunajšieho súdu vo svojom rozsudku sp.\nzn. 1 SVs 5/2022 sám poukázal na rozdielny prístup k použitiu ustanovení o premlčaní v staršej\ndoktríne a judikatúre (porov. Hoetzel, J. Československé správní právo. Část všeobecná. Praha :\nMelantrich, 1937, s. 35, ako aj nález Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11.953/29, Boh. adm. 9121,\na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958) a v neskoršej judikatúre (porov.\nstanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf 58/1972, judikát R 1/1973). Podobná diskusia sa vedie\naj v zahraničí, kde časť právnych poriadkov pripúšťa podporné alebo analogické použitie ustanovení\nobčianskeho (súkromného) práva aj na verejnoprávne vzťahy, časť zasa nie (pozri napr. prehľad v\nrozsudku sp. zn. 7 Ssk 115/2025, ods. 11, alebo aj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 6 Ads 16/2009, týkajúci sa použitia pravidiel o bezdôvodnom obohatení).\n15. Veľký senát tunajšieho súdu však v už citovanom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 vo všeobecnosti\nustálil, že pojem a?účinky premlčania vo verejnom práve sa nemajú vymedzovať analogickou aplikáciou\nustanovení súkromného práva, ale predovšetkým na?základe ustanovení tých právnych predpisov, ktoré\nupravujú verejnoprávny nárok, o?ktorého premlčanie ide, prípadne podľa ďalších právnych predpisov,\nktorých použitie právny?poriadok pre tento prípad normuje. Až na základe toho potom možno dospieť k\nzáveru, či v danej úprave premlčania existuje pravá medzera, ktorú je treba vyplniť občianskoprávnymi\n(súkromnoprávnymi) predpismi.\n16. Samotný zákon o sociálnom poistení výslovne odkazuje na podporné použitie ustanovení\nObčianskeho zákonníka, a to napríklad o právnych úkonoch (§ 28) alebo o lehotách (§ 29). Neustanovuje\nvšak, že by sa ustanovenia § 100 až 114 Občianskeho zákonníka o premlčaní pohľadávok mali použiť\nna pohľadávky na poistné a penále. Natíska sa tak predovšetkým úsudok, že tam, kde zákonodarca\npovažoval za potrebné, aby sa použili akékoľvek ustanovenia Občianskeho zákonníka, odkázal na\nne výslovne. Takisto nemožno dospieť k záveru, že by v zákone o sociálnom poistení úplne chýbala\nakákoľvek úprava toho, ako plynie a kedy spočíva či pretrháva sa premlčacia doba. Práve naopak,\nzákonodarca celkom jasne vyjadril, kde považoval za potrebné ustanoviť spočívanie (neplynutie)\npremlčacej doby v právnych vzťahoch upravených týmto zákonom. Tak podľa § 114 ods. 2 cit. zák.\npremlčacia lehota nároku na výplatu dávky neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom\núčastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený (ide o ustanovenia\nobsahovo podobné ustanoveniam § 112 a § 113 Obč. zák.). Podľa § 236 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení zasa neplynie premlčacia lehota práva na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v\nnesprávnej sume počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku\nvykonávajú zrážky z dávky (obsahovo sa podobá ustanoveniu § 112 Obč. zák.). Podobne podľa v §\n237 ods. 2 cit. zák. neplynú počas konania o odvolaní a výkonu rozhodnutia premlčacie lehoty práva\nna náhradu neprávom vyplatených súm.\n17. Všetky tieto ustanovenia podľa veľkého senátu vylučujú záver, že by chýbajúci odkaz na ustanovenie\n§ 112 Občianskeho zákonníka v zákone o sociálnom poistení bol nezamýšľanou (pravou) medzerou v\nzákone a že by ho teda bolo treba vyplniť analógiou. Z toho potom vyplýva, že podľa tohto ustanovenia\nnemožno posudzovať ani účinky začatia konania o vymáhanie pohľadávky na poistné alebo penále\nna premlčanie práva vymáhať poistné podľa § 147 ods. 3 cit. zák. Ak sa teda pred 30. júnom 2017\nzáklade § 149 cit. zák. (účinného do tohto dňa) začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky\nžalovanej, nemalo to za následok, že by podľa § 112 Obč. zák. spočívala premlčania doba práva vymáhať\npoistné a penále. Rovnako nemožno takýto záver vyvodzovať z toho, že vymáhanie sa dialo v exekúcii.\nAko už bolo uvedené, predpísané penále podľa zákona o sociálnom poistení nie je súkromnoprávnou,\nale verejnoprávnou pohľadávkou a jej právna povaha sa nezmenila ani začatím jej vymáhania súdnym\nexekútorom. Na základe toho sa veľký senát nestotožňuje s názorom vysloveným v citovanom rozsudku\nsp. zn. 6 Ssk 113/2023 a staršej judikatúre, na ktorú tento rozsudok odkazuje. Naopak, možno uzavrieť,\n\nže ustanovenie § 112 Obč. zák. o spočívaní premlčacej doby počas konania o výkon rozhodnutia (teda\naj exekučného konania, porov. § 233 Ex. por.) sa neuplatňuje na premlčanie práva vymáhať poistné\nalebo penále upravené v ustanovení § 147 ods. 3 a § 241 ods. 1 zákona o verejnom poistení.\n18. To však neznamená, ako to tiež naznačuje citovaná staršia judikatúra, že by sa tým stieral rozdiel\nmedzi citovaným ustanovením § 147 ods. 3 a ďalším ustanovením § 148 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutia možno vykonať najneskôr do 10 rokov\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Už staršie stanovisko najvyššieho súdu (sp. zn. Cpj 19/01, judikát\nR 67/2001) totiž v obdobnej otázke premlčania pohľadávok na zdravotné poistenie poukázalo na to, že\nustanovenia o premlčaní nemožno stotožňovať s ustanoveniami o nemožnosti vykonať rozhodnutie. Na\npremlčanie sa totiž prihliada len na námietku, kým na zánik vykonateľnosti rozhodnutia kvôli uplynutiu\ndoby sa hľadí z úradnej povinnosti. Premlčanie práva vymáhať podľa § 147 ods. 3 cit. zák. tak\nmusí dlžník namietnuť, kým na uplynutie doby v zmysle § 148 ods. 2 cit. musí žalovaná hľadieť aj\nbez návrhu. Vychádzajúc z tohto rozdielu a citovaného stanoviska najvyšší súd (v obchodnoprávnom\nkolégiu) vyslovil, že pojem „právo vymáhať poistné“ znamená právo veriteľa začať výkon rozhodnutia na\nvymáhanie tejto pohľadávky, nie však aj úspech a ukončenie tohto výkonu (porov. uznesenie sp. zn. 1\nObdoK 9/2023). Právo vymáhať poistné sa tak uplatní už návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 148\nods. 1 a § 224 cit. zák. účinného do 30. júna 2017 alebo začatím výkonu rozhodnutia podľa § 225a a\nnasl. cit. zák. účinného od 1. júla 2017, prípadne aj zrážkami podľa § 224 ods. 2 a 3 cit. zák. Ak žalovaná\nuplatnila toto právo niektorým z týchto spôsobov v premlčacej lehote ustanovenej v § 147 ods. 3 tohto\nzákona, nemôže dôjsť k jeho premlčaniu počas tohto konania.\n19. V prerokúvanej veci podľa zisteného skutkového stavu žalovaná uplatnila svoje právo vymáhať\npenále najskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s cit. § 148 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení v znení účinnom do 30. júna 2017. Keďže tento návrh podala približne dva týždne po\nprávoplatnosti rozhodnutia, stalo sa tak celkom zjavne v šesťročnej lehote podľa § 147 ods. 3 v spojení s\n§ 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Jej právo vymáhať penále sa tak nepremlčalo a okolnosť, že\nšesťročná premlčacia lehota uplynulo počas exekúcie, by nemala vplyv na možnosť pokračovať v nej.\nŽalovaná však potom nesúhlasí s tým, aby znášala následky toho, že táto exekúcia sa musela zastaviť\nna základe zákona č. 233/2019 Z. z. po uplynutí premlčacej lehoty, takže už nemala možnosť uplatniť\nsvoje právo v konaní o vymáhaní pohľadávky (§ 225a zákona o sociálnom poistení). Prehliada však\nustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., podľa ktorého pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii\nsa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí\nrovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Uvedené ustanovenie\nnerozlišuje medzi verejnými a súkromnými pohľadávkami a pre všetky normuje, že sa nepremlčia skôr\nnež jeden rok po ukončení exekučného konania. Tým sa pre oprávnených vytváral dostatočný časový\npriestor na to, aby znova uplatnili svoje právo vymáhať pohľadávku iným zákonom predpokladaným\nspôsobom.\n20. Podľa zisteného skutkového stavu sa exekučné konanie, v ktorom sa vymáhala pohľadávka na\npenále z rozhodnutia pobočky žalovanej z 20. júna 2013, skončilo 6. marca 2020 v súlade s § 8 zákona\nč. 233/2019 Z. z. Na základe citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 tohto zákona sa tak právo vymáhať\ntúto pohľadávku nepremlčalo skôr než uplynutím jedného roka, teda 6. marca 2021. Pobočka žalovanej\nako príslušná organizačná zložka [§ 178 ods. 1 písm. a) devätnásty bod zákona o sociálnom poistení]\ntak mohla do tohto dňa začať vymáhať túto pohľadávku tým, že by v zmysle § 225c ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení vydala rozhodnutie o začatí konania o jej vymáhaní. Zo zisteného skutkového stavu\nvšak plynie, že tak urobila až 14. mája 2021, teda potom, čo už uplynula aj „dodatočná“ premlčacia\nlehota podľa cit. § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.\n21. V čase, kedy začala konanie o vymáhanie pohľadávok, tak jej právo vymáhať ju už bolo premlčané.\nPodľa § 225e ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení potom platí, že organizačná zložka\nzastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávky, ak právo vymáhať pohľadávku je premlčané a\núčastník konania vzniesol námietku premlčania. Podobne podľa § 225n ods. 1 cit. zák. účastník mohol\norganizačnej zložke do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania podať odvolanie, ak\n(okrem iného) sú tu iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Keďže žalobca\nv odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania riadne vzniesol takúto námietku, mala buď sama\npobočka podľa cit. § 225e ods. 1 písm. c) alebo najneskôr ústredie žalovanej pri rozhodovaní o odvolaní\npodľa § 225n ods. 1 cit. zákona rozhodnúť o zastavení vymáhania. Ak ústredie žalovanej napriek\ntomu nevyhovelo odvolaniu žalobcu a preskúmavaným rozhodnutím zo 7. júla 2021 potvrdilo toho\nupovedomenie, vychádza toto rozhodnutie skutočne z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV. Záver\n\n22. Na základe všetkých uvedených úvah veľký senát kasačného súdu dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalovanej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP\nrozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n23. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 461 a § 466\nods. 5 písm. a) SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v kasačnom konaní úspešný, kasačný súd priznal právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej.\n24. Tento rozsudok prijal veľký senát pomerom hlasov 6 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sa/19/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "046fa041-da11-46c8-8360-679f379fbcb9:8fd9f459-4b6a-4a05-99e5-9bb2001a67ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2", "spisova_znacka": "7Ssk/115/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/115/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2"}, {"guid": "18f952ce-c52a-4427-8d92-c5c738087eca:f18bdba7-ed93-4c94-a112-18528fec9067", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200311.1", "spisova_znacka": "6Ssk/113/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/113/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200311.1"}, {"guid": "151eb3f6-f06e-485b-88b7-11e3fd190a3a:2aa19492-0c16-46c1-a36a-7a696d9754d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200358.1", "spisova_znacka": "19SVs/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2023 z 13. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200358.1"}, {"guid": "49934543-a399-4dc7-8d60-756752c5501e:1ebdbf81-f6e9-4390-961f-5628b44eee9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1", "spisova_znacka": "1SVs/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1"}], "citovane_v": [{"guid": "29bf93ba-edf0-4573-be6f-1b954a87c88c:e9522f20-75f6-46b6-98f8-6766cd7bfa9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3", "spisova_znacka": "7Ssk/34/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/34/2024 z 29. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3"}, {"guid": "046fa041-da11-46c8-8360-679f379fbcb9:8fd9f459-4b6a-4a05-99e5-9bb2001a67ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2", "spisova_znacka": "7Ssk/115/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/115/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2"}]}