{"guid": "812f68df-4aa8-4699-89f3-163b94136925:cc6c1f06-0783-4c75-8a7d-bd8d9608ed3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4", "spisova_znacka": "5Svk/19/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/19/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 26. februára 2026, sp. zn. 5Svk/19/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4", "identifikacne_cislo": "8017200604", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-9.pismeno-b", "nazov": "§ 18a ods. 9 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-9.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-18a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc6c1f06-0783-4c75-8a7d-bd8d9608ed3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Svk/19/2025\n8017200604\n26. 02. 2026\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K.. Z. J., nar. X. A. XXXX, bytom I. pod\nT. XX, právne zastúpený: JUDr. Valéria Janíková, advokátka, so sídlom Námestie Sv. Egídia 95, 058 01\nPoprad, proti žalovanému (sťažovateľovi): Obec Stráne pod Tatrami, so sídlom Stráne pod Tatrami 2, 059\n76, IČO: 00 326 593, právne zastúpený: JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2,\n058 01 Poprad, o preskúmanie uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016\nzo dňa 23. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach\nč. k. PO-1S/38/2017-538 zo dňa 16. januára 2025, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v\nKošiciach č. k. PO-1S/38/2017-581 zo dňa 1. októbra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Obecné zastupiteľstvo obce Stráne pod Tatrami (ďalej len „obecné zastupiteľstvo\") na svojom\nzasadnutí konanom dňa 23. februára 2016 prijalo uznesenie č. 11/2016 (ďalej len „uznesenie obecného\nzastupiteľstva\"), ktorým podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení\") odvolalo žalobcu z funkcie hlavného\nkontrolóra obce Stráne pod Tatrami.\n2. Uznesenie obecného zastupiteľstva obsahovalo odôvodnenie, podľa ktorého: „Zamestnanec sa má\nzdržať konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov. Hlavný kontrolór obce zasahuje do bežného\nchodu obce, vybavuje veci, ktoré starosta obce nestíha vybavovať, vybavuje dotácie na zveľaďovanie\nobce. Takéto konanie vytvára konflikt záujmov, pretože hlavný kontrolór kontroluje veci, ktoré sám\nvykonal. Hlavný kontrolór dohadoval styk s fyzickými a právnickými osobami, ktoré pre obec vykonávali\nprávne služby a služby verejného obstarávania, likvidáciu nelegálnej skládky, výstavbu strechy ZŠ rómska osada a iné, čo je tiež v rozpore záujmov. Pri výstavbe strechy dával neoprávnené prísľuby,\nktoré zaväzujú zamestnávateľa. Zamestnanec nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace\ns vykonávaním práce vo verejnom záujme. Hlavný kontrolór verejne vyhlásil, že I., poslanec OZ\nodpracoval práce na základe dohody. Vyšetrovaním polície sa potvrdilo, že práce vykonané neboli.\nHlavný kontrolór počas pracovného času dohadoval a vykonával súkromné obchody, čo považujeme za\nhrubé porušenie pracovnej disciplíny.\"\nII. Rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR\n3. Proti uzneseniu obecného zastupiteľstva podal žalobca žalobu na Okresný súd Kežmarok, ktorou sa\ndomáhal o určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami trvá. Okresný súd\nKežmarok uznesením č. k. 4Cpr/1/2016-400 zo dňa 9. augusta 2017 postúpil vec Krajskému súdu v\n\nPrešove, keďže mal za to, že predmetná vec patrí do správneho súdnictva, pričom Krajský súd v Prešove\nje vecne a miestne príslušný na prejednanie predmetnej veci. S uvedeným postupom vyslovil Krajský súd\nv Prešove svoj nesúhlas a vec prípisom zo dňa 28. septembra 2018 predložil kompetenčnému senátu\nNajvyššieho súdu SR, pretože dospel k záveru, že vec nepatrí do správneho súdnictva.\n4. Uznesením kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR č. k. 1KO/36/2018-415 zo dňa 4. decembra\n2018 bolo následne rozhodnuté, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci nie je\ndôvodný a príslušný na konanie vo veci je Krajský súd v Prešove.\nIII. Konanie pred správnym súdom\n5. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov. Predmetná vec bola z uvedených dôvodov pridelená senátu Správneho\nsúdu v Košiciach.\n6. Správny súd v Košiciach z podkladového materiálu zistil, že žalobca sa včas podanou žalobou\n(doplnenou podaním zo dňa 8. februára 2019) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nuznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce. Žalobca\nžiadal predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť a zároveň priznať proti žalovanému náhradu\ntrov konania.\n7. Podľa žalobnej argumentácie bolo napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva neurčité,\nnezrozumiteľné a nespôsobilé naplniť skutkovú podstatu hrubého, alebo opakovaného porušenia\npovinností zamestnanca a zvlášť hrubého porušenia povinnosti vedúceho zamestnanca. Zdôraznil,\nže nemal vedomosť o tom, že bude odvolávaný, a tak nebol ani prítomný na zasadnutí obecného\nzastupiteľstva. O svojom odvolaní sa dozvedel až nasledujúci deň (24. februára 2016), kedy mu bolo zo\nstrany žalovaného doručené oznámenie o zániku jeho funkcie a pracovného pomeru hlavného kontrolóra\nz dôvodu, že bol z tejto funkcie odvolaný obecným zastupiteľstvom dňa 23. februára 2016. Keďže\nžalobca nebol prítomný na rokovaní obecného zastupiteľstva, mal za to, že mu bola odňatá možnosť\nuplatniť svoje právo na obhajobu.\n8. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd\") uznesením č. k. PO-1S/38/2017-538 zo dňa 16.\njanuára 2025 postupom podľa § 347 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP\") zrušil uznesenie obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23.\nfebruára 2016.\n9. Správny súd sa v úvode právneho posúdenia zaoberal argumentáciou žalovaného, podľa ktorej\nžalobca nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby, dôvodiac, že podaná\nžaloba je správnou žalobou v zmysle § 250zf zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej\nlen „OSP\") a túto môže preskúmať len správny súd, a to na základe žaloby prokurátora, ktorému musí\npredchádzať neúspešný protest. Hoci v čase doručenia správnej žaloby na Okresný súd Kežmarok išlo\no správnu žalobu v zmysle ustanovenia § 250zf OSP, predmetné konanie nebolo meritórne skončené ku\ndňu 1. júla 2016, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok. Tento v rámci svojich prechodných\nustanovení v § 491 ods. 1 vymedzil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Na prejednávanú vec tak bolo\npotrebné aplikovať ustanovenia Správneho súdneho poriadku, pričom zo znenia § 337 ods. 1 SSP je\nzrejmé, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená\nna svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie\nhlavného kontrolóra. Správny súd preto uvedenú námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.\n10. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu zákonnosti napadnutého uznesenia obecného\nzastupiteľstva, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Správny súd pripustil, že\nsúdna prax akceptuje postup, podľa ktorého vecné dôvody odvolania, t. j. skutkové vymedzenie\nporušenia konkrétnych povinností, nemusia byť súčasťou výroku uznesenia o odvolaní hlavného\nkontrolóra z funkcie. Je preto postačujúce, ak sa tieto dôvody prezentujú na zasadnutí obecného\nzastupiteľstva v rámci rozpravy s následným zachytením obsahu rozpravy do zápisnice. Nemožno\nvšak podľa správneho súdu akceptovať taký stav, ak určité skutkové okolnosti uvádzané na zasadnutí\n\nobecného zastupiteľstva (a zachytené v zápisnici) sú následne nesprávne právne kvalifikované, alebo\nak je uvádzaná právna kvalifikácia, ktorej chýba základ. V konkrétnych skutkových okolnostiach prijalo\nobecné zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 23. februára 2016 rozhodnutie podľa § 18a ods. 9 písm. a)\nzákona o obecnom zriadení, pre ktoré však správny súd v samotnom preskúmavanom uznesení, ani\nv zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nenašiel žiadne skutkové zdôvodnenie. V kontexte\nustanovení § 81 a § 82 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce\") ako aj\n§ 8 zákona č. 552/2003 Z. z. nešlo podľa názoru správneho súdu v žiadnom z prípadov prejednaných\nobecným zastupiteľstvom o také dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod opakované, alebo zvlášť\nhrubé porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.\n11. Podľa správneho súdu ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) a písm. b) zákona o obecnom\nzriadení upravujú dva diametrálne odlišné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra, ktoré nie je\nmožné zamieňať. Pri dôvode podľa písm. a) ide o porušenie všeobecných povinností zamestnanca,\nalebo vedúceho zamestnanca, napr. týkajúcich sa dochádzky na pracovisko, prítomnosti na\npracovisku, dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov, dodržiavania liečebného režimu\npočas práceneschopnosti, zachovávania všeobecnej prevenčnej povinnosti a pod. Vo vzťahu k\nporušeniu takýchto povinností je najskôr nevyhnutná notifikácia ich porušenia obecnému zastupiteľstvu\nstarostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému\nkontrolórovi v pozícii zamestnávateľa. Ak starosta obce nedeklaruje na strane hlavného kontrolóra\nžiadne porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca (§ 81 a § 82 zákonníka práce\na § 8 zák. č. 552/2003 Z. z.), nemá obecné zastupiteľstvo právny základ pre ďalší postup, ktorý by mohol\nrezultovať rozhodnutím podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.\n12. Pri dôvode na odvolanie hlavného kontrolóra upravenom v ustanovení § 18a ods. 9 písm. b) zákona\no obecnom zriadení, je podľa správneho súdu zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva,\nktorú je možné realizovať v podstate bez ingerencie starostu obce. Materiálnym podnetom pre\nodvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je tu zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba\nz funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti. Je potrebné\nvšak dodržanie nevyhnutnej procesnej podmienky, ktorou je aspoň jedno časovo predchádzajúce\nzdokladovateľné písomné upozornenie obecného zastupiteľstva, adresované a doručené hlavnému\nkontrolórovi, vytýkajúce mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností\nvyplývajúcich z jeho funkcie.\n13. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že skončenie pracovného pomeru bolo\nžalobcovi oznámené dňa 24. februára 2016 a písomné oznámenie o skončení jeho pracovného pomeru\nmu bolo doručené dňa 2. marca 2016. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna listina,\nktorou by deklaroval starosta obce obecnému zastupiteľstvu porušenie povinností zamestnanca, alebo\nvedúceho zamestnanca na strane hlavného kontrolóra v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom\nzriadení a taktiež ani listina (písomné upozornenie) obecného zastupiteľstva adresovaná a doručená\nhlavnému kontrolórovi, vytýkajúca mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych\npovinností vyplývajúcich z jeho funkcie v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení.\n14. Žalobca ako prílohu k písomnému vyjadreniu zo dňa 8. februára 2019 pripojil písomné upozornenia\nzo dňa 23. júna 2016, 24. júna 2016, 27. júna 2016, 28. júna 2016 a 30. júna 2016, ktoré mu adresoval\nžalovaný, a ktorými žalobcu upozornil na zanedbanie povinnosti podľa\n§ 18d ods. 1 a § 18f\nzákona o obecnom zriadení.\n15. Z uvedeného je preto podľa správneho súdu zrejmé, že preskúmavané uznesenie obecného\nzastupiteľstva bolo prijaté v rozpore so zákonom a žalovaný, uvedomujúc si túto skutočnosť, sa\nsnažil uvedený nedostatok zákonnosti dodatočne konvalidovať doručením písomných upozornení na\nzanedbanie povinnosti žalobcu, avšak až v čase po odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra\nobce, čo nie je prípustné.\n16. Keďže z formálneho hľadiska nebola na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 23.\nfebruára 2016 dodržaná ani jedna z procedúr upravených ustanovením § 18a ods. 9 písm. a) alebo § 18\nods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pričom ich faktické skombinovanie obecným zastupiteľstvom\nžalovaného považoval správny súd za nesúladné s textom, ako aj zmyslom dotknutých ustanovení\nzákona o obecnom zriadení, dospel správny súd k právnemu záveru o dôvodnosti správnej žaloby.\n\n17. O trovách v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva správny\nsúd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov konania.\nIV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n18. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ\") podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú\nsťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b) a písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby\nnapadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Sťažovateľ v rámci prvého sťažnostného bodu namietal, že správny súd porušil zákon, keď konal so\nžalobcom, ktorý nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby. Sťažovateľ naďalej\ntrval na tom, že vtedy platná úprava súčasne vylučovala možnosť domáhať sa určenia neplatnosti\nuznesenia obecného zastupiteľstva určovacou žalobou podľa\n§ 80 písm. c) OSP, nakoľko\nsa tým obchádza osobitná právna úprava podľa § 250zf OSP. V tomto smere sťažovateľ poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/146/2010.\n20. Sťažovateľ následne rozporoval právne závery prijaté správnym súdom. Nesúhlasil s prijatým\nzáverom, že dôvody odvolania hlavného kontrolóra boli neurčité a neboli dostatočne konkrétne\nvyšpecifikované. Napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva špecifikuje zanedbané povinnosti,\nktoré mali byť hrubým porušením povinností, tak aby nebolo možné tieto zameniť s inými. Žalobca bol\nna uvedené nedostatky viackrát upozornený, čo má potvrdzovať skutočnosť, že po nástupe do funkcie\nhlavného kontrolóra bol z dôvodu riadneho neplnenia povinností a zasahovania do chodu obce viackrát\nodvolávaný. Preto nemožno dospieť k záveru, že by jeho porušovanie povinností bolo výnimočné, ale\nnaopak bolo sústavné a dlhodobé.\n21. Sťažovateľ sa rovnako nestotožnil ani so žalobcovým poukazom na § 70 zákonníka práce. Keďže\nbol žalobca odvolaný z funkcie podľa §18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, nebolo možné\naplikovať zákonník práce ani subsidiárne.\n22. Sťažovateľ rovnako uviedol, že zákon o obecnom zriadení v § 18a ods. 9 písm. a) nestanovuje\npredchádzajúce upozornenie obecným zastupiteľstvom na porušenie uvedených povinností ako\npodmienku odvolania hlavného kontrolóra obce. Sťažovateľ v tomto smere poukázal aj na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/25/2013 zo dňa 30. apríla 2013.\n23. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením správneho súdu,\npričom navrhol podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\nV. Právne posúdenie kasačných námietok kasačným súdom\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 2 SSP), oprávnenou\nosobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie\nsprávneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n25. Podľa § 337 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia\nzastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja,\nkontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný\nkontrolór\").\n26. Podľa § 339 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach\na právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra\nalebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.\n27. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\n28. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať\nhlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti\nzamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; odvolanie musí byť zdôvodnené.\n29. Podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať\nhlavného kontrolóra z funkcie, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho\nfunkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom.\n30. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra\nzaniká aj jeho pracovný pomer.\n31. Predmetom kasačného prieskumu je napadnuté uznesenie správneho súdu, ktorým správny súd\nzrušil správnou žalobou napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol žalobca postupom\npodľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce\nStráne pod Tatrami.\n32. Prvou sťažnostnou námietkou, ktorou sťažovateľ dôvodil v kasačnej sťažnosti, bol nedostatok\naktívnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie správnej žaloby, keď sťažovateľ tvrdil, že aktívne\nlegitimovaným subjektom je v konaní podľa § 250zf OSP jedine prokurátor, ktorého protestu nebolo\nvyhovené.\n33. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ už v konaní pred správnym súdom zaujal v podstate\ntotožnú argumentáciu, ktorou apeloval na potrebu aplikácie osobitného procesného režimu podľa\nObčianskeho súdneho poriadku. Ako je zrejmé z napadnutého uznesenia, správny súd sa s touto\nsťažovateľovou argumentáciou náležitým spôsobom vysporiadal vo svojom odôvodnení, pričom v\ndostatočnom rámci uviedol, prečo ju považuje za nedôvodnú (bod 35. až 37. napadnutého uznesenia\nsprávneho súdu). Kasačný súd sa s odôvodnením napadnutého uznesenia správneho súdu v príslušnom\nrozsahu stotožňuje.\n34. Na účely vlastného právneho posúdenia uvedenej kasačnej námietky však možno zhrnúť, že hoci\nžalobca podal žalobu na nepríslušný súd pred dátumom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho\nporiadku, je potrebné zhodne s názorom správneho súdu dospieť k záveru, že princíp okamžitej\naplikability zakotvený v ustanovení § 491 ods. 1 SSP jasne určuje, že tento zákon platí na všetky konania\nprebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (už neúčinných) právnych predpisov. Kasačný súd\nnedospel k záveru, že by bol naplnený predpoklad na odchýlenie od tohto všeobecného pravidla, teda\nže by boli naplnené procesné špecifiká podľa § 492 ods. 1 a 2 SSP. Keďže konanie pred správny súdom\nnebolo meritórne skončené kudňu, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok, je potrebné\nvnímať postup správneho súdu ako súladný so zákonom.\n35. Je zároveň nutné uviesť, že žalobca pôvodnú žalobu dodatočným podaním dostatočne špecifikoval,\nna základe čoho správny súd dospel k záveru, že žalobca fakticky inicioval konanie o preskúmaní\nzániku funkcie hlavného kontrolóra podľa § 337 a nasl. SSP. Aktívna legitimácia v rámci predmetného\nkonania je vymedzená v ust. § 339 SSP, v zmysle ktorého: „Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí,\nže bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej\nodvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť\npodľa osobitného predpisu, naďalej trvá.\" Aktuálne účinná procesná úprava tak nepochybne priznáva\naktívnu legitimáciu fyzickej osobe, ktorá funkciu hlavného kontrolóra vykonávala. Je preto možné dospieť\nk záveru, že procesná podmienka aktívnej legitimácie bola v predmetnom správnom súdnom konaní,\nv zmysle účinnej právnej úpravy, splnená, a teda podaná sťažnostná námietka je v zmysle vyššie\nuvedeného nedôvodná.\n36. Kasačný súd sa v rámci prieskumu napadnutého uznesenia správneho súdu ďalej zaoberal aj\nsťažnostnými námietkami uplatnenými v sťažnostnom dôvode č. 2 podanej kasačnej sťažnosti. Z\nvymedzeného dôvodu kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) je zrejmé, že ambíciou\nsťažovateľa bolo v tejto časti kasačnej sťažnosti rozporovať právne posúdenie veci správnym súdom.\nPodstatná časť sťažovateľovej argumentácie však nereaguje na odôvodnenie napadnutého uznesenia\nsprávneho súdu. Kasačný súd pripomína, že Správny súdny poriadok celkom presne stanovuje\nvymedzenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), keď v § 440 ods. 2 SSP uvádza: „Dôvod\n\nkasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\" Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na\nprávne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Značná časť kasačnej sťažnosti spočívala len\nv spochybňovaní žalobcovej argumentácie, avšak bez uvedenia vecnej argumentácie sťažovateľa,\nktorá by bola spôsobilá rozporovať prijaté závery správneho súdu. Je pritom potrebné podotknúť, že v\npredmetnej veci bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti\na sťažnostnými bodmi. Kasačný súd teda nemá oprávnenie za sťažovateľa dôvody nezákonnosti\nnapadnutého uznesenia vyhľadávať a ani dopĺňať dôvody kasačnej sťažnosti. Sťažovateľov úspech\npreto v danej veci do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti, ktorá vzhľadom aj na ďalej\nuvedené kvalifikovane nenapádala dôvody napadnutého uznesenia správneho súdu.\n37. V tomto smere je potrebné podotknúť, že dôvodom, pre ktorý správny súd zrušil napadnuté\nuznesenie obecného zastupiteľstva nebola neurčitosť a nedostatočne konkrétna špecifikácia, alebo\nzameniteľnosť dôvodov odvolania hlavného kontrolóra obce (ako naznačuje sťažovateľ), ale práve\nnerešpektovanie postupu podľa § 18a ods. 9 písm. a) a § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom\nzriadení zo strany sťažovateľa. Bolo preto primárne úlohou sťažovateľa napádať tieto závery správneho\nsúdu. Z ďalšej časti kasačnej sťažnosti je však zrejmé, že sťažovateľ voči týmto záverom jasne nebrojil.\n38. Kasačný súd ďalej poukazuje aj na argumentáciu sťažovateľa, keď namietal, že § 18a ods. 9\npísm. a) zákona o obecnom zriadení nestanovuje upozornenie obecným zastupiteľstvom na porušenie\npovinností ako podmienku odvolania hlavného kontrolóra. Hoci kasačný súd nerozporuje správnosť\ntohto právneho názoru, v skutkových okolnostiach preskúmavanej veci táto argumentácia relevantne\nnenapádala právny názor vyslovený správnym súdom. Správny súd totiž v kontexte porušenia procesu\npredpokladaného § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nevytkol sťažovateľovi nesplnenie\npodmienky predchádzajúceho písomného upozornenia obecným zastupiteľstvom, ale uviedol, že v\nprípade ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení je nevyhnutná notifikácia\nporušenia povinností obecnému zastupiteľstvu starostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako\nštatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa.\n39. Kasačný súd z odôvodnenia napadnutého uznesenia správneho súdu vnímal, že okrem nesplnenia\ntzv. notifikačnej povinnosti starostu, správny súd sťažovateľovi vyčítal, že sa v administratívnom spis\nnenachádzala ani listina (písomné upozornenie) obecného zastupiteľstva adresovaná a doručená\nhlavnému kontrolórovi, vytýkajúca mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych\npovinností vyplývajúcich z jeho funkcie. Uvedené však správny súd sťažovateľovi vytkol v kontexte\nustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pričom ďalšia sťažovateľova\nargumentácia správnosť predmetného záveru správneho súdu nerozporovala.\n40. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ostatnú časť sťažovateľovej argumentácie. Opakované\npolemiky sťažovateľa s odkazom na § 70 zákonníka práce a jeho subsidiárnu aplikáciu vyhodnotil\nkasačný súd rovnako ako vecne nesúvisiacu, keďže nebolo zrejmé voči ktorej časti právneho posúdenia\nsprávnym súdom, mala táto argumentácia smerovať. Vo všeobecnosti možno preto opakovane zhrnúť,\nže kasačný súd vyhodnotil v podstate celú argumentáciu uplatnenú v sťažnostnom dôvode č. 2 kasačnej\nsťažnosti ako nedôvodnú, keďže, táto nesmerovala priamo proti dôvodom napadnutého uznesenia\nsprávneho súdu, ale mala skôr ambíciu spochybniť žalobné body uplatnené žalobcom v rámci podanej\nsprávnej žaloby. Uvedené preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávne vymedzenie dôvodu kasačnej\nsťažnosti (a contrario § 440 ods. 2 SSP).\nVI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov\n41. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a\npreto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\na vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom\nsúde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/38/2017", "guid": "5aefce03-cda2-4754-a981-d197899bec4a:f75647eb-fcd5-4c7b-ae68-333bb1a4a2d2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}