{"guid": "c7430794-50c5-43a0-a715-ec11cd44fcf8:5d0d1876-382f-46ee-9d12-90ba6aa49bcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200715.1", "spisova_znacka": "6Ssk/31/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/31/2026 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. augusta 2026, sp. zn. 6Ssk/31/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200715.1", "identifikacne_cislo": "7022200715", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d0d1876-382f-46ee-9d12-90ba6aa49bcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200715.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200715.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200715.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/31/2026\n7022200715\n26. 08. 2026\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2026:7022200715.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina\nTisa, v právnej veci žalobcu: B. M., narodený XX. K. XXXX, bytom D. X, L. - Š., právne zastúpený: JUDr.\nDanica Holováčová, advokát so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 390954/2022 zo dňa 12. septembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nSprávneho súdu v Košiciach, č. k. KE-6S/134/2022-204 zo dňa 17. decembra 2025, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nzamieta.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach, č. k.\nKE-6S/134/2022-204 zo dňa 17. decembra 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom\nzo 17. decembra 2025, č. k. KE-6S/134/2022-204 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 390954/2022 zo dňa 12. septembra 2022 (ďalej aj „preskúmavané\nrozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.\n311669/2022 zo dňa 13. júla 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca sa podľa § 84 ods.\n4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej\nlen „zákon č. 35/2019 Z. z.“) nepovažuje za spoľahlivého. Prvostupňový správny orgán prvostupňové\nrozhodnutie odôvodnil tým, že uviedol, že (i) v súlade s ustanovením § 121 zákona č. 35/2019 Z.\nz. a IRA č. 156/2019 - Smernica o vykonaní previerky spoľahlivosti (ďalej len „smernica“) bola dňa\n10. novembra 2021 vykonaná previerka spoľahlivosti žalobcu; (ii) predmetom previerky spoľahlivosti\nbolo preverenie skutočností týkajúcich sa používania a držania iných ako služobných zbraní a iného\nako služobného streliva počas výkonu služby žalobcom a tiež zisťovanie skutočností týkajúcich sa\nobchodovania žalobcu so zbraňami, resp. strelivom; (iii) pre účely vykonania previerky spoľahlivosti\nvyplnil žalobca dotazník č. 521858/2021 HSP 699/2021 (ďalej len „dotazník“), ktorého vyplnenie\nprebiehalo za prítomnosti poverených príslušníkov finančnej správy a tento bol zo strany žalobcu\nvyplnený a podpísaný a odovzdaný povereným osobám dňa 10. novembra 2021; (iv) nakoľko pretrvávali\npochybnosti o spoľahlivosti žalobcu, bol s ním 10. novembra 2021 vykonaný pohovor a o daných\nskutočnostiach bola spísaná zápisnica o vykonaní pohovoru č. 522083/2021 HSP 699/2021 (ďalej\n\nlen „zápisnica“); (v) uviedol, že zo zápisnice vyplýva, že žalobca u poverených príslušníkov ani v\npriebehu pohovoru neodstránil ich pochybnosti o svojej pravdovravnosti; (vi) z tohto dôvodu bolo dňa 31.\njanuára 2022 u žalobcu vykonané psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré sa uskutočnilo na\nodbornom akreditovanom pracovisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného\nzboru, Kriminalistický a expertízny ústav PZ, oddelenie aplikovanej psychofyziológie, závery ktorého\noverenia boli zhrnuté vo výsledku odborného skúmania zn. PPZ - KEU - AP - EXP - 2022/37 - 1 z 1.\nfebruára 2022 (ďalej len „výsledok odborného skúmania“); (vii) prvostupňový správny orgán následne\nkonštatoval, že z výsledku odborného skúmania vyplynul záver, že žalobca bol nepravdovravný; (ix)\nuzavrel preto, že v zmysle záverov z vykonanej previerky spoľahlivosti žalobca nespĺňa podmienku\nspoľahlivosti a nepovažuje sa preto za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona číslo 35/2019 Z. z.\n3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným\nrozhodnutím tak, že s odkazom na ustanovenie § 294 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. odvolanie\nžalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia vyjadril k námietkam žalobcu, konkrétne uviedol, že (i) žiadna zo žalobcom uvedených\nnámietok nie je spôsobilá ovplyvniť hodnotenie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia o záveroch z\nprevierky spoľahlivosti; (ii) uviedol, že obsah otázok uvedených v dotazníku a zápisnici je individuálny,\npričom ich znenie musí smerovať ku konkrétnym podozreniam, ktoré vyplývajú z preverovaných\ninformácií; zdôraznil, že rozpor medzi preverovanými informáciami a vyjadreniami žalobcu je evidentný,\nnakoľko medzi jednotlivými zisteniami existuje logická súvislosť; (iii) v súvislosti s námietkou žalobcu\ntýkajúcou sa vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti v rozpore so zákonom žalovaný\nuviedol, že kontraindikáciou na vykonanie tohto druhu testovania je akútna bolesť, ktorú však\nžalobca v čase realizácie testu nedeklaroval; (iv) k námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na\njudikatúru súdov žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutia sú vo vzťahu k posudzovanej veci úplne\nirelevantné; (v) vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že previerka spoľahlivosti, vrátane vykonania\npsychofyziologického overenia pravdovravnosti bola u žalobcu realizovaná v súlade so zákonom\na vnútornými predpismi, s ohľadom na všetky zásadné skutočnosti, ktoré vyplynuli z preverených\ninformácií.\n4. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd\nnapadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. V úvode svojho právneho posúdenia\nveci správny súd vymedzil nasledovné štyri okruhy námietok žalobcu: (i) námietka neúplnosti, resp.\nnezrozumiteľnosti rozhodnutí orgánov štátnej správy pre neuvedenie dôvodov, kvôli ktorým bola u\nžalobcu vykonaná previerka spoľahlivosti; (ii) námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave\npre záver o jeho nespoľahlivosti, keďže podľa žalobcu nebolo v konaní preukázaným, že by žalobca\nklamal o skutočnostiach, na ktoré bol dopytovaný; (iii) námietka o nezdôvodnení zákonnosti previerky\nspoľahlivosti vykonanej u žalobcu, ktorú podľa ods. 5 Smernice možno vykonať iba v prípade podozrenia\nz trestnej činnosti alebo v prípade podozrenia z iného protiprávneho konania preverovanej osoby a\nnapokon (iv) námietka neprípustného vykonania psychofyziologického overovania pravdovravnosti u\nžalobcu z dôvodu danosti jeho kontraindikácie v podobe jeho ochorenia (artritída), ktorým v rozhodnom\nčase vykonania previerky žalobca trpel.\n5. V súvislosti s prvou námietkou správny súd uviedol, že (i) z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva,\nže k preverovaniu žalobcu došlo na podklade skutočností zistených operatívno-pátracou činnosťou pri\npreverovaní anonymného podnetu na osobu žalobcu, ktoré vzbudili dôvodné podozrenie o protiprávnej\nčinnosti žalobcu a s ktorými zistenými skutočnosťami boli v rozpore vyjadrenia žalobcu počas previerky\nspoľahlivosti; (ii) poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) sp. zn. PL ÚS 17/2022 z 13. decembra 2023, ktorého relevantnú časť citoval; (iii) uviedol, že v\nokolnostiach danej konkrétnej veci správne orgány vo svojich rozhodnutiach iba vo všeobecnej rovine\nzmieňujú, že vyjadrenia žalobcu počas previerky spoľahlivosti boli v rozpore s informáciami získanými\noperatívno-pátracou činnosťou bez náznaku charakteru či podstaty týchto informácií a v tomto smere\nžalovaný iba poukazuje, že v intenciách týchto zistení boli formulované otázky v dotazníku, ktorý žalobca\nvypĺňal počas previerky spoľahlivosti, ako aj otázky počas pohovoru s tým, že žalovaný uviedol, že\nodpovede žalobcu boli rozporné s týmito operatívno-pátracou činnosťou zistenými informáciami v otázke\n5 a 6 dotazníka a v otázke č. 16 a č. 17 pri pohovore; (iv) následne správny súd dôvodil, že „Keďže\npredmetné otázky dotazníka boli naformulované s ohľadom na neurčitý čas a to či žalobca „niekedy“\nmal v zásobníkoch k jemu pridelenej služobnej zbrani iné ako služobné strelivo alebo či „niekedy“\nvložil do zásobníka iné strelivo, a súčasne keďže z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podkladom\npre vykonanie previerky spoľahlivosti u žalobcu boli nie len zistenia z inšpekčnej činnosti vykonanej\n09.12.2020, ale aj iné zistenia z operatívno-pátracej činnosti, tak z tejto formulácie dotazníkových otázok\nby bolo možné usúdiť, že operatívno-pátracou činnosťou mohlo byť zistené, že sa tak malo stať (t.j. že\n\nžalobca mal počas služby v zásobníku k služobnej zbrani aj iné strelivo, kde ho aj vložil), aj v inom čase\nnež len dňa 09.12.2020, kedy pri inšpekčnej činnosti bolo nájdených v zásobníku nachádzajúcom sa v\nsklade k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani 13 ks iného ako služobného streliva. Inými slovami, na\nzáklade takto všeobecne formulovaných dotazníkových otázok by bolo uveriteľným tvrdenie žalovaného\no tom, že predmetom preverovania žalobcu neboli len skutočnosti zistené počas inšpekčnej činnosti\n09.12.2020, ale aj iné skutočnosti zistené operatívno-pátracou činnosťou, ktoré boli taktiež premietnuté\ndo týchto dotazníkových otázok, pri zodpovedaní ktorých žalobca v pravdovravnosti, podľa inšpekčnej\nslužby, neobstál.“; (v) vychádzajúc z uvedeného správny súd uzavrel, že „Vzhľadom k uvedenému, aj\nkeď žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že svoje rozhodnutie založil na tom, že jednako žalobca\nnevedel vysvetliť skutočnosti zistené počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020, ako aj na tom, že odpovede\nžalobcu boli v rozpore s informáciami zistenými operatívno-pátracou činnosťou, má správny súd za\nto, že žalobca bol pri previerke spoľahlivosti konfrontovaný (preverovaný) a teda vyhodnotený ako\nnespoľahlivý, iba vo vzťahu k informáciám zisteným počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020 (otázky č.\n5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), nie však aj s inými informáciami zistenými operatívnopátracou činnosťou, ktoré informácie nie je možné, ani len v opisnej rovine vyčítať či už z rozhodnutia\ncolného úradu alebo žalovaného a nie je ich možné dedukovať ani zo žalobcovi či už v dotazníku alebo pri\npohovore kladených otázok (otázky č. 5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), ohľadne odpovedí\nna ktoré bol žalobca vyhodnotený ako nespoľahlivý z dôvodu že na nich nemal odpovedať pravdivo\ntak, ako to vo svojom rozhodnutí tvrdí žalovaný.“; (vi) dôvodil teda, že z rozhodnutí správnych orgánov\nnie je zrejmým, či podkladom na preverovanie žalobcu boli iba zistenia inšpekčnej činnosti zo dňa 9.\ndecembra 2020, ktoré sú v rozhodnutiach opísané a žalobcovi boli známe, alebo či tým podkladom\nboli skutočne aj iné skutočnosti zistené operatívno-pátracou činnosťou, ktoré nie je možné identifikovať\nani z otázok, ohľadne odpovedí, na ktoré bol žalobca pri dotazníku a pri pohovore vyhodnotený ako\nnepravdovravný; (vii) uvedené viedlo správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie je rozhodnutím nezrozumiteľným pre nedostatočné odôvodnenie, a teda v\ntom dôsledku je aj nepreskúmateľným.\n6. Nad rámec skutočností uvedených v predchádzajúcom bode správny súd k posúdeniu prvej námietky\nžalobcu uviedol, že „Okrem toho, aj v prípade, ak by správny súd teoreticky uveril tvrdeniam žalovaného,\nže v dotazníku a pri pohovore žalobcovi kladené otázky boli dostatočne personalizované s ohľadom\nna, o osobe žalobcu, operatívno-pátracou činnosťou zisteným informáciám, odpovede žalobcu na ktoré\nboli vyhodnotené ako rozporné s týmito operatívno-pátracou činnosťou zistenými informáciami (otázky\nč. 5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), tak v tom prípade by správny súd očakával, že\ntento rozpor, resp. nepravdivosť odpovedí žalobcu na tieto označené otázky v dotazníku a pri pohovore\nbude predmetom verifikácie tretej fázy previerky spoľahlivosti a to odpoveďami na tieto otázky žalobcom\nna detektore lži (psychofyziologické overenie pravdovravnosti). Avšak ako to vyplýva zo záznamu o\nvýsledku tohto psychofyziologického overenia pravdovravnosti bola v odpovediach žalobcu indikovaná\nlož pri odpovediach na dve otázky a to otázka č. 1 - „Nosili ste počas služby súkromnú strelnú zbraň?“\na otázka č. 2 - „Vložili ste do svojej služobnej zbrane súkromné náboje?“ Uvedené otázky teda svojim\nobsahom nekorešpondujú s overením pravdivosti odpovedí žalobcu na otázky z dotazníka či z pohovoru,\nna ktoré mal žalobca podľa príslušníkov inšpekčnej služby odpovedať v rozpore so skutočnosťou, keďže\notázky z dotazníka ani z pohovoru sa netýkali nosenia súkromnej či inej zbrane počas služby a netýkali\nsa ani nabíjania služobnej zbrane súkromnými nábojmi, pretože sporné otázky z dotazníka a z pohovoru\nsa týkali držby a manipulácie so súkromným strelivom a nabíjania zásobníka prideleného k zbrani a nie\npriamo zbrane -v súvislosti s uvedeným je treba poznamenať, že žalovaný na jednej strane upozorňuje\nžalobcu na jeho nesprávnu interpretáciu otázky č. 17 z pohovoru, ktorou žalobca nebol dopytovaný na\nto, ako došlo k nabitiu jeho služobnej zbrane inými ako služobnými nábojmi, ale bol dopytovaný na to,\nako došlo k nabitiu zásobníka k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani inými ako služobnými nábojmi, no\nohľadne formulácie otázok počas previerky spoľahlivosti žalovaný už tento formulačný rozdiel nevníma\na nevyhodnocuje.“.\n7. V súvislosti s druhou námietkou (nedostatočne zistený skutkový stav pre záver o nespoľahlivosti\nžalobcu) správny súd uviedol, že (i) pokiaľ boli podkladom pre preverovanie spoľahlivosti žalobcu\naj zistenia z operatívno-pátracej činnosti, tieto bolo potrebné v rozhodnutí uviesť aspoň opisne; (ii)\npokiaľ však boli podkladom pre previerku spoľahlivosti iba zistenia z inšpekčnej činnosti vykonanej\n9. decembra 2020, bolo potom nevyhnutným, aby správne orgány závery z polygrafu interpretovali v\nlogických súvislostiach aj v interakcii s týmito zisteniami a za tým účelom mali vykonať prípadne aj\nďalšie zisťovanie; (iii) ďalej dôvodil, že žalovaný si uľahčil situáciu tým, že v preskúmavanom rozhodnutí\nuviedol, že žalobca nevysvetlil, resp. že nevedel vysvetliť, ako sa v zásobníku v sklade k jemu pridelenej\nslužobnej zbrani ocitlo 13 ks iných ako služobných nábojov a ako sa v jeho skrinke ocitlo 14 ks\n\nnábojov 9 mm, pričom žalovaný si súčasne ohľadne týchto zistených skutočností vytvoril bez ďalšieho\ndokazovania, podľa neho, logickú konštrukciu, a to, že žalobca pred kontrolou musel vybrať zo zásobníka\nk jemu pridelenej služobnej zbrani 14 ks nábojov a palebným priemerom 9 mm, ktoré boli nábojmi\nfinančnej správy, tieto umiestnil vo svojej osobnej skrinke a súčasne na ich miesto vložiť do zásobníka\n13 ks iných (súkromných) nábojov; (iv) vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že za danej situácie bolo\nna mieste, aby príslušníci inšpekčnej správy preverením ďalších skutočností tvrdenia žalobcu vyvrátili\nalebo potvrdili, a nie aby bez ďalšieho vyvodili uvedenú konštrukciu o žalobcom o týchto skutočnostiach\nuvádzanej nepravde, konštatujúc, že „Z uvedeného je zrejmým, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú\nzaložené iba na nekritickom prevzatí všetkých záverov previerky spoľahlivosti (z dotazníka, z pohovoru\ni z polygrafu), bez ich, v logickej súvislosti podanej interpretácie v interakcii s inými už 09.12.2020\nzistenými skutočnosťami, ako aj so skutočnosťami na ktoré v odvolacom konaní upriamil pozornosť\nžalobca a ktorých overenie bolo opomenuté, a ktoré dôkazné zistenia by tieto závery previerky podporili\nalebo vyvrátili.“.\n8. K tretej námietke žalobcu (v zmysle ktorej žalovaný nezdôvodnil zákonnosť previerky spoľahlivosti\nvykonanej u žalobcu, ktorú podľa ods. 5 Smernice možno vykonať iba v prípade podozrenia z trestnej\nčinnosti alebo v prípade podozrenia z iného protiprávneho konania preverovanej osoby, ktorého sa\ndopustila alebo mala dopustiť pri výkone či v súvislosti s výkonom jej povolania, postavenia alebo\nfunkcie) správny súd uviedol, že „ ... v prípade konania, ktoré nemá znaky korupčného správania, pre\nabsenciu jedného z dvoch vyššie uvedených kumulatívnych znakov, ako je to aj v prípade žalobcu, u\nktorého nebolo zistené, žeby svojim konaním získal titulom svojej funkcie neoprávnený prospech, avšak\nktoré konanie by súčasne malo znaky protiprávneho konania z iného dôvodu, nie je podľa správneho\nsúdu síce možné aplikovať cit. § 84 ods. 5 v spojení s cit. § 121 ods. 1 zákona o finančnej správe,\nale v tom prípade je nevyhnutné túto protiprávnosť zadefinovať poukazom na zákonné ustanovenie\nalebo ustanovenie iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo interného predpisu a ako\ntaké ho posúdiť vyhodnotením dôkazov a nie len bez všetkého na podklade abstraktných záverov\npsychofyziologického overenia pravdovravnosti...“.\n9. Nakoniec správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu spočívajúcu v neprípustnosti\npsychofyziologického overovania pravdovravnosti z dôvodu existencie kontraindikácie v podobe\nochorenia žalobcu (artritída). Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú dôvodiac, že\nkontraindikáciou tohto vyšetrenia je iba indikovaná „akútna bolesť“, tj. neodkladná bolesť s vonkajšími\nprejavmi, a nie už samotná danosť ochorenia ako takého.\n10. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal\nvoči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 27. januára 2026 (ďalej len\n„kasačná sťažnosť“), pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil (i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g)\nSSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci); (ii) ustanovenie § 440\nods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil\njemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a (iii) ustanovenie\n§ 440 ods. 1 písm. h) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu).\n12. Po tom, ako žalovaný zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, kasačnú sťažnosť\nodôvodnil tým, že (i) uviedol, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne vyhodnotil\nzistený skutkový stav a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť; (ii)\nnamietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené najmä na argumentoch, ktoré žalobca v\nsprávnej žalobe vôbec neuplatnil, čím sa správny súd v rámci preskúmania zákonnosti preskúmavaného\nrozhodnutia odklonil od rozsahu a dôvodov uvedených v správnej žalobe; (iii) v súvislosti s posúdením\nveci správnym súdom uviedol, že predmetom previerky spoľahlivosti žalobcu bolo zisťovanie skutočností\ntýkajúcich sa údajného používania, resp. držania iných ako služobných zbraní a iného ako služobného\nstreliva počas výkonu služby vrátane skutočností týkajúcich sa údajného obchodovania so zbraňami\na strelivom; dôvodil, že otázky, ktoré boli žalobcovi položené v rámci dotazníka, boli koncipované s\nohľadom na predmet vykonanej previerky spoľahlivosti; (iv) v tejto súvislosti uviedol, že aj otázky,\nktoré boli kladené žalobcovi v rámci psychofyziologického overovania pravdovravnosti, boli koncipované\nna základe podkladov týkajúcich sa preverovanej oblasti, a teda všetky otázky, ktoré boli žalobcovi\npoložené v rámci previerky spoľahlivosti (dotazník, zápisnica, polygraf) úzko súviseli s predmetom\nprevierky spoľahlivosti; (v) akcentoval skutočnosť, že žalobca si do výkonu služby „nedopatrením\npriniesol súkromné náboje“, pričom sám uviedol, že tieto ponúkal na predaj aj svojim kolegom, ktorí\nvšak o ne neprejavili záujem; (vi) namietal nesprávnosť záveru správneho súdu v otázke hodnotenia\npodkladov na vykonanie previerky spoľahlivosti žalobcu a aj nesprávne právne posúdenie veci súdom,\n\nktoré spočíva v tom, že správny súd zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery,\nktoré nemajú žiadnu potrebnú oporu v zákonnej norme; následne citoval ustanovenie § 84 ods. 1 písm.\nb) a § 121 zákona č. 35/2019 Z. z.;\n(vii) opätovne akcentoval skutočnosť, že z výsledkov\nodborného skúmania žalobcu ako preverovaného príslušníka na polygrafe vyplynul jednoznačný záver\no tom, že tento je nepravdovravný; v tejto súvislosti citoval ustanovenie odseku 34 smernice; (viii)\nuviedol, že záver správneho súdu o tom, že v rámci previerky spoľahlivosti nebolo konanie žalobcu\ndostatočne preukázané, je záverom vyhodnoteným v rovine bez celkového kontextu; (ix) ďalej dôvodil,\nže poukaz správneho súdu na nález ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 17/2022 z 13. decembra 2023 sa\ntýkal úplne odlišnej veci a úplne odlišnej aplikovanej právnej normy; v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle\nustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) osoby\nv služobnom pomere k štátu musia byť posudzované oveľa prísnejšie, ako bežní civilní ľudia, keďže\nide o špecifický charakter činnosti v orgánoch štátu; (x) ďalej namietal, že záver správneho súdu, že\npodozrenia na strane žalobcu stoja na neoveriteľnom závere polygrafu, ktorý nie je možné podporiť\nzisteniami z operatívno-pátracej činnosti je názorom nesprávnym; poukázal na rozsudok správneho\nsúdu sp. zn. KE-8S/20/2023 z 3. júla 2025, ktorého relevantnú časť citoval; (xi) následne poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo\n„kasačný súd“) sp. zn. 6Ssk/87/2025 z 20. novembra 2025, ktorého relevantnú časť rovnako citoval;\n(xii) v závere kasačnej sťažnosti žalovaný žiadal priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a\nvychádzajúc z vyššie uvedeného spolu s odkazom na ustanovenie § 462 ods. 1 SSP navrhol napadnutý\nrozsudok správneho súdu zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 18. marca\n2026, v ktorom uviedol, že (i) kasačná sťažnosť nepredstavuje uplatnenie zákonných kasačných\ndôvodov podľa § 440 SSP, ale iba polemiku s vecnými závermi správneho súdu; (ii) uviedol, že\nnapadnutý rozsudok je výsledkom dôslednej aplikácie základných princípov správneho súdnictva,\npredovšetkým požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, povinnosti riadneho\nzisťovania skutkového stavu a zákazu svojvôle; (iii) podstatu sporu vymedzil tak, že táto spočíva v tom,\nči možno príslušníka finančnej správy označiť za nespoľahlivého na základe neurčitých, neuveriteľných\na nepreskúmateľných informácií a na základe dôkazu použitého bez rešpektovania jeho odborných\nlimitov a bez jeho logického prepojenia na rozhodné skutkové otázky; (iv) zdôraznil, že správne\norgány rozhodli bez riadne preukázaného skutkového stavu a bez preskúmateľného odôvodnenia; (v)\nkasačnej sťažnosti žalovaného vytkol, že táto smeruje k oslabeniu súdnej kontroly zákonnosti tým,\nže sa snaží presadiť formalistický prístup, podľa ktorého by správnym orgánom postačovalo odvolať\nsa na neurčité informácie a jeden problematický dôkaz bez toho, aby museli preukázať konkrétne\nskutkové okolnosti; (vi) následne žalobca predniesol vlastnú interpretáciu princípu koncentrácie konania\nrozporujúc tak tvrdenia žalovaného v kasačnej sťažnosti spočívajúce v dôvode podľa § 440 ods. 1 písm.\nf) SSP (viď vyššie); (vii) zdôraznil, že správny súd korektne dospel k záveru, že žalovaný založil svoje\npreskúmavané rozhodnutie na neurčitých tvrdeniach o operatívnych informáciách, ktorých obsah nebol\nžalobcovi sprístupnený ani len v opisnej rovine; (viii) v súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP žalobca uviedol, že správny súd oprávnene vytkol správnym orgánom nesprávne\npoužitie inštitútu polygrafu ako rozhodujúceho a v podstate jediného nosného dôkazu bez jeho kritického\nhodnotenia v kontexte ostatných zistení; (ix) akcentoval skutočnosť, že kasačná sťažnosť vychádza\nz akceptácie právneho automatizmu, teda z premisy, že ak polygraf indikuje lož, musí nasledovať\nzáver o nespoľahlivosti; takýto prístup žalobca označil za rozporný so zákonom a rozporný s princípmi\nprávneho štátu; (x) žalobca následne venoval priestor opisu charakteru psychofyziologického overenia\npravdovravnosti, ktoré nepovažuje za dôkaz skutku, ale iba nepriamy nástroj sledujúci logické reakcie\norganizmu na položené otázky; (xi) uviedol, že psychofyziologické metódy sú extrémne citlivé na stres,\nbolesť, zdravotný stav, únavu a psychickú záťaž a reakcie môžu byť vyvolané celým radom okolností\nnesúvisiacich s klamaním; v tejto súvislosti poukázal na existenciu akútneho zápalového reumatického\nochorenia žalobcu, ktoré malo byť sprevádzané výraznou bolesťou; (xii) v súvislosti s polygrafom\nuviedol, že tento bol použitý bez vecného prepojenia na rozhodné skutkové otázky, bez rešpektovania\nodborných a zdravotných kontraindikácií a zároveň ako automaticky dôkaz nespoľahlivosti; (xiii) v\nsúvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP uviedol, že tento nebol žalovaným\nnijako preukázaný a v kasačnej sťažnosti žalovaný neidentifikuje žiadnu ustálenú judikatúrnu líniu, od\nktorej by sa správny súd odklonil, ale tento dôvod predstavuje iba nesúhlas so závermi napadnutého\nrozsudku; uviedol, že žalovaný si zamieňa pojem „odklon od judikatúry“ s pojmom „neúspech v spore“;\n(xiv) v závere svojho vyjadrenia žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol rovnako\nako jeho návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n\n14. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 19. marca 2026 na\nvedomie.\nIII. Právne posúdenie veci kasačným súdom\nIII.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu\n15. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti\nžalovaného a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ (žalovaný) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n16. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho\nsprávneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 SSP).\n17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n\nIII.B Aplikované právne predpisy\n18. Podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z., príslušníkom finančnej správy môže byť občan\nstarší ako 18 rokov, ktorý je spoľahlivý.\n19. Podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z., za spoľahlivého sa na účely tohto zákona\nnepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.\n20. Podľa § 84 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z., za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu\nslužby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných\nvýhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov.\n21. Podľa § 84 ods. 7 prvá veta zákona č. 35/2019 Z. z., podmienky uvedené v odseku 1 musí príslušník\nfinančnej správy spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru.\n22. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť\npríslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d).\n23. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä\ninformácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi\nfinančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.\n24. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z., previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka\npreverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.\n25. Podľa § 121 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z., pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej\nsprávy sa vykoná, ak na základe vyhodnoteného dotazníka pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti.\nV priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným\nskutočnostiam. Z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy\na poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a\nnámietky preverovaného príslušníka finančnej správy proti obsahu zápisnice sa uvedú v zápisnici.\n26. Podľa § 121 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z., psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa\nako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v\npriebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie\npodmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d).\n27. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\nIII.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia\n28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd\npostupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové\nrozhodnutie, nakoľko dospel k záveru, že tieto (i) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci;\n(ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a (iii) zistenie skutkového\nstavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Závery odôvodňujúce\ntakýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 10 vyššie.\n29. Správny súd vyhodnotil ako opodstatnené námietky žalobcu spočívajúce v tvrdení, že: (i) v\nrozhodnutiach správnych orgánov absentuje uvedenie dôvodov, kvôli ktorým bola u žalobcu vykonaná\nprevierka spoľahlivosti; (ii) skutkový stav nebol dostatočne zistený, nakoľko nebolo v konaní preukázané,\nže by žalobca klamal o skutočnostiach, na ktoré bol dopytovaný; a (iii) nemožnosti vykonať previerku\nspoľahlivosti, nakoľko túto (podľa žalobcu) možno vykonať iba v prípade podozrenia z trestnej činnosti\nalebo v prípade podozrenia z iného protiprávneho konania preverovanej osoby. Naopak, správny súd\nako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že vykonanie psychofyziologického\noverovania pravdovravnosti (ďalej taktiež „polygraf“) bolo v jeho prípade neprípustné, nakoľko tento v\nrozhodnom čase vykonania previerky mal trpieť ochorením predstavujúcim kontraindikáciu.\n30. Správny súd si za východiskový základ pre závery uvedené v predchádzajúcom bode [sub (i) až (iii)]\nzvolil vlastnú interpretáciu a následnú aplikáciu (na prejednávanú vec) nálezu ústavného súdu sp. zn.\nPL ÚS 17/2022 z 13. decembra 2023 (ďalej taktiež „nález sp. zn. PL ÚS 17/2022“). Na úvod kasačný\nsúd konštatuje, že vyššie uvedené závery správneho súdu považoval za nesprávne a mylné a ako také,\nzakladajúce kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP - teda napadnutý rozsudok považoval\nrozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n31. V súvislosti s nálezom sp. zn. PL ÚS 17/2022 je v prvom rade nutné uviesť, že išlo o rozhodovanie\nústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o\nnesúlade ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\ntaktiež „zákon č. 404/2011 Z. z.“) s ústavou. Zo samotnej tejto skutočnosti je zrejmá „obsahová“\nvzdialenosť prejednávanej veci s vecou referenčnou. Tento „nesúvis“ má svoju prvoradú reflexiu v\nodlišných okruhoch chránených záujmov v porovnávaných veciach. Ústavný súd na jednej strane vážil\nzáujem na ochrane práv jednotlivca, ktorý nemá špecifický status (rozumej akýkoľvek cudzinec) so\nzáujmom na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti štátu. V prípade prejednávanej veci však\ndotknutý individuálny subjekt (rozumej príslušník finančnej správy) má status špecifický, vyplývajúci z\nustanovení zákona č. 35/2019 Z. z. Posudzovanie (vyvažovanie) možnej kolízie záujmov (so záujmom\nna ochrane verejného poriadku a bezpečnosti štátu) preto musí nutne zohľadňovať jeho osobitný status\nako status osoby v služobnom pomere plniacej úlohy finančnej správy ergo zabezpečujúcej bezpečnosť\nštátu v širšom slova zmysle.\n32. Okrem zásadnej odlišnosti (viď predchádzajúci bod) kasačný súd poukazuje na ďalšiu, ktorá robí\nnález sp. zn. PL ÚS 17/2022 na prejednávanú vec neaplikovateľným. Ide pritom o odlišnosť nemenej\nvýznamnú. Ústavný súd nálezom sp. zn. PL ÚS 17/2022 konštatoval nesúlad ustanovenia § 33 ods.\n6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. s čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods.\n4 ústavy. Podľa § 33 ods. 6 písm. o) v rozhodnom čase účinného zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný\nútvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje\nnesúhlas s udelením prechodného pobytu.“. Podľa § 48 ods. 2 písm. h) v rozhodnom čase účinného\nzákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko\npodľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu.“. Abstrahujúc podstatu citovaných\nnoriem možno povedať, že tieto obsahovali imperatív pre správny orgán (policajný útvar) zamietnuť\nžiadosť o udelenie pobytu vždy, keď tento dostal nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby\na Vojenského spravodajstva. A to bez ohľadu na to, či a ako bolo toto odôvodnené. Naviac, správny\norgán podľa citovaných noriem svoje rozhodnutie zamietajúce žiadosť o udelenie pobytu odôvodňoval\nodkazom na stanovisko a referenciou na citovanú normu. Obrazne povedané, štát žiadateľovi o pobyt\noznámil, že mu žiadosť zamieta (rozumej nesúhlasí) z dôvodu, že iný orgán štátu (SIS/VOS) nesúhlasí,\nto všetko bez toho, že by mal žiadateľovi (všeobecnému subjektu - viď predchádzajúci bod) čo i\nlen naznačiť, „čo by mohol byť asi problém“. Ústavný súd vyhodnotil citované normy ako nesúladné\ns ústavou, pričom v náleze sp. zn. PL ÚS 17/2022 dôvodil (a „problém“ pomenoval) nasledovne:\n(i) „Pre zachovanie ústavnej súladnosti by sa relevantné skutočnosti mali v nevyhnutnom rozsahu\nsprístupniť aj žiadateľovi prostredníctvom predmetného stanoviska Slovenskej informačnej služby, resp.\n\nVojenského spravodajstva, t. j. aspoň s podstatou dôvodov týkajúcej sa verejnej bezpečnosti, ktoré\ntvoria základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy, a to spôsobom, pri ktorom sa zohľadní\nnevyhnutný dôverný charakter spravodajských a operatívnych informácií (porovnaj s PL. ÚS 8/2016,\nbod 112). Tým by sa zabezpečila možnosť žiadateľa vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, ktoré viedli k\nnegatívnemu stanovisku spravodajských služieb týkajúceho sa ohrozenia záujmov Slovenskej republiky.\nTakéto opatrenie by zabezpečilo ochranu časti utajovaných skutočností a súčasne by sa tým splnil\nnevyhnutný rámec uplatňovania ústavou garantovaných práv. To by umožnilo dotknutým osobám brániť\nsvoje záujmy za podstatne lepších podmienok, ako to umožňuje napadnutá právna úprava.“ (pozri 70\nbod v nálezu sp. zn. PL ÚS 17/2022), resp. (ii) „Takéto skryté odňatie právomoci správnemu orgánu\nnapriek jeho deklarovaniu zákonom o pobyte cudzincov je v podmienkach právneho štátu ústavne\nneprijateľné, pretože robí iluzórnou právnu ochranu, ktorej poskytovanie je formálne zverené správnemu\norgánu bezvýhradne viazanému stanoviskom iného orgánu verejnej moci (spravodajská služba), ktorý\nzákonodarca na účel poskytovania právnej ochrany vo vymedzenom okruhu právnych vzťahov neurčil.\nJe preto ústavne neprijateľné a v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie\no udelení trvalého pobytu (jeho zrušení) alebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných\nsubjektívnych právach účastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu (policajnému útvaru),\nbolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a\nto dokonca bez znalosti jeho dôvodov.“ (pozri bod 81 nálezu sp. zn. PL ÚS 17/2022).\n33. Z opisu uvedeného v predchádzajúcom bode vyplýva zásadná materiálna/obsahová odlišnosť veci\nreferenčnej (tej, ktorú rozhodoval ústavný súd) s prejednávanou vecou. V prejednávanej veci nebol\nžalovaný viazaný žiadnym stanoviskom alebo iným výstupom iného orgánu, ktoré by malo charakter\n„neodôvodňovaného oznámenia“ o nespoľahlivosti. Naopak, žalovaný (resp. prvostupňový správny\norgán) sám vyhodnotil previerku spoľahlivosti žalobcu, pričom dospel k záveru o aplikácii § 84 ods. 4\npísm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. ergo konštatoval, že žalobca sa nepovažuje za spoľahlivého. Rovnako\ntak ani o žalobcovi nemožno konštatovať, že by nebol znalý dôvodu, prečo ho správny orgán považuje\nza nespoľahlivého. Tento dôvod bol uvedený ako v prvostupňovom, tak v preskúmavanom rozhodnutí\na nebol zastretý alebo „schovaný“ za konštatovanie iného orgánu. Predmetným dôvodom boli práve\nzávery vykonanej previerky spoľahlivosti, ktoré správne orgány vo svojich rozhodnutiach opísali. Závery\nvykonanej previerky spoľahlivosti žalobcu boli správnymi orgánmi opísané v ich rozhodnutiach jasne a\nzrozumiteľne a (okrem iného) obsahovali citáciu časti záverov polygrafu s uvedením otázok kladených\nžalobcovi, jeho odpovedí na ne a následný záver, že tento bol vyhodnotený ako nepravdovravný. Záver\no nepravdovravnosti žalobcu logicky rezultoval do jeho kvalifikácie ako osoby, ktorá sa podľa § 84 ods.\n4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. nepovažuje za spoľahlivú.\n34. Najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že správny súd pochybil aj pri interpretácii ustanovenia §\n121 zákona č. 35/2019 Z. z., v rámci ktorej interpretácie (v rozpore s metódami výkladu právnych\nnoriem) akcentoval obsahovú podmienenosť jednotlivých fáz previerky spoľahlivosti (dotazník/pohovor/\npolygraf). Uvedené nesprávne právne posúdenie správny súd zhmotnil napríklad slovami „Keďže\nžalovaný s poukazom na cit. ods. 34 Smernice založil svoje napadnuté rozhodnutie výlučne na závere\no výsledku psychofyziologického overenia pravdovravnosti u žalobcu (t.j. na výsledku z detektora lží),\nbolo by, aj vzhľadom na citované rozhodnutie ústavného súdu, o to žiaducejšie, aby žalovaný tento\nzáver z detektora lží neprevzal iba mechanicky, ale aby tento záver podrobil aj svojmu vyhodnoteniu\nv okolnostiach danej veci, t.j. aj v okolnostiach priebehu a záverov celej previerky spoľahlivosti,\nkeďže aj podľa cit. ods. 36 Smernice je podkladom pre rozhodnutie žalovaného a aj colného úradu\nnie len výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ale ním je aj dotazník a zápisnica\nz pohovoru.“ (pozri bod 49 napadnutého rozsudku). Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z.\npozostáva previerka spoľahlivosti z vyplnenia dotazníka a pohovoru, pričom podkladom na jej vykonanie\nsú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti. Zo znenia aplikovanej\nprávnej normy nevyplýva rigidný záver, v zmysle ktorého by musel správny orgán v dotazníku presne\nvymedziť informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a tieto následne verifikovať odpoveďami\npreverovaného subjektu uvedenými v dotazníku a len v prípade, ak by sa ich správnosť bez ďalšieho\nnepotvrdila, mohol by pristúpiť k pohovoru s preverovaným príslušníkom finančnej správy. Informácie\nzískané z operatívno-pátracej činnosti, resp. z inej činnosti slúžia ako informačná báza správneho\norgánu, ktorý (z nich vychádzajúc) koncipuje dotazník (prvá fáza previerky). Aplikovaná norma však\nnepodmieňuje obsah dotazníka (formuláciu jednotlivých otázok) ani kvalitou, ani správnosťou informácií\nzískaných z operatívno-pátracej činnosti, pričom vychádzajúc z dikcie § 121 ods. 2 zákona č. 35/2019\nZ. z. (termín „najmä“) sa otázky v dotazníku nemusia nevyhnutne obmedzovať len na informácie\nzískané z operatívno-pátracej činnosti. Následne ustanovenie § 121 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z.\nzakladá možnosť pokračovania v preverovaní subjektu (v druhej fáze vo forme pohovoru) v prípade,\n\nak na základe vyhodnoteného dotazníka pretrvávajú u správneho orgánu pochybnosti o spoľahlivosti\npreverovanej osoby. Existencia (a nakoniec aj intenzita a charakter) týchto pochybností je vecou\nposúdenia správnym orgánom. Pochybnosti týkajúce sa spoľahlivosti preverovanej osoby zákonodarca\nbližšie nekvalifikuje, nevyžaduje stupeň kvality, okruhu alebo príčin týchto pochybností. Preverovaná\nosoba má však právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam (§ 121 ods. 6 druhá veta zákona č. 35/2019\nZ. z.). Následne môže správny orgán pristúpiť aj k tretej fáze preverovania spoľahlivosti (ako súčasť\npohovoru) - psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti. Zákon (ustanovenie § 121 ods. 8 zákona č.\n35/2019 Z. z.) vymedzuje jednu situáciu, kedy polygraf musí byť vykonaný vždy. Koncepcia tejto normy\nvšak nevylučuje vykonanie polygrafu aj v iných situáciách, naopak použitie spojenia „vždy“ indikuje aj\nmožnú existenciu iných situácií. V každom prípade však kasačný súd zdôrazňuje, že všetky vyššie\nopísané zložky (dotazník/pohovor/polygraf) tvoria jednu previerku spoľahlivosti, ktorej účelom je zistenie\nspoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. Účelom a\nzmyslom ustanovenia § 121 zákona č. 35/2019 Z. z. je zabezpečiť, aby príslušníkom finančnej správy\nbola osoba spoľahlivá, ktorému účelu musí zodpovedať aj interpretácia právnej úpravy regulujúcej\njednotlivé časti výkonu previerky spoľahlivosti.\n35. Vo svetle vyššie uvedených východísk potom kasačný súd považoval za nesprávne vyhodnotenie\nnámietok žalobcu zo strany správneho súdu (viď bod 29 vyššie). Kasačný súd v tejto súvislosti osobitne\npoukazuje na odpoveď žalobcu na štvrtú otázku osobitnej časti dotazníka [kde žalobca odpovedal „Nie“\nna otázku „Mali ste pri sebe niekedy počas výkonu služby okrem Vám pridelenej služobnej zbrane (resp.\nzbrane pridelenej na pracovisku stálej služby) aj nejakú inú (súkromnú) zbraň?“] v kontexte so záverom\npolygrafu, kde bol žalobca vyhodnotený ako nepravdovravný odpovedajúc „Nie“ na otázku „Nosili ste\npočas služby súkromnú strelnú zbraň?“. Nutné je poukázať na skutočnosť, že obe otázky sú koncipované\njasne a zrozumiteľne, nemajú charakter otázky ani kapcióznej ani sugestívnej a je z nich zrejmé, na\nčo (akú skutočnosť) sa dotazujúca osoba pýta, pričom odpoveď na danú otázku je možná len v rovine\n„áno/nie“. Z výsledku odborného skúmania (psychofyziologického overovania pravdovravnosti žalobcu)\nbez ďalšieho vyplýva, že tento v oboch prípadoch (aj v dotazníku aj na polygrafe) na uvedenú otázku\nodpovedal nepravdivo.\n36. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že za nesprávnu je potrebné považovať aj súvisiacu\núvahu správneho súdu vyjadrenú slovami „ .... ak by správny súd teoreticky uveril tvrdeniam žalovaného,\nže v dotazníku a pri pohovore žalobcovi kladené otázky boli dostatočne personalizované s ohľadom na,\no osobe žalobcu, operatívno-pátracou činnosťou zisteným informáciám, odpovede žalobcu na ktoré boli\nvyhodnotené ako rozporné s týmito operatívno-pátracou činnosťou zistenými informáciami (otázky č.\n5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), tak v tom prípade by správny súd očakával, že tento\nrozpor, resp. nepravdivosť odpovedí žalobcu na tieto označené otázky v dotazníku a pri pohovore bude\npredmetom verifikácie tretej fázy previerky spoľahlivosti a to odpoveďami na tieto otázky žalobcom na\ndetektore lži (psychofyziologické overenie pravdovravnosti).“. Táto úvaha, dovedená ad absurdum, by\nnapríklad mohla viesť k záveru, že osoba (vyhodnotená ako nepravdovravná), ktorá by odpovedala\n„Nie“ napríklad na otázku „Použili ste služobnú zbraň na spáchanie trestného činu lúpeže?“ by nebola\npovažovaná za nespoľahlivú v prípade, ak by jej takto formulovaná otázka bola položená až na polygrafe.\n37. Naopak, ako správne vyhodnotil najvyšší správny súd, posúdenie poslednej námietky žalobcu\nspočívajúcej v neprípustnosti vykonania psychofyziologického overovania pravdovravnosti u žalobcu\nz dôvodu danosti jeho kontraindikácie v podobe jeho ochorenia (artritída), ktorým v rozhodnom\nčase vykonania previerky žalobca trpel. Správny súd správne poukázal na skutočnosť, že samotné\ndiagnostikovanie artritídy nie je kontraindikáciou pre vykonanie polygrafu. Kontraindikáciu predstavuje\nlen akútna bolesť vyvolaná napríklad reumatickými ťažkosťami, prítomnosť ktorej bolesti v relevantnom\nčase však z obsahu ako súdneho, tak administratívneho spisu nevyplynula (N.B. žalobca s vyšetrením\nna polygrafe súhlasil, prítomnosť bolesti neindikoval, rovnako ako ju neindikovala osoba vykonávajúca\nskúšku, ani pozorovateľ prítomný psychofyziologického overovania pravdovravnosti žalobcu).\n38. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalovaného je dôvodná, a teda je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.\n39. Úlohou správneho súdu potom bude vec opätovne posúdiť a rozhodnúť v intenciách vyššie opísanej\ninterpretácie ustanovenia § 84 ods. 4 písm. d) v spojení s ustanovením § 121 zákona č. 35/2019 Z. z.\n40. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd nevyhovel, keďže rozhodol\nmeritórne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n41. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o\nnáhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP.\n\n42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}