{"guid": "48e2dd2a-465a-47e6-b05c-a5a17fab9f3e:e550c297-1883-47dd-900c-672cee1baeb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200459.1", "spisova_znacka": "2Sfk/15/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/15/2026 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 16. júla 2026, sp. zn. 2Sfk/15/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200459.1", "identifikacne_cislo": "7022200459", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Medzi hmotnoprávne podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES patrí status deklarovaného dodávateľa ako osoby registrovanej pre daň, materiálna existencia plnenia a jeho použitie na ekonomickú činnosť príjemcu; uvedenie osoby dodávateľa na faktúre nie je hmotnoprávnou podmienkou, status dodávateľa ňou však je a dôkazné bremeno o ňom nesie spravidla ten, kto si odpočítanie uplatňuje. Rozhodnutie finančných orgánov nie je nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP len preto, že popri dôvode nesplnenia hmotnoprávnej podmienky uvádza aj zistenia o dodávateľskom reťazci, ak je z neho s prihliadnutím na úkony v konaní zrejmé, o čom a z akých dôvodov bolo rozhodnuté. Rozširovanie alebo zmena dôvodov nepriznania odpočítania dane v priebehu správneho súdneho konania sú neprípustné a správny súd, ktorý iba konštatuje závery judikatúry bez ich aplikácie na prejednávanú vec, sa dopúšťa nesprávneho právneho posúdenia.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie DPH z faktúry za odvysielanie reklamných spotov, pretože nebolo preukázané, že službu dodal deklarovaný dodávateľ, a žalovaný rozhodnutie potvrdil. Správny súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil pre nepreskúmateľnosť, lebo z nich podľa neho nebolo zrejmé, či bol odpočet odopretý pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo pre účasť na daňovom podvode, a pre nesprávne právne posúdenie osoby dodávateľa. Kasačný súd na základe kasačnej sťažnosti žalovaného rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil. Z oboch administratívnych rozhodnutí vyplýva ich podstata aj dôvody: správca dane výslovne nespochybnil materiálnu existenciu reklamných služieb, ale to, kto ich reálne vykonal, teda vytkol nesplnenie hmotnoprávnej podmienky statusu dodávateľa; kombinácia dvoch vylučujúcich sa dôvodov v miere zakladajúcej zmätočnosť zistená nebola. Kasačný súd zároveň uviedol, že žalovaný nemôže v súdnom konaní rozširovať dôvody nepriznania odpočtu o spochybnenie rozsahu plnenia, a vytkol správnemu súdu, že námietku nesprávneho právneho posúdenia vybavil len odkazom na judikatúru bez jej aplikácie na vec. V ďalšom konaní má správny súd posúdiť primeranosť dôkazného bremena a dôvodnosť ustáleného dôvodu nepriznania odpočtu.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e550c297-1883-47dd-900c-672cee1baeb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200459.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200459.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200459.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/15/2026\n7022200459\n16. 07. 2026\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2026:7022200459.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST, s. r. o., so sídlom Stavbárov 1, 071 01\nMichalovce, IČO: 36 574 791 právne zastúpený: JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, AK Michalovce,\nNámestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101799045/2022 z 20. júna 2022 v spojení s rozhodnutím správcu\ndane Daňového úradu Košice č. 100421161/2022 zo 4. marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/92/2022-199 zo 4. novembra 2025, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.\nKE-6S/92/2022-199 zo 4. novembra 2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Košice (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“), vykonal u daňového\nsubjektu VT-HADICE & PLAST, s. r. o. (ďalej ako „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2016,\no výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101963739/2021 z 18. októbra 2021.\n2. Správca dane postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) rozhodnutím č. 100421161/2022 zo 4. marca 2022 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane\nza zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 1.005,00 EUR (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“)\nz dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 a ustanovenia § 49 ods. 2\npísm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. zákona o DPH.\n3. Daňový subjekt si v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom\nRKI, spol. s. r. o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava, IČO: 36 829 048 (ďalej aj „RKI, spol.\ns. r. o.“ alebo „deklarovaný dodávateľ“). Predmetom deklarovaného plnenia bolo dodanie odvysielania\nreklamných spotov, ktoré bolo označené na faktúre ako „Fakturácia na základe objednávky v zmysle\nZmluvy o poskytnutí reklamného priestoru, podľa priložených Play-listov, za odvysielané reklamné spoty\n„VT HADICE & PLAST“ v období 1. 12. 2016 - 31. 12. 2016: LED Košice - Plaváreň.“\n4. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane skonštatoval, že daňový subjekt ani jeho deklarovaný\ndodávateľ nepreukázali a nepredložili vecné dôkazy a argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali\nreálne uskutočnenie fakturovaného plnenia daňovým subjektom uvedeným na faktúre. Sídlo spoločnosti\nRKI spol. s r. o. bolo len virtuálne, jej konateľ bol počas daňového konania nekontaktný a podľa\núdajov zo Sociálnej poisťovne v rozhodujúcom období spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov.\nZ kontrolovaných výkazov správca dane zistil, že hlavným dodávateľom spoločnosti bola spoločnosť\n\nPONTES s. r. o., ktorej posledný konateľ zomrel a jediný spoločník je občan Ukrajiny. Správca dane tiež\noslovil Mestskú krytú plaváreň a dozvedel sa, že táto nie je prevádzkovateľom reklamných zariadení,\niba prenajímateľom plochy na umiestnenie takých zariadení; reklamné zariadenia sú majetkom nájomcu\nplavárne, spoločnosti SOCIETY, s. r. o., ktorá prenajímala veľkoplošnú obrazovku spoločnosti LASER\nmedia, s. r. o. a táto ju aj sama spravovala. Na základe nazretia do vyšetrovacieho spisu NAKA\nBanská Bystrica správca dane zistil, že ani LASER media s. r. o. reklamné spoty nevyrábala. Správca\ndane uzavrel, že nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti na strane RKI spol. s r. o.,\nkontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z deklarovaných služieb.\n5. Podľa čl. IV. zmluvy, na ktorú odkazovala predložená faktúra, bol objednávateľ povinný dodať\nzhotoviteľovi všetky podklady a materiály potrebné pre spracovanie reklamného spotu, a to v\nelektronickej alebo písomnej forme. Daňový subjekt takéto doklady v daňovom konaní nepredložil.\nNapokon daňový subjekt predložil správcovi dane dňa 3. júna 2019 krabicu s označením „Sponzoring\n2016“, v ktorej sa nachádzali fotografie v obálkach na ktorých boli ručne dopísané označenia (napr.\nOptima r. 2016, Košice Plaváreň 2016, Prešov r. 2016). K obálkam bola priložená tabuľka zobrazujúca\nzoznam faktúr, ktoré daňový subjekt zaúčtoval, avšak tento zoznam neobsahoval faktúru, ktorú daňový\nsubjekt zaúčtoval do daňových nákladov od spoločnosti RKI spol. s r. o.\n6. Správca dane v závere rozhodnutia podotkol, že čisto umelý charakter obchodov, nepreukázanie\nsídla zúčastnených spoločností RKI spol. s r. o. a PONTES s. r. o., čím nie je preukázané\nvykonávanie riadnej ekonomickej činnosti u zúčastnených spoločností (rozsudok vo veci Pflanzer vo veci\nC-73/06), skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti nemajú zamestnancov ani majetok, nekontaktnosť\ndodávateľov a subdodávateľov a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti sú jasným dôkazom vedúcim\nsprávcu dane k záveru, že hlavným cieľom deklarovaných obchodov bolo získať daňovú výhodu.\nZapojenie subjektov do týchto reťazcov správca dane považuje za účelové s cieľom znemožnenia\npredkladania účtovných dokladov, a tým aj preverenie reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení.\n7. O podanom odvolaní daňového subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 101799045/2022 z 20. júna 2022 tak, že toto potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“).\nŽalovaný skonštatoval, že daňový subjekt nepredložil žiadne konkrétne dôkazy (e-mailovú alebo inú\nkomunikáciu s dodávateľmi k odsúhlaseniu cenovej ponuky, vzorových prospektov k uskutočneniu\nreklám, prípadne iné doklady preukazujúce priebeh zdaniteľných obchodov, potvrdzujúce priebeh\nzdaniteľných obchodov, a pod.). Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť v\nkontrole daňového subjektu, a preto daňový subjekt v postavení platiteľa dane mal možnosť obstarať\nsi dôkazy, ktoré preukážu uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako tvrdí. Rozhodujúcim dôvodom\nnepriznania nároku daňového subjektu na odpočítanie dane neboli skutočnosti na strane deklarovaného\ndodávateľa, ale to, že daňový subjekt nevedel spoľahlivo preukázať, že dodania boli uskutočnené tak,\nako to bolo deklarované na spornej faktúre. Vnímajúc judikatúru Súdneho dvora EÚ z 9. decembra 2021\nvo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. žalovaný zreprodukoval záver kasačného súdu sp. zn.\n1Sžfk/68/2020 z 31. februára 2022, že v danej veci sťažovateľ konštantne tvrdil, že reklamné služby boli\ndodané práve ním deklarovaným dodávateľom, a preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali\nk tomu, že služby uvedené na sporných faktúrach dodal iný (skutočný) dodávateľ s postavením platiteľa\nDPH.\nII. Konanie pred správnym súdom\n8. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej Správny súd v\nKošiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. KE-6S/92/2022 zo 4. novembra 2025 rozhodol\ntak, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu\nKošice na ďalšie konanie.\n9. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v zmysle § 134 SSP, prisvedčil žalobným\nbodom o nepreskúmateľnosti rozhodnutí finančných orgánov pre ich nezrozumiteľnosť a pre nesprávne\nprávne posúdenie veci. Kasačný súd sumarizuje podstatné závery správneho súdu v nasledovných\nbodoch:\n· po preskúmaní rozhodnutí finančných orgánov správny súd skonštatoval, že tieto sa vyznačujú\nprotirečivosťou a nezrozumiteľnosťou. Z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či dôvodom\nnepriznania odpočtu DPH bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo účasť na daňovom\npodvode. Uvádzanie skutočností, ktoré sú prvkami podvodného konania pri nepriznaní odpočtu dane z\niného dôvodu, ako z dôvodu účasti na podvodnom konaní, nezakladá bez ďalšieho nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia, ale v celkovom hodnotení dôkazov správcom dane tak, ako to vyplýva z odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia, zakladá zníženú zrozumiteľnosť rozhodnutia správcu dane do tej miery,\nže je pre správny súd nezrozumiteľné;\n\n· z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zas nie je výslovne zrejmé, či nebol priznaný odpočet\ndane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo z iného dôvodu, keď žalovaný nepopiera\nexistenciu reklamných služieb. Žalovaný svoje závery formuluje tak, že daňový subjekt neuniesol\ndôkazné bremeno, keď nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré vo vzťahu k charakteru fakturovaných\nslužieb mohol, resp. musel mať k dispozícii a ktorými mohol preukazovať, že fakturované služby boli\nreálne uskutočnené tak, ako tvrdil, pričom zároveň uvádza, že nespochybnil uskutočnenie reklamných\nslužieb;\n· tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k uplatnenému\nodpočtu z dodávateľskej faktúry tým, že nepreukázal akým spôsobom bola reklama poskytnutá,\nnepredložil dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia,\nneuviedol miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku\nkonkrétnym faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným\nna faktúre, rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy, však\nsvedčia skôr o spochybnení materiálnej existencii plnenia než pochybnosti o subjekte deklarovaného\ndodávateľa;\n· správny súd poukázal na skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a\nkasačného súdu skutočnosti ako nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľa, nezrovnalosti na strane\nsubdodávateľského reťazca, nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov, nedodržanie vnútroštátnych\npredpisov v oblasti účtovníctva a pod. nemôžu byť kladené na ťarchu žalobcovi. Ak preto orgány\nfinančnej správy svoje pochybnosti opierali aj o takéto zistenia, správny súd vo všeobecnosti\nkonštatoval, že tieto nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní služieb deklarovanými\ndodávateľmi. Ale vzhľadom na charakter takýchto zistení ako indikácií daňového podvodu, aj\nv spojení s rozpornosťou záverov orgánov finančnej správy vo vzťahu k materiálnej existencii\nplnenia, takto vymedzené odôvodnenie neuznania odpočítania dane podľa správneho súdu zakladá\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia;\n· pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, toto správny súd vzhliadol v postupe finančných orgánov\npri vyhodnocovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, keď hmotnoprávnou podmienok nie je to, že\nfakturovanú službu má dodať presne ten dodávateľ, ktorý je deklarovaný na faktúre, čo je v rozpore\ns tým, ako judikatúra kasačného súdu a zákonodarca ustálil hmotnoprávne podmienky pre priznanie\nodpočtu dane z pridanej hodnoty.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť\nargumentujúc, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP]. Sťažovateľ navrhol,\naby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho zruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie\nkonanie a žalobcovi neprizná náhradu trov konania.\n11. Sťažnostné námietky je možné zhrnúť nasledovne:\n· sťažovateľ nesúhlasí s konštatovaním správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych\norgánov, pretože vo svojom rozhodnutí jednoznačne ustálil záver na tom, že žalobca nepreukázal\nstatus osoby dodávateľa, a tým nesplnil hmotnoprávnu podmienku nevyhnutnú na uznanie práva na\nodpočítanie dane. Dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH zo sporného obchodu bolo\nneunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k preukázaniu, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil\npráve deklarovaným dodávateľom uvedeným na spornej faktúre a deklarovaným spôsobom. Ak\nžalobca tvrdil, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne dodal deklarovaný\ndodávateľ, tak bolo jeho povinnosťou podložiť svoje tvrdenia nespochybniteľnými a preveriteľnými\ndôkazmi. Finančné orgány neuznali uplatnené odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia\npodmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004\nZ. z., v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) daného zákona a dospeli k záveru, že nedošlo k dodaniu\nfakturovaných služieb tak, ako je to deklarované na predmetnej faktúre a následne žalobcovi nevzniklo\nani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr;\n· sťažovateľ nespochybňuje tvrdenie správneho súdu v tej časti, že pri preukazovaní splnenia\nhmotnoprávnych podmienok, nie je uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade\nhmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom\nplnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) je hmotnoprávnou podmienkou. Daňový subjekt vo\nvzťahu k celkovej daňovej kontrole v celom administratívnom i súdnom konaní konštantne tvrdil, že\nzdaniteľné obchody boli uskutočnené spoločnosťami, ktoré vystavili preverované faktúry, z ktorých si\nžalobca následne odpočítal daň. Sťažovateľ dôsledne preskúmal všetky žalobcom predložené dôkazy\na ich súvislosť s preverovanými faktúrami od deklarovaného dodávateľa, a prijal jednoznačný záver,\n\nže žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, v akom rozsahu a kým mu boli reklamné služby\ndodané. Žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok preukazoval iba formálnymi dôkazmi,\navšak nepredložil žiadne konkrétne dôkazy (e-mailovú alebo inú komunikáciu s dodávateľmi týkajúcu\nsa napr. odsúhlasenia cenovej ponuky, odsúhlasenia vzorových prospektov k uskutočneniu reklám a\niné doklady preukazujúce priebeh zdaniteľných obchodov, potvrdzujúce kedy, kým a kde boli doklady o\nrealizácii predmetných služieb odovzdávané, na ktoré žalobca poukazoval a ktoré boli zároveň uvedené\naj v zmluvách, napr. preberacie protokoly), ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal\nsplnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane, a tým nesprávnosť záverov správcu dane;\n· rovnaký právny záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane mal kasačný súd vo\nsvojich rozsudkoch, ktoré boli vydané po rozsudku Kemwater ProChemie, ako aj po vydaní rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., napr. 3Sfk/91/2022 z 28. marca 2024, sp. zn.\n5Sfk/29/2022 z 30. mája 2024, sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25. apríla 2024, sp. zn. 4Sfk/63/2023 z 28. mája\n2024, sp. zn. 2Sžfk/46/2020 z 26. októbra 2022, sp. zn. 4Sžfk/9/2021 z 20. decembra 2022, sp. zn.\n5Sžfk/47/2020 z 21. septembra 2022, sp. zn. 8Sžfk/26/2021 z 29. septembra 2022; sp. zn. 1Sfk/113/2022\nz 27. novembra 2024; sp. zn. 2Sfk/26/2024 z 30. apríla 2025; ale i rozsudok Nejvyššího správního soudu\nČR sp. zn. 8 Afs 92/2022;\n· nie je možné súhlasiť s tvrdením správneho súdu, že finančné orgány svoje pochybnosti v predmetnej\nveci opierali o zistenia vo vzťahu k dodávateľom a subdodávateľom žalobcu, ktoré sú indikátorom\npodvodu. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sfk/21/2024\nz 30. apríla 2025, v ktorom je skutkový a právny stav zhodný s prejednávanou vecou. Sťažovateľ\nzhodne s právnym názorom kasačného súdu v danom rozsudku uvádza, že ucelenosť a konzekventnosť\nargumentácie správcu dane a sťažovateľa je možné identifikovať len vo vzťahu k (ne)splneniu\nhmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Pomerne rozsiahle skutkové\nzistenia nachádzajú svoje právne zarámcovanie iba v kontexte hmotnoprávneho dôvodu nepriznania\npráva na odpočítanie dane žalobcovi z jeho obchodných vzťahov vyplývajúcich z preverovaných faktúr.\nAk by správca dane a sťažovateľ mali skutočne záujem dôsledne uplatniť ako dôvod nepriznania\npráva účasť žalobcu na podvodnom konaní, musel by tomu zodpovedať jednak zistený skutkový stav\na následné vyhodnotenie tzv. Axel Kittel testu, čo je obligátnou procedúrou pri podvodnom konaní.\nUvedené však v tomto prípade nebolo obsahom rozhodnutí finančných orgánov a ani administratívneho\nspisu. Slovné spojenie „umelý charakter obchodov“ sťažovateľ nepovažuje za niečo, čo by malo\nobsahovať konotácie posúvajúce význam tohto spojenia len a výlučne k podvodnému konaniu bez iných\nvýznamových alternatív.\n12. Žalobca navrhuje, aby najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, pričom jeho\nvyjadrenie kasačný súd zhŕňa nasledovne:\n· žalobca predloženými dôkazmi jednoznačne preukázal dodanie služieb reklamného charakteru,\nvrátane rozsahu. Sám žalovaný poukazuje na predloženie týchto dôkazov v kasačnej sťažnosti. Reklama\nje zdokumentovaná v hodnotiacich správach, vo viacerých katalógoch, na fotografiách, na plagátoch\na tiež na CD nosičoch. Z výpovedí konateľa RKI spol. s r. o. je zrejmé, že tento nepoprel uzatvorenie\nzmluvy o reklame, ani to, že sprostredkoval dodanie reklamných služieb a vyhotovil faktúru. Skutočnosť,\nže subdodávatelia zmluvného dodávateľa nevedia preukázať dodanie služieb, pretože sú nekontaktní,\nnemôže byť na ujmu žalobcovi;\n· v predmetnej veci správca dane opisuje dokonalý reťazec daňového podvodu, ktorý tvorí 80 %\nnapadnutého rozhodnutia a protokolu z daňovej kontroly na DPH za obdobie február až december 2017.\nŽalobcovi pritom nebola preukázaná vedomostná stránka podvodu. Podľa názoru žalobcu je z hľadiska\nhmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane rozhodujúca existencia materiálneho plnenia;\n· čo sa týka povinnosti spoločnosti preverovať svojich obchodných partnerov, žalobca poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022,\npublikované ako ZNSS 3/2022, v tomto smere poukázal žalobca aj na rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012 a C-18/13 z 13. februára\n2014. Rovnako tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n259/2022 zo dňa 12. októbra 2022. Žalobca zopakoval, že predloženými dôkazmi preukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, ako aj rozsah dodania reklamných\nslužieb. Navyše poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ opakovane uviedol, že nespochybňuje existenciu\nplnenia. Sťažovateľ navyše nikde počas daňovej kontroly nespochybnil rozsah dodania reklamných\nslužieb, oba správne orgány spochybnili len osobu dodávajúcu reklamné služby. Preto vo vzťahu\nk spochybneniu rozsahu reklamných služieb neprešlo ani dôkazné bremeno na žalobkyňu (ZNSS\n18/2022) a tento argument ani nemožno uplatňovať.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n14. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n15. V rámci daňového konania je treba rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych\npodmienok priznania daňového oprávnenia a formálnych podmienok priznania práva daňového\noprávnenia, a na strane druhej odopretím nároku na daňové oprávnenie z dôvodu daňového podvodu\nalebo zneužitia práva.\n16. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že medzi hmotnoprávne podmienky\nna odpočítanie dane, ktoré musia byť kumulatívne splnené, patrí, že (i) poskytovateľom plnenia\n(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného\ndodávateľa), že (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna\nexistencia plnenia), a že (iii) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej\nčinnosti [čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „smernica“) a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH].\nPokiaľ tieto hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené nie sú, pričom dôkazné bremeno je\nna osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže\nbyť odopreté.\n17. Typickou formálnou podmienkou je vystavenie faktúry s požadovanými náležitosťami, pričom\nzásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH priznalo aj keď zdaniteľná osoba opomenula\nsplniť určité formálne požiadavky, avšak za predpokladu, že hmotnoprávne podmienky splnené boli\n(rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11. novembra 2021 vo veci C-281/20 Ferimet a rozsudok Kemwater\nProChemie). Práve v rozsudku Ferimet sa Súdny dvor prvýkrát venoval aj právnej otázke statusu\nosoby deklarovaného dodávateľa, v ktorom skonštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa\nna daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby\ndeklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby\ndodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).\n18. V tu súdenej veci akcentoval správny súd vadu nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d)\nSSP tvrdiac, že žalovaný formuloval svoje závery rozporne, keď zistený skutkový stav uvádzaný v\nrozhodnutí nasvedčuje skôr spochybneniu reálnosti materiálnej existencie plnenia než spochybneniu\ndeklarovaného dodávateľa. Správnemu súdu tiež nebolo zrejmé, či dôvodom nepriznania odpočtu\ndane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo účasť posudzovaných transakcií na daňovom\npodvode (nedovolenom daňovom úniku v dodávateľskom reťazci). Úlohou kasačného súdu je teda\npredovšetkým posúdiť, či správny súd vychádzal zo správneho posúdenia daňovej veci, keď uzavrel, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti.\n19. Z ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP plynie, že rozhodnutie správnych orgánov môže byť\nnepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia alebo jeho nezrozumiteľnosť. Vada nepreskúmateľnosti\nvo svojej samotnej podstate znamená, že z rozhodnutia správneho orgánu nie je možné vyvodiť, ako\nbolo rozhodnuté, o čom a z akých dôvodov vlastne správny orgán rozhodol. Popri jazykovej či logickej\nnezrozumiteľnosti, môže táto spočívať aj v tom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, o aké zistenia oprel\nsvoje závery, resp. či vôbec vykonal dokazovanie. Ak však s prihliadnutím na úkony správneho orgánu a\núčastníkov konania z interpretácie rozhodnutia nebudú vystávať pochybnosti o význame rozhodnutia, v\ntakom prípade rozhodnutie nebude považované za nepreskúmateľné (pre porovnanie napr. rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs 38/2006, bližšie aj odborná literatúra\nBARICOVÁ, J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 944)\n20. Správny súd korektne uviedol, že mu neprináleží vyhodnocovať konkrétne, ktorý dôvod pre\nneuznanie odpočtu dane mohol byť či bol v posudzovanej veci naplnený. Na rozdiel od správneho súdu,\nkasačný súd žalobcom namietanú vadu nepreskúmateľnosti administratívnych rozhodnutí v intenzite\npožadovanej pre zrušenie rozhodnutí v tomto prípade nevzhliadol. Podľa názoru kasačného súdu z\noboch rozhodnutí správnych orgánov vyplývajú ich podstata aj dôvody. Správca dane vo viacerých\npasážach prvostupňového rozhodnutia explicitne uvádza, že nezistil dodávateľa služby, ktorá mala byť\ndaňovému subjektu poskytnutá (str. 5, 6, 7, 11), pričom toto tvrdenie je zaznamenané aj v Zápisnici\no ústnom pojednávaní z 28. septembra 2021, ktorou bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami\nsprávcu dane. V zápisnici správca dane explicitne deklaroval, že netvrdí, že služby neboli daňovému\nsubjektu dodané, avšak na základe vykonaného šetrenia nebolo preukázané, že ich dodal deklarovaný\n\ndodávateľ. V súdenom prípade teda nebola sporná druhá podmienka na odpočítanie dane, t. j. že\npredmetné plnenie (reklamné služby) fakticky existuje a teda nejde na strane žalobcu o predstierané\n(fiktívne) plnenie (materiálna existencia plnenia), a ani tretia podmienka na odpočítanie dane. Správcom\ndane bolo spochybnené, kto fakturované plnenie reálne vykonal. Je teda zrejmé, že správca dane a\nžalovaný daňovému subjektu vytkli nesplnenie hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane dodanie služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 smernice,\nteda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.\n21. Identifikovanou podstatou spochybnenia zo strany správcu dane boli napokon skutočnosti, že:\n· daňový subjekt nepredložil okrem formálnych písomností žiadne dôkazy preukazujúce, akým\nspôsobom sa deklarovaný dodávateľ pričinil o zabezpečenie dodania reklamných služieb (ani také,\nktorých existenciu predpokladala zmluva),\n· daňovým subjektom predložené fotografie v obálkach nepotvrdili dodanie deklarovaným dodávateľom\na priložený zoznam faktúr k obálkam neuvádzal spornú faktúru od spoločnosti RKI spol. s r. o.,\n· deklarovaný dodávateľ nemal zamestnancov, bol nekontaktný a sídlo spoločnosti bolo virtuálne, a\nrovnako hlavný subdodávateľ mal tiež len virtuálne sídlo,\n· mestská krytá plaváreň, v ktorej sa LED obrazovky nachádzali, i spoločnosti SOCIETY s. r. o. (vlastník\nreklamného zariadenia) a LASER media s. r. o. (nájomca reklamného zariadenia) nepotvrdili žiadny\nobchodný vzťah so žalobcom ani so spoločnosťou RKI, spol. s r. o. v rozhodnom období, a spoločnosť\nSOCIETY s. r. o. ani LASER media s. r. o. reklamné spoty sami nevyrábali.\n22. Kasačný súd sa z uvedených dôvodov stotožňuje so sťažovateľom v tom, že skutkové zistenia\na právne závery boli v jeho napadnutom rozhodnutí formulované dostatočne jasne a zrozumiteľne.\nNajvyšší správny súd nevzhliadol v administratívnych rozhodnutiach ani takú časť, v ktorej by\ndochádzalo ku kombinovaniu dvoch rozdielnych a navzájom sa vylučujúcich dôvodov na nepriznanie\ndaňového oprávnenia (nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH a\nnepriznanie z dôvodu účasti na daňovom podvode) v takej miere, že by táto sama osebe zakladala\nnepreskúmateľnosť (zmätočnosť) rozhodnutí.\n23. Zaoberajúc sa kasačnou sťažnosťou kasačný súd ďalej zistil, že v obdobnej veci tých istých\núčastníkov konania a za podobných skutkových okolností už tunajší súd vyslovil svoj právny názor vo\nveci sp. zn. 8Sfk/46/2025 z 25. novembra 2025, na ktorého relevantné body odôvodnenia v zmysle §\n464 ods. 1 SSP kasačný súd na tomto mieste poukazuje:\n„51. Z povahy správneho súdnictva vo vzťahu k orgánom verejnej správy konzekventne vyplýva, že\ndôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v zásade nie je otázka vhodnosti právneho\nposúdenia a postupu zvoleného orgánmi verejnej správy, ale otázka právnej (ne)udržateľnosti takéhoto\nrozhodnutia a postupu vymedzená v zákonných dôvodoch kasácie podľa § 191 ods. 1 SSP. Z tohto\nustanovenia pritom vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia je v prípade právneho posúdenia v\nzásade až nesprávne (nezákonné) právne posúdenie veci [(§ 191 ods. c) SSP)].\n...\n53. Kasačný súd v tomto smere musí konštatovať, že je právomocou správcu dane a sťažovateľa\nviesť daňové konanie. Je preto v ich úplnej kompetencii viesť dokazovanie, zistiť skutkový stav (§\n24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku), vykonané dôkazy hodnotiť (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku) a\nvýsledky dokazovania náležite právne posúdiť - aplikovať na nich správnu právnu normu a v správnej\ninterpretácii. Je zrejmé, že v daňovom konaní môže byť zistených viacero rôznych skutočností, ktoré\nmôžu nasvedčovať buď v prospech osoby uplatňujúcej si daňové oprávnenie alebo naopak nasvedčovať\ntomu, že rôzne podmienky daňového oprávnenia nemusia byť splnené. Jednotlivé zistenia pritom\nosobitne v prípade negatívneho rozhodnutia môžu nasvedčovať aj viacerým dôvodom pre neuznanie\ndaňového oprávnenia. V tomto smere je úlohou orgánov finančnej správy, aby uplatňujúc svoju\nprávomoc vyskladali z výsledkov vykonaného dokazovania ucelenú mozaiku a náležite pomenovali,\npre ktorý právny dôvod uplatnené právo na odpočítanie dane neuznávajú v konkrétnom prípade.\nNadväzujúcou úlohou správneho súdu je potom takto orgánmi finančnej správy určený záver podrobiť,\nv medziach kritickej argumentácie žalobcu, kontrole zákonnej udržateľnosti.“\n24. Kasačný súd podotýka, že rovnako ako vo veci sp. zn. 8Sfk/46/2025, ani v tomto prípade\nnemožno akceptovať tvrdenia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, že svojimi zisteniami v daňovom\nkonaní spochybnil aj rozsah poskytnutého reklamného plnenia, pretože v administratívnom konaní\nexplicitne uviedol, že materiálnu existenciu plnenia nespochybňuje, a to v žiadnej časti. Rozširovanie\ndôvodov nepriznania odpočítania DPH prípadne jeho zmena sú v priebehu správneho súdneho konania\nneprípustné (rozsudky kasačného súdu sp. zn. 8Sfk/46/2025 a sp. zn. 4Sžfk/36/2021 z 12. júla 2023).\n25. Na rozdiel od veci sp. zn. 8Sfk/46/2025 sa správny súd v tu súdenej veci venoval - hoci\nskutočne veľmi okrajovo (bod 51. napadnutého rozsudku) - aj žalobnej námietke nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci. Svoju pozornosť v tomto ohľade zameral výlučne na tvrdenie správcu dane, že\nplatiteľ dane uvedený na faktúre musí byť identický s daňovým subjektom, ktorý reálne dodal služby\nodberateľovi. To správny súd vyhodnotil ako rozporné s judikatúrou kasačného súdu čo do osoby\ndeklarovaného dodávateľa a poukázal pritom na judikát č. 23/2022 (sp. zn. 3Sžfk/15/2020). Tento svoj\nčiastkový právny záver, prípadne aplikáciu daného judikátu na žalobcovu vec, už správny súd bližšie\nnerozvinul, v dôsledku čoho nemôže kasačný súd napadnutý rozsudok v tejto časti preskúmať.\n26. Pokiaľ teda správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo rozporné a protirečivé a\nzrušil ho pre nepreskúmateľnosť, pričom svoje právne posúdenie obmedzil len na konštatovanie záverov\nvyplývajúcich z judikatúry bez ich aplikácie na vec sťažovateľa, sám sa dopustil nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\nV. Záver\n27. Správny súd v ďalšom súdnom konaní dôsledne konfrontuje žalobné body s ustáleným dôvodom\nnepriznania daňového oprávnenia (bod 21. tohto rozsudku) a skutkových zistení k tomu vedúcich (bod\n23. tohto rozsudku), následne správny súd podrobne posúdi primeranosť dôkazného bremena, ktorým\nbol žalobca zaťažený a dôvodnosť uplatneného dôvodu neuznania nadmerného odpočtu v kontexte\nprípustnosti (všetkých) ustálených pochybností správcu dane a ich výpovednej hodnoty. Vyhodnotí\nnajmä skutkové zistenia z daňového konania ohľadom reálneho zapojenia deklarovaného dodávateľa\ndo fakturovaných služieb, mieru a spôsob jeho pričinenia sa na dodávke reklamných služieb, ktorá\nsa doposiaľ javí, nakoniec podobne ako aktivita ostatných spoločností zúčastnených na dodávke a\nprezentácii reklamy, ako pochybná a nevierohodná. Kasačný súd zároveň uzatvára, že toto rozhodnutie\nneprejudikuje výsledok správneho súdneho konania, pretože kasačný súd sa zaoberal predovšetkým\nnamietanou (ne)preskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n28. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle\n§ 467 ods. 3 SSP.\n29. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie DPH z faktúry za odvysielanie reklamných spotov, pretože nebolo preukázané, že službu dodal deklarovaný dodávateľ, a žalovaný rozhodnutie potvrdil. Správny súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil pre nepreskúmateľnosť, lebo z nich podľa neho nebolo zrejmé, či bol odpočet odopretý pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo pre účasť na daňovom podvode, a pre nesprávne právne posúdenie osoby dodávateľa. Kasačný súd na základe kasačnej sťažnosti žalovaného rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil. Z oboch administratívnych rozhodnutí vyplýva ich podstata aj dôvody: správca dane výslovne nespochybnil materiálnu existenciu reklamných služieb, ale to, kto ich reálne vykonal, teda vytkol nesplnenie hmotnoprávnej podmienky statusu dodávateľa; kombinácia dvoch vylučujúcich sa dôvodov v miere zakladajúcej zmätočnosť zistená nebola. Kasačný súd zároveň uviedol, že žalovaný nemôže v súdnom konaní rozširovať dôvody nepriznania odpočtu o spochybnenie rozsahu plnenia, a vytkol správnemu súdu, že námietku nesprávneho právneho posúdenia vybavil len odkazom na judikatúru bez jej aplikácie na vec. V ďalšom konaní má správny súd posúdiť primeranosť dôkazného bremena a dôvodnosť ustáleného dôvodu nepriznania odpočtu.", "pravna_veta": "Medzi hmotnoprávne podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES patrí status deklarovaného dodávateľa ako osoby registrovanej pre daň, materiálna existencia plnenia a jeho použitie na ekonomickú činnosť príjemcu; uvedenie osoby dodávateľa na faktúre nie je hmotnoprávnou podmienkou, status dodávateľa ňou však je a dôkazné bremeno o ňom nesie spravidla ten, kto si odpočítanie uplatňuje. Rozhodnutie finančných orgánov nie je nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP len preto, že popri dôvode nesplnenia hmotnoprávnej podmienky uvádza aj zistenia o dodávateľskom reťazci, ak je z neho s prihliadnutím na úkony v konaní zrejmé, o čom a z akých dôvodov bolo rozhodnuté. Rozširovanie alebo zmena dôvodov nepriznania odpočítania dane v priebehu správneho súdneho konania sú neprípustné a správny súd, ktorý iba konštatuje závery judikatúry bez ich aplikácie na prejednávanú vec, sa dopúšťa nesprávneho právneho posúdenia.", "ustanovenia": ["§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES", "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "§ 462 ods. 1 SSP", "§ 24 ods. 2 Daňového poriadku"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/92/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}], "klucove_pojmy": ["odpočítanie dane z pridanej hodnoty", "hmotnoprávne podmienky odpočítania dane", "status deklarovaného dodávateľa", "dôkazné bremeno", "nepreskúmateľnosť rozhodnutia", "daňový podvod", "rozširovanie dôvodov rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}