{"guid": "abca26bf-c5da-4847-9879-fd2711ec563e:e29db302-e432-451b-85a0-be1bf25eb21c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1", "spisova_znacka": "7Ssk/93/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/93/2025 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. februára 2026, sp. zn. 7Ssk/93/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1", "identifikacne_cislo": "7022200070", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-121", "nazov": "§ 121 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-121", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-69", "nazov": "§ 69 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-69", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65", "nazov": "Zákonník práce (65/1965 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-266", "nazov": "§ 266 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-266", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1970/100", "nazov": "zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1970/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1970"}, {"iri": "/SK/ZZ/1970/100/#paragraf-135", "nazov": "§ 135 zákona č. 100/1970 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1970/100/#paragraf-135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1970/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410", "nazov": "zákon č. 410/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-250", "nazov": "§ 250 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-122", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-121", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-69", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-63", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-266", "/SK/ZZ/1970/100#paragraf-135", "/SK/ZZ/1991/410#paragraf-154", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-262", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e29db302-e432-451b-85a0-be1bf25eb21c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/93/2025\n7022200070\n25. 02. 2026\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala\nNovotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu:\nC.. E. G., nar. XX. L. XXXX, V. 6, XXX XX P., právne zastúpeného RIEDL advokátska kancelária s.r.o.,\nso sídlom: Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č.\n34348/2022 zo dňa 24. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu\nv Košiciach č. k. KE-7S/9/2022-43 zo dňa 24. júla 2025 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/9/2022-43 z 24. júla 2025 sa mení tak, že správna\nžaloba sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania ani konania pred\nsprávnym súdom.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. 550453/2021 zo dňa 8. decembra 2021 uznal Colný úrad Košice žalobcu vinným z\ndisciplinárneho previnenia a uložil mu disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na tri\nmesiace. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. decembra 2021 do rúk advokáta, ktorého\npísomnou plnou mocou zo dňa 09. augusta 2021 splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní. Voči\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 21. decembra 2021.\n2. Žalovaný oznámením č. 34348/2022d zo dňa 24. januára 2022 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie\nnebolo podané v zákonnej lehote, a prvostupňové rozhodnutie vo veci jeho disciplinárneho previnenia\nsa preto stalo právoplatným. Uviedol, že lehota na podanie odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z.\nz. o finančnej správe sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne.\nNepostačuje ho v odvolacej lehote odovzdať na poštovú prepravu, ale je potrebné ho aj doručiť\noprávnenému orgánu. Pretože rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo žalobcovi\ndoručené dňa 13. decembra 2021, posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na 21. decembra\n2021. K doručeniu odvolania oprávnenému orgánu však došlo až dňa 23. decembra 2021, t. j.\noneskorene. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím správne poučený o\nlehote a mieste podania odvolania.\nII. Konanie pred správnym súdom\n3. Žalobca napadol oznámenie žalovaného včas podanou správnou žalobou, v ktorej okrem iného\nnamietol formu, ktorou žalovaný vybavil jeho odvolanie. Mal za to, že aj keby bol právny názor\nžalovaného správny, bol povinný o odvolaní rozhodnúť nemeritórnym rozhodnutím s poučením o\nopravnom prostriedku, konkrétne mal odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Právny názor\nžalovaného, že lehota na podanie odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z. z. je hmotnoprávna, nemá oporu\nv zákone a jeho aplikáciou bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces. Výklad žalovaného označil\n\nza právne neudržateľný, neprípustne extenzívny a popierajúci základné zásady právneho systému, čím\ndošlo k porušeniu zásady právnej istoty. Poukázal pritom aj na znenie poučenia o opravnom prostriedku,\nz ktorého nie je možné vyvodiť, že by mal odvolanie v 8-dňovej odvolacej lehote príslušnému orgánu aj\ndoručiť. Odkázal na znenie zákona, v ktorom je použitý pojem „ podáva“ a nie „ doručuje“, a na analógiu\ns postupom podľa ust. § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku.\n4. Žalovaný žiadal konanie zastaviť podľa § 99 písm. f) SSP, keďže žalobca v danom prípade\nnevyčerpal predpísané opravné prostriedky, ktoré mal ako účastník konania k dispozícii. Podľa jeho\nnázoru je zákonné znenie ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej formulované tak, že odvolanie sa musí\nv zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu a nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu.\nŽalovaný taktiež uviedol, že zákon mu neukladá povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie\na rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Zároveň tento zákon neupravuje konkrétny postup\nžalovaného v prípade oneskorene podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia.\n5. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-7S/9/2022-43 zo dňa 24. júla 2025 napadnuté oznámenie\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení zopakoval skutkové zistenia. Za\nvýchodisko vzal judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k prednosti ústavne konformného\nvýkladu, z ktorého (okrem iného ) vyplýva, že ak pri uplatnení štandardných metód prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv. Poukázal aj na závery ústavného súdu,\npodľa ktorých nemožno opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne\nponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Zdôraznil,\nže otázku včasnosti uplatnenia odvolania žalobcom je potrebné posudzovať s ohľadom na obsah\nrelevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobca tento opravný prostriedok uplatňoval.\nUst. § 331b ods. 3 zákona o finančnej správe stanovuje, že na konanie podľa § 278 začaté a právoplatne\nneskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31.\ndecembra 2021. Následne uzavrel, že táto právna úprava podrobnosti v otázke zachovania lehoty\nnešpecifikuje. Normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti hmotných,\nako aj procesných subjektívnych práv, a preto je nevyhnutné dôsledne rozlišovať lehoty hmotnoprávne\na procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich počítaní (pozri I. ÚS 493/2019). Zmyslom odvolacej\nlehoty je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu účastníkom konania, teda je\nspätá s realizáciou procesného subjektívneho práva. Lehota na podanie odvolania vymedzená zákonom\no finančnej správe je lehotou procesnoprávnou a na jej zachovanie postačilo odovzdať odvolanie na\npoštovú prepravu. Vzhľadom na tento záver bolo odvolanie žalobcu podané včas.\nIII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalovaný včas podanou kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil\ndôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Mal za to, že nesprávne právne posúdenie veci správnym\nsúdom vychádza z nesprávnej aplikácie § 308 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., pričom zdôraznil, že\npravidlo stanovené v tomto odseku bolo prijaté až novelou č. 431/2021 Z. z. a dotýka sa iba prípadov\nupravených v § 293 ods. 2, 4 a 5 zákona. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava týkajúca sa režimu\nzachovania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia (§ 293 ods.\n1) bola rovnaká do 31. decembra 2021 a aj po 01. januári 2022. Do účinnosti novely (do 31. decembra\n2021) úplne chýbala právna úprava týkajúca sa zachovania lehoty v prípade odovzdania odvolania\n(podania) na poštovú prepravu a pre konanie vo veciach služobného pomeru podľa zákona č. 35/2019\nZ. z. univerzálne platilo, že lehota na podanie odvolania je vo všetkých prípadoch zachovaná, ak sa\nv posledný deň lehoty odvolanie doručí priamo oprávnenému orgánu. Následne žalovaný podal výklad\nzákona tak, že ak nie je výslovne uvedené inak, slovné spojenie „podať odvolanie“ sa posudzuje a logicky\nvykladá ako „doručiť odvolanie“ v zmysle „dať ho k rukám“ (viď krátky slovník slovenského jazyka),\npretože len riadne a včas doručené odvolanie príslušnému orgánu je spôsobilé vyvolať právne účinky. Ak\nzákonodarca výslovne mieni z určitého pravidla definovať výnimky, robí tak špeciálnou právnou úpravou\n(v zmysle právneho princípu lex specialis derogat legi generali). V tomto prípade za výnimky z uvedeného\nvýkladu treba považovať ustanovenie § 308 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., v ktorom zákonodarca\nvýslovne uviedol, kedy je príslušná lehota na „podanie odvolania“ zachovaná aj inak, ako len „podaním“\noprávnenému orgánu. Ustanovenie § 293 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. však medzi týmito výnimkami\nuvedené nie je. Nerozporoval, že lehota na podanie odvolania je procesná. Poukázal však na dikciu\nzákona a zopakoval svoj výklad dotknutých ustanovení zákona č. 35/2019 Z. z. tak ako bolo uvedené\nvyššie. Okrem toho poukázal na to, že podľa § 297 zákona č. 35/2019 Z. z. sa na konanie podľa štvrtej\nčasti zákona nevzťahuje Správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia a rovnako sa naň nevzťahujú\nani iné procesnoprávne predpisy. Z tohto dôvodu nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu,\nktorý spojil procesnoprávny charakter lehoty s možnosťou zachovania odvolacej lehoty odovzdaním na\n\npoštovú prepravu. Okrem toho správna žaloba mala byť odmietnutá, lebo žalobca nevyčerpal riadny\nopravný prostriedok. Ďalší sťažnostný bol smeroval k tomu, že správny súd svoje rozhodnutie náležite\nneodôvodnil, keď bez opory v zákone zmätočne poukazoval na právnu úpravu platnú a účinnú pred a\npo podaní odvolania, a to aj napriek tomu, že v tejto časti zákona č. 35/2019 Z. z. nedošlo k žiadnej\nlegislatívnej zmene. Ako neodôvodnený sa mu javil odkaz na prechodné ustanovenia § 331b ods. 3\nzákona č. 35/2019 Z. z., ktoré nebolo v prejednávanej veci relevantné, pretože žalovaný nerozhodoval\nv odvolacom konaní. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaviť.\n7. Žalobca sa nevyjadril k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.\nIV. Relevantná právna úprava\n8. Pre posúdenie kasačnej sťažnosti sú osobitne podstatné tieto ustanovenia právnych predpisov:\nPodľa ust. § 293 ods. 1 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu) proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15\nkalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení\ndisciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník\nkonania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné\nmeniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.\nPodľa ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu) odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie\nvydal (...).\nPodľa ust. § 308 („Počítanie času“) ods. 1 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu), lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po\nudalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Podľa odseku 3 tohto paragrafu ak pripadne posledný deň\nlehoty na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\nV. Posúdenie veci kasačným súdom\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.\n10. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal okrem nesprávneho právneho posúdenia veci aj\nto, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je nedostatočné a zmätočné. Kasačný súd dospel v tejto\notázke k záveru, že správny súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akými úvahami\nsa riadil pri utváraní záveru, či na vec dopadá právna úprava účinná do 31. decembra 2021 alebo po\n1. januári 2022, a rovnako jasne a zrozumiteľne objasnil svoj právny záver ohľadne podstaty lehoty,\nktorej dodržanie bolo predmetom posúdenia. Správny súd uviedol rozhodnutia ústavného súdu, ktoré\npodľa jeho názoru na vec dopadajú, formuloval základnú otázku, ktorú mal v rámci právneho posúdenia\nvyriešiť, ako aj svoje úvahy, ktoré vyústili do konečného právneho záveru ohľadne zachovania odvolacej\nlehoty a včasnosti podania odvolania žalobcu. Z jeho odôvodnenia možno bez pochybností zistiť\nskutkové okolnosti veci aj právne dôvody rozhodnutia, a preto kasačný súd uzavrel, že odôvodnenie\nrozhodnutia správneho súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré naň kladie § 139 ods. 2 SSP.\n11. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že správny súd sa vecne zaoberal námietkou včasnosti\npodania odvolania v administratívnom konaní, čím dal implicitne odpoveď aj na žalobný bod smerujúci\nk forme vybavenia jeho odvolania. Ak by mal totiž správny súd za to, že nebolo možné odvolanie, ktoré\nbolo odvolacím orgánom vyhodnotené ako oneskorené, vybaviť oznámením, tak by nepristúpil k riešeniu\notázky zachovania lehoty na podanie odvolania. Takýto spôsob vybavenia oneskoreného opravného\nprostriedku v administratívnom konaní je v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu,\nktorá tiež oznámenie orgánu verejnej správy o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, považuje\nza opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a teda spôsobilý predmet súdneho prieskumu (napríklad\n8Sžo/116/2015, 1Asan/7/2018, 5Sžk/40/2018, 5Svk/14/2022, 1Stk/3/2022). Toto opatrenie je však\npreskúmateľné len z toho hľadiska, či odvolanie skutočne bolo oneskorené, a preto sa správny súd\nnemohol zaoberať žalobcom uplatnenými námietkami nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia (pozri\nnapríklad 5Sžfk/9/2019 a tam citovanú skoršiu, ako aj českú judikatúru).\n12. Kasačný súd súhlasí s názorom, že otázku včasnosti podania odvolania je potrebné posudzovať\npodľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase podania odvolania. Takto bol na vec správne aplikovaný\nzákon č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2021. V tomto znení v ustanovenie § 308\nneobsahovalo odsek 4, ktorý upravuje zachovanie lehoty. Obsahovalo len pravidlá pre počítanie času,\nktoré dopadali tak na hmotnoprávne, ako aj procesné lehoty podľa zákona č. 35/2019 Z. z. Pokiaľ\nide o charakter lehoty a jej zachovanie, už z jazykového výkladu zákona vyplýva, že odvolanie sa\n\npodáva oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, čo znamená, že odvolanie je podané riadne a\nvčas, ak sa v zákonom stanovenej lehote dostane do dispozície tohto orgánu. Len za splnenia tejto\npodmienky je odvolanie spôsobilé vyvolať predpokladané právne účinky. Samotné slovné vyjadrenie\npoužité v ustanovení § 293 ods. 3 a 1 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 znamená,\nže odvolanie musí byť doručené v odvolacej lehote zákonom stanovenému orgánu. Uvedený záver\npodporuje žalovaným citovaný všeobecný význam slova „podať“, ktorý znamená „predložiť“, „dať do\nruky“, z ktorého je odvodený aj pojem „podanie“ (ako niečo, čo sa úradne podáva). V takomto zmysle\npoužíva slovo „podanie“ a „podať“ napríklad § 19 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého sa podanie\n„podáva“ na orgáne, ale aj § 27 ods. 3 Spr. por., podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa podanie\n„podá“ na správnom orgáne alebo sa „odovzdá“ na poštovú prepravu.\n13. Zákon č. 35/2019 Z. z. však v rozhodnom období (teda do 31. decembra 2021) neobsahoval žiadne\nustanovenie, ktoré by umožňovalo zachovať lehotu aj pre prípad odovzdania odvolania na poštovú\nprepravu. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, že tento dôsledok vyplýva už zo\nsamotného procesného charakteru tejto lehoty. Samozrejme, lehota na podanie odvolania je procesná,\npretože jej zmyslom je vymedziť čas na uskutočnenie určitého procesného úkonu. O jej charaktere\nprocesnej lehoty svedčí aj to, že je možné jej zmeškanie odpustiť (§ 293 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z.\nz.). To však bez ďalšieho neznamená, že pre jej zachovanie postačí odovzdanie odvolania na poštovú\nprepravu. Takéto beneficium sa síce spravidla s procesnými lehotami spája, nejde však o ich definičný\nznak, ktorý by mal nastať vždy, bez potreby existencie právnej úpravy, ktorá by uvedené v jednotlivých\nprávnych predpisoch upravovala. Naopak, v prvom rade je rozhodujúce, ako právne predpisy upravujú\nmožnosť zachovania takejto lehoty.\n14. Zachovanie procesnoprávnych lehôt odovzdaním na poštu vyplýva zásadne z príslušných\nprocesných predpisov (§ 121 ods. 5 CSP, § 69 ods. 6 SSP, § 63 ods. 6 TP, § 27 ods. 3 Spr. por.). No\nnie je vylúčené, že procesná lehota sa bude počítať „hmotnoprávne“, teda odovzdanie na poštu nebude\nstačiť na jej zachovanie (pozri v tomto smere obsiahlu polemiku nad povahou lehoty podľa § 125 ods. 2\nCSP, uznesenie 1ObdoV/8/2018, a nadväzujúce glosy M. Hlušáka a J. Štiavnického, Súkromné právo,\nroč. 2018, č. 6, s. 270 a nasl.). Na druhej strane zákonodarca môže ustanoviť, že hmotnoprávna lehota\nsa bude počítať „procesnoprávne“ (napríklad lehota na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku, § 21\nods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Navyše, v niektorých prípadoch sa lehota, ktorá\nsa javí ako „procesnoprávna“ (na podanie žaloby), môže počítať „hmotnoprávne“, lebo je upravená v\nhmotnoprávnom predpise (napríklad IV. ÚS 552/2022 - lehota na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia\nvlastníkov bytov), alebo aj naopak (správnym súdom citovaný I. ÚS 493/2023, kde išlo o lehotu na\nzaplatenie súdneho poplatku, na ktorú sa na základe odkazu v zákone č. 71/1992 Zb. takisto museli\npoužiť ustanovenia § 121 CSP).\n15. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu vyplýva, že je na rozhodnutí zákonodarcu, ako upraví\nplynutie a zachovanie lehôt, a nič mu nebráni, aby aj lehotu procesnú upravil tak, že na jej zachovanie\nnebude postačovať len odovzdanie podania na poštovú prepravu, ale až jeho skutočné podanie na\npríslušnom orgáne verejnej moci. Správny súd svojím výkladom v podstate doplnil do zákona č. 35/2019\nZ. z. (účinného do 31. decembra 2021) novú normu, ktorá v ňom nie je obsiahnutá. Taký prístup v podobe\nsudcovskej tvorby práva je však problematický z hľadiska potrebnej demokratickej legitimácie tvorby\npráva. Doktrína, ale aj judikatúra (z ostatného obdobia napr. II. ÚS 371/2025, III. ÚS 337/2025 alebo\nIV. ÚS 487/2024) pripúšťa takýto postup len na vypĺňanie nezamýšľaných (pravých) medzier v práve,\nteda situácií, kedy je zjavné, že zákonodarca určitú situáciu neupravil len z opomenutia, hoci od neho\nracionálne bolo možné očakávať, že by ju upraviť chcel. Naopak, sudcovskou tvorbou práva zásadne\nnemožno vypĺňať zamýšľané (tzv. nepravé) medzery v práve, teda situácie, kedy absencia úpravy je\ndôsledkom rozhodnutia zákonodarcu, nie jeho opomenutia. Ak by súd v takýchto prípadoch sudcovskou\ntvorbou dopnil do právneho poriadku právnu normu, ktorú v nej zákonodarca nechcel mať, znamenalo by\nto, že by prekročil svoju ústavnú úlohu a právo neinterpretoval, ale vytváral (porov. podobne nález II. ÚS\n796/2016). Aj judikatúra ústavného súdu využívala analógiu na vypĺňanie medzier ohľadom úpravy lehôt\nzásadne v tých prípadoch, kedy príslušný právny predpis neobsahoval nijakú úpravu lehôt (napríklad III.\nÚS 24/07 alebo III. ÚS 165/07 k počítaniu lehoty na podanie oznámenia verejného funkcionára podľa\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).\n16. Podľa kasačného súdu však pri ustanovení § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. nemožno hovoriť o takejto\nnezamýšľanej (pravej) medzere v práve. Predovšetkým, už z jazykového znenia tohto ustanovenia je\nzrejmé, že odseky 1, 2 a 3 sú v podstate totožné s obdobnými ustanoveniami o počítaní lehôt tak\nv hmotnoprávnych (§ 122 ods. 1, 2 a 3 OZ), ako aj procesnoprávnych (§ 121 ods. 2, 3 a 4 CSP, §\n69 ods. 3, 4 a 5 SSP, § 63 ods. 3, 4 a 5 TP, § 27 ods. 1 a 2 Správneho poriadku) predpisoch. Na\nrozdiel od príslušných procesných úprav však v tomto ustanovení chýba ďalší odsek o tom, že by\n\nlehota bola zachovaná odovzdaním podania na pošte. Je teda zrejmé, že hoci zákonodarca modeloval\n§ 308 zákona č. 35/2019 Z. z. podľa vzoru iných ustanovení o lehotách a nič mu nebránilo prevziať\ndoň aj takéto pravidlo, neurobil tak. V dôvodovej správe k nemu (Národná rada Slovenskej republiky,\nVII. volebné obdobie, tlač 1131) sa výslovne uvádza, že počítanie času „sa navrhuje upraviť obdobne\nako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok)“.\nZákonodarca pri úprave počítania času prevzal len tie ustanovenia, ktoré sú spoločné viacerým právnym\npredpisom, a to tak hmotného práva (Občiansky zákonník) ako aj procesného práva (Správny poriadok).\nPretože zachovanie lehoty odovzdaním na poštu im nie je spoločné (je typické len pre procesné\npredpisy), zákonodarca ho do § 308 neprevzal.\n17. Tento zámer možno racionálne vysvetliť tým, že ustanovenie § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. je\njediným ustanovením o počítaní času v rámci celého tohto zákona, ktorý obsahuje tak hmotnoprávnu,\nako aj procesnoprávnu úpravu. Toto pravidlo sa tak musí použiť nielen na počítanie lehôt v konaní\nvo veciach služobného pomeru (podľa § 278 až 297, ako v tu prerokúvanej veci), ale napríklad aj\nna počítanie lehôt na výkon práv a nárokov zo služobného pomeru (porov. § 301 a 302, ale aj §\n132 - lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti, § 257 a 258 - lehota na skončenie služobného\npomeru). Preto zákonodarca racionálne volil takú úpravu lehôt, ktorá by bola vhodne použiteľná tak v\nhmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej oblasti. Pokiaľ by do § 308 vložil odsek o tom, že lehota sa\npovažuje za zachovanú, ak sa úkon urobil u príslušného orgánu alebo odovzdal na pošte, aplikovalo\nby sa toto pravidlo aj na hmotnoprávne úkony (napríklad ohlásenie škody podľa § 250). Ďalej treba\nzdôrazniť, že takáto úprava lehôt v právnych predpisoch o služobných pomeroch ozbrojených zborov\nnie je žiadnou novotou. Už ustanovenie § 135 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nZboru národnej bezpečnosti odkazovalo pre počítanie všetkých lehôt na použitie § 266 Zákonníka práce\n(teda hmotnoprávneho predpisu). Podobne to robilo aj ustanovenie § 154 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o\nslužobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR. V roku 1998 sa nanovo upravili služobné pomery\npolicajtov zákonom č. 73/1998 Z. z. a colníkov zákonom č. 200/1998 Z. z. Ustanovenia § 262 zákona č.\n73/1998 Z. z. a § 250 zákona č. 200/1998 Z. z. upravovali počítanie času úplne totožne, ako tu sporný §\n308 zákona č. 35/2019 Z. z. účinný do 31. decembra 2021, teda ani jeden z nich neustanovoval, že by\nsa lehota považovala za zachovanú odovzdaním úkonu na poštu. Kým § 262 zákona č. 73/1998 Z. z.\nbol v tomto smere novelizovaný od 1. januára 2008, § 250 zákona č. 200/1998 Z. z. novelizovaný nebol,\naž kým sa prakticky v pôvodnom znení neprevzal do § 308 zákona č. 35/2019 Z. z.\n18. Z dôvodov uvedených vyššie tak kasačný súd dospel k záveru, že aj keď je lehota na podanie\nodvolania podľa zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru procesná, bolo potrebné, aby\nodvolanie žalobcu do jej konca došlo na oprávnený orgán. Naopak, kvôli chýbajúcej právnej norme v §\n308 zákona č. 35/2019 Z. z. na zachovanie tejto lehoty nepostačovalo, aby bolo odvolanie odovzdané\nna poštovú prepravu. Pretože takto chýbajúca norma nie je nezamýšľanou, teda pravou medzerou, ale\nvýsledkom vedomého a konzekventne sledovaného rozhodnutia zákonodarcu, nie je možné túto právnu\nnormu vytvoriť sudcovskou tvorbou práva Pokiaľ žalobca (bez zákonnej opory v § 308 zákona č. 35/2019\nZ. z.) dal svoje odvolanie v posledný deň lehoty len na poštovú prepravu tak, že došlo príslušnému\norgánu až po jej uplynutí, nebolo možné ho považovať za podané včas. Žalovaný tak nepochybil, ak s\nním naložil ako s oneskorene podaným.\nVI. Záver a rozhodnutie o trovách\n19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného\nje dôvodná, keď správny súd nesprávne právne posúdil [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP] otázku, či podľa\nzákona č. 35/2019 Z. z. je lehota na podanie odvolania zachovaná aj odovzdaním odvolania na poštovú\nprepravu. V dôsledku toho kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462\nods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n20. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na\nsprávnom súde a kasačnom súde. Kasačný súd o nich rozhodol podľa § 167 a § 168 samostatne, ale aj\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP, keďže žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný\nsúd nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal.\n21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2 : 1. Podľa § 465 SSP sa k rozsudku pripája odlišné\nstanovisko.\nOdlišné stanovisko podľa § 465 SSP\n1. V prerokúvanej veci bolo základnou otázkou, či žalobca v konaní vo veci jeho služobného pomeru\npodľa zákona č. 35/2019 Z. z. podal včas odvolanie, ak ho v posledný deň lehoty odovzdal na poštovú\nprepravu.\n\n2. Súhlasím s väčšinovým názorom senátu, že otázku včasnosti podania odvolania žalobcu je potrebné\nposudzovať podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase, kedy plynuli lehoty na realizáciu tohto úkonu\na kedy malo byť právo účastníka konania vykonané, teda podľa zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom\ndo 31.12.2021 (ďalej len zákon č. 35/2019 Z. z. alebo zákon).\n3. Rovnako súhlasím s prijatým záverom, že vo všeobecnosti je odvolanie procesným úkonom, a ak\nzákon v ustanovení § 293 ods. 1 stanovil pre takýto úkon lehotu, tak ide o lehotu, ktorá má procesný\ncharakter. Je však potrebné uviesť, že samotné delenie lehôt na procesné a hmotnoprávne vyplýva iba\nz právnej doktríny, ktorá v rámci právnej teórie zovšeobecnila aj ich jednotlivé definičné a rozlišovacie\nznaky. Takto sa za signifikantný rozdiel medzi týmito lehotami prestavuje spôsob ich zachovania, keď pri\nprocesnej lehote postačuje, ak je v jej posledný deň podanie odovzdané na poštovú prepravu. Uvedené\npritom zodpovedá tomu, ako je štandardne v jednotlivých právnych predpisoch upravené zachovanie\nhmotnoprávnej a procesnej lehoty.\n4. Nie je však vylúčené, aby zákon stanovil, že podanie musí byť v procesnej lehote doručené zákonom\nurčenému orgánu. Keďže ide skôr o výnimku ako pravidlo, tak takýto zámer zákonodarca vyjadruje\nspôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť, napríklad použitím slovného vyjadrenia „musí byť doručené\",\n„doručí\" a podobne. Tak je tomu aj v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý v\nustanovení § 184 výslovne stanovuje, že „návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote.\"\n5. Ak je v odstavci 16 rozhodnutia senátu uvedené, že aj zákon 100/1970 Zb. odkazoval pri úprave\nslužobného pomeru na ustanovenie § 266 (počítanie času) zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce)\nako hmotnoprávny predpis, tak je potrebné poukázať na to, že toto ustanovenie taktiež obsahovalo\nslovné spojenie „je potrebné doručiť.\" Zámer zákonodarcu bol teda vyjadrený jasne a určito a adresát\nprávnej normy nemohol mať pochybnosť o tom, že mu nebude postačovať odovzdať procesné podanie\nna poštovú prepravu.\n6. V zákone č. 35/2019 Z. z. zákonodarca pojem „doručiť\" nepoužil. Povinnosť účastníka konania doručiť\norgánu verejnej moci procesné podanie do konca lehoty nie je možné dovodiť ani z významu samotného\npojmu „podať\", ktorý je v procesných predpisoch používaný v mnohých variáciách, ktoré mu dávajú rôzne\nvýznamové odtiene. Napríklad v spojení „sa podáva písomne\" je chápaný skôr ako „má byť realizovaný\nv písomnej forme\". Pri jeho výklade je preto vždy potrebné vychádzať z jeho gramatického vyjadrenia,\nako aj z celkového kontextu, v akom je zákonodarcom použitý.\n7. Aj na znení ust. § 19 ods. 4 a § 27 ods. 3 Správneho poriadku, na ktoré odkazuje rozhodnutie senátu,\nje možné vidieť jednotlivé významové odlišnosti pojmu „podať, resp. sa podáva\". V ust. § 19 ods. 4\nSprávneho poriadku je stanovené, že podanie „sa podáva orgánu.....\" v zmysle určenia jeho adresáta,\nresp. prijímateľa.\n8. Následne je zo znenia § 27 ods. 3 Správneho poriadku zrejmé, že spojenie „ak sa podanie podá\"\nznamená, že lehota je zachovaná, ak v jej posledný deň sa dostane do dispozície určeného orgánu.\n9. Ak by malo mať toto slovné spojenie v dotknutých ustanoveniach rovnaký význam, tak by nebol dôvod\nv § 27 ods. 3 opakovať, že lehota je zachovaná, „ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom\norgáne uvedenom v § 19 ods. 4\", ale stačilo by uviesť, že „lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa podanie\nodovzdá na poštovú prepravu.\" Naopak takéto znenie ust. § 27 ods. 3 zodpovedá výkladu uvedenému\nv odseku 8 tohto stanoviska.\n10. Mám za to, že v právnom jazyku sa pojmu „podať, sa podáva\" (samému o sebe) neprisudzuje význam\n„doručiť, má byť doručené\", ale vyjadruje skôr určitý proces realizácie procesných úkonov, ktorého\natribúty sú jednotlivo upravené stanovením formy, spôsobu doručovania, lehoty, adresáta a podobne.\n11. Rovnako je potom potrebné nahliadať na použitie tohto pojmu v zákone č. 35/2019 Z. z. V ust. §\n293 ods. 1 zákon stanovil lehotu na podanie odvolania, a preto „podáva\" je potrebné chápať v kontexte\ns týmto časovým vyjadrením dĺžky lehoty. Úmyslom zákonodarcu bolo len stanovenie časového úseku\npre realizáciu procesného úkonu bez toho, aby sa uvedené dotýkalo aj zachovania tejto lehoty.\n12. Ustanovenie § 293 ods. 3 zákona v prvej vete stanovuje, že odvolanie sa podáva písomne,\noprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ani tu nie je možné vyjadrenie „odvolanie sa podáva\"\nvykladať izolovane. V danom prípade sa za týmto slovným spojením nachádza určenie písomnej formy\na osoby, ktorej má byť odvolanie určené. Je teda zrejmé, že jeho účelom nie je úprava zachovania lehoty\nurčenej v odstavci 1 tohto zákonného ustanovenia.\n13. S poukazom na vyššie uvedené závery mám za to, že z jazykového vyjadrenia ustanovenia § 293\nzákona č. 35/2019 Z. z. nie je možné vyvodiť, že by odvolanie v konaní vo veciach služobného pomeru\nmalo byť v posledný deň lehoty fyzicky doručené určeného orgánu verejnej správy a uvedené nevyplýva\nani z ust. § 308.\n14. Na uvedenom závere nič nemení ani znenie dôvodovej správy k zákonu č. 35/2019 Z.z., ktorá ako\ncieľ úpravy uviedla „...úpravu počítania času obdobne ako v iných všeobecne záväzných predpisoch.\"\n\nNaopak, z takéhoto formulovaného zámeru je možné dovodiť, že zákonodarca sa nemienil odchýliť od v\niných predpisoch zaužívaného riešenia tejto otázky. Nemal teda úmysel upraviť počítanie a zachovanie\nprocesných lehôt inak, ako je tomu bežne v procesných predpisoch. Uvedené vyplýva aj z toho, že\npríkladmo poukázal nielen na Občiansky zákonník a aj na Správny poriadok ako procesný predpis.\nZ takéhoto odkazu sa dá dovodiť, že jeho cieľom bolo rozlišovanie medzi lehotami vyplývajúcimi z\nhmotného a procesného práva, tak ako je to v našom právnom poriadku bežné. Uvedený zámer sa však\nv skutočnosti do znenia zákona nepremietol.\n15. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že pri jazykovom výklade nie možné na jednej\nstrane vykladať pojem príliš rigidne, ale na druhej strane ani neprimerane extenzívne. Uvedené platí o to\nviac, ak by takýmto extenzívnym výkladom došlo k vytvoreniu pravidla, ktoré za bežného použitia daného\npojmu v právnom poriadku nemohlo byť adresátovi normy známe. Výklad procesného pojmu a následne\nprocesnej právnej normy nesmie ísť na úkor obmedzenia prístupu účastníka konania k ochrane jeho\npráva a nemá obmedziť jeho právo domôcť sa preskúmania jeho veci v odvolacom konaní.\n16. Za situácie, keď z dikcie ust. § 293 a § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. pre účastníka konania\npred orgánom verejnej správy explicitne nevyplýva povinnosť svoje odvolanie do konca odvolacej\nlehoty doručiť orgánu verejnej správy, je potrebné pristupovať k riešeniu tejto otázky tak, aby bol\nzachovaný princíp zachovania právnej istoty, predvídateľnosti práva a ochrany oprávnenej dôvery v\nprávo. Uvedené platí o to viac za situácie, keď postup orgánu verejnej správy implikuje tak významný\nzásah do procesného postavenia účastníka administratívneho konania, ktorého následkom je nezvratné\nodopretie meritórneho prieskumu podania (odvolania) tohto účastníka. Ak právna norma pripúšťa rôzne\nvýkladové varianty, je potrebné zvoliť ten z nich, ktorý povedie k vecnému posúdeniu odvolania. Prípadne\nje potrebné zvoliť taký postup, ktorým bude uvedená otázka riešená v súlade s jednotnosťou právnou\nporiadku. V prerokúvanej veci to znamená, že sa malo pristúpiť k výkladu zákona, podľa ktorého by bola\nlehota na vykonanie procesného úkonu zachovaná aj vtedy, ak bolo procesné podanie v jej posledný\ndeň odovzdané na poštovú prepravu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}