{"guid": "4be6416b-7c4f-4d31-bed5-59371d7e80a5:71242ed9-f8e5-488f-aa2d-47e8ae9cf3fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1", "spisova_znacka": "2Sfk/47/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/47/2025 z 24. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2026, sp. zn. 2Sfk/47/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1", "identifikacne_cislo": "7020200433", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "sudca_id": 1002, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-juraj-vacok-1002", "datum_vydania": "2026-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ustanovenie § 61 daňového poriadku o prerušení konania sa primerane použije aj na daňovú kontrolu, preto počas jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií neplynie lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku ani lehota na zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku; pre posúdenie zákonnosti daňovej kontroly nie je rozhodujúci celkový čas od jej začatia do doručenia protokolu, ale len čas, ktorý sa do jej výkonu započítava. Pri reťazovom obchode možno jedinú prepravu tovaru medzi členskými štátmi pričítať len jednej dodávke; medzinárodné obchodné doložky (dodacia podmienka CPT) majú súkromnoprávnu povahu, upravujú len záväzkový vzťah strán a nemôžu určiť vznik daňovej povinnosti ani miesto dodania pri nepohyblivej dodávke podľa kogentného § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, odberateľovi nevzniká právo na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre; vrátenia bez právneho dôvodu zaplatenej dane sa môže domáhať voči dodávateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia, nie voči správcovi dane.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správca dane určil úpadcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH, keď neuznal oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskému odberateľovi a odpočítanie dane z nákupu hutníckeho materiálu od tuzemského dodávateľa, pretože išlo o nepohyblivú dodávku v reťazovom obchode s miestom dodania v Maďarsku. Žalobca (správca konkurznej podstaty) v kasačnej sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku daňovej kontroly prerušenej pre medzinárodnú výmenu informácií, uplynutie lehoty na vyrubenie dane, nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu a porušenie zásady neutrality DPH, keďže daň na faktúre zaplatil. Kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkázal na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci tých istých účastníkov. Uviedol, že prerušenie daňovej kontroly spôsobuje neplynutie lehoty na jej vykonanie aj lehoty na vyrubenie dane, daňová kontrola bez doby prerušenia trvala približne 299 dní a protokol bol doručený pred zánikom práva vyrubiť daň; námietku nedostatkov rozhodnutia o prerušení uplatnenú až v kasačnej sťažnosti nepripustil. K spornému obchodu konštatoval, že preprava bola pričítateľná prvej dodávke v reťazci, dodacia podmienka CPT nemá vplyv na miesto dodania ani na vznik daňovej povinnosti, a preto úpadcovi nevzniklo právo na odpočet dane zaplatenej len na základe nesprávne kvalifikovanej faktúry; jej vrátenia sa mal domáhať od dodávateľa.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-5", "nazov": "§ 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69", "nazov": "§ 69 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71242ed9-f8e5-488f-aa2d-47e8ae9cf3fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/47/2025\n7020200433\n24. 08. 2026\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. JUDr. Mariána Trenčana, v právnej\nveci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961,\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., so sídlom: Zelená 273/36, 079 01 Veľké\nKapušany, IČO: 36 602 809, právne zastúpeného: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3,\n040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/96/2020-87, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100064723/2020 z 8. januára 2020\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej\nlen „daňový poriadok“) rozhodol vo vzťahu k úpadcovi o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu\n21.450,95 EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za obdobie júl 2013 zo sumy 117.312,22\nEUR na sumu 95.861,27 EUR. Úpadca mal nepreukázať:\n· splnenie podmienok na oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) z intrakomunitárneho dodania tovaru (hutnícky\nmateriál) pre maďarskú spoločnosť VAS-FERRO Kft. na základe faktúry č. FV 130183 z 26. júla 2013,\nfakturovaná suma 19.307,26 eur. Z predmetného obchodu, pri ktorom nemala byť potvrdená existencia\nani úhrada spornej faktúry, správca dane vyrubil úpadcovi DPH v sume 3.217,88 eur,\n· odpočítanie DPH podľa § 49 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH za dodanie tovaru (hutnícky\nmateriál) spoločnosťou BE Group s.r.o. (ďalej len „dodávateľ úpadcu“) na základe viacerých faktúr v\ncelkovej sume 109.398,38 EUR. Z predmetného obchodu, ktorý nemal byť predmetom slovenskej DPH,\nsprávca dane vyrubil úpadcovi DPH v sume 18.233,06 eur.\n2. Úpadca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.\n100834179/2020 z 30. apríla 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vychádzal z toho, že:\n· dodávateľ úpadcu bol druhým odberateľom a úpadca tretím. Len prvá dodávka môže byť pohyblivou\ndodávkou, ktorej svedčí priznanie oslobodenia od DPH. Dodávka od dodávateľa úpadcu bola\nnepohyblivá,\n· z odpovede v rámci medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že záznamy spoločnosti VASFERRO Kft. neobsahovali spornú faktúru. Úpadca nevedel vierohodným a bez pochybností vylučujúcim\nspôsobom preukázať jej úhradu,\n\n· počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynie. Správca dane vykonal\núkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane - doručil úpadcovi protokol z daňovej kontroly v\nzákonom stanovenej lehote piatich rokov, 18. júna 2019.\nII. Konanie pred správnym súdom\n3. Úpadca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ako i podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom finančnej správy podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) navrhol,\naby správny súd zrušil obe rozhodnutia orgánov finančnej správy. V priebehu konania pred správnym\nsúdom bol na úpadcu vyhlásený konkurz, preto sa ďalej pokračovalo so správcom konkurznej podstaty\noznačeným v záhlaví tohto rozsudku v časti žalobca.\n4. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-8S/96/2020-87 (ďalej len\n„rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Dospel k záveru, že:\n· úpadca v správnej žalobe neuviedol, ktoré konkrétne medzinárodnou výmenou informácií požadované\ninformácie nemali súvis s daňovou kontrolou. Nekonkretizoval, ktoré informácie už mal správca dane\nmať k dispozícii,\n· prvý deň prerušenia daňovej kontroly nie je automaticky zhodný s dátumom rozhodnutia. Zhoduje sa\nbuď s dátumom odoslania rozhodnutia o prerušení, alebo je neskorší ako deň jeho odoslania,\n· prekročenie lehoty na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemá priame\núčinky na prerušenie daňovej kontroly v zmysle § 61 daňového poriadku. Nespôsobuje ďalšie plynutie\nlehoty na jej vykonanie,\n· ust. § 61 daňového poriadku je možné aplikovať na prípad prerušenia daňovej kontroly aj v jeho časti\nupravujúcej neplynutie lehôt počas tohto prerušenia. Prekluzívna lehota na vyrubenie DPH, jej rozdielu\npodľa § 69 ods. 1, 2 a 3 písm. a) daňového poriadku neplynula a o dobu týchto prerušení sa predĺžila,\n· obchod medzi dodávateľom úpadcu a úpadcom nebol predmetom slovenskej DPH. Išlo o reťazový\nobchod, pri ktorých sa tovar prepraví fyzicky od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi,\nktorý môže byť v poradí niekoľkým kupujúcim tohto tovaru. Správca dane zistil, že náklady na prepravu\ntovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu boli zahrnuté v cene dodávky tovaru\nuplatnenej vo faktúre pri prvom zmluvnom vzťahu. Iba tento pritom môže podliehať oslobodeniu od DPH,\n· aj napriek tvrdeniu, že podľa dodacej podmienky CPT právo nakladať s tovarom ako vlastník\nprechádza na kupujúceho v momente odovzdania tovaru prvému dopravcovi, podľa zákona o DPH\nsa pri nepohyblivej dodávke tovaru miesto dodania určí ako miesto, kde sa mení vlastnícke právo\nk tovaru. Takým miestom bolo Maďarsko a zdaniteľný obchod bol predmetom dane v Maďarsku.\nDodacia podmienka CPT sa vzťahuje len na riešenie súkromnoprávnych záväzkových vzťahov medzi\npredávajúcim a kupujúcim pri zabezpečení prepravy tovarov.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov\n5. Žalobca, správca konkurznej podstaty podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP; správny súd nedostatočne odôvodnenými závermi\nporušil žalobcove právo na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec\nvrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažnostné body vymedzil nasledovne:\n· daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala 2.078 dní. Tento čas nemožno hodnotiť ako proporcionálnu\ndĺžku konania, ani po zohľadnení období jej prerušenia. Správca dane tým vytvoril zbytočné prieťahy\nv konaní,\n· správny súd jasne neuviedol, či bola splnená požiadavka proporcionality, efektívnosti a účelnosti\ndaňovej kontroly. Nevysporiadaním sa s danými požiadavkami sa odklonil od rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) sp. zn. 2Sžfk/33/2019 z 27. októbra 2021.\nRozhodnutie o určení rozdielu DPH po viac ako piatich rokoch od začatia daňovej kontroly je neúčelné,\n· opakované podávanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií porušuje zásadu proporcionality\ndaňovej kontroly. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 z 2. júla 2019\nustálil, že aj prerušenie daňovej kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o\nmedzinárodnú výmenu informácií je neefektívne. Správcovi dane nič nebránilo, aby už v prvej žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií vymedzil všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy,\n· opakované podávanie žiadostí predstavuje ich kúskovanie. Správny súd sa preto odklonil aj od\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21. februára 2019, podľa ktorého\nnie je efektívne kúskovať jednotlivé žiadosti. Ďalej sa odklonil od rozsudku Veľkého senátu kasačného\nsúdu sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. marca 2024, keď dospel k záveru, že nedostatky rozhodnutia\no prerušení daňovej kontroly nepredstavujú dostatočný podklad na prijatie záveru o nezákonnom\nprerušení daňovej kontroly,\n\n· v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly nie sú identifikovaní dodávatelia a ani odberatelia. Nie je\nidentifikované zdaňovacie obdobie, ktorého sa žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajú,\n· aplikácia § 61 ods. 5 daňového poriadku na daňovú kontrolu je zjavne extenzívnym výkladom.\nPresahuje obsah pojmu primeraného použitia prerušenia podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.\nPosledným dňom pre vyrubenie DPH, jej rozdielu, bol 31. december 2018, preto správca dane ukončil\ndaňovú kontrolu po zákonnej lehote,\n· výklad žalovaného vo vzťahu k obchodu s dodávateľom úpadcu vedie k tomu, že úpadca zaplatil\ncenu za dodanie tovaru vrátane DPH, no štát mu ju odmieta priznať v rámci práva na jej odpočítanie.\nNeumožnenie odpočítania DPH porušuje zásadu daňovej neutrality. Miesto dodania tovaru bolo v zmysle\ndodacej podmienky CPT Slovensko.\n6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho\nsúdu. Mal za to, že zistenia správcu dane boli dostatočné, pričom postupoval v súlade s právnou úpravou.\nNavrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n7. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho\npríslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.\n8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia.\n9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že\npodaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou\nosobou a včas. Žalobca je ako správca konkurznej podstaty podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od platenia\nsúdneho poplatku.\n10. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného\npodkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n11. Sťažnostné body žalobcu smerujú proti (i) prekročeniu jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly, (ii) vyrubeniu DPH, jej rozdielu po uplynutí zákonnej lehoty na takéto vyrubenie a (iii) neuznaniu\nodpočtu DPH z obchodu medzi dodávateľom úpadcu a úpadcom, pretože tento obchod podľa správcu\ndane nemal byť predmetom slovenskej DPH.\n12. Kasačný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že o žalobcovej obdobnej veci rozhodol, okrem\niných, aj rozsudkom vo veci sp. zn. 4Sfk/38/2025 z 25. septembra 2025 (ďalej len „obdobný rozsudok“).\nV tomto síce kasačný súd posudzoval iný skutkový stav (neuznanie nadmerného odpočtu DPH z\ndôvodu zapojenia sa do obchodného reťazca poznačeného podvodným daňovým konaním, zdaňovacie\nobdobie február 2011), ale za účasti rovnakých účastníkov konania a v prevažnej miere za posudzovania\nrovnakých právnych otázok odvíjajúcich sa od sťažnostných bodov žalobcu. Presnejšie povedané,\nkasačný súd sa už skôr vysporiadal s otázkou trvania daňovej kontroly a možnosťou vyrubenia DPH,\njej rozdielu.\n13. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá\nuž bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať\nuž len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd preto v\nčastiach, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, poukazuje na obdobný rozsudok, ktorým tento\nzamietol kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú. Na daný účel cituje vybrané časti\nodôvodnenia obdobného rozsudku, ktorými zároveň odôvodňuje časť rozsudku v prejednávanej veci,\nresp. sa vyporadúva s rovnakými sťažnostnými bodmi žalobcu nasledovne:\n81. (...) aj keď zákonodarca v § 46 ods. 10 daňového poriadku vymedzil lehotu na vykonanie daňovej\nkontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia, zároveň ustanovil, že správca dane môže daňové konanie\nprerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné\nzískať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom za takúto inú skutočnosť je považovaná\nžalobcom namietaná medzinárodná výmena informácií. Zároveň daňový poriadok v § 61 ods. 5 (...)\nvylučuje v prípade prerušenia plynutie lehôt podľa tohto zákona. Uvedené neplynutie lehôt sa vzťahuje\ni na prerušenú daňovú kontrolu, čo potvrdzuje skutočnosť, že ustanovenie § 46 ods. 10 daňového\nporiadku vymedzuje časovú prípustnosť trvania daňovej kontroly a priamo odkazuje na ustanovenie §\n61, ktorý v ods. 5 stanovuje v prípade prerušenia neplynutie lehôt, teda i lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly. Pre posúdenie zákonnosti daňovej kontroly teda nie je rozhodujúce, aký časový úsek uplynul\nod jej začatia do doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu, ale právne významný je len\nčas, ktorý sa do výkonu daňovej kontroly započítava v súlade s daňovým poriadkom.\n\n85. Žalobca v správnej žalobe nekonkretizoval informácie, ktoré mali byť správcovi dane počas (...)\ndaňovej kontroly známe a duplicitne o ne žiadal (...) alebo ktoré informácie neboli potrebné pre potreby\ndaňovej kontroly, a teda v čom konkrétnom bol z daného hľadiska postup správcu dane neefektívny.\n87. (...) správca dane žiadal o informácie týkajúce sa preverovaného obchodu so spoločnosťou VASFERRO Kft, (...) týkali sa daňovou kontrolou preverovaného zdaniteľného obdobia (...), smerovali k\nzisteniu skutočností potrebných pre správne určenie dane.\n88. (...) v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nemusia obchody prebiehať rovnako a každé zdaňovacie\nobdobie je potrebné z hľadiska dodržania daňových zákonov posúdiť osobitne. Pokiaľ v jednom\nzdaniteľnom období, hoci aj v rámci toho istého dodávateľsko-odberateľského reťazca dôjde k zisteniu\no porušení zákona daňovým subjektom, nemusí to platiť pre iné zdaňovacie obdobie. Preto v postupe\nsprávcu dane, ktorý sa dopytoval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií na okolnosti\ntýkajúce sa osobitne daňovou kontrolou preverovaného zdaniteľného obdobia, kasačný súd (...) nevidel\nžiadnu vadu, či porušenie povinností pri vedení konania.\n92. K námietke o neprimeranej dĺžke prerušenia (...) kasačný súd poukazuje na rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021, podľa ktorého čl.\n10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti\npodvodom v oblasti DPH v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje\nlehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom\nžiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v\nrámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Rovnaký záver vyplýva\ni z rozsudku Veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. marca 2024 (...).\n93. Žalobca v kasačnej sťažnosti správnemu súdu vytýkal, že sa v (...) rozsudku odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (...) sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. marca 2024 (...). Podľa žalobcu\nv rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly neboli identifikovaní dodávatelia ani odberatelia úpadcu, nie\nje identifikované zdaňovacie obdobie, ktorého sa žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajú.\nPodľa záverov Veľkého senátu kasačného súdu musia rozhodnutia o prerušení konania obsahovať\naspoň identifikáciu zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o\nmedzinárodnú výmenu informácií týka. V súvislosti s uvedeným sťažnostným bodom kasačný súd\nkonštatoval, že vyššie opísaným spôsobom nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o prerušení žalobca\nv správnej žalobe priamo nenamietal. Pokiaľ sa kasačná sťažnosť opiera o dôvody, ktoré žalobca\nneuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydane´ napadnute´ rozhodnutie, hoci tak urobiť\nmohol, na takýto (nový) dôvod kasačný súd pre jeho neprípustnosť nereaguje (§ 439 ods. 3 písm. b)).\n94. (...) Kasačný súd sa nestotožnil so žalobcom, že § 61 ods. 5 daňového poriadku nemožno\naplikovať na daňovú kontrolu. Žalobcovo tvrdenie, že aplikácia § 61 ods. 5 daňového poriadku\nje zjavne extenzívnym výkladom § 46 ods. 10 daňového poriadku, ktorý presahuje obsah pojmu\nprimeraného použitia ustanovenia o prerušení daňového konania, v podstate vylučuje akúkoľvek\naplikáciu ustanovenia § 61, a teda inštitútu prerušenia. Na rozdiel od žalobcu je kasačný súd toho\nnázoru, že možnosť prerušenia daňovej kontroly daňový poriadok predpokladá a pre jej právny režim\nprimerane použitý v podmienkach daňovej kontroly ako osobitného druhu konania podľa zákona vytvára\nv ustanovení § 46 ods. 10 daňového poriadku na to celkom zreteľný predpoklad.\n95. (...) Vychádzajúc z ustanovenia § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 daňového poriadku, prerušenie\ndaňovej kontroly pôsobí aj na neplynutie lehôt na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ustanovenie § 69\nods. 1 daňového poriadku, ktoré určuje základný časový limit pre zánik práva vyrubiť daň formuláciou\n„ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak“ umožňuje zohľadniť rozdielnu právnu úpravu\nustanovenú v daňovom poriadku alebo v osobitnom predpise. Pokiaľ pre daňovú kontrolu existuje\nprimeraná možnosť aplikovať ustanovenie § 61 daňového poriadku upravujúce prerušenie konania, a to\nv celom rozsahu - všetkých jeho odsekov a zároveň v ods. 5 sa neumožňuje plynutie lehôt pri prerušení\nkonania (daňovej kontroly), potom aj prerušenie daňovej kontroly nemožno zahrnúť do lehoty podľa §\n69 vymedzujúcej časový rámec pre zánik práva na vyrubenie dane.\n14. Kasačný súd sa s argumentáciou uvedenou vyššie v plnom rozsahu stotožnil, preto aj v tejto veci\nna ňu v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkázal. Kasačný súd rovnako rozhodol aj vo veciach sp. zn.\n5Sfk/6/2026 z 28. mája 2026 (zdaňovacie obdobie január 2011), sp. zn. 1Sfk/6/2026 z 21. mája 2026\n(zdaňovacie obdobie marec 2011), sp. zn. 3Sfk/2/2026 z 25. marca 2026 (zdaňovacie obdobie august\n2013), sp. zn. 5Sfk/71/2025 z 28. mája 2026 (zdaňovacie obdobie apríl 2011), sp. zn. 1Sfk/41/2025\nz 21. mája 2026 (zdaňovacie obdobie september 2013), sp. zn. 3Sfk/35/2025 z 25. marca 2026\n(zdaňovacie obdobie júl 2011), sp. zn. 3Sfk/3/2025 z 25. marca 2026 (zdaňovacie obdobie december\n2011) a sp. zn. 3Sfk/1/2025 z 25. marca 2026 (zdaňovacie obdobie november 2011). Hoci vo všetkých\nbolo predmetom posudzovania podvodné daňové konanie, sťažnostné body týkajúce sa dĺžky daňovej\n\nkontroly a preklúzie práva na vyrubenie DPH, jej rozdielu, boli prítomné a posudzované vo všetkých\nprípadoch obdobne. S ohľadom na doterajšiu judikatúru kasačného súdu, od ktorej sa kasačný súd\nani v tejto veci nemal dôvod odchýliť, vyhodnotil kasačný súd vyššie posudzované sťažnostné body za\nnedôvodné. Odklon správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačný súd pritom neidentifikoval.\n15. Vo vzťahu k osobitostiam tohto prípadu, subsumujúc ho pod vyššie citované závery, kasačný súd\ndopĺňa skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu. V prejednávanej veci bola daňová kontrola\nzačatá 9. októbra 2013, prerušená bola raz, od 1. apríla 2014 do 12. februára 2019, resp. 13. februára\n2019 (oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole). Predmetom prerušenia boli dva procesné úkony\n- spontánne poskytnutie informácií s vyžiadanou spätnou väzbou a všeobecná výmena informácií.\nDĺžka týchto procesných úkonov pritom predstavuje lehoty, ktorých prekročenie nezakladá nezákonnosť\nrozhodnutia orgánu finančnej správy a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného\ndaňového subjektu. Treba tiež zvýrazniť, že obsahovali odlišné skutočnosti, relevantné pre správne\nurčenie DPH. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že správca dane počas konania viackrát urgoval\nmaďarskú finančnú správu na odpoveď a táto v nadväznosti na to poskytovala čiastočné odpovede.\nZároveň nebolo preukázané, že by správca dane zasielal opakované žiadosti, ako to tvrdí žalobca.\nUkončenie daňovej kontroly ku dňu doručenia protokolu je datované k 18. júnu 2019. Numericky tak\nmožno vyjadriť, že od začatia daňovej kontroly do jej prerušenia daňová kontrola trvala zhruba 174 dní.\nOd pokračovania v daňovej kontrole do jej skončenia daňová kontrola trvala zhruba 125 dní. Celkovo\ntak daňová kontrola trvala približne 299 dní. Neprekročila teda zákonom limitovanú jednoročnú (365 dní)\ndĺžku trvania.\n16. Podobne vo vzťahu k prekludovaniu práva vyrubiť DPH, resp. jej rozdiel, kasačný súd uvádza, že\npäťročná lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku začala plynúť od konca roka 2013. Správcovi dane\npreto zaniklo oprávnenie vyrubiť DPH, jej rozdiel na konci roka 2018. Po pripočítaní doby prerušenia\ndaňovej kontroly v trvaní približne 1.778 dní by správcovi dane zaniklo oprávnenie vyrubiť DPH, jej rozdiel\nzhruba v decembri 2023. Protokol z daňovej kontroly bol úpadcovi doručený 18. júna 2019. Správcovi\ndane podľa § 69 ods. 2, 3 písm. a) daňového poriadku začala plynúť od konca roka 2019 nová päťročná\nlehota na vyrubenie DPH, jej rozdielu. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 8. januára 2020, doručené\núpadcovi 13. januára 2020. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané 30. apríla 2020, doručené úpadcovi\n7. mája 2020. K vydaniu a doručeniu oboch rozhodnutí orgánov finančnej správy sa teda pristúpilo pred\nzánikom práva vyrubiť DPH, jej rozdiel.\n17. Odhliadnuc od citovaných záverov je potrebné sa vysporiadať tiež s tým, že žalobca v zásade\nnajvýraznejšie napádal nedostatočnosť odôvodnenia správneho súdu čo do vyššie riešených otázok.\nKasačný súd túto líniu nevyhodnotil ako dôvodnú, pretože správny súd dal odpovede na všetko\npodstatné, spôsobom, aký od neho možno rozumne požadovať. Tieto odpovede nie sú svojvoľné, majú\noporu v správnym súdom aplikovanej právnej úprave a rozhodovacej činnosti. Všeobecné citácie bez ich\nprepojenia na skutkový stav tvrdené žalobcom kasačný súd v rozsudku správneho súdu neidentifikoval.\nNaopak, ten aj priamo s odkazom na časti rozhodnutia žalovaného reagoval na obsah správnej žaloby.\n18. Nebolo pritom úlohou správneho súdu podrobne vymedziť splnenie požiadaviek daňovej kontroly.\nVysporiadanie sa s dĺžkou daňovej kontroly možno badať od bodu 27. po bod 31. rozsudku správneho\nsúdu, pričom povinnosťou správneho súdu nie je detailne odpovedať na každý žalobný bod (bližšie\npozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 646/2014 zo 4. novembra 2014).\nJeho povinnosťou nie je ani podávať rozsiahlu argumentáciu, ktorá by v sumáre viedla len k tomu,\nže rozhodnutie správneho súdu nebude spĺňať atribúty zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Žalobné\nbody pritom správny súd môže vyriešiť aj tak, že v odôvodnení bude prezentovať názor odlišný od toho\nžalobcovho, ktorým minimálne implicitne sporný žalobný bod vyrieši. Rozsah reakcie správneho súdu\nna konkrétny žalobný bod je vždy v kontexte okolností tej-ktorej veci potrebné spájať s otázkou hľadania\nrelevantnej miery vo vzťahu k šírke odôvodnenia jeho rozhodnutia.\n19. Nebolo úlohou správneho súdu ani stanovovať kritériá potrebné na vyhodnotenie splnenia\npožiadaviek daňovej kontroly. Jeho úlohou, ktorú v dostatočnej miere splnil, bolo v rámci súdneho\nprieskumu podrobiť hodnoteniu postup orgánov finančnej správy a verifikovať, či zistený skutkový stav\nzodpovedá vykonanému dokazovaniu a preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok dôvodov vo\nvzťahu k vyvodeným právnym záverom (podobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sžo/207/2010 z 23. februára 2011).\n20. K inému posúdeniu nemožno pristúpiť ani pri riešení otázky preklúzie práva na vyrubenie DPH, jej\nrozdielu, vo vzťahu ku ktorej správny súd v rozsahu bodov 32. až 34. svojho rozsudku priblížil dôvody,\npre ktoré lehota na vyrubenie DPH, jej rozdielu neuplynula. Kasačný súd sa pritom s týmito závermi\nstotožňuje - sú prakticky zhodné so závermi obdobného rozsudku.\n\n21. Posledným sťažnostným bodom bolo neuznanie odpočtu DPH z obchodu medzi úpadcom a\ndodávateľom úpadcu. Nosná argumentácia žalobcu je postavená na tom, že úpadca zaplatil DPH\nuvedenú na faktúrach, preto mu má byť priznané právo na jej odpočet. V tejto súvislosti tiež poukazoval\nna existenciu dodacej podmienky CPT, podľa ktorej právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo v\nmomente odovzdania tovaru prvému dopravcovi.\n22. Podstatu problematiky sporného obchodu posúdili orgány finančnej správy aj správny súd počnúc\nbodom 36. končiac bodom 40. rozsudku správneho súdu. Cieľom súdneho prieskumu, o to viac\nkasačného, nie je podrobne opakovať už raz vyslovené, ale preskúmať správnosť prijatých záverov.\nV prípade zhody medzi názorom správneho súdu a odôvodnením žalovaného, resp. medzi názorom\nkasačného súdu a odôvodnením správneho súdu tak bude ústavne udržateľné odkázať na bližšiu\nanalýzu dôvodov zachytenú v týchto odôvodneniach. Kasačný súd preto v zhrnutí, odrážajúc sa od\nodôvodnení orgánov verejnej moci, konštatuje nasledovné. Nebolo sporné, že pri reťazovom obchode, o\nktorý v predmetnej veci ide, je potrebné posudzovať pohyblivosť dodávky. Rovnako tak nebolo sporné, že\npreprava tovaru bola pričítateľná prvej dodávke, a že obchod medzi úpadcom a dodávateľom úpadcu ako\nďalšia dodávka už bol nepohyblivou dodávkou. Sporné bolo miesto dodania tovaru. Žalobca toto miesto\nodvodzoval od dohodnutej dodacej podmienky CPT. Orgánmi finančnej správy aj správnym súdom v\ntomto smere bolo správne poukázané na to, že takéto zmluvné dojednania nemajú vplyv na posúdenie\nvzniku daňovej povinnosti.\n23. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky\ntýkajúce sa toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami zakladajú len\njednu prepravu tohto tovaru medzi členskými štátmi, táto preprava môže byť pričítaná iba jednej z\ntýchto dodávok (napr. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding zo\n16. decembra 2010, či C-386/16 Toridas z 26. júla 2017). Reťazec, ktorého súčasťou je posudzovaný\nobchod, bol tvorený z piatich podnikateľských subjektov. Z administratívneho spisu vyplýva preukaznosť\nvo vzťahu k tomu, že už a len medzi prvými dvoma podnikateľskými subjektami existoval vzťah\nzakladajúci pohyblivosť dodávky. Tento vzťah sa teda pričinil o prepravu tovaru tak ako ju vymedzuje\nSúdny dvor Európskej únie. Všetky následné dodávky sú nepohyblivými, ktorým nesvedčí koncepcia\nprepravy tovaru.\n24. Vyššie vysvetlená diferenciácia je odrazená v § 13 ods. 1 zákona o DPH. Podľa písm. a) tohto\nustanovenia miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru,\nje miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má\nbyť tovar dodaný, začína uskutočňovať (...). Citované ustanovenie vymedzuje miesto dodania tovaru pri\npohyblivej dodávke - preprave tovaru. Podľa písm. c) dotknutého ustanovenia miestom dodania tovaru,\nak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa\njeho dodanie uskutočňuje. V tomto je zas stanovené miesto dodania tovaru pri nepohyblivej dodávke\n- bez prepravy tovaru.\n25. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné posúdiť vplyv medzinárodných obchodných doložiek (ako je\ndodacia podmienka v predmetnej veci) na pojmové znaky prepravy tovaru. Podstata takýchto doložiek\ntkvie v tom, že štandardizujú medzinárodné obchodné transakcie týkajúce sa prepravy tovaru, teda jeho\npohyblivosti. V prípade, kedy o pohyb tovaru fakticky nejde, kedy z materiálneho pohľadu preprava\nbola prítomná už pri prvom obchodnom vzťahu, nemôže byť takáto doložka uplatnená duplicitne\nna ďalšiu transakciu jej naviazaním k tomu istému momentu. Zároveň je potrebné brať zreteľ i na\nto, na čo správne poukázal aj správny súd v bode 40. svojho rozsudku - sú neštátnym právom\nmedzinárodných obchodníkov, majú povahu soft-law. Predstavujú pravidlá pre výklad obchodných\ndoložiek v zahraničnom obchode a prispievajú k objasňovaniu zmluvných povinností (bližšie pozri\nMAMOJKA, M. Zmluvné umenie v obchodnom práve. ASPI_ID MM9380SK). Majú teda súkromnoprávnu\npovahu, pričom nimi možno ovplyvniť len záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, osobitne v\notázke úhrady prepravy, či rozdelenia rizika s ňou spojeného. Neurčujú ani nemôžu určiť vznik daňovej\npovinnosti. Ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH je kogentnou normou, na ktorú zmluvné dojednanie\nnemá dosah.\n26. Zhodne s uvedenými právnymi východiskami bol orgánmi finančnej správy prijatý záver, že miesto\ndodania tovaru je Maďarsko, čo je zároveň miesto, kde vznikla daňová povinnosť. Ak teda nevznikla\ndaňová povinnosť dodávateľovi úpadcu na Slovensku, pričom tá je v kontexte § 49 ods. 1 zákona o\nDPH podstatná pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH,\nnevzniklo ani právo na jej odpočet.\n27. V nadväznosti na túto konštrukciu kasačný súd ďalej posúdil zaplatenie DPH úpadcom. Podľa § 69\nods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná\nzaplatiť túto daň. Z obsahu predmetného ustanovenia je zrejmé, že povinnosť platiť DPH sa viaže ku\n\nkaždej osobe, ktorá ju uvedie na platobnom doklade. Pre jej vznik postačuje samotná skutočnosť, že\nDPH je na platobnom doklade uvedená, bez ohľadu na to, či v skutočnosti došlo k dodaniu tovaru,\nči uskutočnené dodanie bolo predmetom DPH v dotknutom členskom štáte. Cieľom tohto ustanovenia\nje zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môže vzniknúť z neoprávneného práva na\nodpočet DPH (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-566/07 Stadeco z 18. júna 2009).\nPodstatné ale je, že úpadcovi nemôže byť priznané právo na odpočítanie DPH, ktorá vo výsledku\nbola zaplatená len na základe platobného dokladu s nesprávne kvalifikovanou dodávkou dodávateľom\núpadcu (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-628/16 Kreuzmayr z 21. februára\n2018).\n28. V tomto kontexte, v súlade s neutralitou DPH, proti ktorej porušeniu žalobca brojí, kasačný súd\npoukazuje na to, že na jednej strane vystaviteľovi takéhoto platobného dokladu patrí právo jeho opravy,\nresp. stornovania (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-138/12 Rusedespred z 11.\napríla 2013) a na strane druhej, úpadcovi patrí právo na vrátenie bez právneho dôvodu fakturovanej\nDPH, nie však voči správcovi dane, ale voči svojmu dodávateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia\n(porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-564/15 Tibor Farkas z 26. apríla 2017).\nPokiaľ sa teda úpadca cítil byť ukrátený na svojich právach úhradou DPH, ktorá v skutočnosti nebola\nsplatná, potom vrátenie takto zaplatenej DPH bolo potrebné žiadať od dodávateľa úpadcu, resp. si\nnárokovať vrátenie odvedenej DPH prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania podľa\n§ 16 daňového poriadku.\n29. Kasačný súd uzatvára, že správny súd reagoval na všetko, čo pre vec samu bolo podstatné. Okrem\naplikácie relevantných právnych predpisov svoje odôvodnenie oprel aj o rozhodnutia najvyšších súdnych\ninštancií, ktorých závery vecne prepojil so skutkovým stavom žalobcu, na základe čoho vec logicky\nprávne posúdil. V tomto rozsudku opísané skutočnosti viedli kasačný súd k vyhodnoteniu kasačnej\nsťažnosti ako nedôvodnej v celom rozsahu.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n30. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa\npredmetného ustanovenia.\n31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku\npodľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi\nvoči žalovanému právo na (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci\n(...) úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci\nvoči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n32. Kasačný súd žalobcovi, pretože nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania voči\nžalovanému nepriznal. Kasačný súd tak postupoval aj pri žalovanom. Ten síce bol vo výsledku úspešný,\nno kasačný súd nevzhliadol žiadne dôvody pre ich priznanie.\n33. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.\nMedzinárodné doložky štandardizujú medzinárodné obchodné transakcie týkajúce sa prepravy tovaru,\nteda jeho pohyblivosti. Ak pri reťazci viacerých obchodov preprava bola prítomná už pri prvom z nich,\nnemôže byť takáto doložka uplatnená duplicitne na ďalšiu transakciu jej naviazaním k tomu istému\nmomentu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správca dane určil úpadcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH, keď neuznal oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskému odberateľovi a odpočítanie dane z nákupu hutníckeho materiálu od tuzemského dodávateľa, pretože išlo o nepohyblivú dodávku v reťazovom obchode s miestom dodania v Maďarsku. Žalobca (správca konkurznej podstaty) v kasačnej sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku daňovej kontroly prerušenej pre medzinárodnú výmenu informácií, uplynutie lehoty na vyrubenie dane, nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu a porušenie zásady neutrality DPH, keďže daň na faktúre zaplatil. Kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkázal na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci tých istých účastníkov. Uviedol, že prerušenie daňovej kontroly spôsobuje neplynutie lehoty na jej vykonanie aj lehoty na vyrubenie dane, daňová kontrola bez doby prerušenia trvala približne 299 dní a protokol bol doručený pred zánikom práva vyrubiť daň; námietku nedostatkov rozhodnutia o prerušení uplatnenú až v kasačnej sťažnosti nepripustil. K spornému obchodu konštatoval, že preprava bola pričítateľná prvej dodávke v reťazci, dodacia podmienka CPT nemá vplyv na miesto dodania ani na vznik daňovej povinnosti, a preto úpadcovi nevzniklo právo na odpočet dane zaplatenej len na základe nesprávne kvalifikovanej faktúry; jej vrátenia sa mal domáhať od dodávateľa.", "pravna_veta": "Ustanovenie § 61 daňového poriadku o prerušení konania sa primerane použije aj na daňovú kontrolu, preto počas jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií neplynie lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku ani lehota na zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku; pre posúdenie zákonnosti daňovej kontroly nie je rozhodujúci celkový čas od jej začatia do doručenia protokolu, ale len čas, ktorý sa do jej výkonu započítava. Pri reťazovom obchode možno jedinú prepravu tovaru medzi členskými štátmi pričítať len jednej dodávke; medzinárodné obchodné doložky (dodacia podmienka CPT) majú súkromnoprávnu povahu, upravujú len záväzkový vzťah strán a nemôžu určiť vznik daňovej povinnosti ani miesto dodania pri nepohyblivej dodávke podľa kogentného § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, odberateľovi nevzniká právo na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre; vrátenia bez právneho dôvodu zaplatenej dane sa môže domáhať voči dodávateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia, nie voči správcovi dane.", "ustanovenia": ["§ 46 ods. 10 Daňového poriadku", "§ 61 ods. 5 Daňového poriadku", "§ 69 ods. 1 Daňového poriadku", "§ 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH", "§ 49 ods. 1 zákona o DPH", "§ 69 ods. 5 zákona o DPH", "§ 464 ods. 1 SSP", "§ 439 ods. 3 písm. b) SSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["prerušenie daňovej kontroly", "medzinárodná výmena informácií", "lehota na vykonanie daňovej kontroly", "zánik práva vyrubiť daň", "reťazový obchod", "pohyblivá dodávka", "miesto dodania tovaru", "odpočítanie dane"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}