{"guid": "9c3bfaac-316e-45c3-949b-60d5f5bab047:99ae2de3-f102-4b08-a2e8-3085cf62658a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200213.1", "spisova_znacka": "5Sfk/71/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/71/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 5Sfk/71/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200213.1", "identifikacne_cislo": "7020200213", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "nazov": "§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-8", "nazov": "§ 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-3", "nazov": "§ 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-4", "nazov": "§ 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-3", "nazov": "§ 69 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-44", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99ae2de3-f102-4b08-a2e8-3085cf62658a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200213.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200213.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200213.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sfk/71/2025\n7020200213\n28. 05. 2026\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2026:7020200213.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra\nMacha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): JUDr. Marek Radačovský, so sídlom Žriedlová 3,\n040 01 Košice, IČO: 35 553 961, správca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO:\n36 602 809, so sídlom Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100475703/2020 zo dňa 20.\nfebruára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.\nKE-7S/75/2020 zo dňa 31. júla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len ,,správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2011 január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011,\njúl 2011, august 2011, november 2011, december 2011. Správca dane o výsledku daňovej kontroly\nvyhotovil protokol č. 102102712/2018 zo dňa 23. októbra 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 11.\nnovembra 2014. Správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu potreby získania informácií spôsobom\npodľa osobitného predpisu, a to na základe:\n· rozhodnutia správcu dane č. 9810401/5/395835/2015 - prerušenie od 4. marca 2015 do 12. júna 2016;\n· rozhodnutia správcu dane č. 103794453/2016 - prerušenie od 30. augusta 2016 do 22. marca 2018;\n· rozhodnutia správcu dane č. 100762341/2018 - prerušenie od 20. apríla 2018 do 26. apríla 2018;\n· rozhodnutia správcu dane č. 100909564/2018 - prerušenie od 10. mája 2018 do 1. júla 2018.\n2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole, ako aj ďalších podkladov\nadministratívneho spisu vydal rozhodnutie č. 102187885/2019 zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) určil\ndaňovému subjektu rozdiel dane v sume 88.476,57 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\napríl 2011.\n\n3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k\nzáveru, že žalobca si v príslušnom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na oslobodenie od\ndane v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ako „zákon o DPH“), pretože zdaniteľné obchody s hutným materiálom s maďarským odberateľom\nINKURENCIA Kft. sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom žalobca vedel alebo\nmohol vedieť, že je poznačený podvodným konaním vo vzťahu k DPH.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 100475703/2020 zo dňa 20. februára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nKošiciach, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane. Žalobca sa zároveň domáhal priznania práva na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu, ako aj priznania odkladného účinku správnej žalobe.\n6. Následne bol uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. 32K 3/2020 z 23. júna 2020 vyhlásený na\nmajetok spoločnosti RB, Veľké Kapušany s.r.o. konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol\nustanovený JUDr. Marek Radačovský (konajúci v mene žalobcu). Správca konkurznej podstaty žalobcu,\nv súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, predložil 24. augusta 2020\nKrajskému súdu v Košiciach súhlas na pokračovanie v súdnom konaní. Preto Krajský súd v Košiciach a\nnásledne aj Správny súd v Košiciach pokračovali v konaní so správcom konkurznej podstaty žalobcu.\n7. Na základe § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Košiciach svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v\nKošiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v\nKošiciach.\n8.\nSprávny\nsúd\nv\nKošiciach\n(ďalej\naj\n„správny\nsúd“)\nrozsudkom\nsp.\nzn.\nKE-7S/75/2020 zo dňa 31. júla 2025 rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú.\n9. Správny súd uviedol, že totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania,\nuž prejednal v konaní vedenom pod sp. zn. KE-7S/80/2020, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z\npridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 168.081,35 €. Správny súd\npreto, aplikujúc § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), v plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie rozsudku sp. zn. KE-7S/80/2020 zo dňa 18.\njúla 2024 (ďalej aj „odkazovaný rozsudok“), v ktorom správny súd prezentoval nasledovné závery.\n10. K trvaniu daňovej kontroly správny súd uviedol, že samotná dĺžka daňovej kontroly vrátane\nprerušenia, prekračujúca zákonnú lehotu podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, nevyvoláva\nnezákonnosť daňovej kontroly. Správca dane daňovú kontrolu prvýkrát prerušil odo dňa 4. marca\n2015. Keďže sa jednalo o prvé prerušenie daňovej kontroly správny súd nezistil, že by správca\ndane požadoval informácie v rozpore s požiadavkou efektivity (požadovanie tých istých informácií\nopakovane, požadovanie informácií po častiach). Jednalo sa o pomerne dlhé prerušenie, ktoré sa\ntýkalo viacerých žiadostí o MVI realizovaných vo vzťahu k Maďarskej republike, Rakúskej spolkovej\nrepublike a Českej republike. Správca dane počas prerušenia daňovej kontroly nebol nečinný, ale vyvíjal\naktivitu k urýchleniu poskytnutia informácií. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že prvé\nprerušenie daňovej kontroly bolo zákonné.\n11. Podľa názoru správneho súdu daňová kontrola je síce vykonávaná správcom dane, avšak je zároveň\nvykonávaná konkrétnymi zamestnancami správcu dane poverenými na výkon príslušnej daňovej\nkontroly. Preto až v prípade, ak je príslušná odpoveď doručená príslušným zamestnancom povereným\nna výkon daňovej kontroly, možno konštatovať, že na strane správcu dane odpadli dôvody na prerušenie\n\ndaňovej kontroly. K opačnému záveru by bolo možné dospieť iba v prípade, ak by bol čas od doručenia\nodpovede na žiadosť o MVI po doručenie tejto odpovede samotným zamestnancom povereným na výkon\ndaňovej kontroly zrejme neprimeraný. Avšak k takémuto zrejme neprimeranému časovému presahu vo\nveci nedošlo. Zároveň žalobca v žalobných bodoch nevytýkal, že časový úsek od 10. júna 2016 do 13.\njúna 2016 nemá byť zohľadnený v rámci prvého prerušenia daňovej kontroly. Na základe uvedeného, ak\nby aj vo vzťahu k tejto otázke prijal správny súd opačný záver, nemohol by na túto skutočnosť prihliadnuť\npri svojom rozhodovaní.\n12. Vo vzťahu k druhému prerušeniu daňovej kontroly správny súd uviedol, že reťazec dodania medzi\nžalobcom a obchodnou spoločnosťou City-Star Point Kft. bol jedným z reťazcov, ktorý bol relevantný pre\núčely daňovej kontroly, a preto informácie z MVI boli relevantné pre účely daňovej kontroly. Na základe\nuvedeného správny súd považoval žiadosť o MVI zo dňa 23. augusta 2016 za účelnú. Zároveň správny\nsúd hodnotil, či správca dane nemal v súlade s požiadavkou efektivity požiadať o príslušné informácie\nskoršou žiadosťou o MVI v rámci prvého prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti uviedol, že v rámci\nprvého prerušenia daňovej kontroly žiadal správca dane o informácie týkajúce sa samotnej obchodnej\nspoločnosti City-Star Point Kft. Následne dospel správca dane k záveru o potrebe podať žiadosť o MVI\ntaktiež vo vzťahu k obchodnej spoločnosti MAX BB Trade Kft. V tejto súvislosti správca dane v žiadosti\no MVI výslovne uviedol, že obchodná spoločnosť City-Star Point Kft. je nekontaktná a nekomunikuje\ns maďarskou daňovou správou, pričom je potrebné preveriť miesto vykládky tovaru (adresu skladu\nalebo logistického centra). Aj z uvedeného možno určiť, že žiadosť o MVI zo dňa 23. augusta 2016\nreagovala na informácie zistené v rámci predchádzajúceho prerušenia daňovej kontroly. Správny súd\npreto nepovažoval podanie tejto žiadosti o MVI až počas druhého prerušenia daňovej kontroly za postup,\nktorý by odporoval požiadavke efektivity pri výkone daňovej kontroly. Správca dane počas prerušenia\ndaňovej kontroly nebol nečinný, ale vyvíjal aktivitu k urýchleniu poskytnutia informácií.\n13. K tretiemu prerušeniu daňovej kontroly správny súd uviedol, že žiadosť o MVI neobsahovala takú\npožiadavku na poskytnutie informácie alebo otázku, ktorú by bolo možné hodnotiť ako účelne položenú\nna základe predchádzajúcich výsledkov realizovanej MVI. V tejto súvislosti nebolo možné prihliadnuť\nna požadované informácie týkajúce sa obchodných spoločností Inkurencia Kft. a Acelkér Kft., keďže\ntieto mali byť správne realizované prostredníctvom samostatných žiadostí o MVI. Správny súd v tejto\nsúvislosti uzavrel, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané bez materiálnej väzby na\nzákonný dôvod prerušenia daňovej kontroly predpokladaný zákonom. Preto účinky prerušenia daňovej\nkontroly na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. apríla 2018 nenastali.\n14. V rámci štvrtého prerušenia daňovej kontroly maďarská daňová správa vyjadrila ochotu poskytnúť\nsprávcovi dane dodatočné informácie týkajúce sa obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. aj po tom, ako\nsprávcovi dane odoslala predchádzajúcu odpoveď vo veci obsahovo obdobnej žiadosti o MVI. Podľa\nnázoru správneho súdu príslušná ochota daňovej správy členského štátu o možnosti poskytnutia ďalších\ninformácií mohla správcovi dane indikovať, že predchádzajúce poskytnutie odpovede bolo neúplné.\nKeďže táto žiadosť o MVI zo dňa 4. mája 2018 smerovala k vyplneniu potenciálnej medzery v rámci už\nposkytnutých informácií, nebolo možné podanie takejto žiadosti hodnotiť ako požadovanie informácií\npo častiach (tzv. kúskovanie). Pri posudzovaní času, kedy odpadli dôvody prerušenia daňovej kontroly,\nsprávny súd zistil, že v administratívnom spise sa nenachádza údaj o tom, kedy bola konečná odpoveď\nvo veci žiadosti o MVI zo dňa 4. mája 2018 doručená zamestnancom správcu dane povereným na výkon\ndaňovej kontroly. V administratívnom spise teda chýba akýkoľvek podklad, podľa ktorého možno usúdiť\nako bol stanovený dátum 2. júla 2018 ako deň, kedy odpadol dôvod prerušenia daňovej kontroly. Takýto\nchýbajúci podklad v administratívnom spise nemohol byť preto posudzovaný na ťarchu žalobcu.\n15. Na druhej strane odpovede, ktoré boli získané pri MVI, obsahujú údaj o dátume ich odoslania\norgánom maďarskej daňovej správy. V prípade odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa obchodnej\nspoločnosti Acelkér Kft. (teda tej odpovede, ktorá mala byť odoslaná neskôr) sa jednalo o dátum 20. júna\n2018. Žalobca v správnej žalobe namietal účelnosť štvrtého prerušenia daňovej kontroly. Preto správny\nsúd v tomto žalobnom bode videl potrebu posúdiť trvanie dôvodov prerušenia daňovej kontroly počas\nštvrtého prerušenia daňovej kontroly. Keďže v administratívnom spise chýbal údaj o doručení odpovede\nna žiadosť o MVI týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. správcovi dane, tak je potrebné odvíjať\nodpadnutie dôvodu na prerušenie daňovej kontroly od dátumu odoslania odpovede na žiadosť o MVI\ntýkajúcej sa obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. Na základe uvedeného správny súd určil, že dôvod na\nprerušenie daňovej kontroly trval najneskôr ku dňu odoslania tejto odpovede, t. j. 20. júna 2018.\n\n16. Správny súd po posúdení jednotlivých prerušení daňovej kontroly následne vyhodnotil dĺžku trvania\ndaňovej kontroly ako celku. Vo veci trvala daňová kontrola, vrátane jednotlivých prerušení, 1444 dní.\nTento časový úsek je potrebné znížiť o dĺžku trvania jednotlivých prerušení daňovej kontroly, ktoré\nsprávny súd posúdil ako zákonné, a to o obdobie, počas ktorého trval na strane správcu dane dôvod\nna prerušenie daňovej kontroly: prvé prerušenie 467 dní, druhé prerušenie 570 dní a štvrté prerušenie\n42 dní. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že daňová kontrola bez prerušenia trvala\n365 dní. Daňová kontrola bola teda podľa správneho súdu ukončená v lehote podľa § 46 ods. 12\nprvá veta daňového poriadku. Na druhej strane, bola celková dĺžka trvania daňovej kontroly na samej\nhranici rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola trvať. Preto okrem okolností jednotlivých\nprerušení daňovej kontroly posudzoval správny súd zároveň aj to, či bola daňová kontrola ako celok\nproporcionálna z hľadiska individuálnych okolností daňovej veci (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/33/2019). Z dôvodu vysokej závažnosti pochybností správcu dane,\npreverovania viacerých zahraničných prvkov s vysokou zložitosťou, viacerých zdaňovacích období a\nviacerých pochybností správny súd uzavrel, že napriek dĺžke, ktorou sa vrátane prerušení vyznačovala\ndaňová kontrola, túto nemožno považovať za neproporcionálnu. V tejto súvislosti správny súd poukázal\nna rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o.\n17. Žalobca namietal, že správca dane opakovane požadoval pri výmene informácií tie informácie,\nktorými mal disponovať z iných daňových kontrol. Na druhej strane žalobca podľa správneho súdu\nneuviedol, o ktoré konkrétne duplicitné informácie by sa malo jednať. Správny súd posúdil jednotlivé\nprerušenia daňovej kontroly v nadväznosti na informácie, ktorými disponoval z administratívneho spisu.\nŽalobný bod, ktorý bol takto všeobecne formulovaný, považoval správny súd za nedôvodný. Vo vzťahu\nk požiadavke na obsahové náležitosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly podľa správneho\nsúdu nenastala situácia, kedy by sa žalobca v priebehu daňovej kontroly neúspešne domáhal zistenia\nidentity dodávateľov alebo zdaňovacích období, na ktoré sa vzťahovali jednotlivé žiadosti o MVI. Žalobca\nzároveň v správnej žalobe konkrétne nenamietal takýto nedostatok rozhodnutí o prerušení daňovej\nkontroly. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly\nnetrpia takouto vadou, pre ktorú by ich bolo potrebné považovať za nezákonné.\n18. K zániku práva vyrubiť daň správny súd uviedol, že § 46 ods. 10 daňového poriadku odkazuje\nna primerané použitie celého § 61 daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia\nstanovených v § 61 ods. 1 daňového poriadku. Zároveň § 61 ods. 5 daňového poriadku stanovuje,\nže dôsledkom prerušenia daňového konania je neplynutie lehôt podľa daňového poriadku, čo v sebe\nzahŕňa taktiež lehotu pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku. Skutočnosť, že\ndaňová kontrola je činnosťou správcu dane a nemá charakter daňového konania si vyžiadala explicitné\nzakotvenie možnosti prerušenia daňovej kontroly za primeraného použitia § 61 daňového poriadku.\nV uvedenom však správny súd nevidel rozdiel, ale práve naopak potvrdenie ekvivalentnej aplikácie\n§ 61 daňového poriadku pri prerušení daňovej kontroly tak, ako je tomu pri prerušení daňového\nkonania. Použitie slovného spojenia „sa primerane použije“ nie je také, aby vystavilo rozsah tohto\npojmu za hranicu, za ktorou by sa pre aplikáciu príslušného ustanovenia vyžadovalo použitie iných ako\nštandardných výkladových metód. Preto na vec nebolo nutné uplatňovať výklad in dubio pro mitius.\nRovnako správny súd konštatoval, že k vyrubeniu dane žalobcovi došlo pred uplynutím lehoty pre zánik\npráva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku.\n19. Správny súd ďalej vyhodnocoval skutočnosť, že žalobcovi bolo vo vzťahu k jeho odberateľovi\nAcelkér Kft. odmietnuté priznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu z dôvodu účasti na daňovom podvode. Tento dôvod bol v rozhodnutí\nsprávcu dane ako aj v preskúmavanom rozhodnutí vyjadrený dostatočne jasne a určito, a teda zo strany\nžalovaného nedošlo k zmiešavaniu tohto dôvodu s inými dôvodmi na prípadné nepriznanie takéhoto\npráva na oslobodenie od dane žalobcovi. Správny súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie\nbolo dostatočné na prijatie záveru o tom, že na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. sa vyskytol\ndaňový únik za obdobie roku 2011, ktorý nebol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania, ale\npredstavoval podvodné konanie na úrovni tejto obchodnej spoločnosti. Z týchto dôvodov považoval\nsplnenie podmienky objektívnej stránky testu daňového podvodu žalovaným za preukázanú.\n20. Správny súd ďalej vo vzťahu k objektívnej stránke testu daňového podvodu uviedol, že k daňovému\núniku došlo na úrovni obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft. v roku 2011. Keďže sa pri Inkurencia\n\nKft. jednalo o priameho odberateľa žalobcu bolo nepochybné, že dodania žalobcu bezprostredne\nsúviseli s dodaniami na tomto článku reťazca. Podľa názoru správneho sudu dokazovanie vykonané v\nadministratívnom konaní bolo dostatočné na prijatie záveru o tom, že na úrovni obchodnej spoločnosti\nInkurencia Kft. sa vyskytol daňový únik za obdobie roku 2011, ktorý nebol výsledkom bežného\npodnikateľského zlyhania, ale predstavoval podvodné konanie na úrovni tejto obchodnej spoločnosti.\nV tejto súvislosti správny súd prihliadol taktiež na to, že v prípade Acelkér Kft. a Inkurencia Kft. sa\njednalo o personálne prepojené obchodné spoločnosti. Z týchto dôvodov považoval splnenie podmienok\nobjektívnej stránky testu daňového podvodu žalovaným za preukázané.\n21. Správny súd ďalej posudzoval, či indikátory podvodného konania, ktoré sa vyskytli na úrovni\nInkurencia Kft., možno podradiť do rozsahu subjektívnej stránky testu daňového podvodu aj vo vzťahu\nk Acelkér Kft. Z hľadiska personálneho prepojenia tieto obchodné spoločnosti spájala osoba konateľa\nTótha Bálinta. Žalobca preto mohol na základe primeranej opatrnosti predpokladať, že v prípade, ak\nuvedená osoba konateľa v prípade jednej z týchto obchodných spoločností koná spôsobom, ktorý\nvyvoláva podozrenie z možného podvodného konania, potom môže k takémuto konaniu pristúpiť aj v\nprípade druhej obchodnej spoločnosti. Dôvodnosť tohto podozrenia bola daná aj z dôvodu, že povaha\nobchodných transakcií (Acelkér Kft. a Inkurencia Kft. vystupovali na pozícii odberateľov žalobcu) bola v\nprípade oboch spoločností totožná. Preto pokiaľ by ten istý konateľ mal dve rozdielne spoločnosti - ktoré\nby sa zúčastňovali na úplne odlišných zdaniteľných obchodoch, potom by bolo na mieste zvážiť nakoľko\nrizikové konanie na jednej z týchto spoločností môže skutočne viesť k podozreniu o rizikovom správaní\nna druhej z týchto spoločností. Pokiaľ sa však jedná o dve obchodné spoločnosti v prakticky totožnom\npostavení obchodujúce v príbuznom segmente, tak obava z rizika vzniku daňového úniku u jednej z\ntýchto spoločností (pri totožnosti konateľa), nemôže byť racionálne oddelená od obavy z vzniku rizika\ndaňového úniku taktiež u druhej z týchto spoločností. Zároveň obchodné transakcie uskutočňované\nžalobcom vo vzťahu k týmto spoločnostiam spája aj časová súvislosť. Dodania žalobcu voči spoločnosti\nInkurencia Kft. a obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. prebiehali v blízkom časovom intervale a tiež\nsúbežne v určitých zdaňovacích obdobiach.\n22. Správny súd mal za to, že platobná disciplína, resp. jej nedodržanie (obzvlášť systematického a\nopakujúceho sa charakteru) určitým daňovým subjektom voči vlastným dodávateľom alebo odberateľom\nindikuje riziko, že daňový subjekt obdobným spôsobom nedodržiava ani daňovú disciplínu z hľadiska\nplnenia si vlastných daňových povinností. Postúpenia pohľadávok podľa súdu umožnili, aby pohľadávky\nžalobcu voči Inkurencia Kft. nemuseli byť uhradené priamo touto spoločnosťou, avšak namiesto\npríslušných pohľadávok bola žalobcovi hradená odplata za ich postúpenie (zo strany postupníkov).\nV tomto smere preto podľa správneho súdu obstojí konštatovanie žalovaného, že za tovar neplatili\nodberatelia, ale iné spoločnosti bez obchodného vzťahu so žalobcom, a to druhí, resp. tretí odberatelia.\nSprávny súd sa ďalej zaoberal dôvodmi, pre ktoré bolo možné postupovanie považovať za znak\nrizikovosti daňového podvodu. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplynul záver, že žalobca vedel\nalebo mohol vedieť o vzniku daňového úniku na úrovni obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft. v dôsledku\njej možného podvodného konania. Žalovaný tým uniesol dôkazné bremeno, čím v administratívnom\nkonaní došlo k prenosu dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu.\n23. K objasneniu skutkového stavu správny súd uviedol, že nezistil, že by k porušeniu procesných\npráv malo dôjsť. Právna argumentácia žalobcu sa počas administratívneho konania v prvom rade\nkoncentrovala na splnenie hmotnoprávnych podmienok uskutočnenia zdaniteľných obchodov na jeho\nstrane. Táto skutočnosť nebola sporná v reťazcoch dodania, kde sa vyskytovali spoločnosti Acelkér Kft.\na Inkurencia Kft. V reťazci dodania voči spoločnosti GOLD STEEL Kft. boli vykonané relevantné dôkazy\ntýkajúce sa pohybu tovaru (vo veci bolo žalobcom spochybnené iba nadväzujúce právne posúdenie\nžalovaného). Žalobca vo vzťahu ku zisteniam o daňovom podvode tvrdil, že žalovaný dostatočne\nnepreukázal vznik daňového podvodu, avšak konkrétne kroky smerujúce k predchádzaniu jeho účasti\nna daňovom podvode neoznačil. Správny súd konštatoval, že nezistil vykonávanie dôkazov len v\nneprospech žalobcu. Zároveň žalobca bližšie nekonkretizoval ako k takémuto porušeniu jeho práv malo\nvo veci dôjsť. Na tomto základe správny súd nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný. Na záver\nsprávny súd k dodaniu tovaru odberateľovi žalobcu uviedol, že žalobca neformuloval také žalobné body,\nktoré by bolo možné považovať za námietky, ktoré by sa vzťahovali k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci žalovaným, založenému na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva podľa §\n43 zákona o DPH.\n\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n24. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h),\nf) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v\nKošiciach na ďalšie konanie. Zároveň sa sťažovateľ domáhal priznania práva na náhradu trov kasačného\nkonania.\n25. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil zákonnosť tretieho prerušenia\ndaňovej kontroly. Žiadosť sa týkala konateľa Tótha Bálinta, a bola realizovaná už v rámci druhého\nprerušenia daňovej kontroly. Takéto nezákonné prerušenie teda nevyvolávalo účinky prerušenia daňovej\nkontroly, keďže absentoval relevantný zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. V tomto smere\nnamietal aj vnútornú rozpornosť prijatých záverov správneho súdu, keďže správny súd nemôže na jednej\nstrane tvrdiť, že účinky tretieho prerušenia daňovej kontroly nenastali a zároveň dospieť k záveru, že\nprerušenie daňovej kontroly na základe rovnakej žiadosti o MVI bolo zákonné v rozsahu siedmich dní.\nPodľa sťažovateľa správny súd zároveň pochybil aj pri hodnotení zákonnosti štvrtého prerušenia daňovej\nkontroly, keďže sám bez opory v administratívnom spise určil okamih ukončenia prerušenia daňovej\nkontroly, čím suploval činnosť správcu dane. Zároveň sa v tejto súvislosti nevysporiadal s otázkou\nneúplnosti administratívneho spisu.\n26. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd sa odklonil od rozhodovacej činnosti rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/33/2019, pričom svoje úvahy podriadil odlišnému\nstanovisku v uvedenej veci.\n27. Podľa sťažovateľa správcom dane zvolené prostriedky spôsobili to, že daňová kontrola spolu s\nprerušeniami trvala 1444 dní, čo je spolu viac ako štvornásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty\nna jej vykonanie (spolu s prerušením), pričom minimálne v treťom a v štvrtom prerušení daňovej\nkontroly správca dane zvolil prostriedky, ktoré neviedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, pričom\nzvolené prostriedky vytvorili nedovolené prieťahy. Správny súd zároveň vôbec neskúmal požiadavku\núčelnosti daňovej kontroly. Zároveň vyhodnotenie proporcionality a zákonnosti trvania daňovej kontroly\nv prejednávanej veci je nedostatočne odôvodnené.\n28. Ďalej namietal, že správcovi dane nič nebránilo, aby už v prvej žiadosti o MVI, v záujme zachovania\nzásady efektívnosti daňovej kontroly, kumuloval a jasne vymedzil všetky požiadavky pre orgány\nmaďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich záverov. V tejto súvislosti poukázal\nsťažovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/54/2018. Rovnako správny súd nesprávne\nprávne posúdil vec a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel\nk záveru, že opakované podávanie žiadosti o MVI nepredstavuje tzv. „kúskovanie žiadosti o MVI“.\nSťažovateľ v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018. Správny\nsúd sa rovnako odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď v rozpore so závermi\nrozsudku sp. zn. 19SVs/4/2023 (bod. 23. odôvodnenia) dospel k záveru, že nedostatky rozhodnutia\no prerušení daňovej kontroly nepredstavujú dostatočný podklad na prijatie záveru o nezákonnom\nprerušení daňovej kontroly. Podľa záverov kasačného súdu musia rozhodnutia o prerušení konania\nobsahovať aspoň identifikáciu zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa\nžiadosť o MVI týka.\n29. Správny súd podľa názoru sťažovateľa nesprávne právne posúdil zánik práva na vyrubenie dane.\nPrávne posúdenie ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku správnym súdom a výklad tejto normy\nv časti „sa primerane použije § 61“ je podľa sťažovateľa zjavne extenzívny. daňový poriadok totiž vo\nsvojom ustanovení § 61 ods. 5 výslovne zakotvil neplynutie lehôt podľa daňového poriadku výlučne pre\ndaňové konanie a pre prípad jeho prerušenia. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 daňového poriadku je\njasne zadefinovaná doba, po uplynutí ktorej správca dane nemôže vyrubiť daň ani rozdiel dane podľa\nosobitných predpisov. Táto lehota je 5 rokov od konca roka v ktorom vznikla povinnosť podať daňové\npriznanie. V prejednávanej veci, s poukazom na zdaňovacie obdobie, bol posledným dňom pre vyrubenie\ndane deň 31. december 2016. Sťažovateľ uzavrel, že ak správca dane nie je schopný uzatvoriť daňovú\nkontrolu a následne vyrubiť daň ani v benevolentne stanovenej lehote, nemôže si správca dane pomáhať\núčelovým prerušovaním daňovej kontroly a navyše s pomocou len primeraného použitia ustanovenia o\nnásledkoch prerušenia vyrubovacieho konania. Použitie ustanovenia o prerušení vyrubovacieho konania\nna daňovú kontrolu vnímal sťažovateľ ako neakceptovateľné.\n\n30. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd napadnutým rozsudkom nesprávne právne posúdil\ndôkazné bremeno správcu dane a žalobcu pri realizácii tzv. Axel - Kittel testu, pričom hodnotenie\ntohto testu a jeho jednotlivých zložiek je nedostatočné a napadnutý rozsudok je tiež nedostatočne\nodôvodnený vo vzťahu k záveru o splnení podmienok vymedzených v tomto teste. Rovnako tak,\npodľa sťažovateľa, neobsahuje konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel testu ani rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie správcu dane, čo sa snažil napraviť správny súd opätovným suplovaním úloh\ndaňových orgánov.\n31. Správca dane, žalovaný a ani správny súd vôbec neuvádzajú, z akého titulu nastal daňový únik\na aká je vlastne jeho výška. Správny súd zmätočne uvádza, že daňové orgány identifikovali daňový\núnik v rámci reťazca, no sám pripúšťa, že nie je známa výška a ani dôvod tohto údajne existujúceho\ndaňového úniku. Rovnako tak je nepresvedčivé a nedostatočné odôvodnenie záveru, že daňový únik\nbol spojený s plneniami dodanými sťažovateľom, keď z administratívneho spisu nevyplývajú dôkazy o\npríčinnej súvislosti medzi daňovým únikom a plneniami.\n32. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správca dane nepreukázal, že spoločnosť Acelkér Kft. obchodovala\nvýlučne so sťažovateľom. Tieto otázky ani správca dane v rámci realizovanej MVI nepreveroval a\nnezisťoval za dané zdaňovacie obdobie existenciu iných partnerov tejto spoločnosti. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku vo vzťahu k záveru o existencii podvodného konania, ktorý má byť založený\nna diskrepancii v cene tovarov nie je presvedčivé a je nedostatočné, a to najmä v spojitosti s tým,\nže spoločnosť Acelkér Kft. mala s nadobudnutým tovarom obchodovať až po jeho dodaní, čo je v\ncelom rozsahu mimo vplyvovej sféry sťažovateľa. Žiadne ďalšie dôkazy ohľadom existencie podvodného\nkonania správny súd neidentifikoval. Všeobecný záver správneho súdu o tom, že daňový subjekt, na\nktorého následné obchodovanie nemal sťažovateľ žiaden vplyv obchodoval s tovarom v cenách, ktoré\nmu vytvorili účtovnú stratu sám o sebe neznamená, že ide o prvok podvodného obchodovania, ako to\nuvádza nesprávne správny súd. Ak by aj bol pripustený záver o tom, že obchodovanie v neskoršom\nstupni reťazca s nižšími cenami je indikáciou o podvodnom konaní, tak samotné podvodné konanie\nmusí byť správcom dane preukázané. Rovnako podľa sťažovateľa nedošlo k preukázaniu existencie\ndaňového úniku ani v prípade spoločnosti Inkurencia Kft., keďže odpoveď na žiadosť o MVI vo vzťahu k\ndanej obsahuje len informáciu o nezaplatenej dane z pridanej hodnoty, pričom nebolo dokázané, že tieto\ndaňové nedoplatky súviseli práve s dodaniami žalobcu v prospech tejto spoločnosti. Podľa sťažovateľa\nje už z obsahu samotného MVI zrejmé, že daňové nedoplatky predstavujú nepochybne zanedbateľnú\nsumu oproti hodnote dodaných tovarov.\n33. K subjektívnej stránke daňového podvodu sťažovateľ uviedol, že úvaha správneho súdu o tom,\nže neuhradenie faktúr zo strany odberateľa je dôkazom o vedomosti sťažovateľa o možnom daňovom\npodvode je nesprávna a nedostatočne odôvodnená. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že\npohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe dodania tovaru nadobudol, úspešne neskôr speňažil\nna základe zmlúv o ich odplatnom postúpení, čo napokon správny súd identifikoval ako bežný\npostup. Rovnako záver správneho súdu o tom, že započítavanie pohľadávok medzi žalobcom a jeho\nodberateľom nemožno považovať za bežné konanie je teda nedostatočne odôvodnený a neudržateľný.\nNapokon sa podľa sťažovateľa daňové orgány a ani správny súd vôbec nezaoberali opatreniami, ktoré\nsťažovateľ prijal na zamedzenie toho, aby sa čo i len nevedome nestal súčasťou daňového podvodu.\n34. V závere svojej argumentácie sťažovateľ uviedol, že mu správny súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý súdny proces. V tomto smere uviedol, že ešte v správnej žalobe namietol porušenie\nzásady neutrality DPH a tým aj porušenie zákazu dvojitého zdanenia, keďže tá istá dodávka tovaru\nje predmetom dane po vydaní napadnutého rozhodnutia na Slovensku ako aj následne u konečného\nspotrebiteľa v Maďarsku, pričom uvedenej argumentácii sa správny súd vôbec nevenoval.\n35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej predošlej argumentácii, pričom\nstotožňujúc sa so závermi napadnutého rozsudku správneho súdu navrhol, aby kasačný súd zamietol\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n\n36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)\na je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť\npojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n37. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už boli skutkovo a právne obdobné\nveci, vedené pred kasačným súdom sp. zn. 4Sfk/38/2025 zo dňa 25. septembra 2025 (zdaňovacie\nobdobie február 2011), sp. zn. 3Sfk/2/2026 zo dňa 25. marca 2026 (zdaňovacie obdobie august 2013),\nsp. zn. 3Sfk/35/2025 zo dňa 25. marca 2026 (zdaňovacie obdobie júl 2011), sp. zn. 3Sfk/3/2025 zo\ndňa 25. marca 2026 (zdaňovacie obdobie december 2011), sp. zn. 3Sfk/1/2025 zo dňa 25. marca 2026\n(zdaňovacie obdobie november 2011), sp. zn. 1Sfk/6/2026 zo dňa 21. mája 2026 (zdaňovacie obdobie\nmarec 2011), pričom vyrubenie dane v daných veciach je založené na obdobnom skutkovom základe,\nna obdobnej právnej argumentácii finančných orgánov, obdobnom právnom posúdení správnym súdom\na pri uplatnení takmer totožných námietok sťažovateľa ako v prejednávanej veci.\n38. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej\nsťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na\nsvoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už\nnemusí uvádzať.\n39. Vo vyššie uvedených konaniach, vedených pred kasačným súdom, ktoré spočívali na obdobnom\nskutkovom a právnom základe, považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k\nobdobným sťažnostným bodom za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol. Kasačný súd\nsa s odôvodneniami týchto rozsudkov v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, pričom v zmysle\n§ 464 ods. 2 SSP už ďalšie dôvody neuvádza.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n40. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a\npreto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 a § 168 SSP. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko\nv kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol\nsíce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/75/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "14245f6e-bf09-4f65-95af-9b58b6bbb3f7:348ab505-8a92-45ef-bddf-ee7f926dd84a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200222.1", "spisova_znacka": "1Sfk/6/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/6/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200222.1"}, {"guid": "235258df-e74e-4848-b475-b40e7dec3e2c:46b4d2a4-eef5-4ee9-8a51-70ab6f0d63f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200220.1", "spisova_znacka": "3Sfk/35/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/35/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200220.1"}, {"guid": "06f5871a-68d0-4ad7-89b3-9937160b8305:c0ca7efe-76f5-4c84-a895-3c7685682f75", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200422.1", "spisova_znacka": "3Sfk/2/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/2/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200422.1"}, {"guid": "438df814-5312-4df6-bc75-973ddd99e312:07c8ecad-e71e-4d7f-9a8c-53b8da70230c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200221.1", "spisova_znacka": "3Sfk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/1/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200221.1"}, {"guid": "a13a845f-8187-4836-a47f-c58bfef459d7:ca8822ec-8ff9-4beb-a0eb-8f18dee6b004", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200216.1", "spisova_znacka": "3Sfk/3/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/3/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200216.1"}, {"guid": "a70f6c42-95d9-45db-9622-c1a268fd6a23:814fa0e8-a252-4e17-99f8-2ad93592c540", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200214.1", "spisova_znacka": "4Sfk/38/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/38/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200214.1"}, {"guid": "8e397e84-fc83-4240-9b39-fed2530a1a13:b7d65c08-a08f-4111-9d9a-bf36a0b9c2eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "spisova_znacka": "19SVs/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1"}], "citovane_v": [{"guid": "39c13e02-9bbc-483a-82cb-a308adf7e7e0:436b6828-126a-4111-88cf-49c9c9d25b57", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200496.1", "spisova_znacka": "2Sfk/49/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/49/2025 z 24. 8. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200496.1"}, {"guid": "4be6416b-7c4f-4d31-bed5-59371d7e80a5:71242ed9-f8e5-488f-aa2d-47e8ae9cf3fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1", "spisova_znacka": "2Sfk/47/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/47/2025 z 24. 8. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200433.1"}]}