{"guid": "7ddd90e6-31c3-42fd-babf-a955ea68ff10:a287fe86-d3a6-46d7-88b7-2328c5d352e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200090.1", "spisova_znacka": "2Svk/35/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/35/2025 z 30. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. januára 2026, sp. zn. 2Svk/35/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200090.1", "identifikacne_cislo": "7020200090", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2026-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-59", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-85", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-78", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a287fe86-d3a6-46d7-88b7-2328c5d352e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200090.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200090.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/35/2025\n7020200090\n30. 01. 2026\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2026:7020200090.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobkýň: 1/ R. Y. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., 2/ V. E., narodená XX.XX.XXXX,\nbytom X. XXX/XX, F., právne zastúpených: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO:\n47 231 939, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, za účasti\nďalšieho účastníka konania (v kasačnom konaní sťažovateľ): C.. Y. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom\nF. XX, F., právne zastúpeného: JUDr. Jana Závodská, advokátka, so sídlom Floriánska 19, 040 01\nKošice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej\npolitiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/058552 z 04.12.2019 a rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru\nvýstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/058553 z 05.12.2019, o kasačnej sťažnosti ďalšieho\núčastníka konania proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-8S/18/2020 z 24. apríla 2025,\nECLI:SK:SpSKE:2025:7020200090.3, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalobkyniam v 1. a 2. rade sa priznáva voči ďalšiemu účastníkovi konania právo na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Obec Silica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutiami č.\n326-4/2019 a č. 326-5/2019 z 03.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“) nepriznala postavenie\núčastníka konania žalobkyniam v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobkyne“) v konaní o zmene užívania stavby\nrodinného domu č. XX v katastrálnom území F. na pozemku parc. č. KN-C XX/X, vedenom na stavebnom\núrade na základe návrhu ďalšieho účastníka konania. V uvedenom konaní podal ďalší účastník tohto\nkonania návrh na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny v užívaní časti predmetnej stavby, ktorá spočíva\nv tom, že zadná časť stavby o rozmere 8,2 x 7,35 m sa má využívať ako maštaľ. V nadväznosti na\nuvedené podali žalobkyne žiadosť, ktorou sa domáhali, aby im bolo priznané postavenie účastníčok\nkonania o zmene v užívaní stavby. Dôvodili tým, že sú vlastníčkami susediacej stavby, ktorej užívanie\nmôže byť navrhovanou zmenou dotknuté. Túto žiadosť následne doplnili podaním, v ktorom uviedli, že\nstavba, ktorej sa zmena v užívaní týka, prešla rozsiahlou stavebnou rekonštrukciou bez stavebného\npovolenia, a preto má po správnosti vo veci ísť o konanie o dodatočnom povolení stavby, nie o konanie\no zmene v užívaní stavby.\n2. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zdôraznil, že konanie o zmene v užívaní\nstavby a konanie o dodatočnom povolení stavby sú dvomi samostatnými konaniami. Akcentoval, že z\ndoposiaľ vykonaných šetrení a stanovísk nevyplýva, že by užívaním tejto stavby boli nejakým spôsobom\ndotknuté práva a právom chránené záujmy vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Podotkol, že žalobkyne\nby neboli účastníčkami administratívneho konania ani v prípade dodatočného povolenia už vykonaných\n\nstavebných úprav, kedy by sa rozšíril okruh účastníkov podľa § 59 stavebného zákona. Stavba v ich\nvlastníctve je vzdialená od stavby ďalšieho účastníka konania približne 15 m, pričom všetky okenné a\ndverné otvory na týchto objektoch sú orientované na vlastný pozemok a na ulicu (miestna komunikácia).\nKonštatoval, že susedný rodinný dom č. 12 je umiestnený v dostatočnej vzdialenosti od objektu, ktorý je\npredmetom zmeny užívania a jeho užívanie nebude mať nepriaznivý vplyv na pohodu bývania žalobkýň.\n3. Prvostupňový správny orgán poukázal na dikciu § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného\nzákona, pričom mal za to, že účastníkom konania o zmene v užívaní stavby je iba ďalší účastník konania\nako stavebník a vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Z tohto dôvodu postavenie účastníčok\nkonania o zmene v užívaní stavby žalobkyniam nepriznal.\n4. Proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní účastníctva v konaní podali\nžalobkyne odvolanie, ktoré Okresný úrad Košice ako odvolací orgán zamietol samostatnými\nrozhodnutiami č. OU-KE-OVBP2-2019/058552 zo dňa 04.12.2019 a č. OU-KE-OVBP2-2019/058553 zo\ndňa 05.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“ alebo „preskúmavané rozhodnutia“).\n5. Odvolací orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí konštatoval, že konanie vo veci (t. j. konanie\no zmene v užívaní predmetnej stavby) nie je (pozn. kasačného súdu: v čase rozhodnutia odvolacieho\norgánu) ukončené meritórnym rozhodnutím, ale je prerušené. Pripomenul, že napadnuté rozhodnutie(a),\nktorým žalobkyniam nebolo priznané postavenie účastníčok konania vo veci, je procesným rozhodnutím,\nproti ktorému možno podať samostatné odvolanie. Predmetom odvolacieho konania v takomto prípade\nnemôže byť posudzovanie správnosti prebiehajúceho konania vo veci; odvolací orgán je oprávnený\nlen preskúmať, či odvolateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky účastníctva v konaní vo veci. Na základe\nuvedeného konštatoval, že žalobkyniam podľa § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného zákona\nnepatrí procesné postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby.\nII. Konanie pred správnym súdom\n6. Proti preskúmavaným rozhodnutiam podali žalobkyne v zákonnej lehote správnu žalobu, pričom\nnavrhovali ich zrušenie v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami. Okrem iného namietali, že by mali\nbyť považované za účastníčky konania o zmene v užívaní stavby podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku.\n7. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. KE-8S/18/2020 z 24. apríla\n2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutia odvolacieho orgánu v spojení s prvostupňovými\nrozhodnutiami zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.\n8. Správny súd úvodom odôvodnenia zhrnul a konštatoval, že žalobkyne podali žiadosť o vstup do\nkonania, čím sa na nich v zmysle § 140 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 Správneho\nporiadku začala vzťahovať prezumpcia účastníctva v konaní o zmene v užívaní stavby. Podľa obsahu\nprvostupňových rozhodnutí (verifikovaných v tomto ohľade údajmi z katastra nehnuteľností) boli\nžalobkyne zároveň vlastníčkami stavby nachádzajúcej sa v lokalite stavby ďalšieho účastníka konania.\nSprávny súd formuloval jednoznačný záver (odôvodňujúc ho v ďalších častiach právneho posúdenia),\nže za týchto okolností bolo možné uprieť žalobkyniam postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní\nstavby iba vtedy, ak by sa preukázalo, že nemôžu byť rozhodnutím o zmene v užívaní stavby priamo\ndotknuté na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Podľa správneho\nsúdu na základe uvedeného patrilo žalobkyniam postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní\nstavby, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Správny súd zdôraznil, že zákonný pojem „preukáže\nopak“ v súvislosti s vyvrátením prezumpcie účastníctva v administratívnom konaní podľa § 14 ods. 1\nSprávneho poriadku vyžaduje odôvodnený skutkový záver založený na konkrétnych dôkazoch o tom, že\nprezumovanému účastníkovi administratívneho konania nehrozí zásah do jeho právneho postavenia.\n9. Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie(a) v tejto súvislosti iba formalistickým spôsobom\nkonštatovalo, že žalobkyniam nepatrí postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby, keďže\nnespĺňajú podmienky podľa § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného zákona. Takýto právny\nzáver vyhodnotil správny súd sám osebe ako nedostatočný. Pripomenul, že právny rámec upravujúci\npostavenie účastníka v konaní podľa § 140 stavebného zákona v spojení § 14 ods. 1 Správneho poriadku\nmá všeobecný charakter, ktorý sa uplatňuje aj na konanie o zmene v užívaní stavby.\n10. Správny súd vyjadril presvedčenie, že účasť žalobkýň mohla spočívať aj v legitímnom záujme\npreukázať, že podmienky na vedenie konania o zmene v užívaní stavby nie sú v tomto prípade splnené\n(išlo napr. o rozdielny rozsah kritérií týkajúcich sa stavby, ktoré by museli byť posudzované pre účely\nkonania o jej dodatočnom povolení). Správny súd v tejto súvislosti dodal, že vydanie rozhodnutia v\nnesprávnom type administratívneho konania môže vyvolať zásah minimálne v rozsahu procesných\npráv prezumovaného účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, keďže sa týmto môže\npredísť vedeniu konania, v ktorom by mu inak procesné postavenie patrilo priamo na základe osobitného\nzákona.\n\n11. Správny súd formuloval záver, že pokiaľ žalobkyniam nebolo priznané postavenie účastníčok\nv konaní o zmene v užívaní stavby, tak im bolo úplne zamedzené participovať na výsledku tohto\nadministratívneho konania vrátane preukázania, že podmienky na vedenie tohto typu konania nie sú\nsplnené. Preto mal žalovaný podľa správneho súdu dôsledne objasniť skutkový stav, ktorý determinoval\nprocesné postavenie žalobkýň v konaní o zmene v užívaní stavby. Správny súd podotkol, že v tejto\nsúvislosti paradoxne vyznieva konštatovanie odvolacieho orgánu o tom, že jemu samému prináleží iba\nposudzovať odvolanie voči meritórnemu prvostupňovému rozhodnutiu; opomenul však skutočnosť, že\nprípadné odvolanie voči takémuto rozhodnutiu nebudú môcť žalobkyne podať, pokiaľ nie sú považované\nza účastníčky konania o zmene v užívaní stavby. Správny súd preto dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia neposkytli dostatočnú odpoveď na odvolacie námietky žalobkýň.\n12. Pozornosti správneho súdu neušlo, že bezprostredne po vydaní napadnutých rozhodnutí stavebný\núrad vyzval ďalšieho účastníka konania na doplnenie návrhu vo veci dodatočného povolenia stavebných\núprav. Takáto výzva podľa správneho súdu podporuje argumentačnú líniu žalobkýň, že sa vo veci malo\njednať o konanie o dodatočnom povolení stavby. Správny súd má za to, že hrozba zásahu do právneho\npostavenia žalobkýň podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku mala byť v konaní o zmene v užívaní\nstavby posúdená v kontexte všetkých zmien vykonaných na stavbe (vrátane tých zmien, o ktorých mienil\nstavebný úrad konať v rámci konania o dodatočnom povolení stavby). Na uvedenom nič nemení ani\ntá skutočnosť, že konanie o zmene v užívaní stavby a konanie o dodatočnom povolení stavby sú dve\nsamostatné typy administratívnych konaní.\n13. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Stavebný úrad sa zaoberal potenciálnou situáciu, za ktorej by\nbolo potrebné vo veci viesť konanie o dodatočnom povolení stavby a v tejto súvislosti prijal záver, že\nani v prípade vedenia konania o dodatočnom povolení stavby, by žalobkyniam nepatrilo postavenie\núčastníčok v takomto konaní. Z rozhodnutí zároveň nevyplýva, či stavebný úrad riadne ustálil rozsah\nstavebných úprav, ktorých eventuálny zásah do subjektívnych práv žalobkýň takto posudzoval. Správny\nsúd podotkol, že prvostupňový správny orgán v čase formulovania svojich záverov nedisponoval\nžiadosťou ďalšieho účastníka na začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Správnemu súdu sa\npreto formulované závery javia ako predčasné a hypotetické, bez ukotvenia v riadne zistenom skutkovom\nstave. V prvostupňových rozhodnutiach podľa správneho súdu nie je špecifikované, akým konkrétnym\nspôsobom posúdil stavebný úrad dôkazné informácie týkajúce sa hrozby zásahu do subjektívnych práv\nžalobkýň. Príslušný nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach. Vzhľadom na\nuvedené správny súd súčasne konštatoval, že napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia vychádzali\nzo zistenia skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci.\n14. Správny súd, mimo už uvedeného, akcentoval, že napadnuté rozhodnutia majú procesnú povahu\na nie sú konečnými rozhodnutiami týkajúcimi sa príslušnej stavby. Pre účely preskúmania ich\nzákonnosti preto nebolo potrebné osobitne vyhodnotiť splnenie podmienok pre vedenie konkrétneho\ntypu administratívneho konania týkajúceho sa stavby ďalšieho účastníka konania. Pre rozhodnutie\nvo veci taktiež nebolo relevantné posúdiť subjektívnu motiváciu žalobkýň, na ktorú poukazoval ďalší\núčastník konania. V postupe žalobkýň správny súd nevzhliadol konanie vykazujúce šikanózne znaky\nalebo znaky zneužitia práva.\n15. V rámci ďalšieho postupu v konaní správny súd prvostupňový správny orgán inštruoval, aby opätovne\nrozhodol o žiadosti o vstup do konania, pričom je povinný náležite zistiť rozsah všetkých stavebných\núprav stavby a dôsledne zhodnotiť, či žalobkyne môžu byť podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku\nrozhodnutím stavebného úradu priamo dotknuté na svojich právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach. V rámci formulácie ďalších krokov v konaní zdôraznil, že až do konečného\nrozhodnutia o žiadosti o vstup do konania prvostupňový správny orgán považovať žalobkyne za\núčastníčky konania o zmene v užívaní stavby (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku), pričom bude voči nim\npostupovať v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku a umožní im plné využitie ich procesných práv.\nIII. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania, stanovisko účastníkov\nA/\n16. Ďalší účastník konania (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z\ndôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.\ng) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a konanie zastavil.\n17. Samotné sťažnostné body sumarizuje kasačný súd na tomto mieste nasledovne:\n- nesprávne právne posúdenie podľa sťažovateľa spočíva v tom, že správny súd sa neoboznámil so\nskutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán. Opomenul zohľadniť, že stavebný úrad vykonal na mieste\nsamom niekoľkokrát ohliadku. Mal teda možnosť dôkladne sa oboznámiť s priestorovým rozmiestnením\nstavieb žalobkýň i stavebníka a správne vec posúdiť,\n\n- správny súd bez povšimnutia ponechal skutočnosť, že neboli realizované stavebné úpravy, ale výzva\nstavebného úradu (pozn. kasačného súdu: na ktorú odkazuje správny súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, bod 28) sa týkala len toho, že úpravy, ktoré na stavbe vykonal právny predchodca ďalšieho\núčastníka, mienil dať do súladu s právnymi predpismi,\n- sťažovateľ tvrdí, že okrem výmeny strešnej krytiny na maštali nevykonal žiadne stavebné práce.\nNerealizoval žiadnu rekonštrukciu ani zásah do stavby. Nemal preto dôvod žiadať o dodatočné povolenie\nstavby a má za to, že správny orgán zvolil správny typ administratívneho konania,\n- zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalobkyne domáhajú postavenia účastníka konania o zmene užívania\nstavby tvrdiac, že sú dotknuté na svojich právach týmto konaním, nie je tomu tak. Na preukázanie\nneexistencie dotyku na právach žalobkýň predložil ku kasačnej sťažnosti situačný náčrt s vyznačením\nstavieb žalobkýň a ďalšieho účastníka, pričom objasňuje, že na pozemku žalobkýň sa nachádza typovo\nidentická, viac ako storočná kamenná stavba, ktorá slúžila ako kravín a maštaľ pre ovce. Medzi oboma\nstavbami (maštaľami) sú ďalšie dve parcely ďalšieho účastníka konania, na ktorých je zriadená ďalšia\njeho stavba. Stavby žalobkýň a maštaľ ďalšieho účastníka konania nijako nesusedia. Už len samotná\nvzdialenosť týchto dvoch stavieb podľa sťažovateľa vylučuje, aby boli žalobkyne dotknuté na svojich\nprávach. Nerozumie, ako môže byť za danej situácie stavbou maštale dotknutá ďalšia maštaľ vzdialená\nasi 80 metrov,\n- zmenou dotknutý objekt je viac než storočnou kamennou stavbou, ktorú sťažovateľ zdedil pred 22\nrokmi po svojom otcovi. Uvádza, že aj jeho otec sa živil ako samostatne hospodáriaci roľník, pričom\ntáto forma hospodárenia má dlhoročnú tradíciu v obci Silica a všetky pôvodné domy sú stavané tak, ako\njeho dom i dom žalobkýň, teda za obytnou časťou sa nachádza hospodárska časť, resp. maštale. Na\npreukázanie svojho tvrdenia predložil evidenciu fariem v obci Silica.\nB/\n18. Žalobkyne vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že argumentácia sťažovateľa je nesprávna\na zavádzajúca, pretože ním uvedené skutočnosti nekorešpondujú s realitou. Stotožňujú sa s právnym\nposúdením správneho súdu a vyzdvihujú, že tento správne konštatoval, že závery prvostupňového\nsprávneho orgánu sú predčasné a hypotetické, bez ukotvenia v riadne zistenom skutkovom stave.\nStavebný úrad pochybil, keď po celú dobu nepriznal žalobkyniam postavenie účastníka v danom\nsprávnom konaní, aby tieto mohli náležitým a zákonným postupom obhajovať svoje práva a právom\nchránené záujmy. Žalobkyne zdôrazňujú, že žalovaný sa doposiaľ nijako nevysporiadal s viacerými\nodvolacími námietkami vo vzťahu k určeniu okruhu účastníkov daného konania, ako aj nesprávneho\npostupu stavebného úradu v tomto konaní vzhľadom na skutočnosť, že nejde iba o zmenu v užívaní\nstavby bez stavebných úprav, ale o zmenu užívania stavby, na ktorej boli vykonané podstatné stavebné\núpravy. Kasačnú sťažnosť navrhujú zamietnuť ako nedôvodnú.\nC/\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto\nrozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 30. januára 2026.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačného súdu posúdiť opodstatnenosť\nprávneho názoru správneho súdu, ktorý v podstate dal za pravdu žalobkyniam v tom, že záver\nstavebného úradu aprobovaný odvolacím orgánom o absencii ich práva na účastníctvo v konaní o zmene\nužívania stavby bol predčasný.\n22. Kasačný súd v rámci teoretických východísk posudzovanej veci v prvom rade uvádza, že stavebný\nzákon v ustanovení § 59 obsahuje komplexnú úpravu účastníctva v konaní o povolení stavby. Rovnaké\nplatí aj vo vzťahu ku konaniu o zmene v užívaní stavby, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia §\n76 až § 84 stavebného zákona, upravujúce, okrem iného, aj okruh účastníkov kolaudačného konania.\nKasačný súd reflektujúc jeho ostatnú judikatúru pripomína, že hoci je pravdou, že pri účastníctve\nv konaní o povolení stavby nie je explicitne vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku tak, ako to\npredpokladá § 140 stavebného zákona, túto otázku je potrebné posudzovať podľa zásad aplikovaných\npri konkurencii právnych predpisov, v zmysle ktorých je potrebné uplatniť osobitnú právnu úpravu pred\n\núpravou všeobecnou (lex specialis derogat legi generali) (viď. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 3Svk/35/2022 z 23. novembra 2023).\n23. Keďže stavebný zákon osobitne a ucelene upravuje okruh účastníkov stavebného konania,\nkolaudačného konania, i konanie o zmene v užívaní stavby, neuplatňuje sa pri určení okruhu účastníkov\ntýchto konaní ustanovenie § 14 (časť pred bodkočiarkou) Správneho poriadku. Okruh účastníkov\nstavebného konania je v § 59 ods. 1 stavebného zákona vymedzený tak, že pre postavenie účastníka\nkonania sa vyžaduje vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti dotknuté povoľovanou stavbou. Nie\nje možné tento okruh rozširovať prostredníctvom všeobecných kritérií účastníctva v administratívnych\nkonaniach, ktoré sú stanovené Správnym poriadkom. Otázku dotyku na právach a jeho intenzitu pritom\nposudzuje stavebný úrad vždy individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu, a na základe toho\nvymedzí okruh účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/13/2021\nz 26.01.2022). Kasačnému súdu na tomto mieste prináleží korigovať záver správneho súdu o tom,\nže žiadosťou o vstup žalobkýň do predmetného konania došlo k prezumpcii ich účastníctva v konaní\nv zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Takýto čiastkový záver je z vyššie opísaných dôvodov\nnesprávny.\n24. Z napadnutých aj prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že nepriznanie účastníctva žalobkyniam\nv predmetnom konaní postavil stavebný úrad na konštatácii, že účastníkmi konania o zmene v\nužívaní stavby sú v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona len stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Uzavrel preto,\nže žalobkyniam (hoci vlastníčkam stavby a pozemkov v blízkosti dotknutého objektu) v takomto type\nkonania účastníctvo neprináleží. Stavebný úrad však napriek tomu naznačil, že postavenie účastníčok by\nžalobkyniam nesvedčalo ani v prípade zistenia realizácie stavebných úprav podliehajúcich dodatočnému\npovoľovaciemu konaniu, keďže nie sú stavbou materiálne nijako dotknuté na svojich právach či pohode\nbývania (argumentujúc vzdialenosťou od sporného objektu či orientáciou okien v ich rodinnom dome).\n25. Kasačný súd z pripojeného administratívneho spisu (reagujúc na obsah sťažnostných bodov)\nzistil, že do doby rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o účastníctve žalobkýň nebola\nvykonaná miestna ohliadka dotknutého objektu; realizáciu miestneho šetrenia v spojení s ústnym\npojednávaním stavebný úrad avizoval v časovom rámci po doplnení všetkých potrebných dokladov zo\nstrany sťažovateľa. Z obsahu podaní tvoriacich súčasť administratívneho spisu taktiež vyplýva, že po\nprávoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobkýň (po vydaní napadnutých rozhodnutí z decembra\n2019) adresoval stavebný úrad sťažovateľovi (stavebníkovi) dňa 21.01.2020 oznámenie o pokračovaní\nv konaní spolu s výzvou na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby konštatujúc pritom, že\ncit. „z dostupných podkladov a fotodokumentácie sa zistilo, že stavebné úpravy, ktoré sa vykonali v\nminulosti, mali byť posúdené (povolené) stavebným úradom v stavebnom konaní (napr. úprava nosných\nobvodových konštrukcií, stropu a venca, výmena strešnej konštrukcie, okenné a dverné otvory,...)\nZistené skutočnosti je potrebné dať do súladu s ust. stavebného zákona, t. j. požiadať o ich dodatočné\npovolenie. Je preto potrebné, aby ste Vašu žiadosť z 8.4.2019 (pozn. kasačného súdu: pôvodnú žiadosť\no zmene užívania stavby) doplnili o „žiadosť o dodatočné povolenie stavebných úprav na rodinnom dome\nč. 16“ , resp. o zlúčenie konania o zmene užívania stavby rod. domu na maštaľ s konaním o dodatočnom\npovolení stavebných úprav“. V nadväznosti na uvedené podal sťažovateľ (stavebník) dňa 24.02.2020\n„Žiadosť o dodatočné povolenie stavebných úprav rodinného domu č. 16 v zlúčenom konaní so zmenou\nužívania stavby.“\n26. Kasačný súd si je vedomý, že k adresovaniu popisovanej výzvy stavebného úradu došlo z časového\nhľadiska až po vydaní napadnutých rozhodnutí, ktoré potvrdili záver stavebného úradu o nepriznaní\núčastníctva žalobkyniam. Ako však správne podotkol správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku,\ntakáto výzva v konečnom dôsledku podporila argumentačnú líniu v tom čase už z konania vylúčených\nžalobkýň, že vo veci malo ísť od počiatku o konanie o dodatočnom povolení stavby. Hoci sťažovateľ\n(stavebník) v kasačnej sťažnosti tvrdí, že okrem výmeny strešnej krytiny na maštali nevykonal žiadne\nstavebné práce, je nesporné, že zistenia stavebného úradu v spojení s ním následne podanou žiadosťou\nvyvolali rekvalifikáciu konania pôvodne vedeného ako konanie o zmene užívania stavby na konanie o\nzmene užívania stavby v spojení s konaním o dodatočnom povolení stavebných úprav. V tomto sa už\nv zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona predpokladá aj účastníctvo vlastníkov susedných\npozemkov a stavieb, pokiaľ by malo dôjsť k zásahu do ich subjektívnych práv realizovaním stavebných\nzmien. Kasačný súd podotýka, že žalobkyne ich účastníctvo v konaní od počiatku odôvodňovali najmä a\ntakmer výlučne skutočnosťou, že sťažovateľ vykonal na objekte rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá doposiaľ\nneprešla povoľovacím konaním.\n27. Ako už bolo naznačené vyššie, stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nvysporiadal s argumentáciou žalobkýň v tomto smere, vyhodnotiac v hypotetickej rovine, že účastníctvo\n\nv konaní o dodatočnom povolení stavby by im nepatrilo jednak pre orientáciu okien ich rodinného domu,\nako aj značnú vzdialenosť od maštale. Kasačný súd konštatuje, že ak by aj stavebný úrad dospel v\nkonaní o dodatočnom povolení stavby k totožnému záveru o ich účastníctve, nič to nemení na veci, že\nstavebný úrad ich preskúmavanými rozhodnutiami vylúčil predčasne. Pri vyhodnocovaní predčasnosti\ntohto záveru nemožno opomenúť a nezohľadniť práve ďalší priebeh konania, v ktorom došlo k\njednoznačnému ustáleniu jeho predmetu. Dovtedajšie vedenie nesprávneho typu administratívneho\nkonania preto v tomto ohľade nemalo byť žalobkyniam na ujmu z hľadiska ich procesných práv.\n28. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že účastníctvo žalobkýň v dotknutom konaní\nbude potrebné vyhodnotiť opätovne, a to reflektujúc (medzičasom uskutočnené) vymedzenie stavebných\núprav vyžadujúcich dodatočné povolenie a zohľadňujúc charakter a rozsah takto realizovaných úprav,\nbudúci účel dotknutého objektu a prípadné námietky žalobkýň vznesené v tejto súvislosti. V ďalšom\nkonaní tak bude stavebný úrad postupovať v zmysle už v napadnutom rozsudku formulovaných inštrukcií\nsprávneho súdu, pričom tieto kasačný súd koriguje v tom smere, že dotyk na právach a právom\nchránených záujmoch žalobkýň v dôsledku realizovaných stavebných úprav a zmeny užívania objektu\nbude stavebný úrad vyhodnocovať v kontexte účastníctva podľa § 59 stavebného zákona. Kasačný\nsúd v tejto súvislosti pripomína, že pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť\núčastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia\nexistuje možnosť (potencialita) ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie\nje teda potrebné ustáliť reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 8Sžp/20/2012 z 13. decembra 2012).\n29. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal so?všetkými pre vec\nzásadnými námietkami. Sťažnostné námietky ďalšieho účastníka konania vyhodnotil ako bezpredmetné\na nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171\nods. 2 SSP tak, že žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal voči sťažovateľovi (ďalšiemu účastníkovi konania)\nnárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže tento podaním kasačnej sťažnosti\nprocesne vyvolal vznik trov ostatných účastníkov kasačného konania. Kasačný súd nepriznal trovy\nkonania žalovanému, keďže má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka\nkonania priznané.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nKeďže stavebný zákon osobitne a ucelene upravuje okruh účastníkov stavebného konania,\nkolaudačného konania, i konanie o zmene v užívaní stavby, neuplatňuje sa pri určení okruhu účastníkov\ntýchto konaní ustanovenie § 14 (časť pred bodkočiarkou) Správneho poriadku. Okruh účastníkov\nstavebného konania je v § 59 ods. 1 stavebného zákona vymedzený tak, že pre postavenie účastníka\nkonania sa vyžaduje vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti dotknuté povoľovanou stavbou. Nie\nje možné tento okruh rozširovať prostredníctvom všeobecných kritérií účastníctva v administratívnych\nkonaniach, ktoré sú stanovené Správnym poriadkom. Otázku dotyku na právach a jeho intenzitu pritom\nposudzuje stavebný úrad vždy individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu, a na základe toho\nvymedzí okruh účastníkov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8S/18/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "1c5b900f-9509-460d-9c07-3e0913b0c1c5:d5525d88-1285-4048-a279-8fe99f583c52", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200518.1", "spisova_znacka": "3Svk/35/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/35/2022 z 23. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200518.1"}, {"guid": "56793dde-6f6d-43bc-a8af-996deba4a8c6:a1eb4c0e-e1ea-40e0-a276-2b324b3edc00", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200090.3", "spisova_znacka": "KE-8S/18/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/18/2020 z 24. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200090.3"}], "citovane_v": []}