{"guid": "68266d31-29f5-4ea5-aae1-9d6c603ef4b0:bf26af3d-6b58-4b5d-be92-2318c96f9926", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200136.1", "spisova_znacka": "5Svk/31/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/31/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 5Svk/31/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200136.1", "identifikacne_cislo": "6023200136", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461.odsek-1", "nazov": "§ 461 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17", "nazov": "zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-2", "nazov": "§ 177 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-3", "nazov": "§ 178 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-3", "nazov": "§ 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "nazov": "§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-22.odsek-6", "nazov": "§ 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-22.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a", "nazov": "§ 16a zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-16a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-16a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-17", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-42", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-63", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-16a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf26af3d-6b58-4b5d-be92-2318c96f9926", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200136.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200136.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Svk/31/2025\n6023200136\n28. 05. 2026\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2026:6023200136.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra\nMacha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom\nRovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,\nso sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:\nOkresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05\nBanská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ ARDIS ZH, s.r.o., so sídlom Krížna 13, 965 01\nŽiar nad Hronom, IČO: 51 259 141, 2/ INECO, s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská\nBystrica, IČO: 36 738 379, 3/ Mesto Poltár, so sídlom Železničná 489/1, 987 01 Poltár, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BB-OOP3-2023/008070-002 zo dňa 31. marca 2023, v konaní\no kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/24/2023 zo dňa\n27. marca 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Návrh sťažovateľa na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nIII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Okresný úrad Poltár, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán\")\nrozhodnutím č. OU-PT-OSZP-2022/000524-035 zo dňa 27. októbra 2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\"), rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon\nEIA\") tak, že navrhovaná činnosť „Obchodná galéria ARDIS Poltár + IBV ul. Slobody\" (ďalej aj len\n„navrhovaná činnosť\"), sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň prvostupňový orgán podľa\n§ 29 ods. 13 zákona EIA uložil navrhovateľovi podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie, a to v bodoch 1 až 21 uvedených vo výroku rozhodnutia.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. OU-BB-OOP3-2023/008070-002 zo dňa 31. marca 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného\") tak, že\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie pred správnym súdom\n\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti v zákonnej lehote\nsprávnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\nŽalobca sa zároveň domáhal priznania práva na úplnú náhradu trov konania, a rovnako sa domáhal\npriznania odkladného účinku správnej žalobe.\n4. Na základe § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej\nBystrici vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v\nBanskej Bystrici.\n5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd\") rozsudkom sp. zn. BB-75S/24/2023 zo dňa\n27. marca 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok\") rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP\") zamietol ako\nnedôvodnú.\n6. V úvode právneho posúdenia správny súd poznamenal, že žalobca podal správnu žalobu, v konaní\no ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Správny súd\npreto nebol oprávnený a ani nemohol dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z\nadministratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad.\nSprávny súd teda posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade s právnymi predpismi výlučne v rozsahu\nuplatnených žalobných bodov.\n7. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA,\nčo sa týka nesplnenia náležitostí na formu a obsah výroku a odôvodnenia vydaného rozhodnutia\nv zisťovacom konaní, správny súd nezistil žalobcom tvrdené porušenie zákona, najmä ním tvrdenú\nabsenciu správnej úvahy pri určení opatrení a podmienok vo vzťahu k ochrane životného prostredia\nvo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je podľa správneho súdu v priamom rozpore s odôvodnením\nprvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej správy uviedol, aké opatrenie a z akého dôvodu vo\nvzťahu k ochrane životného prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak nie. Konštatoval, že\nvychádzal zo stanovísk k navrhovanej činnosti, ktoré v zákonom stanovenom termíne doručili oslovené\nsubjekty. Stanoviská podrobne uviedol v odôvodnení, ako aj z nich vyplývajúce požiadavky, ktoré ako\npodmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie uložil dodržať a ktoré zapracoval\ndo výrokovej časti rozhodnutia. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy správny súd odkázal ďalej na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021\nzo dňa 29. marca 2023.\n8. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je zrejmé, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA prvostupňový\norgán uplatnil, správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe, ktorý poukázal\nna to, že podľa § 29 ods. 3 zákona EIA sa kritéria pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 použijú\n„primerane\", čo znamená, že nie všetky kritériá uvedené v prílohe č. 10 je možné a potrebné použiť\npre každý zámer navrhovanej činnosti alebo jeho zmenu. Prvostupňový orgán pritom opísal navrhovanú\nčinnosť s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah, z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú údaje\no predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľov. Z odôvodnenia\nrozhodnutia je taktiež zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná činnosť, nie sú významné, aby\nvznikla potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona EIA. Podľa názoru správneho súdu z obsahu\nprvostupňového rozhodnutia je teda zrejmé, že prvostupňový správny orgán primerane použil kritéria\npre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu EIA spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol\ndostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a následne vydať rozhodnutie. Pokiaľ teda\nžalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nebolo zrejmé, ako by sa ďalšími opatreniami\nmali eliminovať alebo zmierňovať „nezistené\" negatívne vplyvy na životné prostredie. Tým ale, že\norgán verejnej správy uviedol vo výroku podmienky/požiadavky, ktorých dodržanie má eliminovať alebo\nzmierňovať vplyv na životné prostredie, si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 29 ods. 13 zákona\nEIA v rozhodnutí zo zisťovacieho konania tieto podmienky uviesť.\n\n9. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu ohľadom porušenia práva na konzultácie, správny súd poukázal na\nto, že k namietanému porušeniu práva na konzultácie podľa § 63 zákona EIA sa vyjadril kasačný súd\nvo viacerých svojich rozhodnutiach, keď uviedol, že z obsahu § 63 zákona EIA nevyplýva, že by sa\nkonzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. V tomto smere správny\nsúd poukázal aj na znenie čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru, ktorý predpokladá, že účasť verejnosti\nna rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou,\nale aj formou písomnou. Rovnako tak z bodu 29 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady\nč. 2014/52/EÚ zo dňa 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady č.\n2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov\nna životné prostredie (ďalej len „smernica EIA\") zase vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne\nkonzultácie v štádiu zisťovacieho konania. Osvojac si právny názor na uvedenú otázku súdu vyššej\nautority (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024, sp.\nzn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27. júna 2024) správny súd konštatoval, že ani táto žalobná námietka nebola\ndôvodná.\n10. Žalobca ďalej tvrdil, že došlo k porušeniu povinnosti predložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej\nčinnosti. Správny súd vo vzťahu k danej námietke poukázal na to, že ďalší účastník konania v rade\nč. 1 požiadal o upustenie od variantného riešenia zámeru, a preto prvostupňový správny orgán upustil\nod požiadavky variantného riešenia zámeru rozhodnutím č. OU-PT-OSZP-2022/000476-002 zo dňa\n28. júna 2022. Hoci správny súd uznal, že zákon EIA ukladá správnemu orgánu povinnosť uplatniť\nvoči navrhovateľovi požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu, toto platí len za predpokladu, že\nz pripomienkového zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho variantu navrhovanej činnosti.\nV danom prípade nebola zo strany verejnosti, ani ďalších dotknutých subjektov predložená žiadna\nrelevantná pripomienka, z ktorej by vyplynula potreba dopracovania ďalšieho variantu navrhovanej\nčinnosti. Z pripomienok predložených k zámeru navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 4 zákona EIA teda\nnevyplynula potreba posudzovania ďalšieho variantu navrhovanej činnosti.\n11. Žalobca rovnako namietal aj absenciu povinného záväzného stanoviska podľa § 16a č. 364/2004\nZ. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „vodný zákon\"), čo podľa jeho názoru spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia. K tejto námietke\nsprávny súd uviedol, že povinnosť zabezpečiť záväzné stanovisko podľa vodného zákona nie je a ani\nnebola jednoznačne stanovená vo všetkých prípadoch (§ 73 ods. 21 vodného zákona), ale týka sa\nčinností, ktoré môžu mať významný vplyv na environmentálne ciele. Novela zákona účinná od 1. mája\n2023 túto povinnosť zúžila, čo je reflexiou zákonodarcu na aplikačné problémy a doterajšiu rozhodovaciu\nprax správnych súdov. Správny súd v tomto smere odkázal na závery vyslovené súdnou praxou napr.\nv rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/21/2022 zo dňa 30. mája 2024, tiež sp.\nzn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30. januára 2024, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 71S/6/2020-85 zo dňa 16. septembra 2021, z ktorých vyplýva,\nže nie každá činnosť, ktorá si vyžaduje povolenie orgánu verejnej správy, je činnosťou spadajúcou pod\nposudzovanie podľa § 16a vodného zákona. Správny súd vo vzťahu k danému žalobnému bodu naviac\nzdôraznil, že žalobca bližšie neuviedol, prečo by práve v danom prípade bolo potrebné predmetné\nzáväzné stanovisko.\n12. Správny súd zároveň nevzhliadol dôvodnosť na prerušenie konania a podanie návrhu na\nzačatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, keďže položenie navrhovanej otázky podľa\njeho názoru nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci, keďže na nej nie je postavené\npredmetné súdne rozhodnutie. Zároveň uviedol, že takáto povinnosť správnemu súdu nevyplýva ani\nz čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie je konečným súdom. Okrem toho považoval správny\nsúd návrh žalobcu za nekonkrétny, keďže nebolo zrejmé, ktoré konkrétne normy európskeho práva\n(ich ustanovenia) majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Preto správny súd návrh žalobcu na\nprerušenie konania zamietol.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n13. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") kasačnú sťažnosť podľa §\n440 ods. 1 písm. g), h, f), SSP, v ktorej navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec\nvrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n\n14. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne ustálil postavenie sťažovateľa a s tým späté\ncharakteristiky správnej žaloby, ako aj záujem, ktorý sťažovateľ ochraňuje. Sťažovateľ zdôraznil, že\nv predmetnom konaní nevystupuje ako právnická osoba chrániaca svoj individuálny záujem, ale ako\nzainteresovaná verejnosť, pričom správny súd nezohľadnil aspekty vyplývajúce z § 42, § 177 ods. 2 a\n§ 178 ods. 3 SSP. Sťažovateľ v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 19Svs/7/2024.\n15. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávny výklad právnych predpisov zo strany správneho súdu. V\ntomto smere poukázal na potrebu systematického výkladu § 29 ods. 3 a 13 zákona EIA, z ktorého\ndôvodil, že podstata rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa zakladá na tom, či žalované rozhodnutia\nuplatnili kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA. Napadnuté rozhodnutie pritom podľa jeho názoru nie\nje odôvodnené v rozsahu predpokladanom týmito ustanoveniami. Ďalej sťažovateľ s poukazom na §\n20a zákona EIA tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje vyhodnotenie samostatných\nkritérií zo zisťovacieho konania, teda úvahu, ktoré kritériá uplatnil a aké zistenia boli vstupom pre ich\nuplatnenie. V tomto smere namietal aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k (ne)použitiu medzných\nhodnôt pri posudzovaní dôvodnosti záväzných podmienok a určenia vplyvov na jednotlivé časti životného\nprostredia. Zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z napadnutého rozsudku nie je\nzrejmé, ktoré konkrétne kritéria orgán posudzovania vplyvov zohľadnil, použil a ako ich vyhodnotil.\n16. Sťažovateľ namietal aj nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona o EIA, pričom sa nestotožnil\nso správnym súdom odkazovanou judikatúrou kasačného súdu. Vo vzťahu k názorovému prúdu, že\nkonzultácia nie je obligatórny úkon v zisťovacom konaní, ale až v procese posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie uviedol, že zisťovacie konanie je konaním zaradeným v tretej časti zákona EIA, a\npreto je súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie. V tomto smere dodal, že rovnako tak\nsmernica EIA požaduje konzultácie na všetky formy posudzovania vplyvov, bez ohľadu na vnútroštátnu\nprocesnú úpravu. Nárok na konzultáciu je preto podľa jeho názoru založený v ktoromkoľvek momente\nposudzovania.\n17. Ďalej sťažovateľ namietal posúdenie správneho súdu, ktoré sa týkalo povinnosti predložiť viaceré\nrealizačné varianty navrhovanej činnosti v súlade s § 22 ods. 6 zákona EIA. Správny súd podľa jeho\nnázoru poprel skutočný obsah tejto normy.\n18. Vo vzťahu k porušeniu § 16a vodného zákona sťažovateľ správnemu súdu vytkol nesprávne\nprávne posúdenie spočívajúce v tom, že podstatou záväzného stanoviska, ktorého absenciu namietal,\nje rozhodnutie, či sa na dané konanie uplatní výnimka, a vtedy sa vydáva záväzné stanovisko podľa §\n16a ods. 1 vodného zákona, alebo sa neuplatní výnimka a vtedy sa uplatní záväzné stanovisko podľa\n§ 16a ods. 10 vodného zákona.\n19. Ďalej sťažovateľ s poukazom na § 134 ods. 2 písm. a) SSP uviedol, že správny súd nebol viazaný\nžalobným návrhom, keďže vykladal obsah noriem v predmetnom konaní fakticky neúčinným právnym\npredpisom, keďže vnútroštátny právny poriadok v rozhodnom čase neimplementoval revíziu smernice\nEIA z roku 2014, ale len z roku 2011.\n20. Sťažovateľ namietal, že správny súd opomenul odstrániť skutočné alebo domnelé nedostatky žaloby\npostupom podľa § 59 SSP, spočívajúce vo všeobecnosti, nekonkrétnosti žalobných námietok. Keďže\nsúd takto nekonal, zmarila sa možnosť spravodlivého rozhodnutia vo veci. Tieto vady pritom nie je podľa\njeho názoru možné vnímať ani ako nedostatok v podobe zneužitia práva.\n21. Na záver sťažovateľ požiadal kasačný súd o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru\nEurópskej únie, súvisiacich so súladom aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné\nprostredie s právom Európskej únie, v nasledovnom znení:\n„1. Či použitie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods. 3 SSP je obligatórne na žalobcu, ktorý je\nzainteresovaniu verejnosťou ako naplnenie povinnosti súdneho orgánu členského štátu Aarhuského\ndohovoru vyplývajúci z ustanovení čl. 3 ods. 4 v spojení s čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru.\nŽalobca žiada, aby spolu so prejudiciálnou otázkou boli Súdnemu dvoru EÚ zaslané stanovy ZDS\npre úplné posúdenie tejto otázky vo vzťahu konkrétne k žalobcovi v tejto konkrétnej žalobnej veci ako\n\ndôkaz preukazujúci, že žalobca sám svojimi stanovami výslovne založil zmysel svojej existencie práve\nvykonávanie práce ekologického spolku podľa Aarhuského dohovoru.\n2. Či judikát NSS SR č. 6Svk/14/2021 nie je faktickým obchádzaním pôsobenia rozsudku Súdneho\ndvora EÚ č. C-416/10 tým, že sa neúspechom sankcionuje ekologický spolok, ktorý len pôsobí podľa\nAarhuského dohovoru a spolieha sa na právo Európskej únie a vykonateľnosť rozsudkov Súdneho\ndvora EÚ, lebo práve už takúto snahu považuje za neprípustnú činnosť zainteresovanej verejnosti,\nktorú treba prostredníctvom neúspechu v žalobnej iniciatíve sankcionovať a teda efektívne nastaviť takú\nrozhodovaciu prax, ktorá nehľadí na pôsobenie rozsudku SD EÚ C-416/10 či už ako názor najvyššej\nsúdnej autority EÚ, ale ani nehladí na jeho pôsobenie ako faktického výkladu práva EÚ. Iným slovom\nžalobca tvrdí, že spôsob akým správne súdy s ním zaobchádzajú je systémovým riešením správnych\nsúdov, ako nerešpektovať názor Súdneho dvora EÚ - tým, že znefunkční zainteresovanú verejnosť,\nktorá sa na neho ako právny prameň systematicky odvoláva Alebo inak - či nejde o interpretáciu\nvnútroštátneho práva spôsobom neuznávania ekologických spolkov v priamom rozpore s čl. 3 ods.\n4 Aarhuského dohovoru v spojení s č1. 9 ods.2 Aarhuského dohovoru aj so špecifickým úmyslom\na následkom systematického nerešpektovania rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-416/10. Právnou\nvetou rozsudku SD EÚ C-416/10 je totiž „záujmy a práva verejnosti na ochrane životného prostredia\nmajú (v prípade kolízie) prednosť pred vlastníckym právom a od neho odvodeným právom stavby\" ale\naj právna veta ,,že prvoinštančný súd sa môže ale druhoinštančný súd sa musí obrátiť s prejudiciálnou\notázkou na Súdny dvor ohľadne výkladu práva EÚ\"; jeho neutralizácia teda spočíva vtom, že štát\nneuznáva priamo spolky, ktoré sú nositeľom zainteresovanej verejnosti, resp. neúspechom žaloby štát\nsankcionuje takéto spolky, keď zjavnou štátnou politikou má byť preferencia stavebníkov a potlačenie\nčinnosti ekologických spolkov; alternatívne spolky, ktoré sa snažia o vykonateľnosť uvedeného rozsudku\nSD EÚ sú považované za zneužívačov práva, lebo sa snažia spôsobiť ,,škodu stavebníkom\" - a to tým,\nže od súdov žiadajú vykonateľnosť a zohľadnenie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ; či procesne\nže opakované žaloby smerujúce k tej istej prejudiciálnej otázke súd len z tohto dôvodu považuje za\n„bezobsažné\" a „bezúčelné\".\n3. Či procesný postup podľa správneho poriadku vo vzťahu ku konzultáciám zabezpečuje podrobné\ndopredu známe pravidlá vyjadrovania k veci tak ako predpokladá č1. 6 ods. 5 Smernice o EIA.\n4. Či právny názor správneho súdu, že konzultácie sú plne v dispozícii správnych orgánov, a teda ich\nvykonanie závisí iba na vôli správneho orgánu, je súlade so Smernicou EIA, a to v prípade, ak správny\norgán v administratívnom konaní neuviedol spôsob, akým sa bude vykonávať konzultácia a zároveň\nneuviedol dôvod prečo konzultácia nie je nutná pri účasti zainteresovanej verejnosti v konaní.\"\n22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa pridržiava svojich právnych názorov\nvyslovených v napadnutom rozhodnutí, ako aj predošlých vyjadreniach. Z uvedených dôvodov sa\nzároveň stotožnil s právnym posúdením napadnutého rozsudku. Žalovaný preto navrhol kasačnému\nsúdu, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol.\n23. Ďalší účastníci konania sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)\na je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť\npojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n25. Kasačný súd na úvod ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa musí uviesť, že sťažovateľ síce podal\nrozsiahlu kasačnú sťažnosť, jej obsah bol však na mnohých miestach neurčitý, plný teoretických\nvýchodísk a citácií súdnych rozhodnutí bez ozrejmenia ich aplikácie vo vzťahu k preskúmavanému\nkonaniu. Kasačná sťažnosť tak obsahuje všeobecné deklaratórne tvrdenia, ktoré neboli spôsobilé zjavne\nspochybniť právne závery vyslovené v napadnutom rozsudku správneho súdu. Potreba konkrétnych\nskutočností pritom vyplýva z § 440 <. ods. 2 SSP, v zmysle ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti\nuvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,\n\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod\nkasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym\nsúdom.\" Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne\nposúdenie správneho súdu. V predmetnej veci bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP rovnako\nviazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto\npredurčuje aj kvalita kasačnej sťažnosti. Kasačný súd zároveň v tomto smere dodáva, že sa nemohol v\nrámci kasačného prieskumu zaoberať všetkými prílohami sťažovateľa, ktoré zahrňovali okrem iného aj\nzáverečné práce a iné dokumenty, ktoré bezprostredne nesúviseli s preskúmavanými administratívnymi\nrozhodnutiami. Kasačný súd zároveň neprihliadal ani na v kasačnej sťažnosti apelovaný prejav vôle\nsťažovateľa, ktorý v podstate predstavoval rozširovanie bodov kasačnej sťažnosti, a to bez splnenia\npodmienky spísania takéhoto podania advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Sťažovateľ zároveň nepreukázal,\nže by spĺňal výnimku z tejto povinnosti (§ 449 ods. 2 psím. a) SSP).\n26. Kasačný súd vzhľadom na kvalitu kasačnej sťažnosti uskutočnil prieskum napadnutého rozsudku\nv rozsahu nasledovných námietok: (i) správna žaloba nebola vyhodnotená ako žaloba zainteresovanej\nverejnosti a správny súd necitoval ustanovenia týkajúce zainteresovanej verejnosti, (ii) napadnuté\nrozhodnutia neboli odôvodnené v rozsahu predpokladanom ustanovením § 29 ods. 3 a 13 zákona\nEIA, pričom správne orgány pri vyhodnocovaní kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA nevyhodnocovali\nžiadne ukazovatele, čím možno považovať tieto rozhodnutia za svojvoľné, (iii) prvostupňový orgán\nnevykonal konzultácie podľa § 63 zákona o EIA, (iv) správny súd nesprávne právne posúdil povinnosť\npredložiť viaceré varianty navrhovanej činnosti podľa § 22 ods. 6 zákona EIA, (v) správne orgány\nporušili ustanovenie 16a vodného zákona, (vi) správny súd nesprávne posúdil všeobecnosť žalobných\nnámietok, keďže správne orgány rozhodli na základe neúčinného právneho predpisu a (vii) správny súd\nzamietol žalobu bez toho, aby sťažovateľa vyzval na odstránenie vád žaloby.\n27. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že podaná správna žaloba nebola vyhodnotená ako žaloba\nzainteresovanej verejnosti, ale správny súd ju posúdil ako žalobu právnickej osoby podľa § 177 ods. 1 a\n§ 178 ods.1 SSP, kasačný súd sa s uvedenou kasačnou námietkou nestotožnil. Z obsahu napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že správny súd opakovane uvádzal, že sťažovateľ je zainteresovanou verejnosťou\n(k tomu pozri napr. bod 17. napadnutého rozsudku: „Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti\npodľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov...\"), pričom v rámci svojho právneho posúdenia neuvádzal ustanovenia SSP, ktoré by tento\nzáver akokoľvek spochybňovali. V tomto smere kasačný súd konštatuje, že z § 139 ods. 2 SSP, ako ani\nz inej normy nevyplýva povinnosť správneho súdu odcitovať v rozsudku znenie všetkých ustanovení,\nktorých všeobecné východiská použije (teda aj prípadne § 177 ods. 2, § 178 ods. 3 a § 42 SSP). Z\nnapadnutého rozsudku je teda podľa kasačného súdu zrejmé, že správny súd nerozporoval postavenie\nsťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti. Zo samotnej skutočnosti, že sťažovateľovým námietkam\nnebolo vyhovené, nie je možné vyvodiť, že by si správny súd nebol vedomý toho, že sa sťažovateľ\nidentifikuje ako zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia. Kasačný súd preto\nvyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.\n28. Sťažovateľ ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené v rozsahu predpokladanom\n§ 29 ods. 3 v spojení s § 29 ods. 13 zákona EIA. V tomto smere rovnako namietal, že\nnapadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie samotných kritérií zisťovacieho konania. Kasačný\nsúd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje\nnáležitosti ustanovené v § 29 ods. 13 zákona EIA, a to určenie, že navrhovaná činnosť nepodlieha\nposudzovaniu podľa zákona EIA, a zároveň určil celkovo 21 podmienok, ktoré eliminujú alebo\nzmierňujú vplyv na životné prostredie, a ktoré vyplývajú zo stanovísk príslušných orgánov, ktoré\nboli prvostupňovému orgánu riadne doručené v súlade s § 23 ods. 4 zákona EIA. Kasačný\nsúd zároveň neidentifikoval nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ako prvostupňový\norgán vyhodnotil vplyvy na životné prostredie, ktoré stanoviská boli obstarané, aký bol ich obsah,\nako ich prvostupňový správny orgán vyhodnotil, a aj ktoré podmienky v nich uvedené zohľadnil a\nnásledne preniesol do výroku prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán zároveň primerane\naplikoval kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA (str. 15. až 21. prvostupňového\nrozhodnutia), čo do posúdenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej\nčinnosti a významu a vlastností očakávaných vplyvov vrátane ich jednotlivých položiek, pričom vzal\ndo úvahy vtedajší stav životného prostredia v dotknutom území, na základe čoho dospel k záveru,\n\nže za predpokladu dodržiavania uložených podmienok sa nepredpokladá vznik nepriaznivých vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie, na základe čoho je možné dospieť k záveru, že postupoval\nv súlade s § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA (obdobne rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 6Svk/38/2023 zo dňa 30. apríla 2024 a 5Svk/30/2023 zo dňa 30. mája 2024).\n29. Prvostupňový orgán zohľadnil aj podanie sťažovateľa (zo dňa 1. augusta 2022), ktoré zaslal aj\nnavrhovateľovi na doplnenie stanoviska, a s ktorým sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nriadne vysporiadal. Kasačný súd v zhode so správnym súdom tiež uvádza, že aj žalovaný sa\nv preskúmavanom rozhodnutí riadne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa, preskúmal\nprvostupňové rozhodnutie a nezistil nijaké pochybenia prvostupňového orgánu. Na základe uvedených\nskutočností dospel kasačný súd k záveru, že prvostupňové rozhodnutie a rovnako tak napadnuté\nrozhodnutie žalovaného bolo dostatočne odôvodnené a spĺňalo relevantné náležitosti vyplývajúce zo\nzákona EIA. K tomuto kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v rámci uplatnenej argumentácie neuviedol\nkonkrétne žalobné námietky spochybňujúce zákonnosť rozhodnutí a nepredniesol konkrétne skutkové\na právne dôvody, prečo prvostupňový orgán, resp. žalovaný mali rozhodnutiami uložiť určité opatrenia\na prečo ich neuložením prekročili hranice správneho uváženia (porov. aj správnym súdom citovaný\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa 29. marca 2023).\n30. Sťažovateľ následne namietal nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA zo strany správnych\norgánov, ako aj právne posúdenie správneho súdu k obdobnej žalobnej argumentácii.\nOtázku potreby, či povinnosti vykonania konzultácií podľa § 63 zákona o EIA kasačný súd riešil už\nopakovane, pričom jej právne posúdenie vo vzťahu k zisťovaciemu konaniu možno nájsť napr. v\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/11/2025 zo dňa 25. novembra 2025: „Žalobca\nnamietal aj nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Podľa tohto ustanovenia\npríslušný orgán pri posudzovaní vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie\nkonzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým\norgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou. Tento inštitút je tak spojený až so samotným\nposudzovaním vplyvov na životné prostredie, nie so zisťovacím konaním podľa § 29 ods. 13 cit. zák.\nTo zodpovedá aj smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých\nverejných a súkromných projektov na životné prostredie. V zmysle jej čl. 2 písm. g) a čl. 5 sú konzultácie\nzaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, nie do rámca zisťovacieho konania,\nktoré je upravené v čl. 4. Ak ich teda žalovaný nevykonal v zisťovacom konaní, nemožno to považovať\nza nezákonný postup (obdobne napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 3 Svk 39/2022, 3 Svk 22/2022,\n7 Svk 39/2022 alebo 7 Svk 5/2025, ako aj uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 359/2024 a III.\nÚS 599/2024). Bez ohľadu na to však možno odkázať na ustálenú judikatúru tunajšieho súdu, podľa\nktorej možno konzultácie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. vykonať aj inou než\npísomnou formou, napríklad vytvorením priestoru na predloženie odôvodneného stanoviska (porov.\nnapr. cit. rozsudok sp. zn. 1 Svk 22/2023 a tam citovanú prejudikatúru).\" Sťažovateľovu polemiku so\nsprávnym súdom je teda možné uzavrieť tak, že v posudzovanom prípade, v ktorom išlo o zisťovacie\nkonanie, zákon s konzultáciami nepočíta, v dôsledku čoho nemožno ich nevykonanie považovať\nza nezákonný postup príslušného orgánu, ktorý by mal za následok nezákonnosť posudzovaných\nrozhodnutí. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svk/18/2023 zo dňa 25. septembra 2024).\n31. Ďalej sťažovateľ namietal právne posúdenie správneho súdu, v rámci ktorého sa správny súd\nvysporiadal s namietaným porušením § 22 ods. 6 zákona EIA. Kasačný súd k danej argumentácii\nsťažovateľa uvádza, že nevníma podstatný rozpor medzi sťažovateľovou argumentáciou a namietanými\nzávermi správneho súdu. Argumentácia správneho súdu o povinnosti správneho orgánu uplatniť voči\nnavrhovateľovi požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu je v zásade zhodná so znením § 22\nods. 6 zákona EIA druhá veta, ktoré pojednáva o potrebe posudzovania ďalšieho reálneho variantu.\nSprávny súd preto touto úvahou nepoprel pravidlo požiadavky variantnosti, keďže napokon aj sám\nuviedol, že prvostupňový správny orgán upustil od požiadavky variantného riešenia rozhodnutím č. OUPT-OSZP-2022/000476-002 zo dňa 28. júna 2022, čím v zásade uznal, že ide o výnimku z pravidla t.\nj. tak, ako uvedený proces vníma sťažovateľ. Preto aj uvedenú námietku kasačný súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n32. Sťažovateľ ďalej v rámci uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti prezentoval množstvo teoretických\nvýchodísk, ktoré pojednávalo o účele ustanovení § 16 ods. 10 a § 16a ods. 1, ods. 6 až 10 vodného\nzákona, ako aj o potrebe vydania záväzného stanoviska podľa §16a ods. 1 vodného zákona. V tomto\n\nsmere mal kasačný súd zhodne s názorom žalovaného za preukázané, že záväzné stanovisko podľa\n§ 16a ods. 1 vodného zákona bolo riadnym podkladom administratívneho spisu, zachytením na liste č.\nOU-BB-OSZP2-2022/037978-002 zo dňa 24. novembra 2022, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že pred\npovolením navrhovanej činnosti sa nevyžadovala výnimka z environmentálnych cieľov podľa § 16 ods.\n6 písm. b) vodného zákona. Sťažovateľove úvahy o absencii uvedeného podkladu považoval kasačný\nsúd tak za bezpredmetné. Z namietaného posúdenia správneho súdu je pritom podľa kasačného súdu\nzrejmé, že správny súd reflektoval na ustálené závery kasačného súdu v obdobných veciach, ktoré\npotvrdilo aj nedávne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/19/2025 zo dňa 26.\nmarca 2026, v ktorom kasačný súd uviedol, že „kľúčovým pojmom na účely možného postupu a?\nsplnenia podmienok podľa § 16a vodného zákona je pojem „činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu\nenvironmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona\". Záväzné stanovisko podľa §\n16a od. 1 vodného zákona je tak potrebné len pri takých činnostiach, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú\nrozvojovú činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi\ndobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny\núrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných správnych orgánov posúdiť, či\nnavrhovaná stavba/činnosť spadajú pod uvedenú definíciu a takéto záväzné stanovisko od stavebníka\npožadovať. Ak sa predpokladá, že projekt nespôsobí zhoršenie ani neohrozí dosiahnutie dobrého stavu/\npotenciálu vôd, potom sa nevyžaduje žiadne testovanie podľa § 16a vodného zákona a čl. 4 ods. 7\nRámcovej smernice o vode a projekt môže byť schválený...\".\n33. Kasačný súd zároveň dodáva, že argumentácia sťažovateľa cit. rozsudkom Súdneho dvora vo veci\nC-461/13 je v danom prípade neopodstatnená, keďže skutkový stav v danom rozhodnutí predstavoval\nkvantifikáciu priamych vplyvov bagrovania a násypov v rieke Vezera, teda činnosť, ktorá už celkom\nzreteľne mala pre dotknuté úseky rieky hydrologické a morfologické dôsledky. Podľa ustálenej judikatúry\ntunajšieho súdu však ani z tohto rozsudku, ani zo smernice č. 2000/60/ES o vodách nevyplýva, že\nby pri každej jednotlivej stavbe museli členské štáty osobitným administratívnym rozhodnutím zisťovať\nvplyv na ochranu vôd tak, ako sa to snaží dovodzovať sťažovateľ (napr. závery rozsudku najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 4Svk/2/2023).\n34. Sťažovateľ ďalej namietal, že zákonodarca v rozhodnom čase neimplementoval do vnútroštátneho\nprávneho poriadku revíziu smernice EIA z roku 2014, ale z roku 2011, z čoho dôvodil výnimku z\nviazanosti správneho súdu rozsahom aj dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačný\nsúd vo vzťahu k uvedenej argumentácii zastáva názor, že neúplná implementácia smernice EIA zo\nstrany zákonodarcu sama o sebe nespôsobuje neúčinnosť zákona EIA tak, ako sa snaží interpretovať\nsťažovateľ. Zistený nesúlad práva EÚ a vnútroštátneho práva je v takomto prípade odstraňovaný\nprostredníctvom osobitných postupov, formou eurokonformného výkladu, alebo (po splnení podmienok)\naplikáciou priameho účinku smernice. Celkovo je však aj pri uvedenej situácii potrebné považovať zákon\nEIA za platný a účinný prameň práva. Zároveň je potrebné dodať, že sťažovateľ ani nekonkretizoval\nkonkrétny rozpor smernice EIA a zákona EIA, ktorý by odôvodňoval potrebu jeho odstránenia vyššie\nuvedenými postupmi. Kasačný súd vzhľadom k uvedenému nedospel k záveru, že by správne orgány\nrozhodli na základe neúčinného právneho predpisu, a tým naplnili výnimku z viazanosti správneho súdu\nrozsahom a dôvodmi správnej žaloby.\n35. Správnym súdom konštatovanú všeobecnosť žalobných dôvodov sťažovateľ rozporoval aj v tom\nohľade, že správny súd mohol a mal sťažovateľa vyzvať na odstránenie takýchto vád podania. K\nuvedenej námietke sťažovateľa kasačný súd dodáva, že aplikácia postupu podľa § 59 SSP prichádza\ndo úvahy vtedy, ak z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje alebo je\nneúplné či nezrozumiteľné. Táto situácia nenastáva, ak žaloba obsahuje náležitosti podľa § 182 ods. 1\nSSP, teda aj dôvody žaloby. Samotná kvalita predostretých žalobných bodov je teda priamo závislá od\nsťažovateľa. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný včas uplatnenými žalobnými námietkami\na je v dispozícii žalobcu tieto konkretizovať. Ak žalobné body formuluje len všeobecne a v nekonkrétnej\nrovine, toto nie je nedostatok žaloby z pohľadu jej náležitostí a nie je dôvodom na odstraňovanie jej vád.\nV takomto prípade súd meritórne prejedná vec v zmysle takto uplatnených žalobných bodov.\n36. Kasačný súd zároveň dodáva, že pokiaľ chcel sťažovateľ spochybniť závery správneho súdu o\nvšeobecnosti žalobných námietok, uvedené okrem iného v bode 97. napadnutého rozsudku, bolo jeho\npovinnosťou v kasačnej sťažnosti ozrejmiť konkrétne žalobné námietky, ktoré podľa jeho názoru správny\nsúd opomenul, čo však sťažovateľ neuskutočnil. Správnosť záverov správneho súdu nemohla prelomiť\n\nani argumentácia sťažovateľa pojednávajúca o účele zisťovacieho konania v zmysle § 2 zákona EIA,\nči odkaz sťažovateľa na ustanovenia § 17 ods. 2 a § 18 zákona o ochrane životného prostredia, ktoré\nstanovujú všeobecné povinnosti pri ochrane životného prostredia. Tieto zákonné ustanovenia spoločne\nso sťažovateľom prezentovanou judikatúrou (sp. zn. 5Sžo/21/2012, 8Sžo/89/2015, 2Svk/22/2021) totiž\nrovnako neuvádzajú žiadne konkrétne pochybenia žalovaného, či správneho súdu, pri ktorých by bolo\nmožné konštatovať ich dôvodnosť.\n37. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na podanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že podľa\nčl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ platí, že ak sa otázka výkladu zmlúv podľa ods. 1 položí v konaní\npred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok\npodľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Proti rozhodnutiu\nkasačného súdu nie je prípustný opravný prostriedok okrem ústavnej sťažnosti, a preto sa naň vzťahuje\ntáto povinnosť (SD EÚ Križan a i. z 15. januára 2013, C-416/10, bod 72.). Judikatúra Súdneho dvora EÚ\nvšak z nej pripúšťa tri výnimky, keď: a) nastolená otázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie\npráva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne\nuplatnenie práva Únie je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti (acte clair).\n38. Súdny dvor EÚ nerozhoduje o?skutkových otázkach prejednávaných v?konaní o veci samej. V\nprejudiciálnom konaní sa nerieši konkrétny spor medzi stranami, ale jeho účelom je zaistenie správnej\naplikácie práva EÚ súdom členského štátu. V tu prerokúvanej veci sťažovateľ opakovane namietal iba\nto, že vec má „európsky rozmer\" a že konkrétna aplikácia nie je v súlade s právom Európskej únie,\npričom často poukazoval na ustanovenia, ktoré neboli podstatné pre meritórne rozhodnutie. Kasačný súd\nkonštatuje, že sťažovateľom navrhované prejudiciálne otázky uvedenému vymedzeniu nezodpovedali,\nkeďže prvou otázkou žiadal objasniť aplikáciu vnútroštátnych právnych noriem, v druhej otázke analýzu\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu SR a v tretej otázke ustanovenie čl. 6 ods. 5 smernice EIA,\npričom tento článok priamo splnomocňuje členské štáty k stanoveniu si vlastnej právnej úpravy, ktorá je\nkasačnému súdu v tejto veci jasná (acte claire) a nespôsobuje neistotu pri jej aplikácii. Štvrtá navrhovaná\notázka sa týkala vykonania konzultácií v zisťovacom konaní, v tomto smere považuje kasačný súd\núpravu smernice EIA ako aj zákona EIA ako acte claire, teda za dostatočne jasnú úpravu, ktorá\nnevyžaduje podanie prejudiciálnej otázky.\n39. Kasačný súd konštatuje, že pri prejednávaní tejto veci neidentifikoval pochybnosť o aplikácii práva\nEurópskej únie a za týchto okolností dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym\ndvorom EÚ v?právnom režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a?preto návrh sťažovateľa\nna prerušenie konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n40. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a\npreto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania\nnepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného\nnezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším\núčastníkom konania v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností,\nktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku\nna náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Pre úplnosť\nkasačný súd dodáva, že výzvu na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nemožno považovať za uloženie\npovinnosti ďalšiemu účastníkovi konania, keďže nebola vydaná uznesením a ani z nej nevyplýva\nžiadne sankcionovateľné uloženie povinnosti ďalším účastníkom konania. Predmetnú výzvu je preto\npotrebné vnímať ako upozornenie na procesné právo ďalšieho účastníka konania a možnosť konania\nbez vyjadrenia (§ 450 ods. 3 SSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "75S/24/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7906b10-05cb-482f-a5a8-6bff6e8dea91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.599.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 599/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 599/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.599.2024.1"}, {"guid": "ussr:0504469c-1ff5-4a18-b3c3-7debb8605d06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.359.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/2024 z 25. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.359.2024.1"}, {"guid": "8096e365-67e0-41b8-9793-c40a9a4b11a2:a9cf0bb1-acba-403b-9265-629fc3c12fd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200364.1", "spisova_znacka": "8Svk/19/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/19/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200364.1"}, {"guid": "10778d5f-6009-4811-a174-c9b502dce798:7300a382-4ac2-40d7-9bae-a3dc36799ad4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200016.1", "spisova_znacka": "7Svk/11/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/11/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200016.1"}, {"guid": "52ef1df9-c400-4d75-b88f-afb2c248d3d3:306bb386-f2eb-47a1-a2dc-11de5f16e196", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200387.1", "spisova_znacka": "1Svk/22/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/22/2023 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200387.1"}, {"guid": "e4ce788a-4d84-475d-983e-2ec99ddb503e:47fdae84-ef92-4e97-a188-6f069f63aa70", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200449.1", "spisova_znacka": "8Svk/18/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/18/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200449.1"}, {"guid": "f6cc01dd-27f4-4cb1-bc83-a870f4ef0337:0d312577-0a8a-4dd1-88c8-4c51739f7a31", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200390.1", "spisova_znacka": "2Svk/22/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/22/2021 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200390.1"}, {"guid": "c2f23e58-2f48-4874-a0be-2a0c6fd8dcef:5419ff9d-ca66-4a7d-9d5d-99414cc0d900", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200228.1", "spisova_znacka": "5Svk/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/9/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200228.1"}, {"guid": "95707909-6471-4a19-95c4-3964b1a72eab:3541637e-93b4-4fb6-a3c0-4afb27eeab3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200178.1", "spisova_znacka": "3Svk/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/22/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200178.1"}, {"guid": "2e057e1a-19f1-4696-8189-ba88bacc83e2:fc80cf81-d9d5-413f-9da7-7697cbdfb202", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200386.1", "spisova_znacka": "5Svk/30/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/30/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200386.1"}, {"guid": "9d9ad199-0abc-4dbc-83bd-00b68d28b393:8cfecfb1-92bb-40f4-baf3-0396f6e67a9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200187.1", "spisova_znacka": "3Svk/21/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200187.1"}, {"guid": "46652c29-a42e-476c-9123-11f165caee24:51d7d1fd-8d52-483a-9a34-89ce5149dd11", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200331.1", "spisova_znacka": "7Svk/21/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/21/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200331.1"}, {"guid": "d58afb85-6be0-4c51-b845-c9e2899241d1:7d98237f-329a-413a-9b5d-a2eeaba60ca3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200323.1", "spisova_znacka": "6Svk/38/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/38/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200323.1"}, {"guid": "aa5db05e-4626-4f39-bfad-a84063294781:eeecdee8-72b1-4207-846c-45db45b1a669", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200134.1", "spisova_znacka": "3Svk/39/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/39/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200134.1"}, {"guid": "73a59b64-17e9-4575-a21f-bc53023b10f7:78c300df-bf7a-48ca-ba82-3858de869930", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200481.1", "spisova_znacka": "4Svk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/2/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200481.1"}, {"guid": "a1e58d3c-4af6-4138-979f-0c455038d935:25ddabea-6685-414b-b74b-05d9132d0598", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200304.1", "spisova_znacka": "3Svk/7/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/7/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200304.1"}, {"guid": "55c718b7-2049-4b8b-a94d-f4d0588cbbe7:9efa7bb4-d1f7-412e-9456-93ba10c323dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200145.1", "spisova_znacka": "7Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200145.1"}, {"guid": "ecec14cd-96a8-4470-aa94-b17fa8d59206:7e4c4662-dcaf-4072-85f2-27573a2f3673", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200327.1", "spisova_znacka": "6Svk/14/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/14/2021 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200327.1"}], "citovane_v": []}