{"guid": "79f238ea-13ed-4ee8-9f82-d5b0bab1e23a:0c868c31-12d5-47fd-a024-75a932b9c277", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200344.1", "spisova_znacka": "8Sfk/24/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/24/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 8Sfk/24/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200344.1", "identifikacne_cislo": "6022200344", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Pojem „odvodové prázdniny“ ako podmienka oprávnenosti samostatne zárobkovo činnej osoby na finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ (opatrenie č. 2) nie je zákonom definovaný; jeho obsah pre účely projektu jednoznačne vymedzil vyhlasovateľ v oznámení o projekte, v žiadosti a v dohode o poskytnutí príspevku ako obdobie od začiatku prvého podnikania do 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom SZČO začala prvýkrát podnikať. Nejde o obdobie, počas ktorého SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie pre nízke príjmy podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; SZČO, ktorá podnikala už skôr a v rozhodnom období nebola povinne ani dobrovoľne poistená, túto podmienku nespĺňa. Zákon o službách zamestnanosti v § 54 ods. 1 písm. e) výslovne počíta s tým, že vyhlasovateľ projektu stanoví popri všeobecných podmienkach podľa § 70 ods. 7 aj osobitné podmienky poskytnutia príspevku; uvedenie nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení v dohode zakladá povinnosť vrátiť celý príspevok a predstavuje porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Úrad vládneho auditu uložil žalobkyni povinnosť odviesť 3 510 eur za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože ako SZČO prijala príspevok z projektu „Prvá pomoc“ (opatrenie č. 2), hoci nespĺňala podmienky oprávnenosti uvedené v oznámení o projekte, žiadosti a dohode; žalovaný rozhodnutie potvrdil a správny súd žalobu zamietol. Spornou bola interpretácia pojmu „odvodové prázdniny“: žalobkyňa tvrdila, že zahŕňa aj obdobie, keď SZČO nie je povinná platiť odvody pre nízke príjmy, a že podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti nemožno rozširovať. Kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Konštatoval, že pojem nie je v zákone definovaný, ale v oznámení, žiadosti aj dohode bol vymedzený totožne a jednoznačne ako obdobie od začiatku prvého podnikania do 1. júla nasledujúceho roka, čo vylučuje iný výklad; žalobkyňa podnikala už od roku 2016, takže odvodové prázdniny čerpať nemohla, a nebola ani povinne či dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Vyhlasovateľ projektu bol podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti oprávnený stanoviť osobitné podmienky a nepravdivé čestné vyhlásenie má podľa dohody za následok povinnosť príspevok vrátiť; na tom nemení nič ani neskoršie rozšírenie okruhu oprávnených osôb v projekte „Prvá pomoc+“.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c868c31-12d5-47fd-a024-75a932b9c277", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200344.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200344.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200344.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sfk/24/2025\n6022200344\n30. 06. 2026\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2026:6022200344.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): J. D., nar. X. O. XXXX, bytom K.. A. XXX/X, XXX XX\nX., občianka Q. X., zastúpená: JUDr. Pavol Halaj, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01\nRevúca, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82\nBratislava, IČO: 00151742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/004866/2022-243\nz 23. februára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici\nč. k. BB-72S/39/2022-78 z 19. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verenej správy\n1. Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.\n16/10950/21/041 zo 16. novembra 2021 (ďalej ako „prvostupňové správne rozhodnutie“) konštatoval,\nže žalobkyňa sa dopustila použitia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím porušila finančnú\ndisciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rozpočtových\npravidlách verejnej správy“) v sume 3 510,00 eur a uložil jej povinnosť odviesť finančné prostriedky vo\nvýške porušenia finančnej disciplíny (t. j. 3 510,00 eur) do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na\núčet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava.\n2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. MF/004866/2022-243/1143 z 23. februára 2022 (ďalej ako „rozhodnutie\nžalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že žalobkyňa nespĺňala podmienky na\nposkytnutie finančného príspevku, ktoré boli podrobne uvedené v Oznámení o možnosti predkladania\nžiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, zverejnenom Ústredím\npráce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako „Oznámenie“) a tieto boli následne prenesené aj do Žiadosti o\nposkytnutie finančného príspevku z 5. mája 2020 (ďalej ako „Žiadosť“) a aj do Dohody č. 20/30/54E/471\nz 12. mája 2020 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - opatrenie č. 2\n(ďalej ako „Dohoda“) uzatvorenej medzi žalobkyňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR\nRevúca (ďalej ako „ÚPSVaR Revúca“) podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon\no službách zamestnanosti“), a preto je povinná neoprávnene poskytnutý finančný príspevok vrátiť.\nII. Konanie pred správnym súdom\n\n4. Žalobkyňa podanou správnou žalobou žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa tiež navrhla správnemu súdu,\naby podanej správnej žalobe priznal odkladný účinok.\n5. V správnej žalobe namietala, že zákonné podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách\nzamestnanosti spĺňala a nesúhlasila s názorom, že tieto možno ľubovoľne rozširovať. Poukázala tiež na\ndohody uzatvorené s troma inými žiadateľmi o poskytnutie toho istého príspevku, v ktorých boli výlučne\nuvedené podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti.\n6. Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom období nebola povinne poistená z dôvodu jej nízkych príjmov z\npodnikania - t. j. nespĺňala zákonnú podmienku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia\na dobrovoľne sa nepoistila z dôvodu nedostatočného príjmu. Podľa žalobkyne by bolo absurdné, aby\nposkytovanie štátnej podpory podnikateľom bolo podmieňované vynaložením výdavkov na dobrovoľné\npoistenie.\n7. Žalobkyňa tvrdila, že bola zamestnancami ÚPSVaR Revúca uvedená do omylu v otázke splnenia\npodmienok na poskytovanie finančného príspevku. Uviedla, že pokiaľ by vedela, že sa poskytnutie\npríspevku na ňu nevzťahuje, mohla ukončiť svoje podnikanie a požiadať o sociálne dávky.\n8. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný a ani prvostupňový orgán nevyhodnotili alternatívnu\npožiadavku odvodových prázdnin takým spôsobom, aby sa tieto vzťahovali aj na ňu s odôvodnením,\nže podnikala aj v minulosti. Podľa žalobkyne pojem „odvodové prázdniny“, ako podmienka čerpania\nfinančného príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, uvedený v Dohode,\nmal byť žalovaným vykladaný rozširujúco tak, že sa vzťahuje aj na žalobkyňu, ktorá nebola nemocensky\na dôchodkovo poistená z dôvodu svojich nízkych príjmov z podnikania.\n9. Podľa žalobkyne je rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím v príkrom\nrozpore s princípmi dobrej správy, najmä s princípom proporcionality a princípom právnej istoty.\n10. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 72S/39/2022-63 z 3. augusta 2022 návrh žalobkyne\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.\n11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. a)\nzákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho\nporiadku z Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozsudkom č. k. BB- 72S/39/2022-78 z 19. septembra\n2024 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n12. Správny súd konštatoval, že právny názor žalobkyne ohľadne použitia § 70 ods. 7 zákona o službách\nzamestnanosti nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, ktorá by mu umožňovala vykonať súdny\nprieskum napadnutých rozhodnutí, ale o prezentáciu vlastných záverov žalobkyne. Pre úplnosť však\nsprávny súd uviedol, že zákon o službách zamestnanosti stanovuje základný zákonný rámec pre aktívne\nopatrenia na trhu práce, medzi ktoré sa zaraďujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest\nvrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť. Z\nustanovenia § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že predmetné projekty, akým\nbol aj projekt „Prvá pomoc“ schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nalebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky.\nZákon tak výslovne počíta s tým, že konkrétne podmienky pre poskytnutie finančného príspevku v\nrámci určitého projektu po schválení vládou Slovenskej republiky stanoví vyhlasovateľ projektu - v\npreskúmavanom prípade vyhlasovateľ projektu stanovil v Oznámení konkrétne podmienky, ktoré musel\nžiadateľ splniť, aby nadobudol postavenie oprávneného žiadateľa o finančný príspevok v rámci tohto\nprojektu. Skutočnosť, že zákon o službách zamestnanosti stanovuje v § 70 ods. 7 všeobecné podmienky\nna poskytnutie akéhokoľvek príspevku podľa tohto zákona neznamená, že je vylúčené, aby vyhlasovateľ\nprojektu podľa § 54 ods. 1 písm. e) tohto zákona stanovil osobitné podmienky pre poskytnutie príspevku\npodľa príslušného projektu; najmä keď § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti\nso stanovením osobitných podmienok (podľa zamerania určitého projektu) počíta. Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny tak podľa správneho súdu oprávnene a v súlade so zákonom v Oznámení\nstanovilo osobitné podmienky, ktoré musel žiadateľ o finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ spĺňať\na žiadateľovi tak vznikol nárok na poskytnutie daného finančného príspevku len v prípade, ak spĺňal\nnielen všeobecné podmienky poskytnutia príspevku podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti,\nale aj osobitné podmienky podľa Oznámenia.\n13. Ani námietku o uzavretí iných zmlúv s inými žiadateľmi s výlučnými podmienkami podľa § 70 ods.\n7 zákona o službách zamestnanosti neuznal správny súd ako relevantnú žalobnú námietku, keďže toto\ntvrdenie žalobkyne malo len konštatačný charakter a nebolo z nej zrejmé, čím orgány verejnej správy\n\nporušili zákon a aký mala tvrdená skutočnosť vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne v\ntejto veci. Správny súd poukázal na stanovisko žalovaného, že ku všetkým dohodám, na ktoré žalobkyňa\nv správnej žalobe poukázala, boli uzatvorené dodatky, z ktorých vyplýva, že pôvodné znenie čl. VI týchto\ndohôd sa vypúšťa a nahrádza sa novým znením, ktoré obsahuje obdobne formulovanú podmienku\nnemocenského a dôchodkového poistenia (povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových\nprázdnin ako obsahuje čl. VI Dohody žalobkyne; žalobkyňa na pojednávaní vecnú správnosť tohto\ntvrdenia žalovaného nepoprela a ani nežiadala vykonanie dokazovania predmetnými dohodami.\n14. Ako nerelevantné a nespôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí vyhodnotil správny\nsúd aj tvrdenia žalobkyne o dôvodoch, prečo nebola povinne alebo dobrovoľne nemocensky a\ndôchodkovo poistená a že bola zamestnancami ÚPSVaR Revúca uvedená do omylu. Správny súd\npoukázal na skutočnosť, že žalobkyňa svojim podpisom Dohody vyjadrila súhlas s podmienkami a ich\ninterpretácia zo strany žalobkyne nemala žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n15. Správny súd ďalej konštatoval, že ani právny názor žalobkyne ohľadne pojmu „odvodové prázdniny“\nnepredstavuje relevantnú žalobnú námietku. Pre úplnosť však uviedol, že v čl. VI, bod 3 Dohody bola\npredmetná podmienka formulovaná tak, žalobkyňa ako SZČO čestne vyhlasuje, že „bola nemocensky\na dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá a po\ntomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až\ndo 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať).“ Uvedená\npodmienka tak bola podľa správneho súdu formulovaná dostatočne zrozumiteľne a určito tak, aby boli\nvylúčené viaceré možné interpretácie pojmu „odvodové prázdniny,“ a to aj napriek tomu, že sa doslovne\nnezhoduje s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“). Z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu\nvyplýva, že žalobkyňa začala podnikať 1. júna 2016 pod rovnakým IČO ako v čase podania Žiadosti\na podpisu Dohody. Vychádzajúc z formulácie pojmu „odvodové prázdniny“ v Oznámení, Žiadosti a v\nDohode tak bolo od 1. júla 2017 už prípadné čerpanie odvodových prázdnin žalobkyňou vylúčené.\nŽalobkyni z dôvodu nízkych príjmov nevzniklo a v rozhodnom období ani netrvalo povinné nemocenské a\ndôchodkové poistenie SZČO a keďže žalobkyňa nebola ani dobrovoľne nemocensky alebo dôchodkovo\npoistená, nemohla byť považovaná za oprávnenú žiadateľku o predmetný finančný príspevok.\n16. Správny súd na záver uviedol, že právno-teoretické závery žalobkyne ohľadom pojmu „princípy\ndobrej verejnej správy“ nepredstavujú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutých\nrozhodnutí, keďže pre svoju všeobecnosť nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom dopadajú na\npredmetnú vec.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako „sťažovateľka“) kasačnú\nsťažnosť v celom rozsahu, ktorú odôvodnila v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok zmenil a rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil a vec\nvrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n18. Sťažovateľka poukázala na zmysel a účel projektu „Prvá pomoc“, ktorým bolo poskytnúť počas krízy\nv dôsledku epidémie COVID 19 finančný príspevok tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré\nboli štátnymi opatreniami na zabránenie šírenia epidémie postihnuté natoľko, že by bez tohto finančného\npríspevku ukončili svoje podnikanie a štátu by vznikla záťaž spočívajúca v potrebe sociálne zabezpečiť\ntieto osoby.\n19. S ohľadom na tento účel a zmysel bolo potrebné podľa sťažovateľky vykladať aj pojem „odvodové\nprázdniny“, ktorý nie je definovaný zákonom.\n20. Sťažovateľka síce vykonávala podnikateľskú činnosť v období od 1. júna 2016 do 1. júna 2019 (kedy\nživnosť ukončila) ale v tomto období jej nevznikla povinnosť byť nemocensky a dôchodkovo poistená\nz dôvodu jej nízkeho príjmu. Tento nízky príjem dosahovaný sťažovateľkou v rámci jej samostatne\nzárobkovej činnosti bol zároveň dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo\nnepoistila. Sťažovateľka opätovne začala podnikať dňa 1. októbra 2019 (oprávnenie podnikať jej zaniklo\n01.01.2024).\n21. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že podľa výkladu žalovanej čerpala „odvodové prázdniny“\nod 01.06.2016 do 01.07.2017, žalovaný a ani správny súd nespochybnili, že ani v ďalšom období od\n01.07.2017 do 01.06.2019 a ani v období od 01.10.2019 žalobkyňa nebola povinná platiť odvody na\nsociálne a nemocenské poistenie a nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu\nsvojich nízkych príjmov dosahovaných z jej podnikateľskej činnosti, avšak zákonné oslobodenie od\n\npovinnosti platiť odvody z dôvodu nízkych príjmov nestotožňujú s pojmom „odvodové prázdniny“. A\ntakýto výklad pojmu „odvodové prázdniny“ považuje sťažovateľka za nesprávny.\n22. Podľa sťažovateľky je potrebné pod „odvodovými prázdninami“ pre účely splnenia podmienok na\nposkytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ rozumieť nielen obdobie od začiatku\nvýkonu samostatnej zárobkovej činnosti do 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom\ndošlo k začatiu podnikania SZČO, ale aj obdobie, po ktoré SZČO nie je povinná odvádzať odvody na\nnemocenské a dôchodkové poistenie z dôvodu jej nízkych príjmov z podnikania, a to až do času, kým\njej táto povinnosť nevznikne.\n23. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť zamietol. Uviedol, že podmienka podľa čl. VI., bod 3 Dohody bola formulovaná dostatočne\nzrozumiteľne a určito tak, aby boli vylúčené viaceré možnosti interpretácie pojmu „odvodové prázdniny“.\nOd 1. októbra 2019 sťažovateľka nezačala prvýkrát podnikať a nebolo ju možné považovať ani za\nsamostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá čerpá odvodové prázdniny. Podstatnou skutočnosťou v\nprípade sťažovateľky bolo, že vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21\nzákona o sociálnom poistení bolo pri samostatne zárobkovej činnosti vykonávanej od 1. októbra 2019\nmožné posúdiť podľa príjmov z jej predchádzajúceho podnikania v roku 2018, priznaných v daňovom\npriznaní za zdaňovacie obdobie 2018; na sťažovateľku sa „odvodové prázdniny“ už v čase podania\nŽiadosti o poskytnutie finančného príspevku nevzťahovali. Podľa interpretácie sťažovateľky by niektoré\nfyzické osoby - podnikatelia mohli čerpať odvodové prázdniny (z dôvodu dlhodobo nízkych príjmov)\nväčšinu času trvania svojho živnostenského oprávnenia, čo je podľa žalovaného absolútne nesprávna\ninterpretácia pojmu „odvodové prázdniny.“\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n24. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší\nsprávny súd“ alebo „kasačný súd“) 10. apríla 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená ôsmemu\nsenátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Anite\nFilovej.\n25. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n26. Úvodom kasačný súd podotýka, že neušli jeho pozornosti chyby v písaní v záhlaví napadnutého\nrozsudku správneho súdu (chýbajúce číslo za lomkou v označení rozhodnutia žalovaného a chýbajúca\nnula v IČO žalovaného), ktoré však nespôsobovali jeho nezrozumiteľnosť, preto kasačný súd nepristúpil\nk jeho vráteniu správnemu súdu na opravu.\n27. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd kasačnou sťažnosťou sťažovateľky vyzvaný,\nbol význam pojmu „odvodové prázdniny“ v kontexte splnenia podmienok na poskytnutie finančného\npríspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“.\n28. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že v Oznámení - Opatrenie č. 2 (str. 9) bolo uvedené,\nže podmienkou oprávnenosti žiadateľa je, že „ide o SZČO, ktorá\n1. bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie\njej trvá aj po tomto dni, alebo\n2. čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07.\nnasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať.)“\n29. Sťažovateľka podpísala čestné vyhlásenie v obdobnom znení [„...som bol nemocensky a\ndôchodkovo poistený (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po\ntomto dni alebo čerpám tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do\n01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať)“] aj v Žiadosti o\nposkytnutie finančného príspevku z 5. mája 2020. A v rovnakom znení bolo uvedené čestné vyhlásenie\naj v Dohode (čl. VI, bod 3.), ktorú sťažovateľka podpísala dňa 12. mája 2020.\n30. Pre vyhodnotenie kasačnej sťažnosti sťažovateľky bola kľúčová interpretácia vyššie uvedenej\npodmienky čerpania finančného príspevku pre SZČO z projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2. Pre\nsplnenie tejto podmienky sa alternatívne vyžadovalo, aby SZČO (i) bola nemocensky a dôchodkovo\npoistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvalo aj po tomto dni - prvá\nalternatíva, alebo (ii) čerpala tzv. odvodové prázdniny, ktoré zákon o sociálnom poistení priznáva SZČO\n\nod začiatku podnikania do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát\npodnikať) - druhá alternatíva.\n31. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti nemocenského a dôchodkového poistenia (povinného či\ndobrovoľného) v stanovenom období (prvá alternatíva), kasačný súd konštatuje, že v administratívnom\nkonaní bolo preukázané (z informačného systému Sociálnej poisťovne), že sťažovateľka túto podmienku\nnespĺňala, keďže nebola v danom období nemocensky a dôchodkovo poistená a táto skutočnosť ani\nnebola medzi účastníkmi sporná.\n32. Pokiaľ ide o čerpanie tzv. odvodových prázdnin (druhá alternatíva), kasačný súd konštatuje, že tento\npojem zákon o sociálnom poistení (ani iný zákon) nedefinuje, ani nepoužíva. Zákon o sociálnom poistení\nupravuje v § 21 ods. 1 len vznik a zánik odvodovej povinnosti SZČO na nemocenské a dôchodkové\npoistenie, nenazýva však obdobie neplatenia odvodov ako „odvodové prázdniny“, ani tento pojem\nnedefinuje, a ani ho nepoužíva v žiadnej inej súvislosti. Kasačnému súdu však je známe, že tento\nneformálny výraz sa zvykne používať práve na označenie tohto obdobia\n33. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase vydania prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia, vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nsamostatne zárobkovo činnej osobe od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,\nza ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom\nroku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Samotný pojem odvodové prázdniny pre účely projektu „Prvá pomoc“ bol vymedzený konajúcimi\norgánmi verejnej správy v Oznámení, v Žiadosti a aj v Dohode (viď. body 27 a 28 tohto rozsudku). Je\nzrejmé, že obsah tohto pojmu sa pre účely daného projektu nezhoduje s vymedzením obdobia, počas\nktorého nie je SZČO povinná platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení. Pojem „odvodové prázdniny“ bol v Oznámení, Žiadosti, aj Dohode určený\ntotožne, bol vymedzený jednoznačne a z jeho formulácie jasne vyplývalo, že sa odvodovými prázdninami\nrozumie obdobie od začiatku prvého podnikania SZČO až do 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka\npo roku, v ktorom SZČO začala prvýkrát podnikať a nie obdobie, počas ktorého SZČO nie je povinná\nplatiť odvody podľa zákona o sociálnom poistení (ako sa snažila prezentovať sťažovateľka). Zvolená\nformulácia zároveň podľa kasačného súdu vylučuje iné interpretácie pojmu „odvodové prázdniny“ a\nvýklad tohto pojmu žalovaným tak nebolo možné považovať za svojvoľný, ako to namietala sťažovateľka.\nPreto pokiaľ sťažovateľke nevznikla povinnosť platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie\npre jej nízke príjmy, neznamenalo to, že čerpala odvodové prázdniny v zmysle ustanovenia čl. VI., bod\n3 Dohody.\n35. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľka nezačala od 1. októbra 2019 podnikať\nprvýkrát, nakoľko vykonávala samostatne zárobkovú činnosť už v období od 01.06.2016 do 01.06.2019.\nNespĺňala preto ani podmienku čerpania odvodových prázdnin podľa pravidiel projektu „Prvá pomoc“\n- druhá alternatíva.\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že žalovaný správne vyhodnotil, že\nsťažovateľka vzhľadom na predchádzajúce podnikania nemohla čerpať odvodové prázdniny v čase\nuzavretia Dohody v roku 2020. Keďže sťažovateľka nečerpala odvodové prázdniny a nebola ani\nnemocensky a dôchodkovo poistená, či už povinne alebo dobrovoľne, nespĺňala podmienku (prvú, ani\ndruhú alternatívu) podľa čl. VI., bod 3 Dohody. Uvedenie nepravdivých údajov v čl. VI. Dohody má v\nzmysle čl. VII., bod 2 Dohody za následok povinnosť SZČO vrátiť celý poskytnutý príspevok, pričom\nv zmysle čl. VII., bod 3 Dohody sa na vymáhanie prostriedkov vzťahuje režim upravený v zákone o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy. Preto žalovaný správne ustálil, že žalobkyňa sa dopustila\nporušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej\nsprávy a je povinná poskytnutý finančný príspevok v sume 3 510,00 eur vrátiť.\n37. Záverom kasačný súd poznamenáva, že na vyššie uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to že v rámci následného projektu „Prvá pomoc+“ došlo\nk rozšíreniu okruhu oprávnených osôb aj na niektoré SZČO, ktoré začali podnikať opakovane. Toto\nrozšírenie však bolo viazané na splnenie ďalších podmienok - napr. na absenciu príjmu v rozhodnom\nobdobí. Sťažovateľka síce nedosahovala vysoký príjem, avšak príjem dosahovala, a preto by nespĺňala\nani podmienky oprávnenosti podľa projektu „Prvá pomoc+“.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho\nposúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Úrad vládneho auditu uložil žalobkyni povinnosť odviesť 3 510 eur za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože ako SZČO prijala príspevok z projektu „Prvá pomoc“ (opatrenie č. 2), hoci nespĺňala podmienky oprávnenosti uvedené v oznámení o projekte, žiadosti a dohode; žalovaný rozhodnutie potvrdil a správny súd žalobu zamietol. Spornou bola interpretácia pojmu „odvodové prázdniny“: žalobkyňa tvrdila, že zahŕňa aj obdobie, keď SZČO nie je povinná platiť odvody pre nízke príjmy, a že podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti nemožno rozširovať. Kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Konštatoval, že pojem nie je v zákone definovaný, ale v oznámení, žiadosti aj dohode bol vymedzený totožne a jednoznačne ako obdobie od začiatku prvého podnikania do 1. júla nasledujúceho roka, čo vylučuje iný výklad; žalobkyňa podnikala už od roku 2016, takže odvodové prázdniny čerpať nemohla, a nebola ani povinne či dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Vyhlasovateľ projektu bol podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti oprávnený stanoviť osobitné podmienky a nepravdivé čestné vyhlásenie má podľa dohody za následok povinnosť príspevok vrátiť; na tom nemení nič ani neskoršie rozšírenie okruhu oprávnených osôb v projekte „Prvá pomoc+“.", "pravna_veta": "Pojem „odvodové prázdniny“ ako podmienka oprávnenosti samostatne zárobkovo činnej osoby na finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ (opatrenie č. 2) nie je zákonom definovaný; jeho obsah pre účely projektu jednoznačne vymedzil vyhlasovateľ v oznámení o projekte, v žiadosti a v dohode o poskytnutí príspevku ako obdobie od začiatku prvého podnikania do 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom SZČO začala prvýkrát podnikať. Nejde o obdobie, počas ktorého SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie pre nízke príjmy podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; SZČO, ktorá podnikala už skôr a v rozhodnom období nebola povinne ani dobrovoľne poistená, túto podmienku nespĺňa. Zákon o službách zamestnanosti v § 54 ods. 1 písm. e) výslovne počíta s tým, že vyhlasovateľ projektu stanoví popri všeobecných podmienkach podľa § 70 ods. 7 aj osobitné podmienky poskytnutia príspevku; uvedenie nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení v dohode zakladá povinnosť vrátiť celý príspevok a predstavuje porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.", "ustanovenia": ["§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "§ 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "§ 461 SSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["odvodové prázdniny", "finančný príspevok", "projekt Prvá pomoc", "samostatne zárobkovo činná osoba", "porušenie finančnej disciplíny", "aktívne opatrenia na trhu práce", "čestné vyhlásenie", "kasačná sťažnosť"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}