{"guid": "4e5226cf-255c-4ef1-bf44-52e8d10d6321:decd3bd2-d92a-4dcf-be33-7fe517271479", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200520.1", "spisova_znacka": "8Sfk/22/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/22/2025 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. apríla 2026, sp. zn. 8Sfk/22/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200520.1", "identifikacne_cislo": "5022200520", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/decd3bd2-d92a-4dcf-be33-7fe517271479", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200520.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200520.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200520.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sfk/22/2025\n5022200520\n23. 04. 2026\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2026:5022200520.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej,\nzo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v\nprávnej veci žalobkyne: Globay SK, s.r.o., so sídlom Republiky 19/1002, 010 01 Žilina, IČO: 46 297\n189, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so\nsídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101936158/2022 zo dňa 8. júla 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nSprávneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/229/2022-160 zo dňa 28. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č.\nk. ZA-30S/229/2022-160 zo dňa 28. novembra 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č.\n101936158/2022 zo dňa 8. júla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský\nMikuláš č. 100401549/2022 zo dňa 2. marca 2022 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Žilina,\npobočka Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „správca dane“) doručil dňa 31. júla 2020\nžalobkyni oznámenie o daňovej kontrole. Listom zo dňa 7. apríla 2021 správca dane oznámil žalobkyni\nzačatie postupu podľa § 48 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) - určovanie\ndane podľa pomôcok z dôvodu naplnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 1\npísm. b) Daňového poriadku.\n2. V priebehu určenia dane podľa pomôcok, dňa 30. júla 2021, žalobkyňa predložila správcovi\ndane elektronicky hlavnú knihu zúženú za zdaňovacie obdobie 2017, účtovný denník jednoduchý za\nzdaňovacie obdobie 2017, knihu pohľadávok. Dňa 20. augusta 2021 predložila žalobkyňa tiež podrobnú\nknihu záväzkov. Tieto doklady použil správca dane ako pomôcky. Na základe získaných pomôcok\nvyhotovil správca dane protokol o určení dane podľa pomôcok č. 102547222/2021 zo dňa 13. decembra\n2021 (ďalej len „protokol o určení dane podľa pomôcok“).\n3. Správca dane rozhodnutím č. 100401549/2022 zo dňa 2. marca 2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 123 774,65 eur na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie 2017.\n\n4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí zhrnul priebeh daňovej kontroly a uviedol, že žalobkyňa\nnepredložila doklady na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101201056/2020 zo dňa 21. júla 2020\na výzvy č. 101646201/2020, a to:\n- hlavnú knihu za zdaňovacie obdobie 2017,\n- účtovný denník za zdaňovacie obdobie 2017 - podľa jednotlivých účtov od 1. januára 2017 do 31.\ndecembra 2017,\n- podrobný rozpis záväzkov vykázaných v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie 2017, v účtovnej\nzávierke bola vykázaná suma 8 640 346,- eur - záväzky z obchodného styku, najmä žiadal uviesť rok\nvzniku záväzku, externé číslo, dátum splatnosti, partner, suma základu dane, DPH, spolu, úhrady, číslo\ndokladu, zostáva uhradiť,\n- podrobný rozpis pohľadávok z obchodného styku vykázaných v účtovnej závierke za zdaňovacie\nobdobie v roku 2017 v sume 8 613 759,- eur, najmä žiadal uviesť rok vzniku pohľadávky, interné číslo,\ndátum splatnosti, partner, suma, základ dane, DPH, spolu, úhrady, dátum úhrady, číslo dokladu, zostáva\nuhradiť.\n5. Správca dane konštatoval, že nepredložením vyžiadaných dokladov žalobkyňa porušila svoju\npovinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, nepredložila teda všetky doklady potrebné\nk výkonu daňovej kontroly, na základe ktorých by preukázala oprávnenosť uplatnených daňových\nvýdavkov a správcovi dane preto nebolo umožnené vykonať daňovú kontrolu z dôvodov na strane\nžalobkyne a správne zistiť základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2017. Preto nastali dôvody podľa §\n48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku pre začatie určovania dane podľa pomôcok, keďže žalobkyňa si\nnesplnila svoje zákonné povinnosti, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.\n6. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol rozpis zistených a použitých pomôcok, vrátane\ndokladov predložených žalobkyňou počas určovania dane podľa pomôcok. Stanovil výnosy pre určenie\ndane podľa pomôcok v sume 8 668 923,54 eur podľa daňového priznania. Skonštatoval, že v účtovnej\nzávierke zostavenej k 31. decembra 2017 žalobkyňa uviedla náklady v sume 8 655 791,- eur (služby).\nV procese určovania dane podľa pomôcok, na základe pomôcok a s prihliadnutím na zistené okolnosti,\nz ktorých vyplývajú výhody pre žalobkyňu, určil daňové výdavky v sume 8 478 191,- eur (8 655 791,- 177 600,-). Súčasne správca dane podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zahrnul do základu dane aj sumu\n412 384,84 eur neuhradených záväzkov zo strany spoločnosti GLOBAY LOGISTICS UAB, ktoré mali\nposunutú splatnosť. K námietkam žalobkyne v tomto smere správca dane uviedol, že lehota splatnosti\nzáväzku dohodnutá pri jeho vzniku je z pohľadu zákona o dani z príjmov záväzná a nemožno ju predĺžiť.\nPodľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov sa tak vždy postupuje podľa pôvodnej lehoty splatnosti\nzáväzku, bez ohľadu na jej predĺženie podľa Občianskeho zákonníka.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.\n101936158/2022 zo dňa 8. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“)\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný s odkazom na § 74 ods. 5 Daňového poriadku konštatoval,\nže v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok skúma len to, či boli\ndodržané podmienky na použitie tohto procesného postupu. Žalovaný preskúmal postup správcu dane\na skonštatoval, že žalobkyňa nepredložila správcovi dane všetky doklady, ktoré požadoval v oznámení\no daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2020, v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14. septembra 2020,\nvo výzve na predloženie dokladov zo dňa 21. júla 2020, vo výzve na predloženie dokladov zo dňa 2.\ndecembra 2020 a výzve na predloženie dokladov zo dňa 10. februára 2021. Týmto postupom žalobkyňa\nporušila § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a podľa žalovaného tiež boli splnené podmienky\npostupu určovania dane podľa pomôcok podľa § 48 a nasl. Daňového poriadku. Žalovaný zdôraznil,\nže tento postup je možné použiť vtedy, ak si daňový subjekt neplní svoje povinnosti. Daň sa vtedy\nurčuje podľa pomôcok, pričom posúdenie pomôcok zostáva na úvahe správcu dane. Správca dane nie\nje povinný daňovému subjektu zasielať pomôcky na vyjadrenie. Ak žalobkyňa doplnila svoje odvolanie\no úradný preklad zmluvy o poradenských a manažérskych službách zo dňa 1. júla 2013, žalovaný sa\nk tomuto dôkazu nevyjadril, keďže mal skúmať len otázku splnenia podmienok pre vstup do postupu\nurčenia dane podľa pomôcok.\nII. Priebeh konania pred správny súdom a jeho rozhodnutie\n8. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu požadujúc jeho zrušenie v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie.\n9. Žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázala na skutočnosť, že suma\nneuznaných daňových výdavkov zodpovedá uplatneným daňovým výdavkom za dodania od spoločnosti\nGlobay OU za poradenské a manažérske služby na základe uzatvorenej zmluvy. K tomuto predložila\naj dodatok č. 5 k uzatvorenej zmluve, kde s účinnosťou od 31. januára 2017 bol dohodnutý nárok\n\ndodávateľa na paušálnu mesačnú odmenu vo výške 14 800,- eur. Tiež poukázala na to, že správca\ndane pri zistení základu dane zobral do úvahy nesplatené záväzky, hoci žalobkyňa predložila dohodu\no predĺžení lehoty splatnosti dotknutých záväzkov. Daňové orgány sa vo vzťahu k týmto záverom s\nargumentáciou žalobkyne nevysporiadali. Boli povinné zabezpečiť dostatok podkladov pre rozhodnutie,\nnielen chrániť fiškálne záujmy štátu (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2S/136/2019 zo dňa 22. januára 2020, sp. zn. 8Sžf/1/2012). Podľa názoru žalobkyne je daňový\nsubjekt oprávnený predkladať a označovať pomôcky v celom daňovom konaní. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/68/2011 zo dňa 23. februára 2012 tiež uviedol, že daňovému subjektu\nnič nebráni v tom, aby pred určením dane podľa pomôcok predložil daňové doklady a dôkazy, ktoré\npreukazujú jeho tvrdenia, keďže znáša dôkazné bremeno počas celého daňového konania. Podľa\nžalobkyne preto orgány finančnej správy postupovali nesprávne, ak neprihliadali na dôkazy predložené\nžalobkyňou, vrátane dôkazov predložených v odvolacom konaní. Žalovaný ani nevysvetlil, prečo takéto\ndôkazy ako pomôcky nevykonal a prečo na ne neprihliadol. Poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Afs/207/2005 a R- 4As/25/2015.\n10. Žalobkyňa zdôraznila, že podľa Daňového poriadku je dôkazom všetko, čo môže prispieť k zisteniu\nrozhodujúcich skutočností, vrátane rôznych listín a dokladov. V odvolacom konaní predložila ďalšie\ndôkazy a žalovaný podľa jej názoru pochybil, ak sa s nimi neoboznámil, nezohľadnil ich alebo nepožiadal\nžalobkyňu o vysvetlenie. Podľa jej názoru je tiež chybný výrok prvostupňového rozhodnutia, keď v ňom\nabsentuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku.\n11. Podľa žalobkyne sú rozhodnutia daňových orgánov aj nepreskúmateľné, keď v nich absentuje\nvyhodnotenie dôkazov a pomôcok a dôvod, prečo rozhodli tak, ako rozhodli. Hoci žalovaný a\nsprávca dane opisujú podklady, ktoré boli v rámci daňovej kontroly a nadväzujúceho konania získané,\nnevymedzujú sporné otázky. Absentuje aj logické a právne zhodnotenie skutkového stavu ako aj náležité\nvyporiadanie sa s pripomienkami žalobkyne. Nie je zrejmé, aké závery boli vyvodené a z ktorých\njednotlivých čiastkových podkladov a akými úvahami sa príslušne orgány mali pri ich hodnotení riadiť.\n12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/229/2022-160\nzo dňa 28. novembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. Poukázal\nna charakter procesného postupu určovania dane podľa pomôcok, v ktorom sa neuplatňuje zásada\nsúčinnosti. Poukážuc na priebeh daňovej kontroly zdôraznil, že napriek opakovaným výzvam žalobkyňa\nnepredložila hlavnú knihu, účtovný denník a podrobné rozpisy záväzkov a pohľadávok z obchodného\nstyku vykázaných v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie 2017. A to napriek upozorneniu na\nmožnosť uplatnenia postupu určenia dane podľa pomôcok. Keďže žalobkyňa nepredložila všetky\ndoklady potrebné na účely výkonu daňovej kontroly, podľa správneho súdu možno skonštatovať, že\nznemožnila správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, a preto správca dane dôvodne podľa § 48 ods.\n1 písm. b) Daňového poriadku uplatnil proces určovania dane podľa pomôcok. V protokole ako aj v\nprvostupňovom rozhodnutí bol podľa správneho súdu náležite konkretizovaný súpis zabezpečených a\nuplatnených pomôcok.\n13. Správny súd pripomenul, že v procese určovania dane podľa pomôcok už žalobkyňa nedisponovala\nprávom predkladať a navrhovať dôkazy, či byť informovaná o vykonaní pomôcok a vyjadrovať sa k nim.\nA to už z tej povahy veci, že k určeniu dane podľa pomôcok dochádza len vtedy, ak daňovú povinnosť\nnemožno určiť dokazovaním. Námietky žalobkyne na vykonanie dokazovania, a to aj s poukazom na\n§ 24 ods. 4 Daňového poriadku, tak považoval správny súd za nedôvodné. Rovnako podľa správneho\nsúdu žalobkyňa v tomto procese nemá dosah ani na prípadnú úpravu/zmenu záverov správcu dane\nvyvodených z pomôcok. Ak preto žalobkyňa predložila účtovné doklady v procese určovania dane podľa\npomôcok, na tieto už nebolo možné nazerať ako na dôkazy, ale tieto bolo možné použiť už len ako\npomôcky podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku.\n14. Ak teda žalobkyňa v odvolacom konaní predložila úradný preklad zmluvy o poradenských a\nmanažérskych službách zo dňa 1. júla 2013, tak tento žalovaný nemohol zohľadniť, lebo jeho procesný\npostup je podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku podľa správneho súdu obmedzený na otázku, či boli\ndodržané podmienky na určenie dane podľa pomôcok podľa § 48 Daňového poriadku. Predkladanie\nďalších dokladov v odvolacom konaní tak podľa správneho súdu nemohlo mať dopad na korekciu\nzáverov správcu dane vyvodených z týchto pomôcok. Správny súd sa tiež stotožnil s vysvetlením\norgánov finančnej správy, odkazujúcich na § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, že dohodu o\npredĺžení splatnosti záväzkov nemožno zohľadniť. Žalobkyňa navyše v tejto časti podľa správneho súdu\nneprodukovala žiadnu relevantnú protiargumentáciu.\n15. Formulácia výroku prvostupňového rozhodnutia podľa správneho súdu zodpovedala zákonu. Keďže\nnešlo o žiaden z prípadov uvedených v § 12 Daňového poriadku, odôvodňujúcich vznik, resp. náhradu\nnákladov vzniknutých pri správe daní, nebolo podľa správneho súdu potrebné, aby správca dane do\n\nvýroku pojal i rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní. Toto sa navyše ani nemohlo prejaviť na\nujmu žalobkyne.\n16. Podľa názoru správneho súdu boli tiež preskúmavané rozhodnutia dostatočne odôvodnené, a teda\nsúladné s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd nezistil ani porušenie niektorej zo zásad v zmysle\n§ 3 ods. 2 Daňového poriadku.\nIII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej\n17. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n18. Sťažovateľka má za to, že správny súd navodzoval právny stav, keď správca dane v daňovom\nkonaní nie je povinný zabezpečiť žiadnu pomôcku, nemusí prihliadnuť ani na pomôcky predložené\ndaňovým subjektom, a teda de facto stavia procesný postup určenia dane podľa pomôcok do postavenia\nsankčného konania, kedy správca dane nemusí zohľadniť ani známe výdavky daňového subjektu. S\ntakýmto výkladom sa sťažovateľka nestotožňuje. Poukázala na skutočnosť, že § 48 ods. 4 Daňového\nporiadku prezumuje aj v procese určovania dane podľa pomôcok zohľadnenie dokladov predložených\ndaňovým subjektom, rovnako tak § 49 Daňového poriadku umožňuje daňovému subjektu vyjadriť sa k\nprotokolu o určení dane podľa pomôcok. Ustanovenie § 48 ods. 3 Daňového poriadku pritom predstavuje\nlen demonštratívny výpočet využiteľných pomôcok.\n19. Sťažovateľka pripustila, že procesný postup určovania dane podľa pomôcok oslabuje zásadu\nsúčinnosti v daňovom konaní. Neumožňuje však upustiť od zásady voľného hodnotenia dôkazov a\nobjektívneho zistenia skutkového stavu. Nezahrnutie alebo nesprávne vyhodnotenie listín medzi dôkazy,\nktoré môžu slúžiť ako pomôcky pre správne určenie základu dane, nie je súladné s Daňovým poriadkom.\nV tomto smere správny súd vôbec nezohľadnil ani sťažovateľkou v správnej žalobe uvedené rozhodnutia\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Afs/207/2005 a R-4Afs/25/2015.\n20. Sťažovateľka zdôraznila, že v predmetnej veci došlo k porušeniu požiadavky dostatočného zistenia\nskutočného stavu veci, keďže v rozhodnutí správcu dane absentuje akékoľvek hodnotenie dôkazov pomôcok. Argumentovala, že dôvodom neuznania konkrétneho výdavku môže byť iba preukázanie, že\nvýdavok je na základe konkrétneho dôkazu fiktívny a tento záver musí byť aj odôvodnený. Neuznanie\nvýdavku tiež musí zodpovedať obsahu administratívneho spisu. Podľa názoru sťažovateľky nemôže byť\nzákonný postup správcu dane, ktorý pri určovaní dane podľa pomôcok nezohľadňuje ako dôkaz aj listiny\npredložené sťažovateľkou, a to bez ohľadu na to, v ktorej fáze konania boli predložené.\n21. Sťažovateľka na podporu argumentácie poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžo/49/2013 zo dňa 17. decembra 2014, 5Sžf/45/2015 zo dňa 26. januára 2017, sp.\nzn. 2S/136/2019, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 a Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16. decembra 2015.\n22. Sťažovateľka tiež zotrvala na svojej argumentácii, že v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového\nporiadku mal byť súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia aj výrok o náhrade nákladov správy daní\npodľa § 12 Daňového poriadku. Takýto názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/45/2021 zo dňa 26. apríla 2023. V predmetnej veci preto ide o vadu\nprvostupňového rozhodnutia.\n23. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril písomne žalovaný. Závery správneho súdu považuje za\ndostačujúce a správne. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a napadnuté rozhodnutie.\nKasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného mala sťažovateľka\ndostatočný časový priestor na predloženie vyžadovaných dokumentov. Tým, že ich nepredložila a\nnespolupracovala, správca dane dôvodne prešiel do procesného postupu určenia dane podľa pomôcok.\nPri určovaní dane podľa pomôcok správca dane obstaráva pomôcky sám, bez súčinnosti s daňovým\nsubjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež na úvahe správcu dane. Pri určovaní dane podľa\npomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo preukázať svoje tvrdenia. Preto\nani nemá dosah na prípadnú korekciu záverov správcu dane vyvodených zo zabezpečených pomôcok.\nUrčenie dane podľa pomôcok nie je podľa názoru žalovaného sankčným konaním, ale zapríčinila si ho\nsťažovateľka tým, že neumožnila vykonať daňovú kontrolu. Vyhodnocovanie dôkazov je možné tiež len\nv procese riadneho dokazovania. Tým, že sťažovateľka neumožnila vykonať riadnu daňovú kontrolu,\ndoklady mohol správca dane použiť len ako pomôcky, tieto použil zákonným spôsobom a určil daň.\nIV. Právne posúdenie kasačného súdu\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n25. Kasačný súd úvodom uvádza, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti nenamietala závery správneho\nsúdu aprobujúce dôvodnosť uplatnenia postupu určovania dane podľa pomôcok podľa § 48 Daňového\nporiadku. Záver správneho súdu o zákonnosti vstupu do procesného postupu určovania dane podľa\npomôcok preto kasačný súd nepodroboval kasačnému prieskumu.\n26. Kasačný súd sa stotožňuje so všeobecnými východiskami formulovanými správnym súdom k\npovahe procesného postupu určovania dane podľa pomôcok, k nemožnosti vykonávania dokazovania\npri určovaní dane podľa pomôcok ako aj k tomu, že v odvolacom (vyrubovacom) konaní už nemožno\nnepredkladať doklady, ktoré by mali byť zohľadnené ako pomôcky pri určovaní dane podľa pomôcok.\nKasačný súd v rozhodnutí sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27. novembra 2024, bod 52 k tomu uviedol:\n„Pokiaľ bolo medzi sťažovateľom a žalobcom sporné, či mal správca dane prihliadnuť aj na oneskorene\npredloženú účtovnú dokumentáciu vo vyrubovacom konaní, kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom\nv tom, že podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane podľa\npomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Čo sa týka\nmomentu určovania dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 v spojení s § 68 ods. 1 Daňového\nporiadku a § 49 ods. 3 Daňového poriadku, ide o časový úsek medzi doručením oznámenia o určovaní\ndane podľa pomôcok po doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou na vyjadrenie\nsa k nemu. V predmetnej veci bolo žalobcovi doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok\ndňa 24. novembra 2020, pričom proces určovania dane podľa pomôcok začal nasledujúci deň, teda 25.\nnovembra 2020. Ukončený bol doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou dňa 19.\nmarca 2021. Vyrubovacie konanie tak začalo dňa 20. marca 2021. Pokiaľ žalobca zaslal správcovi dane\núčtovné dokumenty kuriérom až dňa 26. apríla 2021, teda už vo vyrubovacom konaní, tieto doklady\nnebolo možné zohľadniť ako pomôcky podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, keďže boli doručené\noneskorene.“\n27. Kasačný súd sa však stotožnil s námietkou sťažovateľky, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje\nakékoľvek odôvodnenie hodnotenia uplatnených pomôcok, ktoré by predstavovalo oporu pre výrok\nprvostupňového rozhodnutia.\n28. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný\nprihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli\nuplatnené.\n29. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k\ndodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa\n§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok,\nktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\n30. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa\npomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán\nzistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n33. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n34. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti k procesnému postupu určovania dane podľa\npomôcok v rozhodnutí sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27. novembra 2024 (obdobne tiež sp. zn. 5Sfk/75/2023\nzo dňa 30. januára 2025 a sp. zn. 4Sfk/1/2025 zo dňa 24. apríla 2025) uviedol nasledovné:\n„60. Kasačný súd v súvislosti s ostatnou nastolenou otázkou dáva do pozornosti, že vo svojej ustálenej\nrozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk\n13/2020 zo dňa 25. mája 2021, body 23 a 24, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Sžfk 9/2020 zo dňa 14. decembra 2021), „že „pomôcky“ v zmysle § 48 ods. 1 a nasl.\nDaňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok\ntotiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich\n\nskutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového\nsubjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o\ndaňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií\nzískaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov\ndaní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či\npodobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým\ndaňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi\ndane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky\nteda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo\nnajpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške...\nDôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu\npráv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v\ntom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky\npre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody,\nak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí\naj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5\nDaňového poriadku).“\n61. Na druhej strane však kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, inšpirovanej aj rozhodovacou\nčinnosťou Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 44/2019 zo dňa 30. septembra 2021), že pomôcky sú nástroje\n„slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia\nv maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú\nnástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných\nskutočností... pokiaľ nie je možné vychádzať len z účtovníctva pre jeho neúplnosť či medzery, je možné\nskutkový stav doplniť inými spôsobmi...“\n62. Kasačný súd, vychádzajúc z jeho doterajšej ustálenej rozhodovacej činnosti nespochybňuje\ncharakter inštitútu určovania dane podľa pomôcok, keď dochádza k obmedzeniu účasti daňového\nsubjektu na tomto procese, a to v tom, že v rámci vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok\ndaňový subjekt môže namietať len použitie tohto spôsobu určenia dane a nedodržanie postupu podľa\n§ 48 ods. 5 Daňového poriadku (§ 49 ods. 2 Daňového poriadku) a ani to, že v rámci odvolania skúma\nžalovaný/sťažovateľ v takomto konaní dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového\nporiadku (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).\n63. Na druhej strane aj na procesný postup určovania dane podľa pomôcok, resp. nadväzujúce\nvyrubovacie konanie či rozhodnutia v ňom vydané, sa vzťahujú zásady správy daní - dbanie o\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku),\nvšeobecná požiadavka vylúčenia svojvôle (čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy), požiadavka náležitého,\nzrozumiteľného a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia orgánov finančnej správy obsahujúceho\nich úvahy (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) a ústavný príkaz zabezpečenia riadneho súdneho prieskumu\nvšetkých rozhodnutí, ktorými orgány verejnej správny zasahujú do základných práv a slobôd fyzických\na právnických osôb - daňových subjektov (čl. 46 ods. 2 Ústavy).\n64. Z povahy určovania dane podľa pomôcok a nastavenia predmetnej právnej úpravy ide podľa názoru\nkasačného súdu nepochybne o postup, v rámci ktorého správca dane určuje daň podľa pomôcok v\nmedziach svojej správnej úvahy, pričom táto úvaha sa vzťahuje tak na proces výberu pomôcok ako\naj na samotné určenie výšky dane. Hoci daňový subjekt nie je oprávnený meritórne zasahovať do\núvahy správcu dane (§ 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku), táto správna úvaha sa môže stať\npredmetom súdneho prieskumu správneho súdu (§ 27 ods. 2 SSP).\n65. Správny súd je tak oprávnený a povinný v intenciách § 27 ods. 2 SSP preskúmať správnu úvahu\nsprávcu dane, či už korigovanú alebo nekorigovanú sťažovateľom, z toho pohľadu, či boli dodržané\njej zákonné limity a či je táto udržateľná z pohľadu vnútornej logiky, racionality a zrozumiteľnosti\nargumentácie orgánov verejnej správy (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sžo 323/2015 zo dňa 26. októbra 2016, publikované ako R 35/2017; BARICOVÁ,\nJ.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.\nH. Beck, 2018, str. 212). Takýto prístup k rozhodnutiam vo veciach určenia dane podľa pomôcok\npripúšťa aj doterajšia rozhodovacia činnosť kasačného súdu (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 2/2018 zo dňa 26. marca 2019). Správny súd je tak\noprávnený preskúmať logiku a racionalitu argumentácie správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti\naj v rámci určovania dane podľa pomôcok, pri určení okruhu pomôcok a záverov z nich vyvoditeľných\n\nv záujme vylúčenia svojvôle, zjavných chýb či šikanóznosti pri využití tohto osobitného, mimoriadneho\n(núdzového), avšak nie sankčného postupu.\n66. Na druhej strane však pri aplikácii tohto prístupu musí mať správny súd na zreteli jeho limity, nemôže\nnahrádzať legitímny priestor správnej úvahy správcu dane či negovať význam inštitútu určovania dane\npodľa pomôcok, do ktorého sa daňový subjekt dostáva najmä vlastným zavinením. Správny súd preto\nnemôže nahrádzať ani dokazovanie, ktoré sa v procesnom postupe určovania dane podľa pomôcok\nnevykonáva.“\n35. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že správny súd sa mýlil, ak\nuviedol, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím napĺňa požiadavky podľa\n§ 63 ods. 5 Daňového poriadku. Naopak, musí dať za pravdu sťažovateľke v tom, že v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia (v tomto smere nekorigovaného žalovaným) chýba vyjadrenie akejkoľvek\núvahy či hodnotenia pomôcok v časti určenia sumy uznaných daňových výdavkov.\n36. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že z pomôcky - účtovnej závierky\nzostavenej k 31. decembru 2017 - zistil uplatnené daňové náklady v sume 8 655 791,- eur, pričom\nurčovaním dane podľa pomôcok sumu uplatnených daňových nákladov znížil o 177 600,- eur. Kasačný\nsúd konštatuje, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré doklady správca dane vyžadoval, ktoré\nneboli predložené a prečo prešiel do určovania dane podľa pomôcok. Na druhej strane však z neho ako\nani z rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k zníženiu daňových výdavkov nie je zrejmé, o aké daňové\nvýdavky v predmetnej veci išlo a ani dôvod, prečo tieto uplatnené daňové výdavky v procese určovania\ndane podľa pomôcok neboli uznané (či pre absenciu dokumentácie, alebo dokumentácia bola chybná\nalebo neboli splnené podmienky pre uplatnenie daňového výdavku a pod.). Už vôbec z prvostupňového\nrozhodnutia nie je zrejmé, ktoré pomôcky a akým spôsobom boli uplatnené ako podklad pre takýto\npostup (prvostupňové rozhodnutie obsahuje len ich výpočet).\n37. Prvostupňové rozhodnutie, nekorigované žalovaným, tak z dôvodu absencie akéhokoľvek\nodôvodnenia správnej úvahy v časti neuznania daňových výdavkov v sume 177 600,- eur jednak\nporušuje § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ale tiež zaťažuje preskúmavané rozhodnutia vadou\nnepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Napadnutý rozsudok súčasne vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ak správny súd s tým súvisiacu žalobnú námietku sťažovateľky\npovažoval za nedôvodnú.\n38. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť získané pomôcky a v predmetnej\nveci rozhodnúť. Svoje závery týkajúce sa určenia dane podľa pomôcok správca dane riadne odôvodní.\nNajmä v preskúmateľnom rozsahu uvedie, aké závery z určených pomôcok vyvodil pre určenie daňovej\npovinnosti, aký je význam pomôcok pre určenie daňovej povinnosti sťažovateľky a aké daňové výdavky\na z akých dôvodov sa rozhodol sťažovateľke neuznať. Kasačný súd pritom dáva správcovi dane do\npozornosti, že o právach a povinnostiach daňového subjektu rozhoduje až samotným rozhodnutím, nie\nprotokolom o určení dane podľa pomôcok. Súčasná právna úprava nevylučuje prehodnotenie okruhu\npomôcok či ich hodnotenia vo vyrubovacom konaní v porovnaní s protokolom o určení dane podľa\npomôcok a ani doplnenie odôvodnenia v tomto smere (rozs. Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n8Sfk/5/2023 zo dňa 27. novembra 2024, bod 76).\nV. Záver\n39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) v časti\nposúdenia otázky preskúmateľnosti odôvodnenia - správnej úvahy obsiahnutej v rozhodnutí žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Zistená vada je tiež dôvodom nezákonnosti rozhodnutí orgánov\nfinančnej správy (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Keďže správny súd správnu žalobu sťažovateľky zamietol,\nkasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP zmenil\nnapadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n40. V ďalšom konaní budú orgány finančnej správy postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom\nvyššie (najmä bod 38 tohto rozsudku) a vyvarujú sa pritom pochybení zistených kasačným súdom v\ntejto veci. Správca dane a žalovaný sú pritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu\n(§ 469 SSP).\n41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP tak, že plne úspešnej sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako\naj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/229/2022", "guid": "41b8ac74-d8e3-4a50-a529-4e1722560267:6150e13c-f619-42d3-a557-d7154aa54016", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "907703dd-2977-4869-a794-35e0ff328cf8:81bb7096-f428-46d2-b394-8d4cf80b083d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200302.1", "spisova_znacka": "4Sfk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/1/2025 z 24. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200302.1"}, {"guid": "88b955cf-2a7e-4ce6-8760-5ccd2f2b29b1:785be831-c177-43ce-9211-485bd6727681", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200303.1", "spisova_znacka": "5Sfk/75/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/75/2023 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200303.1"}], "citovane_v": [{"guid": "1f16a547-628f-4fee-bd26-94bcd730a159:0f719e39-4d81-4479-8824-62bda5c9f801", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106095.6", "spisova_znacka": "4Sf/11/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Sf/11/2023 z 30. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106095.6"}]}