{"guid": "42051075-ea59-4b24-8587-9538d4511fa8:d1d8cb5a-d178-4b97-afaa-6eb57b37df26", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5015200527.5", "spisova_znacka": "1Sfk/19/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/19/2024 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 1Sfk/19/2024, ECLI:SK:NSSSR:2026:5015200527.5", "identifikacne_cislo": "5015200527", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Výpočet dôkazných prostriedkov v § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je demonštratívny; ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré neboli získané v rozpore s právnymi predpismi, teda aj úradný záznam Policajného zboru zachytávajúci vyjadrenie konateľa dodávateľa, a to aj keď ho vypočúvaná osoba nepodpísala; ak sa správca dane účelnými krokmi neúspešne pokúšal svedka vypočuť, nevypočutie svedka nie je bez ďalšieho porušením zákona. Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov je len výdavok preukázateľne vynaložený; samotná existencia plnenia na uznanie výdavku nepostačuje a daňový subjekt, ktorý si výdavok uplatňuje, musí preukázať, že plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Absencia obvyklých dokladov (podpísané súpisy prác, odovzdávacie protokoly, stavebný denník) síce nie je zákonom zakázaná, sťažuje však daňovému subjektu unesenie dôkazného bremena o vecnosti a preukaznosti výdavku.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby, lebo neuznal výdavky za stavebné a zatepľovacie práce fakturované dodávateľom, u ktorého mal pochybnosti, či práce skutočne vykonal: faktúry a zmluva o dielo boli neurčité, súpisy prác dodávateľ nepodpísal, dodávateľ nemal zamestnancov, bol nekontaktný a jeho bývalý konateľ v úradnom zázname polície poprel obchodné vzťahy so žalobcom. Žalobca namietal, že úradný záznam polície nie je prípustným dôkazom, že konateľ dodávateľa nebol vypočutý, že nezodpovedá za nedostatky dokladov tretej osoby a že práce boli reálne vykonané. Správny súd žalobu zamietol a kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, pričom s odkazom na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci tých istých účastníkov uviedol, že úradný záznam je prípustným dôkazom podľa demonštratívneho výpočtu v § 29 ods. 4 zákona o správe daní, že správca dane sa svedka opakovane neúspešne pokúšal vypočuť a že závery daňových orgánov nestáli len na nekontaktnosti dodávateľa. Sťažovateľ napriek poskytnutej možnosti nepredložil dôkazy vyvracajúce pochybnosti, napríklad nenavrhol výsluch vlastných pracovníkov, ktorí mali pracovať súbežne s pracovníkmi dodávateľa. V nadväznosti na rozhodnutie veľkého senátu kasačný súd dodal, že iný dodávateľ nebol tvrdený ani nevyplýval zo spisu a samotná existencia plnenia na uznanie daňového výdavku nepostačuje.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "nazov": "§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1d8cb5a-d178-4b97-afaa-6eb57b37df26", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5015200527.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:5015200527.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:5015200527.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/19/2024\n5015200527\n30. 06. 2026\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2026:5015200527.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): X. F., Z.. XX. F.\nXXXX, X. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpeného: JUDr. Katarína Kuricová, advokátka, so sídlom\nDolný Val 213/11, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100308/1/163245/2015 zo dňa 17. apríla 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nSprávneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-21S/71/2015 zo dňa 19. októbra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej\nosoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie roka 2009. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal\nsprávca dane dodatočný platobný výmer č. 9501402/5/950282/2013/Tas zo dňa 14.03.2013 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „zákon o správe daní“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 34 350,98 Eur na dani za zdaňovacie obdobie 2009.\n2. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené daňové výdavky za ubytovanie (tie nie sú predmetom\nkonania - pozn. kasačného súdu), ako aj výdavky za stavebné a zatepľovacie práce na základe (spolu\nštyroch) faktúr vystavených spoločnosťou JCO, s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“) na stavbách Bratislava,\nEden Park, Dúbravka a Trenčianske Teplice, Tri srdcia, vo vzťahu ku ktorým mal pochybnosť, či\nfakturované práce boli skutočne vykonané práve týmto dodávateľom. Podľa správcu dane tým, že k\nfaktúram neboli predložené súpisy prác a dodávok podpísané oboma zmluvnými stranami, tieto stratili na\nsvojej vierohodnosti, preukaznosti a preskúmateľnosti. Neboli predložené ani odovzdávacie a preberacie\nprotokoly o tom, že dodávateľ práce vykonal a odovzdal žalobcovi. Faktúry boli uhradené v hotovosti.\nŽalobca tvrdil, že dodávateľ vykonal práce svojimi zamestnancami, avšak tých nevedel označiť. V rámci\ndokazovania ani nepoukázal na svedkov, ktorí by potvrdili, že práce boli vykonané dodávateľom, hoci\npracovníci dodávateľa mali na stavbách pracovať súbežne s pracovníkmi žalobcu. Zamestnanec žalobcu\n(Q.. H.) uviedol ako svojich spolupracovníkov len zamestnancov žalobcu.\n3. Správca dane poukázal aj na obsah listinného dôkazu - úradného záznamu Prezídia Policajného zboru\nSR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, č. PPZ-BOK-Z-230-389/2010 zo dňa 23.11.2010 (ďalej aj\n\n„úradný záznam“), podľa ktorého bývalý konateľ dodávateľa (Anton Fojtík) poprel akékoľvek obchodnozáväzkové vzťahy so žalobcom. Tvrdil, že spoločnosť prevzal len papierovo, v sídle spoločnosti nikdy\nnebol, nemá kanceláriu, podnikal iba náhodne v sprostredkovaní, nemal žiadnych zamestnancov,\nstavebný denník neviedol a žiadne peniaze nepreberal. K pravosti podpisov (na zmluvách, faktúrach,\npríjmových a výdavkových dokladoch) sa bývalý konateľ dodávateľa vyjadril tak, že niektoré doklady\nmohli byť podpísané ním osobne, pretože v minulosti niektorým osobám podpisoval doklady za\ndodávateľa (za protislužbu, z kamarátstva a dobrú odmenu), pritom si nepamätá pre koho, či v akej sume\na na čo doklady slúžili. Žalobca bol s úradným záznamom oboznámený a mal možnosť tam uvedené\nskutočnosti vyvrátiť.\n4. Správca dane nadobudol pochybnosti aj na základe odpovede Daňového úradu Malacky na\ndožiadanie, podľa ktorej dodávateľ nesídli na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri, so správcom\ndane nekomunikuje, predvolanie A. Fojtíkovi sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“, z následnej\nodpovede na žiadosť na Register obyvateľov SR vyplývalo prihlásenie A. Fojtíka na trvalý pobyt v B.\nbez bližšej adresy a neúspešné bolo aj jeho neskoršie predvedenie.\n5. Správca dane uviedol, že nespochybnil existenciu vykonaných prác, ale dospel k záveru, že práce\nneboli reálne vykonané dodávateľom JCO, s.r.o. Znížil tak sumu daňových výdavkov z dôvodu, že\nžalobca vecne a dostatočne nepreukázal ich vynaloženie v súvislosti so zabezpečením a udržaním\nzdaniteľných príjmov, čím porušil § 19 v nadväznosti na § 2 písm. i) a § 24 ods. 1 zákona č. 593/2003\nZ. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“).\n6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 1100308/1/163245/2015 zo dňa 17.04.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané\nrozhodnutie“) a to tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.\n7. Žalovaný v zhode so správcom dane konštatoval, že žalobca v priebehu dokazovania nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že fakturované stavebné práce boli vykonané práve\nspoločnosťou JCO, s.r.o. Žalovaný poukázal na to, že (i) predmet zmluvy o dielo je veľmi neurčitý, nie\nje v nej určené miesto výkonu prác ani ich rozsah; (ii) na faktúrach absentuje podrobný rozpis prác a\nnie je z nich zrejmý charakter prác; (iii) faktúry sa odvolávajú len na nekonkrétnu zmluvu o dielo, nie\nna súpis prác a dodávok; (iv) nezrovnalosti sú aj medzi samotnou zmluvou o dielo a súpisom prác a\ndodávok, keď v zmluve je zúčtovacia sadzba v korunách za hodinu, no v súpise prác a dodávok je\nhodina ako jednotka množstva použitá len v jednom prípade; v ostatných to je m2, m3, t a kus; (v)\nnezrovnalosti sú aj medzi súpisom prác a dodávok, ktorý bol predložený k faktúre od dodávateľa a tým,\nktorý bol predložený k faktúre pre odberateľa žalobcu; (vi) podľa evidencie správcu dane dodávateľ v\nrokoch 2008 a 2009 nezamestnával žiadnych zamestnancov, pričom ani žalobca nevedel identifikovať\nosoby, ktoré mali vykonávať práce pre dodávateľa. Podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a\nspoločnosťou FERZASTAV SK, s.r.o. ako objednávateľom prác mal žalobca disponovať informáciami o\nkapacitných možnostiach a pracovníkoch, ktorí vykonávali fakturované práce za dodávateľa. Rovnako\naj podľa objednávky od spoločnosti EKO-DEMOLÁCIE, s.r.o. a EKODEMOLÁCIA-SK, s.r.o. mal žalobca\nod zahájenia prác viesť denný výkaz odpracovaných zmien a pracovníci žalobcu museli mať zápisník\nbezpečnosti práce so školeniami o BOZP a PO.\n8. Žalovaný konštatoval, že správca dane sa pri preverovaní neobmedzil len na úradný záznam z polície\na na dôkazy predložené žalobcom, ale vykonal vlastné šetrenie (úkony smerujúce k vypočutiu bývalého\nako i súčasného konateľa dodávateľa, písomná výpoveď zamestnanca žalobcu Q.. H.), avšak ani toto\nšetrenie nepreukázalo, že dodávateľ zrealizoval fakturované plnenie.\nII. Konanie pred správnym súdom\n9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný\nKrajský súd v Žiline, ktorou sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia (vrátane prvostupňového\nrozhodnutia) a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3\nods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, o správnej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. ZA- 21S/71/2015 zo dňa 19.10.2023 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“) tak, že ju ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\n11. V napadnutom rozsudku sa správny súd najprv zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ktorú\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa správneho súdu žalovaný dostatočne a zrozumiteľne reflektoval na\nnámietky žalobcu v odvolaní a z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené, ako\naj úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci.\n\n12. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že úradný záznam nebolo možné použiť\nako dôkaz v daňovom konaní, pretože je nevierohodný a má charakter len pomocnej evidencie a\nnie dôkazného prostriedku. Správny súd zdôraznil, že správca dane má dbať o to, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pritom nie je viazaný\niba návrhmi daňových subjektov a ako dôkaz môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Podľa správneho súdu, výpočet dôkazných\nprostriedkov v § 29 ods. 4 zákona o správe daní je demonštratívny a zaraďujú sa medzi ne aj verejné\nlistiny. Správny súd konštatoval, že úradný záznam vystavený príslušnými orgánmi policajného zboru\nje verejnou listinou, ktorej obsah bol spôsobilý objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti žalobcu, pretože jeho obsahom je vyjadrenie bývalého konateľa dodávateľa (Antona\nFojtíka) o obchodných vzťahoch z rokov 2008 a 2009 so žalobcom. Správny súd dodal, že úradný\nzáznam bol vydaný príslušníkmi Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite a nemal\ndôvod spochybňovať jeho autentickosť a vierohodnosť. Navyše podľa správneho súdu, žalobca žiadnym\nspôsobom nespochybnil jeho vierohodnosť. Správny súd poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v\nŽiline č. k. 20S/42/2013-64 zo dňa 03.09.2013, ktorý vyhodnotil predmetný úradný záznam ako verejnú\nlistinu a teda dôkazný prostriedok.\n13. Správny súd sa nestotožnil so žalobcom ani v tom, že preskúmavané rozhodnutie vychádza len z\núradného záznamu, ktorý má byť jediným dôkazom. Správny súd konštatoval, že správca dane hodnotil\nvšetky dôkazy, ktoré vykonal, a to každý samostatne, ako aj všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom\núradný záznam je jedným z dôkazov, ktoré vykonal a vyhodnotil v ním vydanom rozhodnutí.\n14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého dôkazné bremeno uniesol, správny súd poukázal\nna to, že žalobcom predložené dôkazy nepreukázali, že posudzované plnenie bolo žalobcovi dodané\ndodávateľom a tieto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu faktúr, súpisu prác a dodávok, pokladničných\ndokladov či zmluvy o dielo. Správny súd vychádzal aj zo zápisnice (zo dňa 10.04.2012), v ktorej žalobca\ntvrdil, že jeho pracovníci pracovali súbežne aj s pracovníkmi dodávateľa, avšak napriek uvedenému\ntvrdeniu bol žalobca v konaní nečinný, neoznačil dôkazy, nenavrhol výsluch svedkov, ktorí by uvedenú\nskutočnosť potvrdili, či ktorí by vykonané práce priebežne fyzicky kontrolovali, aj keď sa jednalo o práce\nv objeme viac ako 200 000,- Eur, čo je pri takomto objeme prác neobvyklé. Správny súd zdôraznil, že\nžalobca mal od dodávateľa prijať plnenie, ktoré (v subdodávke ako zhotoviteľ) dodával objednávateľovi\n- obchodnej spoločnosti Ferzastav SK s.r.o., avšak ani dôkazy o obchodno-záväzkových vzťahoch\ns Ferzastav SK s.r.o., nepreukazujú dodanie prác žalobcovi dodávateľom. Správny súd upozornil\naj na to, že z administratívneho spisu vyplýva pasivita žalobcu, ktorý nenavrhoval vykonať žiadne\ndôkazy. Správny súd konštatoval, že žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú presný rozsah\nvykonaných prác tak, aby boli identifikovateľné a nezameniteľné (neviedol stavebný denník), preto z\nobsahu týchto listinných dôkazov, nebolo možné konfrontovať rozsah vykonaných prác s obsahom\nich účtovania dodávateľom. Námietku žalobcu ohľadom neuznania výdavkov pre absenciu podpisu na\nsúpise prác správny súd považoval za nedôvodnú, pretože vylúčenie výdavkov deklarovaných spornými\nfaktúrami daňové orgány neopreli o túto skutočnosť.\n15. K namietanému nevykonaniu výsluchu svedka - konateľa dodávateľa (A. Fojtíka), správny súd\nkonštatoval, že jeho výsluch v daňovom konaní absentuje a úradný záznam nemôže nahradiť svedeckú\nvýpoveď v daňovom konaní a realizáciu práv žalobcu podľa zákona. Správny súd však zároveň poukázal\nna to, že správca dane sa neúspešne pokúšal zabezpečiť výsluch tohto svedka. Vzhľadom na to, že\nsprávny súd nemal dôvod spochybňovať vierohodnosť úradného záznamu polície, dospel k záveru,\nže správca dane bol oprávnený vychádzať aj z obsahu tohto listinného dôkazu, v ktorom konateľ\ndodávateľa poprel akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy so žalobcom v uvedenom období. Správny\nsúd zdôraznil, že žalobca mal pri svojich obchodno-záväzkových vzťahoch postupovať s dostatočnou\nstarostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi. Podľa správneho súdu žalobca svoje tvrdenia\nmohol preukázať označením svedkov (svojich pracovníkov), ktorí by potvrdili, v akom období, ktorí\npracovníci dodávateľa a na akej stavbe s nimi súbežne pracovali a následným výsluchom pracovníkov\ndodávateľa.\n16. Aj ďalšiu námietku o nesprávnom posúdení náležitostí faktúr správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú\na stotožnil sa so záverom žalovaného, podľa ktorého sporné faktúry neobsahovali množstvá, druh\ndodaného tovaru a služieb, naviac tie ani neodkazovali na súpis prác tak, ako to tvrdil žalobca. Správny\nsúd poukázal aj na to, že súpis prác a dodávok nebol potvrdený dodávateľom, z jeho obsahu nie je\nzrejmé, že sa viaže k posudzovanej faktúre, a z jeho obsahu nemožno ani riadne identifikovať rozsah a\nmnožstvo prác vo vzťahu k ich časovému prevedeniu. Podľa názoru správneho súdu tak bola dôvodne\nspochybnená dôveryhodnosť týchto faktúr, a teda uplatnenie daňového výdavku.\n\n17. Vo vzťahu k rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11 Mahagében\nkft a Peter Dávid, správny súd konštatoval, že tie pojednávajú o dani z pridanej hodnoty, preto ich\nnemožno aplikovať. Vysvetlil, že koncept deklarovaného dodávateľa (ktorého sa žalobca domáhal\nv žalobe, keď poukazoval ako na primárnu skutočnosť existenciu dodania služby) je prekonaný\nrozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.\nr. o., no uvedené sa týka len DPH. Námietka, že daňové orgány nevykonali miestne zisťovanie, je podľa\nsprávneho súdu právne irelevantná, pretože v rámci predmetného inštitútu nie je možné dokázať, že na\nurčitej stavbe uvedenej na sporných faktúrach vykonával v roku 2009 stavebné práce práve dodávateľ.\n18. Správny súd konštatoval, že žalobca dôkaznými prostriedkami nepreukázal opak skutkového\nzistenia správneho orgánu, i keď mal možnosť dôkazmi (výsluchom svedkov - svojich pracovníkov)\nvyvrátiť tvrdenia konateľa dodávateľa v úradnom zázname. Naviac žalobca nedisponuje faktúrou a\nprílohami s podrobným položkovým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovarov. Keďže žalobca\nnepreukázal splnenie vecných a formálnych predpokladov pre uznanie daňového výdavku na podklade\nposudzovaných faktúr, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, t. j. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažnostným\nnávrhom sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n20. Sťažovateľ tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, a že správny súd\njeho žalobné námietky nevyhodnotil. Nie je podľa neho zrejmé, na základe akých dôkazov došlo k\nspochybneniu deklarovaného plnenia a k vyvráteniu ním predložených dôkazov.\n21. Ďalej sťažovateľ vytkol správnemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci. K záveru správneho\nsúdu o neurčitosti vystavených faktúr uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretieho\nsubjektu, na ktoré nemá dosah, a že nedostatky účtovnej evidencie a nezrovnalosti na strane tretej\nosoby nemožno pričítať na jeho ťarchu.\n22. Sťažovateľ trval na tom, že úradný záznam orgánov policajného zboru nemožno použiť ako dôkazný\nprostriedok v daňovom konaní, keďže nie je uvedený v § 29 ods. 4 zákona o správe daní a nie je úradnou\nlistinou. Navyše konateľ dodávateľa úradný záznam nepodpísal, čo spochybňuje jeho vierohodnosť.\nSprávny súd sa týmto nedostatkom nezaoberal a bez skúmania obsahu ho vyhodnotil ako verejnú listinu.\nSťažovateľ namietal aj to, že konateľ dodávateľa nebol vypočutý v daňovom konaní a sťažovateľ nemal\npriestor spochybniť jeho tvrdenia.\n23. K správnym súdom tvrdenej neurčitosti sporných faktúr sťažovateľ poukázal na zmluvu o dielo\nzo dňa 01.05.2008, ktorá mala byť rámcová, preto priamo nešpecifikovala miesto výkonu prác, ich\nrozsah a merné jednotky, ktoré neboli známe v čase jej uzavretia. Tieto údaje sa špecifikovali podľa\npožiadaviek objednávateľa, čo potvrdzuje čl. II zmluvy o dielo. Uvedenými skutočnosťami sa správny súd\nnezaoberal. Sťažovateľ zotrval na tom, že práce fakturované spornými faktúrami boli reálne vykonané\na dodané, čo správca dane ani nespochybnil, a že v rámci daňovej kontroly predložil všetky dôkazy,\nktorými disponoval.\n24. Nesúhlasil so správnym súdom, že predložené listinné dôkazy nepreukazujú presný rozsah\nvykonaných prác. Zastával názor, že úhradou vystavenej faktúry potvrdil rozsah vykonaných prác. Podľa\nsťažovateľa stavebný denník vedie dodávateľ stavebných prác, nie odberateľ (sťažovateľ) a je majetkom\ndodávateľa. Ďalej odkázal na § 555 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník s tým, že žiadne\nustanovenie neustanovuje povinnosť spísať o prevzatí a odovzdaní prác preberací protokol. Správny súd\nrozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal všetky navrhované\ndôkazy. Podľa sťažovateľa v prejedávanom prípade nebolo objektívne preukázané tvrdenie konateľa\ndodávateľa (p. Fojtíka) ohľadom nedodávania služieb sťažovateľovi. Správny súd bez vykonania\nvýsluchu nekriticky prijal skutočnosti uvádzane v úradnom zázname, ktorý považoval za dôkaz, čo malo\nzásadný vplyv na právne posúdenie veci.\n25. Sťažovateľ tiež namietal, že ak je dodávateľ nekontaktný, nekomunikuje a nepreberá zásielky, táto\nskutočnosť nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech. Zo skutočnosti, že je dodávateľ, resp. jeho\nkonateľ nekontaktný, nemožno automaticky vyvodzovať záver o nerealizácii obchodu za jeho účasti.\n26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zopakoval, že podstata prejednávanej veci spočíva\nv tom, že správca dane spochybnil výdavky uplatnené sťažovateľom za stavebné práce zo sporných\nfaktúr, pretože bola pochybnosť, že sporné faktúry boli realizované dodávateľom (uvedené nevyplýva z\nfaktúr, súpisu prác a dodávok, pokladničných dokladov, ani zo zmluvy o dielo). Kasačnú sťažnosť žiadal\nžalovaný zamietnuť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.\n\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n27. Prejednávaná vec bola dňa 26.04.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/19/2024.\n28. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) uznesením\nsp. zn. 1Sfk/19/2024 zo dňa 13.02.2026 prerušil konanie o kasačnej sťažnosti do rozhodnutia veľkého\nsenátu Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 19SVs/10/2024. Ten rozhodol\nuznesením sp. zn. 19SVs/10/2024 zo dňa 19.03.2026, právoplatným dňa 28.04.2026, čím odpadla\nprekážka, pre ktorú sa konanie o kasačnej sťažnosti prerušilo. Preto predsedníčka senátu 1S rozhodla\nuznesením sp. zn. 1Sfk/19/2024 zo dňa 08.06.2026 o pokračovaní v konaní o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa.\n29. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445\nods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n30. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,\nkasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n31. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v rozhodujúcom znení: „Na účely tohto zákona sa rozumie\ndaňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n32. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v rozhodujúcom znení: „Daňovými výdavkami nie sú\nvýdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník\núčtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ...“\n33. Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní v rozhodujúcom znení: „Správca dane dbá, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný\niba návrhmi daňových subjektov.“\n34. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní v rozhodujúcom znení: „Ako dôkaz možno použiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä\no rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),\no svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o\nmiestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\n35. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní v rozhodujúcom znení: „Daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n36. Predmetom kasačného konania bol napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol ako\nnedôvodnú správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane z\npríjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009. Správca dane neuznal sťažovateľovi uplatnené\ndaňové výdavky okrem iného za stavebné a zatepľovacie práce na základe vystavených faktúr od\ndodávateľa, vo vzťahu ku ktorým mal pochybnosť, či fakturované práce boli vykonané práve týmto\ndodávateľom.\n37. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo\naj právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa\ns obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol a v tomto smere\npoukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/18/2024 zo dňa 28.05.2026\n(vydané za zdaňovacie obdobie roku 2008), v ktorom považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa\nza nedôvodnú. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery\ntohto rozsudku a v príslušnom rozsahu ho uvádza s úpravami či doplneniami textu príznačnými pre\n\nprejednávanú vec v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme\nprehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n38. „Procesný rámec konania pred orgánmi verejnej správy zakladal predovšetkým zákon č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Hmotnoprávne sa\nna vec vzťahoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, najmä § 2 písm. i), § 21.\n39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakoval námietky, na ktoré mu už dal odpoveď správny súd, pričom\nvšak nesúhlasil s týmito odpoveďami.\n40. Sťažnostný bod proti použiteľnosti úradného záznamu Prezídia Policajného zboru - Úradu boja proti\norganizovanej kriminalite, spísaného 23. novembra 2010, ako dôkazu v daňovom konaní, je nedôvodný.\nSťažovateľ argumentuje predovšetkým tým, že v § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. nie je úradný\nzáznam uvedený ako dôkazný prostriedok. Sťažovateľ však opomína, že v tom istom ustanovení sa\nuvádza, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,\nodpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim. Presne týmto ustanovením argumentoval aj správny súd, vrátane\ntoho, že dôkazné prostriedky sú tu vymenované len príkladmo. Nie je preto zrejmé, prečo by úradný\nzáznam nemohol byť takýmto dôkazným prostriedkom. Tvrdenie sťažovateľa, že absencia podpisu\npána Fojtíka na úradnom zázname spochybňuje jeho hodnovernosť, ešte nevyvracia právne posúdenie\nsprávneho súdu. To, že pán Fojtík úradný záznam nepodpísal, bez ďalšieho neznamená, že by úradný\nzáznam, ktorý spísal policajt, a nie pán Fojtík, nemohol verne zaznamenať to, čo pán Fojtík hovoril.\nZaiste, jeho podpis by činil tento úradný záznam odolnejším voči spochybňovaniu; lenže sťažovateľ ho\nv podstate iným argumentom nespochybnil.\n41. [Sťažovateľ ďalej zopakoval, že pán Fojtík nebol počas daňovej kontroly vypočutý. Kasačný súd\nvšak konštatuje, že správny súd sťažovateľovi zrozumiteľne vysvetlil, že správca dane sa opakovane\npokúšal zabezpečiť výsluch tohto svedka, no neúspešne, preto bol oprávnený vychádzať z úradného\nzáznamu zachýtajúceho jeho výpoveď pred útvarom policajného zboru. Aj kasačnému súdu z obsahu\nadministratívneho súpisu vyplynulo, že správca dane sa pokúšal zabezpečiť výsluch tohto svedka\nneúspešným dožiadaním správcu dane v Malackách, neúspešnou žiadosťou o jeho písomné vyjadrenie\n(zaslanou mestu B., pretože svedok mal pobyt v B. bez bližšieho určenia) i neúspešným pokusom\no jeho predvedenie útvarom policajného zboru (viď tiež bod 4 tohto rozsudku). Ako vyplýva z vyššie\nuvedeného, správca dane nebol pri snahe zabezpečiť tohto svedka pasívny, ale vykonával účelné kroky\nk jeho vypočutiu, preto nevypočutie tohto svedka v daňovom konaní nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie zákona. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani neponúka nijakú argumentáciu kontrujúcu\nodôvodneniu správneho súdu v tejto otázke.]\n42. Hoci sťažovateľ tvrdí, že nekontaktnosť dodávateľa JCO, s.r.o. nepostačuje na vyvodenie záveru,\nže tento subjekt nedodal službu, nešlo o kľúčové zistenie finančných orgánov. Dá sa tiež súhlasiť\nso sťažovateľom, že on nebol vystaviteľom faktúr, a preto mu nemožno pričítať nezrovnalosti\nu tretích osôb. Závery finančných orgánov však neboli postavené iba na týchto skutočnostiach,\nhoci sťažovateľovi nepochybne sťažili unesenie jeho dôkazného bremena. Rovnaký záver platí o\ndodávateľom nepodpísaných súpisoch prác, o chýbajúcich odovzdávacích protokoloch, nesúlade medzi\nzmluvou a faktúrami - nič z toho nie je zákonom zakázané, ako v podstate tvrdí aj sťažovateľ. Ale\nabsencia či vady takýchto obvyklých dokladov a evidencií sťažujú daňovému subjektu preukázanie\nmateriálnej podstaty a vecnosti daňového výdavku. Je na daňovom subjekte (sťažovateľovi), aby si\nzabezpečil dostatok presvedčivých dôkazov o realizovaných obchodoch, ak si z nich chce v súvislosti s\nnimi uplatniť daňové výdavky. V okolnostiach veci je zrozumiteľné, že už vyššie spomínané informácie\nzískané od pánov Fojtíka a H. značne spochybnili doklady, ktoré predložil sťažovateľ. Rovnako tak\npochybnosť vyvolala neobvyklá všeobecnosť dokladov, ako i fakt, že JCO, s.r.o. nemala v roku 2008 [a\n2009] zamestnancov, preto bolo nejasné, ako mala táto spoločnosť vykonať práce. Hoci sťažovateľovi\nbola poskytnutá možnosť odstrániť ďalšími dôkazmi pochybnosti, nič relevantné nepredložil, nevedel\nani bližšie identifikovať takýchto pracovníkov.\n43. Sťažovateľ nedôvodne tvrdí aj to, že správny súd nereagoval na jeho argument, že išlo iba o rámcovú\nzmluvu. [Hoci je pravdou, že správny súd sa explicitne nevyjadril k tomu, že zmluva o dielo bola rámcová,\npodstatné je podľa kasačného súdu to, že sťažovateľ v konaní celkovo neprodukoval také dôkazy, ktoré\nby vyvrátili pochybnosť správcu dane o dodaní prác práve deklarovaným dodávateľom, tak ako správne\npoukazoval aj správny súd v bode 30 alebo 36 napadnutého rozsudku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nargumentuje tým, že práce boli reálne vykonané a dodané. To však správca dane ani nespochybnil,\n\nno na základe vykonaného dokazovania mal pochybnosť, či práce vykonal práve dodávateľ uvádzaný\nna faktúrach. Správny súd korektne poukázal na to, že táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu\nfaktúr, súpisov prác a dodávok, pokladničných dokladov a ani zo zmluvy o dielo a skutočnosť, že\nzmluva bola rámcová podľa kasačného súdu na uvedenom závere nič nemení. Kasačný súd navyše\ndopĺňa, že sťažovateľ k zmluve o dielo nepredložil nadväzujúce objednávky či zmluvy, z ktorých by\nbolo možné vyvodiť, že fakturované práce boli sťažovateľovi dodané práve dodávateľom, a v akom\nrozsahu. Sťažovateľ tiež argumentuje tým, že v rámci daňovej kontroly predložil všetky dôkazy, ktorými\ndisponoval. S tým sa kasačný súd tiež nestotožňuje a poukazuje na bod 36 napadnutého rozsudku,\nv ktorom správny súd uvádza, akými dôkazmi mohol sťažovateľ reálnosť výkonu prác dodávateľom\npreukázať, no neurobil tak (napr. navrhnutím výsluchu svedkov - svojich pracovníkov, ktorí mali pracovať\nsúčasne s pracovníkmi dodávateľa). Na toto posúdenie sťažovateľ už nijako nereaguje.\n44. Kasačný súd k vyššie uvedenej námietke o absencii vysporiadania sa s rámcovou zmluvou o dielo\nsprávnym súdom poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (napr. nález IV. ÚS 236/06),\nv zmysle ktorej súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ako\nuž bolo vyššie uvedené, správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa,\npričom nenechal otvorenú žiadnu otázku.]\n45. Napokon kasačný súd poznamenáva, že nepreukázanie reálnosti týchto deklarovaných obchodov so\nspoločnosťou JCO, s.r.o., z ktorých si sťažovateľ odpočítal aj DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach\n- mesiacoch roku 2008 [a 2009], bolo aj dôvodom nepriznania odpočtu DPH. Niektoré z týchto rozhodnutí\nboli podrobené po sťažovateľových žalobách aj súdnej kontrole a obstáli, v poslednej inštancii pred\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 8Sžf/121/2013, sp. zn. 8Sžfk/66/2020, a\nsp. zn. 8Sžfk/67/2020 [či sp. zn. 8Sžf/122/2013].“\nVII. Záver\n46. Kasačný súd v zhode s názormi daňových orgánov i správneho súdu uzatvára, že sťažovateľ\nnepreukázal, že práce vykonal práve dodávateľ uvádzaný na faktúrach, a preto uplatnené výdavky za\ntieto práce nespĺňali podmienku vecnosti a preukaznosti. V nadväznosti na rozhodnutie Veľkého senátu\nsp. zn. 19SVs/10/2024 zo dňa 19.03.2026 kasačný súd pre úplnosť dodáva, že nijaký iný dodávateľ\nprác (odlišný od spoločnosti JCO, s.r.o.) nebol sťažovateľom ani tvrdený ani nevyplýval zo spisu a len\nsamotná existencia plnenia nie je pre uznanie výdavku ako daňového postačujúca.\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný\nsúd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n49. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby, lebo neuznal výdavky za stavebné a zatepľovacie práce fakturované dodávateľom, u ktorého mal pochybnosti, či práce skutočne vykonal: faktúry a zmluva o dielo boli neurčité, súpisy prác dodávateľ nepodpísal, dodávateľ nemal zamestnancov, bol nekontaktný a jeho bývalý konateľ v úradnom zázname polície poprel obchodné vzťahy so žalobcom. Žalobca namietal, že úradný záznam polície nie je prípustným dôkazom, že konateľ dodávateľa nebol vypočutý, že nezodpovedá za nedostatky dokladov tretej osoby a že práce boli reálne vykonané. Správny súd žalobu zamietol a kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, pričom s odkazom na svoj skorší rozsudok v obdobnej veci tých istých účastníkov uviedol, že úradný záznam je prípustným dôkazom podľa demonštratívneho výpočtu v § 29 ods. 4 zákona o správe daní, že správca dane sa svedka opakovane neúspešne pokúšal vypočuť a že závery daňových orgánov nestáli len na nekontaktnosti dodávateľa. Sťažovateľ napriek poskytnutej možnosti nepredložil dôkazy vyvracajúce pochybnosti, napríklad nenavrhol výsluch vlastných pracovníkov, ktorí mali pracovať súbežne s pracovníkmi dodávateľa. V nadväznosti na rozhodnutie veľkého senátu kasačný súd dodal, že iný dodávateľ nebol tvrdený ani nevyplýval zo spisu a samotná existencia plnenia na uznanie daňového výdavku nepostačuje.", "pravna_veta": "Výpočet dôkazných prostriedkov v § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je demonštratívny; ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré neboli získané v rozpore s právnymi predpismi, teda aj úradný záznam Policajného zboru zachytávajúci vyjadrenie konateľa dodávateľa, a to aj keď ho vypočúvaná osoba nepodpísala; ak sa správca dane účelnými krokmi neúspešne pokúšal svedka vypočuť, nevypočutie svedka nie je bez ďalšieho porušením zákona. Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov je len výdavok preukázateľne vynaložený; samotná existencia plnenia na uznanie výdavku nepostačuje a daňový subjekt, ktorý si výdavok uplatňuje, musí preukázať, že plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Absencia obvyklých dokladov (podpísané súpisy prác, odovzdávacie protokoly, stavebný denník) síce nie je zákonom zakázaná, sťažuje však daňovému subjektu unesenie dôkazného bremena o vecnosti a preukaznosti výdavku.", "ustanovenia": ["§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov", "§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov", "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov", "§ 464 ods. 1 SSP", "§ 461 SSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/71/2015", "guid": "96ba1dc6-9cc4-4d1b-b442-16674d4c9d85:c4aa7e6c-f35b-4c3b-94b5-9e83e64edfd4", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["daňový výdavok", "dôkazné bremeno", "úradný záznam", "dôkazný prostriedok", "daň z príjmov", "daňová kontrola", "deklarovaný dodávateľ", "výsluch svedka"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}