{"guid": "52c9627f-3d4f-4fc9-adbb-8312ab3cadd7:0eca4b6a-e492-4aee-b085-952406e5eb7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:4021200227.4", "spisova_znacka": "1Sfk/145/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/145/2022 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 1Sfk/145/2022, ECLI:SK:NSSSR:2026:4021200227.4", "identifikacne_cislo": "4021200227", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eca4b6a-e492-4aee-b085-952406e5eb7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:4021200227.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:4021200227.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:4021200227.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/145/2022\n4021200227\n30. 06. 2026\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2026:4021200227.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): S.F.H., s.r.o., so sídlom Gúnska 13, 940\n01 Nové Zámky, IČO: 36 526 002 právne zastúpeného: JUDr. Dušan Ivan, advokátska kancelária, s.r.o.,\nso sídlom Pri Suchom mlyne 6, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100522525/2021 zo dňa 06. apríla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/55/2021-86 zo dňa 1. júna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\nProcesný postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 a dane z\npríjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, o ktorej výsledkoch vyhotovil protokol č.\n9412401/5/1750998/2012 zo dňa 16. júla 2012 (ďalej len „protokol“).\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane\nvydal platobný výmer č. 9412401/5/2322341/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorým žalobcovi vyrubil\nrozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2008. Žalovaný rozhodnutím č.\n100301/1/1316898/2012/5014 zo dňa 07.01.2013 uvedený dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 9412402/5/1380121/2012\nzo dňa 11.04.2013, ktoré bolo žalovaným zrušené rozhodnutím č. 1100301/1/282428/2013/2014 zo\ndňa 21.06.2013. Správca dane vydal ďalšie rozhodnutie č. 9412402/5/17340/29/2014/1976 zo dňa\n05.05.2014, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/396907/2014/5014 zo dňa 08.09.2014\nopäť zrušené. Rozhodnutím č. 9412402/5/194669/2015 zo dňa 27.01.2015 správca dane opäť vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/148783/2015/2014 zo dňa 08.04.2015\npotvrdil.\n3. Daňové orgány neuznali žalobcovi daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa\nFABER-PLUS, s.r.o. pričom konštatovali, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno a\n\nnepreukázal splnenie podmienok podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Správca dane preto v súlade\ns ustanovením § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšil žalobcovi základ dane.\n4. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15S/16/2015-50 zo dňa 15.03.2016 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 1100301/1/148783/2015/2014 zo dňa 08.04.2015 v spojení s rozhodnutím správcu dane\nč. 9412402/5/194669/2015 zo dňa 27.01.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení\nrozsudku krajský súd konštatoval, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného\nbremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi. Dôkazné bremeno, že u spoločnosti FABERPLUS, s. r. o. došlo k nezákonnému konaniu, je podľa krajského súdu na správcovi dane, resp.\norgánoch činných v trestnom konaní. V posudzovanom prípade žalobca predložil množstvo dôkazov,\nktoré preukazujú existenciu materiálneho plnenia, pričom z výpovedí vypočutých svedkov nemožno\nvylúčiť vykonanie stavebných prác vyúčtovaných spornými faktúrami prostredníctvom pracovníkov\nzabezpečených spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o. Skutočnosti dodatočne tvrdené konateľom\nuvedenej spoločnosti Petrom Fábom spochybňujúce vystavenie faktúr, uzavretie zmlúv o dielo a zmlúv\no spolupráci, vrátane vykonania stavebných prác, a to pod tlakom prebiehajúceho trestného stíhania,\nktoré ešte nebolo právoplatne skončené, nemožno bez toho, aby správca dane preukázal, že sa žalobca\nsám dopustil nezákonnosti alebo vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, vyhodnotiť na\nťarchu žalobcu.\n5. Na základe žalovaným podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.\nk. 1Sžf/91/2016 zo dňa 19.06.2018 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2015-50 zo\ndňa 15.03.2016, a uviedol:\n„27. Pre daňovú uznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), musí byť zaúčtovaný v účtovníctve\nalebo v evidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a jeho vynaloženie musí byť daňovníkom riadne\npreukázané (podmienka preukázanosti). Ak zákon o dani z príjmov stanovuje limity pre daňové výdavky\ninak, potom je na posúdenie daňového výdavku nevyhnutné aj posúdenie tohto obmedzenia alebo\nsúvisiacich podmienok.\n28. Po posúdení, či boli v prejednávanom prípade splnené uvedené zákonné predpoklady pre\nuznateľnosť daňových výdavkov z faktúr spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o., je nutné konštatovať, že\npodmienka vecnosti bola splnená, keďže žalobcom deklarované výdavky sa týkali subdodávateľských\nprác na stavbách, ktoré žalobca realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z účtovného hľadiska\nboli tieto náklady riadne podložené zmluvami, súpismi vykonaných prác a faktúrami, preto možno za\nsplnenú považovať i podmienku zaevidovania, pričom tu treba konštatovať, že nemožnosť preverenia\núčtovných dokladov v spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. a jej pasivita voči správcovi dane (nepodanie\ndaňového priznania, nepriznanie príjmu od žalobcu z predmetných faktúr) nemôže byť v súvislosti\ns uznateľnosťou posudzovaných daňových výdavkov hodnotená na ťarchu žalobcu. Spornou teda\nzostala len podmienka preukázanosti, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za splnenú, ak riadne\nzaúčtovaný výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov bol skutočne\ndaňovníkom vynaložený.\n29. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že daňové orgány nijako nespochybnili, že žalobca vystavené\nfaktúry spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. zaplatil. Z obsahu spisu vyplýva, že orgány činné v trestnom\nkonaní sledovali pohyb finančných prostriedkov na bankovom účte tejto spoločnosti, daňové orgány však\nz týchto úkonov žiadne relevantné skutkové zistenia nezískali. Možno preto považovať za nesporné,\nže náklady na úhradu faktúr za subdodávateľské stavebné práce žalobca skutočne vynaložil a zároveň\nnebolo preukázané, že by zaplatené finančné prostriedky neboli použité na úhradu týchto faktúr,\nale na iný účel, prípadne že by sa akýmkoľvek spôsobom dostali naspäť do dispozície žalobcu. Za\ndaných skutkových okolností preto niet dôvodu pre záver, že by podmienka preukázanosti predmetných\ndaňových výdavkov nebola splnená.\n30. Vyššie opísané pochybnosti daňových orgánov o tom, či predmetné stavebné práce vykonala pre\nžalobcu spoločnosť FABER - PLUS, s. r. o., ktoré sa opierajú predovšetkým o poslednú výpoveď\nkonateľa tejto spoločnosti Petra Fábu, ako aj o neštandardný spôsob uzavierania a plnenia zmlúv\nso žalobcom, či vystavovania a predkladania faktúr žalobcovi, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu\ndostatočnými dôkazmi, na ktorých by bolo možné postaviť záver o nepreukázaní výdavkov žalobcu\n\nna subdodávateľské plnenia od spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. na stavbách realizovaných pre\nobjednávateľa. Nemožno prehliadnuť, že štatutárny zástupca objednávateľa L. M. potvrdil, že v čase\npo uzavretí zmluvy o spolupráci žalobcu so spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o. sa práce na stavbách\nzintenzívnili a začalo na nich pracovať viac pracovníkov. Napriek nie celkom jednoznačným svedeckým\nvýpovediam aj ostatní svedkovia pôsobiaci na stavbách ako stavbyvedúci, resp. zástupcovia investora\nuviedli, že na stavbách pracovali aj pracovníci subdodávateľov, pričom niektorí zo svedkov potvrdili, že\nišlo o pracovníkov spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. Tomu napokon zodpovedajú i zápisy v stavebnom\ndenníku.\n31. Správca dane ani žalovaný k týmto dôkazom nezaujali stanovisko v tom zmysle, že by boli výpovede\nsvedkov nepravdivé a prečo, nevenovali sa zápisom v stavebnom denníku a neskúmali otázku, či tieto\nzápisy zodpovedali skutočnosti, aké osoby za subdodávateľa na stavbách pracovali, kto ich poveroval\nvykonávaním prác a kto a ako ich prácu organizoval, prípadne ako bola práca týchto pracovníkov\nvykazovaná.\n32. Ako bolo naznačené, proti uvedeným dôkazom o vykonávaní subdodávateľských stavebných prác\nstojí okrem indícií o neobvyklom správaní žalobcu v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FABER - PLUS,\ns. r. o. predovšetkým výpoveď v tom čase trestne stíhaného, avšak právoplatne neodsúdeného konateľa\nspoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. Petra Fábu, ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní a neskôr\naj pred správcom dane poprel svoju predchádzajúcu výpoveď a uviedol, že spoločnosť stavebné práce\nnevykonávala a on osobne faktúry za ňu nevystavoval. Záver žalovaného, že týmito dôkazmi preukázal,\nže stavebné práce nedodala žalobcovi spoločnosť FABER - PLUS, s. r. o. a preto je zaradenie nákladov\nna uhradenie jej dodávateľských faktúr do daňových výdavkov neoprávnené, je nutné považovať za\nskutkovo nedostatočne podložený a vychádzajúci z nesprávneho vyhodnotenia dôkaznej situácie.\n33. Najvyšší súd považoval záver krajského súdu o nesprávne vyhodnotenom dôkaznom bremene na\npreukázanie podmienok uznateľnosti daňových výdavkov za daných skutkových okolností za správny,\npričom konštatuje, že ani odvolacie námietky žalovaného proti rozsudku krajského súdu nie sú spôsobilé\ntento záver spochybniť do takej miery, že by bolo nutné považovať rozsudok krajského súdu za\nnezákonný.\n6. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102268123/2019 zo dňa 01.10.2019, ktoré žalovaný\nrozhodnutím č. 100740978/2020 zo dňa 02.04.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nProcesný postup vedúci k vydaniu napadnutých rozhodnutí finančných orgánov\n7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101998556/2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým žalobcovi opäť vyrubil\nrozdiel dane v sume 36 951,83 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2008\n(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100522525/2021\nzo dňa 06.04.2021 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie\nžalobcu zamietol.\n8. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „daňové orgány“) neuznali žalobcovi daňové výdavky\nna základe dodávateľských faktúr od dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o. Daňové orgány prijali záver,\nže dôkazy ktoré získali v súvislosti s preverovaním sporných dodávateľských faktúr jednoznačne\npreukazujú, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. sporné faktúry nevystavila, so žalobcom neuzatvorila\nžiadne zmluvy a nevykonala stavebné práce uvedené na sporných faktúrach. Daňové orgány mali tiež\nza preukázané, že konateľ spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Peter Fába bol využitý k tomu, aby sa na túto\nspoločnosť neoprávnene uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Poukazovali pritom najmä na svedeckú\nvýpoveď Petra Fábu zo dňa 10.07.2019 a na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n4To/77/2019-4875 zo dňa 18.09.2019 (dôkazy získané po vynesení rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.\n1Sžf/91/2016 zo dňa 19.06.2018), na základe ktorých podľa názoru daňových orgánov boli odstránené\nrozpory v predchádzajúcich výpovediach Petra Fábu a potvrdili skutkový stav zistený správcom dane, t.\nj. že neprišlo k dodaniu plnení deklarovaným dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o. pre žalobcu.\n9. Daňové orgány konštatovali, že žalobca nepreukázal dodanie stavebných prác spoločnosťou FABERPLUS, s.r.o., nepreukázal že deklarované obchodné prípady boli reálne uskutočnené tak, ako ich\nžalobca deklaroval a nepreukázal, že boli uskutočnené osobou uvedenou na sporných faktúrach.\n\nDaňové orgány preto prijali záver, že žalobcom uplatnené výdavky neslúžili na zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov, tieto výdavky nie sú daňovými výdavkami v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Z\ntohto dôvodu bol preto žalobcovi v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov o tieto uplatnené\nvýdavky zvýšený základ dane.\nII. Konanie pred krajským súdom\n10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n11. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/55/2021-86 zo dňa 1. júna 2022\n(ďalej ako „napadnutý rozsudok“) vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a žalobu žalobcu\nzamietol.\n12. Správny súd uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových\norgánov a zistiť, či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o\ndôvodnosti daňových výdavkov z faktúr od deklarovaného dodávateľa žalobcu, spoločnosti FABERPLUS, s.r.o.\n13. Správny súd poukázal na to, že nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov\nviaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a\nudržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, teda musí ísť o výdavok dostatočne\npreukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na\nuznanie uplatnených výdavkov. Len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu\nk podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania sa výdavky uznajú\nza daňový výdavok. Správny súd dal do pozornosti povahu dodávaných plnení - stavebných prác a\nskutočnosť, že tieto sa nedali overiť v účtovnej evidencii dodávateľskej spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o.,\nkeďže táto nebola správcovi dane predložená, žiadne výnosy neboli priznané, daňové priznanie k dani z\npríjmov za rok 2008 táto spoločnosť nepriznala, účtovné evidencie sa správcovi dane nepodarilo získať.\n14. Ďalej správny súd poukázal na zistenia vo vyrubovacom konaní, konkrétne výpovede svedkov,\nktorých navrhol žalobca, a to C.. Š. U., C.. G. D., E. F., R. F. R. L. M.M.. Svedkovia uviedli, že\npráce mohla, prípadne vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., avšak uvedenú informáciu mali len\nsprostredkovane od konateľa žalobcu. Konateľa spoločnosti FABER-PLUS s.r.o. nepoznali a žiadnym\nspôsobom nepreverovali, či boli skutočne práce vykonané touto spoločnosťou. Aj samotný konateľ\nžalobcu Ing. Stanislav Hegedűs uviedol, že s Petrom Fábom na stavbách nebol, nebol dôvod ho\nkontaktovať, keďže práce prebiehali k ich spokojnosti. Stavebné práce sa od subdodávateľov nepreberali\npísomne, nevyhotovovali sa protokoly. Stavbyvedúci žalobcu fyzicky preberal prevedené práce od\nsubdodávateľa, za ktorého bol väčšinou prítomný vedúci pracovnej skupiny. Stavbyvedúcimi, resp.\nstavebný dozor na stavbách v roku 2008 (C.. Š. U., C.. G. D., E. F. R. R. F.) nepotvrdili, že stavebné\npráce vykonávané na predmetných stavbách v roku 2008 skutočne zrealizovala spoločnosť FABERPLUS, s.r.o., názov spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. mali len z počutia nejakej inej osoby, nepreverovali\nsi skutočnosť a nemajú vedomosť o tom, či stavebné práce skutočne vykonávala spoločnosť FABERPLUS, s.r.o.\n15. V súvislosti s výpoveďami konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. správny súd uviedol, že tento\nbol vypočutý viackrát. V roku 2012 prehlásil, že stavebné práce na základe správcom dane predložených\nfaktúr spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. poskytla žalobcovi. Pri ďalšom výsluchu dňa 24.09.2013 svedok\nodmietol vypovedať z dôvodu možného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania jeho osoby.\nDňa 19.12.2013 svedok uviedol, že na dokladoch, ktoré mu správca dane dal k nahliadnutiu (faktúry,\nzmluvy o dielo a spoluprácu, súpisy vykonaných prác) nie je jeho podpis, s uvedenými dokladmi\nneprišiel v minulosti do styku, ani uvedené doklady nevystavil. Svedok bol následne vypočutý za\nprítomnosti konateľa žalobcu dňa 06. 02. 2014, kedy svedok opäť odmietol vypovedať z dôvodu\nmožného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania jeho osoby. Dňa 07.03.2014 miestne príslušný\nsprávca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom, kedy sa vyjadril, že finančné obnosy z tohto účtu\nza spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. nevyberal ani nevkladal. Kto tak konal v jeho mene je predmetom\nvyšetrovania OČTK, nikomu nedal dispozičné právo nakladať s predmetným účtom. Svedok bol vypočutý\n\nopäť dňa 27.11.2014, kedy uviedol, že nevystavoval faktúry a nepodpisoval zmluvy, ktoré mu správca\ndane dal k nahliadnutiu, v mene spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. nedojednával žiadne obchody, konateľa\nspoločnosti S.F.H., s.r.o. Ing. Stanislava Hegedűsa nepozná. Napokon bol dňa 10.07.2019 správcom\ndane vypočutý za prítomnosti konateľa žalobcu i splnomocneného zástupcu žalobcu, kedy potvrdil, že\nbol konateľom spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. 4 mesiace, neriešil žiadny obchod v tejto firme, vôbec\nnevedel, čo sa v nej deje. Konateľa žalobcu nepoznal, nevedel, akým spôsobom boli vykonané práce\npre žalobcu, ani to, či v roku 2008 spoločnosť FABER - PLUS, s.r.o. mala vlastných zamestnancov. Bol\nkonateľom tejto spoločnosti len na papieri. Sporné faktúry nepodpisoval, pečiatku nemal. Poskytol svoje\nmeno a je odsúdený za neodvedenie dane a poistného, rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, nakoľko\nsa prokurátor odvolal. Správny súd poukázal na to, že na uvedenom ústnom pojednávaní dňa 10. 07.\n2019 bol prítomný i konateľ žalobcu a jeho splnomocnený zástupca, ktorí využili svoje právo a svedkovi\npoložili otázky, pričom k jeho odpovediam sa už ďalej nevyjadrili.\n16. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca bol s vykonanými úkonmi\noboznámený a zároveň bol vyrozumený o dni prerokovania priebehu a výsledkov dokazovania. Zo\nzápisnice z pojednávania zo dňa 19.09.2019 je zrejmé, že splnomocnený zástupca žalobcu bol\noboznámený s výsledkami dokazovania pričom sa k jednotlivým dôkazom vyjadril. Správca dane sa\npokúsil vykonať aj konfrontáciu žalobcu so svedkom Petrom Fábom. Konateľ žalobcu sa opakovane\nz uvedeného úkonu ospravedlnil z dôvodu svojho zdravotného stavu. Peter Fába následne poskytol\nsprávcovi dane uznesenie č.k. 4To/77/2019-4875 zo dňa 18.09.2019, vydané Krajským súdom v\nKošiciach v trestnej veci obžalovaného Petra Fábu a spol., z ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného\nsúdu Košice I zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 10Tk/1/2017 bol obžalovaný Peter Fába uznaný vinným\npokračovacím zločinom nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 Trestného\nzákona. Správca dane následne oboznámil žalobcu s doplneným dokazovaním a na jeho žiadosť mu\nzaslal fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Košiciach\nč.k. 4To/77/2019-4875 zo dňa 18.09.2019, strany 1, 9 - 17). Výsledkom vykonaného preverenia bolo\nzistenie, že reálne dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaného dodávateľa spoločnosti\nFABER - PLUS, s.r.o. nebolo vierohodne preukázané, naopak, za tejto dôkaznej situácie bolo vyvrátené,\nže stavebné práce boli dodané spoločnosťou FABER - PLUS, s.r.o. Podľa názoru správneho súdu všetky\nzhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz,\ndostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.\n17. Žalobca v podanej správnej žalobe podľa správneho súdu neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý\nby preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom\nhodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu,\nalebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Tvrdenia i názory žalobcu, ktoré neboli podložené\nrelevantnými dôkazmi, podkladmi a argumentami, tak predstavujú len vyjadrenia jeho nesúhlasu so\nzávermi žalovaného, čo nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné. Výpovede osôb, ktoré navrhol žalobca a ktoré boli\nvypočuté podľa názoru správneho súdu nemali charakter dôkazu, pretože ich obsah vzhľadom na\npostavenie takýchto „svedkov“ mali len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré bolo potrebné preukázať.\n18. Správny súd konštatoval, že daňové orgány nepreniesli na žalobcu ťarchu dokazovania v\nsúvislosti s dodávateľskou spoločnosťou. Žalobca na preukázanie uplatnených daňových výdavkov\npredložil doklady, pričom údaje v nich uvedené sa preverovaním nepodarilo preukázať. Z rozhodnutí\ndaňových orgánov podľa správneho súdu vyplýva, ktoré skutočnosti boli zistené a akým spôsobom\nboli vyhodnotené. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu bez konkrétne formulovaných námietok nemôže podľa\nsprávneho súdu spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd žalobcovi v napadnutom\nrozsudku vytkol, že samotné vyjadrenie nesúhlasu bez uvedenia právneho významu jednotlivých\nnámietok nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správna žaloba podľa správneho\nsúdu neobsahuje zrozumiteľnú argumentáciu.\n19. Správny súd ďalej poukázal na to, že na preukázanie splnenia podmienok pre uznanie daňových\nvýdavkov nepostačuje len výpoveď žalobcu a svedkov, najmä pokiaľ tieto neobsahujú žiadne konkrétne\nskutočnosti a nie sú podložené verifikovateľnými listinnými dôkazmi. Daňové orgány podľa správneho\nsúdu na základe vykonaného dokazovania dôvodne spochybnili plnenia práve spoločnosťou FABERPLUS, s.r.o. Správny súd doplnil, že skutočnosť, že plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa boli\n\nspochybnené ešte neznamená, že tieto nemohli byť žalobcovi poskytnuté inou osobou. Správny súd tu\ndoplnil, že nie je úlohou správcu dane tohto dodávateľa vyhľadávať.\n20. Z § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov podľa správneho súdu jednoznačne vyplývajú podmienky, za\nakých si možno uplatniť daňový výdavok. V prípade ak si žalobca uplatnil výdavky, bolo potrebné aby\npreukázal splnenie podmienok, ktoré zákon vyžaduje. Správny súd akcentoval, že nie je povinnosťou\nsprávcu dane zisťovať od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie prevzal pokiaľ vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že mu plnenia dodala ním uvádzaná spoločnosť.\n21. Podľa správneho súdu v predmetnom prípade nebolo preukázané poskytnutie služieb od\ndeklarovaného dodávateľa. Správny súd poukázal na to, že konateľ deklarovaného dodávateľa potom,\nčo mu hrozilo trestné stíhanie odmietol vypovedať a po jeho ukončení za prítomnosti žalobcu uviedol, že\nbol len „biely kôň“, pričom poprel dodanie služieb žalobcovi. Z tohto dôvodu nie je zrejmé z akého dôvodu\nsa žalobca domáha konfrontácie so svedkom. Správny súd pokladal za účelové zo strany žalobcu\nspochybňovanie uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Aj keď sa v uznesení nehovorí konkrétne o\nfaktúrach pre žalobcu, uvedené je dôkazom toho, že výpoveď Petra Fábu je možné považovať za\ndôveryhodnú.\n22. Správny súd v napadnutom rozsudku vysvetlil aj východiská prenosu a rozloženia dôkazného\nbremena. Uviedol, že dôkazné bremeno pri preukazovaní uplatnených výdavkov leží predovšetkým\nna žalobcovi. Žalobca sa podľa správneho súdu mýli, ak tvrdí že svoje dôkazné bremeno uniesol\npredložením účtovných dokladov. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,\nže žalobca bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane a správca dane mu poskytol možnosť, aby\nich uplatnenie obhájil a objasnil.\n23. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane neakceptoval jeho žiadosť\nna osobnej účasti na oboznámení s výsledkami dokazovania. Uviedol, že žalobca mal v konaní\nsplnomocneného zástupcu, ktorý sa bežne zúčastňoval úkonov a vyjadroval sa k zisteným\nskutočnostiam, preto nebol dôvod, aby sa pre zdravotný stav žalobcu nemohol splnomocnený zástupca\nzúčastniť aj oboznámenia. V súvislosti s námietkou osobnej účasti pri výsluchu svedka Petra Fábu\nsprávny súd zdôraznil, že konateľ žalobcu bol prítomný počas jeho výsluchu a využil aj možnosť\nklásť mu otázky. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd aj namietanú nepreskúmateľnosť, a\nto z dôvodu že táto námietka nebola konkretizovaná. Správny súd v tejto súvislosti vysvetlil otázku\nnepreskúmateľnosti a uviedol, že rozhodnutie žalovaného touto vadou netrpí.\n24. K námietke žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v rozpore s právnym názorom\nuvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/91/2016 zo dňa 16.06.2018 dal správny súd do\npozornosti zjednotenie súdnej praxe a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/57/2019\nzo dňa 15.10.2020, z ktorého vyplývajú základné podmienky pre uznanie daňových výdavkov.\n25. Záverom správny súd skonštatoval, že žalovaný vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia daňového\nnákladu v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu\na jeho rozhodnutie nie je svojvoľné. Správny súd pokladal námietky žalobcu za nedôvodné.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania\n26. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú\nsťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným\nnávrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný\nsúd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil\na vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n27. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ vidí v tom, že správny súd nesprávne posúdil namietaný\nrozpor s právnym názorom vysloveným v skoršom rozhodnutí žalovaného č. 100740978/2020 zo dňa\n02.04.2020 na str. 8, ako aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. 1Sžf/91/2016 zo dňa 19.06.2018 (ďalej len „rozsudok NS SR“), konkrétne v bode\n31. a 32. tohto rozsudku. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta aj nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozsudku čím zároveň odôvodňuje dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Rozpor\nsťažovateľ odôvodňuje tým, že správca dane nevykonal konfrontáciu medzi svedkom Petrom Fábom\na sťažovateľom. Správca dane na konfrontáciu rezignoval všeobecným odkazom na právoplatné\nuznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/77/2019-4875 zo dňa 18.09.2019 (ďalej len\n„uznesenie“). Podľa sťažovateľa týmto uznesením nie je preukázané, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o.\nnevykonala plnenia pre sťažovateľa. Rozpor s rozsudkom NS SR sťažovateľ odôvodňuje tým, že správny\nsúd nezohľadnil skutkové odlišnosti posudzované v predmetných rozsudkoch, nechal bez povšimnutia,\nže právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/57/2019\nzo dňa 15.10.2020 vyplýva z rozsudku, ktorý časovo predchádza rozsudku NS SR, a tiež mylným\nzhodnotením, že oba tieto rozsudky vychádzajú z odlišného právneho názoru.\n28. Nesprávne právne posúdená podľa sťažovateľa bola aj použiteľnosť uznesenia, pretože z jeho\nneúplných častí nie je možné zistiť popis skutku, za ktorý mal byť Peter Fába odsúdený, za ktorú\nspoločnosť mal konať ani o aký predmet zdaniteľného plnenia sa malo jednať. Správny súd si protirečí,\nkeď na jednej strane hovorí, že v uznesení nie je stotožnený skutok, pričom sa v ňom nehovorí o\nkonkrétnych faktúrach pre sťažovateľa a na strane druhej vyvodzuje, že sa ním preukazuje popretie\ndodania konkrétnych služieb v konkrétnom období pre konkrétnu spoločnosť. Podľa sťažovateľa bola\nnesprávne právne posúdená aj námietka vykonania konfrontácie. Sťažovateľ uvádza, že vykonaním\nkonfrontácie so svedkom Petrom Fábom mohli byť odstránené rozpory v jeho výpovedi. Správny súd\nnesprávne prirovnal úkon konfrontácie k vyjadreniu k výpovedi svedka. Správny súd tiež nesprávne\nvyhodnotil, že rozpory vo výpovedi svedka Petra Fábu sú odstránené uznesením, preto vykonanie\nkonfrontácie nie je potrebné.\n29. Nesprávne právne posúdený bol aj význam svedeckých výpovedí zamestnancov sťažovateľa.\nV tejto súvislosti namieta, že samotná skutočnosť, že svedkom je zamestnanec sťažovateľa , resp.\njeho obchodného partnera, nerobí z jeho výpovede menej rozhodujúci dôkaz. Podľa sťažovateľa je\nneprípustné, aby boli svedecké výpovede posúdené len ako vyhlásenia bez hodnoty dôkazu, na základe\ntoho že svedok svoju výpoveď nepreukázal. Záverom sťažovateľ namieta, že všetky svedecké výpovede,\nako aj listinné dôkazy boli posúdené v rozpore s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Správny súd podľa\nsťažovateľa nesprávne posúdil aj vykonané dokazovanie, čo odôvodňuje tým, že sťažovateľ dostatočne\npreukázal splnenie podmienok podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov pre uznanie daňových\nvýdavkov. V tejto súvislosti poukazuje na svedecké výpovede L. M., E. F., R. F., C.. G. D., C.. Š.\nU., z ktorých podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že práce uvedené na faktúrach boli skutočne\nzrealizované spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o.\n30. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením otázky rozloženia dôkazného bremena sťažovateľ\nnamieta, že žalovaný a rovnako správny súd rozhodol v jeho neprospech kvôli pochybnosti na strane\nspoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Žalovaný a správny súd vychádzali z nesprávnej interpretácie § 24\ndaňového poriadku, pretože sťažovateľ nemôže znášať dôkaznú povinnosť vo vzťahu k právnym\nvzťahom a iným skutočnostiam jeho dodávateľa. Žalovaný a následne aj správny súd úplne zaťažili\nsťažovateľa dôkazným bremenom. Sťažovateľ predložil správcovi dane všetky zákonom požadované\ndoklady a preukázal aj materiálnu existenciu plnenia. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na\njudikatúru Súdneho dvora EU, rozsudky Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR.\nSťažovateľ ďalej namietal, že správca dane nevyhodnotil tú časť výpovede Petra Fábu, podľa ktorej\nmohol spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. riadiť niekto iný. Sťažovateľ nebol oboznámený s podaním\nz NAKA zo dňa 15.04.2014. Daňové orgány sa tiež nevysporiadali s ďalšou listinou, ktorou boli\nsťažovateľovi vrátené doklady z NAKA.\n31. Sťažovateľ spochybňuje aj záver správneho súdu o význame účasti sťažovateľa na prerokovaní\nvýsledkov dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní. Žiadne zákonné ustanovenie neupravuje,\nže nevyslovenie nesúhlasu s navrhovaným termínom prerokovania je jeho určením či znamená súhlas.\nKonateľ sťažovateľa sa náležite z tohto úkonu ospravedlnil z dôvodu vážneho zdravotného stavu a\nnavrhol jeho odročenie. Jeho osobná účasť pritom mala byť podľa sťažovateľa nevyhnutná.\n32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich záveroch v zmysle ktorých sťažovateľ\nnepreukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkoch.\n\nIV. Konanie na kasačnom súde\n33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako\nkasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle\n§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk\npodľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n34. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného uznesením sp. zn. 1Sfk/145/2022\nzo dňa 30.01.2025 prerušil konanie o kasačnej sťažnosti do rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 19SVs/10/2024. Veľký senát Najvyššieho správneho\nsúdu SR rozhodol uznesením sp. zn. 19SVs/10/2024 zo dňa 19.03.2026, právoplatným dňa 28.04.2026,\nčím odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie o kasačnej sťažnosti prerušilo. Preto predsedníčka senátu\n1S rozhodla uznesením sp. zn. 1Sfk/145/2022 zo dňa 08.06.2026 o pokračovaní v konaní o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n35. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním\nsúvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.\nt), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon\nneustanovuje inak.“\n36. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov: „Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané...“\n37. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“): „Daňový\nsubjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných\npredpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“\n38. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.“\n39. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku: „Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty\nurčenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti\nalebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred\njej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca\ndane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.“\n\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n40. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol správnu\nžalobu. Správnou žalobou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bol\nsťažovateľovi vyrubený rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2008.\n41. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SPP) a či krajský\nsúd rozhodol vo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SPP).\n42. Najvyšší správny súd SR sa v prvom rade zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozsudku. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť\nrozsudku správneho súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.\nZákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia\nrozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných\nprocesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania\npredostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\n(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko). Správny súd v intenciách\ncitovaných záverov postupoval. Správny súd sa vecne vysporiadal s podstatou žalobnej argumentácie a\nposúdil tak, či boli v predmetnom prípade splnené podmienky pre uplatnenie daňových výdavkov podľa\n§ 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, či bolo dokazovanie vykonané v postačujúcom\nrozsahu a dôkazy správne vyhodnotené, či bol sťažovateľ neprimerane zaťažený dôkazným bremenom\na či daňové orgány rešpektovali právny názor vyslovený v rozsudku NS SR. Napadnutý rozsudok preto\nvadou nepreskúmateľnosti netrpí. Vzhľadom k rozsahu zistených skutočností kasačný súd zvolil v danej\nveci obdobný prístup.\n43. V preskúmavanom prípade je pre rozhodnutie veci samej dôležité posúdenie, či sťažovateľ splnil\npodmienky pre uplatnenie daňových výdavkov podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov,\na či v súlade s § 24 daňového poriadku preukázal, že uplatnené výdavky tvrdeným spôsobom vynaložil.\n44. Podľa ustanovenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov sa daňovým výdavkom rozumie výdavok\n(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §\n6 ods. 11 citovaného zákona. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými\nvýdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky\n(náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne\npreukázané, a ďalšie bližšie špecifikované výdavky pod písm. a/ až l/ ods. 1 a a/ až m/ ods. 2 zákona\no dani z príjmov.\n45. Vychádzajúc z § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno v súlade ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre\nuznanie daňového výdavku sú (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie, resp.\nzaevidovanie (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/27/2023 z 27. júna 2024).\n46. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú uplatňované výdavky vynaložené na dosiahnutie,\nzabezpečenie alebo udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov, t. j. či je tu priama\nväzba medzi výdavkom a podnikateľskou činnosťou daňovníka, ktorý si jeho uznanie ako daňového\nvýdavku uplatňuje. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňovník\npreukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/\nvznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol a nejde len o fikciu (nestačí pritom\nlen realizácia platby). Účtovné doklady, spĺňajúce kritériá podľa osobitného predpisu (§ 10 zákona o\núčtovníctve), musia jednoznačne preukazovať prijatie tovaru alebo služby a súčasne je potrebné, aby\nbolo preukázané, že k prijatiu tovarov alebo služieb označených v účtovnom doklade reálne došlo. Pri\npodmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok zaúčtovaný v účtovníctve\n\ndaňovníka, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, ak ide o daňovník - fyzickú osobu, ktorá nie je\núčtovnou jednotkou (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/29/2022 z 30. júla 2024).\nDaňový výdavok možno uplatniť len vtedy, ak bol preukázateľne vynaložený.\n47. V prípade sťažovateľa bola daňovými orgánmi spochybnená podmienka preukázateľnosti\nvynaloženia sťažovateľom uplatnených výdavkov, keďže bolo preukázané, že plnenia za ktoré\nsťažovateľ vynaložil peňažné prostriedky neboli sťažovateľovi dodané deklarovaným dodávateľom.\nTo znamená, že nebolo preukázané vynaloženie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov, keďže doklady ktoré sťažovateľ v daňovej kontrole predložil, a na ktorých figuroval\ndeklarovaný dodávateľ, ako dôkaz o vynaložení výdavkov neobstáli. Za tohto skutkového stavu bolo\npotom na sťažovateľovi aby následne bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že uplatnené výdavky v\ndeklarovanej výške skutočne vynaložil a akým spôsobom.\n48. K otázke súladu medzi deklarovaným a skutočným dodávateľom tovaru alebo služby ako podmienke\npre uznanie daňových výdavkov kasačný súd odkazuje na závery veľkého senátu vyplývajúce z\nuznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026.\n49. Veľký senát v uznesení sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026 skonštatoval, že uznaniu\nzaúčtovaného výdavku spojeného s nadobudnutím tovarov alebo služieb súvisiacich so zdaniteľným\npríjmom daňovníka za daňový výdavok na účely zákona č. 595/2003 Z. z. bez ďalšieho nebráni, ak\nsa v daňovom konaní ukáže, že dodávateľom tovarov alebo služieb je iný subjekt ako ten, ktorý je\nuvedený v účtovných dokladoch. Podmienkou pre uznanie takého výdavku za daňový výdavok je\nvšak preukázanie, komu daňovník tento výdavok vynaložil a aké je vecné prepojenie medzi osobou\ndodávateľa a nadobudnutým tovarom alebo službou, za ktoré bol výdavok zaúčtovaný. Dôkazné\nbremeno tu zaťažuje daňovníka.\n50. Veľký senát zastáva názor, že esenciálnym zákonným predpokladom uznania určitého nákladu ako\ndaňového výdavku je účel, teda aby výdavok bol daňovníkom (podnikateľským subjektom) vynaložený\nna dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov, ktoré sa následne stávajú predmetom zdanenia\n(nález I. ÚS 241/07-44 z 18. septembra 2008, body 19. a 20.). Uvedená podmienka pri existencii\na zaúčtovaní výdavku sa teda primárne viaže k účelu výdavku, pričom v uvedenom kontexte len\nspochybnenie subjektu dodávateľa, ktorý je uvedený na účtovnom doklade, bez ďalšieho nie je pre\núčely právneho režimu dane z príjmov smerodajné a samo osebe nie je dôvodom neuznania reálne\nvynaloženého výdavku (bod 44. uznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026).\n51. Veľký senát vychádzal z toho, že ak správca dane predloží (oznámi) daňovníkovi skutočnosti\nobjektívne spochybňujúce vierohodnosť, vecnú správnosť, či úplnosť predkladaného účtovného\ndokladu, na podklade ktorého si daňovník za účelom zníženia základu dane uplatňuje určitý daňový\nvýdavok, bude v prvom rade na daňovníkovi, aby osvedčil súlad účtovného dokladu so skutočnosťou, t.\nj. aby dodatočne argumentačne podporil svoje pôvodné tvrdenia a preukázal, že napriek počiatočným\npochybnostiam správcu dane sa účtovný prípad udial tak, ako o ňom vypovedá obsah účtovného dokladu\n(bod 47. uznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026).\n52. Hoci vynaloženie daňového výdavku bude daňovník spravidla preukazovať prostredníctvom\nvystaviteľa účtovného dokladu (napr. faktúry, dodacieho listu, pokladničného dokladu z elektronickej\nregistračnej pokladnice, výdavkového pokladničného dokladu), neznamená to, že pretrvávanie\npochybností správcu dane v otázke nesúladu medzi z účtovného dokladu vyplývajúcim a skutočným\ndodávateľom tovaru alebo služby počas daňovej kontroly by malo nevyhnutne viesť k neuznaniu\nvynaloženého nákladu ako daňového výdavku. Uvedené platí za predpokladu, že daňovník pochybnosti\nsprávcu dane odstráni korekciou svojich pôvodných tvrdení či ponukou nových dôkazov a preukáže\nskutočné vynaloženie daňového výdavku vo vzťahu k inej osobe, resp. za iných okolností. Preukázanie\niných okolností môže tak výnimočne spočívať napr. v označení identity iného ako z účtovného dokladu\nvyplývajúceho dodávateľa, ktorému v preukázanej výške zaplatil za dodanie tovaru alebo služby\nuvedenej na účtovnom doklade, alebo aj predložením iných dôkazov, ktoré umožnia prijať preukázaný a\nnesporný záver, že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, avšak inou osobou, pričom dodávateľ uvedený\nna účtovnom doklade je vecne prepojený s nadobudnutým tovarom alebo službou, samozrejme vždy\nza splnenia základnej podmienky, že na strane daňovníka ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie alebo udržanie príjmov (bod 48. uznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026).\n\n53. Veľký senát ďalej v uznesení sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026 (bod 50.) vysvetlil, že\ndaňové orgány musia daňovníkovi ešte v priebehu daňového konania umožniť, ak to daňovník tvrdí, aby\ninými hodnovernými dôkazmi odstránil rozpory vo svojich skorších tvrdeniach, prípadne tieto tvrdenia\nupravil a jednoznačným spôsobom preukázal, ktorý subjekt bol dodávateľom tovarov alebo služieb\noznačených na účtovnom doklade, za ktoré daňovník poskytol finančné plnenie, ktoré si následne\nuplatňuje ako daňový výdavok (pričom môže ísť o podnikateľský subjekt odlišný od subjektu uvedeného\nna účtovnom doklade). Pokiaľ však daňovník nepreukáže, že plnenie v rozsahu uplatnených výdavkov\nposkytol subjekt uvedený na účtovnom doklade a zároveň po oznámení mu pochybností zo strany\nsprávcu dane vo vzťahu k nesúladu medzi identitou na účtovnom doklade uvedeného a skutočného\ndodávateľa nepreukáže, prípadne ani netvrdí, že tu je iný subjekt, ktorý mu plnenie (tovar alebo\nslužbu) v skutočnosti dodal, nemožno hovoriť o tom, že daňovník dôkazné bremeno uniesol. V takomto\nprípade správca dane tým, že postupom podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku poskytol daňovníkovi\nprimeraný procesný priestor na dodatočné preukázanie (verifikáciu) spornej obchodnej transakcie, resp.\nprípadnú revíziu jeho tvrdení ohľadne identity skutočného dodávateľa, splnil svoju dôkaznú povinnosť a\nneuznanie vynaložených nákladov ako daňových výdavkov by za takýchto okolností bolo dôvodné (bod\n53. uznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026).\n54. V daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov platí, že dôkazné bremeno prioritne zaťažuje\ndaňový subjekt (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.\nfebruára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla\n2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou\nfaktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku\npochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje\ntvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk\n20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\n55. Uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.\nseptembra 2019, bod 54). Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za\núčelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).\n56. Kasačný súd zastáva názor, že v posudzovanom prípade boli správcom dane dôvodne spochybnené\ntvrdenia sťažovateľa, podľa ktorých plnenia, za ktoré vynaložil peňažné prostriedky, boli skutočne\nposkytnuté dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Správca dane pritom označil konkrétne\nskutočnosti, ktoré v ňom vyvolali pochybnosti o tom, že plnenia uvedené na sporných faktúrach skutočne\ndodal sťažovateľom tvrdený dodávateľ.\n57. Ako vyplýva z administratívneho spisu, sťažovateľ v daňovom konaní predložil písomné doklady,\nktorými preukazoval uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Išlo najmä o vystavené\nfaktúry, rámcovú zmluvu, odsúhlasené súpisy prác a záznamy v stavebných denníkoch, podľa ktorých\ndodávateľská spoločnosť FABER-PLUS s.r.o. mala vykonávať fakturované stavebné práce. Na druhej\nstrane však kasaný súd dáva do pozornosti, že správca dane a žalovaný vykonali rozsiahle dokazovanie,\nktorým sťažovateľom formálne deklarované skutočnosti relevantne spochybnili. Pochybnosti správcu\ndane a žalovaného sú pritom postavené najmä na (i) nevedomosti vtedajších konateľov spoločnosti\nFABER-PLUS, s.r.o. o deklarovaných obchodoch (pána Petra Maxa a pani Margity Maxovej), (ii) popretí\nkonateľa spoločnosti FABER-PLUS s.r.o. (v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov pán Peter Fába),\nže on alebo jeho spoločnosť participovali na deklarovaných plneniach, (iii) nedostupnosti účtovníctva\ndeklarovaného dodávateľa, (iv) nemožnosti preukázania reálneho uskutočnenia prác deklarovaným\ndodávateľom prostredníctvom stavbyvedúcich jednotlivých stavieb zodpovedajúcich za ich realizáciu.\n58. Čo sa týka viacerých výpovedí pána Petra Fábu kasačný súd súhlasí so závermi správneho\nsúdu ako aj žalovaného, že už jeho prvá výpoveď, ktorej sa dovoláva aj samotný sťažovateľ, bola\n\nnehodnoverná, nepreukazná a zakladala relevantné pochybnosti správcu dane. Pán Fába na výsluchu\ndňa 4. apríla 2012 síce najskôr formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov so sťažovateľom,\nna druhej strane však sám tvrdil, že predmetná spoločnosť nemala zamestnancov, práce mal vykonávať\nprostredníctvom subdodávateľov, ktorých nevedel uviesť (a to napriek veľkému rozsahu dodávaných\nprác), nepamätal si údaje o tom, kto mu mal viesť účtovníctvo a nepravdivé bolo tiež jeho tvrdenie o\nzaúčtovaní predmetných obchodov (spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. nepodala za rok 2008 priznanie na\ndaň z príjmov právnických osôb).\n59. Kasačný súd neopomína skutočnosť, že pán Peter Fába následne v konaní menil svoju výpoveď, dňa\n24. septembra 2013 odmietol vypovedať (z dôvodu možného trestného stíhania voči jeho osobe), dňa 19.\ndecembra 2013 bez prítomnosti sťažovateľa poprel svoju účasť na deklarovaných obchodoch aj pravosť\npodpisu na uzatvorených zmluvách a vystavených faktúrach (ako aj vystavenie faktúr), dňa 6. februára\n2014 za prítomnosti sťažovateľa opätovne pán Fába odoprel výpoveď z dôvodu možného trestného\nstíhania, dňa 27. novembra 2014 za prítomnosti sťažovateľa opätovne poprel vystavenie faktúr, ich\npodpísanie, nepoznal konateľa sťažovateľa a pod. Svedecké výpovede pána Petra Fábu, ako jeden z\nrozhodujúcich dôkazov v predmetnej veci, neboli v predchádzajúcich konaniach relevantným dôkazom\npre rozhodnutia daňových orgánov, keďže svedok v daňovom konaní menil výpoveď a jeho výpovede\nresp. ich výpovedná hodnota mohli byť ovplyvnené trestným konaním, ktoré voči nemu malo byť vedené\nzo spáchania tzv. daňových trestných činov.\n60. Po zrušujúcom súdnom rozhodnutí však správca dane nezostal pasívny a dňa 10.07.2019 opätovne\nako svedka vypočul pána Fábu, a to za prítomnosti konateľa sťažovateľa a jeho splnomocneného\nzástupcu. Napriek tomu, že pán Fába bol konfrontovaný pri výsluchu prítomnosťou aj otázkami\nkonateľa sťažovateľa, poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, uviedol, že nepozná konateľa\nsťažovateľa sediaceho vedľa neho, poprel uzatvorenie rámcovej zmluvy so sťažovateľom či spoluprácu\nso sťažovateľom. Nevedel uviesť, kto mal predmetné stavebné práce organizovať, kto ich vykonával,\nkto vystavoval súpis prác, kto vystavoval faktúry či ich poskytol sťažovateľovi. Podstatné pre posúdenie\nrelevantnosti tejto výpovede je tiež to, že výsluch bol časovo uskutočnený po predchádzajúcom\nzrušujúcom rozhodnutí správneho súdu a zároveň potom, ako bol pán Fába odsúdený za daňovú trestnú\nčinnosť, čo sám pri výsluchu uviedol (hoci neprávoplatne - z dôvodu podania odvolania prokurátorom).\n61. Kasačný súd zhodne so žalovaným a správnym súdom vyhodnotil túto výpoveď tak, že nepotvrdzuje\núčasť pána Fábu a spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. na zdaniteľných obchodoch deklarovaných\nsťažovateľom. Prípadné pochybnosti o korektnosti predmetnej výpovede z dôvodu trestného konania v\npredmetnom čase navyše odpadli, keďže pán Fába poprel vykonanie predmetných obchodov napriek\nodsúdeniu, proti ktorému sa nebránil.\n62. Kasačný súd reflektuje a nespochybňuje skutočnosť, že posledný výsluch pána Fábu zo dňa\n10.07.2019 nemal charakter konfrontácie. Na druhej strane však dáva do pozornosti, že daňový poriadok\ndôkazný prostriedok konfrontácie nepozná. Čo sa týka výpovednej hodnoty poslednej výpovede pána\nFábu, ani podľa kasačného súdu nemožno pri nej vidieť zásadný rozdiel oproti prípadnej konfrontácií.\nVýsluch bol uskutočnený za prítomnosti konateľa sťažovateľa, ten mohol klásť svedkovi otázky, pričom\notázky sťažovateľa žiadnym spôsobom nespochybnili výpoveď pána Fábu, jej kvalitu či konzistenciu. V\ntejto súvislosti dáva kasačný súd tiež do pozornosti, že uvedené na predmetnom výsluchu sťažovateľ ani\njeho splnomocnený zástupca nenamietali, pričom s obsahom zápisnice z výsluchu č. 101694230/2019\nzo dňa 10.07.2019 vyjadrili svoj súhlas, čo potvrdili aj svojimi podpismi.\n63. V rámci posledného vyrubovacieho konania po zrušujúcom rozhodnutí správca dane vykonal viacero\npokusov o vykonanie konfrontácie medzi pánom Fábom a konateľom sťažovateľa. Z administratívneho\nspisu má kasačný súd za preukázané, že správca dane za účelom konfrontácie predvolal pána Fábu a\nto aj opakovane, pričom o tejto skutočnosti upovedomil aj sťažovateľa. Zároveň za účelom konfrontácie\nopakovane predvolaný aj konateľ sťažovateľa. Túto však nebolo možné vykonať z dôvodu nemožnosti\nosobnej prítomnosti konateľa sťažovateľa pre jeho zdravotný stav. Nemožno preto vyčítať správcovi\ndane, že odtohto úkonu upustil alebo že by bol v tejto veci nečinný. Tieto námietky preto vyhodnotil\nkasačný súd ako nedôvodné.\n64. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že z poslednej výpovede pána Fábu môže vyplývať, že spoločnosť\nFABER-PLUS, s.r.o. ovládali iné osoby, hoci on bol formálnym konateľom, toto tvrdenie pre vec nie\n\nje rozhodujúce. Kasačný súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na posun v rozhodovacej činnosti.\nPokiaľ sťažovateľ namietal, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. ovládali iné osoby, kasačný súd uvádza,\nže závery veľkého senátu vyplývajúce z uznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026 na\nprejednávanú vec nie je možné aplikovať, nakoľko sťažovateľ konštantne počas celého daňového\nkonania a súdneho konania (vrátane kasačného konania) tvrdil, že sporné plnenia mu boli dodané\nvýlučne a iba spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o.. Nebol teda identifikovaný žiadny iný subjekt, vo vzťahu\nku ktorému by alternatívne prichádzalo do úvahy splnenie podmienok pre uznanie daňových výdavkov\nmajúcich základ v službách, vyplývajúcich zo sporných faktúr. Je potrebné tiež uviesť, že pán Fába vo\nsvojej výpovedi hovoril o ženách, pričom konateľ sťažovateľky vo svojich výpovediach uvádzal, že za\nspoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. rokoval s mužom. Uvedené preto nemôže zvrátiť záver kasačného súdu\no posúdení daného výsluchu. Táto námietka je nedôvodná.\n65. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na výpovede stavbyvedúcich C.. Š. U., C.. G. D., E. F., R. F.\nR. L. M., kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom a daňovými orgánmi v tom, že tieto\nnepreukazujú uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou FABER-PLUS,\ns.r.o. Z predmetných výpovedí je zrejmé, že títo svedkovia potvrdili, že niektoré práce mali byť v\nmene sťažovateľa vykonávané subdodávateľsky. Ani jeden z predmetných svedkov však nepoznal\nkonateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., nedochádzal s ním do kontaktu, spoločnosť FABER-PLUS,\ns.r.o. nepoznali, vedeli o nej len nepriamo, sprostredkovane od konateľa sťažovateľa, nevedeli uviesť\nosoby, ktoré v mene predmetnej spoločnosti mali vykonávať práce a ani rozsah prác, ktoré mala\npredmetná spoločnosť dodať. Títo svedkovia sa zhodli v zásade len na tom, že práce boli vykonané,\nnie však na tom, kto ich mal vykonať. Hodnotiac tieto výpovede, v zhode so správnym súdom, preto\nkasačný súd konštatuje, že tieto nie sú spôsobilé preukázať, že dodané stavebné práce uskutočnila\nspoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., resp. boli uskutočnené v jej mene. Práve naopak, vo vzájomnej\nspojitosti s výpoveďou pána Petra Fábu, ktorý poprel svoju účasť ako aj účasť spoločnosti FABER-PLUS,\ns.r.o., ktorej bol konateľom v čase uskutočnenia plnení, na predmetných obchodoch (po odstránení\npochybností o hodnovernosti tejto výpovede ďalšími úkonmi správcu dane), tieto výpovede podporujú\npochybnosti zistené a pomenované správcom dane a žalovaným.\n66. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že aj v predchádzajúcom (pre vec záväznom) rozhodnutí\nkasačný súd upozornil, že ide o nie celkom jednoznačné výpovede svedkov. Správca dane ani žalovaný\nk týmto dôkazom nezaujali stanovisko v tom zmysle, že by boli výpovede svedkov nepravdivé a prečo\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/91/2016 zo dňa 19.06.2018, bod 31).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal teda výhrady k hodnoteniu týchto dôkazov, osobitne s ohľadom\nna vtedajšie pochybnosti o výpovediach pána Petra Fábu.\n67. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom a daňovými orgánmi v tom, že tieto dôvodne\nspochybnili splnenie podmienky preukázateľnosti pre uplatnenie daňových výdavkov zo strany\nsťažovateľa, a to dodanie deklarovanej služby platiteľom dane. Správca dane a žalovaný totiž\nspochybnili, že služby dodala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., pričom z vykonaného dokazovania (a\nv tomto smere ani sťažovateľ nenavrhoval žiadne relevantné dôkazy) nevyplýva iná osoba vo vzťahu\nku ktorej by alternatívne prichádzalo do úvahy splnenie podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov.\nKasačný súd považuje za potrebné zopakovať, že dôkazné bremeno tu zaťažuje práve daňový subjekt.\n68. Námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena kasačný\nsúd považuje za nedôvodnú. Sťažovateľ totiž nepreukázal, že plnenia v rozsahu uplatnených výdavkov\nmu poskytol deklarovaný dodávateľ a zároveň po oznámení pochybností zo strany správcu dane\nnepreukázal a ani netvrdil, že mu plnenia v skutočnosti dodal iný subjekt. V takomto prípade nemožno\ndospieť k záveru, že sťažovateľ dôkazné bremeno uniesol. Zároveň, správca dane tým, že sťažovateľa\npreukázateľne oboznámil so svojimi pochybnosťami a poskytol mu priestor na dodatočné preukázanie\nsporných plnení, resp. prípadnú revíziu tvrdení ohľadne identity skutočného dodávateľa, splnil svoju\ndôkaznú povinnosť. Tým došlo k prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa, aby tieto pochybnosti\nodstránil. Teda aby korekciou svojich pôvodných tvrdení a novými dôkazmi preukázal skutočné\nvynaloženie daňových výdavkov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi alebo vo vzťahu k inej osobe,\nprípadne za iných okolností.\n69. Sťažovateľ však pochybnosti správcu dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi neodstránil,\nnepreukázal vynaloženie daňových výdavkov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi alebo vo vzťahu\n\nk inej osobe, prípadne za iných okolností, čím teda neuniesol svoje dôkazné bremenom, a to napriek\ntomu, že mu správca dane ponechal dostatočný priestor na ich dodatočné preukázanie. Aj námietka\nsťažovateľa o nesprávnej interpretácii § 24 daňového poriadku a o úplnom zaťažení sťažovateľa\ndôkazným bremenom je preto nedôvodná.\n70. V posudzovanom prípade boli správcom dane dôvodne spochybnené tvrdenia sťažovateľa, podľa\nktorých plnenia, za ktoré vynaložil peňažné prostriedky, boli skutočne poskytnuté osobou uvedenou na\nsporných faktúrach. Nebolo preto preukázané vynaloženie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a\nudržanie zdaniteľných príjmov sťažovateľa. Kasačný súd konštatuje, že správny súd rovnako ako daňové\norgány vysvetlili podstatu podmienok na uplatnenie daňových výdavkoch a správne aplikovali § 2 písm.\ni/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ako aj § 24 daňového poriadku. Právne závery správneho súdu\na daňových orgánov sú pritom súladné so závermi vyplývajúcimi z uznesenia sp. zn. 19SVs/10/2024\nz 19. marca 2026. Kasačný súd nezistil, že by správny súd alebo daňové orgány od sťažovateľa\npožadovali, aby preukazoval skutočnosti, ktoré dotknuté právne normy preukázať nepožadujú, resp. že\nho neprimerane zaťažili dôkazným bremeno.\n71. V súvislosti s namietaným rozporom postupu správcu dane s právnym názorom vysloveným v\nrozsudku NS SR kasačný súd uvádza, že sťažovateľom tvrdený rozpor v postupe správcu dane a\nžalovaného nevzhliadol. Sťažovateľ rozpor vidí v tom, že správca dane nevykonal konfrontáciu medzi\nsvedkom pánom Fábom a konateľom sťažovateľa, a to v rozpore s právnym názorom NS SR. NS SR\nnezaviazal daňové orgány na ďalší konkrétny procesný postup, ale vytkol im, že nezaujali stanovisko k\ntam uvedeným dôkazom a neskúmali tam uvedené otázky, pričom konštatoval, že záver žalovaného, že\ndôkaz výpoveď trestne stíhaného Petra Fábu preukazuje nedodanie stavebných prác je nutné považovať\nza skutkovo nedostatočne podložený a vychádzajúci z nesprávneho vyhodnotenia dôkaznej situácie.\nNie je preto možné dospieť k záveru, že ak správca dane nevykonal konfrontáciu medzi pánom Fábom a\nkonateľom sťažovateľa, tak je to v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom vysloveným v rozsudku\nNS SR.\n72. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že postup správcu dane, keď nevykonal uvedenú\nkonfrontáciu, nie je v rozpore ani s rozhodnutím žalovaného č. 100740978/2020 zo dňa 02.04.2020.\nAni v tomto rozhodnutí žalovaný nezaviazal správcu dane vykonať konkrétny dôkaz, a to uvedenú\nkonfrontáciu. Žalovaný týmto rozhodnutím zaviazal správcu dane v ďalšom konaní získať nové, iné\ndôkazy na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že predmetné stavebné práce neboli dodané.\nPostup správcu dane teda nebol v rozpore ani s rozhodnutím žalovaného č. 100740978/2020 zo dňa\n02.04.2020. Bolo ponechané na úvahe správcu dane aké ďalšie dôkazy zabezpečí alebo získa. V tejto\nsúvislosti ďalej kasačný súd poukazuje na body 58. až 63. tohto rozsudku.\n73. V súvislosti s rozsudkom NS SR a tam prijatým záverom, podľa ktorého k splneniu podmienky\npreukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku postačuje jeho zaplatenie a skutočnosť, že sa úhrada\nnedostala späť do dispozície daňového subjektu, kasačný súd odkazuje na bod 41. uznesenia sp. zn.\n19SVs/10/2024 z 19. marca 2026, v ktorom sa okrem iného uvádza, že pri podmienke preukázateľnosti\nvynaloženia je potrebné skúmať, či daňovník preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných\npochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne\nvznikol a nejde len o fikciu (nestačí pritom len realizácia platby). Účtovné doklady, spĺňajúce kritériá\npodľa osobitného predpisu (§ 10 zákona o účtovníctve) musia jednoznačne preukazovať prijatie tovaru\nalebo služby a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovarov alebo služieb označených\nv účtovnom doklade reálne došlo. Uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 19SVs/10/2024 z 19. marca 2026 došlo v tomto smere k judikatórnemu posunu, keďže\nveľký senát prijal záväzné závery ohľadom zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku.\n74. Kasačný súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie námietky sťažovateľa.\n75. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správne orgány zohľadnili a nesprávne hodnotili uznesenie Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 4To/77/2019-4875 zo dňa 18. septembra 2019, ktoré sa ho netýka a neumožnili\nmu ani sa s týmto rozhodnutím oboznámiť, kasačný súd dáva sťažovateľovi za pravdu. Z predmetného\nrozhodnutia vyplýva, že sa netýka spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Nie je preto zrejmé, ako by mohlo\npredmetné rozhodnutie preukazovať, resp. spochybňovať splnenie zákonných podmienok uplatnených\n\ndaňových výdavkov sťažovateľa z jeho obchodov so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Na druhej strane\nvšak kasačný súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 4To/77/2019-4875 zo dňa 18. septembra 2019 nebolo pre predmetnú vec rozhodujúce, rozhodnutia\nsprávcu dane a žalovaného na tomto rozhodnutí nestáli. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj argumentácia\nsprávneho a kasačného súdu, pre ktorú obsah predmetného rozhodnutia nebol žiadnym spôsobom\nurčujúci či relevantný. Keďže nejde o pre vec podstatnú skutočnosť, prípadné vady pri hodnotení či\nvykonávaní rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 To 77/2019-4875 zo dňa 18. septembra 2019\nako dôkazu v daňovom konaní nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.\nZ rovnakých dôvodov nemohli rozhodnutie kasačného súdu ovplyvniť ani námietky sťažovateľa proti\nlistom NAKA ČVS: PPZ-590/NKA-FP-ST-2012 zo dňa 15. apríla 2014 a zo dňa 9. decembra 2014.\n76. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že správca dane, žalovaný a správny súd nezohľadnili v jeho prospech\nuznesenie NAKA ČVS:PPZ-590/NKA-FP-ST-2012 zo dňa 13. septembra 2015, ktorým mu boli vrátené\ndoklady a ani skutočnosť, že nebol trestne stíhaný, ani táto námietka nebola dôvodná. Kasačný súd\ndáva osobitne do pozornosti, že daňové konanie a daňová kontrola sú osobitnými typmi postupov\na konaní, ktorých účelom nie je objasňovanie trestnej činnosti daňového subjektu, ale skúmanie\nsplnenia podmienok uplatnených daňových oprávnení a správne určenie daňovej povinnosti. Z tohto\ndôvodu skutočnosť, že sťažovateľovi boli uznesením NAKA ČVS:PPZ-590/NKA-FP-ST-2012 zo dňa\n13. septembra 2015 vrátené doklady zabezpečené v súvislosti s trestným konaním a ani to, že voči\nsťažovateľovi nebolo vedené trestné konanie, žiadnym spôsobom nevyvracia záver daňových orgánov,\nže sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní, nepreukázal splnenie zákonných\npodmienok uplatnenie daňových výdavkov, resp. nevyvrátil pochybnosti vznesené správcom dane a\nžalovaným na základe autonómne vykonaného dokazovania.\n77. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku sťažovateľa, podľa ktorej správca dane a\nžalovaný nezohľadnili vyjadrenie jej konateľa zo dňa 10. júla 2019. Kasačný súd dáva v tomto smere do\npozornosti, že samotný sťažovateľ neuvádza, v čom malo byť toto vyjadrenie jeho konateľa zásadné, čo\npodstatné a doteraz v konaní neuvedené konateľom sťažovateľa malo z predmetnej výpovede vyplývať.\nPodľa názoru kasačného súdu tak opäť nejde o rozhodujúcu skutočnosť, pričom všetky podstatné\nnámietky a tvrdenia sťažovateľa boli správcom dane, žalovaným, správnym súdom ako aj kasačným\nsúdom reflektované a zodpovedané.\n78. Sťažovateľ tiež vo svojej kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie týkajúce sa\npotreby účasti jej konateľa na prerokovaní výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní dňa 9.\ndecembra 2020.\n79. V súvislosti s touto námietkou z administratívneho spisu vyplýva, že listom č. 101699776/2020 zo\ndňa 9. novembra 2020 oboznámil správca dane sťažovateľa so zisteniami a úkonmi, ktoré urobil vo\nvyrubovacom konaní. Navrhol termín prerokovania pripomienok a dôkazov zistených vo vyrubovacom\nkonaní podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku na 9. decembra 2020 s tým, že pokiaľ sťažovateľovi termín\nprerokovania nevyhovuje, má sa so správcom dane skontaktovať do 8 dní od doručenia a dohodnúť si\nnáhradný termín. V liste bolo tiež odcitované ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku a sťažovateľ\ntak bol poučený o povinnosti ustanoviť si zástupcu, ak sa nebude môcť zúčastniť prerokovania. Tento list\nbol sťažovateľovi doručený 13. novembra 2020. Sťažovateľ a ani jej splnomocnený zástupca nenavrhli\nžiadny iný termín prerokovania. Až dňa 7. decembra 2020 telefonicky kontaktoval splnomocnený\nzástupca sťažovateľa správcu dane s tým, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (bez bližšieho\nodôvodnenia) sa nebude môcť prerokovania zúčastniť. Dňa 8. decembra 2020 bolo správcovi dane\ndoručené aj ospravedlnenie zo strany konateľa sťažovateľa s tým, že zo zdravotných dôvodov sa\nnemôže prerokovania zúčastniť. Sťažovateľ a ani jeho splnomocnený zástupca sa dňa 9. decembra\n2020 prerokovania nezúčastnili, o čom spísal správca dane úradný záznam č. 101965166/2020 zo dňa\n11. decembra 2020.\n80. Vyhodnocujúc predmetný postup správcu dane kasačný súd konštatuje, že správca dane určil\ntermín prerokovania na 9. decembra 2020, pričom sťažovateľ tento termín nenamietal. Krátko pred\ntermínom uskutočnenia prerokovania sa konateľ sťažovateľa z tohto prerokovania ospravedlnil, pričom\nv súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku mu vznikla povinnosť ustanoviť si na prerokovanie\nsplnomocneného zástupcu. Kasačný súd tiež konštatuje, že hoci mal sťažovateľ ustanoveného\nsplnomocneného zástupcu, tento sa na prerokovanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil\n\ntelefonicky z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Toto svoje ospravedlnenie však splnomocnený\nzástupca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neodôvodnil, aký typ pracovnej zaneprázdnenosti\nsa u neho vyskytol, kedy (ak bol termín nariadený už takmer mesiac) a prečo nenavrhol vopred,\nv správcom dane určenej lehote, iný termín prerokovania. Kasačný súd nespochybňuje závažnosť\nzdravotných dôvodov, ktoré mohli vzniknúť na strane konateľa sťažovateľa, pre ktoré sa nemohol\nzúčastniť prerokovania výsledkov zisťovania vo vyrubovacom konaní. To však nič nemení na jeho\npovinnosti podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že v liste zo dňa\n9. novembra 2020 správca dane oboznámil sťažovateľa so zisteniami, oznámil písomne sťažovateľovi\npodstatné skutočnosti, ktoré s ním majú byť prerokované. Vo svojich písomných podaniach a ani v\ndoručenom ospravedlnení konateľ sťažovateľa a ani jeho splnomocnený zástupca neobjasňujú z akých\ndôvodov by mala byť osobná prítomnosť konateľa sťažovateľa (nad rámec jeho splnomocnenca) pri\nprerokovaní pripomienok a dôkazov z vyrubovacieho konania nevyhnutná, čo nové by mala priniesť v\nkonaní, a prečo na účel zabezpečenia oprávnených záujmov sťažovateľa nepostačuje len prítomnosť\nsplnomocneného zástupcu.\n81. S ohľadom na vyššie uvedené, keď (i) správca dane riadne určil termín prerokovania, ktorý\nsťažovateľ nenamietal, (ii) nevyhnutnosť osobnej prítomnosti konateľa sťažovateľa pri prerokovaní z\nadministratívneho spisu nevplývala a sťažovateľ ju neodôvodnil, (iii) vznikla povinnosť sťažovateľa\npodľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ustanoviť si zástupcu, ktorý sa zúčastní prerokovania, (iv)\nzástupca sťažovateľa sa ospravedlnil krátko pred uskutočnením procesného úkonu, len telefonicky, bez\npreukázania prekážky, pre ktorú sa nemohol zúčastniť prerokovania, bol správny a zákonný postup\nsprávcu dane, ktorý nenariadil iný termín prerokovania podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku a o\nskutočnosti, že sa sťažovateľ a ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili prerokovania spísal úradný\nzáznam podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku.\n82. Kasačný súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného považuje\nza dostatočne, v miere umožňujúcej meritórny prieskum, odôvodnené, a to ku všetkým podstatným\nskutočnostiam. Rovnako napadnutý rozsudok správneho súdu považuje kasačný súd za náležite a\ndostatočne odôvodnený.\n83. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd nezistil sťažovateľom namietané nesprávne\nprávne posúdenie veci a túto kasačnú námietku ako nedôvodnú.\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n84. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne\nodôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n85. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania\nnepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného\nnezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n86. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}