{"guid": "9641a9a8-fec6-466f-a58d-970f83b249b4:f4a6bbdc-d6b7-4311-97c6-ab0079ee7a5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200538.1", "spisova_znacka": "2Svk/29/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/29/2025 z 25. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. mája 2026, sp. zn. 2Svk/29/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200538.1", "identifikacne_cislo": "4020200538", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "datum_vydania": "2026-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-3", "nazov": "§ 178 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "nazov": "§ 453 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "nazov": "§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-453", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4a6bbdc-d6b7-4311-97c6-ab0079ee7a5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200538.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200538.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/29/2025\n4020200538\n25. 05. 2026\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2026:4020200538.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO:\n31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO:\n53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: Hybrav a.s., so\nsídlom Hydinárska farma Bodok, č. 702, Dolné Obdokovce, 951 04 Veľký Lapaš, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-26S/64/2020 - 102, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalovaný, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie\nč. OU-NR-OSZP3-2020/022554-016 z 21. júla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\npodľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon\no posudzovaní vplyvov“) rozhodol o tom, že zmena činnosti „Chov brojlerových kurčiat“ navrhnutá\nďalším účastníkom konania (ďalej len „navrhovaná činnosť“) sa nebude posudzovať podľa zákona o\nposudzovaní vplyvov. Navrhovaná činnosť sa týkala zmeny druhu chovnej hydiny.\n2. Žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním. Žalovaný, odbor opravných prostriedkov\n(ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2020/033978-002 z 1. októbra 2020 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom\nznení (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil. Mal za to, že spĺňa zákonné náležitosti a zvolený postup\nbol správny. Prvostupňový orgán podľa neho stanovil podmienky, ktorých cieľom je eliminovať, resp.\nzmierňovať vplyv na životné prostredie. Tieto podmienky ďalší účastník konania musí zohľadniť v\nďalších povoľovacích konaniach. Žalovaný tiež posúdil, že prvostupňový orgán prihliadal na doručené\nstanoviská dotknutých orgánov, verejnosti a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s každou\npripomienkou žalobcu. Poukázal na § 21 ods. 1 správneho poriadku, na podklade ktorého vyvodil,\nže v procese posudzovania vplyvov nie je potrebné vždy vykonať ústne pojednávanie. Rovnako tak\nnie je vždy potrebné ani pristúpiť ku konzultáciám. Podľa neho stanoviská dotknutých orgánov neboli\nprotichodné a dokazovanie bolo dostatočné, preto nemuselo byť nariadené ústne pojednávanie vo\nveci, čo prvostupňový orgán aj zdôvodnil. Zdôraznil, že ani jedna odvolacia námietka nesmerovala\nvoči navrhovanej činnosti, z odvolania nevplývalo, aké konkrétne subjektívne právo žalobcu malo byť\nvydaním prvostupňového rozhodnutia porušené. V tomto smere odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 z 23. februára 2017, podľa ktorého neexistuje právny nárok\n\nobčianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich podmienkam, ktoré podávajú v procese\nposudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené.\nII. Konanie pred správnym súdom\n3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav nemá oporu v\nadministratívnom spise a došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Navrhol,\naby súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len\n„SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie.\n4. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-26S/64/2020 - 102\n(ďalej len „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\nPosúdil, že žalobné body smerujúce k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy boli všeobecného charakteru bez konkretizácie, s ktorými pripomienkami žalobcu sa orgány\nverejnej správy nemali vysporiadať, napriek čomu oba spracovali dôsledné odôvodnenie. Uviedol,\nže žiadne ustanovenie zákona o posudzovaní vplyvov orgánu verejnej správy neukladá povinnosť\nzverejňovať stanoviská dotknutých orgánov. Inštitút konzultácií je podľa neho spojený až so samotným\nposudzovaním vplyvov na životné prostredie, nie so zisťovacím konaním. Ak preto orgány verejnej\nsprávy nevykonali v zisťovacom konaní konzultácie, nemožno to označiť za nezákonný postup.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov\n5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP; nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň, aby kasačný súd vydal rozhodnutie, ktorým uzná postavenie\nžalobcu za reprezentanta zainteresovanej verejnosti. Okrem toho navrhol, aby sa kasačný súd obrátil\nna Súdny dvor Európskej únie z dôvodu nesúladnej aplikačnej praxe v oblasti posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie. Otázky koncipoval v zásade nasledovne: (i) či použitie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods.\n3 SSP je obligatórne v prípade žalobcu, ktorý je zainteresovanou verejnosťou v kontexte čl. 3 ods. 4 v\nspojení s čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru, (ii) či uznesenie kasačného súdu sp. zn. 6Svk/14/2021 z\n23. februára 2022 nie je faktickým obchádzaním rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Jozef\nKrižan a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia č. C-416/10 z 15. januára 2013, (iii) či procesný\npostup podľa správneho poriadku vo vzťahu ku konzultáciám zabezpečuje podrobné dopredu známe\npravidlá vyjadrovania sa k veci ako to predpokladá čl. 6 ods. 5 smernice o posudzovaní vplyvov a (iv) či\nprávny názor správneho súdu o tom, že vykonávanie konzultácií závisí od vôle orgánu verejnej správy\nje v súlade so smernicou o posudzovaní vplyvov.\n6. V rámci sťažnostných bodov vo všeobecnosti namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil\npostavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, od čoho sa odvíja aj nesprávne posúdený záujem,\nktorý správnou žalobou ochraňuje. Poukázal v tomto smere na rozsudok Veľkého senátu kasačného\nsúdu sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025, ktorý vyriešil právne postavenie zainteresovanej\nverejnosti ako žalobcu. Vyjadril svoje presvedčenie, že aj zdanlivo nesúvisiaca argumentácia účastníka\nadministratívneho konania môže byť relevantná. Interpretáciu zákona o posudzovaní vplyvov správnym\nsúdom označil za rozpornú s jeho účelom, opomínajúc aj jeho systematickosť. Okrem toho brojil proti\nšikane, ktorej sa na ňom správne súdy dopúšťajú rozhodnutiami o zneužívaní práva v spojení s možnou\npolitickou motiváciou. Konkrétne uchopiteľné sťažnostné body smerovali k tomu, že:\n· konzultácia bola obligatórnou súčasťou konania. Tento procesný úkon mal slúžiť k vysvetleniu\nstanovísk, k odbornej diskusii, na ktoré má žalobca právny nárok,\n· záver z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 7Svk/33/2023 z 27. novembra 2024, o ktorý sa správny\nsúd opieral (ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov neurčujú o aké podmienky vo vzťahu k\nopatreniam na zmiernenie znečisťovania alebo zabránenie poškodzovania životného prostredia má ísť ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu), je nesprávny. Priamo účel zákona o\nposudzovaní vplyvov uvádza podmienky, o aké má ísť; opatrenia, ktorými sa eliminuje znečistenie alebo\npoškodenie životného prostredia,\n· stanoviská dotknutých orgánov sú právne významnými skutočnosťami pre zisťovacie, aj povoľovacie\nkonanie. Ich zverejnenie preto je podstatné.\n7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením\nsprávneho súdu. Trval na tom, že žalobca nepreukázal porušenie práv, ako i na tom, že z\nadministratívneho spisu nevyplýva žiadna procesná chyba spôsobujúca nezákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy. Navrhol preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n\n8. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho\npríslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.\n9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. c) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.\n11. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného\npodkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n12. Úvodom kasačný súd poznamenáva, že v kasačnej sťažnosti, hoci je rozsiahla, žalobca v\nzásade formuluje všeobecné namietanie činnosti orgánov verejnej moci. Okrem toho smeruje aj proti\nskutočnostiam, ktoré nevyplynuli z rozsudku správneho súdu v predmetnej veci. Kasačný súd teda\npristúpil k posúdeniu takých sťažnostných bodov, ktoré súviseli s vecou samou a boli pre jej posúdenie\nkľúčové.\n13. Nesprávne právne posúdenie čo do otázky postavenia žalobcu správnym súdom kasačný súd\nnevzhliadol. Žalobca toto odvodzuje od skutočnosti, že správny súd neodkázal na žiadne z ustanovení\nSSP, ktoré obsahujú právnu úpravu zainteresovanej verejnosti. Kasačný súd upriamuje pozornosť na\nto, že správny súd sa v rozsahu bodov 24. až 30. svojho rozsudku konkrétne venoval žalobným\nbodom, námietkam uvádzaným žalobcom v jeho správnej žalobe. Tie pritom ani jedna nesmerovali\nk posudzovaniu postavenia žalobcu. V konaní preto nie je sporné, či žalobca je alebo nie je\nzainteresovanou verejnosťou. Tomuto záveru nasvedčuje už samotné meritórne prejednanie veci. Ak by\ntotiž správny súd toto postavenie žalobcovi nebol býval priznával, s vysokou mierou pravdepodobnosti\nby pristúpil k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP: podanie správnej žaloby\nzjavne neoprávnenou osobou. Kasačný súd akcentuje aj na to, že zamietnutie správnej žaloby samo\nosebe neindikuje opomenutie postavenia žalobcu ako zainteresovanej verejnosti správnym súdom.\n14. Správny súd vo svojom právnom posúdení uvádza len tie ustanovenia, ktoré aplikuje a interpretuje,\nustanovenia, s ktorými pracuje v kontexte žalobných bodov. Je pritom na ňom, ktoré ustanovenia bude\npovažovať za smerodajné, pričom vychádza primárne z toho, čo je v konaní sporné. Nie je teda povinný\ncitovať všetky ustanovenia, ale len tie, ktoré sú relevantné pre vec samu, pre vyriešenie merita veci,\na to v rámcoch argumentácie žalobcu. Keďže postavenie žalobcu nie je sporným, nie je dôvodná ani\nargumentácia rozsudkom Veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025. Ten\nsa naviac týkal posudzovania otázky včasnosti podania správnej žaloby žalobcom, ktorý má postavenie\nzainteresovanej verejnosti. Táto však predmetom prejednávanej veci nebola. Sťažnostný bod týkajúci sa\npostavenia žalobcu ako zainteresovanej verejnosti preto i s ohľadom na túto skutočnosť nebol dôvodný.\n15. Podľa § 178 ods. 3 SSP je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Citované ustanovenie predpokladá, že\nzainteresovaná verejnosť kvalifikovane preukáže konkrétne porušenie verejného záujmu. Nie však\nhypoteticky, koncipovaním nepodložených všeobecných úvah, ktoré sa nevzťahujú na okolnosti danej\nveci. Teda, hoci je zrejmé, že zainteresovaná verejnosť chráni verejný záujem, v prípade jeho\nnamietaného porušenia musí byť správna žaloba dostatočne konkrétna po skutkovej aj právnej stránke.\nNestačí len všeobecný nesúhlas s postupom orgánov verejnej správy (porovnaj rozsudky kasačného\nsúdu sp. zn. 4Svk/10/2025 z 24. júna, 2025 alebo 2Svk/4/2025 z 31. júla 2025).\n16. Kasačný súd preto nemôže dať žalobcovi za pravdu ani vo vzťahu k sťažnostným bodom smerujúcim\nk tomu, že pripomienka žalobcu, aj keď je všeobecná, má byť vzatá na zreteľ. Akákoľvek námietka,\npripomienka, argument, akékoľvek tvrdenie nájdu svoju relevanciu len vtedy, ak sú koncipované tak\npresne a určito, že je možné sa nielen abstraktne, ale aj materiálne venovať ich preskúmaniu. Tvrdenia\nteda musia byť konfrontované s konkrétnymi okolnosťami, skutočnosťami, postupmi, proti ktorým\núčastník konania brojí. V opačnom prípade nie je možné posúdiť, či dané tvrdenie aj skutočne má svoje\nopodstatnenie.\n17. V tomto zmysle možno vyhodnotiť aj sťažnostné body týkajúce sa nesprávnej interpretácie zákona\no posudzovaní vplyvov správnym súdom. Žalobca v časti B. bod 3. na str. 17 kasačnej sťažnosti len\nkonštatuje: (...) ani správne orgány ale ani správny súd nepoužívali normy zákona o posudzovaní vplyvov\nsprávne a úplne v ich systematickom prepojení. Nevymedzuje však, v čom konkrétne túto nesprávnosť\nvidí. Kasačný súd nemá ako preskúmať, či sa správny súd dopustil chyby, keď táto nie je špecifikovaná.\nZ odôvodnenia kasačnej sťažnosti v tejto časti nie je zrejmé, prečo by správny súd mal konať v rozpore s\n\núčelom a systematickosťou zákona o posudzovaní vplyvu. Kasačný súd poukazuje na § 453 ods. 2 SSP,\nprvú vetu pred bodkočiarkou, podľa ktorej kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi. Kasačný súd\npreto nemôže kasačnú sťažnosť dotvárať, nemôže si ani domýšľať argumentáciu v prospech žalobcu. So\nzreteľom na uvedené po posúdení rozsahu, v akom žalobca napáda právne posúdenie správneho súdu,\nkasačný súd nevzhliadol jeho nedostatočnosť. Aj tento sťažnostný bod tak vyhodnotil ako nedôvodný.\n18. K posúdeniu právneho nároku na využitie inštitútu konzultácií v zisťovacom konaní podľa §\n63 zákona o posudzovaní vplyvov kasačný súd uvádza, že tento právny názor nemá oporu v\nlegislatívnom texte. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov príslušný orgán pri posudzovaní\nvplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie\nkonzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým\norgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas\ncelého procesu posudzovania vplyvov. Fáza, v ktorej sa k nim pristupuje, je vyjadrená v prvej vete\ncitovaného ustanovenia: až samotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. K tomu sa však\nv prejednávanej veci nepristúpilo. Citované ustanovenie, ale ani žiadne iné ustanovenie zákona o\nposudzovaní vplyvov neukladá orgánu verejnej správy povinnosť konzultácie v zisťovacom konaní\nvykonať. Nemusí k nim teda bez ďalšieho pristúpiť. Môže tak urobiť, ak vyhodnotí, že ich vykonanie\nbude alebo aspoň má potenciál byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Prvostupňový orgán\npritom na str. 10 prvostupňového rozhodnutia žalobcovi vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné\nku konzultáciám pristúpiť: neboli vznesené závažné pripomienky, podklady zhromaždené v rámci\nvykonaného dokazovania boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. K tomuto záveru zhodne pristúpil\naj žalovaný na str. 3 až 4 svojho rozhodnutia. Pretože povinnosť v tomto smere normovaná nie je,\nprvostupňový orgán neporušil zákon o posudzovaní vplyvov, keď konzultácie nevykonal a žalovaný konal\nzákonne, keď tento postup aproboval.\n19. V súlade s rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 3Svk/4/2023 z 28. marca 2024 kasačný súd dopĺňa,\nže tento záver podporuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ z 13. decembra\n2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len\n„smernica o posudzovaní vplyvov“). Tá zhodne so zákonom o posudzovaní vplyvov tento inštitút spája\naž so samotným konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Na základe čl. 1 ods. 2 písm. g)\nsmernice o posudzovaní vplyvov sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné\nprostredie, čomu zodpovedá ďalšie systematické zaradenie pod čl. 5 smernice o posudzovaní vplyvov,\nupravujúci vykonanie tohto posudzovania. Úvodné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica o posudzovaní vplyvov, konzultácie v\nzisťovacom konaní len odporúčajú ako „dobrý správny postup“.\n20. Žalobca namietal záver správneho súdu, ktorý je zároveň záverom kasačného súdu vyslovený v\nrozsudku sp. zn. 7Svk/33/2023 z 27. novembra 2024, že citované ustanovenie (§ 29 ods. 13 zákona\no posudzovaní vplyvov) ale ani iné ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov (...) neurčujú, o aké\npodmienky (pri eliminácii, resp. minimalizácii vplyvov na životné prostredie) má ísť, a ich určenie je\ntak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu. Vo vzťahu k tomu brojil, že priamo účel zákona\no posudzovaní vplyvov uvádza tieto podmienky ako opatrenia, ktorými sa eliminuje znečistenie alebo\npoškodenie životného prostredia. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov (...) Ak ide o\nrozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa\ntohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv\nna životné prostredie.\n21. Kasačný súd na tomto mieste konštatuje, že účel zákona o posudzovaní vplyvov v kontexte jeho §\n2 písm. d): určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie\nživotného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, nie je sporný. Správny súd\nani kasačný súd svojimi závermi tento účel nebagatelizujú, ani neznižujú nároky na kvalitu prijatých\npodmienok, ako sa žalobca mylne domnieva. Tieto závery len zdôrazňujú, že nie je vopred legislatívne\nstanovené aké podmienky, požiadavky má navrhovateľ dodržať pri ďalšom postupe týkajúcom sa\nnavrhovanej činnosti, s čím možno len súhlasiť.\n22. Prvostupňový orgán po vyhodnotení všetkých pripomienok a doručených stanovísk mal za to, že\nnavrhovaná činnosť nemá výrazný vplyv na životné prostredie; zmena existujúcej činnosti, zníženie\npočtu chovných zvierat, úspora plynu znížením počtu vykurovacích agregátov, úspora elektrickej energie\nvýmenou osvetlenia a zmenou vetrania hál, neexistencia cenných rastlín, živočíšnych spoločenstiev\nbiotopov národného, ani európskeho významu na dotknutom území. Na tom základe, pretože\nnavrhované opatrenia a podmienky pre minimalizáciu alebo zamedzenie škodlivých a nežiaducich\nvplyvov na životné prostredie orgán verejnej správy čerpá z týchto podkladov, koncipoval aj výrok\n\nprvostupňového rozhodnutia v súlade s účelom zákona o posudzovaní vplyvov. O nesprávne právne\nposúdenie správneho súdu v tejto časti teda nejde a sťažnostný bod je nedôvodný.\n23. Kasačný súd rovnakou optikou vyhodnotil aj sťažnostný bod namietajúci nezverejnenie stanovísk\ndotknutých orgánov. V tomto smere už správny súd aplikoval rozsudok kasačného súdu sp. zn.\n3Svk/21/2023 z 30. mája 2024, ale možno odkázať aj na ďalšie, ktoré sa s nastolenou otázkou\nvysporiadali rovnako (rozsudky sp. zn. 3Svk/4/2023 z 28. marca 2024, 5Svk/30/2023 z 30. mája 2024,\n4Svk/12/2024 z 23. októbra 2024, 2Svk/18/2024 z 31. marca 2025, 2Svk/28/2023 z 26. novembra 2024):\nnie je normatívne ukotvená povinnosť tak urobiť. Ide teda o už fakticky ustálenú rozhodovaciu prax\nkasačného súdu, od ktorej sa tento ani v prejednávanej veci nemal dôvod odkloniť. Sťažnostný bod preto\nnevzhliadol dôvodným. Aby však len nereprodukoval už raz (resp. niekoľkokrát) vyslovené, do popredia\ndáva nasledovné skutočnosti.\n24. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov prináša vyčerpávajúci výpočet informačných\npovinností príslušného orgánu verejnej správy, ktoré má tento vo vzťahu k verejnosti v procese\nposudzovania vplyvov navrhovaných činností. Dikcia jednotlivých písmen ods. 1 indikuje, že informačná\npovinnosť je koncipovaná vo vzťahu k najdôležitejším výstupom jednotlivých fáz konania určených\npre verejnosť, vo vzťahu k pochopeniu podstaty navrhovanej činnosti, identifikácii jej možných vplyvov\nna životného prostredie, uplatnenia pripomienok v štádiu, kedy sú spôsobilé ovplyvniť výsledok\nkonania a zoširoka vzaté tiež vo vzťahu ku kontrole transparentnosti procesu posudzovania vplyvu na\nživotné prostredie. Zmyslom je zabezpečenie účasti verejnosti, jej participácie v konaní v spojení s\ninformovaným výkonom verejnej správy na danom úseku. Filozofia za touto participáciou v kontexte\n§ 24 zákona o posudzovaní vplyvov je vyjadrovať sa k navrhovanej činnosti vo vzťahu k jej možným\naspektom súvisiacim so životným prostredím, ktoré konajúci orgán verejnej správy zohľadní pri\nrozhodovaní. Nie však spôsobom, aby verejnosť viedla polemiku so stanoviskami dotknutých orgánov,\ntieto spochybňovala, či brojila proti nim.\n25. Iný záver nie je možné vyčítať ani z § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého\npríslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej\núradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. V\nkontexte celého ustanovenia sa takéto informácie javia byť komplementárnymi k ostatným, výslovne\nuvedeným skutočnostiam. Navyše, v jeho súvislostiach nemožno pod pojmom „iné dôležité informácie“\nrozumieť akty orgánov verejnej správy. Ak by sa mala informačná povinnosť vzťahovať na stanoviská\ndotknutých orgánov, bolo by to uvedené výslovne tak, ako na iných miestach.\n26. K podaniu prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie kasačný súd nepristúpil. S\npoukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania\nMultiservizi SpA proti Rete Ferroviaria Italiana SpA č. C-561/19 zo 6. októbra 2021, kasačný súd nie je\npovinný podať prejudiciálne otázky v režime čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ak konštatuje,\nže táto otázka nie je relevantná alebo tiež, že výklad práva Európskej únie je jasný, bez priestoru na\ndôvodné pochybnosti.\n27. Kasačný súd vo veci nevzhliadol nijakú nejasnosť, ktorú by bolo potrebné odstrániť výkladom\nSúdneho dvora Európskej únie. Okrem toho, niektoré otázky nie sú relevantné, iné zas dostatočne\nkonkrétne. Nevzhliadol preto ani potrebu predloženia žiadnej zo štyroch žalobcom formulovaných\nprejudiciálnych otázok. Prvá otázka nesúvisí s prejednávanou vecou; v nej označené ustanovenia\nSSP boli správnym súdom aplikované. Žalobca zároveň nežiada výklad práva Európskej únie, ale\nvnútroštátneho práva a Aarhuského dohovoru. Druhá otázka rovnako nesúvisí s prejednávanou vecou;\nuznesenie kasačného súdu sp. zn. 6Svk/14/2021 z 23. februára 2022 nebolo správnym súdom\naplikované. Je to rozhodnutie v inej veci. Formulácia tejto otázky nie je dostatočne jasná, presná a\nzrozumiteľná, ide skôr o vlastné úvahy žalobcu. Tretia otázka smeruje všeobecne proti procesnému\npostupu podľa správneho poriadku vo vzťahu ku konzultáciám, čo nemožno považovať za dostatočne\nvymedzenú otázku na iniciovanie konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Nie je z nej celkom\nzjavne zrejmé, čo ňou žalobca mieni. Odpoveď na štvrtú otázku kasačný súd v kontexte skôr v tomto\nrozsudku uvedeného považuje za zrejmú, a to najmä zo systematiky smernice o posudzovaní vplyvov.\nNavyše, správny súd sa vo vzťahu k fakultatívnosti využitia inštitútu konzultácií vyjadril len čo do\nzisťovacieho konania. Otázka je však žalobcom formulovaná široko a nepresne. Pri formulovaní tejto\notázky žalobca nepoukazuje na žiadne ustanovenie práva Európskej únie, ktoré by bolo potrebné vyložiť.\n28. Prejudiciálnymi otázkami sa má pýtať na výklad dotknutého ustanovenia práva Európskej únie.\nV rozsahu žalobcom formulovaných otázok toto nie je jednoznačne vymedzené, ani zrozumiteľné.\nZa týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na iniciovanie konania pred\nSúdnym dvorom Európskej únie v režime čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vzhľadom\n\nna skutočnosť, že žalobca nežiadal zároveň o?prerušenie konania, nebolo potrebné o?podnete na\npredloženie prejudiciálnych otázok rozhodnúť samostatným výrokom.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n29. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa\npredmetného ustanovenia.\n30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku\npodľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP. Podľa § 167 ods. 1 SSP (...) súd\nprizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak\nmal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná (...) súd podľa pomeru\njeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to\nmožno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno\npriznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v\nkonaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú\nmu správny súd uložil.\n31. Kasačný súd žalobcovi, pretože nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania voči\nžalovanému nepriznal. Kasačný súd tak postupoval aj pri žalovanom. Ten síce bol vo výsledku úspešný,\nno má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody pre ich\npriznanie. Kasačný súd, pretože správny súd ďalšiemu účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť,\nani tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.\n32. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}