Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/12/2025 z 29. 4. 2026
Citácia: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Stk/12/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1
Najvyšší správny súd SR | 3Stk/12/2025 | ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1 | 2026-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 461 SSP, ZP, § 119a ods. 2 ZP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87a1465d-5039-496e-913f-2e3ac2369cef
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší správny súd SR
3Stk/12/2025
4020200418
29. 04. 2026
JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala
Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., IČO: 35 683 724, so sídlom v
Nitre, Dolné Hony 29, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kudrim, so sídlom v Piešťanoch,
pplk. V. Ábela 29, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, so sídlom v
Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4617
zo dňa 17. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
NR-26S/45/2020 zo dňa 23. apríla 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Inšpektorát práce Nitra prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa
07.04.2020 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 125/2006 Z. z.) za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z. z.; konkrétne
ide o porušenie § 119a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZP alebo Zákonník práce) v nadväznosti na § 119a ods. 4 ZP tým, že žalobca ako
zamestnávateľ nedohodol v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové
podmienky - základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii
Technik 3 u zamestnancov:
- Q. K., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.5.2008 v znení zmeny PZ zo dňa 1.6.2018,
druh práce: technik 3, miesto výkonu práce: výrobný závod zamestnávateľa v Nitre, v mesiacoch jún až
august 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri
8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €),
- Z. T., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.6.2018, miesto výkonu práce: Foxconn
Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch jún až august 2018
(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej
zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),
- E. M., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 01.07.2018, miesto výkonu práce: Foxconn
Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch júl až august 2018

(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25- hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej
zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),
- Z. Š., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 06.08.2018, druh práce: technik 3, miesto
výkonu práce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, v mesiaci august 2018
(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej
zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),
čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006
Z. z. v dňoch 17.08.2018, 28.08.2018, 11.09.2018, 12.09.2018, 14.09.2018, 17.09.2018 a 18.09.2018
u žalobcu. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-51-55-2.3/P-A22, E24, A25-18 zo dňa
18.09.2018. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.09.2018 so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu
Miroslavou Procházkovou. Na základe vyjadrení žalobcu žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k protokolu
zo dňa 28.09.2018, dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 19.10.2018, dodatok č. 3 k protokolu zo dňa
16.05.2019, dodatok č. 4 k protokolu zo dňa 29.05.2019, dodatok č. 5 k protokolu zo dňa 101.2020 a
dodatok č. 6 k protokolu zo dňa 03.02.2020.
2. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil tým, že nedohodol v pracovných zmluvách
v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky - základnú zložku mzdy za identickú prácu
na pracovnej pozícii: Technik 3. V predložených popisoch pracovných pozícií uvedených zamestnancov
k pracovnej pozícii Technik 3 je uvedený rovnaký popis pracovnej pozície, podľa ich dohodnutého druhu
práce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického /
inžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a
systémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje
prvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné
pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému
druhu práce.
3. Z predloženého mzdového predpisu žalobcu „Pravidlá pre odmeňovanie a mzdy“ č. 018_HRD2013
vyplýva, že podľa klasifikácie zamestnancov pozícia Technik 3 je zaradená ako „Netarifné odmeňovaní
zamestnanci“, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, Hay klasifikácia 11. V čl. 3 mzdového predpisu je uvedené, že
zamestnanci sú platení v súlade so mzdovou tabuľkou, ktorá korešponduje s klasifikáciou zamestnancov
zaradených do platových úrovní. Mzdová tabuľka obsahuje informácie o mzdovom minime, strede a
maxime pre každú pracovnú pozíciu. V čl. 5 mzdového predpisu je uvedené, že plat zamestnanca bez
predchádzajúcich skúseností bude na minime platovej úrovne a plat zamestnanca so skúsenosťami
alebo absolventa univerzity s kvalifikáciou, bude v intervale medzi minimom a stredom platovej úrovne,
v závislosti od rozsahu vedomostí a kvalifikácie. V čl. 7.2 tohto mzdového predpisu je uvedené: „Mzda
povýšeného zamestnanca je na minime novej, vyššej referenčnej úrovne počas doby na zapracovanie v
dĺžke 3 mesiacov. V prípade, že zamestnanec má mzdu vyššiu ako je minimum novej referenčnej úrovne,
jeho mzda sa nemení. Po uplynutí doby na zapracovanie bude plat zvýšený podľa výsledkov hodnotenia.
V prípade, že zamestnanec spĺňa očakávania bude mzda upravená o 5%, maximálne na úroveň Midu
(stredu) príslušnej referenčnej úrovne. V prípade, že zamestnanec prevyšuje očakávania, bude mzda
upravená o 10%, maximálne na úroveň Maxu (stropu) - 3% pre referenčnú úroveň do SI 13 resp. Maxu
(stropu) - 10% pre referenčnú úroveň na SI 13. Na úroveň MID (stred) danej referenčnej úrovne.“
4. Z takto všeobecne a neurčito upravených pravidiel pre odmeňovanie a mzdy podľa prvostupňového
správneho orgánu nevyplýva, kedy zamestnanec spĺňa podmienku „zamestnanec so skúsenosťami“
alebo „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce ani v
rámci vyjadrenia k protokolu nepredložil žiaden ďalší interný predpis, ktorý by kritériá „zamestnanec so
skúsenosťami“, „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“ bližšie upravoval, či už požiadavkou
vzdelania, dĺžky odbornej praxe alebo iných požadovaných skúseností pre pracovnú pozíciu Technik
3 a ich mieru vplyvu na mzdu v rozpätí MIN (minimum), MID (stred), MAX (strop) uvedenú v
mzdovom predpise. Na základe takto neurčitých pravidiel pre odmeňovanie a mzdy, ani po zohľadnení
predložených životopisov dotknutých zamestnancov (v ktorých možno zistiť ich vzdelanie, kurzy a
školenia, priebeh zamestnaní, doplňujúce informácie o pracovných skúsenostiach, schopnostiach a
zručnostiach), vychádzajúc zo stručnej charakteristiky druhu práce Technik 3, ktorá je rovnaká u
zamestnancov: Q. K., Z. T., E. M. B. Z. Š., nie je možné skonštatovať, že v kontrolovanom období bolo
dodržané ustanovenie § 119a ods. 1 a ods. 2 a 4 ZP.
5. Prvostupňový správny orgán za účelom zistenia, či náplň práce Technik 3 bola v rozhodujúcom období
objektívne rovnaká, vypočul dotknutých štyroch zamestnancov: Z. Š., E. M., Q. K. B. Z. T.. Z ich výpovedí

vyplýva, že praktické skúsenosti Q. K. zodpovedajú skúsenostiam ostatných troch porovnávaných
(referenčných) zamestnancov a práca Q. K. bola v období jún až august 2018 objektívne rovnaká s
porovnávanými zamestnancami, no za rovnakú prácu (resp. prácu rovnakej hodnoty) neboli rovnako
odmeňovaní.
6. Pri ukladaní sankcie správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliadol v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. na:
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - závažnosť je zrejmá, nakoľko
žalobca porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z pracovno- právneho predpisu tým, že nedohodol
v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy v konkrétnych prípadoch rovnaké mzdové
podmienky pri výkone rovnakej práce - rovnakú základnú zložku mzdy - pri pracovnej pozícii Technik 3.
Odmeňovaním sa rozumie akékoľvek plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy, opakujúce sa alebo
jednorazové, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované osobe pri závislej činnosti. Zákonník práce
konkretizuje túto požiadavku v ustanovení § 119a, v ktorom upravuje zákaz diskriminácie pri mzde za
rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, pričom sa tento zákaz vzťahuje aj na zamestnancov
rovnakého pohlavia. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty zákon považuje prácu rovnakej
alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo
porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti
a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. V tomto prípade žalobca určil
základnú zložku mzdy (základnú hodinovú zložku mzdy) za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty
rozdielne, čím uviedol zamestnancov do možnej psychickej záťaže vyplývajúcej z tohto stavu, rozdielne
odmeňovanie je citlivá otázka, ktorá vnáša pocity nespravodlivosti medzi zamestnancami na pracovisku,
a preto uvedené kritérium správny orgán vyhodnotil v prospech vyššej pokuty,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa - počet
zamestnancov bol v čase výkonu inšpekcie práce 1676, ide o veľkého zamestnávateľa, ktorý musí
dbať na dodržiavanie platných predpisov, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej pokuty, žalobca
neprevádzkuje rizikové pracovisko,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) v tomto prípade irelevantné,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - správny orgán zobral do úvahy skutočnosť,
že bol zistený jeden nedostatok porušenia v oblasti pracovno- právnych predpisov, čo posúdil v prospech
nižšej pokuty, systém riadenia ochrany práce nebol hodnotený, nakoľko nebol predmetom výkonu
inšpekcie práce,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku - ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo
zhodnotené v prospech nižšej pokuty.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. možno uložiť pokutu až do výšky
100.000,- €; výška uloženej sankcie 5.000,- € za porušenie právnych predpisov je podľa názoru
správneho orgánu primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a je blízko k spodnej hranici sadzby.
Vychádzal z preventívnej, výchovnej aj represívnej funkcie sankcie s tým, že pokuta musí byť citeľná v
majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.
7. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020 zmenil prvostupňové
rozhodnutie č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a žalobcovi uložil pokutu v sume 1.000,€ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode
zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne za porušenie § 119a ods. 1 ZP v nadväznosti na § 119a ods. 2 a
ods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov:
- Q. K. (narodený XX.XX.XXXX) pri zmene jeho pracovnej zmluvy dňa 01.06.2018,
- Z. T. (narodený XX.XX.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 06.06.2018,
- E. M. (narodený XX.XX.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2018,
- Z. Š. (narodený XX.XX.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 06.08.2018,
rovnaké mzdové podmienky - základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na
pracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo zamestnanci zastávali; u p. K. bola dohodnutá základná hodinová
mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €,
pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch zamestnancov - Z. T., E. M. B. Z.
Š. - bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €.
8. Žalovaný na základe zisteného skutkového stavu nevidel dôvod, pre ktorý by mala byť práca Q.
K. odmeňovaná nižšou základnou hodinovou mzdou, ako činnosť ostatných troch zamestnancov. Je

zrejmé, že Q. K. aj napriek tomu, že nebol držiteľom požadovaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti
dlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako páni M., T. B. Š. (Technik 3) s tým, že nebol
rozdiel v pracovných podmienkach (práca na linke) a ani vo výkonnosti, keďže Q. K. nových kolegov ešte
sám zaúčal odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce skúsenosti, ktoré nadobudol u žalobcu. Žalobca
pritom samotnú výkonnosť a výsledky práce Q. K. ani raz nevyhodnotil ako menej prínosné v porovnaní
s ostatnými spomínanými zamestnancami.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu na obsadenie pracovnej pozície Technik 3 spočívala
len v získaní osvedčenia podľa § 21 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., čo spĺňal aj Q. K.. Menovaný v
rozhodujúcom čase, rovnako ako E. M., Z. T. B. Z. Š., ešte len začal vykonávať činnosť na tomto
pracovnom mieste, čo evokuje, že išlo o rovnocenných zamestnancov, na ktorých mal žalobca uplatniť
rovnaký hodnotiaci meter, čo však neurobil. Tvrdenie o rovnocennosti zamestnancov vychádza aj zo
zistenia, že žalobca pozíciu Technik 3 označil ako vhodnú - prvý postup pre toho, kto absolvoval
stredoškolské technické vzdelávanie - teda jej obsadenie nespájal s praxou v odbore elektrotechnika.
10. Vo vzťahu k pracovným zmluvám v znení ich zmien žalovaný dodal, že bolo potrebné v rámci
realizovanej zmeny napadnutého rozhodnutia reflektovať aj na skutočnosť, že zmena pracovnej zmluvy,
ktorá bola aplikovateľná na toto právne posúdenie veci, sa týkala výlučne jedného zamestnanca - Q. K.
(zmena zo dňa 1.6.2018); v prípade ostatných troch dotknutých zamestnancov bolo dojednanie ohľadne
základnej hodinovej mzdy obsiahnuté priamo v uzatvorených pracovných zmluvách. V tomto kontexte
žalovaný aj zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia s tým, že ide len o korekciu chyby formálneho
charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah napadnutého rozhodnutia, a preto nie je nevyhnutné, aby bol
preskúmavaný akt z tohto dôvodu zrušený podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).
11. Žalovaný po zistení, že inšpektorát práce priamo vytýka žalobcovi aj porušenie deklaratórneho
zákonného ustanovenia (§ 119a ods. 2 ZP) zmenil právnu kvalifikáciu skutku s tým, že ten na citované
ustanovenie len nadväzuje. Dikcia § 119a ods. 2 ZP je v tomto prípade aplikovateľná iba pre vyvodenie
záveru o tom, že zamestnanci majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej
hodnoty, prípade na účely zadefinovania týchto pojmov (rovnaká práca alebo práca rovnakej hodnoty).
Samotný skutok spočívajúci v nedohodnutí mzdových podmienok bez akejkoľvek diskriminácie, čo sa
vzťahuje na každé plnenie za prácu (teda aj na základnú hodinovú mzdu), je súčasťou povinnosti
zakotvenej v § 119a ods. 1 ZP, ktoré je rozhodujúce na účely konštatácie pochybenia žalobcu.
12. Žalovaný sa vysporiadal aj so zmenou napadnutého rozhodnutia spočívajúcou v znížení sankčného
postihu žalobcu na sumu 1.000,- €. Sankcia vo výške 5.000,- € nereflektuje na poľahčujúce okolnosti,
predovšetkým na ojedinelosť výskytu nedostatku (išlo len o jedno zistené pochybenie) a jeho
prvé zistenie u žalobcu, prípadne na krátkosť trvania negatívneho zásahu do právneho postavenia
zamestnanca Q. K., ktorého mzda sa zmenou jeho pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2018 vyrovnala úrovni
hodinovej mzdy ostatných troch dotknutých zamestnancov. Na druhej strane, je neopomenuteľné, že
žalobca v dôsledku nerovnakého odmeňovania svojich zamestnancov zaradených na rovnakú pracovnú
pozíciu privodil stav, v rámci ktorého môžu zamestnanci vnímať toto jeho konanie ako diskriminačné,
čo má dopad aj na pracovné vzťahy medzi nimi (pri vnímaní pocitu nespravodlivosti). Nevyhnutnosť
zabezpečenia spravodlivých pracovných (aj mzdových) podmienok žalobcovi ukladá nielen Zákonník
práce, ale aj ďalšie právne predpisy s tým, že nedodržanie tejto požiadavky môže vyvolať závažný
následok jednak v podobe ukrátenia dotknutého zamestnanca na jeho mzde, no najmä v podobe
ohrozenia právnej istoty všetkých zamestnancov v súvislosti so zachovaním princípov spravodlivého
odmeňovania u svojho zamestnávateľa. V kontexte týchto skutočností, a teda že žalobca svojím
postupom vo vzťahu k zamestnancovi Q. K. porušil nielen spomenutú dikciu § 119a ZP, ale aj základné
zásady pracovného práva, žalovaný posúdil toto jeho konanie ako závažné. Inšpektorát práce vyvodzuje
zodpovednosť žalobcu s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., kde nie je závažnosť
porušenia vnímaná ako zákonný predpoklad uloženia pokuty, ale len ako kritérium rozhodujúce pre
určenie jej výšky v rámci voľnej úvahy správneho orgánu. Odvolávanie sa na § 19 ods. 3 zákona č.
125/2006 Z. z. by teda bolo náležité iba v tom prípade, ak by sa žalobcovi ukladala pokuta v intenciách
§ 19 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z., čo sa však nestalo. Preto ak inšpektorát práce
(a následne aj odvolací orgán) vyhodnotil nedostatok ako závažný, urobil tak len v rámci svojej voľnej
úvahy, ktorej závery premietnuté v rozhodnutí by bolo možné podľa súdnej praxe zrušiť len vtedy, ak
by odporovali spisu alebo sa priečili zásadám logického myslenia. Nezanedbateľným je tiež aj zistenie,

že žalobca je veľkým zamestnávateľom (v čase inšpekcie práce zamestnával 1 676 zamestnancov), a
preto aby uložená pokuta splnila svoj účel, musí byť ustálená tak, aby bola dostatočne citeľná v jeho
majetkovej sfére. Počet zamestnávaných osôb dokazuje aj ekonomickú silu subjektu, ktorý v postavení
veľkého zamestnávateľa (so značným rozsahom svojej podnikateľskej činnosti) si musí byť vedomý
svojich základných povinností na úseku odmeňovania zamestnancov, predovšetkým úlohy zabrániť
tomu, aby došlo k akejkoľvek diskriminácii zamestnancov.
13. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím
č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neurčitosť a nezrozumiteľnosť výrokov
prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ktoré vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
14. Správny súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. NR-26S/45/2020 zo dňa 23. apríla 2025 uviedol, že
v prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna
stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná
len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné
dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za
správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené
vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt
správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015).
15. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci
rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej
časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 05.11.2009).
16. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a
určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho
deliktu, ktoré sú nezameniteľné s iným možným skutkom:
a) miesto spáchania - pracovisko/prevádzka žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29,
949 01 Nitra, výrobný závod v Nitre,
b) spôsob spáchania - žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové
podmienky - základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii
„Technik 3“, ktorú títo zamestnanci zastávali; u Q. K. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej
zmenovej prevádzke 5,1690 €, a u ostatných troch zamestnancov - Z. T., E. M. B. Z. Š. - bola dohodnutá
základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej
prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €,
c) čas spáchania - pri zmene pracovnej zmluvy Q. K. dňa 1.6.2018, pri pracovnej zmluve Z. T. zo dňa
6.6.2018, pri pracovnej zmluve E. M. zo dňa 01.07.2018, pri pracovnej zmluve Z. Š. zo dňa 06.08.2018.
17. V predmetnej právnej veci je výrok správneho deliktu špecifikovaný v druhostupňovom rozhodnutí
žalovaného, ktorý bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie z hľadiska špecifikácie skutku aj výšky
uloženej sankcie postupom podľa § 59 ods. 2 SP. Prvostupňové a druhostupňové konanie aj rozhodnutie
sa chápu ako jeden celok, preto správny súd posudzoval náležitosti skutku vyplývajúce z výroku
druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že námietky žalobcu

výslovne voči výroku prvostupňového rozhodnutia sú z dôvodu jeho zmeny vykonanej druhostupňovým
rozhodnutím právne irelevantné.
18. Správne orgány oboch stupňov správne posudzovali objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchanie
správnych deliktov, čiže bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberal subjektívnou stránkou, ktorá je u
právnických osôb vylúčená). Pre sankcionovanie protiprávneho konania preto stačí preukázané zistenie,
že subjekt (právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) porušil zákonom uloženú povinnosť.
19. V prípade námietky žalobcu, že o výsluchu jeho zamestnancov Q. K., Z. T., E. M. B. Z. Š. neboli
oboznámení ich vedúci zamestnanci, títo sa výsluchu nemohli zúčastniť a klásť im otázky, správny súd
poukazuje na to, že oprávnenie inšpektora práce požadovať od zamestnanca v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a/ tohto zákona (teda aj uplatňovania ustanovení Zákonníka práce), je upravené v ustanovení
§ 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z., na ktorý sa výslovne Správny poriadok nevzťahuje
(porovnaj § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.). Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení
jeho práv z dôvodu predchádzajúceho neoznámenia výsluchu jeho zamestnancov neopodstatnená. Pri
vyjadreniach zamestnancov nemohlo ísť o výsluch svedkov podľa § 35 SP, ale išlo o podanie vysvetlenia
v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z, pri ktorom môžu, ale aj nemusia byť prítomní
svedkovia - zákonodarca považuje za legitímne oba varianty podania vysvetlenia zamestnancami.
Okrem toho, pri prítomnosti vedúceho zamestnanca, alebo konateľa žalobcu by bolo len s ťažkosťami
možné očakávať, že by sa zamestnanci v ich prítomnosti otvorili a povedali by všetky skutočnosti
rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie práce bez akejkoľvek modifikácie. Inšpektori práce tak pri inšpekcii
za účelom objektívneho zistenia okolností týkajúcich sa preskúmavaných pracovných zmlúv správne
zvolili postup podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z., čím nemohli porušiť právo žalobcu.
Napokon, žalobca mal možnosť sa k podaniu vysvetlení zo strany jeho zamestnancov vyjadriť, čo aj
urobil.
20. Z meritórneho hľadiska správny súd uviedol, že mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty
je upravená v ustanovení § 119a ZP. Základným východiskom je, že mzdové podmienky musia byť
dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia, čo sa vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého
pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (§ 119a ods. 1 prvá veta v
spojení s ods. 4 ZP). Kľúčovým preto bolo posúdenie, či práca vykonávaná dotknutými zamestnancami
(Q. K., Z. T., E. M. B. Z. Š.) je prácou rovnakej hodnoty. Všetci štyria zamestnancami pracovali
u žalobcu na rovnakej pracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým popisom dohodnutého druhu práce:
„Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického / inžinierskeho
programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a systémov,
diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup
pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy
a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani
neuviedol, že by niektorý z uvedených zamestnancov vykonával menší rozsah uvedenej práce. V
zmysle ustanovenia § 119a ods. 2 druhá veta ZP je preto pracovná pozícia Technik 3 rovnakou
prácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorú
zamestnanci vykonávali v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní
rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého
zamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného mali všetci štyria zamestnanci právo na rovnakú
mzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje § 119a ods. 1 prvá veta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa
však v predmetnej právnej veci nestalo. U Q. K. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej
zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch porovnávaných (referenčných) zamestnancov - Z. T.,
E. M. B. Z. Š. - bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500
€, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €. Takto
dojednaná mzda je však v rozpore s § 119a ZP, čo predstavuje porušenie predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a/ v prvom až treťom bode zákona č. 125/2006 Z. z.
21. Správny súd uviedol, že prioritnou otázkou bolo, že u všetkých štyroch dotknutých zamestnancov
išlo o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, preto všetci štyria mali mať ako základnú zložku
mzdy dohodnutú rovnakú základnú hodinovú mzdu. Ak mal žalobca záujem pri odmeňovaní odlišovať

dobu, počas ktorej uňho zamestnanci pracujú, mal možnosť použiť variabilné zložky mzdy ako napríklad
osobné ohodnotenie alebo odmenu, čo však neurobil a v rozpore s § 119a ZP určil rozdielnu základnú
hodinovú mzdu za rovnakú prácu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani interný predpis žalobcu
upravujúci pravidlá pre odmeňovanie bez objektívneho odôvodnenia rozdielu v základnej zložke mzdy,
bez odôvodnenia zamestnanca so skúsenosťami a zamestnanca bez predchádzajúcich skúseností.
22. Zákon č. 125/2006 Z. z. neupravuje liberačné dôvody, ktoré by žalobcu ako zamestnávateľa
mohli zbaviť zodpovednosti za správny delikt. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza
k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie
alebo upustenia od jej uloženia, pritom musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone,
podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (R 99/2015). Podľa
názoru správneho súdu je uložená sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia povinnosti
žalobcu ako zamestnávateľa. Zákonom ustanovený rozsah pokuty je od 0,- € do 100.000,- € (§ 19
ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z.) a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 1.000, €, čo je na
spodnej hranici sadzby. Žalovaný pri znižovaní sankcie z 5.000,- € na 1.000,- € zohľadnil poľahčujúce
okolnosti v prospech žalobcu (ojedinelosť porušenia, prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu a aj
krátkosť negatívneho pôsobenia na zamestnanca Q. K.). Odôvodnenie správnej úvahy smerujúcej k
uloženej sankcii je logické a neprekračuje hranice zákona č. 125/2006 Z. z. Uložená sankcia plní aj svoj
represívny, ale najmä preventívny charakter vzhľadom na jej výšku s tým, že sa sankcionovaný subjekt
takéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať.
II. Konanie na kasačnom súde
23. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že žiadny právny predpis neustanovuje, že
zamestnanci pracujúci na rovnakej pracovnej pozícii, vykonávajúci rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej
hodnoty, musia mať rovnakú základnú zložku mzdy a neustanovuje to ani § 119a ods. 1 ZP. Rovnako
žiaden právny predpis neustanovuje, že pri odmeňovaní je možné odlišovať dobu, počas ktorej
u zamestnávateľa zamestnanci pracujú, že má zamestnávateľ použiť variabilné zložky mzdy ako
napríklad osobné ohodnotenie alebo odmenu. Správny súd nesprávne vyhodnotil iba jedinú zložku mzdy
zamestnancov a to základnú hodinovú mzdu a nevzal do úvahy všetky zložky mzdy, ktoré tvoria odmenu
za práca a ktoré vypláca zamestnávateľ zamestnancom.
25. Sťažovateľ uviedol, že nikdy netvrdil, že zamestnanec Q. K. pracoval uňho len krátko a preto s ním
dohodol nižšiu mzdu. Dôvodom nižšej základnej mzdy pána Q. K. v čase jún až august 2018, oproti
ostatným uvedeným Technikom 3 bolo, že v tomto čase bol Q. K. v trojmesačnom zapracovaní na
novú pozíciu, na ktorú prešiel od 01.06.2018. Zapracovávanie na novú pozíciu sa uskutočňovalo od
01.06.2018 do 31.08.2018. Pán Q. K. bol odo dňa 01.06.2018 povýšený z pozície Technik 2 na pozíciu
Technik 3 po tom, čo získal Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti na technických
zariadeniach elektrických- elektrotechnik.
26. Uviedol, že je známa skutočnosť, kto je „zamestnanec so skúsenosťami“ a kto je „zamestnanec bez
skúseností“. Ak zamestnanec nemá žiadne pracovné skúsenosti, tak je zamestnancom bez skúseností.
Pán Q. K. nemal do 1.6.2018 žiadne pracovné skúsenosti na pracovnej pozícii elektrotechnik, tak je
zrejmé, že bol „zamestnancom bez skúseností v práci elektrotechnika“. Na podporu svojich tvrdení
poukázal na judikatúru NS ČR 21Cdo 376/2013 a judikatúru NS SR R33/2023.
27. Inšpektorát práce Nitra svojim postupom odňal účastníkovi správneho konania možnosť konať,
odňal účastníkovi možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní správneho konania. Inšpektorát práce
kládol otázky dotknutým osobám. Ktoré sa týkali priamo účastníka konania a predmetu konania,
pričom účastníka o predvolaní a vypočúvaní uvedených osôb prvostupňový orgán neinformoval,
účastníka správneho konania neprizval k ústnemu pojednávaniu. Uvedeným konaním žalovaný svojim
nezákonným postupom odňal účastníkovi možnosť konať, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a v
správnom konaní uplatniť svoje návrhy. Na základe uvedeného je zrejmé, že správny súd pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali správnosť vyvodených záverov inšpekčných
orgánov, s ktorými sa stotožnil aj vo veci konajúci súd. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
žalobcu zamietol.

III. Právne posúdenie kasačného súdu
29. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§
443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.
30. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
31. Podľa § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania
zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky
ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo
dosiahnutého výkonu.
32. Podľa § 119a ZP mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa
pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré
sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za
rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty
sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je
vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej
alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa
(ods. 2). Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať
z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní
hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie
objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia
(ods. 3). Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú
prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (ods. 4).
33. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce
je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,
šiestom bode a siedmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
34. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021
Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.
35. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z .z. v znení účinnom do 31.3.2021 pokutu podľa odsekov 1
a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa,
keď bola porušená povinnosť.

36. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce
pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky
pokuty prihliada najmä na (a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, (b)
počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, (c) počet
nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,
(d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, (e) opakované zistenie toho istého
nedostatku.
37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021 na konanie podľa § 4 písm.
e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)
až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.
IV. Právny názor kasačného súdu
38. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
39. V predmetnej veci je kľúčovým posúdenie, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
tak, že ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové podmienky- základnú
zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo
zamestnanci zastávali.
40. Inštitút mzdy za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty bol do Zákonníka práce ustanovený od 01.
septembra 2007. Ide o transpozíciu smerníc Európskeho parlamentu a Rady, 2000/78/ES, 2000/43/ES,
2006/54/ES. Mzda za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty vychádza z ustanovení o zásade
rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a je priamou aplikáciou zásady uvedenej v článku
6 ZP a pravidiel ustanovených v § 13 ods. 1 a 2. Účelom zavedenia inštitútu mzdy za rovnakú prácu
a za prácu rovnakej hodnoty bolo zaistiť odstránenie diskriminácie v odmeňovaní žien a mužov, ale aj
osôb rovnakého pohlavia vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zamestnávateľ
je povinný túto zásadu dodržať už pri dojednávaní mzdy a mzdových podmienok zamestnancov pri
vzniku pracovného pomeru. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca:
- rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti,
- rovnakej alebo porovnateľnej zodpovednosti,
- rovnakej alebo porovnateľnej namáhavosti,
- vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach,
- pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti,
- pri dosahovaní rovnakých alebo porovnateľných výsledkov práce,
- vykonávaná v pracovnom pomere,
- u toho istého zamestnávateľa.
Táto definícia upresňuje parametre, ktoré je zamestnávateľ povinný vziať do úvahy pri hodnotení
zamestnanca v porovnaní s iným zamestnancom.
41. Právne vzťahy v súkromnom práve sú´ charakteristické´ zmluvnou voľnosťou subjektov realizujúcich
svoju vlastnú´ vôľu v právnych vzťahoch na základe konsenzu. V pracovnom práve je však zmluvná´
voľnosťˇ strán značne obmedzená´ z dôvodu ochrannej funkcie, ktorá´ vyplýva zo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti v pracovnoprávnych vzťahoch pri výkone závislej práce v prospech zamestnávateľa. Do
pracovnoprávneho vzťahu preto vstupuje štát, ktorý´ prostredníctvom kogentných ustanovení´ stanovuje
mantinely a brzdy brániace zneužívaniu fakticky nerovného postavenia strán. Ingerencia státu ma´
podobu obmedzovania zmluvnej slobody.
42. Mzdové´ podmienky predstavujú´ podstatnú´ obsahovú´ na´lezˇitostˇ pracovnej zmluvy, bez
ktorých dojednania by pracovná´ zmluva nebola uzatvorená´ platne. Zmluvná´ voľnosťˇ v odmeňovaní
´ predstavuje možnosťˇ dohodnúťˇ sa na takých mzdových podmienkach, ktoré´ vyhovujú´ obom
zmluvným stranám. Na jednej strane zamestnanec ponúka svoju prácu s určitou predstavou o jej cene
a na druhej strane zamestnávateľˇ ponúka podmienky pre jej úhradu. Napriek tomu sa pri návrhu výšky
ceny za prácu a podmienok jej poskytovania v praxi uplatňuje iniciatíva zamestnávateľa. Hoci mzdové´

podmienky ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy musia bytˇ predmetom dohody (cˇi uzˇ priamo v
pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve), zmluvná voľnosť strán nie je neobmedzená. Autonómia
strán je limitovaná´ jednak zákonnými požiadavkami minimálnej úrovne odmeňovania a jednak zásadou
rovnakého zaobchádzania.
43. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že pán Q. K. do dňa 31. mája 2018
pracoval u zamestnávateľa ako technik bez elektro - vzdelania, teda ako „Technik 2“. Po získaní
oprávnenia od 01. júna 2018 ho zamestnávateľ preradil na novú pracovnú pozíciu „Technik 3“. Podľa
názoru kasačného súdu však pán Q. K. dňa 01. júna 2018 spĺňal podmienky pre odmeňovanie
v kategórii „Technik 3“. Ustanovenia
§ 119a ZP sú ustanoveniami na ochranu zamestnancov
a zamestnávateľ si takýmto spôsobom zabezpečil neoprávnenú výhodu, keď zamestnanca, ktorý
na základe osvedčenia spĺňa podmienky na vykonávanie práce, 3 mesiace neodmeňuje rovnakým
spôsobom, ako ostatných. Kasačný súd je, rovnako ako správny súd, toho názoru, že pokiaľ chcel
zamestnávateľ vo vyplácanej mzde zohľadňovať individuálne okolnosti, napr. predchádzajúce pracovné
skúsenosti, mal použiť variabilné zložky mzdy. Pokiaľ je zhoda vo všetkých komparačných kritériách
uvedených v predchádzajúcom bode medzi jednotlivými zamestnancami, je potrebné konštatovať, že
ide rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a teda za túto zamestnancovi prináleží rovnaká mzda.
Pán Q. K. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že pri nástupe na danú pozíciu bol oboznámený s
plánom údržieb a s prácou ako takou, rovnako ako ostatní zamestnanci prichádzajúci na toto pracovné
miesto a po pár dňoch už pracoval samostatne, aj v rámci prvých troch mesiacov. Kasačný súd v
kontexte uvedeného nevidí dôvod, prečo by mala byť práca Q. K. odmeňovaná nižšou základnou
hodinovou mzdou, ako činnosť ostatných zamestnancov. Menovaný, napriek tomu, že nebol držiteľom
požadovaného osvedčenia dlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako ostatní traja
zamestnanci s tým, že na základe informácií podaných týmito osobami, nebol rozdiel v pracovných
podmienkach a ani vo výkonnosti, keďže pán K. nových kolegov ešte sám zaúčal.
44. Všetci štyria zamestnancami pracovali u žalobcu na rovnakej pracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým
popisom dohodnutého druhu práce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou
prebiehajúceho technického / inžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie,
výroba, prevádzka zariadení a systémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených
produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické
vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu
inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani neuviedol, že by niektorý z uvedených zamestnancov
vykonával menší rozsah uvedenej práce. V zmysle ustanovenia § 119a ods. 2 druhá veta ZP je preto
pracovná pozícia Technik 3 rovnakou prácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti,
zodpovednosti a namáhavosti, ktorú zamestnanci vykonávali v rovnakých alebo porovnateľných
pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce
v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného mali všetci štyria
zamestnanci právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje § 119a ods. 1 prvá
veta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. U Q. K. bola dohodnutá
základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej
prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch porovnávaných
(referenčných) zamestnancov - Z. T., E. M. B. Z. Š. - bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8- hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej
zmenovej prevádzke 6,4581 €.
45. Základná hodinová mzda predstavuje základné plnenie za vykonanú prácu a musí v každom prípade
nadväzovať na druh vykonávanej práce. Žalobca v celom správnom konaní nijako nepreukázal, že by
práca pána K. v porovnaní s ostatnými dotknutými zamestnancami bola menej zložitá, zodpovedná
a namáhavá, vykonávaná v iných pracovných podmienkach a pri dosahovaní nižšej výkonnosti a
výsledkov tak, ako to na účely odklonenia sa od základnej požiadavky rovnakej mzdy predpokladá dikcia
§ 119a ods. 2 ZP.
46. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa ohľadom porušenia jeho procesných práv spočívajúceho v jeho
neoboznámení s výsluchmi, kasačný súd upriamuje pozornosť na bod 31. odôvodnenia správneho súdu,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
V. Záver

47. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.
48. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.