{"guid": "cb7a2156-13e6-4fa5-8365-066c791a47f1:87a1465d-5039-496e-913f-2e3ac2369cef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1", "spisova_znacka": "3Stk/12/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/12/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Stk/12/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1", "identifikacne_cislo": "4020200418", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Dzurdzík", "sudca_id": 343, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-dzurdzik-343", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-119a.odsek-2", "nazov": "§ 119a ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-119a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-119a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-119a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87a1465d-5039-496e-913f-2e3ac2369cef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Stk/12/2025\n4020200418\n29. 04. 2026\nJUDr. Michal Dzurdzík\nECLI:SK:NSSSR:2026:4020200418.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nDzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., IČO: 35 683 724, so sídlom v\nNitre, Dolné Hony 29, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kudrim, so sídlom v Piešťanoch,\npplk. V. Ábela 29, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, so sídlom v\nKošiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4617\nzo dňa 17. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn.\nNR-26S/45/2020 zo dňa 23. apríla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Inšpektorát práce Nitra prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa\n07.04.2020 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006\nZ. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 125/2006 Z. z.) za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z. z.; konkrétne\nide o porušenie § 119a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ZP alebo Zákonník práce) v nadväznosti na § 119a ods. 4 ZP tým, že žalobca ako\nzamestnávateľ nedohodol v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové\npodmienky - základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii\nTechnik 3 u zamestnancov:\n- Q. K., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.5.2008 v znení zmeny PZ zo dňa 1.6.2018,\ndruh práce: technik 3, miesto výkonu práce: výrobný závod zamestnávateľa v Nitre, v mesiacoch jún až\naugust 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri\n8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €),\n- Z. T., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.6.2018, miesto výkonu práce: Foxconn\nSlovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch jún až august 2018\n(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej\nzmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),\n- E. M., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 01.07.2018, miesto výkonu práce: Foxconn\nSlovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch júl až august 2018\n\n(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25- hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej\nzmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),\n- Z. Š., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 06.08.2018, druh práce: technik 3, miesto\nvýkonu práce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, v mesiaci august 2018\n(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej\nzmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),\nčo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006\nZ. z. v dňoch 17.08.2018, 28.08.2018, 11.09.2018, 12.09.2018, 14.09.2018, 17.09.2018 a 18.09.2018\nu žalobcu. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-51-55-2.3/P-A22, E24, A25-18 zo dňa\n18.09.2018. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.09.2018 so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu\nMiroslavou Procházkovou. Na základe vyjadrení žalobcu žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k protokolu\nzo dňa 28.09.2018, dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 19.10.2018, dodatok č. 3 k protokolu zo dňa\n16.05.2019, dodatok č. 4 k protokolu zo dňa 29.05.2019, dodatok č. 5 k protokolu zo dňa 101.2020 a\ndodatok č. 6 k protokolu zo dňa 03.02.2020.\n2. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil tým, že nedohodol v pracovných zmluvách\nv znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky - základnú zložku mzdy za identickú prácu\nna pracovnej pozícii: Technik 3. V predložených popisoch pracovných pozícií uvedených zamestnancov\nk pracovnej pozícii Technik 3 je uvedený rovnaký popis pracovnej pozície, podľa ich dohodnutého druhu\npráce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického /\ninžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a\nsystémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje\nprvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné\npravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému\ndruhu práce.\n3. Z predloženého mzdového predpisu žalobcu „Pravidlá pre odmeňovanie a mzdy“ č. 018_HRD2013\nvyplýva, že podľa klasifikácie zamestnancov pozícia Technik 3 je zaradená ako „Netarifné odmeňovaní\nzamestnanci“, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, Hay klasifikácia 11. V čl. 3 mzdového predpisu je uvedené, že\nzamestnanci sú platení v súlade so mzdovou tabuľkou, ktorá korešponduje s klasifikáciou zamestnancov\nzaradených do platových úrovní. Mzdová tabuľka obsahuje informácie o mzdovom minime, strede a\nmaxime pre každú pracovnú pozíciu. V čl. 5 mzdového predpisu je uvedené, že plat zamestnanca bez\npredchádzajúcich skúseností bude na minime platovej úrovne a plat zamestnanca so skúsenosťami\nalebo absolventa univerzity s kvalifikáciou, bude v intervale medzi minimom a stredom platovej úrovne,\nv závislosti od rozsahu vedomostí a kvalifikácie. V čl. 7.2 tohto mzdového predpisu je uvedené: „Mzda\npovýšeného zamestnanca je na minime novej, vyššej referenčnej úrovne počas doby na zapracovanie v\ndĺžke 3 mesiacov. V prípade, že zamestnanec má mzdu vyššiu ako je minimum novej referenčnej úrovne,\njeho mzda sa nemení. Po uplynutí doby na zapracovanie bude plat zvýšený podľa výsledkov hodnotenia.\nV prípade, že zamestnanec spĺňa očakávania bude mzda upravená o 5%, maximálne na úroveň Midu\n(stredu) príslušnej referenčnej úrovne. V prípade, že zamestnanec prevyšuje očakávania, bude mzda\nupravená o 10%, maximálne na úroveň Maxu (stropu) - 3% pre referenčnú úroveň do SI 13 resp. Maxu\n(stropu) - 10% pre referenčnú úroveň na SI 13. Na úroveň MID (stred) danej referenčnej úrovne.“\n4. Z takto všeobecne a neurčito upravených pravidiel pre odmeňovanie a mzdy podľa prvostupňového\nsprávneho orgánu nevyplýva, kedy zamestnanec spĺňa podmienku „zamestnanec so skúsenosťami“\nalebo „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce ani v\nrámci vyjadrenia k protokolu nepredložil žiaden ďalší interný predpis, ktorý by kritériá „zamestnanec so\nskúsenosťami“, „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“ bližšie upravoval, či už požiadavkou\nvzdelania, dĺžky odbornej praxe alebo iných požadovaných skúseností pre pracovnú pozíciu Technik\n3 a ich mieru vplyvu na mzdu v rozpätí MIN (minimum), MID (stred), MAX (strop) uvedenú v\nmzdovom predpise. Na základe takto neurčitých pravidiel pre odmeňovanie a mzdy, ani po zohľadnení\npredložených životopisov dotknutých zamestnancov (v ktorých možno zistiť ich vzdelanie, kurzy a\nškolenia, priebeh zamestnaní, doplňujúce informácie o pracovných skúsenostiach, schopnostiach a\nzručnostiach), vychádzajúc zo stručnej charakteristiky druhu práce Technik 3, ktorá je rovnaká u\nzamestnancov: Q. K., Z. T., E. M. B. Z. Š., nie je možné skonštatovať, že v kontrolovanom období bolo\ndodržané ustanovenie § 119a ods. 1 a ods. 2 a 4 ZP.\n5. Prvostupňový správny orgán za účelom zistenia, či náplň práce Technik 3 bola v rozhodujúcom období\nobjektívne rovnaká, vypočul dotknutých štyroch zamestnancov: Z. Š., E. M., Q. K. B. Z. T.. Z ich výpovedí\n\nvyplýva, že praktické skúsenosti Q. K. zodpovedajú skúsenostiam ostatných troch porovnávaných\n(referenčných) zamestnancov a práca Q. K. bola v období jún až august 2018 objektívne rovnaká s\nporovnávanými zamestnancami, no za rovnakú prácu (resp. prácu rovnakej hodnoty) neboli rovnako\nodmeňovaní.\n6. Pri ukladaní sankcie správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty\nprihliadol v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. na:\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - závažnosť je zrejmá, nakoľko\nžalobca porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z pracovno- právneho predpisu tým, že nedohodol\nv pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy v konkrétnych prípadoch rovnaké mzdové\npodmienky pri výkone rovnakej práce - rovnakú základnú zložku mzdy - pri pracovnej pozícii Technik 3.\nOdmeňovaním sa rozumie akékoľvek plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy, opakujúce sa alebo\njednorazové, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované osobe pri závislej činnosti. Zákonník práce\nkonkretizuje túto požiadavku v ustanovení § 119a, v ktorom upravuje zákaz diskriminácie pri mzde za\nrovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, pričom sa tento zákaz vzťahuje aj na zamestnancov\nrovnakého pohlavia. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty zákon považuje prácu rovnakej\nalebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo\nporovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti\na výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. V tomto prípade žalobca určil\nzákladnú zložku mzdy (základnú hodinovú zložku mzdy) za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty\nrozdielne, čím uviedol zamestnancov do možnej psychickej záťaže vyplývajúcej z tohto stavu, rozdielne\nodmeňovanie je citlivá otázka, ktorá vnáša pocity nespravodlivosti medzi zamestnancami na pracovisku,\na preto uvedené kritérium správny orgán vyhodnotil v prospech vyššej pokuty,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa - počet\nzamestnancov bol v čase výkonu inšpekcie práce 1676, ide o veľkého zamestnávateľa, ktorý musí\ndbať na dodržiavanie platných predpisov, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej pokuty, žalobca\nneprevádzkuje rizikové pracovisko,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) v tomto prípade irelevantné,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - správny orgán zobral do úvahy skutočnosť,\nže bol zistený jeden nedostatok porušenia v oblasti pracovno- právnych predpisov, čo posúdil v prospech\nnižšej pokuty, systém riadenia ochrany práce nebol hodnotený, nakoľko nebol predmetom výkonu\ninšpekcie práce,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku - ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo\nzhodnotené v prospech nižšej pokuty.\nPodľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. možno uložiť pokutu až do výšky\n100.000,- €; výška uloženej sankcie 5.000,- € za porušenie právnych predpisov je podľa názoru\nsprávneho orgánu primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a je blízko k spodnej hranici sadzby.\nVychádzal z preventívnej, výchovnej aj represívnej funkcie sankcie s tým, že pokuta musí byť citeľná v\nmajetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020 zmenil prvostupňové\nrozhodnutie č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a žalobcovi uložil pokutu v sume 1.000,€ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode\nzákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne za porušenie § 119a ods. 1 ZP v nadväznosti na § 119a ods. 2 a\nods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov:\n- Q. K. (narodený XX.XX.XXXX) pri zmene jeho pracovnej zmluvy dňa 01.06.2018,\n- Z. T. (narodený XX.XX.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 06.06.2018,\n- E. M. (narodený XX.XX.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2018,\n- Z. Š. (narodený XX.XX.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 06.08.2018,\nrovnaké mzdové podmienky - základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na\npracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo zamestnanci zastávali; u p. K. bola dohodnutá základná hodinová\nmzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €,\npri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch zamestnancov - Z. T., E. M. B. Z.\nŠ. - bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €.\n8. Žalovaný na základe zisteného skutkového stavu nevidel dôvod, pre ktorý by mala byť práca Q.\nK. odmeňovaná nižšou základnou hodinovou mzdou, ako činnosť ostatných troch zamestnancov. Je\n\nzrejmé, že Q. K. aj napriek tomu, že nebol držiteľom požadovaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti\ndlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako páni M., T. B. Š. (Technik 3) s tým, že nebol\nrozdiel v pracovných podmienkach (práca na linke) a ani vo výkonnosti, keďže Q. K. nových kolegov ešte\nsám zaúčal odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce skúsenosti, ktoré nadobudol u žalobcu. Žalobca\npritom samotnú výkonnosť a výsledky práce Q. K. ani raz nevyhodnotil ako menej prínosné v porovnaní\ns ostatnými spomínanými zamestnancami.\n9. Žalovaný ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu na obsadenie pracovnej pozície Technik 3 spočívala\nlen v získaní osvedčenia podľa § 21 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., čo spĺňal aj Q. K.. Menovaný v\nrozhodujúcom čase, rovnako ako E. M., Z. T. B. Z. Š., ešte len začal vykonávať činnosť na tomto\npracovnom mieste, čo evokuje, že išlo o rovnocenných zamestnancov, na ktorých mal žalobca uplatniť\nrovnaký hodnotiaci meter, čo však neurobil. Tvrdenie o rovnocennosti zamestnancov vychádza aj zo\nzistenia, že žalobca pozíciu Technik 3 označil ako vhodnú - prvý postup pre toho, kto absolvoval\nstredoškolské technické vzdelávanie - teda jej obsadenie nespájal s praxou v odbore elektrotechnika.\n10. Vo vzťahu k pracovným zmluvám v znení ich zmien žalovaný dodal, že bolo potrebné v rámci\nrealizovanej zmeny napadnutého rozhodnutia reflektovať aj na skutočnosť, že zmena pracovnej zmluvy,\nktorá bola aplikovateľná na toto právne posúdenie veci, sa týkala výlučne jedného zamestnanca - Q. K.\n(zmena zo dňa 1.6.2018); v prípade ostatných troch dotknutých zamestnancov bolo dojednanie ohľadne\nzákladnej hodinovej mzdy obsiahnuté priamo v uzatvorených pracovných zmluvách. V tomto kontexte\nžalovaný aj zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia s tým, že ide len o korekciu chyby formálneho\ncharakteru, ktorá nemení zmysel a obsah napadnutého rozhodnutia, a preto nie je nevyhnutné, aby bol\npreskúmavaný akt z tohto dôvodu zrušený podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).\n11. Žalovaný po zistení, že inšpektorát práce priamo vytýka žalobcovi aj porušenie deklaratórneho\nzákonného ustanovenia (§ 119a ods. 2 ZP) zmenil právnu kvalifikáciu skutku s tým, že ten na citované\nustanovenie len nadväzuje. Dikcia § 119a ods. 2 ZP je v tomto prípade aplikovateľná iba pre vyvodenie\nzáveru o tom, že zamestnanci majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej\nhodnoty, prípade na účely zadefinovania týchto pojmov (rovnaká práca alebo práca rovnakej hodnoty).\nSamotný skutok spočívajúci v nedohodnutí mzdových podmienok bez akejkoľvek diskriminácie, čo sa\nvzťahuje na každé plnenie za prácu (teda aj na základnú hodinovú mzdu), je súčasťou povinnosti\nzakotvenej v § 119a ods. 1 ZP, ktoré je rozhodujúce na účely konštatácie pochybenia žalobcu.\n12. Žalovaný sa vysporiadal aj so zmenou napadnutého rozhodnutia spočívajúcou v znížení sankčného\npostihu žalobcu na sumu 1.000,- €. Sankcia vo výške 5.000,- € nereflektuje na poľahčujúce okolnosti,\npredovšetkým na ojedinelosť výskytu nedostatku (išlo len o jedno zistené pochybenie) a jeho\nprvé zistenie u žalobcu, prípadne na krátkosť trvania negatívneho zásahu do právneho postavenia\nzamestnanca Q. K., ktorého mzda sa zmenou jeho pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2018 vyrovnala úrovni\nhodinovej mzdy ostatných troch dotknutých zamestnancov. Na druhej strane, je neopomenuteľné, že\nžalobca v dôsledku nerovnakého odmeňovania svojich zamestnancov zaradených na rovnakú pracovnú\npozíciu privodil stav, v rámci ktorého môžu zamestnanci vnímať toto jeho konanie ako diskriminačné,\nčo má dopad aj na pracovné vzťahy medzi nimi (pri vnímaní pocitu nespravodlivosti). Nevyhnutnosť\nzabezpečenia spravodlivých pracovných (aj mzdových) podmienok žalobcovi ukladá nielen Zákonník\npráce, ale aj ďalšie právne predpisy s tým, že nedodržanie tejto požiadavky môže vyvolať závažný\nnásledok jednak v podobe ukrátenia dotknutého zamestnanca na jeho mzde, no najmä v podobe\nohrozenia právnej istoty všetkých zamestnancov v súvislosti so zachovaním princípov spravodlivého\nodmeňovania u svojho zamestnávateľa. V kontexte týchto skutočností, a teda že žalobca svojím\npostupom vo vzťahu k zamestnancovi Q. K. porušil nielen spomenutú dikciu § 119a ZP, ale aj základné\nzásady pracovného práva, žalovaný posúdil toto jeho konanie ako závažné. Inšpektorát práce vyvodzuje\nzodpovednosť žalobcu s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., kde nie je závažnosť\nporušenia vnímaná ako zákonný predpoklad uloženia pokuty, ale len ako kritérium rozhodujúce pre\nurčenie jej výšky v rámci voľnej úvahy správneho orgánu. Odvolávanie sa na § 19 ods. 3 zákona č.\n125/2006 Z. z. by teda bolo náležité iba v tom prípade, ak by sa žalobcovi ukladala pokuta v intenciách\n§ 19 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z., čo sa však nestalo. Preto ak inšpektorát práce\n(a následne aj odvolací orgán) vyhodnotil nedostatok ako závažný, urobil tak len v rámci svojej voľnej\núvahy, ktorej závery premietnuté v rozhodnutí by bolo možné podľa súdnej praxe zrušiť len vtedy, ak\nby odporovali spisu alebo sa priečili zásadám logického myslenia. Nezanedbateľným je tiež aj zistenie,\n\nže žalobca je veľkým zamestnávateľom (v čase inšpekcie práce zamestnával 1 676 zamestnancov), a\npreto aby uložená pokuta splnila svoj účel, musí byť ustálená tak, aby bola dostatočne citeľná v jeho\nmajetkovej sfére. Počet zamestnávaných osôb dokazuje aj ekonomickú silu subjektu, ktorý v postavení\nveľkého zamestnávateľa (so značným rozsahom svojej podnikateľskej činnosti) si musí byť vedomý\nsvojich základných povinností na úseku odmeňovania zamestnancov, predovšetkým úlohy zabrániť\ntomu, aby došlo k akejkoľvek diskriminácii zamestnancov.\n13. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nPO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nč. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neurčitosť a nezrozumiteľnosť výrokov\nprvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ktoré vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n14. Správny súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. NR-26S/45/2020 zo dňa 23. apríla 2025 uviedol, že\nv prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna\nstránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná\nlen existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné\ndôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za\nsprávny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené\nvo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt\nsprávnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015\npublikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015).\n15. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno\nzaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od\niných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu\nvylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci\nrozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až\nvydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.\nJednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie\nmožnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť\núvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej\nčasti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností\núčastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 05.11.2009).\n16. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a\nurčitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho\ndeliktu, ktoré sú nezameniteľné s iným možným skutkom:\na) miesto spáchania - pracovisko/prevádzka žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29,\n949 01 Nitra, výrobný závod v Nitre,\nb) spôsob spáchania - žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové\npodmienky - základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii\n„Technik 3“, ktorú títo zamestnanci zastávali; u Q. K. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej\nzmenovej prevádzke 5,1690 €, a u ostatných troch zamestnancov - Z. T., E. M. B. Z. Š. - bola dohodnutá\nzákladná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej\nprevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €,\nc) čas spáchania - pri zmene pracovnej zmluvy Q. K. dňa 1.6.2018, pri pracovnej zmluve Z. T. zo dňa\n6.6.2018, pri pracovnej zmluve E. M. zo dňa 01.07.2018, pri pracovnej zmluve Z. Š. zo dňa 06.08.2018.\n17. V predmetnej právnej veci je výrok správneho deliktu špecifikovaný v druhostupňovom rozhodnutí\nžalovaného, ktorý bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie z hľadiska špecifikácie skutku aj výšky\nuloženej sankcie postupom podľa § 59 ods. 2 SP. Prvostupňové a druhostupňové konanie aj rozhodnutie\nsa chápu ako jeden celok, preto správny súd posudzoval náležitosti skutku vyplývajúce z výroku\ndruhostupňového rozhodnutia žalovaného. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že námietky žalobcu\n\nvýslovne voči výroku prvostupňového rozhodnutia sú z dôvodu jeho zmeny vykonanej druhostupňovým\nrozhodnutím právne irelevantné.\n18. Správne orgány oboch stupňov správne posudzovali objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchanie\nsprávnych deliktov, čiže bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberal subjektívnou stránkou, ktorá je u\nprávnických osôb vylúčená). Pre sankcionovanie protiprávneho konania preto stačí preukázané zistenie,\nže subjekt (právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) porušil zákonom uloženú povinnosť.\n19. V prípade námietky žalobcu, že o výsluchu jeho zamestnancov Q. K., Z. T., E. M. B. Z. Š. neboli\noboznámení ich vedúci zamestnanci, títo sa výsluchu nemohli zúčastniť a klásť im otázky, správny súd\npoukazuje na to, že oprávnenie inšpektora práce požadovať od zamestnanca v prítomnosti svedka\nalebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a/ tohto zákona (teda aj uplatňovania ustanovení Zákonníka práce), je upravené v ustanovení\n§ 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z., na ktorý sa výslovne Správny poriadok nevzťahuje\n(porovnaj § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.). Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení\njeho práv z dôvodu predchádzajúceho neoznámenia výsluchu jeho zamestnancov neopodstatnená. Pri\nvyjadreniach zamestnancov nemohlo ísť o výsluch svedkov podľa § 35 SP, ale išlo o podanie vysvetlenia\nv zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z, pri ktorom môžu, ale aj nemusia byť prítomní\nsvedkovia - zákonodarca považuje za legitímne oba varianty podania vysvetlenia zamestnancami.\nOkrem toho, pri prítomnosti vedúceho zamestnanca, alebo konateľa žalobcu by bolo len s ťažkosťami\nmožné očakávať, že by sa zamestnanci v ich prítomnosti otvorili a povedali by všetky skutočnosti\nrozhodujúce pre vykonanie inšpekcie práce bez akejkoľvek modifikácie. Inšpektori práce tak pri inšpekcii\nza účelom objektívneho zistenia okolností týkajúcich sa preskúmavaných pracovných zmlúv správne\nzvolili postup podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z., čím nemohli porušiť právo žalobcu.\nNapokon, žalobca mal možnosť sa k podaniu vysvetlení zo strany jeho zamestnancov vyjadriť, čo aj\nurobil.\n20. Z meritórneho hľadiska správny súd uviedol, že mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty\nje upravená v ustanovení § 119a ZP. Základným východiskom je, že mzdové podmienky musia byť\ndohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia, čo sa vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého\npohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (§ 119a ods. 1 prvá veta v\nspojení s ods. 4 ZP). Kľúčovým preto bolo posúdenie, či práca vykonávaná dotknutými zamestnancami\n(Q. K., Z. T., E. M. B. Z. Š.) je prácou rovnakej hodnoty. Všetci štyria zamestnancami pracovali\nu žalobcu na rovnakej pracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým popisom dohodnutého druhu práce:\n„Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického / inžinierskeho\nprogramu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a systémov,\ndiagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup\npre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy\na pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani\nneuviedol, že by niektorý z uvedených zamestnancov vykonával menší rozsah uvedenej práce. V\nzmysle ustanovenia § 119a ods. 2 druhá veta ZP je preto pracovná pozícia Technik 3 rovnakou\nprácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorú\nzamestnanci vykonávali v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní\nrovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého\nzamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného mali všetci štyria zamestnanci právo na rovnakú\nmzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje § 119a ods. 1 prvá veta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa\nvšak v predmetnej právnej veci nestalo. U Q. K. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej\nzmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch porovnávaných (referenčných) zamestnancov - Z. T.,\nE. M. B. Z. Š. - bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500\n€, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €. Takto\ndojednaná mzda je však v rozpore s § 119a ZP, čo predstavuje porušenie predpisov uvedených v § 2\nods. 1 písm. a/ v prvom až treťom bode zákona č. 125/2006 Z. z.\n21. Správny súd uviedol, že prioritnou otázkou bolo, že u všetkých štyroch dotknutých zamestnancov\nišlo o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, preto všetci štyria mali mať ako základnú zložku\nmzdy dohodnutú rovnakú základnú hodinovú mzdu. Ak mal žalobca záujem pri odmeňovaní odlišovať\n\ndobu, počas ktorej uňho zamestnanci pracujú, mal možnosť použiť variabilné zložky mzdy ako napríklad\nosobné ohodnotenie alebo odmenu, čo však neurobil a v rozpore s § 119a ZP určil rozdielnu základnú\nhodinovú mzdu za rovnakú prácu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani interný predpis žalobcu\nupravujúci pravidlá pre odmeňovanie bez objektívneho odôvodnenia rozdielu v základnej zložke mzdy,\nbez odôvodnenia zamestnanca so skúsenosťami a zamestnanca bez predchádzajúcich skúseností.\n22. Zákon č. 125/2006 Z. z. neupravuje liberačné dôvody, ktoré by žalobcu ako zamestnávateľa\nmohli zbaviť zodpovednosti za správny delikt. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza\nk redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie\nalebo upustenia od jej uloženia, pritom musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone,\npodľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (R 99/2015). Podľa\nnázoru správneho súdu je uložená sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia povinnosti\nžalobcu ako zamestnávateľa. Zákonom ustanovený rozsah pokuty je od 0,- € do 100.000,- € (§ 19\nods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z.) a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 1.000, €, čo je na\nspodnej hranici sadzby. Žalovaný pri znižovaní sankcie z 5.000,- € na 1.000,- € zohľadnil poľahčujúce\nokolnosti v prospech žalobcu (ojedinelosť porušenia, prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu a aj\nkrátkosť negatívneho pôsobenia na zamestnanca Q. K.). Odôvodnenie správnej úvahy smerujúcej k\nuloženej sankcii je logické a neprekračuje hranice zákona č. 125/2006 Z. z. Uložená sankcia plní aj svoj\nrepresívny, ale najmä preventívny charakter vzhľadom na jej výšku s tým, že sa sankcionovaný subjekt\ntakéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať.\nII. Konanie na kasačnom súde\n23. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n24. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že žiadny právny predpis neustanovuje, že\nzamestnanci pracujúci na rovnakej pracovnej pozícii, vykonávajúci rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej\nhodnoty, musia mať rovnakú základnú zložku mzdy a neustanovuje to ani § 119a ods. 1 ZP. Rovnako\nžiaden právny predpis neustanovuje, že pri odmeňovaní je možné odlišovať dobu, počas ktorej\nu zamestnávateľa zamestnanci pracujú, že má zamestnávateľ použiť variabilné zložky mzdy ako\nnapríklad osobné ohodnotenie alebo odmenu. Správny súd nesprávne vyhodnotil iba jedinú zložku mzdy\nzamestnancov a to základnú hodinovú mzdu a nevzal do úvahy všetky zložky mzdy, ktoré tvoria odmenu\nza práca a ktoré vypláca zamestnávateľ zamestnancom.\n25. Sťažovateľ uviedol, že nikdy netvrdil, že zamestnanec Q. K. pracoval uňho len krátko a preto s ním\ndohodol nižšiu mzdu. Dôvodom nižšej základnej mzdy pána Q. K. v čase jún až august 2018, oproti\nostatným uvedeným Technikom 3 bolo, že v tomto čase bol Q. K. v trojmesačnom zapracovaní na\nnovú pozíciu, na ktorú prešiel od 01.06.2018. Zapracovávanie na novú pozíciu sa uskutočňovalo od\n01.06.2018 do 31.08.2018. Pán Q. K. bol odo dňa 01.06.2018 povýšený z pozície Technik 2 na pozíciu\nTechnik 3 po tom, čo získal Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti na technických\nzariadeniach elektrických- elektrotechnik.\n26. Uviedol, že je známa skutočnosť, kto je „zamestnanec so skúsenosťami“ a kto je „zamestnanec bez\nskúseností“. Ak zamestnanec nemá žiadne pracovné skúsenosti, tak je zamestnancom bez skúseností.\nPán Q. K. nemal do 1.6.2018 žiadne pracovné skúsenosti na pracovnej pozícii elektrotechnik, tak je\nzrejmé, že bol „zamestnancom bez skúseností v práci elektrotechnika“. Na podporu svojich tvrdení\npoukázal na judikatúru NS ČR 21Cdo 376/2013 a judikatúru NS SR R33/2023.\n27. Inšpektorát práce Nitra svojim postupom odňal účastníkovi správneho konania možnosť konať,\nodňal účastníkovi možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní správneho konania. Inšpektorát práce\nkládol otázky dotknutým osobám. Ktoré sa týkali priamo účastníka konania a predmetu konania,\npričom účastníka o predvolaní a vypočúvaní uvedených osôb prvostupňový orgán neinformoval,\núčastníka správneho konania neprizval k ústnemu pojednávaniu. Uvedeným konaním žalovaný svojim\nnezákonným postupom odňal účastníkovi možnosť konať, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a v\nsprávnom konaní uplatniť svoje návrhy. Na základe uvedeného je zrejmé, že správny súd pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali správnosť vyvodených záverov inšpekčných\norgánov, s ktorými sa stotožnil aj vo veci konajúci súd. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nžalobcu zamietol.\n\nIII. Právne posúdenie kasačného súdu\n29. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho\nvyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§\n443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná.\n30. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n31. Podľa § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania\nzamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky\nich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo\ndosiahnutého výkonu.\n32. Podľa § 119a ZP mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa\npohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré\nsa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto\nzákona alebo podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za\nrovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty\nsa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je\nvykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej\nalebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa\n(ods. 2). Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať\nz rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní\nhodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie\nobjektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia\n(ods. 3). Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú\nprácu alebo prácu rovnakej hodnoty (ods. 4).\n33. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce\nje oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,\nšiestom bode a siedmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do\n100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo\nťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.\n34. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021\nInšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je\nzamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1\npísm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.\n35. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z .z. v znení účinnom do 31.3.2021 pokutu podľa odsekov 1\na 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa,\nkeď bola porušená povinnosť.\n\n36. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce\npri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky\npokuty prihliada najmä na (a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, (b)\npočet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, (c) počet\nnelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,\n(d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany\npráce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, (e) opakované zistenie toho istého\nnedostatku.\n37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2021 na konanie podľa § 4 písm.\ne), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)\naž f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVšeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia\na povolenia podľa tohto zákona.\nIV. Právny názor kasačného súdu\n38. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n39. V predmetnej veci je kľúčovým posúdenie, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu\ntak, že ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové podmienky- základnú\nzložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo\nzamestnanci zastávali.\n40. Inštitút mzdy za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty bol do Zákonníka práce ustanovený od 01.\nseptembra 2007. Ide o transpozíciu smerníc Európskeho parlamentu a Rady, 2000/78/ES, 2000/43/ES,\n2006/54/ES. Mzda za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty vychádza z ustanovení o zásade\nrovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a je priamou aplikáciou zásady uvedenej v článku\n6 ZP a pravidiel ustanovených v § 13 ods. 1 a 2. Účelom zavedenia inštitútu mzdy za rovnakú prácu\na za prácu rovnakej hodnoty bolo zaistiť odstránenie diskriminácie v odmeňovaní žien a mužov, ale aj\nosôb rovnakého pohlavia vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zamestnávateľ\nje povinný túto zásadu dodržať už pri dojednávaní mzdy a mzdových podmienok zamestnancov pri\nvzniku pracovného pomeru. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca:\n- rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti,\n- rovnakej alebo porovnateľnej zodpovednosti,\n- rovnakej alebo porovnateľnej namáhavosti,\n- vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach,\n- pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti,\n- pri dosahovaní rovnakých alebo porovnateľných výsledkov práce,\n- vykonávaná v pracovnom pomere,\n- u toho istého zamestnávateľa.\nTáto definícia upresňuje parametre, ktoré je zamestnávateľ povinný vziať do úvahy pri hodnotení\nzamestnanca v porovnaní s iným zamestnancom.\n41. Právne vzťahy v súkromnom práve sú´ charakteristické´ zmluvnou voľnosťou subjektov realizujúcich\nsvoju vlastnú´ vôľu v právnych vzťahoch na základe konsenzu. V pracovnom práve je však zmluvná´\nvoľnosťˇ strán značne obmedzená´ z dôvodu ochrannej funkcie, ktorá´ vyplýva zo vzťahu nadriadenosti\na podriadenosti v pracovnoprávnych vzťahoch pri výkone závislej práce v prospech zamestnávateľa. Do\npracovnoprávneho vzťahu preto vstupuje štát, ktorý´ prostredníctvom kogentných ustanovení´ stanovuje\nmantinely a brzdy brániace zneužívaniu fakticky nerovného postavenia strán. Ingerencia státu ma´\npodobu obmedzovania zmluvnej slobody.\n42. Mzdové´ podmienky predstavujú´ podstatnú´ obsahovú´ na´lezˇitostˇ pracovnej zmluvy, bez\nktorých dojednania by pracovná´ zmluva nebola uzatvorená´ platne. Zmluvná´ voľnosťˇ v odmeňovaní\n´ predstavuje možnosťˇ dohodnúťˇ sa na takých mzdových podmienkach, ktoré´ vyhovujú´ obom\nzmluvným stranám. Na jednej strane zamestnanec ponúka svoju prácu s určitou predstavou o jej cene\na na druhej strane zamestnávateľˇ ponúka podmienky pre jej úhradu. Napriek tomu sa pri návrhu výšky\nceny za prácu a podmienok jej poskytovania v praxi uplatňuje iniciatíva zamestnávateľa. Hoci mzdové´\n\npodmienky ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy musia bytˇ predmetom dohody (cˇi uzˇ priamo v\npracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve), zmluvná voľnosť strán nie je neobmedzená. Autonómia\nstrán je limitovaná´ jednak zákonnými požiadavkami minimálnej úrovne odmeňovania a jednak zásadou\nrovnakého zaobchádzania.\n43. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že pán Q. K. do dňa 31. mája 2018\npracoval u zamestnávateľa ako technik bez elektro - vzdelania, teda ako „Technik 2“. Po získaní\noprávnenia od 01. júna 2018 ho zamestnávateľ preradil na novú pracovnú pozíciu „Technik 3“. Podľa\nnázoru kasačného súdu však pán Q. K. dňa 01. júna 2018 spĺňal podmienky pre odmeňovanie\nv kategórii „Technik 3“. Ustanovenia\n§ 119a ZP sú ustanoveniami na ochranu zamestnancov\na zamestnávateľ si takýmto spôsobom zabezpečil neoprávnenú výhodu, keď zamestnanca, ktorý\nna základe osvedčenia spĺňa podmienky na vykonávanie práce, 3 mesiace neodmeňuje rovnakým\nspôsobom, ako ostatných. Kasačný súd je, rovnako ako správny súd, toho názoru, že pokiaľ chcel\nzamestnávateľ vo vyplácanej mzde zohľadňovať individuálne okolnosti, napr. predchádzajúce pracovné\nskúsenosti, mal použiť variabilné zložky mzdy. Pokiaľ je zhoda vo všetkých komparačných kritériách\nuvedených v predchádzajúcom bode medzi jednotlivými zamestnancami, je potrebné konštatovať, že\nide rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a teda za túto zamestnancovi prináleží rovnaká mzda.\nPán Q. K. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že pri nástupe na danú pozíciu bol oboznámený s\nplánom údržieb a s prácou ako takou, rovnako ako ostatní zamestnanci prichádzajúci na toto pracovné\nmiesto a po pár dňoch už pracoval samostatne, aj v rámci prvých troch mesiacov. Kasačný súd v\nkontexte uvedeného nevidí dôvod, prečo by mala byť práca Q. K. odmeňovaná nižšou základnou\nhodinovou mzdou, ako činnosť ostatných zamestnancov. Menovaný, napriek tomu, že nebol držiteľom\npožadovaného osvedčenia dlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako ostatní traja\nzamestnanci s tým, že na základe informácií podaných týmito osobami, nebol rozdiel v pracovných\npodmienkach a ani vo výkonnosti, keďže pán K. nových kolegov ešte sám zaúčal.\n44. Všetci štyria zamestnancami pracovali u žalobcu na rovnakej pracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým\npopisom dohodnutého druhu práce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou\nprebiehajúceho technického / inžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie,\nvýroba, prevádzka zariadení a systémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených\nproduktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické\nvzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu\ninú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani neuviedol, že by niektorý z uvedených zamestnancov\nvykonával menší rozsah uvedenej práce. V zmysle ustanovenia § 119a ods. 2 druhá veta ZP je preto\npracovná pozícia Technik 3 rovnakou prácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti,\nzodpovednosti a namáhavosti, ktorú zamestnanci vykonávali v rovnakých alebo porovnateľných\npracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce\nv pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného mali všetci štyria\nzamestnanci právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje § 119a ods. 1 prvá\nveta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. U Q. K. bola dohodnutá\nzákladná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej\nprevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch porovnávaných\n(referenčných) zamestnancov - Z. T., E. M. B. Z. Š. - bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8- hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej\nzmenovej prevádzke 6,4581 €.\n45. Základná hodinová mzda predstavuje základné plnenie za vykonanú prácu a musí v každom prípade\nnadväzovať na druh vykonávanej práce. Žalobca v celom správnom konaní nijako nepreukázal, že by\npráca pána K. v porovnaní s ostatnými dotknutými zamestnancami bola menej zložitá, zodpovedná\na namáhavá, vykonávaná v iných pracovných podmienkach a pri dosahovaní nižšej výkonnosti a\nvýsledkov tak, ako to na účely odklonenia sa od základnej požiadavky rovnakej mzdy predpokladá dikcia\n§ 119a ods. 2 ZP.\n46. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa ohľadom porušenia jeho procesných práv spočívajúceho v jeho\nneoboznámení s výsluchmi, kasačný súd upriamuje pozornosť na bod 31. odôvodnenia správneho súdu,\ns ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.\nV. Záver\n\n47. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nZ uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.\n48. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po\nsplnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych\nspisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/45/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}