{"guid": "a7582e00-813b-45e3-a1e0-dcbdfa05eea8:6146f2f6-7b27-4223-850c-f39f22fbb6c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1", "spisova_znacka": "7Ssk/91/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/91/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 7Ssk/91/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1", "identifikacne_cislo": "1021201932", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26.odsek-6", "nazov": "§ 26 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a", "nazov": "§ 47a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-47a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-13", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-26", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-47a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6146f2f6-7b27-4223-850c-f39f22fbb6c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/91/2025\n1021201932\n28. 01. 2026\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2026:1021201932.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky\nsenátu vo veci žalobkyne: Z.. A. K., nar. X. H. XXXX, M. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátskou\nkanceláriou: TROJAK LEGAL, s.r.o., IČO: 51 462 249, Kalinčiakova 33, Bratislava, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30.\nseptembra 2021, č. 42882-2/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu\nv Bratislave, č. k. BA-4Sa/96/2021-72 z 5. augusta 2025 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti\nMARSANN IT, s.r.o. od 20. apríla 2016. Pretože sa jej narodilo dieťa, do 13. júna 2020 poberala materské\na od 14. júna 2020 nastúpila na rodičovskú dovolenku. Počas nej sa so zamestnávateľom dohodla na\nskončení svojho pracovného pomeru k 14. aprílu 2021. Zároveň počas rodičovskej dovolenky znova\notehotnela a dátum pôrodu určil lekár na 30. novembra 2021, a tak 11. júna 2021 požiadala žalovanú o\nvýplatu tehotenského. Pobočka v Bratislave jej však rozhodnutím zo 6. júla 2021 nepriznala túto dávku.\nV odôvodnení uviedla, že podľa § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tento nárok\nvzniká začiatkom 27. týždňa pred určeným dátumom pôrodu, teda u žalobkyne 25. mája 2021. K tomuto\ndňu však nespĺňala podmienku trvania nemocenského poistenia [§ 30 písm. a) cit. zák.], pretože jej\ndovtedajšie poistenie zaniklo skončením pracovného pomeru 14. apríla 2021.\n2. Žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že 14. apríla 2021 už bola tehotná, a tak jej nárok vznikol v\nosemmesačnej ochrannej lehote, ktorá podľa § 32 ods. 2 písm. a) cit. zák. v znení účinnom do 31. mája\n2022 plynula do 14. decembra 2021. Ústredie žalovanej však tu preskúmavaným rozhodnutím z 30.\nseptembra 2021 zamietlo toto odvolanie. Zdôraznilo, že nástupom na rodičovskú dovolenku 14. júna\n2020 sa jej nemocenské poistenie prerušilo v zmysle § 26 ods. 1 písm. e), čo sa však podľa § 26 ods.\n6 cit. zák. posudzovalo ako zánik tohto poistenia. Tento zánik nastal v čase, kedy ešte nebola tehotná,\na preto ochranná lehota bola len sedem dní v zmysle § 32 ods. 2 písm. a) cit. zák. Pretože skončením\npracovného pomeru k 14. apríla 2021 zaniklo aj obdobie prerušenia nemocenského poistenia, nespĺňala\nk 25. máju 2021 ani túto podmienku nároku na tehotenské.\n3. V správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa namietla, že ani zamestnaná matka na\nrodičovskej dovolenke neplatí poistné na nemocenské poistenie, no aj tak jej podľa § 47a ods. 3 písm. a)\nzákona č. 461/2003 Z. z. patrí nárok na tehotenské. Preto je podľa nej celé ustanovenie § 47a špeciálnym\nk § 30 písm. a) cit. zák. a nárok na tehotenské nemožno podmieňovať tým, že žena je zamestnaná,\n\nresp. povinne nemocensky poistená. Výklad žalovanej robí neodôvodnené rozdiely medzi zamestnanou\nmatkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorej počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný\npomer, čo odporuje čl. 1, čl. 2, čl. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Túto nespravodlivosť\nsi uvedomovala časť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, nimi predložený návrh zákona,\nktorý ju mal odstrániť (VII. volebné obdobie, tlač 688), však nebol schválený. Podľa žalobkyne musí\nsúd výkladom preklenúť tento neopodstatnený rozdiel alebo podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky.\n4. Tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-4Sa/96/2021-72 správny súd (I.) zamietol návrh žalobkyne na\nprerušenie konania a (II.) zamietol jej správnu žalobu. Na úvod zdôraznil, že účelom tehotenského je\nzabezpečenie príjmu v súvislosti so zvýšenými nákladmi počas tehotenstva, nie náhrada príjmu. Táto\ndávka sa poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré však vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti. Ak\nzákonodarca podmienil nárok na túto dávku trvaním nemocenského poistenia, resp. upustil od tejto\npodmienky len v prípade, že nárok vznikne v zákonom stanovenej lehote po jeho zániku poistenia, nie\nje taká právna úprava nerozumná. Podľa judikatúry ústavného súdu právna úprava porušuje princíp\nrovnosti, len ak s jednou skupinou adresátov zaobchádza inak než s inou skupinou, hoci medzi oboma\nskupinami nie sú rozdiely, ktoré by odôvodňovali takéto nerovnaké zaobchádzanie. Naostatok správny\nsúd uviedol, že žalovaná správne zistila skutkový stav a vec správne právne posúdila v súlade s § 30\na § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku. Považuje ho za\narbitrárne, pretože úvahy správneho súdu sú len všeobecné. Nevyrovnal sa s dôvodmi, ktoré dokazujú,\nže zákon upravuje postavenie oboch skupín matiek rôzne, hoci ich postavenie je veľmi podobné. Rozdiel\nspočíva len v tom, že kým jednej skupine počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer, druhej\nnie. Avšak ani jedna skupina v čase vzniku nároku na tehotenské neplatí povinné nemocenské poistenie.\nŽalobkyňa vyčíta správnemu súdu, že v odôvodnení odkazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre\nľudské práva a ústavného súdu, ale nie je zrejmé, ako ich použil v prerokúvanej veci. Správny súd podľa\nnej nevykonal predbežné posúdenie ústavnosti dotknutej právnej úpravy. Znovu poukázala na to, že\nobdobná situácia je pri nároku na materské a časť poslancov národnej rady vyvinula úsilie odstrániť túto\nnespravodlivosť zmenou zákona č. 461/2003 Z. z.\n6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poistný vzťah podľa § 20 ods. 1 cit. zák.\nprirovnala k poistnej zmluve, kde poistné plnenie závisí od poistenia platného v deň vzniku poistnej\nudalosti. Pokiaľ žalobkyňa nebola nemocensky poistená povinne, mohla využiť inštitút dobrovoľného\npoistenia. Žalovaná tak zotrvala na názore, že žalobkyňa nemá nárok na tehotenské, pretože nesplnila\nvšeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003\nZ. z.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Predmetom prerokúvanej veci je nárok žalobkyne na výplatu tehotenského, ktoré je nemocenskou\ndávkou vyplácanou z nemocenského poistenia (§ 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Podľa § 47a\nods. 1 cit. zák. má na tehotenské nárok poistenkyňa, ktorá je tehotná; podľa odseku 2 tohto paragrafu\ntento nárok vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká\ndňom skončenia tehotenstva. Z citovaných ustanovení možno teda vyvodiť, že podmienkou, na ktorú\nsa viaže vznik tejto dávky, je tehotenstvo trvajúce aspoň k začiatku 27. týždňa pred lekárom určeným\ndátumom pôrodu. Ak je teda žena stále tehotná k tomuto dňu, spĺňa osobitné podmienky vzniku nároku\nna túto dávku. Pretože však ide o dávku nemocenského poistenia, musia byť okrem toho splnené aj\nvšeobecné podmienky nároku na túto dávku upravené v § 30 alebo § 31 zákona č. 461/2003 Z. z.\nTakou všeobecnou podmienkou je tak pre zamestnanca, ako aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu\na dobrovoľne poistenú osobu najmä to, že (osobitné) podmienky nároku na dávku (napr. podmienky\nnároku na tehotenské) splnila počas trvania nemocenského poistenia [porov. § 30 písm. a) alebo § 31\nods. 1 písm. a)] alebo, ak ide o zamestnanca, aspoň počas ochrannej lehoty [cit. § 30 písm. a)].\n9. Podľa zisteného skutkového stavu žalobkyňa ani netvrdila, že by bola samostatne zárobkovo činnou\nosobou alebo dobrovoľne nemocensky poistená, a preto sa ďalej netreba zaoberať otázkou vzniku\na zániku poistenia týchto osôb (porov. § 21 a 22 zákona č. 461/2003 Z. z.) Naopak, svoje nároky\n\nuplatňovala len ako nemocensky poistený zamestnanec. Podľa § 20 ods. 1 cit. zák. povinné nemocenské\npoistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá\nprávo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, teda napríklad odo dňa vzniku pracovného\npomeru, z ktorého zamestnancovi plynie pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti [porov. § 4 ods.\n1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) cit. zák. a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmoch v\nznení neskorších predpisov]. Toto povinné nemocenské poistenie potom podľa cit. § 20 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, teda napríklad dňom skončenia pracovného\npomeru. Podľa § 32 cit. zák. ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia zamestnankyne,\nktorá bola v deň skončenia tehotná, je až osem mesiacov.\n10. V prerokúvanej veci zistený skutkový stav svedčí o tom, že žalobkynin pracovný pomer trval do 14.\napríla 2021, takže jej nemocenské poistenie sa podľa citovaného ustanovenia skončilo až v tento deň.\nAk v tento deň bola tehotná, plynula by od tohto dňa osemmesačná ochranná lehota až do 14. decembra\n2021. Z tejto úvahy zrejme vychádzala žalobkyňa, keď tvrdila, že k 25. máju 2021 (začiatok 27. týždňa\npred pôrodom, porov. cit. § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) spĺňala aj všeobecnú podmienku nároku\npodľa § 30 písm. a) cit. zák. Správny súd ju však správne upozornil na to, že už od 14. júna 2020 čerpala\nrodičovskú dovolenku. Obdobie čerpania rodičovskej dovolenky je podľa § 26 ods. 1 písm. e) cit. zák.\nobdobím, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie. Podľa § 26 ods.\n6 cit. zák. potom platí, že vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako jeho zánik. Hoci teda\npočas prerušenia nezaniká právny vzťah, na ktorý § 20 ods. 1 cit. zák. viaže trvanie nemocenského\npoistenia [napr. postavenie zamestnanca v pracovnom pomere, porov. § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák.],\nustanovenie § 26 ods. 6 finguje jeho skončenie ku dňu vzniku prerušenia. Dôsledkom fikcie skončenia je\nto, že na prerušenie poistenia sa viažu presne tie isté následky, ako na riadne skončenie nemocenského\npoistenia spôsobom predpokladaným napr. v § 20 ods. 1 cit. zák.\n11. Z uvedeného tak plynie, že 14. júna 2020, kedy žalobkyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku, sa\nprerušilo jej povinné nemocenské poistenie zamestnanca, čo podľa cit. § 26 ods. 6 zákona č. 461/2003\nZ. z. malo rovnaké následky, ako keby jej poistenie zaniklo. Preto od tohto dňa začala plynúť aj ochranná\nlehota v zmysle § 32 cit. zák.; keďže však žalobkyňa k tomuto dňu nebola tehotná, nebola táto lehota\nosemmesačná, ale len sedemdňová, takže uplynula 21. júna 2020. Od 22. júna 2020 tak žalobkyňa\nnespĺňala všeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 30 písm. a) cit. zák.,\nteda trvanie nemocenského poistenia alebo aspoň plynutie ochrannej lehoty. Podľa ustanovenia § 47a\nods. 3 písm. a) cit. zák. však nárok na tehotenské môže vzniknúť aj v období prerušenia nemocenského\npoistenia kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky. Uvedené ustanovenie je tak špeciálnou úpravou k § 30\npísm. a), keďže dovoľuje vznik nároku na túto dávku aj v období, kedy sa inak na nemocenské poistenie\nhľadí ako na zaniknuté. Ak by teda k 25. máju 2021 skutočne trvalo prerušenie žalobkyninho povinného\nnemocenského poistenia podľa § 26 ods. 1 písm. e), mala byť nárok na tehotenské.\n12. Ako už kasačný súd zdôraznil v predošlom texte, podstatou „prerušenia\" nemocenského poistenia je\nto, že hoci nenastala okolnosť, s ktorou zákon č. 461/2003 Z. z. spája jeho zánik (napr. zánik právneho\nvzťahu zamestnanca, porov. cit. § 20 ods. 1), ustanovenie § 26 ods. 6 takýto zánik finguje. Už z\njazykového významu slova „prerušenie\", ale aj logiky veci samej plynie, že „prerušené\" môže byť len\npoistenie, ktoré stále trvá. Aj nemocenské poistenie tak môže byť prerušené len dovtedy, kým sú vôbec\nsplnené podmienky jeho trvania. Ak počas obdobia prerušenia povinného poistenia nastane skutočnosť,\nna ktorú zákon priamo viaže (a nielen finguje) zánik tohto poistenia, od tohto okamihu už neexistuje\npoistenie, ktoré by mohlo byť prerušené, a preto ani nemožno zmysluplne hovoriť o období jeho\nprerušenia. Ak teda zamestnancovi zanikne právny vzťah zamestnanca, podľa už cit. § 20 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. tým v každom prípade zaniká jeho povinné nemocenské poistenie zamestnanca, a\ntak prestane existovať poistenie, ktoré by vôbec mohlo byť prerušené. Pokiaľ aj zamestnanec po tomto\ndátume naďalej čerpá rodičovskú dovolenku, ktorá inak je dôvodom prerušenia poistenia, neznamená\nto, že trvá ďalej „prerušenie poistenia\", pretože už neexistuje žiadne poistenie, ktoré by mohlo byť\nprerušené.\n13. Podľa zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci žalobkyňa od 14. júna 2020 nastúpila na\nrodičovskú dovolenku, čím sa prerušilo jej dovtedajšie povinné nemocenské poistenie zamestnanca\n(s fikciou jeho zániku). Dňa 14. apríla 2021 však celkom skončil jej pracovný pomer, teda zanikol\nprávny vzťah, na základe ktorého bola povinne nemocensky poistená, čo by podľa cit. § 20 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. viedlo v každom prípade k zániku tohto povinného nemocenské poistenia.\nK tomuto dňu tak odpadlo aj prerušenie jej nemocenského poistenia, pretože (ako bolo vysvetlené)\nneprichádza do úvahy, aby bolo prerušené neexistujúce poistenie. Od 15. apríla 2021 tak žalobkyňa síce\nnaďalej čerpala rodičovskú dovolenku v zmysle pracovnoprávnych predpisov, ale od tohto dňa už nebola\npovinne nemocensky poistená, a tak netrvalo ani obdobie prerušenia jej nemocenského poistenia. Na\n\nzáklade toho tak možno uzavrieť, že k 25. máju 2021 (začiatok 27. týždňa pred určeným dátumom\npôrodu v zmysle § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) žalobkyňa nespĺňala ani podmienku trvania\nnemocenského poistenia alebo ochrannej lehoty v zmysle § 30 písm. a), ale ani podmienku trvania\nobdobia jeho prerušenia podľa § 47a ods. 3 písm. a) cit. zák.\n14. K namietanej protiústavnosti možno vo všeobecnosti uviesť, že je vecou zákonodarcu, ako nastaví\npodmienky nároku na tú-ktorú dávku. Môže napríklad aj „nevyžadovať\" splnenie niektorej podmienky\n(niektorých podmienok) pre určitú skupinu adresátov právnej normy, čím ju zvýhodní pred druhou\nskupinou. Ak však sú obe skupiny porovnateľné, musí byť tento rozdielny prístup rozumne odôvodnený\n(napr. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/2018 a tam citovaná prejudikatúra). Základnou\ncharakteristikou dávok nemocenského poistenia je však práve to, že sa poskytujú z tohto poistenia\n(porov. už cit. § 13, ale aj § 2 a § 14 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú osobný a vecný rozsah\nsociálneho poistenia), a preto nemožno považovať za nerozumné, že základnou podmienkou nároku na\nne je trvanie tohto poistenia (alebo aspoň trvanie právnych skutočností, na ktoré zákon viaže jeho vznik\nalebo zánik). Z povahy sociálneho poistenia ako verejnoprávneho (teda nekomerčného) poistenia potom\nplynie, že sleduje aj sociálne ciele (napríklad medzigeneračnú solidaritu), a preto vzťah medzi nárokom\nna dávku a povinnosťou platiť poistné nemusí byť vždy lineárny, resp. presne zodpovedať princípom\npoistnej matematiky (podľa § 157 ods. 4 cit. zák. totiž štát zaručuje platobnú schopnosť jednotlivých\nfondov). Ak teda ustanovenie § 47a ods. 3 cit. zák. priznáva nárok na tehotenské aj matke, ktorá má\nprerušené poistenie a neplatí poistné, nič to nemení na tom, že táto matka je naďalej zúčastnená na\nnemocenskom poistení (len jej spočíva).\n15. Naopak, s osobami zúčastnenými na nemocenskom poistení, ktoré je prerušené, nemožno\nporovnávať tie osoby, ktoré vôbec nie sú zúčastnené na nemocenskom poistení, pretože u nich celkom\nchýba ktorýkoľvek z právnych vzťahov, na ktoré zákon takéto poistenie viaže (porov. § 14 zákona č.\n461/2003 Z. z.). Tieto dve skupiny osôb nie sú vôbec porovnateľné, a preto rozdielne zaobchádzanie\nmedzi nimi je ospravedlniteľné práve rozdielom v ich postavení čo do účasti na poistení. O diskriminácii\nby bolo možné začať uvažovať, len ak by zákonodarca celkom bránil tejto druhej skupine v účasti na\nnemocenskom poistení, teda ak by ju bezdôvodne vylúčil čo i len z možnosti splniť základné podmienky\nna dávku nemocenského poistenia. Žalobkyňa sa však sama pripravila o účasť na dovtedajšom\npovinnom poistení tým, že sa dohodla na skončení jej pracovného pomeru k 14. aprílu 2021. Okrem\ntoho, ako uviedol už správny súd, ale aj žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, od tohto dňa\nmala stále možnosť sa dobrovoľne nemocensky poistiť v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.\nz. Pretože uvedené rozdielne zaobchádzanie je podľa kasačného súdu ústavne súladné, požiadavka\nžalobkyne, aby sa do uvedeného zákona „vinterpretovalo\" jeho popretie prevzatím úpravy, ktorú národná\nrada výslovne neschválila, v skutočnosti vedie k tomu, aby kasačný súd sám novelizoval tento zákon;\nna to však v žiadnom prípade nie je oprávnený (porov. v tomto smere nález sp. zn. II. ÚS 796/2016).\nIV.\nZáver\n16. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1\nSSP) zamietol.\n17. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu\ntrov priznal.\n18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/96/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}