{"guid": "ca19421d-f849-4b88-a88c-1ad58facc462:ce385e4a-158b-4e04-b46c-8550c8886ee4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1", "spisova_znacka": "2Sfk/7/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/7/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. februára 2026, sp. zn. 2Sfk/7/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1", "identifikacne_cislo": "1020200289", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "nazov": "§ 469 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-469"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250c", "nazov": "§ 250c OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156", "nazov": "§ 156 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-469", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250c", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce385e4a-158b-4e04-b46c-8550c8886ee4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/7/2025\n1020200289\n26. 02. 2026\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2026:1020200289.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom: Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918\n519, právne zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom: Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47\n237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/49/2020-125, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-2S/49/2020-125 zo 6. novembra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 9104405/5/4411765/2013/Sia z 1.\noktóbra 2013 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom\nznení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2009 rozdiel dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 4.085,- EUR.\n2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane č. 1 odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.\n1100302/1/3164/2014/1042 zo 7. januára 2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) podľa § 74 ods.\n4 daňového poriadku rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane č. 1 potvrdil.\n3. Rozhodnutie žalovaného č. 1 žalobca napadol správnou žalobou podľa § 247 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „OSP“). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením č. k. 1S/53/2014-70 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) odložil vykonateľnosť rozhodnutia\nžalovaného č. 1 podľa § 250c ods. 1 OSP a rozsudkom č. k. 1S/53/2014-106 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) rozhodnutie žalovaného č. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 1Sžf/58/2016 z 8. júna 2017\n(ďalej len „rozsudok NS SR“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.\n5. Správca dane rozhodnutím č. 100629620/2019 z 13. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu\ndane č. 2“) vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobcovi úrok z omeškania vo výške\n2.338,50 eur za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie október 2009 od 6. februára 2014 do 1.\ndecembra 2017; do dňa použitia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017.\n6. Žalobca aj v tomto prípade podal voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolanie, o ktorom žalovaný\nrozhodol rozhodnutím č. 101904693/2019 z 8. augusta 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku tak, že zrušil rozhodnutie správcu dane č. 2 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n7. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) vydalo rozhodnutie č.\nMF/018514/2019-77 zo 7. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie MF SR“), ktorým v mimo odvolacom\n\nkonaní podľa § 77 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie žalovaného č. 2 zrušilo a vec mu vrátilo na\nďalšie konanie.\n8. Žalovaný rozhodnutím č. 102837240/2019 z 10. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného\nč. 3“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 2. Z odôvodnenia vyplynulo, že správca dane vyrubil úrok\nz omeškania v súlade s platnými predpismi. Ak bolo právoplatné rozhodnutie vo veci samej, odkladný\núčinok priznaný uznesením krajského súdu zanikol. Rozsudkom NS SR bola žaloba žalobcu zamietnutá,\npreto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku aj za dni trvania\nodkladného účinku.\nII. Konanie pred správnym súdom\n9. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného č. 3 správnu žalobu z dôvodov, že boli porušené\nzásady správneho trestania a správneho konania, rozhodnutie žalovaného č. 3 trpelo vadou\nnepreskúmateľnosti, žalovaný vec nesprávne právne posúdil a vydal sankciu, hoci právo na jej uloženie\nzaniklo. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3 spolu s rozhodnutím MF SR.\n10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/49/2020-125 (ďalej len\n„rozsudok správneho súdu“) dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, a preto podľa § 191\nods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného\nč. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného č.\n3 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pozornosť upriamil, že ide o vec, ktorá nie\nje predmetom ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, preto dospel k odlišnému právnemu\nposúdeniu veci, než je právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „kasačný súd“) vo veci sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024. Stotožnil sa pritom s odlišným\nstanoviskom sudkyne JUDr. Anity Filovej pripojeným k rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára\n2024, v ktorom táto vyjadrila svoje presvedčenie, že v prípade, ak súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia\norgánu verejnej správy, došlo k zmrazeniu jeho účinkov a ani po zamietnutí správnej žaloby nie je\nmožné žalovanému priznať nárok na úrok z omeškania za obdobie, kedy bola vykonateľnosť rozhodnutia\nodložená, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci.\n11. Správny súd zdôraznil potrebu rešpektovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, a\nto i s ohľadom na absenciu zákonnej úpravy následkov priznaného odkladného účinku v daňovom\nporiadku. V tomto kontexte poukázal i na zásadu in dubio mitius, ktorá orgánom verejnej moci prikazuje\nv situácii nejednoznačnosti právnej normy, ktorá objektívne ponúka viac možných výkladových variant,\nvychádzať z výkladovej varianty v prospech adresáta právnej normy, v tomto prípade v prospech\ndaňového subjektu. Vo vzťahu k charakteru odkladu vykonateľnosti aplikoval rozhodnutie NS SR sp. zn.\n2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019, na ktorom demonštroval, že účelom tohto inštitútu je minimalizovať\nškodlivé následky, teda zásah do práv a oprávnených záujmov daňového subjektu. Podľa názoru\nsprávneho súdu nebolo možné akceptovať prístup, pri ktorom by v konečnom dôsledku došlo k zhoršeniu\npostavenia daňového subjektu z dôvodu, že uplatnil svoje ústavné právo na súdnu ochranu.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov\n12. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g) SSP; žalovaný mal za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný\nsúd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť v\nzásade postavil na tom, že citoval ustanovenia rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-2S/48/2020 - 135\nv obdobnej veci s rovnakým žalobcom, ktorým správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol, a to práve\nna základe aplikácie rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024. Poukázal na to, že sa v ňom\nuvedeným právnym posúdením stotožňuje a správny súd k nemu mal dospieť aj v predmetnej veci.\n13. Žalovaný okrem toho správnemu súdu vytkol nesprávnu aplikáciu rozsudku NS SR sp. zn.\n2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019, keďže jeho predmetom bol vyrubený rozdiel na DPH a nie úrok z\nomeškania za nezaplatenie DPH, za použitia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov, nie daňového poriadku. Rozsudok správneho súdu\nžalovaný označil za nesprávny, v rozpore so základným princípom konania ustanoveného v § 5 ods. 3\nSSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní má dbať na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n14. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho\nsúdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň poukázal na to, že závery\nrozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024 nie sú pre správny súd právne záväzné, pretože nejde\no ustálenú rozhodovaciu prax. Rovnako ako správny súd, aj žalobca sa priklonil k odlišnému stanovisku\nsudkyne JUDr. Anity Filovej s vyzdvihnutím toho, že súdy sa majú vyhýbať formalistickej interpretácii\nzákonov. Uviedol tiež, že účelom odkladu vykonateľnosti je to, aby správny súd zabránil akýmkoľvek\nprávnym následkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodov\nuvedených v § 250c ods. 1 druhá veta OSP. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplývalo,\n\na zo žiadneho ustanovenia SSP ani dnes nevyplýva, že by nevyhovením správnej žalobe nastal právny\nstav od počiatku rušiaci všetky účinky odloženia vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nV následnom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť Správneho súdu v Bratislave v obdobných\nveciach a z dôvodu záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach dal na zváženie postúpenie veci\nveľkému senátu v súlade s § 22 ods. 1 písm. a) SSP.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)\npreskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto\nkonanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.\n16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.\n18. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného\npodkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n19. Právnou otázkou nastolenou v prejednávanej veci bolo posúdenie účinkov odkladu vykonateľnosti\npodľa § 250c OSP vo vzťahu k povinnosti platiť úroky z omeškania aj za obdobie trvania uznesenia\no odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 1. Predmetné ustanovenie upravovalo, že žaloba\nnemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale na žiadosť účastníka\nkonania môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým\nvýkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma.\n20. Podstatným je pojem „vykonateľnosť“, pri ktorom je potrebné vychádzať z § 63 ods. 10 daňového\nporiadku, podľa ktorého rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak\nodvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. V kontexte daňového poriadku\npotom vykonateľné rozhodnutie bude také, pri ktorom právoplatne uloženú povinnosť možno realizovať\naj proti vôli daňového subjektu, a to spôsobom podľa § 88 a nasl. daňového poriadku, upravujúceho\ndaňové exekučné konanie.\n21. Pre výklad pojmu „vykonateľnosť“ sa možno oprieť aj o právnu literatúru, podľa ktorej je\nvykonateľnosť treba chápať, či už ako procesnú vlastnosť rozhodnutia alebo jeho účinok, spôsobujúce\nvynútenie podrobenia sa rozhodnutiu vtedy, keď ten, kto bol rozhodnutím zaviazaný plniť, nesplní\ndobrovoľne. Vykonateľnosť však nie je súčasťou právoplatnosti, ale len jej zákonným následkom\n(porovnaj BABČÁK, Vladimír. Daňové právo Slovenskej republiky. Ružomberok: Epos, 2010, s. 510).\nInými slovami tak možno tento pojem označiť aj ako „vymáhateľnosť“, zabezpečujúci nútenú realizáciu\npovinnosti uloženej v rozhodnutí. Dôležitým však je, že takéto rozhodnutie povinný subjekt má primárne\nplniť dobrovoľne. V prípade, ak neplní, nastupuje výkon rozhodnutia na základe priameho donútenia;\ndo tohto času ide len o donútenie nepriame (podobne OTTOVÁ, Eva. Teória práva. Šamorín: Heuréka,\n2010, s. 303).\n22. V konklúzii uvedeného teda odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy\nbude znamenať dočasnú ochranu pred faktickou realizáciou rozhodnutia orgánu verejnej správy, až kým\nsprávny súd nerozhodne vo veci samej. Vykonateľnosť preto v danom kontexte možno pomenovať aj\nako exekúciu, ktorá (nie vždy) nadväzuje na právoplatnosť rozhodnutia.\n23. Správny súd sa tak, pokiaľ hovorí o „zmrazení“ právneho stavu, neodchyľuje od vecnej korektnosti.\nToto „zmrazenie“ sa však viaže len na výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie na jeho\nprávoplatnosť. Rovnakou optikou na odklad vykonateľnosti nazeral aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nkeď v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/84/2019 z 27. mája 2021 vyslovil, že: Odklad vykonateľnosti podľa § 250c\nOSP bráni nútenému výkonu správneho rozhodnutia, a to s účinkami ex nunc. Odklad vykonateľnosti\nsa nedotýka právnych účinkov právoplatnosti správneho rozhodnutia. Správne rozhodnutie zostáva\naj naďalej platným právnym titulom pre dobrovoľné plnenie povinnosti počas povoleného odkladu\nvykonateľnosti. Odklad vykonateľnosti suspenduje iba vymáhateľnosť rozhodnutia a tvorí procesnú\nprekážku pre exekučné konanie.\n24. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaný v bode 25. tohto rozsudku potvrdil\naj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 481/2025-67: Rozhodnutie o odklade\nvykonateľnosti podľa § 250c OSP teda suspenduje kvalitu vykonateľnosti napádaného rozhodnutia.\nNapadnuté rozhodnutie aj naďalej existuje, je právoplatné, avšak je znemožnený jeho nútený\nvýkon, pretože existuje predpoklad, že autoritatívnym vynútením splnenia povinnosti môže dôjsť\n\nk vzniku závažnej ujmy. Na základe rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odložená, možno\naj naďalej plniť dobrovoľne a takto prijaté plnenie nemožno kvalifikovať ako prijatie plnenia bez\nprávneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Právny titul na takéto dobrovoľné splnenie povinnosti\nnaďalej existuje. Koncepcia odkladu vykonateľnosti podľa § 250c OSP nevytvárala, čo sa týka\núčinkov fikciu neexistujúceho rozhodnutia, ako vo svojej podstate tvrdí sťažovateľka. Rozhodnutie o\nodklade vykonateľnosti značí práve to, že nemožno autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti, ktoré\nrozhodnutie s odloženou vykonateľnosťou ukladá. Sťažovateľka preto nesprávne stotožňuje právne\nnásledky, ktoré nastávajú zrušením právoplatného rozhodnutia s právnymi následkami, ktoré nastávajú\nv prípade odkladu vykonateľnosti.\n25. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že v prípade vyššie citovaných rozhodnutí bola skutková situácia\nodlišná, pretože dotknutá spoločnosť dlžnú sumu pred odložením vykonateľnosti uhradila. Následne sa\ndomáhala vrátenia tejto sumy z titulu, že zaplatením dlžnej sumy a následným odložením vykonateľnosti\nžalobou napadnutého rozhodnutia jej vznikol preplatok na odvode vo výške dlžnej sumy. Je však\npotrebné povedať, že úvahy o inštitúte odkladu vykonateľnosti podľa § 250c OSP sú plne aplikovateľné aj\nv prejednávanej veci, vzhľadom na ich všeobecnú uplatniteľnosť, nesúvisiac so špecifickými okolnosťami\ndotknutej veci.\n26. Diferenciácia medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia je logickým záverom k právne\nkonštruovanému stavu, že vykonateľnosť nie je zložkou právoplatnosti. V zásade možno tvrdiť, že sú to\ndva samostatné, od seba oddelené inštitúty. Dôkazom tejto premisy, v rovine ilustrácie, je napríklad aj\naktuálna úprava dovolacieho konania v § 444 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len\n„CSP“). Podľa ods. 1 tohto ustanovenia má dovolací súd oprávnenie rozhodnúť o odklade vykonateľnosti\nrozhodnutia, podľa ods. 2 zas o odklade jeho právoplatnosti. Zhodne je na tom i úprava konania o žalobe\nna obnovu konania, kde je v § 412 ods. 1 CSP ustanovená možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodnutia\na samostatne v ods. 2 je upravená možnosť odložiť jeho právoplatnosť. Na týchto ustanoveniach je\ntak viditeľné odlišovanie daných inštitútov. Diferenciáciu je preto nevyhnutné vnímať a uplatniť aj v\nprejednávanej veci.\n27. Cieľom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia vo svetle § 250c OSP tak je zabrániť vykonaniu exekúcie,\nresp. nútenému výkonu tam, kde by mohol byť zmarený účinok konečného rozhodnutia o opravnom\nprostriedku. Je ním potrebné vnímať ambíciu zachovania zmyslu a efektívnosti súdneho prieskumu.\nÚčastník konania je chránený pred zásahom potenciálne nepriaznivých a nezvratných účinkov výkonu\npočas toho, kým správny súd sám posúdi zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Toto však nemožno\nchápať ako ochranu pred povinnosťou plniť uloženú povinnosť v daňovom konaní.\n28. Podľa § 464 ods. 1 SSP kasačný súd môže o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, v odôvodnení svojho rozhodnutia na toto obdobné\nrozhodnutie poukázať, s uvedením jeho prevzatej časti. Vzhľadom na existenciu rozsudku sp. zn.\n3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024, v ktorom sa kasačný súd vysporiadal za podobného skutkového stavu\na za účasti rovnakých účastníkov konania s otázkou časového aspektu vyrubenia úroku z omeškania za\npredpokladu existencie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti, kasačný súd poukazuje na odôvodnenie\ntohto rozsudku a cituje z neho nasledovné:\n„51. V predmetnej veci je podstatné, že rozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods.\n4 písm. a) a ods. 5 daňového poriadku), resp. momentom jeho právoplatnosti (§ 63 ods. 9 daňového\nporiadku). Vo výroku vyrubovacieho rozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného\nrozdielu dane - 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d) a ods.\n4 daňového poriadku). V predmetnej veci došlo k momentu splatnosti pred rozhodnutím o odklade\nvykonateľnosti. V súlade s § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku tiež možno konštatovať, že úrok z\nomeškania je priamym právnym následkom omeškania daňového subjektu.\n52. Kasačný súd, aj v nadväznosti na vyššie uvedené východiská a význam odkladu vykonateľnosti,\nzdôrazňuje, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu\ndane (na existenciu pohľadávky a právnej povinnosti platiť) a ani na jej splatnosť. Priznaním odkladu\nvykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia, a teda oprávnenie orgánov\nverejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. Správca dane tak\nnemôže počas súdneho konania, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1\nOSP, pristúpiť k výkonu spochybneného rozhodnutia a ani k okamžitému ukladaniu sankcii za jeho\nneplnenie (priebežné vyrubovanie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku), ktorými by\nfakticky vynucoval plnenia rozhodnutia s odloženou vykonateľnosťou. Priznanie odkladu vykonateľnosti\nvšak nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny súd. Nepozastavuje teda existenciu\npohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre vyrubenie úroku z omeškania podľa\n§ 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Preto aj počas súdneho konania a aj napriek priznaniu odkladu\n\nvykonateľnosti je žalobca oprávnený plniť vyrubenú pohľadávku, čo však nemá vplyv na existenciu a\nvedenie súdneho konania.\n54. Úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku predstavuje osobitný typ sankcie za\nneplnenie daňovej povinnosti v určených lehotách. Jeho účelom je dodatočné odškodnenie fiskusu za\noneskorené plnenie daňovej pohľadávky, resp. za potenciálnu stratu hodnoty pohľadávky v dôsledku\noneskoreného plnenia, resp. v dôsledku plynutia času. A to aj v prípade, ak ide o plynutie času\npočas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak\nbol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom\nukončení súdneho konania, kasačný súd vo vzťahu k určovaniu jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej\npohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení\nrozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu vykonateľnosti definitívne nielen odložený (do konca\nsúdneho konania), ale de facto aj zrušený - odpustenie úrokov z omeškania za celú dobu súdneho\nkonania. A to napriek neúspechu žalobkyne v súdnom konaní, teda v prípade nedôvodnosti jej žaloby.“\n29. Kasačný súd sa s argumentáciou uvedenou vyššie v plnom rozsahu stotožnil, a preto aj v tejto veci\nna ňu v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkázal. Po sumarizácii podaných argumentov možno spoľahlivo\nustáliť neudržateľnosť tvrdenia, že odklad vykonateľnosti posúva splatnosť pohľadávky až do dňa\nprávoplatného skončenia súdneho konania, pretože odklad vykonateľnosti nesuspenduje povinnosť\nplniť, ale oprávnenie mocensky túto povinnosť vynucovať. Žalobca sa teda dostal do omeškania aj\nv čase odloženej vykonateľnosti. Nemožno pritom opomínať žalobcov procesný neúspech v konaní\nvo veci samej. Tento svedčí v prospech racionality a v konečnom dôsledku i spravodlivosti kasačným\nsúdom prijatého záveru. Úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku preto má\nbyť vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti.\n30. Nad rámec uvedeného kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ správny súd má za to, že si takýmto prístupom\nžalobca zhoršil svoje právne postavenie v dôsledku iniciovania súdneho konania, potom vyvstáva\notázka, či by bolo skutočne legitímne dospieť k tomu, že by si iniciovaním súdneho konania, v ktorom\nnebol úspešný, svoje právne postavenie zlepšil, a to na úkor oprávnených záujmov protistrany. Podľa §\n5 ods. 9 SSP majú účastníci konania v konaní pred správnym súdom rovné postavenie. To znamená,\nže žiadny účastník konania nie je voči ostatným akýmkoľvek spôsobom nadradený, žiadneho účastníka\nkonania nemožno uprednostňovať a poskytovať mu nenáležité výhody v podobe priaznivejšieho prístupu\nk nemu.\n31. Odkladom vykonateľnosti síce bolo dočasne znemožnené žalovanému účinne vymáhať splatnú\npohľadávku, táto pohľadávka však aj naďalej existovala a žalobca ju počas súdneho konania mohol\nuhradiť. V tejto súvislosti je žiadúce povedať, že si žalobca už v čase vydania uznesenia krajského súdu\no odklade vykonateľnosti musel byť vedomý uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie, čím sa dostal do\nomeškania. Rovnako si musel byť vedomý právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č.\n3, keď voči nemu podal správnu žalobu.\n32. Nemožno preto prijať iný záver než ten, že následkov v podobe narastania úroku z omeškania v\ndôsledku nezaplatenia DPH si žalobca mohol a mal byť vedomý. Nič mu pritom nebránilo v tom, aby\nvyužil inštitút žiadosti o povolenie odkladu platenia dane a povolenie splátok podľa § 57 daňového\nporiadku. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval a bez relevantného právneho základu sa\nspoliehal na to, že odkladom vykonateľnosti sa splatnosť jeho pohľadávky posúva ku dňu ukončenia\nsprávneho súdneho konania.\n33. Vzhľadom k dôvodnosti kasačnej sťažnosti, pretože rozsudok správneho súdu vychádza, v zmysle\n§ 440 ods. 1 písm. g) SSP, z nesprávneho právneho posúdenia veci, kasačný súd rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku.\n34. K možnému postúpeniu veci na veľký senát kasačného súdu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a)\nSSP kasačný súd uvádza, že podľa tohto ustanovenia kasačný súd koná a rozhoduje o kasačných\nsťažnostiach vo veľkom senáte (...), ak senát kasačného súdu dospel pri svojom rozhodovaní k\nprávnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí kasačného\nsúdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu. Z tohto ustanovenia nevyplýva\nako dôvod na postúpenie veľkému senátu kasačného súdu rozpor rozhodnutí kasačného súdu s\nrozhodnutiami správnych súdov. Kasačný súd svoj právny záver už vyjadril v rozsudku uvedenom v bode\n30. tohto rozsudku a tento rozsudok je v plnej zhode s uvedenými závermi. Kasačný súd nevzhliadol ani\nrozpor s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019,\npretože závery tohto rozsudku boli naviazané na odlišnú skutkovú situáciu.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n35. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie\n\n(...). Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú, rozhodol podľa predmetného\nustanovenia tak, že napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n36. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd preto o?\nnároku na náhradu trov kasačného konania nerozhodoval. Správny súd tak rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania.\n37. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného\nsúdu. So zreteľom na citované ustanovenia, v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu meritórne\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 3 v rozsahu ostatných žalobných bodov, s ktorými sa\nvysporiada. V rozsahu žalobného bodu venujúcemu sa právnej otázke riešenej v tomto rozsudku je\nsprávny súd viazaný v ňom vyjadreným právnym názorom.\n38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nDiferenciácia medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia je logickým záverom k právne\nkonštruovanému stavu, že vykonateľnosť nie je zložkou právoplatnosti. Sú to dva samostatné, od seba\noddelené inštitúty.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}