{"guid": "26d54de9-87dc-475b-9835-45a3d49b3596:40b2c7c3-811a-4bd4-954c-f4c77fed9b2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201763.1", "spisova_znacka": "3Sfk/38/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/38/2025 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. augusta 2026, sp. zn. 3Sfk/38/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201763.1", "identifikacne_cislo": "1019201763", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Šabová", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40b2c7c3-811a-4bd4-954c-f4c77fed9b2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201763.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201763.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201763.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Sfk/38/2025\n1019201763\n26. 08. 2026\nJUDr. Zuzana Šabová\nECLI:SK:NSSSR:2026:1019201763.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): DEVELOP GROUP a. s., so sídlom Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO:\n44 174 764, zastúpenej: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36865966,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102303145/2019 zo dňa 07. 10. 2019,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-2S/255/2019\n- 86 z 27.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 101483120/2019 z 17.06.2019 (ďalej\n„prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\núrok z omeškania v sume 16.991,60 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“). Správca\ndane poukázal na žalobcom podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2014 dňa\n25.11.2014. Priznaná daňová povinnosť predstavovala sumu 28.319,38 Eur, ktorá nebola uhradená,\nčoho následkom je vyrubenie úroku z omeškania za každý deň omeškania s platbou, až do dňa platby\nvrátane, avšak najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Správca dane podľa § 156 ods. 2 daňového\nporiadku použil pri výpočte úrokovej sadzby ročnú sadzbu 15 % a za 1461 dní omeškania určil sumu\núroku z omeškania pri zaokrúhlení na desiatky eurocentov nadol vo výške 16.991,60 Eur.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102303145/2019 z 07.10.2019 rozhodnutie správcu\ndane potvrdil. S poukazom na žalobcom podané daňové priznanie k DPH za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie september 2014 dňa 27.10.2014 neuznal námietku žalobcu o nesprávne uskutočnenom\nzapočítaní tvrdeného nadmerného odpočtu za mesiac september 2014. K námietkam o nesprávnosti\nvýpočtu úroku z omeškania žalovaný poukázal na výzvu, ktorou správca dane vyzval žalobcu na\npredloženie dôkazov o tvrdeniach týkajúcich sa uskutočnených úhrad, ktoré však žalobca nepredložil.\nŽalovaný neuznal ani námietku o duplicitnom vyrubení úroku z omeškania, ktoré mal správca dane\nvyrubiť za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.\nII. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n3. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) napadnutým rozsudkom správnu žalobu podľa § 190\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“)\nzamietol.\n\n4. Správny súd neuznal za dôvodnú žalobnú námietku o nevyjadrení sa žalovaného ku použitiu\nžalobcových platieb/nárokov na vrátenie dane na kompenzáciu jeho povinností. Poukázal na to, že\nzmena daňovej povinnosti nebola konštatovaná ani v prvostupňovom a ani v napadnutom rozhodnutí.\nZmienil sa o nej žalobca v odvolaní bez bližšieho vysvetlenia, hoci vlastnú daňovú povinnosť sám\nuviedol v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2014. V napadnutom rozhodnutí\nžalovaný poukázal na zákonnom predpokladaný postup podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH pre prípad,\nkeď by si daňový subjekt chcel započítať nadmerný odpočet z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia\nod vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Žalobca na výzvu nepredložil\nžiadne dôkazy a ani neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti, teda v danej otázke neuniesol dôkazné\nbremeno.\n5. Ani námietku o tvrdenej neprehľadnosti vo vzájomnom vysporiadaní žalobca bližšie neobjasnil. V\nodvolaní uvádzal, že disponuje dátumami úhrad daňovej povinnosti, ktoré sa nezhodujú s dátumami\nuvedenými v rozhodnutí správcu dane. Toto rozhodnutie však podľa súdu neobsahovalo žiadny zoznam\núhrad, keďže v odôvodnení bolo konštatované, že žalobca svoju daňovú povinnosť neuhradil a ako\nsprávne poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, takéto platby sám žalobca nepreukázal.\n6. Námietku o nevyjadrení sa žalovaného k duplicitnému vyčísleniu sankčného úroku považoval správny\nsúd tiež za nedôvodnú, keďže žalobca v odvolaní nešpecifikoval rozhodnutie, na podklade ktorého malo\nbyť vykonávané vymáhanie sankčných úrokov.\n7. K námietke o nevyjadrení sa žalovaného k požiadavke žalobcu na predloženie jeho saldokonta od roku\n2010 až do podania žaloby súd uviedol, že žalobca počas administratívneho konania explicitne netvrdil,\nže vlastnú daňovú povinnosť za október 2014 v celosti uhradil, len spochybňoval úhrady uvedené\nv tabuľke prvostupňového rozhodnutia voči úhradám, ktoré má on k dispozícii, hoci prvostupňové\nrozhodnutie v tabuľke výpočtu úrokov z omeškania žiadne čiastkové úhrady neobsahovalo. Žalobcom\nvznesené pochybnosti sa snažil správca dane odstrániť výzvou, žalobca však žiadne dôkazy nepredložil,\ntvrdenia nešpecifikoval, len predložil ďalšiu požiadavku na doručenie saldokonta. Uvedenou odpoveďou\nnedošlo k odstráneniu nedostatkov podaného odvolania, preto nebol žalovaný povinný sa osobitne\nzaoberať všeobecnou požiadavkou na doručenie saldokonta, keďže povinnosť tvrdiť a preukazovať (§\n24 ods. 1 daňového poriadku) bola aj po odpovedi na výzvu stále na strane žalobcu.\n8. Správny súd s poukazom na § 120 písm. a) SSP nevykonal návrh na vykonanie dokazovania\nvyžiadaním si výpisu saldokonta žalobcu, keďže vzhľadom na obsah administratívneho spisu a\nodôvodnenie rozhodnutia z neho vychádzajúce to nepovažoval za nevyhnutné.\n9. Správny súd nezistil ani žiadne dôvody na aplikáciu peňažnej moderácie podľa § 192 SSP, keďže\ndokazovanie nevykonával, vyrubenie úroku z omeškania bolo uskutočnené na základe zákonnom\nstanoveného výpočtu pevnou sumou, ktorú nie je možné v tomto prípade znížiť v rámci zákonom\npredpokladaného rozpätia a žalobca ani sám nenavrhol konkrétnu sumu, na ktorú žiadal výšku úrokov\nz omeškania znížiť a neuviedol bližšie tvrdenia a ani dôkazy o likvidačnej povahe vyrubenej sumy\nzasahujúcej jeho podnikanie.\nIII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n10. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440\nods. 1 písm. g) a f) SSP a žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie. Domáhal sa tiež priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pričom súčasne uviedol, že\ntento je daný aj podľa § 446 ods.2 písm. b) SSP.\n11. V rámci sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie)\nsťažovateľ zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a namietal závery správneho súdu, že „žalobca ...\nexplicitne netvrdil, že vlastnú daňovú povinnosť za október 2014 v celosti uhradil. Tvrdil len, že\nspochybňuje úhrady uvedené v tabuľke prvostupňového rozhodnutia voči úhradám, ktoré má on k\ndispozícii. ...“ Sťažovateľ však opakovane uvádzal, že došlo k čiastočným úhradám DPH za zdaňovacie\nobdobie október 2014 rôznymi zápočtami rôznych platieb resp. odpočtov resp. kompenzácií, a to aj v\npriebehu obdobia 25.11.2014 - 25.11.2018. Preto nebolo možné počítať úrok z omeškania z celej sumy\nDPH za október 2014 počas celého 4-ročného obdobia, ale len alikvótne jednotlivé sumy vo výške,\nv akej nebola daň DPH uhradená k tomu ktorému obdobiu počas daného obdobia. Na tieto námietky\nnereagoval ani súd, dokonca uviedol nesprávne tvrdenie, že „nebolo sporné v akej výške nedošlo k\nzaplateniu daňovej povinnosti žalobcu na DPH za obdobie október 2014“. Táto skutočnosť je pritom stále\nsporná, súd k nej nedal žiadne vysvetlenie a nevykonal ani sťažovateľom navrhované dokazovanie.\n12. Ďalej namietal, že jeho námietku o nevyjadrení sa žalovaného k duplicitnému vyčísleniu sankčného\núroku považoval správny súd za nedôvodnú. Podľa sťažovateľa však žiadnym spôsobom nebolo\npreukázané, že zo strany správcu dane nešlo o duplicitné vyčíslenie sankčného úroku. Súd v tomto\n\nsmere nevykonal žiadne dokazovanie, len poukázal na to, že sťažovateľ bol vyzvaný na preukázanie\nsvojich tvrdení. Sťažovateľ tvrdí, že aj ak on sám nemôže preukázať účtovníctvo (napríklad stratené,\nzničené), neoslobodzuje to správcu dane, aby nepreukázal, že postupoval pri vyrubení sankčného\núroku správne, a to vrátane predloženia príslušných dôkazov. Správca dane však odmietol poskytnúť\nsaldokonto, čím znemožnil žalobcovi uviesť presné informácie, ako aj doložiť presné doklady. Správa\ndane spôsobil neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní daňových povinností, čo má za následok aj\nproblémy v účtovníctve daňového subjektu, na čo žalobca opakovane žiadal o predloženie saldokonta\nod roku 2010 až doteraz, teda ide nielen o priamo predchádzajúci mesiac daného obdobia (október\n2014), ale všetky predchádzajúce obdobia ako aj nasledujúce obdobia.\n13. Súd prevzal nesprávne tvrdenie žalovaného, že podmienkou na vyrubenie sankčného úroku nie\nje predloženie Výpisu saldokonta od roku 2010 až do roku 2020. Takéto niečo sťažovateľ neuvádzal.\nIde o dôkazný prostriedok, ktorý má žalovaný k dispozícii, avšak odmieta ho vydať, pričom žalobca\nk nemu nemá dosah. Sťažovateľ nemôže presne preukázať na všetky duplicity, pokiaľ mu žalovaný\nbráni a odmieta poskytnúť tejto dôkazný prostriedok. Neobstojí poukazovanie žalovaného na § 70\nzákona o DPH, podľa ktorého má daňový subjekt viesť záznamy o dodaných a prijatých tovaroch\na službách, pretože tieto záznamy neobsahujú skutočnosti, akým spôsobom správca dane prijal a\nzapočítal jednotlivé platby na dane. Súd nesprávne poukazuje na § 121 ods.1 SSP, že „žalobca je\npovinný predložiť k svojmu tvrdeniu dôkaz“. Žalobca je povinný označiť dôkaz - nie ho aj predložiť (najmä,\npokiaľ ho predložiť objektívne nemôže). Sťažovateľ dôkaz označil a súd mal riadne vyhodnotiť, či takýto\ndôkaz vykoná alebo nie.\n14. Ďalej sťažovateľ uviedol, že sa preukázalo, že u žalovaného dochádzalo k chybám pri migrácii\nplatieb zo starého systému do nového informačného systému, čo odôvodňuje preskúmať, či k takýmto\nchybám nedošlo aj pri ostatných záznamoch o platbách v období od 2010 do 30.6.2018 (ukončenie\npríslušného 4-ročného cyklu pre vyrubenie úrokov z omeškania pre danú nezaplatenú daň) - a to jednak\nna návrh žalobcu a jednak aj vzhľadom na ust. § 119 ods.2 SSP. Poukázal na základné zásady daňového\nporiadku, osobitne zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, a zopakoval, že správca dane mu mal\npovinnosť poskytnúť dané informácie a podklady, či už počas správneho konania, a bez akýchkoľvek\npochybností počas konania pred súdom.\n15. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP vnímal sťažovateľ v tom, že správny súd\nžiadnym spôsobom nereagoval na podstatné skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu (t. j., že sa\nžalovaný žiadnym spôsobom a v rozpore s judikatúrou uvádzanou v žalobnom návrhu nevyjadril k\npodstatným skutočnostiam, ktoré uvádzal sťažovateľ vo svojom odvolaní). Správny súd žalobný návrh\nsťažovateľa zamietol, konkrétne okolnosti však neuviedol, čím defacto sám založil vadu rozhodnutia\njeho nedostatočným odôvodnením.\n16. Sťažovateľ v konaní pred správnym súdom navrhol vykonať dokazovanie, a to vyžiadať celý\nadministratívny spis a vyžiadať od správcu dane, aby predložil Výpis saldokonta daňového subjektu\nod roku 2010 až doteraz. Správny súd však žiadne dokazovanie nevykonal, nepostupoval podľa § 123\na nasl. SSP, a najmä v rozsudku ani nezdôvodnil, prečo nevykonal žiaden z dôkazov, ktoré navrhol\nsťažovateľ. Týmto rovnako správny súd zaťažil svoje rozhodnutie nesprávnym procesným postupom,\nkeď znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n17. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie\nsprávne, preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Sťažovateľ následne reagoval vyjadrením k\nvyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodnosti kasačnej sťažnosti a navrhol rozhodnúť v jej\nzmysle.\nIV. Posúdenie kasačného súdu\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných\nbodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n19. V konaní sp. zn. 8Sfk/41/2025 už kasačný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.06.2026 o obsahovo\nobdobnej kasačnej sťažnosti sťažovateľa s tým rozdielom, že išlo o posúdenie rozhodnutia žalovaného,\n\ntýkajúceho sa vyrubenia úroku za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za\nzdaňovacie obdobie august 2014, tak, že ju zamietol. Kasačný súd sa s týmto záverom stotožňuje a\npoukazuje podľa § 464 ods. 1 SSP na relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 8Sfk/41/2025 cit:\n20. „25. V?predmetnej veci boli kľúčovými právne otázky, či správny súd, žalovaný a?správca dane\nnáležite posúdili (i) výšku uhradenia daňovej povinnosti a následne výpočet úroku z omeškania,\n(ii) duplicitné vyčíslenie úroku z omeškania, (iii) neposkytnutie informácií a podkladov sťažovateľovi\nžalovaným, (iv) nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a (v) nevykonanie dôkazov\nnavrhnutých sťažovateľom správnym súdom.\n26. Pokiaľ sťažovateľ namietal výšku uhradenia daňovej povinnosti a následne výpočet úroku z\nomeškania, kasačný súd k tejto námietke uvádza, že i keď sťažovateľ tvrdil, že došlo k čiastočným\núhradám predmetnej DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 [tu október 2014] rôznymi zápočtami\nrôznych platieb, a teda táto skutočnosť bola a je stále sporná, napriek tomu, že správny súd uviedol\nopak, sťažovateľ tvrdené započítania platieb nepreukázal žiadnym spôsobom. Z daňového priznania za\njúl 2014 [tu september 2014] je kasačnému súdu zrejmé, že sťažovateľom tvrdený nadmerný odpočet\nza uvedený mesiac ním vyplnené daňové priznanie neodráža. Sťažovateľ uviedol, že referoval aj na\nďalšie predchádzajúce kalendárne obdobia, kedy mu mali vzniknúť nároky na vrátenie dane, pričom\nale nešpecifikoval, o aké konkrétne sumy a o aké konkrétne zdaňovacie obdobia malo ísť. Sťažovateľ\nnepreukázal napríklad, že mu žalovaný zaslal oznámenia o použití nadmerného odpočtu postupom\npodľa § 55 ods. 9 Daňového poriadku, respektíve nepreukázal žiadnou listinou, že podal žiadosť\no započítanie predmetného daňového nedoplatku postupom podľa § 87 ods. 3 Daňového poriadku\n(uvedenú skutočnosť iba tvrdil v odpovedi z 15. septembra 2019). Rovnako vychádzajúc z námietok,\nktoré sťažovateľ uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, žalovaný nemal\ndôvod predpokladať, že sťažovateľ poukazuje aj na iné konkrétne zdaňovacie obdobia, z ktorých by malo\nprichádzať do úvahy započítanie predmetného daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie\naugust 2014 [tu október 2014]. Sťažovateľ však konkrétne poukazoval na predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie, t. j. na zdaňovacie obdobie júl 2014 [tu september 2014], v ktorom, ako tvrdil sťažovateľ, mal\nvykázať odpočet na DPH, ktorý mal byť kompenzovaný práve s nedoplatkom na DPH za zdaňovacie\nobdobie august 2014 [tu október 2014]. Táto skutočnosť, ako už bolo uvedené, preukázaná nebola,\npričom správca dane na ňu upozornil sťažovateľa vo výzve z 9. augusta 2019. Správca dane konkrétne\nuviedol, že z daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 [tu september 2014] eviduje\ndaňovú povinnosť sťažovateľa. Preto správca dane sťažovateľa súčasne vyzval, pokiaľ podal daňové\npriznanie za daný mesiac s nadmerným odpočtom, aby ho predložil. Takéto daňové priznanie však\nsťažovateľ správcovi dane nepredložil. Sťažovateľ mal tak v daňovom konaní dve základné povinnosti,\na to síce povinnosť tvrdiť a tiež povinnosť svoje tvrdenia dokázať (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku), čo\nsa však nestalo. Sťažovateľ počas daňového konania, a následne ani počas konania pred správnym\nsúdom, neposkytol jediný relevantný dôkaz, ktorým by podložil svoje tvrdenia ohľadom uhradenia časti\nsvojej daňovej povinnosti, vo vzťahu ku ktorej bol úrok z omeškania vyrubený. Pokiaľ preto nebola\npreukázaná ani čiastočná úhrada daňovej povinnosti, správca dane postupom podľa § 156 ods. 1 písm.\na) v spojení s ods. 2 Daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi úrok z omeškania .... Správca dane\ntak dostatočne odôvodnil výšku úroku z omeškania, ktorý výpočet potvrdil aj žalovaný napadnutým\nrozhodnutím. Preto kasačný súd vyhodnotil námietku ako nedôvodnú.\n27. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, že pri preukazovaní\nduplicitného vyčíslenia sankčného úroku mal dôkaznú povinnosť predložiť všetky dôkazné prostriedky\no danej veci žalovaný. Aj v tomto prípade, pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že došlo k duplicitnému vyrubeniu\núrokov z omeškania, bol povinný vo vzťahu k tomuto tvrdeniu uniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ preto\nžalovaný tvrdil, že k duplicitnému vyrubeniu nedošlo a sťažovateľ nepreukázal opak, má sa za to,\nže sťažovateľ dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto otázke nepreukázal. Kasačný súd taktiež v tomto\nkontexte preskúmal rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/5/2017 z 5.\ndecembra 2017, uvedené sťažovateľom ako jediný dôkaz o tvrdenej duplicite, pričom sa musí stotožniť\ns názorom prezentovaným správnym súdom, a to síce, že z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že\nby sťažovateľovi bola správcom dane duplicitne uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania pre\nnezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 [tu október 2014]. Z predmetného rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu bola daňová\nexekučná výzva Daňového úradu Bratislava č. 9101504/5/420090/2015/Polk z 25. februára 2015, ktorou\nsprávca dane vyzval sťažovateľa na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 211.956,57 EUR. Z\nuvedeného rozhodnutia rovnako vyplýva, že exekučným titulom pre vydanie danej exekučnej výzvy boli\nkonkrétne výkazy daňových nedoplatkov, nie rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania postupom podľa\n§ 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Rovnako sťažovateľ nepredložil žiadne rozhodnutie správcu\n\ndane, ktoré by jeho tvrdenie o duplicite vyrubenia úroku z omeškania za predmetné zdaňovacie obdobie\npreukazovalo.\n28. K námietke sťažovateľa ohľadom neposkytnutia informácií a podkladov žalovaným kasačný súd\nuvádza, že jednak povinnosťou daňového subjektu je v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne,\nzrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, pričom táto povinnosť sa vzťahuje\naj na sťažovateľa ako účtovnú jednotku. Tiež podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je sťažovateľ povinný viesť záznamy týkajúce sa\njednotlivých zdaňovacích období, v ktorých záznamoch platiteľ (sťažovateľ) uvedie zdaňovacie obdobie,\nv ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 15. septembra 2019 žiadal predložiť prehľad platieb a\nich priradenie k jednotlivým platbám sťažovateľa, a to od roku 2010. Kasačný súd k tejto požiadavke\nsťažovateľa uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre daňové orgány\npovinnosť predložiť daňovému subjektu prehľad platieb za obdobie cca 10 rokov. Preto pokiaľ mal\nsťažovateľ záujem o prehľad platieb, mal, vychádzajúc zo svojich záznamov, uviesť konkrétne, o akú\nplatbu sa má jednať a v ktorom období.\n29. Kasačný súd súčasne dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že správca dane je povinný poskytnúť\nsúčinnosť, vydať rovnopisy alebo fotokópie listín, umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s\nvýsledkami a postupovať tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo\nnajúplnejšie, avšak v kontexte vyššie uvedeného nevyhodnotil ako nezákonné nepredloženie saldo\nkonta za obdobie cca 10 rokov. Ako už vyššie uviedol kasačný súd, sťažovateľ, vychádzajúc zo svojich\nzáznamov, mohol požiadať o prehľad platieb ku konkrétnemu dňu, respektíve za konkrétne obdobie\nmajúce dopad na platbu DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 [tu október 2014], čo by bolo možné\npovažovať za snahu uniesť svoje dôkazné bremeno v tu posudzovanej veci. Naviac, pokiaľ sťažovateľ\ntvrdil, že niekoľkokrát elektronicky žiadal žalovaného o zaslanie saldo konta, z obsahu administratívneho\nspisu nemal kasačný súd preukázanú elektronickú komunikáciu medzi sťažovateľom a žalovaným.\nKasačný súd mal preukázané, že sťažovateľ prvýkrát žiadal o saldo konto až v rámci odpovede na výzvu\nna odstránenie nedostatkov podania. Zo strany sťažovateľa tak opäť nebola vyvinutá, ani preukázaná,\nakákoľvek iniciatíva podložiť dôkazmi ním tvrdené skutočnosti. Preto obrana sťažovateľa, založená\nna neposkytnutí saldo konta zo strany žalovaného na účely preukázania nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, neobstojí. Na tomto mieste kasačný súd opakuje, že sťažovateľ neuviedol žiadnu\nkonkrétnu sumu ani konkrétne obdobie, ktoré by malo relevanciu práve vo vzťahu k platbe DPH za\nzdaňovacie obdobie august 2014 [tu október 2014]. Jeho tvrdenia tak zostali iba vo všeobecnej rovine.\n31. Kasačný súd sa rovnako nestotožňuje s námietkami sťažovateľa ohľadne nevykonania ním\nnavrhnutých dôkazov správnym súdom. V prvom rade kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa,\nže správny súd nie je súdom skutkovým a dokazovanie vykonáva len výnimočne, a to z dôvodu, že\npri svojom rozhodovaní vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý existoval v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Samozrejme skutočnosť, že bol skutkový stav zistený\norgánom verejnej správy nedostatočne na právne posúdenie veci, je jedným z dôvodov zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia. V danom prípade však tento deficit daňového konania zistený nebol, resp.\ninak povedané, skutkový stav bol zistený dostatočne na účely rozhodnutia vo veci samej. Naviac\nsprávny súd sa v bode 38 napadnutého rozsudku [tu bod 39] vysporiadal s návrhom sťažovateľa na\nvykonanie dôkazu vyžiadaním výpisu zo saldo konta od správcu dane, pričom dostatočne ozrejmil, prečo\nnepovažoval tento návrh za dôvodný. Čo sa týka návrhu na vyžiadanie administratívneho spisu, kasačný\nsúd uvádza, že tento si správny súd, práve za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu, od\nžalovaného vyžiadal, a pri posudzovaní veci z neho aj vychádzal.“\n21. Pokiaľ ide o vytýkanú vadu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu z dôvodu,\nže súd považoval rozhodnutie žalovaného za dostatočne odôvodnené, kasačný súd poukazuje na body\n34. - 38. rozsudku správneho súdu. Z nich je zrejmé, že súd reagoval na všetky výhrady vznesené\nsťažovateľom a zaoberal sa tvrdenou neprehľadnosťou vo vzájomnom vysporiadaní úhrad, duplicitným\nvyčíslením sankčného úroku aj nepredložením saldokonta. Súd tu pritom bez ďalšieho nepreberá\ntvrdenia žalovaného, ale vychádza z administratívneho spisu a uvádza vlastné závery s poukazom na\npríslušnú právnu úpravu. Takéto odôvodnenie spĺňa požiadavku § 139 ods. 2 SSP.\nV. Záver\n22. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by\nmohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačnú sťažnosť preto podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n23. O návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd\nnerozhodoval, keďže táto má odkladný účinok priznaný zo zákona podľa § 446 ods. 2 písm. a) SPP.\n24. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich\nnáhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona\nnevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom\nhlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}