{"guid": "92daf760-af61-4281-bc6f-e247c312412c:0b463098-0319-47c9-b870-4df92a0f45c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201148.1", "spisova_znacka": "8Sfk/15/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/15/2026 z 6. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 6. augusta 2026, sp. zn. 8Sfk/15/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201148.1", "identifikacne_cislo": "1019201148", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Kristína Babiaková", "sudca_id": 991, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-kristina-babiakova-991", "datum_vydania": "2026-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Daňové predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je procesným rozhodnutím, ktorého vydaniu nepredchádza dokazovanie a pri ktorom postačuje, aby boli podmienky jeho nariadenia relevantne osvedčené; nižší dôkazný štandard však neznamená, že jeho vydanie je ponechané na svojvôľu orgánov finančnej správy, a z rozhodnutia musí byť zrejmý aspoň opis relevantných skutočností, z ktorých vyplýva záver o pravdepodobnej existencii nevyrubenej dane. Ak sa predbežné opatrenie opiera o obavu z neuhradenia alebo nevymoženia nevyrubenej dane z dôvodu účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, orgány finančnej správy nemusia účasť na podvode preukázať, musia však osvedčiť toľko skutočností, aby aspoň v základných rysoch presvedčivo opísali existenciu daňového úniku, jeho podvodný charakter a úlohu daňového subjektu v ňom tak, aby jeho účasť nebola iba špekuláciou. Samotná skutočnosť, že tovar bol prepravený z iného členského štátu na územie Slovenskej republiky a následne dodaný späť do štátu pôvodu, hoci priama vzdialenosť medzi miestom nakládky a vykládky bola kratšia, bez ďalšieho nevyrubenú daň z dôvodu účasti na daňovom podvode neosvedčuje.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Orgány finančnej správy uložili žalobkyni predbežným opatrením podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane pre obavu, že nevyrubená DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 nebude uhradená; nevyrubenú daň odôvodnili tým, že dodávky metylesteru repkového oleja nakúpeného v Poľsku, prepraveného na Slovensko a dodaného späť do Poľska nesú znaky účasti na daňovom podvode, a obavu z nevymožiteľnosti odvodili z predchádzajúceho podnikania konateľov žalobkyne. Správny súd žalobu zamietol s tým, že pri predbežnom opatrení postačuje osvedčenie skutočností a orgány dostatočne pomenovali dôvody predpokladu budúceho vyrubenia dane. Sporné bolo, či boli osvedčené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, najmä pravdepodobná existencia nevyrubenej dane. Kasačný súd uznal nižší dôkazný štandard pri predbežnom opatrení, ale zdôraznil, že orgány finančnej správy musia aspoň v základných rysoch opísať existenciu daňového úniku, jeho podvodný charakter a zapojenie daňového subjektu; samotná trasa prepravy tovaru a vzdialenosť približne 220 km to neosvedčujú. Keďže nebola osvedčená už prvá podmienka, kasačný súd ďalšie podmienky neskúmal, rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a žalobkyni priznal plnú náhradu trov.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b463098-0319-47c9-b870-4df92a0f45c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201148.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201148.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sfk/15/2026\n1019201148\n06. 08. 2026\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2026:1019201148.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD., v právnej veci žalobkyne: JOPI OIL s.r.o., so sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44\n182 368, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: AK GG, s.r.o., so sídlom Agátová 2513/15 Galanta,\nIČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472262/2019 zo\ndňa 17. júna 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-5S/185/2019-110 zo dňa 12. septembra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-5S/185/2019-110 zo dňa 12. septembra 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č.\n101472262/2019 zo dňa 17. júna 2019 zrušuje a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Kriminálny úrad finančnej správy, pobočka Západ (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.\n100716765/2019 zo dňa 22. marca 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 50 ods. 1\npísm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) v znení účinnom do 30. júna 2019\nz dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti\nuhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami, uložil žalobkyni zložiť peňažnú sumu 96.686,- EUR na účet správcu dane.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 101472262/2019 zo dňa 17. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n3. Žalovaný dal do pozornosti, že prvostupňový orgán z podaného daňového priznania na daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie júl 2017 zistil, že žalobkyňa vykázala daň\ntýkajúcu sa trojstranného obchodu, pričom dodávateľom bola švajčiarska spoločnosť SETEMO TRADE\nS.A. s registrovaným daňovým identifikačným číslom (ďalej ako „DIČ“) vo Francúzsku. Tovar, metylester\nrepkového oleja, bol vyrobený a prepravený z Poľskej republiky od výrobcu BIOAGRA OIL s.a. a ORLEN\nPOLUDNIE s.a., pričom bol dodaný do skladových priestorov spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. na\núzemí Slovenska. Následne bola časť tovaru dodaná do Nemecka (skladové priestory Euronaft Gmbh) a\nčasť späť do Poľskej republiky (daňový sklad WRATISLAVA-BIODIESEL s.a.) pre odberateľa Biomplex\ns.o.o. a lotyšského odberateľa SIA „PETROACTIV LATVIA“. Podľa prvostupňového orgánu dodávatelia\nneboli v členských štátoch, kde došlo k ukončeniu prepravy a dodaniu tovaru, identifikovaní pre daň.\n\nKeďže tovar bol prepravený z Poľska na Slovensko a následne späť do Poľska, pričom vzdialenosť\nmedzi miestom nakladania a vykladania tovaru v Poľsku predstavovala 213, resp. 232 km, prvostupňový\norgán prijal záver, že tieto transakcie nesú znaky účasti na daňovom podvode. Nedošlo preto k splneniu\npodmienok pre oslobodenie od DPH pre odberateľov Biomplex s.o.o. a SIA „PETROACTIV LATVIA“,\ndošlo k nesprávnemu vykázaniu daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktorá mala\nbyť vyššia o 96.686,33 EUR. S týmito závermi sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil.\n4. Čo sa týka odôvodnenia obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej\nsplatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, žalovaný poukázal na závery prvostupňového orgánu,\nkeď vychádzal zo správania konateľov žalobkyne - pána Jozefa Kertésza a Štefana Nagyho. Títo\nboli aj konateľmi personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. v konkurze. Za obdobie\nich konateľstva boli zistené rozdiely DPH s celkovým nedoplatkom 2.226.514,12 EUR, ktorý bol pre\nnedostatok majetku spoločnosti nevymožiteľný. Rovnako sú konateľmi spoločnosti JOPI TRADE, spol.\ns r.o., u ktorej boli tiež vykonané daňové kontroly so zistenými rozdielmi, pričom po ukončení daňových\nkontrol predmetná spoločnosť ako vkladateľ uzatvorila zmluvu s personálne prepojenou spoločnosťou\nJOPI GROUP s.r.o. ako nadobúdateľom, zmluvu o vklade podniku vkladateľa ako nepeňažného vkladu\ndo základného imania nadobúdateľa, čím sa spoločnosť JOPI GROUP s.r.o. stala vlastníkom majetku a\nspoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o tak nevlastnila už žiadny majetok. Práve týmto prevodom majetku a\nneuhradenými dodatočne vyrubenými daňami orgány finančnej správy poukazovali na existenciu obavy,\nže dodatočne vyrubená daň v dobe jej splatnosti bude nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené\nso značnými ťažkosťami.\n5. Žalovaný doplnil, že uložením predbežného opatrenia sa sleduje cieľ zabezpečiť budúce zaplatenie\ndane z dôvodu odôvodnenej obavy z nevymožiteľnosti. Pri posudzovaní dôvodov uloženia predbežného\nopatrenia sa pritom vychádza z konkrétnej situácie, ktorá je posudzovaná individuálne. Prvostupňový\norgán podľa žalovaného postupoval v súlade s § 50 ods. 1 Daňového poriadku, prihliadal teda aj na\nprimeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie\ncieľa.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou\nžiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n7. Žalobkyňa namietala, že okolnosti akcentované orgánmi finančnej správy dostatočne neodôvodňujú\nobavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane v budúcnosti. Pokiaľ príslušné\norgány uvádzajú, že žalobkyňa by mohla rýchlo previesť peňažné prostriedky na účet tretej osoby, ide\nlen o ich domnienku, ktorá nemá žiadne opodstatnenie ani reálny základ. Navyše takýmto právnym\núkonom by žalovaný mohol odporovať. V rozhodnutí žalovaného pritom absentuje akákoľvek analýza\nfinančnej či ekonomickej situácie žalobkyne, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 50 ods. 1 Daňového\nporiadku. Žalobkyňa poukazovala na to, že v minulosti dosahovala zisk, ktorý nebol spoločníkovi\nvyplatený, majetkové pomery nesvedčia o jej zlej ekonomickej situácii, stav majetku a záväzkov ku\ndňu vydania predbežného opatrenia neindikoval hrozbu platobnej neschopnosti žalobkyne a celkovo\naktíva a pasíva neboli v nepriaznivom pomere. Podľa žalobkyne z rozhodnutia nevyplýva, že by\npríslušné orgány skúmali jej postavenie na trhu, platobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových\npovinností, skutočnosť, či je hodnotená ako spoľahlivý daňový subjekt a pod. Potreba skúmania celkovej\nhospodárskej situácie a jej vývoja v budúcnosti pri takomto predbežnom opatrení pritom vyplýva aj z\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Českej republiky - rozhodnutie sp. zn. 1Afs/335/2016\nzo dňa 23. februára 2017 či sp. zn. 2Afs/239/2015 zo dňa 31. októbra 2016. Rovnako za odôvodnenú\nnepovažuje žalobkyňa ani argumentáciu vkladom podniku z decembra 2015, ktorá bola legálnou\noperáciou, spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nezanikla, naďalej podniká a aj po vložení podniku\ndisponovala na svojich účtoch peňažnými prostriedkami. Aj po reorganizácii spoločnosť JOPI TRADE,\nspol. s r.o. naďalej plnila svoje záväzky. Úhradu dane vyrubenej príslušnej spoločnosti za konkrétne\nzdaňovacie obdobia v splátkach nemožno vnímať ako obavu z neúhrady v budúcnosti splatnej dane.\nPríslušné orgány mali k dispozícii aj iné opatrenia - napr. vyhovenie žiadosti žalobkyne o povolenie\nplatenia dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 2Afs/239/2015 zo dňa 31. októbra 2016).\n8. Pokiaľ príslušné orgány poukazovali na výkon funkcie konateľov v spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o.,\ntak sťažovateľka namietala, že pán Kertész a pán Nagy boli konateľmi len v čase začatia daňovej\nkontroly, v čase vydania rozhodnutí sa už na riadení spoločnosti nepodieľali, nemohli tak ovplyvniť záver\n\ndaňových kontrol. Navyše konkurz na majetok predmetnej spoločnosti bol vyhlásený až 8 rokov po\ntom, ako obaja spoločníci zo spoločnosti vystúpili. Od zániku ich účasti na činnosti spoločnosti KENOIL\nPLUS, s.r.o. uplynulo takmer 18 rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti, v ktorej vykonávali funkciu,\nnebol vyhlásený konkurz. Tvrdenia orgánov finančnej správy sú tak podľa žalobkyne len nepodloženými\ndomnienkami. Objektívna, odôvodnená obava, že žalobkyňa by prípadnú daňovú povinnosť nezaplatila,\ntak v danom prípade podľa žalobkyne neexistuje.\n9. Pri posudzovaní tejto obavy príslušné orgány podľa názoru žalobkyne neposúdili relevantné\nskutočnosti - že žalobkyňa funguje na trhu viac ako 10 rokov, plní si všetky daňové povinnosti dobrovoľne,\nriadne a včas, má auditovanú účtovnú závierku za rok 2017, je subjektom zapísaným v registri partnerov\nverejného sektora, bola testovaná ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej inštitúcie\na v rámci indexu daňovej spoľahlivosti je hodnotená ako spoľahlivý daňový subjekt. Uložené opatrenie\nnavyše môže mať na podnikanie žalobkyne likvidačný charakter, a to najmä v spojení s ďalšími šiestimi\nobdobnými predbežnými opatreniami.\n10. Podľa názoru žalobkyne mali príslušné orgány vykonať komplexné zisťovanie úplných informácií o\nskutkovom stave, a to tak od žalobkyne, ako aj od jej odberateľov a dodávateľov, ako aj na ostatných\nútvaroch finančnej správy, ktoré mali k dispozícii doklady k intrakomunitárnym obchodom. Nebola ani\nvyužitá možnosť požadovať potrebné vysvetlenia od relevantných osôb. Vypočutý bol len jeden z\nkonateľov, pán Štefan Nagy.\n11. Orgány finančnej správy navyše nepomenúvajú ani žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by zakladali\nodôvodnenú obavu, že v budúcnosti bude daň dodatočne určená v určitej výške. Závery boli postavené\nna neúplnom posúdení skutkových okolností a na nesprávnej interpretácii zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“). Žalobkyňa viedla\npolemiku ohľadom výkladu a aplikácie § 43 ods. 1 a § 45 zákona o DPH. Namietala, že v prvostupňovom\nrozhodnutí absentuje úvaha, prečo by sa na predmetný prípad mal aplikovať § 43 ods. 3 zákona o DPH. V\npredmetných prípadoch boli kupujúci identifikovaní pre DPH v inom členskom štáte - sám prvostupňový\norgán uvádza ich IČ DPH. Pokiaľ orgány finančnej správy uvádzajú, že obchodné transakcie žalobkyne\nboli poznačené daňovým podvodom, žalobkyňa namieta, že v ich rozhodnutiach absentuje uvedenie\nakýchkoľvek skutočností, ktoré by tento podvod preukazovali, prípadne by preukazovali vedomosť\nžalobkyne o ňom. Nebolo uvedené, v čom mal daňový podvod spočívať, ktorý subjekt sa ho mal dopustiť,\nani na základe akých skutkových okolností, ani to, či o tom žalobkyňa vedela alebo mohla vedieť.\nSvoje závery okrem toho príslušné orgány formulujú bez vykonaného dokazovania. Vzdialenosť medzi\npoľskými mestami nemôže byť považovaná za relevantný dôvod pre indikáciu daňového podvodu.\nSamotná vzdialenosť miest a náklady na dopravu medzi nimi sú len jedným z faktorov cenotvorby.\nŽalobkyňa totiž v nastavenom spôsobe obchodného vzťahu nakupovala tovar za exportné ceny, ktoré\nboli nižšie ako ceny pre vnútorný trh, a to aj s ohľadom na množstvo tovaru, ktoré ovplyvnilo tiež nižšie\nceny prepravy tovaru železničnou dopravou. Tým bola žalobkyňa zároveň schopná dodať tovar opäť\ndo Poľska za cenu, ktorá bola pre žalobkyňu výhodnejšia a nižšia aj pre odberateľov. V prípade, ak\nby vykonala žalobkyňa vnútroštátny nákup v Poľskej republike, tak by tieto benefity nezískala. Nemalo\npreto pre ňu zmysel registrovať sa pre DPH v Poľskej republike. Žalobkyňa poukázala tiež na to,\nže dodávky tovaru boli monitorované colným úradom v colnom online systéme EMS, prepravu zo\nSlovenskej republiky realizovala žalobkyňa a vie ju aj preukázať, disponuje tiež všetkými zákonnými\ndokladmi.\n12. Poukazovala tiež na to, že v predmetnej veci nebolo spochybnené, že tovar bol skutočne dodaný\nodberateľom v iných členských štátoch Európskej únie. Takéto dodania sú oslobodené od dane a\nzdaňované majú byť v krajine určenia. Argumenty orgánov finančnej správy o údajnom podvode,\nna účely kvalifikácie týchto dodávok v Slovenskej republike, sú podľa žalobkyne irelevantné. Príjmy\nSlovenskej republiky neboli žiadnym spôsobom ohrozené. Odmietnutie práva na oslobodenie od dane\nby podľa žalobkyne malo ten následok, že krajina pôvodu tovaru vyberie daň, ktorá jej nepatrí, čo by\nviedlo k porušeniu zásady teritoriality a daňovej neutrality.\n13. Porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy videla žalobkyňa v tom, že tieto\nnezvážili nevyhnutný rozsah pre uplatnenie predbežného opatrenia a nezohľadnili mieru zásahu do\njej práv. Rozhodnutie žalovaného považovala žalobkyňa aj za nepreskúmateľné, keď žalovaný nedal\nodpovede na žiadne jej odvolacie námietky.\n14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“, ako právny nástupca Krajského súdu v Bratislave\nvo veciach správneho súdnictva) rozsudkom č. k. BA-5S/185/2019-110 zo dňa 12. septembra 2025\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol.\n15. Správny súd dal do pozornosti, že predbežné opatrenie podľa Daňového poriadku slúži na\nzabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, resp. jeho budúcich daňových pohľadávok.\n\nJeho nevyhnutným prejavom je zásah do práv fyzických a právnických osôb. Možnosť príslušného\norgánu uložiť rozhodnutím daňovému subjektu niečo vykonať, zdržať sa alebo strpieť je podľa § 50 ods. 1\nDaňového poriadku viazaná na (i) zabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok\nalebo miestneho zisťovania, alebo (ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená\ndaň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude\nvymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Vydáva sa formou procesného rozhodnutia, ktorému\nnepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené\nv takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia.\n16. Správny súd uviedol, že primárnou námietkou žalobkyne bolo nesprávne posúdenie okolností,\nktoré mali zakladať dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť dane. Podľa názoru správneho súdu\npodnikateľské postupy, ktoré aplikovali konatelia žalobkyne v minulosti v spoločnosti KENOIL PLUS,\ns.r.o. a dôsledky týchto postupov (daňový nedoplatok 2.226.614,12 EUR za zdaňovacie obdobia 1998 až\n2001) nemožno ignorovať. Tieto okolnosti mohli príslušné orgány legitímne zohľadniť aj pri nariaďovaní\npredbežného opatrenia. Skutočnosť, že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty, musí\nbyť podľa správneho súdu, pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Ak aj konatelia žalobkyne\nuž neboli konateľmi KENOIL PLUS, s.r.o. v čase ukončenia daňových kontrol (nemali možnosť ovplyvniť\nich výsledok), táto skutočnosť nič nemení na tom, že konatelia nesú zodpovednosť za skutočnosti,\nktoré nastali počas ich pôsobenia ako konateľov. Keďže nedostatky na úseku daní boli identifikované za\nobdobie, keď boli konateľmi spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. aktuálni konatelia žalobkyne, nesú podľa\nnázoru správneho súdu zodpovednosť za vedenie spoločnosti v danom období, aj za plnenie daňových\npovinností. Otázka možnosti využitia odporovateľnosti právneho úkonu nemá, podľa názoru správneho\nsúdu dopad na otázku, či je alebo nie je možné nariadiť predbežné opatrenie v tejto veci.\n17. Rovnako tak aj prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie\nmajetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP) je podľa správneho súdu dôkazom o reálnej\npraxi spoločností v danej skupine, ktorej cieľom je zvoliť takú organizačnú štruktúru, akú považujú za\nnajvhodnejšiu pre svoju hospodársku činnosť. Nebola pritom spochybnená platnosť týchto právnych\núkonov, avšak ide o dôkaz záujmu dotknutých podnikateľských subjektov reorganizovať spôsob svojej\nhospodárskej činnosti v prípade potreby. To, že takéto postupy môžu byť rizikom budúcej úhrady\ndaňových povinností, je legitímnou úvahou príslušných orgánov.\n18. Podľa názoru správneho súdu nemožno na vec aplikovať judikatúru Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky uvádzanú žalobkyňou, keďže tá sa týka skutkovo odlišných situácií, ak sú\nobavy príslušných orgánoch postavené len na stave majetku spoločnosti. Stav majetku žalobkyne\nbol však v tejto veci zohľadnený len čiastočne a podporne. Podstatná bola práve činnosť a aktivity\nkonateľov žalobkyne v spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. v nadväznosti na ukončené daňové kontroly a\nreorganizácia hospodárskej činnosti v skupine JOPI. Nebolo preto ani potrebné posudzovať platobnú\ndisciplínu žalobkyne, plnenie odvodových povinností a pod. Ak orgány finančnej správy disponovali\nrelevantnými informáciami týkajúcimi sa konateľov žalobkyne, tieto museli zohľadniť. Časový odstup\n(daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015) od aktuálneho posudzovaného\nobdobia vydania predbežného opatrenia (2019) nebol podľa správneho súdu dôvodom, ktorý by\nvylučoval zohľadnenie týchto skutočností.\n19. Na prípad žalobkyne, podľa názoru správneho súdu, nebolo možné aplikovať ani judikatúru\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky týkajúcu sa predbežného opatrenia pre zloženie sumy\nako prostriedku ultima ratio. V posudzovanom prípade totiž nemali príslušné orgány k dispozícii žiadne\niné zabezpečovacie opatrenia.\n20. Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreukázanie nesplatnej dane, správny súd uviedol, že ak nesplatná\nalebo nevyrubená daň neexistuje, nemožno ani vydať predbežné opatrenie z dôvodu obavy o jej\nneuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami. V predmetnej veci ide o\nsituáciu, keď daň ešte nebola vyrubená, preto podľa správneho súdu musí byť daný aspoň určitý stupeň\npredpokladu o budúcom vyrubení dane. Povaha predbežného opatrenia pritom vylučuje, aby boli na\nodôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti\nako v prípade samotného vyrubenia dane. Odlišný prístup by podľa správneho súdu ohrozil rýchlosť\na efektivitu postupov orgánov finančnej správy. Vydaniu predbežného opatrenia pritom nepredchádza\ndokazovanie, nie je možné vyčkávať na výsledok medzinárodnej výmeny informácií, často nemožno\nvykonať ani dokazovanie listinnými podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať a už vôbec nemožno\nvykonať výsluch svedka či daňového subjektu. Opačný postup by bránil včasnej a účinnej ochrane\nfiškálnych záujmov štátu formou tohto zabezpečovacieho inštitútu.\n21. V predmetnej veci je podľa správneho súdu podstatné, že prvostupňový orgán sumarizoval svoje\nzistenia zo zaistených podkladov, pričom zistil, že pôvod tovaru je v Poľsku, prepravený bol na Slovensko\n\na potom bol opäť prepravený do Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávke tovaru - metylsteru\nrepkového oleja (MERO) - s miestom dodania v Poľsku bolo založené hlavne na vzdialenosti medzi\nmestami Tychy a Wroclaw (213 km) a Trzebina a Wroclaw (232 km). Táto vzdialenosť bola kratšia, ako\nvzdialenosť, ktorú mal tovar prejsť do skladu žalobkyne a následne do Wroclawy v Poľsku. Nemožnosť\naplikovania § 43 ods. 3 zákona o DPH pritom nebola medzi stranami sporná. Správny súd bol toho\nnázoru, že orgány finančnej správy pomenovali dostatočné dôvody na vznik predpokladu o budúcom\nvyrubení dane. Argumentácia žalobkyne, týkajúca sa samotných transakcií a schopnosti ich preukázať,\nje v tejto fáze procesného postupu podľa názoru správneho súdu predčasná.\n22. Na účely efektívneho využívania inštitútu predbežného opatrenia nie je podľa názoru správneho\nsúdu ani vhodné požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú daňový subjekt prednesie\nv opravnom prostriedku. Preto sa správny súd nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie\nžalovaného je nepreskúmateľné, ak sa žalovaný detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami\nuvedenými v odvolaní. Tieto totiž v podstatnej časti smerovali primárne k hmotnoprávnej otázke\n(ne)porušenia predpisov o DPH, (ne)existencii práva na oslobodenie od dane a pod. Žalovaný sa s\nodvolaním žalobkyne vysporiadal v rozsahu potrebnom pre vydanie predbežného opatrenia.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n23. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak,\nže rozhodnutie žalovaného bude zrušené v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, alternatívne tento\nzrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n24. Sťažovateľka namieta, že predbežné opatrenie predstavuje mimoriadne intenzívny zásah do\nmajetkových práv, a preto musí byť opreté o skutočnosti, ktoré v danom štádiu bezpochyby preukazujú\nrelevantnými dôkazmi tvrdenia orgánov finančnej správy. V tejto veci tomu tak nebolo, keď rozhodnutie\no predbežnom opatrení je založené len na nepodložených úvahách žalovaného. Podľa názoru\nsťažovateľky sa správny súd mýli a v predmetnej veci nebol dostatočne zistený a vyhodnotený skutkový\nstav vo vzťahu k záveru o možnom porušení daňových predpisov zo strany sťažovateľky, ako aj\nvo vzťahu ku konštatovanej obave o vymožiteľnosť dodatočne vyrubenej dane v dobe jej splatnosti.\nRozhodnutie žalovaného totiž neosvedčuje ani jednu z týchto okolností. Argumentácia orgánov finančnej\nsprávy je podľa sťažovateľky všeobecná, aplikovateľná na akúkoľvek situáciu.\n25. Sťažovateľka zopakovala, že § 43 ods. 3 zákona o DPH sa na predmetnú situáciu nevzťahuje.\nSprávny súd sa tiež mýli, ak odôvodňuje vydanie sporného predbežného opatrenia len tým, že tovar\nbol v Poľsku nakúpený, prevezený na Slovensko a následne opäť predaný a prevezený do Poľska.\nZopakovala pritom svoju argumentáciu, že pri reexporte a nákupe za exportné ceny neplatí základná\núvaha, že bližšia vzdialenosť medzi prvotným miestom a konečným miestom odberu (náklady za\ndopravu) vylučuje ekonomickú výhodnosť takéhoto obchodu alebo že ide o obchádzanie daňovej\nregistračnej povinnosti. Orgány finančnej správy okrem vlastných názorov neprezentovali žiadne\ndôkazy týkajúce sa výhodnosti alebo nevýhodnosti obchodnej transakcie s ohľadom na transport\nkomodity v kilometroch. V tejto časti navyše orgány finančnej správy ani neprezentovali žiadne znaky\núčasti na daňovom podvode. Neboli produkované ani žiadne dôkazy preukazujúce alebo osvedčujúce\nvedomosť sťažovateľky o daňovom podvode, ktorý orgány finančnej správy tvrdia. Sťažovateľka kontruje\nsprávnemu súdu v tom, že je rozdiel, ak pri predbežnom opatrení nemožno vyžadovať preukázanie\ndaňovej povinnosti celkom, zo strany orgánov finančnej správy však nebola preukázaná vôbec.\n26. Čo sa týka záverov správneho súdu o obavách týkajúcich sa nevymoženia dane sťažovateľka dala\ndo pozornosti, že v obdobných prípadoch postupovali orgány finančnej správy odlišne. Spoločnosti,\nv ktorých sú osoby Jozef Kertész a Štefan Nagy konatelia alebo v nich pôsobili, sú kontrolovanými\nsubjektmi v desiatkach daňových kontrol, z ktorých viacero bolo zahájených pred desiatimi rokmi,\npri ktorých príslušné orgány postup nariadením predbežného opatrenia nezvolili. Spoločnosť KENOIL\nPLUS, s.r.o. bola podľa sťažovateľky pri zahájení daňových kontrol v konkurze a reorganizácia\nspoločností skupiny JOPI prebehla tiež bez toho, aby žalovaný vydal predbežné opatrenie. Navyše\nreorganizácia spoločností v skupine JOPI prebehla v súlade so zákonom. Ak by bolo cieľom týchto\núkonov ukrátiť správcu dane na jeho pohľadávkach, mohol tieto úkony odporovať, čo však neurobil. Po\nreorganizácii si podľa sťažovateľky predmetné spoločnosti plnili svoje daňové záväzky, hoci rozhodnutia\nsprávcu dane považovali za nezákonné, čo vo viacerých prípadoch potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky. Úhradu dane vyrubenej za obdobia február až jún, august až december 2011 v spoločnosti\nJOPI TRADE, spol. s r.o. na splátky nemožno považovať podľa sťažovateľky za obavu z úhrady\n\nbudúcej dane. Navyše spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. je v rámci indexu daňovej spoľahlivosti\nhodnotená ako spoľahlivý daňový subjekt. S ohľadom na minulé podnikanie predmetných osôb nejde\no osoby rizikové, hlavne ak od konkurzu spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. prebehlo už 18 rokov.\nMedzi pomenovanými pochybnosťami a podnikaním sťažovateľky pritom chýba aj časová súvislosť.\nTieto skutočnosti preto nemôžu zakladať dôvodnú obavu, ako to uzatvoril správny súd v napadnutom\nrozsudku. Orgánmi finančnej správy komunikovaná obava, odobrená správnym súdom, je tak podľa\nsťažovateľky založená len na domnienkach. Sťažovateľka tiež poukázala na svoje hospodárske\nvýsledky za roky 2014 až 2017.\n27. Sťažovateľka sa tiež nestotožnila so správnym súdom v tom, že tento pre vyvodenie obáv z\npodnikania konateľov sťažovateľky neskúmal garancie vyplývajúce z ekonomickej situácie sťažovateľky.\nDala pritom do pozornosti, že orgány finančnej správy šiestimi predbežnými opatreniami uložili\nsťažovateľke povinnosť zložiť na účet správcu dane 1.371.214,- EUR, čo je pre sťažovateľku likvidačné.\nPresne k tomu aj došlo, keď sťažovateľka musela utlmiť svoju podnikateľskú činnosť.\n28. Sťažovateľka tiež namietala, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s jej námietkou\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný nedal odpoveď na jej odvolacie námietky.\n29. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný. Ten sa v plnom rozsahu stotožnil so\nsprávnym súdom a v podstatnom zopakoval svoju argumentáciu z rozhodnutia žalovaného. Dodal, že\naj v spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. boli uložené predbežné opatrenia pre obavy z neuhradenia,\nnevymoženia alebo sťaženého vymoženia daňovej povinnosti, ktoré boli správnym súdom potvrdené\na sťažovateľka voči tomuto nepodala opravné prostriedky. V prípade spoločnosti JOPI TRADE, spol.\ns r.o. bolo preukázané tiež porušenie hmotnoprávnych predpisov týkajúcich sa oslobodeného dodania\ntovaru - minerálnych olejov pre odberateľov do iných členských štátov, kde závery žalovaného boli\npotvrdené tak príslušnými správnymi súdmi, ako aj Najvyšším správny súdom Slovenskej republiky\n(sp. zn. 4Sfk/55/2023 zo dňa 22. januára 2025). Žalovaný zdôraznil, že v prípade sťažovateľky ako\naj spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. sú evidované značné daňové nedoplatky. Sťažovateľka a\nani spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nie sú podľa žalovaného hodnotené ako daňovo spoľahlivé\nsubjekty. Kasačnú sťažnosť preto žalovaný navrhol zamietnuť.\n30. Sťažovateľka vo svojej replike zo dňa 19. mája 2026 v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného v\npodstatnom zopakovala svoje podstatné argumenty, ktoré prezentovala v kasačnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“)\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n32. V predmetnej veci bolo úlohou kasačného súdu posúdiť, či správny súd a orgány finančnej správy\nsprávne právne posúdili splnenie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1\npísm. a) Daňového poriadku v znení účinnom do 30. júna 2019, a to konkrétne (i) osvedčenie existencie\nnevyrubenej dane a (ii) existenciu odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti\nuhradená, bude nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami.\n33. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom do 30. júna 2019 správca dane\nmôže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní\nna zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň\nnebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie\ndane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému\nsubjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú\nsumu na účet správcu dane.\n34. V súvislosti s § 50 ods. 1 Daňového poriadku kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti\nuviedol, že daňové predbežné opatrenie je inštitút, ktorý sa pri správe daní využíva na zabezpečenie\núčelu niektorých činností správcu dane alebo ako záruka úspešnosti daňového exekučného konania t. j. na zabezpečenie úhrady dane. Rozhodnutie o daňovom predbežnom opatrení môže byť vydané\n(i) počas daňovej kontroly, (ii) počas určovania dane podľa pomôcok, (iii) pri miestnom zisťovaní - a\nto na zabezpečenie ich účelu - alebo (iv) ak je dôvodná obava, že nesplatená daň alebo nevyrubená\ndaň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo v že v tejto dobe bude\nvymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n2Sžfk/29/2018 zo dňa 28. júna 2022, bod 28).\n\n35. V predmetnej veci orgány finančnej správy nariadili sťažovateľke zložiť peňažnú sumu na účet\nsprávcu dane z dôvodu odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená\nalebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami. Základnými zákonnými podmienkami pre rozhodnutie o daňovom predbežnom opatrení v\npredmetnej veci je (i) pravdepodobnosť existencie nevyrubenej dane, (ii) odôvodnená obava o budúcej\núhrade dane v dobe jej splatnosti, jej nevymožiteľnosti alebo o sťažení (spojené so značnými ťažkosťami)\njej vymáhania a (iii) nevyhnutne potrebný rozsah.\n36. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom, že daňové predbežné opatrenie má povahu\nprocesného rozhodnutia, ktorého vydaniu nepredchádza dokazovanie. Pre jeho vydanie tak nemusí\nbyť preukázaná existencia skutočností odôvodňujúcich jeho nariadenie (vyššia miera dôkazného\nštandardu), ale postačuje, ak je danosť týchto podmienok relevantne osvedčená (mutatis mutandis\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27. mája 2015).\n37. Rovnako však kasačný súd dodáva, že hoci je dôkazný štandard pre vydanie daňového predbežného\nopatrenia nižší ako pri vydaní iných daňových rozhodnutí, neznamená to, že jeho vydanie (s ohľadom\nna významný zásah do práv daňových subjektov) je ponechané na svojvôli príslušných orgánov. Preto i\nkeď vydaniu daňového predbežného opatrenia nepredchádza riadne dokazovanie, z preskúmavaného\nrozhodnutia musí byť zrejmý minimálne opis relevantných skutočností, z ktorých finančné orgány prijali\nzáver o pravdepodobnej existencii neuhradenej dane. Len v takom prípade je možné preskúmať\nzákonnosť vydaného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Keďže orgány finančnej správy\nodôvodňovali daňové predbežné opatrenie v predmetnej veci obavou z neuhradenia/nevymoženia,\nresp. podstatne sťaženého vymoženia nevyrubenej dane, ich prvou a základnou úlohou bolo osvedčiť\nexistenciu možnej nevyrubenej dane. Kasačný súd pritom uvádza, že nevyrubená daň bude spočívať\nnajmä buď v osvedčenej skutočnosti nasvedčujúcej existenciu nepriznanej daňovej povinnosti alebo\nv osvedčenej skutočnosti, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil daňové oprávnenia (právo na\nodpočítanie dane, resp. právo na oslobodenie od dane), pri ktorých korekcii možno očakávať úpravu\ndaňovej povinnosti s potenciálom vyrubenia dane. K neoprávnenému uplatneniu daňových oprávnení pri\nDPH pritom môže dôjsť najmä v situáciách (i) nepreukázania (spochybnenia) splnenia podmienok pre\npriznanie daňového oprávnenia, (ii) z dôvodu preukázania spáchania daňového podvodu alebo vedomej\núčasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo (iii) z dôvodu zneužitia práva\n(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/19/2025 zo dňa 29. mája 2025,\nbod 50 a iné).\n38. V predmetnej veci príslušné orgány argumentujú, že nevyrubená daň je prepojená s dodaniami\nmetylsteru repkového oleja (MERO) sťažovateľkou do Poľskej republiky za zdaňovacie obdobie júl 2017,\nkde si uplatnila právo na oslobodenie od DPH a pri ktorých sa mala podieľať na obchodnom reťazci\npoznačenom daňovým podvodom. Základnými podmienkami pre neuznanie daňového oprávnenia z\ndôvodu účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom pritom sú\n(i) existencia daňového úniku, (ii) podvodný charakter daňového úniku, (iii) prepojenie daňového úniku\nso zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a (iv) vedomosť daňového subjektu (vedel alebo mohol\nvedieť) o tom, že sa svojím plnením zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom\n(rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/34/2025 zo dňa 29. januára 2026, body 61 až\n65; sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 42 až 44 a iné). Pokiaľ je účasť na daňovom\npodvode dôvodom pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane pri dodaní medzi rôznymi členskými\nštátmi Európskej únie, z hľadiska skúmania daňového úniku nie je relevantné, že daň bola splatná v\ninom členskom štáte, a preto Slovenskej republike nevznikla žiadna škoda, ako nesprávne namieta\nsťažovateľka (mutatis mutandis rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-131/13,\nC-163/13 a C-164/13 zo dňa 18. decembra 2014).\n39. Daňové predbežné opatrenie má predbežný a dočasný charakter, je však na druhej strane spojené s\nvýznamným zásahom do práv daňového subjektu. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom,\nže s ohľadom na jeho povahu nie je možné od orgánov finančnej správy vyžadovať, aby pri jeho vydaní\njednoznačne preukázali všetky skutočnosti relevantné pre vyrubenie dane. Takýto postup možno od\norgánov finančnej správy požadovať až v daňovej kontrole, resp. v nadväzujúcom vyrubovacom konaní.\nÚlohou orgánov finančnej správy pri rozhodnutí o daňovom predbežnom opatrení preto nie je preukázať\núčasť daňového subjektu na daňovom podvode, ale osvedčiť také množstvo relevantných skutočností,\naby mohli aspoň v základných rysoch presvedčivo popísať štruktúry a mechanizmus fungovania\ndaňového podvodného reťazca a úlohu daňového subjektu v ňom. Toto popísanie by pritom malo\nsmerovať práve k podmienkam pre uplatnenie zvoleného dôvodu na neuznanie daňového oprávnenia.\nZ takto predložených indícií musí byť zrejmé, že účasť daňového subjektu na daňovej podvodnej\nštruktúre nie je len obyčajnou špekuláciou (inšpiratívne v medziach obdobnej právnej úpravy kasačný\n\nsúd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 22Afs/289/2025 zo\ndňa 7. apríla 2026, body 37 a 38 či sp. zn. 5Afs/321/2017 zo dňa 12. septembra 2018, body 16 a 17).\n40. Aplikujúc vyššie uvedené právne úvahy na predmetný prípad kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie\nžalovaného ako ani argumentácia správneho súdu neobstoja. Správny súd ako aj orgány finančnej\nsprávy postavili osvedčenie nevyrubenej dane v zásade len na skutočnosti, že dodávaný tovar mal\nbyť predaný a prevezený najskôr z Poľskej republiky na územie Slovenskej republiky a následne späť,\npričom medzi mestom pôvodu tovaru a konečného dodania bolo cca 220 km. Kasačný súd konštatuje,\nže z takéhoto priebehu obchodu nemožno bez ďalšieho indikovať nevyrubenú daň z dôvodu účasti\nna podvodnom daňovom úniku. Z takéhoto jednoduchého konštatovania orgánov finančnej správy a\nz nimi osvedčených skutočností totiž nemožno ani predbežne osvedčiť (i) existenciu daňového úniku\n(že by nejaký zo zapojených subjektov neodviedol alebo nepriznal daň), (ii) jeho podvodný charakter\na (iii) ani spôsob zapojenia sťažovateľky v mechanizme daňového podvodu. V rozhodnutí žalovaného\ntak absentuje zrozumiteľné a indíciami podporené objasnenie existencie možnej nevyrubenej dane\na dôvodu jej vzniku - relevantné skutočnosti indikujúce účasť sťažovateľky na obchode poznačenom\npodvodom.\n41. Kasačný súd sa preto stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že orgánom finančnej správy sa\nnepodarilo osvedčiť splnenie už prvej a základnej podmienky pre nariadenie daňového predbežného\nopatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom do 30. júna 2019, a to\npotenciálnu existenciu nevyrubenej dane. Za tohto stavu preto ani nebolo potrebné ďalej vyhodnocovať,\nči orgány finančnej správy osvedčili splnenie ďalších podmienok pre jeho nariadenie (najmä otázku\ndôvodnej obavy z budúceho neuhradenia/nevymoženia alebo sťaženého vymoženia nevyrubenej dane\nz dôvodu predchádzajúcej podnikateľskej činnosti konateľov sťažovateľky). V tejto časti preto správny\nsúd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n42. Na záver kasačný súd poukazuje na to, že si je vedomý iných konaní sťažovateľky (alebo\nspoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o.) na kasačnom súde, pričom prízvukuje, že závery uvedené\nv tu preskúmavanej veci nemajú automaticky vplyv na iné konania sťažovateľky týkajúce sa iných\nzdaňovacích období. Pre závery v tu prejednávanej veci boli totiž rozhodné špecifické okolnosti, na\nktorých bolo postavené preskúmavané rozhodnutie a kasačný súd vyhodnocoval iba konkrétne dôvody\npre vydanie predbežného opatrenia v ňom uvedené.\nV.\nZáver\n43. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Podľa\nzistení kasačného súdu trpí rovnakou vadou aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).\nKeďže správny súd správnu žalobu sťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2\nSSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n44. V ďalšom konaní budú orgány finančnej správy postupovať tak, že po zohľadnení zmeny skutkového\nstavu (aj z dôvodu plynutia času) opätovne vyhodnotia otázku osvedčenia splnenia zákonných\npodmienok pre vydanie daňového predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku\nv predmetnej veci sťažovateľky. Svoju pozornosť budú venovať aj prvej podmienke - osvedčeniu\nexistencie nevyrubenej alebo nesplatnej dane. Orgány finančnej správy sa pritom v ďalšom procesnom\npostupe vyvarujú pochybení, ktoré v tejto veci zistil kasačný súd. Prvostupňový orgán a žalovaný sú\npritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s §\n167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Orgány finančnej správy uložili žalobkyni predbežným opatrením podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane pre obavu, že nevyrubená DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 nebude uhradená; nevyrubenú daň odôvodnili tým, že dodávky metylesteru repkového oleja nakúpeného v Poľsku, prepraveného na Slovensko a dodaného späť do Poľska nesú znaky účasti na daňovom podvode, a obavu z nevymožiteľnosti odvodili z predchádzajúceho podnikania konateľov žalobkyne. Správny súd žalobu zamietol s tým, že pri predbežnom opatrení postačuje osvedčenie skutočností a orgány dostatočne pomenovali dôvody predpokladu budúceho vyrubenia dane. Sporné bolo, či boli osvedčené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, najmä pravdepodobná existencia nevyrubenej dane. Kasačný súd uznal nižší dôkazný štandard pri predbežnom opatrení, ale zdôraznil, že orgány finančnej správy musia aspoň v základných rysoch opísať existenciu daňového úniku, jeho podvodný charakter a zapojenie daňového subjektu; samotná trasa prepravy tovaru a vzdialenosť približne 220 km to neosvedčujú. Keďže nebola osvedčená už prvá podmienka, kasačný súd ďalšie podmienky neskúmal, rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a žalobkyni priznal plnú náhradu trov.", "pravna_veta": "Daňové predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je procesným rozhodnutím, ktorého vydaniu nepredchádza dokazovanie a pri ktorom postačuje, aby boli podmienky jeho nariadenia relevantne osvedčené; nižší dôkazný štandard však neznamená, že jeho vydanie je ponechané na svojvôľu orgánov finančnej správy, a z rozhodnutia musí byť zrejmý aspoň opis relevantných skutočností, z ktorých vyplýva záver o pravdepodobnej existencii nevyrubenej dane. Ak sa predbežné opatrenie opiera o obavu z neuhradenia alebo nevymoženia nevyrubenej dane z dôvodu účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, orgány finančnej správy nemusia účasť na podvode preukázať, musia však osvedčiť toľko skutočností, aby aspoň v základných rysoch presvedčivo opísali existenciu daňového úniku, jeho podvodný charakter a úlohu daňového subjektu v ňom tak, aby jeho účasť nebola iba špekuláciou. Samotná skutočnosť, že tovar bol prepravený z iného členského štátu na územie Slovenskej republiky a následne dodaný späť do štátu pôvodu, hoci priama vzdialenosť medzi miestom nakládky a vykládky bola kratšia, bez ďalšieho nevyrubenú daň z dôvodu účasti na daňovom podvode neosvedčuje.", "ustanovenia": ["§ 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku", "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "§ 462 ods. 2 SSP", "§ 469 SSP", "§ 43 zákona o DPH"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/185/2019", "guid": "df79d194-4f18-4a95-bad3-1f6e9cbfa7d6:51a703be-4178-4ede-a526-d58803efb243", "vztah": "zmenene"}], "klucove_pojmy": ["daňové predbežné opatrenie", "nevyrubená daň", "daňový podvod", "osvedčenie skutočností", "dôkazný štandard", "daň z pridanej hodnoty", "oslobodenie od dane pri dodaní do iného členského štátu", "správa daní"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}