{"guid": "9901e8ed-79ac-43fd-a67d-57d3ab212c2b:35e4017b-376d-421b-88a9-a5ccffb35ab4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200431.2", "spisova_znacka": "8Shk/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Shk/2/2025 z 27. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. februára 2026, sp. zn. 8Shk/2/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200431.2", "identifikacne_cislo": "1019200431", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2026-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-3", "nazov": "§ 462 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35e4017b-376d-421b-88a9-a5ccffb35ab4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200431.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200431.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200431.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Shk/2/2025\n1019200431\n27. 02. 2026\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2026:1019200431.2\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ ARTRA s.r.o., so sídlom Víťazná\n394/44, Partizánske, IČO: 31 594 689, zastúpený advokátskou kanceláriou Nomus s.r.o., so sídlom\nHavlíčkova 16, Bratislava, IČO: 54 489 750, 2/ ČECHOVO, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 39, Sabinov,\nIČO: 46 186 484, 3/ JANOLI, s.r.o., so sídlom Uzovce 26, IČO: 36 515 507, 4/ JASTA Slovakia,\ns.r.o., so sídlom Orechová 5, Prešov, IČO: 36 491 799, 5/ Ing. Jaroslav Marinica - MARINI, s miestom\npodnikania Malinová 13681/20, Prešov, IČO: 37 533 924, žalobcovia 2/ až 5/ zastúpení URBAN &\nPARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti\nžalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Plátennícka 2, Bratislava, o žalobe\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu\nSprávneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/46/2023-671 z 23. decembra 2024 v spojení s uznesením č.\nk. BA-8Sa/46/2023-830 z 8. apríla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-8Sa/46/2023-671 z 23. decembra 2024 v spojení s uznesením č. k. BA-8Sa/46/2023-830 z 8. apríla\n2025 mení tak, že žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Dňa 14. marca 2017 postupom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej\nsúťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „ZOHS“) požiadal žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako\n„ministerstvo“) o poskytnutie údajov o IP adresách žalobcov a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o.,\nako subjektov, ktoré sa prostredníctvom elektronického trhoviska zúčastnili na verejnom obstarávaní,\nnakoľko bolo žalovaným identifikované identické správanie určitých podnikateľov, ktoré vyvolávalo\npodozrenie na možnú koordináciu správania. Ministerstvo tieto údaje dňa 27. marca 2017 žalovanému\nposkytlo na DVD nosiči (ďalej ako „DVD 1“).\n2. Dňa 6. júna 2017 bolo začaté súťažno-správne konanie č. 009/OKT/2017. Možné protisúťažné\nkonanie žalobcov a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o. spočívalo v koordinácii postupu pri obchodovaní\npodlimitných zákaziek realizovaných s využitím Elektronického trhoviska v súvislosti s dodaním nábytku\na zariadenia interiéru, vrátane zdravotníckeho vybavenia, farmaceutického materiálu a predmetov\nosobnej starostlivosti a v súvislosti s dodaním odevov, textilných výrobkov, obuvi, brašnárskych výrobkov\na príslušenstva, vrátane služieb dopravného.\n3. Dňa 21. júna 2017 žalovaný požiadal ministerstvo o doplnenie informácií, na čo reagovalo ministerstvo\ndňa 3. júla 2017 tak, že poskytlo žalovanému žiadané údaje na CD nosiči (ďalej ako „CD 2“). Získanie\núdajov na predmetných DVD a CD nosičoch bolo kvalifikované ako prvotný zásah (ďalej v texte aj ako\n„prvotný zásah“ alebo „zásah 1“). Dňa 4. marca 2019 požiadal žalovaný providerov telekomunikačných\n\nsietí - spoločnosti Slovak Telekom, a.s., SWAN, a.s., ANTIK Telecom, s.r.o., UPC BROADBAND\nSLOVAKIA, s.r.o. o poskytnutie informácií postupom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o\nelektronických komunikáciách (ďalej ako „ZEK“). V podstate žiadal o to, aby boli IP adresy získané\nz DVD1 a z CD2 stotožnené s fyzickými alebo právnickými osobami, ktorým boli pridelené; uvedené\nkonanie bolo kvalifikované ako druhotný zásah (ďalej v texte aj ako „druhotný zásah“ alebo „zásah 2“). Z\ndoručených odpovedí vyplýva, že konkrétne osoby vedela stotožniť s IP adresami len spoločnosť Slovak\nTelekom, a.s. Ostatné spoločnosti uviedli, že takéto údaje neuchovávajú alebo už nemajú k dispozícii.\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) dňa 27. marca 2019, sa žalobcovia domáhali ochrany pred iným zásahom vykonaným žalovaným\nv podobe nezákonného získania informácií a podkladov (DVD1 a z CD2) tvoriacich telekomunikačné\ntajomstvo v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZEK a v následnom vyhodnocovaní, preskúmavaní a šírení\nnezákonne získaných informácií, dôkazov a podkladov tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, pričom\nsúčasne mali žalobcovia za to, že hrozí opakovanie takto vymedzeného iného zásahu.\n5. Krajský súd uznesením č. k. 8Sa/20/2019-541 z 30. marca 2022 žalobu odmietol ako oneskorene\npodanú konštatujúc, že lehota na jej podanie začala plynúť ešte v roku 2017 a keďže bola podaná až\nv roku 2019, bola podaná oneskorene. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší\nsprávny súd“) toto uznesenie uznesením sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023 zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n6. Najvyšší správny súd konštatoval, že rozhodujúcim pre posúdenie včasnosti žaloby je, akým\nspôsobom plynie lehota ustanovená v § 256 SSP, pričom kasačný súd sa zameral na otázku, či charakter\nnámietky vznesenej proti inému zásahu má vplyv na plynutie tejto lehoty. Vychádzajúc z nedeliteľnosti\noboch namietaných zásahov (tak prvotného ako aj druhotného), konštatujúc ich jednotu, Najvyšší\nsprávny súd musel najprv odpovedať na otázku, či charakter zásahu z hľadiska jeho trvania v čase (či\ntrval po uplynutí lehoty na jej podanie alebo nie) má vplyv na beh lehoty na podanie žaloby na ochranu\nproti nemu podľa § 256 SSP. V takom prípade by žaloba bola skutočne oneskorená. Najvyšší správny\nsúd poukázal na svoje uznesenie sp. zn. 10Sžk/23/2020 z 30. septembra 2021 (č. 4/2022 ZNSS), v\nktorom zaujal právny názor, že na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu\npodľa § 256 SSP nemá vplyv, či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej\nuplynutí. Dodal však, že toto zbierkové rozhodnutie neriešilo obdobnú situáciu v porovnaní so súdenou\nvecou, v ktorej v rámci trvania zásahu došlo k zmene jeho kvality, respektíve k zmene jeho prejavov. S\nohľadom na osobitosti prejednávanej veci preto doplnil, že v súvislosti s posúdením včasnosti žaloby\nvo vzťahu k druhotnému zásahu, ktorý nepredstavuje samostatný zásah, ale nový prejav už trvajúceho\niného zásahu, prihliadol na zásadnú skutočnosť a to, že takýto zásah vzhľadom na jeho povahu (zmena\nprejavu zásahu) nemôže uniknúť súdnej kontrole len z dôvodu, že by lehota na podanie žaloby uplynula\ndávno predtým, než tento samotný prejav nastal, teda ešte v roku 2017, kedy iný zásah ako taký\nzapočal. Žalobcovia by nemali žiadnu možnosť brojiť proti druhotnému zásahu a preto kasačný súd\nuzavrel, že dotknutý subjekt musí mať vždy možnosť sa v rámci proporcionálnych medzí brániť proti\nním tvrdenému protiprávnemu stavu. Charakter zásahu z hľadiska jeho trvania v čase podania žaloby\nteda síce nemá vplyv na beh lehoty na podanie takejto žaloby, avšak samotný charakter námietok proti\ntrvajúcemu inému zásahu vplyv na beh lehoty mať môže. Preto pokiaľ námietky proti trvajúcemu zásahu\nnebolo možné z povahy veci a s prihliadnutím na meniaci sa charakter iného zásahu v čase uplatniť\nv subjektívnej, či objektívnej lehote od momentu, keď nastal prvotný faktický úkon začínajúci trvajúci\niný zásah orgánu verejnej správy, žaloba obsahujúca takéto námietky bude včas podaná, ak vyhovie\nsubjektívnej i objektívnej lehote počítanej od nového prejavu trvajúceho iného zásahu (vedomosti o\nňom na strane žalobcu, resp. momentu, keď nastal). Vzhľadom na uvedené preto Najvyšší správny súd\nuzavrel, že žaloba proti druhotnému zásahu ako prejavu prvotného zásahu bola, pokiaľ ide o námietky\nna tento prejav prvotného zásahu sa vzťahujúce, podaná včas a správny súd ju má riadne prejednať.\n7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č.\n151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku\nz Krajského súdu v Bratislave, napadnutým uznesením č. k. BA-8Sa/46/2023-671 z 23. decembra\n2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) prvým výrokom zakázal žalovanému Protimonopolnému úradu\nSlovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv a právom chránených záujmov žalobcov 1/ až\n5/ spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní, uchovávaní, oboznamovaní sa,\nnakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, obsiahnutými v (i) Žiadosti o\n\nposkytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1071/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (ii)\nŽiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1072/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca\n2019, (iii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1073/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa zo\n4. marca 2019, (iv) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1074/2019, č. k. 0009/OKT/2017\nzo dňa 4. marca 2019 a v (v) odpovedi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817\n62 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti\nSWAN, a.s., so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 11.\nmarca 2019, (vii) odpovedi spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice na\nžiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND\nSLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo\ndňa 6. marca 2019. Druhým výrokom správny súd prikázal žalovanému, aby zničil všetky a akékoľvek\ndokumenty, podklady, listiny a informácie a to v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej,\nprintovej či elektronickej) obsahujúce telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté v (i) Žiadosti o poskytnutie\ninformácií č. 56/2019/OKT-1071/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (ii) Žiadosti o\nposkytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1072/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (iii)\nŽiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1073/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019,\n(iv) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1074/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca\n2019 a v (v) odpovedi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava na\nžiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom\nBorská 6, 841 04 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 11. marca 2019, (vii) odpovedi\nspoločnosti ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice na žiadosť o poskytnutie\ninformácií zo dňa 12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so\nsídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 6. marca 2019, a\nsúčasne správny súd prikázal žalovanému, aby zničil všetky a akékoľvek kópie dokumentov, podkladov,\nlistín a informácií zaznamenaných v listinnej podobe a/alebo v elektronickej podobe a/alebo v podobe\nich zaznamenania na CD nosiči, či DVD nosiči, či na USB kľúči, či na akomkoľvek inom externom\nnosiči dát, obsahujúce telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté v (i) Žiadosti o poskytnutie informácií\nč. 56/2019/OKT-1071/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (ii) Žiadosti o poskytnutie\ninformácií č. 56/2019/OKT-1072/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 04. marca 2019, (iii) Žiadosti o\nposkytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1073/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4. marca 2019, (iv)\nŽiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1074/2019, č. k. 0009/OKT/2017 zo dňa 4.marca 2019\na v (v) odpovedi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava na žiadosť o\nposkytnutie informácií zo dňa 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Borská 6,\n841 04 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 11. marca 2019, (vii) odpovedi spoločnosti\nANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa\n12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova\n36, 851 01 Bratislava na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 6. marca 2019, a to v lehote do 4\nmesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom uložil správny súd žalovanému povinnosť\ndo 30 dní od splnenia zákazu uloženého v prvom výroku, ako aj od splnenia povinnosti obnoviť stav\npred zásahom uloženej v druhom výroku, doručiť súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v\ninom zásahu uložený v prvom výroku a že splnil povinnosť obnoviť stav pred zásahom uloženú v druhom\nvýroku.\n8. V napadnutom uznesení správny súd považoval za potrebné najprv ustáliť, čo predstavuje predmet\nprieskumu ku dňu rozhodovania a konštatoval, že rozšírením pôvodne podanej žaloby po zákonom\nustanovenej lehote a doručením čiastočného späťvzatia týkajúceho sa iba bodu I. žalobného návrhu,\nbol rozsah predmetu prieskumu ustálený tak, že žalobcovia sa domáhali vydania uznesenia, ktorým\nsprávny súd\nI. zakáže žalovanému pokračovať v nezákonnom a nedôvodnom zhromažďovaní, uchovávaní,\noboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo obsiahnutých\nv žiadostiach o poskytnutie informácie zasielaných spoločnostiam Slovak Telekom, a.s., SWAN, a.s.,\nANTIK Telecom s.r.o., UPC Broadband Slovakia, s.r.o. a príslušných odpovediach;\nprikáže žalovanému aby zničil všetky a akékoľvek dokumenty, podklady, listiny a informácie, a to\nv akejkoľvek forme a akejkoľvek podobe (papierovej či elektronickej) obsahujúce telekomunikačné\ntajomstvo obsiahnuté v žiadostiach o poskytnutie informácie zasielaných spoločnostiam Slovak Telekom,\na.s., SWAN, a.s., ANTIK Telecom s.r.o., UPC Broadband Slovakia, s.r.o. a príslušných odpovediach;\nsúčasne prikáže žalovanému, aby zničil všetky a akékoľvek kópie dokumentov, podkladov, listín a\ninformácií zaznamenaných v listinnej podobe a/alebo v elektronickej podobe a/alebo v podobe ich\nzaznamenania na CD nosiči či DVD nosiči či na USB kľúči či na akomkoľvek externom nosiči dát,\n\nobsahujúce telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté v žiadostiach o poskytnutie informácie zasielaných\nspoločnostiam Slovak Telekom, a.s., SWAN, a.s., ANTIK Telecom s.r.o., UPC Broadband Slovakia, s.r.o.\na príslušných odpovediach;\nII. uloží žalovanému aby v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia ktorým žalobe vyhovie doručil\nsprávnemu súdu oznámenie, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom\nako je uvedené v bode I.\n9. Správny súd dodal, že už nemohol posudzovať prípadnú nezákonnosť prvotného prejavu iného\nzásahu v podobe vyžiadania a poskytnutia údajov, ktoré majú tvoriť telekomunikačné tajomstvo, zo\nstrany ministerstva, pretože na námietky vzťahujúce sa naň nemohol prihliadať (a to napriek tomu,\nže tvorili argumentačné jadro vyjadrení tak žalobcov, ako aj žalovaného). Správny súd tak ustálil ako\npredmet prieskumu iba druhotný prejav namietaného iného zásahu spočívajúci v konaní žalovaného,\nktorý odvolávajúc sa na postup podľa § 22 ods. 2 ZOHS, žiadal od providerov telekomunikačných\nsietí a služieb, ktoré vystupujú v postavení podniku podľa § 5 od. 1 ZEK, oznámenie údajov tvoriacich\ntelekomunikačné tajomstvo, a to v záujme stotožnenia IP adries získaných od ministerstva s konkrétnymi\nsubjektami.\n10. Následne správny súd pristúpil k zodpovedaniu otázky, či preskúmaním namietaného iného\nzásahu môže byť porušená zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené.\nSprávny súd konštatoval, že hoci bolo primárnym a zrejmým zámerom žalobcov vylúčiť údaje tvoriace\ntelekomunikačné tajomstvo z podkladov rozhodnutia vydaného v súťažno-správnom konaní č. 009/\nOKT/2017 a dostať tak žalovaného do dôkaznej núdze vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu,\nnemohol opomenúť ten rozmer namietaného iného zásahu, ktorý presahuje administratívne konanie\na mohol by spočívať v získaní a ďalšom disponovaní s informáciami podliehajúcimi osobitnému\nrežimu ochrany, na ktoré žalovaný nemusel mať oprávnenie - práve toto zistenie je predmetom\nskúmania. Správny súd uzavrel, že v konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia vydaného v rámci\nadministratívneho konania by žalobcovia už nemali reálnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv,\npretože požadovanú právnu ochranu (spočívajúcu v likvidácii konkrétnych údajov) by im správna žaloba\nnemohla poskytnúť; prostredníctvom nej by bolo možné dosiahnuť iba zrušenie alebo zmenu tohto\nrozhodnutia. Ani pokiaľ by bolo konštatované, že údaje boli získané v rozpore so zákonom, by žalobcovia\nnemali žiadnu istotu, že budú tieto údaje skutočne v celom rozsahu a v konkrétne určenej lehote zničené.\n11. Podľa správneho súdu, už iba snaha o získanie takých informácií, na ktoré žalovaný nemá\noprávnenie, môže naplniť definičné znaky iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Správny\nsúd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 676/2016-13 z 11.\noktóbra 2016, v ktorej veci sa však nejednalo o informácie, ktoré podliehali režimu ochrany podľa\nosobitných predpisov, t. j. neboli predmetom tajomstva a v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky\nodobril postup, v zmysle ktorého bude zákonnosť takýchto podkladov posudzovaná v rámci súdneho\nprieskumu rozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania s tým výsledkom, že\neventuálne nebudú môcť byť ako podklad rozhodnutia použité.\n12. Podľa správneho súdu bolo kľúčové zodpovedanie otázky, či žalovaný postupoval mimo medzí, ktoré\nmu ZOHS ustanovuje a získal informácie, ktoré ich povaha vylučuje z bežného oboznamovania sa a\ntakéto informácie by mali byť z dispozície žalovaného bez zbytočného odkladu odňaté, resp. zničené.\nPodľa správneho súdu bolo irelevantné, či takéto informácie môžu tvoriť podklad rozhodnutia a uzavrel,\nže ani administratívne konanie (ktoré už bolo v čase rozhodovania správneho súdu skončené vydaným\ndruhostupňovým správnym rozhodnutím a je predmetom prieskumu zákonnosti na správnom súde),\nnebolo prekážkou pre vecné preskúmanie namietaného druhotného iného zásahu.\n13. Následne správny súd konštatoval, že ustanovenie § 22 ods. 2 ZOHS má povahu tzv. lex\ngeneralis, vo vzťahu ku ktorému je potrebné skúmať, či niektoré informácie nepodliehajú režimu ochrany\nniektorého osobitného právneho predpisu ako lex specialis, a teda žalovaného z takéhoto poskytovania\na oboznamovania sa s nimi vylučujú. Paragraf 22 ods. 2 ZOHS za bodkočiarkou vyslovene zdôrazňuje,\nže v prípade vyžadovania informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, je potrebné postupovať podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov); podľa správneho súdu by povinnosť žalovaného riadiť sa režimom zákona o\nochrane utajovaných skutočností existovala aj bez takejto výslovnej úpravy a rovnako to platí aj v prípade\niných osobitných zákonov ako lex specialis, ktorými je žalovaný povinný sa riadiť.\n14. Správny súd uzavrel, že oprávnenie na poskytnutie alebo oboznámenie sa s telekomunikačným\ntajomstvom vyplývajúce z ustanovenia § 63 ods. 5 a 6 ZEK svedčalo v čase vykonania druhotného iného\nzásahu iba orgánom činným v trestnom konaní a úzko vymedzenému okruhu iných orgánov štátu podľa\n§ 55 ods. 6 ZEK; žalovaný takýmto iným orgánom štátu nie je.\n\n15. Správny súd sa následne zaoberal otázkou, či je IP adresa údajom, ktorý spadá do režimu\ntelekomunikačného tajomstva a uviedol, že je potrebné sa na tento údaj nepozerať izolovane - či\nje IP adresa telekomunikačným tajomstvom, ovplyvňuje predovšetkým skutočnosť, či je IP adresa\nzaznamenaná a uchovávaná spolu s ďalšími údajmi ako prevádzkový údaj a či ich zaznamenáva\na uchováva podnik. Jedine podnik, ktorý prevádzkuje verejné siete a služby, totiž disponuje úplným\nrozsahom údajov o užívateľoch svojich elektronických komunikačných sietí, na základe ktorých ich\nmožno individuálne identifikovať a práve takáto individuálna identifikácia je chránená. Podľa správneho\nsúdu nie je podstatné, či sa subjekt dožaduje oznámenia alebo sprístupnenia iba niektorého z údajov,\nktoré podnik uchováva ako telekomunikačné tajomstvo alebo všetkých; vždy bude platiť, že podnik je\npovinný uchovávať taxatívne vymedzené údaje o užívateľoch sietí v rámci prenosu informácií a tieto\ninformácie, ktoré uchováva, sú predmetom telekomunikačného tajomstva a v prípade dopytu je povinný\ndodržiavať režim podľa § 63 ZEK.\n16. Správny súd ako obiter dictum uviedol, že automatické vymieňanie akýchkoľvek informácií medzi\norgánmi verejnej správy nemožno predpokladať. Poukázal na § 8 ods. 1 písm. c) v spojení s § 8 ods. 2\nZEK, kde je zmienená iba výmena informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného\ntajomstva; výmena iných údajov podliehajúcich ochrane podľa osobitných predpisov sa nepredpokladá.\n17. Podľa správneho súdu ani ustanovenie § 40 a nasl. ZOHS, nerieši spôsob, akým môžu\nbyť žalovanému údaje (napr. aj údaje predstavujúce telekomunikačné tajomstvo) poskytnuté alebo\nsprístupnené, ale rieši iba ich následnú ochranu pred neoprávneným vyzradením tretím subjektom;\nžalovaný mohol údaje predstavujúce telekomunikačné tajomstvo získať aj v súlade so ZEK a takto\nzískané telekomunikačné tajomstvo je povinný chrániť.\n18. Správny súd poukázal na možnosť získať údaje predstavujúce telekomunikačné tajomstvo cez\nprocesný postup upravený v § 22 ods. 3 ZOHS, a to v prípadoch, keď je popri súťažno-správnom konaní\nsúčasne vedené trestné konanie, v ktorom boli také údaje získané zákonným postupom\n19. Správny súd dospel k záveru, že druhotný iný zásah žalovaného je nezákonný a preto žalovanému\nzakázal v jeho pokračovaní. Žalovanému podľa správneho súdu nesvedčala možnosť dopytovať sa\nna údaje tvoriace telekomunikačné tajomstvo žiadosťami adresovanými podnikom ako providerom\ntelekomunikačných sietí, pokiaľ sa odvolával iba na všeobecnú informačnú povinnosť podľa § 22\nods. 2 ZOHS. Žalovaný sa snažil získať doplňujúce údaje ku skôr získaným IP adresám, ktoré\nvšak v danom kontexte žiadostí adresovaných providerom telekomunikačných sietí tvorili taktiež údaj\nspadajúci do režimu telekomunikačného tajomstva a podniky s IP adresami aj ďalšími dopytovanými\núdajmi (najmä s údajom, či bola IP adresa v konkrétnom čase dynamicky pridelená) pracovali ako\ns telekomunikačným tajomstvom, keďže tieto údaje ako prevádzkový údaj vznikajú v sieti, vzťahujú\nsa na konkrétneho užívateľa siete a konkrétny prenos v sieti a spracúvajú sa na účely prenosu\nsprávy v sieti. Správny súd zároveň vyhovel žiadosti žalobcov o uloženie povinnosti obnoviť stav\npred zásahom a prikázal žalovanému odstrániť a zničiť všetky informácie tvoriace telekomunikačné\ntajomstvo obsiahnuté v žiadostiach adresovaných podnikom ako providerom telekomunikačných služieb\na príslušných odpovediach.\n20. Uznesením č. k. BA-8Sa/46/2023-830 z 8. apríla 2025 správny súd predĺžil lehotu určenú vo výroku\nII. uznesenia č. k. BA-8Sa/46/2023-671 z 23. decembra 2024 na splnenie povinnosti obnoviť stav pred\nzásahom o jeden mesiac, t. j. do 7. júna 2025.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n21. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú\nsťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť toto rozhodnutie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a\nvec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ požiadal o nariadenie ústneho pojednávania,\nnakoľko ide o zásadnú právnu otázku, týkajúcu sa postupov úradu v rámci dokazovania v správnom\nkonaní. Ústne pojednávanie by prispelo k objasneniu veci a odôvodňuje to podľa sťažovateľa aj verejný\nzáujem.\n22. Sťažovateľ zdôraznil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako „MV SR“) disponuje\npredmetnými IP adresami z dôvodu, že ako správca elektronického kontrakčného systému (ďalej ako\n„EKS“) vystupuje počas obstarávaní ako príjemca správ, t. j. je stranou komunikácie a má tak iné\npostavenie ako prevádzkovatelia sietí a služieb (podniky), ktorí údaje o IP adresách zhromažďujú nie ako\nadresáti správ, ale ako tretia strana sprostredkujúca komunikáciu medzi inými subjektami po technickej\nstránke.\n23. Sťažovateľ trval na názore, že IP adresa vo forme, akou disponuje, nie je telekomunikačným\ntajomstvom podľa ZEK. Uvedené odôvodňoval nasledovne: (i) sťažovateľ požadoval predmetné\ninformácie od MV SR, ktoré je správcom EKS a nie podnikom, (ii) MV SR disponuje IP adresami\n\nsúťažiteľov, tieto chráni v režime osobných údajov a v rámci tohto režimu ich aj poskytlo sťažovateľovi,\n(iii) § 63 ZEK treba vykladať tak, že IP adresa je telekomunikačným tajomstvom výlučne v čase prenosu\ninformácií v sieti a povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia sa vzťahujú na podniky zapísané v\nZozname podnikov - takýto výklad poskytlo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré je gestorom\nZEK (list zo 14. marca 2019), pričom sťažovateľ poukázal aj na § 2 a § 5 písm. k) zákona č. 18/2018 Z.\nz. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZOOÚ“):, z ktorých vyplýva , že IP adresa je online identifikátorom, ktorý v spojení s ďalšími\ncharakteristikami alebo znakmi môže tvoriť fyzickú identitu osôb a ako taká má byť chránená ako osobný\núdaj, pričom sťažovateľ ani nedisponuje prepojením IP adries s inými údajmi a (iv) v Obchodných\npodmienkach elektronického trhoviska (ďalej len „OPET“) účinných v rozhodnom období sa uvádzalo,\nže niektoré z údajov poskytnutých správcovi EKS môžu mať povahu osobných údajov.\n24. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu o prípustnosti zásahovej žaloby a namietal,\nže nemožno na zásah v preskúmavanom prípade nazerať ako na niekoľko samostatných zásahov, v\nrámci ktorého je lehota pozastavená a je možné podať správnu žalobu kedykoľvek, a to vo vzťahu k\núkonom, ktoré nastali po uplynutí lehoty stanovenej v § 256 SSP. Namietal tiež, že zásahová žaloba\nmá poskytovať ochranu tam, kde neexistuje iný prostriedok nápravy; v preskúmavanom prípade sa\nvšak s námietkami vysporiadala Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v druhostupňovom\nrozhodnutí a sú preskúmavané v súdnom konaní na základe žaloby smerujúcej proti rozhodnutiam\núradu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnz/6/2015, z 29. júna\n2016, v zmysle ktorého nie je úlohou správneho súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov pri výkone\nich zákonom zverených právomocí a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 676/2016 z 11. novembra 2016, podľa ktorého až po vyriešení otázky zákonnosti získania a použitia\ndôkazov na to príslušným orgánom so záverom o ich nezákonnosti prichádza do úvahy podanie žaloby\nza účelom ich zničenia. Zásahová žaloba má podľa sťažovateľa predstavovať akýsi urgentný krok zo\nstrany súdu a naopak zničenia podkladov je možné sa domáhať následne - argumentácia správneho\nsúdu tak bola podľa sťažovateľa nedostatočne odôvodnená s ohľadom na zmienenú rozhodovaciu prax\nsúdov.\n25. K povahe vyžadovaných údajov sťažovateľ uviedol, že ani skutočnosť, že nejaká informácia\npredstavuje telekomunikačné tajomstvo, nebráni tomu, aby mal k takýmto informáciám prístup a\noboznámil sa s nimi, keďže postupuje v rámci režimu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a v súlade\ns § 22 ods. 2 ZOHS disponuje právomocou vyžadovať aj informácie predstavujúce telekomunikačné\ntajomstvo, čo možno odvodiť aj z § 40 a nasl. ZOHS. Oprávnenie sťažovateľa vyžadovať akékoľvek\ninformácie potrebné pre jeho činnosť vychádza z čl. 18 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra\n2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej len\n„nariadenie č. 1/2003“), ktorý je premietnutý práve v § 22 ods. 2 ZOHS. Širšie nastavenie oprávnení\nvyplýva z osobitného charakteru súťažného práva, pričom nie je ničím výnimočným ani v iných právnych\nporiadkoch. A právomoc orgánov ochrany hospodárskej súťaže členských štátov vyžadovať informácie\npotrebné pre plnenie ich úloh je uvedená aj ako základná požiadavka podľa čl. 8 Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu\nhospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení\nriadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej ako „Smernica ECN+“). Podporne sťažovateľ poukázal aj\nna rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-451/20 z 24. mája 2023 vo veci Meta Platforms Ireland\nvs. Komisia a uviedol, že ani európske právne predpisy a judikatúra sťažovateľovi (ani iným orgánom\nochrany hospodárskej súťaže) nestanovujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o žiadosti o poskytnutie\ninformácií. Sťažovateľ upozornil, že obmedzenie právomocí úradu, pokiaľ ide o možnosť vyžadovať si\ninformácie, môže zasiahnuť aj do účinného uplatňovania čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie, čo je z dôvodu efektívneho a jednotného uplatňovania európskeho súťažného práva neprípustné.\nRozdielny výklad, pokiaľ ide o rozsah právomocí sťažovateľa, je tak v rozpore s európskym právom a\nmôže ním dôjsť aj k limitovaniu právomocí iných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže.\n26. Sťažovateľ poukázal na potrebu vnímania režimu požadovaného údaju v kontexte celej veci - (i)\nsťažovateľ mal k dispozícii obchodné mená a sídla podnikateľov a rovnako disponoval aj IP adresami\nzískanými z Elektronického trhoviska, (ii) je zrejmé, že došlo k protiprávnemu konaniu a porušeniu\nsúťažných pravidiel a (iii) sťažovateľ nepotreboval zistiť novú informáciu, ktorou by nedisponoval, ale\nchcel len na účely presnejšieho vymedzenia prepojiť už existujúce informácie. Sťažovateľ sledoval\nlegitímny cieľ ochrany hospodárskej súťaže a napokon ani nestotožnil žalobcov s konkrétnou IP adresou.\n27. Sťažovateľ namietal aj znenie výroku I. a II. napadnutého uznesenia ako formulované nesprávne,\nnelogicky, nesúladne s odôvodnením a tiež ich nevykonateľnosť . Správny súd považoval za\nproblematické a požadoval zničenie žiadostí zasielaných providerom, v ktorých však sťažovateľ uvádzal\n\nlen tie informácie, ktoré získal z verejne dostupných informácií alebo od subjektu, ktorý tieto informácie\nchránil ako osobné údaje a tiež všetkých odpovedí, ktoré boli sťažovateľovi doručené, pričom však k\nstotožneniu IP adries nedošlo. Podľa sťažovateľa uchovávanie textu týchto žiadostí a odpovedí nemôže\nbyť spôsobilé porušovať práva a právom chránené záujmy žalobcov. Samotné žiadosti a ani odpovede\nneobsahujú telekomunikačné tajomstvo a rovnako ani iné údaje, ktoré by spadali v tejto forme pod ZEK.\n28. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ podal v súlade s § 447 ods. 1 SSP aj návrh na priznanie odkladného\núčinku tejto kasačnej sťažnosti. Uznesením sp. zn. 8Shk/2/2025 z 29. mája 2025 priznal Najvyšší\nsprávny sú Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“) kasačnej sťažnosti žalovaného\nodkladný účinok.\n29. Žalobcovia 2/ - 5/ ku kasačnej sťažnosti zaslali vyjadrenie zo 6. marca 2025. Uviedli, že otázka\nvčasnosti podanej žaloby bola právoplatne a meritórne uzavretá Najvyšším správnym súdom a\nsprávny súd sa vyčerpávajúco vysporiadal s odôvodnením včasnosti podanej žaloby čo do druhotného\nnamietaného zásahu. V otázke subsidiarity zásahovej žaloby sa taktiež stotožnili s posúdením\nsprávneho súdu a poukázali aj na komentár k SSP. Upozornili na rozpor v tvrdeniach sťažovateľa, keď\nna jednej strane tvrdil, že informácie, ktoré získal nie sú telekomunikačným tajomstvom, avšak následne\nuž charakter telekomunikačného tajomstva pripúšťa v rozsahu výlučne v čase prenosu informácií. Podľa\nžalobcov 2/ - 5/ sú IP adresy, ktoré vznikli pri využití Elektronického trhoviska, ktoré spravuje MV SR,\nprevádzkovým údajom, a/alebo lokalizačným údajom, ktoré sú chránené telekomunikačným tajomstvom\nv zmysle § 63 ods. 1 ZEK, a to aj po ukončení prenosu.\n30. Ďalej rozporovali tvrdenie sťažovateľa, že MV SR disponuje predmetnými IP adresami, pretože je\nstranou komunikácie. Uviedli, že v rámci EKS prebieha komunikácia medzi verejným obstarávateľom\nalebo obstarávateľom a uchádzačom, prípade záujemcom, ktorý sa o zákazku uchádza, pričom MV\nSR spravuje EKS a nie je stranou komunikácie až do okamihu, kedy nie je priamo určeným adresátom\nv rámci komunikácie (napr. ak vystupuje MV SR ako verejný obstarávateľ). Podľa žalobcov 2/ - 5/ je\nIP adresa online identifikátorom, ktorý v spojení s ďalšími charakteristikami alebo znakmi môže tvoriť\nfyzickú identitu osôb a ako taká má byť chránená ako osobný údaj a s poukazom na dôvodovú správu\nk ZOOÚ uviedol, že ten istý údaj môže podliehať tak režimu ochrany osobných údajov ako aj režimu\ntelekomunikačného tajomstva. Odkaz sťažovateľa na Obchodné podmienky Elektronického trhoviska\npovažovali za irelevantný, lebo v prípade ich rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi majú\nprednosť všeobecne záväzné právne predpisy.\n31. Podľa žalobcov 2/ - 5/ je právna úprava sprístupňovania telekomunikačného tajomstva striktná\na telekomunikačné tajomstvo môže byť sprístupnené iba úzkemu okruhu taxatívne vymedzených\nsubjektov, pričom sťažovateľ takýmto subjektom nie je. MV SR nebolo oprávnené poskytnúť IP adresy\nsťažovateľovi a súčasne ani sťažovateľ nebol oprávnený ich žiadať od MV SR, keďže ani sťažovateľ\na ani MV SR nie sú uvedení v zozname subjektov, ktoré majú výnimku z aplikácie ustanovenia § 55\nods. 5 ZEK. Rozporovali aj sťažovateľom uvádzané časti Smernice ECN+ ako vytrhnuté z kontextu.\nNaopak argumentovali, že v zmysle Smernice ECN+ (čl. 6 ods. 3 a 7 ods. 2) nie sú dotknuté požiadavky\nvyplývajúce z vnútroštátneho práva, týkajúce sa predchádzajúceho povolenia na vykonanie inšpekcií,\nktoré vydáva vnútroštátny justičný orgán.\n32. K námietke nesprávne formulovaného výroku napadnutého uznesenia žalobcovia 2/ - 5/ uviedli, že\nsťažovateľ úmyselne izoloval jednotlivé povinnosti, ktoré mu boli uložené, aby vytvoril dojem vnútornej\nrozpornosti. Informácie a údaje, ktoré získal od MV a od jednotlivých providerov, sú telekomunikačným\ntajomstvom, pričom v rámci dispozičnej sféry sťažovateľa je možné tieto údaje a informácie spolu prepojiť\na takto prepojené jednotlivé informácie a údaje nadobúdajú kvalitu, ktorou síce nemusia disponovať\npôvodné údaje a informácie, avšak po ich vzájomnom prepojení už túto vyššiu kvalitu majú; v dôsledku\ntoho uchovávanie a nakladanie s týmito údajmi neoprávnene zasahuje do práv a právom chránených\nzáujmov žalobcov.\n33. Žalobca 1/ ku kasačnej sťažnosti zaslal vyjadrenie z 31. marca 2025. Uviedol, že sťažovateľ\nk námietke včasnosti a subsidiarity zásahovej žaloby neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne nové\nrelevantné dôvody pre odklon od záverov oboch správnych súdov. Ďalej uviedol, že MV SR je správcom\nsystému EKS a teda primárne zodpovedá za technickú správu a administráciu systému, ale nezasahuje\ndo samotnej komunikácie; stále je však viazaný povinnosťou ochrany telekomunikačného tajomstva v\nzmysle § 63 ods. 2 ZEK. Namietal, že spôsob, akým ZEK vykladá Ministerstvo dopravy a výstavby\nSR, je právne irelevantný, nakoľko nie je oprávneným subjektom na podanie autentického výkladu\nZEK a ZEK nikde nešpecifikuje, že predmetom telekomunikačného tajomstva sú vymedzené údaje\nlen v čase ich prenosu. Podľa žalobcu 1/ sťažovateľ nedisponuje oprávnením oboznamovať sa s\núdajmi predstavujúcimi telekomunikačné tajomstvo podľa § 63 ZEK a analogicky poukázal na postupy\norgánov činných v trestnom konaní, ktoré musia dodržiavať zákonom stanovené postupy a pre získanie\n\ntelekomunikačného tajomstva si musia zabezpečiť príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej\nprevádzky (§ 115 Trestného poriadku), ak sa má jednať o komunikáciu v reálnom čase alebo príkaz na\nzistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (§ 116 Trestného poriadku).\nZOHS, nariadenie č. 1/2003 a ani Smernica ECN+ neumožňujú prelomiť ústavné princípy a ochranu\ntelekomunikačného tajomstva upravenú v rámci osobitných predpisov ako úpravu lex specialis bez\nsplnenia zákonom stanovených podmienok na oboznamovanie sa s týmito údajmi. V predmetnom\nprípade nejde ani o rozpor vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európske únie - slovenská právna\núprava nevylučuje úpravu práva Európskej únie, ale ju dopĺňa a poskytuje dodatočnú (zvýšenú) ochranu.\n34. Žalobcovia 2/ - 5/ zaslali k vyjadreniu žalobcu 1/ vyjadrenie z 11. apríla 2025, v ktorom sa plne\nstotožnili s vyjadrením žalobcu 1/ z 31. marca 2025.\n35. Sťažovateľ zaslal k vyjadreniu žalobcov 2/ - 5/ vyjadrenie z 28. apríla 2025, v ktorom poukazoval\nna skutočnosť, že predmet konania bol vymedzený len na druhotný prejav iného zásahu (zasielanie\nžiadostí o informácie providerom); správny súd nevyhodnocoval zákonnosť získania IP adries od MV\nSR a ani iné informácie, ktoré boli obsiahnuté v žiadostiach providerom. Podľa sťažovateľa správny\nsúd jasne vymedzil predmet konania viažuci sa až na moment zaslania žiadostí providerom, pričom\ninformácie, ktoré dovtedy sťažovateľ získal (a ktoré sú v žiadostiach obsiahnuté) z verejne dostupných\ninformácií a od subjektu, ktorý tieto informácie chráni ako osobné údaje, neposudzoval. Sťažovateľ\nohľadne charakteru IP adries ako osobného údaju poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci Scarlet proti SABAM, C-70/10 z 24. novembra 2011 a vo veci Patrick Breyer proti\nBundesrepublik Deutschland, C-582/14 z 19. októbra 2016; podľa sťažovateľa má IP adresa charakter\ntelekomunikačného tajomstva iba počas prenosu. Ďalej sťažovateľ uviedol, že z napadnutého uznesenia\nvyplýva, že telekomunikačné tajomstvo uchováva len podnik v zmysle ZEK a MV SR podnikom v zmysle\nZEK nie je; sťažovateľ tiež uviedol, že MV SR nezískalo IP adresy žalobcov od providerov ako podnikov\nv zmysle ZEK. Podľa sťažovateľa z odpovedí nevyplývajú informácie, ktoré by spadali pod vymedzenie\ntelekomunikačného tajomstva podľa ZEK a ktoré by sa dotýkali žalobcov (pokiaľ ide o žalobcov, nebola\nstotožnená žiadna z IP adries). Sťažovateľovi nie je zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k zásahu do\npráv žalobcov, ak správny súd rozhodol len o druhotnom prejave iného zásahu, nakoľko sa sťažovateľ\nani nedostal k žiadnej relevantnej odpovedi od providerov - v zmysle odpovedi, ktorá by spojila žalobcov\ns konkrétnymi IP adresami alebo obsahovala iné informácie a údaje týkajúce sa žalobcov. Sťažovateľ\nzopakoval, že nie je zrejmé, akým spôsobom má dôjsť k náprave údajného porušenia práva žalobcov\nzničením už zaslaných žiadostí a odpovedí na ne, ktoré neobsahujú telekomunikačné tajomstvo, čo\nspôsobilo nezmyselnosť výroku napadnutého uznesenia. Predmetné vyjadrenie sťažovateľa nebolo zo\nstrany kasačného súdu už doručované žalobcom, keďže neobsahovalo žiadne skutočnosti, na ktorých\nby bolo rozhodnutie kasačného súdu založené.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n36. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu dňa 9. apríla 2025. Vec bola podľa § 14 bod E\na G Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2025 účinnom od 7. apríla\n2025 pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako\nsudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.\n37. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie v spojení\ns opravným uznesením, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná.\n38. Spornou právnou otázkou, k zodpovedaniu ktorej bol kasačný súd prioritne vyzvaný, bolo, či\nžalobcami tvrdený zásah 2, ktorý nastal už v rámci prebiehajúceho administratívneho konania, má\nbyť predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom zásahovej žaloby alebo má byť - s poukazom na\nsubsidiaritu zásahovej žaloby - predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom všeobecnej správnej\nžaloby, ktorou sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného vo veci samej a ktorá je už\nv súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave (sp. zn. BA-1S/189/2021). Až následne, pokiaľ by\nkasačný súd uznal prípustnosť zásahovej žaloby, posudzoval by, či záver správneho súdu, že IP adresy\ntvoria telekomunikačné tajomstvo, keďže sa jedná o prevádzkový a lokalizačný údaj, je vecne správny.\n39. Najvyšší správny súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (sp. zn. 5Shk 2/2022 z 30. marca\n2023) v bode 44 pripustil, že aj procesný postup v rámci administratívneho konania môže byť spôsobilý\nzasiahnuť do základných práv a slobôd subjektov a teda môže výnimočne predstavovať iný zásah\norgánu verejnej správy. Súčasne ale Najvyšší správny súd dodal, že takáto výnimočnosť musí byť\npreukázaná konkrétnymi skutočnosťami a naliehavosťou ochrany a následne aj náležite odôvodnená.\n\nV práve posudzovanej veci je nesporné, že žalobcovia sa prostredníctvom zásahovej žaloby domáhali\nzničenia dokumentov, podkladov, listín, informácií, a to v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe\n(papierovej, printovej alebo elektronickej) obsahujúce telekomunikačné tajomstvo, za ktoré označili IP\nadresy, ktoré boli uvedené v (i) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1071/2019, č. k. 0009/\nOKT/2017 zo 4. marca 2019, (ii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1072/2019, č. k. 0009/\nOKT/2017 zo 4. marca 2019, (iii) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1073/2019, č. k.\n0009/OKT/2017 zo 4. marca 2019, (iv) Žiadosti o poskytnutie informácií č. 56/2019/OKT-1074/2019, č.\nk. 0009/OKT/2017 zo 4. marca 2019 a v (v) odpovedi spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žiadosť o\nposkytnutie informácií z 12. marca 2019, (vi) odpovedi spoločnosti SWAN, a.s. na žiadosť o poskytnutie\ninformácií z 11. marca 2019, (vii) odpovedi spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o. na žiadosť o poskytnutie\ninformácií z 12. marca 2019, (viii) odpovedi spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. na žiadosť\no poskytnutie informácií zo 6. marca 2019.\n40. Kasačný súd mal obsahom administratívneho spisu, súčasťou ktorého je aj prvostupňové\nrozhodnutie, ako aj rozhodnutie o rozklade, preukázané, že žalobcovia v rozklade uplatňujú totožnú\nargumentáciu, ako v zásahovej žalobe, konkrétne, že s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 v\nspojení s § 63 ods. 1 písm. c) a d) ZEK predstavujú IP adresy žalobcov a spoločnosti PMB Slovakia,\ns.r.o. prevádzkové údaje, ktoré sú telekomunikačným tajomstvom a sú teda chránené v režime § 63\nZEK. Preto namietali, že sťažovateľovi zo žiadneho zákona nevyplýva oprávnenie na oboznamovanie sa\ns takýmto údajom, a to ani z ustanovenia § 22 ods. 2 ZOHS, ktorá skutočnosť má za následok, že takto\nzískané informácie nemôžu byť zákonnými dôkazmi, ktoré by mohli byť sťažovateľom v administratívnom\nkonaní použité ako podklad rozhodnutia vo veci samej. Totožnú argumentáciu žalobcovia uplatnili aj v\nrámci zásahovej žaloby s tým, že sa naviac domáhali zničenia bližšie špecifikovaných listín uvedených\nv predchádzajúcom bode tohto uznesenia, ktoré telekomunikačné tajomstvo mali obsahovať.\n41. K subsidiarite zásahovej žaloby je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych\ninštancií (Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, predtým\nNajvyšší súd Slovenskej republiky) je v tomto smere ustálená. Napríklad Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 v bode 28 skonštatoval, že :\n„... Ani ústavný súd nespochybňuje možnosť využiť žalobu o ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu\nverejnej správy aj v prípadoch nezákonne vedenej inšpekcie protimonopolným úradom, avšak iba v\ntom štádiu konania, keď niet iného procesného prostriedku na dosiahnutie nápravy. Pokiaľ sťažovateľka\nžiada žalobou zničenie skopírovaných údajov a tieto už boli využité ako dôkazy vo vydanom, hoci dosiaľ\nneprávoplatnom rozhodnutí protimonopolného úradu, posúdiť ich zákonnosť patrí druhostupňovému\nsprávnemu orgánu, resp. neskôr prípadne správnemu súdu konajúcemu o správnej žalobe proti postupu\na rozhodnutiu. Až po vyriešení otázky zákonnosti získania a použitia týchto dôkazov na to príslušným\norgánom, ak táto bude vyriešená so záverom o ich nezákonnosti, prichádza do úvahy podanie žaloby,\nktorou by sa sťažovateľka domáhala ich zničenia, tak aby nemohli byť využité v budúcnosti. V tomto\nštádiu správneho konania však riešiť otázku ich zákonnosti a zákonnosti ich získania nepatrí súdu\nkonajúcemu o žalobe o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.“ Obdobný záver\nzaujal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 319/2017 z 10. mája 2017.\n42. V súvislosti so subsidiaritou zásahovej žaloby je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/2/2012 z 13. novembra 2012 (publikované pod č. 98 v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013), v ktorom sa uvádza : „Správne konania,\nvedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia,\nktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci\nvydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné\núplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia\nsprávneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov\nverejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum\nzákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu\nadministratívneho rozhodnutia.“ K uvedenému rozhodnutiu kasačný súd len dodáva, že nie je relevantné,\nže toto bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže účel negatórnej zásahovej\nžaloby zostal aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku nezmenený.\n43. Ďalej Najvyšší správny súd rovnako napríklad v bode 20 rozhodnutia sp. zn. 2Sžk 20/2019 z 26.\njanuára 2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\n\nSlovenskej republiky 2/2022 pod č. 6 uviedol, že : „Žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu\nvoči žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam alebo opatreniam, a preto nedopadá ani na procesný\npostup vedúci k vydaniu týchto rozhodnutí alebo opatrení (uznesenie z 2. decembra 2020, sp. zn.\n6Sžk/30/2020, body 33 a 34). Najvyšší správny súd k funkcii žaloby proti inému zásahu uvádza, že\nide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy,\nktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu\nalebo opatreniu. Stav, v ktorom by faktické zásahy orgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv\na právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len\nsťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov vytvorených na podklade medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky.“ Kasačný súd k citovaným záverom len dodáva, že neidentifikoval\nv preskúmavanom prípade žiadne faktické zásahy žalovaného, ktoré by mohli uniknúť súdnemu\nprieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby, ktorá je v súčasnosti podaná na Správnom súde v\nBratislave.\n44. Najvyšší správny súd aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2SžNSS/1/2025 z 31. júla 2025 v bode\n29 skonštatoval, že : „Správny súd poukazuje na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej\nsa žalobca môže pred správnym súdom na základe žaloby voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy\nbrániť tiež voči dôkazom vykonaným žalovaným (uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžnz/6/2015, sp.\nzn. 8Sžnz/6/2015 z 29. júna 2016). Rozhodnutie, ktorým by správny súd uložil povinnosť žalovanému\nprotokolárne vymazať v podstate všetky dáta a dokumenty získané počas inšpekcie v priestoroch\nžalobcu 24. februára 2015, by znamenalo povinnosť zničiť dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal\npri vydávaní v súčasnosti právoplatných rozhodnutí, a ktorých zákonnosť je možné preskúmať pred\nsprávnym súdom na základe žalôb smerujúcich voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy.“\n45. Najvyšší správny súd tiež v uznesení sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. júla 2025 v bode 18 vyslovil,\nodkazujúc na uznesenie sp. zn. 8Sfk/12/2023 z 26. marca 2025, že : „....za iný zásah nie je možné bez\nďalšieho považovať úkon, ktorý je v určitej forme a s určitým obsahom predvídaný procesným predpisom\nako súčasť administratívneho konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, avšak pri\njeho realizácii dôjde k nejakej formálnej chybe alebo nie je vykonaný podľa predstáv jeho adresáta, t.\nj. kontrolovaného daňového subjektu. Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako\nsúčasti administratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický\nzásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre ktorú\nje neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo opatreniu,\nktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba nadväzujúcich\npochybení došlo.“\n46. Vyššie uvedené závery zaujíma aj odborná spisba, ktorá uvádza, že obsahom faktického iného\nzásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a\nna rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom\nžiadne formalizované administratívnej konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia\noprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Ochrana poskytovaná v rámci správneho\nsúdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči\nrozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a\nkol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1227, 1253).\n47. S vyššie citovanou judikatúrou sa kasačný súd stotožňuje. Preto v takom prípade, ako je tu\nposudzovaný, keď sťažovateľ v žalobe proti inému zásahu primárne napáda zákonnosť vykonaných\ndôkazov v prebiehajúcom administratívnom konaní, žaloba proti inému zásahu nie je prípustným\nprostriedkom nápravy, keďže uvedenú nezákonnosť môže rovnako namietať v správnej žalobe proti\nkonečnému meritórnemu rozhodnutiu. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, a to práve pre už\nvyššie skonštatovanú subsidiaritu zásahovej žaloby, že zákonnosť podkladov/dôkazov, na ktorých je\npreskúmavané rozhodnutie postavené, sa zásadne posudzuje v rámci všeobecnej správnej žaloby.\nSubsidiarita zásahovej žaloby totiž znamená, že je prípustná/dovolená len v prípade, ak dotknutý subjekt\nnemá k dispozícii iný prostriedok nápravy, čo nedopadá na práve posudzovanú vec.\n48. V práve posudzovanej veci žalobcami označený zásah 2 preukázateľne nastal už v priebehu\nadministratívneho konania, takže sa jedná o procesný postup konajúceho orgánu verejnej správy a nie\no tzv. faktický úkon, ktorý by mal byť podrobený prieskumu práve prostredníctvom zásahovej žaloby.\n49. Ako už bolo vyššie uvedené (bod 39 tohto uznesenia), kasačný súd výnimočne pripustil, že\naj procesný postup v rámci vedeného administratívneho konania môže predstavovať iný zásah\norgánu verejnej správy, avšak táto výnimočnosť musí byť preukázaná konkrétnymi skutočnosťami a\nnaliehavosťou ochrany konkrétnych subjektívnych práv dotknutých osôb. Pôjde najmä o situácie, keď je\nzásah do základných práv a slobôd účastníka konania natoľko citlivý a zásadný, s ohľadom na konkrétne\n\nskutkové okolnosti prípadu, že preskúmanie takéhoto zásahu vykonaného v administratívnom konaní\nv štandardnom procesnom postupe by prinieslo účastníkovi konania zásadné a nezvratné dôsledky.\nUvedené však nedopadá na daný prípad.\n50. Žalobcovia v zásahovej žalobe odôvodňovali podanie zásahovej žaloby tým, že postup sťažovateľa\nzasiahol do ich práva na rešpektovanie listového tajomstva dopravovaných správ a iných písomností,\npod ktorými je nutné rozumieť nielen samotný obsah komunikácie, ale aj súvisiace prevádzkové, či\nlokalizačné údaje. Právo na rešpektovanie zachovania listového tajomstva, korešpondencie a tajomstva\niných písomností, či záznamov zakotvujú aj Listina základných práv a slobôd (čl. 13), Dohovor o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (čl. 8), ako aj Charta základných práv Európskej únie (čl. 7).\nŽalobcovia však neuviedli, ako konkrétne boli postupom sťažovateľa dotknutí na svojich subjektívnych\nprávach, s výnimkou už namietanej nezákonnosti dôkazu, ktorá však bude posudzovaná v rámci\nvšeobecnej správnej žaloby.\n51. Za účelom vyhodnotenia, či je v danom prípade namieste poskytnúť žalobcom ochranu aj\nprostredníctvom zásahovej žaloby, a to z dôvodu výnimočnosti samotného prípadu, sa kasačný súd\noboznámil s obsahom administratívneho spisu (so žiadosťami, ako aj s odpoveďami oslovených\nproviderov telekomunikačných sietí), pričom mal preukázané, že s výnimkou spoločnosti Slovak\nTelecom, s.r.o., ktorá označila konkrétne dve právnické osoby, ktorým bola pridelená sťažovateľom\nkonkretizovaná IP adresa s tým, že ani v jednom prípade neboli označení žalobcovia, zvyšní provideri\ntelekomunikačných sietí ku špecifikovaným IP adresám žiadne bližšie údaje neposkytli, pričom kasačný\nsúd nemal ani preukázané, že by IP adresy boli ďalej šírené a používané nad rámec administratívneho\nkonania v tejto veci. Práve s poukazom na uvedený výsledok žiadaných informácií kasačný súd\nnevzhliadol zásadné/výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné prelomiť princíp subsidiarity\nzásahovej žaloby a v rámci konania o inom zásahu preskúmať postup vykonaný v administratívnom\nkonaní. Nakoniec ani samotní žalobcovia nepreukázali, že by im v dôsledku nimi spochybnených úkonov\nvznikala taká zásadná faktická ujma, ktorá by vyžadovala vykonanie správneho súdneho prieskumu\nmimo rámca všeobecnej správnej žaloby. Práve s ohľadom na už uvedené, kasačný súd nevzhliadol\nvýnimočnú potrebu poskytnúť žalobcom ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby, majúc za to, že sa\nv danom prípade jedná o procesný postup sťažovateľa, ktorého zákonnosť bude vyhodnocovaná na\nzáklade podanej všeobecnej správnej žaloby (konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp.\nzn. BA-1S/189/2021). Nejedná sa teda o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 47 predchádzajúceho\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023).\nSprávny súd preto vec nesprávne právne posúdil, keď žalobe vyhovel.\n52. Kasačný súd záverom dodáva, že pokiaľ by v rámci všeobecnej správnej žaloby bolo rozhodnuté\no nezákonnosti vykonaných dôkazov, a žalobcovia by naďalej mali za to, že je potrebné z konkrétnych\ndôvodov zničiť určité dokumenty, ktoré by obsahovali telekomunikačné tajomstvo (ak by toto nevykonal\nsám žalovaný na základe výsledku všeobecnej správnej žaloby), môžu, ak to uznajú za potrebné, podať\nžalobu proti inému zásahu, a to v zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 (bližšie bod 41 tohto uznesenia), pričom\nlehota na podanie žaloby bude zachovaná (bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 549/2025 z 19. novembra 2026, bod 36), keďže nimi tvrdený zásah bude stále trvať.\n53. V súvislosti s vyššie uvedeným bodom kasačný súd dodáva, že prerušenie konania v práve\nposudzovanej veci neprichádza do úvahy, keďže, ako už kasačný súd uzavrel v bode 50 tohto uznesenia,\nnateraz sa o iný zásah nejedná (ide o procesný postup sťažovateľa v rámci administratívneho konania).\n54. Vzhľadom na záver vyslovený v bodoch 47 až 52 sa kasačný súd samotnému meritórnemu\nposúdeniu veci, konkrétne, či IP adresy predstavujú alebo nepredstavujú nezákonný dôkaz, keďže sa\nmá jednať o telekomunikačné tajomstvo, nevenoval.\n55. Rovnako z dôvodu, že k samotnému meritórnemu prejednaniu zásahovej žaloby nedošlo, kasačný\nsúd nepovažoval za potrebné nariaďovať vo veci pojednávanie, o ktoré žiadal sťažovateľ.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov\n56. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté uznesenie\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupom per analogiam\npodľa § 462 ods. 3 SSP v spojení s § 261 SSP zmenil napadnuté uznesenie v spojení s opravným\nuznesením tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n57. O náhrade trov konania tak pred správnym, ako aj kasačným súdom Najvyšší správny súd rozhodol\npodľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné\n\nmu náhradu trov konania priznať. Žalobcovia v konaní úspešní neboli, preto im náhrada trov konania\nneprináleží.\n58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/46/2023", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4356a5c2-bb0e-430e-8e34-57c2413fbceb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.549.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 549/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 549/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.549.2025.2"}, {"guid": "ussr:379ae203-848b-472e-af00-ac05efe47943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.319.2017.1"}, {"guid": "ussr:b5fe480f-58a8-45ec-99e1-2aa91f27529e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.676.2016.1"}, {"guid": "16c8422c-f289-4ffa-8fd4-8ad631df4c2f:99074efc-97ff-47af-b9c2-a72f11c33377", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200687.1", "spisova_znacka": "8Sfk/26/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200687.1"}, {"guid": "77f4453a-db9f-4bd6-95b2-7381dfdad06a:838158f6-a8b4-4958-b10c-2ef91bb37dc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200293.1", "spisova_znacka": "8Sfk/12/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/12/2023 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200293.1"}, {"guid": "7c80b2bb-b79c-4454-ae61-d91b3009f2fc:3f6e1c06-da22-4df7-8942-a40a974e6c9a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8019200446.2", "spisova_znacka": "8Sa/20/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/20/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8019200446.2"}], "citovane_v": []}