{"guid": "ab53a4ad-56d4-4b3b-b66d-f2ada161253c:c5c42dbb-e3cb-4d41-bf3e-92bfea7c3cec", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1", "spisova_znacka": "1Stk/10/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/10/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. januára 2026, sp. zn. 1Stk/10/2024, ECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1", "identifikacne_cislo": "1015201511", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-15a.odsek-2", "nazov": "§ 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-15a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-57.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 57 ods. 2 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-57.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-15a", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5c42dbb-e3cb-4d41-bf3e-92bfea7c3cec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Stk/10/2024\n1015201511\n29. 01. 2026\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VNET a.s., so sídlom\nČernyševského 48, 851 01 Bratislava, IČO: 35 845 007, právne zastúpený: Falcon Legal advokátska\nkancelária s. r. o., so sídlom Dunajská 33, 811 08 Bratislava, IČO: 45 476 101, proti žalovanému: Rada\npre mediálne služby, so sídlom Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151 (pôvodný žalovaný:\nRada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava) o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/18/2015, 37/SKL/2015 zo dňa 7. júla 2015, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/203/2022 zo\ndňa 12. januára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 04.12.2014 bola zamestnancom Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj „Rada“) ako\npôvodného žalovaného vykonaná miestna ohliadka v sídle žalobcu, ktorej predmetom bolo zistenie\nobsahu retransmisie poskytovanej v sieti elektronickej komunikačnej služby žalobcu.\n2. Dňa 13.01.2015 Rada oznámením o začatí správneho konania informovala žalobcu, že začína\nsprávne konanie vo veci možného porušenia § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej aj „zákon o vysielaní a\nretransmisii“) v súvislosti s poskytovaním retransmisie bez jej registrácie.\n3. Dňa 07.07.2015 vydala Rada uznesenie č. 15-13/7.431 zachytené v Zápisnici o hlasovaní Rady pre\nvysielanie a retransmisiu spísanej v Bratislave dňa 07.07.2015, ktorým konštatovala porušenie § 15a\nods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii žalobcom a uložila mu podľa § 64 ods. 1 písm. a) tohto zákona\nupozornenie za porušenie zákona.\n4. Následne Rada ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona o vysielaní a\nretransmisii vydala rozhodnutie č. RL/18/2015, 37/SKL/2015 zo dňa 07.07.2015 (ďalej aj „preskúmavané\nrozhodnutie“ alebo „rozhodnutie Rady“), ktorým konštatovala, že žalobca porušil § 15a ods. 2 zákona\no vysielaní a retransmisii tým, že poskytoval od 04.12.2014 do 08.04.2015 retransmisiu programových\nslužieb bez registrácie a za toto konanie mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. a) tohto zákona upozornenie\nza porušenie zákona. Preskúmavané rozhodnutie bolo doručené priamo žalobcovi dňa 15.07.2015.\n5. Rada označila za nesporné, že v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu bola poskytovaná\nretransmisia programových služieb, ktorých ponuku Rada zistila počas miestnej ohliadky. Ako predmet\nkonania identifikovala otázku, ktorý subjekt je poskytovateľom retransmisie programových služieb, ktoré\n\nboli zistené v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu. V súlade s § 3 písm. e) zákona o vysielaní a\nretransmisii za kľúčové považovala zistiť, ktorý subjekt poskytuje retransmisiu vo vlastnom mene, na\nvlastnú zodpovednosť a na vlastný účet ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to,\nči signál retrasmitovanej programovej služby prenáša sám alebo prostredníctvom tretej osoby.\n6. Rada uviedla, že za týmto účelom preskúmala obsah (i) vzorovej typovej zmluvy so zákazníkom o\nposkytovaní digitálnej televízie VNET TV, (ii) k nej pripojených všeobecných podmienok, (iii) zmluvy\no spolupráci pri prevádzke služieb IPTV medzi žalobcom a spoločnosťou DSI DATA s.r.o. a (iv) plnej\nmoci udelenej spoločnosťou DSI DATA s.r.o. žalobcovi na uzatváranie zmlúv o poskytovaní služby\nretransmisie s koncovými užívateľmi.\n7. Na základe posúdenia uvedených dokumentov a ďalších podkladov Rada uzavrela, že\nposkytovateľom retransmisie koncovým užívateľom je samotný žalobca. Neakceptovala tvrdenie\nžalobcu, podľa ktorého službu retransmisie koncovým užívateľom neposkytuje on, ale spoločnosť DSI\nDATA s.r.o., ktorá je držiteľom registrácie retransmisie a s ktorou má uzatvorenú zmluvu o spolupráci.\nRada k tomu uviedla, že v zmluve uzatváranej s koncovými užívateľmi nie je uvedené žiadne označenie\nsubjektov poskytujúcich retransmisiu a hoci koncoví užívatelia dostali v zmluve informáciu o tom, že\nposkytovateľom retransmisie má byť iný subjekt, nedostali informáciu ktorý, a túto otázku jednoznačne\nneriešia ani všeobecné obchodné podmienky. Rada v tejto súvislosti tiež poznamenala, že na to,\naby prevádzkovateľ mohol poskytovať svoje služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú\nzodpovednosť, je nevyhnutné, aby vedel určiť, voči ktorým subjektom sa zaväzuje (samotná skutočnosť,\nže spoločnosti DSI DATA s.r.o. má byť známy počet prípojok, nie je naplnením takejto požiadavky).\n8. Rada tiež konštatovala, že v prípade DSI DATA s.r.o. nemožno uvažovať o poskytovaní služby na jej\núčet, keďže spoločnosť DSI DATA s.r.o. nezískava odplatu od koncových užívateľov, ale od žalobcu, a\nto za poskytovanie výkonov a zariadení. Tiež zodpovednostné nároky v konkrétnych prípadoch nerieši\nspoločnosť DSI DATA s.r.o., ale výlučne žalobca. Aj z hľadiska poskytovania retransmisie ako obsahovej\nslužby žalobca vstupuje medzi spoločnosť DSI DATA s.r.o. a koncového užívateľa a jeho postavenie\nnadobúda taký charakter, že on sám sa stáva jej poskytovateľom.\n9. Ďalej Rada argumentovala tým, že o retransmisiu pôjde len vtedy, ak je táto ako obsahová služba\nposkytovaná koncovému užívateľovi, ktorý na základe vzájomného dojednania prijíma programové\nslužby zostavené do ponuky. V danom prípade tieto znaky napĺňa žalobca, ktorý požiadal o registráciu\nretransmisie až dňa 19.01.2015. Registrácia mu bola udelená 10.03.2015 rozhodnutím č. TKR/349/2015\ns doručením 08.04.2015, preto Rada vymedzila trvanie správneho deliktu v rozmedzí od 04.12.2014 do\n08.04.2015. Rada napokon skonštatovala, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty\nzakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. V rámci poučenia preskúmavané rozhodnutie obsahovalo\ninformáciu, že proti nemu nie je možné sa odvolať, avšak je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl.\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).\nII. Konanie pred správnym súdom\n10. Žalobca podal dňa 14.09.2015 na Krajský súd v Bratislave žalobou proti rozhodnutiu správneho\norgánu podľa § 247 OSP a proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a nasl. OSP. Žalobca sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady a navrhol jeho zrušenie, alternatívne - v prípade\noddeliteľnosti výrokov o vine a sankcii - zrušenie oboch výrokov. Eventuálne, ak by súd prijal záver, že\nproti rozhodnutiu Rady je možné podať odvolanie, navrhol zrušenie rozhodnutia Rady v celom rozsahu\na uloženie povinnosti Rade konať o podanom odvolaní žalobcu a predložiť vec odvolaciemu orgánu do\n14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\n11. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/219/2015-124 z 03.09.2019 bola vec postúpená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súdu vecne príslušnému, s\npoukazom na celoštátnu pôsobnosť Rady [§ 4 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii, § 246 ods.\n2 písm. a) OSP]. V rámci prechodu výkonu správneho súdnictva bola následne prevzatá Najvyšším\nsprávnym súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), ktorý uznesením sp. zn.\n2Asan/8/2020 z 13.07.2022 výrokom I. zamietol žalobu v časti návrhu o vyslovení povinnosti Rade konať\no podanom odvolaní a výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako\nsúdu vecne príslušnému. Výrok I. (týkajúci sa konania proti nečinnosti) Najvyšší správny SR odôvodnil\ntým, že nekonanie žalovaného o odvolaní nie je možné považovať za jeho nečinnosť, pretože odvolanie\nproti rozhodnutiu Rady právny poriadok SR nepripúšťa. Dodal, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia jeho doručením, mohol žalobca podať správnu žalobu.\n12. Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o mediálnych službách“) bol s\núčinnosťou od 01.08.2022 zrušený zákon o vysielaní a retransmisii a pôsobnosť pôvodného žalovaného\n(Rady pre vysielanie a retransmisiu) prešla na žalovaného (Radu pre mediálne služby) v zmysle § 227\n\nods. 5 a § 236 ods. 1 tohto zákona. Krajský súd v Bratislave po postúpení veci preto ďalej v zmysle §\n180 ods. 3 a § 491 ods. 1 SSP konal s Radou pre mediálne služby v procesnom postavení žalovaného\norgánu verejnej správy.\n13. Následne Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva podľa § 3 ods. 1 a\n3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave, vo\nveci rozhodol rozsudkom sp. zn. BA-5S/203/2022 zo dňa 12.01.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nŽalobu žalobcu (v časti posúdenia zákonnosti rozhodnutia Rady, keďže v časti namietanej nečinnosti o\nnej rozhodol Najvyšší správny súd SR) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Žalovanému právo na náhradu\ntrov konania nepriznal.\n14. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd poznamenal, že žalobcom uplatnené\nnámietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezrozumiteľnosti preskúmavaného rozhodnutia,\nnesprávneho právneho posúdenia veci a existencie vád správneho konania pri aplikácii právnej úpravy\nSprávneho súdneho poriadku (§ 491 ods. 1 SSP) bolo možné podradiť pod žalobné dôvody podľa § 191\nods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) SSP. Podľa správneho súdu však nebol naplnený nijaký z týchto dôvodov.\nSprávny súd sa v súhrne stotožnil so záverom Rady, že žalobca napriek tomu, že spĺňal zákonné znaky\nposkytovateľa (prevádzkovateľa) retransmisie, túto poskytoval bez registrácie, čím porušil § 15a ods. 2\nzákona o vysielaní a retransmisii.\n15. Správny súd primárne posudzoval námietku uplynutia 6-mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na\nzáklade § 64 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého Rada o uložení sankcie rozhodne do\nšiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedela (ktorým je deň prerokovania správy o\nkontrole dodržiavania povinností na zasadnutí rady), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola\npovinnosť porušená. Správny súd považoval za zachované oba druhy lehôt (subjektívna lehota plynula\nod prerokovania správy na zasadnutí Rady dňa 13.01.2015 do 13.07.2015; objektívna lehota plynula\nod okamihu ukončenia protiprávneho konania dňa 08.04.2015 do 08.04.2016, pričom Rada vydala\npreskúmavané rozhodnutie dňa 07.07.2015). V tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú námietku\nžalobcu, že rozhodujúci je až okamih právoplatnosti (nie vydania) preskúmavaného rozhodnutia, ktorá\nnastala až jeho doručením žalobcovi dňa 15.07.2015. Správny súd uvedený záver oprel o citáciu\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/27/2012 z 25.09.2013 a odôvodnil ho aj poukazom na\nosobitosti právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii týkajúce sa rozhodovacieho procesu Rady\n(Rada je kolektívny orgán; je schopná uznášať sa, ak je prítomných najmenej sedem jej členov a na\nplatné uznesenie je potrebný súhlas najmenej piatich členov; Rada hlasuje verejne a jej rokovania sú\ntiež verejné; právoplatné rozhodnutia a zápisnice z rokovania a hlasovania musia byť zverejnené na\nwebovom sídle Rady, zápisnice najneskôr do piatich pracovných dní od skončenia zasadnutia; platné\nuznesenie Rady je možné zmeniť len prijatím ďalšieho uznesenia rovnakým procesným postupom v\nsúlade so zákonom; účastníci majú možnosť sa zasadnutí Rady zúčastniť a s výrokom rozhodnutia\nsa oboznámiť). Správny súd uzavrel, že ak zákonodarca ustanovením § 64 ods. 4 zákona o vysielaní\na retransmisii zaviedol prekluzívnu lehotu na uloženie sankcie, s ohľadom na uvedené špecifiká a\nkontrolné mechanizmy proti zneužitiu lehoty Radou i s ohľadom na krátkosť subjektívnej lehoty, je možné\nmať za to, že nemal v úmysle podmieňovať rozhodovanie o uložení sankcie doručením rozhodnutia\núčastníkom konania, resp. nadobudnutím jeho právoplatnosti.\n16. Správny súd vyhodnotil ako irelevantnú aj námietku nesprávneho (neúčinného) doručovania\npreskúmavaného rozhodnutia, keďže nemá žiaden vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty (ako vyplýva\nz vyššie uvedeného), ani na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil\nso žalobcom v tom, že rozhodnutie Rady, v rozpore s § 25 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku,\nnebolo doručené jeho právnemu zástupcovi (ale len priamo žalobcovi). Konštatoval teda pochybenie\nsprávneho orgánu, avšak zároveň nezistil porušenie práv žalobcu z hľadiska jeho možnosti oboznámiť\nsa s preskúmavaným rozhodnutím a podať proti nemu správnu žalobu v zákonnej lehote.\n17. Ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku o nedostatku právomoci Rady rozhodnúť o porušení\nzákona. Právomoc vykonávať dohľad nad dodržiavaním povinností Rade vyplýva z § 5 zákona o\nvysielaní a retransmisii, čo podľa názoru správneho súdu v sebe implicitne zahŕňa i kompetenciu vysloviť\nporušenie zákona. Okrem toho v zmysle zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“ nie je\nmožné uložiť sankciu (trest), ak nie je preukázané a súčasne konštatované porušenie zákona, pričom\nkonštatovanie porušenia zákona len v odôvodnení rozhodnutia nie je podľa názoru správneho súdu\npostačujúce, keďže odôvodnenie je len vysvetlením úvah vedúcich k záverom formulovaným vo výroku.\nSprávny súd tiež poukázal na to, že výrok o porušení zákona a výrok o uložení sankcie tvoria jeden celok,\nsú právne neoddeliteľné a navzájom závislé, bez ohľadu na to, či tieto závery boli prijaté jedným alebo\nviacerými uzneseniami Rady. Správny súd preto konštatoval, že výrok preskúmavaného rozhodnutia\n\nje jasný, zrozumiteľný a dostatočne určitý a jeho odôvodnenie obsahovo korešponduje výroku a dáva\nrelevantnú a dostatočnú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky.\n18. Napokon sa správny súd nestotožnil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Správny súd nepovažoval za rozhodujúce tvrdenie žalobcu, podľa ktorého on sám bol len\nposkytovateľom „hardwaru“, teda káblov a optických vedení, do ktorého tretie osoby „púšťali“ televízny\nsignál konečným zákazníkom. Žalobca opomína, že poskytovanie signálu je len jedným zo zákonných\nznakov definujúcich prevádzkovateľa retransmisie, pričom však nie znakom jediným, navyše je takým\nznakom, ktorého naplnenie (reálne uskutočnenie) je možné zveriť aj tretím osobám. Zo zisteného\nskutkového stavu je zrejmé, že žalobca bol subjektom, ktorý de facto retransmisiu konečným zákazníkom\nposkytoval, a to prostredníctvom signál zabezpečujúcej tretej osoby (DSI DATA s.r.o.), ktorej účasť na\nretransmisii ani sám nepopieral. Bez ohľadu na to, konkrétne ktorý z dotknutých subjektov poskytol\nkáble a optické vedenia či signál, účelom uzatvorených zmlúv bolo realizovať poskytovanie retransmisie\nkonečným užívateľom s tým, že zmluvy uzatváral priamo žalobca a len žalobca skutočne a priamo\nrealizoval zmluvné a z nich vyplývajúce zodpovednostné (teda aj reklamačné) vzťahy s konečným\nzákazníkom.\n19. Správny súd ďalej uviedol, že pri právnom posúdení danej veci nie je podstatné, kto je v zmluve\noznačený ako poskytovateľ či dodávateľ, teda zmluvné zadefinovanie postavenia jednotlivých subjektov,\npodstatná je samotná realizácia retransmisie, ktorá v každom ohľade prináležala žalobcovi ako jej\nprevádzkovateľovi. Zákon o vysielaní a retransmisii za prevádzkovateľa retransmisie označuje fyzickú\nalebo právnickú osobu, ktorá „vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje\nretransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej\nprogramovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby“. Právna úprava\nteda nevylučuje zabezpečenie prenosu signálu retransmisie prostredníctvom tretej osoby, práve naopak,\nvýslovne s takýmto „rozdelením úloh“ počíta, avšak s tým, že prevádzkovateľom retransmisie je ten, kto\nretransmisiu skutočne poskytuje ako obsahovú službu koncovému užívateľovi - vo vlastnom mene, na\nvlastný účet a na vlastnú zodpovednosť.\n20. Následne správny súd konštatoval, že žalobca retransmisiu ako obsahovú službu poskytoval\nkonečným užívateľom prostredníctvom spoločnosti DSI DATA s.r.o., pričom vystupoval vo vzťahu ku\nkoncovému užívateľovi vo vlastnom mene (bol vo fyzickom kontakte so zákazníkmi a uzatváral zmluvy),\nna vlastný účet (dosahoval zisk plynúci z poskytovania retransmisie, ktorý mu bol vyplácaný priamo)\na na vlastnú zodpovednosť (realizoval zodpovednostné vzťahy vyplývajúce z uzatvorených zmlúv),\nčím jednoznačne naplnil definičné znaky prevádzkovateľa retransmisie v zmysle § 3 písm. e) zákona\no vysielaní a retransmisii. Správny súd dodal, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa káblov a\noptického vedenia v zmluvných vzťahoch bez toho, aby bol považovaný za poskytovateľa retransmisie s\npovinnosťou registrácie, by bolo akceptovateľné len vtedy, ak by zmluvné vzťahy s koncovým užívateľom\nboli uzatvárané a realizované priamo spoločnosťou DSI DATA s.r.o., nie však v tejto (opačnej) situácii.\n21. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k údajne trojstrannej povahe zmlúv s konečnými zákazníkmi,\nsprávny súd konštatoval, že táto skutočnosť zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva. Zo Zmluvy o\nposkytovaní služby digitálnej televízie VNET TV (predloženej ako vzor zmluvy uzatváranej s konečným\nužívateľom) vyplýva, že zmluvnými stranami sú žalobca a konečný užívateľ, pričom ako dodávateľ sa\nprimárne zaviazal zabezpečiť účastníkovi (konečnému užívateľovi) poskytovanie retransmisie žalobca,\na to prostredníctvom tretej osoby (poskytovateľa). Spoločnosť DSI DATA s.r.o. nie je v zmluve označená\nako zmluvná strana a v zmluve nie je presne identifikovaná ani ako poskytovateľ. Jeho potenciál\nbyť poskytovateľom retransmisie v konkrétnom prípade (aj to len ako jeden z viacerých do úvahy\nprichádzajúcich subjektov) vyplýva len zo všeobecných podmienok pripojených k zmluve, čo zodpovedá\naj tomu, akým spôsobom sa tieto zmluvné vzťahy uskutočňovali, teda z primárnej (hlavnej) úlohy žalobcu\npri poskytovaní retransmisie. S ohľadom na materiálnu stránku veci (faktické fungovanie zmluvných\nvzťahov) správny súd odmietol formalistickú interpretáciu žalobcu, pokiaľ ide o jeho postavenie v\npredmetných vzťahoch, ako priameho zástupcu spoločnosti DSI DATA s.r.o. a ako miesto plnenia pre\njej odplatu za služby.\n22. Ako právne bezvýznamnú posúdil správny súd aj polemiku žalobcu ohľadom dosahovania zisku\nspoločnosťou DSI DATA s.r.o., keďže zisk z poskytovania retransmisie dosahoval primárne žalobca ako\nzmluvná strana s koncovým užívateľom, čo je rozhodujúce z pohľadu naplnenia zákonných znakov\npodľa § 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii. K uvedenému správny súd poznamenal, že\núlohou správneho orgánu v danom konaní nebolo určiť výlučného prevádzkovateľa retransmisie, ale\nurčiť, či ním bol práve žalobca, na základe naplnenia všetkých zákonných znakov definujúcich takéto\npostavenie. Sekundárne, sprostredkované dosahovanie zisku tretími osobami, ktoré majú z hlavného\nzmluvného vzťahu prospech, je potom irelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd\n\nnemal pochybnosti o tom, že právne posúdenie veci správnym orgánom spočívajúce v tom, že žalobca\nbol v rozhodnom čase poskytovateľom (prevádzkovateľom) retransmisie v zmysle zákonnej definície,\na preto mal povinnosť registrácie, ktorú nesplnil, bolo namieste a v tomto smere nedošlo k pochybeniu\nsprávneho orgánu.\n23. Z uvedených dôvodov nebolo podľa názoru správneho súdu potrebné dopĺňať ani skutkové zistenia o\nvykonané merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o., keďže v predmetnom správnom konaní nebolo sporné,\nže signál retransmisie bol zabezpečovaný prostredníctvom tretej osoby. Merania vykonané u spoločnosti\nDSI DATA s.r.o. by neviedli k novým skutkovým zisteniam ani k zmene právneho posúdenia veci. Navyše\nžalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (str. 13) uvádza, že takúto ohliadku vykonal dňa 14.01.2015 (čo\nvšak nebolo možné overiť z obsahu administratívneho spisu). Žalobca v tomto smere nešpecifikoval,\nakým konkrétnym spôsobom malo takéto zisťovanie, ktorého výsledok nikto nespochybňoval, ovplyvniť\nprávne posúdenie veci či ustálený skutkový stav. Posúdenie otázky naplnenia zákonných znakov podľa\n§ 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii bolo v danej veci otázkou právneho, nie skutkového\ncharakteru. Skutočnosť, kto poskytuje signál a kto káble a optické vedenia, nebola v konaní sporná a\nnie je možné ju bez ďalšieho stotožňovať s otázkou identifikácie subjektu prevádzkovateľa retransmisie,\nkeďže zabezpečenie signálu (samostatne či prostredníctvom tretej osoby) je len jedným z definičných\nznakov poskytovateľa (prevádzkovateľa) retransmisie.\n24. Správny súd nepriznal úspech ani námietke žalobcu vo vzťahu k nevykonaným meraniam mimo\ndňa 04.12.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by zmluvy s konečnými\nužívateľmi ukončil, a nepreukázal ani ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., je\nzrejmé, že retransmisia bola realizovaná pokračujúcim protiprávnym konaním, a to až do dňa 08.04.2015\ntak, ako bolo správnym orgánom vymedzené, teda až do dňa doručenia registrácie, o ktorú v priebehu\nsprávneho konania žalobca požiadal.\n25. Správny súd záverom odôvodnenia dodal, že aj pri rešpektovaní charakteru súkromnoprávnych\nvzťahov medzi ich účastníkmi nie je možné opomínať limity vyplývajúce z predpisov verejného práva,\nmedzi ktoré nepochybne patrí aj zákon o vysielaní a retransmisii, ktorého cieľom je regulácia v\noblasti retransmisie, čomu zodpovedá i požiadavka registrácie pre prevádzkovateľa retransmisie. Inými\nslovami, uplatnenie princípu „čo nie je zakázané, je dovolené“ končí tam, kde začína konkrétny zákaz\nvyplývajúci zo všeobecne záväzného právneho predpisu, v tomto prípade zákaz poskytovať retransmisiu\nbez registrácie.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n26. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Žiadal, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie Rady zruší a vec vráti žalovanému na\nďalšie konanie.\n27. Sťažovateľ namietal právne závery správneho súdu (uvedené v bodoch 53 - 57 napadnutého\nrozsudku, viď body 18 - 25 tohto rozsudku) týkajúce sa postavenia žalobcu ako prevádzkovateľa\nretransmisie.\n28. Poukázal na zákonné definície „poskytovateľa retransmisie“ a „retransmisie“ obsiahnuté v zákone\no vysielaní a retransmisii (i dôvodovej správe k zákonu o mediálnych službách obsahujúcemu rovnaké\ndefinície), ktoré podľa neho správny súd vyložil nesprávne a presne opačne, v jeho neprospech.\nPrevádzkovateľ retransmisie je v zmysle zákona osoba, ktorá prijíma signál od vysielateľov (pôvodných\nmajiteľov práv) a následne ju v nezmenenom obsahu poskytuje (retransmituje) vlastným menom\nkoncovým užívateľom v rámci ponuky TV balíčkov zostavených poskytovateľom, pričom na prenos\nsignálu môže použiť vlastný distribučný kanál (sieť, káble, antény) alebo tretej osoby. Zákon jasne\nhovorí, že ponuku televíznych programov zostavuje poskytovateľ retransmisie, ten TV programy prijíma\na ďalej vysiela zákazníkom. Tieto činnosti vykonáva spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá je poskytovateľom\nretransmisie a využíva k tomuto prenosu signálu siete sťažovateľa.\n29. Sťažovateľ tvrdil, že poskytovanie signálu retransmisie je hlavným a jediným znakom poskytovania\nretransmisie, keďže podstatou poskytovania retransmisie je vysielanie signálu. Správny súd nesprávne\nvyložil možnosť, že poskytovateľ retransmisie môže prenášať k užívateľovi signál prostredníctvom tretej\nosoby. Logickým, účelovým a gramatickým výkladom „možnosť prenášať signál prostredníctvom tretej\nosoby“ možno vykladať len tak, že poskytovateľ retransmisie môže signál prenášať prostredníctvom\ntretích osôb, ktoré k tomu poskytujú distribučné siete a kanály. Je to jedine poskytovateľ retransmisie,\nktorý vysiela signál a k tomu si môže zabezpečiť sieť od tretieho subjektu ako prostriedok,\nprostredníctvom ktorého signál vysiela.\n30. Správny súd tiež úplne opomenul, že DSI DATA s.r.o. je osoba, ktorá na rozdiel od sťažovateľa\n(i) prijíma signál od vysielateľov a má s nimi uzavreté licenčné zmluvy oprávňujúce ju poskytovať TV\n\nsignál koncovým zákazníkom, za čo im platí licenčné poplatky, (ii) prijíma signál od vysielateľov a „púšťa“\nho v nezmenenom obsahu ďalej zákazníkom cez sieť sťažovateľa, (iii) zostavuje ponuku TV kanálov a\nbalíčkov, (iv) je priamym poskytovateľom retransmisie koncovým užívateľom, keď pri uzatváraní zmlúv s\nkoncovými zákazníkmi sťažovateľ nevystupuje pod vlastným menom, ale práve menom DSI DATA s.r.o.\n31. Sťažovateľ tiež vytkol správnemu súdu, že právne závery prijal bez toho, aby sa vysporiadal so\nsúborom ním predložených dôkazov preukazujúcich opak (písomné vyjadrenie DSI DATA s.r.o., podľa\nktorého zostavuje ponuku vo vlastnom mene, technicky obsluhuje koncové zariadenia u jednotlivých\nzákazníkov, púšťa, obmedzuje a mení signál programov, ktoré si zákazníci objednali; plnomocenstvo\nudelené DSI DATA s.r.o. pre sťažovateľa i zmluva medzi sťažovateľom, DSI DATA s.r.o. a zákazníkmi,\nz ktorej vyplýva postavenie sťažovateľa ako subdodávateľa DSI DATA s.r.o., ktorej poskytuje svoju sieť\na rieši za neho reklamácie).\n32. Sťažovateľ namietal právne závery správneho súdu, podľa ktorých mal zmluvy uzatvárať priamo on.\nTvrdil, že tak robil len v mene spoločnosti DSI DATA s.r.o., na základe ňou udeleného plnomocenstva.\nFakt, že sa strany dohodli na postupe ohľadne reklamácii a technickej podpore, nič nemení na tom, že\nv zmysle zákona je poskytovateľom retransmisie DSI DATA s.r.o. Sťažovateľ prevádzkuje sieť, zapája\nkáble v bytoch účastníkov, preto je logické a na trhu aj bežné, že rieši reklamácie a technickú podporu\nzákazníkov.\n33. Sťažovateľ zotrval na tvrdení, že signál od vysielateľov fakticky neprijíma a nepúšťa ho do siete\n(nemá k tomu ani zmluvy s vysielateľmi) a ani rozhodnutie Rady a správneho súdu na tom nemôže\nnič zmeniť. Poskytovanie retransmisie a veci s tým spojené (zmluvy s vysielateľmi, licenčné práva,\nnastavovanie príjmu TV kanálov v set-top-boxoch zákazníkov) sú mimo jeho dispozičnej sféry. Svoju\nsituáciu pripodobnil k prípadu, kedy by bol vlastníkom elektrických vedení, cez ktoré dodávateľ elektriny\ndodáva elektrinu koncovým zákazníkom a pritom by bol považovaný za dodávateľa elektriny.\n34. Sťažovateľ tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože u spoločnosti DSI DATA\ns.r.o. nebolo vykonané meranie a u sťažovateľa bolo vykonané meranie bez výpovednej hodnoty. Vo\nvzťahu k meraniu signálu u sťažovateľa sťažovateľ namietal, že Rada dňa 04.12.2014 signál v sieti\nnijako nemerala a netuší, aký signál sa v sieťach sťažovateľa prenáša. Zistiť, kto je poskytovateľom\nsignálu a zákazníkom je možné len u spoločnosti DSI DATA s.r.o., ktorá má technické zariadenia\n(middleware) na regulovanie, ktorý zákazník „chytí“ ktorý signál a ktoré TV kanály. Zákazník si tieto\nslužby objedná u sťažovateľa ako sprostredkovateľa a DSI DATA s.r.o. technicky ovplyvňuje to, ktoré\nkanály jej zákazníci vedia prijímať. Tvrdenie Rady, že meraním vizuálne zistila, že v sieťach VNETu\nsa poskytuje signál určitých TV staníc, a preto je poskytovateľom retransmisie, je z technického a\nlogického hľadiska absurdný. Zistiť ponuku programových služieb mohol pracovník Rady jedine na\nwebovej stránke sťažovateľa, kde je ale súčasne uvedené, že poskytovateľom týchto balíkov TV staníc\nje DSI DATA s.r.o. Napokon sťažovateľ uviedol, že meranie sa uskutočnilo len 04.12.2014, no Rada\nzarámcovala trvanie protiprávneho stavu do 08.04.2015 a nie je zrejmé, na základe akých skutočností.\n35. Sťažovateľ ďalej namietal nevykonanie miestnej obhliadky v spoločnosti DSI DATA s.r.o., v rámci\nktorej by Rada zistila, že DSI DATA s.r.o. vie o všetkých jej zákazníkoch, ktorým vysiela signál. V\ntejto súvislosti považoval za rozporné tvrdenie súdu, ktorý k nevykonaniu tohto dôkazu uviedol, že\nzabezpečenie signálu touto spoločnosťou nebolo sporné, a napriek tomu považoval za poskytovateľa\nretransmisie sťažovateľa.\n36. Sťažovateľ ďalej rozporoval aj závery správneho súdu, ku ktorým dospel na základe analýzy\nzmluvných ustanovení a všeobecných podmienok sťažovateľa. Citoval vybrané ustanovenia typovej\nzmluvy so zákazníkom i všeobecných podmienok sťažovateľa, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva\ntrojstranný zmluvný vzťah, kde poskytovateľom retransmisie je iná spoločnosť než sťažovateľ, ktorá\nbola uvedená na web stránke a v cenníku. Aj na konci typovej zmluvy so zákazníkom je priestor\ntak na podpis sťažovateľa ako i dodávateľa, pričom podpis štatutára sťažovateľa za dodávateľa\nvyplýval z plnomocenstva. Zo všeobecných podmienok sťažovateľa vyplýva, že predmetom záväzku\nsťažovateľa je zabezpečenie služby retransmisie poskytovateľom, ktorý bude tieto služby poskytovať\npriamo účastníkovi, a k tomu poskytovanie iných technických a podporných služieb.\n37. Sťažovateľ tiež uviedol, že je aj poskytovateľom pripojenia k internetu (čo je jeho základný „business“)\na nakoľko väčšina zákazníkov, ktorá chce pripojenie k internetu, má záujem aj o príjem TV staníc, tak si\nsťažovateľ za týmto účelom „zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o. ako ich dodávateľa.\n38. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil napadnutý rozsudok za súladný so zákonom\na kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade je rozhodujúce posúdiť, konanie\nktorého subjektu vo vzťahu ku koncovým užívateľom napĺňa znaky poskytovania retransmisie ako\nobsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Poskytovaním\nretransmisie ako obsahovej služby nie je akákoľvek činnosť, ktorú si tak nazvú subjekty podieľajúce sa na\n\njej poskytovaní, ale tá činnosť, ktorá napĺňa definičné kritériá v § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 220/2007 Z.\nz. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom\ndigitálneho prenosu v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej aj „zákon o digitálnom\nvysielaní programových služieb“).\n39. Žalovaný dôvodil, že prevádzkovateľ retransmisie je povinný uzatvárať s koncovými užívateľmi\ntypové zmluvy (§ 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii). Zmluvné usporiadanie\nvzťahov medzi poskytovateľom služby retransmisie a koncovým užívateľom musí byť také, aby v\nkaždom momente bolo možné určiť, ktorý konkrétny subjekt je poskytovateľom služby retransmisie\nkoncovému užívateľovi. Poskytovanie služby retransmisie nevyhnutne na seba viaže práva a povinnosti\nposkytovateľa retransmisie, ako aj koncového užívateľa, ktorých uplatnenie je závislé od možnosti určiť\nsubjekt, ku ktorému sa tieto práva a povinnosti viažu.\n40. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že koncoví užívatelia na základe uzavretej typovej zmluvy a\nvšeobecných podmienok vstupujú do zmluvného vzťahu, ktorý im má zabezpečiť prístup k programovým\nslužbám šíreným prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete sťažovateľa, práve so sťažovateľom.\nPri posudzovaní otázky, kto je poskytovateľom retransmisie, je tak potrebné posudzovať, kto vstupuje\ndo zmluvných vzťahov upravujúcich poskytovanie retransmisie s koncovými užívateľmi. Ťažko možno\nuvažovať, že do zmluvného vzťahu s koncovým užívateľom budú platne vstupovať rôzne subjekty, len\nna základe toho, že budú voľne pridávané do cenníka alebo na internetovú stránku sťažovateľom.\n41. Z hľadiska zodpovednostných vzťahov uplatňovaných vo vzťahu ku koncovým užívateľom žalovaný\nuviedol, že títo môžu vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa poskytovanej služby platne komunikovať\nlen so sťažovateľom. Koncoví užívatelia dokázali v súvislosti s ponukou programových služieb, ktorá\nim bola poskytovaná, určiť len jeden subjekt, a to sťažovateľa. Spoločnosť DSI DATA s.r.o. bola vo\nvšeobecných podmienkach určená len ako jeden z možných poskytovateľov služby retransmisie. U\nspoločnosti DSI DATA s.r.o. absentuje aj poskytovanie retransmisie na vlastný účet, nepatrí jej žiadna\nodplata od koncových užívateľov a získava odplatu na základe zmluvy o spolupráci od sťažovateľa.\n42. Keďže retransmisia ako obsahová služba je poskytovaná koncovému užívateľovi, podľa názoru\nžalovaného nie je rozhodujúce, ktorý subjekt zabezpečuje zostavenie ponuky programových služieb po\ntechnickej stránke, ani to, ktorý subjekt vystupuje navonok ako zodpovedná osoba voči tretím osobám\noprávneným z použitia ich vysielania, teda že v uvedenom prípade to bola spoločnosť DSI DATA s.r.o.\n43. K námietke týkajúcej sa vykonania merania u sťažovateľa žalovaný uviedol, že sťažovateľ\nnepravdivo uvádza, že vizuálna ohliadka spočívala v pozretí webovej stránky sťažovateľa a vyžiadaní\nzmlúv uzavretých so zákazníkmi. Ako vyplýva zo zápisnice z miestnej ohliadky, zisťovanie obsahu\nbalíkov programových služieb bolo vykonané na televíznom prijímači umiestnenom v sídle sťažovateľa.\nPostupne došlo k zobrazeniu všetkých programových služieb poskytovaných sťažovateľom a ich\nzapísaniu do zápisnice z miestnej ohliadky, ktorú následne sťažovateľ podpísal.\n44. K tvrdeniu sťažovateľa že nevie, na základe čoho Rada vymedzila trvanie správneho deliktu,\npoukázal žalovaný na s. 14 preskúmavaného rozhodnutia (dátum udelenia registrácie retransmisie\nsťažovateľovi).\n45. K námietke sťažovateľa o potrebe vykonať miestnu obhliadku aj u spoločnosti DSI DATA s.r.o.\nžalovaný uviedol, že Rada ju vykonala, čo je priamo uvedené aj v preskúmavanom rozhodnutí, konkrétne\nna str. 13, kde sa Rada zaoberá aj rozdielmi v programovej ponuke žalobcu a spoločnosti DSI DATA\ns.r.o. Z toho dôvodu nebolo nevyhnutné dopĺňať dokazovanie, ako tvrdí sťažovateľ.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n46. Prejednávaná vec bola dňa 16.09.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR,\nbola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová\nznačka 1Stk/10/2024.\n47. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n48. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,\nkasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n\n49. Podľa § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii: „Poskytovanie retransmisie bez registrácie\npodľa tohto zákona sa zakazuje, ak tento zákon alebo osobitný predpis21c neustanovuje inak.“\n50. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.“\n51. Podľa § 64 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii: „Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich\nmesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného\nroka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa\nodseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona\nna zasadnutí rady.“\n52. Podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Na účely tohto zákona prevádzkovateľ\nretransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na\nvlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len\n„užívateľ\") bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama\nalebo prostredníctvom tretej osoby.“\n53. Podľa § 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Na účely tohto zákona retransmisia je príjem\na súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnej\nčasti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou3a\n(ďalej len „telekomunikačná sieť\"); ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných\nsystémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou.“\n54. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o digitálnom vysielaní programových služieb: „Obsahová\nslužba je služba určená na príjem verejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej\nobsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej\niniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, a vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka\nobsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje\nprístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru služieb, najmä retransmisia programových\nslužieb a multiplex.“\n55. Podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Prevádzkovateľ retransmisie je povinný\nposkytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby.“\n56. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Prevádzkovateľ retransmisie je povinný\nuzatvoriť s každým užívateľom typovú zmluvu.“\n57. Podľa § 57 ods. 2 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii: „K žiadosti o registráciu retransmisie\nžiadateľ priloží vyhlásenie pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej\nslužby.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n58. V kasačnom konaní zostala na základe uplatneného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci spornou otázka právnej kvalifikácie sťažovateľa ako prevádzkovateľa retransmisie, ktorú\nmal sťažovateľ vo vymedzenom čase poskytovať bez registrácie a tým sa dopustiť správneho deliktu\npodľa § 64 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii.\n59. Nakoľko v tomto konaní ide o vec správneho trestania, pre úplnosť kasačný súd uvádza, že v zmysle\n§ 453 ods. 2 SSP nie je viazaný kasačnými bodmi, ak ide o dôvody vymedzené v § 195 SSP. V zmysle §\n195 SSP písm. b) je takýmto dôvodom otázka uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť\nzodpovednosť za správny delikt, ku ktorej správny súd i kasačný súd musia prihliadať ex offo. Kasačný\nsúd preto ex offo, nad rámec kasačných bodov, posúdil aj otázku prípadného uplynutia prekluzívnej\nlehoty, v ktorej bola voči sťažovateľovi vyvodená zodpovednosť za správny delikt. V tomto smere však\nnezistil nijaké dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od relevantných právnych záverov, ku ktorým v rámci\ntejto otázky dospel správny súd, ktorý považoval tak subjektívnu ako aj objektívnu lehotu na uloženie\nsankcie sťažovateľovi za zachovanú. Kasačný súd sa pritom stotožnil aj s argumentáciou správneho\nsúdu, ktorou správny súd zdôvodňoval zachovanie subjektívnej lehoty 6 mesiacov na uloženie sankcie,\nktoré ohraničil dňom vydania a nie právoplatnosti rozhodnutia Rady (najmä poukazom na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR a osobitosti rozhodovacej činnosti Rady, predovšetkým publicitu jej zasadnutí a\nprijímaných uznesení, ktoré vylučujú manipuláciu Rady s lehotou na vydanie rozhodnutia v neprospech\núčastníka konania).\n60. Pokiaľ ide o posúdenie, či bol sťažovateľ v dotknutom čase prevádzkovateľom retransmisie, kasačný\nsúd sa stotožnil s právnym posúdením tejto otázky Radou a správnym súdom a rozhodnutia nimi vydané\npovažuje v tomto ohľadne za náležite a vyčerpávajúco odôvodnené.\n61. Rada ako i správny súd pri vymedzení tejto spornej otázky správne vychádzali z legálnej definície\npojmu „prevádzkovateľ retransmisie“ obsiahnutej v § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii. V\nzmysle tejto definície ide o fyzickú či právnickú osobu, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na\n\nvlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu\nna to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom\ntretej osoby. Rada a správny súd tiež prihliadali na obsah pojmu „retransmisia“, ktorou sa rozumie\npríjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby vysielateľom\nurčenej na príjem verejnosťou (§ 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii) i pojem „obsahová služba“,\nktorá je zjednodušene definovaná ako služba určená na príjem verejnosťou/užívateľovi, ktorej obsah\nzostavuje jej poskytovateľ, a vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb, ku\nktorým poskytovateľ umožňuje prístup užívateľovi (§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona o digitálnom vysielaní\nprogramových služieb).\n62. Kasačný súd berie na vedomie osobitosti právneho konštruktu, na základe ktorého dochádzalo\nk poskytovaniu služieb retransmisie v prejedávanom prípade (kedy na strane „vstupu“, t. j. na strane\nzmluvných vzťahov uzatváraných s vysielateľmi, a technického prenosu signálu vystupovala spoločnosť\nDSI DATA s.r.o., pričom na strane „výstupu“, t. j. na strane zmluvných vzťahov uzatváraných s koncovými\nužívateľmi bola kľúčová rola sťažovateľa). Poukazuje však na vyššie citované znenie ust. § 3 písm.\ne/ zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré definuje prevádzkovateľa retransmisie jej poskytovaním\n„koncovému užívateľovi“. Kasačný súd teda súhlasí s Radou i správnym súdom v tom, že na účely\nprávnej kvalifikácie určitého subjektu ako prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o\nvysielaní a retransmisii je naplnenie jednotlivých definičných znakov (poskytovanie retransmisie ako\nobsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť) potrebné skúmať\nvo vzťahu medzi prevádzkovateľom retransmisie a koncovými užívateľmi. Preto aj pre kasačný súd\nbola zásadná najmä zmluvná dokumentácia uzavretá s koncovými užívateľmi (typová zmluva) a k nej\npripojené všeobecné podmienky.\n63. Po dôkladnom oboznámení sa s uvedenými podkladmi dospel kasačný súd k rovnakému záveru\nako Rada a správny súd, a síce že postavenie sťažovateľa v právnych vzťahoch s koncovými užívateľmi\nbolo z materiálnej stránky takého charakteru, že tento spĺňal všetky definičné kritériá prevádzkovateľa\nretransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii.\n64. Kasačný súd sa stotožnil so záverom Rady i správneho súdu, že sťažovateľ poskytoval službu\nretransmisie vo vlastnom mene. Uvedené sa prejavovalo tak vo fáze uzavierania, ako aj realizácie a\nukončovania zmluvy s koncovými užívateľmi. Na typovej zmluve s koncovými užívateľmi boli uvedené\nlen dve zmluvné strany - sťažovateľ a koncový užívateľ, a hoci na konci typovej zmluvy bol priestor pre\npodpis „poskytovateľa“ retransmisie ako údajnej tretej strany, fakticky sa pripájal len podpis zástupcu\nsťažovateľa. Poskytovateľ retransmisie ako tretia zmluvná strana jednoznačne nevyplývala ani z\npripojených všeobecných podmienok, ale mala byť len voľne pridávaná na cenník či webovú stránku\nsťažovateľa. Aj realizácia typovej zmluvy, teda výkon zmluvných práv a povinností, bol predpokladaný\nprimárne a takmer výlučne vo vzťahu medzi sťažovateľom a koncovým užívateľom (úhrada odmeny\na iných záväzkov, reklamácie, komunikácia, spracovanie osobných údajov). Napokon i ukončenie\nzmluvy bolo predpokladané len medzi zmluvnými stranami, teda sťažovateľom a koncovým užívateľom.\nOsobitne možno poukázať na čl. 2 typovej zmluvy, ktorý zaväzoval užívateľa komunikovať vo všetkých\nveciach (objednávky a zmeny služieb, reklamácie, poruchy, informácie) len so sťažovateľom. Kasačný\nsúd nepopiera tvrdenie sťažovateľa, že DSI DATA s.r.o. mohla technicky regulovať príjem signálu či\nzmenu ponuky obsahovej služby, no vychádzajúc z typovej zmluvy tak robila na základe priameho\npokynu sťažovateľa, nie užívateľa služby.\n65. Rovnako sa kasačný súd stotožnil so záverom Rady a správneho súdu, pokiaľ ide o naplnenie kritéria\nposkytovania retransmisie na vlastnú zodpovednosť. Koncoví užívatelia sa mali vo veciach akýchkoľvek\nreklamácií a porúch obracať práve a len na sťažovateľa, a to nielen otázok komunikačnej siete, ktorá\npatrila sťažovateľovi, ale aj otázok týkajúcich sa príjmu signálu zabezpečovaného DSI DATA s.r.o.\n66. Napokon podľa kasačného súdu bol Radou a správnym súdom dostatočne podložený aj záver, že\nsťažovateľ poskytoval službu retransmisie vo vzťahu ku koncovým užívateľom na vlastný účet, pretože\nodmenu od koncových užívateľov fakturoval a prijímal on. To, či a akú časť tejto odmeny následne uhradil\nDSI DATA s.r.o., bolo vecou ich vzájomnej obchodnej dohody, no táto skutočnosť nemá vplyv na to, že\nvo vzťahu ku koncovým užívateľom poskytoval retransmisiu na vlastný účet práve sťažovateľ.\n67. Z uvedeného pre kasačný súd preto nevyplýva sťažovateľom prezentovaný názor, že\nposkytovateľom retransmisie koncovým užívateľom bola spoločnosť DSI DATA s.r.o. a že sťažovateľova\nrola bola obmedzená len na akéhosi „sprostredkovateľa“, „platobné miesto“ a „technickú podporu“.\nNaopak, za poskytovateľa retransmisie koncovým užívateľom v zmysle zákona o vysielaní a\nretransmisii je potrebné považovať sťažovateľa a spoločnosť DSI DATA s.r.o. je potrebné považovať za\nsťažovateľovho subdodávateľa.\n\n68. Kasačný súd poukazuje na tvrdenie sťažovateľa v závere jeho kasačnej sťažnosti, že je\nposkytovateľom pripojenia k internetu a nakoľko väčšina zákazníkov má záujem aj o príjem TV staníc,\ntak si sťažovateľ za týmto účelom „zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o. ako ich dodávateľa. Ako je zrejmé z\nobsahu zmluvných dokumentov a celkového kontextu nimi založených právnych vzťahov, sťažovateľ „si\nzazmluvnil“ DSI DATA s.r.o ako svojho subdodávateľa a vo vzťahu ku koncovým užívateľom napĺňal\nznaky prevádzkovateľa retransmisie v zmysle zákona on sám.\n69. Sťažovateľ vo svojich podaniach citoval jednotlivé ustanovenia typovej zmluvy, všeobecných\npodmienok či zmluvy o spolupráci so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., z ktorých má vyplývať záver opačný,\nnež k akému dospela Rada a správny súd. No posúdiac celkový obsah týchto dokumentov a prihliadajúc\nna kontext fungovania zavedeného právneho konštruktu na účely zákona o vysielaní a retransmisii,\nuvedené izolované citácie a vysvetlenia sťažovateľa kasačný súd nepresvedčili o tom, že sťažovateľ\nnebol prevádzkovateľom retransmisie v zmysle ustanovenia § 3 písm. e/ cit. zákona.\n70. Sťažovateľ sa spod definície prevádzkovateľa retransmisie ďalej snažiť vymaniť tvrdením, že\nlicenčné zmluvy s pôvodnými vysielateľmi neuzatváral on, ale spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá tiež\nzostavovala ponuku obsahovej služby. Ako však kasačný súd naznačil vyššie (bod 64), na účely\ndefinície prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je jednotlivé\nznaky (poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na\nvlastnú zodpovednosť) potrebné skúmať vo vzťahu medzi prevádzkovateľom retransmisie a koncovými\nužívateľmi. Uvedenému záveru zodpovedajú aj ďalšie ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii musí prevádzkovateľ retransmisie uzatvoriť\ns každým užívateľom typovú zmluvu, t. j. musí s ním založiť priamy zmluvný vzťah. Vo vzťahu k\npôvodným vysielateľom zákon o vysielaní a retransmisii (§ 17 ods. 1 písm. c/) síce vyžaduje, aby\nretransmisiu poskytoval len s ich súhlasom, no o nutnosti uzavretia priameho zmluvného vzťahu\nsa nezmieňuje. Z uvedeného teda nevyplýva, žeby absencia uzavretia priamych licenčných zmlúv\nmedzi pôvodnými vysielateľmi a sťažovateľom vynímala sťažovateľa spod definície prevádzkovateľa\nretransmisie. Keďže retransmisia ako obsahová služba je poskytovaná koncovému užívateľovi, podľa\nnázoru kasačného súdu nie je rozhodujúce ani to, ktorý subjekt zostavuje ponuku programových služieb\na reguluje príjem signálu po technickej stránke, ale kto tak robí vo vzťahu k užívateľom. Podstatné\nteda je, kto obsahovú službu poskytuje vo vlastnom mene užívateľom a na tento subjekt sa potom aj\nvzťahujú povinnosti prevádzkovateľa retransmisie v súvislosti so zabezpečením programovej ponuky\n(§ 17 zákona o vysielaní a retransmisii). Preto nebolo vyjadrenie DSI DATA s.r.o. o tom, že zostavuje\nponuku programových služieb, smerodajné a spôsobilé zvrátiť závery prijaté Radou.\n71. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že príjem a prenos signálu je podstatným a jediným definičným kritériom\nretransmisie. Ako však kasačný súd uviedol vyššie, zákonná definícia prevádzkovateľa retransmisie\npodľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je komplexnejšia a jej materiálnymi znakmi je\nposkytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú\nzodpovednosť koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby\nk užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.\n72. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že správny súd nesprávne vyložil druhú časť vety § 3 písm. e/\nzákona o vysielaní a retransmisii („bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k\nužívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby“). V podstatnom namietal, že táto časť\nvety znamená „bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša vo\nsvojej vlastnej elektronickej komunikačnej sieti alebo v sieti tretej osoby“. To podľa jeho názoru malo v\njeho prípade znamenať, že signál prenášala DSI DATA s.r.o. prostredníctvom elektronickej komunikačnej\nsiete sťažovateľa a nie že sťažovateľ prenášal signál prostredníctvom DSI DATA s.r.o., ako uzavrel\nsprávny súd. Sťažovateľ však v kasačnej sťažnosti presvedčivo nezdôvodnil, prečo sa má táto časť\nvety vykladať práve takýmto spôsobom, aby tak názor správneho súdu kvalifikovane spochybnil. Bez\nohľadu na uvedené však kasačný súd túto otázku ani nepovažuje za rozhodujúcu, pretože keby sa aj\ntáto časť vety vykladala spôsobom naznačeným sťažovateľom, v kontexte sťažovateľovej veci by to\nznamenalo toľko, že sťažovateľ prenáša signál obsahovej služby k užívateľovi (že ho prenáša vo vzťahu\nk užívateľovi vo vlastnom mene, je zdôvodnené vyššie) vo svojej vlastnej elektronickej komunikačnej\nsieti.\n73. Tvrdenie sťažovateľa, že prevádzkovateľom retransmisie môže byť len ten subjekt, ktorý technicky\nprenáša signál, teda nemá oporu v § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii. Správny súd korektne\nustálil, že účelom uzatvorených zmlúv bolo realizovať poskytovanie retransmisie ako služby konečným\nužívateľom s tým, že zmluvy uzatváral priamo sťažovateľ a len sťažovateľ skutočne a priamo realizoval\nzmluvné a z nich vyplývajúce zodpovednostné vzťahy s konečným zákazníkom.\n\n74. Správny súd navyše jasne uviedol, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa káblov a optického\nvedenia v zmluvných vzťahoch bez toho, aby bol považovaný za poskytovateľa retransmisie s\npovinnosťou registrácie, by bolo akceptovateľné len vtedy, ak by zmluvné vzťahy s koncovým užívateľom\nboli uzatvárané a realizované priamo spoločnosťou DSI DATA s.r.o., nie však v tejto (opačnej) situácii.\nPreto kasačný súd vyhodnotil ako zavádzajúce tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého správny súd\npovažoval sťažovateľa za prevádzkovateľa retransmisie len z titulu vlastníctva káblov a optického\nvedenia. Sťažovateľ v tomto ohľade použil pravdu skresľujúce vyjadrenia, keď uviedol, že ide o tú istú\nsituáciu, akoby správny súd považoval sťažovateľa za dodávateľa elektriny len z titulu vlastníctva vedení,\nhoci je každému jasné, že dodávateľom elektriny je jej výrobca/distribútor. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že správny súd považoval sťažovateľa za prevádzkovateľa retransmisie na základe\nmateriálneho naplnenia všetkých definičných kritérií prevádzkovateľa retransmisie vyplývajúcich z § 3\npísm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii, nie na základe vlastníctva káblov a optického vedenia, cez\nktoré sa signál prenášal.\n75. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol kasačný súd priznať úspech ani kasačným námietkam\nspočívajúcim v nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku ktorých malo dôjsť k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci. V rámci nich sťažovateľ namietal (i) vadnosť merania vykonaného v jeho\nsídle, (ii) absenciu merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o. a (iii) nepreukázanie trvania protiprávneho\nstavu od 04.12.2014 do 08.04.2015.\n76. Pokiaľ ide o vadnosť merania vykonaného v sídle sťažovateľa, sťažovateľ skresľujúco uviedol,\nže na miestnej ohliadke sa ponuka obsahových služieb zisťovala len prehliadnutím webovej stránky\nsťažovateľa a zmluvnej dokumentácie. Z obsahu zápisnice z miestnej ohliadky vykonanej u sťažovateľa\ndňa 04.12.2014 vyplýva, že zisťovanie obsahu balíkov programových služieb bolo vykonané aj na\ntelevíznom prijímači umiestnenom v sídle sťažovateľa, zoznam programových služieb bol presne\nidentifikovaný v zápisnici, ktorú zástupca sťažovateľa podpísal.\n77. Ani námietku neuskutočnenia merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o. nevyhodnotil kasačný súd ako\ndôvodnú. Ako uviedol správny súd, skutočnosť, kto technicky poskytuje signál a kto káble a optické\nvedenia, nebola v konaní sporná a nie je možné ju bez ďalšieho stotožňovať s otázkou identifikácie\nsubjektu prevádzkovateľa retransmisie. Túto otázku Rada ustálila na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu a ani kasačnému súdu nie je zrejmé, ako by vykonanie merania u spoločnosti DSI\nDATA s.r.o. mohlo zmeniť právne posúdenie otázok rozhodných pre vydanie rozhodnutia vo veci.\n78. Napokon kasačný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku, že miestna ohliadka u sťažovateľa\nsa konala len v jeden deň (04.12.2014), a preto nebolo spoľahlivo zistené poskytovanie retransmisie\nsťažovateľom v celom období vymedzenom Radou (t. j. až do 08.04.2015). S touto námietkou sa\nvysporiadala tak Rada ako aj správny súd (bod 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Sťažovateľ\nk ich argumentácii neposkytol nijakú kontrujúcu argumentáciu, na ktorú by mal kasačný súd osobitne\nreagovať, ale len stroho zopakoval svoju námietku, na ktorú už dostal dostatočné odpovede od Rady\na správneho súdu.\nVII. Záver\n79. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n80. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný\nsúd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nNa účely právnej kvalifikácie určitého subjektu ako prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm.\ne/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii je naplnenie jednotlivých definičných znakov\n(poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú\nzodpovednosť) potrebné skúmať vo vzťahu medzi prevádzkovateľom retransmisie a koncovými\nužívateľmi.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/203/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}