{"guid": "8403fddc-c1cc-442c-b977-dbb7afc037c6:c8309aa1-ff7d-4ae5-ab35-383b59ce6677", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0925100014.1", "spisova_znacka": "7Ssk/67/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/67/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. 7Ssk/67/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0925100014.1", "identifikacne_cislo": "0925100014", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-1", "nazov": "§ 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 227 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-227"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274", "nazov": "§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1", "nazov": "§ 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-87.odsek-2", "nazov": "§ 87 ods. 2 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-87.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-87"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-109", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-227", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-14", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-174", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-87"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8309aa1-ff7d-4ae5-ab35-383b59ce6677", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0925100014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0925100014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0925100014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/67/2026\n0925100014\n29. 07. 2026\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2026:0925100014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky\nsenátu vo veci žalobcu: L. B., nar. XX. J. XXXX, F. W. XXXX/XX, P., zastúpeného: JUDr. Július Jánošík,\nadvokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,\nBratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. decembra 2024, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5 Sas 1/2025-34 z 26. februára 2026 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 5 Sas 1/2025-34 z 26. februára 2026 sa mení tak, že sa\nzrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 30. decembra 2024, č. XXX XXX XXXX X,. a vec\nsa vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania\npred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 1. septembra 1980 do 29. mája 1984\nbaníckym učňom a od 1. júna 1984 až do 30. novembra 1992 v pracovnom pomere k zamestnávateľovi\nŽelezorudné bane, š. p. Tam pracoval do 31. augusta 1984 ako úpravár, od 17. novembra 1986 do 15.\nfebruára 1987 ako stavebný robotník a zvyšný čas ako baník robotník. Medzi 3. októbrom 1984 a 26.\nseptembrom 1986 vykonal základnú vojenskú službu. Od 12. októbra 1993 do 30. júna 1995 pracoval ako\nbanský (čes. důlní) pracovník pre zamestnávateľa v Českej republike a od 3. júla 1995 do 30. novembra\n1996 u zamestnávateľa označeného „Důl ČSM“ v Stonave (Česká republika). Od 1. decembra 1996 do\n31. decembra 2019 bol príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom do 31. decembra 1999\nslúžil v I. kategórii funkcií. Útvar sociálneho zabezpečenia tohto zboru mu od 1. januára 2020 priznal\nvýsluhový dôchodok, na ktorý zhodnotil okrem doby služobného pomeru aj dobu základnej vojenskej\nslužby.\n2. Už 2. augusta 2022 (vo veku 57 rokov) žalobca požiadal ústredie žalovanej o výplatu starobného\ndôchodku. To však jeho žiadosť zamietlo rozhodnutím z 15. decembra 2022. V odôvodnení vysvetlilo,\nže v I. pracovnej kategórii získal vo všeobecnom systéme len 9 rokov a 279 dní (učebný pomer a\nzamestnanie ako baník robotník). Preto nenaplnil podmienky § 21 ods. 1, ani § 174 zákona č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení na vznik nároku v nižšom dôchodkovom veku, ktorý by sa mu mal zachovať\npodľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podobne ústredie žalovanej zamietlo aj jeho\nďalšiu žiadosť z 18. apríla 2023 rozhodnutím z 29. septembra 2023. V ňom už (v súlade s právnym\nnázorom generálneho riaditeľa, ktorý 14. septembra 2023 zrušil skoršie rozhodnutie z 10. júla 2023) ako\nzamestnanie I. pracovnej kategórie zhodnotilo aj základnú vojenskú službu a služobný pomer až do 31.\ndecembra 1999, teda spolu 14 rokov a 306 dní. Aj tak však žalobca nenaplnil podmienku aspoň 16 rokov\n\ntohto zamestnania v zmysle § 174 ods. 1 písm. c) cit. zák., takže jeho dôchodkový vek nemohol byť 58\nrokov. V závere ústredie zdôraznilo, že jeho dôchodkový vek bude 59 rokov.\n3. Žalobca tak 15. apríla 2024 podal novú žiadosť, ktorú ústredie 17. júna 2024 zamietlo v podstate\ns rovnakým odôvodnením. Generálny riaditeľ však 24. septembra 2024 zrušil toto rozhodnutie a uložil\npreveriť, v akej kategórii bolo zaradené zamestnanie žalobcu od 1. júna do 31. augusta 1984. Ústredie\ndoplnilo dokazovanie správou Rudných baní, š. p., a rozhodnutím zo 14. októbra 2024 žiadosť žalobcu\nopätovne zamietlo. V odôvodnení vysvetlilo, že podľa doplneného dokazovania bolo jeho zamestnanie\nv uvedenom období zaradené do II. pracovnej kategórie. Preto nebolo dôvod čokoľvek meniť na\npôvodnom závere, že v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení získal\n(vrátane náhradných dôb) 6 rokov a 4 dni a v zamestnaniach uvedených v § 14 ods. 2 písm. b) až l)\ncit. zák. celkovo 3 roky a 278 dní. Pretože sa mu ako zamestnanie I. pracovnej kategórie zhodnotila aj\nslužba v I. kategórii funkcií (vrátane základnej vojenskej služby) v trvaní 5 rokov a 25 dní, celkovo získal\nv I. kategórii 14 rokov a 307 dní. Pretože v nej nebol zamestnaný aspoň 15 rokov, nemohol mu vzniknúť\nnárok na starobný dôchodok vo veku 59 rokov zmysle § 174 ods. 1 písm. d) cit. zák.\n4. Napriek odvolaniu žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 30. decembra\n2024 potvrdil rozhodnutie ústredia v podstate s rovnakým odôvodnením. Správny súd tu napadnutým\nrozsudkom č. k. 5 Sas 1/2025-34 zamietol aj žalobcovu správnu žalobu proti nemu. Na odôvodnenie\nzdôraznil, že podľa § 274 zákona o sociálnom poistení sa zachovávali nároky zo zaradenia zamestnaní\ndo I. a II. pracovnej kategórie, medzi ktorými bol aj znížený dôchodkový vek v zmysle § 21 a § 174 zákona\no sociálnom zabezpečení. Podmienkou však bolo získanie určitého obdobia týchto zamestnaní, pričom\n§ 174 ods. 1 písm. d) cit. zák. vyžadoval aspoň 15 rokov zamestnania zaradeného do tejto kategórie.\nSprávny súd sa stotožnil so zisteniami žalovanej, že v období 1. júna až 31. augusta 1984 žalobca\npracoval ako úpravár, nie ako baník, a preto bolo toto zamestnanie správne zaradené do II. pracovnej\nkategórie. V rozpore so žalobcovými námietkami žalovaná v I. kategórii zhodnotila aj náhradné doby v\nrokoch 1987, 1988, 1990 a 1991. V závere správny súd odmietol, že by žalovaná rozhodla v rozpore s\nním citovanou judikatúrou tunajšieho súdu, pretože tá sa týkala náhradných dôb podľa § 5 ods. 1 a § 6\nods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. Takú však žalobca netvrdil ani nepreukázal.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší\npreskúmavané rozhodnutie, eventuálne jeho zrušenia. Namietol, že žalovaná, ani správny súd nepoužili\nustanovenie § 130 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa zamestnanie I. (II.)\npracovnej kategórie musí hodnotiť ako služba v I. (II.) kategórii funkcií. Tým porušili žalobcovo právo na\nspravodlivé súdne konanie. Pretože v II. pracovnej kategórii bol zamestnaný od 1. júna do 31. augusta\n1984, teda pred nástupom služby, malo sa hodnotiť ako služba v II. kategórii funkcií aj na účely § 174\nods. 1 písm. d) cit. zák.\n6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdôraznila, že pri svojom rozhodovaní nemohla použíť\n§ 129 až 145 zákona o sociálnom zabezpečení a doby do 1984 zhodnotila vo zvýhodnených kategóriách.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na obsah sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Žalobca v prerokúvanej veci 15. apríla 2024 žiadal žalovanú o výplatu starobného dôchodku od\n13. apríla 2024, keďže zastával názor, že naň splnil podmienky. Už ustálená judikatúra najvyššieho\nsúdu vychádzala z toho, že nárok na dávku sa posudzuje zásadne podľa predpisov platných v čase\njej priznávania, ak zákon neustanovuje, že sa majú zohľadniť iné predpisy (porov. rozsudok sp. zn. 1\nSo 165/96, judikát R 48/1998). Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku\ndňu podania žiadosti žalobcu mal poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený\nnajmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zák. sa dôchodkový vek určoval podľa\nprílohy č. 3a, ak tento zákon neustanovoval inak (okrem iného) v § 274. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona sa\ntotiž v novom systéme sociálneho poistenia zachovávali nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní\ndo I. a II. pracovnej kategórie, teda tie nároky, ktoré s týmto zaradením spájali skoršie predpisy. Takým\nnárokom bol podľa judikatúry napríklad práve skorší dôchodkový vek (porov. napr. rozsudok tunajšieho\nsúdu sp. zn. 7 Ssk 135/2025).\n9. Zákon o sociálnom zabezpečení nepoužíval všeobecný pojem „dôchodkový vek“. Podľa § 21 ods.\n1 zákona o sociálnom zabezpečení však mal občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný\n\n25 rokov a dosiahol vek vymedzený v jednotlivých písmenách. Podobne § 174 ods. 1 cit. zák.\npriznáva občanovi takýto nárok, ak dosiahol vek ustanovený ďalej. Aj keď teda tieto predpisy nehovorili\nvyslovene o „dôchodkovom veku“, predsa len ustanovovali vek, ktorého dosiahnutím (pri splnení ďalších\npodmienok) vznikal občanovi nárok na starobný dôchodok. Takto určený vek teda zodpovedá pojmu\n„dôchodkový vek“, ktorý používa ustanovenie § 65 zákona o sociálnom poistení. Výhoda nižšieho veku\nuvedeného v § 21 ods. 1 písm. a) až d), resp. § 174 ods. 1 písm. a) až d) zákona o sociálnom\nzabezpečení, získaná výkonom zamestnania v niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórií, je\npotom nárokom získaným takýmto zamestnaním, ktorý sa na účely § 65 ods. 2 v spojení s § 274 zákona\no sociálnom poistení zachováva a znamená nižší dôchodkový vek než ten, ktorý by sa inak určil podľa\nprílohy č. 3a.\n10. Ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, ale aj § 174 ods. 1 cit. zák. spájali výhodu\nnižšieho veku zásadne so zamestnaním I. pracovnej kategórie. Zamestnania tejto pracovnej kategórie\nboli vymedzené v § 14 ods. 2 cit. zák. ako zamestnania, v ktorých sa vykonávali sústavne a v priebehu\nkalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádzalo k častým a trvalým poruchám\nzdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania úplne\nvypočítané v písmenách a) až l). Znížený dôchodkový vek sa potom rozlišoval podľa druhov týchto\nzamestnaní. Tak napr. podľa § 21 ods. 1 cit. zák. bol dôchodkový vek občana 55 rokov, ak pracoval 15\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 20 rokov v zamestnaniach podľa § 14 ods.\n2 písm. b) až h), alebo až 58 rokov, ak pracoval 20 rokov v zamestnaniach podľa § 14 ods. 2 písm. i)\naž l). Podľa zisteného skutkového stavu žalobca do roku 1999 (do zrušenia pracovných kategórií) nebol\nvôbec zamestnaný 20 rokov a v zamestnaní podľa cit. § 14 ods. 2 písm. a) odpracoval len niečo viac\nnež 6 rokov, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 zákona\no sociálnom zabezpečení.\n11. Pretože však k 31. decembru 1999 trvala žalobcova služba v I. kategórii funkcií (porov. § 174 ods.\n2), žalovaná sa správne zaoberala tým, či mu nárok na znížený dôchodkový vek nemohol vzniknúť\npodľa § 174 ods. 1 cit. zák. Podľa § 174 ods. 1 písm. d) totiž tento vek mohol byť 59 rokov, ak\nbol občan zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 15\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l). Na ten účel v zmysle § 14 ods. 4 tohto\nzákona zhodnotila ako dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) až h) cit. zák. aj dobu\nslužobného pomeru od 1. decembra 1996 do 31. decembra 1999 a dobu základnej vojenskej služby.\nRovnako zohľadnila aj učebný a pracovný pomer od 1. septembra 1980 až do 30. novembra 1992\nv rozsahu, v akom bol zamestnaním I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) až l) tohto\nzákona. Takto zhodnotené doby však celkovo predstavovali len 14 rokov a 307 dní, teda menej, než 15\nrokov vyžadovaných v citovanom ustanovení. Žalovaná však z tohto hodnotenia nedôvodnej vynechala\nobdobie rokov 1992 až 1996, kedy bol žalobca podľa zisteného skutkového stavu zamestnaný v Českej\nrepublike, a to okrem iného aj ako banský pracovník.\n12. Pretože Slovenská republika aj Česká republika sú od 1. mája 2004 členskými štátmi Európskej\núnie, vzťahuje sa na starobný dôchodok zo systémov ich sociálneho poistenia nariadenie č. 883/2004 o\nkoordinácii predpisov sociálneho zabezpečenia (tzv. základné nariadenie). Podľa čl. 6 tohto nariadenia,\npokiaľ nie je ustanovené inak, má príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého (okrem\niného) nadobudnutie práva na dávky podmieňujú ukončením (okrem iného) dôb poistenia alebo\nzamestnania, zohľadniť v potrebnom rozsahu doby poistenia a zamestnania dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli tieto doby dosiahnuté podľa právnych predpisov,\nktoré táto inštitúcia uplatňuje. Ako plynie z čl. 87 ods. 2 tohto nariadenia, toto ustanovenie sa použije aj na\ndoby získané pred 1. májom 2010, teda aj na doby získané v rokoch 1993 až 1996. Citované ustanovenia\ntak v zásade zabezpečujú, že doby zamestnania (poistenia) podľa českých právnych predpisov zohľadní\nžalovaná na účely priznania starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení rovnako ako\ndoby poistenia podľa § 60 tohto zákona.\n13. Podľa čl. 51 ods. 1 základného nariadenia však (vo vzťahu k zamestnancom) platí, že ak právne\npredpisy členského štátu podmieňujú poskytovanie určitých dávok dobami poistenia, dosiahnutými\niba vykonávaním špecifickej činnosti ako zamestnanec, alebo v povolaní, ktoré podlieha osobitnému\nsystému, príslušná inštitúcia tohto členského štátu zohľadní dosiahnuté doby podľa právnych predpisov\niných členských štátov, iba ak sú dosiahnuté podľa zodpovedajúceho systému, alebo ak to nie je možné,\nv tom istom povolaní, alebo prípadne tej istej činnosti ako zamestnanec. Podľa judikatúry Súdneho\ndvora [rozsudok z 21. mája 2026, C-717/24, Sociálna poisťovňa (starobný dôchodok baníka v hlbinných\nbaniach], sa osobitný mechanizmus sčítania dôb podľa citovaného ustanovenia uplatňuje v prípade,\nkeď členský štát príslušný na poskytnutie starobného dôchodku zaviedol osobitný systém sociálneho\nzabezpečenia formálne oddelený od všeobecného systému, ktorý je určený pre určité povolania alebo\n\nčinnosti, ako aj v prípade, keď tento členský štát bez toho, aby zaviedol takýto osobitný systém, priznáva\nurčité výhody v rámci poskytnutia takejto dávky určitej kategórii osôb, ktoré dosiahli doby poistenia\nvykonávaním povolania alebo špecifickej činnosti.\n14. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 21, ale aj § 174 zákona o sociálnom zabezpečení spájali s\nurčitými druhmi zamestnaní, ktoré boli podľa § 14 ods. 2 zaradené do I. pracovnej kategórie, výhodu v\npodobe nižšieho veku, kedy vznikal nárok na starobný dôchodok. Okrem takto zníženého veku prinášalo\nvšak zamestnanie I. pracovnej kategórie (a osobitne zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod\nzemou v hlbinných baniach) aj zvýhodnenie v podobe vyššej základnej výmery starobného dôchodku\npodľa § 22 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu zákona o sociálnom zabezpečení, ale podľa § 22 ods.\n2 a 4 tohto zákona tiež vyšší prípočet za odpracované roky v tomto zamestnaní k základnej výmere.\nĎalšie zvýhodnenia spočívali vo vyššej najvyššej výmere podľa § 24 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 tohto\nzákona. Rovnaké výhody prinášalo toto zamestnanie aj pre výmeru invalidného dôchodku [porov. § 30\nods. 3 písm. a) a ods. 6 a § 31 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 tohto zákona]. S týmito zamestnaniami sa\nteda spájali systematické výhody naprieč celým týmto zákonom, a preto už tunajší súd rozhodol, že ide\no zvýhodňovanie určitej kategórie osôb v rámci všeobecného systému, čo predstavuje osobitný systém\nna účely čl. 51 ods. 1 základného nariadenia (porov. rozsudok sp. zn. 7 Ssk 144/2023).\n15. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná musí na základe čl. 51 ods. 1 základného nariadenia na\núčel § 21, ale aj § 174 cit. zák. zohľadniť aj zamestnania rovnakého druhu vykonávané v inom členskom\nštáte Európskej únie, a to aj vtedy, keď sa v danom členskom štáte s takýmto zamestnaním nespája\nžiadna osobitná výhoda. Len taký výklad zabezpečení, že osoby, ktoré boli takto zamestnané určitý čas\nv inom členskom štáte, nebudú v Slovenskej republike znevýhodnené oproti osobám, ktoré v takomto\nzamestnaní pracovali len tu. V prerokúvanej veci obsah administratívneho spisu svedčí o tom, že žalobca\nminimálne od 12. októbra 1993 do 30. júna 1995 získal dobu poistenia v Českej republike, čo potvrdila\nčeská inštitúcia. Okrem toho však administratívny spis svedčí o tom, že toto zamestnanie získal ako\nbanský (důlní) pracovník. Podobne tam získal dobu poistenia od 3. júla 1995 do 30. novembra 1996 na\npracovisku označovanom ako baňa (čes. důl). Podľa už cit. § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení\npritom do I. kategórie patria viaceré zamestnania v baníctve [písmená a), b) alebo j)]. Pokiaľ by uvedené\nžalobcove zamestnania druhovo zodpovedali niektorému z týchto zamestnaní, musela by ich žalovaná\nv zmysle cit. čl. 51 ods. 1 základného nariadenia zohľadniť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie aj\nna účely § 21, resp. § 174 cit. zák.\n16. Konanie žalovanej v prerokúvanej veci bolo tzv. dávkovým konaním v zmysle § 172 ods. 2 a 4 zákona\no sociálnom poistení, v ktorom sa postupuje podľa § 172 a nasl. tohto zákona. Hoci ustanovenia § 227\nods. 2 písm. b) a § 196 ods. 6 cit. zák. ukladajú poistencovi ako žiadateľovi o dávku (a tým účastníkovi\ntohto konania, porov. § 173 tohto zákona), aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na\ndávku, nároku na jej výplatu a jej sumu a na ten účel navrhol dôkazy na podporu svojich tvrdení, musia\norganizačné zložky žalovanej podľa § 195 ods. 1 cit. zák. postupovať v tomto konaní tak, aby presne a\núplne zistili skutočný stav veci a na ten účel obstarať podklady rozhodnutia. Podľa § 195 ods. 2 cit zák. sú\npodkladmi rozhodnutia okrem iného podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov, teda aj žiadateľa o dávku,\nale aj dôkazy (§ 196 cit. zák.). Podľa § 195 ods. 4 cit. zák. musí rovnako dôkladne objasňovať skutočnosti\nbez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka. Z citovaných ustanovení tak\nplynie, že je v prvom rade úlohou organizačných zložiek zhromaždiť potrebné podklady pre svoje\nrozhodnutie; z neuneseného dôkazného bremena účastníka môžu vyvodzovať závery len vtedy, ak by\nsa im primeraným úsilím nepodarilo objasniť určitú skutočnosť, na ktorej účastník trvá (porov. podobne\nrozsudok sp. zn. 7 Ssk 15/2025).\n17. Ako už bolo vysvetlené, v prerokúvanej veci žalovaná ustálila, že žalobcovo zamestnanie v I.\npracovnej kategórii v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) až l) zákona o sociálnom zabezpečení trvalo 14 rokov\na 307 dní. Do dosiahnutia minimálnej doby 15 rokov, s ktorou ustanovenie § 174 ods. 1 písm. d) tohto\nzákona spája znížený dôchodkový vek 59 rokov, tak žalobcovi chýba približne 58 dní. Jeho zamestnanie\nako banský pracovník v Českej republike trvalo približne rok a deväť mesiacov a jeho ďalšie zamestnanie\nv bani tam trvalo ďalší rok a dva mesiace. Pokiaľ by teda druhovo zodpovedali niektorému zo zamestnaní\nv § 14 ods. 2 písm. a), b) alebo j) cit. zák. a žalovaná by ho na základe čl. 51 ods. 1 základného nariadenia\nmusela zhodnotiť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, celková doba týchto zamestnaní by tak jasne\nprekročila 15 rokov (ba dokonca možno aj 16 rokov) a žalobcov dôchodkový vek by tak podľa cit. § 174\nods. 1 písm. c) alebo d) tohto zákona mohol byť 59, alebo dokonca 58 rokov. Tento nárok ako nárok zo\nzamestnania I. kategórie sa mu potom v zmysle cit. § 274 zákona o sociálnom poistení mohol zachovať\naj po 31. decembri 2003, takže by mohol byť rozhodný aj pre vznik nároku na starobný dôchodok v\nzmysle § 65 tohto zákona. Zistenie druhu práce, ktoré žalobca vykonával počas zamestnania v Českej\nrepublike v rokoch 1993 až 1996, je tak podstatné pre posúdenie tohto jeho nároku.\n\nIV.\nZáver\n18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že ak sa žalovaná nezaoberala\ntým, aké práce žalobca vykonával počas zamestnania v Českej republike od 12. októbra 1993 do 30. júna\n1995 a od 3. júla 1995 do 30. novembra 1996, bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce pre riadne\nposúdenie veci. Správny súd mal zrušiť preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.\nAk za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho napadnutý rozsudok z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto\nho kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie\nžalovanej a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie.\n19. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).\nBude teda jej úlohou zadovážiť si [aj v prípadnej súčinnosti s českou inštitúciou, alebo so žalobcom\nv zmysle § 227 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení] podklady pre posúdenie, aký druh prác\nžalobca vykonával v uvedených zamestnaniach. Osobitne bude podstatné posúdiť, či pracoval ako baník\nso stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani alebo v inom zamestnaní v baníctve pod zemou v\nhlbinnej bani, pod spodnou úrovňou nadložia alebo na skrývke v povrchovej bani. Na základe týchto\nzistení posúdi, či takto vykonávané zamestnania druhovo zodpovedajú zamestnaniam v zmysle § 14\nods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a či ich teda možno hodnotiť ako zamestnania I. pracovnej\nkategórie, a znova rozhodne o žiadosti žalobcu o výplatu starobného dôchodku. Ak by na základe nového\nposúdenia dospela k záveru, že jeho dôchodkový vek mal byť znížený v zmysle § 174 ods. 1 cit. zák.,\nposúdi či k tomuto dátumu spĺňal aj ďalšie podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona\no sociálnom poistení (porov. § 109 ods. 1 tohto zák.).\n20. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania\nna správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak plne\núspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov\nkonania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej.\n21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}