{"guid": "e957fab8-4b21-4cef-ad65-d567aa445dda:b6f82ddf-07e6-468f-96a5-503a4e595b9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1", "spisova_znacka": "7Ssk/61/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/61/2026 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. júna 2026, sp. zn. 7Ssk/61/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1", "identifikacne_cislo": "0924100817", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89a", "nazov": "§ 89a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-89a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-20", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-39", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-36", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-51", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-89a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6f82ddf-07e6-468f-96a5-503a4e595b9f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/61/2026\n0924100817\n25. 06. 2026\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky\nsenátu vo veci žalobcu: V.. V. V., nar. X. Q. XXXX, W. XXXX/XX, K., zastúpeného: JUDr. Peter Harakály,\nadvokát, Mlynská 28, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,\nBratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. septembra 2024, č. 41748-2/2024-BA, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 9 Sas 9/2024-32 zo 17. decembra 2025 takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nIII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že potom, čo žalobca ochorel chorobou z povolania, mu\nrozhodnutím zo 14. februára 2022 spätne od 1. augusta 2017 priznala úrazovú rentu, ktorú priebežne\nvalorizovala. Rozhodnutím z 25. júla 2024 ústredie žalovanej vyslovilo, že žalobcov nárok na túto rentu\nzanikne 1. augusta 2024 na základe § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože\ndosiahne dôchodkový vek. Preskúmavaným rozhodnutím z 30. septembra 2024 generálny riaditeľ\nžalovanej zamietol žalobcovo odvolanie a zdôraznil, že žalovaná musí postupovať podľa citovaného\nustanovenia zákona.\n2. Rovnako bol žalobca neúspešný so správnou žalobou, ktorú správny súd zamietol tu napadnutým\nrozsudkom č. k. 9 Sas 9/2024-32; nevyhovel ani jeho návrhu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky návrh na vyslovenie nesúladu citovaného paragrafu s Ústavou Slovenskej republiky. Správny\nsúd toto ustanovenie nepovažoval za diskriminačné, pretože žalobca je v odlišnej situácii než osoby,\nktoré môžu pracovať. Navyše s odkazom na judikatúru ústavného súdu nepovažoval za splnenú\npodmienku prejudiciality tohto ustanovenia, ktorá je predpokladom návrhovej legitimácie súdu podľa čl.\n144 ods. 2 ústavy.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, ešte predtým však\nžiada prerušiť kasačné konanie a podať ústavnému súdu už uvedený návrh na vyslovenie nesúladu §\n89a zákona o sociálnom poistení. Zotrval na svojom presvedčení, že toto ustanovenie je diskriminačné,\nlebo nahrádza stratu na zárobku kvôli chorobe z povolania len do dôchodkového veku. Zákonník práce\nvšak neobmedzuje možnosť vstúpiť do pracovného pomeru dôchodkovým vekom. Aj ustanovenie §\n63 ods. 1 písm. f) Zák. práce, ktoré dovoľovalo dať výpoveď zamestnancovi kvôli dosiahnutiu veku 65\nrokov, je predmetom prieskumu ústavného súdu, ktorý uznesením sp. zn. PL. ÚS 1/2021 pozastavil\n\njeho účinnosť. Pritom údaje žalobcovho bývalého zamestnávateľa svedčia o tom, že uňho mnoho\nlekárov pracuje aj v dôchodkovom veku, pretože sa cenia ich skúsenosti. Obmedzenie úrazovej renty\ndôchodkovým vekom tak nesleduje legitímny cieľ.\n4. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože preskúmavané rozhodnutie zodpovedá\nzákonu. Zotrvala na stanovisku, že dôchodkovým vekom sa mení forma hmotného zabezpečenia z\núrazovej dávky na starobný dôchodok. Pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce nie je možné\nporovnávať s verejnoprávnym poistným vzťahom.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n6. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými podľa § 89a zákona o\nsociálnom poistení vyslovila, že žalobcovi zanikol nárok na úrazovú rentu, pretože dosiahol dôchodkový\nvek. Citovaný paragraf skutočne pomerne jasne ustanovuje, že nárok na úrazovú rentu zaniká dňom\ndovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Pretože\nžalobca je muž narodený pred rokom 1967, na základe prechodného ustanovenia § 293fw a prílohy č.\n3a cit. zák. je jeho dôchodkový vek 63 rokov a 2 mesiace, takže ho dosiahol 1. augusta 2024. Pretože\ntýmto dňom zanikol jeho nárok na dávku úrazového poistenia, žalovaná postupovala v súlade s § 112\nods. 2 zákona o sociálnom poistení a priznanú úrazovú rentu mu odňala. Ako naznačil aj správny\nsúd, ustanovenie § 89a je pomerne jasné a vyložiť ho inak (teda tak, že napriek dôchodkovému veku\ntento nárok nezaniká) by znamenalo vykladať ho v rozpore s jasným jazykovým znením. To by však\nvo výsledku znamenalo faktickú novelizáciu tohto ustanovenia, na ktorú súdy nie sú oprávnené (porov.\nnález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 796/2016).\n7. Žalobca však vo svojej kasačnej sťažnosti nežiada ani tak o jeho výklad, ale priamo namieta jeho\nrozpor s ústavou a žiada, aby sa kasačný súd podľa čl. 144 ods. 2 ústavy obrátil na ústavný súd.\nKasačný súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom správneho súdu, že mu chýba legitimácia na\npodanie takého návrhu, pretože napadnuté ustanovenie nespĺňa podmienku prejudiciality, ako ju vykladá\nústavný súd. Ten vo svojej judikatúre síce zdôrazňuje, že všeobecný súd je aktívne legitimovaný len na\ntaký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť jeho meritórne rozhodnutie v konkrétnom\nním prerušenom konaní. Ak derogačný nález nemôže na postavení účastníkov nič zmeniť, pretože k\nním vyvolanej normatívnej zmene nedochádza spätne, ale len do budúcnosti, je návrh všeobecného\nsúdu neprípustný (porov. napr. nedávne uznesenie sp. zn. PL. ÚS 5/2025). Uvedené zásady sa však\nprevažne týkajú horizontálnych právnych vzťahov. Naopak, vo vertikálnych sporoch medzi jednotlivcom\na verejnou mocou, o aké ide aj v rámci správneho súdnictva, je postoj ústavného súdu k aktívnej\nlegitimácii správnych súdov veľkorysejší (porov. napr. uznesenia o prijatí návrhov správnych súdov sp.\nzn. PL. ÚS 1/2025, PL. ÚS 1/2023, PL. ÚS 17/2022). Nebolo teda možné tak jednoznačne uzavrieť, že\nnávrh správneho súdu na vyslovenie nesúladu § 89a zákona o sociálnom poistení by bol neprípustný.\n8. Podstata žalobcových námietok voči tomuto ustanoveniu spočíva v tom, že je diskriminačné, pretože\nnárok na úrazovú rentu, ktorá slúži ako náhrada zárobku strateného kvôli chorobe z povolania,\nobmedzuje dôchodkovým vekom, hoci samotnú zárobkovú činnosť týmto vekom neobmedzuje. Žalobca\nje teda v nevýhodnejšom postavení voči iným osobám, ktoré pracujú aj po dosiahnutí dôchodkového\nveku, čím môžu dosahovať zárobok, hoci on jeho na jeho náhradu už nemá nárok. Pred samotnou\nanalýzou otázky, či tu ide o diskrimináciu, je treba uviesť, že nárok na náhradu škody na zdraví v\npodobe straty na zárobku (a dôchodku) je podľa judikatúry ústavného súdu (porov. obsiahly rozbor v\nnáleze sp. zn. PL. ÚS 10/2016) vo všeobecnosti nárokom, ktorý spadá pod ústavnú ochranu vlastníctva\n(majetku) v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy. Poškodením zdravia sa totiž poškodený oberá o možnosť\nzískavať svojou zárobkovou činnosťou majetok, a preto zo zásady plnej náhrady vyplýva, že škodca,\nktorý konal protiprávne, je povinný mu tento výpadok na majetku nahradiť zásadne v celom rozsahu (teda\ntak, aby po náhrade majetok poškodeného zodpovedal tomu, aký by ho bol dosiahol nebyť poškodenia\nzdravia). Pracovný úraz a choroba z povolania však (spravidla) nie sú dôsledkom protiprávneho konania\nškodcu, ale neželaným právnym stavom, ktorý zákonodarca od 1. januára 2004 poníma ako sociálnu\nudalosť, ktorej slúži úrazové poistenie. V tomto prípade tak nejde primárne o majetkové odškodnenie,\nale o spôsob hmotného zabezpečenia pri nespôsobilosti na prácu v zmysle čl. 39 ods. 1 ústavy.\n9. Právo žalobcu ako poškodeného (§ 82 zákona o sociálnom poistení) pracovným úrazom alebo\nchorobou z povolania na dávky úrazového poistenia je tak chránené nie ustanovením čl. 20 ods. 1\nústavy, ale len ako sociálne právo na primerané hmotné zabezpečenie v zmysle čl. 39 ods. 1 ústavy.\n\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa tohto práva možno domáhať zásadne len v medziach zákonov, ktoré ho\nvykonáva. Ako ústavný súd zdôrazňuje, sociálne práva sú práva druhej generácie, ktorých podoba a\nobsah závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu (napr. nález sp. zn. PL. ÚS 1/2023 a tam\ncitovaná prejudikatúra). Zákonodarca, ktorý má značný priestor na ich úpravu, je síce povinný zohľadniť\nzákladné prvky zásady rovnakého zaobchádzania a relevantných ústavných práv, vo vzťahu k legitimite\ncieľa, ako aj vo vzťahu k primeranosti prostriedkov jeho realizácie však derogačný zásah ústavného\nsúdu prichádza do úvahy iba v prípade normotvornej svojvôle (napr. nález sp. zn. PL. ÚS 21/2023 a\ntam citovaná prejudikatúra). Rozlišovanie v nárokoch na primerané hmotné zabezpečenie v závislosti\nod právneho režimu, v ktorom sa dotknuté osoby nachádzajú, je síce prípustné, musí však ísť o také\nprávne riešenie, ktoré korešponduje predovšetkým s čl. 1 ods. 1, čl. 12 a čl. 13 ústavy (napr. nález sp.\nzn. PL. ÚS 11/08).\n10. Zo znenia čl. 39 ods. 1 ústavy je zrejmé, že zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v\nzásade v troch situáciách - v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Aj ústavodarca teda\npočíta s tým, že môže ísť o odlišné situácie, pričom práve staroba je jednou zo sociálnych udalostí, s\nktorým toto ustanovenie vyslovene počíta. Ústava teda vychádza z toho, že staroba (dosiahnutie určitého\nveku) môže byť sociálnou situáciou sama osebe, a to odlišnou od sociálnej situácie nespôsobilosti na\nprácu. Uvedené ustanovenie teda na prvý pohľad dáva zákonodarcovi ústavný základ pre rozlišovanie\nmedzi hmotným zabezpečením pri nespôsobilosti na prácu a hmotným zabezpečením v starobe, čo\nokrem iného zahŕňa aj jeho voľbu, aký vek bude rozhodný pre rozlišovanie medzi týmito situáciami.\nZákonodarca sa rozhodol v zákone o sociálnom poistení riešiť túto situáciu tak, že po dosiahnutí\ndôchodkového veku (§ 65 ods. 2 a nasl. cit. zák.) bude zásadne poskytovať hmotné zabezpečenie len\nz dôvodu veku, a na tento účel podľa § 2 písm. b) prvého bodu cit. zákona slúži starobné poistenie ako\npoistenie na zabezpečenie príjmu (aj) v starobe. Naopak, osoby mladšie (teda u ktorých neprichádza\ndo úvahy primerané hmotné zabezpečenie v starobe) zákonodarca primerane zabezpečuje, len ak sú\nnespôsobilé na prácu (resp. pri strate živiteľa).\n11. Takéto rozlišovanie podľa kasačného súdu nie je svojvoľné, ale naopak, vychádza z konštrukcie\nsamotného čl. 39 ods. 1 ústavy. Zároveň zohľadňuje aj to, že osoby, ktoré dosiahnu dôchodkový vek\na budú hmotne zabezpečené v starobe, už nie sú nútené získavať prostriedky na živobytie prácou.\nPreto nie je nutné, aby boli primerane hmotne zabezpečené ešte aj z dôvodu nespôsobilosti na prácu.\nNespôsobilosť na prácu sa v systéme sociálneho poistenia prejavuje zabezpečením z dvoch jeho\nvetiev - jednak invalidným poistením ako poistením pre prípad poklesu zárobkovej schopnosti kvôli\nnepriaznivému zdravotnému stavu [§ 2 písm. b) druhý bod zákona o sociálnom poistení], jednak\núrazovým poistením ako poistením poškodenia zdravia kvôli pracovnému úrazu a chorobe z povolania\n[§ 2 písm. c) cit. zák.]. Rozdiel v oboch vetvách najlepšie vysvetľujú ustanovenia, ktoré vymedzujú\nspôsob určenia miery „nespôsobilosti na prácu“, ktorú majú zabezpečiť. Podľa § 70 ods. 1 cit. zák. je\nnárok na invalidný dôchodok viazaný na invaliditu, teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\n(§ 71 ods. 1 cit. zák.). Tento pokles sa podľa § 71 ods. 3 cit. zák. posudzuje porovnaním telesnej,\nduševnej a zmyslovej schopnosti posudzovaného poistenca s obdobných schopností zdravej fyzickej\nosoby. Naopak, nárok na úrazovú rentu je podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určený\npoklesom schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a posudzuje sa v súvislosti s plnením\njeho doterajších pracovných úloh podľa § 8 ods. 4 (§ 88 ods. 3 cit. zák.).\n12. Zjednodušene povedané, kým invalidné poistenie má za cieľ hmotne zabezpečiť osoby, ktorú\nkvôli svojmu zdravotnému stavu majú zníženú zárobkovú schopnosť ako takú, teda všeobecne oproti\niným osobám, účelom úrazového poistenia je hmotne zabezpečiť osoby, ktoré kvôli pracovnému úrazu\nalebo chorobe z povolania majú zníženú schopnosť vykonávať svoje doterajšie pracovné úlohy (porov.\npodobne už rozsudok tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 86/2023). To vysvetľuje aj rozdiel vo výpočte oboch\ndávok, ako aj ich súm. Dávky úrazového poistenia sú spravidla vyššie, lebo podľa § 89 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení sa určujú z denného vymeriavacieho základu dosiahnutého u konkrétneho\nzamestnanca, nie prostredníctvom výpočtu cez priemerný osobný mzdový bod a obdobie poistenia ako\npri invalidnom dôchodku (porov. § 73 cit. zák.). Je voľbou zákonodarcu, že nespôsobilosť na doterajšiu\nprácu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania odškodňuje osobitne v rámci systému\núrazového poistenia, a to výhodnejšie než nespôsobilosť na prácu všeobecne. Nič to však nemení na\ntom, že v oboch prípadoch ide o hmotné zabezpečenie osôb nespôsobilých na prácu. Rovnako je potom\njeho voľbou určenie veku, odkedy túto formu zabezpečenia nahradí zabezpečením pre prípad staroby.\n13. Možno tak zhrnúť, že ustanovenie § 89a zákona o sociálnom poistení je prejavom voľby\nzákonodarcu, od ktorého veku už nebude občanov postihnutých pracovným úrazom alebo chorobou\nz povolania zvýhodnene zabezpečovať z dôvodu nespôsobilosti na výkon dovtedajšieho zamestnania,\nale len z dôvodu staroby (prípadne z dôvodu všeobecnej nespôsobilosti na prácu). Takáto voľba nie je\n\nsvojvoľná, pretože zohľadňuje, že ak osoba má nárok na zabezpečenie v starobe, nemusí sa už živiť\nprácou, a preto ju netreba hmotne zabezpečovať z tohto dôvodu. Argumentácia žalobcu, že prostriedky\nna živobytie prácou možno získavať aj po dosiahnutí dôchodkového veku, vychádza z nesprávne\nzvoleného komparátora (kritéria porovnateľnosti). Osoby, ktoré môžu vykonávať prácu, a osoby, ktoré\nsú na ňu nespôsobilé, nie sú navzájom porovnateľné. Výkon práce sa totiž realizuje (prevažne) v\npracovnoprávnom vzťahu a vstup doň je prejavom súkromnej autonómie zamestnanca (porov. aj nález\nsp. zn. PL. ÚS 1/2012). Mzda či plat sú potom odmenou (protihodnotou) za takto ponúknutú a vykonanú\nprácu [porov. aj čl. 36 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ústavy]. Osoba, ktorá je nespôsobilá na prácu, však\nneponúka svoj pracovný výkon, a preto zaň nemá odmenu. Z čl. 39 ods. 1 ústavy nemožno dovodiť,\nže by hmotné zabezpečenie v starobe alebo pri nespôsobilosti na prácu muselo plne zodpovedať\nodmene za prácu, ktorú by bolo možné dosiahnuť. Preto nemôže zabezpečovaná osoba vyvodzovať\nsvoju diskrimináciu len z toho, že podmienky tohto hmotného zabezpečenia sú iné než mzdové (platové)\npodmienky, ktoré môžu dosiahnuť pracujúce osoby. Už len na dôvažok sa dodáva, že ustanovenie § 89a\nzákona o sociálnom poistení je účinné od 1. januára 2008, a teda bolo účinné aj v čase, kedy vznikol\nžalobcov nárok na úrazovú rentu. Nemohol mať teda v danom čase žiadne legitímne očakávanie, že\njeho nárok bude trvať aj po dosiahnutí dôchodkového veku.\nIV.\nZáver\n14. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1\nSSP) zamietol. Ešte predtým však zamietol jeho návrh na prerušenie kasačného konania [§ 100 ods.\n1 písm. c) SSP].\n15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sas/9/2024", "guid": "35c74bea-83cd-4c60-afe0-619ad11c5838:3ad36539-3e03-4ddf-8b2a-74581114a226", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80cde927-55e7-4283-b602-0cf36167266d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.21.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2023 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.21.2023.1"}, {"guid": "ussr:bf919e25-7288-42a1-98ec-7fb54f2e046a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.1.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2025 z 15. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.1.2025.1"}, {"guid": "ussr:eef1218d-7eb2-47b7-adce-28bad673bd5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2021.2"}, {"guid": "ussr:d6b98704-11fb-4045-8642-76b2c5ed92db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "adedddfc-55b1-4976-8488-14ec9a41521e:5681cdce-995c-44cf-90d6-552b35d7acdc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200229.1", "spisova_znacka": "7Ssk/86/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/86/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200229.1"}], "citovane_v": []}