{"guid": "32eea1ea-8eae-42f5-8884-1b45441b1771:37f13da8-8e66-4630-ad03-7a7ece05a5a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100541.1", "spisova_znacka": "6Svk/28/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/28/2026 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. augusta 2026, sp. zn. 6Svk/28/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100541.1", "identifikacne_cislo": "0924100541", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37f13da8-8e66-4630-ad03-7a7ece05a5a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100541.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100541.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/28/2026\n0924100541\n26. 08. 2026\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2026:0924100541.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: B.. F. I., narodený XX. G. XXXX, bytom v D. (bez uvedenia bližšej adresy), adresa na\ndoručovanie: D..O.. R. XX, XXX XX D., právne zast.: Mgr. et Mgr. Dušanom Strakom, advokátom so\nsídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom v\nBratislave, Župné námestie č. 12, o preskúmanie zákonnosti listu - opatrenia žalovaného z 29. júla 2024,\nčíslo spisu: KT/14173/2024, ČRZ: 82716/2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho\nsúdu v Košiciach z 24. marca 2026, č.k. 2S/19/2024-298, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom z 24. marca 2026, č.k. 2S/19/2024-298\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti listu - opatrenia nazvaného „Vybavenie podnetu“\nvydaného žalovaným dňa 29. júla 2024, číslo spisu: KT/14173/2024, ČRZ: 82716/2024, ktorým žalovaný\nupovedomil žalobcu primárne o tom, že žalobcom podané odvolanie proti rozhodnutiu Centra právnej\npomoci, Kancelária Prešov z 13. mája 2024, číslo KaPO-51325/11324/2024-52074/2024 o nepriznaní\nnároku na poskytnutie právnej pomoci nie je prípustné, z ktorého dôvodu potom žalovaný preskúmal\nprávoplatné rozhodnutie z 13. mája 2024, či vo veci nie sú naplnené podmienky obnovy konania podľa\n§ 62 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“), respektíve podmienky na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania podľa § 65 Správneho poriadku. Dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia z 13. mája 2024,\nnepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky, že spor nie je zrejme\nbezúspešný, keď odvolanie žalobcu voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. apríla 2024,\nsp. zn. 75Ek/834/2022 nie je podľa § 386 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) prípustné, bol správny.\n2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 3 ods. 1 písm. a/, § 8. § 10 ods. 5-7, § 25 zákona č. 327/2005 Z.z., § 3 ods. 1, § 19 ods.\n1-3, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3,4, § 46, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1,2 Správneho poriadku a v\nzmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n\n3. Správny súd mal preukázané, že žalobca podal odvolanie, pričom proti rozhodnutiu z 13. mája 2024\nodvolanie nebolo prípustné. Z uvedeného dôvodu tak žalovaný postupoval správne, keď na takéto\npodanie vo veci samej neprihliadol ako na odvolanie, pretože nemohlo ani vyvolať účinky začatia\nodvolacieho konania a nepochybil, keď takéto podanie žalobcu preskúmal z hľadiska, či neodôvodňuje\nobnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa názoru\nsprávneho súdu žalovaný v rámci skúmania podmienok podľa § 62 a § 65 Správneho poriadku ustálil,\nže odvolanie v právnej veci žalobcu (v konaní v ktorom žiadal žalobca priznať nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci) je neprípustné a bolo by odmietnuté podľa § 386 písm. c/ CSP bez toho, aby odvolací\nsúd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmal a o odvolaní meritórne rozhodol a dospel k názoru,\nže vec, ktorá bola predmetom žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešná. Žalovaný\nriadne preskúmal a posúdil, či v danom konaní nebol daný niektorý z dôvodov na obnovu konania podľa\n§ 62 ods. 1 písm. a/ až e/ Správneho poriadku a rovnako tak skúmal aj prípadnú odôvodnenosť zrušenia\nrozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané\nv súlade s platnými právnymi predpismi a zároveň pri vydávaní napadnutého rozhodnutia správny\norgán vychádzal z úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a rešpektoval všetky procesné\npodmienky ustanovené zákonom. Zároveň z vlastnej rozhodovacej činnosti mal preukázané, že žalobca\nproti rozhodnutiu z 13. mája 2024 podal správnu žalobu, o ktorej správny súd rozhodol uznesením z 28.\nmája 2025, sp. zn. 6S/35/2024 a správnu žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal\nprávo na náhradu trov konania.\n4. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n7. Konkrétne namietal, že bol daný dôvod na nariadenie obnovy konania, keďže Centrum právnej\npomoci, Kancelária Prešov nepridelilo žalobcovi advokáta s tým, že ide o zrejmú bezúspešnosť veci.\nSprávny orgán nemal skúmať bližšie skutkové okolnosti, ale mal poskytnúť právnu pomoc a určiť\nadvokáta (žalobca požadoval aj predbežné poskytnutie právnej pomoci). Nezákonne postupoval aj\nžalovaný, keď svojím opatrením postup prvostupňového správneho orgánu prakticky „odobril“. Vyjadril\nnázor, že splnil všetky zákonné podmienky na pridelenie advokáta. Podporne odkázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/254/2008 a Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 296/2011. V závere uviedol, že je človekom bez trvalého pobytu nemajúcim žiadnu adresu,\na teda položil otázku, ako a kde mu majú byť doručované rozhodnutia.\nIII.\n8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 26. júna 2026. K namietanému\nporušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že nestačí iba všeobecne tvrdiť, že právo na spravodlivý\nproces bolo porušené, ale treba konkrétne uviesť a odôvodniť, v čom konkrétne toto porušenie spočíva.\nRovnako k námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalobca musí riadne\nuviesť, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia. Žalobcom tvrdenú existenciu dôvodu na\nnariadenie obnovy konania žalovaným bez uvedenia relevantných skutočností majúcich oporu v zákone\npovažoval žalovaný za tendenčné a účelové. V súvislosti s námietkou žalobcu, že je človekom bez\ntrvalého pobytu a nemá žiadnu adresu, žalovaný uviedol, že podľa dostupných údajov má ako platnú\nadresu trvalého pobytu „Prešov“, čo je možné overiť v relevantných databázach. Teda nie je pravda,\nže žalobca nemá trvalý pobyt, naopak je povinnosťou žalobcu hlásiť svoj trvalý pobyt. V takom prípade\npodľa § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov\nSlovenskej republiky platí, že adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na\núčely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu\ndo zoznamu voličov. Zákon č. 253/1998 Z.z. dáva každému, kto nemá možnosť prihlásiť si trvalý pobyt\nštandardným spôsobom, mať adresu trvalého pobytu v Slovenskej republike a túto aj využívať na to,\naby mu na ňu boli doručované úradné zásielky. Je potom povinnosťou takejto osoby sledovať úradné\n\noznámenia príslušnej samosprávy o príchode konkrétnej zásielky. Zároveň má možnosť mať reálnu\ndoručovaciu adresu v Slovenskej republike. Žalobca využil možnosť doručovania do jeho poštového\npriečinku, je preto plne zodpovedný za to, že sa včas dozvie o tam doručených zásielkach. Aj napriek\nskutočnosti, že žalobca tvrdí, že bol donútený zriadiť si schránku na doručovanie (D..O.. R.), ktorá\nneslúži ako trvalý pobyt, túto uvádza vo svojich žiadostiach a písomnostiach ako korešpondenčnú\nadresu / adresu na doručovanie. Rozhodnutie zriadenia D..O.. R. bolo rozhodnutím žalobcu, na ktoré\nžalovaný nemá žiaden vplyv. Žalobca si vyhradil doručovanie do poštového priečinku, a teda žalovaný\npostupoval v súlade s § 25 Správneho poriadku pri uplatnení fikcie doručenia. V závere poukázal na\nto, že predmetom súdneho prieskumu bolo vybavenie podnetu, keďže žalobca podal odvolanie proti\nrozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré zákon nepripúšťa. Za daných\nprocesných okolností preto žalovaný mohol vo veci aplikovať len tie ustanovenia Správneho poriadku,\nktoré umožňujú preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Správny súd podľa názoru\nžalovaného dospel k správnemu a zákonnému záveru, keď po preskúmaní vyššie uvedeného vybavenia\npodnetu žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný riadne preskúmal a posúdil, či nebol daný niektorý\nz dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ Správneho poriadku a rovnako tak skúmal\naj prípadnú odôvodnenosť zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 65 ods. 2 Správneho\nporiadku a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a\nzároveň pri vydaní napadnutého rozhodnutia správny orgán vychádzal z úplne a správne zisteného\nskutkového stavu veci a rešpektoval všetky procesné podmienky ustanovené zákonom.\n9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n10. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 30. júna 2026 na vedomie.\nV.\n11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n17. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým\nsúd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti listu - opatrenia nazvaného „Vybavenie podnetu“ vydaného žalovaným dňa 29. júla 2024,\nčíslo spisu: KT/14173/2024, ČRZ: 82716/2024.\n\n18. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z., centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia\nžiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku\nna poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní\nnároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto\nrozhodnutia.\n19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci\na o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16)\n(odkaz na Správny poriadok).\n20. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,\nktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\nc/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\ne/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\n21. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených\nv odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.\n22. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo\niného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,\nktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci\nna základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\n23. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\n24. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu žalovaného mal\npreukázané, že:\n- žalobca dňa 09. mája 2024 požiadal o poskytnutie právnej pomoci\n[právnu pomoc žiadal priznať vo veci podania odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica zo 16. apríla 2024, sp. zn. 75Ek/834/2022],\n- žalovaný rozhodnutím z 13. mája 2024 nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci\n[dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže odvolanie proti uzneseniu príslušného súdu,\nktorým súd rozhodol o sťažnosti žalobcu podanej proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym\núradníkom nie je podľa § 386 písm. c/ CSP prípustné, a teda odvolanie žalobcu by bolo odmietnuté],\n- žalobca následne podal voči uzneseniu z 13. mája 2024 odvolanie,\n- žalovaný tu preskúmavaným listom - opatrením z 29. júla 2024 a nazvaným „Vybavenie podnetu“ po\ntom, čo s ohľadom na to, že proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné\npodať opravný prostriedok, podanie žalobcu preskúmal z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania\nalebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a dospel k záveru, že rozhodnutie z\n13. mája 2024 bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a zároveň pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia správny orgán vychádzal z úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a rešpektoval\nvšetky procesné podmienky ustanovené zákonom.\n25. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo\nvzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov\nprijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\nkonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\n\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.\n26. V tu prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že žalobca rozhodnutie Centra právnej pomoci,\nKancelária Prešov z 13. mája 2024 napadol odvolaním. Z vyššie citovaného ustanovenia § 10 ods. 5\nveta druhá a veta tretia zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na\nposkytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.\nZ uvedeného je zrejmé, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Za takého stavu potom\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Prešov správne postupovalo, keď podanie žalobcu predložilo\nžalovanému ako správnemu orgánu vyššieho stupňa, ktorý toto podanie žalobcu vyhodnotil podľa\nobsahu (aj) ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho\nporiadku (porovnaj § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2003). V rámci takéhoto\nprieskumu (teda v režime § 65 Správneho poriadku) sa žalovaný riadne a správne vysporiadal so\nvšetkými skutočnosťami, z ktorých Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov v procese vydania\nrozhodnutia z 13. mája 2024 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vychádzalo. Žalovaný\nmal za riadne preukázané, že žalobca žiadal právnu pomoc vo veci podania odvolania proti uzneseniu\nOkresného súdu Banská Bystrica zo 16. apríla 2024, sp. zn. 75Ek/834/2022. Uvedeným uznesením\nokresný súd zamietol sťažnosť žalobcu podanú proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník.\nOdvolanie proti takémuto uzneseniu však nie je prípustné. Žalovaný potom dospel k záveru, že Centrum\nprávnej pomoci, Kancelária Prešov v rozhodnutí z 13. mája 2024 správne ustálilo, že odvolanie v právnej\nveci je neprípustné a bolo by odmietnuté podľa § 386 písm. c/ CSP bez toho, že by odvolací súd\nrozhodnutie napadnuté týmto odvolaním preskúmal a o odvolaní meritórne rozhodol, teda, že vec, ktorá\nbola predmetom žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešná. Dôvod pre zrušenie,\nprípadne zmenu napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania teda opodstatnene nevidel.\nŽalobcom podané odvolanie bolo tiež posúdené ako (možný) návrh na obnovu konania podľa § 62\nSprávneho poriadku, pričom žalovaný zákonom predpokladané dôvody pre obnovu konania nevzhliadol.\nRovnako žalobca takéto dôvody neuviedol. Žalovaný preto správne postupoval, keď napadnutým listom\nnazvaným „Vybavenie podnetu“ informoval žalobcu o tom, že rozhodnutie z 13. mája 2024 bolo vydané\nv súlade s platnými právnymi predpismi a zároveň pri vydávaní napadnutého rozhodnutia správny\norgán vychádzal z úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a rešpektoval všetky procesné\npodmienky ustanovené zákonom. Rovnako zo Správneho poriadku nevyplýva povinnosť, aby správny\norgán v procese vybavenia odvolania, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie\nprípustné, vydal rozhodnutie podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku. Plne postačujúce bolo, že žalovaný\nriadne upovedomil žalobcu jednak o neprípustnosti ním podaného odvolania a jednak o dôvodoch, na\nzáklade ktorých napadnuté rozhodnutie z 13. mája 2024 obstálo aj v rámci posudzovania možnej obnovy\nkonania a tiež v rámci jeho posudzovania mimo odvolacieho konania.\n27. Pre úplnosť najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť mimoriadnu povahu konania\no preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (mimoriadny opravný prostriedok). Podnet na\npreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v administratívnych vzťahoch nedisponuje takými\núčinkami ako podanie návrhu či odvolania, teda, že bezprostredne iniciuje začiatok konania o ňom s\npovinnosťou vydania rozhodnutia na strane administratívneho orgánu. Mimo odvolacie konanie je menej\nformálnym druhom prieskumu nezákonností právoplatných rozhodnutí, v ktorom príslušný nadriadený\norgán zasahuje do právoplatných rozhodnutí len výnimočne v prípade zistenia ich nezákonnosti, pretože\ntakéto rozhodnutia sú v zásade nezmeniteľné a záväzné (právna istota). Uvedený prieskum môže\nnadriadený orgán vykonať nielen z podnetu dotknutej osoby, ale aj z vlastného podnetu. Podávateľ\npodnetu má právo len na to, aby sa príslušný nadriadený orgán jeho podnetom zaoberal a oboznámil\nho s výsledkom jeho posúdenia. Rozhodnutie je povinný vydať príslušný orgán v prípade zistenia\nnezákonnosti, ktorá si vyžaduje zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pretože dochádza\nk prelomeniu právnej istoty, zásahu do právoplatného rozhodnutia, čomu musí zodpovedať tak forma\nrozhodnutia, ako aj jeho obsahové náležitosti, najmä riadne zdôvodnenia zistenej nezákonnosti.\nV negatívnom prípade (nezistenia tvrdenej nezákonnosti) nedochádza k žiadnemu zásahu do\nprávoplatného právneho stavu nastoleného napadnutým rozhodnutím, a preto postačí aj neformálne\nopatrenie - oznámenie, ktorým bude naplnená požiadavka ochrany oprávnených záujmov podávateľa\npodnetu v rozsahu informovania o tom, že nedôjde k zmene ani zrušeniu právoplatného rozhodnutia\nna základe jeho podnetu. Aj takéto neformálne oznámenie má povahu opatrenia preskúmateľného\nsprávnym súdom napriek tomu, že nedochádza k zásahu do práv podávateľa podnetu v zmysle zmeny\n\njeho právnej pozície už nastolenej právoplatným rozhodnutím. Samotné oprávnenie podať podnet\nzahŕňa aj oprávnenie podnecovateľa, aby na svoj podnet dostal odpoveď, hoc aj neformálnu a negatívnu,\npretože nadriadený správny orgán má korelatívnu povinnosť sa takýmto podnetom spĺňajúcim zákonné\npožiadavky zaoberať a odpoveď poskytnúť. Inými slovami, podnecovateľ sa dožaduje poskytnutia\nprávnej ochrany jeho oprávnenému záujmu (aby bolo preskúmané rozhodnutie, ktoré považuje za\nnezákonné) uplatnenému v administratívnom konaní podaním podnetu a tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť administratívneho orgánu sa podnetom zaoberať a podať odpoveď. V hre je preto subjektívne\nprocesné právo podnecovateľa, ktoré je kryté článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako\nzákladné právo na inú právnu ochranu, a ako také nemôže byť napadnuté opatrenie (oznámenie o\nnevyhovení podnetu) vyňaté zo súdneho prieskumu správnych súdov, pretože sa týka tohto základného\npráva (článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky). Preto správny súd správne\npostupoval, keď napadnutý list nazvaný „Vybavenie podnetu“ vyhodnotil ako opatrenie podliehajúce\nsúdnemu prieskumu. Žalobcovi tak bola poskytnutá riadna súdna ochrana už v konaní o správnej žalobe\na pokračujúc týmto kasačným konaním. Možno len doplniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04). Právo\nna spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS\n50/04).\n28. K námietke, že správny orgán nemal skúmať bližšie skutkové okolnosti, ale mal poskytnúť právnu\npomoc a určiť žalobcovi advokáta, najvyšší správny súd uvádza, že v konaní podľa zákona č. 327/2005\nZ.z. treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa\ntohto zákona, predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou,\npreto je nanajvýš nevyhnutné brať do úvahy článok 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto\npráva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Štát žiadnym\nspôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Štát preberá na seba\npozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej\nudržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých\nprípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna\npomoc poskytuje (systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba\ndobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom\npriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené treba\npovažovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o\nzneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie\nje nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času,\ndôkaznej núdze a podobne. Za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov\nzákon č. 327/2005 Z.z. už vyššie citovaným ustanovením § 8 Centru právnej pomoci zveril právomoc\ntieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6\nods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je plne v kompetencii\nCentra právnej pomoci a závisí od okolností konkrétneho prípadu s tým, že Centrum právnej pomoci\nako príslušný správny orgán (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.), za účelom rozhodnutia o nároku\nfyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať,\npretože bez splnenia podmienky, že „nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu“ nemožno požadovaný nárok\nna poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ ďalšie dve podmienky plynúce z vyššie citovaného\nustanovenia § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. splnil.\n29. K žalobcom namietanej otázke ohľadom doručovania najvyšší správny súd uvádza, že žalobcom\nnapadnuté opatrenie z 29. júla 2024 bolo žalobcovi uložené do ním označeného priečinku D..O.. R.\nXX; prevzatie zásielky žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom na príslušnej doručenke. Správna\nžaloba bola zo strany správneho súdu meritórne prejednaná (správny súd neodmietol správnu žalobcu\nnapríklad z dôvodu jej oneskoreného podania). Rovnako žalobca podal v zákonom stanovenej\nlehote proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, z ktorého dôvodu potom námietka ohľadom\ndoručovania nebola v tu prejednávanej veci sporná. Najvyšší správny súd teda nemal dôvod sa bližšie\nzaoberať s tvrdením žalobcu, že je bez trvalého pobytu nemajúcim žiadnu adresu a s tým súvisiacou\notázkou ohľadom doručovania rozhodnutí.\n\n30. K odkazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/254/2008\na Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 296/2011 najvyšší správny súd len dodáva, že\nžalobca (zastúpený advokátom) bližšie v kasačnej sťažnosti neozrejmil skutkovú a právnu podobnosť\noznačených rozhodnutí z tu prejednávanou vecou. Predmetom konania vedeného pred Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/254/2008 bola žaloba o zaplatenie zmluvných pokút\npre porušenie povinnosti s tým, že najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z dôvodu\nporušenia práva dovolateľa na spravodlivé súdne konanie pre nedostatok riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia. Vo veci sp. zn. IV. ÚS 296/2011 zase Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel\nústavnej sťažnosti a zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z dôvodu nedostatočného uvedenia\ndôvodov, keď krajský súd námietky sťažovateľky nevyhodnotil, rozhodol len všeobecne o odklade\nexekúcie predajom nehnuteľností bez toho, aby tento postup relevantne a preskúmateľne odôvodnil.\nPokiaľ žalobca odkazom na tieto rozhodnutia nepriamo namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nsprávneho súdu, najvyšší správny súd dodáva, že aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia\nrozsudku súdu (napríklad Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, García Ruiz proti Španielsku\nz 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS\n675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03-14,\nprípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam. Správny súd v tu prejednávanej veci primerane rozumným a v okolnostiach veci\n(dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim\nspôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval\nrelevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a\nsvoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, primeraným spôsobom odôvodnil.\nNakoniec aj so žalobou napadnutého opatrenia žalovaného z 29. júla 2024 vyplývajú základné\nskutočnosti, na základe ktorých nepovažoval podnet žalobcu za opodstatnený. Týmto boli subjektívne\nprocesné práva žalobcu plne dodržané a rešpektované.\n31. Pre úplnosť, najvyšší správny súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti za preukázané, že žalobca\nproti rozhodnutiu z 13. mája 2024 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podal (okrem\nodvolania, čo je predmetom posudzovania v tu prejednávanej veci) aj správnu žalobu, o ktorej správny\nsúd rozhodol uznesením z 28. mája 2025, sp. zn. 6S/35/2024 s tým, že správnu žalobu odmietol a\nžiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca uznesenie správneho\nsúdu napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol najvyšší správny súd uznesením z 29. júla 2026,\nsp. zn. 4Svk/8/2026 tak, že ním podanú kasačnú sťažnosť zamietol.\n32. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a\nžalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 168 SSP.\n34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}