Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/37/2025 z 21. 5. 2026
Citácia: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. mája 2026, sp. zn. 1Svk/37/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100331.1
Najvyšší správny súd SR | 1Svk/37/2025 | ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100331.1 | 2026-05-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, § 11 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54ad93d1-8505-4a8f-9a0f-d195042aab3f
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100331.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší správny súd SR
1Svk/37/2025
0923100331
21. 05. 2026
JUDr. Jana Hatalová
ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100331.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): I.. Ľ. Y., M.. XX.XX.XXXX, U. Q.
XX, XXX XX U., právne zastúpeného Mgr. et. Mgr. Dušanom Strakom, advokátom, AK so sídlom
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci - kancelária Prešov,
so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaPO-81093/15343/2023-81442/2023 zo dňa 13.07.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 1S/23/2023-126 zo dňa 24. júla 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KaPO-81093/15343/2023-81442/2023 zo dňa 13.07.2023
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol na základe § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej „zákon č. 327/2005 Z. z.“ alebo „zákon o poskytovaní
právnej pomoci“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)
a s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci v konaní o poskytnutie právnej pomoci tak,
že žiadateľovi I.. Ľ. Y. v právnej veci dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9Co/84/2022-284 zo dňa 19.01.2023 predbežne neposkytuje právnu pomoc.
2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal o pridelenie advokáta na
spísanie dovolania podľa výzvy súdu doručenej dňa 10.07.2023, ktorá sa mala nachádzať v prílohe jeho
žiadosti. Žalobca však vo svojej žiadosti žiadnu prílohu nepripojil. Vzhľadom na uvedené nemal žalovaný
za preukázané, že žalobcovi hrozí zmeškanie akejkoľvek lehoty stanovenej na vykonanie procesného
alebo hmotnoprávneho úkonu, alebo iná bezprostredná ujma na jeho právach, ktoré by odôvodňovali
predbežné poskytnutie právnej pomoci. Poukázal na to, že účelom rozhodnutia o predbežnom poskytnutí
právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je zabezpečenie efektívnej
ochrany práv a oprávnených záujmov žiadateľa Centrom ešte pred skúmaním podmienok na poskytnutie
právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty. Žalovaný mal za to, že ochrana
práv žalobcu nie je bezprostredne ohrozená z dôvodu nebezpečenstva zmeškania lehoty, nakoľko má
k dispozícii všetky doklady pre vydanie rozhodnutia o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

II.
Konanie na krajskom súde
3. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,
a preto ju v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol.
4. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie žalovaného č. KaPO-81093/15343/2023-81442/2023 zo dňa 13.07.2023, ktorým žalovaný
podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na
poskytnutie predbežnej právnej pomoci.
5. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t. j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného
rozhodnutia.
6. Ako ďalej uviedol správny súd žalobca v preskúmavanej veci v správnej žalobe opisoval skutkový
stav, prezentoval svoje názory na postup a závery žalovaného, pričom takto formulovaná konštatačná
časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutie
žalovaného a vyvodiť záver o jeho nezákonnosti. Z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva
len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu
žalovaného, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí, a takto formulované
žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom
uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné
hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.
7. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami
podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V časti správnej žaloby konkrétne
skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom,
na ktorých je napadnuté rozhodnutie žalovaného založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje
ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním
administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti
administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP
striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o
ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná).
8. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej
správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu
špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním
obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí
za žalobcu konkretizovať.
9. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu
súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi
žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe
uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného, bránili tomu,

aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť
k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak
žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce
za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.
tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných
bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný
mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
10. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie založil na zistení, že žalobca nepredložil doklad preukazujúci
plynutie akejkoľvek lehoty stanovenej na vykonanie procesného alebo hmotnoprávneho úkonu.
11. Vzhľadom na nebezpečenstvo omeškania, v niektorých prípadoch je možné na žiadosť žalobcu
zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ
má skutočne nárok na právnu pomoc. Centrum právnej pomoci je teda oprávnené poskytnúť aj tzv.
predbežnú právnu pomoc, ktorej účelom je zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci v ust. § 11 ods. 1 poskytuje žiadateľom možnosť požiadať
Centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci, zároveň však stanovuje podmienku po splnení, ktorej
možno predbežne poskytnúť právnu pomoc. Tou podmienkou je, že žiadateľovi hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty (napr. v prípade nevyhnutnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
odpor proti platobnému rozkazu, plynutie lehôt na podanie riadneho a mimoriadneho opravného
prostriedku, plynutie lehôt v prípade premlčania alebo preklúzie a pod.). Na nesplnení tejto podmienky
je založené aj napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalovaným vzhľadom na charakter rozhodnutia
primeraným spôsobom odôvodnené a je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia
a akými úvahami sa žalovaný riadil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V
tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci
neznamená, že právna pomoc žiadateľovi v konkrétnej veci nebude poskytnutá, znamená len to, že v
danom prípade nebola Centrom identifikovaná hrozba nebezpečenstva zmeškania lehoty, a teda ani
dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci.
12. Základnou úlohou Centra právnej pomoci pri rozhodovaní o predbežnom poskytnutí právnej pomoci
je identifikácia toho, či v danom prípade hrozí alebo nehrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Keďže
preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie žalovaného, ktorým predbežne právnu pomoc neposkytol,
bolo v danom prípade primárnou úlohou správneho súdu vyhodnotiť, či žalovaný postupoval správne, ak
túto hrozbu neidentifikoval. Správny súd sa stotožnil s výkladom žalovaného, podľa ktorého pri skúmaní
hrozby nebezpečenstva zmeškania lehoty treba brať na zreteľ, že nebezpečenstvom zmeškania lehoty
sa rozumie blížiaci sa koniec hmotnoprávnej alebo procesnej lehoty určenej zákonom na vykonanie
nejakého úkonu, s uplynutím ktorej zákon spája následok nemožnosti účinného vykonania tohto úkonu.
13. Správny súd zvýrazňuje, že v danom prípade bola žalobcovi okresným súdom uznesením č. k.
9C/16/2019-211 zo dňa 07.12.2021 uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 206,84 Eur.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a voči tomuto podal žalobca sťažnosť, o ktorej
rozhodol zákonný sudca okresného súdu uznesením č. k. 9C/16/2019-220 zo dňa 21.01.2022, a to tak,
že sťažnosť žalobcu zamietol a žalobcu poučil, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Žalobca však následne odvolanie napriek uvedenému podal, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove,
a to rozhodnutím č. k. 9Co/84/2022-284 zo dňa 19.01.2023, teda ide o rozhodnutie, voči ktorému
žalobca zamýšľal podať dovolanie a zároveň o rozhodnutie, ktoré v žiadosti o predbežné poskytnutie
právnej pomoci žalobca označil a uviedol, že mu toto rozhodnutie bolo doručené dňa 20.02.2023.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii, avšak žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné poskytnutie
právnej pomoci až dňa 11.07.2023, teda nepochybne už v čase doručenia žiadosti žalobcu žalovanému

podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci uplynula lehota dvoch mesiacov od
doručenia uznesenia krajského súdu žalobcovi na podanie dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu
č. k. 9Co/84/2022-284.
14. V danom prípade tak ani podľa správneho súdu neexistovala hrozba nebezpečenstva zmeškania
lehoty, ktorej uplynutie by následne viedlo k vzniku ujmy na strane žalobcu ako účastníka konania, na
základe čoho nebola splnená podmienka na predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11 ods.
1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci a žalovaný rozhodol správne a zákonným
spôsobom, ak napadnutým rozhodnutím predbežne žalobcovi neposkytol právnu pomoc.
III.
Konanie na kasačnom súde
15. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
16. Podľa sťažovateľa povinnosťou súdu bolo jednoznačne si overiť všetky skutočnosti z dostupných
informačných registrov a inštitúcií na to určených podľa zákona.
17. Sťažovateľ uviedol, že k žiadostiam pripojil všetky požadované doklady podľa zákona, ktoré
jednoznačne preukázali jeho nárok na pridelenie advokáta na celé konanie. Čo sa týka jeho manželky
(t.č. nebohej) poukázal na to, že s touto má oddelené vlastníctvo na základe právoplatného rozsudku.
Uviedol, že ak súd niečo požaduje od jeho manželky alebo plnoletej dcéry, má sa obracať priamo na nich.
18. Sťažovateľ ďalej uviedol, že žalovaný ani súd mu nevysvetlili za akým účelom požadujú doklady,
ktoré sa danej vec nedotýkajú.
19. Podľa názoru sťažovateľa bol jednoznačne porušený zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných
údajov.
20. Sťažovateľ následne uviedol, že súdy majú dostatok prostriedkov na posúdenie a overenie jeho
solventnosti a zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci. Od 06.04.2022 bol sťažovateľa násilným
spôsobom pozbavený aj bývania. Do 25.11.2023 je občanom v hmotnej núdzi. Od 25.11.2023 má
pridelený vdovský dôchodok.
21. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu
22. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. mája
2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa
sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO-81093/15343/2023-81442/2023 zo dňa
13.07.2023, ktorým žalovaný podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal sťažovateľovi nárok na
poskytnutie predbežne právnej pomoci.
23. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis žalovaného,
dňa 11.07.2023 bola Centru právnej pomoci v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci doručená žiadosť sťažovateľa o poskytnutie
predbežnej právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9Co/84/2022-284, ku ktorej bolo pripojené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

9Co/84/2022-284 zo dňa 19.01.2023. Nasledujúci pracovný deň, t.j. 12.07.2023, bol Centru právnej
pomoci doručený formulár žiadosti sťažovateľa v listinnej podobe. Sťažovateľ v žiadosti zároveň požiadal
o predbežné poskytnutie právnej pomoci, pričom ako dôvod uviedol: „Lehota do 20.07.2022“ a ako
koniec lehoty uviedol dátum 20.07.2023.
24. Účelom rozhodnutia o predbežnom poskytnutí právnej pomoci v zmysle ust. § 11 zákona č. 327/2005
Z. z. je zabezpečenie efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žiadateľa Centrom právnej pomoci
ešte pred skúmaním podmienok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva
zmeškania lehoty.
25. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu udáva, že žalovaný napadnuté rozhodnutie založil
na zistení, že sťažovateľ nepredložil doklad preukazujúci plynutie akejkoľvek lehoty stanovenej na
vykonanie procesného alebo hmotnoprávneho úkonu.
26. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na nebezpečenstvo omeškania v niektorých prípadoch je
možné na žiadosť žiadateľa zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred
preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Centrum právnej pomoci je
oprávnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, ktorej účelom je zamedziť vzniku ujmy na strane
účastníka súdneho konania.
27. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom
rozsudku, že Zákon o poskytovaní právnej pomoci v ust. § 11 ods. 1 poskytuje žiadateľom možnosť
požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci, zároveň však stanovuje
podmienku po splnení ktorej možno predbežne poskytnúť právnu pomoc. Tou podmienkou je, že
žiadateľovi hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.
28. Ako je zrejmé na nesplnení tejto podmienky je založené aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.
29. Taktiež sa kasačný súd jednoznačne stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že rozhodnutie
o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci neznamená, že právna pomoc žiadateľovi v konkrétnej
veci nebude poskytnutá, znamená to len to, že v danom prípade nebola Centrom identifikovaná hrozba
nebezpečenstva zmeškania lehoty, a teda nebol ani dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci.
30. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bola sťažovateľovi okresným súdom
uznesením č. k. 9C/16/2019-211 zo dňa 07.12.2021 uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške
206,84 eur. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a voči tomuto podal sťažovateľ sťažnosť,
o ktorej rozhodol zákonný sudca okresného súdu uznesením č. k. 9C/16/2019-220 zo dňa 21.01.2022
a to tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol a sťažovateľa poučil, že proti tomuto rozhodnutiu nie je
prípustné odvolanie. Sťažovateľ však následne odvolanie podal. O podanom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Prešove rozhodnutím č. k. 9Co/84/2022-284 zo dňa 19.01.2023. Ide o rozhodnutie, voči ktorému
sťažovateľ zamýšľal podať dovolanie a zároveň o rozhodnutie, ktoré v žiadosti o poskytnutie predbežnej
právnej pomoci sťažovateľ označil a uviedol, že mu toto bolo doručené dňa 20.02.2023.
31. Podľa ust. § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Sťažovateľ doručil žalovanému žiadosť o predbežné poskytnutie právnej pomoci dňa
11.07.2023. Je zrejmé, že v čase doručenia žiadosti sťažovateľa žalovanému už uplynula lehota dvoch
mesiacov od doručenia uznesenia krajského súdu sťažovateľovi na podanie odvolania proti rozhodnutiu
krajského súdu
č. k. 9Co/84/200-284.
32. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
správneho súdu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov správneho súdu, spolu so správnym poukazom na relevantnú právnu
úpravu § 11 Zákona o poskytovaní právnej pomoci.

33. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, na základe akých
konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom
na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.
34. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v dostatočnej
miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľom v žalobe. Správny súd dostatočne
ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. V odôvodnení rozsudku správny súd vyslovil konečné
závery o nedôvodnosti žalobných námietok sťažovateľa, ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý tomuto
záveru predchádzal, a prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Správny súd svoje
vyjadrenie neobmedzil iba na závery z administratívneho spisu bez toho, aby uviedol svoje vlastné
právne posúdenie k podstatným žalobným námietkam sťažovateľky.
35. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov
konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti
súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil
(teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy
účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec
nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu
pre prejednávanú vec. Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný
obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na
otázky, ktoré sú predmetom sporu.
36. Správny súd pre potreby prejednávanej veci dostatočne vysvetlil svoje právne závery. Správny súd
na žalobné námietky reagoval a jeho vyslovené právne závery možno považovať za dostatočné pre
naplnenie princípov spravodlivého procesu.
37. Správny súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu. Správny súd v rozhodnutí zopakoval aké boli predložené dôkazy, opätovne zhodnotil
skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania a pri svojom právnom závere podrobne a presvedčivo
odôvodnil z čoho vychádzal. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa.
38. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že správny súd v danej veci
postupoval vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
39. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil
záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho
zrušenie a kasačnú sťažnosť bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 461 SSP.
40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP
(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu
trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.